Február2005

Číslo 2

Ročník V

Naša spoločnosť preberá nové druhysviatkov. Prichádzajú k nám z celéhos ve t a . Je d n ý m z n i c h j e os l a v aVal en t í na . Svi a t ok za ľú benýc h ,z am i l o va n ý c h, v y zn a n i a l á s k y,spolupatričnosti ľudí, radosť zo životat ak b y sa d a l o c h a ra k t e r i z o v a ťoslavovanie Valentína. Urobiť radosťi nému preukazovan ím láskavos t i,priateľskej náklonnosti je obojstrannepríjemné. Nehanbime sa za svoje city.Čo kraj šie môže byť ako láska. Tákvitne v každom čase a v každom veku.Je to naša súčasť života bytia. Bez,

lásky sa žiť nedá.Vyjadrenie lásky má mnohé

formy. Najčastejšie je slovom, básňou,l i s tom, maľbou , ges t om, tancom,piesňou atď. Symbolom lásky je farba,srdce, zvieratko alebo iná vec, predmet.Lá ska t v o rí vz ťahy k rá t ko dob é ,dlhodobé, celož ivotné , priateľské,ma nže l sk é, ob d ivn é , ľúbos t né…Najkrajšie piesne sú o láske. Najkrajšieknihy, básne tiež o láske. Všetko čosúvisí s láskou a jej prejavmi je pekné,krásne, úžasné a večné. Známe slová"milý, milá, ľúbim, milujem ťa z celého

s r d c a , p a t r í t i t e l om i d u š o u "rozochvejú nej ednu sl ečnu , ženu .Opätovanie prináša blaho, ktoré sa nedáničím nahradiť.

Lás ky je s tá le m álo . Lá skyn ikd y n i e j e d os ť . Kaž dý z n á s j upotrebuje. Čím jej máme viac, tým smeľu ds k e j š í . L á sk a h o ry p r en á š a ablahodárne pôsobí na každého človeka.Dávajme ju nezištne. Nech nás spája asprevádza celým životom. Prajeme Vámveľa lásky nielen vo sviatok ale aj vkaždodennom živote. Buďte presiaknutíláskou a šťastím.

m

Vaše RON

Prospievať iným je vlastnosťoupováh vznešených

Komenský

Veľa lásky potrebuje každý

2 RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 2/2005

Kostol Sv. Márie Magdalény jesituovaný severne od dnešnej údolnejdediny Rakovnica, na čistinke miernejnáhornej planiny, uprostred lesa, podvrchom Mních. Jeho bezprostrednéokolie je v súčasnosti neobývané.

vRakovn ic i bo l pos tavený nieked ykoncom 13. storočia alebo začiatkom1 4. s t o ro č i a . V r o k u 136 2 / ? / s a

o b y v a t e l i ap ô vo d n e j o b c epresťahovali nižšied o ú d o l i a , d on o vo z a l o ž e n e josady zvanej NováVes /Újfalu/. Totopomenovan ie s az a c h o v a l o vú s tn om po d a n ío d n e s . P o

z a l o ž e n í n o v e jobce starý kostol ,vzdialený teraz odobydlí obyvateľov,poma ly pus t o l a

rozpadával sa . Pravdepodobne ajturecký vpád zanechal znateľné stopyna kostole, ktorý do 17 storočia stál akoz rúcan ina . Na konc i 17. s toroč i a,možno v súv slosti so "zázračným"prameňom, ktorý vyviera neďalekok os t o l a , b o l k o s t o l o p r av e n ý .Poškodené časti muriva boli dostavané,k os t ol dos t a l nový invent ár a bo lzasvätený Sv. Márii Magdaléne. Odtých čia s sa používa l ako pútnickém i e s t o . D n e s s a p o u ž í v a n aohoslužobné účely raz do roka (16.

a ug . ) . Ko s t o l j e j edno loďový s o

Neskororománsky kostol

d

i

b

štvorcovou, rovno zakončenou apsidous okienkom v jej závere. Skladá sa zpozdĺžnej lode prestropenej novýmrovným doskovým stropom a pomerneširokého kvadratického chóru,zaklenutého vale ou klenbou sm i e rn e s t l a č e n ým č e ln ýmoblúkom. Víťazný oblúk nie jev y j ad r e n ý . P r i e s t o r l o d ep r e s v e t ľ u j e t r o j i c av y s o k o p o s a d e n ý c hj e d n o d u c h ý c h o k i e n spolkruhovým tvarom záklenku vjužnom múre. Okná so šikmýmo b o js t r a nn e r o z t v o r en ýmostením a klesajúcim pr homma jú úzke štrbinové výrezy.Os tenia okien sú nejednotné,upravené. Chór osvetľujú oknárovnakého typu po jednom v stredevýchodného a južného múru. Podlahy vobjekte sú nové, betónové, chórováúroveň je oprot i nivele te zvýšená ojeden schodiskový st peň. Dnešnývstup do objektu je zo západnej fasádyjednoduchým dreveným portálom spravouhlým nadpraž ím s ľudovoubránou.

zakončenie so širokou špaletouzvonku i zvnútra . Z ľavej str any jevidi teľná východná ča sť opornéhopiliera , pristavaného k nárožiu apsidy zjužnej strany. Fasáda je hladká bezozdôb.

n

a

u

Východnú fasádu tvorí rovnýuzáver apsidy so štrbinovým okienkomu p r os t r e d f a s á dy. O k i e n k o m ávymurované ostenie a nepravidelnéoblé

Západná fasáda je hladká bezo z d ôb s v ch odovým i dr ev e nými

dverami upro

m.

Objekt je zastrešený vysadenouvalbovou strechou s plecho

Kos tol Sv. Már ie Magdalény jez a rad ený do zozn amu ku l t ú rny chpamiatok Slovenska. Pútnický kostol, vhorách nad obcou, je našou najstaršou anajcennejšou pamiatkou.

st red, bez kamennéhoostenia. Z dvoch strán na nárožiach súpristavané oporné piliere. Táto časťfasády má pôvodný štítový múr zo starejs tavby. Preds tavaná predsieň má 3kovové stĺpy na spôsob portika, vzniklav roku 1970, pri zastrešovaní kostolaplecho

Severná fasáda je hladká, bezozdôb. Tvorí ju severná fasáda lode aap si dy. Na pr avom nár ož í lo de j e

pristavaný oporný pilier.Juž ná fas áda je v id i te ľná z

prístupovej cesty. Fasáda je štvorosová, s3 oknami lode a 1 okno lode, na pravomnároží lode a na nároží apsidy. Pilieresiahajú do polovice výšky okien. Oknású úzke, štrbinové , zakončené oblúkom,so šikmou špaletou zvonku i zvnútra.Okno apsidy má pôvodnú mrežu. Fasádaje hladká bez ozdôb.

vou krytinou,k t or á p red západ ným p r ie če l ím j evysadená na železné piliere (otvorenápredsieň). Prístup do podkrovia je z lodekostola otvorenom v doskovom strope.

Najstaršia pamiatka

Hlavný oltár

Bočný oltár

Celkový pohľad na kostol pri vstupe Bočný pohľad na kostolFoto na str.: Dr. Sabo

3RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 2/2005

RON potrebuje. RON hľadá apotrebuje:

počítačového grafika, alebo občanaktorý sa touto činnosťou zaoberá.korešpondenta zo zasadnutia OZ vRakovnici. Môže byť poslanec,člen komisie, občan obce, ktorý sazúčastňuje zasadnutia.

siť sa môžete u starostu obcealebo šéfredaktora RON. Kontakt je vtiráži novín.

-

-

Prihlá

Vyzývajú.

Oslavovali.

Predali .

Občania vyzývajúvolených predstaviteľov obce, abyprostredníctvom RON hodnotili svojup rá c u , či n n o sť k omi s i í , p l n en i evolebného programu, vlastné aktivity,prácu pre obec a občanov. Polovicavolebného obdobia je za nami, a pretoje potrebné vedieť, čo sa urobilo a čoešte môžeme očakávať.

Obec sa rozlúčila sostarým rokom klasickým ohňostrojom,ktorý bol v parku pri pomníku.

ed vianočnými sviatkami oslavovalip ríchod Miku láša (Deda Mráza ) .O s l a v a b o l a s p o j e ná s p ek n ýmprogramom.

Tradičná Štefanskázábava bola v našom kultúrnom dome.Usporiadal ju TJ Baník v Rakovnici. Oobčerstvenie sa postaral náš občan J.Va r g a .

Obecný úrad predalveľkokapacitný kontajner na odpad nazáklade žiadosti J. Kóňovi za 1.500,-Sk.

N aš a š t ud e n t ka SP Šstavebnej v Rožňave, Katka Kravecovávypracovala prácu na tému "Z dejín asúčasnosti obce Rakovnica" Práca bolaprezentovaná v rámci Stredoškolskejo dbor n ej č i n nos t i (SOČ ) . Tou t očinnosťou prispela k dobrej propagáciíobce.

Materská škola získalapočítač, ktorý využijú aj deti. Je známe,že deti skôr než sa naučia čítať a písaťovládajú mnoho úkonov s počítačom.

Ohňostroj.

Tradičná.

SOČ .

Počítač.

V materskej školepr

C e l á zá b a v a bo l a d o b r epripravená a hudba dobrá.

Sponzorom bola Slovenská sporiteľňapobočka v Rožňave.

Po d lh š om obdob ísuchej , p rašnej z imy nám napadolčerstvý sneh 20. 1. 2005. Najväčšiuradosť mali deti.

V knižnici máme1881 kníh. Z toho 317 náučná literatúraa p oéz i a , 143 9 be l e t r ia a d ets káliteratúra. 125 kníh z celkového počtub o l i kn i ž ni c i d aro v a né . S t á ly chčitateľov je 70. Každoročné podujatia vknižnici sú k P. Dobšinskému, stretnutiaso žiakmi a rodičmi, stretnutia s deťmiz ma

O Petrovi Bradáčovisme už p ísali . S pieva so skupinouTristana. Skupina vydala 3 štúdiovéCD, 1 celoštá tne - BACK TO THEFUTURE vydané v Českej republike.CD sa dá kúpiť v ČR, SR a Nemecku.P e t er s a ne u s t á l e z d ok o n a ľ u j ehlasovými cvičeniami . Držíme mupalce.

Zistili sme, že autorompro jek tu pomníka v p arku j e Ing.Ladislav Sedlák.

O b e cRakovnica si tohto roku pripomína 60.výročie oslobodenia obce. Obec bolaoslobodená 23. januára 1

Medz i na j s t ar š i ehnuteľné pamiatky našej obec patriadve historické d rahocennosti . Je tor ichtársk a ( s ta ros tovská) kovovátruhlica ( ládička) a hasičská t rúbka.Každá z cenností má viac ako sto rokov.

OcÚ a RON hľadajúznámu historickú cennosť obce obecnýbubon. Ak by niekto o tejto pamiatkevedel oznámte to starostovi obce aleboRON. Za spoluprácu vopred ďakujeme.

Čer stvý .

Naša knižnica.

Hľadáme.

terskej školy.

945 sovietskouarmádou.

Postupuje.

Autor.

P r i p o m í n a m e s i .

Re l ikv i e .

Tabule.

História sviatku sv. Valentína.

Súčasťou histórie našejobce boli a sú aj všetky verejné tabuleoznačenia obce, školy, knižnice počascelej jej histórie. Možno sa ešte niečonájde niekde zabudnuté. Okrem toho súpre obec cenné aj staré tabule s názvamiobchodov. Akékoľvek informácie môžeteposkytnúť starostovi obce alebo RON. Ajpri tejto pomoci vám ďakujeme.

Cisár Claudius zakazoval r ímskymvojakom ženiť sa, aby ich manželskéradovánky neodv ádzal i od plneniavojenských povinností. Biskup Valentínto považoval za porušenie Božiehozákona, pre to snúbencov potajomkyoddával. Skončil vo väzení, ale i tampomáhal renasledovaným kresťanom,

za čo ho dal cisár 14. februára roku 270popraviť. Valentín pred smrťou tajneposlal žalárnikovej dcére lístoček zvyznaním lásky. To odhaľuje korenepopulárnych "valentínok".

p

Vroku 2003sa realizovalobetovanie :podhostincomvhodnote cca 10.000,- Sk

, podedinev hodnote 20.000,- Sk

- rezanie asfaltu 60 m-výkop- asfaltová vrstva a jej zhustnenie 149,56m

Vcelkovej sume 71.898,- Sk

- asfaltovanie začiatok cca 40m

prebytočnéhomateriálu 111,5m

2

2

2

Vroku 2004po plynofikácii sa uskutočnilo :

Asfaltérske prácev obci

Asfaltérske práce uskutočnila dodavateľsky firma SANAS z RožňavyZasnežená cesta

Obec pod snehom

Zimná romantika

4 RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 2/2005

Národný park Slovenský kras srozlohou 36 100 km

. Jaskyne apriepasti Slovenského krasu a

2 (plus ochrannépásmo s rozlohou 34 900 ha) je zatiaľnajmladším národným parkom naSlovensku. Vyhlásili ho 5. apríla 2002.Od roku 1979 bolo toto mimoriadnehodnotné prírodné prostredie s dokonalerozvinutými krasovými javmi chránenéako chránená krajinná oblasť. Jehodôležitosť a význam umocňovalas kutočnosť , že ho zaradi l i domedzinárodnej siete biosférickýchrezervácií

maďarskejoblasti Aggteleki Karszt sa v roku 1995

Man and Biosphere

dostali na Zoznam svetového prírodnéhoa kultúrneho dedičstva UNESCO. Naúzemí Slovenského krasu sa uplatňujeprísnejší režim ochrany v 14 prírodnýchrezerváciácha 9 prírodnýchpamiatkach.

nachádza vjuhozápadnej čast i východnéhoSlovenska v okresoch Rožňava a Košice-okolie. Územie národného parkupozostáva z troch od seba oddelenýchčastí, ktoré predstavujú jednotlivékrasové planiny.Od západuna východ súto samostatné planiny Koniarska aPlešivská, ďalej Silická planina, Horný aDolný vrch, Zádielska a Jasovskáplanina, ktoré predstavujú komplexrozčlenený tiesňavami, geologickýmrozhraním a kotlinami. Prirodzenépokračovanie krasového územia je vMaďarsku, južnú hranicu predstavuještá

.Svojimi vlastnosťami podmienili vznikrozmanitých krasových javov. VSlovenskom krase sa vyskytujú všetkykrasové formy. Sú to škrapy, krasovéjamy (závrty) a priehlbne, úvaly, hlbokékaňonovité doliny i tiesňavy. Vysokúúroveň skrasovatenia územia potv dzuje

Národný park sa

tnahranica.Nadmorské výšky sa na území

pohybujú od 200 do 900 m. Geologickástavba podmienila vznik unikátnehokrasového územia. Asi pred 205-225miliónmi rokov sa usadili mohutnékarbonátové komplexy rífových alagunárnych vápencov s hrúbkou nad 2km, ktoré boli vo forme príkrovu(nazvaného silickým), dotransportovanédo dnešnej oblasti Slovenského krasu

r

Národný park Slovenský kras

výskyt veľkého počtu podzemnýchdutín ajaskýň. Z nich sú turisticky sprístupnenéjaskyne: Domica, Gombasecká jaskyňa,Jasovská jaskyňa a Ochtinská aragonitovájaskyňa. Svojrázne podmienky územia saodrazili v rozmanitosti flórya fauny.

a s so svo j imijedinečnými prírodnými hodnotamisrdečne víta návštevníkov národnéhoparku a zároveň ďakuje za ochranup r í ro dný ch hodnô t vzácneho azaujímavéhoúzemia.

LadislavLeštákaRON

S lovenský k r

RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 2/2005

Prioritami odpadového hospodárstva (OH) je prevencia(predchádzan ie a obmedzovani e vzniku odp adov) amaximalizácia materiálového zhodnocovania. Skládky sastále plnia odpadmi. Občania sú slabo motivovaní k tomu, abyrobili s odpadmi niečo pozitívne. Účinným nástrojom sú

Novým zákonom o odpadoch č. 223/2001 Z. z. saznovelizoval zákon č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkochv znení neskorších predpisov a zaviedol sa nový miestnypoplatok za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnychodpadov a drobných stavebných odpadov. Výšku tohtopoplatku za odpady si môžu obce podľa platnej legislatívystanoviť dvoma spôsobmi

. Je to na ich uvážení, ktorý spôsob sivyberú.

Nie žeby obce zabúdal i vyberať tieto popla tky, alečastokrát ich iba vyberajú bez nejakej premyslenej stratégie.Mnohé obce vyberajú poplatky za odpady iba preto, abypokryli náklady na odpadové hospodárstvo. To je v súčasnostiuž nedostatočný cieľ, resp. iba čiastočný cieľ. Vôbec nie jejedno, či sa za peniaze financuje skládkovanie, spaľovaniealebo triedený zber, recyklácia, kompostovanie, atď. Vôbecnie je jedno, aká je štruktú ra týchto pop latkov a ak mspôsobom sa stanovuje ich výška pre domácnosť aleboorganizácie. Práve

môže obciam veľmi výrazne pomôcť pridosahovaní environmentálnych cieľov, napr. dosahovaťzáväzné ciele z Programu odpadového hospodárstva namateriá lové zhodnotenie (separác ia, kompostovanie) aekonomických cieľov (racionalizácia nákladov, úspory).

Peniaze hýbu svetom, ale aj ľuďmi s odpadmi. Prečoteda nemotivovať občanov a organizácie k vyššej separácii,kompostovaniu… cez ich

Paušálne určené poplatky na osobu a rok majú dvezákladné a veľké nevýhody: nespravodlivosť (každý občanplatí rovnako bez ohľadu na množstvo odpadov, ktoré sámvyprodukuje) a environmentálna neprospešnosť (podporuje totvorbu odpadov, resp. nemotivuje občanov k znižovaniu atriedeniu odpadov). Pri množstvových zberoch sú tietonevýhody výrazne eliminované. Skúsenosti s množstvovýmizbermi a platením poplatkov za odpady podľa množstvaodpadov od jednotli vých domácností a organizácií uždokázali po celom svete, že tento spravodlivejší systémspoplatňovania výrazne prispieva k ochrane životnéhoprostredia, pretože sa dosahuje oveľa vyššia účinnosťtriedenia surovín a dokonca sa aj znižuje tvorba odpadov.

ská legislatíva používa (ale nedefinuje) pojem"množs tvový zber". Vo svete sa pre množstvové zberypoužíva dosť široká plejáda rôznych názvov (napr. variabilné ,čiže premenlivé platenie, platenie podľa jednotiek, čižemnožstva, platenie podľa množstva, tď.) Najčastejšie sú všakzaužívané (Plať koľko vyhadzuješ).

miestne poplatky za odpady.

paušálne na osobu

štruktúra poplatkov za odpady a spôsobich stanovenia

alebo podľamnožstva odpadov

ý

peniaze, teda cez miestne poplatkyza odpady?

Sloven

a

Druhy množstvových zberov

Druhy množstvových zberov

Pri množstvových zberoch sa platí podľa množstvaodpadov, ktoré vyprodukuje konkrétny subjekt (rodinný dom,byt, firma, úrad, škola,…) a množstvo sa určuje buď podľaobjemu, alebo váhy odpadov od daného subjektu. Vo svete(ale aj na Slovensku) sa používajú nasledovné druhy

množstvových zberov:

Žetónový (visačkový), nálepkovýVážiaci

Ďalšie (automatový, kreditný…)

- Kontajnerovo - intervalový- Vrecový--- Hybridný-

Charakteristika jednotlivých druhov

u zakúpených a odovzdaných vriec sosvojimi odpadmi.

kupujú

Kontajnerovo intervalový

Vrecový

:

:

pri tomto druhu sa poplatkyza odpady platia podľa toho, koľko kusov zberných nádobdaný subjekt používa na zmesový odpad, aký je objem (110 l,1100 l..) zberných nádob a s ako pravidelným intervalom (1 x7 dní, 1 x 14 dní) sa tieto nádoby vyprázdňujú. Daný subjektteda môže regulovať výšku svojho popla tku až tromaveličinami (počtom a objemom nádoby a intervalom zvozu).

pri kompletne vrecovommnožstvovom zbere savôbec nepoužívajú zberné nádoby (kuka, kontajnery).Nam ie s t o n i ch s a na z b er zm e so v é ho o dp ad u a ajvytriedených surovín používajú plastové vrecia (cca 10 - 30 l)so špeciálnou potlačou platnou iba v danej obci ("lokálnapotlač"). Je určený pravidelný interval zberu vriec. V entodeň vyložia subjekty svoje vrecia so svojimi odpadmi naurčené miesto pred svoj dom, firmu, atď. Prepravca počas dňazozbiera vrecia s lokálnou potlačou (ostatné nie) a zabezpečízneškodnenie alebo zhodnotenie odpadov.

Poplatky je možné regulovať počtomvriec, ich objemom a tým, či sú na smeti alebo na suroviny.

Výrobu vriec s lokálnou potlačou zabezpečí obec apredaj vriec sa realizuje najčastejšie prostredníctvom bežnýchobchodov. Pri kúpe vreca sú v jeho cene započítané ajnák lady na zvoz , prep ravu a zneškodnen ie, prípadnezhodnotenie toľkých odpadov, aký je objem vreca.

Na zmesový odpad sa používajú tmavénepriehľadné vrecia a na vytriedené suroviny priesvitnévrecia (pre vizuálnu kontrolu čistoty surovín). Pri čiastočnomvrecovom zbere sa zmesový odpad zberá plastovými vrecamia vytriedené suroviny pomocou kontajnerov.

(na jčaste jšie od obce alebopreprav (visačky), resp. nálepky. Cena žetónu(nálepky) je adekvátna veľkosti (objemu) zbernej nádoby a jejjednému vyprázdneniu. Je stanovený pravidelný zberodpadov, keď prepravca prejde okolo každého subjektu. Akmá subjekt záujem o vyprázdnenie zbernej nádoby so svojimzmesovým odpadom, zavesí si na ňu žetón alebo nalepínálepku. Len takto

Keď prepravca nádoby vyprázdni, zvesí znej žetón a odovzdá ho obci. Nálepky sa prelepujú. Poplatkysi teda daný subjekt môže regulovať počtom použitýchžetónov (nálepiek). Niektoré obce predávajú žetóny (nálepky)subjektom vopred a niektoré účtujú poplatky až po vykonaníslužby. Tento druh zberu je veľ

pri tomto je na každej zbernej nádobe na

t

pri tomto druhuzberu si subjekty

cu)

mi podobný vrecovému zberu.

Subjekty tedaplatia podľa počt

Platízásada, že cena vreca na zmesový odpad by mala byťvýrazne vyššia, ako cena vreca na vytriedené suroviny. Voväčšine obcí a miest s vrecovým zberom sa vrecia navytriedené suroviny poskytujú buď zdarma alebo zasymbolickú cenu.

Ž

žetóny

etónový (visačkový) resp. nálepkový

Vážiaci

:

označené nádoby sa vyprázdnia a lenvtedy daný subjekt platí za svoje odpady. Neoznačené nádobysa nevyprázdňujú.

:

RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 2/2005

zmesový odpad namontovaný elektronický čip alebonalepená nálepka s čiarovým kódom. Na zberovom vozidle jenamontovaný automatický snímač a automatické vážiacezariadenie, ktoré počas vyklopenia zbernej nádoby presneidentifikuje z čipu (alebo čiarového kódu) daný subjekt (menoa lebo názov, ad resa , t yp n ádoby, dát um a ča s…) a spresnosťou na stotinu kilogramu odváži vyklopené odpady.Tieto údaje sa automaticky prenesú do palubn ho počítača vkabíne vodiča. Po skončení zvozu odovzdá vodič počítačovúdisketu (kartu) s údajmi z palubného počítača ekonomickémuoddeleniu obce (alebo prepravcu), ktoré je softwarovoschopné okamžite každému subjektu vystaviť f aktúru.Väčšinou sa však daje priebežne elektronicky sumarizujú afaktúry (platobné výmery …) sa vystavujú raz za mesiac(štvrťrok, polrok…).

t en t o d r u h mno žs t v o vého z be ruzberov a platenia poplatkov.

Môže to byť kombinácia paušálny zber (poplatok) plus nejakýmnožstvový zber, alebo kombinácia dvoch alebo viacerýchmnožstvových zberov (vrecový + žetónový, kontajnerovointervalový + vrecový). Subjekt dostane za svoj paušálnypoplatok určitú službu (napr. 1 zbernú nádobu s intervalomzvozu 1 x 14 dní), ktorá je chápaná ako odporučený limit. Akniekto produkuje odpady nad tento limit, musí si dokupovaťe šte napr. v re ce s lokálnou po t la čou, k toré s a už al espoplatňuje vyššou tarifou.

ch domoch používajú špeciálne zberné nádoby na zberzmesových odpadov, ktoré je možné s určitým zveličenímprirovnať k predajnému automatu. Do takýchto kontajnerov jemožné vložiť svoje odpady z domácnosti len vtedy, keď

é

ú

v niektorých mestách západnej Európy sa pribytový

j ekombináciou rôznych druhov

Hybr idn ý:

Ďalšie:

ZáverJe dosť široká škála rôznych druhov množstvových zberov. Zoskúseností sa dá učiť a väčšina z nich je realizovateľná aj vslovenských podmienkach. Pravdepodobne neexistuje naSlovensku ucelená štatistika o tom, koľko obcí u nás realizujeniektorý z druhov množstvových zberov, ale v odbornejliteratúre sa často spomína, že na Slovensku je asi 500 obcí,ktoré používajú žetónový zber. Pred prijatím nového zákona oodpadoch mnohé slovenské obce používali najmä kontajnerovo- intervalový zber. Po prijatí zákon oodpadoch väčšina z nichprešla na paušálny systém platenia poplatkov za odpady, čo zhľadiska environmentálneho je možné označiť za chybu,pretože sa v mnohých týchto obciach zvýšila produkciaodpadov. Každý druh množstvového zberu (aj paušálny) másvo

a

je výhody ,ale aj nevýhody.

vložíte napr. do identifikačného z riadenia kontajnerasvoju identifikačnú (kreditnú) kartu , alebo vhod íte dourč eného otvoru platidlo (peniaze, kompostova teľnéžetóny…). Vtedy sa vám poklop kontajnera elektronicky aautomaticky otvorí. Občan má potom možnosť vložiť dokontajnera svoje odp dy, a to iba počas pár sekúnd. Potom sakontajner opäť uzatvorí (uzamkne). Niektoré kontajnery poidentifikácii alebo zaplatení otvoria len svoj malý vhadzovacíotvor (napr. s objemom 15 l), do ktorého sa vložia zmesovéodpady. Tieto odpady sa dokonca vo vhadzovacom otvorezlisujú a na displeji kontajnera sa občanovi ukáže, na aképercento (alebo o koľko percent) sa znížil objem jehovložených odpadov. A občan zaplatí iba za objem zlisovanýchodpadov, takže neplatí zbytočne za vzduch.

a

a

Výhody a nevýhody jednotlivých druhovmnožstvových zberov

Systém množstvových zberov a platenia poplatkov zazber, prepravu a zneškodňovanie odpadov prinášajú obciam aobčanom niekoľko veľmi dôležitých výhod. Medzi tiena

: Jednotliví pôvodcovia (domácnosti,firmy, nepodnikateľstké subjekty, atď). platia iba za svojeodpady a platia podľa toho, koľko odpadov produk

c odpadov, mávyššie poplatky ako ten, kto sa snaží mať odpadov menej.Uplatňuje sa princíp "znečisťovateľ platí". Každý pla tíadekvátne tomu, aký je jeho podiel na využívaní služiebzberu, prepravy, zneškodňovania či zhodnocovania odpadov.Ide teda o spr vodlivé prerozdelenie nákladov medzijednotlivých pôvodcov. Využíva sa prirodzené správaniečloveka, pretože každý sa snaží šetriť na poplatkoch. Ak všakchce pôvodca ušetriť na poplatkoch za odpady, musí pretoniečo urobiť: napr. znižovať množstvo, tried ť, kompostovať.

množstvové zbery vytvárajúu pôvodcov odpadov priamo cez popla tky za odpadyekonomickú motiváciu na to, aby sa aktívnejšie zapájali do

jvýznamnejšie patria:

ujú.Neplatia za cudzie odpady.

Kto produkuje via

a

i

Ekonomickámotivácia:

Environmentálne prínosy:

Spravodlivosť

systému tr iedenia surovín v obciach, do domácehokompostovania, uprednostňovania návratných zálohovanýchobalov, nakupovania ľahko recyklovateľných výrobkov aobalov alebo nebalených výrobkov, a taktiež aby produkovaličo najmenej odpadov. Skúsenosti mnohých obcí a miestpo t v r d i l i , ž e s a t ak r e á l ne d e j e. Vďaka syst émommnožstvový h zberov sa dosť rapídne zvyšuje najmäseparácia a kompos tovanie odpadov a dosahuje sa ajzni žovan ie produkcie odpadov. Sp rávani e občanov aostatných pôvodcov odpadov sa pozitívne ovplyvňuje asmeruje k zvyšovaniu ochrany životného prostredia predodpadmi

Z ďalších výhod, ktoré sa najčastejšie vyskytujú prirealizácii množstvových zberov, možno spomenúť napr.úsporu nákladov na odpadové hospodárstvo, zvýšeniepríjmov za odpredaj druhotných surovín, lepší prehľad omnožstvách odpadov od jednotlivých pôvodcov, vyššiaspokojnosť občanov so službami, atď.

c

.

Keďže množstvových zberov je niekoľko druhov,je pred ich zavedením dobré rozobrať si ich jednotlivévýhody a nevýhody a vybrať si ten systém, ktorý je preobec najvýhodnejší.

RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 2/2005

Žetónový systémStručná charakteristika systému: Pôvodcovi si kupujú (na obecnom úrade, v obchodoch…) tzv. žetóny (visačky, nálepky …).Keď potrebujú vyprázdniť svoju zbernú nádobu, zavesia si na ňu žetón. Pri zvoze sa vyprázdňujú iba nádoby so žetónmi, iné nie.Pôvodcovia teda pla ia iba zasvoje odpady, a to podľa počtupredaných žetónov, čižet svojich odpadov.za objem

Výhody Nevýhody

veľmi nízke nák lady na zavedenie systému (stač ípripraviť cca 10 - 15 ks žetónov pre každého pôvodcu)rýchla návratnosť nákladov na zavedenie systému

miera spravodlivosti prerozdelenia nákladovpodľa produkcie odpadov jednotlivých pôvodcov

prí jmy z pop latkov (predaj ž etónov) môžu byť kdispozícii pred vykonaním zberu odpadlepší (adresnejší) prehľad o jednotlivých rodinných abytových domoch a iných pôvodcoch

vysoká

vysoká motivácia k obmedzovaniu vzniku odpadov,triedeniu a kompostovaniu odpadov

ov

ods tránenie anonymity domácností (pr i bytovýchdomoch)

rýchlejší zvoz (netreba vyprázdňovať každú nádoby) a ztoho vyplývajúce úspory nákladov (PHM, mzda…)

nutnosť zakupovania žetónovnároky na evidenciu žetónov (evidencia sa však nemusírobiť ak ju obec nepotrebuje)vyššia zodpovednosť pracovníkov pri zvoze (kontrolažetónov, číslo domu musí byť totožné s číslom na žetóne)vyššia zodpovednosť pôvodcov (najmä pri vešanížetónov, v bytovom dome sa musí nájsť zodpovednýsprávca)vyššie nároky na disciplinovanosť pôvodcov (aby sažetóny nestrhávali, aby si občania navzájom nesypaliodpady…)ťažšia predvídateľnosť príjmovvyššie počiatočné nároky na osvetučiastočné zdržiavanie zvozu (že tóny treba zvesiť aprekontrolovať)prípadná preťaženosť zberných nádob (pôvodcovia saniekedy snažia napchať do nádoby čo najviac odpadov)nepravidelnosť vyprázdňovania zberových nádob zvyšujeriziko nedostatočnej hygieny nádobravdepodobná nutnosť uzamykania zberných nádob pri

bytových domoch (zabezpečenie spravodlivosti platieb)p

Vážiaci systémStručná charakteristika systému: pri tomto systéme je na každej zbernej nádobe čip alebo nálepka s čiarovým kódom. Nazberovom vozidle je automatické vážiace a identifikačné zariadenie. Počas vyprázdňovania nádoby sa z čipu alebo nálepkyidentifikuje konkrétny pôvodca (domácnosť, bytový dom,…)a vážiace zariadenie mu odváži množstvo odpadov. Údaje saprenášajú do palubného počítača a sú elektronickej podobe. Pôvodcovia platia iba za svoje odpady, a to podľa váhy.v

Výhody Nevýhody

vysoká miera spravodlivosti prerozdelenia nákladovpodľa produkcie odpadov jednotlivých pôvodcov(najspravodlivejší systém, pretože najpresnejšie určujemnožstvo odpadov

nižšie náklady na vyrubovanie poplatkov za odpady(automatizovaný systém)

esnejší) prehľad o jednotlivých rodinných abytových domoch a iných pôvodcochpohodlnosť pre pôvodcov a jednoduchá obsluha prepracovníkov prepravcudáta v elektronickej podobe (efektívna štat istika avýstupy, softwarová prepojenosť, využitie dát na zvýšen

kontrola pracovných výkonov vodiča a závozníkov(automatizovaný systém meria presný čas, dátum… aprep ravca vie z neho vyčí tať efekt í vnosť plneni apracovných úloh)pravidelnosť vyprázdňovania zberových nádobkontrola skutočného vyprá

)vysoká motivácia k obmedzovaniu vzniku odpadov, ktriedeniu a kompostovaniu odpadovn í z k e p r e v á d z k o v é n á k l a d y n a e v i d e n c i u(automatizovaný systém)

nízke nároky na osvetulepší (adr

iemotivácie pôvodcov)

zdnenia zberových nádob

vyššie počiatočné náklady na zavedenie systému (nákupvážiaceho a identifikačného zariadenia na vozidlo)nutnosť úpravy zberových vozidielexistuje asi len zahraničný výrobca vážiaceho zariadenianáklady na servis a údržbu vážiaceho zariadeniaza ťažšie odpady sa platí viac, ale váha odpadov bynemala byť niekedy rozhodujúcim kritériom pre výškupoplatkov. Ľahké odpady sú častokrát horšie ako ťažšie.Platba za váhu môže byť kontraproduktívna (napr.skládka nie je limitovan

vyššie nároky na disciplinovanosť pôvodcov (aby saukladali odpady len do vlastných zberných nádob, popr.epoškodzovali čipy a nálepky s čiarovým kódom…)pravdepodobná nutnosť uzamykania zberných nádob pribytových domoch (zabezpečenie spravodlivosti platieb)

á váhou, ale svojím objemom.Platí sa však za váhu)

n

RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 2/2005

Vrecový systémStručná charakteristika systému: Pri tomto systéme sa spravidla vôbec nepoužívajú zberné nádoby kontajnery.

Namiesto nich sa používajú plastové vrecia (10 - 30 l) s oficiálnou potlačou. Pôvodcovia odpadov si vrecia kupujú vobchodoch, a to najčastejšie dva druhy: jedno vrece (tmavé) na zmesový odpad a jedno vrece (priehľadné) na vytriedenésuroviny. Vrecia na zmesový odpad sú výrazne drahšie ako tie na vytriedené suroviny, môžu yť aj zdarma. Pôvodcovia užpri kúpe vreca zaplatia všetky náklady na zneškodnenie alebo zhodnotenie odpadov, ktoré uložili do svojho vreca.Pôvodcovia teda platia iba za svoje odpady, a to podľa objemu a počtu zakúpených vriec.

b

Výhody Nevýhody

veľmi rýchla návratnosť investícií na zavedenie systému(náklady na vrecia sa obci vrátia ich predajom)vysoká miera spravodlivosti prerozdelenia nákladovpodľa produkcie odpadov jednotlivých pôvodcovspravodlivosť aj v bytových domoch (každá domácnosťmá svoje vlastné vreci

výrazné zníženie objemu prevážaných odpadov (odpadytreba umiestniť do rela tívne malých vriec, čo nútipôvodcov objemnejšie odpady stláčať, skracovať,…)

nemus i a s a (a l e môžu) použ íva ť zbe rné nádoby(nepotrebné nádoby na zmesový odpad sa môžu použiťna zber vytriedených surovín)úspora priestranstva pri nepoužívaní zberných nádobžiadne náklady na údržbu zberových nádobžiadne problémy so zapáchaním odpadovnie je potrebná žiadna (alebo iba minimálna) evidenciamnoho občanov je zvyknutých nakupovať vrecká dosmetných košov, čo uľahčuje zavedenie tohmožnosť flexibilného umiestňovania vriec s odpadmi narôzne, ale určené miesta (nie je nevyhnutné umiestňovaťvrecia s odpadmi výlučne pred svoj dom. Keď sa vyložína iné určené miesto , nikto nato finančne nedoplatí.Náklady už boli uhradené pr

a)vysoká motivácia k obmedzovaniu vzniku odpadov, ktriedeniu a kompostovaniu odpadov

príjmy z poplatkov (predaj vriec) sú k dispozícii predvykonaním zberu odpadov (vriec)

to systému

i kúpe vreca) pravidelnosť zberu odpadov

počia točná investícia na výrobu oficiálnych vriec spotlačoustarostlivosť o nepretržité zásobovanie predajných miestoficiálnymi vrecaminutnosť zakupovanie plastových vriec pôvodcami (mnohísú však už teraz zvyknutí kupovať si vrecká do smetnýchkošov)ak sa budú nakladať vrecia s odpadom do zberového autaručne, môže to neskôr pracovníkom prepravcu spôsobiťzdravotné problémy s chrbticouvyššie nároky na disciplinovanosť pôvodcov (nutnosťzaviazať vrece, používať iba oficiálne vrecia, vykladaťvrecia iba v deň zvozu…)riz iko znečisťovan ia vere jných priest ranstiev prinedisciplinovanosti pôvodcov (napr. rozfúkanie odpadovz nezviazaných vriec, nepoužívanie oficiálnych vriecmôže spôsobiť hromadenie nezaplateného odpadu,ničenie vyložených vriec…)náročnejšie nakladanie s objemnejšími odpadmi (niekedymôže byť problém ich umiestniť do relatívne maléhovreca)

vznik odpadov zo samotných vriec (celkovo však budetvorba odpadov nižšia)

vyššie nároky na osvetu

Kontajnerovo - intervalový systémStručná charakteristika systému: Poplatky sa určujú podľa toho, koľko zberných nádob pôvodca užíva, aký je ich objem aako často sa tieto zberné nádoby vyprázdňujú. Pôvodcovia platia iba za svoje odpady a to podľa objemu.

Výhody Nevýhody

žiadne náklady na zavedenie systému (zberné nádobypoužíva už hádam každý pôvodca)tradičnosť používania systému (do prijatia nového zákonao odpadoch to bol najpoužívanejší systém spoplatňovaniaslužieb odpadového hospodárstva)

nízke nároky na zodpovednosť pôvodcov a pracovníkovprepravcu

pohodlnosť a organizačná nenáročnosť pre pôvodcov apracovníkovprepravcupravidelnosť vyprázdňovania zberných nádob

nízkenárokyna evidenciu

nízkenárokyna osvetu

neberie sa veľmi do úvahy množstvo odpadov.

nižšia miera spravodlivosti prerozdelenia nákladov podľaprodukcie odpadovnižšia motivácia k obmedzovaniu vzniku odpadov, ktriedeniu a kompostohorší (neadresnejší) prehľad o jednotlivých rodinných abytovýchdomoch ainých pôvodcoch

problematická kontrola pracovných výkonov pracovníkovprepravcu (či skutočne vyprázdnili zbernú nádobu)

odobná nutnosť uzamykania zberných nádob pribytových domoch

poplatky sa skôr odvíjajú od počtu zberných nádob aintervalu zvozu, ako priamo od množstva odpadov.

vaniu odpadov

vysokámiera anonymity v bytových domoch

pravdep

5RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 2/2005

Zákon č. 253/1994 Z. z. o právnompos t av en í a p la t ových pome roc hstarostov obcí a primátorov miest vznení neskorších predpisov určuje v § 3až § 5 platové pomery starostov.

§ 3 ods. 1 - Starostovi patrí pla t,ktorý je súčinom priemernej mesačnejmz dy z ames t na n c a v n á r od n omhospodárstve vyčíslenej na základeúdajov Štat is tickéh o úrad u SR zapredchádzajúci rok (priemerná mzdazamestnanca v národnom hospodárstveza rok 2003 bola 14 365 Sk) a násobkupodľa § 4.

rostovia sa na účelyurčenia platu zaraďujú do 9 skupínpodľa počtu obyvateľov. Pre obce spočtom obyvateľov od 501 do 1000 jekoeficient 1,83.

§ 4 ods. 2 Plat starostu nemôže byťnižší, ako je stanovené v § 3. Obecnéz as t u p i t e ľ s t vo mô že t e n to p l a trozhodnutím zvýšiť až na dvojnásobok.

§ 4 ods. 1 Sta

§ 5 od s . 1 S t ar o s t ov i m ož noposkytnúť odmeny s prihliadnutím nanáročnosť a kvalitu výkonu funkcie aždo 50%, a mimoriadne odmeny začinnosť vykonávanú v súvis lost i sm i mo r i a dn ym i u d a l o s ť a m i . Oposkytnutí odmien rozhoduje obecnézastupiteľstvo.

St a r o s ta o b c e Ra k ovn i c a mápriznaný plat v základnej výške podľatohto zákona.

P l a t o v é n á l e ž i t o s t i h l a vn e jko n tro l ó rky ob ce upr avu j e § 18czákona č. 369/2004 Z. z.

§ 1 8 c od s . 1 P l a t h l a v n é h okontro ló ra je sú činom priemernejm e s ač n e j m z d y z am es t n a n c a vnárodnom hospodárstve vyčíslenej nazáklade údajov Štatistického úradu SRza predchádzajúci rok a koeficientupodľa počtu obyvateľov obce, ktorý je vobci od 500 do 1000 obyvateľov 1,28.

§ 18c ods. 2 Ak má hlavný kontroló

P r a c o v n ý ú v ä z o k h l a v n e jkontroló

robce dohodnutý kratší pracovný čas, jehop l a t s a u rč í v záv i s l os t i o d d ĺ ž kypracovného času.

§ 18c ods. 5 Obecné zastupiteľstvomôže h lavnému kontroló rovi obceschváliť mesačnú odmenu až do výšky30% z mesačného platu.

rky obce je 20 hodín mesačne.

P l a t o vé n á l e ž i t o s t i o s t a t n ý chzamestnancov obce sú určené podľazákona č. 553/2004 Z. z. o odmeňovaníniektorých zamestnancov pri výkonepráce vo verejnom záujme. Výška platuje závis lá od funkčného zaraden ia ,kval ifikačných predpokladov, dĺžkypraxe v zmysle uvedeného zákona.

Osobitné odmeňovan ie pla tí prepráce náhodného charakteru, ktoré súodmeňované formou dohody o vykonaníprace podľa aktuálnych potrieb.

- ol -

Odmeňovanie zamestnancov obce

Obecný úrad predložil ž iadosť oposkytnutie finančných prostriedkovp re p o t r e b y Ma t e r s k e j š k o l y vRak ov ni c i . C i e ľ om p r o j ek t u j ezabezpečenie priestorov budovy napokračovanie výchovnovyučovaciehoprocesu školy.

Súčastný stav j" N a k o ľ k o b u d o v a b o l a

postavená v 50-tich rokoch a do jejz a b e z p e č e n i a n a z n i ž o v a n i eene rge t icke j st ra ty sa n ič za to t oobdobie neinvestovalo a tak nastal stavhavarijný. Strecha je v dezolátnomstave, vykuruje sa na pevné palivo ikeď máme v obci už aj plyn a prípojka

e nasledovný:

Dotácia pre materskú školu

je aj pri škôlke".Odborný

m g a r a n t o mp r o j e k t u j eVoj tech Rišpán.P o ž a d o v a n ád o t á c i a j e v ovýške 997.670, -Sk. Realizovanímp r o j e k t u s av y t v o r i ao p t i m á l n ep odmien ky p ren a š e d e t i vmaterskej škole.

Bočný pohľad na materskú školu V deťom v škole chutí

Pekné zariadenie

6 RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 2/2005

V čase od 9.2.2004 do konca rokao rg an i zo v a l a o b ec Ra ko vn i c a vspolupráci s Okresným úradom práce,sociálnych vecí a rodiny (OÚPSVaR) vRožňav e a v súlade so zák onom os lužbách zamestnanost i aktivác i udlhodobo nezamestnaných občanovobce. V mesiaci február až august 2004sa aktivácie zúčastnilo 18 občanov, ods ep t em br a d o nov emb r a 10 a o dd ecembra 11 občan ov. V jarnýc hmesiacoch sa vykonávalo upratovaniekomunikácií a obecných priestranstiev,cintorína, čistenie údržba cestnýchpriekop, v lete údržba cintorína, okoliac iest, ihriska, výkopové a stavebnépráce pri oprave obecného rozhlasu,vyčistenie pomníkov a ich okolia,obnovenie zatmelenia a nátery všetkýchokien na budove obecného úradu,kultúrneho domu a ob cného klubu. Vjesenných mesiacoch sa práce sústredilina upratovanie verejných priestranstieva v e r e j n e j z e l e n e , l i k v i d á c i unepovolených skládok odpadkov. Vzime je to odpratávanie snehu, výroba ,oprava a údržba pracovného náradia,oprava stoličiek a s olov v kultúrnomdome. Zmluva s OÚPSVaR je uzavretádo konca apríla 2005. V prípade, žeprogram aktivácie bude pokračovať aj vbudúcnosti, obec má naďalej záujem oaktiváciu. - ol -

a

e

t

Projekt aktivácie dlhodobonezamestnaných

Obec Rakovnicadáva na známosť

Obecný úrad v Rakovnici ponúkaobčanom veľkokapaci tný kovovýk o n t a j n e r v c e n e 1 . 5 0 0 , - S k .Záujemcovi a sa môžu pr i hlás iť ustarostu obce.

Nehnuteľný majetok (pozemky)o bce sú v cel kove j roz l ohe 2 574hektárov.

Od 1. 9. 2005 do vlastníctva obceprejde (pribudne) pôda neznámychvlastníkov, ktorá doteraz bola v správeSlovenského poľnohospodárskeh

Zákon č. 369/1990 Z. z. o obecnomzriadení bol prvýkrá t novelizovanýďalším zákonom č. 535/2004 Z. z.Najnovšiu novelizáciu prináša zákon č.

Majetok

Pôda

Z toho orná pôda tvorí 43,8árov; záhrady 6,7 árov; vodné plochy(potoky) 17,9 árov; zastavaná plocha95,0 árov.

ofondu (SPF).

Ďalšia novela

Z histórie sa zachovalo ajoznačenie Nižný mlyn. Či sa mlynprevádzkoval istotne nevieme.

V o b c i b o l a ev a n j e l i c k ázákladná škola s dvoma triedami pre1.- 4. ročník a 5.- 8. ročník. Školabola pri kostole E.C.A.V.

V obci sa hrávali ochotníckedivadelné predstavenia v bývalejš k o l e E . C . A . V. S p o r a d i c k épredstavenia, väčšinou v zime,nacvičoval miestny farár a učiteľ.

V škole E.C.A.V. bol aj malýby t p r e u č i t e ľ a . Po zo s t áv a l zpredsiene, 1 izby a kuchyne.

R i c h t á r i n ema l i v l a s t n émiestnosti ani budovy, ale každýz v o l e n ý ú r a d o v a l d o ma . Ma lpečiatku a železnú kovovú ladu(trezor) na dokumenty a peniaze.

Obecná budova pre richtárabola zriadená až po druhej svetovejvojne v budove Lisauera, na miesteterajšieho kultúrneho domu.

Terajšia viac účelová budovaOcÚ bola postav

P r v ý b e t ó nový m o s t c e zHonťianský potok sa postavil po II.svetovej vojne. Predtým bol len broda neskôr drevený most.

Kováčska dielňa,šmitňa, bolav miestach kde je teraz obecný klub.V l a s t n í k o m b o l J á n K o ž á r .Produkoval všetko, čo bolo treba dohospodárstva. Kuli kone, robi lipoľnohospodárske náradia grace,hóky, lemeše , obruče , motyky,kladivá, kovania na vozy a ďalšie.Šmitňa bola aj na pozemku, kdeteraz býva H. Fabiánova. Vlastníkom

Okrem školy E.C.A.V. bola ajkatolícka škola za kostolom.

ená v štyridsiatychrokoch. (Predsedom MNV bol L.Benko).

V obci bol jeden mlyn. Vyšnýu Kraveca.

bol Fabián Mičko.

Krčmy bol i dve. V dedine uL i saue ra na mi e s t e kde j e t e r azk u l t ú r n y dom. Na "ho s t i n c i " uLindaka Katrinč, v terajšom domeGabriely Kóňovej. Po druhej svetovejvojne bola krčma u Baffyho.

n jeden u Lisauera, kde sa predávali rôzne tovary avýrobky. Predával aj mäso. Robilpo rá žky zv ier a t a v ýsek mäs a ivýrobky z neho.

Druhý obchod v roku 1942 bolv dome Fábiana Pétera u Grajciarikas p o l u s k r čmo u . Tvo r i l z ák l a dp o t r a v n é h o s p o l k u . P r v ý mobchodníkom bol Sombaty a po ňomOravec. Predajňa potravín bola aj na" h o s t i n c i " p r e m i e s t n u č a s ťobyvateľov v budove Tuzu Ladislava

Po t r a v ný s p o l ok po s t a v i lobchod, krčmu (Hangyu) na miesteterajšieho obecného klubu.

Po vojne kováčske práce ešte

vykonávali cigáni v Dolinke, najmälemeše, reťaze, hóky, grace a iné.

Ko lt áš - hrab le ,Benkovci- hrable, rebríky a rebrinákyna vozy. Kosiská si zväčša gazdoviarobili sami.

Ťažné zvieratá v gazdovstve

Kolesárom bol Tuza Ján na" ho s t i n c i " p r i t e r a j š om d omeTuzovcov. Robil kolesá, vozy. Okná,d v e r e , n áb y to k ro b i l j e h o b r a tLadislav Tuza.

Obchod bol le

Výrobky pre gazdov robili napr.Sedlák - ja rma ,

pokrač. na str. 7

Viete, že ...?

61 5 /2 0 0 4 Z . z . s n a d obud nut ímúčinnosti dňom 25. 11. 2004.

v zmys le zákona č.511/1992 Z. z. vykonávať exekučnékonanie.

č. 583 z 23.s ep temb r a 2 00 4 o r o zpo č t o vý chpravidlách územnej samosprávy. Zákonnadobudol účinnosť 1. januára 2005.

Obec môže

NR SR vydala zákon

Domy na "povrázkoch"

Cesta do "hrabiny"

7RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 2/2005

boli kone, voly a kravy.V bujačnici pod kostolom

E.C.A.V. (teraz je tam cesta) chovalisa obecné býky 2 kusy a pásol ic

Užitkové zvieratá sa chovali:ovce, ošípané, kozy, hydina husi,kačice, sliepky.

Verejné obecné studne bol ispočiatku dve jedna pri bujačnici adruhá pri terajšom obecnom klube.

Kra jč í r ske p rác e s i robi l iväčšinou jednotlivé domácnosti. Šiliplátené odevy, nohavice, košele,spodné prádlo.

Na plátno sa pestovalo konopea ľan. Pestovali sa najmä na nižnýchlúkach poniže čertovej studienky.

Konope sa delili dvojako a topaskonné a materné. Paskonné savy t r h a l i čo na j s kô r ma t er né -samič ie sa až po dozretí semená

hobecný pastier spolu s ostatnýmdobytkom.

vytrhávali a spracovali. Semeno savymlá t i lo a od loži lo na sadbu .Konope sa močilo v močidlách vŠinárovej doline.

ľudová škola v Rudnej -expozitúra v Rekeni, potom Národnáľudová škola v Rakovnici.

O b e c máprv ú p amä t núk n i h u o b c eR a k o v n i c azaloženú v roku1960 a vedenúdo roku 1975 .Druhá pamätnákniha je vedenáo d r o k u 1 9 7 6dodnes.

1 6 7 .odbočky JednotyE v . ž i e n vRekeni založenúod roku 1935 dor o k u 1 9 3 8 .Ú v o d kn i h yobsahuje tieto

Obecná kronika je vedená odroku 1974 do dnes. Kronikármi boliJán Nagy, Eva Fábiánová. Teraz jekronikárkou Eva Uhrinová.

Školská kronika bola vedenáod 1925 do 1976 roku. Najprv bolaŠtá tna

O b e cvlastní Pokladnúk n i h u

údaje: - "V mene božom! Založený167. odb. Jednoty Ev. žien v Rekeni,dňa 4. marca 1935 roku. Založilasestra Z. Jakobejová, predsedkyňa116. odb. J. E. Ž. v Ochtinej a paniMá r i a C h l e bu š ov á , v d ov a p oučiteľovi v Rekeni."

Richtárska železná lada (trezor),ladiška sa nachádza v OcÚ, a je plnefunkčná i dnes.

V dome smútku sa nachádzaPamätná kniha zosnulých.

Prehľad úradov miestnej štátnej správyv okrese Rožňava

Oslava životných jubileí:

Jubilantom srdečne blahoželáme.

Kožárová Magdaléna, Rakovnica 199 1.2.1940

Koltáš Emil, Rakovnica 33 21.2.1945

65 rokov

60 rokov

75 rokov

Fabiánová Helena, Rakovnica 29 3.2.1930Tindúrová Zuzana, Rakovnica 72 17.2.1930

Obvodný úrad Ing. Sz ll s Ján 7322394

a vnútornej správy Ing. Gemerský Ivan

Nám. 1. mája 11, Rožňava-odbor odv. činností

7322394 Nám. 1. mája 11, Rožňava-odbor všeobecnejvnútornej správy JUDr. Jesenko Július 7322711 Nám. 1. mája 11, Rožňava-odbor krízovéhoriadenia Ing. Lacko Norbert 7323185 Nám. 1. mája 11, Rožňava-odbor živnosten.podnikania Ing. Babič Ján 7343579 Nám. 1. mája 11, Rožňava

Ing. Lacková Dana 7880512 Šafárikova 112, Rožňava

Ing. Kliment Peter 7322244 Záhradnícka 13, Rožňava

Ing. Bobko Marián 7881803 Nám. 1. mája 11, Rožňava

JUDr. Pangrác Pavel 7328185 Šafárikova 71, RožňavaIng. Kavečanky Arpád 7329004 Šafárikova 71, Rožňava

Úrad práce, soc. vecía rodinyObvodný úrad životnéhoprostrediaObvodný úrad cest.dopravy a pozem.komunikácieObvodný pozemkovýúradObvodný lesný úrad

ö ö1

2

3

4

5

6

Úrad (odbor)Prednosta úradu(ved. odboru) Telefón AdresaP.č.

Všetko zasypané snehom

8 RAKOVNICKÉ OBECNÉ NOVINY č. 2/2005

Rakovnické obecné noviny Vydáva: Obecný úrad Rakovnica Periodicita: Minimálne štyrikrát ročne a ďalej podľa potreby Registrácia: Okresný úrad v Rožňavepod číslom:Ďa 23/2001 zodňa30. 1. 2001 Redakcia:Obecný úradRakovnica, č.150, tel.:7883500, fax: 7883501, e-mail: obec.rakovnica@stonline.sk Šéfredaktor:Dr. Jozef Sabo, CSc.(mobil - 0902966093) Zástupca: Ružena Hudecová Technický redaktor: Martin Genči (gencimartin@pobox.sk) Redakčná rada: SlavomírElexa, Ľuboslav Sedlák, Antónia Leštáková, Katarína Nociarová, Lukáš Ďurán Tlač: Polygrafia O&S, s. r. o., Slavošovce Náklad: 200 výtlačkov Distribúcia:Zadarmodo všetkých domácností v Rakovnici Neprešlo jazykovouúpravou Vyšlo 21. 2. 2005.

Ako si vybrať správnu školu?Čo nevidieť je tu koniec školského roka. Žiaci končiaci základnú školu sa už rozhodujú kam pôjdu po jej skončení.

Rodičia budúcich prváčikov uvažujú na ktorú školu prihlásia svoje deti. Aj keď je určitá rajonizácia, rodič si môže slobodnezapísať dieťa kde uzná za vhodné.

Čo všetko by sme si mali všímať na škole, kde sa bude vaše dieťa vzdelávať? Ponúkame vám kritéria k rozhodovaniu.Čo by bolo potrebné mať na zreteli:

Vybavenie školy počítačmi.Vzdialenosť školy od domova.

učba cudzích jazykov.Telocvičňa v škole.Kvalitní učitelia.

Škola má školský klub (družinu).

Škola má dobrý učebný plán.Škola má dobrú povesť.Škola má schopné vedenie- riaditeľa.

Vý

Nová budova školy.

V škole dobre varia.

Je to štátna škola.Je to cirkevná škola.Je to súkromná škola .Do tej školy som kedysi chodil aj ja.

Chod i a tam a j kama rá t i môjhodieťaťa.Aké je hodnotenie žiakov známkami,bez známok, slovne.Aké sú poplatky a začo.Aká je mimoškolská činnosť.Načo je škola zameraná.Ako deti majú možnosť prezentovaťsvoje sociálne zručnosti.Aká je spolupráca školy s rodičmi.

V z ť a h y u č i t e ľ o v s r o d i čm i .Partnerská vzájomná komunikácia.Možnosť športového, kultúrneho

A k o s a š k o l a p r e z e n t u j e n averejnosti.

vyžitia.Aké sú poznávacie aktivity pre žiakov(návštevy pamätných miest, besedy svýznamnými ľuďmi a pod.)

Vzťahy vedenia školy sosamosprávou.Aké je vybavenie laboratórnychmiestností.Aké je materiálno technické vybaveniea zabezpečenie školy.Do akých súťaží sa zapája škola.Aké je umiestnenie školy v súťažiachAké záujmové krúžky majú.

Internetizácia školy s prístupom detí.

Ponúkli sme vám otázky, na ktoré je dobre si odpovedať a správne sa rozhodnúť. Pre svoje deti chceme všetci to najlepšie.Je to správne. Väčšina z nás si uvedomuje osvedčenú myšlienku: "Najlepšia investícia rodiča je do vzdelania svojich detí". Veďčo iné najcennejšie im môžeme dať. Čím kvalitnejšie vzdelanie, tým väčšia možnosť uplatnenia sa v živote.

Dedinská folklórna skupinapri OcÚ v Rakovnici

Pozývame Vás na slávnostný program pri príležitosti 10. výročiavzniku DFS, ktoré sa uskutoční dňa 2. 4. 2005 (v sobotu) o 15.00 hod.

v sále kultúrnom dome.

1. Otvorenie2. Slávnostné vystúpenie pri

3. Akt pomenovania DFS4. Gratulácie5. Záver

príležitosti 10. výročia DFS

Tešíme sa na Vašu účasť

Program :

Pozvánka