vedecký obzor scientific horizonsevs.sk/sites/default/files/1401_sevs_casopis_vedecky...vedecký...

ISSN 1337-9054č. 1/2013

vedecký obzorSCIENTIFIC HORIZONvedecký časopis stredoeurópskej vysokej školy v skalici

vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1 32

obsah cONteNtsGlobal issues and human securityVladimir V. Shtol 7

the concepts of economic development of italy in the end of 20th - beGininG 21st centuriesalexander G. neSteroV 15

social medicine in the reGions that have experienced poor socio-political situation and ways to resolve some of these difficultiesSVetlana a. lipina 19

uplatňovanie niektorých princípov pri riadení štátnej služby na slovensku z pohľadu inteGrujúcej sa európyVladimír GeceloVSký 27

developinG of friendly relations and cooperation between slovak republic and ukraineDaniela Palaščáková - Svitlana Svyščeva 31

k niektorým aspektom Globalizácie a dynamiky priamych zahraničných investíciíVaclaV dufala 37

prílev priamych zahraničných investícií na slovensko v roku 2012Jana FiľarSká 45

internacionalizácia vysokého školstva a zvyšovanie jeho kvalityHeiDy Scwarczová – lenka Dubovická 51

pravidlá zákazu diskriminácie v štátnej službe na slovenskuVladimír GeceloVSký

55

inteGrovaný model riadenia výkonnosti a rizikalenka Dubovická 59

analýza miezd, odvodov a daňového zaťaženia zamestnancovalžbeta SuHányiová– Jarmila HorvátHová– martina mokrišová– martin rovňák 65

idiolekt jiřího paroubkaJozeF vlčeJ 73

obsah i contents

Vedecký obzor - Scientific Horizon je vedecký recenzovaný časopis, vychádza dvakrát ročne.

je zameraný na tieto oblasti aplikovaného výskumu: číslo 1: politické a ekonomické vedy číslo 2: ekológia a environmentálne vedy

Uverejňuje state a analytické štúdie slovenských a zahraničných autorov v slovenskom, českom a anglickom jazyku.

hlavný redaktor / editor in chief:Dr.h.c. prof. Ing. Tatiana Varcholová, CSc., Stredoeurópska vysoká škola v Skalici

redaktor / editor:Ing. Lenka Dubovická, PhD., Stredoeurópska vysoká škola v Skalici

redakčná rada:doc. Ing. Jiří Blažek, CSc., Stredoeurópska vysoká škola v Skaliciprof. Dr. Mihály Dobróka, Univerzita v Miskolci , Maďarskodoc. RNDr. František Jirásek, DrSc., Medzinárodný inštitút ekonomiky a práva v Prahe, ČRprof. Aleksandr Nesterov, DrSc., Uralská federatívna univerzita v Jekaterinburgu, Rusko doc. JUDr. Vladimír Gecelovský, CSc., Stredoeurópska vysoká škola v Skaliciprof. Dr. Evgeny Kozhokin, Stredoeurópska vysoká škola v Skaliciprof. Dr. Carlo Masala, Stredoeurópska vysoká škola v SkaliciPhDr. Daniela Palaščáková, PhD., Technická univerzita v KošiciachIng. Heidy Schwarczová, PhD., Stredoeurópska vysoká škola v Skaliciprof. Dr. Vladimír Shtol, DrSc., Stredoeurópska vysoká škola v Skalici, prof. IJPAM RANEPAprof. Gennadii Varlamov, DrSc., Kyjevský politechnický inštitút, Ukrajina

vedecký obzorSCIENTIFIC HORIZON

ročník 5 i číslo 1/2013 I ISSN 1337-9054

kontaktná adresa:

vedecký obzor

Kráľovská 386/11, 909 01 Skalica, SR

Tel:+421 34 6647061

Fax:+421 34 6647063

E-mail:

[email protected]

Web:http://www.sevs.sk/sk/veda-vyskum/publikacna-cinnost/casopis-vedecky-obzor

Registračné číslo

Ministerstva kultúry SR:

ev 2796/08

issn:

1337-9054

ean:9771337905009

vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 1 5

instructions for authorsthe topics and deadlines for individual issues for the year 2014: • no. 1/2014: Political and economic Sciences - deadline: 30 June 2014

• no. 2/2014: ecology and environmental Sciences - deadline: 30 october 2014

pokyny pre autorov zameranie a uzávierky jednotlivých čísiel v roku 2014: • číslo 1/2014: politické a ekonomické vedy – uzávierka: 30.6.2014

• číslo 2/2014: ekológia a environmentálne vedy – uzávierka: 30.10.2014

pokyny pre autorov i instructions For authors

rukopisy:a) článok zasielajte len v elektronickej

podobe na adresu [email protected] V prípade, že bude vybraný redakčnou

radou na recenzovanie, budeme Vás informovať;

b) rukopis musí byť vytvorený v jednom súbore formátu MS Word podľa Vzorového príspevku, ktorý pre sloven-ské alebo anglické príspevky nájdete na stránke http://www.sevs.sk/sk/veda-vyskum/publikacna-cinnost/casopis-vedecky-obzor;

c) príspevky nepresahujúce 15 strán formátu Vzorového príspevku musia byť spracované v súlade s platnými pravidlami pravopisu slovenského príp. českého alebo anglického jazyka;

d) príspevok musí byť vytvorený tak, aby mohol byť uverejnený v čiernobielej podobe – nie je preto prípustná napr. iná ako čierna farba písma, farebné pozadie tabuliek, obrázky a grafy s farebným pozadím, farebnými čiarami, farebnými ohraničeniami či farebnými popismi;

e) príspevok musí obsahovať meno, priezvisko a tituly autora, jeho kontaktnú e-mailovou adresu a názov pracoviska;

f) príspevok musí obsahovať nasledujúce časti: Abstrakt, Kľúčové slová (t.j. mini-málne tri kľúčové slová charakterizujúce zameranie príspevku), Abstract (t.j. abstrakt v anglickom jazyku), Key words (t.j. kľúčové slová v anglickom jazyku) a na konci - Záver, Literatúra;

g) rovnice musia byť očíslované a musia byť vytvorené vo formáte Microsoft Equation 3.0;

h) premenné musia byť v texte písané kurzívou;

i) pri zápise čísla sa na oddelenie desa-tinných miest používa čiarka, zatiaľ čo tisíce sa oddeľujú medzerou;

j) každá tabuľka musí byť očíslovaná, musí obsahovať nadpis a v prípade prevzatých údajov aj zdroj týchto dát;

k) každý obrázok (graf, schéma) musí byť očíslovaný, musí obsahovať popis a v prípade prevzatých údajov aj zdroj týchto dát;

l) poznámky pod čiarou by mali byť používané skôr výnimočne a slúžia len:

• na predstavenie autora uvedením jeho mena, priezviska, titulov, e-mailovej adresy a názvu jeho pracoviska,

• k popisu výskumného projektu, ktorého výsledkom je prezentovaný príspevok,

• k ďalším poznámkam ďalej vysvetľujúcim text,• avšak nie na odkazy na literatúru.

biblioGrafické citáciemusia zodpovedať STN ISO 690 a STN ISO

690-2. Výňatky z medzinárodných predpi-

sov ISO týkajúcich sa bibliografických citácií

sú k dispozícii na http://www.collectionsca-

nada.ca/iso/tc46sc9/standard/6901e.htm>,

resp. na <http://www.collectionscanada.

ca/iso/tc46sc9/standard/690-2e.htm>.

manu-scripts:a) Articles should be sent in electronic form

to [email protected]. In the event that an article will be selected by the Editorial Board for reviewing we will inform you.

b) Manuscript must be created in one file of MS Word format according to Sample of a Cotribution: http://www.sevs.sk/sk/veda-vyskum/publikacna-cinnost/casopis-vedecky-obzor;

c) Contributions not exceeding 15 pages shall be processed in accordance with the applicable rules of spelling or relevant language (Slovak, Czech or English language).

d) Contribution must be created so that it can be published in the form of black and white - therefore it is not allowed for example other than black font color, background color of tables, figures and graphs with colored background, color lines, color bordering and colorful descriptions.

e) Contribution must contain author s

name, title, author’s contact e-mail address and name of the workplace.

f) Contribution must contain the following elements:

• abstract (a brief description of the contribution)

• key words (at least three keywords cha-racterizing the focus of the contribution)

• abstract (abstract also in Slovak or czech language)

• key words (key words also in Slovak or czech language)

• conclusion and references at the end of the contribution

g) Equations must be numbered and must be created in Microsoft Equation 3.0.

h) Variables must be written in italics.

i) Writing numbers as decimal shall use comma while thousands are separated by spaces.

j) Each table should be numbered, shall contain a title and if applicable reference of source of used data.

k) Each picture (graph, diagram) must be numbered, shall include a description and if applicable reference of source of used data.

l) Footnotes should be used only exceptio-nally and are used only in these cases:

• as introduction of the author stating his name, surname, title, e-mail address and name of the workplace

• as a description of the research project • as additional notes further explaining the

topic, but not literature reference

biblioGraphic citations must comply with ISO 690 and ISO 690-2.

Excerpts of ISO international regulations

relating to bibliographic citations are

available for instance here:

http://www.collectionscanada.ca/iso/

tc46sc9/standard/6901e.htm>, <http://

www.collectionscanada.ca/iso/tc46sc9/

standard/690-2e.


Global issues and human securityVladImíR V. sHtOl*abstract: Especially at the turn of the XXth and XXIst centuries the traits of crisis have appeared in the evolution of human

civilization, i.e. the issues on the solution of which depends the survival of human civilization

key words:Global issues; Human security.

* prof. Dr. vladimír SHtol, Stredoeurópska vysoká škola v Skalici, hlavný redaktor časopisu observer, rau

» Global issues are actually a set of the problems of huma-nity, on the solution of which depends the preserVation and deVelopment of human ciVi-lization and of each human particularly. These problems com-prise such as the following: the prevention of global nuclear war and provision of a pea-ceful environment for the development of all the humanity; prevention of the catastrophic pollution of the environment, including the atmosphere, oceans, etc.; overcoming the increasing gap in the economic level and per capita income between developed and developing countries by eliminating the underdevelopment of the latter, as well as the elimination of hunger, poverty and illiteracy in the world; provision of the future economic development of the humanity with the necessary resources, including food, in-dustrial raw materials and energy sources; slowing down the rapid growth of the popu-lation („population explosion“ in developing countries) and the elimination of the danger of „depopulation“ in the developed countries; prevention of negative consequences of the technological revolution. After having just begun, the XXIst century had already added its own problems: international terrorism, the continuing spread of drug addiction and new kind of epidemics. » The emergence of threats is mainly

caused by the following reasons:

• inconsistency between the scale and the pace of global economic growth and the earth’s actual capacity and natural resources.

• Sharp increase in the world production and development of life-threatening new technologies in order to gain super profits.

• chaotic growth of the planet‘s popu-lation, exceeding current capacity to meet its resource requirements.

• Expenditure of a significant proportion of the world‘s resources on the arms race, the maintenance of armament and armies.

• Inefficiency of national, regional and global levels of international affairs and globalization processes manage-ment, etc.

» Awareness of the importance of global challenges for the survival of human civilization is associated not only with the need of its solution. Despite the fact that we are talking about a possible slide toward a real catastrophe, generally spea-king the global issues have not yet become

a priority for either any national govern-ment in particular or cooperation among them under the guise of concern for each of each state’s national security. As a result these global problems are often objectively and subjectively relegated to periphery of national and international policy. Still no one denies the importance of its solution. » For instance, developing countries,

burdened with their own problems, simply cannot really participate in the solution of the „global problems“, but believe that these problems are to be solved by the countries of Western community, which, in their opi-nion, have actually created them. » On the other hand, Western states

accuse governments of the developing countries of their irrational economic acti-vity in relation to the environment, such as deforestation, etc. » In addition, there are countries among

the developed ones who, for whatever reason, detach themselves from the in-ternational community and thus from the participation in solving the global problems at national and international levels justifying it by the inactivity of the others. » Despite after the end of the Cold War

there seemed to have appeared favorable conditions for cooperation between the for-mer rival countries in solution of the global problems, this has not happened. If the bi-polar period of great power rivalry had been accompanied by a competition of ideas and ideologies, in the post-bipolar period the ba-lance of powers has become the dominant ideology of security. » Thus, we can conclude that the con-

tinuing traditional status of a nation-state in international relations and consolidated decision-making becomes, in certain cases, an obstacle to the solution of the global problems. Moreover, in some cases internal and external policies of a state, or a number of states, may exacerbate global problems. » The States have not disappeared, the

conflicts between them continue to exist and consequently the diplomatic-strategic behavior is a fact of international politics. In this connection the main focus should be on the problem of what is the place of the great powers in the processes of globaliza-tion and global problems. At the national and international levels, the great powers collectively and individually accept and seek the implementation of such solutions, many of which are global in nature for the purposes and consequences, as they have a world-class capacity of national resour-ces. Comprehensive economic and political potential of the great powers objectively and subjectively has both positive and negative influences on the development of human civilization. The great powers in other states

are reference points in their policies and examples in various activities. Some of the great powers are often equated with the globalization, especially with its negative sides, or are imposed with the charges of deliberately encouraging the globalization process to take advantage of it. » In recent years, the trend of the power

factor increase in the international affairs has had a negative impact on the dynamics of disarmament, arms control and prolifera-tion. The sophistication of the latest inven-tions in the field of human annihilation me-ans and the scale of its production distract from other problems and create new ones. This is due to the fact that the production of weapons has become a self-sustaining global process that is hard to explain just referring to the national interests and the balance of power, obtaining profits or any other goals and super goals. The arms race has become a form of existence, consolida-tion and mobilization of national elites to re-tain socio-political and international status positions acquired during the Cold War. The Military-industrial complex has become not only an integral part of the economy but also an influential factor of the political process which specifies the ideology of development and prevents the demilitarization of the na-tional consciousness and international rela-tions. And the key moment is that the arms race itself does not only pose a significant threat to the mankind, but also destabilizes the moral foundation of its existence. » For almost a decade the Conference on

Disarmament has been inactive and there have an apparent stagnation in the work of the UN Commission on Disarmament. The main thing is that the arms race continues. And even some of the Asian countries have joined it. » For example, in the period between

1990 and 2005 the losses in the 23 conflicts in Africa reached USD 284 billion. This amount is equal to the volume of inter-national assistance from the major donor countries during the same period. If this money had not been spent on the military conflicts, it would have been sufficient to deal with such issues as HIV and AIDS in Africa. And this amount would be enough to meet the needs of education, water tre-atment, epidemic prevention, etc. Each year African countries lose on average around USD 18 billion and military conflicts have reduced its GDP by about 15%. Furthermore this has been promoted by those States which carry out, by the way quite legally, massive arms sales to the countries of Africa. » End of the Cold War have stimulated re-

defining of security understanding, namely, figuring out the origins of the problems and

Global issues and human security i VlADIMíR V. SHTOl


contradictions that threaten the existence of civilization in general and human security in particular. Nowadays, the main criteria for social progress cannot be limited only by the economic efficiency of the business processes and national security. An integral component of the safety criteria has beco-me the extent to which a particular path of development is able to remove or alleviate global problems. » Nevertheless, the theoretical trends

based on the principle of balance of power such as realism and neo-realism, which took place in the period of the bipolar inter-national relations and the Cold War, retain a dominant influence on international rela-tions and foreign policy. » Realism and neo-realism as the ideo-

logies of foreign policy are characterized by the commitment to the state-centric appro-ach regarding the security matter in the in-ternational relations. Herewith neo-realism makes stress on the increasing role of the economic power in international relations as a determinant of the global political structu-re and its impact on the security structure. The main directions of the neo-realism re-search studies of the security problems in the post-bipolar period of international relations are:

• development of the cooperation of the great powers to harmonize and improve the level of legitimation of actions against international terrorism;

• development of cooperation of the great powers in the control of weapons of mass destruction and the threat of its implication, including the transna-tional terrorist organizations;

• maintaining the status and authority of the strengthening of the role of the state in the world politics and to ensure national and international security;

• reducing the level of civilizations conflicts.

» To some extent, the theory of globa-lization opposed the political realism and state-centered approach to the security issues. This security theory is based on the idea of deterritorialization of the world po-litics, and thus leading to the weakening of the value of territoriality and the state‘s role in world politics. According to this theory, the state has ceased to be a priority target of political analysis of world politics and the scope of the analysis should also include the activities of non-state actors. Accordingly, independent role of corporations, non-go-vernmental social and political organiza-tions and inter-governmental (international)

organizations and regimes in world politics is justified. » The global theory also pays attention

to the global networks, which constitute the structure of the interaction of multiple actors in the international relations system. Global theory indicates the growing influen-ce of network structures that have a certain amount of pressure and impact on the state. Accordingly, the situation on the increasing complexity of security problems in a mul-ti-polar world is justified. In this regard, the globalists declare the thesis about the gre-ater effectiveness of political strategies that involve the cooperation of states in the field of security, especially on the regional level. » The object of attention for the suppor-

ters of this approach is the analysis of the mechanisms by which the processes of globalization in general and in specific as-pects of it, such as financial globalization, liberalization of foreign trade and commer-ce, global issues of international terrorism and the deterioration of the environment, in particular on the real actions of actors in world politics and the nature of their interaction in the international relations system. » In the process of collapse of the bipolar

system security the theory of regional sys-tem security has become popular. The latter emphasizes the increasing importance of regional security, which is based on the general characteristics of civilization and geo-political and geo-economic interests. Regionalism has a common approach to the principles of territoriality and national security as the basic assumptions with realism and neorealism. But „realistic“ the-ories differ because of their inherent stable conservatism in commitment to the military and political balance of power in the approa-ches of security. » The disengagement of regionalism and

globalism in international relations theory is less obvious. In general, these two theories, as well as realism and neo-realism, in their approach take as its starting point the safety of the state and its security from external threats. Even the processes of integration in Europe, although to some extent, blur the boundary between internal and exter-nal security, but pay more attention to the external threats to the nation-state. For example, the category of „security“ as defi-ned or desired condition of the nation-state is initially one of the important landmarks in its self-identity and development. That means that the primary attitude to the outside world of a social group/community (people, nation, state) was expressed in the form of answers to this world coming from the dangers and threats of various kinds, which exerted influence on the formation of

national consciousness and subsequently on the formation of foreign policy. » Researchers accept as an optimal

methodology the synthesis of the above mentioned security theories, and do not su-pport the excessive enthusiasm in the iden-tification of the existing differences between them. At the same time, the criteria for choosing between one or another theore-tical approach and its provisions should be human lives and the fate of the nation. They are real, while the theories are abstract. A military solution of the problem should be excluded, regardless of the banners and slogans or the parties which carry it out. » Indeed, the approaches to the security

system alternative to statist ones are pos-sible and required. However these should not be some options which are closer to perfect or „ideal“ model of security, but to develop security problems by comparing and contrasting. Development of alternative approaches and perception of problems is also associated with the emergence of new and re-interpretation of the old systems of thinking and activity, specialty and profes-sions. The issue of new problems - albeit not yet existing and which seems unlikely to appear in the future as well – is forecasting trends, design, modeling, programming, etc. Moving to another level of reality understan-ding means, among other things, to provide another image of security that focuses on people. It goes without saying that such an image can only be described verbally. But it is enough for this image to influence the approaches to global security. » The reality is changing faster than its

awareness. In this regard, an alternative vision in and of itself is required as an awareness of self and the surrounding world, the old and the new challenges of development. In this context alternative security interpretations actually play such a role. They challenge the existing (which has been developed in the course of emergence and formation of the state) and the dominant (in the political and military practice state-centric and force) approach to security issues and speak up for broadening of security definition itself. It stands for such a concept of security that sets an individual as the starting point and allows a definition of global security, developing independently of the hierarchical binary oppositions of „order-anarchy“ and „external-internal“ threats. » One of the alternative approaches to

security is pacifism. Pacifism is one of the oldest anti-militarist movements and con-cepts that have offered its understanding of security, opposing war or other forms of violence on a moral basis. It should be noted that the pacifist spirit in European countries


has increased during the current economic crisis. The society of the most affected by the crisis countries speak up for the reduc-tion of military budgets, rather than of social spending. » Pacifism is composed of two elements:

a negative-critical and a positive-con-structive. The negative part is the moral opposition to war and violence; positive - commitment to the public and political cooperation, based on the agreement. The dual nature of pacifism reflects recognition that the peace is not just the absence of war, but also a condition of such a lifestyle of the group, which is created within the group by means of the voluntary coope-ration of its members, which in its turn opposed to a lifestyle imposed by external governance from outside. Anti-violent and especially anti-war pacifism aspect is being discussed in scientific literature more often than the positive aspect of peace. » The most extreme form of pacifism

is represented by an „absolute pacifism“. According to this form, the use of violence against living beings is always, everywhere and in every case morally unacceptable. This form has few or no followers, although people sometimes aim at it as at some kind of ideal. » Many pacifist forms can be found in

the context of describing various ways to counteract the war and the degree of moral commitment to non-violent social order. » According to the pacifists of the second

half of the XXth century, the modern high tech war often goes far beyond its initial pur-pose to the extent that the ability to keep the traditional theoretical „righteous“ or „just“ war laws, that restrict military actions, is very limited. Means of warfare have simply outgrown the possibility to control their application. Weapons can reach the limits of any combat zone and strike indiscriminately at the depth of civilian census. » The arms race has generated kind of

„technological pacifism“ or „nuclear paci-fism.“ According to the nuclear pacifists, nuclear weapon has changed war so much that a war between the states, who possess it, became really impossible. Nuclear wea-pons have such a powerful destructive force with such uncontrollable consequences, which cannot be used purposefully, but only with the inevitable damage to a large num-ber of innocent people. At the same time, the weapon of „containment“ will not stop suicide bombers. » For nuclear pacifists the nature of

nuclear weapons makes its use morally unthinkable whatever reason would have justified its creation and implementation. In any case, the example of this awareness of the immorality refers to the American pilots

who dropped on Hiroshima atomic bomb and to the inventor of the Soviet atomic bomb A.Sakharov. » In addition to this list of critical or an-

ti-war pacifist positions the second element of pacifism should be referred, its positive or constructive aspect. Peace is not just the absence of war (negative peace), it involves the presence of co-operative order (positive peace). In addition to moral opposition to the war, pacifism involves the commitment of cooperative self-organizing public order arising on the basis of genuine acceptance, as opposed to the public order, which is im-posed by a group of external pressure. » Search and formation of the conditions

for the construction and maintenance of co-operative self-organizing public order me-ans the establishment of positive world. For the pacifists non-violence is an unaccep-table way, since peace implies unity of goals and means, so that the peace becomes vital practice, not an isolated target, which is to be achieved. Peace through violence can-not be achieved as like the truth cannot be achieved by means of lies. It is obvious that the non-violent social order can be built and maintained only through non-violence[1]. » Alternative security concept is actually

the concept of “human security”, the goal of which can be achieved „through cooperation among states and people”. According to this concept, the „true security should be based primarily on the safety of an individual”[2]. Respect for and protection of fundamental freedoms is “the core which is the deri-vation from all other forms of security”. Accordingly, the term „personal safety“ has become synonymous of such concepts as „human security“ and „human rights.“ It is argued that the concept of individual secu-rity should be the cornerstone of any susta-inable and effective pattern of international security system based on cooperation. » This concept, without questioning the

legitimacy of the existing system of sove-reign states and their role in ensuring inter-national security, approaches the security issues differently. The Ministry of Foreign Affairs of Canada even proclaimed „human security“ as the core of its foreign policy concept [3]. Statements about the need to put human security in the center of foreign policy activity have been made by the Ministry of Foreign Affairs of Japan and by a number of other states, non-governmental organizations as well as social movements. However, despite the widespread use of this term, neither the documents of various international organizations nor published scientific articles contain a clear definition of the concept of „human security“, which would reflect its essential and necessary features.

» The concept of human security addres-ses these issues directly, even if not bypas-sing the state, then in parallel with it. Such a conceptual approach expresses a particu-lar understanding of security, which gives priority to the problem of human safety and development of special human qualities, in the context of the protection of human rights and especially in terms of increasing responsibility in front of the international community and the United Nations. » Despite the ambiguity of this approach

and its criticism from supporters of statist understanding of security, this anthropo-centric conception increases the state‘s responsibility for the safety of its citizens, including each individual. To some extent, it is a challenge to a state or to states that do not fulfill their functions and obligations as-sumed by entering into the United Nations.

Global issues are actually a set of the problems of huma-nity, on the solution of which depends the preservation and development of human civilization and of each human particularly.

» Opponents of the concept of „human se-curity“ point out that instead of the descrip-tion, which reveals the meaning of the term, the documents of international organizations and foreign ministries of different countries contain either a declaration proclaiming the need to protect human safety, or an enume-ration of threats to this security. For exam-ple, they refer to the Report of the UNDP (United Nations Development Programme) on human development dated 1994, which states that the concept of „human security“ is people-oriented [4], but does not explain what the „people-orientation“ is and how it can be achieved in the world which still con-sists of sovereign states. Therefore, the sta-tement of the UNDP, in their opinion, sounds like utopia, good wish that has no relation to reality. Moreover threats to human security, even within a state, may vary depending on race, age, sex or nationality [5]. » The absence of a unified concept of

human security creates misunderstanding between the politicians and the scientists who freely use the terminology of the United Nations and accept it without further expla-nation, and the others, perceiving human



security as an „extra“ term, the contents of which coincides with the already exis-ting concepts of „human development“, „transnational security“ and „social pro-tection“. Therefore the critics of the „hu-man security“ concept state that the exact definition of „human security“ is not just a theoretical problem, but also an impor-tant issue of practical politics. » And yet, the category of „human secu-

rity“ as a moral guideline must exist. In fact such an approach has the right to exist as a kind of alternative vision of world order. The researchers do not exclude that there may well be circumstances in which the provision of psychological safety to people is the anti-thesis of the political and ideological security of states, especially when states themselves become a threat to security of individuals [6]. » The fact is that the existing statist mono-

polization of interpretation of national (state) interests accordingly suggests the same interpretation of national security. Under threat the statists understand any existential danger, which can only be resolved by extre-me measures, while ignoring conventional rules of the game. The need to ensure the national security is exactly the purpose which justifies any means including, in their opinion, the use of force. » Another matter is that in a democratic

state in which there are an informal sepa-ration of powers and developed institutes of civil society, there is a possible interpretation of national interests from different points of view. And besides, the opinion of civil society

may well be justified by competent experts, professionals and citizens exactly from the position of human security. For example, when in times of crisis the citizens of the United Kingdom found out about their go-vernment‘s plans to finance the construction of two new ballistic missile submarines, they expressed an opinion that in the context of the economic crisis, it is better to spend the money on health care and social needs

of the population. » Human security can thus be defined as

a special understanding of safety, giving priority to an individual rather than the sovereignty of states even up to the extent of violation of national sovereignty in order to protect security of an individual [7]. This requires an understanding of security that goes beyond the traditional sovereignty of the state. In any case, it is proposed to consider a possible role of the international system in the event of non-fulfillment by any state of its functional duties towards the safety of its citizens [8]. However, practically it is not that simple. » In many cases it was obvious that the

real or formal concern of Western states and the UN has caused them to interfere in the internal affairs of sovereign states. And often these interferences have been not so successful. Moreover, in this case under the pretext of humanitarian aims, hiding behind the rhetoric of human safety protection, they are pursuing their own geopolitical and economic interests. On the other hand, the principle of sovereignty should not mean that the state, as in the days of feudal law and the Westphalia territorial delimitation, has ownership over its population or solves security problems without it. Moreover, the goals of national self-determination and the principle of state integrity cannot be made sacred, under the slogan of which a struggle for the retention or a primitive seizure and redistribution of power by ethnic elites is often conducted, and besides at the expense

of human life and safety. » The conflicts in the Balkans and Arab

East, accompanied by mass violence and in-cidents of barbarism and savage cruelty, are once again an occasion to raise the question of sovereignty boundaries and responsibi-lity of specific governmental officials for its citizens and particularly for their safety. The same question concerns all actors of politi-cal and civil conflict – the opposition and the

rebels who oppose the regime. It should be brought to all of them that they are respon-sible for the safety of the civil population and every individual under whatever banner their actions are carried out. » It should be admitted that in the last

decade the traditional concept of national security has undergone redefining and now includes so-called non-traditional or non-military threats, among which are poverty, environmental problems and social instability. If all „non-military threats,“ ever mentioned by scientists and politicians, are gathered together, then it would actually be a list of threats to human security. Does this mean that „human security“ is really just another odd term invented by scientists, the contents of which have been already covered by a modernized concept of national security for a long time? Apparently not. On the contrary, this category is required as methodological and ideological opposition to state-oriented approaches. At least, human security should be one of the main criteria for the level of national and interna-tional security maintenance. But the main issue, which the world has been facing, is the problem of correlation of individual ethics and political morality and its form of international morality that is oriented on the balance of power. » While threats themselves do not consti-

tute an essential characteristic of „human security“, much depends on how and by whom these threats will be formulated. It has already been mentioned above that

since human security has been out of the system of sovereign states, the problem of identification of threats appears, i.e. solution of the issue if a state provides the required level of human security or not. If it does not - we have a situation of possible intervention into the state affairs of supranational or non-state entities. » Ideally the easiest way would be to

transfer task of formulating the threats to


there is an urGent need for structural, social, economic and psycholoGical reorGanization of the entire social medicine in the north caucasus, startinG with the structure of the health care and social security.

human security to hypothetical non-state structures. But still there are no such orga-nizations (intergovernmental or non-govern-mental) in the world, whose professionalism and credibility would be high enough to trust them with the question of intervention in the affairs of sovereign states. » In the traditional concept of national se-

curity a threat is recognized as anything that a state proclaims (and in reality its ruling elite) [9]. Traditionally no one has the right to indicate to state: „You have exaggerated the-se threats, but forgot about those.“ In other words, the topic of national security acquires a sacred meaning for the ruling party of a state. Although, if a state is economically developed, with developed civil institutions, there are chances that the citizens will re-mind it about the „forgotten“ problems. This, however, requires both mentioned state and developed civil society. » It is logical to assume that, just as a

state itself determines its level of security, individuals (citizens and stateless persons) also have the right to determine the cases in which their safety is threatened. In the most cases the situation in the state or in any other community looks normal and in order to establish the existence of threats to human security, it is necessary to listen to the personal opinions of people about their own feelings. This approach may seem to be too subjective and dependent on personal perceptions, but after all what is security if not perception? However, as rightly noted by researchers “the safety is subjective and ob-jective - we can feel ourselves safe, though in fact being exposed to the risk, and, on the contrary, we cannot feel safe in the absence of a „real“ risk” [10]. » For example, the followers of the

Copenhagen linguistic and psychological school consider security as a socially constructed concept, that is no more than a „speech act“ [11], which may or may not have a relation to reality. Although in the case of human security, even speech act is not always necessary - people can show their anxiety in different ways and even on a subconscious level. There is no need for the development of civil society capable to specify a vague discontent and fear, as in any area there are always people, and it is always possible to identify their concerns in a variety of ways (although this will require considerable efforts). » It should be recognized that a person

cannot help being disturbed by such threats as conflicts; acts of terrorism and weapons proliferation; transnational threats of human smuggling and drug trafficking; the spread of epidemics; environmental pollution; natural disasters and lack of means for humanity survival, which provoke millions of people to

live a life full of oppression and despair. And this, in its turn, is fueling chaos of extremism and terrorism. » Of course government and political elite

have an advantage over other social actors in the meaning of influence over the audience to activate emergency power measures for safety or under its pretext. In the democratic systems government has the advantage ga-ined by electorate election, which provides it with a considerable weight in convincing the society of the need for emergency measures in response to a particular threat. However, in developed democracies, the society also has the right to decline the official interpre-tation of the threat and therefore reject the adoption of these measures. » In non-democratic societies the formu-

lation of threat perception and decision-ma-king processes in the field of security are often controlled by the military, along with officials and political elites. The influence of social pressure and trends of security policy remains limited or non-existent. In this context political elites may exploit extreme forms of security, thus achieving certain po-litical goals and strengthening their positions of power. In any case competition of ideas and free exchange of views are necessary. » Once again we note that during the bipo-

lar period the issues of „global problems of humanity“ and international security had the sense of competition of ideas and socio-po-litical models, each of the superpowers was offering its conceptual approach to solve these problems. Neither of the models was ideal. But more important was the fact of competition itself in the context of different horizons of the future with formation of short-, medium- and long-term forecasts. On the other hand, the competition (or rival-ry) of the great powers did not actually pay much attention to human security. » On the contrary, it may be recalled that

small states of Europe have contributed to the discussion of security issues in the context of the interests and rights of an individual. Their efforts have not only leв to the creation of the European Organization for Security and Cooperation, one of the activities of which became the rights and security of an individual. By themselves, small neutral countries of Europe have cre-ated a zone of stability, played a positive role in the maintenance of peace and resolution of conflicts, implied efforts to reduce the level of militarization of international security systems. It should be noted that the issue of human security is naturally closer and cle-arer for small states by characteristics and mentality. » In this regard there is a need for more

intensive and constructive dialogue betwe-en people of different cultures, ethnicities,

religions and different political parties in order to bring together moral guidelines on which a greater coherence in the world can be achieved, and a greater understanding between the institutions of government and civil society. The formation of future based on new principles requires the ability to see other cultures through the lens of tolerance and the development of skills of non-violent conflict resolution. People living in a single planetary space need for all of them some kind of a set of common values, norms, attitudes, etc., that together provide a modus vivendi for all members of society, as well as its safety. » It is obvious that all people and nations of

the world have faced global problems. That is why their resolution will require interna-tional cooperation and responsibility of each state of international community, including failure to prevent cross-border threats within their territory. Particularly its role is to bring understanding of destructive nature of some types of human and state activities and pointing out the global issues at the level of acceptance; and most importantly of neces-sity to implement management decisions at national, inter-state and international levels. » It is easy to see that global problems

have increasingly threatened safety and well-being of each individual directly. In any case a private individual in the first place, not the state and the authorities, in his normal life confronts various problems, and even a number of global issues that threaten his life. » Understanding interconnections of

global issues and intention to overcome the conflict between human and nature and the conflict between the interests of states and human constitute the concept of sustainable development. The emergence of this concept and subsequently of the UN program on sustainable human development is related to an attempt of a system response to global issues and challenges of evolution. The es-sence of the concept of sustainable develop-ment is reflected in the orientation of an each human and human groups on the behavior and patterns of social and cultural self-orga-nization which are alternative to destructive forms of political, economic and intellectual activity, conflict and selfish expansionary settings in domestic and foreign policy. The concept of the sustainable development has as its goal the harmonization of relationship between individual and groups of them with the natural and social environment, which would minimize conflict in the bio-social system so much that will allow neutraliza-tion of emerging threats in due course. The above mentioned observation involves the transformation of social and political culture, including in the field of international relations and world politics.


vedecký obzor I SCIENTIFIC HORIZON I ročník 5, č. 112

» By and large, ignoring the principles of sustainable development leads to the fact that a state or a corporation becomes eventually relegated to the periphery of evolution. Its competitiveness as of an organization reduces, because higher human and environmental requirements stimulate the emergence of more complex research and production and managerial technologies. On the other hand, desire to create and provide innovative technologies at the expense of ignoring the principles of sustainable development leads to the degradation of human civilization. » Useful technological and economic

output of science, technology and foreign trade activities of military-industrial com-plex for the society, which is often referred to by business elites, is much lower than risks and costs that result from production and sales of weapons. At the same time the arms race, the defense industry and the armed forces require significant resour-ces in terms of volume than they actually need for national security. Not to mention the fact that elites of military-industrial complex and armed forces in non-Wes-tern countries continue to claim for more political and economic resources than it is actually required for their production and professional business. Immoral side of the ongoing arms race is also apparent, no matter what guise it uses to cover itself. » Obviously for successful resolution of

global issues it is not enough to rely on the efforts of individual states or alliances of states. And it does not just concern the consolidation of resources, but the need to intensify international cooperation and to expand the discussion on how to ad-dress the relevant issues in the aspect of further ways of human evolution. In this regard one can agree with the views of those scientists and politicians who come to a conclusion about the need to insti-tutionalize the concept of „international community“ and creation of institutions of global governance. The fact that idea of global governance is rejected by the state-centrist approach supporters, and so far it is not clear how and on what basis such institutions can be created, does not mean that the transition to a sustainable development should be postponed and not to be considered in a practical way. » In the early XXIst century globalization

is likely entering its climax stage when the process of strengthening the interrelated-ness may soon end up with the unification of mankind. Some are pleased with this perspective, others are terrified, but most probably it has acquired the features of historical inevitability, as the inertia of re-levant historical and geopolitical dynamics

accumulated over centuries is too strong. Obviously now the question is not if the world unites or not, the question is on what basis the world will unite and how the self-consciousness and ideologies of different nations and humanity as a whole will change. » By and large, the focus should be on

the „humanization“ of international rela-tions and world politics with the trend of subordination to the universal rules of indi-vidual ethics arising from human morality. Question of changes of the existing world order based on a culture of peace, the con-tours of which have yet to be drawn, arises on the agenda of the world politics. It can-not be considered normal and acceptable that the internal and international armed conflicts threaten the safety of citizens, the production of new types of weapons under any subtext diverts vast resources from solving social problems and encourages the use of force, that the demonstration of direct use of force for the sake of interna-tional stability and peace does not reach its target, but on the contrary, creates new centers of tension. » Provision of international, global and

national security should be linked to the resolution of the global problems and in the context of human security. This pro-vides the latter with the highest status of threats and challenges, both in national and international politics, aiming to ensure the safety of an individual and of society regardless of their belonging to any politi-cal system or ideology. ¦

literature:

[1] Cohen, R.. Mikhalka M. Security

on the base of cooperation, new

perspectives of the international order.

Publication #3 of the

Marshal Center.

[2] Cohen, P.. Michalka M. Security on the

base of cooperation, new perspectives

of the international order. Publication #3

of the Marshal Center.

[3] Freedom from Fear. Canada‘s Foreign

Policy for Human Security. Published by

the Department of Foreign Affairs and

International Trade. 2001. P.1

[4] New Dimensions of Human Security.

UNDP Human Development Report

1994. P.23.

[5] Steans J. Gender and International

Relations. An Introduction. Cambridge,

UK: Polity Press, 1998. P. 126.

[6] Puchala D.J. Human Security. - World

Encyclopaedia of Peace.

Vol. 2. N/Y/ Oceana Publishers. 1999. p.

458.

[7] Axworthy l. Human Security and Global

Governance: 2001. Putting People First

// Global Governance, January-March

Putting People First Vol. 7 Issue 1, P. 19

[8] Axworthy l. Human Security and Global

Governance: 2001 Putting People First

// Global Governance, January-March

Putting People First Vol. 7 Issue 1, P. 19

[9] Waever О. Op.cit. P. 34.

[10] Barnett J. Reclaiming security. - Peace

Review. September ! ((&> Vol. 9 Issue 3.

Taken from EBSCO Database: Academic

Search Elite. Item Number: 9711092014.

[11] WaeverO. Op.cit. P. 55


» „It is easy to see that global problems have increasingly threatened safety and well-being of each individual directly.“


the concepts of economic development of italy in the end of 20th – beGinninG 21st centuriesalexaNdeR G. NesteROV*abstract:The article is devoted to Italian conceptions of economic policy declared in later 20th by Italian politics and economists

Pietro Armani (right) and Romano Prodi (left), all this conceptions bee actual in early 21th century.

key words:Italy, economic policy, social economy, European Union, Romano Prodi, Pietro Armani.

* prof. Dr. alaxander G. nesterov, chairholder of chair of european Studies, ural Federal university, yekaterinburg, russia

» on the VerGe of centuries for politicians and econo-mists of united europe it became obVious, that it is necessary to clear up the Vision of unification of the european continent, inclu-dinG an economic sphere. » The general concepts of the European

development also formulated by a presi-dent of the European Commission in 1986 - 1996 Jacques Delors, and outstanding European politicians Dr. Otto von Habsburg, and many other European politicians. And other thinkers have addressed to the con-ceptual analysis of socio economic sphere as politicians of the separate European countries. The reference to their works is necessary for understanding of modern lines of the European social and economic development in conditions of crises at the beginning of XXI century. » last decade of ХХ century Italy was fi-

nally included into a group of the most eco-nomically advanced countries of the world - so-called (G7), transforming at the begin-ning of XXI century into G8 after introducing Russia into this group. It was promoted by high rates of economic growth. As the modern researchers mark, the real growth GDP in Italy outstripped other economically developed countries of the world: in 1970 - 1998 the growth was 80 % (in France - 68, in USA - 62, in Germany - 37) [2, p. 26]. On the verge of centuries 18 % of economic potentials of the countries of the European Union 4 % of a world GDP consisted a share of Italy. On the data of the European sta-tistics, by 2007 GDP of Italy made €1 536 million (12,5 % total GDP of the European Union), conceding only Germany, France and Great Britain [6, p. 74]. » The researchers mark, that Italy em-

bodies many features of south European socio economic model of development. A Feature of this model is rather late, industrialization, that from the very be-ginning has put the Italian economy in the situation of the weak partner on the European market. For south European model of economic development „family“ properties are in characteristic preva-lence, accompanying with a high degree of concentration of the capital to the top part of industrial structure and extreme dispersal of the capital in a base echelon, direct participation of the state in economic activity, export specialization on branches of an average technological level and in the sphere of services (tourism) [1]. » By the beginning of 90-s it became

obvious, that both political, and economic spheres of Italy require reforming. The reforms of economy in many respects

were caused by changes of processes of the European integration, creation on the basis of the European Communities of the European Union and beginning of realiza-tion of so-called “Delors plan” on introdu-ction of uniform European currency within the framework of the European economic and currency union. » Reacting to a varied situation, the basic

political forces of Italy aspired to formulate the approaches to realization of the eco-nomic and social tasks which have arisen in the end ХХ of century. At the first half of 90-s the conceptual bases of the appro-aches to this sphere have stated as the representatives of right, and left blocks (it was connected to preparation for general election of 1996, on which already two po-litical coalitions – right blocks “Il Polo della libertà” and left blocks “l’Ulivo”) precisely resisted each other. » The right concept of economic and

social reforms in the country was sta-ted in the book of Pietro Armani “Social Economy of the Market: Governmental Policy of the Rights”, published with the foreword of the leader of a party a National Alliance of Gianfranco Fini in 1995 [5]. » Formulating the basic ideas of the right

coalition, Pietro Armani emphasized ne-cessity of tax reform, which could reduce amount of the raised taxes from 100 to 8, a necessity of expansion of state attention to small and average business and support new industrial clusters, preservation of the state control above economic development of the country [5, p. 143-154]. » The independent sections of the

program were devoted to the decision of a problem “improvements of the enter-prises” [5, p. 164-166], to change of policy in sphere of employment [5, p. 170-174], to pension reform [5, p. 189-202]. Pietro Armani marked, that the traditional state regulation of system of the labour relations and pension sphere has resulted in com-plete bankruptcy of the named spheres of socio economic life [5, p. 190]. » By opinion of Pietro Armani, it is ne-

cessary more actively to involve the popu-lation into independent economic activity, moreover, it also corresponded to concep-tual approaches of European integration structures [5, p. 78]. Strikes requiring increases of wages and reduction of working week, the requirements of social privileges which are put forward by broad masses of the workers, in opinion of Pietro Armani, reflected only social demagogy of a management of trade unions and left parties, and only could bring the country to a serious economic crisis [5, p. 183]. » The special attention, in the concept

of Pietro Armani, has given to a problem

of a privatization of public sector of the Italian economy. As well as many other economists, Pietro Armani considered, that the state economy is inefficient and high cost, though the state regulation of eco-nomy in the Italian conditions is necessary [5, p. 204]. In this connection reforming such state structure is necessary, as IRI (Institute of industrial reconstruction, vice-president Pietro Armani was from 1980 to 1991 [5, p. 224]), and privatization “ENEl” (National electro-power company of Italy [5, p. 214]). The main idea of Pietro Armani was idea of state regulation of the social relations at the time of market economy, and significant reduction of state paternalism , preventing the development of market economy of Italy. » Practically simultaneously with

center-rights, its vision of transforma-tion economical and political realities of Italy was formulated by the leader of center-lefts coalition “l’Ulivo” of Romano Prodi. In 1995 Prodi has published the small book “To Govern Italy: the Manifest for Changes”, where he has published ide-as, which, he believed, were necessary to put into a basis of reforming Italian society and states. » Prodi emphasized, that the fundamen-

tal situations of a National Alliance favour to strong direct participation of the state in economy. At the same time economic freedom, in opinion Prodi, is a break with the past, belief in rules of a competition and market, destruction bureaucratic state building, which oppresses the rights of the citizen and reduces his its creative abili-ties. Prodi condemned of protectionism of government of Silvio Berlusconi (1994), an excessive intervention of the state in economy, he propagandized “easy” go-vernment as a fundamental element of any modern economic policy. The „easy“ state is the state, which organizes and perfects own functions of the arbitrator and, hence, defines rules of competition in all sectors, especial in the sector of public services, where there is a private management and state enterprises [7, p. 22]. The attention should be paid to violence, which proceeds from monopoly of public sector, and also possible abuses from the private busine-ssmen. The enterprises do not require bu-reaucracy, but however there is a necessity in rules of the monitoring system and it is necessary, that these rules were observed. Prodi was the supporter of the active prog-ressive privatization program. The process of privatization, according to Prodi is one of opportunities to force economy to work more effectively and so to give an opportu-nity to the country to participate more ef-ficient in the international competition, but

the concepts of economic development of italy in the end of 20th – beGinninG 21st centuries i AlEXANDER G. NESTEROV


it is also beneficial to expand poor base of the Italian capitalism. Therefore center-lefts have made a choice in favour of expansion and increasing the property of the partici-pants of economic system. » Prodi was sure that to achieve a due

level of political democracy, without pa-rallel expansion of economic democracy it is impossible [7, p. 24]. The situation in Italy requires the solving of a problem of competition and a problem of discipline in sector of mass-media. The modern model of television broadcasting does not meet functioning of democratic laws. The strict monitoring of networks and rule of beha-vior is necessary, the auditing of spheres of daily press is necessary to liquidate a concentration of power in one hands, as their influence has an effect on a choice and political behavior of the people. » The following question, which states

Prodi in the program is an issue of tax system. The question on the taxes, about a role of state regulation of economy and social sphere through the taxes became one of the major items in pre-election stru-ggle of 1996. In opinion Prodi, the problem of tax compatibility in Italy should become an object of excessively steadfast attention as concerning the importance of state debt, which was formed by years, and also as watch compatibility concerning trust of the international economic community in relation to Italy dependent in the greater measure, how Italy tries to solve the econo-mic problems [7, p. 25]. The tax policy is the centre of compatibility and tool of selection of priority directions. » The tax burden in Italy is strong and in

any cases intolerable, in percentage in GDP, this burden really is higher than average European parameters. But, emphasized Prodi, all the same it does not exceed interests in the countries, such as Spain, France. In these countries the number of services rendered by the state to the citi-zens is comparable to amount of services in Italy. The divergences are available in que-stions of a level of evasion from payment of the taxes and qualitative parameter of given services. The evasion does “intolerable” a cargo of tax burden for the honor citizens, who can not be satisfied with the exchange, their own taxes on a public health services or school education, which neither meet expectations, nor appropriate to a modern society! Tax burden in a society, where it is necessary to pay for all and when parents begin to postpone money to school before their child is born, can not be equal to ta-xation in Germany, where the share of the state in the school system and in system of public health services is crucial, and the government after years of discussions has

proved free medical services at home for people of pension age having chronic disea-ses, for example illness Alzheimer. » Such examples show, how tight a tax

level and a level of services, rendered by the state, are plaited among themselves, so the tax burden is connected to a choice of state. Not supported by any consecutive policy, statements concerning a general tax mitigation, especially those are used in pre-election struggle, will result, in opinion Prodi, to an immediate recession of the incomes from the taxes earlier, than any in-novations will be accepted in the legislation [7, p. 30]. This severe consequence is even more necessary, when there is a stock of the public debt exceeding GDP. By one of fundamental elements of the state budget, which is formed actually from the charac-teristic cost of the debt, which is too sen-sitive to the interest rate interconnected in its turn to the decision of national and inter-national economic community, concerning a sequence of policy held by the govern-ment [7, p. 31]. Thus, Prodi emphasizes a problem of reduction in an equilibrium condition of the state debt, as determining importance and far most complicated decision, that requires to rethink policy of the state in sphere of the costs and it is required to define the volumes of re-stru-cturing, which can not be limited only with several clauses of the state budget or can be realized in a short interval of time. » It is about sizes which to reach needs

a wide social consent and years , as the realization of ideas is complex, when the community purposes are not shared widely and are not considered realistic by public opinions. Strong ambiguities arise, when the necessity of protection of the weakers finishes with the protection of common interests. The previous state policy has caused an illusion, that everyone can hope for free-of-charge state services or special orders in the sphere of pension maintenan-ce, where premature payment of pensions or privileged status became rather a rule than exceptions. Prodi considers, that first of all it is necessary to save and to recon-struct social state. From the point of view Romano Prodi, it was absolutely necessary to emphasize that requires protection, according to the obligatory debt everyone to the state and according to a necessity of balance of the state account [7, p. 32].

conclusions

» Thus, and concept Pietro Armani, reflecting sights of Italian right-liberals on economy, and a concept of the leader of

left-liberals coalition Romano Prodi, con-verged in one: Italy should keep and develop the modern social state based on market economy. The difference of the right-liberal point of view on economy from left-liberal consist first of all that left-liberal believed, that the decision of tasks of economic reforming of Italy can be carried out first of all at the expanse of the most wealthier po-pulation, not supposing a tax evasion; at the same time right-liberals believe, that, the reduction of a tax burden for working people of the country will lead to an occurrence of new jobs, increase of wages and so to an increase of a standard of living of the Italian people. » An attempt of realization right-liberal

economic concept has been undertaken by right-central government of Italy of Silvio Berlusconi (2001 - 2006). The economic reforms of Berlusconi were extremely negatively met by a significant number of the Italians, and it led to a failure of right coalition at the elections in 2006. » left-cental governments of Romano

Prodi (1996 – 1998, 2006 – 2008) and Massimo D’Alema (1998 – 2000) tried to realize ideas stated by Romano Prodi in his book. However and these attempts have not resulted in success. European economical crisis of 2008, has resulted that the Italian governments have returned again basically to right-liberal approaches of development of the Italian economy. The social and eco-nomic measures of the third government of Silvio Berlusconi (2008 – 2011), held in conditions of crisis, have not resulted in success, and at the end under the pressu-re of social discontent the right-centeral government resigned. So-called „technical“ government Mario Monti (2011 – 2012), replaced government of Berlusconi, began a rigid struggle with the crisis phenomena in economy of Italy, realizing basically right-li-beral economic concepts, that are more suitable in conditions of the permanent de-veloping crisis which has transformed Italy into one of the patients of the countries of the European Union. These measures were approved by the European Commission, but have caused a new wave of discontent in the country, not wishing to live in conditions of austerity, that has resulted at the end of 2012 in a resignation of government Monti and new general elections in February, 2013. » It is obvious, that the Italians aspire to

protect their social achievements received during previous after war decades. At the same time, the European economists consi-der, that focused on more rigid economy and private initiative right-liberal concept of de-velopment of the Italian economy reasona-bly more corresponds tasks of withdrawing the country from the crisis. ¦


literature:

[1] Авилова А.В. (2001) Италия:

особенности южноевропейского

пути развития. In: Мировая

экономика и международные

отношения. 2001. № 5. С. 77 – 86.

[2] Животовская И.Г. (2004) Экономика

Италии (обзор). In: Современная

Италия. Москва, 2004. С. 26-42.

[3] Зонова Т.В. (ed.) (2011). На

перекрестке Средиземноморья:

«Итальянский сапог» перед

вызовами XXI века. Москва: Весь

мир, 2011.

[4] Филипацци М. (2012) Итальянские

индустриальные округа: опыт для

России. In: Россия и государства

Апеннинского полуострова на

современном этапе. Доклады

Института Европы Российской

Академии наук. Т. 285. Mосква, 2012.

С. 121 - 130.

[5] Armani P. (1995). Economia sociale di

mercato. Una politica per la Destra di

governo. Roma, 1995

[6] Europe in Figures. Eurostat Yearbook

2009. luxembourg, 2009.

[7] Prodi R. Governare l‘Italia: Manifesto per

il cambiamento. Roma, 1995.



social medicine in the reGions that have experienced poor socio-political situation and ways to resolve some of these difficultiessVetlaNa a. lIpINa *abstract: Human potential - the main driving force of social progress. On how society and its social structures are taking steps to

ensure adequate guaranteed minimum conditions of human life, the maintenance of physical, mental and social well-

being depends not only on the public health of the population, but also to ensure the reproduction and quality of labor

resources that form the basis for social and economic growth.

key words:Social medicine; Socio-political situation; Solutions.

* dr. Svetlana a. lipina – doctor of economic Sciences, head of the laboratory institute for advanced Studies of russian

academy of national economy and public administration, head of sector of council for research of the productive forces of the

ministry of economic development of russia and the russian academy of Science.

» research the concept of public health abroad (outside of russia) has a lonG history and is larGely completely different cateGory than the russian academic Vocabulary. » In the early twentieth century in the

health sciences area emerged, called social medicine. In 1902, the German physician A. Grotjahn voiced in his lectures the con-cept of „social medicine“, which has been designated a top priority concern for public health. Since then, more than a hundred years have passed, but the transformation that took place over the years in the world community, say that this topic is not lost relevance. Thanks to the researches of the International labour Organization (IlO), the term «social medicine» is widespread throughout the world, and especially in re-cent decades, largely due to deteriorating health. » In today‘s world we are seeing quite

a positive trend - is the adoption by many countries and regions, social strategies to ensure alignment between the objectives in the social and economic policies, where the main directions of the state policy is to care for the health of citizens. This is the clearest indicator of the development of social medi-cine, which is closely linked human life, his lifestyle, and social factors that influence health. No coincidence that many scholars and practitioners of one of the most impor-tant functions of social medicine called su-pport and recovery of individual and public health in the country, that is, specific living people with the social attributes: the position in society, professional employment, marital status, vital value-semantic orientation. » However, the social efficiency of health

and social medicine are far from ideal in most countries of the world. Modern society is characterized not only the emergence of new infectious diseases in combination with social diseases of particular threat to the health of the nation as a whole: AIDS, alcoholism and drug addiction, and health impacts of global environmental change, uncontrolled migration, social unrest, ethnic conflicts and local military action. Today, no country alone can not fight and defeat those continuing threat to humanity. » Many scholars and practitioners of one

of the most important functions of social medicine called support and restoration of individual and public health from the econo-mic and social disasters that are caused by dysfunctional situations of warfare, ethnic and military conflicts and other events con-nected to the „social security“ due to various unforeseen circumstances. » Choosing a theme of my report is in

response to the concerns of modern society a problem of public health in the countries and regions undergoing socio-econo-mic transformation of the state system,

environmental disasters, war and ethnic conflict. » The logic of the situation requires a study of the state of public health in regions undergo-

ing military action and ethnic conflicts, analysis and disclosure of the social nature of the con-ditions for the social rehabilitation of the affected population, health studies „lost generation“ and, most importantly, to discuss these pressing issues in international formats.

IMAGE 1: GEoGRAPHICAL PoSITIoN oF RUSSIA oN THE WoRLD MAP

social medicine in the reGions that have experienced poor socio-political situation and ways to resolve some of these difficulties i SVETlANA A. lIPINA

» my research program on the North caucasus has been go-ing on for over 10 years, beginning in 2000. For the internatio-nal community, the region is very important because in 2014, in Russia, in the city of sochi, will pass the Olympic Games. the object of study is the regional socio-economic systems of the North caucasus, where one of the subjects of the study is to examine the totality of social, economic and demographic processes. actually, the subject of my research for the degree of doctor of economic sciences was connected with the re-gion of the North Caucasus. Now I finish the second wave of a larger project on the Greater caucasus, but my study may also address the post-soviet space. I have made the analysis of key social characteristics of the state of public health, the provision of social and health services in some disadvantaged areas of the world undergoing transformation and breaking the entire state system, ethnic conflict and war situations.


IMAGE 2: MAP oF THE GREATER CAUCASUS

IMAGE 3: MAP oF THE RUSSIAN FEDERATIoN, THE SELECTIoN - THE NoRTHCAUCASUS REGIoN


» At the conclusion of scientists from the Russian Academy of Sciences, the theoretical value of my research is the scientific development of a new methodo-logical approach to the study of social and economic processes in the North Caucasus region, in the development of the initial methodological guidelines, taking into ac-count the conceptual foundations of ethnic features, practical recommendations for the creation of specific areas of economic development of the North Caucasus. The practical significance of the work lies in the fact that many of the scientific studies have been implemented and can then be used to control and predict the processes of socio-economic development of the North Caucasus republics in the medium and long term, for the improvement of the regional dimension of public policy in the South of Russia. » The main results of the study were

presented in the reports on the scientific and practical, including international confe-rences, seminars, in the State Duma of the Federal Assembly of the Russian Federation, organized by the Committee on Safety of State Duma of the Russian Federation and the National Fund for anti-crime and anti-terrorism. A number of provisions in place in the „Strategy for Socio-Economic Development of the Chechen Republic to 2020“, were discussed at the conferen-ce „Prospects of development of small and medium enterprises in the Chechen Republic“) with the participation of repre-sentatives of federal departments and agencies, the Office of the Plenipotentiary of the President of the Russian Federation in the Southern Federal District. » A number of the thesis was included

in training programs and reports the con-ference „Investment and Innovation in the Stavropol region“ within the training semi-nars for specialists of the state executive of the Southern Federal District (2007). Basic provisions on Strategic Development of the North Caucasus republics, and finding ways to achieve social stability in the region at the request of the electronic media version www.viperson.ru , www.kandidat2008 , www.c-society.ru (peer-reviewed by the scientific community), the author was allowed to accommodate portal pages for public access and discussion. Based on the provisions and recommendations of the research, the authors conducted a lecture at higher education institutions, as well as units of the Ministry of Internal Affairs of Russia. » The information base for the study were

statistical and informational materials state agencies, reports on the activities of health and social services, analytical reports of

research organizations, materials, periodi-cals and scientific conferences. » Using the example of the Russian

regions, the newly formed republics of the North Caucasus, former Soviet republics in Central Asia as well as Africa and the Arab Middle East, in my work, I endeavored to illustrate the conceptual context of political reforms to social issues, to shed light on the most troubling problems due to the state of public health. » Modernization and reform of the

Broader Middle East, for a number of re-asons, is today one of the main and most difficult problems of the world community. This is a melting pot, which has increased pressure on many fronts. Here, under the influence of a number of domestic political, social, economic, ethnic, and other factors, the situation is complicated. Having uncontrolled migration and the consequent criminalization of some ethnic communities. A high unemployment rate and, consequently, low standard of living, are a breeding ground for the formation of inter-ethnic crisis processes and conflicts that may spread to the north, to the coun-tries of the South Caucasus and South-Eastern Europe, and through them to other European countries. » The Central Asian countries (espe-

cially Tajikistan, Kyrgyzstan, Uzbekistan, Turkmenistan), amid the collapse of the Soviet Union, which gained independence in 1991, faced great difficulties, not only politi-cal, but also social and economic. In terms of political, economic and social transfor-mation of the state machinery, the issues of providing and maintaining the health of the population are most acute in the complex socio-economic problems of almost all of the newly formed states. » Inherited the Soviet health care system,

to guarantee universal health care, has failed. The changes of the political, ideologi-cal domination earlier values and attitudes demanded urgent reform of uneconomic and inefficient in the new environment, education and health. The worsening eco-nomic situation seriously affected not only the material objects of the health system, which are dilapidated and crumbling before our eyes, but also to health professionals whose qualifications reduced. Modern me-dical equipment is almost no primary care is poorly developed, and on the promotion of healthy lifestyles was a dream. Worsening social problems, migration offsite flows, especially of the male population of these countries, reduced health, ethnic conflicts create an objective need solutions all rela-ted issues. But the inevitability of reform in health care can not be separated from the political and socio-economic environment,

at the same time, the crisis of health and so-cial services in these countries are so deep that hinders the overall socio-economic development, while creating an unfavorable political environment. » One of the factors that significantly

influenced the slight decline of poverty in the last five years, is migration. For exam-ple, nearly 1 million Tajiks, which is almost 15% of the population who are temporarily or permanently work abroad, mostly in the Russian regions. And because of the status of illegal immigrants, migrant workers are marginal lifestyle and suffer poor conditions at work and at home, to save money and help their families. » Based on an analysis of intelligence,

focusing on large online surveys, web-ba-sed media, it should be noted that the most unfavorable characteristics and livelihood options as unacceptable the country had undergone military action and ethnic con-flicts in Afghanistan and Central Asia. » The consequences of the economic

blockade and foreign occupation of Iraq has led to a real threat of mass distribution of infectious diseases in the different provinces of the country. Even in a state of crisis are thousands of libyans who were wounded during the war. With sharply escalated food and housing problems, acute shortage of material and financial resources signifi-cantly worsened the state of education and health in the majority of the libyan provin-ces. Unsatisfactory state of health - health and social services leads to dysfunctional and hard epidemiological situation. » Against the background of a protracted

economic crisis, have had conflicts clearly shows that in complex, difficult economic conditions in most of the low value atta-ched to high infant mortality rates, parti-cularly from infections as well. Prevailing epidemiological situation. In times of war, as a result of displacement, far worse health in children of all ages, but mostly those who had been born at this time. low quality and inaccessibility of medical care, the intensi-fication of health and social consequences of diseases of childhood leads to deep morphofunctional disorders and to reduce the adaptive capacity of offspring, which will undoubtedly have a negative impact on the subsequent health and development of children. » Due to the fact that the vast majority

of the citizens of the region who have had a variety of ethnic conflicts, live in a protrac-ted emotional and social stress, they need psychiatric help. Here the problem of social medicine is to improve the social and psy-chological environment in the development of institutions of counseling populations caught by accident in emergency situations.



» The desire to improve the social and health care has long been a subject of interest of economists, doctors, political scientists, sociologists, and other profes-sionals of the social sciences and politics. Because dominance in recent public sector services, including emerging social complex (including, above all, health) requires new approaches to the development of social medicine. In the tasks formulated by the World Health Organization (WHO) for health in the 21st century, it is determined that health - a set of joint action at the level of society and to strengthen public control over the determinants of health. The Global Jobs Pact, adopted by the International labour Conference in June 2009, calls for all citizens of the minimum social protection, that is, universal basic social security. » The problems social welfare and the

development of social medicine is relevant today and for Russia, especially in the Russian regions - the North Caucasus. The standard of living in this region are generally lower than in the central regions of Russia. I will explore the region for more than 15 years. Difficult economic and social conditions in the republic, environmental shocks, other stress factors evident in the negative dynamics of socio-mediated diseases. Sanitary and epidemiological situation can be described as dysfunctional and tense. Stored and difficult situation for a number of infectious diseases. Protracted emergency situation related to the ethnic conflict caused irreparable damage not only harm psycho-motor of the population, but also the material-technical base of medical institutions of its human resources. » Established to date in Russia so-

cio-economic situation shows that the health system is very limited and is only in the making and implementation expe-rience of the medical and social work. The fact that the proliferation of professional specialists in social work in health care in Russia, conception prevents departmental divisions. The lack of unity of purpose and the different effect of Health and Social Security does not allow professionals to focus on social and medical rehabilitation of people and reduces the effectiveness of the specific achievements. In the context of mass social exclusion of citizens of Russia occurred drastic cuts in social gu-arantees and minimum social standards (cost of living, etc.), having the highest rates of poverty and mortality, especially for those who are unable to self-service. » Negative social effects associated with

poor working conditions, industrial emissi-ons, adverse environmental conditions, poor quality of drinking water have been rein-forced occurrence of occupational disease.

A particular problem is the impact on the health, especially children‘s, radioactive contamination of the environment, including low-dose radiation. » It should be noted that the question of

providing and maintaining the health of the population in the North Caucasus are most acute in the complex social problems of the region. Most medical rehabilitation is condu-cted in outpatient and inpatient health care facilities. Professional and social rehabili-tation is even more difficult to solve. Of the region‘s social tensions caused by poor living conditions, high level of poverty most of the population, fear for the safety of loved ones, to the unsecured old age, acute need for housing and its inaccessibility, lack social in-frastructure, and often inaccessible medical care. Much of the population need not only medical, but also in the socio-psychological and psycho-neurological care, as against the constant stress causes such serious diseases as apatiko-depressive reactions, hypertension, cardiovascular disease. » Certainly, in this region, a social worker

in a medical facility - while the phenome-non of discharge is very rare, although in need of social assistance today as different groups of patients and health care workers. Currently critical lack of comprehensive social service centers that have a ti-me-dependent services for the elderly and disabled. Indeed, in the medical and social rehabilitation needs almost all people with disabilities, especially in rehabilitation therapy with a course of psychological rehabilitation - in 94.6% of cases, labor device, especially people with disabilities III of -61.5% of disabled people in rehabilitation - 48.8% disabilities. There are, of course, and disturbing facts. For example, 25% had injuries and chronic diseases. Most are men of working age - 56 years, and it‘s mostly the consequences of military action, which, along with rates of psychological rehabilitation needs and integrated social work. The above examples illustrate that social medicine is essentially in the republic is in its infancy, it is an objective need to address the interrelated issues of health and social problems. The high level of need of social assistance, in so-called social physicians who have engaged in the health of these people, perhaps, become a partner of the patient, and is responsible not only for health, but also dealt with the problems of organization of social assistance to those people who are the main factors driving im-mediate attention to this problem. The im-portance of human resources for the optimal functioning of the system of social medicine, improve the quality of not only medical, but social and psychological assistance is widely recognized in many European countries. And

the existing order in the health and social medicine of the North Caucasus, as well as features of the national character and the mental region‘s population, need to change the organizational activities towards social and medical orientation as the most reques-ted form of social services in the region. » However, in the North Caucasus,

there are great potential opportunities for the development of social medicine. First of all, it is important to pay attention to these opportunities and develop a new multi-channel strategy for reconstruction and development of available resources and capacity. I‘m not sure that those resources were sufficiently investigated and studied. » First, historically, in the North Caucasus

preventive health is the only condition for the successful survival of humans as part of the social and mental life mountaineer. The result was a form of the relationship between man and the outside world, with health appears as a well-being, and as a way of life. Social hygiene has always been quality, transformed into a mechanism that affects the value orientation of mountain communities and its members. Therefore, it should be emphasized that the reason for the sharp deterioration of the health of the population is not only unfavorable living, and severe chronic stress caused ethnic conflict situations in the region. Environmental degradation, post-conflict „population explosion“, low living standards of many people, social inequality, lack of motivation to maintain their health does not allow in the near future to achieve rapid success in the prevention of disease. » Developed in Russia medical standards,

the application of which will improve the quality of medical care and patient care according to the standards of financial costs calculated on the basis of health care standards and subject to quality assessment of the assistance provided, which is particu-larly relevant to the North Caucasus. While the existing network of social and medical institutions in the North Caucasus Federal District, do not match the needs of the re-gion‘s population, and not enough dynamic development, which prevents the identifica-tion of social diseases. According to Health Ministry statistics, number of beds in medi-cal institutions as an outpatient in 2011 in the Russian Federation, the figure was 15.78 per 10 thousand people in the Caucasus - 8.57, and the availability of trained health workers and professional social staff is extremely low. » Further development of health and social

services is not possible without changing the system of financing the sector. This requires the implementation of the state and munici-pal health-related pay, results-oriented that


is „For complete case of treatment.“ This fo-cus on the end result of a gradual transition of health mainly on single-channel financing through a system of compulsory health insurance. These measures will provide some balance in the structure of guarante-ed health care and are often necessary for implementation of financial resources. In this case, the social worker will be playing the role of coordinator: unloads medical staff, determining the amount of integrated health and social services to a particular person or group and contributing to the implementation of the medical diagnostic and consultative assistance to the popu-lation, especially in the provision of mobile diagnostic and treatment facilities for moun-tain and remote areas. And at hospitals and health centers for social and health services to organize a „Knowledge Hub and teaching rooms,“ which could provide a methodical and practical help. You can counsel, train

and retrain the medical social workers and health personnel while simultaneously the practical functioning. It is important to deploy based on the separation of medical clinics and social rehabilitation and therapy, day care centers, outpatient surgery centers, hospices and palliative care centers. Its development will solve the problem of the organization of care for patients with parti-cularly severe disease (cancer diseases, the extensive destruction of the joints, etc.). And in district hospitals have bed day and night stay - so-called „nursing care beds.“ The content of this care is the medical and social and can be made as from the local budget, and social services. social work and work with communities can be taken on board, especially in remote rural areas, where social workers carry out a very specific, practical everyday functions of counseling, for example, working with people with drug or alcohol dependence, or have elderly and disabilities. » There is an urgent need for structural,

social, economic and psychological reorga-nization of the entire social medicine in the North Caucasus, starting with the structure of the health care and social security. » However, the deficit of the state budget

sources of funding in many regions and countries undergoing market reforms in health care, dramatically increased the commercialization of some of the services in this area, which led to the formation of more than one source - the revenue from paid medical activities. It should be noted that due to the introduction of market elements, the official paid medical services are already quite common and provide up to 10% of the revenues of health. And though they are real factors improve the quality and cost-effecti-veness of health services and a good source of funding for many hospitals, has high hopes for paid services is impossible, it put patients at a disadvantage, hurting the poor. And as in poverty in these regions are about

a third of the population, and sometimes more, there is a need of structural, social, economic restructuring, starting with the structure of health and social care. » We need a new social-oriented zdo-

rovetsentristskaya policy at all levels of government, part of which is to maintain and develop a healthy working potential, that is, the preservation of human health. However, until now, the focus is not on the prevention and the prevention of all these different di-seases and their treatment in the late when extended physical being patient, but he is deprived of a full and active, healthy activity and life. Thus dominates and delayed social approach to the population in the social sphere pulling out of the abyss in trouble people when possible to prevent potential complications. Called negative processes require a fracture in the relationship of health and social institutions in determining occupational role function professionals in social work, in addressing rehabilitation objectives for the prevention, preservation

and restoration of public health of the nation. » We need a new social-oriented health

policy, part of which is a socially-oriented medicine: shortening recovery of lost health through the introduction into clinical practice of modern methods of prevention, early diagnosis of disease, the creation of polyc-linics branches of medical and social reha-bilitation and therapy, day care, ambulatory surgery centers, etc. » One of the issues requiring immediate

attention is the implementation of commu-nity-oriented model of care that will make a completely different view of the nature and principles of social medicine in the country and apply to the positive experience of the world. It should be noted that the positive experience of the global healthcare practice is very important professional collaborative activities of physicians and social workers. Experience of implementation is communi-ty-oriented model of medical care may be

largely borrowed from contemporary British health care system, working out perfectly for years the German system of compulsory health insurance, and operating today in many European countries. There are many positive and in particular the American health care system and social medicine, which now also waiting for reform. The desire to improve the social and health care has long been a subject of interest of economists, doctors, political scientists, sociologists, and other profes-sionals of the social sciences and politics. Because dominance in recent public sector services, including emerging social complex (and, above all, health) requires new appro-aches to the development of social medicine. In the tasks formulated by the World Health Organization (WHO) for health in the 21st cen-tury, it is determined that health - a set of joint action at the level of society and to strengthen public control over the determinants of health. » One of the most important tasks of so-

cial medicine - an innovative health care, as a new type healthier.

it should be noted that the question of provi-dinG and maintaininG the health of the popu-lation in the north caucasus are most acute in the complex social problems of the reGion.



» But in the North Caucasus region of the natural attitude, the Russian southern gem. The territory of the North Caucasus special needs to maintain the ecological balance of the environment. The tran-sition to a „green economy“ - the most important condition for reducing poverty. Chronic poverty - the most visible ex-pression of social injustice caused by unequal access to education and health care, unequal opportunities of credit and income ... A key feature of the „green economy“ is that it provides a variety of opportunities for economic development and poverty reduction, not eliminating and disrupting the natural assets of the coun-try. This is especially important in low-in-come countries, where the ecosystem goods and services - an important source of livelihood of poor rural communities, and where ecosystems and ecosystem services provide a safety net to protect them from natural disasters and econo-mic shocks. » The development of tourism and recre-

ation complex, as a promising industry, creating opportunities for economic de-velopment and poverty reduction, without destroying the economic assets of the re-gion - is a key feature of the economic effi-ciency of tourism and recreational organiza-tions. In this region, as in other low-income countries, where the ecosystem goods and services - an important source of liveli-hood, the regional competitive advantage of the natural potential, can be directed to the removal of infrastructure limitations and conditions for the implementation of projects that are focused on raising the level of competitiveness national eco-nomies to create a highly recreational, tourism infrastructure development, etc. But it should happen reorientation pron-ged strategy development in the region - economic shift to „green“ the rails, as the most important condition for poverty reduction. » Transition strategy for the North

Caucasus republics to „green“ track can be realized today in the following areas:

1. implementation of the technology of passive-solar heating

2. Use of renewable energy in buildings.

3. Improving energy efficiency of fuel consumed vehicle (increased use of alternative „green“ fuels, mainly liquid gas and synthetic fuels from plastic).

4. Improvement of existing landfills and construction of waste treatment

plants (strategy of waste management system should be oriented to complete processing of the annual volume of incoming solid waste in the country).

5. implementation of the principles of „pure“ agriculture (reduced use of fertilizers and pesticides in the agricultural sector).

6. improvement of water supply systems and the development of environmental-ly safe sanitation.

» This requires the development of a special program for the development on improved health and cost-effectiveness of spa complexes on the basis of innovative technologies recovery and rehabilitation. The tasks facing the program include: improving the effectiveness of the con-servation and health of citizens through prevention, rehabilitation and treatment in the sanatorium organizations through the introduction of modern technologies of regenerative medicine, support health resort as a science that studies the na-tural healing factors and develop effective methods for their medical use, promoting the transformation of sanatorium-resort complex of the Russian Federation in the competitive sector of the economy, providing the social agenda, the priority of solving the problems of health resort with privileged categories of citizens and people with social diseases. » Important role in promoting the

concept of „green economy“ in life has made Economic and Social Commission for Asia and the Pacific (ESCAP), whose membership of post-Soviet countries are Armenia, Azerbaijan, Georgia, Kazakhstan, Kyrgyzstan, Russia, Tajikistan, Uzbekistan and Turkmenistan. At the initiative of ESCAP in 2005 adopted a strategy of „gre-en growth“, which originally included four priorities: sustainable consumption and production, the „greening“ of enterprises and markets, sustainable infrastructure and „green“ tax and fiscal reform. later were added two more areas - investing in natural capital and environmental perfor-mance contributed to the establishment of humanitarian stability in all the repub-lics of the North Caucasus. » To go to the „green economy“ is a wide

range of tools, one of the main, is the adop-tion of the countries and regions of social strategies to ensure alignment between the objectives in the social and economic policies. ¦

literature:

[1] ABRAMOVA, O. Socio-demographic

trends and economic growth in Africa.

On the example of North Africa. In:

Problems of the modern economy, № 4

(28) 2008.

[2] AlADYSHEVA A. S. The problem of

premature mortality in the Russian

Federation at present. In: Social and

social partnership № 5 - M.: 2007.

[3] BAYSUlTANOV I. H., Dean of the Medical

Faculty of CSU. Human resources -

a component of health care moder-

nization In: Medical Bulletin Chechnya

http://www.mvchr.ru/content/

view/444445326/

[4] lIPINA S. A., Socio-economy of Russia

in transition. 1991-2003. Moscow, ISBN

5-354-00604-C, URSS, 2004., 152 pages

[5] lIPINA S. A. Chechen Republic.

Economic potential and strategic

development. Moscow, ISBN 978-5-

382-00252-1, URSS, lCI Publisher, 2007.,

320 pages

[6] lIPINA S. A. Republics of the North

Caucasus. Agricultural development

priorities, Moscow, ISBN: 978-5-382-

00842-4, URSS, lCI Publisher, 2008. 248

pages

[7] lIPINA S.A. The strategic priorities of

the social-economic development of

the North Caucasus: the ways and

means of achieving them. M., lCI, ISBN

978-5-382-01168-4, 2010. 432 pages

[8] lIPINA S. A. Russia. Results of the first

decade of reform. lAP lAMBERT


Academic Publishinq DmbH and Go.

KG 99. 66123 Saarbrucken: Germany

Dudweiler landstr, 2011. 176 pp. ISBN

978-3-8433-1465-7,

[9] MCKEE, M., HEAlY J., FAlKINGHAM,

J. Health in Central Asia. European

Observatory on Health Care Systems, №

3, 2002.

[10] UMAROVA I. Tuberculosis - another

attack that destroys Tajikistan. http://

sgline.org/cat/1/17151

[11] DEMBSKY, l. K. Strana with another

fate. Afghan healt h http://eyecenter.

com.ua/doctor/discus_club/world/21.

htm



uplatňovanie niektorých princípov pri riadení štátnej služby na slovensku z pohľadu inteGrujúcej sa európyapplication of certain principles in the manaGement of public services in slovakia in terms of inteGratinG europeVladImíR GecelOVský* abstrakt: Obsahom článku je analýza uplatňovania princípov riadenia štátnej služby v štátnej správe z pohľadu integrujúcej sa Európy. Poznatky

pre článok boli získané skúmaním riadenia štátnej služby v krajinách EU ako aj z vlastnej skúsenosti, v snahe uplatniť nové metódy

a nástroje riadenia v tejto oblasti. Článok identifikuje a zovšeobecňuje základné pojmy a prístupy v štátnej službe a vymedzuje priestor

na jej zlepšenie.

kľúčové slová: Štátna služba; Štátny zamestnanec; Verejná správa; Štátna správa; Riadenie štátnej služby.

abStract:content of the article is to analyze the application of the principles of civil service management in public administration from the perspective

of integrating europe. Lessons for the article were obtained by examining the management of the civil service in eU countries as well as

from my own experience in order to apply new methods and tools of management in this area. Article identifies and generalizes the basic

concepts and approaches in the civil service and defines the scope for improvement.

Key wordS: civil service; civil servants; Public administration; Public administration; civil Service management.

* doc. JuDr. vladimír Gecelovský, cSc., Stredoeurópska vysoká škola v Skalici

úvod » Štátna služba musí uplatňovať ústavné

princípy a hodnoty, ktoré musia byť za-bezpečené v celej štátnej správe a spĺňať danú normu. V pracovnoprávnych vzťa-hoch (alebo obchodnom štýle riadenia), aj keď niektorá centrálna jednotka určuje všeobecnú personálnu politiku pre celú firmu, manažéri môžu mať pomerne veľký priestor pre prijímanie nových pra-covníkov a pre rokovanie o pracovných podmienkach a platoch viac alebo menej decentralizovaným spôsobom (KlENK,T.– NUllMEIER, F., Dusseldorf, 2003). V štáte táto decentralizovaná autonómia, ak je veľká, bude brániť uplatňovaniu niektorých ústavných princípov (spravodlivosť, rovnosť pred zákonom) a znižovať význam poníma-nia verejnej služby. Skúsenosti z mnohých členských štátov EÚ však poukazujú na potrebu zabezpečiť systém riadenia, ktorý prinúti štátnych zamestnancov riadne si plniť ich úlohy a súčasne zachová jednotné riadenie v rámci celej správy obzvlášť, keď podiel verejnej správy v EU na zamest-nanosti je okolo 17% a verejné výdavky predstavujú skoro 50% z HDP .

teoretické vymedzenia

» Predmetom právnej úpravy záko-na o štátnej službe sú nielen primárne štátnozamestnanecké vzťahy (štátnoza-mestnanecký pomer), ale aj tie, ktoré bez existencie primárnych nemôžu vzniknúť. V § 1 odseku 2 zákona o štátnej službe 400/2009 Z.z. sú upravené aj princípy, na ktorých je budovaná štátna služba. Sú bázou nielen pre jeho výklad, ale umožňujú aj zdokonaľovanie právnej úpravy štátno-zamestnaneckých vzťahov. » Princíp profesionality je premietnutý do

ustanovení upravujúcich podmienky pri-jatia do štátnozamestnaneckého pomeru a obsadzovania štátnozamestnaneckého miesta výberovým konaním (u vedúcich štátnych zamestnancov) a výberom (u ostatných štátnych zamestnancov). Princíp politickej neutrality je vyjadrený v ustanoveniach zakazujúcich štátnemu zamestnancovi vyvíjať v služobnom úrade činnosti, ktoré by slúžili záujmom politickej strany alebo politického hnutia. Princíp nestrannosti zohľadňujú ustanovenia upra-vujúce povinnosti štátneho zamestnanca, ktoré ukladajú štátnemu zamestnancovi povinnosť dodržiavať právne predpisy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej

únie, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby a tiež dodržiavať služobné predpisy a aplikovať ich podľa svojho najlepšieho svedomia, a rešpektovať a chrániť pritom ľudskú dôstojnosť a ľud-ské práva (ARNUll, A., leicester 1990). Pri vykonávaní štátnej služby sa štátny zamestnanec musí zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a ob-jektívnosť konania a rozhodovania. Princíp efektivity spočíva v kvalitnom, včasnom a hospodárnom plnení služobných úloh. Je obsiahnutý vo viacerých ustanoveniach upravujúcich povinnosti štátneho zamest-nanca. Medzi ne patria aj tie, ktoré ukladajú povinnosť ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením, nakladať s ním účelne a využívať ho iba na oprávnené účely. Princíp stability štátnozamestnaneckého pomeru spočíva v ponuke práce v prípade jednostranného skončenia štátnozamestnaneckého po-meru štátneho zamestnanca služobným úradom, i v zákaze výpovede a okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pome-ru. Princíp etiky obsahujú tie ustanovenia zákona o štátnej službe, ktoré upravujú spôsob ako sa má štátny zamestnanec správať pri vykonávaní štátnej služby. Tieto etické pravidlá sú povýšené na zákon a ich porušenie má za následok porušenie služobnej disciplíny. Aj napriek zákonným princípom na ktorých je budovaná štátna služba na Slovensku je potrebné uviesť, že najmä v súvislosti s riadením štátnej služby je potrebné v súčasnosti venovať osobitnú pozornosť hodnoteniam štátnej správy na Slovensku, renomovanými zahraničnými inštitúciami ktoré vyznie-vajú značne negatívne. Podľa zdrojov „ International Country Risk Guide“ ( 2009) na Slovensku pretrváva politizácia štátnej služby. Údaje Svetového ekonomického fóra ( WEF 2009), naznačujú, že riziko stra-nícko/korupčného rozhodovania štátnych úradníkov na Slovensku skôr narastá. EK identifikovala efektívnu verejnú správu ako jednu z 5 priorít v ročnom prieskume rastu na roky 2012 a 2013. Kde vidí EK problémy vo fungovaní štátnej správy na Slovensku? Je to predovšetkým:

• Vysoká fluktuácia zamestnancov hlavne v dôsledku politického cyklu;

• Chýbajúca nezávislosť;• Slabé analytické kapacity a slabé

hodnotenie politík a nástrojov (ex-ante, ex-post);

• absencia moderného systému riadenia ľudských zdrojov;

• Slabá rozvinutosť služieb elektronickej verejnej správy pre občanov;

• nezrovnalosti v oblasti verejného

obstarávania (priemerný a stredný počet ponúk stále medzi najnižšími v rámci eU);

• Korupcia;• Súdnictvo - zdĺhavé súdne konanie

a nízke vnímanie nezávislosti justície.

» Preto EK v oblasti verejnej správy na rok 2013 odporúčala pre Slovensko prijať opatrenia, vrátane zmeny zákona o štátnej službe s cieľom posilniť nezávislosť štátnej služby, zlepšiť v štátnej službe riadenie ľudských zdrojov, zintenzívniť úsilie o po-silnenie analytických kapacít kľúčových ministerstiev, a to aj s cieľom zlepšiť vyu-žívanie fondov EÚ, realizovať opatrenia na zlepšenie efektívnosti justičného systému ako aj podporiť postupy alternatívneho riešenia sporov a zasadiť sa o ich častejšie využívanie. » Vychádzajúc z uvedeného je tu na-

mieste položiť si otázku, že v čom je vlast-ne na Slovensku problém. Problémom sa tu javí najmä integrita štátnej správy ktorá musí byť založená na profesionálnej nezávislosti a nestraníckosti. Vo väčšine európsky krajín sa totižto stanovili hranice medzi politikou a odbornosťou štátnych zamestnancov. Zvyčajne ministri a štátni tajomníci sú politickí nominanti a vedia, že po naplnení svojho mandátu odchádzajú z funkcie. Výkon odborného riadenia rezortu zabezpečujú štátni zamestnanci v stálej štátnej službe ktorými sú stály štátny pod-tajomník alebo štátny tajomník pre admi-nistratívu (KOOIMAN, J.,london, 2003) prí-padne generálny tajomník (v krajinách EU sa tieto názvy líšia- pozn. V.G.) Títo štátni zamestnanci odborne riadia aparát rezortu a zodpovedajú sa ministrovi a štátnemu tajomníkovi za plnenie programového vy-hlásenia vlády. Nikto so štátnych zamest-nancov si nedovolí spochybňovať legitimitu vlády, ktorá vzišla z volieb. Výhodou tohto systému je, že pracovníci ktorí sa rozhodli spojiť svoju kariéru so štátnou službou majú právnu istotu v zamestnaní a zabez-pečený kariérny postup s adekvátnymi sociálnymi výhodami (týka sa to hlavne kariérneho systému štátnej služby nie systému merit- pozn. V.G.) a štát na plnenie svojich úloh má odborníkov ktorých nie je potrebné po každých voľbách preškoľovať. Tak isto štátni zamestnanci nemajú prob-lém s tým, že musia po voľbách vstupo-vať do víťazných politických strán aby si uchránili svoje pracovné miesto, tak ako sme boli toho svedkami na Slovensku za posledných 20 rokov. » Keď hľadáme v hierarchii štátnych

úradníkov na Slovensku kto by mohol zabezpečovať plnenie funkcii výkonného odborného riadenia rezortu, tak je to ve-dúci služobného úradu, ktorý je zo zákona

uplatňovanie niektorých princípov pri riadení štátnej služby na slovensku z pohľadu inteGrujúcej sa európy i VlADIMíR GECElOVSKý


najvyšší štátny zamestnanec a ktorému po úprave niektorých ustanovení zákona o štátnej službe by mohol byť tento výkon zverený (GECElOVSKY,V., Prešov, 2004). Vychádzame z premisy že výkon štátnej služby musí byť, podobne ako je to v právnej úprave podľa pracovnoprávnych predpisov, riadený. Riadenie vykonávania štátnej služby radovými štátnymi zamestnancami vyko-návajú vedúci štátni zamestnanci. Funkcia vedúceho štátneho zamestnanca sa tým odlišuje od vedúcich zamestnancov podľa Zákonníka práce. V zmysle § 12 zákona o štátnej službe vedúci služobného úradu je služobne najvyšší vedúci zamestnanec všetkým štátnym zamestnancom v prís-lušnom služobnom úrade. To znamená, že v hierarchii vedúcich štátnych zamestnan-cov je najvyšší vedúci štátny zamestnanec, čo nesporne v sebe subsumuje aj práva, povinnosti vedúceho štátneho zamestnan-ca, ktoré sú exaktne uvedené napr. v §§ 11, 59, 60,61,62 zákona o štátnej službe. Tieto zákonné ustanovenia týkajúce sa najvyš-šieho vedúceho štátneho zamestnanca v služobnom úrade, jeho kompetencie dávať štátnym zamestnancom pokyny na vykonávanie štátnej služby, riadiť a kontrolovať vykonávanie štátnej služby podriadenými štátnymi zamestnancami (pozri § 62 zákona č. 400/2009 Z .z. o štát-nej službe) a na druhej strane povinnosť uložená štátnym zamestnancom riadiť sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi vedúceho štátneho zamestnanca (pozri § 60 zákona č. 400/2009 Z .z. o štátnej službe), radia vedúceho služobného úra-du v rangu štátnej služby do postavenia najvyššieho štátneho zamestnanca v slu-žobnom úrade, ktorý nesie zodpovednosť za riadenie, koordináciu, kontrolu a výkon štátnej služby v zmysle § 5 citovaného zákona v príslušnom služobnom úrade. Z hľadiska dlhodobých a strednodobých plánovacích mechanizmov spôsobom svojho kreovania by vedúci služobného úradu funkčne garantoval kontinuitu jed-notlivých odborných rezortných procesov (napr. vzťah manažment/administratíva, legislatíva/výkon štátnej správy – pozn. V.G.). Z pohľadu nutnosti plošného i pria-meho riadenia vedúci služobného úradu by teda mal, v záujme garantovania vyvá-ženosti jednotlivých odborných výstupov zo služobného úradu, vytvorené adekvát-ne legislatívne postavenie a právomoci, ktoré sa uplatňujú formami priameho riadenia, jednak voči jednotlivých organi-začným útvarom na služobnom úrade ako aj voči podriadeným služobným úradom. Postavenie ministra ako štatutára, poli-tického a ústavno-právneho predstavi-teľa rezortu je zabezpečené na základe ústavnej a zákonnej roviny zodpovednosti

členov vlády. Ústavne sa postavenie mi-nistra začína vyslovením dôvery vláde po jeho vymenovaní prezidentom republiky, Národnou radou podľa článku 113 ústavy a toto vyslovenie dôvery vytvára prvotný a nenahraditeľný ústavný základ výkonu funkcie každej vlády. Ústava SR v článku 113 určuje presnú časovú lehotu, do kedy má vláda tento ústavný základ výkonu svojich funkcií nadobudnúť, pričom sa od neho odvíjajú aj vzájomné vzťahy medzi ňou a národnou radou. Tento prvotný ústavný základ výkonu funkcií vlády vytvára samotná národná rada a to vyslovením dôvery vláde o schválení jej programového vyhlásenia čo sa súčasne vzťahuje aj na výkon funkcie jej jednot-livých členov. Zákonná rovina, podľa ktorej ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister, vyplýva z § 4 zákona č. 575/2001 Z. z. Tento ústavný a zákonný rámec postavenia ministra ako člena vlády by nebol v rozpore s postavením vedúceho služobného úradu, ktorý by mal zákonné oprávnenie a povinnosti v zmysle zákona o štátnej službe zamerané na dosiahnutie zákonom stanoveného účelu. Tento účel by sa nedal dosiahnuť, ak by sa vedúcemu služobného úradu neumožnilo relatívne samostatné postavenie v rámci výkonu jeho služobných práv pri plnení zákonom stanovených povinností. Uvedený spôsob posunu kompetencií v oblasti riadenia na ústrednom orgáne štátnej správy by rešpektovalo a zabezpečovalo dostatočný priestor na uplatnenie zodpo-vednosti ministra prostredníctvom metód priameho a nepriameho riadenia a tiež by vytvorilo predpoklady na uplatnenie zodpovednosti vedúceho služobného úradu. Minister, zodpovedný za riadenie ministerstva, svoju jednoznačnú poli-ticko-správnu zodpovednosť z hľadiska riadenia by uplatňoval prostredníctvom vedúceho služobného úradu, na ktorom by spočívala odborná, zákonom vymedzená zodpovednosť. Princípy bezprostredného priameho riadenia by minister tak jed-noznačne uplatňoval voči štátnym tajomní-kom a vedúcemu služobného úradu. Voči ostatným organizačným útvarom minister by uplatňoval zodpovednosť v zásade prostredníctvom vedúceho služobného úradu, čím však by nebolo narušené jeho postavenie, kompetencie a zodpovednosť. Tento systém riadenia štátnej správy existuje v mnohých vyspelých európskych krajinách, kde kontinuita odborného ria-denia pokračuje aj po skončení funkčných období vlád. Preto z hľadiska politickej kultúry by bolo potrebné aj na Slovensku začať pripravovať model, ktorý by bol postavený hlavne na odbornosti.

záver » Na Slovensku v súčasnosti funkcia

vedúceho služobného úradu je viac-menej politická, pretože po zrušení Úradu pre štát-nu službu ktorý menoval týchto úradníkov na základe výberového konania, menovanie prešlo na vládu a tento najvyšší štátny zamestnanec v služobnom úrade nemá žiadnu garanciu, že po skončení funkčného obdobia vlády bude túto funkciu zastávať aj naďalej. Preto stojí za zváženie, keď chceme zabezpečiť princíp profesionality a nestrannosti v štátnej správe ako aj poli-tickú kultúru bežnú v európskych krajinách, vytvorenie takých mechanizmov v štátnej správe ktoré by zaručovali odborníkom kontinuálne pokračovať v štátnej službe bez ohľadu na to, kto bude vládnuť. Nehovoriac o zabezpečení vytvorenia predpokladov pre postupné posilnenie spoločenského „statusu“ štátnych a verejných zamestnan-cov ako celku. ¦

literatúra:

[1] ARNUll, A.: The General Principles of

EEC law and the Individual, leicester

University Press, leicester 1990.

[2] GECElOVSKý, V. : Štátna služba na

Slovensku. Victoria, Prešov 2004.

KOOIMAN, J: Governing as Governance,

london, 2003

[3] KlENK,T. – NUllMEIER, F.: Public

Governance als Reformstrategie.

Dusseldorf, 2003

uplatňovanie niektorých princípov pri riadení štátnej služby na slovensku z pohľadu inteGrujúcej sa európy i VlADIMíR GECElOVSKý

» „Štátna služba musí uplatňovať ústavné princípy a hodnoty, ktoré musia byť zabezpeče-né v celej štátnej správe a spĺňať danú normu.“


rozvíjanie priateľských vzťahov a spolupráce medzi slovenskou republikou a ukrajinoudevelopinG of friendly relations and cooperation between slovak republic and ukraineDaniela Palaščáková* – Svitlana Svyščeva**

abstrakt: Európska únia je „globálny aktér“, kde sa Slovenská republika ako člen Európskej únie priamo podieľa na riešení globálnych problémov

a nesie zodpovednosť za rozvoj politiky a budúcom smerovaní Európskej únie. Aktívne členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii

prináša možnosť ovplyvňovať a podieľať sa na dôležitých rozhodnutiach, kde by Slovenská republika sama o sebe nemala žiadny vplyv.

Slovenská republika, ako zástanca Východného partnerstva, predstavuje významný evolučný krok vo vývoji Európskej únie v susedskej

politike. Ďalším krokom k zabezpečeniu pokračovania úspešného vzájomného priateľstva Slovensko / Ukrajina je partnerstvo miest

a obcí na Slovensku a na Ukrajine. Tento článok je napísaný ako partnerstvo spolupráce medzi obcami Habura (PSK, Slovensko) a Veľkej

Soročince (Poltavský kraj, Ukrajina).

kľúčové slová: Dohovor; Integračné partnerstvo; Spolupráca; Medzinárodné vzťahy.

abStract:the european Union is a „global actor“ where the Slovak republic as a member of the european Union is directly sharing in the resolution

of global issues and bears responsibility for the policy development and future direction of european Union. active membership of the

Slovak Republic in the European Union brings an opportunity to influence and participate in important decisions where the Slovak Republic

alone would have no impact. the Slovak republic, as a supporter of the eastern Partnership, represents an important evolutionary

step in the development of the european Union in neighborhood policy. the next step to guarantee the continuation of the successful

mutual friendship of Slovakia/Ukraine is the twinning of cities and towns in the Slovak republic and Ukraine. this article is written as

a cooperative partnership between the Habura (PSK, Slovakia ) and Great Soročince (Poltava region, Ukraine) municipalities.

Key wordS: agreement; integration partnership; cooperation, international relationships.

* PhDr. Daniela Palaščáková, PhD., odborná asistentka, ekonomická fakulta, technická univerzita v košiciach

** ing. Svitlana Svyščeva, konzulka pre ekonomické záležitostí, Generálny konzulát ukrajiny v Prešove

úvod » Ukrajina bola jedným z prvých štátov,

ktorý uznal 1. januára 1993 nezávislosť Slovenskej republiky (ďalej len „SR“). Medzi SR a Ukrajinou sú nadviazané diplomatické vzťahy, v Bratislave funguje Veľvyslanectvo Ukrajiny a v Kyjeve Veľvyslanectvo SR. Od roku 2000 funguje Generálny konzulát SR v Užhorode, a od roku 2003 Generálny konzulát Ukrajiny v Prešove. Pred vstupom Slovenska do EÚ bola SR ukrajinskou stranou vnímaná ako malá bezvýznamná krajina. Členstvom v EÚ sa zvýšil jej kredit a rešpekt politických elít na Ukrajine voči tak malej krajine akou Slovensko je. V súčasnosti Ukrajinci vítajú každú iniciatívu SR podeliť sa o skúsenosti z prístupového procesu [11]. SR ako člen EÚ podporuje in-tegračné ambície Ukrajiny a predovšetkým odovzdávaním integračných skúseností sa snaží pomáhať ukrajinskému vedeniu rea-lizovať ciele v tejto oblasti. Základným do-kumentom pre napĺňanie eurointegračných ambícií Ukrajiny je Akčný plán Európska únia – Ukrajina. Základným dokumentom bilaterálnej pomoci Slovenska je doku-ment Plán pomoci SR Ukrajine pri plnení Akčného plánu Európska únia – Ukrajina (schválený vládou SR 26.10.2005). » Rozvíjanie priateľských vzťahov

a spolupráce medzi SR a Ukrajinou významne prispieva k lepšiemu vzá-jomnému poznaniu a pochopeniu sa, k rozvoju obchodných, ekonomických a medziľudských vzťahov. Garanciou vzájomných priateľských a dobrosused-ských slovensko-ukrajinských vzťahov je aj existencia partnerských miest a obcí v SR a na Ukrajine. V súčasnosti môžeme medzi obcami v zahraničí a na Slovensku pozorovať trend vzájomnej spolupráce. Malé obce majú prirodzene väčší sklon k tejto spolupráci než väčšie obce, ktoré sú schopné samostatne poskytovať väčší roz-sah služieb. Avšak aj napriek tomu redu-kovanie rozpočtov obcí a finančných rezerv núti aj niektoré väčšie obce k spolupráci [4]. Spolupráca medzi obcami je klasickou kompenzáciou tzv. malosti obcí a taktiež ich neschopnosti samostatného poskyto-vania verejných služieb. Hlavným cieľom príspevku je poukázať na partnerskú spo-luprácu medzi obcami Habura (Slovenská republika) a Veľké Soročince (Ukrajina). Venujeme sa oblastiam a príkladom tejto spolupráce, ktorá napriek krátkemu trva-niu nadobúda vysokú úroveň, pričom sa riadi zásadami zákonnosti, vzájomnej vý-hodnosti a súladu s potrebami obyvateľov obcí. V závere prinášame prínosy a bariéry partnerskej spolupráce, ktorých partner-ské obce sú si vedomé.

1východné partnerstvo - -nová iniciatíva eú smerovaná na východnú európu

» Východné partnerstvo je projek-tom EÚ v rámci Európskej susedskej politiky (ďalej len „ESP“), ktorý zahŕňa zintenzívnenie vzťahov šiestich krajín ležiacich východne s EÚ: Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu. (Tento región prešiel od rozpadu ZSSR mnohými krízami a stále v ňom rezonujú nevyspo-riadané konflikty. Podľa predsedu EK J.M. Barossa má EÚ „eminentný záujem“ na posilnení vzťahov s krajinami východnej Európy. Partnerstvo vytvorí osobitnú vý-chodnú dimenziu v rámci globálnej politiky EÚ pre susedné krajiny). » Hlavným cieľom projektu je politické

pridruženie a hospodárska integrácia vý-chodných partnerov s EÚ. Napĺňanie tohto cieľa vychádza zo vzájomných záväzkov týkajúcich sa právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, rešpektovania a ochrany menšín, dodržiavania ľudských práv, udr-žateľného rozvoja a zásad trhového hospo-dárstva. Čím sú partnerské krajiny bližšie k EÚ, tým viac možností vzniká na posilnenie ich politických, hospodárskych a kultúrnych väzieb s EÚ, ako aj medzi nimi navzájom [2].

» Projekt bol iniciovaný Poľskom a ná-sledný návrh bol vypracovaný v spolupráci so Švédskom. Prezentovaný bol ministrami zahraničných vecí Poľska a Švédska v Bruseli (26. mája 2008) na Rade pre zahra-ničné veci (Foreign Affairs Council - FAC) [3]. » Východné partnerstvo vzniklo na prvom

samite EÚ v Prahe 7. mája 2009, počas českého predsedníctva, ako prejav úsilia EÚ a jej východoeurópskych partnerov o presa-denie politických a hospodárskych reforiem a o pomoc krajinám z tohto regiónu priblížiť sa k EÚ. Pridaná hodnota Východného part-nerstva oproti dovtedy fungujúcej východnej dimenzii ESP sa nachádza najmä v posil-ňovaní bilaterálnych vzťahov s jednotlivými partnermi a rozvíjaní ich multilaterálnej spolupráce s EÚ. » Bilaterálna rovina Východného part-

nerstva slúži na vytvorenie užších väzieb medzi EÚ a každou partnerskou krajinou. Týka sa zdokonalenia zmluvných vzťahov za účelom dosiahnutia asociačných dohôd a vytvorenia komplexných oblastí voľného obchodu. Uzatváranie dohôd s východnými partnermi o voľnom obchode by malo

viesť k postupnému vzniku susedského hospodárskeho spoločenstva, liberalizácii vízových režimov a k prehĺbeniu spolupráce v oblasti energetickej bezpečnosti. Táto rovina Východného partnerstva je založená na individuálnom prístupe (tailor-made) ku každému partnerovi a na diferencovanej podpore každej krajiny v závislosti od jej reformného pokroku. » Multilaterálna rovina Východného part-

nerstva poskytuje rámec na riešenie spo-ločných výziev. Spočíva najmä na projektoch realizovaných v oblastiach, kde partnerské krajiny zdieľajú rovnaké záujmy. Pre tento účel boli vytvorené štyri multilaterálne platformy:

1. demokracia a dobrá správa vecí verejných,

2. hospodárska integrácia a konvergencia s politikami eÚ,

3. energetická bezpečnosť,4. kontakty medzi ľuďmi [5].

» Východné partnerstvo sa okrem toho zameriava na podporu regionálnej spo-lupráce a dobré susedské vzťahy. O tieto ciele sa opiera spoločný záväzok EÚ aj jej partnerských krajín k stabilite, bezpečnosti a prosperite. Na podporu týchto súhrnných cieľov podniknú EÚ a jej východoeurópski partneri tieto kroky:

• vytvoria nové, prehĺbené zmluvné vzťahy medzi eÚ a partnerskými krajinami vo forme dohôd o pridružení, prípadne prehĺbených a komplexných zón voľného obchodu (DcFta), kde môže regulačná aproximácia slúžiť na umocnenie pozitívnych dosahov liberalizácie obchodu a investícií a viesť k zblíženiu s právnymi predpismi a normami eÚ.

• Podporia mobilitu občanov a liberalizáciu vízového režimu v dobre riadenom a bezpečnom prostredí. mobilita občanov partnerských krajín sa zvýši prostred-níctvom dohôd o zjednodušení vízového režimu a readmisii, ktoré predstavujú prvý krok na ceste ku konečnému cieľu bezvízového styku.

• zintenzívnia sektorovú spoluprácu a zjednodušia účasť partnerských krajín na programoch a práci agentúr eÚ.

» Druhý samit Východného partnerstva sa uskutočnil vo Varšave v septembri 2011, počas poľského predsedníctva v EÚ. Popri vrcholných predstaviteľov EÚ, hlavách štátov a vlád a ministrov zahraničných vecí členských štátov, sa na samite zišli aj predstavitelia šiestich partnerských krajín

rozvíjanie priateľských vzťahov a spolupráce medzi slovenskou republikou a ukrajinou i DANIElA PAlAŠČáKOVá – SVITlANA SVYŠČEVA


projektu. Zhodli sa na potrebe vytvoriť vhod-né podmienky na urýchlenie politického pridružovania a ďalšej hospodárskej integ-rácie medzi EÚ a východnými partnermi, a to hlavne formou podporovania politic-kých, sociálnych a ekonomických reforiem, ako aj budovaním stability a mnohostrannej dôvery [1]. » O rok neskôr - v júli 2012 na stretnutí

ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ a krajín Východného partnerstva bola schválená Cestovná mapa (Roadmap) (Cestovná mapa pre Východné partnerstvo predstavuje súhrn jasne určených krokov aj s definovanými kritériami ich plnenia a finančného zabezpečenia. Má za cieľ sti-mulovať partnerské krajiny k efektívnejším výkonom a pomôcť im zvýšiť úroveň rozvoja ich spoločností a kvalitu ich života, ako aj dostať sa na vyššiu úroveň integračných vzťahov s EÚ) pre Východné partnerstvo do jesene 2013. Do tohto kľúčového dokumentu sa premietli princípy individuálneho prístupu k jednotlivým krajinám podľa miery ich zaangažovania sa do realizácie reforiem. Diferencovaný prístupu EÚ v duchu princípu „viac za viac“ oceňuje trvalo udržateľné reformné úsilie partnerských krajín osobit-nými bonusmi, a vyššou kvalitou vzťahov s EÚ, ich motivuje k ďalšiemu pokroku. SR sa aktívne zúčastňuje na napĺňaní cieľov Cestovnej mapy pre Východné partnerstvo [7]. » Obdobie zostávajúce do konania tretieho

samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutoční 28. novembra 2013 vo Vilniuse, by malo byť partnerskými krajinami, ako aj členskými štátmi EÚ, využité na implemen-táciu uvedenej Cestovnej mapy. Ešte pred tretím summitom sa 18. novembra 2013 uskutoční rozhodujúce stretnutie ministrov zahraničných vecí EÚ, na ktorom sa bude ro-kovať o Ukrajine (Na summite Východného partnerstva vo Vilniuse by Ukrajina mala s EÚ podpísať Asociačnú dohodu a dohodu o voľnom obchode, ale európski diplomati si nie sú istí, či Kyjev bude schopný splniť podmienky).

2stručná analýza slovensko--ukrajinskej spolupráce

» Korene problémov slovensko-ukra-jinskej spolupráce partnerských miest a obcí siahajú do rôznych oblastí, do rôznych časových období, k rôznym zod-povedným subjektom, k rôznym úrovniam

(priestorovým, riadiacim a iným). Vo vše-obecnosti môžeme ako kľúčové faktory ovplyvňujúce úroveň tejto spolupráce zhrnúť nasledovne:

• vzájomné slovensko-ukrajinské vzťahy, rozdielnosť politického i ekonomického vývoja, či rozdielnosť prináležania k medzinárodným zoskupeniam (hlav-ne eÚ, nato, wto) a z toho vyplývajúce možnosti, či obmedzenia spolupráce;

• Jestvujúca zmluvná základňa na národnej i regionálnej úrovni a inštitúcie zaangažované v cezhraničnej spolupráci, a ich podpora či nepodpora rozvoja spolupráce, stupeň rozvoja prihraničných regiónov, ktorý podnecu-je či limituje, motivuje či demotivuje

k vzájomnej spolupráci;• regionálne a miestne iniciatívy

rozvíjajúce cezhraničnú spoluprácu;• Fungovanie či nefungovanie jestvujú-

cich štruktúr, ktoré by mali byť aktívne v cezhraničnej spolupráci

a napĺňanie rôznych stratégií rozvoja a ich koordinácia;• nástroje na podporu cezhraničnej

spolupráce na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

• infraštruktúra v širokom zmysle (dopravná, hraničná, environmentálna, informačná a iná) – spájajúca či rozdeľujúca [6].

» Stále viac orgánov miestnej a regio-nálnej samosprávy chce nadviazať medzi-národné partnerstvá a rozvíjať spoločné projekty v rôznych oblastiach. Viacerým z nich však chýba praktická podpora. Najväčším problémom zvyčajne býva iden-tifikácia vhodných partnerov z iných krajín, ktorí majú podobné záujmy a rovnakú vôľu spolupracovať. » Mohli by sme uviesť a opísať niekoľko

príkladov slovensko-ukrajinských priateľ-stiev, ktoré vznikli vďaka realizovaným projektom, a koľko z nich prinesie v bu-dúcnosti nové spoločné predsavzatia. V príspevku však chceme ukázať na prí-klad partnerskej spolupráce medzi obcami Habura, ktorá sa nachádza v Prešovskom samosprávnom kraji (Slovensko), Veľké Soročince z Poltavskej oblasti na Ukrajine a gminou Komancza v Poľsku (ďalej len „partnerské obce“). » Partnerské obce pristúpili na Dohodu

o partnerskej spolupráci (ďalej len „Dohoda“), ktorou chcú navzájom rozvíjať spoluprácu v oblasti občianskych záuj-mov, organizácií a inštitúcií uvedených obcí a veria, že toto priateľstvo a poro-zumenie prispeje k hlbšiemu poznaniu

života ich obyvateľov, a bude napomáhať ich hospodárskemu a spoločenskému rozvoju. Partnerské obce na Obecnom úrade v Habure dňa 13. júla 2013 podpí-sali najprv dvojstranné dohody a to medzi obcami: Habura - Veľké Soročince, Veľké Soročince - Poľsko a následne podpísali trojstrannú dohodu medzi obcami Habura – Veľké Soročince – Poľsko. Uvedené Dohody vyžadovali schválenie zodpoved-nými najvyššími orgánmi partnerských obcí. » V rámci Dohody sa partnerské obce

dohodli, že budú podporovať priateľstvo, porozumenie a spoluprácu v nasledujú-cich oblastiach:

• kultúry a osvety,• propagácie tradícií a kultúry svojich

národov,• vzdelávania, znalostí a inovácií,• športu, turizmu a rekreácie,• mobility mládeže,• ochrany životného prostredia,• poľnohospodárstva,• ochrany národnostných menšín,• ochrany pamiatok a objektov, ktoré sú

spojené s históriou a kultúrou,• podpory tvorby projektov z eSf

a národných projektov, ktoré sa vzťahujú k poskytnutiu medzinárodnej pomoci a spolupráce,

• iné sféry.

» Partnerské obce sa ďalej dohodli, že navzájom budú:

• vytvárať podmienky na spoluprácu medzi subjektmi ekonomickej, podnikateľskej a obchodnej sféry,

• Propagovať tradície a kultúru svojich národov a vytvárať možnosti pre spolu-prácu medzi kultúrnymi zariadeniami, športovými inštitúciami a tiež pre vzájomnú výmenu žiakov, študentov a učiteľov,

• Spolupracovať v oblasti ochrany prírody, spoločným úsilím sa budú snažiť zabrániť potenciálnym zdrojom znečistenia prírody a ovzdušia,

• Podporovať vzájomnú výmenu skúseností a informácií v oblasti riadenia samosprávy. budú podporovať vzájomné dohody medzi obcami,

• vytvárať priaznivé podmienky pre realizáciu medzinárodnej spolupráce v oblasti výmeny delegácií, ktoré budú tvoriť predstavitelia obcí a odborníci z rôznych sfér života,

• Povzbudia a podporia založenie


kultúrnych a vzdelávacích programov vo svojich obciach.

» V súvislosti s uvedeným budú riešiť problémy, ktoré môžu nastať v rozpore s dodržaním legislatívnych noriem, ad-ministratívou, alebo iného rázu problémy, ktoré môžu byť prekážkou efektívnej me-dzinárodnej spolupráce. » Plán spolupráce na každý kalendárny

rok, bude súčasťou Vykonávacieho pro-tokolu o medzinárodnej spolupráci, ktorý každoročne budú schvaľovať najvyššie orgány obce – obecné zastupiteľstvo a starosta obce. Dohoda bola prijatá na ob-dobie 5 rokov a jej platnosť bude automa-tický predĺžená pre nasledujúcich 5 rokov. Môže byť zrušená každým z partnerov pí-somným oznámením. Zrušenie nadobudne platnosť do 3. mesiacov po doručení ozná-menia o zrušení Dohody. Bola vyhotovená v 6. exemplároch, dva v slovenskom, dva v ukrajinskom a dva v poľskom jazyku, pričom každá zo zúčastnených strán do-stala po jednom exemplári v slovenskom, ukrajinskom a poľskom jazyku. » O príklade rozvíjajúcej sa spolupráce

nasvedčuje fakt, že už pri podpisovaní Dohody Haburu a Komanczsu navštívila 32-členná delegácia z Veľkých Soročiniec. Následne po podpísaní Dohody, na zákla-de pozvania Svitlany Svyščevoj, vedúcej projektu „Soročinský jarmok“ a Jurija Dončenka, starostu obce Veľké Soročince, koncom augusta 2013 navštívila 21-člen-ná delegácia obce Habura na čele so starostom Mikulášom Juščíkom a gmíny Komancza na čele s wujtom Stanislawom Bielawkom družobnú ukrajinskú obec Veľké Soročince, ktorá sa nachádza v sa-motnom srdci Ukrajiny. » Táto starodávna malebná obec je

navždy spájaná s menom svetoznáme-ho spisovateľa - humanistu Nikolaja Vasilieviča Gogoľa, ktorý sa vo Veľkých Soročinciach narodil a neskôr preslávil obec povesťou „Soročinský jarmok“. Práve vďaka tomuto spisovateľovi sa v jeho rodisku každoročne koná tradičný „Soročinský jarmok“, ktorý v roku 1999 získal čestný status národný. Jarmok sprevádza festival ľudovej tvorby, na ktorom sa zúčastňujú folklórne kolektívy Ukrajiny, Ruska, Azerbajdžanu, Brazílie, Kanady a iných krajín. Miestni umelci učia všetkých želajúcich maľovať na skle, vy-rábať hračky, pliesť z prútov viniča ozdoby a rôzne nádoby, ale aj iné remeslá [10]. » Potešujúcim je fakt, že k uvedeným

obciam Habure, Veľkým Soročinciam a Komanczi v septembri 2013 pribudol ďalší partner z Českej republiky, a to obec Brumovice u Opavy.

záver

» SR ako členská krajina EÚ musí v sú-časnosti vychádzať z rámca politiky a vzťa-hov, ktoré voči Ukrajine uplatňuje EÚ. Ak sa má niečo zásadné zmeniť vo vzťahoch medzi SR a Ukrajinou, a to najmä v oblasti zahraničného obchodu, ďalšieho rozvoja hospodárskej spolupráce, cezhraničnej spolupráce, fungovania režimu spoločnej hranice, vízovej politiky a pod., najprv sa to musí zmeniť vo vzťahoch, medzi EÚ a Ukrajinou. » Na základe podpísania Dohody o

partnerskej spolupráci medzi obcami Habura - Veľké Soročince - Komancza je možné konštatovať, že zúčastnené obce sú si vedomé prínosov a bariér partnerskej spolupráce. Najväčšou bariérou medzi-národnej spolupráce obcí je jednoznačne nedostatok finančných zdrojov a admi-nistratívna náročnosť riadenia projektov. Za najväčší prínos medzinárodnej spolu-práce považujú obce vzájomnú výmenu skúseností z oblasti riadenia a života obcí a možnosť stretnutia občanov a ich zapája-nie do verejného diania. » Hlavné prínosy z podpísania Dohody

o partnerskej spolupráci môžeme rozdeliť do nasledujúcich tematických okruhov:

1. možnosti získania finančných zdrojov prostredníctvom podávania spoločných projektov, hlavne v oblasti cestovného ruchu, hospodárskeho rozvoja

a kultúry.2. Podpora kultúrno-spoločenskej

spolupráce: možnosť nadviazania spo-lupráce obcí z dvoch alebo viacerých štátov; vzájomná výmena informácii o dosiahnutých výsledkoch; rozšírenie kultúrnej spolupráce; zviditeľnenie obce; posilnenie medzigeneračných väzieb a identity vidieckych komunít.

3. možnosti rozvoja obce: spolupráca a riešenie problémov v oblasti životné-

ho prostredia, ako aj celkové zlepšenie životného prostredia; príležitosť na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja obce a externá pomoc pri realizácii aktivít udržateľného rozvoja obce; vzájomná informovanosť, ktorá smeruje k zvyšovaniu odborných kapa-cít obcí; riešenie spoločných záujmov

v cezhraničnom regióne.

» Bariéry fungovania môžeme zhrnúť do nasledujúcich tematických okruhov:

1. Jazyková bariéra, najmä mladšej generácie, ktorá nepozná azbuku, predstavuje problém najmä pre obce, ktoré sa nachádzajú vo vzdialenejších oblastiach od spoločnej hranice

s ukrajinou. problémy obciam spô-sobuje aj anglický jazyk, v ktorom sa nachádza väčšina informácií týkajúcich sa eSf a európskeho zoskupenia územnej spolupráce (ezÚS).

2. nedostatok finančných zdrojov: predo-všetkým spôsob financovania projektov refundáciou, ktorý samosprávam spôsobuje problémy; refundačný systém projektov medzinárodnej

a cezhraničnej spolupráce; finančné ťažkosti, ktoré zabraňujú základnému fungovaniu zoskupenia; nedostatok dostupných finančných možností pre ezuS.

3. administratívna náročnosť: nejednotný prístup zúčastnených štátov; rozdielne legislatívne prostredie.

4. iné, napr.: nezáujem zo strany obyva-teľov; členstvo v ezuS je prioritou len niektorých obcí v zoskupení; neúspešné projekty, ktoré by mohli byť prínosom pre obce; nezáujem udržania histórie a ľudových tradícií zo strany štátu; neinformovanosť a iné.

» Vcelku vzťahy Slovenska s Ukrajinou je možné charakterizovať ako dobro su-sedské, priateľské, podložené hlbokými historickými a kultúrnymi zväzkami našich národov, bez negatívnych historických reminiscencií avšak s vysokým poten-ciálom rozvoja v mnohých oblastiach. Záujem Slovenska rozvíjať vzájomné politické, hospodárske a spoločenské kontakty s Ukrajiny vyplýva prirodzene z bezprostrednej fyzickej blízkosti oboch štátov. Avšak odlišná kvalita vnútorných prostredí Slovenska a Ukrajiny, zároveň fakt, že Ukrajina je jediná susedná krajina SR, ktorá sa nachádza mimo integrované-ho priestoru spoločných pravidiel a noriem EÚ, NATO a WTO predstavuje problém pre nadväzovanie užších a trvalejších väzieb, čo sa negatívne prejavuje aj v možnostiach rozvoja medzinárodnej a cezhraničnej spo-lupráce, ktorá napr. v porovnaní s objemom a intenzitou medzinárodnej a cezhraničnej spolupráce SR s Poľskom, či s Maďarskom výrazne zaostáva [3]. ¦



literatúra:

[1] Benč, V. (ed.) (2006): Slovensko-

ukrajinská cezhraničná spolupráca:

analýza problémov a stratégia

rozvoja. SPERA, december 2006. ISBN

80-89244-15-7.

[2] DAG, Sourander. Európska susedská

politika (ESP) a Východné partnerstvo

(VP) [online]. Informačné listy o

Európskej únii, [cit. 2013-04-17]

[3] EURÓPSKA KOMISIA. Vysoká predstavi-

teľka EÚ pre zahraničné veci a bezpeč-

nostnú politiku. SPOlOČNÉ OZNáMENIE

EURÓPSKEMU PARlAMENTU, RADE,

EURÓPSKEMU HOSPODáRSKEMU

A SOCIálNEMU VýBORU A VýBORU

REGIÓNOV. Východné partnerstvo: Plán

opatrení na obdobie do samitu 2013.

V Bruseli 15.5.2012. JOIN(2012) 13 final.

[4] Hasprová, M. a kol. (2010): Marketing

miest a obcí. Bratislava, EKONÓM, 2010.

ISBN 978-80-225-3038-5.

[5] Poland takes on Russia with ‚Eastern

Partnership‘ proposal [online]. Daily

Telegraph, [cit. 2013-04-17].

[6] Reklamno-informacijna hazeta

„Nacionaľnyj soročynskyj jarmarok“.

Poltava , TOV „Soročynskyj jarmarok“,

september 2013.

[7] www.euractiv.sk

[8] www.ec.europa.eu/external_relations/

eastern/index_en.htm

[9] www.mzv.sk

[10] www.ocuhabura.sk

[11] www.slovakia.mfa.gov.ua/sk/

ukraine-sk/diplomacy


» „Vcelku vzťahy Slovenska s Ukrajinou je možné charakterizovať ako dobro susedské, priateľské, podložené hlbokými historickými a kultúrnymi zväzkami našich národov, bez negatívnych historických reminiscencií avšak s vysokým potenciálom rozvoja v mnohých oblastiach.“


k niektorým aspektom Globalizácie a dynamiky priamych zahraničných investícií some aspects of Globalization and Growth of foreiGn direct investment VaClaV DUfala* abstrakt: Globalizácia predstavuje pojem, ktorý je veľmi ťažko definovateľný. Dotýka sa takmer všetkých oblastí ľudskej existencie. Názory na

ňu sa líšia, zástancovia ju vnímajú ako možnosť, odporcovia zasa ako hrozbu. Globalizácia však predstavuje proces celosvetového

vývoja z hľadiska spoločenského, politického ako i ekonomického. Prináša potenciál na rozvoj, no zároveň aj riziká pre celú spoločnosť.

Z ekonomického hľadiska je slovo globalizácia čoraz viac skloňovaným pojmom v politických, ale aj odborných kruhoch. Zjavnou

medzinárodne ekonomickou formou prejavu tohto procesu sú aj objemy a dynamika rôznych foriem priamych zahraničných investícií.

Na vybrané problémy týchto investícií v súčasnosti je zameraný aj tento článok.

kľúčové slová: Globalizácia; Priame zahraničné investície; Index globalizácie.

abStract:Globalization is a concept that is very difficult to define. It touches almost all areas of human existence. Opinions on it many, proponents

see it as a possibility, opponents again as a threat. but globalization is a process of global development in terms of social, political as

well as economic aspects. brings the potential for development, but also a risk to society. from an economic perspective, the word

globalization is increasingly inflected concept in political as well as professional circles. Overt forms of international economic expression

of this process are the volumes and dynamics of various forms of foreign direct investment. on selected issues such investments at

present time also aims this article.

Key wordS: Globalization; Foreign direct investment; Globalization index. JEL Classification: F21, F62

* doc. ing. václav Dufala, cSc., univerzita mateja bela, banská bystrica

1Vybrané aspekty pojmu Globalizácia

» Samotné vymedzenie pojmu globali-zácia súvisí všeobecne povedané z uhľom pohľadu na túto problematiku, tak ako je zrejmé z desiatok pokusov teoretických autorov vymedziť podstatu tohto pojmu. Samotné slovo, ako je známe, sa frek-ventovanejšie objavuje koncom 80. rokov dvadsiateho storočia. Od tých čias procesy globalizácie vyvolávajú značné diskusie. Časť odborníkov tvrdí že to nie je nový jav, naopak iní tvrdia že sa jedná o celkom nový jav, ktorý má zásadný význam. Za najdôle-žitejší faktor týchto procesov v ostatnom období sa považuje rozvoj informačných technológií, ktorý sa pokladá za urýchľovač aj ekonomickej podstaty tohto javu a aj za východiskový predpoklad tohto procesu. Veľmi dôležitým faktorom sú aj spolo-čenské a ekonomické reformy, prostred-níctvom ktorých sa globalizačné procesy realizujú. » „Globalizácia je teda proces, v ktorom

ľudia, informácie, obchod, investície, de-mokracia a tržná ekonomika stále častejšie prekračujú hranice medzi jednotlivými kra-jinami “ (Norberg, 2006, s. 10). Podľa Baláža (2002, s. 12) vývoj globalizujúceho svetové-ho hospodárstva dokazuje prehlbujúcu sa dominanciu vo všetkých oblastiach rozvoja ekonomických, spoločenských i politic-kých vzťahov a taktiež vo vývoji všetkých národných ekonomík alebo ich zoskupení. Za výstižné vymedzenie pojmu globalizácia možno chápať aj myšlienku lisého a kolek-tívu (2011, s. 585), ktorí tento jav opisujú ako fenomén svetovej ekonomiky prejavujúci sa rastom svetového obchodu, zvýšením tokov priamych zahraničných investícií, rastom objemu medzinárodnej produkcie nadnárodných spoločností a zväčšujúcou sa integráciou medzinárodných finančných trhov. Je zrejmé, že tento ekonomický fenomén má tri základné dimenzie jednak ekonomickú ako i politickú a sociálnu. » S globalizáciou k nám prišlo veľké

množstvo zmien, vznik globálnej ekono-miky, globálneho trhu či rôzne celosvetovo pôsobiace inštitúcie. V historickom kon-texte sa v priebehu dvadsiateho storočia charakter medzinárodných vzťahov menil najdynamičtejšie. Zaznamenávame vidi-teľné rozdiely v dynamike vývoja medzi vyspelými štátmi a rozvojovými krajinami sveta. Wolf (2004, s. 10) charakterizuje globalizáciu ako označenie pre proces in-tegrácie naprieč hranicami liberalizujúcich

sa trhových ekonomík v čase rýchlo kle-sajúcich nákladov dopravy a komunikácie medzi kontinentmi. Najväčší zlom v globa-lizačnom procese jednoznačne pozorujeme na finančných trhoch, kde revolúcia infor-mačných technológií, ale taktiež politické zmeny a snahy o voľný obchod po celom svete priniesli radikálne zmeny spojené s finančným systémom v podstate každej krajiny sveta. Zavedením plávajúcich menových kurzov vznikali rôzne druhy finančných derivátov, ktoré zabezpečujú investorov z hľadiska rizík predovšetkým finančných aktív. Ropné šoky priniesli zmeny menových kurzov a ich volatilitu. Na finančných trhoch došlo k výrazným finančným inováciám, pričom dynamický rozvoj svetovej ekonomiky prebieha z ce-losvetového hľadiska v situácii narastania dlhov ekonomických subjektov. Paradoxom súčasnosti je tiež skutočnosť, že najväčšie ekonomiky sveta, teda skupina G7 dopl-nená Ruskom, Brazíliou, Indiou a Čínou, museli v roku 2012 splatiť 7,6 bilióna dolá-rov. Globálny dlh vo svete dosahuje zhruba 70 biliónov USD. Kvôli úrokom z úrokov sa táto dlhová záťaž každý deň zvyšuje. Preto sú často globálne finančné deriváty dnes diskutabilným prvkom vo vzťahu k reál-nym ekonomickým aktívam, pričom tvoria podstatnú časť globálneho dlhu Císař (2010, s. 108). Množstvo globálnych problémov má výrazný vplyv na svetové hospodárstvo. Neustále problémy chudoby a biedy nielen v krajinách tretieho sveta majú politický a aj ekonomický charakter. Rovnako aj problémy spojené so životným prostredím sú často následkom ekonomického rastu a plytvania prírodných zdrojov. Globálne problémy sú už dnes úzko späté s ekono-mickým vývojom všetkých krajín sveta. » Prikláňame sa k autorom Jeníček

a Foltýn (2010, s. 5), kedy môžeme globálne problémy rozdeliť na tri väčšie skupiny : 1. inter-sociálne problémy sú najčastejšie

hierarchicky zaradené na najvyššiu pozíciu. Sú výsledkom vzájomného pô-sobenia rôznych spoločensko-sociálnych

a ekonomických systémov v podmien-kach rôznych ideológií a hodnotových kritérií. zaraďujú sa sem problémy ekonomickej zaostalosti rozvojových krajín, riešenie globálnej zadlženosti a rovnako aj zmena a dynamika medzinárodných vzťahov.

2. prírodne-sociálne problémy, ktorých charakteristickou črtou je podľa autorov prerušenie väzieb medzi prírodou

a ľudskou spoločnosťou. výsledky vidíme v podobe konzumného a materialistické-

ho života, kedy sa ľudské potreby stávajú

tým najdôležitejším na úkor životného prostredia. Do tejto skupiny sú zaraďo-vané problémy ekologické, populačné, potravinové a mnohé iné.

3. antropo-sociálne problémy tvoria tretiu skupinu problémov, obsahujú najmä problémy sociálneho, kultúrneho

a humanitného charakteru. často sa uvádzajú ako problém budúcnosti človeka a ľudstva.

» Globálne problémy spolu úzko súvisia i keď ich zaraďujeme do rôznych skupín. Svetová ekonomika a medzinárodné vzťahy sú jedným z miest, kde tieto problémy per-manentne analyzujú. Nemusí sa pritom jed-nať o témy čisto ekonomického charakteru, avšak ich prepojenosť s medzinárodnými vzťahmi je veľmi úzka. Globálne problémy sú pesimistami vnímané ako negatívne javy, no za pozitívum môžeme chápať to, že nás upozorňujú na hlavné oblasti zlyhania ľudskej civilizácie racionálne riadiť svoju budúcnosť. Zaoberať sa pozitívnymi i nega-tívnymi stránkami globalizácie je potrebné vzhľadom na priamu prepojenosť všetkých systémov. Rovnako dôležité je aj hľadanie riešení a nástrojov, ktoré dopomôžu zmier-niť tieto problémy. Preto je nutné objektívne riešiť globálne problémy na medzinárodnej úrovni a to v oblasti ekonomickej, politickej či technickej. » Priame zahraničné investície / ďalej

len PZI / majú veľký význam vo svetovom vývoji. Majú množstvo priamych ako aj ne-priamych dopadov na jednotlivé ekonomiky krajín, ale aj ich politický vývoj. Motiváciou pri zahraničnom investovaní je väčšinou úsilie ovládnuť nové trhy. S PZI sú úzko späté rovnako aj fúzie a akvizície podnikov a spoločenských inštitúcií. V posledných ro-koch sme zaznamenali útlm hospodárskeho rastu čo sa odrazilo aj na množstve týchto investícií. Toto spomalenie priniesla určitá miera neistoty budúceho vývoja najväčších svetových ekonomík a taktiež globalizova-ných finančných trhov. » Úroveň globalizácie sa v dnešnej dobe

meria rôznymi spôsobmi. Známy je index globalizácie KOF, ktorý používa Švajčiarsky ekonomický inštitút. Tento index sa uplatňu-je pri meraní troch dimenzií, a to ekonomic-kej, sociálnej a politickej. Okrem týchto troch hlavných indexov používa na meranie celko-vého indexu globalizácie aj čiastkové indexy odkazujúce na skutočné ekonomické toky, ekonomické obmedzenia, údaje o osobnom kontakte, údaje o informačných tokoch a údaje o kultúrnej blízkosti (viď nasledujúce tabuľky ). KOF index globalizácie na svoje výpočty používa údaje predovšetkým z me-dzinárodných inštitúcií ako je Svetová banka, Medzinárodný menový fond a ďalšie.

k niektorým aspektom Globalizácie a dynamiky priamych zahraničných investícií i vaclav duFala


TAB. 1:ČIASTKoVé INDExy

zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov (http://globalization.kof.ethz.ch/, 30.03.2013). » » Nasledujúca tabuľka obsahuje top 20 globalizovaných krajín sveta z celkového počtu 207 sledovaných krajín. Každá krajina má prira-

dený celkový index vypočítaný váženým aritmetickým priemerom vypočítaným z čiastkových indexov. Tabuľka obsahuje index globalizácie vypočítaný pre rok 2013, údaje použité na výpočet sú za rok 2010. Najvyššiu pozíciu zastáva Belgicko, ktoré dosahuje hodnotu indexu až 92,30. Z ním nasleduje írsko a Holandsko. Slovenská republika sa nachádza na 19. pozícií a Česká republika zastáva 15 pozíciu. Z tabuľky vyplýva že najviac globalizované sú európske krajiny a Slovenská republika patrí k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim krajinám vzhľadom množ-stvo sledovaných krajín.

»TAB. 2: ToP 20 GLoBALIZoVANýCH KRAJíN PoDľA KoF INDExU GLoBALIZáCIE » » » » » » » » » » » » » » » »

zdroj: vlastné spracovanie podľa http://globalization.kof.ethz.ch/, 30.03.2013. » » Podrobnejšiu poradie krajín v jednotlivých indexoch ponúka tabuľka 3. Index ekonomickej globalizácie je založený na čiastkových indexoch,

ktoré sú vyjadrované v percentnom pomere ku HDP danej krajiny. Prvým čiastkových indexom sú skutočné ekonomické toky, ktoré zahŕňajú údaje o obchode, o priamych zahraničných investíciách a o portfóliových investíciách. Druhým čiastkovým indexom sú obmedzenia, ktoré zahŕňajú obmedzenia obchodu a kapitálu, konkrétnejšie sú to colné sadzby a dane z medzinárodného obchodu. » Sociálnu globalizáciu klasifikuje index KOF v troch kategóriách. Prvou kategóriou sú osobné kontakty, ktoré sa zachytávajú cez interakciu

medzi ľuďmi žijúcich v rôznych častiach sveta. Táto kategória tiež zahŕňa stupeň cestovného ruchu. Druhú kategóriu tvoria informačné toky, ktoré sú merané na základe počtu užívateľov internetu, či majiteľov televíznych prijímačov. Poslednou kategóriou je kultúrna blízkosť, ktorá je merateľná napríklad na počte dovážaných kníh a na počte reštaurácií McDonald ležiacich v danej krajine. » Miera politickej globalizácie je počítaná na základe účastí krajín v medzinárodných organizáciách, na počte úradov v krajine a na počte

podpísaných zmlúv so štátmi od roku 1945.


DIMENZIA GlObAlIZácIE Váhy (%)

Ekonimická globalizácia 36

aktuálne toky 50

Obmedzenia 50

Sociálna globalizácia 38

Údaje o osobnom kontakte 33

Údaje o informačných tokoch 36

Údaje o kultúrnom zbližovaní 31

Politická globalizácia 26

Index globalizácie KOF

Poradie Krajina Index KOF Poradie Krajina Index KOF

1. Belgicko 92,30 11. Cyprus 86,08

2. Írsko 91,79 12. Veľká Británia 85,39

3. Holandsko 91,33 13. Kanada 85,38

4. Rakúsko 89,48 14. Luxembursko 85,15

5. Singapur 88,89 15. česká republika 85,15

6. Dánsko 88,12 16. Fínsko 84,85

7. Švédsko 87,63 17. Španielsko 84,21

8. Portugalsko 87,07 18. Francúzsko 83,86

9. Maďarsko 86,85 19. slovenská republika 83,49

10. Švajčiarsko 86,28 20. Nórsko 81,99

TAB. 3: PORADIE KRAJíN NA ZáKlADE ČIASTKOVýCH INDEXOV GlOBAlIZáCIE

zdroj : vlastné spracovanie podľa http://globalization.kof.ethz.ch/, 30.03.2013

2.Vybrané aspekty pojmu Globalizácia

» V rôznych oficiálnych štatistikách, napríklad Eurostatu, zistíme, že ku koncu roka 2011 boli priame zahraničné investície (ďalej len PZI) Európskej únie vo zvyšku sveta v objeme 4, 983 bil. eur. Oproti tomu PZI zvyšku sveta v EÚ boli v rovnakom období v objeme 3,807 bil. eur. Znamená to, že EÚ bola čistým investorom. PZI Európskej únie vo zvyšku sveta aj PZI zvyšku sveta v únii v rokoch 2008 až 2011 nepretržite rástli a posilnili o približne o 50% pričom tieto investície Európskej únie na konci roka 2011 boli umiestnené hlavne v USA (1,421 bil. eur čiže 29 % z celkových PZI), Švajčiarsku (598 mld. eur čiže 12 %), Brazílii (239 mld. eur čiže 5 %), Kanade (222 mld. eur čiže 4 %), Rusku (167 mld. eur čiže 3 %), Austrálii (125 mld. eur čiže 3 %), Hongkongu (124 mld. eur čiže 2 %), Singapure (123 mld. Eur čiže 2%) a Číne (102 mld. eur čiže 2 %). Na druhej strane hlavnými zahraničnými investormi v EÚ v závere roka 2011 boli USA (1,344 bil. eur čiže 35 % z celkových PZI), Švajčiarsko (467 mld. eur čiže 12 %), Japonsko (144 mld. eur čiže 4 %), Kanada (138 mld. eur čiže 4 %), Brazília (78 mld. čiže 2 %), Nórsko (75 mld. eur čiže 2 %), Singapur (67 mld. eur čiže 2 %), Hongkong (64 mld. eur čiže 2 %) a Rusko (53 mld. eur čiže 1%). » V teórii je známe základné členenie efektov PZI je na (i) politické, (ii) sociálne a (iii) ekonomické. Pre potreby skúmania sa často uvádza-

jú rôzne ekonomické efekty PZI. O ekonomických efektoch PZI môže byť diskutované na makro mikro úrovní. Na makro úrovní sa hovorí o efektoch PZI napríklad v prípade nedostatku kapitálu a nízkej zamestnanosti v hostiteľskej krajine, kedy PZI môžu prispieť vtom to ohľade k zvýšeniu produkcie ako aj k zvýšeniu zamestnanosti. Ako ďalší príklad efektov, ktoré sa prejavia z makroekonomického hľadiska je možné spomenúť vplyv PZI na jednotlivé účty platobnej bilancie. Ďalej to môže byť vplyv PZI na export a import. V tomto smere záleží na tom, že či PZI, ktoré smerujú do hostiteľskej krajiny, tam mieria za účelom nahradenia predošlého exportu alebo s cieľom výrobky vyrobené v hostiteľskej krajine ďalej exportovať. V prvom prípade nedochádza k vplyvu na rast exportu, v druhom prípade áno. Na mikro úrovní môže byť zmienený príklad vplyvu PZI na konkurenčné prostredie v hostiteľskej krajine. PZI môžu viesť ako ku zlepšeniu konkurenčného prostredia, tak aj opačne k jeho zhoršeniu. Ide vťahovanie či vytláčanie domácich firiem z trhu. Efekty PZI na mikro úrovní sa týkajú priamo firiem a odvetví. Tak ako už bolo spomenuté efekty PZI sa dajú skúmať z pohľadu hostiteľskej krajiny ako aj z pohľadu krajiny investora. Tieto teoretické axiómy však neplatia univerzálne.


Ekonomická globalizácia Sociálna globalizácia Politická globalizácia

1. Singapur 97.64 1. Cyprus 91.81 1. Taliansko 98.21

2. Luxembursko 94.75 2. Singapur 90.99 2. Francúzsko 97.98

3. Írsko 93.95 3. írsko 90.79 3. Belgicko 97.19

4. Malta 92.4 4. Rakúsko 89.84 4. Španielsko 96.68

5. Holandsko 92.18 5. Belgicko 89.79 5. Rakúsko 96.54

6. Belgicko 91.33 6. Švajčiarsko 88.81 6. Veľká Británia 95.93

7. Maďarsko 89.62 7. Holandsko 88.8 7. Švédsko 94.87

8. Estónsko 89.57 8. Kanada 88.59 8. Brazília 94.73

9. Bahrain 88.91 9. Dánsko 85.82 9. Portugalsko 94.37

10. Švédsko 88.72 10. Francúzsko 85.78 10. Egypt 94.16

11. Spoj. Arabské Emiráty 87.4 11. Portugalsko 85.44 11. Dánsko 94.14

12. Dánsko 86.15 12. Veľká Británia 85.19 12. Kanada 94.13

13. Cyprus 85.11 13. Česká republika 83.21 13. Holandsko 93.74

14. Česká republika 85.08 14. Nórsko 82.67 14. Švajčiarsko 93.63

15. Fínsko 84.59 15. Nemecko 82.23 15. Argentína 93.59

16. Rakúsko 84.02 16. SR 82.06 16. Turecko 93.24

17. SR 83.55 17. Švédsko 81.46 17. Nemecko 92.66

18. Portugalsko 83.47 18. Španielsko 81.4 18. India 92.21

19. Čile 82.52 19. Kuvajt 81.29 19. USA 92.21

20. Montenegro 81.57 20. Fínsko 81.12 20. Nórsko 92.17


» Priame zahraničné investície bývajú predovšetkým spájané s radou po-zitívnych efektov na ekonomiku hostiteľskej krajiny. Závery prác radu autorov nepotvr-dzujú tieto všeobecne uvádzané pozitívne vplyvy PZI. Naopak boli preukázané skôr negatívne efekty ako pozitívne efekty v re-gióne strednej a východnej Európy. Závery jednoznačne poukazujú na negatívne prejavy PZI na mikroekonomickej úrovni. Potvrdzuje sa to čo uvádza Konings (2000), ktorý svojim výskumom potvrdil negatívny vplyv PZI na domáce podnikateľské pros-tredie v Bulharsku a Rumunsku. Podobne aj ďalší autori nepreukázali pozitívny vplyv PZI na domáce investície vo vybraných štátoch strednej a východnej Európy. Titarenko (2006) nepreukázal efekt vťahovania do-mácich investícií priamymi zahraničnými investíciami v lotyšsku. Mišún a Tomšík (2002) síce prichádzajú na pozitívne efekty prílevu PZI na domáce investície v Českej republike a Maďarsku, no ich výskum bol uskutočnený za kratšie časové obdobie i, vzhľadom k tomu môžu byť výsledky odliš-né. V ďalšom sa zameriavame na dynamiku PZI v krízovom a čiastočne pokrízovom vývoji globálnej finančnej krízy. » V tabuľke 4 sa prezentujú celkové prílevy

PZI za sledované roky 2007 až 2011, v rámci celého sveta a najdôležitejších svetových ekonomík. V roku 2007 bol zaznamenaný najväčší objem prílivu investícií, ktorý do-siahol 2010,1 miliárd USD. Celosvetový prí-lev PZI počas ďalších rokov výrazne klesal. Prvý nárast bol zaznamenaný v roku 2011, tento medziročný nárast predstavoval 279,4 miliárd USD. Príčinou zníženia PZI za po-sledných päť rokov boli dopady krízy, ktoré mali celosvetové dopady. Bol to jednoznačne dôsledok zvýšenia rizikovosti a nákladovosti investičného kapitálu a spomalenia tempa ekonomického rastu svetovej ekonomiky. » V rámci Európskej únie sme zazname-

nali rovnaký trend poklesu prílevu priamych zahraničných investícií. Mierny medziročný nárast bol zaznamenaný až v roku 2011. V porovnaní s rokom 2007 to však stále predstavuje viac ako 50 % pokles prílevu PZI do Európy. Z hľadiska najvýznamnejších európskych ekonomík najvýraznejší pokles zaznamenalo Nemecko v roku 2008, kedy medziročný pokles predstavoval až 90 %. » Prílev priamych zahraničných investícií

do Spojených štátov amerických nemal tak dramatický priebeh ako v rámci EÚ. Najväčší objem prílevu investícií do USA bol zaznamenaný v roku 2008, ktorý predsta-voval 310,1 miliárd USD. » Kľúčovú úlohu v rámci investičných

operácií začínajú preberať krajiny skupiny

BRICS. Údaje v tabuľke 4 taktiež jednoznačne ukazujú, že príliv investícií do takmer všet-kých krajín tejto skupiny vzrástol. Významnú úlohu má Čína a Brazília. Obe krajiny zaznamenali nárast PZI aj počas krízy, to znamená že ich ekonomiky sa globálna kríza nedotkla v takých rozmeroch ako zvyšok sveta.

TAB. 4: PRIAME ZAHRANIČNé INVESTíCIE - PRíLEV

» » » » » » » » » » » » » » »

zdroj : vlastné spracovanie podľa http://www.oecd.org/, 02.03.2013.

Spolu s prílevom Pzi, smeruje do hosťujúcich krajín i množstvo príležitostí. vznikajú nové trhy, znižujú sa náklady a pozitívnym faktorom je aj zlepšovanie informačnej a dopravnej štruktúry. Prílev Pzi podporoval v radu krajín rovnako aj ekonomickú ako aj politickú stabilitu krajín.

2.1 Globálny odliv pzi

» Objemy celosvetového odlivu priamych zahraničných investícií v rovnakom období sú prezentované v tabuľke 5. Rovnako ako príliv investícií aj odliv PZI zaznamenal pokles za sledované obdobie. Odliv investícií v rámci celého sveta podľa Organizácie pre hospodár-sku spoluprácu a rozvoj zaznamenal v roku 2007 najvyššiu hodnotu a to 2167, 1 miliardy USD. Nasledujúce roky zaznamenali pokles, no najvýraznejší pokles nastal v roku 2009. Môžeme konštatovať, že najvýraznejší pokles v rámci celosvetového prílivu aj odlivu nastal práve v roku 2009, čo bolo spôsobené pôsobením recesie v hlavných centrách svetovej ekonomiky. V roku 2011 zaznamenávame oživenie v hospodárskom vývoji ako i v zahraničných investíciách. » Európska únia je významnou investičnou oblasťou, čo dokladuje fakt, že v roku 2007

odliv európskych PZI tvoril viac ako 50 % celosvetových investícií. Ako najkrízovejší ob-dobie môžeme označiť rok 2009 kedy odliv investícií klesol na 392,6 miliárd USD. Roky 2010 a 2011 sú charakteristické malým zvýšením európskeho odlivu investícií. V rámci sledovaných európskych krajín najväčším zahraničným investorom bola Veľká Británia, ktorá v roku 2007 investovala 325,5 mld. USD. Táto suma predstavovala takmer 30 % z celkových PZI únie. V ďalších rokoch zaznamenala výrazný pokles a v roku 2011 Veľká Británia investovala 106,7 miliárd USD. » Spojené štáty americké nezaznamenali tak výrazne zmeny v odlive investícií ako

Európska únia. V roku 2007 zaznamenalo USA odliv investícií v hodnote 414 miliárd USD, čo predstavovalo približne 20 % z celosvetového odlivu. V dvoch nasledujúcich rokoch zaznamenalo USA medziročný pokles, až v roku 2010 došlo k oživeniu a odliv investícií za-znamenal nárast. V roku 2011 bol dokonca zaznamenaný medziročný nárast viac ako 20 %. » Z krajín skupiny BRICS zaznamenala najvýraznejšie zmeny Čína, kedy aj napriek


Priame zahraničné investície – príliv v mld. USD

2007 2008 2009 2010 2011

Svet 2 010,1 1 764,9 1 139,6 1 381,2 1 660,6

Európska únia 857,0 538,4 362,0 355,0 426,3

Nemecko 80,2 8,1 24,2 30,6 40,4

Francúzsko 96,2 64,1 24,2 30,6 41,0

Veľká británia 200,1 88,7 76,4 50,6 51,1

USA 221,2 310,1 150,4 205,8 234,0

brazília 34,6 45,1 25,9 48,5 66,7

Rusko 55,0 75,0 36,5 43,3 52,9

India 25,5 43,4 35,6 27,4 36,5

Čína 160,1 175,1 114,2 185,0 228,6

Severná Afrika 5,7 9,0 5,7 1,2 6

Slovensko 3,6 4,7 0 0,5 2,1

globálnej recesií jej odliv investícií narastal. Najvyšší medziročný nárast bol zaznamena-ný v roku 2008, tento nárast sa vyšplhal až na 130 % v porovnaní s rokom 2007. Z krajín BRICS je najväčším investorom Rusko, ktoré v roku 2007 investovalo do zahraničia 45,9 mld. USD. Medziročný pokles bol zaznamenaný len v roku 2009, ktorý bol vzhľadom na odliv priamych zahraničných investícií najkritickejší. Môžeme však konštatovať že krajiny skupiny BRICS ponúkajú obrovský podnikateľský priestor a môžu byť veľmi zaujímavé z hľadiska investičných príležitostí. » Tabuľka uvádza aj údaje pre Slovenskú republiku, kde môžeme konštatovať, že odliv in-

vestícií nezaznamenal také výkyvy ako príliv PZI. Najvyšší odliv investícií bol zaznamenaný v roku 2007. Tento rok bol charakteristickým aj najvyšším hospodárskym rastom. Potom nasledoval medziročný pokles až do roku 2011, kedy sa odliv PZI zvýšil na 0,5 mld. USD.

TAB. 5: PRIAME ZAHRANIČNé INVESTíCIE - oDLIV

zdroj: vlastné spracovanie podľa http://www.oecd.org/, 02.03.2013.

3.zmeny investičných tokov v roku 2012

» Aj v minulom roku je zrejmé, že investičné toky formou PZI začínajú zásadným spô-sobom ovplyvňovať profiláciu všetkých krajín. Môžeme konštatovať že priame zahraničné toky sú naďalej hlavným nástrojom globalizácie. Globálna kríza síce spomalila svetový hospodársky rast, no do popredia sa začínajú dostávať rozvíjajúce sa ekonomiky. » Špecifikom roku 2012 bola skutočnosť, že v roku 44% celkových priamych zahraničných

investícií bolo alokované iba v piatich krajinách. Čína mala najväčší podiel a to 253 miliárd USD (t.j. 18% z celkového počtu), ďalej v Spojených štátoch (175 miliárd USD), Brazília (65 USD mld. ), Spojené kráľovstvo (63 miliárd USD) a Francúzsko (USD 62 miliárd). Podľa sprá-vy Konferencie Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD) zverejnenej 25. marca 2013 sa ako hlavní príjemcovia investícií ukázali krajiny BRICS. Počas posledných desiatich rokov sa prílev do týchto krajín viac ako strojnásobili. To má za následok neustály nárast týchto investícií aj počas krízy (http://unctad.org/, 03.04.2013). » Brazília, Rusko, India, Čína a Severná Afrika začínajú zohrávať dôležitú úlohu v súčasnej

štruktúre globálnych investícií. Z tabuľky 6 je zrejmé, že aj napriek globálnej kríze sa zväč-šujú investičné príležitosti krajín skupiny BRICS. » Tabuľka 6 prezentuje, že prílev PZI krajín BRICS v roku 2000 tvoril podiel na celosveto-

vých investíciách 6 %. Do roku 2012 bol zaznamenaný nárast tohto podielu o 14%. Môžeme teda konštatovať že 1/5 globálnych investícií smeruje do krajín BRICS. Nárast bol zazna-menaný aj pri investíciách smerujúcich z týchto krajín do zahraničia. V roku 2000 bol tento podiel na celosvetovom odlive investícií 1 %, v roku 2012 tento podiel stúpol na 9 %.

TAB. 6: VýVoJ PRIAMyCH ZA-HRANIČNýCH INVESTíCIí KRAJíN BRICS

» » » » » » » » »

zdroj: vlastné spracovanie podľa http://www.oecd.org/, 02.04.2013 » » » Podľa predbežných odhadov globálny

prílev priamych zahraničných investícií klesol v roku 2012 o 14% oproti roku 2011 na úroveň 1,4 bilióna USD aj napriek 22% nárastu v poslednom štvrťroku ale zostá-vajú porovnateľné s úrovňou globálnych priamych zahraničných investícií v roku 2010. PZI krajín OECD v zahraničí sa znížili o 15% na úroveň 1,1 bilióna USD v roku 2012. Na druhej strane krajiny OECD investovali 686 miliárd USD priamych zahraničných investícií (alebo 48% celosvetových pria-mych zahraničných investícií), čo predsta-vuje medziročný pokles o 21%. Investície do a z Európskej únie, v súhrne poklesli o asi 25%. Podľa informácií Eurostatu dosiahli priame zahraničné investície z EU do zvyšku sveta v uplynulom roku 171 miliárd euro, zatiaľ čo investície zo zvyšku sveta do EU činili 159 miliárd euro.

záver

» Problém globálnej nerovnováhy a zmien medzinárodných kapitálových tokov. » V ostatnom období nie je potrebné

dokazovať zjavné regionálne posuny tova-rových a materiálových tokov v svetovom hospodárstve čo sa v konečnom dôsledku prejavuje v stave platobných bilancií štá-tov dnes v politicky multipolarizovanom svete. Skutočnosťou je obrovský pre-bytok platobných bilancií predovšetkým ázijských krajín oproti pretrvávajúcim deficitom radu ekonomík tzv. západného sveta. Dôsledkom bola a je vysoká úroveň devízových rezerv týchto krajín. Jedným z najväčších problémov svetovej ekono-miky je deficit bežného účtu platobnej bilancie USA, ktorý je najvyšší v celom svetovom hospodárstve.


PRIAME ZAHRANIČNé INVESTícIE – ODlIV V MlD. USD

2007 2008 2009 2010 2011

Svet 2 167,1 1 911,2 1 127,1 1 431,4 1 612,5

Európska únia 1 252,7 977,8 392,6 484,0 553,2

Nemecko 170,6 72,6 75,4 109,3 54,4

Francúzsko 164,3 154,7 107,1 76,9 90,2

Veľká británia 325,5 182,4 39,3 39,5 106,7

USA 414,0 329,1 289,5 327,9 419,3

brazília 7,1 20,5 -10,1 11,6 -1,0

Rusko 45,9 55,6 43,7 52,5 67,3

India 17,3 19,3 15,9 15,3 12,6

Čína 17,0 53,5 43,9 60,1 43,0

Severná Afrika 3,0 -3,1 1,2 -0,1 2,8

Slovensko 0,6 0,5 0,4 0,3 0,5

2000 2012

Podiel svetových PZI smerujúcich do krajín BRICS 6% 20%

Podiel svetových PZI smerujúci z krajín BRICS 1% 9%



oBR. 1: VýVoJ BEžNéHo úČTU PLAToBNEJ BILANCIE Vo VySPELýCH EKoNoMIKáCH (V MLD. USD)

zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov imF-oecD Statistics (imF: international Financial Statistics 2010 and oecD: main economic indicators 2010. » » V tejto situácii pozorujeme tendencie, že navzdory dominancii flexibilných usporiadaní

v rámci kurzových režimov rad zemí stále silne riadi hodnotu svojej meny. V poslednom desaťročí sa rada ekonomík bráni zhodnocovaniu svojich mien intervenčnými nákupy devíz. Dôsledkom sú akumulácie rozsiahlych devízových rezerv a tokov kapitálu z týchto ekonomík do zahraničia – pričom časť týchto tokov „financuje“ americký deficit bežného účtu. Deficit bežného účtu USA financovaný prílivom kapitálu z ázijských a ropných ekonomík je už roky považovaný za potenciálny zdroj ďalšieho možného oslabenia doláru čo na druhej strane spolu s globálnym prebytkom likvidity v dôsledku dlhodobo uvoľnených menových politik by mohlo ďalšie oslabovanie doláru vyvolať výrazné výkyvy na finančných trhoch. Globálne nerovnováhy sú tak považované za kľúčové riziko pre finančnú stabilitu. Kanály, ktorými by sa mali globálne nerovnováhy preniesť do oslabení dolára a zmien v tokoch kapitálu, sú zmena stratégie ázijských zemí a pokles záujmu o dolár ako rezervnú menu, čo je v rozpore s alokáciou devízových rezerv v tejto mene. » Často a oprávnene sa v úvahách ekonómov objavuje problematika zapojenia Číny ako

najväčšieho exportéra v súčasnosti do medzinárodných ekonomických vzťahov i medziná-rodných organizácií. Čína realizovala vývojový model, ktorý spočíval na exporte založenom na nízkych mzdách, a dosiahla vysoký prebytok bežného účtu platobnej bilancie. Počas tejto fázy jej hospodárska politika bola a v mnohých smeroch zostáva direktívna. Za 30 rokov od štartu modelu si krajina nevytvorila nijaký sociálny systém a vďaka obyvateľstvu na vidieku, ktorého je stále viac ako miliarda, má nevyčerpateľný rezervoár lacnej pracovnej sily, ktorý ešte desaťročie bude udržovať mzdy na nízkej úrovni. Bez napojenia do globalizujúceho sa svetového hospodárstva nemohla a v budúcnosti ani nemôže realizovať veľké objemy investícií. » Paradoxom doby je teda v súčasnosti prebytok devíz ako prostriedku medzinárodnej

výmeny na strane jednej a obrovských dlhov na strane druhej, ktorých splácanie sa pre-súva na desaťročia do budúcna v prepletenci globalizovaných finančných operácií v oblasti fiškálnych a monetárnych nástrojov riadenia jednotlivých ekonomík. Problémom rodiacej sa takzvanej globálnej ekonómie je dilema Ekonómie života alebo ekonómia dlhu? Dnes

akoby dúfame, že schôdzky hláv štátov ako mávnutím kúzelného prútika vytvoria po-litiku, ktorá vytvorí rovnováhu v dynamike medzinárodných ekonomických vzťahov. Makroekonomické zmeny, ku ktorým mu-sia rôzne zeme pristúpiť, bohužiaľ zahrnujú i kroky, ku ktorým sa nemôžu zaviazať ani hlavy štátov. Dnes sme akoby zaklesnutí medzi finančne neudržateľným modelom globálneho dopytu a potrebou politicky ťaž-kých zmien v domácej politike radu krajín / nielen európskych / a to v oblasti fiškálnej i monetárnej. Neregulované finančné trhy sú na jednej strane zdrojom rastu, na druhej strane majú významný podiel na destabilizá-cii medzinárodného menového systému. » Globálna finančná kríza ohrozila

dôveryhodnosť menového systému vo svetovom obchode. Úloha dôvery a dôve-ryhodnosti, psychológia správanie sa davu, vplyv strachu a obáv na reakcie ľudí, ľudská adaptabilita a prispôsobivosť v reakciách na technické stimuly, iracionalita v ekono-mickom rozhodovaní, atď., nie sú súčasťou klasickej ekonómie ani postmoderných eko-nomických teórií. Naivné manipulácie úroko-vých mier predstavujú akoby vrchol nášho chápania podstaty ekonomických systémov. Je zrejmé, že ekonomická realita súčasnosti vedie k hľadaniu nového hodnotového zá-kladu foriem a funkcií peňazí , ktoré budú zabezpečovať rovnováhu medzinárodných ekonomických vzťahov. O tom sa vedú dis-kusie vo svetových finančných inštitúciách tak aj v teórii. Jedno je však isté. Svetová finančná kríza je v podstate výsledkom sub-jektívnej činnosti ľudí ako v oblasti fiškálneho riadenia národných ekonomík tak aj aplikácie nevedomých či vedomých finančných nástro-jov riadenia bankovníctva na národnej i me-dzinárodnej úrovni. Ako poučne znie v tomto kontexte jedna z myšlienok lewisa Mumforda : Najdôležitejším krokom, ktorí môže táto generácia urobiť k zaisteniu budúcnosti je zmena spôsobu a využívania tvorby peňazí, je to spôsob ako ekonomiku moci premeniť na ekonomiku života.[ 3 ]. ¦

literatúra:

[1] BAláŽ, P. - VERČEK, P. 2002. Globalizácia

a nová ekonomika. Bratislava : Sprint,

2002. 175 s. ISBN 80-8908-506-7.

[2] CíSAŘ, R. - DUFAlA,V.: COMPANIES AND

DERIVATES AS A TOOl TO HEDGE THEIR

-1000

-800

-600

-400

-200

0

200

400

2006 2007 2008 2009 2010 2011

Vyspelé ekonomiky

Eurozóna

Veľká Británia

USA

Japonsko

Kanada

Novo industrializovanáčasť Ázie

RISK. Economics a Management, č. 2/2010,

ročník: XIII. ISSN 1212- 3609. p. 104.

[3] DOUTHWAITE,R.: Ekológia peňazí. Preklad

originálu. Nadácia Ekopolis, Banská

Bystrica 2006,. ISBN 80-968086-2-1,.str. 72.

[4] JENíČEK, V. - FOlTýN, J. 2010. Globálni

problémy světa – v ekonomických

souvislostech. 1. vyd. Praha : C. H. Beck,

2010. ISBN 978-80-7400-326-4.

[5] KONINGS, J. The Effects of Foreign Direct

Investment on Domestic Firms: Evidence

from Firm level Panel Data in Emerging

Economies[online]CEPR Discussion Paper

Serries No. 2586, 2000[cit. 2011-06-24].

Dostupné zURl: < http://wdi.umich.edu/

files/publications/workingpapers/wp344.

pdf>

[6] lYSý, J. et al. 2011. Ekonómia. 1. vyd.

Bratislava : Iura Edition, 2011. 631 s. ISBN

978-80-8078-406-5.

[7] MIŠUN, J. - TOMŠíK, V. Přímé zahraniĉní

investice ve střední Evropě: vytěsňují

nebo vtahujú domácí investice? Politická

ekonomie, 2002, roĉ. 2002, ĉ. 2, s. 251

–260. ISSN 0032-3233.

[8] NORBERG, J. 2006. Globalizace. Praha : Alfa

Publishing a liberálni institut, 2006. 203 s.

ISBN 80-86851-32-X.

[9] WOlF, M. 2004. Why globalization Works.

Yale : Yale University Press, 2004. 416 s.

ISBN 978-03-0010-252-9.

[10] TITARENKO, D. The Influence of

Foreign Direct Investment on

DomesticInvestment Processes in latvia.

TransportandTelecomunication,2006, vol. 7.

No. 1, s. 76 –83. ISSN 1407-616.



prílev priamych zahraničných investícií na slovensko v roku 2012 influx of foreiGn direct investments in slovakia in 2012 JaNa fIľarSká* abstrakt: Priame zahraničné investície (PZI) predstavujú výhody nielen pre zahraničných investorov, ale aj pre domácu ekonomiku. Znamenajú

prílev voľného zahraničného kapitálu, novej technológie, techniky a výroby. Investície zo zahraničia ovplyvňujú aj mieru nezamestnanosti,

rast životnej úrovne a spotrebu domácností. Motiváciou investorov je investovať do krajín s nízkymi daňovými a mzdovými nárokmi,

alebo do krajín ponúkajúcich investičné stimuly. Článok je zameraný na analýzu prílevu PZI na Slovensku v roku 2012, vplyvu PZI na

Slovensko a jeho regióny a dosahu zahraničných investícii na mieru nezamestnanosti Slovenska.

kľúčové slová: Priame zahraničné investície; Ekonomika; Miera nezamestnanosti.

abStract:Direct foreign Investments (DFI) are beneficial not only for foreign investors but also for the domestic economy. DFI mean free the influx

of foreign capital, of new technology, engineering and production. Foreign investment also affects unemployment, rising living standards

and household consumption. The motivation of investors to invest in countries with low tax and wage claims, or to countries offering

investment incentives. The article is focused on the analysis of influx DFI on Slovakia in 2012, impact FDI in Slovakia and its regions and

impact of investments on the unemployment rate in Slovakia.

Key wordS: direct foreign investment, economy, Unemployment rate.

* ing. Jana Fiľarská – externá doktorandka, Stredoeurópska vysoká škola v Skalici.

1 priame zahraničné inVestície

» Základnou formou prenikania strate-gických investícii na Slovensko sú priame zahraničné investície predstavujúce viac než 10% podiel na majetku podnikov. PZI predstavujú investovaný kapitál výhodný nielen pre investora, ktorý s cieľom získať kontrolu nad podnikom chce investovať dlhodobo, ale aj pre hostiteľa, pre ktorého PZI predstavujú chýbajúce finančné zdro-je. PZI prinášajú so sebou nielen kapitál, ale aj technológie, znižovanie nezamest-nanosti a opätovné investície. » » Pre investorov existuje niekoľko motí-

vov, prečo investovať finančné prostriedky:

• zníženie nákladov, napr. získanie lacnej-šej pracovnej sily, vrátane odvodového zaťaženia

• rozdelenie ekonomickej činnosti, diverzi-fikácia zisku a daňová optimalizácia

• využitie komparatívnych výhod • prienik na nové trhové územia a

zabezpečenie odbytu.

» PZI majú celý rad pozitívnych ale aj ne-gatívnych efektov na ekonomiku domácej krajiny. Pozitívny vplyv finančných investícií zo zahraničných teritórií na domácom trhu sa prejavuje najmä doplnením kapitálu do domácich podnikov, čo má za následok ďalší rozvoj podniku, zlepšením prístupu domácich podnikov na zahraničný trh, znížením miery nezamestnanosti a vy-rovnaním úrovní miezd, prílevom inovácii, vplyvom na rozvoj infraštruktúry a stabi-lizáciu odvetví. Jeden z pozitívnych vplyvov PZI na Slovensku sa prejavil napr. aj v auto-mobilovom priemysle, kedy za spoluúčasti zahraničných investorov vznikli výrobné závody typu VOlKSWAGEN SlOVAKIA, a.s. s objemom investícií 345,5 mil. EUR a poč-tom zamestnancov viac než 9 400 a KIA MOTORS SlOVAKIA, s.r.o. s investíciami 1,2 mil. EUR a počtom zamestnancov viac než 3 900. » Finančné preinvestovanie voľných finan-

cií má za následok aj negatívne pôsobenie na domáce podnikateľské prostredie, ktoré sa prejavuje vytláčaním domácich podnikov, vývozom kapitálu do materských podnikov, znížením domácej produkcie v dôsledku dovozu komodít, poškodzovaním životného prostredia v domácej krajine, zvyšova-ním miery nezamestnanosti po uplynutí

stimulov a daňových výhod. Jedným z negatívnych vplyvov na Slovensku v dôsledku príle-vu zahraničných investícii bol zánik niekoľkých podnikov, napr. v automobilovom priemysle v roku 1999, kvôli ťažkostiam s odbytom zanikli Trnavské automobilové závody, š.p..

prílev pzi v roku 2012

» Na príleve investícií zo zahraničia na Slovensku sa v roku 2012, podľa tabuľky č. 1., podieľali krajiny najmä z európskeho teritória.

TAB. 1:ČLENENIE KRAJíN PoDľA PRíLEVU PZI NA SLoVENSKo V RoKU 2012 V TIS. EUR

zdroj: http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/statistika-platobnej-bilanciepriame-zahranicne-investicie

» S najväčším podielom na celkovom príleve PZI na Slovensku sa podieľal Cyprus v celoročne preinvestovanej sume 742 542 tis. EUR v objeme 70,74%. V prvom štvrťro-ku investície z Cypru predstavovali sumu 242 602 tis. EUR, v druhom štvrťroku Cyprus s miernym rastom vo výške 17 382 tis. EUR investoval prostriedky v sume 259 984 tis. EUR. V treťom štvrťroku investície Cypru poklesli o 84 370 tis. EUR na sumu 175 614 tis. EUR a v poslednom štvrťroku, so sklzom cyperských investícii vo výške 111 272 tis. EUR, boli financie investované v sume 64 342 tis. EUR. » Podľa údajov NBS druhým najväčším podielom v objeme 46,45% na príleve PZI v roku

2012 prispelo Česko s celkovými zahraničnými investíciami v sume 487 567 tis. EUR. Česko v prvom štvrťroku na PZI investovalo sumu 41 111 tis. EUR. V druhom štvrťroku Česko preinvestovalo o 75 245 tis. EUR viac, čo predstavovalo sumu 116 356 tis. EUR. Prílev PZI od českých investorov mal počas dvoch rokov tendenciu rastu. V treťom štvrťroku Česko investovalo s poklesom o 10 684 tis. EUR sumu 105 672 tis. EUR. Vo štvrtom štvrťroku Česi k celkovým investíciám prispeli, s rastom o 118 756 tis. EUR, sumou 224 428 tis. EUR. » Ostatné krajiny sa na príleve PZI na Slovensku podieľali v poradí: Kórejská Republika

s 22,909% podielom, Rakúsko s podielom 21,647%, luxembursko s 3,343% podielom, Francúzsko s 2,647% podielom, Malta s 1,87% podielom, investície Talianska predstavovali 1,851% účasť, investície z Belgicka 0,279% a Švajčiarsko sa podieľalo v objeme 0,22% na celkovom príleve PZI. Podľa štatistických údajov NBS je v tabuľke zaznamenaný aj záporný

prílev priamych zahraničných investícií na slovensko v roku 2012 i JANA FIľARSKá

Prílev PZI v roku 2012

1. štvrťrok

2. štvrťrok rozdiel 3.

štvrťrok rozdiel 4. štvrťrok rozdiel Spolu Spolu

v %

belgicko 2 925 2 925 0,279

cyprus 242 602 259 984 17 382 175 614 -84 370 64 342 -111 272 742 542 70,741

Česko 41 111 116 356 75 245 105 672 -10 684 224 428 118 756 487 567 46,450

Francúzsko 5 123 5 123 14 318 9 195 8 346 -5 972 27 787 2,647

Holandsko 38315 -36 191 -74 506 -234 948 -198 757 -348 965 -114 017 -581 789 -55,427

Kórejská republika 0 119 982 119 982 120 482 500 240 464 22,909

luxembursko 8 785 8 785 8 790 5 17 512 8 722 35 087 3,343

Malta 0 0 19 624 19 624 19 624 1,870

Nemecko 3 217 3 213 -4 -39 542 -42 755 -117 359 -77 817 -150 471 -14,335

Poľsko 0 0 1 340 1 340 1 340 0,128

Rakúsko 9 007 84 379 75 372 43 782 -40 597 90 053 46 271 227 221 21,647

Spojené kráľovstvo 0 -12 944 -12 944 -11 444 1 500 -24 388 -2,323

Švajčiarsko 3 197 3 197 -982 -4 179 99 1 081 2 314 0,220

Taliansko 0 2 257 2 257 17 177 14 920 19 434 1,851

Spolu prílev PZI 334 252 444846 110 594 181 999 -262 847 88 560 -96 364 1 049

657 100,00


prílev PZI. Najväčším prepadom investícii sa teritoriálne podieľalo Holandsko vo výške - 581 789 tis. EUR. » Štvrťročný priebeh prílevu PZI podľa jednotlivých teritoriálnych území na Slovensku podľa štvrťročných etáp v roku 2012 je graficky

znázornený na obrázku č. 1.

oBR. 1: PREHľAD PRíLEVU PZI NA SLoVENSKo V RoKU 2012 V ŠTVRťRoČNýCH

» » » » » » » » » » » » » »

zdroj: vlastné výpočty podľa tabuľky č. 1 » » V prvom štvrťroku 2012 prílev PZI zo zahraničia predstavoval sumu 334 252 tis. EUR z celkového objemu celoročných zahraničných

investícií. V druhom štvrťroku, s prírastkom 110 594 tis. EUR, bolo na Slovensku preinvestovaných 444 846 tis. EUR. Prílev investícií v treťom štvrťroku poklesol o 262 847 tis. EUR na sumu 181 999 tis. EUR. V poslednej etape roka 2012 zahraniční investori, so sklzom o 96 364 tis. EUR, preinvestovali sumu 88 560 tis. EUR. V prvom štvrťroku boli zahraničné investície v najväčšej miere investované Cyprom vo výške 242 602 tis. EUR, v druhom štvrťroku najviac finančných prostriedkov investovali opäť cyperské podniky, a to v sume 259 984 tis. EUR. Najvyšší prílev PZI v treťom štvrťroku bol opäť z Cyperského územia vo výške 175 614 tis. EUR. V poslednom štvrťroku bolo najviac finančných prostriedkov investovaných z Česka v objeme 224 428 tis. EUR z celkového prílevu PZI za posledný štvrťrok. Podľa grafického zobrazenia v uplynulom roku najväčší podiel v investíciách bol preinvestovaný v druhom štvrťroku a najmenej vo štvrtom štvrťroku.

prílev pzi v roku 2012 podľa krajov slovenska

» Z regionálneho pohľadu tok investícii smeroval tradične do najviac rozvinutých krajov. Členenie regiónov Slovenska podľa prílevu PZI na Slovensko roku 2012 v tis. EUR je zachytené v tabuľke č. 2.

TAB. 2: ČLENENIE KRAJoV SR PoDľA PRíLEVU PZI NA SLoVENSKo V RoKU 2012 V TIS. EUR

zdroj: http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/statistika-platobnej-bilancie/priame-zahranicne-investicie »

050 000

100 000150 000200 000250 000300 000350 000400 000450 000500 000

Príle

v PZ

I v

tis. E

UR

Štvrťroky 2012 334 252 444846 181 999 88 560

1 2 3 4

Prílev PZI podľa krajov 1. štvrťrok 2. štvrťrok rozdiel 3. štvrťrok rozdiel 4. štvrťrok rozdiel spolu %

bratislavský 313 242 383 082 69 840 137 887 -245 195 -21 034 -158 921 813 177 81,44

Trnavský 3 395 3 395 3 851 456 14 033 10 182 21 279 2,13

Trenčiansky 5 035 5 035 -18 503 -23 538 -17 735 768 -31 203 -3,13

Nitriansky 0 -7 971 -7 971 42 939 50 910 34 968 3,50

Žilinský 6 996 6 996 7 500 504 -2 965 -10 465 11 531 1,15

banskobystrický 0 -1 806 -1 806 -1 806 0 -3 612 -0,36

Prešovský 0 0 3 840 3 840 3 840 0,38

Košický 34 931 34 931 0 35 557 626 43 059 7 502 148 478 14,87

Prílev PZI podľa krajov spolu 348 173 433 439 85 266 156 515 -276 924 60 331 -96 184 998 458 100,00


» Podľa údajov NBS najväčší podiel PZI bol preinvestovaný v bratislavskom kraji, a to až v objeme 81,44% z celkových zahraničných investícií. V prvom štvrťroku investori do spoločností bratislavského kraja vložili čiastku až 313 242 tis. EUR. V druhom štvrťroku v sume 383 082 tis. EUR boli zahraničné financie opäť vložené v bratislavskom kraji, a to s prírastkom 69 840 tis. EUR. V treťom štvrť-roku, s poklesom o 245 195 tis. EUR, boli v celkovej výške 137 887 tis. EUR znova vložené do spoločností v bratislavskom kraji. Objem investícii v poslednej etape roka bol k dispozícii v košickom kraji v celkovej sume 43 059 tis. EUR. Najväčšia suma PZI na Slovensku v roku 2012 bola investovaná vo výške 813 177 tis. EUR v bratislavskom kraji, nasledovali investície v košickom kraji v sume 148 478 tis. EUR. Financie investorov smerovali vo výške 34 968 tis. EUR do nitrianskeho kraja, v sume 21 279 tis. EUR boli preinvestované v trnavskom regióne, v žilinskom kraji bolo preinvestovaných 11 531 tis. EUR a do prešovského kraja plynuli zahraničné investície v celkovej výške 3 840 tis. EUR. » » Najväčší podiel na celkových zahraničných investíciách, bol podľa údajov NBS, zaznamenaný v bratislavskom kraji v objeme 81,44%

z celkových investovaných finančných prostriedkov. Pre investorov bol zaujímavý aj košický kraj, kde preinvestovali takmer 14,87% z cel-kových PZI. V nitrianskom kraji tvoril prílev PZI 3,50% z celkových investícii, v žilinskom 1,15% a v prešovskom zahraniční investori vložili v súhrne 0,38% z celkových PZI. V kraji trenčianskom a banskobystrickom, podľa údajov NBS, boli štatisticky zaznamenané záporné investície. Nerovnomerný prílev investícii zo zahraničia súvisí s regionálnymi rozdielmi v jednotlivých krajoch, ktorý je spôso-bený ich ekonomickým, sociálnym a kultúrnym rozvojom, umiestnením strategických podnikov, vytvorenej infraštruktúry, pracovnej sily a vzdelanostnej úrovne. » » Grafický prehľad vložených investícií v jednotlivých štvrťrokoch je znázornený na obrázku č. 2.

oBR. 2: PREHľAD PRíLEVU PZI NA SLoVENSKo V KRAJoCH V RoKU 2012 PoDľA ŠTVRťRoKoV

zdroj: vlastné výpočty podľa tabuľky č. 2

» Podľa jednotlivých štvrťrokov v roku 2012 bol prílev PZI v prvom štvrťroku v objeme 348 173 tis. EUR, a to v kraji bratislavskom a ko-šickom. V druhom štvrťroku bolo najviac zahraničných prostriedkov preinvestovaných v kraji bratislavskom, trnavskom, trenčianskom, žilinskom a košickom, čo tvorilo sumu 433 439 tis. EUR. V treťom štvrťroku s poklesom na finančnú čiastku 156 515 tis. EUR sa investori zamerali na všetky kraje Slovenska okrem prešovského kraja. V poslednom štvrťroku bol zaznačený opäť úbytok zahraničných financií, a to až na sumu 60 331 tis. EUR. Prílev investícii zo zahraničia v roku 2012 na Slovensku bol zaznamenaný v každom kraji.

»

vplyv pzi na nezamestnanosť slovenska » » Jedným z hlavných cieľov zahraničných investorov, prečo investovať na Slovensku, je úspora nákladov. Pre investorov, v rámci znižova-

nia nákladov, patrí mzda k jedným z artiklov úspor. Na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami v Európe bola v roku 2012 zaznamena-ná jedna z najnižších minimálnych miezd. Porovnanie minimálnych miezd vo vybraných krajinách EÚ je znázornené v tabuľke č. 3.

050 000

100 000150 000200 000250 000300 000350 000400 000450 000500 000

Príle

v PZ

I vtis

. EUR

Štvrťroky 2012 348 173 433 439 156 515 60 331

1 2 3 4



TAB. 3: PoRoVNANIE MINIMáLNyCH MIEZD Vo VyBRANýCH KRAJINáCH Eú V EUR

» » » » » » » » » » »

zdroj: http://www.finance.sk/spravy/finance/102786-minimalna-mzda-na-slovensku-a-v-eu » » Podľa údajov v tabuľke Slovensko s minimálnou mzdou vo výške 327,20 zaostáva za

ostatnými krajinami. V luxembursku bola v roku 2012 vyplácaná minimálna mzda vo výške 1801,49 EUR, v írsku 1 461,85 EUR, v Belgicku 1 443,54 EUR, čo je minimálne o päťnásobok viac v porovnaní s minimálnou mzdou na Slovensku. Za Slovenskom zaostáva už len Česko s minimálnou mzdou vo výške 310,23 EUR, Maďarsko v sume 295,63 EUR a Bulharsko s minimálnou mzdou vo výške 138,05 EUR. Záujem investorov zo zahraničia je, spolu so zni-žovaním nákladov, optimalizovať dane z príjmov. Ich zámerom je investovať v krajinách nie-len s nižšou minimálnou mzdou, ale aj nízkou sadzbou dane z príjmov právnických osôb (PO). Podľa tabuľky č. 3 má Slovensko v porovnaní zo západnými krajinami nižšiu sadzbu dane z príjmov PO. V roku 2012 slovenské podniky zdaňovali svoje príjmy sadzbou dane z príjmov PO na úrovni 19%. Podobne zdaňovali svoje príjmy aj podniky v Česku a Poľsku. Nižšie dane z príjmov boli odvádzané už len v írsku v sadzbe 12,5% a v Bulharsku v sadzbe 10%. Vzhľadom na mzdový, odvodový a daňový systém Slovensko v súvislosti s udržaním záujmu investorov v roku 2012 poskytlo 10 stimulov v celkovej výške 121 191 498 EUR. Stimuly pre udržanie zahraničných investorov, najmä s príchodom automobiliek, predstavujú daňové vý-hody, dotácie na novovytvorené pracovné miesta a ich udržanie, príspevky na rekvalifikáciu zamestnancov, dotácie na investičný majetok podnikov a štátne environmentálne príspevky. Pre rok 2012 bolo naplánované vytvorenie 2 412 pracovných miest, pričom jedno pracovné miesto bolo dotované sumou 50 245 EUR. Toto opatrenie na udržanie zamestnanosti sa však ukazuje ako veľmi drahé a postupne dochádza ku kritike najmä zo strany stredných a malých podnikateľov, ktorí sa cítia byť diskriminovaní.

TAB. 4: VýVoJ NEZAMESTNANoSTI NA SLoVENSKU V RoKU 2012

» » » »

zdroj: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48056 » » Prílev PZI na Slovensku vplýva aj na mieru nezamestnanosti. Nezamestnanosť sa na

Slovensku v roku 2012 udržiavala na rovnakej úrovni. V prvom štvrťroku miera nezamest-nanosti predstavovala 14,1% s počtom 380,3 tis. nezamestnaných, v druhom štvrťroku miera nezamestnanosti klesla na 13,6% s počtom 368 tis. nepracujúcich, s veľmi malým rozdielom, v objeme 13,7% a počtom 371,3 tis. nezamestnaných, bol zaznamenaný vývoj nezamestna-nosti v treťom štvrťroku. V poslednom štvrťroku miera nezamestnanosti stúpla na 14,4% s počtom 390,4 tis. nezamestnaných. Slovensko sa tak svojou mierou nezamestnanosti, oproti Rakúsku, kde nezamestnanosť dosiahla v roku 2012 4,5% úroveň, luxembursku s 5,1% úrovňou, Nemecku s 5,4% a Holandsku s 5,6%, zaradilo ku krajinám s najvyšším počtom nezamestnaných s nelichotivým 5. miestom v rebríčku nezamestnanosti. Práve v súvislosti s vysokou mierou nezamestnanosti na Slovensku, sú zahraničným investorom pod vplyvom prílevu PZI, ponúkané rôzne vyššie spomínané stimuly. Riešením Slovenska by preto nemalo

byť len poskytovanie stimulov pre investorov, ale aj zaviazanie investorov k vykonávaniu ekonomickej činnosti aj po uplynutí poskyt-nutých výhod.

záver

» Cieľom príspevku bolo poukázať na prílev PZI investovaných na Slovensku, a ich vplyv na mieru zamestnanosti na Slovensku a dôvody investorov, prečo investovať na Slovensku. Prílev PZI je pre investorov zaují-mavý kvôli znižovaniu nákladov, t.j. lacnejšej pracovnej sily, daňovému zaťaženiu podnikov a rôznych stimulov ponúkaných slovenskou vládou. Vplyvom hospodárskej krízy sa však na Slovensku zvýšila miera nezamestnanos-ti, a tým aj prehĺbenie regionálnych rozdielov, ktoré sa prejavili aj v príleve PZI. V oblasti daňového zaťaženia, v tomto roku už s 23% sadzbou na daniach z príjmov právnických osôb, sa Slovensko pre zahraničných in-vestorov stáva investične nezaujímavým. Mzdové a daňové zaťaženie je kompenzova-né rôznymi stimulmi, ktoré však neprospie-vajú rastu domácich podnikov. Úlohou vlády by malo byť prehodnotenie podnikateľských podmienok nielen z pohľadu zahraničných investícií, ale aj s prihliadnutím na domácich stredných a malých podnikateľov, vytvárať nové pracovné miesta nielen pre dlhodobo nezamestnaných, ale aj absolventov škôl a upraviť daňový a mzdový systém. ¦

literatúra:

[1] Hošková, A. (2011). Vplyv priamych

zahraničných investícii na ekonomiku

Slovenska. 2001. BIATEC. 2001. roč. 9.

[2] http://www.nbs.sk/sk/statistic-

ke-udaje/statistika-platobnej-bilancie/

priame-zahranicne-investicie

[3] http://sk.volkswagen.sk/sk/Podnik/

Cisla_a_fakty.html

[4] http://www.kia.sk/index.

php?context=208

[5] http://www.finance.sk/spravy/finan-

ce/102786-minimalna-mzda-na-sloven-

sku-a-v-eu

[6] http://www.finance.sk/hospodarstvo/

zivot-v-eu/dane-v-eu/

[7] http://portal.statistics.sk/showdoc.

do?docid=48056

Krajina v EÚ min. mzda v EUR

Sadzba dane PO v% Krajina v EÚ min. mzda

v EURSadzba dane PO v%

belgicko 1443,54 33,99 Maďarsko 295,63 21,28

bulharsko 138,05 10 Malta 679,87 35

ČR 310,23 19 Holandsko 1446,6 20-25,5

írsko 1461,85 12,5 Poľsko 336,47 19

Grécko 876,62 25 Portugalsko 565,83 26,5

Španielsko 748,3 30 Slovinsko 763,06 22

Francúzsko 1398,37 33,33 Slovensko 327,2 19

luxembursko 1801,49 30,38 Spojené kráľovstvo 1201,96 30

Rok 2012 1. štvrťrok 2. štvrťrok 3. štvrťrok 4. štvrťrok

Počet nezamestnaných v tis. 380,3 368,0 371,3 390,4

Miera nezamestnanosti v % 14,1 13,6 13,7 14,4


» „Jedným z hlavných cieľov zahraničných investorov, prečo investovať na Slovensku, je úspora nákladov.“


internacionalizácia vysokého školstva a zvyšovanie jeho kvality internationlism of hiGher education and improvement of its quality HeIdy scHwaRcZOVá* leNka DUbOVICká**abstrakt: Nová stratégia EÚ 2020 určuje dva základné smery ďalšieho rozvoja vysokého školstva: internacionalizáciu a zvyšovanie jeho kvality. Tieto

zámery sú v súlade s požiadavkami globalizujúceho sa trhu práce a liberalizáciou trhu s vysokoškolským vzdelávaním. cieľom článku

je poukázať na základné princípy internacionalizácie vysokého školstva v kontexte vplyvu na kvalitu a zamestnateľnosť absolventov.

Diskutované sú existujúce kritéria na hodnotenie miery internacionalizácie vzdelávacej inštitúcie renomovanými agentúrami a doterajšie

výsledky internacionalizácie vysokého školstva v podmienkach Slovenska. V závere sú naznačené smery rozvoja internacionalizácie

európskych univerzít v súlade so Stratégiou EÚ 2020.

kľúčové slová: Internacionalizácia; Kvalita; Smery rozvoja internacionalizácie.

abStract:new strategic eU 2020 determinates two major ways of further development of higher education: internationalism and quality improvement.

these strategies are consistent with requirements of globalized labor market and liberalization of high education market. the aim of this

article is to point out at basic principles of higher education internationalism in the context of influence on quality and employment

of graduates. the existing criteria on evaluation of rate of internationalization of education institution by reputable agencies and also

contemporary results of internationalism of higher education in Slovakia are discussed. in the conclusion the ways of development of

internationalism of european universities are traced with respect of strategy eU 2020.

Key wordS: internationalism; Quality; the tendencies of internationalism development.

* Dr. h.c. ing. Heidy Schwarczová, PhD. – riaditeľka a zakladateľka Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici

** ing. lenka Dubovická, PhD. – odborný asistent; Stredoeurópska vysoká škola v Skalici

1 inter-nacionalizácia, kvalita a zamestnateľnosť absolventov

» V súčasnosti existujú rôzne definície internacionalizácie, ktoré vychádzajú jednak z Bolonskej deklarácie (1999) ako aj publikácií viacerých autorov, ale tiež v dô-sledku permanentných snáh o rozšírenie Všeobecnej dohody o obchode a službách (GATS) na služby poskytované vysokoškol-skými inštitúciami. Najčastejšie sa stretá-vame s dvoma protichodnými stanoviskami. Jedno stanovisko (zaujaté väčšinou vyso-koškolských inštitúcií) pod pojmom inter-nacionalizácia vysokého školstva rozumie širokú škálu výskumných a pedagogických aktivít, ktorých obsah sa internacionalizuje, ako aj akademických mobilít. Druhé stano-visko, podporované zástancami globalizácie systému vysokoškolského vzdelávania, chápe internacionalizáciu vysokoškolského vzdelávania ako medzinárodný obchod so vzdelávacími službami. » V kontexte s uvedeným je potrebné

vysvetliť aj termíny internacionalizácia a globalizácia, ktoré sa v bežnom živote vzájomne zamieňajú. Avšak existujú štúdie, kde autori tieto pojmy diferencujú, napr. Knight (2005) považuje internacio-nalizáciu za odpoveď, katalyzátor a základ pre globalizáciu, podľa Scotta (2005) inter-nacionalizácia vysokých škôl je reakciou na globalizáciu trhu práce. Currie (2003) odlišuje internacionalizáciu a globalizáciu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, pričom vychádza z definície pojmu glo-balizácia, ktorá reprezentuje neoliberálnu ekonomickú ideológiu a jej materialistické stratégie orientované na zvyšovanie zisku a posilnenie postavenia nadnárodných kor-porácií. Globalizácia sa začala v ekonomike, dnes zasahuje do všetkých oblastí, vrátane výskumu a vzdelávania. » Podľa Bolonskej deklarácie (1999)

základnou podmienkou internacionalizácie školstva je reformácia vysokoškolských vzdelávacích systémov v krajinách Európskej únie, aby sa stali v čo naj-širšej miere porovnateľné. Doterajšie výsledky tohto procesu sú spojené najmä s úspešným zavedením trojstupňového vysokoškolského vzdelávania (bakalárske, magisterské a doktorandské) a hodnotenia vedomosti kreditmi podľa jednotnej stup-nice (ECTS). Popri týchto dôležitých štruk-turálnych zmenách reformy sa orientujú aj

na všestrannú podporu výmeny študentov, vedeckých a pedagogických pracovníkov, čo prispieva k odstráneniu bariér na vytvorenie plne integrovaného spoločného európskeho výskumného priestoru (ERA - European Research Area). » Uvedené výsledky sú nepochybným

úspechom bolonského procesu, avšak otvorené diskusie poukazujú na pretrváva-júce rozdiely najmä v kvalite vzdelávania. Vplyvom spoločnosti založenej na poznat-koch, globalizácie a moderných informač-ných a telekomunikačných technológií sa od študijných programov vyžaduje akceptácia zmien, náväznosť a podmienenosť jednotli-vých teoretických a odborných disciplín ako aj porovnateľnosť s renomovanými univerzi-tami. Skutočnosť, že trh s VŠ vzdelávaním sa stáva internacionálnym, podnecuje národné vzdelávacie systémy na celom svete ale aj samotné univerzity k vytvoreniu moderných koncepcií a systematickému zvyšovaniu kvality vzdelávania s cieľom zabezpečenia konkurencieschopnosti v globálnom svete. » Čo sa týka slovenských vysokých škôl,

na základe početných diskusií na túto tému sa poukazuje na ich klesajúcu kvalitu, výnimku tvorí iba niekoľko málo verejných a privátnych vysokých škôl. Je paradoxom, že tento stav pretrváva napriek deklaro-vanej európskej stratégii budovania vzde-lanostnej ekonomiky. Domnievame sa, že k skvalitneniu študijných programov by prispela predovšetkým reálna právomoc a zodpovednosť určených garantov od-boru vo viacerých školách, kde sú často presadzované krátkodobé obmedzené záujmy konkrétnych pedagógov na jednot-livých predmetoch, často už neaktuálnych so zastaranými metódami výučby. Keďže verejné zdroje v súčasných podmienkach globálnej krízy sa nemôžu zvyšovať pro-porcionálne každoročne zvyšujúcemu počtu študentov a vysokých škôl, je ne-vyhnutné zabezpečiť viaczdrojové financo-vanie. V tejto súvislosti treba poukázať na význam súkromných univerzít a nadácii, ktoré pružnejšie reagujú na požiadavky trhu práce a vysokoškolského vzdelávania. Taktiež je potrebné oceniť výsledky ich úsilia zamerané na posilnenie medziná-rodnej spolupráce cestou ponuky atrak-tívnych študijných programov v kombinácii s modernými formami výučby vyhovujúcich požiadavkám zahraničných študentov. » Vo vzťahu k internacionalizácii vyso-

koškolského vzdelávania sa objavuje nový termín „zamestnateľnosť“ vo všetkých oficiálnych dokumentoch bolonského pro-cesu ako kľúčový koncept. Tento pojem je nemožné stotožňovať s pojmom „zamest-nanosť“ a nemôže sa merať mierou zamest-nanosti absolventov vysokých škôl. Napr. Knight (2005) definuje zamestnateľnosť

ako súbor úspešných výsledkov – zruč-nosti, pochopenie a personálne vlastnosti, ktoré spôsobujú, že absolventi sú pravde-podobne viac schopní nájsť si zamestnanie a byť úspešní v nimi vybranom zamestna-ní, z čoho majú úžitok oni sami, spoločnosť a ekonomika. Preto úsilie o internacionali-záciu školstva je chápané v úzkom kontex-te kvality vzdelávacích inštitúcií a zamest-nateľnosti ich absolventov. Preto vysoké školy musia byť viac než kedykoľvek pred tým aktívne v neustálom zvyšovaní kvality výskumu a vzdelávania s cieľom zlepšenia potenciálu zamestnateľnosti absolventov.

2 hodnotenie procesov internacionalizácie vysokých škôl

» V súčasných podmienkach globalizácie zamestnateľnosť absolventov vysokých škôl závisí aj od medzinárodnej reputá-cie univerzít. Aby vysoká škola dosiahla uznanie v Európe a vo svete, musí hodnotiť kvalitu svojich procesov podľa štandard-ných kritérií a zverejňovať výsledky. Ako vyplýva z publikovaných rebríčkov kva-lity univerzít, pri porovnávaní kvality sa zohľadňuje kategória vysokej školy. Napr. podľa rankingu Times Higher Education sú univerzity zatriedené do týchto vedec-kých oblastí: technické vedy a informačné technológie (IT), lekárske a biomedicínske vedy, prírodné vedy, sociálne vedy, umenie a humanitné vedy. Existujúce systémy hodnotenia univerzít spravidla sledujú indikátory kvality výskumu a vzdelávania. Na stanovenie stupňa internacionalizácie (tzv. indexu internacionalizácie) renomo-vané agentúry najčastejšie používajú tieto kritéria: »

a) kritéria na hodnotenie internacionali-zácie vedeckovýskumnej činnosti

• pomer počtu grantov získaných z medzinárodných zdrojov k celkovému

počtu grantov získaných v danom období z cudzích zdrojov,

• pomer finančných prostriedkov získaných na medzinárodné projekty k celkovému objemu cudzích zdrojov v danom období,

• počet usporiadaných medzinárodných vedeckých konferencií,

• počet zahraničných pracovných ciest,• počet zahraničných návštev,• počet knižných publikácií vydaných v cudzom jazyku,

internacionalizácia vysokého školstva a zvyšovanie jeho kvality i HEIDY SCHWARCZOVá – lENKA DUBOVICKá

vedecký obzor i ScIENTIFIc Horizon i ROČNíK 5, Č. 152

• počet vedeckých článkov uverejnených v indexovaných zahraničných časopisoch,• počet citácií na jedného učiteľa podľa

medzinárodného citačného indexu,• počet hosťujúcich výskumných pracovní-

kov zo zahraničia;b) kritéria na hodnotenie internacionali-

zácie vyučovacieho procesu• počet študijných programov poskytova-

ných v cudzom jazyku,• počet hosťujúcich profesorov zo zahraničia,• podiel zahraničných študentov na

celkovom počte študentov,• podiel zahraničných doktorandov na

celkovom počte študentov doktorandské-ho štúdia,

• počet zahraničných študentov v rámci výmenných pobytov,

• počet domácich študentov, ktorí absol-vovali výmenný pobyt na zahraničnej univerzite,

• počet prednáškových pobytov realizova-ných učiteľmi (učiteľské mobility),

• podiel absolventov so spoločným alebo dvojitým diplomom k celkovému počtu absolventov.

» » Je dôležité, aby uvedené kvantitatívne

ukazovatele internacionalizácie vysokej školy boli doplnené kvalitatívnymi ukazo-vateľmi, napr.: »

• hodnotenie dosiahnutého stavu zahranič-nými expertmi,

• výsledky spätnej väzby od študentov,• hodnotenie zamestnávateľov absolventov.

» Zistenie miery plnenia uvedených kritérií je významným informačným zdrojom na podporu rozhodovania pre vedenie univerzít a fakúlt, ktoré nesie plnú zodpovednosť za umiestnenie v publikovaných rebríčkoch kvality poskytovaného vzdelávania. Pretože je v zaujme univerzít presvedčiť potenciál-nych zákazníkov a partnerov výsledkami dosiahnutými v konkurenčnom boji na glo-bálnom trhu VŠ vzdelávania.

3 internacionalizácia - nástroj na zvýše-nie kvality sloven-ských univerzít

» V súlade so stratégiou Európa 2020 sú za hlavné nástroje internacionalizácie

vysokého školstva považované:• mobilita – vysielanie / prijímanie

študentov a akademikov medzi vš eÚ na čiastočné štúdium alebo získavanie študentov na plné štúdium z eÚ i mimo eÚ (z „tretích krajín“);

• vzdelávacie projekty – vytváranie kon-zorcií so spoločnými záujmami (spoločné študijné programy ako najprogresívnejšia forma);

• siete – tematické / záujmové združenia VŠ v európe i vo svete.

» » Na základe dostupných štatistic-

kých údajov sa pokúsime prezentovať čiastkové výsledky internacionalizácie VŠ vzdelávania na Slovensku v kontexte porevolučných transformačných procesov po roku 1989. Ukončenie direktívneho plánovania a pro-extenzívny model finan-covania školstva podnietili masifikáciu VŠ vzdelávania: počet vysokých škôl narástol z 13 v roku 1989 na 40 v roku 2012 (z toho 20 verejných, 3 štátne, 13 súkromných, 4 zahraničné VŠ) (http://www.minedu.sk/vy-soke-skoly-v-sr/), počet študentov z pore-volučných 63 000 sa o dvadsať rokov neskôr zvýšil na takmer štvrť milióna (http://www.uips.sk). Internacionalizácia v rokoch 1990-2012 sa týkala najmä troch oblastí:

• európska spolupráca – tempuS, Socrates, leonardo da Vinci, llp – otvorenie systémov VŠ vzdelávania v strednej a východnej európe, prienik vš Sr a krajín eÚ (mobilita študentov, vytváranie konzorcií, sietí);

• regionálna spolupráca krajín – phare, ceePuS, medzinárodný vyšehradský fond – vytváranie konzorcií / sietí / mobilita;

• bilaterálna spolupráca – napr. rakúsko-slovenská spolupráca, fulbrightov program, nil a iné iniciatívy.

» Po roku 1990 sa Slovensko stáva kra-jinou s otvorenou ekonomikou, ale zatiaľ nedosahuje adekvátnu úroveň internacio-nalizácie VŠ vzdelávania. Treba uviesť, že prevládali mobility slovenských študentov a prednáškové pobyty vedecko-peda-gogických pracovníkov, medzinárodná dimenzia sa dosahuje najmä v doktorand-skom štúdiu. Na študentskú (kreditovú) mobilitu prichádza na Slovensko asi 0,5 % študentov v pomere k celkovému počtu študentov na Slovensku. V roku 2011 na Slovensku študovalo okolo 9 461 zahra-ničných študentov, čo je 4,4 % z celkového počtu študentov (http://www.uips.sk ), čo v porovnaní napr. s Rakúskom, kde podiel zahraničných študentov tvorí 15,1 %, vo Švajčiarsku – 14,9 %, vo Veľkej Británii

– 15,3 % (Kahanec, Králiková, 2011). » Čo sa týka migrácie slovenských

študentov za VŠ vzdelávaním, pozoruje-me 575 % nárast od akademického roka 1998/99 (v zahraničí študovalo 4 428 Slovákov) do akademického roka 2006/07 (v zahraničí študovalo 25 466 Slovákov). Tento trend naďalej pretrváva, podľa ak-tuálnych štatistík študuje v zahraničí už vyše 30 000 slovenských študentov, čo je viac ako 13 % v pomere k celkovému počtu VŠ študentov na Slovensku. Príčin tohto nepomeru je viac, napr. jazyková bariéra, uzavretosť nášho vzdelávacie-ho systému, nízka atraktivita strednej Európy, nevýrazná perspektíva uplatnenia na našom trhu práce, ale aj to, že naše VŠ nefigurujú v žiadnych popredných rebríč-koch univerzít. » Pritom si treba uvedomiť, že nejde iba

o zdroj zvyšovania finančných prostriedkov pre školstvo, internacionalizácia zasahuje oveľa ďalej. Podľa OECD až 25 % zahra-ničných študentov si mení účel pobytu zo štúdia na prácu. Prieskumy ukazujú, že cudzinci – absolventi VŠ sa lepšie integrujú do majoritnej spoločnosti, a teda nepred-stavujú riziko „sociálne neprispôsobivého“ správania sa. Zahraničný, spravidla platia-ci študent vyžaduje kvalitu za rozumnú cenu, tak sa vytvára tlak na poskyto-vanie kvalitných programov v cudzom jazyku a zároveň predpoklad pre rozvoj spoločných študijných programov so za-hraničnými univerzitami a inovatívnych foriem výučby (e-learning, telemosty). Zvyšovanie kvality pedagogického proce-su má pozitívny vplyv na domácich štu-dentov. Ďalej tu ide aj o efekt tzv. „kultúr-nej diplomacie“, pretože VŠ štúdium je čas nadväzovania pevných osobných vzťahov, ale aj profesionálnych kontaktov (mož-nosť budovať obchodné a kultúrne vzťahy s absolventmi, ktorí sa vrátili domov, resp. pokračujú v kariére v inej krajine). Kontakt so zahraničnými spolužiakmi na domácej VŠ umožňuje domácim študen-tom spoznávať kultúru, spôsob myslenia a riešenia problémov z inej perspektívy. Takto získavajú cenné zručnosti z oblasti multikulturalizmu, ktoré sú prínosom pre prácu v medzinárodných firmách. Takáto „internacionalizácia doma“ je lacnejšia ako mobilita v zahraničí. » Preto je potrebné zatraktívniť slovenské

VŠ v zahraničí najmä budovaním atraktív-nych a kvalitných cudzojazyčných študijných programov, zjednodušiť administratívne procesy vo vzťahu k vstupu na Slovensko a povoleniu pobytu pre študentov mimo EÚ, prideľovať časť dotácií podľa výsledkov v medzinárodných aktivitách a poskytnúť finančné zdroje pre zahraničných partnerov.


vedecký obzor i ScIENTIFIc Horizon i ROČNíK 5, Č. 1 53

záver

» Znižovanie výdavkov na vysoké školstvo z verejných zdrojov a tlak na viaczdrojové financovanie vedie k lokálnej, regionálnej a globálnej súťaží o finančné prostriedky a študentov. Úspešnosť na medzinárodnom trhu vzdelávania je preto podmienená medzinárodným rozmerom študijných programov s možnosťou vy-učovania v cudzom jazyku, zapájaním sa do medzinárodných výskumných a vzde-lávacích sietí. Hlavným cieľom ďalšieho rozvoja internacionalizácie európskych univerzít je, aby sa Európa stala príťažli-vým regiónom pre študentov, výskumní-kov a pedagógov z celého sveta. Členovia EUA (European University Association) spolu s národnými konferenciami rek-torov úspešne pokračujú v popularizácii bolonského procesu a vysvetlení cieľov pre jeho ďalší rozvoj medzinárodným partnerom. Univerzity vyzývajú Európsku komisiu a vlády jednotlivých štátov na podporu procesu internacionalizácie, aby prostredníctvom vytvárania flexibilných nástrojov financovania podporovali vysoké školy pri realizácii dlhodobých medziná-rodných stratégií a akademických mobilít. Univerzity vyzývajú národné vlády vniesť zmeny do migračných zákonov a vízových povinností na rozšírenie európskej inter-nacionalizácie. Dôležitou podmienkou ďal-šieho rozvoja internacionalizácie je aktívna účasť medzinárodných partnerov. ¦

literatúra:

[1] CURRIE, J. at al. (2003). Globalizing

practices and university respones:

European and Anglo-American

differences. Westport: Praeger Pub,

2003.

[2] KAHANEC, M. – KRálIKOVá, R. (2011).

Higer Education Policy and Migration:

The Role of International student

Mobility. In CESifo DICE Report 4/2011, s.

20-27.

[3] KNIGHT, J. (2005). Higher Education

in the Trade Context of GATS. Adapted

version of the report for the Unesco

seminar on Academic mobility in

Trade Envonment – Issues, Risks,

Opportunities. June 2005.

[4] Ministerstvo školstva SR. Dostupné

na: http://www.minedu.sk/

vysoke-skoly-v-sr/

[5] Národný strategický referenčný rámec.

Dostupné na: http://www.nsrr.sk

[6] SCOTT, K. (2005). The global dimension:

internationalising higher education,

Internationalisation in higher edu-

cation: European responses to the

global perspective. In: EAIE publication.

Amsterdam: D. Radraaier, 2005, s. 8-22.

[7] Sprievodca bolonským procesom.

Slovenské vysoké školy a bolonský

proces. Bratislava: Saaic, - NK

Sokrates, 2006, s. 13.

[8] Stratégia EÚ 2020. Dostupné na: http://

www.ec.europa.eu/eu2020

[9] Ústav informácií a prognóz školstva.

Dostupné na: http://www.uips.sk



pravidlá zákazu diskriminácie v štátnej službe na slovenskurules for prohibition of discrimination in the civil service in slovakia

VladImíR GecelOVský *abstrakt: cieľom tohto článku je poukázať na právnu úpravu zákazu diskriminácie v štátnozamestnaneckých vzťahoch na Slovensku. Poznatky pre

článok boli získané skúmaním právnej úpravy v krajinách EU ako aj z vlastnej skúsenosti. Článok identifikuje a zovšeobecňuje základné

pojmy a prístupy v štátnej službe a vymedzuje priestor na jej zlepšenie.

kľúčové slová: Štátna služba; Štátny zamestnanec; Diskriminácia; Riadenie štátnej služby.

abStract:the aim of this article is to highlight the rules of non-discrimination in civil service employment relations in Slovakia. Lessons for the

article were obtained by examining the legislation in EU countries as well as from my own experience. Article identifies and generalizes

the basic concepts and approaches in the civil service and defines the scope for improvement.

Key wordS: civil service; civil servant; discrimination; civil service management.

* doc. JuDr. vladimír Gecelovský, cSc., Stredoeurópska vysoká škola v Skalici

teoretický rozbor

» Služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnymi zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom, naj-mä pokiaľ ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vzdelávanie, príležitos-ti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Právo na prijatie do štátnej služby sa zaručuje rovnako všetkým občanom vrátane podmienok a spôsobu uskutočňovania výberového konania alebo výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitným predpisom. V štátnozamestnaneckých vzťahoch je zakázaná diskriminácia štátnych zamest-nancov a občanov, ktorí sa uchádzajú o štátnu službu, z dôvodu pohlavia, sexuál-nej orientácie, náboženského vyznania ale-bo viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu alebo etnického pôvodu, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, veku, manžel-ského stavu, rodinného stavu, povinností k rodine, členstva alebo činnosti v politickej strane alebo v politickom hnutí, v odbo-rovej organizácii, v inom združení alebo z dôvodu iného postavenia. Služobný úrad a štátny zamestnanec nesmú vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich zo štátno-zamestnaneckého pomeru zneužívať na ujmu iného štátneho zamestnanca alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie ich ľudskej dôstojnosti. Služobný úrad ne-smie štátneho zamestnanca akýmkoľvek spôsobom postihovať alebo znevýhodňo-vať preto, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru. Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochra-ny v služobnom úrade alebo na súde. Rovnako sa môže tejto ochrany domáhať občan, ktorý sa uchádza o štátnu službu. Služobný úrad je povinný na podnet štát-neho zamestnanca alebo občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, bez zbytoč-ného odkladu odpovedať, vykonať nápravu a odstrániť následky nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania (Gecelovský, V.,Prešov, 2004). » Veľká pozornosť je diskriminácii veno-

vaná predovšetkým v právnych oblastiach a to preto, aby bolo možné diskriminácii

čo najefektívnejšie predchádzať, brániť jej, vytvárať prostredie rovné pre všetkých. Z hľadiska právnych noriem sa definícií diskriminácie venujú právne akty, či mnohostranné medzinárodné dohovory a zmluvy. Právo nebyť diskriminovaný, vychádzajúce zo všeobecnej požiadavky rovnosti všetkých ľudí, je medzinárodnými aj vnútroštátnymi dokumentmi vyhlaso-vané za základné ľudské právo (Gomien, D., Bratislava, 1999). Napriek právnemu zakotveniu sa aj v súčasnosti stretávame s predsudkami a znevýhodňovaním istých skupín alebo jednotlivcov v rozličných ob-lastiach života. Základným, no v žiadnom prípade nie jediným nástrojom, ktorý majú štáty a každá vyspelá spoločnosť v boji pro-ti porušovaniu ľudských práv k dispozícií, je dôsledná právna úprava. Presné, detailné a komplexné zákonné zakotvenie zákazu diskriminácie je významným faktorom, ktorý pomáha riešeniu nerovného zaob-chádzania napríklad s minoritami, etnicky, rasovo, nábožensky, sexuálne alebo inak sa líšiacimi skupinami nachádzajúcimi sa v rámci rôznych spoločenstiev a zoskupení ľudí. Prvé medzinárodné zmluvy aspoň sčasti upravujúce ľudské práva sa začali objavovať na začiatku dvadsiateho sto-ročia. Predstavujú ich napríklad Parížske dohovory (1904 a 1910), ktoré sa venovali zákazu obchodu so ženami, Bernský do-hovor o zákaze nočnej práce žien (1906) a Ženevský dohovor o potlačení obchodu so ženami a deťmi (1921). Tieto dokumenty však boli zamerané na reštrikciu proti neprístojnostiam, no vlastnému problému zabezpečenia princípu rovnosti mužov a žien sa nevenovali. Za prvé zakotvenie rovnosti mužov a žien na medzinárodnej úrovni sa tak považuje až Charta OSN (1945) a o tri roky neskôr Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948). Charta OSN je dokument zakladajúci Organizáciu spojených národov (United Nations) ako univerzálnu svetovú organizáciu s cieľom udržania svetového mieru a bezpečnosti, budovania priateľských vzťahov medzi ná-rodmi a podpory presadzovania a rešpek-tovania základných ľudských práv wa slo-bôd. Ustanovenie o rovnosti zaobchádzania a nediskriminácii je zakotvené v čl. 1 ods. 3, kde je vyjadrený jeden z cieľov OSN ako „Uskutočňovať medzinárodnú spoluprácu riešením medzinárodných problémov hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho alebo humanitného rázu podporovaním a posilňovaním úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez roz-dielu rasy, pohlavia, jazyka alebo nábožen-stva.“Všeobecná deklarácia ľudských práv bola prijatá a vyhlásená na Valnom zhro-maždení OSN v Paríži 10. decembra 1948. Nešlo však o právne záväzný dokument,

vyhlásenie malo formu odporučení, ktoré mali byť a následne aj boli obsahovo pre-vzaté do vnútroštátnych právnych poriad-kov (najmä do ústav jednotlivých štátov). Aj napriek nezáväznej povahe ide o jeden z najvýznamnejších dokumentov zakotvu-júcich moderný katalóg ľudských práv. Všeobecná deklarácia ľudských práv obsa-huje 30 článkov, ktoré sa týkajú rovnopráv-nosti všetkých ľudí, ich nároku na život, slobodu a osobnú bezpečnosť, ich práva na vlastníctvo majetku, na vlastné názory a vyznanie, ako aj práva slobodne sa zú-častňovať na kultúrnom živote spoločnosti. Význam deklarácie spočíva predovšetkým v tom, že je prvým uceleným vyjadrením požiadavky medzinárodnej komunity na vytvorenie zoznamu základných ľudských práv a slobôd, ktoré majú byť priznané všetkým ľuďom na celom svete (Posuch,M - Cibulka, ľ., Heuréka, 2003,). V preambule sa štáty hlásia k univerzálnemu uznaniu a hlavne dodržiavaniu vymenovaných práv a slobôd. Základné ustanovenia spojené so zákazom diskriminácie a požiadavkou rov-nosti sú obsiahnuté už v úvodných dvoch článkoch, čl. 1 stanovuje, že ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach, čl. 2 potom explicitne zakazuje diskrimi-náciu okrem iného aj na základe pohlavia. Princíp rovnosti sa premieta tiež do ďalších ustanovení, ako napr. čl. 16, ktorý zakotvu-je rovné príležitosti na uzavretie manžel-stva, čl. 21 požadujúci rovné volebné právo a rovný prístup k verejným funkciám, čl. 23 deklarujúci právo na prácu, spravodlivé pracovné podmienky a rovnaký plat za rovnakú prácu, alebo aj čl. 26 obsahujúci požiadavku rovného prístupu ku vzdelaniu. Princíp nediskriminovania, vychádzajúci zo všeobecnej požiadavky rovnosti všetkých ľudských bytostí, je v súčasnosti zakotvený vo všetkých dokumentoch na ochranu ľudských práv. (Napr. Všeobecná dekla-rácia ľudských práv (čl. 2), Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (čl. 2 a 26), Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 14)) Všeobecná deklarácia ľudských práv v článku 2 obsahuje zákaz akejkoľvek dis-kriminácie: „Každý je oprávnený na všetky slobody a práva, ktoré ustanovuje táto deklarácia, bez akéhokoľvek ohľadu na rasu, farbu, pohlavie, jazyk, náboženstvo, politického a iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie.“ V článku 7 deklarácie je ďalej vyjadrený univerzálny princíp rovnos-ti pred zákonom: „Všetci sú pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú základnú ochranu bez akejkoľvek diskriminácie. Všetci majú právo na rovnakú ochranu proti akejkoľvek diskriminácii, ktorá poru-šuje túto deklaráciu a proti akémukoľvek

pravidlá zákazu diskriminácie v štátnej službe na slovensku i VlADIMíR GECElOVSKý


podnecovaniu k tejto diskriminácii.“ Na pôde OSN je zákaz diskriminácie obsiahnutý aj v Medzinárodnom dohovore o občianskych a politických právach a v Medzinárodnom dohovore o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (obidva dohovory boli prijaté v roku 1966). S cieľom bojovať proti diskriminácii z dôvodu rasy a pohlavia boli postupne prijaté samostatné špecializované dohovory. V roku 1965 bol prijatý Dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskri-minácie a v roku 1979 sa členské štáty OSN dohodli na Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Významným medzníkom ako aj nástrojom boja proti dis-kriminácií osôb so zdravotným postihnutím sa stal Dohovor o právach osôb so zdravot-ným postihnutím, ktorý bol prijatý v roku 2006 a platnosť nadobudol 3. mája 2008. Pozornosť diskriminácií - predovšetkým v právnej oblasti - musí byť venovaná najmä preto, aby jej bolo možné čo najefektívnej-šie predchádzať, zabraňovať jej, vytvárať prostredie spravodlivé a rovnoprávne pre všetkých (Strážnická,V. - Šebesta, Š., Bratislava, 1994,). V Slovenskej republike diskrimináciu zakazuje listina základných práv a slobôd. Pri vstupe do Európskej únie sa Slovenská republika zaviazala rešpekto-vať právny poriadok Európskej únie a konať v súlade s ním. Mechanizmy na ochranu ľudských práv samozrejme nie sú obmedze-né len na Európu. Existujú aj iné regionálne mechanizmy v Severnej, či Južnej Amerike, Afrike a na Blízkom východe a významný súbor medzinárodných právnych predpisov v oblasti ľudských práv, ktorý bol vytvorený prostredníctvom Organizácie Spojených národov (OSN). Všetky členské štáty EÚ sú zmluvnými stranami týchto zmlúv OSN pre ľudské práva a všetky obsahujú zákaz diskriminácie.

záver

» Právo nebyť diskriminovaný je jedným so základných práv a slobôd každého z nás. Možno povedať, že diskriminácia sa vyvíja spoločne s ľudstvom. V jed-notlivých etapách vývoja ľudstva ako aj spoločnosti sa dajú registrovať jej trans-formácie a obmeny, a môže nadobúdať aj nové podoby. Napriek skutočnosti, že diskrimináciu sa nám nikdy nepodarí úplne ako jav odstrániť a nikdy jej nebu-deme môcť úplne predísť alebo zabrániť, treba tejto problematike venovať zvýšenú pozornosť aj v oblasti štátnej služby. ¦

pravidlá zákazu diskriminácie v štátnej službe na slovensku i VlADIMíR GECElOVSKý

literatúra

[1] Gomien, D: Krátky sprievodca

Európskym dohovorom o ľudských

právach, Informačné a dokumentačné

stredisko o Rade Európy Bratislava,

1999. ISBN: 80-967674-45

[2] Gecelovský, V.: Štátna služba na

Slovensku, : Victoria, - ISBN 80-

968810-6-X Prešov, 2004, - 150 s.

[3] M. Posuch, M - Cibulka, ľ: Štátne právo

Slovenskej republiky, Heuréka, 2003,

ISBN: 80-89122-07-8.

[4] Strážnická, V. - Šebesta, Š.: Človek

a jeho práva, Bratislava, 1994, ISBN:

80-85506-30-0

» „Presné, detailné a komplexné zákonné zakotvenie zákazu diskriminácie je vý-znamným faktorom, ktorý pomáha rieše-niu nerovného zaobchádzania napríklad s minoritami, etnicky, rasovo, nábožensky, sexuálne alebo inak sa líšiacimi skupinami nachádzajúcimi sa v rámci rôznych spolo-čenstiev a zoskupení ľudí.“


inteGrovaný model riadenia výkonnosti a rizikainteGrated model of perfromance and risk manaGement leNka DUbOVICká*abstrakt: Tento článok sa zaoberá návrhom modelu na integráciu riadenia strategickej výkonnosti a podnikateľského rizika. cieľom navrhovaného

modelu je poukázať na vhodný spôsob začlenenia manažmentu rizika do systému strategického riadenia podniku pre zabezpečenie

požadovaných výsledkov. Integrácia týchto dvoch systémov je v navrhovanom modeli zabezpečená sekvenciou krokov, mapujúcich

konkrétne kroky riadenia výkonnosti a rizika na báze nových koncepcií.

kľúčové slová: Strategické riadenie výkonnosti; Manažment rizika; Integrovaný model riadenia výkonnosti a rizika.

abStract:this article deals with design of the model which integrate strategic performance and business risk. the aim of design model is to show

proper way to add-in risk management into the system of strategic management of enterprise to reach expected outputs. integration of

these two models within designed model is supported by pace sequences which map management of performance and risk on the base

of new concepts.

Key wordS: Strategic performance management; risk management; integrated model of performance and risk management.

* ing. lenka Dubovická, PhD., odborný asistent, Stredoeurópska vysoká škola v Skalici

úvod

» Aktuálny vývoj vo vyspelých ekono-mikách nasvedčuje tomu, že úspešnosť strategického riadenia podnikov sa spája so zvyšovaním ich výkonnosti. Stať sa úspešným, znamená nielen pružne a adek-vátne reagovať na zmeny v okolí a vo vnútri podniku, ale pripraviť podnik dlhodobo na tieto zmeny. Problém spočíva v tom, že manažment podniku nutne potrebuje in-formácie charakterizujúce potenciálne trhy a budúcich zákazníkov, konkurenčnú pozíciu v nadchádzajúcich rokoch, dlhodobú finanč-nú a operačnú výkonnosť, výkonnosť po-skytovania služieb zákazníkom, výkonnosť dodávateľov a pod. Snaha o vymedzenie tejto kategórie informácií viedla k novému pojmu strategická výkonnosť, ktorý je interpreto-vaný Kaplanom a Nortonom ako „dlhodobá výkonnosť podniku s vysokým potenciálom do budúcnosti“ (Kaplan, Norton, 2002). Metodické nástroje na podporu jej riadenia Balanced Scorecards (BSC) sú známe nielen z teórie, najnovšie prieskumy poukazujú na rastúcu mieru aplikácií systémov vyváže-ných ukazovateľov strategickej výkonnosti z celosvetového hľadiska. Tieto systémy zahrňujú spolu so stratégiou vo vzájomnej interakcii minimálne štyri dôležité súčasti: finančnú, zákaznícku, interných procesov podniku a učenia sa a rastu. » Tak ako rastú očakávanie, rastie aj

objem a zložitosť podnikateľských rizík, čo vedie podniky k aplikáciám nových kon-cepcií riadenia rizika, ktoré poznáme pod skratkou ERM, resp. EWRM (Enterprise Risk Management, resp. Enterprise-Wide Risk Management). Základnou paradigmou tých-to prístupov je zavádzanie integrovaného hodnotenia rizika na úrovni strategického manažmentu s pridelením zodpovednosti za riadenie väčšiny rizikových oblastí na prís-lušných manažérov a aplikácia moderných modelov rizika. Z hľadiska zabezpečenia celkového efektu nové koncepcie ma-nažmentu rizika vyžadujú aj prehodnotenie doterajších poisťovacích a zaisťovacích aktivít v rámci tzv. tradičného manažmentu rizika. Manažéri zodpovední za tieto aktivity sú nútení zlepšovať svoje vedomosti týka-júce sa využitia možností nových poisťova-cích a zaisťovacích produktov a orientovať na modernejšie miery a nástroje ohodno-tenia rizík tohto typu. Úlohou podnikových manažérov rizika je vyhodnotiť navrhovaný transfer rizika v rámci celopodnikového ria-denia rizík z pohľadu súhrnnej efektívnosti na rozdiel od tradičného prístupu, kde riziká sa riadili izolovane. ERM prístup nazerá na riziko zo strategickej pozície s cieľom vyvážiť podnikové portfólio rizík tak aby bolo prijateľné pre stakeholderov. Hlavným

cieľom je nielen zachovať hodnotu podniku, ale aj prispieť k jej rastu – i prostredníc-tvom manažmentu podnikateľského rizika (Enterprise Risk Management, ERM). Na rozdiel od tradičných prístupov, ERM nazerá na riziko zo strategickej pozície s cieľom vy-vážiť podnikové portfólio rizík tak, aby bolo prijateľné pre stakeholderov. Teda, hlavným zámerom je nielen zachovať hodnotu podniku, ale aj prispieť k rastu výkonnosti podniku. » V praxi pri riešení úloh zvyšovania stra-

tegickej výkonnosti podniky sa stretávame s problémom koordinácie činnosti oddelení manažmentu rizika a strategického ma-nažmentu, preto efekty od zavedenia týchto systémov nespĺňajú očakávania. Cieľom prí-spevku je teda poskytnúť modelové riešenie možného spôsobu integrácie týchto dvoch systémov v celostnom procese riadenia strategickej výkonnosti pre zabezpečenie synergického efektu v dosiahnutí požadova-ných výsledkov.

1 základné prvky a väzby navrhovaného modelu

» integrácia systémov je v navrhovanom modeli zabezpečená sekvenciou krokov, ktorou chceme dosiahnuť strategický význam manažmentu rizika. Konštrukcia modelu je schematicky znázornená na obr. 1. Z modelu je zrejmé, že v podniku najskôr treba implementovať strategický systém riadenia výkonnosti s následným včlene-ním systému EWRM. Navrhovaný model je založený na princípoch procesu riadenia výkonnosti Balanced scorecard a na všeobecne prijatých koncepciách systémov EWRM. Aj keď existujúce implementácie systémov celopodnikového manažmentu rizika v jednotlivých podnikoch sa navzájom líšia v závislosti od ich modelu podnikania a organizačnej štruktúry, existuje však niekoľko základných častí, ktoré musia byť dôsledne implementované v každom pod-niku. Poradenské spoločnosti na základe získaných skúseností upozorňujú, že proces implementácie EWRM treba začať explicit-ným stanovením cieľov (Deloach, 2000). Zároveň odporúčajú začleniť do EWRM procesy analýzy, merania a hodnotenia rizika, tvorby stratégií manažmentu rizika a monitorovania výkonnosti. » Samozrejmé, takéto zovšeobecnenie

je v rovine konkrétnych aplikácií EWRM spojené s množstvom metodologických problémov. Napr. v systémoch EWRM je bežné využitie metód počítačovej simulácie

Monte Carlo, kde základným problémom je určenie typu a parametrov funkcií rozde-lenia pravdepodobnosti pre každú vstupnú premennú, zvládnutie softvérových pro-duktov na podporu analýz rizika a znalosti z oblasti štatistiky a teórie pravdepodobnos-ti na interpretáciu výsledkov v podobe prav-depodobnostných rozdelení a štatistických charakteristík týchto rozdelení. Základným cieľom navrhovaného modelu je zaistenie dosiahnutia očakávaných výsledkov. » Jeho účelom je nielen monitorovať, či

rozhodnutia boli úspešne implementované, ale taktiež poskytnúť možnosť spätného po-hľadu, či manažmentom riadené podnikové činnosti vedú k požadovanej výkonnosti. » Realizácia tohto princípu je zabezpečená

tak, že:

• výstupy z prvých dvoch krokov procesu strategického riadenia výkonnosti predstavuje začiatok pre proces riadenia rizika,

• výsledok riadenia rizika vo forme odpo-rúčaní na prijatie stratégií manažmentu rizika sa vracia späť do systému riadenia strategickej výkonnosti.

» Tento proces možno chápať ako iteračný cyklus zameraný na neustále zvyšovania kvality riadenia rizika v podniku a tým aj kvality riadenia výkonnosti. » Principiálna schéma integrovaného

systému riadenia výkonnosti je realizovaná postupnosťou deviatych základných krokov. Ako sme už uviedli, vrcholový manažment môže pristúpiť k riadeniu rizika, ak v pod-niku sú vymedzené ciele a akčné plány na ich splnenie, preto prvé dva kroky systému riadenia výkonnosti vymedzenie strategic-kých cieľov (krok 1) a stanovenie akčných plánov (krok 2) sú v navrhovanom modeli zároveň vstupom pre systém riadenia rizika. Proces riadenia rizika sa začína analýzou faktorov rizika (krok 3). Meranie rizika (krok 4) je spojené so stanovením profilu rizika, najčastejšie v podobe grafického zobrazenia rozdelenia pravdepodobnosti kľúčových ukazovateľov hodnotenia výkonnosti a šta-tistických charakteristík týchto rozdelení. » Výsledkom hodnotenia rizika (krok 5) je

posúdenie rizika vo vzťahu hodnotám uka-zovateľov výkonnosti a tiež k výške prijateľ-nosti (akceptovateľnosti) rizika. Odporúčania na tvorbu stratégií manažmentu rizika (krok 6) vrcholový manažment by mal pravidelne prehodnotiť spolu s úspešnosťou implemen-tácie akčných plánov na dosiahnutie strate-gických cieľov monitorovaním výkonnosti (krok 7). Pri tvorbe stratégií manažmentu rizika vrcholový manažment musí zohľadniť výsledky analýzy vývoja prostredia (krok 8). Akékoľvek signifikantné zmeny okolia podniku, ktoré sú identifikované, ovplyvnia nielen úroveň znižovania rizika ale aj stupeň zvyšovania cieľov (krok 9).

inteGrovaný model riadenia výkonnosti a rizika i lENKA DUBOVICKá


oBR. 1: MoDEL INTEGRoVANéHo SySTéMU RIADENIA VýKoNNoSTI

zdroj: vlastný návrh

» Súbor aktivít zameraných na tvorbu stratégií manažmentu rizika po aktualizácii pred-pokladov a cieľov by mal slúžiť na korekciu strategických cieľov vymedzených v 1.kroku. » Takýto cyklus stanovenia cieľov cez plánovanie činností na dosiahnutie týchto cieľov

k ich prehodnoteniu na základe analýzy, merania a hodnotenia rizika umožňuje vrcholové-mu manažmentu riadiť riziko vo vnútri systému strategického riadenia výkonnosti. » V súčasnosti na meranie rizika sa bežne používajú špeciálne softvérové produkty

založené na modeloch počítačových simulácií Monte Carlo použitím špecifickej techniky výberu vzoriek hodnôt faktorov rizika z ich rozdelení pravdepodobnosti. Ide o proces, pomocou ktorého vstupné parametre pre model merania rizika sú vybrané z hodnôt zvo-lených distribučných funkcií pre náhodné vstupné premenné, ktoré boli identifikované ako faktory rizika (napr. predajné ceny, objemy predaja, jednotlivé nákladové položky. Metóda Monte Carlo vyžaduje určenie spojitých rozdelení pravdepodobností pre každý zo špeci-fikovaných faktorov rizika. Analytik môže určiť tieto rozdelenia na základe disponibilných informácií, napr. aproximáciou vhodného teoretického rozdelenia s relevantnými paramet-rami. Informácie týkajúce sa rozdelení (typ a parametre distribučných funkcií) sa zadávajú do simulačného modelu a pomocou generátora náhodných čísel sa získavajú diskrétne hodnoty každého rozdelenia. Takéto vzorkovanie je iteračným procesom, ktorý prebieha v počítači dovtedy, pokiaľ dostatočný počet iterácií (spravidla niekoľko tisíc) nezabezpečí stabilné výsledky. Kombinácie navzorkovaných hodnôt vstupných premenných zabezpeču-jú výpočet výstupných premenných – ukazovateľov výkonnosti (napr. tržieb, ekonomického zisku, cash flow). Všetky vypočítané výsledky sa následne spracovávajú pre stanovenie ich rozdelení pravdepodobnosti vo forme tzv. rizikových kriviek a štatistických charakteristík týchto rozdelení: minimálna hodnota, maximálna hodnota, najpravdepodobnejšia hodnota, stredná hodnota, smerodajná odchýlka, šikmosť, špicatosť. » Z uvedeného vyplýva, že výsledkom merania rizika využitím metódy Monte Carlo je

intervalové rozdelenie zvoleného kritéria hodnotenia výkonnosti. Výsledky sú vyjadrením toho, že hodnoty zvoleného kritéria hodnotenia výkonnosti budú ležať v danom intervale, tým sa určí jeho najpravdepodobnejšia hodnota a riziko vyjadrené napr. smerodajnou od-chýlkou. Tieto informácie poskytujú kvantitatívny obraz o dopadoch zvolenej stratégie, a to o výkonnosti podniku reprezentovanej hodnotami zvoleného kritéria hodnotenia a jeho riziku reprezentovaným smerodajnou odchýlkou a ďalšími číselnými charakteristikami rozdelenia pravdepodobnosti. Pri takomto pohľade ukazovatele výkonnosti nadobúdajú význam pravdepodobnostných hodnôt. » Na základe systematizácie získaných poznatkov z oblasti modelových prístupov k me-

raniu výkonnosti a rizika navrhujeme modifikovať definíciu pojmu strategická výkonnosť tak, že strategickú výkonnosť budeme chápať v zmysle dlhodobej výkonnosti podniku s vysokým potenciálom do budúcnosti vyjadrenú možným rozsahom hodnôt vzájomne prepojených kľúčových ukazovateľov spolu s pravdepodobnosťou ich nastania.

» Čo sa týka slovenských podnikov, kde výsledky výskumu poukazujú na nedosta-točné využitie modelov na meranie rizika, implementáciou navrhovaného modelu slovenské podniky sa môžu dostať na súčasnú úroveň poznatkov v oblasti mo-delových prístupov k meraniu strategickej výkonnosti.

2 procesná štruktúra vnore-ného systému riadenia rizika

» Vymedzená procesná štruktúra sys-tému riadenia rizika je v súlade s odporú-čaniami odborníkov (Deloach, 2000, lam, 2003). Zahrňuje tieto základné kroky hodno-tenia rizika: analýzu, meranie a hodnotenie rizika, tvorba stratégií manažmentu rizika a monitorovanie výsledkov. V systémoch EWRM mimoriadna pozornosť sa venuje najmä výberu metód a modelov merania rizika, pretože ich korektnosť ovplyvní v ko-nečnom dôsledku výsledky manažmentu rizika. » Aj keď meranie rizika sa realizuje

v podnikoch využitím odlišných metód a nástrojov, v každom prípade by sa ma-nažéri mali orientovať na kľúčové riziká rovnako pri nezmenených podnikových procesoch a pri uplatnení nového modelu rastu využitím ziskových príležitostí. Je pritom dôležité rýchlo reagovať na zmeny podmienok relevantnými aktualizáciami v stratégiách manažmentu rizika, najmä v reaktívnych programoch vrcholového ma-nažmentu zameraných na redukciu rizika.

ANALýZA RIZIKA

» Cieľom analýzy rizika je vymedziť kľú-čové podnikateľské riziká z hľadiska inten-zity negatívneho vplyvu na stanovené ciele podniku a pravdepodobnosti ich výskytu. Analýza rizika sa začína identifikáciou faktorov rizika. Pokiaľ sa v procese iden-tifikácie skúma, aké riziká môžu nastať, zámerom analýzy rizika je zistiť prečo, ako a kde rizika vznikajú. Vychádzajúc z dô-slednej analýzy makroprostredia, mikro-prostredia a interných procesov je nutné preskúmať externé a interné riziká a tiež ich vývoj a možné dopady na výkonnosť. Pri analýze rizík vrcholový manažment sa hlavne zameriava na stanovenie príčin rizika ako napr. podstatné zmeny v konkurencii,


trhoch, zákazníkoch, legislatíve a ďalšie riziká spôsobené vplyvom okolia podniku. Výkonný manažment sa sústreďuje na ana-lýzu rizika podnikových procesov a aktivít, ktoré riadia. » Hlavné príčiny alebo zdroje rizika vy-

plývajú z množstva faktorov, medzi ktoré patria najmä:

• zmeny makroprostredia a mikroprostre-dia podniku;

• nedostatky v podnikových procesoch a systémoch;• nedostatočné prepojenie riadenia

podnikových procesov a činností;• slabá informačná podpora podnikových

procesov;• neúmyselné alebo úmyselné chyby

zamestnancov;• nedostatočná komunikácia a absencia

iniciatívnosti; • nedostatočné využitie nových prístupov

a modelov na meranie výkonnosti;• nedostatočná motivácia a nevhodné

nastavenie relevantných stimulov a i. » » Na analýzu externých rizík sa používajú

ako analytické techniky, ako napr. analýzy odvetvia, analýzy konkurencie, analýza trhu, analýza krajín a regiónov (analýza tzv. poli-tického rizika), benchmarking a štatistické analýzy časových radov ďalších dôležitých údajov (vývoj kurzu akcií, menových kur-zov, úrokových sadzieb). Dôkladná analýza rizikových faktorov podnikových procesov na základe napr. analýzy citlivosti umož-ňuje identifikovať rizikové situácie, ktoré rizikoví manažéri by mali okamžite zaistiť a nariadiť ich kontrolu. » Analýza rizika má dôležitý aj dodatočný

prínos. Pomáha rizikovým manažérom pochopiť typ identifikovaných rizík a užitoč-nosť získaných informácií, ktoré ovplyvnia najmä výber metód na meranie rizika a výber stratégií pre riadenie rizika.

MERANIE RIZIKA

» Proces merania rizika je založený na výsledkoch analýzy rizika. Keďže tento krok riadenia rizika sa vyznačuje relatívne vysokou mierou subjektivity, meranie rizika v podniku musí byť viac precizované použitím kvantitatívnych metód a modelov rizika a ich počítačovou podporou. Hlavnou úlohou merania rizika je stanovenie prav-depodobností nastatia rizikových situácií spolu s kvantifikáciou hodnôt vybraných ukazovateľov výkonnosti hodnotiacich tieto situácie. » Týmto požiadavkám zodpovedajú

počítačové modely simulácie metódou Monte Carlo a modely Value-at-Risk (VaR). Základom simulácií Monte Carlo je kon-štrukcia matematického modelu závislosti zvoleného kritéria hodnotenia výkonnosti na ovplyvňujúcich veličinách, z ktorých niektoré predstavujú faktory rizika. Úlohou analytika je stanoviť subjektívne rozdelenia pravdepodobnosti jednotlivých faktorov rizika. Rozdelenie pravdepodobnosti zvo-leného kritéria hodnotenia výkonnosti sa v tomto prípade stanoví pomocou ma-tematického modelu s využitím týchto subjektívnych rozdelení pravdepodobnosti rizikových faktorov. Výsledkom progra-mového riešenia je intervalové rozdele-nie pravdepodobností špecifikovaných ukazovateľov výkonnosti potenciálnych strategických rozhodnutí a štatistické charakteristiky týchto rozdelení (pozri prílohu I). Práve takéto vyjadrenie rizika je prednosťou metódy Monte Carlo a počí-tačovej podpory tejto metódy oproti takým metódam ako analýza citlivosti, stresové testovanie alebo analýza scenárov. » V súčasnosti sa v rámci EWRM venuje

zvláštna pozornosť analýze finančného rizika spojeného s vlastnením finančných investícií, využívaním cudzích zdrojov a dopadmi kurzových rozdielov, najmä pri medzinárodných zúčtovacích operáciách podniku. Na odhad finančného rizika sú určené modely VaR, ktoré umožňujú vy-jadriť rizikovú expozíciu podniku jedným číslom. V nefinančných podnikoch od VaR boli odvodené nové miery rizika: Cash Flow at Risk (CaR) a Earning at Risk (EaR). Ide o to, že sa výsledné pravdepodobnostné rozdelenie ukazovateľa výkonnosti (cash flow, zisku) rozdelí na dve časti, kde čiastkovým bodom je nejaký kvantil – naj-častejší 5 %. Tak získame jeden interval, ktorý sa objavuje s 5% pravdepodobnosťou a druhý interval, ktorý nastáva s 95 % pravdepodobnosťou. Keďže sa rozdeľuje od strany pravdepodobnostného rozdelenia, ktorá reprezentuje pre podnik nepriaznivé stavy (najčastejšie teda zľava), potom prvý interval predstavuje 5 % najhorších výsledkov. Absolútne CaR a EaR predsta-vujú najhoršiu možnú hodnotu ukazovateľa výkonnosti na danej pravdepodobnostnej hladine α. Jedná sa o α % kvantil rozdelenia pravdepodobnosti cash flow, resp. zisku. » CaR, resp. EaR sa líši od VaR najmä

časovým horizontom, ktorý ako miery ri-zika pokrývajú. VaR sa spravidla počíta na dennej či mesačnej báze, CaR a EaR, ktoré sa používajú v nefinančných podnikoch, má zmysel počítať na štvrťročnej, ročnej alebo dlhšej báze. Pre firmu, ktorá maximalizuje svoju hodnotu, je dôležité, aby bola vy-stavená optimálnej miere rizika, preto by mala ohodnocovať všetky akcie a projekty

využitím VaR, CaR, resp. EaR. » K uvedenému je potrebné dodať, že

všetky metódy VaR vychádzajú zo štatis-tickej koncepcie rozdelenia pravdepodob-nosti, sú náročné na vstupné údaje, kritické miesta sú v korelácii a volatilite, umož-ňujúce však sprostredkovať dynamický pohľad na zmeny faktorov ovplyvňujúcich hodnotu podniku. Nakoľko modely VaR sa zakladajú na odlišných matematických modeloch a štatistických vzťahoch s rôz-nou mierou spoľahlivosti, v súčasnosti neexistujú žiadne predpoklady pre definíciu jediného „správneho“ modelu merania rizi-ka. Je však dôležité pochopenie celkových charakteristík a vlastností modelov, ako aj ich náročnosť na vstupné údaje, pretože od korektnosti zadania napr. typov rozde-lení pravdepodobnosti ako aj parametrov týchto rozdelení, závisí správnosť stano-venia VaR a kvalita prijatých rozhodnutí manažmentu. » Vo všeobecnosti, miera sofistikova-

nosti zvolených metód a modelov merania rizika by mala v každom prípade zodpo-vedať zložitosti riešeného rozhodovacieho problému. Pri voľbe metód a modelov sa odporúča brať do úvahy najmä: zložitosť a variabilitu podmienok podnikania, schop-nosť manažmentu integrovať meranie rizika do systémov merania výkonnosti na celopodnikovom základe ako aj dostup-nosť potrebných údajov a náklady spojené hlavne so softvérovým vybavením a jeho zvládnutím. » Napríklad, veľké portfólia komodít

s vysokou variabilitou, alebo finančných aktív, ktoré môžu významne ovplyvniť finančnú stabilitu podniku, budú požadovať viac sofistikované techniky zahŕňajúce štatistické analýzy na báze modelov VaR ako aj analýzy scenárov. Metódy počíta-čových simulácií môžu byť užitočné na zachytenie vplyvov množstva a ceny ako aj ďalších faktorov, keď ide o komplikované vysoko rizikové portfólia. Analýzy citlivosti, resp. stresové testovanie treba použiť vždy, ak sa napr. očakávajú extrémne pohyby trhovej hodnoty portfólií. » Aj keď použitie konkrétnych metód

a modelov sa v jednotlivých podnikoch líši, celý proces identifikácie, analýzy a merania rizika musí byť ovládaný tak, aby zabezpe-čil požadované informácie na podporu roz-hodovania pri voľbe stratégií manažmentu rizika.

TVoRBA STRATéGIí MA-NAžMENTU RIZIKA

» Takmer z nekonečnej množiny myšlie-nok zameraných na znižovanie negatívnych



dopadov rizík podnikania a využitie príle-žitostí možno sformulovať niekoľko základ-ných stratégií riadenia rizika: vyhýbanie sa riziku, podstúpenie rizika, znižovanie rizika, transfer rizika, využitie rizika. » Pri voľbe konkrétnej stratégie podniko-

vý manažment sa najprv musí rozhodnúť, či je potrebné riziko akceptovať alebo odmiet-nuť na základe hodnotenia únosnosti rizika, resp. stanoviť, či je riziko prijateľné alebo neprijateľné. Prijateľné riziko je zahrnuté do podnikovej stratégii a manažment počíta s nim aj v budúcej operačnej činnosti a normálne prebehajúcich procesoch. Riziko je neprijateľne, t. j. „mimo prijatej stratégie“, ak výsledkom jeho podstúpenia sú neatraktívne rizikové prémie alebo pod-nik nie je schopný ho riadiť. » Ak podnik akceptuje riziko, má k dispo-

zícii viac možnosti. Po prvé, riziko sa môže udržiavať na súčasnej úrovni, čo vynucuje otázku, ako financovať potenciálne straty. Po druhé, podnik môže znižovať riziko skvalitnením procesov riadenia rizika. Po tretie, podnik môže presúvať riziko tak dlho, ako je to finančne možné, pričom nezávislá zmluvná strana je zapojená na základe legálneho vymáhateľného kontraktu. Nakoniec, podnik môže využiť riziko zvyšo-vaním jeho expozície.

MoNIToRoVANIE VýSLEDKoV

» Monitorovanie výsledkov je spoločným krokom v systéme na riadenie výkonnosti a systéme na riadenie rizika v navrhova-nom integrovanom modeli. Ide o explicitné zohľadnenie rizika pri vymedzení strate-gických cieľov a stanovení akčných plánov. Monitorovanie výsledkov riadenia rizika je zamerané na zistenie odchýlok (pozitív-nych a negatívnych) dosahovaných hodnôt ukazovateľov výkonnosti od plánovaných, resp. požadovaných. Hoci monitorovanie ri-zík je záverečnou fázou riadenia rizík, nejde o ukončenie tohto procesu, pretože výsled-ky monitoringu sú podnetom ku korekcii, resp. identifikácii nových rizík a príležitostí, analýze a meraniu rizika ako aj aktualizácii strategických cieľov a plánov, čo vynucuje nepretržité opakovanie cyklov riadenia výkonnosti a rizika. Monitorovanie výsled-kov sa zameriava nielen na identifikované riziká a príležitosti ale aj sledovanie ich vývoja v dôsledku neustálych zmien pod-mienok podnikania. Výsledky monitoringu vývoja faktorov rizika je potrebné využiť na prípravu a realizáciu opatrení zameraných na oslabenie príčin rizika, resp. na zníženie nepriaznivých dopadov rizika. V prípade zistenia nežiaducich odchýlok, jedným

z dôležitých problémov je stanoviť optimál-nu stratégiu riadenia rizík, predovšetkým tých, ktoré nie je možné dostatočne mini-malizovať, resp. sa nedajú eliminovať jeho príčiny. » V navrhovanom modelovom riešení ide

o proces zaručujúci, že riziká sú hodnotené v kontexte podnikových procesov riadenia strategickej výkonnosti, kľúčové riziká nie je možné prehliadnuť a ich vplyv na dosiahnutie plánovaných výsledkov vyúsťuje do aktua-lizácii predpokladov a strategických cieľov. Napriek vymedzeným prvkom a stanove-ným väzbám v integrovanom systéme, je po-trebné aplikovať v rámci jednotlivých krokov kreatívne prístupy a sofistikované modely, ktoré vedú k lepším informáciám o riziku a využívaniu poznatkov o strategickom riadení podniku. Treba dodať, že samotný výber mo-delov je v kompetencii podnikových mana-žérov a schopnosti ich efektívneho využitia.

záver

» Dôležitou úlohou podnikania v me-dzinárodnom prostredí je zabezpečenie konkurencieschopnosti podnikov. Nakoľko podnik je integrovanou zložkou globál-neho dynamického systému, jeho rozvoj v súlade so stanovenými cieľmi nemôže byť predpovedaný s istotou, preto v modernom svete podnikania manažment rizika sa stáva integrálnou súčasťou podnikových riadiacich procesov. Dnes problém merania výkonnosti a rizika vstupuje do popredia stále naliehavejšie aj v súvislosti s vníma-ním globálnej finančnej krízy, ktorá výrazne ovplyvnila finančnú situáciu podnikov. Článok poskytuje návrh modelu mapujú-ceho konkrétne kroky v postupe riadenia výkonnosti rozšíreného o pravdepodob-nostné modely simulácie budúcich situácii a pružnej reakcii na ne práve integrovaním (vnorením) prístupu hodnotenia rizika. ¦

literatúra:

[1] ANDESEN, T.J., Schroder, P.W. (2010).

Strategic Risk Management Practice.

How to deal effectively with major

corporate exposures. Cambridge, 2010.

[2] DUBOVICKá, l. (2007). Modelové

prístupy k meraniu strategickej

výkonnosti podnikov. Dizertačná práca.

Košice, 2007.

[3] KAPlAN, R.S., NORTON, D.P. (2002).

Balanced Scorecard. Strategický systém

měření výkonnosti podniku. Praha:

Management Press, 2002.

[4] KORZENIOWSKI, l. (2010). Informačná

bezpečnosť podnikania. Žilina:

MUlTIPRINT, 2010.

[5] lAM, J. (2003). Enterprise Risk

Management: From Incentives to

Controls. New York: John Wiley & Sons,

2003.

[6] NESTERAK, J., ZIEBICKI, B. (Eds.):

Performance management Concepts

and Methods. Cracow: Cracow University

of Economics, 2011.


» „Dôležitou úlohou podnikania v medziná-rodnom prostredí je zabezpečenie konku-rencieschopnosti podnikov.“


analýza miezd, odvodov a daňového zaťaženia zamestnancov analysis of salaries, contributions and the tax burden of employeesalžbeta SuHányiová* – Jarmila HorvátHová*martina mokriŠoVá* – martin rovňák*

abstrakt: Mzda je peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ svojmu zamestnancovi za vykonanú prácu a slúži na uspokojovanie ich osobných

potrieb. Hrubá mzda sa zníži o odvody a dane z príjmov a zamestnanec dostane na ruku tzv. čistú mzdu. Článok poskytuje analytický

pohľad na vývoj miezd, odvodov na zdravotné a sociálne poistenie, nezdaniteľnej časti základu dane a dane z príjmu zo závislej činnosti

od začiatku 90-tich rokoch, kedy vstúpili do platnosti zákony zavádzajúce daňovú reformu a reformy verejného zdravotného poistenia a

sociálneho zabezpečenia po súčasnosť. V záverečnej časti je vykonaná komparatívna analýza miezd, odvodov a daňového zaťaženia v

štátoch Vyšehradskej štvorky. Článok vznikol ako súčasť riešenia projektu KEGA č. 007PU-4/2011.

kľúčové slová: Minimálna mzda; Priemerná mzda; Zdravotné poistenie; Sociálne poistenie; Daň z príjmov fyzických osôb; Nezdaniteľná časť základu dane.

abStract:the salary is a monetary payment provided by an employer to its employee for the work done and it is used to meet the personal needs of

the employee. the gross salary will be reduced by contributions and income taxes, and the employee gets a so called “net salary”. this paper

provides an analytical view on the evolution of salaries, of contributions to health and social insurance, of tax allowances and of income

payroll tax in the period from 90 s (when entered into force the law establishing the tax reform and the reform of public health insurance and

social insurance) to the present. the last part of the paper provides a comparative analysis of salaries, contributions and tax burden in the four

Visegrad countries. this paper was prepared with the support of the grant KeGa no. 007PU-4/2011.

Key wordS: Minimum Salary; average Salary; Health insurance; Social insurance; Personal income tax; tax allowances.

* doc. ing. alžbeta Suhányiová, PhD. – Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu

* ing. Jarmila Horváthová, cSc. – Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu

* ing. martina mokrišová, PhD. – Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta manažmentu

* ing. m. rovňák, PhD., Stredoeurópska vysoká škola v Skalici

1 minimálna mzda a priemerná mzda

» Zamestnanci dostávajú od zamestná-vateľa za svoju prácu mzdu a ďalšie plnenia, napr. mzdu za prácu nadčas, náhradu mzdy za sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, mzdové zvýhodnenie za prácu v sťa-ženom a zdraviu škodlivom prostredí. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie v naturál-nej forme, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi za prácu. Predstavuje z hľa-diska podniku na jednej strane náklad a na druhej strane záväzok voči zamestnancom. » Mzda zamestnanca pracujúceho na

plný pracovný úväzok nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Výšku minimálnej mzdy každoročne stanovuje vláda Slovenskej republiky nariadením. Valorizačný me-chanizmus uvedený v § 8 ods. 2 zákona č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde zaväzuje ministerstvo určiť v návrhu nariadenia vlády sumu mesačnej minimálnej mzdy na nasle-dujúci kalendárny rok, najmenej vo výške súčinu platnej mesačnej minimálnej mzdy a indexu medziročného rastu priemernej me-sačnej nominálnej mzdy zamestnanca zve-rejneného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Pre návrh sumy na rok 2013 ministerstvo vychádzalo z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky o medziročnom indexe rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy za rok, ktorý predstavoval 102,2 %. Týmto indexom bola vymedzená spodná hranica pre sumu, ktorú mohlo ministerstvo navrhnúť vláde na schválenie. Index rastu priemernej mzdy za predchádzajúci rok je však len jedným zo štyroch základných kritérií, na ktoré sa musí prihliadať. » Vláda pri rozhodovaní o úprave sumy

minimálnej mzdy prihliada na: »

• spotrebiteľské ceny (index rastu inflácie),• zamestnanosť (a miera

nezamestnanosti),• priemerné mesačné mzdy v hospodár-

stve Slovenskej republiky (index rastu nominálnych mesačných miezd)

• životné minimum (jeho relatívny rast by nemal byť vyšší ako rast sumy minimál-nej mzdy).

» » Vláda okrem vyššie uvedených ukazo-

vateľov prihliada aj na stanoviská sociálnych partnerov (zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov). » » Vývoj minimálnej mzdy v Slovenskej

republike zobrazuje nasledujúca tabuľka.

TAB. 1: PREHľAD VýVoJA MESAČNEJ MINIMáLNEJ MZDy V RoKoCH 1991-2013

zdroj: vlastné spracovanie podľa šÚ Sr

Poznámka: Údaje za obdobie 1991-2008 boli prepočítané z Skk na eur konverzným kurzom30,126 Skk/1 eur.

oBR. 2: VýVoJ MESAČNEJ MINIMáLNEJ MZDy V SLoVENSKEJ REPUBLIKE

zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov tab.1.

» Výška hodinovej minimálnej mzdy sa určuje ako 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy. Mesačná minimálna mzda od roku 1991 do roku 1998 mierne rástla, pohybovala sa od 66,39 EUR do 99,58 EUR. K výraznejšiemu zvýšeniu došlo v roku 1994 o 22,5 % a v roku 1999 o 20 %. Jej najnižší nárast môžeme pozorovať práve v posledných troch rokoch, 2011 až 2013, kedy došlo k nárastu len o 3 až 3,2 %. » Jednotlivé európske krajiny majú vlastné zákony určujúce hranicu minimálnej mzdy,

niektoré krajiny ako Rakúsko, Nórsko, Švajčiarsko takýto zákon nemajú. Taktiež treba po-znamenať, že minimálna mzda stanovená zákonom ešte nehovorí o tom, aké sú bežné platy

analýza miezd, odvodov a daňového zaťaženia zamestnancov i AlŽBETA SUHáNYIOVá – JARMIlA HORVáTHOVá – MARTINA MOKRIŠOVá – MARTIN ROVňáK

Platná od Minimálna mzda (v EUR) Nárast minimálnej mzdy (v %)

01.08.1991 66, 39

27.10.1994 81,33 22,5

01.04.1996 89,62 10,2

01.01.1998 99,58 11,1

01.04.1999 119,50 20,0

01.01.200001.10.2000

132,78 11,1

146,05 10,0

01.10.2001 163,31 11,8

01.10.2002 184,89 13,2

01.10.2003 201,82 9,2

01.10.2004 215,76 6,9

01.10.2005 229,04 6,2

01.10.2006 252,27 10,1

01.10.2007 268,87 6,6

01.01.2009 295,50 9,9

01.01.2010 307,70 4,1

01.01.2011 317,00 3,0

01.01.2012 327,20 3,2

01.01.2013 337,70 3,2


v danej krajine. Napríklad Česká republika má síce nižšiu zákonnú minimálnu mzdu, avšak priemerný zamestnanec v Čechách zarába viac ako na Slovensku. » » 20 z 27 členských štátov EÚ a dve kandidátske krajiny (Chorvátsko, Turecko) majú buď

právne predpisy stanovujúce minimálnu mzdu zákonom alebo je stanovená na základe ná-rodnej medzisektorovej dohody. Mesačné minimálne mzdy sú veľmi rozdielne, pohybujú sa od 148 EUR v Bulharsku do 1 801 EUR v luxembursku.

oBR. 3: MINIMáLNA MZDA Vo VyBRANýCH EURóPSKyCH ŠTáToCH V RoKU 2012

zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov eurostatu

» Rast minimálnej mzdy kopíruje mieru rastu priemernej mzdy v Slovenskej republike. Zvýšenie minimálnej mzdy o 3,2 % vychádza zo zámeru zachovať podiel medzi mesačnou minimálnou mzdou a priemernou mzdou v roku 2013 na úrovni aspoň 40 %. Od januára 2013 majú nárok na minimálnu hodinovú mzdu aj osoby pracujúce na dohody o prácach vykonáva-ných mimo pracovného pomeru. » Priemerná hrubá mesačná mzda predstavuje podiel miezd pripadajúci na jedného za-

mestnanca za mesiac. Zahrňuje všetky pracovné príjmy, ktoré boli v danom období zamest-nancom zúčtované k výplate a predstavuje podiel pripadajúci na jedného zamestnanca za mesiac. Ide o hrubú mzdu, tzn. pred znížením o poistné na všeobecné zdravotné poistenie a sociálne zabezpečenie, dane z príjmov fyzických osôb a ďalšie zákonné alebo so zamestnan-com dohodnuté zrážky. » Nasledujúci obrázok znázorňuje vývoj priemernej mzdy v Slovenskej republike od roku

1991 až do roku 2012. Údaje do roku 2009 boli prepočítané z SKK na EUR konverzným kurzom 30,126 SKK/1 EUR.

oBR. 3: VýVoJ PRIEMERNEJ HRUBEJ MZDy V SLoVENSKEJ REPUBLIKE V RoKoCH 1991–2012

zdroj: vlastné spracovanie na základe šÚ Sr

» Priemerná mzda má od roku 1991 rastúcu tendenciu. Počas 22 rokov sa prie-merná mzda zvýšila o 680 EUR. Najvyšší nárast bol v rokoch 1992-1997 a v roku 2004. Najnižší nárast je v ostatných šty-roch rokoch 2009 až 2012. » Z pohľadu výšky priemernej mzdy

Slovenská republika rozhodne nepatrí medzi najvyspelejšie krajiny Európskej únie. Naopak sa dá povedať, že mzdy v Slovenskej republike sú jednoznačne na úrovni Európskeho podpriemeru. Českí občania majú v priemere na výplatných páskach o 192 EUR vyššiu priemernú hru-bú mzdu ako slovenskí občania. V rámci V4 sa môžeme porovnávať len s Maďarmi. Priemerná hrubá mzda v Slovenskej re-publike je menšia, než minimálna mzda vo vyspelej časti Európy.

oBR. 4: PRIEMERNá HRUBá MZDA V ČLENSKýCH ŠTáToCH Eú

zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov uvedených na http://pracovneponuky.sk/clanky/hladam-pracu/priemer-ne-mzdy (28.9.2012)

» Hrubú mzdu vypočíta zamestnávateľ mesačne na základe prvotných dokladov z operatívnej evidencie, t.j. evidencie dochádzky, pracovných resp. úkolových listov, dovolenkových lístkov, súpisky práce a miezd, kontrolných listov a pod. Z hrubej mzdy zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného, ktoré je povinný platiť zamestnanec. Zamestnávateľ je povinný odvádzať za zamestnancov zdra-votné poistenie, nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti, okrem toho

86

Obr. 3: Vývoj priemernej hrubej mzdy v Slovenskej republike v rokoch 1991–2012

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe ŠÚ SR

Priemerná mzda má od roku 1991 rastúcu tendenciu. Počas 22 rokov sa priemerná mzda

zvýšila o 680 EUR. Najvyšší nárast bol v rokoch 1992-1997 a v roku 2004. Najnižší nárast je v ostatných štyroch rokoch 2009 až 2012.

Z pohľadu výšky priemernej mzdy Slovenská republika rozhodne nepatrí medzi najvyspelejšie krajiny Európskej únie. Naopak sa dá povedať, že mzdy v Slovenskej republike sú jednoznačne na úrovni Európskeho podpriemeru. Českí občania majú v priemere na výplatných páskach o 192 EUR vyššiu priemernú hrubú mzdu ako slovenskí občania. V rámci V4 sa môžeme porovnávať len s Maďarmi. Priemerná hrubá mzda v Slovenskej republike je menšia, než minimálna mzda vo vyspelej časti Európy.

125.14

150.8

178.55

208.92

238.83

270.66

306.25

332.04

356.1

379.41

410.44

448.48

476.83

525.29

573.39

622.75

668.72

723.03

744.5

769

786 805

0

100

200

300

400

500

600

700

800

900

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001

2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012


zamestnávateľ je povinný platiť a odvádzať poistné za zamestnancov na zdravotné pois-tenie, nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistenie v neza-mestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie a do rezervného fondu solidarity, ktoré predstavujú pre podnik ďalší náklad.

2 zdravotné poistenie

» Od roku 1993 bola na základe legislatívy umožnená pluralita v povinnom verejnom zdravotnom poistení. Okrem Národnej poisťovne – Správy fondu verejného poistenia vznikla Poisťovňa Ministerstva vnútra SR, neskôr Vojenská zdravotná poisťovňa, Železničiarska zdra-votná poisťovňa a ďalšie. V roku 1996 pôsobilo na trhu 12 zdravotných poisťovní. Na začiatku roku 2005 ich už bolo len päť a v priebehu roku 2005 pribudli ďalšie dve poisťovne. V roku 2007 pôsobili na Slovensku zdravotné poisťovne: Všeobecná zdravotná poisťovňa, Dôvera + Sidéria zdravotná poisťovňa, Európska zdravotná poisťovňa, Spoločná zdravotná poisťovňa, Union zdravotná poisťovňa, Apollo zdravotná poisťovňa. V súčasnosti sú tri zdravotné poisťovne: Všeobecná zdravotná poisťovňa, Dôvera zdravotná poisťovňa a Union zdravotná poisťovňa. » Zdravotné poistenie upravuje v súčasnosti zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení,

ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2005, v znení neskorších predpisov. » Zdravotné poistenie sa platí určeným percentom z vymeriavacieho základu, ktorý nesmie

byť nižší ako stanovený minimálny a vyšší ako stanovený maximálny vymeriavací základ. Maximálny vymeriavací základ v roku 2013 je stanovený jednotne za všetky poistenia, je v sume 3 930 EUR, t.j. 5-násobok priemernej mzdy. Minimálny vymeriavací základ zamestnan-ca a zamestnávateľa pre zdravotné poistenie od roku 2010 nie je stanovený, avšak mzda ne-môže byť nižšia ako minimálna mzda. V nasledujúcej tabuľke je uvedená sadzba zdravotného poistenia od roku 1993 do roku 2013.

TAB. 2: VyMERIAVACIE ZáKLADy A SADZBy ZDRAVoTNéHo PoISTENIA V RoKoCH 1993 - 2013

» » » » » » » » » » » » » » » » » » » » » » » » » »

zdroj: vlastné spracovanie na základe zákonov Sr o zdravotnom poistení a nariadení vlády, ktorým sa ročne ustanovujú sumy minimálnej mzdy Údaje do roku 2009 boli prepočítané z Skk na eur konverzným kurzom 30,126 Skk/1 eur.

Rok Minimálny / maximálny vymeriavací základSadza poistného

Zamestnanec Zamestnávateľ

1993 66,39 / neobmedzene

3,7 %

10 %

1994 81,33 / neobmedzene

1995 81,33 / 650,60

1996 89,62 / 716,99

1997 89,62 / 716,99

1998 99,58 / 796,65

1999 119,50 / 796,65

2000 132,78 / 796,65

2001 163,31 / 1 062,21

4 %

2002 184,89 / 1 062,21

2003 201,82 / 1 062,21

2004 215,76 / 1 062,21

2005 229,04 / 1 430,49

2006 252,27 / 1 720,17

2007 252,27 / 1 720,17

2008 268,87 / 1 868,25

2009 295,50 / 2 006,17

2010 307,70 / 2 169,09

2011 329,06 / 2 233,50

2012 339,89 / 2 307,00

2013 393,00 / 3 930,00


» Sadzba zdravotného poistenia, ktorú platí zamestnanec, sa za 21 rokov zmenila len raz, a to v roku 2001, kedy sa zvýšila sadzba poistného z 3,7 % na 4 %. Sadzba zdravotného poistenia pre zamestnávateľa sa za 21 rokov nezmenila, a bola a je vo výške 10 %. » Ročné zúčtovanie verejného zdravot-

ného poistenia sa prvýkrát vykonávalo v roku 2006 za rok 2005. Poistenec do roku 2011 bol povinný vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok a podať ho príslušnej zdravotnej poisťovni do 30. júna kalendárneho roka. Ročné zúčtovanie poistného od roku 2011 vykonáva za poistencov a platiteľov zdra-votná poisťovňa.

3 sociálne poistenie

» Sociálne poistenie je najrozsiahlejšou časťou systému sociálneho zabezpe-čenia. V Slovenskej republike je oblasť sociálneho poistenia upravená zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Sociálne poistenie podľa tohto zákona zahŕňa:

• nemocenské poistenie,• dôchodkové poistenie (starobné

poistenie a invalidné poistenie),• poistenie v nezamestnanosti, • úrazové poistenie,• garančné poistenie,• poistné do rezervného fondu solidarity.

» Povinné nemocenské poistenie, dô-chodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká fyzickej osobe v pracovnoprávnom po-mere odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká dňom skončenia pracovného pomeru. »

» Úrazové poistenie a garančné poistenie vzniká zamestnávate-ľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného za-mestnanca a zaniká dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca.



TAB. 3: SADZBA PoISTNéHo PLATNá V RoKU 2013 PRE oDVoDy Do SoCIáLNEJ PoISťoVNE

zdroj: vlastné spracovanie na základezákona č. 461/2003 z.z. o sociálnom poistení

* vz - vymeriavací základ

» Od roku 1993 zdravotné poistenie, ne-mocenské poistenie, dôchodkové poistenie a príspevok na zamestnanosť spravovala Regionálna národná poisťovňa. Zákonné poistenie zodpovednosti organizácie za škodu sa platilo Slovenskej poisťovni, a.s. » Spojenie zdravotného poistenia s fon-

dmi sociálneho zabezpečenia sa časom ukázalo ako nefunkčné vzhľadom na ich principiálnu odlišnosť. To bol dôvod ich rozdelenia a zriadenia pluralitného sys-tému zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa začala svoju činnosť ako verejnoprávna inštitúcia v roku 1995, ktorej sa platilo nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Príspevok do Fondu zamestnanosti a ga-rančné poistenie (od roku 2000) sa platili okresnému úradu práce. » Od roku 2002 sa zákonné poistenie

zodpovednosti za škodu premenovalo na Poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri cho-robe z povolania a vykazovalo sa Sociálnej poisťovni. » Pred rokom 2004 existovalo dôchod-

kové zabezpečenie ako súčasť sociálneho poistenia. Od roku 2004 sa Sociálnej poisťovni platí nemocenské poistenie,

poistné zamest-nanec zamestnávateľ

Nemocenské poistenie 1,4 % 1,4 %

Starobné poistenie 4 %

len I.pilier: 14 %

I.pilier: 10 %, II.pilier 4 %

Invalidné poistenie 3 % 3 %

Poistenie v nezamestna-nosti

1 % 1 %

úrazové poistenie neplatí

0,8 % (neobmedzený

VZ*)

Garančné poistenie neplatí 0,25 %

Rezervný fond solidarity

neplatí 4,75 %

dôchodkové poistenie t.j. starobné a invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie a do rezervného fondu solidarity. V oblasti dô-chodkového poistenia sa po reforme dôchodkového systému zriadil tzv. II. a III. pilier dôchodkového poistenia (I.pilierom je tzv. štátne dôchodkové poistenie). II. pilier spočíva v tom, že zamestnanec si môže ukladať časť dôchodkového poistenia na súkromný účet vedený dôchodkovou správcovskou spoločnosťou. Tretím pilierom dôchodkov sú dob-rovoľné možnosti dodatočného zaistenia. Ide najmä o doplnkové dôchodkové poistenie. » Dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré mali povolenie vykonávať činnosť na

území Slovenskej republiky boli: Allianz-Slovenská poisťovna, ING, VÚB Generali pois-ťovňa, AEGON, AXA, Credit Suisse life & Pensions, ČSOB, Prvá stavebná sporiteľňa, Sympatia – Pohoda. V súčasnosti ponúka svoje služby už len prvých 6 uvedených dô-chodkových správcovských spoločností. » Od januára 2005 bola teda možnosť vstúpiť do II. piliera. Dôchodkovo poistená osoba

v I. (priebežný) aj II. (kapitalizačný) pilieri platila poistné v pomere 9 % a 9 %. Od 1. septembra 2012 sa zmenil pomer poistného na starobné dôchodkové sporenie pre spo-riteľov z 9 % a 9 % na 14 % a 4 %. Sadzba príspevkov na starobné dôchodkové sporenie vo výške 4% je platná až do 31. decembra 2016. Od 1. januára 2017 sa bude postupne zvyšovať o 0,25 % tak, aby v roku 2024 dosiahla 6 %. » Rezervný fond solidarity začal platiť zamestnávateľ za svojich zamestnancov v roku

2004 a jeho sadzba bola 2,75 %. Zmena nastala v roku 2005, keď došlo k jej zvýšeniu na 4,75 %. » Úrazové poistenie, ktoré sa predtým nazývalo zákonné poistenie zodpovednosti

organizácie za škodu sa platilo štvrťročne Slovenskej poisťovni, a.s. Od roku 2002 je to Poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania. Platí ho zamestnávateľ.

TAB. 4: SADZBy PoISTNéHo PRE oDVoDy Do SoCIáLNEJ PoISťoVNE V RoKoCH 1993–2013 »

»

»

»

»

»

»

»

»

»

»

»

»

»

»

»

»

»

» »

zdroj: vlastné spracovanie na základe zákonov o sociálnom poistení

rok

nemocenské poistenie

dôchodkové poistenie

poistenie v nezamest-

nanostiGarančné poistenie

úrazové poistenie

rezervný fond

zamest-nanec

zamest-návateľ

zamest-nanec

zamest-návateľ

zamest-nanec

zamest-návateľ

zamest-návateľ

zamest-návateľ

zamest-návateľ

1993 1,4 % 4,4 % 5,9 % 20,6 % 1 % 3 % - - -

1994 1,4 % 4,4 % 5,9 % 20,6 % 1 % 3 % - - -

1995 1,4 % 2,4 % 5,9 % 20,6 % 1 % 3 % - - -

1996 1,4 % 2,4 % 5,9 % 20,6 % 1 % 3 % - - -

1997 1,4 % 3,4 % 5,9 % 21,6 % 1 % 3 % - - -

1998 1,4 % 3,4 % 5,9 % 21,6 % 1 % 3 % - - -

1999 1,4 % 3,4 % 5,9 % 21,6 % 1 % 3 % - - -

20001,4 % 3,4 % 5,9 % 21,6 % 1 % 3 % - - -

1,4 % 3,4 % 5,9 % 21,6 % 1 % 2,75 % 0,25 % - -

2001 1,4 % 3,4 % 6,4 % 21,6 % 1 % 2,75 % 0,25 % - -

2002 1,4 % 3,4 % 6,4 % 21,6 % 1 % 2,75 % 0,25 % - -

2003 1,4 % 3,4 % 6,4 % 21,6 % 1 % 2,75 % 0,25 % - -

2004 1,4 % 1,4 % 4 % + 3 % 16 % + 3 % 1 % 1 % 0,25 % 0,8 2,75

2005 1,4 % 1,4 % 4 % + 3 % 14 % + 3 % 1 % 1 % 0,25 % 0,8 4,75

2006 1,4 % 1,4 % 4 % + 3 % 14 % + 3 % 1 % 1 % 0,25 % 0,8 4,75

2007 1,4 % 1,4 % 4 % + 3 % 14 % + 3 % 1 % 1 % 0,25 % 0,8 4,75

2008 1,4 % 1,4 % 4 % + 3 % 14 % + 3 % 1 % 1 % 0,25 % 0,8 4,75

2009 1,4 % 1,4 % 4 % + 3 % 14 % + 3 % 1 % 1 % 0,25 % 0,8 4,75

2010 1,4 % 1,4 % 4 % + 3 % 14 % + 3 % 1 % 1 % 0,25 % 0,8 4,75

2011 1,4 % 1,4 % 4 % + 3 % 14 % + 3 % 1 % 1 % 0,25 % 0,8 4,75

2012 1,4 % 1,4 % 4 % + 3 % 14 % + 3 % 1 % 1 % 0,25 % 0,8 4,75

2013 1,4 % 1,4 % 4 % + 3 % 14 % + 3 % 1 % 1 % 0,25 % 0,8 4,75

4 daň z príjmov fyzických osôb » Daň z príjmov fyzickej osoby bola zavedená k 1. januáru 1993 federálnym zákonom č.

286/1992 Zb., kedy nahradila dovtedajšiu daň zo mzdy, daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti a daň z príjmov obyvateľstva. » Úhradu dane z príjmov vybratú od daňovníka (zamestnanca) finančnému orgánu zabez-

pečuje podnik (zamestnávateľ), ako platiteľ dane. Túto daň zamestnávateľ vypočíta podľa platných právnych predpisov, zrazí z hrubej mzdy alebo z iného príjmu a uhradí ju na účet správcu dane. » Do roku 2003 išlo o progresívnu daň (čiže jej percentuálna sadzba rástla s výškou príjmu

– viď Tab. 5).

TAB. 5: SADZBy DANE Z PRíJMoV FyZICKýCH oSôB V RoKoCH 1993–2003

» » » » » » » » » »

zdroj: vlastné spracovanie na základe zákona č. 286/1992 zb. o daniach z príjmov a následné novelizácie

» » Od 1. januára 2004 do roku 2012 bola zavedená rovná daň, t.j. jej percentuálna sadzba

bola vždy rovnaká – konkrétne 19 %. » Od roku 2013 je daň opäť progresívna. Sadzba dane je 19 % z tej časti základu dane, ktorá

nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane (pre rok 2013 je táto suma 34 401,74 eura). Z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného ži-votného minima je sadzba dane 25 %. Okrem toho od roku 2013 existuje tzv. osobitná sadzba dane vo výške len 5 %, ktorú platia vybraní ústavní činitelia, napr. prezident, členovia vlády a poslanci Národnej rady SR. » Pri výpočte daňovej povinnosti si môže každý daňovník – fyzická osoba uplatniť na


roky 1993 – 1999 roky 2000 – 2003

základ dane (sk) daň z príjmov základ dane (sk) daň z príjmov

- 60 000 15 % - 90 000 12 %

60 001 - 120 000

9 000 Sk + 20 % zo základu

presahujúceho 60 000 Sk

90 001 - 150 000

10 800 + 20 % zo základu


120 001 - 180 000



150 001 - 240 000

22 800 + 25 % zo základu


180 001 - 540 000



240 001 - 396 000

45 300 + 30 % zo základu


540 001 - 1 080 000

151 200 Sk + 40 % zo základu


396 001 - 564 000

92 100 + 35 % zo základu


1 080 001 - a viac

367 200 Sk + 47 % zo základu

presahujúceho 1 080 000 Sk

564 001 - 1 128 000

150 900 + 40 % zo základu


1 128 001 - a viac

376 500 + 42 % zo základu

presahujúceho 1 128 000 Sk

konci roka nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ide o sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku sumy životného minima plat-ného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. K 1. januáru 2013 životné mini-mum v Slovenskej republike je 194,58 EUR. Nezdaniteľná časť základu dane je suma 3 735,94 EUR (194,58 x 19,2). Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 100-násobok platného životného, nezdaniteľná časť zák-ladu dane ročne na daňovníka je suma zod-povedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane.

TAB. 6: VýVoJ NEZDANITEľNEJ ČASTI ZáKLADU DANE NA DAňoVNíKA V RoKoCH 1994–2013

» » » » » » » » » » » » » » » » » » » » »

zdroj: vlastné spracovanie na základe zákonov č.286/1992, č.595/2003, následné novelizácie »

Údaje do roku 2009 boli prepočítané z Skk na eur konverzným kurzom 30,126 Skk/1 eur.

» Nezdaniteľná časť základu dane od roku 1994 do roku 1999 sa pohybovala na

rok

ne-zdaniteľná

časť základu

dane

zamest-návateľ

1994 967,07 58,09

1995 967,07 58,09

1996 967,07 58,09

1997 967,07 58,09

1998 967,07 58,09

1999 967,07 58,09

2000 1 286,60 107,22

2001 1 286,60 107,22

2002 1 286,60 107,22

2003 1 286,60 107,22

2004 2 683,13 124,01

2005 2 918,94 243,25

2006 3 014,54 251,21

2007 3 173,87 264,49

2008 3 269,47 272,46

2009 4 025,70 335,48

2010 4 025,70 335,48

2011 3 559,30 296,61

2012 3 644,74 303,73

2013 3 735,94 311,32



rovnakej úrovni, teda nezaznamenala žiadnu zme-nu. Výrazné zmeny nastali v rokoch 2000, kedy sa zvýšila o 84,57 % a v roku 2004, kedy sa zvýšila o 108, 54 %. Po roku 2004 sa mierne zvyšovala. » Pre zdaňovacie obdobie 2009 a 2010 platilo

prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa upravil spôsob výpočtu nezdaniteľnej časti dane. Toto ustanovenie bolo zavedené ako súčasť protikrí-zového balíčka na 2 roky. Podľa prechodného ustanovenia nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka bola suma zodpovedajúca 22,5-ná-sobku sumy platného životného minima. V roku 2011 výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka opäť bola 19,2-násobok sumy platného životného minima (životné minimum 185,38 EUR). Životné minimum platné k 1. januáru 2013 je vo výške 194,58 EUR. » Niektorí daňovníci si však v tomto roku budú

môcť uplatniť aj novú nezdaniteľnú časť. Pôjde o tých sporiteľov, ktorí si okrem povinných odvodov budú platiť aj dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Od začiatku roka si môžu k 4-percentrnému príspevku do druhého piliera sporitelia doplácať ďalšie dve percentá z vlastného čistého príjmu. Tieto dve percentá štát daňovo zvýhodní, keďže si o túto sumu bude môcť sporiteľ znížiť základ dane.

5 komparácia miezd v krajinách vyšehrad-skej štvorky » Vyšehradská štvorka (V4) je neoficiálny

názov zoskupenia postkomunistických krajín Strednej Európy – Česká republika, Poľská republika, Maďarsko a Slovenská republika. Ide o dohodu spolupráce medzi týmito krajinami v oblasti európskej integrácie a o posilnení stabi-lity v stredoeurópskom regióne.

TAB. 7: MINIMáLNA MZDA V KRAJI-NáCH V4

» » » » » » » » » » »

zdroj: http://www.finance.sk/spravy/

štát

minimálna mzda

(v eur)medziročný

nárast(v %)

2012 2013

Slovenská republika 327,20 337,70 3,21

Česká republika 310,23 312,01 0,57

Poľská republika 336,47 376,58 11,92

Maďarsko 295,63 340,55 15,19

finance/114416-minimalna-mzda-2013/

» Najnižšiu minimálnu mzdu má v roku 2013 z krajín V4 Česká republika, a to 312,01 EUR, najvyššia je v Poľskej republike v sume 376,58 EUR. Najväčší medzi-ročný nárast minimálnej mzdy v roku 2013 v porovnaní s rokom 2012 zaznamenalo Maďarsko, a to minimálna mzda vzrástla o 15,19 %. Najnižší nárast je v Českej republike, kde mzda vzrástla len o 0,57 %. » Aby sme mohli jednoducho porovnať odvodové a daňové zaťaženie fyzických

osôb – zamestnancov v krajinách V4, usporiadali sme zistené výsledky podľa plat-ných predpisov v marci 2013 do prehľadnej tabuľky.

TAB. 8: KoMPARáCIA MIEZD A oDVoDoV V KRAJINáCH V4.

» » » » » » »

zdroj: vlastné výpočty » » Najvyššiu daň z príjmov fyzických osôb znášajú v uvedenom príklade maďarskí

zamestnanci, tá sa počíta z hrubej mzdy daňovou sadzbou 16 %. Najvyššie odvody na poistenie platia taktiež zamestnanci v Maďarku, a to 18,5 % (dôchodkové zabezpeče-nie 10 %, zdravotné poistenie a poistenie v nezamestnanosti 8,5 %). Najnižšie daňové zaťaženie je u zamestnancov v Slovenskej republike 10,5 % a odvody na zdravotné a sociálne poistenie v Českej republike 11,0 %. Pri komparácii čistých miezd medzi štát-mi V4 sme zistili, že najvyšší podiel čistej mzdy na hrubej mzde pripadá na českého zamestnanca 76,9 % a najnižší na maďarského zamestnanca 65,5 %. ¦

literatúra:

[1] Kiseľáková, D. (2011) Analýza makroekonomického vývoja v SR a EÚ z aspektu

stability v kontexte globálneho vývoja. In: Časopis pre manažment a podnikanie:

výskum a prax 2/2011. s.48-62. ISSN 1338-0494.

[2] Korečko, J. – Suhányiová, A. (2012) Daňový systém Slovenskej republiky a jeho

postavenie v rámci Európskej únie. Bookman, s.r.o., Prešov. 2012. 141 s. ISBN

978-80-89568-52-9.

[3] Korečko, J. – Vavrek, R. (2012) Prehľad daňových reforiem Slovenskej republiky. In:

Nekonferenčný vedecký zborník Nové trendy vo financiách a účtovníctve pre teóriu

a prax. Prešovská univerzita v Prešove, 2012. s.65-71. ISBN 978-80-555-0606-7.

[4] Široký, J. (2012) Daně v Evropské unii. linde Praha. 2012. 400 s. ISBN 978-80-7201-881-9.

krajina slovenská republika česká republika poľská republika maďarsko

Hrubá mzda

1000 1000 1 000 1 000

EUR % EUR % EUR % EUR %

Zdravotné a sociálne poistenie

134,00 13,4 110,06 11,0 137,10 13,7 185,00 18,5

Daň z príjmu 105,38 10,5 121,36 12,1 157,90 15,8 160,00 16,0

Čistá mzda 760,62 76,1 768,58 76,9 705,00 70,5 655,00 65,5


[5] Suhányiová, A. – Suhányi, l. (2007) Ekonomické aspekty miezd a

odvodov. In: Finančné riadenie a výkonnosť podnikov, PHF- EKF. 2007. 9

s. ISBN 9788022523431.

[6] Suhányi, l. – Želinský, T. (2008) Úvod do podnikania a účtovníctvo ma-

lých podnikateľov. TU EkF Košice. 2008. 119 s. ISBN 978-80-553-0118-1.

[7] Vravec, J. (2010) Finančný manažment jednotlivca. Prešovská

univerzita v Prešove, 2010. 165 s. ISBN 978-80-555-0251-9.

[8] Zákon č.9/1993 Z.z. o zdravotnom poistení a hospodárení s Fondom

zdravotného poistenia, v znení neskorších predpisov

[9] Zákona č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde

[10] Zákon 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, v znení neskorších predpisov

[11] Zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, v znení neskorších

predpisov

[12] Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení neskorších

predpisov

[13] Zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov, v znení neskorších

predpisov

[14] Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov

[15] http://ec.europa.eu

[16] www.statistics.sk (Štatistický úrad SR)

[17] http://www.visegrad.info

[18] http://kalkulacky.idnes.cz/cr_kalkulator-ciste-mzdy-2013.php

[19] http://topkalkulatorok.hu/berkalkulator.html

[20] http://www.infor.pl/kalkulatory/brutto_netto.html

[21] http://pracovneponuky.sk/clanky/hladam-pracu/

priemerne-mzdy-v-roku-2012

[22] http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explaine


idiolekt jiřího paroubkaidiolect of jiří paroubek JOzef Vlčej*abstrakt: cieľom mojej práce je spracovať a opísať idiolekt zahraničného politika. Vybral som si politika z českého straníckeho prostredia. Pre účel

tejto práce som si vybral predsedu ČSSD a bývalého českého premiéra Jiřího Paroubka, ktorého rétorický štýl politickej komunikácie

považujem za zaujímavý z hľadiska skúmania používania rôznych interpretačných postupov a stratégií. Predmetom môjho záujmu je

idiolekt a štýl jazykového prejavu príznačný pre konkrétneho jednotlivca v našom prípade českého politika a predsedu ČSSD. Snahou

tejto práce je sústrediť sa na spôsob argumentácie vybraného politika v politickom texte a na prehľad metód a smerov, ktoré sa v

rámci pragmatiky, rétoriky, teórie textu a teórie diskurzu daného politika rozvíjajú. Významný predstavitelia českej politickej scény sa

vyznačujú osobitným rečníckym štýlom čo platí aj pre prípad politickej komunikácie Jiřího Paroubka a úlohou mojej práce bude snaha

čo najpresnejšie tento štýl identifikovať.

kľúčové slová: Idolekt; ČSSD; Český stranický systém; Populizmus, Médiá.

abStract:the aim of my thesis is to describe the process and idiolekt foreign policy-maker. i chose the policy-maker of the czech party system.

for the purpose of this thesis i chose cSSd chairman and former czech Prime Minister Jiri Paroubek, whose rhetorical style of political

communication. I find it interesting in terms of exploration of the use of different interpretative practices and strategies. The subject of my

interest is idiolekt and style of speech peculiar to a particular individual in our case czech politician and President of the Social democrats.

the aim of this work is to focus on selected policy line of reasoning in political text and the outline of the methods and directions that are

within pragmatics, rhetoric, theories of text and discourse theory of politics develop. important representatives of czech political scene

is characterized by a particular rhetorical style as is the case for political communication and task Paroubek my work will be the most

accurate to identify this style.

Key wordS: idiolect; cPSd; the czech party system; Populism; Media.

* mgr. Jozef vlčej, PhD., Stredoeurópska vysoká škola v Skalici

úvod

» Jazyk politiky môže byť prostried-kom vyjadrenia sympatií alebo antipatií k určitému politickému či ideologickému smeru alebo k politikovej osobnosti. Jazyk a jeho úroveň používania v českej politickej a mediálnej komunikácii sa stávajú častým predmetom kritiky zo strany verejnosti. Vo vzájomnej politickej komunikácii medzi jednotlivými politickými predstaviteľmi sa uplatňujú rôzne komunikačné stratégie, ktoré striedavo akcentujú súhlas, súhlas s obmedzením čiastočnej zhody ústiacej v názorový rozpor, snaha proponenta a oponenta zhrnúť predchádzajúcu vlastnú i cudziu repliku tak, aby vyzneli v ich pro-spech. Argumentovať tak znamená v prie-behu komunikácie zdôvodňovať pravdivosť určitého tvrdenia, ospravedlňovať určitý názor alebo jednanie, alebo naopak tieto názory alebo tvrdenia vyvracať. Cieľom argumentácie je tématizácia konfliktných názorov na riešenie problémov, niekedy je táto tématizácia vyhrotením opačných stanovísk, inokedy snaha o dosiahnutie konsenzu.

1 charakteristika komunikačných a jazykových pro-striedkov politic-kého diskurzu v českej republike

» Politici ako aktívny účastníci politické-ho diskurzu si uvedomujú neustálu potrebu získavať auditórium, zaujať nielen obsa-hom, ale aj spôsobom prezentácie svojich názorov. Jazyk, štýl, spôsob argumentácie a schopnosť komunikovať sú kriticky posudzované súčasti mediálneho obrazu politika, konkrétne ide o vlastnosti politika ako charizma, imidž, obľuba, popularita. Tieto vlastnosti sú občanmi a potencionál-nymi voličmi vnímané s veľkou emocionál-nou intenzitou čo zohráva dôležitú úlohu pri vzájomnej konkurencii názorov. Postupne sa vyformovali v konkrétnom politikovi ako výsledok vzdelávania a intelektuálneho zázemia osobnosti, talentu k verejnému vystupovaniu, postupne získaných skú-seností, ale aj premyslenej kalkulácie a zámernej snahy, niekedy dokonca tiež cieľavedomého rétorického školenia. Rétorika spojená s politikou je významnou súčasťou mediálnej scény. Pojem scéna

navodzuje dojem, že verejné vystúpenia sa stávajú atraktívnymi, pretože preberajú mnohé prvky divadelnosti a zábavy. » Politický diskurz je obsahovo, tema-

ticky a jazykovo vymedzený. Obsahuje sociálne inštitucionalizované a situačne zasadené formy textu. Politický diskurz nie je len záležitosťou všeobecne emo-cionálnych a ideologicky motivovaných hodnotení, ale tiež zaujímavým predmetom odborného skúmania. Diskurz sa vykladá aj ako miesto, v ktorom sa jednotlivé významy nesúce podobu obecných ustá-lených schém aktualizujú tým, ako sú v určitom situačne komunikačnom akte produkované a interpretované. Na základe kritérií rozlišujeme viacero druhov politic-kého diskurzu ako politický, ideologický, teleologický, konzervatívny, socialistický. Okrem toho rozlišujeme podľa profesného zaradenia autora diskurz politikov, mana-žérov, humanitných alebo prírodovedných pracovníkov či ekológov. » Pre českých politikov sa stáva čím dal

viac charakteristické využívanie prostried-kov a postupov vyjadrovania prostredníc-tvom umeleckého, vedeckého a adminis-tratívneho štýlu. Ako príklad môžu poslúžiť mediálne vyjadrenia bývalého prezidenta Václava Havla, ktoré reflektujú spisova-teľskú skúsenosť autora divadelných hier a filozofických esejí. Ďalším príkladom je vyostrený štýl verejných prejavov býva-lého českého prezidenta Václava Klausa pôvodným zamestnaním ekonóma, či v analytickom spôsobe uvažovania bý-valého premiéra a súčasného prezidenta Miloša Zemana, ktorý bol pôvodným povolaním prognostika. Z toho vyplýva, že základnou podmienkou pôsobivosti verej-ného prejavu je orientácia vo filozofickej, odbornej a umeleckej literatúre. » Rečnícky štýl v českom straníckom

prostredí býva často používaný v dvojakom ponímaní. Prvým ponímaním je, že je sto-tožňovaný s kultivovaním argumentačných postupov a s vhodným výberom a uspo-riadaním jazykových prostriedkov v reči. Druhé ponímanie je spojené s bezohľadnou manipuláciou, založenou na prehováraní, ktoré sa nevyhýba pseudologickým trikom, viacznačnostiam a obratne voleným výra-zom. Štylizácia verejného prejavu býva po-znamenaná snahou hovoriť ,,dobre a pre-svedčivo“ spojenej s obavami z prehnanej rétoričnosti. Ako príklad k tomu konaniu môže poslúžiť výraz ,,vyhnem sa zbytoč-nému rečneniu a pristúpim rovno k veci. Pre českú politickú rétoriku je charakte-ristická aj určitá triezvosť a antirétoričnosť je rétorického štýlu, ktorá vychádza z diel jej historicky najvýznamnejších predstavi-teľov ako boli Masaryk a Peroutka. Väčšina účastníkov českej politickej komunikácie

si uvedomuje dôležitosť prestíže kultúry verejného vystupovania. » V českom politickom prostredí zau-

jímavým a často používaným prípadom je vytváranie rečových stereotypov spo-jených s jazykom politickej manipulácie. Konkrétnou politickou manipuláciou je snaha autora diskurzu priviesť adresáta k názoru, ktorý sa väčšinou príliš nezhoduje s jeho vlastnými názormi. Cieľom politickej manipulácie je vytvoriť predpoklady pre to, aby adresát vykonával činnosti, ktoré au-torovi manipulatívneho diskurzu prinášajú úžitok. Ako špecifický príklad politickej manipulácie v českej histórii býva opisova-né obdobie tzv. reálneho socializmu.

2 analýza štýlu jazykového prejavu jiřího paroubka v mediálnych vystúpeniach a tlači

» Primárnym cieľom tohto príspevku je čo najvýstižnejšie analyzovať štýl, prvky prípadne stratégie mediálneho politického diskurzu Jiřího Paroubka v tejto nedeľnej relácii Posledná návšteva Jiřího Paroubka v tejto relácii sa odohrala 14.9.2008 mesiac pred krajskými a senátnymi voľbami. Bývalý predsada ČSSD a súčasný predseda strany lEV – 21 nemal v relácii oponenta a tým pádom len odpovedal na reláciou zadané témy moderátora. Prvou témou bol určitý prepad preferencií vtedajšej vládnej koalície na čele s Mirkom Topolánkom a prípadná možná snaha opozície o zvrh-nutie vlády po prípadnom neúspechu v blížiacich sa krajských a senátnych voľ-bách. Dôležitú úlohu v poklese preferencií zohrali aktuálne škandály okolo býva-lých poslancov ODS Vlastimila Tlustého a Jána Moravu. Paroubek vyslovuje ako je u neho vo väčšine názorov zvykom záujem o dôsledné prešetrenie tejto kauzy, ktorú má riešiť konkrétny výbor parlamentu a posúdiť jeho vplyv na politický systém. Jednanie poslanca Moravu tvrdo odsúdil a vyjadril znepokojenie nad tým, aby sa po-dobné prípady neopakovali a považuje ich za hlboko neštandardné pre demokratický systém. Tým, že sa jedná o poslanca ODS sa prezieravo snaží zodpovednosť preniesť na najvyššiu osobu ODS, na ktorú mal byť poslanec Morava priamo prepojený. Nepriamo tým naznačil, aké neštandard-né praktiky vykonáva predseda ODS pre

idiolekt jiřího paroubka i JOZEF VlČEJ


upevnenie svojej pozície v českom straníckom systéme. » Okrem toho sa vyjadril, že ČSSD po kauze Morava sa chystá navrhnúť a presadiť kódex

štandardného správania sa českých politikov malo by sa tak stať po konzultácii s väčši-nou politických strán. Malo by tým dôjsť k určitej štandardizácii českej politickej kultúry na úroveň západoeurópskych. Praktickým článkom tohto návrhu je prezumpcia viny pre politikov samozrejme okrem evidentne vykonaného trestného činu. V tejto súvislosti sa vyjadril, že napríklad kauza okolo bývalého predsedu KDÚ – ČSl Čuneka by mala vyústiť do jeho odchodu z politiky aby tak nebola znevažovaná úroveň politickej kultúry v českej politike. Tieto slová sa dajú označiť za deklaratívne vyjadrenia lákavé pre potencionálneho voliča, ktorý by mal nadobudnúť názor, že Jiři Paroubek pozdvihne úroveň českej politickej kultúry na vyšší stupeň. Tento návrh kódexu má byť obsiahnutý aj o ustanovenie o zame-dzení migrácie poslancov z jednotlivých klubov do iných, tým by však mandát podľa mňa stratil podstatu a stal by sa viazaním, aj keď na druhej strane je pochopiteľné rozhorčenie bývalého predsedu ČSSD, kvôli kontroverznému odchodu poslancov z jeho klubu a ich ná-slednou podporou vláde. Myslím si, že je to v tejto situácii, keď je ešte kauza okolo poslan-ca Moravu aktuálna akýsi pragmatický krok od bývalého predsedu ČSSD, ktorý sa týmto chcel jednoznačne dištancovať od týchto praktík a deklaratívne na základe navrhovaného kódexu prejaviť snahu o absolútne zamedzenie týchto krokov do budúcnosti. Pre mňa to vyvoláva len deklaratívny dojem, lebo kauzy k politike patria a možnosť im zamedziť by bola snahou zrušiť jej podstatný článok fungovania, ale hlavným mojim argumentom je, že by sa len ťažko prakticky hľadali mechanizmy na preventívne konanie voči takémuto správaniu. » Paroubek reaguje svojským štýlom na rôzne obvinenia z vydierania členov svojej

strany pri poslednej prezidentskej voľbe a reaguje tvrdením, že v ČSSD sa nikdy nič po-dobné neudialo, že on ako seriózny predseda by nič také nepripustil. Z toho vyplýva snaha predsedu ČSSD všetko akoby ľudovo povedané zmietnuť zo stola a vykresliť svoju stranu ako ideálne prototyp strany, ktorá nerobí chyby čo sa dá opísať ako jeden z ďalších prvkov inklinujúcich k pragmatickému populizmu. » Pri otázke moderátora na finančné problémy spôsobené počas jeho činnosti ako

ministra pre miestny a regionálny svoju odpoveď smeroval viac menej vyhýbavo. Snažil sa odbočovať od témy a zahmlievať konkrétne fakty, čo zavŕšil jeho často používanou odpoveďou pri otázke, ktorá mu nie je príjemná a tak, že konštatoval, že to nepovažuje za dôležitý fakt, ktorý by bolo treba podrobne riešiť. Okrem toho sa otázkam podobného typu snažil vyhýbať štýlom odpovede, že média a novinári majú snahu ho osobne diskreditovať a považuje to jasne vykonštruované fakty. » Svojím rétorickým štýlom sa snaží neustále apelovať smerom k občanovi.

Z Paroubkovho komunikačného štýlu je vidieť silné sebavedomie tohto politika, to súvisí aj s komunikačnou stratégiou bývalého premiéra, ktorý si jednoznačne nenechá podsú-vať snahu o jednoznačnú a vecnú odpoveď od redaktora. Paroubek sa snaží prezentovať a zaujať potencionálneho voliča formulovaním jasných scenárov a stratégii a nie politic-kých polovičatých kompromisov, či riešení. Jeho úsilie je smerované k vytváraniu politickej alternatívy voči súčasnej vláde a snaha čo najviac a za každú cenu spochybniť štýl politiky súčasnej, čo hraničí s prudkým presadením prvkov populizmu v jeho politickej komuniká-cii. Otázky moderátora tohto programu boli voči Paroubkovi smerované so snahou o to, či má bývalý predseda ČSSD osobnú snahu v možnej budúcej vláde po zvrhnutí Topolánkovej vykonávať funkciu predsedu vlády. Paroubek reagoval stanoviskom že nebude predbiehať udalosti a nechce vyjadrovať hypotetické závery a predbiehať udalosti pokiaľ nenastane reálna situácia, v ktorej by sa naskytovala táto možnosť. » Zaujímavou reakciu bola odpoveď predsedu ČSSD, kde sa budú hľadať zvyšné peniaze

na prípadne zrušenie poplatkov u lekára, keď sa vyjadril v tom zmysle, že ide rádovo len o niekoľko miliónov českých korún, ktoré nie je problém vyčleniť, v tomto prípade môže ísť ťažko len o niekoľko desiatok miliónov, ale Paroubek prezieravo namiesto niekoľko sto mi-liónov korún zhrnul odpoveď na už spomínanú sumu čo môžeme do určitej miery označiť za mierne populistické gesto. » Paroubek sa snaží vykresľovať ako seriózny politik, ktorý robí vecnú serióznu politiku.

Čo sa týka aktuálnych krajských a senátnych volieb je zaujímavé ako Paroubek vykres-ľuje svojho vtedajšieho najväčšieho protivníka ODS v čele s bývalým premiérom Mirkom Topolánkom konkrétne prípravu a stratégiu strany pre tieto voľby. Predseda ČSSD použije metaforu s vyvesením bielej zástavy od ODS a chce tým naznačiť a divákovi predostrieť určitú odovzdanosť ODS, ktorá by si ako už dopredu bola vedomá svojho neúspechu. Završuje to konštatovaním, že on a jeho strana chodia po regiónoch a neboja sa tak ko-munikovať s voličom, zatiaľ čo ODS si je vedomá momentálnej klesajúcej popularity tak nemá takú odvahu ísť do pomyselného volebného terénu a pracovať s voličom. Snaží sa šikovne a prezieravo hľadať zaujímavú paralelu medzi možným výsledkom Senátnych

a Krajských volieb s voľbami na celoštátnej úrovni (parlamentými voľbami), vediac o klesajúcej podpore vlády ich označuje ako referendum o Topolánkovej vláde, čo sa dá označiť ako efektívna snaha o čo najväčšie znehodnotenie súčasnej vlády. » Čo sa týka najväčšieho rivala Jiřího

Paroubka bývalého predsedu ODS Mirka Topolánka, Paroubkovou snahou je čo najviac spochybniť jeho politickú činnosť a konanie, vytvoriť mu imidž nekompetent-ného politika, ktorý nedokáže riešiť politic-ké problémy. Naproti tomu je snaha seba vykresliť ak presný opak negatív prisu-dzovaných predsedovi vlády a tým pádom sa nepriamo formuluje na pomyselnom rebríčku politikov na prvé miesto a aby sa mohol vyjadrovať týmto štýlom je potrebné aby mal posilnené vo vnútri a aj navonok prvky egocentrizmu a hlavne sebavedo-mia hraničiaceho s určitými symptómami a arogantnosti.

záver

» Ako politik svojím prejavom pô-sobí Jiří Paroubek v porovnaní s bývalými predsedami ČSSD a premiérmi Vladimírom Špidlom a Stanislavom Grossom ako muž, ktorý by mohol oživiť dôveru voličov k svojej strane. Dá sa povedať s určitým nadhodnotením, že sa mu to podarilo a ČSSD pod jeho vedením získalo prichá-dzalo k znovunadobudnutiu dôvery voličov, ktoré mu po problémoch, keď sa vo vedení strany behom jedného volebného obdobia vystriedali traja predsedovia. Paroubek ako jeden z nich sa dokázal v predsed-níckej stoličke udržať a doviesť stranu k úspešnému výsledku vo voľbách. » Svojím politickým vystupovaním je

politickými analytikmi označovaný za sil-ného pragmatika. Z jeho politickej rétoriky vyplýva, že sa snaží vyzerať ako rázny po-litik, ktorý vie konať v kritických situáciách avšak prax jeho politických rozhodnutí nasvedčuje tomu, že nie veľmi náchylný k politickým kompromisom a preto sa viac menej vždy snaží presadiť svoje stanoviská a z toho vyplýva, že je typom si-lového politika. Snaží sa vedome rétoricky vymedzovať na ideologickej rovine ľavica pravica, z čoho vyznieva priama konfrontá-cia s ODS čo sa aj odrazilo vo vzájomnom vyhrotenom predvolebnom súboji v roku 2006. Tento vyhrotený konfrontačný štýl, ktorý nabýva silné prvky populizmu je však obojstranne výnosný pre strany, ktoré tak získavajú vo voľbách 2006 obe okolo 30% hlasov. » Paroubek sa čiastočne populistic-

ky snaží vykresliť seba ako jediného


» súčasného schopného politika, kto-rý dokáže viesť krajinu perspektínym smerom, čiže jeho politika má silné prvky konfrontačního štýlu obohateného o charizmatické osobnostné prvky, ktoré dokážu upútať seriózne množství voličov. Chýba mi tu prvok čiastočnej sebareflexie, to je schopnosti priznať aspoň čiastočné chyby. Avšak Jiří Paroubek je skúseným pragmatickým politikom a vie, že možné priznanie si vlastných chýb v činnosti stra-ny by mohlo mať negatívny efekt na výšku preferencií. Tak sa snaží svojou politickou komunikáciou vytvoriť potencionálnemu voličovi ponuku akejsi virtuálne bezchybnej politiky akoby založenej na morálnych a etickách pravidlách. Väčšina analytikov zaoberajúcich sa politkou, ktorí sa užšie zaujímajú o dianie v politike a nepodliehajú tým marketingovým politicko – komuni-kačným stratétiám je jasné, že tento štýl politiky je len vopred mediálne deklarova-ný. laický občan tak získava pri konkrétnej voľbe pocit, že venoval svoj hlas správnym smerom a nemal tak neskôr pocity rôznej negatívnej voličskej sebareflexie ústiacej do znechutenosti voči samotnému poli-tickému systému. Paroubek sa čiastočne populisticky snaží vykresliť seba ako jediného súčasného schopného politika, ktorý dokáže viesť krajinu perspektívnym smerom, čiže jeho politika má silné prvky konfrontačního štýlu obohateného o cha-rizmatické osobnostné prvky. ¦

literatúra:

[1] KOPEČEK, l. Demokracie, diktatúry a

politické straníctvo na Slovensko. Brno :

Centrum pre štúdium demokracie a kul-

túry, 2006. – 347 s. ISBN 80-7325-076-4

[2] KOPEČEK, l. (eds.) Od Mečiara k

Dzurindovi. Brno : Medzinárodný

politologický ústav, 2003. – 178 s. ISBN

80-210-3136-0

[3] KOPEČEK, l. Politické strany na

Slovensku 1989 – 2006. Brno : Centrum

pre štúdium demokracie a kultúry, 2007.

– 627 s. ISBN 978-80-7325-113-0

[4] KOPEČEK, l., HlOUŠEK, V. Konfliktné

demokracie. Brno : Medzinárodný


80-210-3449-1

[5] FIAlA, P. (eds.) Nacionalistické politické

strany v Európe. Brno : Medzinárodný


80-210-2247-7

[6] STRMISKA, M. Politické strany

modernej Európy. Praha : Portál, 2005.

– 728 s. ISBN 80-7367-038-

[7] FIAlA, P., HERBUT, R. a kol.

Stredoeurópske systémy politických

strán. Brno : Medzinárodný polito-

logický ústav, 2003. – 260 s. ISBN

80-210-3091-7

[8] MESEŽNIKOV, G., GYáRFáŠOVá, o.

Slovensko: desať rokov samostatnosti

a rok reforiem, Bratislava : Inštitút pre

verejné otázky, 2004. – 165 s. ISBN

80-88935-59-8

[9] KRNO, S. Politické strany štátov

Vyšegrádskej štvorky, Nitra :

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre,

Filozofická fakulta, 2007. – 400 s. ISBN

80-8050-910-7

[10] KRNO, S. Typológia politických

strán, Nitra : Univerzita Konštantína

Filozofa v Nitre, 2006. – 180 s. ISBN

80-8050-940-9

[11] GYARFáŠOVá, O., MESEŽNIKOV, G. (eds.)

Vláda strán na Slovensku: skúsenosti

a perspektívy. Bratislava : Inštitút pre

verejné otázky, 2004. – 156 s. ISBN

80-88935-63-6

[12] KREJČí, O. Nová kniha o voľbách. Praha

: Professional Publishing, 2006. – 481 s.

ISBN 80-86946-01-0


táto publikácia neprešla redakčnou úpravou.

Vydavateľ:

stredoeurópska vysoká škola v skaliciRok vydania:

2013

Grafický návrh

a tlač:

directhouse.net

[email protected]

vedecký obzor scientific horizonsevs.sk/sites/default/files/1401_sevs_casopis_vedecky...vedecký...

Documents