Úvod - prvý slovenský portál pre diplomové práce ... · web viewtrnavská univerzita v trnave...
TRANSCRIPT
Trnavská univerzita v TrnaveFilozofická fakulta
Katedra politológie
DIPLOMOVÁ PRÁCA
1
2007 Juraj OndrejčíkTrnavská univerzita v Trnave
Filozofická fakulta
Katedra politológie
Medzinárodná ekonomická migrácia v rámci EÚ
Diplomant: Juraj OndrejčíkVedúci diplomovej práce: Doc. PhDr. Milan Katuninec, PhD
2
Trnava 2007
Prehlásenie:
Prehlasujem, že som túto diplomovú prácu vypracoval samostatne na základe uvedených
prameňov a literatúry.
V Trnave dňa 12. apríla 2007 ......................................
3
Poďakovanie:
Na tomto mieste chcem poďakovať všetkým tým, ktorí sa akýmkoľvek pozitívnym spôsobom
pričinili o výslednú podobu tejto diplomovej práce.
4
Osobitne ďakujem p. doc. PhDr. Milanovi Katunincovi, PhD nielen za viaceré vecné
pripomienky a usmernenia, ale vôbec za jeho rozhodnutie byť konzultantom tejto diplomovej
práce, ako aj za jeho ostatné rozhodnutia, ktoré boli pre túto prácu prínosné.
ABSTRAKT
Táto diplomová práca sa zaoberá problematikou ekonomickej migrácie v súčasnej
Európskej únii, konkrétne migráciou medzi jej členskými krajinami. Prezentuje rovinu
teoretickú ako i rovinu empirickú. Snahou tejto práce je poukázať na konkrétne možné
podoby a prejavy migrácie z pohľadu Európskej únie, cieľových krajín, krajín pôvodu
migrácie ako aj z pohľadu samotného migranta. Pomenúva konkrétne súvislosti a v závislosti
od nich vyslovuje aj konkrétne očakávania spojené s vývojom najbližších rokov. Neopomína
ani problematiku konkrétnych migračných politík, ktoré môžu výrazne vplývať na to, aká
bude migrácia a teda tiež aké budú jej konkrétne výstupy pre spoločnosť. Práca vysvetľuje
mnohé pojmy tejto témy. Ústrednou je kapitola o Európskej únii a migrácii, pre lepšie
demonštrovanie komplexnosti skúmaného fenoménu ponúka tiež konkrétne skúsenosti dvoch
členských krajín – Slovenska a Francúzska. Základným cieľom práce je overenie hypotézy, že
ekonomická migrácia v rámci EÚ je prínosná pre jednotlivé krajiny Únie.
Kľúčové slová: ekonomická migrácia, voľný pohyb osôb, pracovná sila, Európska
únia, nové členské krajiny, migračná politika, selektívna migrácia, nelegálna migrácia, čistá
migrácia, ekonomický rast, pozitívne prejavy migrácie.
RÉSUMÉ
Cette thèse traite de la problématique de la migration économique dans l´Union
européenne d´aujourd´hui, plus précisément de la migration parmi les pays membres. Elle
présente aussi bien un niveau théorique qu´un niveau empirique. L´aspiration de la thèse est
de montrer les formes et les symptômes possibles de la migration au sein de l´Union
européenne, les pays de destination, ceux d´origine de la migration et aussi le point de vue d
´un migrant. La thèse présente non seulement des exemples concrets de liens interactifs mais
5
elle retrace aussi les attentes liées à l´évolution des années à venir. Parallèlement, elle n
´oublie pas la problématique des politiques migratoires qui peuvent influencer
considérablement la migration et leurs conséquences directes sur la societé. Cette étude
explique et développe les termes spécifiques du sujet. Le chapitre central concerne l´Union
européenne et la migration; pour pouvoir mieux démontrer la complexité du phénomène
analysé, elle fait état des expériences concrètes de deux pays membres, la Slovaquie et la
France. L’objectif principal de cette thèse repose sur la vérification de l´hypothèse que la
migration économique dans l´encadrement de l´Union européenne est positive pour les divers
pays membres.
Mots-clés: migration économique, libre circulation des personnes, main-d’œuvre,
Union européenne, nouveaux pays membres, politique migratoire, migration choisie,
migration clandestine, solde migratoire, croissance économique, symptômes positifs de la
migration.
6
OBSAH
ÚVOD.........................................................................................................................................1
1. FENOMÉN MIGRÁCIE.................................................................................................3 1.1. Čo znamená migrácia?.......................................................................................................31.2. Determinanty migrácie.......................................................................................................41.3. Koncepty a delenia migrácie..............................................................................................71.4. Ekonomická migrácia......................................................................................................11
2. MIGRAČNÉ POLITIKY..............................................................................................152.1. Čo je to migračná politika?..............................................................................................152.2. Diskriminačný model.......................................................................................................182.3. Multikulturálny model.....................................................................................................182.4. Asimilačný model............................................................................................................20
3. EÚ A MIGRÁCIA..........................................................................................................233.1. Historické pozadie a legislatívny kontext migrácie v EÚ................................................233.2. Migračná politika Európskej únie....................................................................................303.3. Migračné toky a trendy v Európskej únii.........................................................................373.4. Starí verzus noví členovia Únie.......................................................................................453.5. Dopady migrácie medzi členskými štátmi z pohľadu EÚ – čiastkový záver..................53
4. SLOVENSKO – KRAJINA PÔVODU........................................................................574.1. Slovensko a ekonomická migrácia v EÚ.........................................................................574.2. Možnosť bilaterálnych dohôd počas prechodných období..............................................644.3. Predpokladaný vývoj ekonomickej migrácie Slovákov...................................................654.4. Dopady ekonomickej migrácie z pohľadu krajiny pôvodu..............................................70
5. FRANCÚZSKO – CIEĽOVÁ KRAJINA....................................................................735.1. Francúzsko a ekonomická migrácia v EÚ........................................................................735.2. Kto migruje do FR. Čo migrantom prináša pobyt v cieľovej krajine..............................805.3. Predpokladaný vývoj ekonomickej migrácie z pohľadu FR............................................855.4. Dopady ekonomickej migrácie z pohľadu cieľovej krajiny.............................................89
6. PREJAVY EKONOMICKEJ MIGRÁCIE VO SVETLE SKÚSENOSTÍ SLOVENSKA A FRANCÚZSKA POD SPOLOČNÝM ZASTREŠENÍM EÚ................936.1. Migrácia: Komparácia Slovenska a Francúzska v EÚ.....................................................946.2. Pozitívne prejavy ekonomickej migrácie.........................................................................976.3. Možné negatíva a riziká ekonomickej migrácie.............................................................100
ZÁVER...................................................................................................................................104
7
PRAMENE A LITERATÚRA.............................................................................................106
PRÍLOHY..............................................................................................................................113
ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK
CBI Zväz britského priemyslu
čl. článok
ČR Česká republika
EHS Európske hospodárske spoločenstvo
EHP Európsky hospodársky priestor
EK Európska komisia
ES Európske spoločenstvá
ESD Európsky súdny dvor
EÚ Európska únia
EÚ-15 skupina členských krajín Únie pred rozšírením 1.5.2004
EÚ-25 skupina členských krajín Únie po rozšírením 1.5.2004
EÚ-27 súčasná EÚ po rozšírení o Bulharsko a Rumunsko
EUR euro
EURES Európska sieť zamestnanosti
Eurostat Štatistický úrad Európskych spoločenstiev
FR Francúzska republika
G6 skupina 6-ich populačne najväčších štátov EÚ
HDP Hrubý národný produkt
INED francúzsky Národný inštitút demografických štúdií
INSEE francúzsky Národný inštitút pre štatistiku a ekonomické štúdie
JEA Jednotný európsky akt
kv. kvartál
lat. latinsky
MF SR Ministerstvo financií Slovenskej republiky
MPSVaR Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
NBS Národná banka Slovenska
NUTS Klasifikácia štatistických územných jednotiek
8
OECD Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
OSN Organizácia spojených národov
pozn. poznámka
Q kvartál
roč. ročník
SARIO Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu
SFPA Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku
SITA Slovenská tlačová agentúra
SKK slovenská koruna
SR Slovenská republika
ŠÚ SR Štatistický úrad Slovenskej republiky
TASR Tlačová agentúra Slovenskej republiky
ÚPSVaR Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
V4 Višegrádska skupina (ČR, SR, Maďarsko a Poľsko)
Zb. zbierka
9
ÚVOD
Ekonomická spolupráca bola jednou zo základných myšlienok, ktoré stáli pri
počiatkoch utvárania sa širšieho nadnárodného spoločenstva krajín v Európe. Zo spolupráce
štátov však mali ťažiť najmä ich občania, a tak sa základnými kameňmi uskutočňovanej
koncepcie okrem iných stalo aj rozširovanie práv a slobôd. S odstupom času možno za
významné považovať najmä umožnenie voľného pohybu osôb – prvýkrát v histórii Európy na
území tak veľkého rozsahu. Šestica zakladajúcich členov Spoločenstva tým výrazne zasiahla
do povahy migrácie vytrhnúc ju na svojom území z kontextu podmienok a okolností, aké boli
dovtedy známe.
S postupom času sa problematika migrácie stáva aj v globálnom meradle viac a viac
zložitejšou, prekonávajúc významné premeny. Charakter migrácie v minulosti bol
preukázateľne odlišný a tak aj odpoveď na otázku, prečo cudzinec prišiel do krajiny
imigrácie, je iná, či dokonca je týchto odpovedí mnoho, niekoľko súčasne. A na pozadí takto
navodeného kontextu môžeme nahliadať aj špecifickú oblasť ekonomickej migrácie medzi
členskými krajinami súčasnej Európskej únie (EÚ). Práve medzinárodná ekonomická
migrácia v rámci EÚ je predmetom skúmania tejto diplomovej práce. Znamená to konkrétne,
že sme v záujme precizovania analyzovanej oblasti a jej hlbšieho štúdia ponechali stranou
migráciu z tretích krajín ako aj presuny obyvateľstva vo vnútri jednotlivých členských štátov
EÚ.
Základnou hypotézou práce je tvrdenie, že ekonomická migrácia vo vnútri EÚ je
pozitívnym prínosom pre jednotlivé štáty Únie. Cieľom práce je popri priblížení širokej
témy práve overenie tejto hypotézy. Pri jej overovaní sa pokúsim o bližšie nahliadnutie
možných kladných a záporných prejavov migrácie v podmienkach EÚ – pre potreby
postulovanej hypotézy predovšetkým na strane krajín tak cieľových ako aj krajín pôvodu
migranta. Kľúčovú pozíciu pri nahliadaní komplexného javu migrácie priznávam pri skúmaní
hypotézy členským krajinám z toho dôvodu, že práve oni sa na základe konkrétnych potrieb
a očakávaní podieľajú na utváraní politík EÚ a tým môžu zásadne pôsobiť aj na oblasť
slobodného pohybu osôb v rámci Únie. Za úspešné overenie hypotézy potom budem
10
považovať taký záver analýzy, v ktorom v relevantnej miere prevládnu pozitíva nad
negatívami, ktoré sa s migráciou môžu vo väčšej či menšej miere spájať. Prehliadať pri
predmete tejto práce nemožno ani tú skutočnosť, že v rámci Európskej únie funguje vzájomný
trh a ekonomiky členských krajín sú v značnej miere prepojené, nielen v oblasti pôsobenia
spoločnej meny. Úspechy i zlyhania jednotlivých krajín sa preto v dôsledku vzájomného
spojenia prejavujú celkom inak, ako by to bolo v prípade úplne nezávislých krajín. Aj preto
v kontexte tejto práce treba zvažovať najmä tie možné klady a zápory migrácie, ktoré sú
relevantné v prostredí EÚ.
Diplomová práca má svoju teoretickú časť, ktorú nasleduje empiricko-analytická časť.
Práve teoretické poznatky (prvá a druhá kapitola) majú pripraviť priestor pre analýzu
predmetu tejto práce, majú vytvoriť pevný rámec, do ktorého je možné zasadiť tému
ekonomickej migrácie v rámci EÚ. Práve tej sa venuje najmä tretia (ťažisková) kapitola tejto
diplomovej práce, nazvaná EÚ a migrácia, na ktorú som v záujme sledovania predmetu tejto
práce ale aj jej hypotézy kládol najväčší dôraz. Pre možnosť detailnejšieho pohľadu
a komplexnejšieho skúmania vyčleňujem ako samostatné kapitoly venované Slovensku
a Francúzsku. Aspoň v istej relevantnej miere priblížené a rozobrané príklady týchto dvoch
krajín majú dopomôcť (v rovine popisu, analýzy a komparácie) k doplneniu predstavy
komplexnosti problematiky, ktorej sa v práci venujem. Na koniec sa pokúsim po vyslovení
viacerých čiastkových záverov o určenie toho celkového (v súlade s cieľom diplomovej
práce) v závislosti od prevládnutia pozitívnych či negatívnych prejavov migrácie.
Z metodologického hľadiska sú pre prácu kľúčové popisná metóda a analýza; pri
písaní tejto diplomovej práce som vychádzal z viacerých štatistických údajov, ako aj štúdií
a analýz, ktoré sa jednotlivým oblastiam spojeným s predmetom tejto práce venovali už skôr.
Zároveň som sa pokúsil o vývojové vnímanie jednotlivých krajín ako aj celej problematiky;
prácu som viedol – zohľadňujúc jej predmet – hlavne v ekonomickom duchu.
11
1 FENOMÉN MIGRÁCIE
Migrácia ľudí je široký fenomén1 rozoznateľný v priestore a čase už od dôb
prehistórie. Vo všeobecnosti ide o akékoľvek ľudské presúvanie sa, sťahovanie sa z jednej
oblasti do druhej. Je však množstvo dôvodov a veľa dôsledkov, ktoré s migráciou priamo či
nepriamo súvisia. A úmerne k tomu je aj nemálo teórií a konceptov, ktoré sa touto
problematikou zaoberajú. Ja sa v prvej kapitole diplomovej práce budem zaoberať
všeobecným základným náhľadom do tejto problematiky, možným členením migrácie,
faktormi, ktoré na ňu vplývajú, no a v neposlednom rade priblížením viacerých pojmov,
ktorých ozrejmenie sa žiada skôr, než budeme hovoriť o hlavnom predmete práce – o
ekonomickej migrácii medzi členskými štátmi Európskej únie a o konkrétnych prípadoch
a skúsenostiach Slovenska a Francúzska.
1.1. Čo znamená migrácia?
Migráciu2 (z lat. „migratio“ – sťahovanie, premiestnenie, cestovanie) možno
najjednoduchšie definovať ako premiestňovanie jednotlivcov či skupín v geografickom
priestore za účelom zlepšenia ich aktuálnej situácie3. Základným a hlavným cieľom
1 Či podľa niektorých dokonca jeden z globálnych problémov ľudstva, lebo „má schopnosť ovplyvňovať a pretvárať rôznorodé spoločenské štruktúry – politickú, ekonomickú, sociálnu, kultúrnu, demografickú a geografickú“. DRBOHLAV, Dušan: „Migrace v ČR a ve světě; demografické a ekonomické aspekty“ – prezentácia v rámci verejnej debaty – seminára „Pracovní migrace do České republiky“ v Senáte Parlamentu ČR 30.6.2004.2 Migrácia podľa Slovníka spoločenských vied je „pohyb, (presun, premiestnenie, sťahovanie sa) jednotlivcov alebo sociálnych skupín v geografickom priestore v rámci územia štátu (vnútroštátna migrácia) alebo i medzi štátmi (medzinárodná migrácia), ktorý má formu emigrácie (vysťahovalectva, odsťahovania do zahraničia) alebo imigrácie (prisťahovalectva). Do migrácie sa nezaraďuje cestovanie, pohraničný styk, útek zo štátu a podobne.“ (In: Slovník spoločenských vied, str. 147.) Slovník cudzích slov migráciou jednoducho rozumie „sťahovanie obyvateľstva v rámci jednej krajiny alebo z jednej krajiny do druhej“. (In: Slovník cudzích slov, str. 404.) Encyklopedie politiky zas v súvislosti s migráciou hovorí o „presídlení obyvateľstva“. (ŽALOUDEK, Karel: Encyklopedie politiky, Libri, Praha 2004, str. 264.)3 Na základe štúdií viacerých materiálov o migrácii sám volím a štylizujem práve takúto definíciu, ktorá na rozdiel od strohých konštatovaní „sťahovania“ či „presídlenia“ (viď poznámka pod čiarou č. 2) poukazuje na konkrétne pozadie migrácie a významnú rolu migranta v nej (ten je jej vedomým subjektom a nositeľom). Platí to obzvlášť, ak vysvetlíme, že migráciou v pravom slova zmysle nie je nútené vysídlenie obyvateľstva. Za zmienku stojí tiež náhľad ekonomickej vedy, podľa ktorej je migrácia „označovaná ako mechanický pohyb či mechanická zmena obyvateľstva. Je daná priestorovou mobilitou osôb medzi dvoma územnými jednotkami (vnútroštátna) a medzi štátmi (zahraničná).“ (ŽÁK, Milan a kol.: Velká ekonomická encyklopedie. Druhé rozšírené vydanie. Linde Praha 2006, str. 460.)
12
migrácie je zlepšenie aktuálnej situácie migranta4. Ľudia najčastejšie migrujú vo všeobecnom
očakávaní lepšieho života, s vyhliadkou zvýšenia sociálnych štandardov alebo v snahe
zaistenia bezpečnosti sebe či svojej rodine. Ide o dávny ľudský fenomén, ktorý možno
nahliadať okrem iného aj historicky, lebo ľudia sa presúvali z najrôznejších pohnútok už od
dávna5 a nie je tomu inak ani dnes. Naopak, predpokladať možno ešte zintenzívňovanie
migrácie s postupovaním procesu globalizácie, ktorý podporuje migráciu ako presun ľudí
v „zmenšujúcom sa svete“. Vidieť treba aj iný rozmer migrácie. Jej nezanedbateľný presah
medzi množstvom jednotlivých vedných disciplín. Zasahuje oblasť práva, ide o fenomén
sociálny, politický, ekonomický ako aj psychologický. Zahŕňať môže dokonca aj ekologické
aspekty. Následne dokáže radikálne meniť politiky štátov a život ich spoločností. O to viac si
zasluhuje pozornosť a skúmanie.
Dnes je fyzické migrovanie osôb výrazne jednoduchšie ako kedykoľvek predtým.
Migrácia tak nadobúda dosiaľ nezažitý charakter a rozmery. Aj preto vstupujú do hry
regulátory migrácie, ktoré sa ju snažia kontrolovať, obmedzovať či dokonca znemožňovať.
Ide napr. o politické opatrenia, nástroje práva či konkrétne prejavy migračnej politiky na
hraniciach národného štátu6. Týmto snahám dostať sťahovanie ľudí pod kontrolu by však
malo predchádzať dobré poznanie širokej problematiky migrácie a jej pozadia.
1.2. Determinanty migrácie
Jestvuje viacero faktorov, ktoré podnecujú migráciu a viacero takých premenných,
ktoré vplývajú na rozhodovanie o nej, teda vplývajú na voľbu migrácie. Konkrétne ide o celý
rad faktorov, v ktorých zohráva základnú rolu porovnanie individuálnych nákladov
a prínosov migrácie. Motívy migrácie plynú predovšetkým z rozdielnej aktuálnej (reálnej)
situácie migranta a očakávanej situácie. Na základe tohto náhľadu som aj vyššie zadefinoval
migráciu pre potreby tejto práce. Pri očakávaniach spojených s migráciou musí migrant
zvažovať aj mieru rizika, ktorú podstúpi v prípade, že sa odhodlá zameniť svoju konkrétnu,
aktuálnu a dobre známu situáciu za nejakú inú, iba tušenú, predpokladanú situáciu v inom
regióne či dokonca krajine.
4 „Motívom každej migrácie je zlepšenie súcej situácie. Ľudia sa aj v najkrajnejších situáciách rozhodujú relatívne racionálne.“ KABELEOVÁ, Hana: „Ekonomické ukazatele ovlivňující migraci“ (In: http://www.migraceonline.cz/clanky_f.shtml?x=142675 6.12.2004).5 Dokumentovať to možno už na veľkom sťahovaní národov, dobyvateľských výpravách, misijnej činnosti, osídľovaní nových krajín a kontinentov, na židovskej diaspóre, na úniku pred živelnými pohromami - prírodnými katastrofami, na vysídlení miliónov Nemcov po druhej svetovej vojne, zmieniť možno aj milión palestínskych utečencov po vzniku štátu Izraelu či dôsledky rozdelenia Juhoslávie a i.6 Tejto problematike sa budem konkrétnejšie a širšie venovať v 2. kapitole pojednávajúcej o migračných politikách.
13
Okrem tohto rizika (migrant aj pri vysokom stupni informovanosti nevie úplne, čo ho
v prípade pozitívnej voľby čaká) treba zohľadňovať aj náklady na migráciu. Tie nemusia
byť len finančné, ale môžu vystupovať napr. aj v psychickej rovine – čo migrant vníma ako
potenciálne bariéry či obeť, ktorú musí migrácii priniesť, ako sa prispôsobí novému
prostrediu, novej kultúre, spôsobom a zvykom, ako bude vedieť v novom prostredí
komunikovať7 atď. Náklady môžeme následne v ekonomickom duchu nahliadať ako priame
a nepriame. Priame náklady spojené s migráciou môžu byť náklady na sťahovanie, dopravu,
adaptáciu v novom prostredí (migrant sa musí zorientovať v krajine, meste, jazyku a pod.),
bývanie. Nepriamymi môže byť ušlý príjem v domovskej krajine – ak zohráva pri
rozhodovaní potenciálneho migranta rolu, možno predpokladať, že skôr bude migrovať
nezamestnaný človek, alebo tiež naopak, že pravdepodobnosť migrácie z krajiny, kde je
štedrý sociálny systém, je nižšia.
Mobilitu migranta však takisto predurčujú ďalšie faktory a demografické znaky8.
Zmieniť treba vek a dosiahnuté vzdelanie či sociálny status9 – podľa viacerých výskumov
sú k migrácii náchylnejší ľudia mladší10, s vyšším vzdelaním a ľudia bez rodinných
záväzkov11. Medzi danými charakteristikami a voľbou migrácie teda existuje pozitívna
korelácia. Rolu zohráva aj vzdialenosť (ako aj logistická dosažiteľnosť) a príbuznosť12
potenciálnej cieľovej krajiny. Čím je konkrétna krajina geograficky a kultúrne bližšia, tým
väčšia je pravdepodobnosť voľby migrácie. Prehliadnuť či opomenúť nemožno stupeň
informovanosti o situácii v cieľovej krajine. Teda či má potenciálny migrant k dispozícii
dostatok relevantných informácií o krajine, do ktorej chce odísť, či vie, aká je v nej situácia
a pomery, aké predpoklady musí spĺňať, aby znížil riziko spojené s migráciou a aby v danej
krajine dosiahol konkrétny cieľ, ktorý sleduje a ktorý sme vyššie zadefinovali zatiaľ vo
všeobecnej rovine ako snahu o zlepšenie svojej aktuálnej situácie. K efektívnejšiemu
7 Nemám na mysli iba problematiku jazyka, ale širšie poňatú komunikáciu – celú škálu znakov a symbolov či dokonca postupov príznačných pre konkrétnu spoločnosť, národ. 8 TOKÁR, Ľubomír: „Migrácia: Kto a koľko?“ (In: http://www.blisty.cz/art/17788.html 26.3.2007, http://www.euractiv.sk/index?a=show&cid=1583&pid=45&sid=45 19.11.2004)9 Pozri tiež poznámku pod čiarou o rodinnej migrácii č. 11.10 Mladí ľudia „sú sociálne adaptabilnejší a zvykajú si na život v novej krajine a kultúre jednoduchšie ako starší“. KATUŠČÁK, Boris: Nadnárodná migrácia za prácou zo Slovenska do EÚ. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, 6. novembra 2006, str. 5. (Štúdia v archíve autora.) Pokiaľ ide o ekonomickú migráciu, treba uviesť, že mladí ľudia sú „vďaka nižším finančným nárokom, vyššej pružnosti, lepším jazykovým znalostiam a samozrejme nižšiemu veku, ktorí ich „robí“ perspektívnejšími pre zamestnávateľov, oveľa ľahšie zamestnateľnou skupinou“. Tamtiež, str. 6.11 Pozri napr. TOKÁR, Ľubomír: „Migrácia: Kto a koľko?“ (In: http://www.blisty.cz/art/17788.html 26.3.2007)12 Ale aj spoločná história – napríklad koloniálna minulosť (migranti smerujúci do Francúzska z jeho bývalých kolónií, podobne prípad bývalého britského impéria). Osobitý prípad môže tvoriť skúsenosť Česka a Slovenska, kde však azda viac než spoločná minulosť migrácii napomáha pozitívne nazeranie na vzájomné vzťahy plynúce zo spoločnej minulosti (aj rozdelenie Československa sa udialo mierovým spôsobom) a jazyková, kultúrna i geografická blízkosť.
14
sledovaniu tohto cieľa a k zníženiu rizika plynúceho z migrácie tiež dopomáha, ak v cieľovej
krajine už existuje komunita jeho krajanov13, alebo tam žijú jeho príbuzní14. Na rozhodovanie
o migrácii môže ďalej kladne pôsobiť znalosť jazyka, uznanie kvalifikácie v cieľovej
krajine a pod.
Toto všetko možno považovať za tie faktory, ktoré viac či menej kladne alebo záporne
pôsobia na rozhodovanie sa o migrácii. Týmto faktorom však predchádzajú ešte iné, ktoré by
som označil za akési „spúšťače“ migrácie, lebo ju iniciujú a stoja na začiatku celého procesu.
Za takýto „spúšťač“ podľa môjho názoru nemožno považovať samotnú skutočnosť, že človek
je mladý (a napokon, nie všetci mladí migrujú, ako ani nie celá staršia časť populácie ostáva
v starobe na rovnakom mieste), na druhej strane však vnútornú nespokojnosť s konkrétnou
situáciou či podmienkami za takýto spúšťač považovať môžeme. Ako moment, kedy človek
začne reálne uvažovať o zmene prostredia, v ktorom žije. Preto spomedzi všetkých faktorov
a predpokladov migrácie vymedzujem do popredia tie, ktoré považujem za akési objektívne
dané skutočnosti, hoci je tento bod diskutabilný. Svoj úmysel preto dokladám na výrazne
odlišných faktoroch. Jeden človek, ktorý je mladý a druhý, ktorý je z konfliktnej oblasti,
v ktorej sa bojuje, nie je stála situácia a pod. Migráciu si určite skôr volí (a vôbec o nej
uvažuje) niekto, kto je s niečím nespokojný (alebo mu niečo hrozí) a až následne treba
zohľadňovať, že skôr bude migrovať ten spomedzi nespokojných, ktorý je – napríklad –
mladý. Popri štúdiách migrácie teda vidím stále priestor na terminologické doladenia, ale tiež
na presnejšiu hierarchizáciu motívov migrácie a faktorov, ktoré na ňu vplývajú. Čiže
zohľadňovanie istej primárnosti a sekundárností jednotlivých aspektov migrácie.
Aby sme pred týmito nepresnosťami pri skromnejších potrebách tejto práce unikli,
ponúka sa zjednodušené nazeranie na faktory migrácie, ktoré ich člení do dvoch základných
skupín. Konkrétne ide o pull („priťahovať“) a push („vypudzovať“) faktory15 vychádzajúce
z konceptu, ktorého autorom bol v 60tych rokoch 20teho storočia E. S. Lee16. Takýto pohľad
na migráciu dáva čiastočne stranou aspekt vôle migranta, a do popredia kladie to, či na strane
cieľovej krajiny existujú také skutočnosti, ktoré pozitívne pôsobia na migráciu ako isté
„lákadlo“ (teda externé vplyvy, ktoré robia cieľovú krajinu atraktívnou pre migranta), alebo
na strane krajiny pôvodu jestvujú také skutočnosti, ktoré ho z tejto krajiny vypudzujú (také
13 Prítomnosť migrantov v cieľovej krajine býva radená medzi hlavné ekonomické faktory migrácie. Bližšie KABELEOVÁ, Hana: Ekonomické ukazatele ovlivňující migraci (http://www.migraceonline.cz/clanky_f.shtml?x=142675 6.12.2004).14 Viac v podkapitole o reunifikácií rodín, o rodinnej migrácii a tiež o sieťovej migrácii.15 „Faktory môžu pôsobiť v krajine migrantovho pôvodu (tzv. ’push’ faktory)alebo v cieľovej krajine(tzv. ’pull’ faktory).“ Ročenka Eurostatu „Eurostat yearbook 2006“ (In: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-CD-06-001/EN/KS-CD-06-001-EN.PDF 31.3.2007)16 LEE, Everett, S.: „A theory of migration“. Demography 3/1966, str. 47 – 57.
15
interné vplyvy, ktoré spôsobujú istú „nepohodlnosť“ v aktuálnej situácii migranta a z pozície
nespokojnosti s danou situáciou perspektívne pôsobia v prospech voľby migrácie mimo
domovskú krajinu). Za najvplyvnejšie spomedzi push a pull faktorov považoval M. Todaro17,
ktorý skúmal migrácie, ekonomické vplyvy. K teórií push a pull faktorov sa ešte v krátkosti
vrátime aj na ďalších miestach tejto práce.
1.3. Koncepty a delenia migrácie
V prípade migrácie jestvuje nemálo čiastkových teórií, no žiadna všeobsiahla,
všeobecná teória18. Je viacero možných uhlov pohľadu a viacero kritérií, na základe ktorých
možno k migrácii pristupovať. Na neveľkej ploche priblížim aspoň niekoľko najzákladnejších
z nich a tiež významných z pohľadu predmetu tejto práce.
Rozlišujúc miesto pôvodu a cieľa migranta, emigráciou rozumieme vysťahovalectvo
(z pohľadu materskej krajiny), imigráciou prisťahovalectvo (z pohľadu prijímajúcej
spoločnosti).19 To je však stále iba marginálne nazeranie na podstatne širšiu problematiku.
Rozlišovať treba viacero konkrétnych podôb migrácie. V prvom rade ide o aspekt
motivácie, ktorá podnecuje, iniciuje migráciu. Možno v istom zmysle hovoriť o primárnom
determinante členenia migrácie, kedy sa v závislosti od motívu migranta zvykla rozlišovať
migrácia (relatívne) dobrovoľná a nútená20. Dobrovoľnou migráciou sa v tomto kontexte
rozumela predovšetkým ekonomická migrácia, ale patrí sem napríklad aj zlučovanie rodín
(„reunifikácia rodín“21) či návrat do krajiny predkov. V druhom prípade vyháňajú migranta
z vlasti vojnové konflikty, politické prenasledovanie, náboženský útlak, choroby a epidémie,
prírodné či priemyselné katastrofy, pričom takáto problematika má neraz aj humanitárny
charakter. Podľa zmieneného pozadia migrácie môžeme hovoriť o dvoch základných typoch
17 Viaceré štúdie napríklad spolu s J. Harrisom (1970).18 DRBOHLAV, Dušan: „Migrace v ČR a ve světě; demografické a ekonomické aspekty“ – prezentácia v rámci verejnej debaty – seminára „Pracovní migrace do České republiky“ v Senáte Parlamentu ČR 30.6.2004.19 Ďalšie geografické členenie zmienim nižšie.20 ŠÍBL, Drahoš, ŠAKOVÁ, Beáta: Svetová ekonomika, Internacionalizácia – integrácia – globalizácia – interdependencia. Druhé doplnené vydanie. SPRINT, Bratislava 2002, str. 171. Tiež KABELEOVÁ, Hana: „Ekonomické ukazatele ovlivňující migraci“ (In: http://www.migraceonline.cz/clanky_f.shtml?x=142675 6.12.2004).21 Reunifikácia rodiny - zjednodušene povedané migrácia spôsobená príchodom ďalších členov rodiny migranta, ktorý sa už začlenil do spoločnosti, stal sa prípadne občanom danej krajiny a pod. Pri príležitosti Svetového dňa migrantov a utečencov vyzval aj pápež Benedikt XVI. „na prijatie špeciálnych opatrení, ktoré budú brániť rozdeľovaniu rodín utečencov a prisťahovalcov“ (SITA, 14.1.2007, Zahraničný servis). Rozlišovať ale treba tzv. rodinnú migráciu, kedy migruje celá rodina, resp. domácnosť. Takéto rozhodovanie nebýva individuálne a k migrácii dojde zväčša vtedy, keď prínos aspoň jedného člena rodiny z migrácie vykompenzuje straty ostatných členov rodiny. Podľa výskumov však prevláda migrácia slobodných jednotlivcov, než migrácia ženatých či vydatých.
16
migrantov22: o ekonomických migrantoch a o utečencoch23. V prípade terminologickej
korekcie „nútenej migrácie“ na „migráciu nedobrovoľnú“ (ako by som navrhoval) by do tejto
druhej kategórie bolo možné zaradiť napr. aj historický obchod s otrokmi. Iné úskalie by však
vyvstalo, ak by sme túto skupinu „migrácie“24 chceli definovať vo vyššie zmienených
kategóriách „utečenci“ či „ekonomickí migranti“25 odvodení práve z dobrovoľnej migrácie. Aj
tento prípad poukazuje na terminologické problémy, s ktorými sa stále potýkajú štúdie
zaoberajúce sa otázkami migrácie.
Dnes sa v prípade delenia migrácie na dobrovoľnú a nútenú okrem iného poukazuje
prinajmenšom na nejednoznačnosť či kontroverznosť takéhoto nahliadania na migráciu aj
s otázkou, do akej miery možno hovoriť o „dobrovoľnej“ migrácii v prípade, kedy chudobný
obyvateľ Afriky v záujme prežitia opustí svoju rodinu, svojich blízkych a svoju krajinu, kde
nemá šancu sa uživiť. Členenie na dobrovoľnú a nútenú migráciu preto dnes nie je až tak ostré
a jednoznačné, zároveň ani spoľahlivé.
V tomto kontexte sa teda javí ako vhodnejšie zvažovať členenie na základe push
a pull faktorov26, respektíve v prípade viacerých motívov migrácie hovoriť o jej členení na
základe pomeru týchto faktorov (často ide práve o multifaktorové podmienenie migrácie27). Či
prevažujú faktory, ktoré migranta priťahujú do cieľovej krajiny (napr. úroveň uskutočňovania
– realizácie práv a slobôd, ochrana slobôd, sociálne dávky, lepšia životná úroveň, pracovné
podmienky, nižšia miera nezamestnanosti, systém sociálneho zabezpečenia a pod.), alebo
faktory, ktoré ho takpovediac vyháňajú z vlastnej krajiny (vojny, hlad, prenasledovanie,
vysoká miera nezamestnanosti a i.).
Podľa geografického priestoru a politicko-právneho poňatia tohto teritória, v rámci
ktorého k migrácii dochádza, treba rozlíšiť migráciu vnútroštátnu (resp. vnútornú, v rámci
územia jedného štátu) a migráciu medzinárodnú28 (teda vonkajšiu, medzi viacerými
22 In: http://www.integrace.cz/integrace/clanek/.asp?id=229 (6. 12. 2004), DRBOHLAV, Dušan: „Evropa a proces mezinárodní migrace“.23 Postavenie utečencov definujú viaceré medzinárodné právne predpisy. V súlade so Ženevskou konvenciou o postavení utečenca je utečencom „osoba, ktorá sa nachádza mimo svoju vlasť, a ktorá má oprávnené obavy z prenasledovania z dôvodov rasových, náboženských alebo národnostných alebo z dôvodu príslušnosti k určitej spoločenskej vrstve alebo zastávania určitých politických názorov“. In: http://www.migraceonline.cz/abc.shtml (6. 4. 2007), „ABC o migraci“.24 Je diskutabilné, do akej miery možno v tomto konkrétnom prípade skutočne hovoriť o migrácii.25 V istom zmysle by sme sa tu iste mohli domnievať, že ide o ekonomickú migráciu a teda o ekonomických migrantov. Nie však v prípade, ak sa ekonomická teória odvádza od konceptu dobrovoľnej migrácie.26 Pozri kapitolu 1.2. Determinanty migrácie.27 Resp. mnohopodmienenosť migračného procesu, to znamená, že za ním stojí súčasne viacero faktorov a motívov.28 Niekedy označovaná aj ako „nadnárodná migrácia“.
17
štátmi)29. Predmetom tejto diplomovej práce potom bude medzinárodná migrácia medzi
členskými krajinami Európskej únie30.
V súvislosti s konceptom medzinárodnej migrácie treba objasniť možné členenie
krajín, konkrétne ide o tieto tri skupiny krajín:
– krajiny pôvodu (emigračné alebo tiež vysielajúce krajiny, v práci
reprezentované Slovenskom),
– tranzitné krajiny (krajiny prechodu, predovšetkým v spojitosti
s ilegálnou migráciou, keď migranti cestou prekračujú hranice tretích krajín a dočasne
prebývajú na ich území31) a napokon
– cieľové krajiny (imigračné čiže prijímajúce, hosťovské krajiny, v práci
zastúpené prípadom Francúzska).
Zaujímavé je, že mnohé krajiny v tomto zmysle prechádzajú výraznými posunmi
a preto ich treba vnímať vývojovo. V Európe je typickým príkladom skúsenosť Talianska32,
ktoré bolo v minulosti najskôr krajinou pôvodu33, neskôr predovšetkým tranzitnou krajinou
a v súčasnosti je čoraz viac krajinou cieľovou – tak pre obyvateľov Európskej únie
(predovšetkým z nových členských krajín, napríklad z Rumunska – a to už pred jeho vstupom
do únie), ako aj z tretích krajín (napríklad pre obyvateľov viacerých afrických štátov, ale tiež
napr. z Albánska zažilo Taliansko obrovskú imigračnú vlnu v 90tych rokoch minulého
storočia34). Podobný príklad predstavuje Írsko35, ktoré v minulosti jeho obyvatelia húfne
opúšťali, neskôr sa však viacerí vrátili a boli prínosom pre svoju krajinu (najmä v zmysle
dobrej jazykovej vybavenosti, nadobudnutej kvalifikácie a skúseností, kapitálu či kontaktov
29 Ide o geografické delenie, ktorého kritériom je priestor. Vonkajšia migrácia sa následne delí na emigráciu a imigráciu. (ŽALOUDEK, Karel: Encyklopedie politiky. Libri, Praha 2004, str. 264.)30 Hypoteticky, ak by národné štáty v rámci únie nehrali rolu, ktorú stále hrajú, nešlo by tu – paradoxne - o medzinárodnú, ale o vnútroštátnu migráciu v rámci únie.31 Z hľadiska predmetu diplomovej práce zameranej na migráciu medzi členskými krajinami EÚ ide o irelevantnú kategóriu.32 Konkrétne sa hovorí o „talianskej diaspóre“ v období medzi zjednocovaním Talianska v roku 1861 a prvou svetovou vojnou v roku 1914, ale aj v súvislosti s rokmi po nej bezprostredne nasledujúcimi. Ďalšie migračné vlny boli zaznamenané v 30tych rokoch 20. storočia, v súvislosti s druhou svetovou vojnou a v nepsolednom rade v súvislosti s odchodom mnohých Talianov za prácou v Nemecku či Francúzsku a iných európskych krajinách v čase expanzie ich priemyslu a ekonomík. Napr. v rokoch 1870 – 1879 pripadalo na 1000 obyvateľov Talianska 4.29 migrantov, v rokoch 1900 – 1913 to bolo až 17,97. Viac: http://en.wikipedia.org/wiki/Italian_diaspora (20.3.2007)33 Začiatkom 20. storočia mal polostrov najvyšší podiel emigrácie na svete (Dejiny Európy, str. 406)34 Viď: GÁLISOVÁ, Marína, HANUS, Martin: Európa na nespoznanie, .týždeň, 45/2006, 6. novembra 2006, str. 23.35 V prípade „írskej diaspóry“ (krajiny zahrňujúce predovšetkým USA, Veľkú Britániu, Kanadu, Austráliu, Argentínu, Chile, Nový Zéland, Juhoafrickú republiku a i.) niektoré zdroje uvádzajú mnohomiliónovú komunitu (nie je však podmienená občianstvom), ktorá mnohonásobne prevyšuje populácia Írska. Viac: http://en.wikipedia.org/wiki/Irish_diaspora#_note-0 (20.3.2007)
18
a sociálnych väzieb mimo materskú krajinu, ktoré mohli byť prospešné mimo iné napr.
k uzatváraniu obchodov či podnecovaniu turizmu). Po vstupe do EÚ36 začala výrazne
napredovať aj ekonomika tejto krajiny a tá sa vzápätí stala pre migrantov zaujímavou ako
cieľová krajina.
Pokiaľ ide o súčasnosť Európskej únie, starí členovia (tzv. EÚ-15) sú z celkového
pohľadu migrácie predovšetkým cieľom, noví členovia sú prevažne37 v pozícii krajín pôvodu
(a s ohľadom na mimo úniovú migráciu v pozícii tranzitných krajín). Samozrejme, nejde
o pravidlo ani o nemenný stav, migračné toky v rámci Európskej únie priblížim v 3. kapitole
EÚ a migrácia.
Starosti a nutnosť odoziev na politickej úrovni prináša predovšetkým nelegálna
migrácia38, ktorá stojí mimo zákon, hranice štátu sú prekračované bez potrebných povolení
a na tento typ migrácie sa viažu neraz mnohé ďalšie problematické okruhy, ako je čierna
práca, pašeráctvo, obchod s ľuďmi, prostitúcia, vydieranie, organizovaný zločin či terorizmus.
Problémy s ilegálnou migráciou sa migračné politiky snažia riešiť okrem iného aj opatreniami
v oblasti legálnej migrácie. Deje sa tak legislatívnymi úpravami, usmerneniami a kontrolami,
presným stanovením počtu – kvót migrantov, definovaním pracovných odvetví či profilu
uchádzačov o štátne občianstvo a podobne. Prirodzene, rovnaký účel sleduje aj sprísňovanie
kontrol na hraniciach štátov, represie mocenských zložiek štátu, medzinárodné dohovory
a viaceré ďalšie postupy snažiace sa o potieranie ilegálnej migrácie. Pri tomto videní migrácie
je hlavným kritériom jej členenia platná legislatíva cieľovej krajiny39.
O tzv. sieťovej migrácii hovoríme v prípade, keď už v cieľovej krajine existuje
relevantná komunita migrantov z konkrétnej krajiny či regiónu (napr. poľskí imigranti za
prácou vo Veľkej Británii, najmä v Londýne). Tí uľahčujú migráciu svojim krajanom, lebo
v prípade sieťovej migrácie sú finančné aj psychické náklady40 podstatne nižšie –
prisťahovalec nemusí začínať takpovediac od nuly. Má ho kto prijať, poradiť mu, pomôcť
s jazykom, administratívou, ubytovaním a pod. Naviac, v prípade existencie „migračnej siete“
36 Írsko sa k Európskemu spoločenstvu pripojilo spolu s Veľkou Britániou a Dánskom 1. januára 1973.37 Niektoré z nich – napr. Česká republika či Malta sú však zaujímavé pre isté skupiny migrantov aj ako cieľová krajina. V prípade ČR ide o pomyselné posúvanie na osy západ – východ. Kým konkrétni pracovníci (napr. lekári či zdravotné sestry) odchádzajú za prácou do Nemecka či Rakúska, na ich miesto nastupujú ľudia zo Slovenska či Ukrajiny. Pozri tiež http://www2.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/FD002D33AE/$File/1527-04-01.pdf (12.3.2007) a http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=204 (20.3.2007).38 Na Slovensku predovšetkým na základe zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov. Nelegálnou migráciou sú podľa slovenskej legislatívy prípady, keď v rozpore s domácimi právnymi predpismi alebo medzinárodnými dohodami, ktorými je SR viazaná, cudzinec vstúpi na územie SR, neoprávnene sa na ňom zdržiava alebo ho nelegálne opustí. („Zahraničné sťahovanie a cudzinci v Slovenskej republike v roku 2005“, Štatistický úrad Slovenskej republiky, Bratislava 2007, str. 15.)39 Viac o migračných politikách 2. kapitola.40 Kapitola 1.2. Determinanty migrácie.
19
majú potenciálny migranti v domovskej krajine lepšiu dostupnosť informácií o cieľovej
krajine, pracovných podmienkach a pod.
Čistá ročná migrácia predstavuje rozdiel medzi počtom vysťahovaných
a prisťahovaných osôb v danom roku pre skúmanú územnú jednotku (región, štát).
1.4. Ekonomická migrácia
Ekonomická migrácia, ktorá je v kontexte Európskej únie predmetom tejto
diplomovej práce, je podľa vyššie zmienených kritérií dobrovoľnou migráciou41. Táto
migrácia je primárne motivovaná ekonomicky (vyšší zárobok či lepšie pracovné uplatnenie
v cieľovej krajine ako „pull faktor“; nemožnosť získať prácu v domácej krajine ako „push
faktor“). Vystupovať tu môžu ale aj iné motivujúce faktory, ako je napríklad požiadavka
získania skúseností inej kultúry pre ďalší profesijný rast, poznávanie či lepšie osvojenie si
cudzieho jazyka, možnosť pracovať na špecializovanom pracovisku, získanie know how ako
aj celkové vyhliadky budúcej kariéry podporenej práve pobytom v zahraničí. (Pri väčšom
priestore by stálo za to skúmať koreláciu zahranično-pracovných skúseností a profesijných
vyhliadok, resp. kariérneho rastu. Dovoľujem si aspoň na margo vysloviť hypotézu
pozitívneho vzťahu medzi skúsenosťou zo zahraničia a obsadzovaním konkrétnych vyšších
pracovných pozícii v hierarchii podniku.) Drvivá väčšina migrantov na celom svete je či už
primárne alebo sekundárne motivovaná práve ekonomicky.42
Ekonomickú migráciu nemožno synonymne zamieňať s pracovnou migráciou, resp.
s migráciou pracovných síl. Ekonomická migrácia je totiž širším – nadradeným a
presahujúcim pojmom vo vzťahu k pracovnej migrácii43. Ekonomická migrácia okrem
pracovnej migrácie v sebe zahŕňa napr. aj špekulatívnu migráciu snažiacu sa vyťažiť zo
štedrých sociálnych systémov hostiteľskej krajiny, kedy prichádzajúci migrant rozhodne nemá
za primárny cieľ zamestnať sa v novej krajine (a logicky odvádzať náležité odvody do
systému), ale má záujem o sociálne dávky. V tejto súvislosti sa potom hovorí o možnom
zneužívaní sociálnych systémov.
41 Na možné úskalia tohto konceptu som poukázal vyššie.42 DRBOHLAV, Dušan: „Migrace v ČR a ve světě; demografické a ekonomické aspekty“ – prezentácia v rámci verejnej debaty – seminára „Pracovní migrace do České republiky“ v Senáte Parlamentu ČR 30.6.2004.43 V súčasnosti tvoria väčšinu medzinárodnej migrácie pracovní migranti, prípadne ich rodinní príslušníci. (In: http://www.integrace.cz/integrace/clanek/.asp?id=229 6. 12. 2004, Dušan Drbohlav: „Evropa a proces mezinárodní migrace“.
20
Tak ako aj pri iných typoch migrácie môže ísť aj tu o migráciu trvalú alebo o – a to
väčšinovo – migráciu dočasnú44 (krátkodobú alebo dlhodobú)45. Ďalej sa ekonomická
migrácia môže členiť podľa jednotlivých odvetví či pracovných pozícií, do ktorých smerujú
pracovníci. Od pracovníkov bez kvalifikácie až po vysoko kvalifikovaných odborníkov či
podľa jednotlivých oblastí – napr. migrácia do oblastí s vyššou pridanou hodnotou a podobne.
Základné delenie migrujúcich pracovných síl je členenie na nekvalifikované,
polokvalifikované, kvalifikované a vysoko kvalifikované.46 V spojitosti s ekonomickou
migráciou treba rozlišovať, že všetci títo jednotlivci so sebou nesú rôzny ľudský kapitál47
(vek, vzdelanie, skúsenosti, prax...). Podľa toho môžu byť v závislosti od aktuálnej situácie
a potrieb hostiteľského prostredia pre túto spoločnosť viac či menej zaujímaví. Dôležitými
aktérmi sú okrem iných aj odbory a ich vplyv. Odbory väčšinou (viac či menej pochopiteľne)
bránia príchodu imigrantov do sféry ich pôsobnosti.48
V súvislosti s ekonomickou migráciou treba zmieniť aj koncept substitučnej
migrácie49. Teórie substitučnej migrácie zdôvodňujú nevyhnutnosť migrácie ako „lieku“ na
starnutie populácie a udržanie dôchodkových systémov či systémov zdravotnej starostlivosti.
Podľa tohto prístupu majú prisťahovalci vyplniť medzery na trhu práce a zabezpečiť tak
funkčnosť systému hosťujúcej spoločnosti. Objavujú sa ale pochybnosti, či je tomu naozaj
nevyhnutne tak, keď napr. v konkrétnej krajine v relevantnom období príde o prácu
porovnateľný počet občanov daného štátu ako v tomto období pribudne imigrantov v krajine.
V takom prípade by skôr bolo na mieste hovoriť o „vytláčaní domácich obyvateľov z ich
44 Kritériom tohto členenia je čas, resp. ako dlho sa migrant zdrží v prijímajúcej spoločnosti. Ku krátkodobej, resp. dočasnej migrácii tak patrí napr. sezónna migrácia – migrácia v dôsledku sezónnych prác. Dlhodobou migráciou sa rozumie predovšetkým migrácia na jeden rok a dlhšie. (Štatistický úrad Slovenskej republiky: Zahraničné sťahovanie a cudzinci v Slovenskej republike v roku 2005, Bratislava 2007, str. 4.)45 Zvláštne postavenie tu má migrácia za prácou v prihraničných oblastiach – „každodenné pendlovanie za prácou“ – viac EÚ a migrácia (3.kapitola).46 ŠÍBL, Drahoš, ŠAKOVÁ, Beáta: Svetová ekonomika, Internacionalizácia – integrácia – globalizácia – interdependencia. Druhé doplnené vydanie. SPRINT, Bratislava 2002, str. 171.47 Ekonómia člení ľudský kapitál na všeobecný a firemný. Od toho sa potom odvíja aj jeho možná prenositeľnosť do iného rámca (prostredia, firmy, kultúry apod.).48 Naviac vo viacerých krajinách imigranti nemôžu byť členmi odborov či zakladať odbory vlastné. Napr. v Českej republike je zakladanie združení cudzincov „závislé od vôle ministerstva, ktoré ich v mnohých prípadoch nepovoľuje. Jednanie ministerstva vnútra je diskriminačné a porušuje tak občianske práva cudzincov“. STOJAROVÁ, Věra: „Modely integrace imigrantů a jejich projevy v české politice“. In: http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=204 (20.3.2007). Pozri tiež UHL, Pawel: „Politická a zájmová participace a sdružování v odborových oraginzacích“. In: http://www.migraceonline.cz/studie_f.shtml?x=133366 (6.12.2004).49 Pozri KUNSKÁ, Zuzana: „Európska únia imigrantov potrebuje – príklad Španielska“ (In: http://www.integrace.cz/integrace/tisk.asp?id=714 27.3.2007 a http://www.europeum.org/disp_article.php?aid=550 27.3.2007) a tiež GEDDES, Andrew: „Migrace v rozšířené Evropě“ – štúdia prezentovaná na konferencii na Pražskom hrade nazvanej „Migrace v rozšířené Evropě“ (12. – 14. 9. 2002). (In: http://www.gac.cz/documents/Migrace.pdf 27.3.2007)
21
pracovných miest“50 a svoje opodstatnenie by mali aj diskusie o syndróme známom v EÚ po
rozširovaní na 25 členských štátov pod označením poľských inštalatérov.51
Pri ekonomickej migrácii pracovných síl sú kľúčové geografické rozdiely medzi
ponukou a dopytom práce. V dôsledku zvýšeného dopytu práce majú výkonné ekonomiky
aj vyššie mzdy. Tie následne pôsobia motivujúco na prisťahovalectvo. Pri príchode migrantov
a náraste zamestnanosti (pri predpoklade, že ekonomika a jej potreby sa ustália a spomalí sa
rast) mzdy postupne klesajú a naopak, v nedostatku pracovníkov a pri nízkej zamestnanosti
mzdy rastú,52 čím opäť motivujú zahraničnú ponuku práce. Prirodzene, pracovníci migrujú
z oblastí s nižšou mzdovou úrovňou do oblastí s vyššou mzdovou úrovňou. Ak sa mzdy
v daných oblastiach vyrovnajú, migrácia motivovaná platovo postupne klesne na minimum až
zanikne. Zohľadniť ale treba istú rigídnosť platov v dôsledku existencie a fungovania
odborov či legislatívnych úprav, ako napr. minimálna mzda, ale aj migračná politika štátu
vôbec. Čím výraznejšie sú rozdiely v mzde, tým výraznejšia je aj migrácia. Zohľadniť však
treba aj mieru nezamestnanosti v oboch krajinách a z nej plynúce očakávania, aká je
pravdepodobnosť získať prácu doma a aká v cieľovej krajine.
V bohatších (cieľových) krajinách s vyššími mzdami a životnou úrovňou bývajú
spravidla aj vyššie životné náklady. Ich zohľadnenie preto treba rovnako zahrnúť do
rozhodovania o migrácii. Akokoľvek by bola primárne determinovaná, či už snahou po
vyššom zárobku alebo za ňou stojí špekulatívny motív. Pre ilustráciu možno spomenúť aspoň
jeden konkrétny príklad – v roku 2004 predstavoval rozdiel mesačných sociálnych dávok
(podpora v nezamestnanosti) v Nemecku a priemerného platu v susednom Poľsku vyše
trojnásobok poľského priemerného platu (1500 eur/ 450 eur)53. „Pre imigrantov životom
v Nemecku prudko vzrastú životné náklady. Život z dávok bez práce preto nemusí byť z tohto
pohľadu z dlhodobého hľadiska najlákavejším riešením.“54 Pri zohľadňovaní regionálnych
rozdielov by podobne nebolo výhodné (všeobecne vzaté) zarábať v Poľsku a peniaze utrácať
v Nemecku.
50 Viac k tejto téme napríklad článok „Fenomén migrace v evropském kontextu“ (http://www2.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/FD002D33AE/$File/1527-04-01.pdf 12.3.2007), ktorý uvádza, že „…čistá migrácia do Nemecka predstavovala za obdobie 1970 až 2002 celkom 7,5 milióna ľudí, z toho zamestnanie našlo oficiálne 3,1 milióna pracovníkov. Za rovnaké sledované obdobie stratilo prácu 3,2 milióna občanov Nemecka. Z toho vyplýva, že Nemecko nebolo schopné poskytnúť migrantom nové pracovné miesta.“51 Túto tému rozvediem v nasledujúcich kapitolách, konkrétne limity a ťažkosti konceptu substitučnej migrácie predstavím v kapitole 3.2. Migračná politika Európskej únie. K diskusiám na tému „poľskí inštalatéri“ doporučujem ZAREMBA, Maciej: „Poznáš nejakého poľského inštalatéra? Je voľný?“. SME, č.10, roč. 16, 13.1.2007, str. 14.52 Tieto vzťahy popisuje a rozoberá ekonomická veda.53 In: http://www2.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/FD002D33AE/$File/1527-04-01.pdf (12.3.2007).54 In: http://www2.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/FD002D33AE/$File/1527-04-01.pdf (12.3.2007).
22
V súvislosti s ekonomickou migráciou treba objasniť ešte jeden pojem – remitencie.
Remitencie sú financie plynúce zo zahraničia rodinám migranta v krajine jeho pôvodu55, resp.
sú to akokoľvek v cudzine zarobené peniaze využité v materskej krajine56. Ako dôsledok
migrácie prinášajú výhody pre rodiny migrantov a zároveň pre ich domovské krajiny. Ako
také sú zaujímavé predovšetkým pre nečlenské štáty EÚ, ktoré môžu s ohľadom na ich značne
slabšiu životnú úroveň najvýraznejšie profitovať zo získaných prostriedkov (aj pri zmene eura
za domácu menu). “Pre mnoho chudobných krajín východnej Európy a strednej Ázie
predstavujú najväčší vonkajší zdroj príjmov a počas ostatných 15 rokov pomáhali tlmiť
ekonomické a politické turbulencie. Remitancie dosahujú viac ako 20% HDP v Moldavsku a
Bosne a Herzegovine, a viac ako 10% v Albánsku, Arménsku a Tadžikistane.”57
Migrácia a zvlášť jej ekonomicky motivovaná zložka bola a je predmetom mnohých
ekonomických teórií a prístupov.58
55 Podľa NIESSEN, Jan: „Migrace a rozvoj“. In: http://www.migraceonline.cz/clanky_f.shtml?x=163776 (6.12.2004). Pozri tiež ŠÍBL, Drahoš, ŠAKOVÁ, Beáta: Svetová ekonomika, Internacionalizácia – integrácia – globalizácia – interdependencia. Druhé doplnené vydanie. SPRINT, Bratislava 2002, str. 186.56 DRBOHLAV, Dušan: „Evropa a proces mezinárodní migrace“ (In: http://www.integrace.cz/integrace/clanek/.asp?id=229 6. 12. 2004).57 In: http://www.euractiv.sk/mobilita/analyza/migracia-a-remitancie-vychodna-europa-a-byvale-krajiny-sovietskeho-zvazu (14.3.2007).58 Zaoberal sa ňou už Adam Smith, neoklasické ekonomické teórie. Z 20. storočia a súčasnosti spomeniem aspoň niekoľkých autorov – L. A. Sjaastad, E. Lee, S. Bowles, M. J. Greenwood, A. Schwartz, M. B. Levy, W. J. Wadycki, J. B. Kau, C. F. Sirmans, J. Mincer, G. S. Fields, E. P. Goss, N. C. Schoening, C. Paul, T. Straubhaar, C. A. Pissarides, I. McMaster, O. Stark, J. Taylor, P. Lundborg, D. S. Massey, R. H. Adams Jr., M. P. Shields, G. M. Shields, R. Faini, A. Venturini, J. R. Harris, m. P. Todaro, M. C. Burda, T. Bauer, Barry R. Chiswick, K. F. Zimmermann, G. S. Epstein, A. L. Hillman, I. N. Gang. Ide iba o informatívny, ilustračný výpočet niekoľkých ekonómov, sociológov a ďalších autorov, ktorý sa zaoberali problematikou ekonomickej migrácie, v žiadnom prípade si tu nenárokujem na plné vyčerpanie relevantných výskumov, ale iba orientačné priblíženie širokej témy.
23
2 MIGRAČNÉ POLITIKY
Lepšiemu porozumeniu vzťahu štátu a migrácie pomôže nahliadnutie na konkrétne
migračné politiky, ktoré definujú štáty a snažia sa ich uplatniť v praxi. Ide o komplexnú
problematiku, za ktorou stojí množstvo faktorov a premenných – v neposlednom rade to, či je
krajina z pohľadu migrácie krajinou pôvodu, krajinou tranzitnou alebo krajinou cieľovou.
Nazeranie štátu na široký kontext migrácie však bude vychádzať predovšetkým z tej
skutočnosti, aké ciele štát v oblasti migrácie sleduje, či migrantov (a akých) potrebuje
(napríklad v kontexte demografie či uspokojovania potrieb ekonomiky), alebo má tento
fenomén v spoločnosti odozvy v podobe problémov sociálnych (posúvanie pomeru majorita
verzus minorita, sociálne napätie, izolácia inokultúrnych komunít, obavy z narúšania
homogenity spoločnosti59), ekonomických (sociálny systém, narúšanie trhu práce),
medzinárodných (medzištátne vzťahy a spolupráca, terorizmus) a v neposlednom rade tiež
politických (vzostup krajnej pravice, volebné kampane). Migračnej politike preto venujem
samostatnú druhú kapitolu.
2.1. Čo je to migračná politika?
Migračnou politikou60 štátu61 možno všeobecne označiť komplex takých nástrojov
a opatrení v oblasti migrácie, ktoré si kladú za cieľ usmerňovanie, kontrolu, podnecovanie či
obmedzovanie migrácie. Môže pritom ísť o cielený a ucelený koncept, alebo – v menej
šťastnom prípade – skôr o rôzne čiastkové riešenia, náznaky a dopady na migráciu plynúce
59 Za homogénnu bolo možné považovať napr. holandskú či českú spoločnosť. Imigrácia do krajiny však obraz spoločnosti často výrazne zmení.60 K otázkam migračných politík, ich charakteristík a členenia pozri HAMMAR, Tomas: European Immigration Policy: A Comparative Study. Cambridge, UK: Cambridge University Press 1985, str. 7-10. Tento autor delil migračnú politiku na vonkajšiu a vnútornú migračnú kontrolu a na politiku voči imigrantom.61 Migračnú politiku štátu tu definujem sám pre potreby tejto práce bez odkazov na konkrétne štúdie či politologické teórie.
24
z viacerých nesústredených právnych predpisov a opatrení62, z vyhlásení politických
predstaviteľov a zástupcov štátu, z opatrení štátnej byrokracie či dokonca (v istej miere)
sprostredkovane z odoziev nálad v spoločnosti. Migračná politika určuje napr. podmienky
prijímania prisťahovalcov, ich začlenenia do spoločnosti, možnosť získania povolení
k pobytu, k práci či dokonca získania štátneho občianstva. V zásade sa môže uplatňovať
v štyroch smeroch (a ich kombináciách): podporovať žiadúcu imigráciu, obmedzovať
nežiadúcu imigráciu, podporovať žiadúcu emigráciu a obmedzovať nežiaducu emigráciu.63
Pod migračnú politiku štátu patrí aj problematika udeľovania a vydávania víz („vízová
politika“) či poskytovanie azylu cudzincom („azylová politika“). Pojem migračnej politiky sa
často spája aj s politikou integrácie migrantov do spoločnosti či s menšinovými politikami.
Prirodzene, úplné zamieňanie týchto termínov by nebolo na mieste – napr. menšinové politiky
nemusia mať vôbec nič do činenia s problematikou prisťahovalectva, ale len autochtónneho
obyvateľstva – autochtónnych menšín.
Migračné politiky môžeme posudzovať predovšetkým na základe ich ústretovosti či
naopak ich obmedzujúceho prístupu k migrácii64. Navrhoval by som preto základne delenie
migračných politík do dvoch ideálnych typov – na otvorené65, teda tie, ktoré migráciu
podporujú (následne možno skúmať, v akej miere a podobe), a na zatvorené66 migračné
politiky, teda tie, ktoré sú v zásade voči migrácii nepriateľské, všemožne jej bránia, alebo ju
priamo likvidujú (tu zas možno rozlišovať, aké prekážky jej kladú, v akom stupni a pod.).
Dodajme zároveň, že predovšetkým uplatňovanie druhého modelu by zrejme pri snahe o jeho
konzekventné presadzovanie v globalizovanom svete nebolo celkom možné67.
Migračné politiky, ako sa zdá, začínajú byť pálčivou témou a adekvátne tomu sa
odzrkadľujú na politickej scéne predovšetkým v dvoch základných prípadoch – ak sa
spoločnosť stretáva s veľkým náporom migrácie zvonku68, alebo keď z najrôznejších príčin
62 Napr. v oblasti pracovného práva či práva sociálneho zabezpečenia.63 Podľa ŠÍBL, Drahoš, ŠAKOVÁ, Beáta: Svetová ekonomika, Internacionalizácia – integrácia – globalizácia – interdependencia. Druhé doplnené vydanie. SPRINT, Bratislava 2002, str. 193.64 Niektorí autori hovoria o reštriktívnej verzus tolerantnejšej povahe migračných politík. (Pozri tiež DRBOHLAV, Dušan: „Migrace v ČR a ve světě; demografické a ekonomické aspekty“ – prezentácia v rámci verejnej debaty – seminára „Pracovní migrace do České republiky“ v Senáte Parlamentu ČR 30.6.2004.)65 Migračné politiky spoločností a štátov, ktoré migrantov prijímajú, umožňujú slobodný pohyb osôb či dokonca migráciu v akomkoľvek zmysle slova podporujú.66 Predovšetkým zrejme nie slobodné, nie demokratické zriadenia usilujúce o maximálnu možnú kontrolu obyvateľstva, využívajúce v maximálnej možnej miere reštrikcie k obmedzovaniu či úplnému bráneniu migrácie zvonku ako i migrácie vlastného obyvateľstva v prípade, že to odporuje potrebám a predstavám zriadenia.67 Napriek tomuto zdanlivému deficitu navrhovaného delenia by však bolo možné napr. na základe konkrétnych kritérií zostavovať index „otvorenosti“ či „zatvorenosti“ štátov podľa ich migračných politík.68 Humanitárne katastrofy na hraniciach krajín susediacich s vojnovou oblasťou alebo vysoký záujem ekonomických migrantov o krajinu a pod.
25
potrebuje v rozličných sférach riešiť negatívne sa prejavujúci demografický deficit69. Po roku
2050 majú niektoré krajiny EÚ čeliť výraznému nedostatku pracovných síl v dôsledku
nízkeho počtu narodených detí. Ročenka Eurostatu označuje práve migračnú politiku za jeden
z prostriedkov ku korekcii takto narušenej rovnováhy.70
Prístup jednotlivých národných politík k otázkam migrácie môže v sebe zahŕňať
množstvo aspektov ako je integrácia imigrantov do spoločnosti, ich asimilácia, diskriminácia,
podnecovanie trvalej imigrácie, inkluzívnosti či exkluzívnosti spoločnosti a pod. Pri
diskutovaní podoby a východísk migračnej politiky vystupuje do popredia požiadavka, aby
migračná politika riešila predovšetkým základné otázky – „v prvom rade koho, prečo, koľko,
za akých podmienok, na ako dlho prijať do krajiny. Neexistuje teória tvorby migračnej
politiky, iba skúsenosti minulej migrácie. Ideálny návod nie je.“71
Pri širšom nazeraní problematiky a jej praxe, existujú ale v zásade tri základné
modely imigračných (prípadne tiež – do istej miery – aj menšinových) politík. Cieľ, ktorý je
pre všetky tri spoločný, spočíva v zabránení etnických konfliktov a destabilizácii krajiny.72 Ide
opäť o tzv. ideálne typy, ktoré v „čistej podobe“ neexistujú – pri klasifikácii jednotlivých
krajín je preto nutné byť opatrný a náležite zohľadniť, ku ktorému z modelov sa svojou
povahou najviac približujú. Cesty k integrácii v cieľovej spoločnosti výrazne ovplyvňuje
viacero aktérov – medzi inými vysokí politickí predstavitelia formujúci oficiálnu politiku
štátu73, médiá (informovaním a spôsobom kampane – aj otázka, ako je vnímaný vzťah
majorita – minorita a ako je prezentovaný, reflektovaný médiami), zamestnávatelia74, nadácie
a združenia zaoberajúce sa touto problematikou75 a iní. Opomenúť nemožno ani celý ďalší
kontext vypovedajúci o charaktere a skúsenostiach danej krajiny v minulosti76. Z hľadiska
69 Starnutie obyvateľstva, vysťahovalectvo, klesajúca natalita a pod. Imigrácia vystupuje ako najdôležitejší komponent rastu populácie vo viacerých starých členských krajinách EÚ. Pozri tiež súvisiaci koncept „substitučnej migrácie“ v kapitole 1.4.70 Pozri Eurostat yearbook 2006 (In: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-CD-06-001/EN/KS-CD-06-001-EN.PDF 31.3.2007).71 DRBOHLAV, Dušan: „Migrace v ČR a ve světě; demografické a ekonomické aspekty“ – prezentácia v rámci verejnej debaty – seminára „Pracovní migrace do České republiky“ v Senáte Parlamentu ČR 30.6.2004.72 In: http://www.iips.cz/seps/clanek.php?ID=204 (15. 11. 2004).73 V prístupe k cudzincom môžu ísť takpovediac vzorom domácemu obyvateľstvu.74 Dôležitá je ochota či skôr „záujem“ zamestnávateľov poskytnúť prácu cudzincom, venovať im náležitú pozornosť, umožniť zaškolenie, jazykové kurzy atď.75 Na lokálnej, regionálnej, národnej/celoštátnej či medzinárodnej úrovni (napr. rôzne strediská zaoberajúce sa dodržiavaním ľudských práv, sondovaním azylových politík, pomocou utečencom – humanitárne skupiny a mnohé ďalšie).76 Ide predovšetkým o bývalé koloniálne mocnosti alebo o vyspelé ekonomiky, ktoré v čase hospodárskeho „boomu“ potrebovali pracovnú silu z krajín tretieho sveta.
26
ústretovosti či reštrikcií národných politík, a tiež z hľadiska vzťahu spoločnosti k imigrantom
a prístupu k možnej integrácii hovoríme o troch základných modeloch77:
1.) diskriminačný model („differential exclusion“),
2.) multikulturálny model (tiež pluralitný),
3.) asimilačný model, (neskôr integračný).
Pre lepšie vykreslenie pozadia ekonomickej migrácie v Európskej únii uvádzam základný
prehľad a popis týchto základných modelov.
2.2. Diskriminačný model
V prvom menovanom prípade ide o tzv. „nulovú imigračnú politiku“, ktorej sa hlavne
v minulosti azda najviac približovala prisťahovalecká politika Nemecka v jej vzťahu k tzv.
„gastarbeitrom“. Nábor lacnej pracovnej sily z aj z mimoeurópskych krajín či krajín tretieho
sveta v čase ekonomického rozmachu počítal s návratom cudzincov do vlasti (nulová
imigračná politika stojí na predpoklade dočasnosti pobytu a následnom návrate do krajiny
pôvodu). V mnohých prípadoch sa tak nielenže nestalo, ale následnou reunifikáciou rodín78
dokonca došlo k nárastu počtu prisťahovalcov v krajine. V súčasnosti je Nemecko spomedzi
členov EU najčastejšou cieľovou krajinou s najväčším podielom z celkového počtu
migrantov79. Cudzinci žijúci na nemeckom území predstavujú približne 9% celkovej
populácie.80 Ku krajinám s diskriminačným modelom integrácie cudzincov patria (aj tu – viac
alebo menej) okrem Nemecka tiež Švajčiarsko, Rakúsko a niektoré juhoeurópske krajiny.
Menované krajiny nemajú významnejšiu koloniálnu minulosť (ak vôbec). V tomto modeli
integrácie (či skôr „ne-integrácie“) je imigrantom umožnený prístup do konkrétnej
spoločenskej sféry - predovšetkým na trh práce, ak je to pre imigračnú krajinu žiaduce – ale
nie je možné vstúpiť do ďalších oblastí spoločenského života (participácia na politickom
živote, získanie občianstva81 a výhod s tým spojených82, sociálne zabezpečenie83 apod.).84 Pri
77 DRBOHLAV, Dušan: „Evropa a proces mezinárodní migrace“. In: http://www.integrace.cz/integrace/clanek/.asp?id=229 (6.12.2004). Tiež STOJAROVÁ, Věra: „Modely integrace imigrantů a jejich projevy v české politice“. In: http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=204 (20.3.2007).78 Podmienky a príčiny možného zlúčenia rodín dnes upravujú viaceré vnútroštátne i medzinárodné právne akty. Určitým pokusom na úrovni EU bola Smernica 2003/86/EC. Pozri aj poznámku pod čiarou č. 14.79 In: http://www.euractiv.sk/index?a=show&cid=2718&pid=43&sid=43 (19. 11. 2004)80 In: http://www.integrace.cz/integrace/clanek/.asp?id=229 (6. 12. 2004)81 Získanie nemeckého štátneho občianstva vychádza z konceptu „ius sanguinis“ (právo krvi). Turci v Nemecku a podobne Kórejci v Japonsku nemajú reálnu možnosť stať sa plnoprávnymi občanmi štátu, v ktorom žijú. V roku 2000 získalo len 2,5 % cudzincov štátne občianstvo Nemecka82 Napríklad zakladanie združení cudzincov Ministerstvo vnútra ČR v mnohých prípadoch nepovolí. (Odmieta registráciu takýchto občianskych združení.) STOJAROVÁ, Věra: „Modely integrace imigrantů a jejich projevy v české politice“. In: http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=204 (20.3.2007).83 Dôchodky, nemocenské poistenie, sociálna podpora, podpora v nezamestnanosti, sociálne služby a i.84 In: http://www.integrace.cz/integrace/clanek/.asp?id=229 (6. 12. 2004), DRBOHLAV, Dušan: „Evropa a proces mezinárodní migrace (se zvláštním důrazem na země Evropské unie a Evropského společenství volného
27
takomto výpočte charakterizujúcich znakov ide o prístup diferenciálnej exkluzie – vylúčenia
na základe rôzneho pristupovania k subjektu tohto pristupovania. Opakom takéhoto
rozlišujúceho vylúčenia bude sociálna inklúzia85.
2.3. Multikulturálny model
Druhý, multikulturálny model migračných politík býva označovaný aj ako tzv.
pluralitný model. Predstaviteľmi krajín praktizujúcich (teraz alebo v minulosti) takýto prístup
sú Veľká Británia, Švédsko, Holandsko86 a ďalšie (nielen európske štáty – napr. Austrália či
Kanada87). Viaceré z týchto krajín sú vo všeobecnosti vnímané ako „tolerantné“ či
„otvorené“88. Politika štátu netlačí na potieranie prejavov inakosti, naopak, v mnohých
prípadoch na špecifikách svojich menšín (autochtónnych alebo novo vzniknutých) stavia.
„Aktívna účasť na spoločenskom dianí je základom absencie etnického konfliktu.“89 Imigranti
disponujú rovnakými právami ako „pôvodní“ občania štátu (práve tento bod je v ostrom
protiklade k diskriminačnému modelu).90 Novousadlíci – čiže „newcomers“ – tak ostávajú
odlíšení napr. jazykovo, kultúrne či sociálno-interakčne. Model sa snaží odlišnosti medzi
minoritou a majoritou podporovať, hostiteľská spoločnosť neusiluje o potieranie špecifík,
ktoré migranti prinášajú. Migrantom sú priznané rovnaké práva ako majoritnej spoločnosti.
Na rozdiel od diferenciálnej exklúzie tu teda treba hovoriť o sociálnej inklúzii.
Sociálna inklúzia vychádza z rovnocennosti v zaobchádzaní a v rovnocenných
prístupoch k migrantom – rovnakým spôsobom, ako sa to deje vo vzťahu k domácemu
obyvateľstvu krajiny. Myslím tu predovšetkým oblasť sociálneho systému a rôznych
podporných dávok (nezamestnanosť, zdravotná starostlivosť, vzdelanie, bývanie, starobné
a invalidné dôchodky a pod.) – „z pohľadu verejných financií ide o zaistenie odpovedajúcich
dávok a príspevkov pre imigrantov rovnako ako pre obyvateľov danej krajiny.“91
obchodu)“.85 Viď nižšie, k sociálnej inklúzii bližšie kapitola 2.3. Multikultúrny model.86 V roku 2002 žilo v Holandsku 18,4 % obyvateľov cudzieho pôvodu. Ročne sem imigruje približne 5O tisíc ľudí, pričom ¾ tvoria žiadatelia o status utečenca. In: http://www.migraceonline.cz/clanky_f.shtml?x=160865 (6.12.2004)87 Kanada zvykne byť označovaná za „kolísku multikulturalizmu“. STOJAROVÁ, Věra: „Modely integrace imigrantů a jejich projevy v české politice“. In: http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=204 (20.3.2007).88 V zmysle otvorenosti spoločnosti voči inakosti, multikultúrnosti, prístupnosti iným kultúram a pod. Teda nie čisto v popperiánskom duchu (odkiaľ by ale bolo možné odvádzať požiadavku pluralizmu a multikulturálnosti za účelom maximalizácie zorných uhlov pohľadu pri nazeraní riešení konkrétnych problémov) či v zmysle konceptu „otvorenej spoločnosti“ Henriho Bergsona viazaného na politické slobody, ľudské práva, transparentnosť a flexibilnosť politických mechanizmov a pod. K problematike otvorenosti pozri aj kapitolu 2.1. a navrhnuté členenie migračných politík.89 In: http://www.iips.cz/seps/clanek.php?ID=204 (15.11.2004). 90 „...multikulturalizmus predstavuje v súčasnej dobe ideálny model integrácie.“ In: http://www.iips.cz/seps/clanek.php?ID=204 (15.11.2004)91 http://www2.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/FD002D33AE/$File/1527-04-01.pdf (12.3.2007)
28
Samozrejme aj tento model sa potýka s množstvom problémov (uveďme aspoň
uzatváranie sa rôznych inokultúrnych komunít na okrajoch veľkých miest, dezintegrácia
dostavujúca sa namiesto integrácie apod.). Zároveň sa však viacerí autori zhodujú, že cez
viaceré problémy zatiaľ nejestvuje iný lepší model.92
2.4. Asimilačný model
A napokon tretí model migračných politík – najzreteľnejšie reprezentovaný príkladom
Francúzska93 (sčasti tiež USA) – stavia na asimilácii ako na najúčinnejšom spôsobe
integrácie, stavia „na jednostrannom procese rýchlej a ,jednoduchej’ adaptácii imigranta“94.
(cenou a podmienkou je strata starej identity, materského jazyka, špecifických kultúrnych
rysov a tradícií.) Imigračná politika Francúzska95 sa už od polovice 19. storočia orientovala na
podporu pracovného trhu dovozom pracovnej sily a na kompenzovanie demografického
deficitu.96 Strata špecifík imigrantských komunít mala byť vykúpená rýchlym získaním
štátneho občianstva97 a nadobudnutím postavenia (de iure98) majoritnej populácie. Čiže
hlavným cieľom takejto politiky je splynutie menšiny s väčšinou. Prijatie atribútov väčšiny
v záujme zabránenia etnických konfliktov je dokonca ponímané ako osobná zodpovednosť
jednotlivca99. Francúzsko videlo „...v zachovaní etnickej identity prekážku integrácie a tiež
92 DRBOHLAV, Dušan: „Migrace v ČR a ve světě; demografické a ekonomické aspekty“ – prezentácia v rámci verejnej debaty – seminára „Pracovní migrace do České republiky“ v Senáte Parlamentu ČR 30.6.2004.93 Bližšie k problematike Pasquove zákony (1993), Bonnetov zákon (1980), Debréeov zákon, Chevenmentov zákon, zákony ministra financií, neskôr ministra vnútra a v súčasnosti prezidentského kandidáta Nicolasa Sarkozyho a ďalšie; vládna Vrchná (resp. „Najvyššia“) rada pre integráciu; organizácia Gisti („Group d’information et de soutien des immigrés“); INSEE (Francúzsky národný inštitút pre štatistiku a ekonomické štúdie). Samozrejme, francúzsky model bude rozšírenejšie spolu s jeho skúsenosťami s migráciou v EÚ skúmaný a rozobraný v samostatnej 5. kapitole.94 In: http://www.integrace.cz/integrace/clanek/.asp?id=229 (6.12.2004).95 Dnes sú najpočetnejšou skupinou Alžírčania (vyše pol milióna predstavuje cca 13,4 % prisťahovaleckej populácie), významný podiel predstavujú Taliani, Španieli, Maročania (viac ako pol milióna), Turci (menej ako 200 tisíc) a prisťahovalci zo subsaharskej Afriky. In: http://www.migraceonline.cz/clanky_f.shtml?x=159793 (6. 12. 2004), „Výzva francouzské rozmanitosti“. 96 In: http://www.migraceonline.cz/clanky_f.shtml?x=159793 (6.12.2004), „Výzva francouzské rozmanitosti“97 Získanie francúzskeho štátneho občianstva vychádza z konceptu „ius solis“ (právo krajiny) – na rozdiel od nemeckého konceptu ius sanguinis. V súčasnosti však už aj Francúzsko (predovšetkým v podaní N. Sarkozyho, ktorého ľavica obviňuje z „lepenizácie“ - http://tempsreel.nouvelobs.com/speciales/politique/elysee_2007/20070310.OBS6229/immigration__la_gauche_denoncela_lepenisation_de_nicola.html 21.3.2007) volá po návrate k „droit du sang“ – právu krvi. (Bližšie: http://www.franceglobal.com/2006/02/sarkozy_immigra.html 21.3.2007)98 Na základe skúseností z pobytov vo Francúzku môžem povedať, že de facto tomu nemusí byť vždy tak a skôr bude majoritnou populáciou prijatý s lepšími vyhliadkami obyvateľ iného štátu únie, než imigrant pochádzajúci mimo náš kultúrny priestor.99 In: http://www.iips.cz/seps/clanek.php?ID=204 (15.11.2004).
29
národnej solidarity.“100 Naopak tematika francúzskej identity je bohato rozvíjaná
a diskutovaná v posledných rokoch – práve v zmysle negatívneho vymedzenia sa voči iným
identitám. „Tento model striktne oddeľuje privátnu sféru od verejnej.“101 Stavia pritom na
obhajobe svetského konceptu štátu. Ten aj v nedávnej minulosti spôsobil viaceré spory
a zrážky na osi majorita verzus minorita napríklad v kauze cirkevných symbolov na školách či
iných verejných priestranstvách (mimo iné nosenie šatiek na hlavách moslimských žien).
Slabé výsledky a zlyhania asimilačného modelu mala kompenzovať jeho premena na model
integračný – avšak pri sledovaní rovnakého cieľa. V roku 1991 vznikli tri hlavné osi
imigračnej politiky Francúzska výrazne obmedzujúce podmienky imigrácie102:
1.) kontrola prílevu imigrantov,
2.) boj proti nelegálnej imigrácii,
3.) integrácia už usadených imigrantov.
Vlna nespokojnosti majoritnej populácie nechala na konci 20 storočia počuteľnejšie
zaznieť hlas populistického Národného frontu vedeného Jean-Marie Le Penom a jeho anti-
imigračnou politikou. Následne nielen vo Francúzsku rezonovali obvinenia krajnej pravice, že
za zhoršenú situáciu môžu cudzinci, ktorí parazitujú na sociálnom systéme. V prípade
Francúzska zohrali nezanedbateľnú úlohu prezidentské voľby v máji 2002, v ktorých Jacques
Chirac so ziskom 82 % síce porazil svojho protikandidáta (J.-M. Le Pena), ale „strany ľavice
i pravice museli reagovať na podstatu Le Penovho politického programu“103. Imigračná
politika potvrdila na francúzskej politickej scéne svoj významný vplyv vo volebných
kampaniach aj v prípade tohtoročných prezidentských volieb (22. apríla a 6. mája 2007).
A opäť rezonuje naprieč celým politickým spektrom104.
Viac však o konkrétnych skúsenostiach Francúzka s migráciou a o jeho migračnej
politike budem hovoriť až v samostatnej 5. kapitole. Po teoretickom vymedzení rámca tejto
práce prechádzam na nasledujúcich stranách k jej empiricko-analytickej časti, v ktorej (ako
som už zdôraznil) budem skúmať problematiku ekonomickej migrácie v Európskej únii a pre
lepšie priblíženie problematiky aj v jej dvoch členských krajinách – na Slovensku a vo
100 In: http://www.migraceonline.cz/clanky_f.shtml?x=159793 (6.12.2004), „Výzva francouzské rozmanitosti“.101 In: http://www.iips.cz/seps/clanek.php?ID=204 (15.11.2004).102 DANIELOVÁ, Kateřina: „Imigrační politika Francie se zaměřením na současnou situaci“. In: http://www.migraceonline.cz/clanky_f.shtml?x=159796 (12.4.2007).103 HAMILTON, Kimberly, SIMON, Patrick, VENIARD, Clara: „Výzva francouzské rozmanitosti“. In: http://www.migraceonline.cz/clanky_f.shtml?x=159793 (12.4.2007). „S rastúcou podporou Le Penovej strany na začiatku 90-tych rokov si začali aj konzervatívne strany privlastňovať niektoré témy extrémnej pravice – predovšetkým otázku prisťahovalectva.“ Tamtiež.104 Situáciu ilustračne dokumentuje priebeh volebnej kampane, kedy sa N. Sarkozy v súvislosti s obvineniami z preberania Le Penovho programu a terminológie vyjadril, že ak J.-M. Le Pen povie, že slnko je žlté, neznamená to, že iba preto, lebo to povedal Le Pen, on musí hovoriť, že slnko je modré.
30
Francúzsku. Na tomto mieste si ešte dovolím poukázať na závery a odporúčania správy
Svetovej banky o migrácii zo začiatku roka 2007105, ktorá v súvislosti so
sledovanými migračnými politikami uvádza, že „neexistujú žiadne hotové riešenia pre
fungovanie migračnej politiky, avšak jedným z možných riešení (problémových aspektov
migrácie – pozn.) je kombinácia krátkodobej migrácie s motiváciami k návratu, prípadne
okružná migrácia. Okružná migrácia by umožnila migrantom stráviť istý čas v zahraničí bez
toho, aby sa zvyšovala trvalá migrácia.“106
105 Originálne znenie MANSOOR, Ali, QUILLIN, Bryce: „Migration and Remittances, Eastern Europe and the Former Soviet Union“ (jan.2007) na http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/COUNTRIES/ECAEXT/0,,contentMDK:21173991~pagePK:146736~piPK:146830~theSitePK:258599,00.html (14.3.2007). Pozri tiež http://www.euractiv.sk/mobilita/analyza/migracia-a-remitancie-vychodna-europa-a-byvale-krajiny-sovietskeho-zvazu (14.3.2007)106 In: http://zpravodajstvi.ecn.cz/index.stm?apc=zzsx3--&x=1959868 (26.3.2007).
31
3 EÚ A MIGRÁCIA
Azda všetky práce venované migrácii v Európskej únii začínajú konštatovaním, že
slobodný pohyb občanov je základným právom, jednou zo štyroch základných slobôd v únii.
Už od počiatkov európskej integrácie to tak definuje a za cieľ spoločnej politiky kladie
niekoľko medzinárodných právnych aktov. Napriek tomu sa tak stále nedeje v zmysle
pôvodných predstáv a predsavzatí, národné štáty akosi očakávateľne bránia svoje záujmy pred
záujmami širšieho spoločenstva, ktorého sú členmi. Tretia kapitola bude skúmať práve
problematiku vzťahu Európskej únie a migrácie s dôrazom na vnútornú ekonomickú
migráciu. Pokúsim sa tu definovať hlavné migračné toky vo vnútri únie, zmienim sa
o migračnej politike EÚ a nahliadnem takisto na potenciál, ktorý migrácia únii ponúka. Na
nasledujúcich stranách sa pokúsim o analýzu hypotézy, že ekonomická migrácia v rámci EÚ
je z hľadiska fungovania a sledovania cieľov Únie (politiky Únie) prospešná. Dospejem tak
k čiastkovému záveru, ktorý po skúmaní jednotlivých konkrétnych prípadov (4. kapitola
Slovensko – krajina pôvodu a 5. kapitola Francúzsko – cieľová krajina) dopomôže v 6.
kapitole k vysloveniu záveru vo veci hlavnej hypotézy tejto práce, zmienenej v jej úvode:
ekonomická migrácia vo vnútri EÚ je pozitívnym prínosom pre jednotlivé štáty únie.
3.1. Historické pozadie a legislatívny kontext migrácie v EÚ
Vzťah Európskej únie a migrácie je sporný a zložitý. Aj preto, lebo únia migráciu na
jednej strane potrebuje – a to hneď z viacerých dôvodov, no súčasne na strane druhej jej
migrácia spôsobuje problémy107. Tento antagonizmus sa zákonite odzrkadľuje v diskusiách
107 Isté ťažkosti môžeme sledovať nielen v súvislosti s ilegálnou migráciou či s migráciou z tretích krajín, ale aj v diskusiách o spoločnej migračnej politike či o otváraní vlastných trhov práce ostatným členským štátom v zmysle aplikácie európskeho práva – požiadavky voľného pohybu osôb.
32
a migračných politikách - tak na úrovniach národných, ako aj na úrovni Únie. Pri skúmaní
otázok ekonomickej migrácie v EÚ je dobré poznať jej pozadie historické a legislatívne.
Pri popise a analýzach ekonomickej migrácie medzi členskými štátmi Únie si dovolím
v tomto odseku vysloviť zjednodušenú genealógiu (ktorú nižšie rozvediem) tejto
problematiky. Pri pôvodných úvahách108 o konkrétnej ekonomickej spolupráci v Európe sa
okrem možnosti voľného pohybu tovaru dostali do popredia aj názory, že z otvorených hraníc
vo vnútri spoločenstva by mali profitovať predovšetkým ľudia109, občania členských krajín –
práve preto sa jedným z pilierov Spoločenstva stal voľný pohyb osôb. Najskôr šlo o čistý
zákaz diskriminácie a toto právo sa postupne rozvíjalo a dopĺňalo o mnohé ďalšie aspekty
pracovného a sociálneho života. Tak sa napr. právo na pobyt v členskom štáte EÚ rozšírilo aj
na tých, ktorí v danej krajine nepracujú – napr. ide o študentov či penzistov,110 alebo sa
viaceré práva z migrujúcich pracovníkov preniesli aj na ich rodinných príslušníkov.
Medzičasom sa už na priamu migráciu nahliada ako na jedno zo základných práv v EÚ.111
Iniciatívy pokúšajúce sa prostredníctvom spoločnej ekonomiky zaistiť na kontinente
pokoj a prosperitu, založenú na uzmierení Francúzska a Nemecka,112 začali v Európe
nachádzať reálnu odozvu po dvoch svetových vojnách. A zatiaľ čo sa východný blok po
druhej svetovej vojne potýkal s vážnymi hospodárskymi problémami ako aj so sociálnym
napätím, napredovanie Západu bolo čoraz viditeľnejšie. „Pozoruhodný ekonomický rast113 (v
priemere vyše 5 % ročne) sa rodil z obnovy. Európa nikdy predtým nezažila taký rozmach
svojej ekonomiky. Bol to čas hospodárskych zázrakov, podporovaný významným vzrastom
spotreby a stálou pomocou štátu.“114 Súčasťou nadnárodnej ekonomickej spolupráce (v tom
čase medzi Francúzskom, Nemeckom, Luxemburskom, Holandskom, Belgickom
a Talianskom), ktorá mala predchádzať politické zjednocovanie a vôbec širšiu integráciu
európskych krajín, sa stala ekonomická migrácia vo vnútri novoutváraného spoločenstva,
ktoré už má v súčasnosti za sebou polstoročie115 a teda aj nahliadanie na túto oblasť sa
významne posunulo a upresnilo. Spoločný trh vychádzajúci z Rímskych zmlúv (1957) bol
108 T. j. predovšetkým v období po druhej svetovej vojne.109 HAKENBERG, Waltraud: Základy evropského práva. 2., aktualizované vydanie. C. H. Beck, Praha 2005, str. 120.110 Bližšie HAKENBERG, Waltraud: Základy evropského práva. 2., aktualizované vydanie. C. H. Beck, Praha 2005, str. 121. 111 In: http://www2.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/FD002D33AE/$File/1527-04-01.pdf (12.3.2007).112 BOND, Martyn, SMITHOVÁ, Julie, WALLACE, William: Význační Evropané. Evropský literární klub, Praha 1998, str. 49.113 „...rast umožňovali aj nízke mzdy žien a prisťahovalcov.“ Kolektív autorov: Dejiny Európy, Mladé letá. Tretie, doplnené vydanie, Bratislava 2001, str. str. 371.114 Kolektív autorov: Dejiny Európy, Mladé letá. Tretie, doplnené vydanie, Bratislava 2001, str. 369.115 Túto skutočnosť datujeme podpisom Rímskych zmlúv 27. marca 1957 – zmlúv o Európskom hospodárskom spoločenstve EHS (EEC) a tiež o Európskom atómovom spoločenstve (EURATOM).
33
„koncipovaný ako colná únia, členské štáty boli povinné zrušiť colné tarify voči ostatným
členským štátom. Zároveň sa mali postupne otvoriť hranice pre voľný pohyb kapitálu
a pracovných síl.“116 Na sklonku 60-tych rokov 20. storočia sa už pracovníci mohli uchádzať
o prácu v ktoromkoľvek členskom štáte Spoločenstva. Umožnilo to Nariadenie č. 1612/68
Rady z 15. októbra 1968117.
Na revíziu Rímskych zmlúv (z iniciatívy talianskeho poslanca Altiera Spinelliho) dalo
v polovici 80-tych rokov 20. storočia súhlas už desať štátov Spoločenstva (dvakrát sa dovtedy
rozšírilo v tzv. severnom a južnom rozšírení), čím umožnili vytvorenie spoločného
európskeho ekonomického priestoru bez hraníc do 31. decembra 1992. Prijatý bol Jednotný
európsky akt (JEA), ktorý „stanovil podmienky na integráciu štátov do Európy, a to nielen
hospodársku a sociálnu, ale aj politickú.“118 Jednotný európsky akt (po ratifikácii platný od
roku 1987) priamo zakotvoval voľný pohyb osôb, ktorý predstavuje jednu zo štyroch
základných slobôd v dnešnej Únii119.
Vnútorná politika EÚ od svojich počiatkov stavia na požiadavke týchto štyroch
základných slobôd, ktoré sa viac či menej úspešne pokúša uplatňovať v praxi120. Týmito
slobodami v súlade s európskym právom rozumieme voľný pohyb osôb, tovaru, služieb
a kapitálu. (S týmto náhľadom počíta aj ďalšia prehlbujúca sa integrácia – štyri základné
slobody, spolu so slobodou usadiť sa121, sa dostali aj do preambuly pripravovanej európskej
ústavy a do jej jednotlivých článkov, vzťahujúc pritom ich pôsobnosť na celé územie Únie.)
Na takto koncipovanej konštrukcii potom stojí aj problematika migrácie medzi jednotlivými
členskými krajinami únie v rámci jednotného vnútorného trhu. Vnútorný trh definuje
116 BOND, Martyn, SMITHOVÁ, Julie, WALLACE, William: Význační Evropané, Evropský literární klub, Praha 1998, str. 365.117 Pozri v originálnom znení “Regulation (EEC) No 1612/68 of the Council of 15 October 1968 on freedom of movement for workers within the Community” na http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:31968R1612:EN:HTML 26.3.2007). Toto nariadenie výrazne novelizovala Smernica 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov k voľnému pohybovaniu a usídľovaniu sa v rámci územia členských štátov EÚ. (Viac “Achieving the full benefits and potential of free movement of workers”, http://www.europa.eu/scadplus/leg/en/cha/c10525.htm 22.3.2007)118 Kolektív autorov: Dejiny Európy, Mladé letá. Tretie, doplnené vydanie, Bratislava 2001, str. 385.119 K Jednotnému európskemu aktu viac napr. http://europa.eu/scadplus/treaties/singleact_en.htm (19.3.2007). JEA bol podpísaný 28.2.1986, do platnosti vstúpil 1.7.1987.120 Viaceré prekážky a obštrukcie (zahrnúť sem môžeme napr. prechodné obdobia pre nové členské štáty) rozoberiem v ďalších kapitolách. 121 Právo usadenia sa je integrálnou súčasťou voľného pohybu pracovníkov. Členský štát musí vydať potrebné povolenie k pobytu migrujúcemu pracovníkovi na základe jeho občianskeho preukazu alebo pasu. Za žiadnych okolností nesmie byť občanovi EÚ prístup k zamestnaniu podmienený získaním povolenia na pobyt. (“Achieving the full benefits and potential of free movement of workers”, In: http://www.europa.eu/scadplus/leg/en/cha/c10525.htm 22.3.2007)
34
navrhovaná Zmluva o ústave pre Európu122 ako „priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je
zabezpečený voľný pohyb osôb, služieb, tovaru a kapitálu v súlade s ústavou.“123
K slobodnému pohybu v rámci Spoločenstiev významne prispelo aj budovanie
Schengenského priestoru. Hlavnými princípmi je zjednodušenie cestovania vo vnútri
dnešnej EÚ a posilnenie kontrol na jej vonkajších hraniciach. Prvá Schengenská dohoda
bola podpísaná siedmimi krajinami už 14.6.1985 v malom luxemburskom meste Schengen,
podľa ktorého dostala meno. Schengenský systém, ktorý mal byť pôvodne zavedený už v roku
1990, začal reálne fungovať od 26.3.1995, v súčasnosti ho uplatňuje 15 členských štátov EÚ.
Nové členské štáty Únie (vrátane Slovenska) sa stanú súčasťou tohto priestoru od decembra
2007.124
Z pohľadu dnes platného komunitárneho práva v oblasti ekonomickej migrácie medzi
členskými krajinami Únie sú najvýznamnejšími právnymi úpravami tie, ktoré pojednávajú o
slobode pohybu a pobytu (čl. 18 Zmluvy o Európskom Spoločenstve), o voľnom pohybe
pracovných síl (čl. 39-42 Zmluvy o ES), o všeobecnom zákaze diskriminácie (čl. 12
Zmluvy o ES) a o občianstve Únie125 (čl. 17-22 Zmluvy o ES). V tejto súvislosti považujem
za vhodné uviesť názor profesorky práva Waltraud Hakenbergovej (1955), ktorá do
budúcnosti predpokladá možnú nadbytočnosť predpisov o voľnom pohybe osôb práve pod
vplyvom predpisov o občianstve Únie spolu so všeobecným zákazom diskriminácie. „Práva,
ktoré boli dosiaľ zaručované iba migrujúcim zamestnancom, môžu postupne prestať byť
viazané na výkon zamestnania.“126
Z historického pohľadu na ekonomickú migráciu v Európe (a teda na vykreslenie
pozadia tejto práce) treba poukázať na tú skutočnosť, že v čase naklonenom všeobecnému
európskemu zjednocovaniu (i ekonomickej integrácii) „Európa prestala byť kontinentom,
122 “Treaty establishing a Constitution for Europe” podpísaná 29.10.2004.123 Návrh Zmluvy o ústave pre Európu, Hlava III, článok III-130, 2. odsek. (http://eur-lex.europa.eu/sk/treaties/dat/12004V/htm/C2004310SK.01004101.htm 19.3.2007)124 Viac k téme Schengenského priestoru pozri napr.: http://spravy.pravda.sk/zakladne-udaje-o-schengenskom-priestore-fdm-/sk_eu.asp?c=A061205_185753_sk_eu_p23 (7.4.2007), http://www.eurovisa.info/SchengenCountries.htm (7.4.2007), http://en.wikipedia.org/wiki/Schengen_treaty (7.4.2007). Schengenský systém prináša predovšetkým: zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach členských štátov a ich presunutie (a posilnenie) na vonkajšie hranice; spoločné podmienky prekračovania týchto vonkajších hraníc; oddelené vybavovanie cestujúcich na letiskách a v prístavoch podľa ich štátnej príslušnosti k členskej krajine a zvlášť občanov tretích krajín; cezhraničné sledovanie osôb umožňujúce polícii stíhať podozrivých v susednom štáte; posilnenie spolupráce súdnych orgánov; zriadenie Schengenského informačného systému SIS – predstavujúceho spoločnú databázu údajov (napr. odtlačky prstov, evidencia ukradnutých predmetov, hľadaných osôb a pod.)125 Tzv. občianstvo Únie zaviedla Maastrichtská zmluva (zo 7.2.1992, do platnosti vstúpila 1.11.1993), pričom toto „nové“ občianstvo iba dopĺňa štátnu príslušnosť členského štátu Únie, ale nenahrádza ju.126 HAKENBERG, Waltraud: Základy evropského práva. 2., aktualizované vydanie, vyd. C. H. Beck, Praha 2005, str. 126.
35
ktorý vyváža svoje obyvateľstvo ako v 19. storočí“127 a súčasne, že Únia „zažila v priebehu
posledných tridsiatich rokov významný pohyb ľudí za prácou vyvolaný nižšou produktivitou a
teda aj mzdami vo vlastnej krajine“.128
Dnes sú medzi základnými cieľmi politík EÚ podpora vzdelanostnej ekonomiky,
zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov, rozvoj ľudského kapitálu a vôbec sledovanie
Lisabonskej stratégie, ktorej ambicióznym cieľom je do roku 2010 spraviť z Únie
"najdynamickejšiu a najkonkurencieschopnejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku".129 Tieto
body sa významne dotýkajú problematiky ekonomickej migrácie medzi členskými štátmi
a v závere 3. kapitoly (3.5. Dopady migrácie medzi členskými štátmi z pohľadu EÚ –
čiastkový záver) objasním, akým spôsobom sa prejavuje pozitívna korelácia medzi týmito
jednotlivými oblasťami – t. j. medzi vnútornou ekonomickou migráciou v Únii a cieľmi jej
politík.130
Okrem právnych úprav zmienených už skôr v tejto kapitole sú z pohľadu pracovnej
mobility v EÚ významné mnohé ďalšie (odstraňujúce v prvom rade prekážky voľného
pohybu osôb), z tých zásadných spomeniem aspoň Smernicu 90/364/EHS z 28. júna 1990
upravujúcu právo na pobyt; zrušenie cestovných a pobytových obmedzení migrujúcich
pracovníkov a ich rodinných príslušníkov rieši Smernica 68/360/EHS z 15. októbra 1968;
možnosť pre štátnych príslušníkov členského štátu EÚ zotrvať po ukončení pracovného
pomeru (A) a samostatnej činnosti (B) v hostiteľskej krajine riešia (v tomto poradí)
Nariadenie 1251/70 Komisie z 29. júna 1970 (A) a Smernica 75/34/EHS zo 17. decembra
1974 (B); právo pobytu osôb, ktoré vystúpili z pracovného života, a samostatne zárobkovo
činných osôb upravuje aj Smernica 90/365/EHS z 28. júna 1990. Pri skúmaní otázok
ekonomickej migrácie majú nemalý význam výroky Európskeho súdneho dvora (ESD)
v konkrétnych prípadoch.
127 Kolektív autorov: Dejiny Európy, Mladé letá. Tretie, doplnené vydanie, Bratislava 2001, str. 406.128 In: http://www2.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/FD002D33AE/$File/1527-04-01.pdf 12.3.2007.129 V roku 2000 sa na tom v Lisabone dohodli šéfovia členských štátov a vlád. Za kľúčové sa stanovili nasledovné oblasti:
- „príprava na prechod na poznatkovo orientovanú ekonomiku a spoločnosť podporou informačnej spoločnosti a výskumu a vývoja, rovnako ako urýchlením procesu štrukturálnych reforiem pre konkurencieschopnosť a inovatívnosť a dobudovanie spoločného trhu,
- modernizovanie európskeho sociálneho modelu, investovanie do ľudí a boj so sociálnou vylúčenosťou,- udržateľná a zdravá hospodárska situácia a vhodný rast aplikovaním vhodného mixu
makroekonomických politík.” (In: http://www.euractiv.sk/lisabonska-strategia/zoznam_liniek/lisabonska-agenda 26.3.2007, pozri tiež: http://www.euractiv.sk/lisabonska-strategia/zoznam_liniek/slovensko-a-lisabonsky-proces 26.3.2007, http://www.euractiv.sk/lisabonska-strategia 26.3.2007, http://ec.europa.eu/employment_social/employment_strategy/jer_sk.pdf 27.3.2007).130 Až odtiaľ budeme môcť odvodiť opodstatnenosť podpory mobility pracovníkov v EÚ.
36
Medzi najdôležitejšie nálezy ESD v tejto oblasti, domnievam sa, patrí konštatovanie,
že do práva na voľný pohyb osôb musia byť zahrnuté aj také plnenia a služby, ktoré „nie sú
priamo spojené s výkonom práce, ale sú poskytované každému zamestnancovi v členskom
štáte pre neho a jeho rodinných príslušníkov.“131 V tomto duchu súd napríklad priznal synovi
nebohého talianskeho robotníka bývajúceho pred smrťou v Mníchove právo žiadať od tohto
mesta uplatnenie Spolkového zákona o podpore vzdelania Bafög vyhradeného len pre
Nemcov.132
K slobode zamestnať sa v inom členskom štáte Únie sa tak pre štátneho príslušníka
niektorej z členských krajín pridružuje sloboda usídliť sa tam (zmena miesta pobytu); napája
sa tiež právo na sociálne zabezpečenie a v neposlednom rade pripojenie sa zvyšných členov
migrantovej rodiny. Tieto práva zastrešuje právo na rovnaké zaobchádzanie ako v prípade
občana danej hostiteľskej krajiny. Ide tu o snahu eliminovať akúkoľvek možnú priamu či
nepriamu diskrimináciu pracovníkov v EÚ na základe národnosti či štátnej príslušnosti. Tento
princíp nediskriminácie (na pozadí národnosti či štátnej príslušnosti) v komunitárnom práve
znamená, že „s migrujúcimi pracovníkmi musí byť zaobchádzané rovnakým spôsobom ako
s národnými (domácimi – pozn.) pracovníkmi s ohľadom na prístup k zamestnaniu, na
podmienky zamestnania, ako aj na pracovné, sociálne a daňové výhody“.133
Európska legislatíva však pamätá aj na možné výnimky z práva na voľný pohyb,
resp. na výnimky zo zákazu diskriminácie na základe štátneho občianstva. Národné právo
môže právo na voľný pohyb migrujúcich pracovníkov obmedziť hneď v niekoľkých
konkrétnych prípadoch. V zásade ide o dve skupiny možných obmedzení – a to v oblasti
verejnej správy (čl. 39 odsek 4 Zmluvy o ES) a pri podozrení porušenia verejného poriadku,
verejnej bezpečnosti a ochrany zdravia.134 Zvláštnym prípadom je v tomto kontexte výkon
konkrétnych zamestnaní spojených s určitými vecnými požiadavkami ako je znalosť jazyka či
odborné predpoklady (ide napr. o požiadavku ovládania domáceho jazyka v prípade
vyučovania v školstve hosťujúcej členskej krajiny alebo o požiadavku ovládania jazyka na
tiesňových linkách a pod).135 V prvej menovanej skupine (verejná správa), významnú
výnimku, kedy môže dané povolanie či pracovnú pozíciu vykonávať len štátny občan daného
131 HAKENBERG, Waltraud: Základy evropského práva. 2., aktualizované vydanie. C. H. Beck, Praha 2005, str. 123. Ako príklad možno uviesť individuálnu podporu vzdelania.132 HAKENBERG, Waltraud: Základy evropského práva. 2., aktualizované vydanie. C. H. Beck, Praha 2005, str. 123. Rozsudok ESD v prípade Casagrande z 3. júla 1974 (9/74, Zbierka rozhodnutí ESD str. 773).133 Viac na http://www.europa.eu/scadplus/leg/en/cha/c10525.htm (22.3.2007).134 Ide tu predovšetkým o problematiku kriminality, drog a chorôb. Zo strany zamestnávateľov možno tiež uplatňovať viaceré požiadavky ako je vzdelanie, trestno-právna bezúhonnosť, zdravotná spôsobilosť atď.135 Viac k tejto téme HAKENBERG, Waltraud: Základy evropského práva. 2., aktualizované vydanie. C. H. Beck, Praha 2005, str. 124-125.
37
štátu, predstavujú také oblasti, ktoré sú priamo spojené s výkonom štátnej moci či
zaisťovaním štátnych záujmov. Ide napr. o diplomaciu, armádu, políciu, centrálnu banku,
súdnictvo, daňovú oblasť, administratívu štátneho aparátu a pod. So zreteľom na druhú
uvedenú skupinu možných obmedzení cieľová krajina môže napríklad neprijať takého
pracovníka inej členskej krajiny, ktorý má v úmysle vykonávať činnosť, ktorá by v tomto
štáte nebola žiadaná, príp. by bola vyslovene trestná a cieľom týchto opatrení je potom
zamedzenie či predchádzanie danej činnosti (sektárstvo, organizovaný zločin, šírenie
kriminality, dílerstva drog a pod).136 Tieto obmedzenia musia vychádzať z konkrétneho
správania či nezákonného konania danej osoby, musia byť odôvodnené a dôvody
oznámené.137
S ohľadom na legislatívu a prax v EÚ treba zdôrazniť, že cieľom stále ostáva
vytvorenie skutočného európskeho trhu práce umožnením občanom EÚ uplatňovanie práv
slobodného pohybu v praxi.138 V rozpore s touto požiadavkou však stále pretrvávajú početné
praktické, legislatívne, administratívne a ďalšie prekážky (napr. prechodné opatrenia
uplatňované zo strany niekoľkých starých členských krajín voči novým členom EÚ139)
brániace reálne požívať výhody migrácie a profitovať tak z jej potenciálu pri sledovaní cieľov
Únie (Lisabonská stratégia). Ak aj jestvujú výnimky a kvóty prerážajúce rôzne obmedzenia,
celkový proces je často zbytočne byrokratizovaný a zdĺhavý. Takéto prekážky voľného
pohybu v Únii potom z pohľadu jednotného trhu (jeho fungovania a cieľov) nevhodne
deformujú dopyt a ponuku práce. Naviac aj „mobilita“ v tomto kontexte prestáva byť
skutočnou „mobilitou“ – žiadúce sú preto také opatrenia, ktorých účinkom by bolo
zjednodušenie súčasného systému tak, aby sa promptnejšie a flexibilnejšie dostávali do súladu
dopyt a ponuka práce na jednotlivých pracovných trhoch krajín EÚ, ale aj na spoločnom
európskom trhu práce.
Pri otázke voľného pohybu osôb v rámci Únie by nebolo správne celkom ponechať
stranou sociálnu problematiku – konkrétne systém sociálneho zabezpečenia v oblasti
dôchodkových a a iných sociálnych nárokov. Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov
upravujú čl. 42 Zmluvy o ES a nariadenie EHS z júna 1971 č.1408/71 – tieto právne úpravy
136 K téme pozri tiež rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (1986 a 1988).137 Pozri PETRUS, Valentina: „Rozšírená Európa a migrácia“. In: http://www.euractiv.sk/socialna-politika/analyza/rozsirena-europa-a-migracia (26.3.2007).138 Bližšie “Achieving the full benefits and potential of free movement of workers”. (In: http://www.europa.eu/scadplus/leg/en/cha/c10525.htm 22.3.2007).139 V tejto súvislosti sa potom hovorí aj o akomsi “občianstve druhej kategórie” či o neplnoprávnom členstve v EÚ, ak nedochádza k otvoreniu rovného prístupu ku všetkým právam a slobodám bez ohľadu na štátnu príslušnosť toho – ktorého členského štátu.
38
koordinujú systém sociálneho zabezpečenia v jednotlivých štátoch. Práve predchádzanie
možnému znevýhodneniu (a teda diskriminácii) v oblasti práv sociálneho zabezpečenia môže
zásadne uľahčiť voľný pohyb osôb v Únii. Komunitárne právo sa však doposiaľ nepokúšalo
o výslovnú harmonizáciu sociálneho zabezpečenia v členských štátoch – kompetenciu si
v tejto oblasti stále zachovávajú národné štáty. Dôvodom je najmä tá skutočnosť, že pre
zložitosť a komplexnosť samotných národných systémov a ich predpisov by šlo v súčasnosti
v podstate o nemožný cieľ. Dôležitým záverom nariadenia č. 1408/71 je preto najmä
opatrenie, podľa ktorého sa všetky doby vykonanej práce musia sčítať bez ohľadu na to,
v ktorej krajine pracovník ktorú prácu vykonával. Do čias účinnosti nariadenia sa však mohlo
napr. stať, že pracovníkovi činnému vo viacerých členských štátoch vzhľadom na krátky čas
odpracovaný v každom z nich napokon nemusel vzniknúť ani v jednej krajine nárok na
dôchodok.
Pokiaľ ide o zdravotnú oblasť, úhrada poskytnutej zdravotnej starostlivosti cudzincom
– poistencom z krajín Európskej únie sa takisto realizuje podľa nariadenia Rady (EHS) č.
1408/71 (od 1.5. 2004 sa takto postupuje aj na Slovensku).140 Podľa nariadenia je občan EÚ
v závislosti od statusu či typu pobytu oprávnený k nárokovaniu si okamžitej potrebnej
starostlivosti v hosťujúcej krajine.
3.2. Migračná politika Európskej únie
V predošlých kapitolách som vysvetlil viaceré širšie súvislosti fenoménu migrácie (jej
podoby, motívy apod.) a zároveň som na priestore niekoľkých strán priblížil aj problematiku
migračných politík. Pri skúmaní vzťahu Únie a migrácie – pretaveného práve do podoby
migračnej politiky – je pri sledovaní konkrétnych cieľov (poznajúc výhody i úskalia daného
fenoménu) z pohľadu politickej vedy iste na mieste snaha odpovedať na otázku, ako by za
daných okolností politika tieto ciele sledujúca mala vyzerať. V nami sledovanom prípade
migračnej politiky EÚ je tiež relevantné skúmať, či a v akej podobe je táto ako koncept
migrácii naklonená, či má migráciu aktívne podporovať? Pri popise súčasného stavu v Únii sa
preto pokúsim aj o istú diagnózu možných perspektív migračnej politiky EÚ v jej konkrétnom
segmente – vnútornej ekonomickej migrácii. Zároveň na konkrétnych prípadoch začnem
odhaľovať, prečo je podľa mňa táto oblasť v podobe konkrétneho práva prínosná pre EÚ.
140 Štatistický úrad Slovenskej republiky: Zahraničné sťahovanie a cudzinci v Slovenskej republike v roku 2005, Bratislava 2007, str. 43.
39
Z množstva faktorov, ktoré významnejšie vplývajú na migračnú politiku v Únii (a teda
ju zásadne determinujú), možno do popredia postaviť dva hlavné: demografiu141 a záujmy
jednotlivých členských štátov (ich národných politík). Kým v oblasti demografie ide
o hľadania riešení stabilizácie systémov čeliacich perspektíve rapídneho úbytku populácie
v Európe, v druhej menovanej oblasti možno problematiku determinujúcu európsku migračnú
politiku premietnuť do roviny konfrontácie bohatších a chudobnejších členov EÚ.
Zjednodušene povedané, kým bohatšie spoločnosti sa snažia chrániť svoje trhy pred ich
otvorením sa príchodu migrácie z rozšírenej EÚ (za predpokladu, že považujú svoj systém za
príliš labilný a potenciálne zraniteľný náporom migrácie, alebo negatívne odhadujú pomer
výhod a nevýhod z migrácie plynúcich, alebo je z hľadiska aktuálnych politických pozícií
„výhodné“ zastávať postoj namierený proti migrácii), chudobnejšie sa domáhajú
plnoprávneho zaobchádzania v zmysle aplikácie cieleného komunitárneho práva, ktoré by
predovšetkým v podobe skutočného práva na voľný pohyb umožnilo väčšiu flexibilitu
európskeho trhu práce. No a po tretie, konkrétnu podobu európskej politiky v oblasti
vnútornej migrácie môžu podľa môjho názoru v nemalej miere ovplyvniť ciele EÚ
v ekonomickej a sociálnej oblasti (napr. Lisabonská stratégia, podpora vedy a výskumu,
zabezpečenie dostatku pracovnej sily a pod.). Všetky tieto aspekty (pokiaľ možno
v relevantnej miere) rozoberiem v ďalšom texte.
Európska únia ako spoločenstvo štátov v súčasnosti predstavuje po Číne a Indii čo do
počtu obyvateľstva tretiu najväčšiu geopolitickú entitu na svete.142 Ide však o príliš relatívny,
aktuálny stav, ktorého vyhliadky sú podľa demografických štúdií povážlivé. Európska
komisia v jeseni roku 2006 upozornila na pokles ekonomicky aktívneho obyvateľstva v EÚ,
ktorej celková populácia sa má podľa prognóz do roku 2050 znížiť o 10 miliónov.143 Zároveň
budú na jedného dôchodcu pripadať v tom čase iba dvaja ľudia v produktívnom veku.144
Zaujímavé v tejto súvislosti je i to, že spomedzi desiatky štátov vstúpivších do EÚ 1.5.2004
majú všetky s jedinou výnimkou (Cyprus) dokonca nižší prírastok obyvateľstva než postupne
stále klesajúci priemer EÚ.145 OSN zas poukazuje na predpoklad, podľa ktorého udržanie
141 „Najpálčivejším demografickým problémom EÚ je klesajúci počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva a súbežné starnutie európskej populácie.“ (EK: Poklesu slovenskej populácie nezabráni ani prisťahovalectvo. Zdroj: SITA, Domáci servis, Všeobecný politický servis, 26.10.2006.)142 Bližšie: http://europa.eu/abc/keyfigures/sizeandpopulation/howmany/index_sk.htm (19.3.2007).143 „EK: Poklesu slovenskej populácie nezabráni ani prisťahovalectvo“. Zdroj: SITA, Domáci servis, Všeobecný politický servis, 26.10.2006.144 Tamtiež.145 LIPKOVÁ, Ľudmila: „Migračná politika Európskej únie“. In: http://www.fsev.tnuni.sk/fileadmin/kmam_files/HP_EU/CDV_Migracna_politika_EU_BA.pdf (26.3.2007).
40
stabilného rastu počtu obyvateľstva EÚ vyžaduje v rokoch 2000 až 2050 prílev viac ako 47
miliónov imigrantov, ktorý by súčasne predstavoval pozitívny prejav migrácie pre trh práce.146
Aby sme ale hovorili o bližšej budúcnosti (ktorej riziká možno predsa len lepšie
nahliadať), uveďme, že tendencie demografického vývoja v niektorých starých členských
štátoch EÚ-15 smerujú k stavu, kedy už okolo roku 2010 môže dôjsť k „takému dopytu po
kvalifikovaných pracovných silách zo zahraničia, že ani zdroje nových členských štátov
nebudú schopné ich uspokojiť“.147 Koncept substitučnej migrácie (priblížený v prvej kapitole)
tak pri bližšom pohľade naráža na konkrétne limity, a to nielen v podmienkach súčasnej EÚ-
27 (všeobecný rozmer problému ozrejmím nižšie).
Tu už teda ide o úvahy o potrebách riešení zďaleka presahujúcich chabé (v tomto
kontexte) možnosti vnútornej migrácie v rámci Únie. Naviac, nutnosť dostatku adekvátnej
pracovnej sily si už uvedomujú aj vzmáhajúce sa ekonomiky nových členov, ktoré sa vybrali
cestou dynamického rastu (viď prípad pobaltských krajín a Slovenska, ktoré v súčasnosti
popri juhovýchodnej Ázii predstavujú najrýchlejšie rastúce ekonomiky sveta), a teda možno
v blízkej dobe očakávať, že cena práce aj v týchto regiónoch bude stúpať (v 1. kapitole som
vysvetlil, že ide o dôležitý ekonomický faktor determinujúci rozhodovanie o migrácii, resp.
voľbu migrácie). Dostávame sa tak k problematike vytesnenej nad rámec tejto práce –
k otázke migrácie pracovníkov z tretích krajín, v súvislosti s ktorou predovšetkým „relatívna
ekonomická prosperita a politická stabilita v EÚ sa prejavujú ako významné pull faktory.“148
Napriek konkrétnemu predmetnému vymedzeniu tejto práce nemôžem nechať úplne
stranou túto otázku, a preto aspoň na margo zmienim niekoľko skutočností. Čisto teoreticky,
migračnú (a tu hlavne: demografickú) vzpruhu pre Úniu nemôže predstavovať migrácia vo
vnútri nej samej (početnosť pracovnej sily občanov EÚ je v konkrétnom čase relatívne
konštantná, z dlhodobého hľadiska má dokonca klesajúcu tendenciu danú nepriaznivou
demografiou), ale hypoteticky len imigrácia z tretích krajín. V tomto ohľade sú relevantné
spoločná (koordinovaná) prisťahovalecká, azylová a vízová politika EÚ, vychádzajúce
z Amsterdamskej zmluvy (1997), ktorá priniesla značný pokrok v oblasti spoločnej
zahraničnej a bezpečnostnej politiky, zároveň definovala priestor spolupráce na poli justície a
vnútorných záležitostí.149 Slovo „hypoteticky“ je pri skúmaní potenciálu imigrácie z tretích
146 PETRUS, Valentina: „Rozšírená Európa a migrácia“. In: http://www.euractiv.sk/socialna-politika/analyza/rozsirena-europa-a-migracia (26.3.2007).147 LIPKOVÁ, Ľudmila: „Migračná politika Európskej únie“. In: http://www.fsev.tnuni.sk/fileadmin/kmam_files/HP_EU/CDV_Migracna_politika_EU_BA.pdf (26.3.2007).148 In: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-CD-05-001-2/EN/KS-CD-05-001-2-EN.PDF (26.11.2006).149 Pozri: http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=90 (30.3.2007), text zmluvy: http://www.euroinfo.gov.sk/index/open_file.php?file=ZmluvyEU/AmsterdamskaZmluva.pdf&lang=sk
41
krajín pri riešení európskej demografickej otázky je na mieste. Viaceré štúdie, analýzy
a prognózy varujú, že ide o mylnú domnienku a vzápätí to dokumentujú na príkladoch
potreby mnohomiliónových prúdov migrantov do jednotlivých krajín, aby sa proces starnutia
v danej krajine zvrátil. O tom, ako radikálne by taký enormný prílev prisťahovalcov z tretích
krajín zmenil obraz európskych spoločností, možno diskutovať. Rovnako o možnosti či
„nemožnosti“ zvládnutia takto vyvolanej požiadavke integrácie tak enormného cudzieho
elementu do spoločnosti. To ale stojí stranou samotného demografického problému. Pri ňom
je smerodajný iný aspekt. A tým je pri otázke reálnosti kontinuálneho húfneho príchodu
migrantov z priestoru mimo EÚ otázka, v akej miere by sa u tohto obyvateľstva zachovalo ich
reprodukčné správanie. Dušan Drbohlav tak považuje možné omladzovanie populácie
imigráciou za mýtus, resp. daný efekt označuje za „nevýznamný“, lebo „imigranti rýchlo
preberajú demografické správanie domácej populácie. Pre významné zmeny by počty
migrantov museli dosiahnuť nereálne objemy.“150 Takže ako sa zdá, aj imigrácia
z nečlenských krajín Únie môže starnutie populácie iba umenšiť či oddialiť problémy do
budúcnosti. A tak už v roku 2002 prišla Európska komisia s prehlásením, podľa ktorého
„imigrácia nemôže súčasný trend starnutia obyvateľstva zvrátiť.“151 Čistá migrácia v EÚ-25
vzrástla z 590 000 osôb v roku 1994 na 1.850 000 osôb v roku 2004.152
Ďalším možným a širokým tematickým okruhom skúmaní by (pri lepších možnostiach
úzko profilovanej práce) mohla byť načrtnutá problematika integrácie imigrantov často
z výrazne odlišného kultúrneho kontextu a boj proti nelegálnej migrácii v EÚ. Aby som sa ale
veľmi nevzdialil téme vlastnej práce, využijem aspoň naznačený problém na otázku s touto
prácou priamo súvisiacou: Prečo v záujme flexibilného reagovania na požiadavky európskeho
trhu práce podporovať v maximálnej možnej miere (a teda nad rámec súčasných skúseností)
slobodný pohyb občanov v EÚ a prečo uprednostňovať vnútornú migráciu v EÚ, resp. medzi
jej členskými krajinami, pred migráciou z tretích krajín? Teda prečo „európska migrácia“?
Jednou z možných odpovedí by mohla byť tá, že aj preto, lebo „silné migračné komunity,
ktoré Európa prijala, sa často nedokázali prispôsobiť jej spôsobu života a prijať hodnoty
európskej civilizácie.“153 Samozrejme, obmedzili by sme sa takto na veľmi zúžený pohľad
a preto upozorňujem, že ide o skutočne veľmi širokú oblasť, ktorá vyžaduje komplexné
(30.3.2007).150 DRBOHLAV, Dušan: „Migrace v ČR a ve světě; demografické a ekonomické aspekty“ – prezentácia v rámci verejnej debaty – seminára „Pracovní migrace do České republiky“ v Senáte Parlamentu ČR 30.6.2004.151 GERSTNEROVÁ, Andrea: „Demografický vývoj v Evropské unii“. In: http://www.migraceonline.cz/clanky_f.shtml?x=160671 (6.12.2004).152 Eurostat yearbook 2006. In: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-CD-06-001/EN/KS-CD-06-001-EN.PDF (31.3.2007).153 MAJCHRÁK, Jozef, ČOBEJOVÁ, Eva: Cieľ: Slovensko, .týždeň, 45/2006, 6. novembra 2006, str. 17.
42
riešenia vo viacerých – ako bolo naznačené vo vzťahu migrácie vnútornej a migrácie zvonku
Únie – oblastiach. Aj preto Európska komisia v septembri 2005 členským štátom EÚ súčasne
navrhla sprísniť boj proti nelegálnym prisťahovalcom a zároveň uľahčiť mobilitu
pracovnej sily v rámci EÚ.154
V tejto oblasti však exituje stále mnoho regulačných, legislatívnych,
administratívnych, byrokratických, prechodných a ďalších obmedzení. Osobitou stránkou
tohto problému je potom interakcia starých a nových členských štátov a ich vlastný prístup vo
veciach migrácie a otvárania, liberalizácie svojich trhov. Kým pomerne striktné sú staré
členské krajiny ako Nemecko či Francúzsko, prístup napríklad škandinávskych krajín či
Veľkej Británie je poznateľne liberálnejší.155 Po problematike demografie poznačujúcej
migračnú politiku a na viacerých miestach zmienených cieľoch EÚ bude mobilitu pracovných
síl v rovine vzťahu nových a starých členských štátov Únie skúmať samostatná pod-kapitola
3.4. Starí verzus noví členovia Únie.
Samozrejme, ak platí, že „medzinárodná migrácia v sebe nesie hlboký potenciál
rozvoja,“156 potom je v záujme EÚ takúto migráciu podporovať na základe funkčných
mechanizmov, ktoré má k dispozícii a zároveň tiež sledovať uskutočňovanie základných
slobôd komunitárneho práva. To sa v slobode pohybu vzťahuje iba na štátnych príslušníkov
členských štátov (v súlade s čl. 39 odsek 2 Zmluvy o ES).
Za konkrétny prejav migračnej politiky vo vnútri Únie možno považovať aj podporu
mobility študentov, ktorá neraz stojí na počiatku neskoršej ekonomickej migrácie mladých
ľudí, ktorý už majú určitú „európsku skúsenosť“. V tomto svetle treba vnímať aj programy
Erazmus (1987) a Sokrates (1995) v oblasti školstva157, ktorých cieľom je „podnecovať
študentov, aby časť svojho vysokoškolského štúdia absolvovali v inom členskom štáte“.158
O nutnosti podporovať mobilitu študentov a vyučujúcich hovorí aj čl. 149 odsek 2 Zmluvy
o ES. Právo pobytu študentov upravuje Smernica 93/96/EHS z 29. októbra 1993. Súčasne
môže Únia podporovať „cirkuláciu mozgov“159 namiesto „kradnutia mozgov“ (komisár Franco
Frattini) tak, aby z mobilít pracovníkov profitovali všetky členské krajiny – cieľom má byť
prilákanie kvalifikovaných migrantov.
154 LIPKOVÁ, Ľudmila: „Migračná politika Európskej únie“. In: http://www.fsev.tnuni.sk/fileadmin/kmam_files/HP_EU/CDV_Migracna_politika_EU_BA.pdf (26.3.2007).155 Pozri: http://www.euractiv.sk/mobilita/clanok/obmedzenia-mobility-pracovnej-sily (14.3.2007).156 NIESSEN, Jan: „Migrace a rozvoj“. In: http://www.migraceonline.cz/clanky_f.shtml?x=163776 (6.12.2004).157 Podobne funguje od roku 1995 aj program pre stredné školy Leonardo da Vinci (podpísaný 6.12.1994).158 Kolektív autorov: Dejiny Európy, Mladé letá. Tretie, doplnené vydanie, Bratislava 2001, str. 386.159 V tejto súvislosti tiež koncept “okružnej migrácie”, k jej výhodám tiež správa Svetovej banky o remitenciách z januára 2007. Pozri: http://www.euractiv.sk/mobilita/analyza/migracia-a-remitancie-vychodna-europa-a-byvale-krajiny-sovietskeho-zvazu (14.3.2007).
43
Robí však EÚ dosť preto, aby sa pozitívne efekty z migrácie mohli znásobiť?
Spomedzi konkrétnych krokov v tejto oblasti považujem pre ilustráciu za vhodné spomenúť
aspoň dva príklady. Európska komisia vyhlásila rok 2006 Európskym rokom mobility
pracovníkov a v júni 2006 sa vo Viedni konala konferencia o mobilite.160 Cieľom bola širšia
diskusia o výzvach mobility v kontexte sledovania Lisabonskej stratégie. „Komisia vyzvala
všetkých hráčov k rozvoju nových iniciatív v záujme posilňovania vplyvu geografickej
a príležitostnej mobility v napredujúcom riadení zručností a adaptability európskych
pracovníkov na štrukturálne a ekonomické zmeny, ktoré pôsobia na kontinent.“161
Za iný k ilustrácii vhodný a z pohľadu verejnosti oveľa „hmatateľnejší“, konkrétnejší krok
považujem popri európskej politike vzájomného uznávania kvalifikácie162 projekt
poskytovania informácií o voľných pracovných miestach medzi členskými štátmi Únie vo
všetkých jej oficiálnych jazykoch – systém EURES163 (the European Employment and Job
Mobility Network). Jeho cieľom je prispievať „k vytvoreniu európskeho trhu práce
dostupného pre všetkých prostredníctvom medzinárodných, medziregionálnych
a cezhraničných výmen voľných pracovných miest a žiadostí a tiež výmen informácií
o životných podmienkach a získavaných kvalifikáciách.“164 Na Slovensku má sieť Európskych
služieb zamestnanosti – EURES dominantný 46%-ný podiel pri sprostredkovaní práce do
členských krajín EÚ a EHP.165 Štúdia ponúkaných pracovných miest166 prostredníctvom
160 Viac: “European Year of Workers' Mobility (2006)” na http://www.europa.eu/scadplus/leg/en/cha/c11333.htm (22.3.2007).161 V origináli: “The Commission is encouraging all players to develop new initiatives in order to strengthen the impact of goegraphical and occupational mobility in the forward management of skills and the adaptability of European workers to the structural and economic changes that are affecting the continent.” (In: http://www.europa.eu/scadplus/leg/en/cha/c11333.htm 22.3.2007).162 “The mutual recognition of professional qualifications” – viac k téme vzájomného uznávania kvalifikácie na http://ec.europa.eu/internal_market/qualifications/index_en.htm (26.3.2007) a http://ec.europa.eu/internal_market/top_layer/index_15_en.htm (22.3.2007). K uznávaniu odbornej kvalifikácie, vysokoškolských diplomov a pod. bližšie smernice 89/48/EHS, 92/51/EHS a 99/42/ES. Pozri tiež Smernicu 2005/36/ES zo 7.9.2005, ktorá vstúpi do platnosti 20.10.2007 a zjednotí tak 15 starších smerníc, ktoré skôr upravovali jednotlivé segmenty uznávania kvalifikácie. Táto smernica má výrazne uľahčiť pracovnú mobilitu medzi členskými štátmi EÚ a v tom zmysle sa s ňou spája očakávanie podpory väčšieho ekonomického rastu v Európskej únii. 163 Domovské stránky http://www.eures.sk/ a http://ec.europa.eu/eures/ (20.3.2007).164 V origináli „EURES contributes to creating a European labour market accessible to all through the international, interregional and cross-border exchange of job vacancies and applications and the exchange of information on living conditions and gaining qualifications.“ (In: http://www.europa.eu/scadplus/leg/en/cha/c10527.htm 22.3.2007).165 V roku 2005 sprostredkovali zamestnanie 11577 občanom Slovenskej republiky. KATUŠČÁK, Boris: Nadnárodná migrácia za prácou zo Slovenska do EÚ. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava 6. novembra 2006. (Štúdia v archíve autora.)166 “Sieť EURES si verejnosť spája najmä s ponukou menej kvalifikovanej práce (v súčasnosti je zhruba 95% ponúkaných pracovných miest vhodných pre klientov so stredoškolským, resp. základným vzdelaním a len 5% sú ponuky pre vysokoškolákov).” KATUŠČÁK, Boris: Nadnárodná migrácia za prácou zo Slovenska do EÚ. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava 6. novembra 2006, str. 6.
44
internetového portálu tohto systému by tiež mohla niečo napovedať o trhu práce v EÚ a
EHP167. Pri prvom pohľade sa zdá, že väčšinovo ide o v istom zmysle opakujúce sa špecifické
pozície, o ktoré buď nemá záujem domáce obyvateľstvo, alebo ide o odborne náročné
profesie, ktorých domáca ponuka práce nedokáže uspokojovať dopyt trhu (problém
nedostatku kvalifikovaných pracovníkov v konkrétnych sektoroch). Profesorka Ľudmila
Lipková z Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave vo svojej
práci o migračnej politike EÚ píše, že v konkrétnych oblastiach softvérového inžinierstva,
telekomunikácií ale aj v prípade vodičov kamiónov v starých štátoch EÚ celkovo chýba okolo
1,7 mil. odborníkov.168
Britský denník The Economist zas uvádza, že „veľký počet cudzincov medzi lekármi
a sestričkami zachraňuje britský zdravotnícky systém.“169 Na tomto mieste uvediem ešte jednu
skúsenosť Veľkej Británie, ktorá novým členským štátom EÚ otvorila svoj trh hneď od
1.5.2004 – podľa predstaviteľov Zväzu britského priemyslu (CBI) „migranti za prácou
priniesli cenné zručnosti a zaplnili tie pracovné pozície, ktoré britskí občania nevedeli alebo
nechceli obsadiť.“170 Skúsenosti otvorených krajín teda nepotvrdili obavy o možnom
prevládnutí negatív ani o nadmernom nekontrolovateľnom prísune migrantov z rozšírenej EÚ.
(K tejto téme viac však už avizovaná podkapitola 3.4.) Popri britskom príklade je zaujímavý
aj iný aspekt migrácie, ktorý sa ponúka k využitiu. Paradoxne sa ukazuje aj na príklade
krajiny, ktorá sa obávala otvorenia svojho pracovného trhu – Talianska. Ako je známe, jej
najrozvinutejším a súčasne najdynamickejším regiónom je sever krajiny, v istom zmysle
priemyslové a ekonomické „srdce“ Talianska. Práve tam smeruje aj väčšina imigrantov
a zamestnávatelia to vítajú – lebo pracovníkov hľadajú len ťažko. Zvláštne je, že na juhu
Talianska je tradične vysoká (dvojciferná) nezamestnanosť, ale tá nie je dostatočným
podnetom pre vnútornú migráciu občanov Talianska, ani na základe výrazných regionálnych
rozdielov (v ponuke práce a mzdách). „Sami Taliani nereagujú na tieto diferencie, pretože
mobilita je pre nich nákladnou záležitostí171. Pre imigrantov to však neplatí.“172
167 V systéme Eures sú zapojené aj Island a Nórsko.168 LIPKOVÁ, Ľudmila: „Migračná politika Európskej únie“. In: http://www.fsev.tnuni.sk/fileadmin/kmam_files/HP_EU/CDV_Migracna_politika_EU_BA.pdf (26.3.2007).169 GÁLISOVÁ, Marína, HANUS, Martin: Európa na nespoznanie, .týždeň, 45/2006, 6. novembra 2006, str. 23.170 In: http://www.euractiv.sk/mobilita/clanok/britania-rozdelena-v-nazoroch-na-ekonomicke-dopady-imigracie (14.3.2007).171 Domnievam sa (aj na základe niekoľkomesačného pobytu v prvej polovici roka 2006 v tejto krajine), že faktory tejto skutočnosti možno hľadať aj v tradičnom nazeraní na význam rodiny v Taliansku (negatívna korelácia medzi migráciou a súdržnosťou rodiny, resp. rodinnými putami) a tiež v syndróme hojne diskutovanom v čase môjho pobytu v Taliansku – označovanom slovom “chioccia” (kvočka), ktorý popisuje talianske reálie posledných rokov: deti ostávajú aj v dospelosti dlho žiť spolu so svojimi rodičmi a rodinu neopúšťajú nezriedka dokonca ani po 30tke.172 In: http://www2.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/FD002D33AE/$File/1527-04-01.pdf (12.3.2007).
45
Z makroekonomickej perspektívy však má migrácia podstatne viac pozitívnych
prejavov, Valentina Petrus zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) uvádza
napríklad vyšší počet produktívnych pracovníkov v cieľovej krajine, viac platiteľov daní a
príspevkov do sociálnych fondov a nové zručnosti osvojené mladými ľuďmi, čo by malo
pozitívne vplývať na ekonomickú efektivitu EÚ.173
A tak, súc si vedomí výhod plynúcich z migrácie, predstavitelia Únie v navrhovanom
texte euroústavy požadujú: „vytvorenie vhodných mechanizmov, ktoré by umožnili prepojenie
medzi ponukou pracovných miest a dopytu po nich a napomáhali dosahovaniu rovnováhy
medzi ponukou a dopytom na trhu práce takým spôsobom, aby sa zabránilo vážnemu
ohrozeniu životnej úrovne a úrovne zamestnanosti rôznych regiónov a priemyselných
odvetví.“ (čl. III-134, odsek d)
Výhody v súvislosti s migráciou ale majú pociťovať podľa európskej legislatívy
predovšetkým občania EÚ, pričom ide o výhody plynúce z európskeho občianstva – možnosť
voľby študovať, pracovať či zostarnúť174 v ktoromkoľvek členskom štáte Únie. Na takéto
„právo cezhraničnej mobility“ sa však stále vo väčšej či menšej miere vzťahuje požiadavka
odstránenia pretrvávajúcich legislatívnych a iných praktických prekážok tohto práva, slobody
voľného pohybu. Mám na mysli predovšetkým zdĺhavosť a byrokraciu, s ktorými sa
potenciálny migrant potýka, ako aj otázku prechodných období podľa modelu 2+3+2
prijatého v prístupovej zmluve175 s novými členmi EÚ, ktorý priblížim neskôr. Pri väčšine
takýchto bariér mobility vo vnútri EÚ vystupuje v negatívnej role čas – v mnohých prípadoch
sa prekážky migrovania prejavujú v tej podobe, že ide neraz o časovo veľmi náročný proces,
ktorý stojí v hrubom protiklade s možnosťou skutočne aktuálne a flexibilne reagovať na
potreby trhu práce a práve to by vo väčšej miere mala reflektovať aj európska migračná
politika.
3.3. Migračné toky a trendy v Európskej únii
Domnievam sa a dovoľujem si tu vysloviť hypotézu, ktorú neskôr dôkazne doložím,
že v prípade vnútornej ekonomickej migrácie v EÚ možno v súčasnosti hovoriť v zásade
o troch hlavných migračných skupinách, ak hovoríme o ekonomicky (a profesijne)
motivovanom migrovaní na pozadí geografických rozdielov. Pritom však nemožno opomínať,
173 PETRUS, Valentina: „Rozšírená Európa a migrácia“. In: http://www.euractiv.sk/socialna-politika/analyza/rozsirena-europa-a-migracia (26.3.2007).174 Migrácia postproduktívneho obyvateľstva.175 Prijatá 16.4.2003, vstúpivšia do platnosti 1.5.2004.
46
že „súčasné migračné prúdy sú veľmi dynamické a flexibilné“176 a to treba citlivo zohľadňovať
pri čiastkových i komplexnejších záveroch.
V súlade so skôr zmieneným na iných miestach tejto práce, Európska únia
zaznamenáva výraznú migráciu z novo pristúpivších krajín do starých členských štátov. Ako
príklad uveďme migráciu občanov ČR do Nemecka či migráciu Poliakov do Veľkej Británie,
Slovákov do Írska atď. Podobne však v súčasnosti stále migrujú Taliani do Nemecka či
Portugalci do Španielska a Francúzska. Zvlášť v minulosti bolo markantné napr. migrovanie
z juhu Európy do severnejších krajín (napr. z Portugalska, Grécka, Talianska a Španielska v
tom čase najčastejšie do Francúzska a Nemecka). Iný príklad ilustruje skúsenosť Českej
republiky, ktorá sa v istom zmysle vo vzťahu k migrácii z východu nachádza v podobnej
pozícii ako niektoré staré členské štáty EU. „Je krajinou s čistou imigráciou a motívy
imigrantov z východu sú najmä ekonomické.“177 Pre úplnosť teda treba hovoriť nie
o migračnom toku smerujúcom z nových členských štátov do starých, ale komplexnejšie
a všeobecne o migrácii z regiónov chudobnejších (zaostalejších) do regiónov bohatších
(rozvinutejších).178
Nemožno však rozhodne poprieť ani migráciu opačným smerom – z rozvinutejších
a bohatších regiónov do regiónov ekonomicky slabších. Takáto migrácia má podľa mňa opäť
profesijné vysvetlenie, akým môže byť požiadavka zahraničnej skúsenosti či sledovanie
konkrétneho projektu v danom regióne. Za typický príklad považujem nasledovanie viacerých
zahraničných investícií179 (zo starých členských štátov v rozšírenej Európe) vedúcimi
176 DRBOHLAV, Dušan: „Evropa a proces mezinárodní migrace“. In: http://www.integrace.cz/integrace/clanek/.asp?id=229 (6.12.2004).177 In: http://www2.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/FD002D33AE/$File/1527-04-01.pdf (12.3.2007).178 V tomto zmysle má istú vnútornú “logiku” (postrádanie rozpornosti) aj vnútroštátna migrácia z východu na západ Slovenska, eventuálne z juhu na sever Talianska a pod. Rozdiely medzi jednotlivými regiónmi EÚ (NUTS – „La nomenclature des unités territoriales statistiques“ – Klasifikácia štatistických územných jednotiek) dokumentujú aj štúdie Eurostatu a ako také ich možno pokladať za podklad pri štúdiu migračných tokov a odhade ich smerovania.179 K ilustrácii pripájam zoznam investičných projektov firiem z krajín EÚ-15 realizovaných prostredníctvom Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) v roku 2005 na Slovensku: AAF International (Holandsko), Austrian Airlines (Rakúsko), Bonfiglioli (Taliansko), CESAM (Belgicko), Cikauxto SK (Španielsko), Compagnucci (Taliansko), Datalogic (Taliansko), Elastora (Španielsko), Gassman (Nemecko), Gieseke & Devrient (Nemecko), Haan Global (Rakúsko), Heuliez (Francúzsko), J-CDI/Broch Adler (Nemecko), Lampersmuhle (Nemecko), Monarflex (Dánsko), Odenberg (Írsko), ONTE (Španielsko), PEGES (Švédsko), Saint Gobain Calmar (Nemecko), SCA Hygiene Products (Švédsko), SeeBeyond (UK), SITEM (Taliansko), Swedwood (Švédsko), Textiles Lasson (Francúzsko), Tréves (Francúzsko), TUBEX HOLDING (Nemecko), Unomedical (Dánsko), Verland (Dánsko), Vialtis (Francúzsko), WESTAFLEX (Francúzsko). V roku 2004 to boli tieto projekty: AIREST (Rakúsko), Air Liquide (Francúzsko), Alumatec - GG Tec (Nemecko), Arcelor (Francúzsko), AVA Cooling (Haugg) (Nemecko), Brueckner Mashinen Bau (Nemecko), CLAMASON (UK), Confidea (Nemecko), DTC-Textiles Lasson (Francúzsko), Emmegi (Taliansko), Faurecia Automotive (Francúzsko), Getrag Ford Transmissions & Getrag (Nemecko), Glunz & Jensen (Dánsko), HORNLEIN (Nemecko), Infineon (Nemecko), Key Plastics (Portugalsko), MIBA FRICTEC (Rakúsko), MPM (Nemecko), Nefab (Švédsko), NN Euroball (Taliansko), OPTIMA ROBE (Rakúsko), VALEO (Francúzsko), Weindel Logistik Service (Nemecko), Yaskawa (UK). Pozri:
47
pracovníkmi a špecialistami ako aj robotníkmi školiacimi do konkrétnych operácii domácich
pracovníkov (PSA Peugeöt Citroën Slovakia). Teda okrem zamestnávania v krajine s menej
vyspelou ekonomikou by sem patrilo vysielanie na výkon práce do danej krajiny (napr.
francúzskych zamestnancov na Slovensko). Prirodzene vystupovať tu môže celá škála ďalších
príčin, ktoré by bolo možné ďalej analyzovať – ako je znalosť jazyka, postupy firemnej
hierarchie expandujúcej firmy atď. Upozorniť tu treba na nie nevýznamnú skutočnosť, že
v drvivej väčšine týchto prípadoch ide o zamestnancov vysielajúcich firiem a teda aj mzdové
podmienky týchto pracovníkov odrážajú pomery a motiváciu známu z domácej, nie
hosťujúcej krajiny.
Osobitú skupinu dôležitú z pohľadu fungovania Únie predstavujú ľudia pôsobiaci na
rôznych úrovniach jej štruktúr, ktorí sa za prácou sťahujú na relatívne relevantnú dobu180
mimo svoju vlasť (europoslanci, tlmočníci, prekladatelia, právnici, sudcovia, úradníci atď.).
Len administratívny aparát Európskej komisie tvorí takmer 20-tisíc úradníkov, z čoho je asi
15 percent prekladateľov a tlmočníkov.181 Tento tretí pohľad čiastočne vysvetľuje vysoký
počet občanov iných členských štátov pôsobiacich a žijúcich napr. v Bruseli či Luxembursku.
Konkrétne do Luxemburska s najvyššou mierou HDP na obyvateľa v EÚ-27 migruje najviac
obyvateľov Únie182. Nemyslím si však, že za vysokou migráciou do tohto štátu by výlučne či
primárne stála len jeho vysoká dosiahnutá ekonomická úroveň, ale práve aj naznačené
pozadie inštitúcií EÚ a napr. aj geografická poloha medzi viacerými členskými štátmi,
z ktorých dva sú populačne najsilnejšie v Únii.183 Keďže ide o malú krajinu, zároveň možno
povedať, že je odtiaľ na iné miesta či do iných krajín relatívne blízko (Štrasburg, Brusel
a pod.).
Keďže v Európskej únii možno hovoriť o absencii takých motívov migrácie ako sú
vojny, politické prenasledovanie, nesloboda, prírodné katastrofy apod., za hlavný zdroj
http://www.sario.sk/?ukoncene-projekty (31.3.2007).180 Môže ísť o niekoľko mesiacov ale aj o celý život prežitý v hosťujúcej krajine.181 In: http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=344 (31.3.2007). Podľa tejto stránky viac ako jeden z piatich zamestnancov EÚ pracuje v tlmočníckych službách.182 V roku 2005 tvorili cudzinci na území Luxemburska až 39,0% populácie, čo predstavuje najväčší podiel prisťahovalcov na domácej populácii v EÚ-27. Za Luxemburskom nasleduje Lotyšsko s 22,2%-ným ukazovateľom v roku 2004. Na opačnej strane tohto rebríčka stojí Slovensko, ktoré ma najnižší podiel cudzincov na domácom (podľa občianstva SR) obyvateľstve. Pozri: Eurostat yearbook 2006. Tabuľka č. 1.27: Population by citizenship, 2005. (In: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-CD-06-001/EN/KS-CD-06-001-EN.PDF 31.3.2007) Spomedzi nových členských štátov je najvyšší podiel cudzincov na domácu populáciu (v prepočte na 1000 obyvateľov) v ČR a v Slovinsku – tesne nad 2 %. (DRBOHLAV, Dušan: „Migrace v ČR a ve světě; demografické a ekonomické aspekty“ – prezentácia v rámci verejnej debaty – seminára „Pracovní migrace do České republiky“ v Senáte Parlamentu ČR 30.6.2004.)183 A sú teda členmi tzv. skupiny G6, ktorú tvoria čo do počtu obyvateľstva najväčšie štáty EÚ – Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a Poľsko.
48
migrácie možno považovať práve ekonomický motív na pozadí rozdielnych príjmov (resp.
všeobecne rozdielnej ekonomickej situácie). Po zahrnutí viacerých vyššie uvedených a na
prvý pohľad protirečivých prípadov (v tom zmysle, že napr. Portugalsko a Francúzsko nie sú
vo vzťahu nový a starý člen EÚ, zohľadňujúc tiež skutočnosť, že o niekoľko rokov
pravdepodobne nebude na mieste zotrvávať pri členení či „terminológii“ rozlišujúcej čoraz
menej presne krajiny EÚ na „starých“ a „nových“ členov) teda možno vyčleniť tri základné
migračné skupiny v EÚ:
- migrácia z oblastí s nižším HDP na obyvateľa do oblastí s vyšším HDP
(Portugalčania pracujúci vo Francúzsku, Slováci v Česku, Poliaci vo Veľkej Británii
apod.; možno oprávnene predpokladať, že ide o najmohutnejší migračný prúd – preto
jeho zaradenie na prvom mieste môjho členenia),
- migrácia z oblastí s vyšším HDP na obyvateľa do oblastí s nižším HDP (najmä
v súvislosti so zahraničnými investíciami v danom regióne, napr. pôsobenie
francúzskych či talianskych firiem na Slovensku v oblasti automobilizmu, energetiky
apod., títo pracovníci sú však odmeňovaní v súlade s dosiahnutou ekonomickou
úrovňou vysielajúcej krajiny),
- migrácia na pozadí fungovania inštitúcií EÚ (napr. úradníci, sudcovia či tlmočníci,
ktorí z dôvodu výkonu svojho povolania žijú mimo svoju vlasť).
Samozrejme, aj nad rámec imigrácie z tretích krajín do EÚ (uskutočňovanej vo
vysokej miere – aj vo forme nelegálnej migrácie) a mimo vyššie uvedené tri základné
migračné toky v Únii spojené s ekonomickou migráciou jestvujú aj viaceré ďalšie podoby
vnútornej mobility v EÚ. Na mysli tu mám hlavne v súlade s komunitárnym právom možnosť
študovať (aktívne podporovaná zo strany EÚ) či zostarnúť (stráviť dôchodok, doposiaľ v nie
veľmi výraznej miere) v inej členskej krajine. V týchto dvoch spomenutých prípadoch nejde
o ekonomickú migráciu, alebo prípadne nie primárne o ekonomickú migráciu (diskutabilná
v istej miere môže byť otázka študijných štipendií či pri možnom smerovaní k zjednocovaniu
sociálnej politiky v EÚ motivovanie lepším sociálnym zabezpečením v penzii v konkrétnom
členskom štáte, to však pre zložitosť sociálnych systémov môže trvať ešte roky). V súvislosti
s mobilitou v EÚ možno na margo spomenúť aj turizmus, ten však samozrejme nie je
v pravom zmysle slova migráciou (lat. „migratio“ – sťahovať sa), aj keď turisti v cieľovej
krajine míňajú peniaze.
No a podobne ako v iných krajinách, tak aj na území členských štátov EÚ v zmysle
migrácie predstavujú špecifickú skupinu (požívajúcu špecifické práva) kariérni diplomati
49
a zamestnanci diplomatických zborov. Bolo by tiež možné vyčleniť túto skupinu
(ekonomickej, resp. pracovnej) migrácie v rámci EÚ ako samostatnú skupinu (predovšetkým
pokiaľ ide o diplomatov členských štátov, nie o diplomatov tretích krajín), ide však o
„migráciu“ natoľko málo početnú a rozptýlenú, že pri komplexnejšom nazeraní (aj
s dôvodením špecifického postavenia diplomatov) na problematiku vnútornej migrácie v EÚ
môže táto podľa účelov nahliadania migrácie ako nie celkom relevantná ostať stranou.
Z pohľadu vnútornej migrácie v EÚ a jej priblíženého potenciálu (možného prínosu)
pre Úniu je dôležité uviesť, že mobilita medzi jednotlivými regiónmi Únie je v posledných
rokoch veľmi slabá – „len 1,5 % populácie EU ročne sa presťahuje do iného regiónu“184
(niektoré zdroje uvádzajú ešte nižšie čísla)185 – výrazne slabšia než napr. v USA186, kde ročne
migruje okolo 4 – 5 % obyvateľstva187, zároveň tu však v porovnaní s Európou prakticky
nejestvujú jazykové bariéry. (Znalosť cudzích jazykov v krajinách EÚ dokumentujú prílohy č.
6 a 7.) Napr. len 56% obyvateľov 15tky hovorí iba jedným cudzím jazykom. 44% nehovorí
dokonca žiadnym iným jazykom než materinským.188 Súčasná rozšírená Únia má pritom až 23
„hlavných“ (oficiálnych úradných) jazykov,189 pričom tento počet v sebe nezahŕňa viaceré
špecifické prípady (luxemburský jazyk si nenárokuje postavenie oficiálneho jazyka, za
zmienku stojí množstvo regionálnych jazykov ako katalánčina, baskičtina a pod.) Aj správa
Európskej komisie z roku 2003 (viď nižšie) medzi hlavnými bariérami migrácie v EÚ uvádza
neznalosť jazykov.
Podľa údajov Eurobarometru190 a Eurostatu191 v rámci EÚ v rokoch 1990 až 2000
využívalo slobodu voľného pohybu za účelom zamestnania v EÚ (teda z pracovných
dôvodov) vo veku 15-64 rokov iba 1,1 – 1,8 % práceschopných obyvateľov EÚ-15, po roku
2000 to bolo 1,5 %. Za posledné tri desaťročia počet Európanov, ktorí žijú v inej krajine ako v
184 TOKÁR, Ľubomír: „Migrácia: Kto a koľko?“ In: http://www.blisty.cz/art/17788.html (26.3.2007).185 „Za prácou do inej krajiny EÚ sa sťahuje iba 0,2 % európskej populácie, a to predovšetkým kvôli jazykovým bariéram. Migračný potenciál nových členských krajín je tiež relatívne nízky. Napríklad v Českej republike uvažuje podľa prieskumov iba 1,5 % populácie o odchode za prácou do cudziny, v Lotyšsku ešte menej.“(In: http://www2.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/FD002D33AE/$File/1527-04-01.pdf 12.3.2007)186 LIPKOVÁ, Ľudmila: „Migračná politika Európskej únie“. In: http://www.fsev.tnuni.sk/fileadmin/kmam_files/HP_EU/CDV_Migracna_politika_EU_BA.pdf (26.3.2007).187 Štatistický úrad USA: http://www.bls.gov 188 Údaje priniesol prieskum Eurobarometru z roku 2005. Dvoma cudzími jazykmi hovorí približne 28%, tromi a viac jazykmi hovorí vyše 11% obyvateľov pôvodnej EÚ-15.189 Oficiálne jazyky v EÚ: bulharský (bg), český (cs), dánsky (da), nemecký (de), estónsky (et), grécky (el), anglický (en), francúzsky (fr), španielsky (es), írsky (ga, galština – „Gaeilge“, oficiálnym jazykom EÚ na žiadosť Írska až od roku 2007), taliansky (it), lotyšský (lv), litovský (lt), maďarský (hu), maltský (mt), holandský (nl), poľský (pl), portugalský (pt), rumunský (ro), slovenský (sk), slovinský (sl), fínsky (fi), švédsky (sv).190 http://europa.eu.int/comm/public_opinion/index_en.htm 191 http://epp.eurostat.cec.eu.int
50
krajine svojho pôvodu, zostáva kontinuálne na úrovni pohybujúcej sa okolo 1,5%. Migrácia
v rámci EÚ teda bola a je všeobecne veľmi nízka v kontexte možností, ktoré by so sebou
mohla prinášať. Mimo svoju krajinu v inej krajine EÚ žijú spomedzi pôvodných krajín
najčastejšie Taliani (celkovo 21 % spomedzi migrantov medzi pôvodnými štátmi EÚ)
a Portugalci (15%). „V roku 2000 sa iba 225 tisíc pracovníkov presťahovalo za prácou do
iného členského štátu, čo bolo asi 0,1% z celkového počtu obyvateľov.“192
Podľa dostupných materiálov (Eurostat, Eurobarometer) obyvatelia členských štátov
EÚ, ak migrujú do iného členského štátu, najčastejšie ide o susednú, či blízku krajinu.
Dôvodmi môžu byť v súlade s vysvetleniami 1. kapitoly ľahšia dostupnosť, nižšie náklady,
lepšia informovanosť, kultúrna a jazyková blízkosť atď. Napr. Slováci migrujú hojne do
Česka, Portugalčania do Španielska či Francúzska, Švédi do Fínska, Íri do Veľkej Británie193
a pod. V súvislosti s migráciou do susedných krajín treba zohľadňovať aj denné
pendlovanie194 (či dochádzanie za prácou na týždeň) do bližších oblastí susednej krajiny –
napr. obyvateľov južného – zmiešaného – územia SR do priľahlých oblastí susedného
Maďarska (nezanedbateľným faktorom jazyk) či z prihraničných oblastí SR do Rakúska či
Českej republiky. V týchto prípadoch ľudia žijú na jednej a pracujú na druhej strane hranice.
Takýto typ migrácie môže podporovať napr. systém kyvadlovej dopravy zo strany
zamestnávateľa.195
Zdá sa teda, že vnútorná migrácia v EÚ nedosahuje takých rozmerov, aké by mohli
znamenať výraznejší dopad na jednotlivé prijímajúce krajiny. V pozadí migrácie zrejme
vystupujú aj národné špecifiká, keď zohľadníme, že reálna migrácia nie vždy zodpovedá
odhadom prameniacich z poznatkov o pozadí migrácie a jej determinantoch. Príkladom môže
byť Maďarsko či Slovinsko, ktoré podľa štatistík nevykazujú takú mieru migrácie, akú by
bolo možné očakávať. Vo všeobecnosti došlo k nižšej migrácii z nových členských štátov EÚ
192 LIPKOVÁ, Ľudmila: „Migračná politika Európskej únie“. In: http://www.fsev.tnuni.sk/fileadmin/kmam_files/HP_EU/CDV_Migracna_politika_EU_BA.pdf (26.3.2007).193 Eurostat uvádza vyše 400000 Írov žijúcich vo Veľkej Británii.194 Hovorí sa aj o migrácii na krátke vzdialenosti – “short distance migration”, ktorá je súčasťou ekonomickej migrácie. Napríklad pozdĺž holandsko-belgických či holandsko-nemeckých hraníc. Pozri: http://en.wikipedia.org/wiki/Human_migration (20.3.2007). Popri pojme „pendléri“ sa používa aj termín „frontieri“ (Bližšie Šíbl, Drahoš: Ekonomická interdependencia vo svetovej ekonomike. Ekonomická univerzita v Bratislave, 1995, str. 82.) Tento spôsob ekonomickej migrácie možno prirodzene považovať za obzvlášť výhodný (a teda motivovaný), ak sú peniaze zarobené v prostredí silnejšej ekonomiky následne použité v krajine so slabšou ekonomickou a životnou úrovňou (mám tu na mysli predovšetkým otázku výhodných výmenných kurzov a rozdiely v cenách tovarov a služieb). Treba dodať, že podľa platného európskeho práva sa s tzv. „pendlérmi“ pri uplatňovaní viacerých nárokov priznaných domácim pracovníkom (resp. štátnym občanom) nesmie zaobchádzať horšie než s riadnymi pracovnými migrantmi, ktorí v krajine zamestnania bývajú. Bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora z 8. júna 1999, C–337/99, ZbSD str. I - 3289, informatívne tiež Hakenberg, Waltraud: Základy evropského práva. 2., aktualizované vydanie, vyd. C. H. Beck, Praha 2005, str. 129.195 KATUŠČÁK, Boris: Nadnárodná migrácia za prácou zo Slovenska do EÚ. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, 6. novembra 2006, str. 12.
51
do EÚ-15 (s výnimkou Veľkej Británie)196, než sa myslelo, aj keď prirodzene, k istému
nárastu došlo. Ten však nepredstavoval také rozmery, akými argumentovali viaceré staré
členské štáty pri obhajobe prechodných období v predvstupových rozhovoroch i po nich.
Pri pohľade na stredoeurópsky región a konkrétne na skupinu krajín V4 je zaujímavé,
že najvyššia ochota migrovať bola zaznamenaná u Slovákov. Celkovo prieskum v tomto
regióne (V4) odhadoval približne 10 % práceschopného obyvateľstva uvažujúceho
o vysťahovaní sa za prácou do starých členských štátov. Podľa jednotlivých štátov: o práci
v EÚ-15 uvažovalo iba 5,5 % Poliakov, 8,7 % Maďarov, 11,6% Čechov a až 17,7%
Slovákov. Prirodzene, poznať treba aj skutočnú váhu absolútnych čísel, ktoré sa za týmito
percentami vztiahnutými na celkovú populáciu danej krajiny skrývajú. Spomedzi krajín EÚ-
15 je pre občanov V4 podľa prieskumov najzaujímavejšie Nemecko (pracovať by tam chcelo
43% Čechov uvažujúcich o práci v zahraničí, 36% Slovákov, 37% Poliakov a 31% Maďarov),
nasledované Rakúskom (23% Čechov, 26% Slovákov, 31% Maďarov). Vo Švajčiarsku (bolo
tiež zaradené do prieskumu) by chcelo pracovať 8% Čechov a 13% Slovákov. 6% Čechov by
chcelo pracovať v Taliansku; 5% Poliakov by rado pracovalo vo Francúzsku. Veľkú Britániu
by si zvolilo 9% Čechov a 7% Slovákov.197
Po uvedenej skutočnosti veľmi nízkej vnútornej migrácie v EÚ a po skúsenosti so
vstupom Portugalska a Španielska (ktoré boli vystavené prechodným opatreniam na rozdiel
od neskôr vstúpivších krajín Rakúska, Švédska a Fínska s vyššou životnou úrovňou) Európska
komisia pôvodne nepočítala s prechodnými obdobiami pre rozšírenie v roku 2004 o desať
nových členských štátov. Nakoniec však prevládli obavy a argumenty špecifickosti tak
rozsiahleho rozšírenia aj o tranzitné ekonomiky a viaceré staré členské štáty siahli po
možnosti využitia prechodných opatrení na voľný pohyb pracovníkov z rozšírenej EÚ. Túto
problematiku priblíži nasledujúca kapitola.
Skôr než sa tak stane, považujem za vhodné už na tomto mieste poukázať na vzťah
medzi vývojom HDP na obyvateľa vztiahnutého k priemeru všetkých členských štátov (ten
predstavuje 100 %) a vývojom migrácie do daných krajín. Tento vzťah dokumentuje tabuľka
č. 1. Upozorňujem, že čísla, ktoré uvádzam v poslednom stĺpci sú absolútne. Zohľadňujúc
relatívne čísla berúce ohľad na veľkosť populácie konkrétnej krajiny (najzjavnejšie v prípade
Luxemburska), vzťah medzi týmito dvoma indikátormi by bol očividnejší. Tomuto nedostatku
sa vyhneme, ak porovnáme približne rovnako veľké krajiny uvedené v tabuľke – Rakúsko
196 LIPKOVÁ, Ľudmila: „Migračná politika Európskej únie“. In: http://www.fsev.tnuni.sk/fileadmin/kmam_files/HP_EU/CDV_Migracna_politika_EU_BA.pdf (26.3.2007).197 Tieto údaje o preferenciách obyvateľov V4 sú zo stránky: http://www.fsev.tnuni.sk/fileadmin/kmam_files/HP_EU/CDV_Migracna_politika_EU_BA.pdf (26.3.2007).
52
(cca 8 mil. obyvateľov), Česko (cca 10 mil. obyvateľov) a Maďarsko (cca 10 mil.
obyvateľov). Rakúsko má približne 1,8%-ný podiel na celkovej populácii EÚ-25, Česko
a Maďarsko približne 2,2%-ný.198 Príklad týchto troch krajín dokumentuje, že čím vyššia je
ekonomická úroveň krajiny, tým väčší prílev imigrácie možno očakávať.
Tabuľka č. 1
HDP na osobu v štandardoch kúpnej sily v %199 v roku
2004
Počet imigrantov do krajiny (v tis.) v roku 2004
Česko 72 50,8Francúzsko 108 140,1
Luxembursko 241 11,3Maďarsko 61 18,1Nemecko 110 602,2Poľsko 49 36,8
Rakúsko 123 108,9Slovensko 54 7,9
Veľká Británia 118 494,1Zdroj: OECD, Eurostat
Štúdia Európskej komisie z roku 2003 (teda pred veľkým rozšírením o 10 štátov) „The
Internal Market – Ten Years without Frontiers“200 okrem iného skúmala najväčšie prekážky
migrácie medzi jednotlivými členskými štátmi. Jej zistenia zaujímavo dokumentujú koreláciu
medzi migráciou a niektorými jej faktormi či determinantmi priblíženými v 1. kapitole.
Zároveň možno predpokladať istú podobnosť či možnú aplikovateľnosť aj na rozšírenú EÚ.
Štúdia Európskej komisie určila hlavné bariéry migrácie v Únii nasledovne:
- rodinné záväzky predstavujú obmedzenie migrácie pre 61 % opýtaných,
- jazyková bariéra 29 %,
- nedostatok informácií o pracovných príležitostiach 20 %,
- problémy s nájdením zamestnania odpovedajúceho kvalifikácii opýtaného 18 %,
- nemožnosť dovoliť si žiť v inom štáte EÚ 13 %,
- iné príčiny 19 %.
3.4. Starí verzus noví členovia Únie198 In: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=1996,39140985&_dad=portal&_schema=PORTAL&screen=detailref&language=en&product=Yearlies_new_population&root=Yearlies_new_population/C/C1/C11/caa12560 (31.3.2007).199 Vztiahnuté na priemer EÚ-25 – ten predstavuje úroveň 100%.200 European Commission: „The Internal Market – Ten Years without Frontiers“. Brussels, 2003.
53
Po najväčšom rozšírení EÚ v jej histórii (1.5.2004) využili viaceré staré členské štáty
možnosť ochranných opatrení svojich trhov práce a sociálnych systémov. Tieto opatrenia
vychádzajú z čiastočného alebo úplného obmedzenia voľného pohybu pracovníkov z nových
členských krajín. Reštrikcie, o ktorých je tu reč, majú svoj právny základ v prílohách V. až
XIV. Prístupovej zmluvy podpísanej 16.4.2003 v Aténach. Tento dokument zároveň definuje
prechodné obdobia a možné postupy zo strany tak starých ako aj nových členov.201
Z prístupovej zmluvy vychádzajú aj podmienky zamestnávania občanov nových členských
krajín.
Ako som už skôr uviedol, Európska komisia pôvodne s aplikáciou prechodných
období na rozšírenie v roku 2004 nepočítala, argumentujúc skúsenosťou so vstupom
Portugalska a Španielska v roku 1986, kedy sa predpoklad výrazných migračných pohybov
nepotvrdil (aj na toto rozšírenie sa vtedy vzťahovali prechodné obmedzenia).202 „Skúsenosti
Španielska a Portugalska po vstupe do EÚ v roku 1986203 ukázali, že príliv občanov týchto
krajín nebol príliš výrazný, a to ani po skončení sedemročného obdobia reštrikcií.“204 Väčšina
empirických štúdií odhaduje dlhodobý migračný potenciál z krajín strednej a východnej
Európy na približne 2 - 4 % ich populácie.205 Aj napriek tomu prevládli obavy z tak
mohutného rozšírenia Spoločenstva a staré členské štáty EÚ zaviedli pre nové členské štáty
s výnimkou Cypru a Malty prechodné obdobia na vstup na pracovný trh. V čase rozšírenia tak
neurobili len tri krajiny – Veľká Británia, Írsko a Švédsko. Neskôr podobné stanovisko
k migrácii z nových členských štátov zaujali Fínsko, Španielsko, Portugalsko a Grécko, ktoré
otvorili svoje pracovné trhy pre občanov 8ich206 štátov EÚ-25 od 1. mája 2006, teda po dvoch
rokoch od rozšírenia. Z právneho hľadiska tak možno hovoriť o určitej „modifikácii“ princípu
slobodnej voľby zamestnania v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ pre jej občanov vo vzťahu
k občanom z nových členských štátov.207
201 K téme pozri http://www.europa.eu/scadplus/leg/en/cha/c10524.htm (22.3.2007) – “Freedom of movement for workers after enlargement”.202 LIPKOVÁ, Ľudmila: „Migračná politika Európskej únie“. In: http://www.fsev.tnuni.sk/fileadmin/kmam_files/HP_EU/CDV_Migracna_politika_EU_BA.pdf (26.3.2007).203 Oba štáty vstúpili do EHS 1. januára 1986. Do vlny tzv. južného rozširovania spoločenstiev patrí aj prijatie Grécka (1981), ktoré predchádzalo zložitejšiemu vstupu dvoch štátov Pyrenejského polostrova.204 In: http://www2.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/FD002D33AE/$File/1527-04-01.pdf (12.3.2007)205 TOKÁR, Ľubomír: „Migrácia: Kto a koľko?“. In: http://www.blisty.cz/art/17788.html (26.3.2007). Podľa prieskumov MPSV Českej republiky uskutočnených do r. 2004 je migračný potenciál českej populácie ešte nižší – približne 1,6 percenta. „,Väčšinou ide o tendenciu migrovať dočasne, tzn. pracovať v zahraničí päť, desať rokov a potom sa vrátiť domov, čo je svojím spôsobom pozitívny jav.“ Sajda, Čestmír (MPSV ČR) v Úvodním proslove verejnej debaty – seminára „Pracovní migrace do České republiky“ v Senáte Parlamentu ČR 30.6.2004.206 Ide o občanov Českej republiky, Slovenska, Poľska, Maďarska, Slovinska, Litvy, Lotyšska a Estónska.207 HAKENBERG, Waltraud: Základy evropského práva. 2., aktualizované vydanie. C. H. Beck, Praha 2005, str. 127.
54
Najväčšie obavy z prílevu imigrantov z nových členských krajín sa prejavili a stále
rezonujú v Nemecku a Rakúsku, lebo sem aj v minulosti prúdilo najviac migrantov z krajín
rozšírenej EÚ. Významným faktorom je tá skutočnosť, že ide o blízke krajiny zdieľajúce
najdlhšiu hranicu s novými členmi (Poľskom, Českou republikou, Slovenskom, Maďarskom
a Slovinskom), zároveň ide o dva centrálne štáty Únie so silnou ekonomikou (HDP na hlavu
vyjadrený v štandardoch kúpnej sily208 vztiahnutej k základu EÚ-25, ktorý teda predstavuje
100%, v Nemecku v roku 2005 predstavoval 110%, v Rakúsku 123%, na Slovensku 57%,
v ČR 74%, v Poľsku 50%; pre rok 2006 Eurostat predpokladá zachovanú úroveň 110%
v Nemecku a v Rakúsku 123%; na Slovensku predpovedá 60%, v ČR 76%, v Poľsku 51%).209
Podľa štatistík (Eurostat) napr. v roku 2003 do Nemecka prúdilo až 57% migrantov spomedzi
migrantov zo strednej a východnej Európy smerujúcich do EÚ-15.210 Najväčšie obavy
z migrácie za prácou boli zaznamenané v Bavorsku.211
Prístupové zmluvy určili prísne pravidlá a následnosť krokov, pokiaľ ide o možnosť
uplatnenia reštrikcií. V prvom rade treba povedať, že pre nových členov EÚ zmluva zakotvila
možnosť zavedenia recipročných opatrení. Využili ju iba Slovinsko, Poľsko a Maďarsko.212
Rovnaký postup bol umožnení aj pri ďalšom rozširovaní EÚ o Bulharsko a Rumunsko213,
pričom bolo opäť na (aj „nových“) členoch Únie, či možnosť využijú. Prístupová zmluva
z apríla 2003 ale predovšetkým zaviedla model 2+3+2 rokov. Tento model214 vyjadruje
postupnosť po uplynutí obdobia dvoch, následne troch a napokon posledných dvoch rokov
umožňujúcich prechodné opatrenia. Staré členské štáty tak môžu využiť maximálne obdobie
siedmich rokov k obmedzovaniu mobility zo strany občanov nových členských štátov.
Prvé dvojročné obdobie bolo vymedzené dátumami 1.5.2004 a 30.4.2006, kedy de
facto platil stav spred rozšírenia Únie v tom zmysle, že starí členovia nemuseli nijako otvárať
svoje pracovné trhy. Na druhej strane však, krajiny EÚ-15 ani nemohli zaviesť také opatrenia
voči pracovníkom prichádzajúcim z nových členských štátov, ktoré by boli prísnejšie (v
208 HDP na obyvateľa podľa parity kúpnej sily.209 Údaje sú z http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=1996,39140985&_dad=portal&_schema=PORTAL&screen=detailref&language=en&product=SDI_MAIN&root=SDI_MAIN/sdi/sdi_ed/sdi_ed_inv/sdi_ed1120 (31.3.2007).210 Pozri tiež údaje pre viaceré krajiny BOERI, Tito, BRÜCKER, Herbert: “Migration, Coordination Failures and EU Enlargement”, Deutsches Institut für Wirtschaftsforschung (DIW), Berlin 2005, str. 10. (In: http://www.diw.de/deutsch/produkte/publikationen/diskussionspapiere/docs/papers/dp481.pdf 18.12.2006).211 In: http://www2.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/FD002D33AE/$File/1527-04-01.pdf (12.3.2007).212 LIPKOVÁ, Ľudmila: „Migračná politika Európskej únie“. In: http://www.fsev.tnuni.sk/fileadmin/kmam_files/HP_EU/CDV_Migracna_politika_EU_BA.pdf (26.3.2007).213 „Väčšina krajín EÚ 15 okrem Švédska a Fínska odmietla otvoriť svoje pracovné trhy rumunským a bulharským občanom po ich vstupe do únie 1.1.2007.“ (In: http://www.euractiv.sk/mobilita/clanok/migrantov-z-vychodu-na-zapad-eu-neubuda-zatial 14.03.2007).214 Model sa zhoduje s tým, ktorý bol uplatnený aj v prípade tzv.južného rozšírenia (Grécko – 1981; Španielsko a Portugalsko – 1986). V prípade Španielska a Portugalska bolo napokon celkové obdobie znížené na 6 rokov.
55
zmysle prístupu na trh), než bol stav spred 16.4.2003, kedy bola Prístupová zmluva
podpísaná.215 Naďalej tak zostali v platnosti národné zákony upravujúce prístup na trh.
Zároveň, v prípade potreby pracovníkov mimo EÚ-15, musia tieto krajiny uplatňovať
preferenciu občanov nových členských štátov pred občanmi tretích krajín.216 Vytvára sa tak
súslednosť, podľa ktorej sú pre prijatie do konkrétnych pozícii zvažovaní (a teda
uprednostnení) najskôr občania krajín EÚ, medzi ktorými funguje voľný pohyb pracovníkov
(okrem starých členov aj krajiny, na ktoré sa nevzťahujú prechodné obdobia), následne
občania z nových členských štátov a až potom občania kandidujúcich či nečlenských štátov.217
Už od 1.5.2005 mohli staré členské štáty podľa uváženia úplne či čiastočne otvoriť svoje trhy.
Ako som uviedol vyššie - urobili tak iba Veľká Británia, Írsko a Švédsko. Prvé dve krajiny
však sprísnili aspoň svoje systémy sociálnych dávok, aby eliminovali imigráciu tých, ktorých
cieľom by nebolo pracovať, ale zneužívať pomerne štedré sociálne systémy. Prístup občanov
nových členských krajín EÚ na pracovné trhy počas prvých dvoch rokov od rozšírenia tak
závisel výhradne od rozhodnutia každej krajiny EÚ-15 alebo od obsahu bilaterálnych dohôd
medzi konkrétnymi krajinami. K uplatňovaniu obmedzení sa nevyžadoval súhlas Európskej
komisie.
Po uplynutí prvého dvojročného obdobia začalo plynúť trojročné obdobie od 1.5.2006
do 30.4.2009. K zachovaniu obmedzenia prístupu k pracovnému trhu sa žiadalo formálne
upovedomenie Európskej komisie. Tá ešte pred začiatkom plynutia tohto obdobia vypracovala
správu o fungovaní prechodných ustanovení „Functional of the Transitional Arrangements
set out in the 2003 Accession Treaty“218 monitorujúcu situáciu v EÚ-15 po rozšírení, na
základe ktorej výstupov sa mohli štáty rozhodnúť, či obmedzenia zachovajú, alebo zrušia.
Posledné tretie obdobie umožňuje predĺženie reštrikčných opatrení súhrnne na
maximálne 7 rokov. Toto obdobie začne 1.5.2009 a skončí (a spolu s ním aj možnosť
uplatňovania akýchkoľvek reštrikcií na voľný pohyb pracovníkov) 30.4.2011. K predĺženiu
platnosti týchto opatrení až do roku 2011 môže dôjsť len v prípade splnenia predpokladu, že
starý členský štát využil už možnosť prvého predĺženia (2006-2009) a zároveň existuje hrozba
vážneho narušenia trhu práce. Po piatich rokoch tak majú členské štáty možnosť poslednýkrát
predĺžiť prechodné obdobie o ďalšie dva roky, „musia však požiadať o súhlas Európsku
komisiu a toto rozhodnutie musí byť na základe overených vážnych narušení pracovného
215 In: http://www.europa.eu/scadplus/leg/en/cha/c10524.htm (22.3.2007).216 In: http://www.europa.eu/scadplus/leg/en/cha/c10524.htm (22.3.2007).217 LIPKOVÁ, Ľudmila: „Migračná politika Európskej únie“. In: http://www.fsev.tnuni.sk/fileadmin/kmam_files/HP_EU/CDV_Migracna_politika_EU_BA.pdf (26.3.2007).218 Správa Európskej komisie z 8. februára 2006.
56
trhu“.219 Po uplynutí celého sedemročného obdobia predpokladaného Prístupovou zmluvou
nastane vo vzťahu k ôsmim štátom vstúpivším do EÚ v máji 2005 úplná liberalizácia trhu
práce. V súčasnosti sa javí ako najpravdepodobnejšie, že svoje trhy otvoria naozaj asi až
v tomto poslednom možnom termíne predovšetkým Rakúsko a Nemecko (dôvody obáv týchto
dvoch krajín som priblížil vyššie).
Pre úplnosť treba dodať, že v prípade, keď už k 1.5.2004 občan niektorého z nových
členských štátov pracoval na území EÚ-15 s povolením pobytu na 12 a viac mesiacov, takýto
občan má právo na prístup na trh práce danej krajiny aj po 1.5.2004 (netýka sa to však
prístupu na trhy práce ostatných členov EÚ-15). Toto právo však stráca, ak sa rozhodne
dobrovoľne opustiť trh práce v tejto krajine.220 Na takéhoto pracovníka (ani na jeho rodinných
príslušníkov) sa v istom zmysle nevzťahujú prechodné obdobia a jeho prípad je plne pokrytý
princípmi komunitárneho práva (princíp nediskriminácie na základe občianstva, právo na
pobyt, uznanie kvalifikácie, koordinovanie sociálneho systému)221. Zjednodušene povedané,
v podmienkach súčasnej EÚ prechodné obdobie znamená, že záujemca o prácu musí žiadať o
pracovné povolenie.
Podľa aktuálneho prístupu jednotlivých starých členských krajín možno tieto krajiny
rozčleniť do niekoľkých skupín. K skutočnej aplikácii európskeho práva v oblasti pracovnej
mobility došlo v jedinom prípade. Tým je Švédsko, ktoré už od 1.5.2004 otvorilo úplne svoj
trh práce, a túto skutočnosť nepodmienilo žiadnymi výnimkami napr. v sociálnej oblasti.
V istej miere sa tak od tohto prípadu vyčleňujú Veľká Británia a Írsko, ktoré síce otvorili trh
práce k rovnakému dátumu, obmedzili však prístup k svojim sociálnym systémom (podpora
v nezamestnanosti a rôzne príspevky). Od 1.5.2006 svoje pracovné trhy otvorili aj Fínsko,
Grécko, Španielsko (tieto pôvodne nepripúšťali žiadny rozdiel medzi postavením
pracovníkov z nových členských krajín a z tretích krajín) a Portugalsko (dovtedy uplatňovalo
systém kvót na pracovníkov prichádzajúcich z nových členských štátov). Holandsko,
Rakúsko a Taliansko síce neotvorili po rozšírení EÚ úplne svoje trhy, podľa potreby týchto
trhov však zaviedli systém kvót na pracovníkov z novo pristúpivších krajín (tento model
predstavovalo aj Portugalsko). Taliansko po prehodnotení prvého prechodného obdobia
rozhodlo o zvýšení kvót od 1.5.2006 na 170 tisíc (v roku 2005 vydalo približne 50 tisíc
pracovných povolení pre občanov krajín strednej a východnej Európy)222. Najprísnejšiu
219 In: http://www.eures.sk/det3.php?submen_id=16&lan=1 (20.3.2007).220 Viac k tejto téme HAKENBERG, Waltraud: Základy evropského práva. 2., aktualizované vydanie. C. H. Beck, Praha 2005, str. 128-129.221 Pozri http://www.europa.eu/scadplus/leg/en/cha/c10524.htm (22.3.2007).222 Slovenský EURES manažér Boris Katuščák k systému kvót pre pracovné povolenia uplatňovanému zo strany Talianska, v roku 2006 pre Hospodárske noviny uviedol: „Pre tento rok (2006) je to pre občanov všetkých
57
politiku vo vzťahu k novým členským štátom stále uplatňujú Belgicko, Francúzsko,
Luxembursko a Nemecko, pričom pracovníci z nových členských krajín EÚ sú vo vzťahu
k trhom práce týchto štyroch krajín de facto v pozícii občanov nečlenských štátov. Musia
žiadať o pracovné povolenie a to im bude udelené len v prípade, že danú prácu nechce
vykonávať občan EÚ-15. Nemecko malo aj svoj vlastný systém tzv. zelených kariet pre IT
odborníkov a špecialistov. Systém však nebol nijako spojený práve s rozšírením EÚ o nových
členov, bol to prejav komplexnejšieho riešenia nedostatku vysoko kvalifikovaných
pracovníkov a snahy o zvýšenie konkurencieschopnosti ekonomiky. Systém sa však
neosvedčil podľa pôvodných očakávaní (počítačoví experti nevyužili všetky zelené karty)
a tak ho po piatich rokoch pozastavili (2000-2005).
Aké sú ale v skutočnosti počty migrantov z nových členských štátov do vyspelejšej
časti Únie? Odpoveď znie: nízke. Dokumentujú to viaceré štúdie a analýzy.223 Súčasne je ale
zrejmé, že „väčšina krajín EÚ-15 zostane aj v budúcich dekádach krajinami s čistou
imigráciou“224 a preto možno očakávať, že diskusie okolo vnútornej migrácie v Únii v blízkej
dobe nebudú utíchať. Skúsenosti troch krajín, ktoré svoje trhy otvorili hneď po rozšírení,
v týchto diskusiách predstavujú pádny argument, že príchod migrujúcich pracovníkov
znamenal vo viacerých oblastiach prínos pre tieto krajiny. (V roku vstupu nových členov do
Únie zaznamenali oproti predošlému roku rast HDP – napr. na rozdiel od Nemecka či
Francúzska, nedošlo k nárastu nezamestnanosti domáceho obyvateľstva, ale sa zvýšila
celková zamestnanosť225.) Naviac, skutočné počty migrantov z nových členských štátov (s
výnimkou prípadu Veľkej Británie) sú oveľa nižšie, než sa predpokladalo. „Do Írska prišlo 85
tisíc migrantov z nových členských štátov. Íri označujú vplyv migrantov na ekonomiku ako
«živú vodu». Z celkového počtu zamestnaných tvoria noví imigranti 2,8%.“226 Z celkového
počtu východoeurópskych migrantov, ktorí prišli do Británie od roku 2004 tvoria Poliaci
podľa minuloročnej štatistiky (2006) až 63 percent. S výrazným odstupom na ďalších dvoch
nových členských štátov 170-tisíc pracovných povolení. Na porovnanie, vlani (2005) to bolo zhruba 80-tisíc a rok predtým okolo 20-tisíc. Je to teda veľmi výrazný nárast.“ (TYTYKALOVÁ, Halka: „Boris Katuščák: Slováci si už prácu začínajú vyberať“, Hospodárske noviny, článok zo 7.6.2006).In: http://www.hnonline.sk/1-10129710-18618930-k00000_detail-5d (5.4.2007).223 Predovšetkým správa Európskej komisie z 8.2.2006 „Functional of the Transitional Arrangements set out in the 2003 Accession Treaty“. Pozri tiež BOERI, Tito, BRÜCKER, Herbert: Migration, Coordination Failures and EU Enlargement. Deutsches Institut für Wirtschaftsforschung (DIW), Berlin 2005. /Tabuľka na str. 10./ (In: http://www.diw.de/deutsch/produkte/publikationen/diskussionspapiere/docs/papers/dp481.pdf 18.12.2006).224 In: http://www2.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/FD002D33AE/$File/1527-04-01.pdf (12.3.2007).225 Vychádzam z údajov Eurostatu.226 LIPKOVÁ, Ľudmila: „Migračná politika Európskej únie“ (In: http://www.fsev.tnuni.sk/fileadmin/kmam_files/HP_EU/CDV_Migracna_politika_EU_BA.pdf 26.3.2007)
58
miestach figurujú Litovčania (11%) a Slováci (10%).227 Na nízky migračný potenciál
z nových členských krajín však upozorňovali viaceré analýzy (a aj spomenuté skúsenosti
predošlých rozširovaní) už pred májom 2004.228 Ak by aj mal migračný potenciál z nových
členských štátov v priebehu 15 rokov dosiahnuť 3,9 mil. záujemcov o prácu (jeden z
variantov), znamenalo by to, že „ročne by sa do starých členských štátov EÚ malo vysťahovať
z nových štátov minimálne však 220 tisíc a maximálne 335 tisíc osôb. Pre stámiliónový
pracovný trh EÚ je tento proces zvládnuteľný.“229 Podľa správy Európskej komisie z 8.2.2006
„Functional of the Transitional Arrangements set out in the 2003 Accession Treaty“
predstavovali občania nových členských krajín menej ako púhe 1% celkovej populácie danej
krajiny v aktívnom veku, s dvoma výnimkami – Rakúskom (1.4% v roku 2005) a Írskom
(3.8% v roku 2005). Správa konštatuje, že tie krajiny, ktoré po máji 2005 nezaviedli
reštrikcie, profitovali zo silného ekonomického rastu, poklesu nezamestnanosti a vzrastu
zamestnanosti, kým v ostatných krajinách bola zaznamenaná vyššia miera čiernej práce
a podvodného samozamestnávania.230
Správa britskej konzultačnej spoločnosti Capital Economics predpovedá, že
sťahovanie migrantov z Veľkej Británie a z ďalších starých členských krajín späť na východ,
by sa malo začať v roku 2009 – „po tom, čo si ľudia v západných krajinách zarobia dosť
peňazí.“231 Popri tak často diskutovaných počtoch232 a dobe zotrvania v hosťujúcej krajine
však treba vidieť aj inú dimenziu tejto problematiky. A tým je kto a dokedy bude mať záujem
na ekonomickej migrácii do konkrétnych krajín. Je už viackrát preukázané, že aj vo vnútornej
migrácii v EÚ zohrávajú významnú rolu mladí a vzdelaní ľudia. Migranti zo strednej
a východnej Európy do EÚ-15tky sú podľa Eurostatu233 vzdelaní (stredoškolsky
a vysokoškolsky) a mladí234 (70% potenciálnych migrantov je vo veku 25-44 rokov). Pri
takejto štruktúre imigrácie možno predpokladať maximalizáciu úžitku pre cieľovú krajinu.
Pohľad ekonomickej vedy je však komplexnejší. Podľa nej, ak by aj šlo o výrazne lacnejšiu 227 Zdroj: SITA, Zahraničný servis, 10.2.2007. 228 K téme pozri napr. Český štatistický úrad: „Fenomén migrace v evropském kontextu“. In: http://www2.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/FD002D33AE/$File/1527-04-01.pdf (12.4.2007) a TOKÁR, Ľubomír: „Migrácia: Kto a koľko?“ In: http://www.blisty.cz/art/17788.html (26.3.2007). 229 LIPKOVÁ, Ľudmila: „Migračná politika Európskej únie“. In: http://www.fsev.tnuni.sk/fileadmin/kmam_files/HP_EU/CDV_Migracna_politika_EU_BA.pdf (26.3.2007).230 In: http://www.europa.eu/scadplus/leg/en/cha/c10524.htm (22.3.2007).231 In: http://www.euractiv.sk/mobilita/clanok/migrantov-z-vychodu-na-zapad-eu-neubuda-zatial (14.03.2007).232 Zo správy Európskej komisie z 8.2.2006 „Functional of the Transitional Arrangements set out in the 2003 Accession Treaty“ vyplýva, že migrácia z nových členských štátov ani zďaleka nedostihla odhady starých členov. Počet žiadateľov o pracovné povolenia, resp. migrantov tak nemohol ohroziť národné trhy práce.233 Eurostat: Eurostat Labour Force Survey. Luxembourg 2001.234 Pozri tiež ŠÍBL, Drahoš: Ekonomická interdependencia vo svetovej ekonomike. Ekonomická univerzita v Bratislave, 1995, str. 81.
59
pracovnú silu (ktorá by mala schopnosť v istej miere vytláčať domácu ponuku práce), táto
skutočnosť by sa pozitívne prejavila cez vyššiu konkurencieschopnosť tovarov a služieb.235
V kontexte tejto kapitoly považujem za žiaduce uviesť, že „záujem o imigráciu z
chudobnejším členských štátov potrvá, pokiaľ sa nevyrovná výkonnostný potenciál nových
členských štátov so starými (obdobie konvergencie236 – pozn.), inými slovami pokiaľ sa
nevyrovná mzdová úroveň v celej EÚ. Toto obdobie sa odhaduje na 35 rokov.“237 Naozaj
možno očakávať, že rozdiely medzi starými a novými členmi EÚ v HDP sa budú pozvoľna
zmenšovať – čiastočne aj ako faktor migrácie. Vnútorná migrácia v rámci EÚ tak paradoxne
môže napĺňaním (realizáciou) seba samej viesť k svojmu postupnému vyčerpaniu, eliminácii.
Ak sa totiž zmenšia ekonomické rozdiely medzi jednotlivými krajinami EÚ, aj dôvody takto
motivovanej migrácie sa minimalizujú.
Kým však tieto rozdiely sú, v krátkodobej i naznačenej dlhodobej (stieranie rozdielov
medzi členskými štátmi) perspektíve možno využívať a cielene sledovať také prejavy
migrácie, ktoré sú prínosné pre všetky zapojené strany. Napr. vo viacerých starých členských
krajinách aj napriek vysokej nezamestnanosti presahujúcej úroveň 10ich percent, množstvo
miest ostáva neobsadených z dôvodu nedostatku kvalifikovaných pracovníkov.238 Zmieniť
treba skúsenosť viacerých európskych krajín (na mysli tu mám predovšetkým EÚ-15),
v ktorých domáce obyvateľstvo jednoducho neprejavuje (alebo nie v dostatočnej miere)
záujem o určité práce. „Keď si Nemci už pred desiatimi rokmi uvedomili, že Poliaci a iní ich
vytláčajú z pracovného trhu, pokúsila sa tomu vláda zabrániť. Nariadili podnikom, aby za
každú hŕstku cudzincov zamestnali jedného nemeckého nezamestnaného. Ale neprihlásili sa
takmer žiadni záujemcovia o prácu.“239 Sociológovia v tejto súvislosti hovoria o „syndróme
boľavých chrbtov“ – domáci pracovníci sa pomerne skoro nechajú vypísať u lekára na
práceneschopnosť, kým migranti v danej práci zotrvávajú.240 Pokiaľ ide o krajiny, z ktorých
migranti najčastejšie pochádzajú, podľa viacerých predošlých skúseností sa predpokladá, že
235 Ak sú nižšie náklady výroby, možno predpokladať aj nižšiu cenu finálneho výrobku – tovaru, na výrobe ktorého sa migranti podieľajú. Pozri ŠÍBL, Drahoš: Ekonomická interdependencia vo svetovej ekonomike. Ekonomická univerzita v Bratislave, 1995, str. 79.236 Konvergencia označuje proces vyrovnávania („zbiehania sa“) rozdielov medzi jednotlivými ekonomikami.237 Pozri LIPKOVÁ, Ľudmila: „Migračná politika Európskej únie“. In: http://www.fsev.tnuni.sk/fileadmin/kmam_files/HP_EU/CDV_Migracna_politika_EU_BA.pdf (26.3.2007).238 Český štatistický úrad: „Fenomén migrace v evropském kontextu“. In: http://www2.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/FD002D33AE/$File/1527-04-01.pdf (12.4.2007).239 ZAREMBA, Maciej: „Poznáš nejakého poľského inštalatéra? Je voľný?“. SME, č.10, roč. 16, 13.1.2007, str. 14.240 Tamtiež. Sám si spomínam na viaceré rozhovory s Talianmi v čase môjho pobytu v Taliansku spred roka. Medzi mnohými má imigrácia negatívne odozvy a imigrantov obviňujú napr. z nedostatku pracovných miest. Keď som sa ich však pýtal, či by chceli robiť prácu týchto migrantov (často ide napr. o pouličný predaj ovocia, zeleniny, kvetov či prevádzkovanie rôznych malých „obchodov“ napr. s prístupom na internet či možnosťou telefonovania), ich odpovede boli vždy negatívne.
60
„veľká časť týchto migrantov sa po určitom čase vráti do krajín pôvodu, kde budú priaznivo
vplývať na rast národných ekonomík prostredníctvom nových skúseností a zručností získaných
v zahraničí (takáto situácia bola pozorovaná v prípade Írska, Portugalska a Španielska).“241
Aj pre vyššie zmienené aspekty, ktoré by v ešte väčšej miere prinášal neobmedzený
voľný pohyb osôb v celej EÚ-27, sa kritika prechodných opatrení javí ako oprávnená. Nielen
pre nežiaducu kategorizáciu občanov EÚ (ktorá sa, či chceme alebo nie, stala sekundárne
prejavom európskej reality v dôsledku rôzneho postavenia jednotlivých členských krajín)242,
ale aj s ohľadom na ciele, ktoré má Únia pred sebou. Konkrétne ciele Lisabonskej agendy
nemožno „dosiahnuť bez toho, aby sme mali flexibilný a mobilný trh práce“.243 Za zmienku
tiež stojí predpoklad, že tí kvalifikovaní pracovníci, ktorí hľadajú uplatnenie v zahraničí, sa
v dôsledku prechodných opatrení nezameriavajú na trhy jednotlivých štátov EÚ, ale napr. na
trhy USA, Kanady, Austrálie a pod.244 „Najkvalifikovanejší ľudia teda neprídu do tých krajín,
ktoré obmedzujú svoj prístup na trh.“245
Naviac (ako argument spochybňujúci opodstatnenosť reštrikcií), po odloženom
otvorení pracovných trhov (uplatnením prechodných opatrení, ktoré znerovnoprávili
postavenie občanov niekoľkých členov EÚ) nemožno čakať zásadné zmiernenie migračných
tokov či zmiernenie migračného tlaku z pristupujúcich krajín.246 Pretože mnohé z faktorov
a motívov stojacich v pozadí migračného procesu budú stále aktuálne, ba niektoré možno
výraznejšie (samou Úniou podporovaná znalosť cudzích jazykov, zvyšovanie úrovne
vzdelanosti obyvateľstva, dopyt po práci na strane cieľových krajín v súvislosti
s ekonomickým rastom atď.). Podľa záverov správy „Potential Migration from Central and
Eastern Europe into EU-15“ 247 pre Európsku komisiu zavedenie prechodných období nemá
žiadny priamy vplyv na rozsah migrácie zo strednej a východnej Európy do starých členských
štátov a prechodné obdobia by mali byť využité iba „na zmiernenie prvotného náporu po ich
241 PETRUS, Valentina: „Rozšírená Európa a migrácia“. In: http://www.euractiv.sk/socialna-politika/analyza/rozsirena-europa-a-migracia (26.3.2007).242 „Nová Európa nesmie dovoliť, aby schengenské dohody vytvorili novú železnú oponu medzi členskými a nečlenskými štátmi.” PETRUS, Valentina: „Rozšírená Európa a migrácia“. In: http://www.euractiv.sk/socialna-politika/analyza/rozsirena-europa-a-migracia (26.3.2007).243 Čestmír Sajda z MPSV ČR v Úvodním proslove verejnej debaty – seminára „Pracovní migrace do České republiky“ v Senáte Parlamentu ČR 30.6.2004.244 Tri menované krajiny majú skutočne najvyšší podiel vysokokvalifikovaných imigrantov spomedzi všetkých ostatných krajín. (Pozri štúdia DUMONT, Jean-Christophe, LEMAÎTRE, Georges: „Counting immigrants and expatriates in OECD countries: A new perspective“. In: http://www.oecd.org/dataoecd/27/5/33868740.pdf 8.4.2004)245 Čestmír Sajda z MPSV ČR v Úvodním proslove verejnej debaty – seminára „Pracovní migrace do České republiky“ v Senáte Parlamentu ČR 30.6.2004.246 TOKÁR, Ľubomír: „Migrácia: Kto a koľko?“ In: http://www.blisty.cz/art/17788.html (26.3.2007).247 ALVAREZ–PLATA, Patricia, BRÜCKER, Herbert, SILIVERSTOVS, Boriss: „Potential Migration from Central and Eastern Europe into EU-15“, Deutsches Institut für Wirtschaftsforschung (DIW), Berlin 2003.
61
odstránení napr. implementáciou rôznych kvót.“248 Iní autori249 zas uvádzajú, že síce
z krátkodobého hľadiska by skoršie otvorenie trhov znamenalo vyšší prílev migrantov
z nových členských štátov, avšak z dlhodobého hľadiska by to malo dvojicu následkov: ako
rýchlejšie vyčerpanie existujúceho migračného potenciálu týchto krajín, tak aj skoršie
vyrovnanie ekonomických rozdielov medzi členskými krajinami EÚ. Sledujúc tieto
argumenty, migračné opatrenia starých členov (vyjmúc tých, ktorí svoje pracovné trhy
liberalizovali a otvorili) by teda mali s veľkou pravdepodobnosťou vychádzať z predstavy
postupného vyrovnávania rozdielov medzi jednotlivými krajinami EÚ a súčasne z ich vôle
aktívne participovať na tomto procese konvergencie, inak sú neopodstatnené
a nevysvetliteľné, dokonca ani politicky – hoci práve v oblasti politiky je azda najvýraznejší
priestor na zneužívanie tejto témy. Ale ako viacerí ekonómovia upozorňujú, ani politické
opatrenia nemôžu mať zásadnejší vplyv na migráciu.
3.5. Dopady migrácie medzi členskými štátmi z pohľadu EÚ – čiastkový záver
V úvode tejto kapitoly som zmienil hypotézu, že ekonomická migrácia v rámci EÚ je
z hľadiska fungovania a sledovania cieľov Únie (a jej politík) prospešná. Nielenže teda nemá
negatívne dôsledky napr. ako lacná pracovná sila na miestny trh práce, ale naopak, nad rámec
tejto požiadavky, je pre hosťujúcu krajinu prínosom (ako som už ukázal na viacerých
miestach tejto práce). Iste, nemožno prehliadať priestor pre takú situáciu, v ktorej by imigranti
ponúkajúc lacnú prácu mohli vytesňovať domácich zamestnancov z ich miest (a šlo by teda
o substitučný vzťah imigrácie vo vzťahu k domácej ponuke práce, nie o vzťah
komplementárny). Domnievam sa však, že takéto riziko je v prípade vnútornej migrácie v EÚ
minimálne. Pri tomto tvrdení vychádzam z vyššie rozvedeného konceptu európskej migrácie
motivovanej ekonomicky lepšími mzdovými podmienkami. Ak by teda migroval pracovník
z jedného členského štátu do druhého, s ohľadom na prekážky, ktorými by musel prejsť
(narušenie rodinných väzieb, finančné náklady, prekonanie určitej vzdialenosti atď.), možno
len ťažko predpokladať aj so zreteľom na vyššie životné náklady v cieľovej krajine, že by
mohol ponúkať výrazne nižšiu prácu než domáci pracovníci. Migrácia, v ktorej by si pri
vyšších životných nákladoch v cieľovej krajine migrant nemohol dovoliť veci, ktoré si mohol
dovoliť v domácej krajine, by sa takpovediac vymykala logike aspektu racionality
vystupujúcej predovšetkým na pozadí ekonomickej migrácie. A už vonkoncom by sme
248 TOKÁR, Ľubomír: „Migrácia: Kto a koľko?“ In: http://www.blisty.cz/art/17788.html (26.3.2007).249 BOERI, Tito, BRÜCKER, Herbert: Migration, Coordination Failures and EU Enlargement. Deutsches Institut für Wirtschaftsforschung (DIW), Berlin 2005. In: http://www.diw.de/deutsch/produkte/publikationen/diskussionspapiere/docs/papers/dp481.pdf (18.12.2006).
62
nemohli hovoriť o pull-faktoroch. Súčasne, v EÚ len ťažko možno očakávať tak významné
push-faktory, ktoré by takúto migráciu dostatočne zdôvodnili. V tomto zmysle, ak by sa ľudia
(v rozpore s požiadavkou predpokladanej racionality) vo významnejšej miere zriekali
vyššieho životného štandardu, dochádzalo by v oveľa vyššej miere k migrácii zo starých do
nových členských štátov, či z oblastí s vyšším HDP na obyvateľa do oblastí s nižším HDP, čo
sa samozrejme nedeje (iba za takých okolností a v takej miere, ako to predstavuje členenie
ekonomickej migrácie v EÚ do troch migračných skupín v kapitole 3.3. Migračné toky
a trendy v Európskej únii). Aj z tohto pohľadu prestávajú byť tvrdenia o možných
negatívnych dopadoch ekonomickej migrácie vo vnútri EÚ pre jednotlivé štáty únie
adekvátne.
Popri malom množstve možných rizík je však podstatne zaujímavejší pretlak
pozitívnych prejavov vnútornej ekonomickej migrácie aj z pohľadu EÚ. Na tomto mieste
si preto dovolím pomenovať aspoň niektoré možné dopady migrácie v rámci EÚ – tak kladné
ako i záporné, z pohľadu samotnej Únie, v priestore ktorej k ekonomickej migrácii
definovanej touto prácou dochádza. Pokúsim sa aspoň o základný výpočet niektorých viac či
menej viditeľných dôsledkov migrácie, tak ako sa javia z európskeho diania, z diskusií i zo
samotných prejavov migrácie v oblasti ekonomickej, sociálnej a politickej v uplynulých
rokoch. Čiastkové závery, ktoré tu predkladám, sú výsledkom vlastných úvah (teoretická
rovina) ako aj pozorovaní a zistení konkrétnych štatistík a štúdií (empirická rovina).
V prípade pozitív migrácie z celouníjneho pohľadu nemusí ísť nevyhnutne len o
ekonomické aspekty. Za typický príklad tohto tvrdenia, ktorý treba jednoznačne považovať za
pozitívny v rovine fungovania a budúcnosti EÚ, je prehlbovanie európskej identity,
vytváranie akéhosi európskeho povedomia a pocitu súnaležitosti prostredníctvom mobility
medzi jednotlivými členskými štátmi a skúseností z nej plynúcich (podobne možno nahliadať
aj študijné pobyty podporované zo strany EÚ). Dôležitý ekonomický aspekt vnútornej
migrácie v EÚ predstavuje možnosť pružne reagovať na premenlivý dopyt budovaného
spoločného európskeho pracovného trhu po pracovných silách, aj keď tu treba zvažovať
viaceré významné faktory, ktorým čelí mobilita pracovnej sily v EÚ (z pohľadu „jednotného“
trhu): napr. národné hranice a jazykové bariéry.250 Zdôrazním, že nesúlad dopytu a ponuky
práce je možné vďaka podpore mobility medzi členskými štátmi v maximalizovanej miere
riešiť z vnútorných zdrojov EÚ, a to by sa v súvislosti s úrovňou EÚ nemalo prehliadať.
V súlade s viacerými cieľmi EÚ sa vytvára priestor na zvyšovanie konkurencieschopnosti
250 Český štatistický úrad: „Fenomén migrace v evropském kontextu“. In: http://www2.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/FD002D33AE/$File/1527-04-01.pdf (12.4.2007).
63
Únie v globálnom meradle lepšou spoluprácou napr. vedeckých pracovníkov (vytvorenie
európskeho výskumného priestoru podľa predstáv návrhu Zmluvy o Ústave pre Európu).
Možnosť migrácie napomáha úmyslu budovať znalostnú ekonomiku a zvyšovať
konkurencieschopnosť EÚ, v súlade s konceptom „cirkulácie mozgov“ namiesto „odlivu“ či
„kradnutia mozgov“; umožňuje sledovanie cieľov Lisabonskej stratégie. Zanedbať nemožno
skutočnosť, že umožňovaním a podporou migrácie medzi členskými štátmi Únia súčasne
zabezpečuje poskytnutie lepších možností svojim občanom, poskytuje im akúsi „väčšiu
slobodu“ (oblasť študijných i pracovných možností, kvality života a pod., politický a sociálny
aspekt). Ďalej ako pozitívny prejav migrácie tu treba zmieniť vytváranie sociálnych,
obchodných a investičných (ekonomických, podnikateľských a i.) väzieb medzi členskými
krajinami Únie. Keďže si v tejto časti všímam dopady migrácie pre Úniu samotnú (neskôr
priblížim aj rovinu prejavov migrácie pre krajinu pôvodu, pre cieľovú krajinu, i pre migranta),
spomenúť treba aj uspokojovanie dopytu centrálnych inštitúcií EÚ, ktoré potrebujú
pracovníkov z jednotlivých členských krajín. Takisto možno očakávať, že aj v dôsledku
migrácie rozdiely medzi jednotlivými členskými krajinami sa budú postupne stierať,
zmenšovať. (Mám na mysli vyrovnávanie bohatstva v zmysle ekonomickej terminológie,
približovanie príjmov, úrovne HDP na obyvateľa apod.). No a napokon, v európskom
priestore dochádza k zvyšovaniu kvalifikácie pracovníkov – občanov EÚ.
Pri skúmaní problematiky migrácie som nenarazil na také prejavy migrácie, ktoré by
bolo možné z pohľadu EÚ (a teda nie jednotlivých krajín) považovať za skutočne negatívne.
Isté ťažkosti so sebou migrácia na úrovni EÚ prináša azda len v podobe diskusií medzi
jednotlivými členmi EÚ na nadnárodnej úrovni, kedy viaceré štáty zastávajú odlišné názorové
pozície s ohľadom na konkrétne reálie tej – ktorej krajiny (napr. Francúzsko – Slovensko).
Významné v tomto kontexte potom je, že ide o diskutabilný a neraz sporný bod dialógov vo
vnútri EÚ, pričom táto rozpornosť môže komplikovať a spomaľovať napredovanie Únie
v konkrétnych cieľoch. Ukazuje sa tu teda istá možnosť komplikácií v rokovaniach a v
prehlbovaní ďalšej integrácie Únie. V zásade však možno zastávať stanovisko, že „migrácia
je dobrá pre Európu“251 a možné názorové rozdiely v EÚ by nemali spochybňovať odhodlanie
vhodne využívať potenciál s migráciou spojený.
Ďalšie prejavy migrácie uvediem v nasledovných kapitolách tejto práce, aby som
potom v závere mohol uviesť stručný prehľad (porovnanie) dopadov migrácie z pohľadu
251 Český štatistický úrad: „Fenomén migrace v evropském kontextu“. In: http://www2.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/FD002D33AE/$File/1527-04-01.pdf (12.4.2007).
64
všetkých relevantných aktérov v súlade s touto prácou – Európskej únie, cieľových krajín,
krajín pôvodu a migrujúcich občanov EÚ.
4 SLOVENSKO – KRAJINA PÔVODU
Hneď v úvode tejto kapitoly chcem upozorniť na výrazné zjednodušenie („skreslenie“)
v jej názve pri pohľade na Slovensko v kontexte problematiky migrácie. Už v predošlých
kapitolách som ukázal, že geografické členenie krajín do kategórií vypovedajúcich o tom, či
ide o krajinu pôvodu, cieľa alebo iba prechodu migranta, je relatívne a závislé od meniacich
65
sa okolností, napr. od čistej ročnej migrácie, teda od pomeru emigrácie a imigrácie do krajiny.
Citované skúsenosti Talianska a Írska dokazujú, že nazeranie na krajiny nemôže byť rigidné,
ale je nutné zohľadňovať mnohé zmeny a v tomto duchu možno už aj v prípade Slovenska
očakávať s rastom ekonomiky útlm migračných tokov smerujúcich zo Slovenska do ostatných
členských štátov EÚ a zároveň nárast imigrácie do krajiny. Samozrejme však, ako som ukázal
predovšetkým v prvej kapitole, na migráciu nevplývajú iba ekonomické faktory. Preto istú
mieru emigrácie treba predpokladať vždy, teda aj v prípade Slovenska. To už bude napokon
predmetom tejto kapitoly, v ktorej si kladiem za cieľ popis i analýzu viacerých skutočností
viažucich sa na ekonomickú migráciu v rámci Európskej únie. Vychádzať pri tom budem
okrem iných aj zo štatistických zdrojov. Rovnako aj v tejto kapitole chcem sledovať prínosy
a riziká spôsobené migráciou (v tomto prípade pre krajinu pôvodu); priblížim migračnú
politiku SR a migračné toky; chcem tiež ukázať, z akého prostredia (krajiny) migranti
pochádzajú a kam najčastejšie smerujú, aký je ich profil a zároveň má táto kapitola ambíciu
stáť ako príklad v opozícii s ďalšou – 5. kapitolou venovanou Francúzsku, jednému zo
zakladateľov Európskeho Spoločenstva, tak, aby sa tieto dva celky napokon doplnili a vhodne
ilustrovali celkovú problematiku a skúsenosti s migráciou v Únii. Nasledujúce dve kapitoly
majú mať preto v istom zmysle doplňujúci charakter k lepšiemu vykresleniu pozadia
hlavného predmetu tejto práce a majú zároveň umožniť demonštrovanie konkrétnych
aspektov ekonomickej migrácie v EÚ na dvoch vybraných členských krajinách.252
4.1. Slovensko a ekonomická migrácia v EÚ
Rozoberajúc problematiku ekonomickej migrácie v Európskej únii považujem za
vhodné a prínosné na konkrétnych prípadoch ukázať, odkiaľ väčšinovo migranti pochádzajú
a následne, kam smerujú. Táto kapitola súčasne umožní lepšie overiť hypotézu práce, že
ekonomická migrácia vo vnútri EÚ je pozitívnym prínosom pre jednotlivé štáty Únie.
V dlhodobom kontexte (zohľadňujúc napr. 19. storočie253) bolo možné o Slovensku
hovoriť predovšetkým ako o krajine pôvodu. So zreteľom na súčasnosť a čoraz viac na
perspektívu ďalších rokov bude treba precizovať aj tento pohľad. Pre Slovensko zatiaľ
imigrácia do krajiny ani emigrácia do zahraničia nepredstavuje akútny problém (aj keď
252 Ich výber som robil cielene tak, aby som mohol čo najširšie pokryť problematiku, ktorá je predmetom tejto práce. Na jednej strane tak stojí mladá členská krajina s rozvíjajúcou sa (po r. 1989 „tranzitnou“) ekonomikou, ktorej občania sú stále ekonomicky motivovaní k migrácii, na strane druhej vystupuje zakladajúca krajina Spoločenstiev s vyspelou ekonomikou, ktorej snahou je ochrana vlastného trhu práce pre svojich občanov. 253 Práve pre toto obdobie bolo pre územie dnešného Slovenska príznačné, že „narastajúca bieda a stupňujúci sa národnostný útlak spôsobili značnú migráciu obyvateľstva.“ (ČAPLOVIČ, Dušan; ČIČAJ, Viliam; KOVÁČ, Dušan; LIPTÁK, Ľubomír; LUKAČKA, Ján: Dejiny Slovenska. Academic Electronic Press, Bratislava 2000, str. 203.)
66
možno diskutovať napr. o nedostatku pracovnej sily v konkrétnych odvetviach ekonomiky či
regiónoch), blížia sa však časy, kedy naša krajina začne byť vo výraznejšej miere zaujímavá
pre imigrantov. Už v súčasnosti je saldo migrácie na Slovensku v prospech prisťahovalectva,
zatiaľ len mierne, v budúcnosti sa tento rozdiel môže prehlbovať.
Slovenská republika vstupovala do EÚ v čase, keď už mala za sebou kus cesty
v transformačnom snažení (1989 – 2004) a súčasne v čase, kedy už Európska únia mala
skúsenosť s viacerými rozširovaniami.254 Rozširovanie v roku 2004 však bolo výrazne
odlišné, nesúc so sebou množstvo špecifík, ktoré zasiahli do predvstupových rokovaní i do
výslednej podoby podmienok členstva (tu je z hľadiska témy tejto práce dôležitá
predovšetkým otázka už skôr priblížených prechodných období pre osem nových členských
krajín). V tomto prípade šlo v prvom rade o najväčšie jednorázové rozšírenie Únie
v histórii a zároveň o prijímanie nových členov prevažne z post-komunistického prostredia
s výrazne odlišnou ekonomickou situáciou a úrovňou v porovnaní s priemerom dovtedajšieho
zoskupenia EÚ-15. „Po parlamentných voľbách v roku 1998, ktoré prakticky ukončili
obdobie problematických slovensko-európskych vzťahov, sa výrazne zrýchlilo tempo
realizácie reforiem vyžadovaných Európskou úniou a Slovensko tak mohlo vstúpiť už v máji
2004.“255
Slovensko s počtom obyvateľov 5,4 mil. patrí medzi menšie a stredne veľké krajiny
Európskej únie (približne 5.390.000 obyvateľov SR v roku 2006 k celkovým 463.500.000
EÚ-25 a k celkovým 493.000.000 EÚ-27),256 čo predstavovalo zhruba 1,2%ný podiel
z celkového počtu obyvateľov EÚ-25.257 Podobne ako v iných európskych krajinách, aj na
Slovensku sa však čoraz viac stáva pálčivou otázka demografie, konkrétne poklesu populácie.
V roku 2050 by malo na Slovensku žiť o zhruba pol milióna obyvateľov menej ako
v súčasnosti, z toho poldruha milióna obyvateľov má byť starších ako 65 rokov.258 Už po roku
2015 sa výrazne zrýchli starnutie obyvateľstva a nastúpia slabé populačné ročníky.259
254 Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Írska republika a Dánske kráľovstvo, neskôr Grécko, Portugalsko a Španielsko, posledne Rakúsko, Fínsko a Švédsko.255 In: http://www.europskaunia.sk/slovensko (14.3.2007).256 In: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=1996,39140985&_dad=portal&_schema=PORTAL&screen=detailref&language=en&product=Yearlies_new_population&root=Yearlies_new_population/C/C1/C11/caa10000 (31.3.2007).257 In: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=1996,39140985&_dad=portal&_schema=PORTAL&screen=detailref&language=en&product=Yearlies_new_population&root=Yearlies_new_population/C/C1/C11/caa12560 (31.3.2007).258 LIPKOVÁ, Ľudmila: „Migračná politika Európskej únie“. In: http://www.fsev.tnuni.sk/fileadmin/kmam_files/HP_EU/CDV_Migracna_politika_EU_BA.pdf (26.3.2007).259 „DEMOGRAFIA: Starnutie obyvateľstva je nezvratné, ale dá sa zmierniť“. Zdroj: SITA, Domáci servis, Všeobecný politický servis, 12.12.2006.
67
Pôrodnosť na Slovensku v súčasnosti klesá260 a aj z tohto pohľadu a z pohľadu udržania
sociálneho systému261 sa stáva téma migrácie aktuálnejšou aj na Slovensku262. To je od roku
1993 migračne ziskovou krajinou,263 keďže sa k nám oficiálne prisťahováva viac osôb než sa
ich zo Slovenska vysťahováva.264
Na Slovensko sa v roku 2005 prisťahovalo spomedzi všetkých prisťahovalcov najviac
Európanov – z celkového počtu prisťahovaných do SR 5 276 osôb (= 100%) sa z európskych
krajín podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky (ŠÚ SR) prisťahovalo 4 818 osôb, t.j.
91,3 % (z krajín EÚ-15: 1 438 = 27,3%, prihliadnuc na celú EÚ-25: 4 467 = 84,7%). V tom
istom roku sa zo Slovenska vysťahovalo najviac osôb do európskych krajín – 1 865 z 1 873
osôb (približne 99,6% všetkých vysťahovaných, v tom EÚ-15: 103 = 5,5%, EÚ-25: 1 857 =
99,1%), za Európou medzi kontinentmi sťahovania nasleduje ako cieľ slovenskej emigrácie
Amerika. Štatistika ŠÚ SR žiaľ vykazuje viaceré nezrovnalosti, a preto tieto čísla uvádzam
aspoň orientačne.265 Zohľadňujúc migráciu z tretích krajín, zo Slovenska utečie až 98 percent
nelegálnych migrantov, pre ktorých je Slovensko tranzitnou krajinou v ich ceste na Západ.266
Podľa platného udeleného pobytu vydaného príslušným riaditeľstvom sa najviac
cudzincov ku koncu roka 2005 nachádzalo v Bratislavskom kraji (6 569), v Košickom kraji
(4.192) a v Nitrianskom kraji (3 056), z celkového počtu 25 635 cudzincov na Slovensku.267
Spomedzi cudzincov zamestnaných na slovenskom trhu práce je ich najviac z Českej
260 Bližšie SME, 7.3.2007, číslo 55, ročník 15, str. 1 a 3. Tam najmä články: „Pôrodnosť klesá. Vláda chce pritom sťažiť cudzincom zisk občianstva.“ a „Pôrodnosť: sme na chvoste. Slovensko je podľa Eurostatu druhé od konca v počte narodených detí.“ Podľa ŠÚ SR sa po troch rokoch na Slovensku prestala zvyšovať pôrodnosť, keď sa v roku 2006 narodilo o 525 obyvateľov Slovenska menej ako v roku 2005. Narodilo sa o 602 ľudí viac, ako zomrelo. Podľa Eurostatu má v EÚ iba Poľsko nižšiu úhrnnú plodnosť žien ako Slovensko.261 Podľa niektorých prognóz pre rok 2050 sa má naplniť približne nasledovný scenár: „Iba 2,6 milióna občanov bude pracovať. Treba sprístupniť trh práce, aby sa nezrútil sociálny systém. Na Slovensku je problém získať povolenie aj pre amerického profesora. Slovensko neplánuje viac otvoriť svoj trh práce mimo členské krajiny EÚ. Aj napriek nepriaznivým demografickým ukazovateľom.“ LIPKOVÁ, Ľudmila: „Migračná politika Európskej únie“. In: http://www.fsev.tnuni.sk/fileadmin/kmam_files/HP_EU/CDV_Migracna_politika_EU_BA.pdf (26.3.2007).262 „Obyvateľov Slovenska pribudlo aj preto, že sa o 3 857 ľudí viac prisťahovalo, ako vysťahovalo. Mnohí politici však prisťahovalectvo nepokladajú za riešenie. Napríklad Vladimír Palko z KDH sa bojí prenikania iných kultúr. Ani SNS by imigráciu nepodporovala. Ministerstvo vnútra navrhuje prísnejšie podmienky na zisk štátneho občianstva.“ SME, 7.3.2007, číslo 55, ročník 15, str. 1.263 Štatistický úrad Slovenskej republiky: Zahraničné sťahovanie a cudzinci v Slovenskej republike v roku 2005, Bratislava 2007, str. 48.264 In: http://www.statistics.sk/webdata/slov/infor/0605/dmv_r04.htm (12.3.2007).265 Napr. na str. 6 citovanej publikácie ŠÚ SR uvádza, že do Ameriky sa vysťahovalo 210 osôb, čo predstavuje 11,2% celkového vysťahovalectva. Tabuľka na str. 7 však uvádza počet 6 osôb predstavujúcich 0,3 % z celkového počtu.266 MAJCHRÁK, Jozef, ČOBEJOVÁ, Eva: Cieľ: Slovensko, .týždeň, 45/2006, 6. novembra 2006, str. 19. „...nie sme pripravení prijímať cudzincov a máme voči nim predsudky, čo pravidelne hlásia výskumníci verejnej mienky. Napríklad podľa výskumu EÚ Mládež a európska identita prijímajú mladí Slováci migrantov najneochotnejšie v porovnaní so svojimi európskymi rovesníkmi.“ (Tamtiež, str. 18)267 Štatistický úrad Slovenskej republiky: Zahraničné sťahovanie a cudzinci v Slovenskej republike v roku 2005, Bratislava 2007, str. 14.
68
republiky nasledovanej Francúzskom a Poľskom.268 Vysvetliť to môžeme v závislosti od
konkrétneho prípadu geografickou blízkosťou (ČR a Poľsko), spoločnou minulosťou a dobrou
dostupnosťou informácií o Slovensku a slovenskom trhu práce (ČR), jazykovou príbuznosťou
(ČR a čiastočne aj Poľsko) či prílevom investícií z danej krajiny (najmä Francúzsko). Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny odhaduje, že v súčasnosti (2006-7) pôsobí na slovenskom trhu
práce okolo 10 tisíc občanov EÚ (kým podľa predbežných štatistík ku koncu roka 2005 to
bolo iba 3,9 tisíc).269 Zamestnávanie občanov EÚ na území Slovenskej republiky sa od 1. mája
2004 uskutočňuje podľa ustanovení Nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 o slobode pohybu
pracovníkov v rámci Spoločenstva v znení neskorších predpisov – tak, ako som to rozobral v
tretej kapitole. Povinnosť oznámiť zamestnávanie občana EÚ (alebo takého cudzinca, ktorý
nepotrebuje povolenie na zamestnanie) má zamestnávateľ.270
Pokiaľ ide o možnosti slovenských občanov vycestovať za prácou do iných členských
krajín, vzťahujú sa na nich opatrenia a prechodné obdobia tak, ako som ich opísal v kapitole
3.4. Starí verzus noví členovia Únie. Pre občanov Slovenska sú otvorené trhy všetkých
nových členských štátov (možno hovoriť o recipročnom postupe; Slovensko otvorilo svoj trh
všetkým členom EÚ, od 1.1.2007 aj občanom Bulharska a Rumunska). Z krajín európskeho
ekonomického priestoru otvoril pre slovenských občanov svoj pracovný trh Island.
Zlomovým rokom pre slovenskú migráciu tak bol vstup SR do EÚ. Zohľadňujúc mzdovú
úroveň, regionálne rozdiely ale aj viaceré iné ekonomické a neekonomické faktory a z nich
plynúcu rôznu motiváciu migrovať, najviac Slovákov migrovalo za prácou do inej členskej
krajiny EÚ z Prešovského kraja (46.800), najmenej z Bratislavského kraja (5.600).271
Podľa viacerých zdrojov a odhadov, pracuje v súčasnosti v krajinách EÚ (prípadne
tiež v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru) približne 200 až 210 tisíc Slovákov,
pričom z tohto počtu bolo predtým okolo 50 000 evidovaných úradmi práce ako
nezamestnaní.272 Dôkazne tak ekonomická migrácia v krajinách EÚ pomáha znižovať
nezamestnanosť na Slovensku a s ňou spojené negatívne prejavy (napr. ako záťaž sociálneho
systému a pod.). Boris Katuščák, slovenský EURES manažér, podľa registrácie záujemcov
268 Tamtiež, str. 48.269 Štatistický úrad Slovenskej republiky: Zahraničné sťahovanie a cudzinci v Slovenskej republike v roku 2005, Bratislava 2007, str. 37.270 Štatistický úrad Slovenskej republiky: Zahraničné sťahovanie a cudzinci v Slovenskej republike v roku 2005, Bratislava 2007, str. 36.271 Relácia „Téma dňa“ televízie TA3, 20.3.2007. Myslí sa tu obdobie prvých 2 rokov členstva Slovenska v EÚ.272 KATUŠČÁK, Boris: Nadnárodná migrácia za prácou zo Slovenska do EÚ. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, 6. novembra 2006, strany 3, 9 a 10.
69
o prácu v členských krajinách Únie na stránkach eures.sk uvádza, že Slováci majú najväčší
záujem o prácu v nasledujúcich odvetviach ekonomických činností:273
Tabuľka č. 2
Hotely a reštaurácie 20,3%Priemyselná výroba 12,0%Doprava a skladovanie 11,0% Práca v domácnosti 8,7%Ostatná verejná a soc. správa 8,7%Poľnohospodárstvo 8,6%Stavebníctvo 6,8%Ostatné 23,9%
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
Najčastejšími cieľovými krajinami sú pre Slovákov (v tomto poradí) Česká republika,
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Írsko a Maďarsko. (Ďalšie krajiny
a počty slovenských pracovníkov dokumentuje priložená tabuľka č. 3.) V budúcnosti môže
takéto rozloženie slovenskej migrácie výrazne ovplyvniť viacero faktorov. Medzi inými napr.
otvorenie pracovných trhov Nemecka a Rakúska (pravdepodobne až v roku 2011),
prihliadnuc na ich geografickú blízkosť, ekonomickú vyspelosť a tiež na značný podiel
nemčiny na znalosti cudzieho jazyka uvádzanej Slovákmi v prieskumoch. Vyššiu dynamiku
migrácie v súčasnosti brzdí tiež nedostatočná znalosť jazykov menších krajín. Až 90%
potenciálnych zamestnávateľov z krajín EÚ totiž vyžaduje práve znalosť domáceho jazyka.274
Pri prognózach ďalšieho vývoja v oblasti migrácie treba zohľadňovať aj pozitívny trend
vývoja slovenskej ekonomiky (a v tejto súvislosti aj slovenského trhu práce), tejto téme sa ale
budem venovať až v ďalšej podkapitole.
Tabuľka č. 3
KRAJINA POČET SLEDOVANÉ OBDOBIEČeská republika 91 787 31/10/2006Veľká Británia 44 300 jún 2006
Írsko 22 442 september 2006Maďarsko 20 000 jún 2005Nemecko 17 584 2005Rakúsko 8 540 5/2006Taliansko 6 479 máj 2004
Cyprus 1 950 2007Slovinsko 1 100 31.8. 2006
273 KATUŠČÁK, Boris: Nadnárodná migrácia za prácou zo Slovenska do EÚ. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, 6. novembra 2006, str. 7.274 KATUŠČÁK, Boris: Nadnárodná migrácia za prácou zo Slovenska do EÚ. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, 6. novembra 2006, str. 13.
70
Holandsko 999 rok 2005Nórsko 821 1/2005 – 1/2006Island 178 1/2005 – 12/2005Grécko 146 aktuálnePoľsko 120 31/07/2005Švédsko 88 marec 2005
Francúzsko 69 –Švajčiarsko 50 august 2005
Malta 50 október 2006Fínsko 22 december 2004SPOLU 216 725
Zdroj: EURES/Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
V súlade s použitou tabuľkou sú v uplynulých rokoch najintenzívnejšie migračné
prúdy predovšetkým medzi Slovenskou a Českou republikou. Pokiaľ sa na migráciu viaže aj
zmena bydliska, v roku 2005 bolo evidovaných 1 144 osôb prisťahovaných z ČR a 734
vysťahovaných do ČR.275 Záporné saldo migrácie (teda viac ľudí sa vysťahovalo, než sa
prisťahovalo) malo Slovensko s Českou republikou v období posledných 15 rokov len v roku
1993.276 Túto skutočnosť možno zrejme najlepšie vysvetliť koreláciou migrácie a rozdelenia
republík v tom čase. To, že Slováci za prácou najčastejšie cestujú do Česka, možno spájať
naraz s viacerými faktormi. Medzi nimi treba spomenúť spoločnú minulosť, existenciu
sociálnych väzieb, informačnú dostupnosť, geografickú blízkosť, podobnosť vzdelávacích
systémov, praktickú absenciu jazykovej bariéry (aj keď v súvislosti so „schopnosťou
dohovoriť sa“ nemožno vravieť v striktnom zmysle slova o „znalosti jazyka“)
a v neposlednom rade výhodnosť výmenných kurzov, keď vzhľadom na (vyššie) mzdové
pomery v Českej republike zárobok Slováka vylepšila aj následná výmena českej meny za
slovenskú (ako tomu bolo najmä v minulosti). V istom zmysle dokonca možno hovoriť
o tradícii dochádzania Slovákov za prácou do českých „zemí“. To sa však už v blízkej dobe
môže prestať vyplácať – v prípade, že náklady s migráciou spojené prevýšia samotnú
motiváciu migrovať. Pre migráciu Slovákov do Česka je príznačný pomer mužov a žien, ktorý
je „špecificky pre túto krajinu najvypuklejší v prospech mužov v pomere zhruba 2:1“.277
Do ďalšej susednej krajiny – Maďarska – dochádzajú za prácou predovšetkým
príslušníci maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. Rolu tu zohráva opäť nízka
vzdialenosť, jazyk, kultúra, prípadne príbuzenské vzťahy – no a predovšetkým, berúc do
275 Štatistický úrad Slovenskej republiky: Zahraničné sťahovanie a cudzinci v Slovenskej republike v roku 2005, Bratislava 2007, str. 6.276 In: http://www.sdf.sk/sdf_media/16_statistika.pdf (26.3.2007).277 KATUŠČÁK, Boris: Nadnárodná migrácia za prácou zo Slovenska do EÚ. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, 6. novembra 2006, str. 10.
71
ohľadu pomerne vysokú nezamestnanosť južných regiónov Slovenska vzhľadom k ostatnému
územiu (viď mapa č. 1), vystupuje tu ako „pull-faktor“ akiste aj miera nezamestnanosti
a snaha nájsť si prácu, hoci aj za hranicami. Zohľadňujúc faktor jazyka, do Veľkej Británie
a Írska migruje prirodzene viac mladých ľudí (v zmysle skladby, štruktúry migrácie) lepšie
vybavených znalosťou cudzích jazykov (tu: angličtina) než do Maďarska či Českej republiky.
Mapa č. 1.
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
Pri širšom nazeraní migračnej politiky SR (na starosti ju má predovšetkým
ministerstvo vnútra) som aspoň okrajovo naznačil aj kontext migrácie z tretích krajín.278
4.2. Možnosť bilaterálnych dohôd počas prechodných období
Vstup slovenských občanov na trhy práce iných krajín, než tých, ktoré neuplatnili
prechodné obdobia za účelom ochrany svojich pracovných trhov, môžu upravovať viaceré
medzištátne zmluvy. Ich platnosť však treba vidieť v konkrétnom časovom kontexte – po roku
2011, resp. po skoršom zrušení uplatňovania prechodných období, by takéto právne akty
278 Slovensko má zriadené záchytné tábory v Rohovciach, v Liptovských Vlachoch, v Opatovskej Novej Vsi, no najväčší ešte len vzniká v Humennom – teda blízko ukrajinskej hranice, ktorá sa v budúcnosti stane hranicou Shengenského priestoru. Dva pobytové tábory sú v Brezovej pod Bradlom (pred niekoľkými mesiacmi vyhorel) a v Gabčíkove. Útvary policajného zaistenia sú v Sečovciach a v Medveďove. Integračné stredisko funguje vo Zvolene.
72
strácali význam, boli by duplicitné, alebo priamo v rozpore s Prístupovou zmluvou z Atén,
ktorá má v tomto prípade z roviny komunitárneho práva väčšiu právnu silu. Napriek tomu
ostáva významné, že v čase prechodného obdobia (t.j. uplatňovania výnimky) na voľný pohyb
pracovníkov sa môžu realizovať také opatrenia, ktoré vyplývajú z bilaterálnych dohôd.
Takýmto prípadom je aj bilaterálna zmluva medzi Slovenskou a Francúzskou
republikou z 31.3.2005 – „Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Francúzskej
republiky o výmenách mladých odborných pracovníkov“ (viď príloha č. 1.)279. Slovensko
svoj trh práce voči iným členským štátom Únie neopatrilo žiadnymi reštrikčnými
inštrumentmi (napr. ani voči neskôr pristúpivším Bulharsku a Rumunsku), a preto túto
zmluvu treba nazerať ako významnú najmä z pohľadu slovenskej strany, ktorá tak získala
možnosť istého prieniku skrz obmedzenia uplatňované francúzskou stranou v podobe
prechodných období. Francúzske veľvyslanectvo v SR v súčasnosti eviduje približne 1 000
Francúzov dlhodobejšie sa zdržujúcich na území Slovenska z dôvodu vykonávania
zamestnania. Napriek tomu, že občania Francúzska predstavujú druhú najsilnejšiu skupinu
európskych pracovníkov u nás (viď vyššie), Slovákov pracujúcich vo Francúzsku je len
niekoľko desiatok. Tento obraz dopĺňa ešte možnosť neplatených stáží, špeciálnych
programov pre študentov, letných brigád a pod. Ponad to, v istom zmysle vyšší štandard
zabezpečuje spomenutá zmluva medzi Slovenskom a Francúzskom. Tá sa zameriava na
mladých odborných pracovníkov, pričom deklaruje, že i týmto spôsobom chce dopomôcť
k rýchlemu začleneniu Slovenska do EÚ a súčasne k takým efektom, ktoré budú predstavovať
hospodársky a sociálny úžitok obom zmluvným stranám. Táto medzištátna dohoda konkrétne
upravuje možnosť práce v druhej krajine pre občanov SR alebo FR, ktorí „vycestujú do
druhého štátu na účel prehĺbenia si svojich vedomostí a spoznávania prijímajúceho štátu a
jeho jazyka, ako aj na účel rozšírenia svojich odborných vedomostí a zlepšenia svojich
pracovných perspektív.“ (Čl. 1, odsek 1 Dohody) Dohoda prináša oprávnenie pracovať za
stanovených okolností v druhej zmluvnej krajine bez ohľadu na situáciu na trhu práce
prijímajúceho štátu. (Čl. 1, odsek 2 Dohody) Dohoda však predpokladá vekové obmedzenie
od 18 do 35 rokov, náležitú úroveň jazykových vedomostí (tak, aby pracovník mohol
plnohodnotne vykonávať svoju pozíciu) a maximálne zotrvanie v danej pozícií 12, v prípade
predĺženia celkovo 18 mesiacov.(Čl. 2 a čl. 3 odsek 1 Dohody) Podľa čl. 5. odsek 1 sa
zavádza rovné zaobchádzanie s mladými odborníkmi ako s domácimi pracovníkmi (v duchu
európskeho práva). Čl. 5 odsek 3 zakazuje dvojité zdanenie. Zmluva zároveň určuje horný 279 Dohody v podobnom duchu uzavrelo Francúzsko napr. s Poľskom (29.9.1990), s Maďarskom (4.5.2000), s Bulharskom (9.9.2003) či s Rumunskom (20.11.2003). Viac na: http://www.eures.sk/images/Kohezia.rtf (20.3.2007).
73
strop na počet pracovníkov prijatých podľa tohto právneho aktu – maximálne 300 ročne. (Čl.
4. odsek 1)
Medzi dôsledkami týchto opatrení treba vidieť, že napr. pri rovnom zaobchádzaní
s mladými odborníkmi sa títo nemôžu pri plnohodnotnosti platov ocitnúť v pozícii lacnej
pracovnej sily (ktorú by mohli preferovať domáci zamestnávatelia) a teda nemôžu z tohto
titulu ani brať prácu domácim pracovníkom. Toto sa spája s hypotézou práce v tom bode, že
krajiny môžu podľa rôznych okolností z migrácie aj rôzne profitovať.
4.3. Predpokladaný vývoj ekonomickej migrácie Slovákov
Ako som v úvode kapitoly naznačil, už blízka budúcnosť môže do problematiky
migrácie z pohľadu Slovenska priniesť zásadné zmeny. Významným (a prelomovým,
odhliadnuc od roku 1989 predstavujúceho značné otvorenie hraníc) bol už samotný vstup
Slovenskej republiky do EÚ. V zmysle vzájomného poprepájania a pôsobenia mnohých
faktorov, členstvo a otvorené trhy práce podnietili slovenskú emigráciu motivovanú
ekonomicky, súčasne však v dôsledku členstva rýchlejšie napredovanie ekonomiky (výrazne
vyššie ako u starých členov) môže spôsobiť útlm na strane vysťahovalectva a podnet na strane
prisťahovalectva do SR. Príznačný je v tejto téme rast v mnohých oblastiach slovenskej
ekonomiky a konjunktúra priemyslu – v súčasnosti najmä v elektrotechnickom sektore
a automobilovom priemysle. Prognostik Slovenskej akadémie vied (SAV) Viliam Páleník pre
slovenskú ekonomiku v súčasnosti konštatuje „obdobie reálnej konvergencie – t.j.
vyrovnávania slovenskej ekonomiky s vyspelými ekonomikami“.280 Platí potom, na čo
upozorňuje Boris Katuščák, že „vzhľadom na robustný ekonomický rast SR v rokoch 2004 až
2006, ktorý bol a je spojený s rastom zamestnanosti281, s rastom priemerných mesačných
nominálnych miezd282 a tvorbou veľkého množstva voľných pracovných miest najmä v rokoch
2005 a 2006 sa možnosti uplatnenia na slovenskom trhu práce pre nezamestnaných v SR
z roka na rok rozširujú.“283
Zaujímavé je, že v rámci členstva v EÚ verí až 75% Slovákov v lepšie pracovné
príležitosti.284 „Dve tretiny obyvateľov členských štátov EÚ, ktoré sa stali členmi 1.mája 2004,
stále veria, že pracovné a vzdelávacie príležitosti v iných krajinách únie predstavujú zlepšenie
280 Relácia „Téma dňa“ televízie TA3, 20.3.2007.281 0,3% v 2004 oproti 2003, 2,1% v 2005 oproti 2004 a 4,6% 2.Q 2006 oproti 2.Q 2005. (Katuščák, Boris: Nadnárodná migrácia za prácou zo Slovenska do EÚ; Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, 6. novembra 2006, str. 9.)282 15 825 Sk v roku 2004, 17 274 Sk v roku 2005, 18324 Sk v 2.Q 2006 – tamtiež. 283 KATUŠČÁK, Boris: Nadnárodná migrácia za prácou zo Slovenska do EÚ. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, 6. novembra 2006, str. 9.284 POKOJNÁ, Katarína: „Pracovné príležitosti v EÚ“. Profit, 4. apríla 2007, str. 42.
74
predchádzajúceho stavu.“285 Slovenskému hospodárstvu by sa podľa generálneho tajomníka
Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Angela Gurríu malo dariť aj v roku
2007, čo by bolo dobrým základom aj pre ďalšie roky. Slovensko by rovnako nemalo mať
podľa A. Gurría problém prijať euro v plánovanom termíne. "Je tu perspektíva vstupu do
eurozóny v roku 2009."286 Slovensko tak bude pravdepodobne prvou krajinou Višegrádskej
skupiny V4, ktorá zavedie euro (má sa tak stať k 1.1.2009). K ilustrovaniu kondície
slovenskej ekonomiky pripájam aspoň nasledovný stručný prehľad287:
Tabuľka č.
4
2004 2005 2006 Aktuálne obdobieMedziročná inflácia (%) 9,3 5,9 4,2 2,7 (2.07)Hrubá mesačná mzda (SKK) 15 825 17 274 18 761 21 131 (4.kv.06)Reálny rast priemernej mzdy (%) 2,5 6,3 3,3 3,9 (4.kv.06)Počet pracujúcich (v tis.) 2 030,3 2 084,0 2 131,8 2 155,2 (4.kv.06)Počet nezamestnaných (v tis.) 480,7 427,5 353,4 319,0 (4.kv.06)Miera nezamestnanosti288 (%) 18,1 16,2 13,3 12,0 (4.kv.06)Evidovaná miera nezamestnanosti289 (%) 14,3 11,4 9,4 9,2 (2.07)
Prírastok HDP (%) 5,4 6,0 8,3 9,6 (4.kv.06)Spotreba domácností (%) 3,8 7,2 6,3 6,1 (4.kv.06)Zdroj: Profit, Trend.290
Načrtnuté súvislosti nemôžu nemať priamy dopad na podobu slovenskej migrácie, a to
hneď z viacerých pohľadov. Všimnime si najskôr tú stránku veci, že občania SR prestávajú
byť motivovaní vycestovať za prácou do zahraničia v takej miere, ako tomu bolo skôr.
Slovenský EURES manažér B. Katuščák dokonca uvádza, že miesta v rámci siete EURES,
s ktorých obsadením v roku 2004 nebol žiadny problém, sú v súčasnosti prakticky
neobsaditeľné. „Keď sa už ľudia rozhodnú ísť za prácou do zahraničia a ich motívom sú
peniaze, chcú, aby sa im to skutočne vyplatilo.“291 Druhou stranou mince je tá skutočnosť, že
slovensky trh práce sa stáva čoraz atraktívnejším pre pracovníkov zo zahraničia. Ten by
mohol riešiť nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v určitých sektoroch, ktoré tento
fenomén zakúsili. Ako príklad možno uviesť skúsenosti spoločností Peugeöt či Hyundai Kia,
285 Tamtiež.286 In: http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=232770 (5.4.2007)287 Pokiaľ ide o prognózy ďalšieho vývoja slovenskej ekonomiky, odporúčam prílohu č. 10: Očakávaný vývoj hlavných makroekonomických indikátorov na Slovensku.288 Nezamestnanosť meraná Štatistickým úradom SR na základe dotazníkového prieskumu.289 Evidovanú nezamestnanosť sledujú úrady práce.290 Údaje v tabuľke sú podľa CHVOJKA, Milan: „Ekonomika a peniaze v kocke“, Profit, 4. apríla 2007, str. 68.291 KATUŠČÁK, Boris: Nadnárodná migrácia za prácou zo Slovenska do EÚ. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, 6. novembra 2006, str. 12.
75
ktoré rozšírili svoju výrobu na Slovensko. V oblasti automobilového priemyslu na Slovensku
už predtým pôsobil Volkswagen a viacerí iní (najmä subdodávatelia), čo v istej miere pri
nábore pracovníkov spôsobilo novým firmám komplikácie pri zavádzaní výroby.
Čo sa týka snahy Slovákov o uplatnenie v krajinách EÚ a o nájdenie zamestnania, sú
tri základné spôsoby. Môžu buď využiť služby súkromných sprostredkovateľov za úhradu,
alebo si prácu môžu hľadať samostatne, alebo môžu využiť služby celoeurópskej siete
Európskych služieb zamestnanosti – EURES.292 Pokiaľ ide o celkový profil Slovákov
migrujúcich za prácou do zahraničia, najtypickejší migrant zo Slovenska je „muž vo veku 18 –
34 rokov, stredoškolsky vzdelaný, hovorí anglicky na komunikatívnej úrovni, je bez záväzkov
na Slovensku a bez závislých osôb, ktoré by ho sprevádzali. Najskôr si bude hľadať prácu v
oblasti hotelového a reštauračného priemyslu, priemyselnej výrobe alebo v oblasti dopravy
a práce v skladoch.“293 K vykonávaniu nižších pozícii považujem za vhodné doplniť, že často
ide o prvú zahraničnú pracovnú skúsenosť migrantov, ktorí si najskôr chcú zvyknúť na
krajinu, jazyk, zorientovať sa a až následne postupujú do iných pozícií či odvetví. „Prvého pol
roka sa snažia (migranti zo Slovenska – pozn.) "dostať sa do jazyka", a potom, keď v tejto
oblasti nadobudnú dostatočné sebavedomie, si hľadajú zaradenie adekvátne ich vzdelaniu.“294
Pokiaľ ide o motívy slovenskej migrácie, možno predpokladať, že za hlavný motív
možno stále považovať rozdiely v mzdových úrovniach medzi Slovenskom a inými
členskými štátmi EÚ. Situácia v tejto oblasti sa však postupne mení tak, ako sa mení celková
ekonomická klíma krajiny. Konkrétne vzhľadom na rastúcu úroveň reálnych príjmov na
Slovensku, nižšiu nezamestnanosť a širšiu ponuku voľných pracovných miest zástupcovia
slovenskej strany siete EURES konštatujú rast nárokov na odmenu za prácu aj zo strany
slovenských uchádzačov o zamestnanie v Únii.295 Peniaze pritom bývajú hlavným motívom
najmä u starších migrantov, ktorí vycestovanie volia hlavne so zámerom zabezpečenia rodiny.
Na rozdiel od mladších uchádzačov o prácu v zahraničí tak majú obvykle aj vyššie finančné
nároky. Ďalším rozdielom v porovnaní týchto dvoch skupín je znalosť cudzieho jazyka, 292 V roku 2005 sprostredkovali súkromné agentúry spolu 13 549 zamestnaní do krajín EÚ/EHP, v tom istom roku sieť EURES sprostredkovala zamestnanie v EÚ/EHP pre 11577 občanov SR. Katuščák, Boris: Nadnárodná migrácia za prácou zo Slovenska do EÚ; Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, 6. novembra 2006, str. 3.293 KATUŠČÁK, Boris: Nadnárodná migrácia za prácou zo Slovenska do EÚ. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, 6. novembra 2006, str. 4. Upozorniť tu treba na možnosť istého skreslenia, vzhľadom na možný profil tých migrantov, ktorí si prácu nevyhľadávajú prostredníctvom európskej siete zamestnanosti EURES, ale ako som napísal vyššie, hľadajú si ju cez iných sprostredkovateľov či sami.294 TYTYKALOVÁ, Halka: „Boris Katuščák: Slováci si už prácu začínajú vyberať“, Hospodárske noviny, článok zo 7.6.2006. In: http://www.hnonline.sk/1-10129710-18618930-k00000_detail-5d (12.3.2007).295 KATUŠČÁK, Boris: Nadnárodná migrácia za prácou zo Slovenska do EÚ. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, 6. novembra 2006, str. 12.
76
v ktorej lepšie obstoja vo väčšine prípadov mladí ľudia. Kombinácia týchto skutočností
znižuje šance umiestnenia sa starších ľudí a aj preto medzi migrujúcimi pracovníkmi
prevládajú mladí ľudia.296 V ich prípade zohráva rolu viacero možných faktorov, nielen zámer
zabezpečiť finančne svoju budúcnosť (či súčasnosť). Aj z vlastných skúseností môžem
povedať, že mladí Slováci migrujú napr. aj za novými skúsenosťami, prehlbovaním
vedomostí či znalosti jazyka, poznávaním iných kultúr a prostredia, v snahe o väčšie
osamostatnenie sa od rodiny, ale odchádzajú napr. aj preto, lebo odchádza ich
partner/partnerka alebo priatelia a spolužiaci. Takto motivovaná ekonomická migrácia bude
v istej miere pravdepodobne kontinuálna, aj keď sa zotrú viaceré rozdiely medzi krajinami.
Tí, ktorí primárne migrujú z dôvodu vyššieho zárobku, musia okrem iného stále
zvažovať kurzové rozdiely (minimálne po okamih, kedy sa v eurozóne ocitne tak krajina
pôvodu – v tomto prípade Slovensko, ako aj cieľová krajina EÚ). Významnou skutočnosťou
v takto definovanom kontexte je permanentné posilňovanie slovenskej koruny, ktoré
perspektívne znižuje zvažované možné (očakávané) príjmy z migrácie pre občanov SR. Len
v uplynulých niekoľkých mesiacoch Národná banka Slovenska (NBS) intervenovala proti
posilňovaniu sa koruny až štyrikrát. Na konci decembra 2006 zasiahla predávaním koruny
a nákupom eur pri kurze predstavujúcom nový rekord 34,05 SKK/EUR. Kúpila vtedy 495
miliónov eur. Začiatkom marca 2007 pri intervencii nakúpila približne 400 miliónov eur, aby
oslabila slovenskú korunu, ktorej kurz sa po prvýkrát dostal pod úroveň 34 korún na kurz 33,8
SKK/EUR. O necelé dva týždne neskôr, 20.3.2007 NBS podľa odhadov nakúpila 500 až 600
miliónov eur, aby zasiahla proti posilneniu domácej meny, ktorá prelomila psychologickú
hranicu 33 korún za euro (kurz 32,78 SKK/EUR). Štvrtýkrát NBS intervenovala na začiatku
apríla 2007 nákupom približne 700 až 800 miliónov eur, tento raz pri kurze 33,12
SKK/EUR.297 Pri takomto jave treba vnímať celkové ekonomické prostredie a široké
súvislosti. Pre potreby tejto práce sa obmedzím na niekoľko základných konštatovaní. Napr.
prudko posilňujúca sa mena (predovšetkým v prvom štvrťroku 2007) so sebou nesie aj
strácanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky – síce lacnie vývoz, ale dražie dovoz.
A ako konkrétne sa posilňovanie slovenskej koruny prejavuje na migrácii? Podobne
ako pri celkovom zohľadňovaní celkového posilňovania sa ekonomiky (analyzované vyššie),
možno i tu dopady zvažovať predovšetkým v dvoch smeroch: v útlme vysťahovalectva
a podnietení prisťahovalectva (najmä krátkodobého, sezónneho, či dennodenného
dochádzania za prácou pozdĺž slovenských hraníc). Posilňovanie slovenskej koruny tak 296 Tamtiež, str. 12 – 13.297 Podľa JANČÍK, Ľuboš: „NBS opäť pribrzdila silnú korunu“. In: http://www.sme.sk/c/3231622/NBS-opat-pribrzdila-silnu-korunu.html (portál denníka SME, 5.4.2007).
77
perspektívne zatraktívňuje slovenský trh práce – napr. pre občanov Poľskej republiky (poľskí
občania sú čo do počtu tretí v poradí migrantov za prácou do SR podľa krajín) či Maďarska,
ale aj pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Na strane druhej, pre samotných Slovákov sa po
neustálom a výraznom posilňovaní slovenskej meny (pred vstupom Slovenska do eurozóny)
čoraz menej vypláca práca v zahraničí (napr. v ČR). Ide často o ľudí, ktorí boli v minulosti
(najmä pred rokom 2004) nútení vycestovať za prácou mimo Slovenska; po sérií investícií
a reformných opatrení v oblasti ekonomiky a podnikania (úmerne tomu v legislatívnej oblasti
a v sociálnej oblasti) však došlo k obratu. Zo Slovenska odchádzali napr. stavbári do
Slovinska a na Cyprus; teraz už o tieto práce nemajú záujem – okrem iného aj z dôvodu
posilňujúcej sa slovenskej koruny (aj napriek kontinuálnym intervenciám NBS), posunuli sa
tiež naše reálne mzdy, výrazne sa znížila nezamestnanosť (z dvojciferných čísel na približne
9%).
Po uvedenom teda možno v konkrétnom vymedzenom rámci konštatovať postupný
útlm slovenskej imigrácie, kedy chodia Slováci za prácou do zahraničia menej. Zaznamenaný
je klesajúci trend – a to najmä v prípade finančného záujmu migrácie. Inak je to napr.
v prípade mladých Slovákov, ktorí nie sú motivovaní primárne finančne. Upozornil by som
však, že aj napriek uvedenému rozhodovanie sa slovenských pracovníkov o zotrvaní
v zahraničí apod. treba vnímať v dlhodobom horizonte – nie krátkodobo (napr. len na základe
niekoľkotýždňového posilňovania sa slovenskej koruny). V prospech zotrvania vo vlasti
hovorí aj možnosť nájsť si prácu doma, vďaka zvyšovaniu pracovných príležitostí. (Vývoj
evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dokumentuje graf č.1)
Graf č. 1
78
Vývoj miery evidovanej nezamestnanosti
8,0
9,0
10,0
11,0
12,0
13,0
14,0
15,0
16,0
17,0
18,0
JanuárFebruár
Marec Apríl Máj Jún JúlAugust
SeptemberOktóber
NovemberDecember
%
rok 2004 rok 2005rok 2006 rok 2007
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
4.4. Dopady ekonomickej migrácie z pohľadu krajiny pôvodu
Tak ako som to urobil už v prípade všeobecného náhľadu na ekonomickú migráciu
z pohľadu EÚ, aj tu sa pokúsim pomenovať možné pozitíva a negatíva – v tomto prípade na
strane krajiny pôvodu. Týmto čiastkovým zosumarizovaním sa vytvorí lepší priestor pre
záverečné vyhodnotenie ekonomickej migrácie v kontexte členstva v Európskej únii.
Medzi najjednoznačnejšie pozitíva ekonomickej migrácie na strane krajiny pôvodu
možno bez pochýb zaradiť efekt redukcie miery nezamestnanosti, keďže v dôsledku
vycestovania za prácou do zahraničia sa v domovskej krajine znižuje nezamestnanosť.
Slovenský EURES manažér Boris Katuščák uvádza, že odo dňa vstupu Slovenskej republiky
do EÚ bolo vďaka pracovným možnostiam rozšíreného európskeho trhu práce vyradených
z evidencie viac ako 50 000 slovenských nezamestnaných.298 V tejto súvislosti sa žiada
vzápätí doplniť (ako pozitívny prejav ekonomickej migrácie), že sa znižujú aj náklady, ktoré
v spojitosti s nezamestnanosťou vznikajú (podpory). Vysťahovalectvo za prácou tiež ponúka
nový zdroj príjmov v podobe remitencií. Prijímanie remitencií zo zahraničia umožňuje
zvýšenie národného dôchodku v porovnaní s vyrobeným národným dôchodkom, a to tak
celkovým, ako aj v prepočte na jedného obyvateľa. „Skúsenosti z Talianska a ďalších krajín
298 KATUŠČÁK, Boris: Nadnárodná migrácia za prácou zo Slovenska do EÚ. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, 6. novembra 2006, str. 9.
79
ukazujú, že prílev týchto prostriedkov sa dá použiť ako zdroj produktívnych investícií.“299
Český špecialista na problematiku migrácie Dušan Drbohlav300 z Karlovej univerzity v Prahe
hovorí o „získavaní tvrdej meny“ a zlepšovaní životnej úrovne prostredníctvom remitencií,
v náväznosti na to o raste ekonomiky a zvyšovaní dopytu, nových pracovných miestach,
rozvoji infraštruktúry a pod. Opomenúť nemožno zhodnocovanie ľudského kapitálu,
ktorý najmä v prípade návratu do vlasti (t.j. „spätnej“ či „okružnej migrácie“) bude
predstavovať prínos pre domácu ekonomiku, napr. aj v podobe využitia nadobudnutého
know-how. „Na sklonku 80. rokov (20.stor. – pozn.) po prvý raz zaznamenali spätný únik
mozgov z USA, najmä do Kórejskej republiky a ďalších ázijských rýchlo sa rozvíjajúcich
krajín.“301 V dôsledku ekonomickej migrácie dochádza k žiadúcemu vytváraniu sociálnych,
obchodných a investičných (ekonomických, podnikateľských a i.) väzieb medzi krajinami;
nové sociálne kontakty môže pracovník využiť pri uplatnení sa v domácej ekonomike.
Aby nedošlo k jednostrannému pohľadu na migráciu, aj v tomto prípade uvediem
niekoľko negatív či rizík, ktoré sa s migráciou môžu spájať z pohľadu krajiny pôvodu
migrantov. Ide tu najmä o sociálny rozmer migrácie, na ten sa však logicky napájajú viaceré
ekonomické ukazovatele. Za typický príklad možno považovať hojne diskutovaný možný
odliv mozgov. Iste, najmä z dlhodobého hľadiska by bolo možné hovoriť o negatívnych
dôsledkoch tohto prejavu migrácie, rovnako však práve v dlhodobom horizonte sa najčastejšie
prejavuje návrat týchto migrantov do vlasti a teda dočasný charakter a relatívnosť úniku
mozgov. Ak by sa aj nevrátila väčšinová časť migrantov, ale iba akákoľvek jej relevantná
(markantná) zložka, museli by sme už brať do ohľadu elimináciu tohto negatívneho prejavu
migrácie na strane domácej krajiny. Ako ďalšie možné negatívne dopady možno uviesť riziko
nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v určitom sektore ekonomiky štátu ako i možnosť
zhoršenia (vekovej, vzdelanostnej atď.) štruktúry obyvateľstva. Už vyššie citovaný Dušan
Drbohlav302 uvádza tiež možnosť straty nezávislosti v dôsledku emigrácie a prejavy
politickej nestability. Majúc na pamäti kontext tejto práce, aj pri najvyšších možných
migračných tokoch medzi členskými krajinami EÚ však pri zohľadnení vyrovnávania
rozdielov medzi týmito krajinami (predovšetkým v ekonomickej rovine a v oblasti životnej
úrovne) nemožno predpokladať turbulencie takéhoto charakteru, ako ich uvádza citovaný
299 ŠÍBL, Drahoš, ŠAKOVÁ, Beáta: Svetová ekonomika, Internacionalizácia – integrácia – globalizácia – interdependencia. Druhé doplnené vydanie. SPRINT, Bratislava 2002, str. 190.300 DRBOHLAV, Dušan: „Migrace v ČR a ve světě; demografické a ekonomické aspekty“ – prezentácia v rámci verejnej debaty – seminára „Pracovní migrace do České republiky“ v Senáte Parlamentu ČR 30.6.2004.301 ŠÍBL, Drahoš, ŠAKOVÁ, Beáta: Svetová ekonomika, Internacionalizácia – integrácia – globalizácia – interdependencia. Druhé doplnené vydanie. SPRINT, Bratislava 2002, str. 189.302 DRBOHLAV, Dušan: „Migrace v ČR a ve světě; demografické a ekonomické aspekty“ – prezentácia v rámci verejnej debaty – seminára „Pracovní migrace do České republiky“ v Senáte Parlamentu ČR 30.6.2004.
80
autor, zvlášť nie v spoločnom priestore s jedným a tým istým časti celku presahujúcim
zastrešením (inštitucionálnym, ekonomickým a pod.). Aj preto, podobne ako v kapitole
venovanej prínosom migrácie z pohľadu EÚ, i v tomto čiastkovom prípade možno
konštatovať prevahu pozitív, nad možnými rizikami. Stranu cieľových krajín v rámci
Európskej únie si kladie za cieľ poodokryť nasledujúca kapitola venovaná vzťahu migrácie
a Francúzskej republiky.
5 FRANCÚZSKO – CIEĽOVÁ KRAJINA
Tak ako v predošlej kapitole, aj pri prezentovaní Francúzska ide o relatívne
zjednodušenie, ak by sme naň nahliadali výlučne ako na cieľovú krajinu. Aj v jeho prípade je
nutný komplexnejší pohľad – podobne ako pri nazeraní problematiky migrácie a jej podôb
i prejavov na Slovensku. Vyvstať by mohli hneď v úvode viaceré otázniky, napríklad ako
možno hovoriť o cieľovej krajine, ak imigrácii kladie toľké prekážky (byrokracia, prechodné
opatrenia)? Uhol pohľadu však možno zmeniť: práve preto využíva ochranné opatrenia, lebo
81
je cieľovou krajinou atď. Napokon ale, jestvuje viacero dôvodov, prečo som volil ako istého
reprezentanta, či ako ďalší „ideálny typ“ v podmienkach EÚ práve Francúzsku republiku.
Francúzsko hneď v niekoľkých aspektoch zastupuje inú skutočnosť, než napr. Slovensko.
Predurčuje ho k tomu jeho bohatá koloniálna minulosť, medzinárodné pôsobenie, ekonomická
vyspelosť či dávna atraktívnosť pre imigrantov z rôznych kútov sveta. A práve vo svetovom
meradle patrí Francúzsko podľa Svetovej banky medzi najväčších prijímateľov migrantov.
Konkrétne ide o desiatku krajín, ktorú tvoria USA, Rusko, Nemecko, Ukrajina, Francúzsko,
India, Saudská Arábia, Austrália, Kazachstan a Poľsko.303 Aj z pohľadu absolútneho počtu
cudzincov registrovaných na trhu práce v EÚ patrí Francúzsko ku krajinám s dominantným
postavením (spolu s Nemeckom, Talianskom a Veľkou Britániou).304 Nakoniec, pri dôvodení,
prečo voľba Francúzska môže poskytnúť ucelenejší pohľad na problematiku ekonomickej
migrácie v Európskej únii, nemožno prehliadať ani odlišné pozadie európskej integrácie, pri
počiatkoch ktorej stála okrem iných práve táto populačne veľmi silná krajina, a teda
významne mohla pôsobiť na budúcu podobu a smerovanie Spoločenstva, ktoré sa od tých čias
výrazne rozšírilo. A preto, aby mohla byť naša vedomosť o predmete tejto práce
kompaktnejšia, budem sa na nasledujúcich niekoľkých stranách venovať téme ekonomickej
migrácie a Francúzska v podmienkach EÚ. A keďže ide z pohľadu migrácie o krajinu najmä
cieľovú, dovolím si sústrediť väčšiu pozornosť na oblasť imigrácie do tejto krajiny – kto,
odkiaľ a prečo prichádza do Francúzskej republiky.
5.1. Francúzsko a ekonomická migrácia v EÚ
Niektoré aspekty migračnej politiky Francúzska som priblížil v kapitole 2.4. s názvom
Asimilačný model. Tento priestor využijem na doplnenie a upresnenie problematiky
v kontexte krajiny, ktorá zvykne byť označovaná za krajinu imigrácie. Hoci, do tejto polohy
sa mala dostať tak trochu aj napriek sebe samej, resp. v rozpore s vlastným vnímaním seba
samej. Súčasné nazeranie na Francúzsko je tak od 19. storočia výsledkom migračnej politiky,
ktorá oscilovala medzi otvorenosťou a uzatváraním sa (v zmysle priestupnosti hraníc),
v závislosti od potrieb trhu práce a od potrieb ekonomických, demografických či vojenských,
s príznačným – ako to označuje Catherine Wihtol de Wenden – „neustálym nesúladom medzi
často reštrikčným inštitucionálnym aparátom a skutočnosťou čoraz viac poznačovanou
mobilitou ľudí.“305
303 Pozri: http://zpravodajstvi.ecn.cz/index.stm?apc=zzsx3--&x=1959868 (26.3.2007).304 DRBOHLAV, Dušan: „Migrace v ČR a ve světě; demografické a ekonomické aspekty“ – prezentácia v rámci verejnej debaty – seminára „Pracovní migrace do České republiky“ v Senáte Parlamentu ČR 30.6.2004.305 „...un décalage constant entre un appareil institutionnel souvent restrictif et une réalité de plus en plus marquée par la mobilité des hommes.“ DE WENDEN, Catherine Wihtol: „Ouverture et fermeture de la France
82
Pri pohľade do minulosti možno povedať, že ekonomickú migráciu, tak ako ju
poznáme dnes, vlastne odštartovalo práve Francúzsko. Stalo sa tak ešte v polovici 19.
storočia, od kedy bola vtedajšia koloniálna mocnosť hlavným cieľom prisťahovalcov
v Európe. Do dnešných čias vyše poldruha storočia imigrácie učinili z Francúzska najstaršiu
imigračnú (cieľovú) krajinu Európy. Aj preto, ako píšu autori Dejín Európy, „...bolo celkom
prirodzené, že práve táto krajina najväčšmi využívala zahraničné pracovné sily v období
rastu. Ostatné krajiny si veľmi rýchlo počínali podobne. Roku 1973 vyše 10 % hospodársky
činných osôb tvorili vo Francúzsku a SRN cudzinci. Popri Európanoch, prichádzajúcich
prevažne zo stredomorských oblastí, boli to Afričania alebo Ázijčania, často domorodci
z bývalých kolónií: Maročania, Tunisania, Alžírčania vo Francúzsku, Indovia a Pakistanci vo
Veľkej Británii. Títo pracovníci žili v biednych podmienkach, v okolí veľkých priemyselných
miest vznikali núdzové kolónie, napr. v okolí Paríža.“306
V 20. storočí, a konkrétne po druhej svetovej vojne, zohral vo Francúzsku
najvýznamnejšiu rolu podnecujúcu imigráciu „trojitý fenomén dekolonizácie, rastu slávnych
tridsiatich rokov307 a európskej konštrukcie, ktorej súčasťou bol slobodný pohyb európskych
pracovníkov a ktorý sa postupne uskutočňoval až kým sa nestal úplným v roku 1968.“308 Práve
účasť na budovaní Spoločenstiev dala nový rozmer migrácii, ktorá sa v prípade Francúzska do
tých čias tradične orientovala na vlastné koloniálne krajiny a ich obyvateľstvo. Dlhodobý
charakter migrácie vo Francúzsku to nemohlo odrazu radikálne zvrátiť, táto skutočnosť mu
však dodala inú dimenziu posilňovaním väzieb a prehlbovaním spolupráce medzi európskymi
štátmi, ktorých cieľom bolo popri sledovaní ekonomickej prosperity zabezpečenie štyroch
základných slobôd Spoločenstva. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že v pozadí úplných
počiatkov európskej integrácie a teda aj jej celkového smerovania (s tým, akú má mať
podobu, čo má priniesť členom Spoločenstva a jej občanom) bolo ako zakladajúci člen spolu
s ďalšími piatimi európskymi krajinami aj Francúzsko. Mohlo tak významne vplývať na to,
akým smerom sa bude integrácia uberať v súlade s jeho vlastnými potrebami (ekonomickými,
demografickými a pod.) a jeho politickí predstavitelia „zohrali rozhodujúcu úlohu v procese
aux étrangers. Un siècle d’évolution.“ (In: http://www.cairn.info/article.php?ID_REVUE=VING&ID_NUMPUBLIE=VIN_073&ID_ARTICLE=VING_073_0027 8.4.2007)306 Kolektív autorov: Dejiny Európy, Mladé letá. Tretie, doplnené vydanie, Bratislava 2001, str. 371.307 Vo francúzštine výraz „les Trente Glorieuses“ od Jeana Fourastiého označuje obdobie tridsiatich rokov (1945 – 1975) výrazného ekonomického rastu a prosperity, aký predtým nemal obdobu. Počas tohto obdobia, ukončeného v slede ropnej krízy, zaznamenávalo Francúzsko rast HDP na úrovni okolo 5% ročne.308 „...le triple phénomène de la décolonisation, de la croissance des Trente Glorieuses et de la construction européenne (dont la libre circulation des travailleurs européens fait partie et s’effectuera progressivement avant d’être totale en 1968).“ DE WENDEN, Catherine Wihtol: „Ouverture et fermeture de la France aux étrangers. Un siècle d’évolution.“ In: http://www.cairn.info/article.php?ID_REVUE=VING&ID_NUMPUBLIE=VIN_073&ID_ARTICLE=VING_073_0027 (8.4.2007).
83
vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne. Francúzsko-nemecký motor bol
považovaný za základného hýbateľa zjednocovania Európy, aj keď v súvislosti s rozšírením
EÚ v roku 2004 sa objavili úvahy o strate francúzskeho vplyvu.”309
V roku 2005 predstavovalo Francúzsko so svojimi 62,518 mil.310 obyvateľmi 13,5 %
celkového obyvateľstva EÚ-25 (v porovnaní k slovenskému podielu 1,2 %).311 Po Nemecku je
tak druhou najväčšou krajinou Únie (relatívne malé sú rozdiely s Veľkou Britániou).
V súčasnosti, na rozdiel od celoeurópskeho trendu, Francúzsko stojí na špici krajín EÚ
s najvyššou plodnosťou. V roku 2005 bolo spolu s Írskom najplodnejšou krajinou Európy,
súčasne v pôrodnosti prekonalo stav roku 2000, čím plodnosť vo Francúzsku dosiahla úroveň,
aká nebola zaznamenaná posledných dvadsaťpäť rokov.312 V roku 2006 sa v metropolitnom
Francúzsku narodilo 796 800 detí, v zámorských departmánoch 34 100. Súhrnný počet
830 900 narodených detí predstavoval 2,9%-ný nárast v porovnaní s predošlým rokom.313
Zároveň na jednu francúzsku ženu podľa francúzskeho štatistického úradu (INSEE) v roku
2006 štatisticky pripadalo 2,0 detí, čo predstavuje najvyššiu úroveň za posledných 30 rokov.
V krajinách EÚ v roku 2005 pripadalo na jednu ženu priemerne 1,52 dieťaťa (v roku 2000 to
bolo 1,48). Jedine v niekoľkých krajinách severnej Európy je tento index vyšší ako 1,7 (napr.
v Dánsku, vo Fínsku, vo Veľkej Británii, v Švédsku, v Holandsku, v Belgicku
a v Luxembursku). Naopak vo viacerých krajinách strednej a východnej Európy (ale napr. aj
v Grécku) je tento index nižší ako 1,3 dieťaťa na ženu (do tejto skupiny krajín patrí okrem
Slovenska aj Česko, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko či Litva).314
Táto skutočnosť činí pre Francúzsko významnú devízu a je predispozíciou k tomu, že
krajina nemusí pri perspektívach demografických reálií toľko počítať s prisťahovalectvom
(ako s riešením nastúpivších problémov) ako je tomu v prípade mnohých európskych krajín.315
309 In: http://www.europskaunia.sk/francuzsko (14.3.2007).310 V roku 2006 to bolo už 62.886.171 obyvateľov Francúzskej republiky. In: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=1996,39140985&_dad=portal&_schema=PORTAL&screen=detailref&language=en&product=Yearlies_new_population&root=Yearlies_new_population/C/C1/C11/caa10000 (31.3.2007). V januári 2007 predstavovala populácia metropolitného Francúzska spolu so zámorskými departmánmi už 63,4 mil. (In: http://www.insee.fr/fr/ffc/pop_age4.htm 8.4.2007)311 In: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=1996,39140985&_dad=portal&_schema=PORTAL&screen=detailref&language=en&product=Yearlies_new_population&root=Yearlies_new_population/C/C1/C11/caa12560 (31.3.2007).312 Zdroj: francúzsky Národný inštitút štatistiky a ekonomických štúdií (INSEE). In: http://www.insee.fr/fr/ffc/pop_age4.htm (8.4.2007).313 Zdroj: francúzsky Národný inštitút štatistiky a ekonomických štúdií (INSEE). In: http://www.insee.fr/fr/ffc/pop_age4.htm (8.4.2007).314 Aj pri týchto údajoch vychádzam najmä z materiálov a porovnaní francúzskeho Národného inštitútu štatistiky a ekonomických štúdií (INSEE). In: http://www.insee.fr/fr/ffc/pop_age4.htm (8.4.2007).315 Migráciu medzi členskými krajinami EÚ – ako som vysvetlil už skôr – nemôžeme považovať za zdroj kompenzovania demografického úbytku obyvateľstva – z pohľadu EÚ. Lebo vnútornými presunmi v rámci Únie k posilňovaniu jej celkovej populácie nedochádza – súčet je vždy rovnaký. Na úrovni jednotlivých členských
84
Azda aj preto v súvislosti s témou migrácie krajinu najviac trápia problémy ako je integrácia
migrantov, kultúrne a religiózne otázky, nelegálna migrácia z tretích krajín a pod. Porovnanie
s inými členskými krajinami EÚ je preto na mieste. Francúzsky Národný inštitút pre štatistiku
a ekonomické štúdie (INSEE) uvádza, že „čistá migrácia vo Francúzsku je odhadovaná na
93 600 osôb v roku 2006. V porovnaní s rokom 2005 je na miernom vzostupe (+ 2 000 osôb).
Francúzsko si uchováva svoju špecifickosť vo vzťahu k jeho európskym susedom: migračné
pohyby prispievajú k štvrtine demografického rastu, zatiaľ čo predstavujú 80% rastu celkovej
európskej 25ťky.“316
Všeobecne však, ako som už vyššie uviedol, pre prístup Francúzska k migrácii bolo
charakteristické striedanie období otvárania a uzatvárania hraníc. Boli to najmä ropné krízy
v 70-tych rokoch 20. storočia (či presnejšie stagflácia – stagnácia spojená s infláciou),317 čo
preťali prílev nekontrolovanej imigrácie. Hranice sa zavreli námezdným pracovníkom
z tretích krajín, zlučovanie rodín nebolo uznané mimo prípadov, kedy sa prácou a ubytovaním
mohol preukázať živiteľ („hlava“) rodiny. Paradoxne, Francúzsko bolo rôznymi okolnosťami
dovedené do situácie, kedy muselo „usádzať tých, ktorých chcelo vidieť v pohybe (ne-
Európanov) a nútiť k pohybu tých, ktorých chcelo usádzať (Európanov).“318 Doktorka
politológie Catherine Wihtol de Wenden z Parížskeho inštitútu politických štúdií (Institut
d'Etudes Politiques de Paris) potom nasledujúce obdobie medzi rokmi 1974 až 2000
charakterizuje prívlastkom „pootvorených dverí“ Francúzska vo vzťahu k migrácii. Zámena
zahraničnej pracovnej sily za domácu sa v 70-tych rokoch nekonala a neuspela ani politika
nútených návratov cudzincov do ich vlasti (prezident Valéry Giscard d’Estaing, 1977).
V dôsledku stagflácie sa opäť vynoril problém nezamestnanosti, ktorá dovtedy
nezaznamenávala vysokú úroveň. Autori Dejín Európy v tejto súvislosti píšu: „Išlo
o výberovú nezamestnanosť, ktorá postihla menej kvalifikovanú mládež, ženy, robotníkov
štátov vymedzujúc sa voči ostatným čerpaním ich obyvateľstva medzi sebou navzájom však o takomto kompenzovaní hovoriť môžeme.316 „Le solde migratoire de la France est estimé à 93 600 personnes en 2006. Il est en légère hausse par rapport à 2005 (+ 2 000). La France conserve sa spécificité par rapport à ses voisins européens : les mouvements migratoires contribuent à un quart de la croissance démographique tandis qu'ils représentent 80 % de la croissance de l'ensemble des vingt-cinq pays de l'Union européenne.“ In: http://www.insee.fr/fr/ffc/pop_age4.htm (8.4.2007).317 Hospodárska kríza, ktorá sa začala r. 1974, zastavila hospodársky rast vo viacerých európskych krajinách. Jej počiatky sa o i. spájajú s dvoma ropnými šokmi nasledujúcimi po sebe: v roku 1973 a v roku 1979 (druhý vyvolaný iránskou revolúciou). Pozri Kolektív autorov: Dejiny Európy, Mladé letá. Tretie, doplnené vydanie, Bratislava 2001, str. 374.318 „...la France est amenée à sédentariser ceux qu’elle voulait voir circuler (les non-Européens) et à faire circuler ceux qu’elle voulait sédentariser (les Européens).“ Catherine Wihtol de Wenden : „Ouverture et fermeture de la France aux étrangers. Un siècle d’évolution.“ DE WENDEN, Catherine Wihtol: „Ouverture et fermeture de la France aux étrangers. Un siècle d’évolution.“ In: http://www.cairn.info/article.php?ID_REVUE=VING&ID_NUMPUBLIE=VIN_073&ID_ARTICLE=VING_073_0027 (8.4.2007).
85
z tradičných odvetví priemyslu a prisťahovalcov. R. 1983 bolo v EHS vyše 12 miliónov
nezamestnaných. Prisťahovaní robotníci sa stali ideálnymi obetnými baránkami. Väčšina
západoeurópskych krajín zamedzila legálne prisťahovalectvo. Noví potom prichádzali tajne
a stávali sa vydedencami, vytlačenými na okraj spoločnosti. Vplyv získavali hnutia odporu
proti cudzincom: vo Francúzsku krajná pravica, ktorá tvorila od konca druhej svetovej vojny
nepatrnú menšinu, dostala sa nahor a s Národným frontom vstúpila r. 1986 do parlamentu.
Ostatne, odpor proti prisťahovalcom sa stupňoval aj vďaka rozličným výčinom, ktoré mali
svoje korene v rasizme.“ 319
Až Chevènementov obežník z júna 1997 legalizoval pobyty imigrantov bez dokladov
s rodinnými väzbami vo Francúzsku. Doplnil ho ďalší obežník z júna nasledujúceho roka. Zo
150 000 žiadostí o legalizáciu pobytu bolo schválených len približne 90 000, pričom
zvyšných zhruba 60 000 ostalo aj po rokoch strávených v krajine v pozícii nelegálnych
migrantov. V tom istom roku (1998) Charles Pasqua (bývalý minister vnútra) ohlásil „nulovú
imigráciu“.320 Bolo to už v čase, kedy problémy migrácie nachádzali nepriaznivé odozvy
medzi verejnosťou. Známym sa stal napr. výrok Mitterrandovho predsedu vlády Michela
Rocarda (a neskoršieho europoslanca) ešte z roku 1991: „La France ne peut accueillir toute la
misère du monde, mais elle doit savoir en prendre fidèlement sa part.“321 Bolo to tiež v čase,
kedy sa postupne rúcala predstava účinnosti integrácie, ktorá si zakladala na „jednostrannom
procese rýchlej a ,jednoduchej’ adaptácie imigranta“322. To už však v posledných rokoch
registrujeme takmer v celej Európe „nárast xenofóbie a zvýšenej politizácie témy
imigrácie.“323
Pri tomto bode mi nedá nevysloviť podozrenie, že pri ťažkostiach (najmä s
nelegálnou) migráciou (z tretích krajín) mnohí (aj francúzski) politickí predstavitelia operujú
riešeniami v oblasti tzv. žiadanej, či rovno selektívnej migrácie. Podpora prílevu
vysokokvalifikovaných odborníkov, udeľovanie povolení a určovanie kvót v špecifických
odvetviach atď. predsa nemôže riešiť dôsledky niečoho, s čím sa ani len na úrovni príčin
319 Kolektív autorov: Dejiny Európy, Mladé letá. Tretie, doplnené vydanie, Bratislava 2001, str. 375.320 DE WENDEN, Catherine Wihtol: „Ouverture et fermeture de la France aux étrangers. Un siècle d’évolution.“ In: http://www.cairn.info/article.php?ID_REVUE=VING&ID_NUMPUBLIE=VIN_073&ID_ARTICLE=VING_073_0027 (8.4.2007).321 „Francúzsko nemôže prijať celú mizériu (chudobu, bedač – pozn.) sveta, no musí z nej vedieť vziať presne svoj diel.“ LE MONDE, sobota 24.8.1996. (In: http://my.opera.com/pfelelep/blog/show.dml/475173 8.4.2007). Výrok interpretovaný často v zjednodušenej podobe: „On ne peut accueillir toute la misère du monde.“ – „Nemôžeme pojať všetku bedač sveta.“ Počas svojich pobytov vo Francúzsku som sa stretol aj s odvážnejšími prirovnaniami Francúzska k „popolnici“ či k „odpadkovému košu“ sveta.322 In: http://www.integrace.cz/integrace/clanek/.asp?id=229 (6.12.2004).323 „...tous enregistrent une montée de la xénophobie et une politisation accrue du thème de l'immigration.“ Marie, Claude-Valentin: „L'Union Européenne face aux déplacements de populations. Logiques d'Etat face aux droits des personnes.“ – článok z 12. septembra 2006. (In: http://remi.revues.org/document2802.html 26.3.2007)
86
(napr. chudoba) nespája. Odhaľuje to ale inú skutočnosť: ako ľahko možno zneužívať citlivú
problematiku v politickom boji využívajúc pri tom obavy domáceho obyvateľstva o svoje
sociálne istoty, prácu, výšku platu a pod. Ako sa táto hra môže vymknúť z rúk, ukazuje –
podľa môjho názoru – odmietnutie navrhovanej Ústavy pre Európu v roku 2005 voličmi práve
vo Francúzsku a neskôr aj v Holandsku. Ako uvádza internetový portál
www.europskaunia.sk, „Európska únia, ktorá potrebuje inštitucionálnu reformu i reformu
politík, aby mohla efektívne fungovať, tak stojí pred dilemou ďalšieho napredovania.“324
Významne táto „karta“ operujúca pojmami migrácie vstúpila do hry aj v prípade
prezidentskej predvolebnej kampane v roku 2007 (prvé kolo volieb 22. apríla, druhé kolo 6.
mája). Nicolas Sarkozy (sám syn prisťahovalcov maďarského pôvodu) kandidujúci za
konzervatívny vládny Zväz pre ľudové hnutie rozprúdil diskusie o „národnej identite“ a pri
tej príležitosti navrhol zriadenie samostatného ministerstva pre imigráciu a národnú identitu.
Ségolene Royalová kandidujúca za Socialistickú stranu viackrát atakovala koncept svojho
protikandidáta, ktorého v kontexte problematiky migrácie dokonca obvinila z „lepenizácie“.325
„Republika od nikoho nežiada, aby zabudol, odkiaľ prichádza. Nežiada zaprieť jeho pôvod,
korene, oddanosť, kultúru či vieru,“326 uviedla. Nicolas Sarkozy okrem iného tiež odmieta
legalizáciu pobytu nelegálnych migrantov vo Francúzsku (je ich v súčasnosti okolo 300 000)
dôvodiac, že „minulé amnestie spôsobovali ďalší masový prílev cudzincov do krajiny.“327
Namiesto konceptu ius solis presadzoval návrat k právu krvi ius sanguinis (viď kapitola 2.4.)
K výraznejším (zohľadňujúc šance zvolenia) kandidátom na prezidentský post patrí ešte
François Bayrou za centristický Zväz pre francúzsku demokraciu.328 Ten navrhuje riešenie
národnej imigračnej politiky najmä v dvoch rovinách: „kontrola nelegálnej imigrácie
a vystretá ruka k tým, ktorí sa môžu a chcú integrovať“329 rozlišujúc pritom imigráciu
„volenú“ a „trpenú“,330 vyjadrujúc tak, či je imigrácia v konkrétnej podobe z pohľadu
Francúzska žiaduca alebo nie, či korešponduje s predstavami a potrebami krajiny.
324 In: http://www.europskaunia.sk/francuzsko (14.3.2007).325 Pozri http://tempsreel.nouvelobs.com/speciales/politique/elysee_2007/20070310.OBS6229/immigration__la_gauche_denoncela_lepenisation_de_nicola.html (10.4.2007).326 „The Republic does not require of anybody to forget from where he comes. It does not ask to disavow his origins, his roots, his attachments, his culture and his faith.“ (In: http://frenchelection2007.blogspot.com/2007/03/royal-attacks-sarkozy-immigration-plan.html 21.3.2007).327 Gálisová Marína, Hanus Martin: Európa na nespoznanie, .týždeň, 45/2006, 6. novembra 2006, str. 23.328 Viac k prezidentským kandidátom vo Francúzsku napr. http://frenchelection2007.blogspot.com/index.html (21.3.2007) alebo http://aktualne.centrum.sk/zahranicie/europa/clanek.phtml?id=231259 (5.4.2007).329 „...maîtrise de l’immigration clandestine et main tendue à ceux qui peuvent et veulent s'intégrer.“ In: http://www.bayrou.fr/propositions/immigration.html (10.4.2007).330 „L’immigration "choisie" s’ajoute à l’immigration subie et ne la remplace pas.“ – „Volená imigrácia sa spája s imigráciou trpenou, no nenahrádza ju.“
87
Pre doplnenie pohľadu na migračnú politiku uplatňovanú najmä na oblasť
ekonomických migrantov, upozorním ešte – podobne, ako v kapitole 4.2 – na zvláštne
možnosti upravovania vzťahov v tejto oblasti medzi Francúzskom a inými stranami. To už
pred mnohými rokmi začalo uzatvárať s niektorými krajinami rôzne dvojstranné dohody (aj
nad či mimo rámec európskej spolupráce) o výmenách mladých odborných pracovníkov, skôr
nazývaných v týchto dohodách tiež „odborní stážisti“331 (vo veku od 18 do 35 rokov). Účelom
bolo a je prehlbovanie spolupráce medzi jednotlivými štátmi umožňujúc pri tom dočasný
pobyt takým občanom zmluvných strán, ktorých aktivity by boli v konečnom dôsledku
prínosné pre všetkých zúčastnených. Dohody tohto charakteru vždy zakladali princíp
reciprocity a stanovenia ročných kvót na možných migrantov. Postup uplatňovaný
francúzskou stranou na mladých odborných pracovníkov prijímaných na základe
spomenutých bilaterálnych dohôd upravuje Medzirezortný obežník č. DPM/DM13/2005/253
z 27.5.2005 (viď príloha č. 12.). Cieľom týchto dohôd332 (pozri tiež kapitolu 4.2. Možnosť
bilaterálnych dohôd počas prechodných období) je vo všeobecnosti:
- prehlbovanie profesionálnych poznatkov s podmienkou krytia pracovnou
zmluvou zaručujúcou rovnaké pracovné podmienky a rovnakú mzdu, akú
dostávajú domáci pracovníci v tom istom pracovnom zaradení; druhou
podmienkou je krytie sociálnym zabezpečením;
- zlepšenie úrovne jazykových zručností;
- prehĺbenie poznatkov o kultúre a o spoločnosti druhej krajiny.
5.2. Kto migruje do FR. Čo migrantom prináša pobyt v cieľovej krajine
Ako som to avizoval v úvode tejto kapitoly, priblížim a podľa možností rozoberiem
tiež, aký je v súčasnosti (a zároveň v konfrontácii s vývojom v čase) profil migrantov, ktorí
volia cieľovú krajinu Francúzsko. Pomôžu mi pritom predovšetkým viaceré štatistiky a tiež
teoretické pozadie rozpracované na začiatku tejto práce. Ak sa sústredím na imigráciu do
krajiny, je to konzekvenciou skutočnosti, že Francúzsko bolo vždy predovšetkým cieľovou
krajinou, kontinentálnym zázemím koloniálneho impéria, dnes „metropolitným Francúzskom“
vo vzťahu k svojím viacerým zámorským administratívnym jednotkám, európskou krajinou
s mohutnou ekonomikou atď. Prirodzene, aj Francúzi využívajú možnosti slobody cestovať
(aj za prácou), nielen v priestore Únie. Ich motívy však budú najmä iného než čisto
ekonomického či bezprostredného charakteru. Vlastné firmy ich neraz vysielajú do dcérskych
331 In: http://www.eures.sk/images/Kohezia.rtf (20.3.2007).332 Podľa http://www.eures.sk/images/Kohezia.rtf (20.3.2007).
88
spoločností v inej krajine, hľadajú nové skúsenosti, budujú si kariéru, študujú jazyky a pod.
Zmieniť treba aj bohaté využívanie možností európskej mobility (Erazmus, Sokrates,
Leonardo da Vinci) zo strany francúzskych študentov.
Ako to dokladajú viaceré štatistiky, v imigrácii do Francúzska majú dominantné
postavenie mimoeurópske krajiny (viď tabuľka č. 5). Napr. v roku 2004 migrovalo do
Francúzska najviac migrantov z Afriky – 100 567 z celkového počtu 210 076 všetkých
národností (resp. občianstva všetkých krajín pôvodu). Vysvetľujú to početné väzby siahajúce
do koloniálnej minulosti, znalosť francúzskeho jazyka v bývalých kolóniách, predstava
šťastného života zameneného za mizériu v domácej krajine, v prípade krajín Magrebu
relatívna blízkosť, jestvujúce imigrantské komunity vo Francúzsku (najmä Paríž, Lyon,
Marseille a ďalšie veľké mestá) a pod. Oproti tomuto výraznému počtu bolo v roku 2004 iba
40 000 migrantov z krajín EÚ-15 a Lichtenštajnska, Islandu a Nórska. Z desiatky nových
členských štátov to bol vo vzťahu k predošlým údajom minimálny počet – 3 217 obyvateľov
týchto krajín, čo bolo o približne 1 000 migrantov menej ako v roku 2003 či 2002, t.j. pred
rozšírením EÚ. Tejto migrácii (motivovanej najmä rozdielnou mzdovou úrovňou) však stojí
v ceste okrem prechodných a ďalších reštrikčných opatrení na strane cieľovej krajiny
relatívna vzdialenosť, nižšia znalosť francúzštiny (v nových členských krajinách má
významné postavenie napr. znalosť nemeckého a ruského jazyka) a pod. Samozrejme, medzi
týmito bariérami treba na prvom mieste vidieť uplatňovanie spomenutých prechodných
období na slobodný pohyb pracovníkov v rámci Únie.
Tabuľka č. 5
Migrácia do FR podľa roku a štátnej príslušnosti333
1996 1999 2000 2001 2002 2003 2004EÚ-15 + Island, Lichtenštajnsko,
Nórsko43 258 42 791 43 282 42 552 42 744 42 085 40000*
Nové členské krajiny z rozšírenia EÚ
1.5.20042 251 2 758 3 313 3 932 4 242 4 426 3 217
Ostatné európske národnosti, vrátane
Turecka10 954 15 645 15 316 17 526 20 036 21 286 21 381
Afrika 29 343 54 006 64 181 78 753 94 317 101 658 100 567
333 In: http://www.ined.fr/fr/pop_chiffres/france/flux_immigration/depuis_1994/ (10.4.2007).
89
Ázia 11 447 17 759 21 001 25 234 29 027 30 346 29 310Amerika 9 352 11 499 12 776 14 083 14 682 14 958 14 917
Iné 1 632 662 558 614 659 638 684Všetky národnosti 105 986 145 120 160 428 182 694 205 707 215 397 210 076
Zdroj: INED
Spomedzi nových členských krajín možno o relevantnej imigračnej tradícii do
Francúzska (popri obyvateľoch Talianska, Španielska a Portugalska) ešte pred rozširovaním
EÚ hovoriť v prípade Poľska. V dlhodobom kontexte o tom vypovedá aj tabuľka č. 6. V roku
vstupu nových členských štátov do EÚ migrovalo do Francúzska334 2 064 občanov Poľska,
314 občanov Českej republiky, 251 občanov Maďarska, 249 občanov Slovenska, 189
občanov Litvy, len 58 občanov Lotyšska, 39 občanov Slovinska, 29 občanov Estónska, 6
občanov Cypru a 2 občania Malty; ale napríklad tiež 2 653 Rumunov či 839 Bulharov.
V prípade posledných dvoch menovaných krajín vstúpivších do EÚ až 1.1.2007 s výrazne
nižšou ekonomickou úrovňou (a teda i vyššou motiváciou migrovať) ide o špecifický vzťah
k Francúzsku, pri Rumunsku dokonca o jazykovú a kultúrnu blízkosť, tieto krajiny mali
s Francúzskom uzavreté viaceré bilaterálne dohody v oblasti práce oveľa skôr ako napríklad
Slovensko atď. V prípade imigrácie z nových členských krajín (ako aj všeobecne cudzincov
prichádzajúcich do Francúzska z európskych krajín, vrátane Turecka) treba hovoriť
o priaznivej vekovej štruktúre, lebo drvivá väčšina týchto migrantov je v skupine do 34 rokov.
Z celkových 64 597 imigrantov z európskych krajín (mimo krajiny EÚ-15 a krajiny EHP)
v roku 2004 patrilo do tejto skupiny až 38 633 osôb, pripočítajúc skupinu osôb do 39 rokov
ide o 45 501 ľudí. (K vekovej štruktúre imigrácie z európskych krajín do Francúzska bližšie
príloha č. 5.)
Tabuľka č.
6
Imigranti do Francúzska podľa (európskej) krajiny pôvodu do roku 1999
1962 1968 1975 1982 1990 1999
(%) (%) (%) (%) (%) (%) absolútny počet
Európa 78,7 76,4 67,2 57,3 50,4 44,9 1 934 144
334 Údaje sú z http://www.ined.fr/fichier/t_telechargement/7313/telechargement_fichier_fr_t.l.chargement.xls (10.4.2007).
90
Španielsko 18,0 21,0 15,2 11,7 9,5 7,3 316 232
Taliansko 31,8 23,9 17,2 14,1 11,6 8,8 378 649
Portugalsko 2,0 8,8 16,9 15,8 14,4 13,3 571 874
Poľsko 9,5 6,7 4,8 3,9 3,4 2,3 98 571
Iné európske krajiny 17,5 16,1 13,1 11,7 11,4 13,2 568 818
Zdroj : Insee, Recensements de la population, 1962-1999.335
Prílev imigrantov (tak v absolútnych ako aj v relatívnych – percentuálne na populáciu
vztiahnutých – číslach) je v prípade dvoch porovnávaných krajín EÚ výrazne vyšší vo
Francúzsku, o slabej imigrácii – zohľadňujúc aj skúsenosti iných európskych krajín – možno
stále hovoriť na Slovensku. Dokladá to aj priložená orientačná tabuľka č. 7 o príleve cudzieho
obyvateľstva do Francúzska a na Slovensko (a do niekoľkých ďalších vybraných krajín)
podľa OECD.
Tabuľka č.
7
Prílev cudzieho obyvateľstva do vybraných krajín OECD (v tis.) 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004
Slovensko .. .. .. .. .. .. .. 4,6 7,9Francúzsko 51,4 78,1 113,5 83,6 93,0 107,6 124,8 135,1 140,1
Česko 7,4 9,9 7,9 6,8 4,2 11,3 43,6 57,4 50,8Maďarsko 13,7 13,3 16,1 20,2 20,2 20,3 18,0 19,4 18,1Luxembursko 9,2 9,4 10,6 11,8 10,8 11,1 11,0 11,5 11,3Nemecko 708,0 615,3 605,5 673,9 648,8 685,3 658,3 601,8 602,2
Zdroj: OECD336
Toto miesto považujem za súčasne vhodný priestor k tomu, aby som doplnil to, na čo
nebol priestor v úvodných kapitolách tejto práce vo vzťahu k migrujúcim jednotlivcom, k ich
motívom, ale v neposlednom rade vo vzťahu k možným dopadom, ktoré sa v prípade
jednotlivcov s migráciou spájajú. Migrácia totiž je a musí byť pozitívna predovšetkým
z pohľadu migranta, pretože on je jej subjektom a nositeľom337. Ak toto vidíme, vidíme
335 Údaje sú z http://www.insee.fr/fr/ffc/chifcle_fiche.asp?ref_id=NATCCI02124&tab_id=427&souspop=4 (10.4.2007).336 In: http://www.oecd.org/dataoecd/19/36/38062044.xls (8.4.2007).337 V tejto vete kladiem dôraz na slovo „predovšetkým“, nie na slovo „pozitívna“. Nevylučujem teda, že v individuálnych prípadoch sa migrácia migrantovi nevyplatí, príp. že je preňho vysoko negatívna. Cestou môže byť okradnutý alebo môže v dôsledku migrácie stratiť manželku, deti apod., a tak celková bilancia migrácie môže byť pre konkrétneho jednotlivca aj nepriaznivá. To však nemení nič na predpoklade, že migrácia má byť
91
celkový rámec, v ktorom je migrácia konkrétne zasadená a následne môžeme skúmať jej
jednotlivosti a detailné aspekty a prejavy vo forme motívov, skúseností prijímajúcich
spoločností ako i krajín pôvodu a pod. Aj z tohto dôvodu som teda považoval za nanajvýš
dôležité pri definovaní migrácie v prvej kapitole nadovšetko zdôrazniť, že migrácia (bez
ohľadu na celkovú komplexnosť a zložitosť tejto témy) sleduje najmä zlepšenie aktuálnej
situácie migranta. Aký je konkrétny a reálny (teda nielen očakávaný a zamýšľaný) pomer
prínosov a rizík (či priamo „strát“), ktoré rozhodnutie migrovať prinesie pre toho, kto voľbu
vykonal, možno skúmať v takto nahliadnutom kontexte až následne.
Medzi pozitíva preukázateľné na strane ekonomického migranta patrí získavanie
know-how a medzinárodných skúseností. Ak migrant migruje nad rámec jemu vlastného
prostredia (a tým určite je ekonomická migrácia občanov medzi členskými štátmi EÚ), oceniť
treba aj takto vzniknuvší priestor na zlepšovanie sociálnych kompetencií migranta.
Zabezpečenie vyššieho štandardu v cieľovej krajine (ako motivujúci faktor) možno
v porovnaní s krajinou pôvodu považovať v istom zmysle za samozrejmosť (so
špecifickosťou migrácie z oblastí s vyspelejšou ekonomikou spolu s investíciami vlastných
podnikov do oblastí s ekonomikou menej vyspelou, ale pri mzdových podmienkach domácej
krajiny – ako som na to poukázal pri členení ekonomickej migrácie v rámci EÚ do troch
hlavných skupín; či špecifickosťou migrácie motivovanej primárne neekonomicky – napr.
v oblasti celoživotného vzdelávania). Migráciou spôsobené lepšie pracovné a životné
podmienky treba vnímať aj v podobe budúcich príjmov. Otvára sa tiež možnosť osvojenia si
jazyka cieľovej krajiny a zdokonaľovania sa v ňom. Pre migranta je iste prínosom aj
budovanie nových sociálnych kontaktov a väzieb a ich možné náležité uplatnenie vo
vlastnej praxi, v podnikaní pri návrate do krajiny pôvodu a pod. Obvykle sa s
ekonomickou imigráciou do inej krajiny spája aj možnosť vytvárania úspor z vyšších
príjmov (zohľadňujúc prirodzene nové životné náklady v tejto krajine).
Pri nahliadaní negatív migrácie z pohľadu migranta si dovolím upozorniť, že ide
o nahliadanie značne relatívne a subjektívne. Dokladoval by som to na príklade možného
negatívneho prejavu emigrácie mimo domovskú krajinu, ktorým je okrem iného prerušenie
rodinných väzieb. To však nemusí byť (a zrejme ani nie je) rovnako významné pre všetkých
potenciálnych migrantov zvažujúcich možnosť opustiť svoju krajinu. Za významnejšiu hrozbu
predovšetkým v prípade nekvalifikovaných či nízko kvalifikovaných pracovníkov by som
považoval riziko, že sa v prípade turbulencií hosťujúcej ekonomiky práve oni stanú obetnými
prínosná v prvom rade pre toho, kto si ju (pre nejaký dôvod) volí (ako riešenie nejakého problému), až následne sa prejavuje na strane zúčastnených krajín.
92
baránkami vyvolaných opatrení.338 Dodal by som ale dve veci. Jednu vo všeobecnej rovine
vzťahujúcej sa na ekonomickú migráciu ako takú, prezentovanú štúdiou „Migranti, menšiny
a zamestnanie“ – „Migranti síce sú medzi prvými prepúšťaní, ale v prípade konjunktúry zase
tiež ako prví prijímaní, takže viac pociťujú cyklické výkyvy ekonomík.“339 Druhú, a nie
nevýznamnú v kontexte predmetu tejto práce (ekonomická migrácia medzi členskými
krajinami EÚ), že v prípade zamestnania občana EÚ v ktorejkoľvek členskej krajine sa naňho
vzťahujú také isté opatrenia (a možnosti prístupu), ako v prípade domáceho občana danej
krajiny. Túto výhradu voči migrácii ako určité riziko pre migranta teda nemožno brať do
úvahy pre migrujúcich pracovníkov EÚ v prípade plnej aplikácie komunitárneho práva
(presnejšie a úplne však až po uplynutí prechodných období na voľný pohyb pracovníkov).
Medzi negatívami pre imigranta sa zvykne spomínať aj možné riziko diskriminácie –
nerovného zaobchádzania – v cieľovej krajine. Ani toto však nemá (a nesmie) byť prípad
aplikácie európskeho práva v oblasti voľného pohybu osôb a ekonomickej migrácie.
Zaujímavým sa mi javí upozornenie (zohľadňujúc subjektívnosť vnímania rizík migrácie
pre migrantov ako som o nej hovoril vyššie) na možnosť frustrácie z pobytu v novom
prostredí.340
Bez ohľadu na možné negatívne prejavy migrácie či riziká s ňou spojené pre migranta
však podľa môjho názoru treba vidieť, že migrácia bude vždy viac migrantovi prinášať než
eventuálne brať. V opačnom prípade by k migrácii nedochádzalo, ak by to nebolo výhodné
pre migranta. Na aspekt racionality stojacej v pozadí migrácie som upozornil už v prvej
kapitole.341 Ak aj ekonomická migrácia (a migrácia vo všeobecnosti) prináša zmenu aktuálnej
situácie migranta, domnievam sa, že najmä v súvislosti s ekonomickou migráciou občanov
EÚ medzi jednotlivými členskými štátmi Únie treba vnímať pozitívne najmä dlhodobý
horizont. V ňom sa totiž prínosy pre migranta prejavia hlavne v podobe budúcich príjmov –
lepších pracovných a životných podmienok.
338 „Immigrants are used as scapegoats for a wide range of troubles.” - „Imigranti sú používaní ako obetné baránky širokej škály problémov.“ (In: http://repositories.cdlib.org/cgi/viewcontent.cgi?article=1024&context=iir 26.3.2007) Pozri tiež Kolektív autorov: Dejiny Európy, Mladé letá. Tretie, doplnené vydanie, Bratislava 2001, str. 375.339 In: http://aa.ecn.cz/img_upload/9e9f2072be82f3d69e3265f41fe9f28e/Microsoft_Word___EUMC_COMPARATIVE_STUDY_P._..pdf (10.4.2007), celá štúdia „Migranti, menšiny a zaměstnání“ z októbra 2003 v angličtine na http://eumc.eu.int/eumc/material/pub/comparativestudy/CS-Employment-en.pdf (10.4.2007).340 PETRUS, Valentina: „Rozšírená Európa a migrácia“. In: http://www.euractiv.sk/socialna-politika/analyza/rozsirena-europa-a-migracia (26.3.2007).341 Pozri tiež KABELEOVÁ, Hana: „Ekonomické ukazatele ovlivňující migraci“ In: http://www.migraceonline.cz/clanek_f.shtml?x=142675 (6.12.2004) a DRBOHLAV, Dušan: „Migrace v ČR a ve světě; demografické a ekonomické aspekty“ – prezentácia v rámci verejnej debaty – seminára „Pracovní migrace do České republiky“ v Senáte Parlamentu ČR 30.6.2004.
93
5.3. Predpokladaný vývoj ekonomickej migrácie z pohľadu FR
Predchádzajúca časť o zvažovaných prínosoch migrácie pre migranta umožňuje tiež
lepšie porozumenie, kto a za akých okolností zvolí akú krajinu ako cieľ svojej cesty
a podobne tiež zodpovedanie otázky, kam smerujú ekonomickí migranti. Ak vieme
pomenovať, prečo je pre migranta napr. Francúzsko zaujímavé a v čom problémové (vysoká
miera byrokracie, uplatňovanie prechodných období apod.), možno v istej miere predpokladať
aj ďalší vývoj ekonomickej migrácie v závislosti od zmeny daných faktorov. V prípade
Francúzska viaceré prejavy domácej politiky nasvedčujú tomu, že krajina sa bráni hlavne
ilegálnej imigrácii a v súčasnosti deklaruje oficiálnu cielenú migráciu v oblastiach s vysokou
pridanou hodnotou, predovšetkým pokiaľ ide o vysokokvalifikovaných odborníkov
a špecialistov (tento cieľ sledujú aj bilaterálne dohody, ktorými Francúzsko nepriamo
priznáva, že z ekonomickej imigrácie možno ťažiť).
Francúzsko sa teda snaží naďalej rozvíjať vo svojej imigračnej politike koncept
selektívnej migrácie, ktorý sa rozhodlo uplatňovať aj (a z pohľadu užšieho predmetu tejto
práce výlučne) na nových členských krajinách EÚ, resp. na ich občanoch. Ak vidíme
pozitívne skúseností krajín s otvorenými trhmi práce pre túto skupinu pracovníkov (napr.
v Írsku a vo Veľkej Británii), natíska sa otázka, či tento prístup Francúzsko nevolí aj alebo
najmä preto, že má problém s uplatnením a integráciou migrantov z tretích krajín (ku ktorým
ho však viaže sieť historických, kultúrnych, obchodných a iných záujmov a vzťahov najmä
v rámci frankofónnych krajín – bývalých kolónií a protektorátov) ako aj problémy v oblasti
ilegálnej migrácie, a teda z iného pohľadu tiež konštatovanie, že na rozdiel od spomenutých
krajín Francúzsko jednoducho nezvláda problematiku nelegálnej imigrácie a integrácie
migrantov do spoločnosti. Samozrejme, takéto otvorené priznanie zo strany Francúzska by
bolo medzinárodnou blamážou. Jednoduchším (a prijateľnejším) sa preto pri obhajobe
reštrikčných opatrení uplatňovaných voči občanom rozšírenej Únie javí argumentovanie
o „možnom“ narušení trhu práce (ktoré sa v prípade citovaných krajín nedostavilo) apod.
Naviac, ak napr. do Veľkej Británie prišlo značné množstvo migrantov, šlo o migrantov
s dobrým profilom, pokiaľ zohľadňujeme kategórie veku, vzdelania, kvalifikácie a pod. Za
zmienku stojí pripomenutie aj takých skutočností, ako napr. to, že anglický jazyk na rozdiel
od francúzskeho je podľa viacerých zistení (napr. Eurobarometru) oveľa početnejšie
zastúpený pri uvádzaní znalosti cudzieho jazyka v krajinách strednej a východnej Európy. Aj
z tohto pohľadu sa mi prístup Francúzska k ekonomickej migrácii medzi členskými štátmi
Únie javí ako nanajvýš neopodstatnený. Nehovoriac o tom, že pôvodní Francúzi oveľa ľahšie
akceptujú v zamestnaní kultúrne bližších obyvateľov európskych krajín než migrantov húfne
94
prichádzajúcich z výrazne inokultúrneho prostredia.342 Aj problematika integrácie sa potom
posúva do úplne iného svetla.
Je pravdou, že medzi desiatkou najväčších prijímateľov migrantov na svete sú len dve
krajiny západnej Európy – Francúzsko a Nemecko.343 Pri posudzovaní problematiky
ekonomickej migrácie v rámci Európskej únie však musíme vidieť, že pri veľkej vyše
šesťdesiatmiliónovej populácii Francúzska ak by celková migrácia z nových členských štátov
dosiahla čo len počet 10 000 pracovníkov,344 stále by neprekročila ani úroveň 0,1 %
ekonomicky aktívneho obyvateľstva vo Francúzsku vo veku od 15 do 64 rokov. Istý nárast
tohto počtu možno očakávať v súvislosti s uplynutím prechodných období. Zohľadňujúc však
skúsenosti iných rozšírení Únie a otvorenia trhov práce starých členských krajín v rozšírení
z 1.5.2004 ťažko možno očakávať takú úroveň, ktorá by mohla znamenať relevantné
ohrozenie pre Francúzsko. Sľubná dynamika rastu ekonomík nových členských krajín (spolu s
cieleným postupným vyrovnávaním rozdielov medzi krajinami EÚ) tiež predpovedá isté
ochabovanie migračných tokov z týchto krajín do Francúzska. To však samozrejme nemožno
tvrdiť o migrácii z tretích krajín, ktoré boli tradične zdrojom francúzskej imigrácie. Opäť sa
tak potvrdzuje, že pozornosť by malo Francúzsko upierať nie tak na voľný pohyb osôb medzi
členskými krajinami EÚ ako na imigráciu z tretích krajín. Ďalším argumentom v prospech
imigrácie z nových členských krajín, domnievam sa, pri širších geopolitických ambíciách
Francúzskej republiky je šírenie a posilňovanie francúzskeho jazyka a kultúry345
prostredníctvom ekonomickej migrácie v EÚ v spojitosti s efektom ekonomických prínosov
migrácie pre cieľovú krajinu, ktoré Francúzsko nepochybne potrebuje. Už i tak začína byť
mnohými ľuďmi vnímané skôr ako turistická a poľnohospodárska (viď dlhodobú kauzu
eurodotácií) krajina než ako ekonomicky vyspelá krajina.
Podľa správy Svetovej banky346 migrácia všeobecne do krajín západnej Európy za
posledných 15 rokov významne vzrástla. Západná Európa tak mala prijať až 42% všetkých
migrantov zo strednej a východnej Európy, pričom narastajúci trend zaznamenáva
predovšetkým počet migrantov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Aj za tým treba správne
342 Pozri článok ONDREJČÍK, Juraj: „Facka Francúzsku – čo nás ešte čaká“. SME, 8.11.2005, str. 16.343 In: http://www.euractiv.sk/mobilita/analyza/migracia-a-remitancie-vychodna-europa-a-byvale-krajiny-sovietskeho-zvazu (14.3.2007). Súčasne tu ide o absolútne čísla a možno predpokladať, že väčšia krajina ľahšie pojme aj väčší počet migrantov (než napr. Slovensko či Slovinsko). Preto netreba opomínať relatívne čísla počtu migrantov vztiahnuté percentuálnym pomerom na celkovú populáciu prijímajúcej krajiny (viď skúsenosť Luxemburska).344 Údaje týkajúce sa migrácie tejto skupiny osôb v roku 2004 pozri v kapitole 5.2. Kto migruje do FR. Čo migrantom prináša pobyt v cieľovej krajine.345 Po rozšírení EÚ o krajiny strednej a východnej Európy sa popri pozícii anglického jazyka v Únii výrazne posilnila pozícia nemčiny, ale (keďže ide väčšinou o postkomunistické krajiny) aj pozícia ruského jazyka.346 In: http://zpravodajstvi.ecn.cz/index.stm?apc=zzsx3--&x=1959868 (26.3.2007).
95
vnímať konkrétne pozadie a pohnútky migrácie, lebo „rôzne skupiny imigrantov sú rôzne
citlivé na ekonomické indikátory. Imigranti z krajín EÚ-15 nie sú, a je to pochopiteľné, do
takej miery ovplyvnení ekonomickými podmienkami (charakteristikami) na rozdiel od ľudí
migrujúcich z krajín s nižším stupňom vývoja ekonomiky.“347 V rovine EÚ diskutujúc možný
spoločný postup v otázkach migrácie, Paríž je dlhodobo proti zavedeniu spoločných
európskych kvót pre legálnych imigrantov. V kontexte predmetu tejto práce sú potom
významné najmä slová francúzskeho ministra zahraničných vecí348 spred decembrového
európskeho summitu v roku 2006: „Štáty si musia jasne udržať primárnu zodpovednosť v
otázkach migrácie a musia byť schopné robiť rozhodnutia postavené na vlastných potrebách,
svojich pracovných trhoch a svojej schopnosti prijímať imigrantov.“349
Štáty sledujúce uspokojovanie týchto svojich potrieb by mali vychádzať z viacerých
poznatkov, ktoré potom môžu využiť pri korigovaní procesu migrácie. Pozitívnym javom pre
cieľovú krajinu v oblasti štruktúry ponuky práce je, ak je migračná skupina k domácim
pracovníkom v komplementnom vzťahu (prípad Veľkej Británie). To znamená, ak migranti
dopĺňajú (či rozširujú) domácu ponuku práce. Inou polohou by bol substitučný vzťah, kedy by
zahraniční pracovníci v pozíciách nahrádzali domácich – a tí by prácu strácali. To sa
samozrejme nedeje v prípade, ak migranti vykonávajú prácu, ktorú domáce obyvateľstvo
vykonávať nechce, prípadne postráda danú kvalifikáciu (domáca disponibilná ponuka práce
vyčerpala svoje možnosti pre konkrétny segment či odvetvie).
V kontexte takých demografických ukazovateľov, ktoré sa viažu na možné napĺňanie
potrieb štátu v oblasti ekonomickej a sociálnej (a potenciálne sa prejavujú v oblasti migračnej
politiky štátu) treba ešte ozrejmiť niektoré demografické súvislosti. Tie vypovedajú o tom, že
niektoré štáty môžu byť viac alebo menej závislé na prísune ekonomickej migrácie.
Nasledujúca tabuľka však ukazuje, že celkový počet obyvateľov vo Francúzsku má stabilne
stúpajúcu tendenciu bez závislosti na kolísavej čistej migrácii, ktorá sa z roka na rok mení.
Naopak, na rozdiel od väčšiny európskych krajín Francúzsko pozoruje v posledných rokoch
priaznivý trend narastajúceho počtu živo narodených detí (tabuľka č. 8).
Tabuľka č. 8
Vybrané demografické ukazovatele metropolitného Francúzska350
347 Český štatistický úrad: „Fenomén migrace v evropském kontextu“. In: http://www2.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/FD002D33AE/$File/1527-04-01.pdf (12.3.2007).348 Philippe Douste-Blazy.349 SITA: „Francúzsko: Paríž je proti spoločným európskym kvótam pre imigrantov“. Zahraničný servis, Európa, 12.12. 2006.350 Bez zámorských departmánov – pri ktorých je napr. čistá migrácia nižšia, lebo sa odtiaľ spravidla viac ľudí vysťahúva než prisťahúva, hoci nie vždy to musí byť tak. Údaje sú podľa http://www.insee.fr/fr/ffc/pop_age3.htm#f1 (10.4.2007).
96
Rok Počet obyvateľov Živo narodené deti Odhadovaná čistá migrácia351
1980 53 880 009 800 376 + 44 0001985 55 284 271 768 431 + 38 0001990 56 708 831 762 407 + 80 0001995 57 844 247 729 609 + 40 0001999 58 673 079 744 791 + 60 0002000 59 049 357 774 782 + 70 0002001 59 454 461 770 945 + 85 0002002 59 863 266 761 630 + 95 0002003 60 264 196 761 464 + 100 0002004 60 643 307 767 816 + 105 0002005 60 995 911 774 355 + 95 0002006352 61 352 572 796 800 + 95 000Zdroj: INSEE
Posledným legislatívnym textom vypovedajúcim viac o predstave migrácie zo strany
Francúzska je zákon č. 2006-911 z 24.7.2006 vzťahujúci sa na problematiku imigrácie do
Francúzska a integráciu imigrantov. Zavádza do praxe koncept vyberanej, selektívnej
migrácie, ktorý je zamýšľaný ako možnosť voliť pracovnú silu podľa potrieb francúzskej
ekonomiky a súčasne prijímať tých, ktorí so sebou prinášajú projekty ekonomické, vedecké,
kultúrne alebo humanitárne.353 Tento zákon sa súčasne prikláňa k podpore prijímania
zahraničných študentov; k ďalším riešeným aspektom patrí zostrenie boja proti ilegálnej
migrácii. V oblasti integrácie migrantov sa značne odvoláva na Plán sociálnej súdržnosti
z roku 2005 (le Plan de cohésion social).354
Vychádzajúc z poznania profilov ekonomických migrantov prichádzajúcich za prácou
do viacerých štátov EÚ z prostredia nových členských krajín (mladí, vzdelaní, kvalifikovaní)
a nahliadajúc profil a možnosti na strane týchto nových členov (perspektíva rastu, zvyšovania
bohatstva, relatívne nízky stupeň rozšírenia francúzskeho jazyka, relatívna vzdialenosť
Francúzska atď.) si dovolím tvrdiť, že nemožno predpokladať tak negatívny prílev migrantov
z nových členských krajín, ktorého by sa Francúzsko malo obávať. Aby sme však mohli
priamo odporúčať či žiadať úplné otvorenie pracovného trhu, treba sa ešte zastaviť pri otázke
pomeru možných prínosov a všeobecných rizík plynúcich z migrácie na strane cieľovej
krajiny.
351 V štatistikách INSEE predstavuje čistá migrácia („le solde migratoire“) rozdiel medzi príducimi a odídenými z daného územia.352 Podľa predbežných výsledkov.353 In: http://www.ambafrance-dz.org/IMG/politique_immigration.pdf (26.3.2007).354 Viac k tomuto zákonu na http://www.ambafrance-dz.org/IMG/politique_immigration.pdf (26.3.2007).
97
5.4. Dopady ekonomickej migrácie z pohľadu cieľovej krajiny
V predošlých kapitolách som sa pokúsil pomenovať konzekvencie migrácie, tak ako sa
prejavujú z pohľadu Európskej únie; zároveň som sa venoval otázke, čo ekonomická
migrácia prináša alebo berie krajine pôvodu. Do tretice, skúmal som, čo možno považovať za
prínosy a čo za riziká (resp. negatíva) pre ekonomického migranta. Aby však bol obraz úplný,
treba ešte preskúmať, ako ekonomická migrácia môže vplývať na cieľovú krajinu, do ktorej
migrácia vo väčšej alebo menšej miere smeruje. Až tak môžeme lepšie pochopiť, či sú na
mieste obavy hosťujúcej spoločnosti (prípadne spoločnosti, ktorá sa v takejto pozícii môže
potenciálne ocitnúť), alebo je naopak žiaduce všemožne imigráciu podporovať
a maximalizovať tak možný profit, ktorý v sebe ekonomická migrácia nesie. Alebo prípadne,
či je na mieste súčasné zvažovanie oboch polôh – obáv prejavujúcich sa v preventívnych
opatreniach a konceptuálnych riešeniach a zároveň snáh o cielené iniciovanie takej migrácie,
ktorá bude (za akých okolností) pre krajinu prínosom.
Pri takomto pomenovávaní a vôbec skúmaní ekonomickej migrácie z pohľadu
cieľových krajín, ponúkajú sa skúsenosti viacerých z nich – napr. ak by sme sa obzreli len na
uplynulé polstoročie skúseností viacerých európskych krajín. Šlo by tak o obdobie predsa len
dostatočne dlhé na to, aby sme aspoň s určitou mierou pravdepodobnosti mohli hovoriť (a
vyvádzať isté závery) o migrácii v kontexte zakúsených hospodárskych kríz, konjunktúr
a výrazných hospodárskych rastov, populačných zmien v národných spoločnostiach,
budovania nadnárodnej štruktúry v duchu európskej integrácie apod. Máme teda tú výhodu,
že aj vďaka konkrétnym štatistickým zisteniam ekonomická veda, sociológia, politológia
a ďalšie vedné disciplíny mohli už poodhaliť viaceré súvislosti a interakciu migrácie na jednej
strane a jej prejavov vo viacerých sférach (hospodárstvo, demografia atď.) na strane druhej.
Do pozornosti dávam aspoň skúsenosť Veľkej Británie s otvorením svojho trhu práce pre
všetkých desať krajín vstúpivších do EÚ v roku 2004. V jej prípade, ak by aj tie
najkritickejšie pohľady mali snahu o minimalizáciu prínosov pre krajinu, žiadna relevantná
štúdia nepotvrdila také obavy, ktoré by súviseli s narušením rovnováhy trhu práce, so
zvýšením nezamestnanosti, s narušením domácich štandardov pre vlastné obyvateľstvo či
s vyvolaním turbulencií domácej ekonomiky.
Naopak, k nepochybným pozitívam patrí akumulácia ľudského kapitálu v cieľovej
krajine, ktorá ho môže náležite zúročiť. Vďaka možnosti migrácie do krajiny dochádza tiež k
vypĺňaniu medzier na trhu práce. Ekonomická migrácia umožňuje flexibilné reagovanie na
potreby trhu práce a stáva sa inštrumentom vyrovnávania nesúladu medzi dopytom
98
a ponukou práce. Je tomu tak i preto, že migranti reagujú na regionálne rozdiely lepšie ako
domáci pracovníci. Túto skutočnosť som ilustroval už skôr na príklade Talianska, ktorého
obyvateľstvo z oblastí s vysokou mierou nezamestnanosti neprichádza za prácou na sever
krajiny, kde je naopak vysoký dopyt po práci plynúci z potrieb vyspelého a ekonomicky
silného regiónu. „Flexibilná odpoveď na aktuálne potreby trhu práce tiež prispieva
k dlhodobému ekonomickému rastu.“355 Ekonomická migrácia teda súčasne vytvára priestor
pre žiadaný ekonomický rast. Cieľová krajina svojím otvorením sa migrácii utvára
podmienky na oživenie stagnujúcich odvetví ekonomiky, ale napr. tiež zabezpečuje
obsadenie „zle platených a spoločnosťou nedocenených pracovných miest“.356 Prísun
ekonomických migrantov možno tiež chápať ako dopĺňanie a rozširovanie domácej ponuky
práce. Imigrácia je z pohľadu cieľovej krajiny výrazne prínosná najmä vtedy, ak sú imigranti
profilovo rôznorodí a dopĺňajú tak celkovú ponuku práce v danej krajine. Ak sú imigranti
komplementmi (a nie substituentmi) domácich pracovníkov, nárastom ich počtu rastie aj
produktivita práce a mzdy. Za príchodom migrantov možno tiež vidieť obohatenie kultúry
(zvýšenie kultúrnej diverzity) či získanie kvalifikovanej pracovnej sily bez financovania
jej výchovy.357 Z ekonomického hľadiska treba vidieť i to, že imigranti v cieľovej krajine
zvyšujú dopyt po tovare a službách358. Ďalej legálna migrácia odvádza v cieľovej krajine
dane.359 (Na strane druhej, ak jestvujú obmedzenia voľného pohybu pracovnej sily, zvyšuje to
čiernu prácu a nelegálnu migráciu – cieľová krajina tak pripravuje samu seba o časť možných
príjmov.) Prílev migrantov tiež v istej miere predstavuje demografickú injekciu v
ekonomickom priestore – najmä ak sú migranti mladí a vzdelaní, čo spravidla aj platí.
Z pohľadu cieľovej krajiny rovnako ako z pohľadu krajiny pôvodu znamená pozitívum
vytváranie sociálnych, obchodných a investičných (ekonomických, podnikateľských a i.)
väzieb medzi jednotlivými krajinami.
Dvojznačný výklad umožňuje nazeranie na otázku lacnej pracovnej sily. Na jednej
strane je diskutované riziko vytláčania vlastných pracovníkov z pracovných miest
lacnejšou pracovnou silou – tzv. sociálny a mzdový dumping – lebo „imigranti sú ochotní
355 BARŠOVÁ, Andrea: „Pracovní migrace v EU: Nové politiky členských zemí týkající se imigrace občanů třetích zemí za účelem práce jako zdroj inspirace pro Českou republiku“ – prezentácia v rámci verejnej debaty – seminára „Pracovní migrace do České republiky“ v Senáte Parlamentu ČR 30.6.2004.356 ŠÍBL, Drahoš: Ekonomická interdependencia vo svetovej ekonomike. Ekonomická univerzita v Bratislave, 1995, str. 88.357 Pozri DRBOHLAV, Dušan: „Migrace v ČR a ve světě; demografické a ekonomické aspekty“ – prezentácia v rámci verejnej debaty – seminára „Pracovní migrace do České republiky“ v Senáte Parlamentu ČR 30.6.2004.358 Spotreba je jedným z dôležitých ukazovateľov stavu ekonomiky.359 Poľská veľvyslankyňa vo Veľkej Británii Tuge-Erecińska na obhajobu svojich krajanov migrantov na britských ostrovoch uviedla: „Ak tu zostanete, znamená to, že musíte mať zamestnanie a platiť dane.“ (SITA, Zahraničný servis, 10.2.2007)
99
pracovať za nižšie mzdy“.360 V tom prípade ochraňujúc záujmy vlastného obyvateľstva by
bolo žiaduce sledovať, aby sa zachovávala komplementárna povaha imigrácie do krajiny
namiesto substitučnej (teda aby zahraničná ponuka práce „iba“ dopĺňala domácu ponuku
práce, no nenahrádzala ju). Na strane druhej však, ak by aj šlo o výrazne lacnejšiu pracovnú
silu (ktorá by mala schopnosť v istej miere vytláčať domácu ponuku práce), táto skutočnosť
by sa pozitívne prejavila cez vyššiu konkurencieschopnosť tovarov a služieb.361 Riziko
znižovania ceny práce s nárastom ponuky práce však zatiaľ nemali preukázať žiadne
dôkazy.362 Upresniť tiež treba, čo som naznačil vyššie, že z ekonomického hľadiska by
k poklesu miezd malo dochádzať v prípade, že sú migranti substituentmi (potenciálne
nahrádzajú domácich pracovníkov ponúkaním lacnejšej pracovnej sily na rovnaké pracovné
miesta, v akých sú zamestnaní domáci pracovníci, resp. o ktoré sa zaujímajú aj domáci
pracovníci), a nie komplementmi (dopĺňali by tú stranu ponuky práce, na ktorej domáce
obyvateľstvo nevystupuje napr. z dôvodu nevhodnej kvalifikácie, nezáujmu o danú profesiu
apod.).
Negatíva na strane cieľovej krajiny sa preto jednoznačnejšie môžu prejaviť napríklad
v podobe vyhrotených vzťahov majority s minoritou. Možné konflikty na tejto osi tak
vyvolávajú potrebu projektov integrácie.363 Vyslovené však zároveň naznačuje, že tento
prípadný problematický aspekt migrácie možno v istej miere ovplyvňovať. V ekonomickej
oblasti treba zvažovať riziko docielenia závislosti niektorého sektoru na zahraničnej
pracovnej sile. V takom prípade by sa migračná politika mal zrejme zamerať na posilnenie
trvalého charakteru tejto migrácie a v tomto zmysle i na vytvorenie podmienok lepšej
integrácie imigrantov do spoločnosti. Niektorí (ekonomickí) autori tiež uvádzajú, že
v prisťahovaleckých krajinách remitencie zhoršujú platobnú bilanciu, lebo vystupujú ako
„devízový náklad“ na pracovnú silu.364 Na druhej strane, ak by nebolo remitencií, na procese
migrácie by podstatne menej mohla profitovať iná zúčastnená strana – krajina pôvodu (či
príbuzní) migranta. V dlhodobom horizonte sa tak javí (podľa môjho názoru) ako
360 LIPKOVÁ, Ľudmila: „Migračná politika Európskej únie“. In: http://www.fsev.tnuni.sk/fileadmin/kmam_files/HP_EU/CDV_Migracna_politika_EU_BA.pdf (26.3.2007).361 Ak sú nižšie náklady výroby, možno predpokladať aj nižšiu cenu finálneho výrobku – tovaru, na výrobe ktorého sa migranti podieľajú. Pozri Šíbl, Drahoš: Ekonomická interdependencia vo svetovej ekonomike. Ekonomická univerzita v Bratislave, 1995, str. 79.362 Pozri Čestmír Sajda z MPSV ČR v „Úvodním proslove“ verejnej debaty – seminára „Pracovní migrace do České republiky“ v Senáte Parlamentu ČR 30.6.2004.363 Pozri DRBOHLAV, Dušan: „Migrace v ČR a ve světě; demografické a ekonomické aspekty“ – prezentácia v rámci verejnej debaty – seminára „Pracovní migrace do České republiky“ v Senáte Parlamentu ČR 30.6.2004.364 ŠÍBL, Drahoš, ŠAKOVÁ, Beáta: Svetová ekonomika, Internacionalizácia – integrácia – globalizácia – interdependencia. Druhé doplnené vydanie. SPRINT, Bratislava 2002, str. 186.
100
najvýraznejšie riziko oneskorenia štrukturálnych zmien365 v prípade spoliehania sa na lacnú
pracovnú silu. Jej dôsledkom totiž môže byť i to, že sa nehľadá priestor pre vyššiu
efektívnosť, ale hlavne: neinvestuje sa do budúceho vývoja a technológií v prípade, že
dostatočnú konkurenčnú výhodu poskytuje práve lacná pracovná sila. Dovolím si však
zároveň pootočiť uhol pohľadu a poukázať na to, že peniaze ušetrené zamestnávaním
lacnejšej pracovnej sily sa môžu (v ideálnom prípade) investovať práve do vývoja a nových
technológií.
Pre komplexnosť nazerania na uvedené (možné) negatíva migrácie na strane cieľovej
krajiny nemožno opomínať skutočnosť fungovania spoločného európskeho trhu, prepojenia
národných ekonomík členských štátov, existencie jednej meny atď. A takisto jestvuje v EÚ
snaha budovať jednotný (pokiaľ možno flexibilný) európsky trh práce. Teda ak sa pod
spoločným zastrešením Únie zlepšuje kondícia jednotlivých národných ekonomík (napr.
krajín pôvodu), je to pozitívne aj z pohľadu ostatných ekonomík, v prípade, že sa dokážu
dostatočne synchronizovať cez mechanizmy spoločných európskych politík a inštitútov. Pri
takomto komplexnejšom pohľade preto musíme predsa len aj možné negatíva vidieť v inom
svetle – cez premietanie pozitív migrácie zo spoločnej roviny EÚ do individuálnej roviny
jednotlivých štátov.
6 PREJAVY EKONOMICKEJ MIGRÁCIE VO
SVETLE SKÚSENOSTÍ SLOVENSKA A FRANCÚZSKA POD
SPOLOČNÝM ZASTREŠENÍM EÚ
V úvode tejto práce som vyslovil hypotézu, že ekonomická migrácia vo vnútri EÚ je
pozitívnym prínosom pre jednotlivé štáty Únie. Po preskúmaní jednotlivých prípadov ale
vyplýva, že ekonomická migrácia občanov EÚ medzi jednotlivými členskými štátmi môže
byť pozitívne prínosná pre všetky zúčastnené strany migrácie – tak pre migrujúceho
pracovníka, ako aj pre krajinu jeho pôvodu, pre cieľovú krajinu a napokon aj pre samotnú
Úniu, pod zastrešením ktorej k voľnému pohybu osôb za prácou dochádza. Domnievam sa
zároveň, že toto tvrdenie možno vysloviť práve v takom prípade, keď v relevantnej miere
prevládnu pozitíva nad možnými rizikami spojenými s migráciou a to som v práci dokázal
a analýzou jednotlivých prípadov.
365 Pozri DRBOHLAV, Dušan: „Migrace v ČR a ve světě; demografické a ekonomické aspekty“ – prezentácia v rámci verejnej debaty – seminára „Pracovní migrace do České republiky“ v Senáte Parlamentu ČR 30.6.2004.
101
Zdôrazňujem pritom, že viaceré možné negatívne prejavy ekonomickej migrácie vo
všeobecnosti, t.j. možné negatívne prejavy globálnej ekonomickej migrácie, sa v konkrétnych
podmienkach Európskej únie ani neprejavujú (napr. nemožno hovoriť o diskriminácii
migranta v cieľovej krajine pri dôslednej aplikácii komunitárneho práva o voľnom pohybe
osôb), alebo ich jednoducho treba nahliadať v inom svetle a konkrétnom kontexte (napr.
prepojenosť národných ekonomík v rámci EÚ či spoločná mena apod.). Pri významnom
prepojení a interakcii ekonomík jednotlivých členských štátov tak možno tvrdiť, že ak sa aj
v istej miere na niektorej zo zúčastnených strán prejavia nejaké nevýhody plynúce z migrácie,
tieto sa umenšujú v svetle skutočnosti, že v dôsledku prevládajúcich výhod migrácie posiluje
celková ekonomika Únie a s ňou aj možnosti podpory znevýhodnených strán. Opomínať tiež
nesmieme skutočnosť, že v prípade cieleného vyrovnávania životných úrovní a umenšovania
celkových rozdielov366 medzi členskými krajinami sa bude umenšovať aj celkový potenciál
migrácie motivovanej práve týmito rozdielmi zo strany občanov EÚ (rozdielna mzdová
úroveň apod.). V tejto kapitole sa tak chcem venovať porovnaniu dvoch členských krajín EÚ
v kontexte migrácie a tiež definitívne vyriešiť otázku hypotézy tejto práce v závislosti od
možných kladných a záporných prejavov fenoménu migrácie.
6.1. Migrácia: Komparácia Slovenska a Francúzska v EÚ
Pri skúmaní a analýze predostretej problematiky som nie náhodne volil dve –
z pohľadu migrácie v EÚ – úplne odlišné krajiny, aby bolo možné vo väčšej miere obsiahnuť
predmet tejto práce a vďaka tomu súčasne komplexnejšie nahliadať hypotézu postulovanú
v úvode. Ku komparácii konkrétnych prejavov migrácie vo svetle skúseností Slovenska
a Francúzska pod spoločným zastrešením EÚ sa ponúka viacero podnetov. Myslím si, že
spoločným bodom pre obe krajiny je ich historická skúsenosť s problematikou migrácie,
hoci obe krajiny stoja na opačnej strane tejto skúsenosti. V oboch prípadoch sa otázky
ekonomickej migrácie stali najviac aktuálnymi v 19. storočí (zrejme hlavne v súvislosti
s rozvojom priemyselnej výroby a dopravy) a v tomto bode možno medzi krajinami vidieť
istú podobnosť. Inou skutočnosťou je, že kým od polovice 19. storočia Francúzsko
z najrôznejších príčin (teda nie vždy iba z dôvodu potrieb práce, ale napr. aj z dôvodu potrieb
armády) začalo prijímať množstvo migrantov z mnohých kútov sveta, Slovensko naopak bolo
zdrojom migračných prúdov smerujúcich do mnohých krajín naprieč zemeguľou. V tejto
súvislosti zmienim, že skutočný rozvoj priemyselnej výroby (aj keď značne pomalší ako
366 Ide o jeden z cieľov politík EÚ.
102
v západnej časti Európy) v Uhorsku nastal až v poslednej štvrtine 19. storočia.367 Do konca
storočia sa tak vysťahovalo najmä do zámoria (do USA a do Kanady) takmer tristotisíc
Slovákov.368
Podobnosť medzi dvoma členskými krajinami EÚ možno hľadať aj v premietaní
migrácie do roviny politiky, do politickej súťaže, najmä v podobe predvolebných kampaní,
kde táto karta opierajúca sa najmä o obavy a neznalosť domáceho obyvateľstva môže zohrať
nemalú rolu pri oslovovaní potenciálneho voliča. Ide o tému, ktorú v politike aktivizujú najmä
krajne pravicové strany, prípadne tiež strany zdôrazňujúce vo svojich programoch tradície
a konzervatívny základ spoločnosti. Zásadnú zmenu takto vnímanej povahy spoločnosti (t.j.
zdôrazňovania aspektov jej konzervatívneho podložia) by totiž mohli spôsobiť v značnej
miere práve migračné pohyby. Na mysli tu mám najmä oblasť stretu civilizácii, religiózne
otázky, problematiku integrácie migrantov, kultúrnu a jazykovú oblasť, menšinovú
problematiku, prípadne vôbec tému demografických znakov populácie. Obvykle tak stoja na
jednej strane extrémne a konzervatívne strany, na strane druhej socialistické a liberálne
strany.369
Relevantné je tu ale zvažovanie spoločenskej rezonancie vo vzťahu k tejto
problematike. Lebo ak tá v spoločnosti nevyvoláva dostatočné odozvy, záujem či obavy, na
poli politického súťaženia by bola nepoužiteľná. Preto je žiadúci nejaký „spúšťač“ napr.
v podobe ekonomických a sociálnych problémov krajiny (nezamestnanosť, inflácia, slabá
úroveň reálnych miezd atď.), ktorý by vyprovokoval diskusiu, v akej miere môžu tieto
nežiaduce symptómy korelovať s migráciou. Úloha, ktorú vo francúzskom politickom spektre
plní predovšetkým Le Penov Národný front, je na Slovensku v istej miere zastávaná najmä
pozíciami Slovenskej národnej strany a čiastočne tiež Kresťansko-demokratického hnutia.370
Samozrejme, problematika migrácie na Slovensku ešte nie je ani zďaleka tak akútna (aj
vzhľadom na relatívne malé počty ekonomických migrantov a migrantov vôbec na
Slovensku), ako je to v prípade Francúzskej republiky, čeliacej v uplynulých rokoch viacerým
nepokojom súvisiacim s migráciou a súčasne usilujúcou o správne uchopenie problematiky
integrácie migrantov do spoločnosti v kontexte vlastných záujmov a potrieb, ako aj neraz
citlivých politicko-kultúrnych ako aj historických väzieb.
367 ČAPLOVIČ, Dušan; ČIČAJ, Viliam; KOVÁČ, Dušan; LIPTÁK, Ľubomír; LUKAČKA, Ján: Dejiny Slovenska. Academic Electronic Press, Bratislava 2000, str. 203.368 KOVÁČ, Dušan: Dejiny Slovenska, Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2001, str. 143.369 Táto druha skupina strán ústretovejšia voči migrácii pritom môže dôvodiť tak potrebami liberálneho trhu ako aj morálnou povahou demokratického zriadenia, ktoré by v zásade nemalo (alebo len v minimálnej možnej miere) zasahovať do slobodnej vôle človeka, ani mu napr. odopierať ochranu pred prenasledovaním a pod.370 „Napríklad Vladimír Palko z KDH sa bojí prenikania iných kultúr. Ani SNS by imigráciu nepodporovala.“ SME, 7.3.2007, číslo 55, ročník 15, str. 1.
103
Zrejmejšie sa javia odlišnosti charakterizujúce dve skúmané krajiny EÚ – Slovensko
a Francúzsko. Tieto charakteristiky zároveň možno v značnej miere vzťahovať na
problematiku migrácie – v zmysle jej vysvetlení ako i možného vývoja. Pri posudzovaní
ekonomickej migrácie v rámci EÚ treba posudzovať viaceré skutočnosti. Nie je zanedbateľné,
že Francúzsko svojou populáciou takmer dvanásťnásobne prevyšuje populáciu
Slovenskej republiky. Relatívne značné absolútne čísla migrácie by sa tak v konkrétnom
prípade Slovenska a Francúzska vo svojich dopadoch na spoločnosť, ekonomiku, sociálny
systém atď. prejavili úplne inak. Z pohľadu ekonomickej migrácie je relevantné zohľadňovať
tak aktuálnu, ako aj predpokladanú úroveň ekonomiky v oboch krajinách. Vyspelosť
Francúzska predurčuje túto krajinu do pozície cieľovej krajiny, naproti tomu aktuálna
ekonomická úroveň na Slovensku vo vzťahu k ostatným členským krajinám hovorí viac
v prospech ekonomickej emigrácie. V tomto kontexte treba ďalej vidieť stabilný kontinuálny
(ale pomerne nižší) hospodársky rast v krajinách pôvodnej EÚ-15 a zároveň výrazný,
dynamický rast krajín, ako je Slovensko alebo napr. pobaltské krajiny. Predpoklad
zbližovania týchto rôznych úrovní je zároveň predzvesťou ochabovania emigrácie z nových
členských krajín, ale tiež zatraktívňovania ich pracovných trhov pre občanov ďalších
členských krajín ako aj migrantov z krajín mimo EÚ. Migračné toky síce nemožno presne
predpovedať, lebo ide o mnoho meniacich sa faktorov a premenných, ktoré vystupujú
v pozadí migrácie. Možno sa pokúšať aspoň o približné odhady.
Aj v tejto oblasti sa odzrkadľuje skutočnosť (významná z pohľadu snahy
o komplexnejší prístup k predmetu tejto práce), že vedľa seba stoja vo vzťahu k histórii EÚ
dve odlišné krajiny – jedna stála pri počiatkoch jej zrodu a oveľa skôr mohla profitovať zo
zrušenia ciel, bariér obchodu, voľného pohybu osôb, kapitálu, tovarov a služieb, druhá sa do
jej fungovania aktívne zapája len od roku 2004 a aj to len v rozsahu do istej miery
oklieštenom uplatňovaním prechodných období.371 Vzťah pôvodná a nová členská krajina
je v kontexte migrácie v EÚ stále príznačný, lebo vo veľkej časti prípadov (hoci nie výlučne)
platí, že migrácia v EÚ smeruje najmä z nových členských krajín do starých členských krajín.
Toto nazeranie na problematiku som upresnil v kapitole 3.3. Migračné toky a trendy
v Európskej únii, kde som vyčlenil tri základné skupiny ekonomickej migrácie v rámci EÚ
nasledovne: migrácia z oblastí s nižším HDP na obyvateľa do oblastí s vyšším HDP, migrácia
z oblastí s vyšším HDP na obyvateľa do oblastí s nižším HDP a migrácia na pozadí
fungovania inštitúcií EÚ.371 Hoci v dôsledku uplatňovania prechodných období na voľný pohyb pracovných síl Slovensko ešte nemôže plne využívať všetky výhody členstva v EÚ, pozitívne z pohľadu voľného pohybu osôb je v súčasnosti napríklad i to, že občanom SR na cestovanie do členských štátov Únie stačí len občiansky preukaz.
104
V práci som upozornil aj na relatívnu rozšírenosť znalosti francúzskeho jazyka vo
svete (porovnaj s rozšírením slovenčiny) a významné koloniálne pozadie francúzskej
migrácie, kým Slovensko je pomerne mladá krajina, ktorá sa ešte len dostáva do povedomia
potenciálnych turistov, migrujúcich pracovníkov či študentov aj zo vzdialenejších častí Únie.
Už skôr som upozornil aj na to, že pri rozhodovaní sa o migrácii do konkrétnej krajiny
zohráva významnú rolu aj informovanosť (dostupnosť informácií) o tejto krajine pre toho, kto
migráciu zvažuje.
Možno konštatovať, že koncept migračnej politiky je dlhodobejší, celistvejší v prípade
Francúzska, s ohľadom práve na jeho dlhoročné skúsenosti. Kým viaceré krajiny EÚ (a tak aj
Francúzsko) sa už v uplynulých rokoch začali aktívne ohliadať najmä po odborníkoch
a nedostatkovej kvalifikovanej pracovnej sile (zelené karty pre počítačových expertov
v Nemecku, v Českej republike projekt „Aktívny výber kvalifikovaných zahraničných
pracovníkov“ apod.), na Slovensku, zdá sa, chýba konzekventný dlhodobý koncept či
obsiahlejšia stratégia v oblasti migrácie. Počiatky konkrétnejšej migračnej politiky372 na
Slovensku sa datujú len od roku 1993, kedy vláda schválila Zásady migračnej politiky
Slovenskej republiky. V zásade sa dnes už ale vo viacerých bodoch Slovensko koordinuje
(najmä oblasti migrácie z tretích krajín) s Európskou úniou – s dôrazom na to, že sa v roku
2007 stáva vonkajšou krajinou Schengenského priestoru. V roku 2005 vláda schválila
Koncepciu migračnej politiky Slovenskej republiky, ktorá už plne zohľadnila skutočnosť
formovania jednotnej migračnej politiky členských štátov EÚ.
Porovnávajúc voľný pohyb osôb na príklade Francúzska a Slovenska považujem za
relevantné uviesť, že občania FR môžu využívať možnosť voľného pohybu v celej Únii, kým
občania SR v plnom rozsahu iba v tých krajinách, ktoré nevyužili možnosti prechodných
období definovaných v Prístupovej zmluve. Paradoxne ale, stačí obmedzenie migrácie na
jednej strane, aby nemohla v plnej miere profitovať z ekonomickej migrácie žiadna zo strán.
Nasledujúce dve kapitoly poukážu aj na tie pozitíva a negatíva, ktoré pomôžu dokumentovať
toto tvrdenie.
6.2. Pozitívne prejavy ekonomickej migráciePri skúmaní hlavnej hypotézy tejto práce som na konkrétnych prípadoch poukázal,
v čom ekonomická migrácia je a prípadne môže byť pozitívne prínosná pre zúčastnené strany.
S ohľadom na predmet a rámcové vymedzenie tejto práce treba vidieť štyroch hlavných
372 Viac na http://www.employment.gov.sk/new/index.php?SMC=1&id=2050 (5.4.2007).
105
aktérov: migranta, krajinu jeho pôvodu, cieľovú krajinu a napokon úroveň Európskej únie
vytvárajúcej celkový rámec pre voľný pohyb osôb medzi jednotlivými členskými štátmi.
Pri posudzovaní pozitívnych prejavov migrácie z pohľadu EÚ som si všimol niekoľko
možných aspektov, ktoré som podrobnejšie rozobral už skôr. Išlo najmä o možnosť
prehlbovania európskej identity prostredníctvom mobility občanov EÚ, tak v pracovnej ako
napríklad aj v študijnej oblasti. Najmä pri posudzovaní budúcnosti a perspektívy Únie treba
venovať tejto téme zvláštnu pozornosť. Súčasne však v ekonomickej oblasti podporovaná
mobilita pracovných síl prináša možnosť flexibilne reagovať na potreby spoločného
európskeho trhu práce. Nie nevýznamné je aj konštatovanie, že nesúlad dopytu a ponuky
práce je možné riešiť z vnútorných (vlastných) zdrojov EÚ. V globálnom meradle zas možno
hovoriť o zvyšovaní celkovej konkurencieschopnosti Únie lepšou spoluprácou napr.
vedeckých pracovníkov, rôznych špecialistov a vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí
majú v dôsledku voľného pohybu osôb možnosť prenášať a rozvíjať svoje skúsenosti
a vedomosti tam, kde sú na to vytvorené optimálne podmienky (technologická vybavenosť,
vedecké zázemie a pod.). V rovine vzdelanosti a kvalifikácie je pozitívne aj to, že v súvislosti
s ekonomickou migráciou sa celková kvalifikácia pracovníkov – občanov EÚ – zvyšuje.
Možnosť migrácie tiež napomáha úmyslu budovať znalostnú ekonomiku a podobne týmto
spôsobom tiež prispievať k zvyšovaniu konkurencieschopnosti EÚ v zmysle sledovania
cieľov Lisabonskej stratégie. V oblasti politickej a právnej som zas upozornil na – podľa
môjho názoru – významný aspekt mobility pracovníkov nad rámec vlastnej krajiny:
poskytnutie lepších možností práce a rozširovania voľby zamestnania, v istom zmysle teda
zabezpečenie „väčšej slobody“ občanom EÚ. Z pohľadu Únie je akiste pozitívnym prejavom
ekonomickej migrácie aj vytváranie sociálnych, obchodných a investičných väzieb medzi
jednotlivými členskými krajinami. Aj vďaka tomu možno očakávať, že rozdiely medzi týmito
krajinami sa budú postupne zmenšovať. Samostatnou oblasťou, ktorú možno nahliadať
pozitívne práve z pohľadu fungovania Európskej únie, je uspokojovanie dopytu centrálnych
inštitúcií, ktoré potrebujú pracovníkov z jednotlivých členských krajín.
V zmysle hypotézy tejto práce o prínosnosti migrácie pre jednotlivé členské krajiny
patrí k významným pozitívam na strane cieľovej krajiny akumulácia ľudského kapitálu, ktoré
musíme vidieť aj vo svetle skutočnosti, že cieľová krajina získava kvalifikovanú pracovnú
silu bez toho, aby financovala jej dovtedajšiu výchovu. To môžeme pozorovať napr.
v dôsledku bilaterálnych dohôd Francúzskej republiky s novými členskými krajinami, ktoré
de facto pozmeňujú celkové okolnosti prechodných období. Keďže sú migranti väčšinou
mladí a vzdelaní, možno tiež hovoriť o istej „demografickej injekcii“ pre prijímajúcu
106
spoločnosť. Dochádza tiež k obohateniu kultúry a k zvyšovaniu kultúrnej diverzity. Pri tomto
bode je možné nahliadať identitu Európanov z dvoch pohľadov – z pohľadu jednotlivých
národných spoločenstiev a z pohľadu EÚ v istej miere presahujúceho predošlú skutočnosť.
Medzi početnými identitami v Európe, cez ktoré sa Európania reflektujú, figuruje i európska
identita.373
V ekonomickej oblasti sú pre cieľovú krajinu dôležité (opäť) najmä flexibilné
reagovanie na potreby trhu práce a vypĺňanie medzier na trhu práce – predovšetkým
možnosťou obsadzovania zle platených a spoločnosťou nedocenených pracovných miest.
Deje sa tak paralelne so skutočnosťou, že migranti lepšie reagujú na regionálne rozdiely ako
domáci pracovníci (ilustroval som to na príklade Talianskej republiky). Aj tak môže krajina
utvárať podmienky na oživenie stagnujúcich odvetví ekonomiky. S týmito aspektmi následne
možno spájať predpoklad ekonomického rastu umožneného aj relevantnou mobilitou
pracovných síl. Z pohľadu trhu práce je pri migrácii významné dopĺňanie a rozširovanie
domácej ponuky práce. Naviac, ak sú imigranti v komplementnom vzťahu k domácim
pracovníkom, nárastom ich počtu rastie aj produktivita práce a mzdy v spoločnosti. Legálna
migrácia v cieľovej krajine tiež odvádza dane a zvyšuje dopyt po tovare a službách.
V samostatnej kapitole venovanej Francúzsku som tiež vysvetlil, že ak by v prípade
imigrantov išlo o výrazne lacnejšiu pracovnú silu, táto skutočnosť by sa pozitívne prejavila
cez vyššiu konkurencieschopnosť tovarov a služieb vyplývajúcu zo vzťahu nákladov výroby
a ceny produktu. Tak ako z pohľadu Únie, aj z pohľadu cieľovej i domácej krajiny je
prínosom vytváranie rôznych sociálnych a ekonomických väzieb medzi týmito krajinami.
Za základné pozitívum ekonomického charakteru na strane krajiny pôvodu možno
považovať s emigráciou z krajiny spojené znižovanie nezamestnanosti a zároveň nákladov
s ňou spojených v oblasti rôznych podpôr. To skutočne bol aj prípad Slovenska, najmä
v posledných rokoch, kedy naviac vláda Mikuláša Dzurindu migráciu za týmto účelom
priamo podporovala.374 Ekonomický významným je však aj prílev nového zdroja príjmov
často v podobe silnejšej meny – remitencií, ktoré zvyšujú národný dôchodok krajiny.
Remitencie zároveň možno využiť na úspory alebo na investovanie, ale tiež sa môžu prejaviť
na raste ekonomiky rôznymi inými spôsobmi – napr. zvyšovaním dopytu po tovaroch
373 „Among the multiple identities by which Europeans understand themselves is a European one.“BURGESS, J. Peter: „What´s so European about the European Union? Legitimacy between Institution and Identity.“ European Journal of Social Theory, London 2002, str. 476.374 V rámci vnútornej migrácie mali motivačne pôsobiť napr. jednorazový finančný príspevok na sťahovanie v rámci Slovenska pre tých, ktorí sa za prácou vysťahovali do iného regiónu (príspevok sa mohol vyšplhať do výšky niekoľkých tisíc), priamymi i nepriamymi opatreniami sa snažila motivovať aj migráciu do susedných krajín (najmä prípad Českej republiky a Maďarska) – príplatkami na cestovné náklady a pod.
107
a službách, v zlepšovaní životnej úrovne apod. Pre krajinu pôvodu pri podporovaní okružnej
migrácie iste patrí aj zhodnocovanie ľudského kapitálu a ako efekt spätnej migrácie následné
využitie nadobudnutého know-how v domácej krajine.
V prípade migranta je očakávaný pozitívny prínos migrácie základným predpokladom,
že k migrácii vôbec dôjde. Hoci v prípade mnohých migrantov môžu zohrávať významnú rolu
krátkodobé, bezprostredné efekty ekonomickej migrácie, nezanedbateľný je aj ich dlhodobý
rozmer. V tomto duchu treba nahliadať aj na lepšie pracovné a životné podmienky nielen ako
na okamžitý cieľ v dôsledku migrácie (podľa Svetovej banky napr. znižovanie chudoby medzi
migrantmi)375, ale tieto lepšie podmienky sa môžu neskôr prejaviť aj v dôsledku budúcich
príjmov viazaných na zahraničnú skúsenosť. To už hovorím o ďalšom pozitívnom prejave
migrácie, ktorým je získavanie know-how a medzinárodných skúseností, ale napr. aj
zlepšovanie sociálnych kompetencií migranta. Ten sa môže zdokonaľovať v znalosti jazyka
cieľovej krajiny a túto znalosť takisto neskôr uplatniť vo svojom profesijnom raste. Na vyššie
príjmy v novej krajine sa viaže aj možnosť vytvárania úspor z týchto príjmov. V tomto bode
ale treba vhodne zohľadniť nové životné náklady, ktoré môžu byť až výrazne vyššie než
v domácej krajine, preto by mal byť migrant pri očakávaniach prínosov migrácie opatrný
a snažiť sa získať čo najviac informácií o podmienkach v cieľovej krajine skôr, než si ju
definitívne zvolí. U viacerých migrantov však môže ísť aj o úplne iné motívy
neekonomického charakteru a takú podobu potom budú mať aj individuálne prínosy migrácie
pre nich. Môže ísť jednoducho o vyhľadávanie exotickej skúsenosti či potrebu prekročiť kruh
vlastného prostredia (rodina, známi, krajina...). Všeobecne však možno medzi klady migrácie
zaradiť získanie nových sociálnych kontaktov a väzieb, ktoré môžu byť neskôr vhodne
využité aj z pohľadu viacerých zúčastnených strán, ktoré tu spomínam. Členské krajiny EÚ
by napokon mali samy zohľadňovať aj tie pozitíva, ktoré prináša migrácia migrantom, keďže
ide o ich vlastných občanov.
Napriek odporúčaniu zohľadňovania prínosov pre občanov EÚ, migračné toky sú
prínosné pre oba regióny, lebo zvyšujú celkové bohatstvo (hospodársky rast, úspory,
spotreba, remitencie atď.) a efektívnosť (flexibilita, oživenie stagnujúcich odvetví,
obsadzovanie miest, o ktoré nemá domáce obyvateľstvo záujem, znižovanie nezamestnanosti
vo vlasti apod.). Vzťah možného pôsobenia migrácie na ekonomiku však možno aj otočiť.
Ďalším možným záverom plynúcim zo štúdia skúseností migrácie v EÚ tak je konštatovanie,
že „dobre fungujúca ekonomika pomáha začleneniu prisťahovalcov do spoločnosti, kým
masová imigrácia pomáha ekonomike iba krátkodobo (v 60tych rokoch Nemecko, dnes zrejme
375 In: http://zpravodajstvi.ecn.cz/index.stm?apc=zzsx3--&x=1959868 (26.3.2007).
108
Španielsko).“376 Dôležitým v kontexte tejto kapitoly je i záver správy Svetovej banky
„Migrácia a remitencie: východná Európa a bývalé krajiny Sovietskeho zväzu“, ktorý dopĺňa
a zároveň potvrdzuje moje dôvodenie, že koordinovaná migrácia prináša výhody pre krajiny
i migrantov.377
6.3. Možné negatíva a riziká ekonomickej migrácieMyslím si, že pre Úniu by bola migrácia eventuálne negatívnym javom v dvoch
prípadoch. Ak by pre ňu samu bola migrácia škodlivá z pohľadu fungovania a perspektív EÚ,
ale tiež ak by bola škodlivá pre jednotlivé členské krajiny Únie. Na úrovni Únie som našiel
iba tú komplikáciu spojenú s vnútornou ekonomickou migráciou v rámci EÚ, že môže
v podobe rozdielnych názorov a pozícií jednotlivých členských krajín táto problematika
narúšať vnútorný dialóg a v dôsledku toho aj prípadné prehlbovanie integrácie a spolupráce
v EÚ. Možný sporný bod diskusií sa mi tak javí ako jediné relevantné riziko z pohľadu EÚ.
Ale ani z pohľadu členských krajín, domnievam sa, nejde o tak závažné riziká, že by malo
vyvstať úsilie o obmedzovanie a sprísnenú kontrolu mobility medzi členskými krajinami.
Tak napr. riziko sociálneho a mzdového dumpingu na strane cieľovej krajiny, ako som
o ňom písal v kapitole venovanej Francúzsku, možno tiež nazerať z viacerých zorných uhlov
pohľadu. Na jednej strane síce ako riziko vytláčania domácich pracovníkov lacnejšou
zahraničnou pracovnou silou, na strane druhej však ako možnosť práve cez lacnejšiu
pracovnú silu zvýšiť konkurencieschopnosť výroby. Hypotetické riziko znižovania ceny práce
s nárastom ponuky práce sa zatiaľ v praxi nemalo nikde výrazne preukázať, keďže takému
procesu stoja v ceste rôzne regulátory, akými je inštitút minimálnej mzdy či činnosť odborov.
Za relevantné však chápem riziko možného oneskorenia štrukturálnych zmien v prípade
spoliehania sa na lacnú pracovnú silu, ktoré by teoreticky mohlo deformovať oblasť
investovania do inovácií, do nových technológií a do budúceho vývoja vôbec – za
predpokladu, že dostatočnú výhodu v konkurenčnej súťaži poskytuje samotná dispozícia
lacnejšou pracovnou silou. Podľa ekonomických autorov (napr. prof. Drahoš Šíbl378) treba
vnímať aj mieru, v ktorej môžu remitencie zhoršovať platobnú bilanciu cieľovej krajiny.
V istom zmysle by sa nemalo podceniť ani riziko možného docielenia závislosti niektorého
sektoru na zahraničnej pracovnej sile. Toto riziko viazané na „zahraničnú“ pracovnú silu však
376 GÁLISOVÁ, Marína, HANUS, Martin: „Európa na nespoznanie“, .týždeň, 45/2006, 6. novembra 2006, str. 25.377 In: http://zpravodajstvi.ecn.cz/index.stm?apc=zzsx3--&x=1959868 (26.3.2007).378 ŠÍBL, Drahoš: Ekonomická interdependencia vo svetovej ekonomike. Ekonomická univerzita v Bratislave, Bratislava 1995. ŠÍBL, Drahoš, ŠAKOVÁ, Beáta: Svetová ekonomika, Internacionalizácia – integrácia – globalizácia – interdependencia. (Druhé doplnené vydanie.) SPRINT, Bratislava 2002.
109
možno opäť v kontexte spoločného ekonomického priestoru EÚ (jednotný trh, spoločná mena,
európsky trh práce) nazerať menej kriticky, než v prípade migrácie z tretích krajín. V tomto
bode sa tak odvolávam k vyššie uvedenému pozitívu možnosti uspokojovania potrieb
európskeho trhu práce z vlastných zdrojov – z jednotlivých členských krajín. Za vypuklé
v súčasnosti v rámci Únie nemožno považovať ani riziko problémov vo vzťahu majorita –
minorita a možných konfliktov v takto nazeranom vzťahu, teda aspoň nie v prípade, že
ekonomická migrácia medzi jednotlivými členskými krajinami EÚ (na rozdiel od migrácie
z tretích krajín) vykazuje takú nízku mieru, ako som ukázal v kapitole venovanej vzťahu
ekonomickej migrácie a Európskej únie.
Pokiaľ ide o negatíva na strane krajiny pôvodu, vo viacerých prípadoch možno vnímať
ich krátkodobý charakter, ktorý môže byť vykompenzovaný v dlhodobom horizonte. Myslím
tu napr. možný dočasný odliv mozgov – teda za predpokladu, že sa po čase relevantná časť
migrantov do krajiny vráti, tak ako to zaznamenalo napr. vyššie citované Írsko či Južná
Kórea. S emigráciou preč z vlastnej krajiny sa môže prejaviť tiež nedostatok kvalifikovanej
pracovnej sily v určitom sektore, ktorý naviac môže tlačiť na cenu práce. Pri skúmaní
ekonomickej migrácie musíme zohľadniť aj možnosť zhoršenia vekovej a vzdelanostnej
štruktúry obyvateľstva v prípade, že odchádzajú najmä mladí a vzdelaní ľudia. Pod vplyvom
úvah niektorých autorov (D. Drbohlav379) a pre objektívnosť práce som považoval za vhodné
zmieniť v dôsledku emigrácie aj možnosť straty nezávislosti a prejavov politickej nestability.
Ozrejmil som ale tiež, že aj pri najvyšších možných migračných tokoch medzi členskými
krajinami EÚ (ktoré sú však všeobecne veľmi nízke) pri zohľadnení cieleného vyrovnávania
rozdielov medzi týmito krajinami (a ktoré je súčasne aj prejavom migrácie) nemožno
predpokladať otrasy takéhoto charakteru, a najmä nie v spoločnom priestore s jedným
inštitucionálnym a ekonomickým zastrešením. Možné riziká samozrejme treba vidieť
a zohľadňovať. Opomínať pri tom však nesmieme špecifickosť rámca EÚ, ktorý vyplýva
z existencie spoločného trhu, prepojenia ekonomík, jednej meny atď.
Pokiaľ ide o také riziká, ktoré sa s migráciou spájajú predovšetkým z pohľadu
samotného migranta, v kontexte predmetu tejto práce nemožno relevantne zvažovať (s
odkazom na komunitárne právo) riziko nerovného zaobchádzania s migrantom v cieľovej
krajine i vôbec riziko, že sa oni stanú obetnými baránkami výkyvov hosťujúcej ekonomiky
a následných opatrení. Pri konzekventnom uplatňovaní európskeho práva totiž každému
občanovi EÚ prináleží v ktorejkoľvek členskej krajine také postavenie, aké majú domáci
379 DRBOHLAV, Dušan: Migrace v ČR a ve světě; demografické a ekonomické aspekty. Prezentácia v rámci verejnej debaty – seminára Pracovní migrace do České republiky v Senáte Parlamentu ČR 30.6.2004.
110
pracovníci tejto krajiny. Za negatívne prejavy migrácie, ktoré tu môžeme brať do úvahy, je
vytrhnutie migranta z jeho prostredia (napr. prerušenie rodinných väzieb)380 a v tejto súvislosti
aj možnosť frustrácie z pobytu v novom prostredí. Nie je prekvapivé, že najmä v prípade
migranta tak jednoznačne prevládajú pozitíva nad možnými negatívami, lebo – dovolím si
tvrdiť – to je aj vnútornou podstatou procesu samotnej migrácie. Dôležitým predpokladom je
tu azda iba maximálna miera informovanosti tak, aby sa migrant pri voľbe migrácie naozaj
mohol rozhodovať podľa pravdivých a dostatočných informácií. Opäť ale, domnievam sa, že
riziko opačného prípadu je pri ekonomickej migrácii v rámci EÚ pomerne nízke.
Po uvedení všetkých týchto skutočností chcem na tomto miesto skonštatovať
potvrdenie hypotézy, že ekonomická migrácia vo vnútri EÚ je pozitívnym prínosom pre
jednotlivé štáty Únie – minimálne z toho dôvodu, že prevládajú preukázateľné pozitíva nad
možnými negatívami a rizikami. Napokon konštatovanie pozitívnej prínosnosti ekonomickej
migrácie pre jednotlivé štáty EÚ môžeme rozšíriť aj o poznanie, že ekonomická migrácia
v rámci EÚ je pozitívnym prínosom tiež pre Európsku úniu (jej fungovanie, sledovanie cieľov
jej politík, jej budúcnosť atď.) ako aj pre samotných migrujúcich pracovníkov.
380 Na druhej strane najmä trvalá migrácia je často spojená s reunifikáciou rodín.
111
ZÁVER
Cieľom tejto práce pri celkovom skúmaní oblasti migrácie, konkrétne ekonomickej
migrácie medzi členskými krajinami EÚ, bolo verifikovať hypotézu postulovanú v úvode.
Teda či možno považovať za pravdivé tvrdenie, že ekonomická migrácia v rámci EÚ je
pozitívnym prínosom pre jednotlivé štáty Únie. Na pozadí teoretických poznatkov doplnených
viacerými empirickými zisteniami (štatistiky, tabuľky, grafy a i.) som ukázal, že skutočne
v procese migrácie prevládajú jej kladné stránky nad tými zápornými, resp. že možné prínosy
prevládajú nad možnými rizikami. O to výraznejšie, že ide o špecifickú oblasť fungovania
voľného pohybu osôb v Únii a o uplatňovanie komunitárneho práva vôbec, o spoločné
politiky a o prepojené ekonomiky týchto štátov. Teda ide o také okolnosti, v ktorých sa
čiastočne alebo vôbec neprejavujú viaceré možné negatíva, ktoré sa bežne vyskytujú pri
otázke migrácie v globálnych podmienkach (a napr. pri migrácii z tretích krajín). Ukázal som
tiež, že migrácia sa môže v prevládajúcej miere pozitívne prejaviť tak na strane cieľovej
krajiny, ako aj na strane krajiny pôvodu migranta, súčasne ale, že je takýmto spôsobom
pozitívne prínosná aj z pohľadu fungovania a cieľov Európskej únie ako aj z pohľadu
samotného migranta.
Popri dôraze, ktorý som kládol na Európsku úniu, pokúsil som sa pre lepšie priblíženie
komplexnosti problematiky nahliadnuť aj na dva konkrétne príklady – skúsenosti vybraných
členských krajín s migráciou. Určitý „typ“ v zjednodušenom náhľade krajín EÚ aj v kontexte
migrácie predstavoval modelový prípad Slovenska, ktorému v pozícii istého pendanta
vystupovalo Francúzsko. Na týchto krajinách som okrem iného mohol zdôrazniť nutnosť
vývojového pohľadu na migráciu, ktorá sa mení v čase pod vplyvom rôznych okolností. Popri
viacerých odlišnostiach medzi týmito krajinami som poukázal aj na nie nevýznamnú
112
podobnosť – v oblasti možnej rezonancie otázok migrácie v politickej oblasti, podľa toho,
pred ako závažnými problémami spoločnosť stojí (vysoká nezamestnanosť alebo naopak
nedostatok pracovných síl, nepokoje na predmestiach a pod.). Najdôležitejším je tu ale
opätovné konštatovanie, že ekonomická migrácia môže prinášať žiadané pozitívne prejavy tak
pre prijímajúcu ako i vysielajúcu krajinu. Nepriamo to potvrdzuje aj Francúzsko, ktoré síce
využíva reštrikčné opatrenia vo vzťahu k migrácii pracovných síl z nových členských štátov,
súčasne však robí istý prielom týmto opatreniam v podobe mnohých bilaterálnych dohôd,
ktoré mu majú zaručiť možnosť prijímania mladých odborných pracovníkov.
Skúmajúc charakter migrácie definovanej diplomovou prácou možno aj v tejto oblasti
vysloviť niekoľko základných záverov. Medzi členskými štátmi migrujú najmä mladí
vzdelaní ľudia bez výrazných záväzkov (napr. rodinných). V tejto práci som tiež definoval tri
hlavné skupiny ekonomickej migrácie v rámci EÚ. V prvom a najmasovejšom prípade ide
o migráciu z prostredia menej vyvinutých ekonomík (merané najmä úrovňou HDP na
obyvateľa) do prostredia vyspelejších ekonomík. Druhý prípad dopĺňa túto skupinu
konštatovaním, že za istých špecifických okolností môže ekonomická migrácia prebiehať aj
opačným smerom. Ide najmä o vysielanie zamestnancov zamestnávateľom do cieľových
krajín spolu s investíciami firmy, resp. do dcérskych spoločností, pritom je ale takýto
zamestnanec platený podľa pomerov domácej, nie hosťujúcej krajiny. Druhým vysvetlením
takejto migrácie je skutočnosť, že v niektorých prípadoch môžu nad ekonomickými motívmi
prevládnuť neekonomické, napr. získavanie nových skúseností, osvojovanie si jazyka a pod.
Za tretiu hlavnú skupinu ekonomickej migrácie v EÚ som označil tú, ktorá sa primárne spája
s jej fungovaním, teda ide o zamestnancov rôznych európskych inštitúcií, ako sú úradníci,
prekladatelia, tlmočníci, právnici, europoslanci a pod.
Pri skúmaní tejto problematiky som tiež poukázal na skutočnosť, že popri cielenom
vyrovnávaní rozdielov medzi krajinami EÚ (a v súčasnosti toto smerovanie potvrdzuje aj
vyšší hospodársky rast najmä u nových členov Únie v porovnaní s krajinami EÚ-15) práve
prvá najsilnejšia skupina ekonomickej migrácie výrazne klesne. Dodávam ale, že ani dnes jej
úroveň nie je taká, že by mohla spôsobiť akýkoľvek rozvrat hosťujúcich systémov. Z pohľadu
Únie si tak dlhodobejšie a cielenejšie úsilie vyžiada skôr problematika migrácie z tretích
krajín, najmä preto – ako to tvrdí profesor ekonómie Drahoš Šíbl – že „rýchla
internacionalizácia ekonomík a kultúry naznačuje, že rast migrácie bude pokračovať aj
113
v nasledujúcich rokoch.“381 Napokon ale, o akúkoľvek ekonomickú migráciu by šlo, vždy je
možné dbať o to, aby prevládli jej pozitívne prejavy nad možnými rizikami.
PRAMENE A LITERATÚRA
Literatúra:
ALVAREZ–PLATA, Patricia, BRÜCKER, Herbert, SILIVERSTOVS, Boriss: „Potential
Migration from Central and Eastern Europe into EU-15“, Deutsches Institut für
Wirtschaftsforschung (DIW), Berlin 2003.
BARŠOVÁ, Andrea: Pracovní migrace v EU: Nové politiky členských zemí týkající se
imigrace občanů třetích zemí za účelem práce jako zdroj inspirace pro Českou republiku.
Prezentácia v rámci verejnej debaty – seminára Pracovní migrace do České republiky
v Senáte Parlamentu ČR 30.6.2004.
BOERI, Tito, BRÜCKER, Herbert: Migration, Coordination Failures and EU Enlargement.
Deutsches Institut für Wirtschaftsforschung (DIW), Berlin 2005.
BOND, Martyn, SMITHOVÁ, Julie, WALLACE, William: Význační Evropané. Evropský
literární klub, Praha 1998.
BURGESS, J. Peter: What´s so European about the European Union? Legitimacy between
Institution and Identity. In: European Journal of Social Theory, London 2002, str. 465 – 479.
381 ŠÍBL, Drahoš, ŠAKOVÁ, Beáta: Svetová ekonomika, Internacionalizácia – integrácia – globalizácia – interdependencia. Druhé doplnené vydanie. SPRINT, Bratislava 2002, str. 178.
114
ČAPLOVIČ, Dušan; ČIČAJ, Viliam; KOVÁČ, Dušan; LIPTÁK, Ľubomír; LUKAČKA, Ján:
Dejiny Slovenska. Academic Electronic Press, Bratislava 2000.
ČEPČÁNYOVÁ, Jana: Reálie frankofónnych krajín. Fraus, Bratislava 1999.
DRBOHLAV, Dušan: Migrace v ČR a ve světě; demografické a ekonomické aspekty.
Prezentácia v rámci verejnej debaty – seminára Pracovní migrace do České republiky
v Senáte Parlamentu ČR 30.6.2004.
Eurobarometer: Europeans and Languages – Fieldwork: May – June 2005. Special
Eurobarometer 237 – Wave 63,4. September 2005.
European Commission: The Internal Market – Ten Years without Frontiers. Brussels, 2003.
European Commission: Functional of the Transitional Arrangements set out in the 2003
Accession Treaty. Brussels, 2006.
Eurostat: Eurostat Labour Force Survey. Luxembourg 2001.
GÁLISOVÁ, Marína, HANUS, Martin: Európa na nespoznanie. In: .týždeň, 45/2006, 6.
novembra 2006, str. 22 – 25.
HAKENBERG, Waltraud: Základy evropského práva. (2., aktualizované vydanie.) C. H.
Beck, Praha 2005.
HAMMAR, Tomas: European Immigration Policy: A Comparative Study. Cambridge, UK:
Cambridge University Press 1985
CHVOJKA, Milan: Ekonomika a peniaze v kocke. In: Profit, 4. apríla 2007, str. 68.
KATUŠČÁK, Boris: Nadnárodná migrácia za prácou zo Slovenska do EÚ. Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, 6. novembra 2006. (Štúdia v archíve autora.)
115
KLOKOČKA, Vladimír, WAGNEROVÁ, Eliška: Ústavy států Evropské unie. Linde, Praha
1997.
KĽUČKA, Ján, MAZÁK, Ján a kol.: Základy európskeho práva, Iura Edition, Bratislava
2004.
Kolektív autorov: Slovník spoločenských vied. (Prvé vydanie.) Slovenské pedagogické
nakladateľstvo, Bratislava 1997.
Kolektív autorov: Budúcnosť Európy a ústavná zmluva. Úrad vlády Slovenskej republiky,
Bratislava 2004.
Kolektív autorov: Dejiny Európy. (Tretie, doplnené vydanie.) Mladé letá, Bratislava 2001.
Kolektív autorov: Európa medzi identitou a integritou. Filozofická fakulta Prešovskej
univerzity v Prešove, 2002.
KOLLÁR, Miroslav, MESEŽNIKOV, Grigorij, BÚTORA, Martin (editori): Slovensko 2006,
Súhrnná správa o stave spoločnosti. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2007.
KOVÁČ, Dušan: Dejiny Slovenska. Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2001.
LEE, Everett, S.: A theory of migration. In: Demography 3/1966, str. 47 – 57.
MAJCHRÁK, Jozef, ČOBEJOVÁ, Eva: Cieľ: Slovensko. In: .týždeň, 45/2006, 6. novembra
2006, str. 16 – 21.
ONDREJČÍK, Juraj: Facka Francúzsku – čo nás ešte čaká. In: SME, 8.11.2005, str. 16.
PIŤO, Vojtech, PIŤOVÁ, Mária: Slovník cudzích slov. KNIHA-SPOLOČNÍK, Bratislava
2001.
POKOJNÁ, Katarína: Pracovné príležitosti v EÚ. In: Profit, 4. apríla 2007, str. 42.
116
ŠATAVA, Leoš: Národnostní menšiny v Evropě. Encyklopedická příručka. Ivo Železný,
Praha 1994.
ŠÍBL, Drahoš: Ekonomická interdependencia vo svetovej ekonomike. Ekonomická univerzita
v Bratislave, Bratislava 1995.
ŠÍBL, Drahoš, ŠAKOVÁ, Beáta: Svetová ekonomika, Internacionalizácia – integrácia –
globalizácia – interdependencia. (Druhé doplnené vydanie.) SPRINT, Bratislava 2002.
Štatistický úrad Slovenskej republiky: Zahraničné sťahovanie a cudzinci v Slovenskej
republike v roku 2005, Bratislava 2007.
TURNOVEC, František: Political economy of European Integration. Charles University in
Prague, The Karolinum Press, Prague 2003.
ZAREMBA, Maciej: Poznáš nejakého poľského inštalatéra? Je voľný?. In: SME, č.10, roč.
16, 13.1.2007, str. 14.
ŽÁK, Milan a kol.: Velká ekonomická encyklopedie. (Druhé rozšírené vydanie.) Linde, Praha
2006.
ŽALOUDEK, Karel: Encyklopedie politiky. Libri, Praha 2004.
Elektronické zdroje:
Český štatistický úrad: „Fenomén migrace v evropském kontextu“. In:
http://www2.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/FD002D33AE/$File/1527-04-01.pdf
(12.4.2007).
DANIELOVÁ, Kateřina: „Imigrační politika Francie se zaměřením na současnou situaci“.
In: http://www.migraceonline.cz/clanky_f.shtml?x=159796 (12.4.2007).
117
DE WENDEN, Catherine Wihtol: „Ouverture et fermeture de la France aux étrangers. Un
siècle d´évolution.“ In: http://www.cairn.info/article.php?
ID_REVUE=VING&ID_NUMPUBLIE=VIN_073&ID_ARTICLE=VING_073_0027
(8.4.2007).
DRBOHLAV, Dušan: „Evropa a proces mezinárodní migrace“. In:
http://www.integrace.cz/integrace/clanek/.asp?id=229 (6. 12. 2004).
DUMONT, Jean-Christophe, LEMAÎTRE, Georges: „Counting immigrants and expatriates in
OECD countries: A new perspective“. In: http://www.oecd.org/dataoecd/27/5/33868740.pdf
(8.4.2004).
Eurostat: Eurostat yearbook 2006. In:
http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-CD-06-001/EN/KS-CD-06-001-
EN.PDF (31.3.2007).
GEDDES, Andrew: „Migrace v rozšířené Evropě“. In:
http://www.gac.cz/documents/Migrace.pdf (27.3.2007).
GERSTNEROVÁ, Andrea: „Demografický vývoj v Evropské unii“. In:
http://www.migraceonline.cz/clanky_f.shtml?x=160671 (6.12.2004).
HAMILTON, Kimberly, SIMON, Patrick, VENIARD, Clara: „Výzva francouzské
rozmanitosti“. In: http://www.migraceonline.cz/clanky_f.shtml?x=159793 (12.4.2007).
I-EUROPA: „Migrácia a remitancie: východná Európa a bývalé krajiny Sovietskeho zväzu”.
In: http://www.euractiv.sk/mobilita/analyza/migracia-a-remitancie-vychodna-europa-a-
byvale-krajiny-sovietskeho-zvazu (14.3.2007).
JANČÍK, Ľuboš: „NBS opäť pribrzdila silnú korunu“. In:
http://www.sme.sk/c/3231622/NBS-opat-pribrzdila-silnu-korunu.html (5.4.2007).
118
KABELEOVÁ, Hana: „Ekonomické ukazatele ovlivňující migraci“ In:
http://www.migraceonline.cz/clanky_f.shtml?x=142675 (6.12.2004).
KUNSKÁ, Zuzana: „Európska únia imigrantov potrebuje – príklad Španielska“. In:
http://www.integrace.cz/integrace/tisk.asp?id=714 (27.3.2007).
LIPKOVÁ, Ľudmila: „Migračná politika Európskej únie“. In:
http://www.fsev.tnuni.sk/fileadmin/kmam_files/HP_EU/CDV_Migracna_politika_EU_BA.pd
f (26.3.2007).
MANSOOR, Ali, QUILLIN, Bryce: „Migration and Remittances, Eastern Europe and the
Former Soviet Union“. In:
http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/COUNTRIES/ECAEXT/0,,contentMDK:21
173991~pagePK:146736~piPK:146830~theSitePK:258599,00.html (14.3.2007).
Multikulturní centrum Praha: „ABC o migraci“. In: http://www.migraceonline.cz/abc.shtml
(6.4.2007).
NIESSEN, Jan: „Migrace a rozvoj“. In: http://www.migraceonline.cz/clanky_f.shtml?
x=163776 (6.12.2004).
PETRUS, Valentina: „Rozšírená Európa a migrácia“. In: http://www.euractiv.sk/socialna-
politika/analyza/rozsirena-europa-a-migracia (26.3.2007).
STOJAROVÁ, Věra: „Modely integrace imigrantů a jejich projevy v české politice“. In:
http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=204 (20.3.2007).
TOKÁR, Ľubomír: „Migrácia: Kto a koľko?“ In: http://www.blisty.cz/art/17788.html
(26.3.2007).
TYTYKALOVÁ, Halka: „Boris Katuščák: Slováci si už prácu začínajú vyberať“,
Hospodárske noviny, článok zo 7.6.2006. In: http://www.hnonline.sk/1-10129710-18618930-
k00000_detail-5d (12.3.2007).
119
UHL, Pawel: „Politická a zájmová participace a sdružování v odborových oraginzacích“. In:
http://www.migraceonline.cz/studie_f.shtml?x=133366 (6.12.2004).
Prehľad ďalších použitých portálov podľa prevádzkovateľa:
Český statistický úřad: http://www.czso.cz/
denník Hospodárske noviny: www.hnonline.sk
denník Pravda: www.pravda.sk
denník SME: www.sme.sk
EURES: http://www.eures.sk/
EURES: http://ec.europa.eu/eures/
GISTI: http://www.gisti.fr/
INED: http://www.ined.fr/
INSEE: http://www.insee.fr/fr/home/home_page.asp
Eurobarometer: http://europa.eu.int/comm/public_opinion/index_en.htm
Eurostat: http://epp.eurostat.cec.eu.int
MPSVR SR: http://www.employment.gov.sk/new/index.php?SMC=1&lang=sk
OECD: http://www.oecd.org/home/0,2987,en_2649_201185_1_1_1_1_1,00.html
SARIO: www.sario.sk
120
SITA: www.sita.sk
Štatistický úrad USA: http://www.bls.gov
ŠÚ SR: www.statistics.sk
TASR: www.tasr.sk
ÚPSVAR: http://www.upsvar.sk/
Wikipedia: http://en.wikipedia.org/wiki/Main_Page
PRÍLOHY
Príloha č. 1: Text bilaterálnej dohody medzi SR a FR
Príloha č. 2: Slováci pracujúci v zahraničí
Príloha č. 3: Prístup na pracovný trh členských krajín EÚ pre občanov SR po 1. máji 2006
Príloha č. 4: HDP na osobu v štandardoch kúpnej sily (v %) vztiahnuté na EÚ-25
predstavujúcu v každom roku úroveň 100%
Príloha č. 5: Migranti vo Francúzsku na základe povolenia k pobytu v roku 2004 (mimo
občanov krajín EHP) podľa veku
Príloha č. 6: Tri najrozšírenejšie jazyky vo vybraných krajinách EÚ (%)
Príloha č. 7: Jazyky v Európskej únii
Príloha č. 8: Posilňovanie sa slovenskej koruny
Príloha č. 9: Vývoj zahraničného sťahovania medzi SR a zahraničím do roku 2003
Príloha č. 10: Očakávaný vývoj hlavných makroekonomických indikátorov na Slovensku
Príloha č. 11: Postupné otvorenie pracovného trhu vo Francúzsku – zoznam 61 profesií
Príloha č. 12: Postup uplatňovaný na mladých cudzincov, ktorí sú prijímaní vo Francúzsku
v rámci bilaterálnych dohôd o výmenách mladých odborných pracovníkov
121
Príloha č. 1: Text bilaterálnej dohody medzi SR a FR382
DOHODAmedzi vládou Slovenskej republiky a vládou Francúzskejrepubliky o výmenách mladých odborných pracovníkov
Vláda Francúzskej republiky a vláda Slovenskej republiky (ďalej len "zmluvné strany"),
uznávajúce, že pristúpenie Slovenskej republiky k Európskej únii podľa zmluvy podpísanej v Aténach 16. apríla 2003 tvorí dôležitý prvok pre európsku architektúru a že počas prechodného obdobia uplatňovaného na voľný pohyb pracovníkov sa môžu realizovať opatrenia vyplývajúce z bilaterálnych dohôd, Slovenská republika a Francúzska republika sa rozhodli túto možnosť úplne využiť a v rámci bilaterálnych dohôd patriacich do oblasti zamestnanosti uzavrieť dohodu o výmenách mladých odborných pracovníkov,
domnievajúce sa, že táto dohoda prispeje k podpore rýchleho začlenenia Slovenskej republiky do Európskej únie a prinesie hospodársky a sociálny úžitok obidvom stranám,
pripomínajúce, že táto dohoda smerujúca k podporovaniu zbližovania obidvoch štátov počas prechodného obdobia obsahuje v prístupe k činnostiam plateného zamestnania výhodnejšie ustanovenia ako právo Spoločenstva platné počas tohto obdobia a ktorá sa stane neplatnou po uplynutí tohto obdobia,
vedomé si veľkého prospechu vzájomnej spolupráce a vzájomného porozumenia medzi obidvoma štátmi, ktorý predstavuje rozvoj výmeny mladých odborných pracovníkov, ktorí prichádzajú na územie druhého štátu v svojom odbore vykonávať platené zamestnanie na čas, ktorý nepresiahne 18 mesiacov,
dohodli sa takto:
382 In: http://www.eures.sk/images/DOHODA_FR_SR.doc (20.3.2007).
122
Článok 1
1. Ustanovenia tejto dohody sa vzťahujú na slovenských štátnych občanov a francúzskych štátnych občanov, ktorí sa už začlenili do profesionálneho života alebo doň práve vstupujú a ktorí vycestujú do druhého štátu na účel prehĺbenia si svojich vedomostí a spoznávania prijímajúceho štátu a jeho jazyka, ako aj na účel rozšírenia svojich odborných vedomostí a zlepšenia svojich pracovných perspektív. Na území prijímajúceho štátu môžu získavať skúsenosti v platenom zamestnaní u zamestnávateľa, ktorý vykonáva činnosť zdravotníckeho, sociálneho, poľnohospodárskeho, remeselníckeho, priemyselného, obchodného alebo slobodného charakteru.
2. Títo štátni občania (ďalej len "mladí odborní pracovníci") sú oprávnení zamestnať sa v oblasti ich pracovnej činnosti a na základe podmienok ustanovených v tejto dohode bez ohľadu na situáciu na trhu práce prijímajúceho štátu. V prípade povolaní, ktorých výkon podlieha osobitným právnym predpisom, sa tieto právne predpisy v plnom rozsahu vzťahujú na mladých odborných pracovníkov.
Článok 2
Mladí odborní pracovníci musia mať najmenej 18 rokov veku a neprekročia 35 rokov veku, musia mať náležitú úroveň jazykových vedomostí prijímajúceho štátu a doklad o skončení vzdelania, ktoré zodpovedá kvalifikácii požadovanej na ponúkané zamestnanie v prijímajúcom štáte alebo mať odbornú prax v príslušnom povolaní.
Článok 3
1. Čas povoleného zamestnania môže byť tri až dvanásť mesiacov a prípadne sa môže predĺžiť najviac na 18 mesiacov. Povolený čas pobytu na území prijímajúceho štátu zodpovedá povolenému času zamestnania.
2. Mladí odborní pracovníci nemôžu bez predchádzajúceho povolenia vydaného príslušnými orgánmi zmeniť zamestnávateľa.
3. Mladí odborní pracovníci môžu pokračovať vo svojom pobyte na území prijímajúceho štátu po skončení povoleného zamestnania iba za podmienok upravených v zmluve o pristúpení.
Článok 4
1. Počet francúzskych a slovenských mladých odborných pracovníkov, ktorí môžu byť prijatí na území štátu každej zmluvnej strany, nesmie prekročiť 300 osôb ročne.
2. Mladí odborní pracovníci, ktorí sa už zdržiavajú na území štátu druhej zmluvnej strany na základe tejto dohody, sa nezapočítavajú do stanoveného počtu uvedeného v odseku 1 tohto článku.
3. Ustanovený počet sa uplatňuje bez ohľadu na čas, na ktorý sa povolenia vydali, a na čas, na ktorý sa vydané povolenia použili.
123
4. Ak sa počet mladých odborných pracovníkov jedného zo štátov zmluvných strán stanovený v odseku 1 tohto článku v priebehu jedného roka nevyčerpá, ten nemôže znížiť počet povolení udelených mladým odborným pracovníkom štátu druhej zmluvnej strany, ani preniesť zostatok nevyčerpaného počtu do nasledujúceho roka.
5. Počet mladých odborných pracovníkov zamestnaných na základe tejto dohody sa v prvom roku počíta od dátumu nadobudnutia platnosti tejto dohody do 31. decembra a v nasledujúcich rokoch od 1. januára do 31. decembra.
6. Prípadná zmena stanoveného počtu uvedeného v odseku 1 tohto článku sa môže dohodnúť výmenou nót medzi orgánmi zmluvných strán pred 1. decembrom kalendárneho roka tak, aby nadobudla platnosť v nasledujúcom roku.
Článok 5
1. Na mladých odborných pracovníkov sa vzťahuje zásada rovnakého zaobchádzania ako na zamestnancov prijímajúceho štátu, ak ide o odmeňovanie zo strany zamestnávateľa, uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov, nariadení a postupov upravujúcich pracovné vzťahy a pracovné podmienky, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a sociálnu ochranu.
2. V oblasti sociálneho zabezpečenia sa na mladých odborných pracovníkov vzťahujú ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov prijímajúceho štátu so zreteľom na ustanovenia nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71.
3. Na mladých odborných pracovníkov sa vzťahujú ustanovenia bilaterálnych zmlúv v daňovej oblasti na zamedzenie dvojitého zdanenia.
Článok 6
Rodinní príslušníci (manžel/ka a deti) mladých odborných pracovníkov sa nemôžu odvolávať na ich postavenie rodinných príslušníkov, aby tak získali povolenie na zamestnanie na území prijímajúceho štátu. Toto ustanovenie však neznamená obmedzenie práv rodinných príslušníkov z dôvodu voľného pohybu osôb v rámci Európskej únie ani samotného práva požiadať o zamestnanie podľa vnútroštátnych právnych predpisov prijímajúceho štátu.
Článok 7
1. Orgány zmluvných strán zodpovedné za túto dohodu sú: ---- za slovenskú stranu: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ---- za francúzsku stranu: Ministerstvo zamestnanosti, práce a sociálnej kohézie.
2. Mladí odborní pracovníci, ktorí chcú využiť ustanovenia tejto dohody, musia si podať žiadosť na poverený orgán, ktorý v ich štáte sústreďuje a predkladá žiadosti mladých odborných pracovníkov. Poverenými orgánmi na tento účel sú: ---- za slovenskú stranu: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ---- za francúzsku stranu: Úrad medzinárodných migrácií.
3. Mladí odborní pracovníci musia vo svojej žiadosti presne uviesť všetky potrebné údaje o dokladoch o skončenom vzdelaní alebo o odbornej praxi uvedené v článku 2 tejto dohody,
124
ako aj uviesť zamestnávateľa, u ktorého budú vykonávať činnosť, pre ktorú žiadajú povolenie na zamestnanie.
4. Jeden alebo druhý poverený orgán preskúma túto žiadosť a ak sú splnené podmienky ustanovené v tejto dohode, postúpi ju poverenému orgánu druhého štátu s prihliadnutím na stanovený ročný počet.
5. Poverené orgány obidvoch štátov vykonajú všetko v záujme toho, aby zabezpečili preskúmanie žiadostí v čo najkratších termínoch.
6. Aby sa uľahčilo hľadanie zamestnania mladým odborným pracovníkom predkladajúcim svoje žiadosti v súlade s touto dohodou, orgány každého štátu im dajú k dispozícii nevyhnutnú dokumentáciu na vyhľadávanie zamestnávateľa a prijmú všetky potrebné opatrenia na oboznámenie zamestnávateľov s možnosťami ustanovenými v tejto dohode. Dostanú k dispozícii aj informácie o životných a pracovných podmienkach v prijímajúcom štáte.
Článok 8
1. Orgány zmluvných strán uvedené v článku 7 ods. 1 tejto dohody vyvinú na jednej strane všetko svoje úsilie, aby mladí odborní pracovníci vybraní v rámci tejto dohody dostali od príslušných orgánov v čo najkratšom čase povolenie na pobyt v súlade s platnými právnymi predpismi prijímajúceho štátu, aby sa ich pobyt mohol uskutočniť bez problémov, a na druhej strane, aby sa problémy, ktoré by sa prípadne mohli vyskytnúť, vyriešili čo najrýchlejšie.
2. Povolenie na zamestnanie sa udeľuje na dohodnutý čas zamestnania ihneď po splnení podmienok dohody bez ohľadu na situáciu na trhu práce.
Článok 9
Praktické možnosti spolupráce medzi poverenými orgánmi uvedenými v článku 7 ods. 2 budú predmetom doplňujúcich dohôd.
Článok 10
Zmiešaná komisia zložená z orgánov zmluvných strán a poverených orgánov uvedených v článku 7 ods. 1 a 2 sa bude schádzať podľa potreby na požiadanie jednej alebo druhej zmluvnej strany striedavo v jednom alebo druhom štáte. Táto komisia je poverená dohliadať nad vykonávaním tejto dohody a v prípade nevyhnutnosti riešiť spory, ktoré sa môžu vyskytnúť na základe výkladu alebo vykonávania tejto dohody.
Článok 11
1. Každá zo zmluvných strán oznámi diplomatickou cestou splnenie podmienok ustanovených jej vnútroštátnymi právnymi predpismi na to, aby dohoda nadobudla platnosť.
2. Táto dohoda nadobudne platnosť prvým dňom druhého mesiaca nasledujúceho po dni doručenia poslednej nóty uvedenej v odseku 1.
125
3. Dohoda sa uzatvára na obdobie jedného roka a bude sa predlžovať vždy o jeden rok, ak ju žiadna zo zmluvných strán písomne nevypovie tri mesiace pred uplynutím lehoty jej platnosti.
4. V prípade nepredĺženia tejto dohody však povolenia schválené na jej základe zostávajú v platnosti.
Dané v Paríži 31. marca 2005 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v slovenskom a vo francúzskom jazyku, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.
Príloha č. 2: Slováci pracujúci v zahraničí
KRAJINA POČET SLEDOVANÉ OBDOBIE
POZNÁMKA
Česká republika
91787 31/10/2006 z tohto počtu je 26806 žien
Maďarsko 20000 jún 2005 cez 10000 Slovákov je registrovaných, no odhady
maďarských predstaviteľov stúpajú až k 30000; problém je, že mnoho zamestnávateľov si v MR neplní
oznamovaciu povinnosť, za čo nie sú v MR fin. postihy
Veľká Británia 44300 jún 2006 Slováci predstavujú 10% pracovnej sily z iných členských
krajín EÚ/EHP;Írsko 22442 september 2006
Rakúsko 8540 5/2006 z tohto množstva je 5277 mužov a 3004 žien, medzimesačný nárast
oproti júlu predstavuje 920 Slovákov alebo 12,5%; + 7000
nelegálneTaliansko 6479 máj 2004 jediný údaj, ktorý je k dispozíciíSlovinsko 1100 31.8. 2006Švédsko 88 marec 2005Fínsko 22 december 2004 z toho pracovali 19 Slováci ako
hudobníciMalta 50 október 2006
126
Nemecko 17584 2005
Grécko 146 aktuálne prijaté 26/08/2005Cyprus 1950 2007Poľsko 120 31/07/2005 do tohto množstva nie je zahrnuté
veľké množstvo cezhraničných pracovníkov, ktorí nie sú v Poľsku
štatisticky evidovaníHolandsko 999 rok 2005Švajčiarsko 50 august 2005 reálny stav Slovákov vo
Švajčiarsku je však omnoho vyšší vzhľadom na to, že väčšina
občanov nevyužíva služby úradov práce
Nórsko 821 1/2005 – 1/2006Island 178 1/2005 – 12/2005
Francúzsko 69Spolu 216 725
Zostavil: Ing. Boris Katuščák, EURES/Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
Príloha č. 3: Prístup na pracovný trh členských krajín EÚ pre občanov SR po 1. máji 2006383
Krajina Uplatňovanie reštrikcií
Dodatočné informácie Typ
Veľká Británia nieÍrska republika nie
Švédsko niePortugalsko nieŠpanielsko nie
Fínsko nie
Grécko nieČeská republika nie
Poľsko nieMaďarsko nieSlovinsko nie
Cyprus nieMalta nie
Estónsko nieLotyšsko nie
Litva nieNemecko áno v platnosti ostávajú bilaterálne
dohodypracovné povolenia
383 In: http://www.eures.sk/det3.php?submen_id=16&lan=1 (20.3.2007).
127
Rakúsko áno v platnosti ostávajú bilaterálne dohody
pracovné povolenia
Belgicko áno zjednodušilo sa vybavovanie pracovných povolení v
určitých sektorochpre Brusel: zdravotné sestry,
elektrikári, inštalatéri, automechanici, stavbári,
architekti, účtovníci, inžinieri, IT špecialisti
pracovné povolenia
Dánsko áno zjednodušilo sa vybavovanie pracovných povolení
pracovné povolenia, bez
preskúmavania situácie na trhu
práceFrancúzsko áno postupne bude uvoľňovať svoj
pracovný trh,v súčasnosti čiastočne zrušené
prechodné obmedzenia vo vybraných profesiách (61)384
pracovné povolenia
Luxembursko áno zjednodušilo sa vybavovanie pracovných povolení v
určitých sektorochPre poľnohospodárstvo,
vinohradníctvo a catering – dokonca postup aj bez
pracovných povolení; situácia sa opäť prehodnotí najneskôr v
máji 2007
pracovné povolenia
Taliansko nieHolandsko áno zjednodušilo sa vybavovanie
pracovných povolení v určitých sektoroch
Možné sektorové otvorenie prac. trhu k 1.1.2007
pracovné povolenie
EEANórsko áno pracovné
povoleniaLichtenštajnsko áno pracovné
povoleniaIsland nie registrácia pri vstupe do
krajiny
384 Pozri Príloha č. 11: Postupné otvorenie pracovného trhu vo Francúzsku – zoznam 61 profesií.
128
Príloha č. 4: HDP na osobu v štandardoch kúpnej sily (v %) vztiahnuté na EÚ-25 predstavujúcu v každom roku úroveň 100%
2004 2005 2006p 2007 p
EÚ-27 96 96 - -EÚ-25 100 100 100 100EÚ-15 109 108 108 107Belgicko 119 118 118 118Bulharsko 32 33 34 35Cyprus 88 89 89 88Česko 72 74 76 78Dánsko 119 122 122 122Estónsko 53 60 65 70Fínsko 111 110 113 114Francúzsko 108 108 107 107Grécko 81 84 85 86Holandsko 125 126 126 127Írsko 136 139 139 140Litva 49 52 55 58
129
Lotyšsko 44 49 53 57Luxembursko 241 251 257 261Maďarsko 61 62 63 64Malta 72 72 72 71Nemecko 110 110 110 109Poľsko 49 50 51 53Portugalsko 72 72 70 69Rakúsko 123 123 123 123Rumunsko 33 34 36 37Slovensko 54 57 60 63Slovinsko 80 82 84 84Španielsko 97 98 98 98Švédsko 115 115 116 117Taliansko 103 101 100 98Veľká Británia 118 118 117 117p odhadyZdroj: Eurostat385
Príloha č. 5: Migranti vo Francúzsku na základe povolenia k pobytu v roku 2004 (mimo
občanov krajín EHP) podľa veku386
Krajina pôvodu Vekové skupiny
Spolu0-17 r
18-19 r
20-24 r
25-29 r
30-34 r
35-39 r
40-49 r
50-59 r
60 r +
Turecko 7701 1281 413 2089 1767 934 520 514 109 74Rusko 4148 591 89 913 808 607 409 509 162 60Rumunsko 2653 86 94 771 737 407 263 166 70 58Poľsko 2064 185 24 475 590 366 182 165 67 10Juhoslávia 2039 296 39 373 440 310 188 244 83 66Ukrajina 1057 71 31 247 239 185 128 102 36 18Bosna a Hercegovina 1001 182 21 219 200 144 91 95 37 13Bulharsko 839 28 266 212 155 60 46 39 20 13Moldavsko 462 41 36 97 105 57 49 60 11 5Albánsko 462 53 32 78 100 50 37 62 32 18
385 Tabuľka zostavená podľa: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=1996,39140985&_dad=portal&_schema=PORTAL&screen=detailref&language=en&product=SDI_MAIN&root=SDI_MAIN/sdi/sdi_ed/sdi_ed_inv/sdi_ed1120 (31.3.2007).386 In: http://www.ined.fr/fichier/t_telechargement/7313/telechargement_fichier_fr_t.l.chargement.xls (10.4.2007).
130
Bielorusko 401 31 9 103 115 46 46 40 9 2Česko 314 18 12 91 119 45 15 9 4 2Maďarsko 251 26 9 63 75 39 16 14 4 4Slovensko 249 30 6 65 100 22 8 10 6 1Švajčiarsko 213 27 2 13 21 19 14 37 26 54Litva 189 11 2 38 60 19 13 32 13 0Chorvátsko 188 5 3 33 55 35 24 22 5 5Macedónsko 173 11 12 40 38 26 16 17 7 6Lotyšsko 58 4 2 24 11 7 6 1 3 0Slovinsko 39 1 0 6 16 9 5 1 0 0Estónsko 29 0 2 10 11 1 1 1 2 0Československo 15 0 0 6 5 2 1 1 0 0Cyprus 6 0 0 1 3 0 0 0 2 0Malta 2 0 0 1 1 0 0 0 0 0Iné európske národnosti 40044 3674 742 4170 5468 5366 4789 6701 4285 4847Spolu387 64597 6651 1844 10140 11241 8757 6868 8844 4994 5259
Príloha č. 6: Tri najrozšírenejšie jazyky vo vybraných krajinách EÚ (%)
Belgicko Česko Dánskoangličtina 52 nemčina 31 angličtina 83francúzština 44 angličtina 24 nemčina 54nemčina 25 ruština 19 švédčina 19
Estónsko Fínsko Francúzskoruština 62 angličtina 60 angličtina 34angličtina 41 švédčina 38 španielčina 10fínčina/nemčina 18 nemčina 17 nemčina 7
Grécko Holandsko Írsko angličtina 44 angličtina 87 írčina 21francúzština/nemčina 8 nemčina 66 francúzština 19taliančina 3 francúzština 24 angličtina 6
Litva Lotyšsko Luxembursko ruština 79 ruština 67 francúzština 90angličtina 26 angličtina 34 nemčina 84
387 Súčet nezahŕňa občanov 14-ich krajín EÚ-15, ich počet je pre rok 2004 odhadovaný na približne 40 000.
131
poľština 17 litovčina 24 angličtina 66
Maďarsko Nemecko Poľskonemčina/angličtina 16 angličtina 51 angličtina 25ruština 2 francúzština 12 ruština 24severské jazyky 1 nemčina p 7 nemčina 19
Portugalsko Rakúsko Slovenskoangličtina 26 angličtina 53 čeština 31francúzština 20 francúzština 11 nemčina 28španielčina 10 taliančina 8 ruština 25
Slovinsko Španielsko Švédskochorvátčina 61 angličtina 20 angličtina 85angličtina 56 španielčina p 9 nemčina 28nemčina 45 francúzština 8 francúzština 10
Taliansko Veľká Britániafrancúzština 29 francúzština 14angličtina 11 angličtina p 7nemčina/španielčina 4 nemčina 6
p Ako cudzí jazyk menšín.Zdroj: Eurobarometer388
Príloha č. 7: Jazyky v Európskej únii
Ktorým jazykom, mimo materinského, hovoríte dosť dobre nato, aby ste mohli viesť konverzáciu?389 (%)Najmenej jedným 56%Najmenej dvoma 28%Najmenej troma 11%Žiadnym 44 %Zdroj: EUROBAROMETER: Europeans and their Languages, február 2006.390
Jazyky najčastejšie používane v EÚ (%)Materinský jazyk Cudzí jazyk Spolu
Anglický 13% 38% 51%
388 Eurobarometer: „Europeans and Languages – Fieldwork: May – June 2005“. Special Eurobarometer 237 – Wave 63,4, TNS Opinion and Social, September 2005.389 „Which languages do you speak well enough in order to be able to have a conversation excluding your mother tongue?“390 In: http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_243_en.pdf (31.3.2007).
132
Nemecký 18% 14%; 32%Francúzsky 12% 14% 26%Taliansky 13% 3% 16%Španielsky 9% 6% 15%Poľský 9% 1% 10%Ruský 1% 6% 7%Zdroj: EUROBAROMETER: Europeans and their Languages, február 2006.
Príloha č. 8: Posilňovanie sa slovenskej koruny
Vývoj kurzu devíz CZK/SKK (zobrazené obdobie 1.3.2005 až 4.4.2007)
Zdroj: ING Bank391
391 In: http://www.ing.sk/sk/exchange_rates.html?currency=CZK&startDate=01.03.2005&endDate=04.04.2007&showType=table+chart&Ok =+++ (4.4.2007).
133
Vývoj kurzu devíz EUR/SKK (zobrazené obdobie 1.3.2005 až 4.4.2007)
Zdroj: ING Bank392
Príloha č. 9: Vývoj zahraničného sťahovania medzi SR a zahraničím do roku 2003
0
1000
2000
3000
4000
5000
6000
7000
8000
9000
10000
1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003
Poče
t oby
vate
ľov
vysťahovaní prisťahovaní saldo sťahovania
392 In: http://www.ing.sk/sk/exchange_rates.html?currency=EUR&startDate=01.03.2005&endDate=04.04.2007&showType=table+chart&Ok =+++ (4.4.2007).
134
Zdroj: ŠÚ SR393
1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003Vysťahovaní 7355 154 213 222 572 746 618 811 1011 1411 1194Prisťahovaní 9106 4922 3055 2477 2303 2052 2072 2274 2023 2312 2603Saldo sťahovania 1751 4768 2842 2255 1731 1306 1454 1463 1012 901 1409Zdroj: ŠÚ SR394
Príloha č. 10: Očakávaný vývoj hlavných makroekonomických indikátorov na Slovensku
Makroekonomické predpoklady MF SR
Posledný stav
Prognóza
2005 2006 2007 2008 2009HDP (v bežných cenách, mld. Sk) 1472,1 1623,8 1787,7 1912,0 2042,5
Tempo rastu HDP (s.c., %) 6,1 6,6 7,1 5,5 5,1Priemerná ročná miera inflácie (%) 2,7 4,5 3,1 2,0 2,4Produktivita práce (reálny rast, %) 4,7 4,5 5,9 4,6 4,2
Priemerná miera evidovanej nezamestnanosti (%)
(z disponibilného počtu podľa ÚPSVaR)11,6 10,6 10,0 9,8 9,3
Zdroj: MF SR395
Prognóza vybraných indikátorov vývoja ekonomiky SR (jún 2006)
393 In: http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/tur/1/zahranicne.html (26.3.2007).394 In: http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/tur/1/tab1.html (26.3.2007).395 In: http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/3A73E59FB864BD15C125720400325F4B/$FILE/priloha_1.doc (4.4.2007).
135
Ukazovateľ m.j. 2005 Prognóza2006 2007 2008 2009
HDP; v bežných cenáchmld.S
k 1472,1 1623,8 1787,7 1912,0 2042,5
HDP; reálny rast % 6,1 6,6 7,1 5,5 5,1Konečná spotreba domácností; reálny rast % 7,2 5,7 5,3 4,4 4,2
Konečná spotreba domácností; nominálny rast % 10,0 10,8 8,2 6,6 6,7Priem. mesačná mzda za hospodárstvo (nomin.
rast) % 9,2 7,8 7,1 6,0 6,2
Priem. mesačná mzda za hospodárstvo (reálny rast) % 6,3 3,1 3,9 4,0 3,7
Priemerný rast zamestnanosti, podľa VZPS % 2,1 3,5 1,5 0,8 0,8Priemerný rast zamestnanosti, podľa evid.
počtu % 2,2 2,1 1,5 0,8 0,8
Priemerná miera nezamestnanosti, podľa VZPS % 16,2 13,8 13,2 12,9 12,4Index spotrebiteľských cien (priemerný rast) % 2,7 4,5 3,1 2,0 2,4
Index výrobných cien (priemerný rast) % 4,7 8,8 3,2 2,4 2,0Bilancia bežného účtu (podiel na HDP) % -8,6 -6,9 -3,5 -2,8 -2,3
Konečná spotreba verejnej správy (reálny rast) % 0,5 3,9 2,0 3,0 2,8Tvorba hrubého fixného kapitálu (reálny rast) % 13,8 8,2 6,0 5,0 5,0
Export tovarov a služieb (reálny rast) % 13,5 17,6 14,2 8,5 7,3Import tovarov a služieb (reálny rast) % 15,5 15,2 11,2 7,3 6,4
Zdroj: MF SR396
Príloha č. 11: Postupné otvorenie pracovného trhu vo Francúzsku – zoznam 61 profesií397
POZEMNÉ A VEREJNÉ STAVBY (Stavebníctvo)
Oblasť verejných stavieb, betonárskych a výkopových práce
stavebný robotník
betonár
stavebný robotník - kopáč
Oblasť pozemných stavieb (Hlavná stavebná výroba)
murár
montér oceľových konštrukcií
tesár
pokladač pevných povrchov (napr. obkladač)
pokladač podlahových krytín (napr. kobercov)
Oblasť pozemných stavieb (Vedľajšia stavebná výroba)396 In: http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/3A73E59FB864BD15C125720400325F4B/$FILE/priloha_1.doc (4.4.2007).397 In: http://www.eures.sk/det2.php?cms=306 (12.4.2007).
136
pokrývač
montér zámkových systémov do dreva (stolár, zámočník)
montér technologických zariadení (montáž vstavaného nábytku, kuchynských liniek)
Stavební technici a stavebný dozor
projektant
geodet
pracovník technickej prípravy stavieb
stavbyvedúci
majster
HOTELIERSTVO, REŠTAURÁCIE, POTRAVINÁRSTVO
chyžná
kuchár
pomocná sila v reštaurácii
čašník
prípravár mäsových výrobkov (mäsiar)
POĽNOHOSPODÁRSTVO
zeleninár - záhradník (sezónny)
sadár - vinohradník (sezónny)
chovateľ poľnohospodárskych zvierat (bravčového dobytka, králikov, hydiny)
STROJÁRSTVO, OBRÁBANIE KOVOV, PRIEMYSEL
výroba hutníckych a plechových výrobkov
operátor - nastavovač obrábacích strojov
technik výroby priemyselných potrubí ( rezanie, spájania potrubí)
nastavovač - strojár
odlievač (vrstvených foriem)
kontrolór strojárskej produkcie a obrábania kovov
137
INÉ
operátor automatických zariadení výroby elektriny
údržbár (pracovník údržby a opráv v oblasti stavebného priemyslu)
operátor zariadení spracovania kovov
vedúci elektrickej a elektronickej výroby
kreslič - projektant strojár
kontrolór kvality pre strojárske výrobky a obrábanie kovov
technik/údržbár výťahov (a iných strojných zariadení)
PROCESNÁ VÝROBA
obsluha zariadení chemického priemyslu a výroby energie
obsluha zariadení potravinárskeho priemyslu
operátor výrobných strojov a zariadení pre potravinársky priemysel
operátor strojov primárneho spracovania kovov
obsluha zariadení na výrobu sklárskej hmoty
operátor tvarovania skla
obsluha zariadení cementárenskej výroby
operátor výroby keramiky a stavebných materiálov
operátor výroby panelov na báze dreva
operátor výroby hmoty na výrobu papiera a kartónu
operátor výroby papiera a kartónu
operátor obrábania
operátor spracovania mäsa (bitúnok, príprava, úprava, balenie...)
operátor remeselného kvasenia (tradičná výroba vína, muštu, piva, syrov...)
OBCHOD A PREDAJ
obchodný zástupca v oblasti profesionálneho vybavenia
obchodný zástupca v oblasti surovín
obchodný zástupca v oblasti služieb pre podniky
technik predaja na diaľku
podomový obchodník
obchodník (predajné stánky)
138
TECHNICKÉ SLUŽBY
špecializovaný umývač sklenných plôch
zamestnanec údržby a mestského upratovania/čistenia
zamestnanec údržby a sanácií
Príloha č. 12: Postup uplatňovaný na mladých cudzincov, ktorí sú prijímaní vo Francúzsku v rámci bilaterálnych dohôd o výmenách mladých odborných pracovníkov 398
FRANCÚZSKA REPUBLIKA
MINISTERSTVO ZAMESTNANOSTI, MINISTERSTVO VNÚTRA, PRÁCE A SOCIÁLNEJ KOHÉZIE VNÚTORNEJ BEZPEČNOSTI A MIESTNYCH SLOBÔD
Direktoriát pre obyvateľstvo Direktoriát pre verejné slobody a migrácie a právne veci
Paríž 27. mája 2005
MINISTERSTVO ZAMESTNANOSTI, PRÁCE ASOCIÁLNEJ KOHÉZIE
MINISTERSTVO VNÚTRA, VNÚTORNEJ BEZPEČNOSTIA MIESTNYCH SLOBÔD
398 In: http://www.eures.sk/images/Kohezia.rtf (20.3.2007).
139
ADRESUJÚ
PANI A PÁNOM REGIONÁLNYM PREFEKTOM Regionálny direktoriát práce, zamestnanosti a
profesionálneho vzdelávaniaRegionálny direktoriát poľného a lesného hospodárstva (SRITEPSA)
DÁMAM A PÁNOM DEPARTMENTÁLNYM PREFEKTOMDepartmentálny direktoriát práce, zamestnanosti
a profesionálneho vzdelávaniaDepartmentálny direktoriát pre právne predpisy
Departmentálny direktoriát poľného a lesného hospodárstva (ITEPSA)
PÁNOVI POLICAJNÉMU PREFEKTOVI
PÁNOVI GENERÁLNEMU RIADITEĽOVI NÁRODNEJ AGENTÚRY PRE ZAMESTNANOSŤ (ANPE)
PÁNOVI RIADITEĽOVI ÚRADU MEDZINÁRODNÝCH MIGRÁCIÍ (OMI)
PÁNOVI RIADITEĽOVI MEDZINÁRODNÉHO PRIESTORU PRE ZAMESTNANOSŤ (EEI)
MEDZIREZORTNÝ OBEŽNÍK č. DPM/DM13/2005/253 zo dňa 27. mája 2005
VEC : POSTUP UPLATŇOVANÝ NA MLADÝCH CUDZINCOV, KTORÍ SÚ PRIJÍMANÍ VO FRANCÚZSKU V RÁMCI BILATERÁLNYCH DOHÔD O VÝMENÁCH MLADÝCH ODBORNÝCH PRACOVNÍKOV
Termín uplatňovania : s okamžitou platnosťou
Resumé :Inštrukcie týkajúce sa uplatňovania bilaterálnych dohôd o výmene mladých odborných pracovníkovKľúčové slová : cudzinci – bilaterálne dohody – pracovné povolenia – bez rozporu so zamestnanímReferenčné texty :
Francúzsko – novozélandská dohoda z 10. augusta 1983 Dohoda OMI / AIPT z 25. júla 1988 Francúzsko – poľská dohoda z 29. septembra 1990 Dohoda OMI / FACC zo 4. júna 1992 Francúzsko – argentínska dohoda z 26. septembra 1995 Francúzsko – maďarská dohoda zo 4. mája 2000 Francúzsko – marocká dohoda z 24. mája 2001 Francúzsko – senegalská dohoda z 20. júna 2001 Francúzsko – bulharská dohoda z 9. septembra 2003 Francúzsko – kanadská dohoda z 3. októbra 2003 Francúzsko – rumunská dohoda z 20. novembra 2003 Francúzsko – tuniská dohoda zo 4. decembra 2003 Francúzsko – slovenská dohoda z 31. marca 2005
Zrušené texty : Obežník č.1485 z 30. decembra 1988 Ministerstva solidarity, zdravia a sociálnej ochrany o situácii
profesionálnych stážistov pochádzajúcich z krajín, ktoré podpísali dohodu o profesionálnej stáži s
140
Francúzskom Obežník č.374 z 3. augusta 2004 o výmene mladých v rámci Francúzsko – kanadskej dohody z 3.
októbra 2003 (v časti „mladí odborní pracovníci“)
O B S A H
I - ZOZNAM DOHÔD
II - PODMIENKY STANOVENÉ DOHODAMI
1 - VEK
2 - PODMIENKY DIPLOMOV ALEBO KVALIFIKÁCIE
3 - ŠTATÚT 4 – UPLATŇOVANIE USTANOVENÍ ZÁKONA
5 - POVINNOSŤ NÁVRATU
III - ŠÍRENIE INFORMÁCIÍ
IV - INŠTRUKCIE K ŽIADOSTIAM
1 - PODÁVANIE DOKLADOV
2 - POTREBNÉ DOKLADY
3 - POSTUP
3 – 1 Preverovanie dokladov „Medzinárodným priestorom pre zamestnávanie“ („EEI“)
3 – 2 Preverovanie pracovnej zmluvy „Departmentálnym direktoriátom práce, zamestnanosti a profesionálneho vzdelávania“ = (DDTEFP)
3 - 3 Ukončenie preverovania dokladov „Medzinárodným priestorom pre zamestnávanie = (EEI) 3 – 4 Konzulárne vízum
3 – 5 Vydávanie povolenia na pobyt
3 - 6 Predĺženie pracovnej zmluvy u toho istého zamestnávateľa obmedzené na 18 mesiacov
4 - LEKÁRSKA PREHLIADKA
141
5 - PAUŠÁLNY POPLATOK „ÚRADU PRE MEDZINÁRODNÉ MIGRÁCIE“ – (OMI)
6 - OSOBITNÉ PRÍPADY
6 - 1 Zmena zamestnávateľa
6 - 2 Zrušenie pracovnej zmluvy
6 - 3 Sporné prípady
Už oddávna uzatváralo Francúzsko bilaterálne dohody s rôznymi krajinami o výmenách mladých odborných pracovníkov, ktorí boli v tom čase nazvaní ako odborní stážisti.
Tieto dohody môžu slúžiť na uľahčenie vysťahovania francúzskych štátnych príslušníkov do krajín, či už priemyselne vyspelých alebo rozvojových, ale aj na podporu dočasného pobytu mladých cudzincov vo Francúzsku, a to v optike spolupráce s krajinami, ktoré prechádzajú ekonomickými zmenami, ako aj spolupráce majúcej za cieľ vzdelávanie a odborné zdokonaľovanie sa.
Tieto dohody, vyjednávané na princípe reciprocity a limitované ročnými kvótami, umožňujú mladým ľuďom, vo veku od 18 do 35 rokov, ktorí začínajú pracovať, alebo ktorí sú už zamestnaní, ísť do inej krajiny s cieľom :
zdokonaliť svoje profesionálne poznatky za podmienok, že budú krytí nielen pracovnou zmluvou, ktorá im zaručí rovnaké pracovné podmienky a rovnakú mzdu ako domácim pracovníkom v tom istom pracovnom zaradení, ale že budú krytí aj sociálnym zabezpečením ;
zlepšiť si svoje jazykové vedomosti ; prehĺbiť si poznatky o spoločnosti a kultúre druhej krajiny.
Posledné inštrukcie k vybavovaniu spisov týchto mladých odborných pracovníkov vám boli zaslané 30. decembra 1988 (Obežník Ministerstva solidarity, zdravotníctva a sociálnej ochrany č.1485 z 30. decembra 1988 o situácii odborných stážistov pochádzajúcich z krajín, ktoré podpísali dohodu o odbornej stáži s Francúzskom).
V súčasnosti je v platnosti trinásť dohôd a ďalšie sú v štádiu vyjednávania (Estónsko, Litva, Lotyšsko, Slovinsko, Turecko), a to s cieľom prijať vo Francúzsku čo možno najväčší počet mladých odborných pracovníkov.
Termín „odborný stážista“ (stagiaire professionnel) bol nahradený termínom „mladý odborný pracovník“ (jeune professionnel). Francúzski zamestnávatelia tak prijímajú cudzincov, ktorí vykonávajú v podnikoch prax na základe dohody o stáži bez toho, aby títo potrebovali pracovné povolenie.
Ukázala sa tiež potreba prehodnotiť uplatňovanie týchto dohôd, s cieľom skrátiť preverovanie týchto spisov. Po nasledujúcom zozname už uzatvorených dohôd uvádzame ďalej inštrukcie, ktorými sa rušia a nahrádzajú inštrukcie z 30. decembra 1988.
142
I - ZOZNAM DOHÔD
Nový Zéland 10. august 1983 kvóta : 4USA (OMI / AIPT) 25. júl 1988 kvóta : 300 Poľsko 29. september 1990 kvóta : 1000 USA (OMI / FACC) 4. jún 1992 kvóta : 100Argentína 26. september 1995 kvóta : 200Maďarsko 4. mája 2000 kvóta : 300Maroko 24. mája 2001 kvóta : 300Senegal 20. júna 2001 kvóta : 100Bulharsko 9. septembra 2003 kvóta : 300Kanada 3. októbra 2003 kvóta : 1500 Rumunsko 20. novembra 2003 kvóta : 300Tunisko 4. decembra 2003 kvóta : 100Slovensko 31. marec 2005 kvóta : 300
II - PODMIENKY STANOVENÉ DOHODAMI 1 - VEK
Minimálny vek mladých odborných pracovníkov musí byť 18 rokov a maximálny až do dovŕšenia 35 rokov veku.
2 - PODMIENKY DIPLOMOV ALEBO KVALIFIKÁCIE
Mladí odborní pracovníci, ktorí už sú zamestnaní, alebo ktorí sa chystajú zamestnať a u ktorých môže byť skúsenosť v inej krajine ich prvým zamestnaním, musia mať dostatočne dobré znalosti jazyka prijímajúcej krajiny a musia mať diplom o kvalifikácii požadovanej pre ponúkané zamestnanie, alebo musia preukázať svoje odborné skúsenosti v príslušnej pracovnej oblasti.Do Francúzska prichádzajú títo mladí odborní pracovníci s cieľom prehĺbiť si svoje jazykové, kultúrne a profesionálne schopnosti a takto si zlepšiť perspektívy svojej kariéry.
3 - ŠTATÚT
Mladí odborní pracovníci sú platení za svoju prácu na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú, a to bez toho, aby sa brala do úvahy situácia na trhu práce v príslušnom odvetví. Pokiaľ ide o pracovné podmienky, odmeňovanie za prácu a sociálnu ochranu, zaobchádza sa s nimi rovnako ako s domácimi pracovníkmi. Ich pracovná zmluva musí byť uzatvorená minimálne na 3 mesiace a maximálne na 12 mesiacov, pričom môže byť predĺžená jedenkrát alebo viackrát, a to v maximálnom limite 18 mesiacov.
4 – UPLATŇOVANIE USTANOVENÍ ZÁKONA
Na podmienky vykonávania týchto profesií sa vzťahujú platné zákonné ustanovenia.
5 - POVINNOSŤ NÁVRATU
143
Po skončení doby zamestnania sa musia mladí odborní pracovníci vrátiť do krajiny svojho pôvodu.
III - ŠÍRENIE INFORMÁCIÍ
Všeobecné informácie týkajúce sa dohôd a podmienok ich uplatňovania budú zverejnené na internetových stránkach spolu so stránkou „Espace Emploi International“ (EEI = Priestor pre medzinárodné zamestnávanie), kde sa bude nachádzať viac informácií a odkiaľ si bude možné stiahnuť celý spis na kandidatúru.
www.diplomatie.gouv.fr www.interieur.gouv.fr www.social.gouv.fr www.omi.social.fr www.emploi-international.org www.service-public.fr
Propagáciu týchto zmlúv zabezpečujú príslušné ministerstvá, ale podobne ako v minulosti aj „EEI“ nielen v Paríži, ale aj v regiónoch, a to pri príležitosti rôznych podujatí, na ktorých sa zúčastňujú.
IV - INŠTRUKCIE K ŽIADOSTIAM
1 - PODÁVANIE DOKLADOV
Jediným miestom na podanie celého spisu, a to bez ohľadu na miesto zamestnania mladého odborného pracovníka, je : Espace Emploi International (EEI), 48 Boulevard de la Bastille, 75012 PARIS.
2 - POTREBNÉ DOKLADY
Formuláre pre uchádzačov, ako aj ostatné prílohy, sa nachádzajú na webovej stránke „EEI“ : www.emploi-international.org
Celý predkladaný spis musí obsahovať :
list uchádzača s fotografiou totožnosti ; štyri originálne exempláre pracovnej zmluvy „mladého odborného pracovníka“, ktorej
vzor bol vypracovaný „Medzinárodným priestorom pre zamestnávanie“ (EEI), a ktoré musia byť podpísané zamestnávateľom a mladým odborným pracovníkom ;
záväzok podpísaný zamestnávateľom, že zaplatí poplatok vo výške 58 EURO „Úradu pre medzinárodné migrácie“ (OMI) ;
záväzok mladého odborného pracovníka, že sa po skončení zamestnania vráti do krajiny svojho pôvodu ;
kópie diplomu (diplomov), a / alebo kópie potvrdení o praxi, a / alebo pracovné certifikáty ;
ak ide o profesie upravené zákonnými ustanoveniami, vyžaduje sa povolenie na vykonávanie takýchto aktivít vo Francúzsku.
144
K dokladom, ktoré sú vyhotovené v cudzom jazyku, musí byť priložený ich preklad do francúzskeho jazyka.
3 - POSTUP
3 - 1 Preverovanie dokladov „Medzinárodným priestorom pre zamestnávanie“ (EEI)
„EEI“ overuje podmienky výberu kandidáta v lehote do 5 dní od prijatia jeho dokladov a po overení odovzdá štyri exempláre pracovnej zmluvy, prípadne povolenia na výkon profesie, príslušnému „Departmentálnemu direktoriátu práce, zamestnanosti a profesionálneho vzdelávania“ (DDTEFP) podľa miesta zamestnania.
3 - 2 Preverovanie pracovnej zmluvy „Departmentálnym direktoriátom práce, zamestnanosti a profesionálneho vzdelávania“ (DDTEFP)
„DDTEFP“ overuje podmienky zamestnania v lehote do 10 dní od prijatia pracovnej zmluvy, a to bez predchádzajúceho vyjadrenia sa inšpektorátu práce, pokiaľ je podnik známy tým, že dodržiava svoje sociálne povinnosti. Navrhovaná mzda sa musí zhodovať s bežne zaužívanou výškou mzdy pre príslušnú profesiu (uplatňovanie kolektívnej zmluvy, pokiaľ existuje), musí brať do úvahy kvalifikáciu a prax mladého odborného pracovníka a nesmie byť nižšia ako „SMIC“ (minimálna medzi odvetvová mzda).
Počet prijatých mladých odborných pracovníkov musí byť kompatibilný s veľkosťou podniku a s počtom už prijatých praxujúcich osôb.
Ak sú vyššie uvedené podmienky splnené, „DDTEFP“ potvrdí všetky štyri exempláre pracovnej zmluvy na celú predpokladanú dĺžku trvania (maximálne 12 mesiacov). Tri exempláre z tohto počtu vráti „Medzinárodnému priestoru pre zamestnávanie“ (EEI), jeden exemplár si ponechá a jeho kópiu pošle príslušnému inšpektorátu práce. Takéto potvrdenie spĺňa funkciu pracovného povolenia a umožňuje kandidátovi pracovať hneď po svojom príchode do Francúzska za podmienky, že splní všetky predpísané kroky vyžadované k pobytu.
3 – 3 Ukončenie preverovania spisu „Medzinárodným priestorom pre zamestnávanie“
V lehote do 5 dní od návratu pracovnej zmluvy potvrdenej „Departmentálnym direktoriátom práce, zamestnanosti a profesionálneho vzdelávania“ (DDTEFP) pošle „Medzinárodný priestor pre zamestnávanie“ (EEI) príslušnému francúzskemu konzulátu fax, aby umožnil vydanie konzulárneho víza, čo sa však netýka Poľska, Maďarska a Slovenska, pretože tieto tri štáty sú od 1. mája 2004 členmi Európskej únie a ich štátni príslušníci sú oslobodení od vízovej povinnosti.
„EEI“ informuje zároveň svojho partnera v cudzine o nasledujúcich krokoch, pošle mu potvrdenú kópiu pracovnej zmluvy a zamestnávateľovi odovzdá dva exempláre potvrdenej pracovnej zmluvy (jeden exemplár pre zamestnávateľa a druhý exemplár odovzdá zamestnávateľ uchádzačovi hneď pri jeho nástupe do podniku).
145
Napokon „EEI“ pošle faxom zastúpeniu „OMI“ v Maroku, Poľsku a Tunise potvrdenú pracovnú zmluvu, na základe ktorej absolvuje uchádzač lekársku prehliadku vo svojej krajine ešte pred príchodom do Francúzska.
3 - 4 Konzulárne vízum
Vízum udeľované mladým odborným pracovníkom môže byť :
buď vízum na dlhodobý pobyt, s označením : „jeune professionnel“(mladý odborný pracovník) + “carte de séjour à solliciter à l arrivée en France“ (preukaz povoľujúci pobyt žiadať pri príchode do Francúzska) ;
alebo vízum na dočasný pobyt s označením : „jeune professionnel“ + „dispense de carte de séjour“ (oslobodený od vybavovania preukazu povolenia pobytu), a to na rovnako dlhú dobu, ako je uvedená v pracovnej zmluve, pokiaľ predpokladané trvanie zamestnania je kratšie ako 6 mesiacov a pokiaľ uchádzač konzulátu oznámi, že nemá v úmysle požiadať o predĺženie tejto lehoty (aj keď mu to štatút mladého odborného pracovníka umožňuje).
Víza vydávané mladým kanadským pracovníkom je označené nasledovne : „échanges de jeunes / Canada 2A“ výmeny mladých / Kanada 2A).
3 – 5 Vydávanie povolenia k pobytu
Po svojom príchode do Francúzska požiada kandidát o vydanie povolenia na pobyt, a to na príslušnej Prefektúre v mieste svojho pobytu, kde predloží doklad o svojom bydlisku a kópiu pracovnej zmluvy, ktorú potvrdil „DDTEFP“. Prefektúra mu vydá potvrdenie povoľujúce pobyt na dobu troch mesiacov.
Následne si Prefektúra žiadosť preveruje a pred uplynutím platnosti potvrdenia, ktorým sa povoľuje trojmesačný pobyt, vydá dočasné povolenie na pobyt s označením : „travailleur temporaire“ (dočasne zamestnaný pracovník), a to v súlade s článkom L313-10 Zákonníka o vstupe a výstupe cudzincov a o práve na azyl.
Pre kandidátov z niektorých departmentov môže Prefektúra odovzdať povolenie na pobyt „Úradu pre medzinárodné migrácie“ (OMI) a tento ho odovzdá kandidátovi pri príležitosti lekárskej prehliadky. Mladí odborní pracovníci z Poľska, Maroka a Tunisu dostanú povolenie na pobyt v lehote troch mesiacov tak, ako je to aj v prípade ostatných departmentov, ale títo absolvujú lekársku prehliadku pred príchodom do Francúzska.
V prípade predĺženia pracovnej zmluvy, príslušná Prefektúra miesta pobytu obnovuje povolenie na pobyt po predložení pracovnej zmluvy potvrdenej „Departmentálnym direktoriátom práce, zamestnanosti a profesionálneho vzdelávania“ (DDTEFP).
3 – 6 Predĺženie pracovnej zmluvy u toho istého zamestnávateľa v limite 18 mesiacov
Ak si kandidát želá predĺžiť dobu zamestnania v limite povolených 18 mesiacov, a to po dohode so svojím zamestnávateľom, predloží svoju pôvodnú pracovnú zmluvu spolu s dodatkom ku zmluve podpísaným obidvomi zmluvným stranami a s dátumom „Departmentálnemu direktoriátu práce, zamestnanosti a profesionálneho vzdelávania“ (DDTEFP). Okrem dĺžky trvania predĺženia zamestnanosti sa musí v dodatku ku zmluve
146
uviesť, či sú podmienky zamestnania rovnaké, ako to bolo stanovené pôvodne, alebo či sa zmenili. V žiadnom prípade však nesmú byť podmienky zamestnania menej priaznivé (napr.: zníženie mzdy, zníženie počtu hodín práce, preradenie na menej kvalifikovanú prácu, atď.).
„DDTEFP“ potvrdí dodatok k pôvodnej zmluve. Takéto potvrdenie slúži ako pracovné povolenie a uvádza sa v ňom, aké kroky má kandidát podniknúť na Prefektúre miesta svojho pobytu, aby mu bolo obnovené povolenie na pobyt. „DDTEFP“ pošle potvrdenú kópiu dodatku ku zmluve „Priestoru pre medzinárodné zamestnávanie“ (EEI).
4 - LEKÁRSKA PREHLIADKA
Bez ohľadu na dĺžku trvania pracovnej zmluvy sa musia mladí odborní pracovníci podrobiť predpísanej lekárskej prehliadke :
buď po príchode do Francúzska, kde si ich predvolá lekársky servis „OMI“ alebo v prípade poľských, marockých a tuniských štátnych príslušníkov v krajine ich
pôvodu, kde si ich predvolá zastúpenie „OMI“ v cudzine potom, ako dostane kópiu potvrdenej pracovnej zmluvy.
5 - PAUŠÁLNY POPLATOK „ÚRADU PRE MEDZINÁRODNÉ MIGRÁCIE“ (OMI)
Zamestnávateľ mladého odborného pracovníka musí zaplatiť „Úradu pre medzinárodné migrácie“ paušálny poplatok, ktorého výška predstavuje v súčasnej dobe 58 EURO.
6 - OSOBITNÉ PRÍPADY
6 – 1 Zmena zamestnávateľa
Po skončení pracovnej zmluvy môžu mladí odborní pracovníci zmeniť zamestnávateľa, pokiaľ nevyčerpali 18 mesačný kredit stanovený dohodou, ktorej podliehajú. V takom prípade musí „EEI“ vyhotoviť novú pracovnú zmluvu „mladého odborného pracovníka“, s tými istými podmienkami ako pôvodná pracovná zmluva a túto dá potvrdiť príslušnému „DDTEFP“. Zamestnávateľ musí zaplatiť aj v tomto prípade paušálny poplatok „Úradu pre medzinárodné migrácie“.
6 – 2 Zrušenie pracovnej zmluvy
Mladý odborný pracovník a jeho zamestnávateľ sú viazaní pracovnou zmluvou na dobu určitú, ktorá môže byť ukončená predčasne len vtedy, ak sa na tom obidve strany navzájom dohodnú, ďalej vo vážnom prípade, alebo v prípade zásahu vyššej moci, čo sa predkladá na posúdenie súdu.
Ak je pracovná zmluva zrušená po vzájomnej dohode, mladý odborný pracovník a jeho zamestnávateľ musia o tom informovať „EEI“ takou formou, že mu pošlú potvrdenie o zrušení pracovnej zmluvy, ktoré je podpísané obidvomi stranami.
„EEI“ pošle jednu kópiu tohto potvrdenia príslušnému „DDTEFP“. V takom prípade si môže mladý odborný pracovník nájsť nového zamestnávateľa, čo by však malo byť len vo výnimočnom a opodstatnenom prípade. Postup pri vybavovaní je rovnaký, ako je to uvedené vyššie.
147
6 – 3 Spory
Ak sa v priebehu vybavovania vyskytne nejaký problém, „EEI“ sa obracia na „Ministerstvo zamestnanosti, práce a sociálnej kohézie“ a na „Direktoriát pre obyvateľstvo a migrácie“ (DPM).
Ak sa „DDTEFP“ dozvie o nejakej konfliktnej situácii medzi mladým odborným pracovníkom a jeho zamestnávateľom, prípad nasmeruje na príslušný inšpektorát práce a informuje o tom „DPM“.
Počítame s vašou snahou pri uplatňovaní týchto inštrukcií. V prípade akýchkoľvek problémov vám ostávame k dispozícii.
Za Ministerstvo vnútra, vnútornej Za Ministerstvo zamestnanosti, bezpečnosti a lokálne slobody práce a sociálnej kohézie
riaditeľ pre verejné slobody riaditeľ pre obyvateľstvo a právne veci a migrácie
Stéphane FRATACCI Patrick BUTOR
148
149