v západnej haliči stojí veľká bitka. · 2013. 5. 29. · cely vzdelaný svet s opo ... (v...

4
Ročnik XXIX. V Budapešti, v sobotu, 12. decembra 1914. Číslo 287. Číslo za 2 haliere Mimo Ofta po aaäatt a sviatku vyohodia každý deň •paw Hlavný redaktor: I XnMjtjr ratajů «a «Sa SavntJ , Dr ADOLF PECHÄNY *«*«* * P*»tt» sa voprafl CfslO z a S haliera 258S3S BBS V západnej Haliči stojí veľká bitka. V západnej Haliči dosial sme zajali vyše ÍO.OOO Rusov. — V útočení všade pokračujeme a ruské útoky odbíjame. Zdar Nemcov v severnom Polsku. — Od Belehradu na juh naše útočenie pokračuje. Udalosti na západnom bojišti. Víťazstvo Turkov na Kaukaze. — Vojna na mori. Budapešť, 11. decembra. Minulé dni bola v Srbsku vládna krísa. Pašič zostal i nadaléj ministerským predsedom a ministrom zahraničia, ved Y dnešnom kritickom čase nebol by sa nikto podujal na túto ťažkú úlohu. On je zodpovedný za všetko, čo sa v nov- šom čase na Balkáne dialo, on je zod- povedný za to, že smutný osud stíha Srbsko. Ostatní ministri prepustili svoje miesta novým, len Pašič musel zostať, lebo noví ministri ináč neboli by prijali vymenovanie* Zmena kabinetu znamená obyčajne aj väčšiu-menšiu zmenu politického smeru. Za terajších okolností ale v Srb- sku nemôže byt reči o takejto zmene po- litiky. V Srbsku dnes vôbec niet reči o politike,, tu sa jedná už len o jestvo- vanie, alebo nejestvovanie Srbska. Osud Srbska nespravujú viac politikovia, lež spravuje vojsko a ani nie srbské vojsko, lež vojsko našej monarchie. Od víťazstva našej zbrane závisí budúcnosť Srbska. Od tohoto závisí osud Pašiča a osud srbskej kráľovskej rodiny.] Pašič bol vždy násilným, náruživým politikom, zvláště ked bola reč o našej monarchii. Pre toto už raz zle pochodil a síce za panovania kráľa Milana, ktorý udržoval s našou monarchiou dobré pria- teľstvo. Málo chýbalo, že Pašič zostal na žive, lebo už bol na smrť odsúdený. Ne- skôr vyslobodil sa aj z doživotného ža- lára a po ohavnom útoku, ktorý pripravil kráľa Alexandra o život, Pašič prevzal vodcovskú rollu v srbskej politike popri boku kráľa Petra. Kráľ Peter žil dlhé roky vo vyhnan- stve, len po krvavej vražde, ktorej kráľ Alexander v obeť padol, mohol sa vrátiť do Belehradu. Zaujal srbsky trón, za ktorým bažil. Cely vzdelaný svet s opo- vržením rozprával o tejto zmene na tróne, no -Karadordevičovci docielili, čo chceli. Kráľ Peter pokúsil sa neskôr rozčúlenú verejnú mienku utíšiť, pokojnú politiku začal prevádzať; ale v tomto prekazili ho jeho synovia a Pašič. Začaly sa nové štvanice, nové strojenie úkladov. V Srbsku hromadily sa výbučné látky, hroziace ne- bezpečím verejnému pokoju. Spolok „Ná- rodná Odbrana" začala kovať plány a pri- pravila sarajevskú tragédiu. Záujmom Srbska bolo by bývalo udržať, upevniť dobrý, priateľský pomer s našou monarchiou, týmto by si bolo zabezpečilo podmienky mravného a hmot- ného vývinu. Zvláště malo to urobiť po balkánskej vojne, ked Srbsko ozaj ne- očakávane prišlo ku rozsiahlemu územiu. Ale práve toto značné rozšírenie srb- ských hraníc omámilo srbských politikov a povzbudzovalo Pašiča ku dalším ne- bezpečným próbarafe' Rátal na štáty spo- jené v trojitej dohode, rátal na krvavú svetovú vojnu, rátal na to, že naša mon- archia nebude môcť poslať do Srbska dostatočný počet vojska, súc zamestnaná aj na inom bojišti. Pašič sa prerátal. Spustošené srbské mestá, obce, celé vidieky, hladujúci srb- ský ľud poskytuje smutný obraz ; toto sú následky Pašičovej politiky, ktorá pri- pravila Srbsku katastrofu. Vojna proti Rusku. Bitka v západnej Haliči. (Úradná zpráva zo severného bojiáta, vy- daná 10. decembra na poludnie, do Budapešti prišla večer o 5. hodine.) V Poľsku na našom fronte včera bolo ticho. Jediný útok, ktorým sa Rusi v noci hnali na nás na území ležiacom od Novoradomska na juhozápad, sme odbili. V západnej Haliči z oboch strán veľké sily vtiahli do bitky. Tu sme dosiaľ zajali vyše 10.000 Ru« s o v . Bitka ešte aj dnes trvá. Následkom našich válečných operá- cií, ktoré sa vedú v Karpátoch, značné časté nášho vlastného územia sa nám už podarilo zpätzaujaf. Generálmajor Sofer, námestník šéfa generálneho itábu. Porážka Basov pri VieliSke. Krakov, 11. decembra. Pri Vieličke, od Krakova na východ, odbili sme ru- ské čaty, ktoré utrpěly tažké ztráty. Pri Vieličke do jednej obce prišla silná diyíste ru- skej jazdy. Krakovské čaty sa o tomto dozvě- děly a v noci so stredy na štvrtok obec začaly prudko bombardovat. Z celej veľkej divísie so- tva mohlo ujsť niekoľko kozákov, ostatní všetcia padli. Ako „Nova Reforma* hovorí, o dobíjaní alebo práve o obkolesení Krakova nemôže byť ani reči. Pri obci Skala v Ruskom Polsku po- čas dvoch nočných útokov padlo vyše 20.000 Rusov. Ako ruskí zajatci rozprá- vajú, ruské čaty následkom nedostatočného stravovania mimoriadne vela trpia. Všade pa- nuje náramný hlad. Všetky znaky poukazujú na to, 2e Rusi'sa celkom utiahnu zo západnej Haliče. Úloha Bušov ja ťažká. Sofia, 11. decembra. Tu vychodíaci Ča- sopis „Bulgaria', ktorý vždy písal rusofilským tónom, uverejňuje v „Ruskom Invalide" vyšlý článok, v ktorom sa jedon ruský očitý svedok osvedčuje o haličských bojoch. Článok v prvom : rade vystríha, aby rakúsko-uhorskú armádu pod- i ceňovali. Przemysl — hovorí článok — je mo- ; děrnou, velkou pevnosfou, ktorej zaujatie bude jednou z najťažších úloh ruskej awsiády. Na j zaujatie pevnosti útokom bolo málo výhľadu a bolo by to vyžadovalo obrovské obete. Pravdepodobne bude potrebné zdĺhavé ob- j liehanie. Aj napredovanie Rusov proti Kra- kovu je veľmi ťažkou vecou. Rakúsko-uhorske delostrelectvo je výtečné, aspoň také dobré, ako ruské. Článok potom poukazuje na obdivuhodnú hrdinskosť a chrabrosť uhorských husárov a . vyzdvihuje aj tie ťažkosti, s ktorými sa ruské ! čaty v svojich operáciách za Karpátmi stretajú. ! Ačkolvek v Rusku sa úfajú víťazstvu, definitívne rozhodnutie sa na žiadon pád tak skoro nestane. i „Berliner Tagblatt" píše, že boje v juž- nom Poľsku sa pre Nemcov prajné vedú. Co!j; ruský front, ktorý sa okolo Krakova zpočiatku v polkruhu utvoril, odtiskli na bok. V meste dunenie kanónov ešte vždy silne počuť. Ne- mecké lietadlá a vzducholode, akékoľvek poča- sie aj panuje, vyvinujú veľkú činnosť vo vý- skumnej službe. Kedy-vtedy ruské lietadlá opo- j vážia sa zaletět až nad krakovské opevnenia., Položenie v Karpátoch. Z Košíc (Kassa) telegrafujú: Polo- ženie v severovýchodných stoliciach je nasledovné: Zo stolice zémplénskej ruské čaty cúvajú ku hranici. Stropkovský hlavný slúžny znova prevzal svoj úrad. V stolici ungskej len na samej hranici je nepriateľ, v stolici beregskej však už'niet ani jedného jediného ruského vojaka.

Upload: others

Post on 28-Jan-2021

2 views

Category:

Documents


0 download

TRANSCRIPT

  • Ročnik XXIX. V Budapešti, v sobotu, 12. decembra 1914. Číslo 287.

    Číslo za 2 hal iere Mimo Ofta po aaäatt a

    sviatku vyohodia každý deň

    •paw Hlavný redaktor: I XnMjtjr ratajů «a «Sa SavntJ ,

    Dr ADOLF PECHÄNY *«*«* * P*»tt» sa voprafl CfslO z a S h a l i e r a 258S3S B B S

    V západnej Haliči stojí veľká bitka. V západnej Haliči dosial sme zajali vyše ÍO.OOO Rusov. — V útočení všade pokračujeme a ruské útoky odbíjame. — Zdar Nemcov v severnom Polsku. — Od Belehradu na juh naše útočenie pokračuje. — Udalosti na

    západnom bojišti. — Víťazstvo Turkov na Kaukaze. — Vojna na mori. Budapešť, 11. decembra.

    Minulé dni bola v Srbsku vládna krísa. Pašič zostal i nadaléj ministerským predsedom a ministrom zahraničia, ved Y dnešnom kritickom čase nebol by sa nikto podujal na túto ťažkú úlohu. On je zodpovedný za všetko, čo sa v novšom čase na Balkáne dialo, on je zodpovedný za to, že smutný osud stíha Srbsko. Ostatní ministri prepustili svoje miesta novým, len Pašič musel zostať, lebo noví ministri ináč neboli by prijali vymenovanie*

    Zmena kabinetu znamená obyčajne aj väčšiu-menšiu zmenu politického smeru. Za terajších okolností ale v Srbsku nemôže byt reči o takejto zmene politiky. V Srbsku dnes vôbec niet reči o politike,, tu sa jedná už len o jestvovanie, alebo nejestvovanie Srbska. Osud Srbska nespravujú viac politikovia, lež spravuje vojsko a ani nie srbské vojsko, lež vojsko našej monarchie. Od víťazstva našej zbrane závisí budúcnosť Srbska. Od tohoto závisí osud Pašiča a osud srbskej kráľovskej rodiny.]

    Pašič bol vždy násilným, náruživým politikom, zvláště ked bola reč o našej monarchii. Pre toto už raz zle pochodil a síce za panovania kráľa Milana, ktorý udržoval s našou monarchiou dobré priateľstvo. Málo chýbalo, že Pašič zostal na žive, lebo už bol na smrť odsúdený. Neskôr vyslobodil sa aj z doživotného žalára a po ohavnom útoku, ktorý pripravil kráľa Alexandra o život, Pašič prevzal vodcovskú rollu v srbskej politike popri boku kráľa Petra.

    Kráľ Peter žil dlhé roky vo vyhnanstve, len po krvavej vražde, ktorej kráľ Alexander v obeť padol, mohol sa vrátiť do Belehradu. Zaujal srbsky trón, za ktorým bažil. Cely vzdelaný svet s opovržením rozprával o tejto zmene na tróne, no -Karadordevičovci docielili, čo chceli. Kráľ Peter pokúsil sa neskôr rozčúlenú verejnú mienku utíšiť, pokojnú politiku začal prevádzať; ale v tomto prekazili ho jeho synovia a Pašič. Začaly sa nové štvanice, nové strojenie úkladov. V Srbsku hromadily sa výbučné látky, hroziace nebezpečím verejnému pokoju. Spolok „Ná

    rodná Odbrana" začala kovať plány a pri-pravila sarajevskú tragédiu.

    Záujmom Srbska bolo by bývalo udržať, upevniť dobrý, priateľský pomer s našou monarchiou, týmto by si bolo zabezpečilo podmienky mravného a hmotného vývinu. Zvláště malo to urobiť po balkánskej vojne, ked Srbsko ozaj neočakávane prišlo ku rozsiahlemu územiu. Ale práve toto značné rozšírenie srbských hraníc omámilo srbských politikov a povzbudzovalo Pašiča ku dalším nebezpečným próbarafe' Rátal na štáty spojené v trojitej dohode, rátal na krvavú svetovú vojnu, rátal na to, že naša monarchia nebude môcť poslať do Srbska dostatočný počet vojska, súc zamestnaná aj na inom bojišti.

    Pašič sa prerátal. Spustošené srbské mestá, obce, celé vidieky, hladujúci srbský ľud poskytuje smutný obraz ; toto sú následky Pašičovej politiky, ktorá pripravila Srbsku katastrofu.

    Vojna proti Rusku. Bitka v západnej Haliči.

    (Úradná zpráva zo severného bojiáta, vydaná 10. decembra na poludnie, do Budapešti prišla večer o 5. hodine.)

    V Poľsku na našom fronte včera bolo ticho. Jediný útok, ktorým sa Rusi v noci hnali na nás na území ležiacom od Novoradomska na juhozápad, s m e o d b i l i .

    V západnej Haliči z oboch strán veľké sily vtiahli do bitky. T u s m e d o s i a ľ z a j a l i v y š e 1 0 . 0 0 0 Ru« s o v . Bitka ešte aj dnes trvá.

    Následkom našich válečných operácií, ktoré sa vedú v Karpátoch, značné časté nášho vlastného územia sa nám už podarilo zpätzaujaf.

    Generálmajor Sofer, námestník šéfa generálneho itábu.

    P o r á ž k a Basov pri VieliSke.

    Krakov, 11. decembra. Pri Vieličke, od Krakova na východ, o d b i l i s m e rus k é č a t y , ktoré utrpěly tažké ztráty. Pri Vieličke do jednej obce prišla silná diyíste ru

    skej jazdy. Krakovské čaty sa o tomto dozvěděly a v noci so stredy na štvrtok obec začaly prudko bombardovat. Z celej veľkej divísie sotva mohlo ujsť niekoľko kozákov, ostatní všetcia padli.

    Ako „Nova Reforma* hovorí, o dobíjaní alebo práve o obkolesení Krakova nemôže byť ani reči. Pri obci Skala v Ruskom Polsku počas dvoch nočných útokov padlo v y š e 20.000 R u s o v . Ako ruskí zajatci rozprávajú, ruské čaty následkom nedostatočného stravovania mimoriadne vela trpia. Všade panuje náramný hlad. Všetky znaky poukazujú na to, 2e Rusi'sa celkom utiahnu zo západnej Haliče.

    Úloha Bušov ja ťažká. Sofia, 11. decembra. Tu vychodíaci Ča

    sopis „Bulgaria', ktorý vždy písal rusofilským tónom, uverejňuje v „Ruskom Invalide" vyšlý článok, v ktorom sa jedon ruský očitý svedok osvedčuje o haličských bojoch. Článok v prvom : rade vystríha, aby rakúsko-uhorskú armádu pod- i ceňovali. Przemysl — hovorí článok — je mo- ; děrnou, velkou pevnosfou, ktorej zaujatie bude jednou z najťažších úloh ruskej awsiády. Na j zaujatie pevnosti útokom bolo málo výhľadu a bolo by to vyžadovalo obrovské obete. Pravdepodobne bude potrebné zdĺhavé ob- j liehanie. Aj napredovanie Rusov proti Krakovu je veľmi ťažkou vecou. Rakúsko-uhorske delostrelectvo je výtečné, aspoň také dobré, ako ruské. Článok potom poukazuje na obdivuhodnú hrdinskosť a chrabrosť uhorských husárov a . vyzdvihuje aj tie ťažkosti, s ktorými sa ruské ! čaty v svojich operáciách za Karpátmi stretajú. ! Ačkolvek v Rusku sa úfajú víťazstvu, definitívne rozhodnutie sa na žiadon pád tak skoro nestane. i

    „Berliner Tagblatt" píše, že boje v južnom Poľsku sa pre Nemcov prajné vedú. Co!j; ruský front, ktorý sa okolo Krakova zpočiatku v polkruhu utvoril, odtiskli na bok. V meste dunenie kanónov ešte vždy silne počuť. Nemecké lietadlá a vzducholode, akékoľvek počasie aj panuje, vyvinujú veľkú činnosť vo výskumnej službe. Kedy-vtedy ruské lietadlá opo- j vážia sa zaletět až nad krakovské opevnenia.,

    Položenie v Karpátoch. Z Košíc (Kassa) telegrafujú: Polo

    ženie v severovýchodných stoliciach je nasledovné: Zo stolice zémplénskej ruské čaty cúvajú ku hranici. Stropkovský hlavný slúžny znova prevzal svoj úrad. V stolici ungskej len na samej hranici je nepriateľ, v stolici beregskej však už'niet ani jedného jediného ruského vojaka.

  • SLOVENSKÉ NOVIN? 12. decembra i y i 4 . I V posledné dni v stolici marmaroäslej sa ukazovala jedna ruská čata, ktorá však len po Ťoronyu vedela prist. Položenie v Marmäíoiskej nedáva žiadnu príčinu ku obavám, pri Kôrosmezôve a Visó-vôlgye niet nepriateľa.

    Bojiště v Soľsku. Berlin, l i , dfccénÄ" Z hlavného váleč

    ného stanu 10. decembra predpoludním oznámili:

    Od Mazurskych jazier na východ len ^ostreteetvo Bojuje,

    V sev. Polsku na pravom brehu Visly don z našich tam napredujúcich vojen

    ských stĺpov ú t o k o m z a u j a l o b e c P r z a s n y s z ; zajali sme 600 Rusov a ukoristili sme niekolko strojových pušiek.

    Od Visly na ľavo p o k r a č u j e m e v útočení.

    V južnom Polsku útoky Rusov sme odbili.

    Najvyššia správa armády. (V zprávě spomenutá obee Prza«nysz leži

    taliftier v rovnom smere severne od Varšavy* Mesto Lodz je už v rukách Nemcov.. O Lovič, ako úradne oznámili, boj sa dalej vedie. KÍ d aj Lovič sa dostane do \ rúk Nenicov, vtedy Nemci od severu Varšavu takmer v polkruhu obkolesia.)

    P o zaujatí Lcdsu. '

    Kopenhágsky časopis „National Tidende" j oznamuje z Londýna: Tlač za bezpocínbnépo- j važoje, Že Nemci zaujali Lodz a nerozumie, žt rusky generálny štáb p r e č o n e u z n á v a v e r e j n e t ú t o z t r á t u ? ' V o vojenských kruhoch toto považujú opravdu za detské, lebo takéto ztráty môžu sa udat v každej väčšej vojne a zamlčovanie skutočnosti budí dumne-nie, že ztráta bola o vela významnejšia, než aká je v skutočnosti.

    Z Christianie oznamujú : V Londýne ešte nepotvrdili chýr, že Nemci zaujali Lodí a ani o tom neprišlo zprávy, že by položenie Ru«ov v severnom Polsku bolo nebezpečné. Taktika Nemcov bola patrne namereuá na zaujatie hlavnej železničnej čiary Čenstochova— Varšava, ktorá Polsko na dvoje pretína. Lodz nemá strategický význam, ale železničná čiiara pre dopravu je mimoriadne velavýznamná pre ruskú armádu. Nemci v troch paralielných cestách tiahnú proti tejto železničnej čiare a síce z Thornu cez Lovič, z Kalšu cez Lodz a zo sliezskej hranice proti Pieskovú. V tom |jáde, jestli Nemci zostanú v Lodzi, len na 15 anglických mil budú od tejto dô.ežitej žei zničnej čiary.

    Pelrohradskí zprávodajcovía ang'ickych časopisov sa len na to obmedzujú, aby podrobne opísali zkazy, ktoré nemecké granáty v Lodzi zapříčinily. Súkromné telegrammy len to oznámily, že okolo Lodzu bez prestania vedi< sa boj a len to uznávajú, že Rusi pri Sentove reterirujú. Pre položenie v Polsku panuje v Rusku všeobecný zmätok..

    Význam zaujat ia Lodzu.

    Viedeň, 11. decembra. Jeden na tunajšom dvore akkreditovaný (nie nemecký) diplomata osvedčil sa nasledovne: Zaujatie Lodzu m á n i e l e n v e ľ k ý v o j e n s k ý , l e ž i v e ľ k ý p o l i t i c k ý v ý z n a m . Ponajprv: grécka vláda napozaiým nemyslí na to, aby zakročila v záujme Srbska a trojdohody, ba do nepredvídaného času zostane neutrálna Ani o bezprostrednom zakročení Rumunska a Bulharska nemôže by £ reči; Bulharsko a Rumunsko zostanú i

    nestranné a v najbližších týždňoch zo svojej neutrality ani nevystúpia. Na Balkáne teda vojna zostane lokalisovaná aj naďalej na Srbsko a Turecko.

    Hově gruppirovanie ruských čiat.

    Petrohradský zprávodajca ÄLondonNewsc-u

    telegrafuje: Udalosti na polskom bojišti přinutily správu ruskej armády, aby ruské čaty v Rusnorh Polsku rozložila v nových posíciach.

    Hynutie Srbská/ Srbov od Belehradu n a j u h prenasledu

    jeme. - (Úradná zpráva z južného I K ; : "

    daná 9. iwvembŕa, do ' eembra.)

    V Srbsku jedna časť našich čiat od Gorného Milanovacu na západ nadabila na silné nepriateľské válečné sily a nemohla docielit výsledku. Aby srne nepriateľom započatému protiútoku vyhli, jednotlivé časté čiat poslali sme do prajnej-šie ležiacich posicií.

    Od Belehradu na juh n a š e ú t o č e n i e n a p r e d u j e . Dňa 8. decembra ukoristili sme dovedna 2Q k a n ó > n o v a jeden retlektor a zajali sme po-cetiiýc! Srbov.

    Položenie srfeskej armády.

    Sofia, 11. decembra. Poloúradná ÄKara-bana" uverejňuje nasledovnú zprávu svojho našského zprávodajcu o položení srbskej armád; * Nía prvú a tretiu armádu sverená je obrana Kragujevacu. Úlohou druhej a štvrtej armády je v otvorených bitkách vzdorovat rakúsko-uhor-ským čatám a tieto dve armády postavené Sú medzi Cač.tkom a Gurným M lanovaeom. Štvrtá armáda tvorí srbské pravé krídlo. Plánom týchto dvoch posledných armád je, že jestli by sa im odpor ani v opä'ovnom otvorenom boji nepodaril, utiahau sa na kragujevackú ochrannú čiaru. Srbský hlavný stán je nateraz v Jagodine. Ti francúzski a ruskí delostreleckí dôstojníci, ktorí 1. deeembra odišli z Belehradu, so svojimi kanónmi prišli do Kragujevacu.

    Osvedčenie novej srbskej vlády.

    Srbská tlačoví kancellária oznn>nuje z Nisu: Na zhsudnutí s! p r i a t e ľ p a t r n e u t r p e l v e ľ k é z t r á t y .

    Traja nepriateľskí letúni včera na otvorené, mimo územia válečných operácií ležiace mesto Freiburg (Baden) hoditi desať bomb. Škodu bomby nenarobily. Tento.prípad uvádzame cielom konštato

    vania tej skutočnosti, že aj tentokrát, ako od počiatku vojny už toľkoráz, naši nepriatelia bombardovali otvorené, mimo územia válečných operácií ležiace mesto.

    Rakúsko-uhorské motorové bat ter ie pred í&eimsom.

    Rím, 11. decembra. Dla parížskej zprávy Nemci ešte vždy bombardujú Reims. Dobíjajúca armáda novšie rozostavila 30 5-centimetrové rakúsko-uhorské motorové batterie. Francúzske časopisy sa ponosujú, že Reims je plny nemeckými špiónmi. Pomocou agentov jednotlivých nemeckých závodov so Šampanským Nemci vraj už dávnejšie postavili v meste tajné telefonovó čiary a nemecké čaty teraz s týmito čiarami sú v spojení B mestom. Francúzska posádka však dosial mame hľadala tajné telefonové čiary.

    Boj n a morskom pobreží.

    Z AnUverpena oznamujú: Netrpí pochybnosti, že nemecké kanóny z morského pobrežia Flandrie a n g l i c k ý m v á l e č n ý m 1 o-d a m z a p ř í č i n i l y v e l k é z t r á t y . Na pobrežie Flandrie more deň po deú vyhadzuje mrtvoly anglických vojakov.

    Amsterdamský „Telegraf" podvracia chýr, že by mesto Ostende horelo. Mesto je v svojom doíavádnom nezmenenom stave. Rezzá-kludný je aj chýr, že by spojenci boli zaujali Dixmuiden.

    Londýnsky „Times' oznamuje zo severného Francúzska, že počas bombardovania Lampernissensu od Dixmuidenu na západ tri alebo štyri granáty trafily kostol. V kostole boli ubytovaní francúzski vojaci, zpomedzi ktorých štyridsiati zomreli a veľmi mnohí boli ranení.

    F r a n o ú z s k a mienka ô položení.

    Dla „Kolnische Zeitung'-u francúzske časopisy pessimislicky sa osvedčujú o položení, ku čomu prispieva, že j a p o n s k á p o m o c v y s t a n e. Žive sa zaoberajú s tou otázkou, že dokial môže trvať vojna. Nemá základu nádej —'_ píše „Journal" — že by pomocné prostriedky Nemcov do budúceho leta boly vyčerpané. Aby pokoj bol možný, jedna z dvoch stránok musí příst ku tomu konečnému presvedčeniu, že dalšie napínanie síl je marné. Nemecko definitívne zvíťazí, ked spojencov zaženie cez rieku Loire, ked. sa Anglicko v svojej vlastnej krajine bude cítiť ohrožovaným a ked nemecké armády pri Moskve a Petrohrade vj hrajú bitku. Vojna sa prv skončí ako vojna r. 1871. O hromadnorn'povolani francúzskeho Iudu do boja nemôže byt reči, pone-váé každý bojaschopný človek je na bojišti.^

    Hlad vo F r a n c ú z s k u . Kopenhágsky časopis .Politiken" oznamuje

    z Paríža: Medzi tými otázkami, s ktorými sa francúzska vyslanecká komora bude zaoberal, na prvom mieste stojí riešenie otázky, čo treba urobiť na odstránenie biedy, ktorú následkom vojny v celej krajine cítiť. Ministerský predseda Viviani na zasadnutí vy-laneckej komory osvedčí sa o vojenskom a diplomatickom položení..

    Vojna Turecka proti trojitej dohode. Tureoké víťazstvo n a K a u k a z e . Carihrad, 11. decembra. (Úradná zprá

    va.) Jedna pohraničná stráž na Kaukaze obsadila Tauskelde, od Otty na sever. Na hranici Asserbeidšanu operujúce turecké čaty postúpily po Sonay a Deiharii, obce ležiace vo východnej časti provincie.

    Ž príležitosti víťazstiev nad Rusmi v Štambule všetky obchod? a v príslave všetky

  • 12. decembra 1914. SLOVENSKÉ NOVINY

    lode ozdobili tureckými zástavami. V Pere domy a obchody tiež boly ozdobené zástavami. V obidvoch predmestiach bývajúci Ubria, Rakúšania, Nemci tiež okrášlili Svoje domy.

    Dobíjanie B a t u m a blízko. Carihradské časopisy velký význam pripi

    sujú tomu. že ruské mesto Keda turecké čaty obsadily. „Tanin" ustáluje, že čas skutočného obliehania alebo prípadne zaujatia útokom Batuma s a b l í ž i , lebo mesto Keda leží na lavom brehu rieky Kapian, ktorá je prítokom Gorocha a dominuje nad batumskou cestou ; takto spojenia Batuma sú odťaté. V úradnej 6. decembra vydanej zprávě spomenutý most pravdepodobne vedie cez rieku Kapian, lebo Batum B Achabsichcm spájajúca cesta leží na IavOm brehu tejto istej rieky; día tohto velká čast okolia rieky Coroch je v rukách tureckých čiat. Obliehanie Batuma sa zčiástky už započalo. Časopis „Tanin" domnieva sa, že Batum nebude vstave dlho vzdorovat, lebo jeho posádka je slabá a jeho opevnenia sú zastaralé.

    Zahájenie tureckého par lamentu. Carihrad, 11. decembra. Sultán vydal

    irádu. ktorou zahájenie parlamentu určil na 14. d c n1.'Ta.

    Voji jna na mori. Nemecké válečné loďstvo stihla citelná

    z t r á t a . Spojená anglická, francúzska a japonská

    flotta — osematridsať obrovských lodí >*> na smrt hľadalo tú nemeckú fiottu, ktorá pred mesiacom zničila jednu silnú anglickú fiottu a do hrobu vín poslala dve pyšné válečné lode Anglicka: led .Monmouth* a lod.GoodHope". Za mesiac trvalo prenasledovanie a spojená nepriateľská flotta v blízkosti južnej skupiny ostrovov Atlantického oceánu, pri ostrove Falkland (na okolí Argentíny a Ohnivej Zeme) našla nemecké lode. Srážka musela byt strašná. Konečne zvíťazila velká presila a nemecké lode „Gneisenau", .Scharnhorst" a .Leipzig" slávne utonuly. Lode „Niirnberg" a .Dresden" sa zachránily.

    Potopené nemecké válečné lode.

    Berlin, 11. decembra. Wolffova agenda oznamuje: Dla úradnej zprávy londýnskej Reuterovej agencie našu križujúcu fiottu 8. decembra ráno o V«8. hod. na okolí ostrovov Falkland spozorovala a napadla pod veliteľstvom vice-admirála Sturdeeho stojaca anglická flotta. Dla tej istej zprávy v tomto boji válečné iode.Scharn-horst," „Gneisenau" a .Leipzig" u t o n u l y a dva uhlie voziace parníky dostaly sa do rúk nepriateľa. Lodiam „Dresden* a „Núrnberg" podarilo sa zachrániť SÍU Válečné lode udajne prenasledujú.

    Tak sa zdá, že je n a ä a z t i S t a ť a ž k á . Z mužstva utonuvších lodí početných zachránili. Nepriateľ udajne utrpel nepatrné ztráty. Ze jaká veľká bola nepriateľská sila, o tom anglická zpráva nič nehovorí,

    í PoM, náčelník námorníckeho

    generálneho itábu.

    Mrtví a ranení. (Číslo, stojace za menom, oinaeuje lsómpáiiiB, v ktorej patričný slúžil. Za menom Stojaci -j- znamená, že do tyčiiý zomrel a za menom stojaca písmena .z" znamená,

    že patričný je zajatý.) Z k o š i c k é h o 9. h o n v é d s k e h o

    p e š i e h o p l u k u : Krizsak Michal, firer (Illésfalva, st. spišská) 10 f, Křupa Ján 3, Kubik Juraj 10, Kubina Ján 9, Kucsnyik Jozef (Hutti, st. liptovská) 12 f, Kujusz Michal 10, Kulman Ján 11, Kundra Ondrej ô, Kundrák Jozef 8, Kunsch Gustáv 10, Kurta Ondrej 10, Kusnyik Stefan (Szogliget, s t abaujská) 5 f, Kusnyir Bartolomej 10, Kusnyir Juraj 8, Kcsnyirik Michal 5, Kusz Ladislav 11 f, Kuthary Michal 12, Kutni Ondrej 7, Labacska Jozef (Ružomberok, s t liptovská) 10 f, Lacsni Martin 12, Laczko Ondrej 9, Laczkó Štefan (Gôncz, st. abaujská) 1 f, Lakatos Július 1, Lancsik Martin 11, Lancsuko Martin 12, Lang Jonáš 12, Lapsánszki Ján ^(Illésfalva, st. spišská) 2 f, Laczko Ján 9, Lauf Pavel 9, Leblang Herman 10, Lebovits Léba 8 f, Leibzeit Jozef 5, Lenárt Ondrej 2, Lencsés Franc 6, Len-dácsky Ján 9, Leport Ondrej 5, Lescsinszki Ján 10, Lescsinszki Peter 10, Lesko Ondrej 5, Lesko Jozef 10, Lesnyák Štefan 11, Letkowski fírer oddiel so stroj, puškami č. III., Liebinan Ignác (Lengyelfalva, st. abaujská) 7 f, Liptai Ondrej 10, Lipták Július 5, Lipták Ján kaprál (Hernádpere, st. abaujská) f, Lipták Ján (Leibitz, st. spišská) 12 f, Liska Juraj 12, Liska Ján 11, Libka Peter 11, Litva Jozef 10, Loi Ján (Svedlér, st. spišská) 10 f, Loisch Ján 11, Lôrincz Ondrej 1, Lovász-Boskovek Jozef 10, Loy Karol 5, Lvcsai Oi drej 5, Luterancsek Ondrej 1, Ma-dácsi Štefan 4, Magyar Jozef 5, Máhr Karol Ján 8, Majanesik Štefan 1, Majercsák Matej 12, Major fírer oddelenie so stroj, puškami č. III., Msjorcs Ján 10, Msjoros Juraj 9, Majoros Zoltán 5, Makai Desíder (Košice) 4 f, Ma-kasa Ján 4, Makula August 10, Makula Jozef 2,. Mamojka Michal 11, Marjencsik Michal (Ôtôsbánya, st. spišská) 11 f, Mar-kovics Július 1, Markovics Jakub (Kakaslom-nicz, st. spišská) 10 f, Martinko Štefan (Osada, st. liptovská) 10 f, Márton Frane 7, Martos Pavel 10, Martyák Jozef 9, Masztics Daniel 9, Mata Michal 7, Matiljovi Ondrej 11, Matinyák Jozef 7, Matiovie Ondrej 9, Matomi Ludvik 2, Matusz Štefan 7, Matyi Ondrej 7, Mäurer Július (Š'-epesváralja) 11 f, Maxim Ján oddelenie so stroj, puškami č. I., Medrecz Ján 4, Men-hard Ján 9, Mertha Štefan 8, Mester Alexander 4, Meszár Ján 8, Mészáros Jozef (Boldva, st boršodáká) 4 f, Midió Ján 5, Mihalics Július 7, Mibálik Daniel 9, Mibalik Peter 11, Miťalkó Ján 5, Mihályi Ján (Nádasd, st. bor-šodská) 10 f, Mihuszki Franc 8, Mikola Štefan 1, Mikolay Ján 12, Mikos Peter 7, MilijoU Ignác 10, Mincza Jozef 11, Mirga Ján 10, Mi-schinger Olto náhradný reservists, Miskovics Jozef 7, Misula Peter 11, MIUHM Ján 10, Mocskó Lupták Štefan 12. Mocznik Karol 11, Mol-nár Oädrej 8, Molnár Jozef 7, Montag kaprál oddelenie so strojovými puškami č. III., Morvai Jozef 5, Mráz Jozef (Levoča) 10 t , Mriglód Alexander 12, Mrva Ondrej 12, Múdri Román 11, Mularcsik Jozef (Lassupatak, stol. spišská) 5 f, Mulinarcsik Jozef 10, Murgács Ján 2, Nagrin Ludvik 9, Nagy M. Gábor 5, Nagy Imrich (Hernádnémeti, st. abaujská) 7 f, Nagy Ján, Nagy Jozef Ondrej 5, Náhaltsa Matej (Lipt Sv. Mikuláš) 12 f, Nalcsnyik Jozef 8, Németh Ján 5, Novák Ondrej (Felsôfugôd, st abaujská) 7 f, Novolamics Štefan 8 f, Novotný Juraj 9, Nyarsánszki Ondrej 4 f, Obsojszink Michal 7, Ocsovcsik Anton (Mátyásfalu, st. spišská) 12 f, Oelscliläger Ján 11, Olah Ján 5, Olajos Ludvik (Aszaló, st. abaujská) 4 f, Olcsik Ondrej 2, Oleznói Sámuel 10, Olyha Karol 7, Ondész Štefan 7, Ondrejcsik Ján 10, Ondrejka Vendelín (Nagyselmeez, s t liptovská) 10 f.

    (Budúcne dalej.)

    GHÝRNXK. Budapest, 11. decembra.

    Počasie máme V Budapešti mračné a ľavnejšie — Po krajine panovalo lavné a vyjraúc severozápadných strán zväčša jasné počasie. Nepatrné dažde boly v severných Eárpátoch a na Prímorí. — Krajinský meteorologický ustav predpovedá popri nepodstatnej zmene v temperature na početných stranách srazeniňy.

    Aroiknieža Fridr ich — maršali . Jeho veličenstvo kráľ arciknieža Fridricha, hlavného veliteľa rakúsko-uhoŕskej armády vymenoval za maršalla. Po vymenovaní Hindenburga za maršalla dalo sa očakávať, že aj hlavného veliteľa rakúsko-uhoískej armády vymenujú na túto najvyššiu vojenskú hodnosť, ktorá odumretím arcikniežata Albrechta ostala nezaplnená. Na veľkolepých úspechoch bojov v Poľsku ra-kúsko-uhorskó a nemecké čaty a ich velitelia majú rovnakú účast a kráľ najvyšším vojenským rangom odmenil tie epochálne zásluhy, i ktoré si arciknieža Fridrich nielen v bojoch v Poľsku, lež od vypuknutia vojny zaslúžil.

    Zdravotný stav nemeckého cisára. Z Berlina oznamujú, že sa zdravotný stav cisára Vilhelma značne zlepšil. Somársky kašeľ mu prestáva a temperatúru má normálnu.

    Nový náčelník nemeckého generálneho štábu. Z Berlina oznamujú, že gróf Moltke neni v tom stave, aby na čele velkého generálneho štábu zaujal svoje predošlé miesto. Hodnost náčelníka velkého generálneho štábu konečne zaplnili ministrom vojny generálom Erikom Falkenheynom, ktorý však pri tom i dalej ostane ministrom vojny. S generálom Falkenheynom jedon z najvýtečnejších vojakov nemeckej riše dostal sa na čelo velkého generálneho štábu, ktorého húževnatú energiu poznajú a oceňujú v Nemecku. Nový náčelník generálneho štábu je pomerne ešte mladý. Narodil sa r. 1861. v Posene. Ked K. 1890. skončil vojenskú akadémiu, pridelili ho ku generálnemu štábu. O šesť rokov poslali ho do Číny za inštruktora, kde bol za tri roky a vtedy sa stal gubernátorom Kiaoučaua. R. 1908. vrátil sa do svojej vlasti, kde sa už r. 191¾. stal mini-strom vojny.

    Nový kanonik. Jeho veličenstvo kráľ na predostretie ministra osvety titulárneho opáta, budapeštianskeho farára Terezininho predmestia Vincenta S t i e b e r a vymenoval za trnavského kanonika a balassagyarmatského farára Kolomana J e s z e n s z k é h o za titulárneho opáta zebegényhegyskéhot,

    Nešťastie pri stavbe. Z Viedne oznamujú, že vo štvrtok v Mannswoerte* v blízkosti Fischamendu pri jednej stavbe srútilo sa lešenie a spadlo na viacerých robotníkov. Do poludnia jednoho mrtvého a troch ťažko ranených robotníkov vytiahli zpod rumov. V ochrannej práci pokračujú.

    Utonutie anglickej lode. Dia zprávy talianskeho časopisu „Comere delia Sera* anglická benzín vezúca lod „ Vedra" pri západnom pobreží Anglicka dostala sa na zätoii. Do lode navalila sa voda. Benzin sa zapálil .a celá lod čosikamsi stála v plameňoch. Zo susedných prístavov pospiechavší rybári 120 mati ôzov lode zachránili, a'e 34 matrózov zhorelo* Títo nešťastníci poskákali do mora, ale horitiici benzin roztiekol sa po površí vody a nešťastníci zhoreli. Loď „Vedra" celkom zahynula.

    Vianočná loď. Už sme písali o tej lodi, ktorá vianočné dary vezie z Ameriky a ktorá 8. decembra došla do Genuy. Loi? sa volá ŕJázon" a koncom novembra pohla áa z Ameriky. Na ceste sprevádzala ju menilia flotilla torpédoborcov a veru tí, ktorí sa. na mori stretli S ňou, sotva mysleli, že rad lodí bojovného výzoru v službe toho najideálnejšieho cieľa pláva po Oceáne. Lod „Jázon" ^ezie vianočné dary amerických dietok europsi'sým diet-kam bez ohľadu na to, že do sväzíku ktorej bojujúcej mocnosti prislúchajú tie tíielky, kto-

    Preif raňajkami pol pohára SCHMÍDTHAUER-oveJ

    SÉÍvaai. t.Jtp rody je pravým P_oi«hnan^ »*» MfcMiob- BA »wů» stellaa s> a s - y m *

    IgmándskejliE s & a z e s ^ ' S a l ň ä o S

    z a a—i I hodiny uveňia do p o -

    K a l í r ia

  • SLOVENSKÉ N O V I N ? 12. decembra 1914.

    rým_ sa z vianočných darov dostane. Prvou stanicou lode bol jedon anglický prístav, odtial šla do Marseillesa a odtial do Genuy. Tu povereníci talianskej vlády privítali lod a osvedčili sa, že sa o dalej zaslanie darov pre nemecké, rakúske a uhorské dietky talianska vláda postará. Dia zprávy došlej z Genuy dary, ktoré sú určené pre nemecké, rakúske a uhorské dietky, podujimatelia prístavu zdarma dali _ povykladaf z lode na breh. Darmi naplní

    ,sa tridsať železničných vozňov a talianske štátne železnice darmi naplnené vozne tiež zdarma odvezú dalej. Lod „Jázon" z Genuy pojde do Salónik, kde vyloží na breh pre srbské a černohorské dietky určené dary. Pre dietky ruských bojovníkov cez Sibír povezú dary. Náklad lode „Jázon" je mimoriadne zaujímavý. Náklad váži osemdesiattisíc metrických centov a pozostáva z 5 millionov kusov. Lod „Jázon* doviezla nesmierne množstvo balíkov, zábavných a poučných hračiek, ale o vtla viac bolo na lodi vecí pre potrebu, ktoré dietky vo vojne stojacej Európy teraz veru velmi potre-trebujú. Statisíce kabátikov, košieľ, štrimfiel a podobného odevu doviezla lod z Ameriky, zvláäte pre aešfastné dietky Belgicka. Alo v Amerike mysleli aj na chut úbohých európskych dietok: velká lod priviezla aj nesmierne množstvo jabĺk, a síce jabĺk zvaných „Spokane," ktoré sú dla mienky O'Loughina, ktorý expedíciu vedie, najlepším druhom jabĺk na svete. O'Lough'n je redaktorom jednoho z najväčších amerických časopisov: „Chicago Heralď-u a sbierenie darov bola jeho myšlienka. Jeho myšlienku naskutku si osvojilo ešte 200 amerických časopisov a výsledok sbierky bol mimoriadne skvelý. Totižto nasibieralo sa nielen tých 80000 metrických ceiQtov darov, ktoré lod „Jázon" priviezla do Európy, lež nasbieralo sa hodne vyše jednoho milíiona metrických centov darov. Toto nesmierne množstvo darov na viac ráz dovezú európskym idietkam.

    Posledný 48-nieký honvéd. Z Levíc oznamujú, že 48 nický honvéd Mariin Koczman v stredu zôairel. Koczman bol posledným 48-nickým hon védom v Leviciach. Na mestský dom vytýčili mestskú 48 nickú zástavu, ktorú na znak smútku zabalili do čierneho závoja. Obecenstvo imposantnom sústrasťou odprevadilo ho na jeho poslednej ceste do cintorína.

    Nedbanl ivosťou je zmätky v zažívaní hned neodstranit, .(lebo riadne zadívame je prameňom pracovnej sily, vzdorovacej schopnosti a životnej radosti. Preto vždy freba dávať pozor na trávenie a pn zmätkoch zažívaiiia, zdutí, nechuti k jedlu, zimničných a nervosných stavoch upotrebúvat silnú švédsku tinktúru (Tinctura snedica), ktorú nazývajú aj životnou essen-ciou a balsäimom. Posilňuje žalúdok, prečistuje, utišuje kŕče, budí appelít a týmto prekáža veľ* nemocí. Pravú objednajme u leksrnika Eugena V. Felleia, Šlubica, Centrála č.t 21. (st. záhrebská). 3 velmi velké sklenice franko (opíjiteno) K 5—, 12 malých sklenic franko K 4'—.

    Zodpovíidný redaktor : Karol Csecšotka.

    Potrebuj emjednoho mlynárskeho tovary š a, ktorý sa rozumie pri valcoch aj pri kameni. Mlyn tahsí voda. Plat dla dohovoru. Prihlásiť

    sa mo:'žno hned. Aj na tretinu môže byf. Staling* Alajos, UjBsánya (Bars m.)

    Äaftcn' A pcaaieä k i p j t

    S. Beni £ch

    j r i a , kqtdtiio I t ,

    l .aoaé

    posteľné perie 1 J k i l o h n e d é h o , d o b r é Bo, d r i a p a n i h o p a r i a I É., lepšieho Í.40 K., p r í m a p o l e b i e l o h e MOK,

    ' a l e "

    T X., 'jomáett* . p i j a r i a s p o d

    o d B k g'

    i a » 4 K., b i c i e h o p i p a x l a t a h * 6.10 K., 1 kilo T e l m i j e a > n é h c , « n a -h e b l e l e h o , d r i a p a n ó -b o 8.40 K., 9 K„ 1 kilo p á p c-

    Meleho, jemného 10 K., nanajvýš p ŕ « H K. f ti o b j e d n a n í

    f i a s k o . H o t o v i periny.

    j Z base* f fcaiieno lerveného, modrého, bielebt ftleb* Kiíhe nen-1 tangu, 1 d u c h n a , 180 em. dlhá, arf ISO cm. Sirost, c p o l u U 2 p e d, u i k a m 1. kaädá 80 cm. dlhá, aal 60 en . Stoka na-I platni D ovým hnedfm, Tolml trrácim pápariatým p o 11 e I-| a f o p a r i m 16 K., p o l o p á p e r í m SOK., p á p e r í m ; 2 4 K , 1 i d n o t l i í á ä o e h n a 10 K., IS K., lí Kľ, 16 K., S j e d a a p o d n i k á 8 K..8.60 K, 4 K, D a c h n r £00 en . 3 dlhé. Mi J em. Broke, 18 ÍL, 14.70 K., 17.80 K., i i K., po-tí a i k i • so am. dlhi, TO cm. Hroki, 4.E0 K.. 6.20 K., 6.70 S..,

    I s p o d l i * d n e h n y » silného, etráioTanebe grádlu 180 em. tfl, I M em. Broké 12.80 K-1480 K. Rocpoaielanie na dobierku £ t t e ijd 13 kořte franko. Zámena dovolaná, aa nezodpovedné

    *aa peaian vrátia,

    18. BSSmSOHvDesohenitxi, «. 898. Cechy. gohat* gjnafapvanf eonnik adarma a franko.

    Podivuhodná lacná ohrady! Domáci výrobok t

    9

    & a

    &

    Nepočetné listy uznania dokazujú výíeínost patent. H a n g a r i a d i ó t o v é b o plet iva,

    ktoré Je neprevýäitelné. Hotoví s a x galvanisovaného drôtu' Cena stvs icorir) tuetra 82 halierov a vväe. Možno objednať

    u jediného dorábatela:

    A l e x a n d p a Haidelkk.era fabrika na drôtové pletivá a ohrady

    B u a p e s í , VIII., UU&i-út 48/29. Ľavaa, punktorná a rýchla obsluha 1 — Obrátkový cenník rýchla obsluha 1 — aacrnia a íranko.

    H a j t e p š i s BSroje pr>e h o s p o d á r s t v o , m o t o r y , p a r n é a b e n z i n o v é s l o ž e n i n , s z j a č k y

    a t ď . d o d á v a

    t o v á r e ň s t r o j o v k. s p

    Hajdokolanejšio a každému cieíu zodpovedajúce

    šijacie stroje vedia garancie od 25 korún vždy predáka

    JL!©js Habán dielňa na Šijacie stroje

    Budapest, Vil.* Izabella-tér 3. Tiež dávam na vedomie, že bársjakú Šijaciu mašinu redla garancie lacno zreparujem. A preto nepočúvajte na žiadneho agenta alebo-predavača, ktorý sa tomu nerozumie a svoj tovar len preto chváli, aby ho mohol za velké peniaze předat Pošlite ale ten stroj a budete mat zas dobrú mašinu na mnohé roky. Cielom presvedčenia sá spoľahlivosti mojej dielne, ktorá, pre dobrú prácu v celej uhorskej krajine je. pochvalne známá, pýtajte si môj velký cenník

    zdarma.

    Frešporský Seehofer-ov bylinný balaam . proti z a p e č e n i n , z l é m u t r á v e n i u , pečeňovým neduhom, lenivost i čriev, ko-like, z la te j s i le atď., je pravý len a

    ochrannou mamkou raka. ^ ^ ^ ^ ^ ", Dostat u dorábatela — — LADISLAVA FOLDES

    iekárať i k Červenému r a k o v i Piešrjorok, Pozsony, 6. 1.

    • aklcnio n a d o b i e r k a f r a n k o X 4.00.

    Proti lámke a reume, taktiež aj pri lúpaní nemá páru „Kali linimentum," ktorý až po niekólkých natretiach istotne odstráni aj najhú

    ževnatejšie bolasti. Sklenica za 2 koruny. Zolíáiigyógyszeríára. Budapest, V., Szabadság-tér.

    Aj najmenšie poranenie

    môže sa stať nebezpečným!

    Chýrečná.od 4C rokov ti

    sícnásobne vyprobovaná a dokázaná, antiseptická

    P£!Í lř á D£^B£ M a s ť chráni pred znečistením, zapálení-nami a ranami, ulavuje bolasti, spôsobuje rýchlejšie vyliečenia a následkom jej mnohonásobného účinkovania aj čo zmäkčujúca mast je

    r každej domácnosli nevyhnutná. 1 k r á t i a 70 h , denné rozposielanie po poste za vopred poslaný obnos aa 4 kra-biče K 8-16, za 10 krabie K 7. — íranko

    na každú stanica.

    B. FRAGNERa-S'̂ íSST lekáreň „ku Čiernemu orlovi".

    P r a h a , Malá S t r a n a , r o b N e i n d o v e J __, . u l ice ô. 2 0 3 . SkJadv vo všetkých lekárňach Rakúako-

    Uhoiska. VSetky t a s t e

    obalu o p a t r e n é sú touto zák . c h r á n e n o u oohrannou z n á m k o u

    Káira oSO percentov lacnejšia!

    Amerikánska Dsi orná káva, vetmi voňavá, výdatná a úsporná 5 kgrove vrece kávy na próbu K 10.— íranko na dobierku, Va kg

    najfaj novšieho čaju za K 2,— rozposiela:

    A. SCHAPIRA, č. 22B. vývoz kávy a čaju G a l á n t a .

    — 9rrfml odmsa&ml vyBaaóená II EáLLál LilOS motoi gyára B U 3 A P S S T , VI,, Gyix-ntosa 28. ssám. Gazdovskéma obecenstvu ntjlepiie odporúčajú

    pra\aLAJ0ŠA KÁLLAI-hoííÉí? komobtlovó a i láťaoia g a j n l t ú r r

    u^%ojoLĎpkázárakazaT^aiůiBlgftal J«4fa>» jMtrn-

    novota I

    Najjedaoducbejaia a najdokonalejšia motomvá miátacia garnitúra tejto doby.

    Ľahko ta dá t nimi aaehodit 1 b e s atroj&lka, aj medzi slsmoa krytými domami.

    Obrázkový akvorinf cenník na požiadania sdanna a franko.

    Dobré hodinky od Suttnera sú radosťou a pýchou ich majiteľa. Nekupujme naoko lacné, plané hodinky, ktoré sa chytro pokazia 1 Radšej zaplaťme o niekoľko halierov viac za trváce, spoľahlivé Suttner-ovskó hodinky.

    Niklové pat-Roskopf-ho-dinky korún 4*10, strieborná pancierová re-iazka korún

    Z 20, niklová retiazka korún l1— Tula niklové

    hodinky s dvojitým plástom kor. 9 80. Ženské hodinky, ocelové

    dieuo mlslove korún 7 90. Budíček korún 3"Ä0, kyvadlové hodiny korún 12 60.

    Sozpos le lanie na dobierku alebo za vopred poslaný obnos. Za nezodpovedné peniaze zpftt.

    Žiadajte zdarma bohaté illustrovaný

    skvostný cenní^ o hodinách, iperkoch, zlatých a strieborných článkoch od dávna pochvalne známeho svetového vývoz

    ného domu:

    Suttner íenLaibachNo 915. Vlastná dielňa na hodiny vo Švajčiarsku,

    Z a o b s a h i n s e r t o v r e d a k e i a n e n i z o d p o v e d n á . JtaCôBé aa rotaeaom stwji knUitlaáiarrie Účastinárskej spojofiaosti „Európa" v Budapeští/vr^taTó-lat^alar