vedeckÁ propedeutika - bvsp.open.skbvsp.open.sk/5.semester/vedecká propedeutika... · vedeckÁ...
TRANSCRIPT
VEDECKÁ PROPEDEUTIKAŠpecializovaný seminár
k príprave záverečných prác
Výberový predmetBPPX 40161
2 kredityprof. PhDr. Květoň Holcr, DrSc.
Rozvrh predmetu1.1. 29.09.201129.09.2011 -- P P -- ŠŠtrukttruktúúra a logickra a logickéé formy vedeckej prformy vedeckej práácece
(prof. PhDr. Kv(prof. PhDr. Kvěětotoňň Holcr, DrSc.)Holcr, DrSc.)
2.2. 06.10.2011 06.10.2011 P P -- SystSystéém metm metóód a metodika vedeckej prd a metodika vedeckej práácece(prof. PhDr. Kv(prof. PhDr. Kvěětotoňň Holcr, DrSc.)Holcr, DrSc.)
3.3. 13.10.2011 13.10.2011 -- KonzultKonzultáácie: objekt, predmet a ciele bakalcie: objekt, predmet a ciele bakaláárskej prrskej práácece(prof. PhDr. Kv(prof. PhDr. Kvěětotoňň Holcr, DrSc.)Holcr, DrSc.)
4.4. 20.10.2011 20.10.2011 -- P P -- VyhVyhľľadadáávanie a vyuvanie a využžíívanie informavanie informaččných pramených prameňňovov(doc. RNDr. Jaroslav Holomek, CSc.)(doc. RNDr. Jaroslav Holomek, CSc.)
5.5. 27.10.2011 27.10.2011 -- KonzultKonzultáácie: cie: šštrukttruktúúra bakalra bakaláárskej prrskej práácece(prof. PhDr. Kv(prof. PhDr. Kvěětotoňň Holcr, DrSc.)Holcr, DrSc.)
6.6. 03.11.2011 03.11.2011 –– P P -- Smernica dekana Smernica dekana čč. 6/2011 . 6/2011 „„ZZááverevereččnnéé prpráácece““(doc. RNDr. Jaroslav Holomek, CSc.)(doc. RNDr. Jaroslav Holomek, CSc.)
7.7. 10.11.2011 10.11.2011 -- KonzultKonzultáácie: metodika vypracovania bakalcie: metodika vypracovania bakaláárskej prrskej práácece(prof. PhDr. Kv(prof. PhDr. Kvěětotoňň Holcr, DrSc.)Holcr, DrSc.)
8.8. 24.11.2011 24.11.2011 -- KonzultKonzultáácie: zoznam poucie: zoznam použžitej literatitej literatúúry, citry, citááciecie(doc. RNDr. Jaroslav Holomek, CSc.)(doc. RNDr. Jaroslav Holomek, CSc.)
9.9. 01.12.2011 01.12.2011 -- KonzultKonzultáácie: fincie: fináálna lna úúprava bakalprava bakaláárskej prrskej práácece(doc. RNDr. Jaroslav Holomek, CSc.)(doc. RNDr. Jaroslav Holomek, CSc.)
10.10. 08.12.2011 08.12.2011 -- KonzultKonzultáácie: sylabus bakalcie: sylabus bakaláárskej prrskej práácece(doc. RNDr. Jaroslav Holomek, CSc.)(doc. RNDr. Jaroslav Holomek, CSc.)
11.11. 15.12.2011 15.12.2011 -- ZZááverevereččný seminný semináár r –– SkSkúšúškaka(prof. PhDr. Kv(prof. PhDr. Kvěětotoňň Holcr, DrSc.)Holcr, DrSc.)
Odovzdanie pOdovzdanie píísomnsomnéého sylabu bakalho sylabu bakaláárskej prrskej prááce do 12.12.2011ce do 12.12.2011
Úloha na záverečný seminárSylabus bakalárskej práce:1. Definovanie predmetu skúmania2. Stručný opis rozpracovanosti témy3. Ciele bakalárskej práce4. Štruktúra bakalárskej práce5. Použitá metodika vypracovania práce6. Zoznam použitej literatúry7. Časový harmonogram vypracovanie práce
Sylabus vypracovávaťspolu s vedúcimi bakalárskych prác !
Rozsah cca 3 strany
Literatúra:GLVGLVÁÁČČ, M., MAJZLAN, O. , M., MAJZLAN, O. DiplomovDiplomováá prprááca, ako na toca, ako na to? ?
Bratislava : OikusBratislava : Oikus--Lumon, 2001. 38 s. ISBN 80Lumon, 2001. 38 s. ISBN 80--968535968535--00--3.3.
GONDA, V. GONDA, V. Ako napAko napíísasaťť aa úúspespeššne obhne obháájijiťť diplomovdiplomovúú prpráácu.cu.Bratislava : ELITA, 2003. 124 s. ISBN 80Bratislava : ELITA, 2003. 124 s. ISBN 80--80448044--O76O76--X.X.
KATUKATUŠŠČČÁÁK, D. K, D. Ako pAko píísasaťť vysokovysokošškolskkolskéé aa kvalifikakvalifikaččnnéé prpráácece. . Bratislava : Stimul, 1998. 117 s. ISBN 80Bratislava : Stimul, 1998. 117 s. ISBN 80––8569785697––6969––6.6.
HOLCR, K. a kol. HOLCR, K. a kol. KriminolKriminolóógiagia.. Bratislava: Iura Edition, 2008, s. 129 Bratislava: Iura Edition, 2008, s. 129 -- 156.156.ISBN 978ISBN 978--8080--80788078--206206--1. 1.
STN ISO 690. STN ISO 690. BibliografickBibliografickéé odkazyodkazy. . Obsah, forma aObsah, forma a šštrukttruktúúra.ra.Bratislava : Slovenský Bratislava : Slovenský úústav technickej normalizstav technickej normalizáácie, 1998. 32 s.cie, 1998. 32 s.
STN 01 6910. STN 01 6910. PravidlPravidláá ppíísania asania a úúpravy ppravy píísomnostsomnostíí. . Bratislava : Slovenský Bratislava : Slovenský úústav technickej normalizstav technickej normalizáácie, 1999. s. 29 cie, 1999. s. 29 –– 30.30.
Smernica dekana FP Smernica dekana FP čč. 6/2011. 6/2011
Zákon o vysokých školáchč. 131/2002 Z.z.
§51, ods. 3Súčasťou štúdia podľa každého študijného programu je aj zzááverevereččnnáá prpráácaca; jej obhajoba patrí medzi štátne skúšky
Záverečné práce:§52, ods. 4
Záverečnou prácou (§51, ods. 3) pri štúdiu podľa bakalárskeho študijného programu ... je bakalbakaláárska rska prpráácaca
§53, ods. 4Záverečnou prácou (§51, ods. 3) pri štúdiu podľa druhého stupňa ... je diplomovdiplomováá prpráácaca(magistersk(magisterskáá, in, inžžinierska, doktorskinierska, doktorskáá -- (§2, ods. 5))
§54, ods. 3Podmienkou riadneho skončenia doktorandského štúdia je ... obhajoba dizertačnej práce. Dizertačná práca je záverečnou prácou.
Kvalifikačné práce
1. Habilitačná práca (vedecko-pedagogická práca)Vedecko-pedagogický titul – „docent“
2. Doktorská dizertačná práca (vedecká práca)VedeckVedeckáá hodnoshodnosťť -- DrSc.DrSc.
Rigorózna práca (len absolventi magisterského štúdia) Akademický titul – JUDr.JUDr., RNDr., PharmDr.,PhDr., PaedDr., ThDr.RNDr., PharmDr.,PhDr., PaedDr., ThDr.
V bakalárskej práci študent preukazuje:1. spôsobilosť kvalifikovane pracovať s pojmovým
aparátom a metodologickým inštrumentáriom študijného (vedného) odboru,
2. schopnosti vyhľadávať a tvorivo využívať široký okruh literárnych a ďalších informačných zdrojov,
3. schopnosti analyzovať, klasifikovať, systemizovať, vysvetlovať a interpretovať vedecké fakty,
4. argumentovane zdôvodňovať predkladané myšlienky, 5. kultivovane formulovať praktické závery a odporúčania.
Od bakalOd bakaláárskych ani diplomových prrskych ani diplomových práác (ako prc (ako práác c šštudentských) sa studentských) sa sííce ce neponepožžaduje (aj keaduje (aj keďď sa nevylusa nevyluččuje) pruje) príínos pôvodných vedeckých poznatkov, nos pôvodných vedeckých poznatkov, ččo o ale nezbavuje ich autorov povinnosti dôsledne dodrale nezbavuje ich autorov povinnosti dôsledne dodržžiavaiavaťť šštandardy vedeckej tandardy vedeckej prprááce. ce.
Rozsah bakalRozsah bakaláárskej prrskej prááce = 1,5 ce = 1,5 –– 2 AH (cca 302 AH (cca 30--40 str40 stráán) n) **
Náležitosti bakalárskej práceI. I. ÚÚVODNVODNÁÁ ČČASASŤŤ
II. HLAVNII. HLAVNÁÁ TEXTOVTEXTOVÁÁ ČČASASŤŤ::1. 1. ÚÚvod vod 2. Jadro (hlavn2. Jadro (hlavnáá textovtextováá ččasasťť))3. Z3. Zááver ver 4. Zoznam pou4. Zoznam použžitej literatitej literatúúry ry
III. PRIII. PRÍÍLOHYLOHY (nepovinn(nepovinnéé))
IV. ZIV. ZÁÁVEREVEREČČNNÁÁ ČČASASŤŤ (nepovinn(nepovinnéé))
1.ŠTRUKTÚRA
A LOGICKÉ FORMY
VEDECKEJ PRÁCE
??
??
??
FSFS
FSFS
FSFS
FSFS
FSFS
FSFS
FVFV
FVFV
FVFV
FVFV
VedeckVedeckéé
FAKTYFAKTY
VedeckVedeckéé
PROBLPROBLÉÉMYMY
VedeckVedeckéé
HYPOTHYPOTÉÉZYZYVedeckVedeckáá
TETEÓÓRIARIA
OMYLOMYL
LOLOŽŽ**
Ot
Ot áá zky im
plikovanzky im
plikovan éévedeckým
i faktami,
vedeckými faktam
i,ktorých odpovede nie sktorých odpovede nie s úú
vede znvede zn áá m
em
e
PredpokladanPredpokladan éé
rierie šš enie vedeck
enie vedeck éé ho ho
problprobl éé m
u m
u -- mmáá
vv žž dy dy
PRA
VD
EPO
DO
BN
OST
NPR
AV
DE
POD
OB
NO
STN
ÚÚH
OD
NO
TU
HO
DN
OT
U
VE
RIFIK
VE
RIFIK
ÁÁC
IA
CIA
––FA
LZ
IFIKFA
LZ
IFIKÁÁ
CIA
CIA
hypothypot éé zz
POT
VR
DE
NPO
TV
RD
EN
ÉÉH
YPO
TH
YPO
TÉÉ
ZY
ZY
Vyvrátenéhypotézy
OverovanieOverovanie
HYPOTHYPOTÉÉZZ
OBJEKT POZNANIAOBJEKT POZNANIA
Objekt poznania
vvššetko, na etko, na ččo je zamerano je zameranáá poznpoznáávacia vacia ččinnosinnosťťmmáá nekonenekoneččne mnoho vlastnostne mnoho vlastnostííich vyich vyččerperpáávajvajúúce poznanie nie je ce poznanie nie je aktuaktuáálnelne momožžnnéé
PREDMET VEDYPREDMET VEDYččasti, strasti, stráánky objektu, ktornky objektu, ktoréé skskúúma ma
konkrkonkréétna vedatna veda(predmet sk(predmet skúúmania, vlastnmania, vlastnáá terminolterminolóógia, metgia, metóódy, tedy, teóória)ria)
predmety, ich vlastnosti a vzpredmety, ich vlastnosti a vzťťahy,ahy,ktorktoréé ssúú skskúúmanmanéé z hz hľľadiska adiska
konkrkonkréétnej vedy tnej vedy **
PREDMET SKPREDMET SKÚÚMANIAMANIA(predmet sk(predmet skúúmania bakalmania bakaláárskej prrskej prááce)ce)
OBJEKT POZNANIAOBJEKT POZNANIA
Objekt poznania
KRIMINALITAKRIMINALITA
PREDMET KRIMINOLPREDMET KRIMINOLÓÓGIEGIE
Kriminalita ako sociKriminalita ako sociáálnelne--prpráávny vny fenomfenoméén, jej stav, n, jej stav, úúroveroveňň, , šštrukttruktúúra, ra,
dynamika a prevencia kriminalitydynamika a prevencia kriminality
Kriminalistika
KriminalistikaTres
tnTres
tnéé prpráávovo
KriminologickKriminologickéé aspektyaspektykrkráádedežžíí vlvláámanmaníím do bytovm do bytov
PREDMET SKPREDMET SKÚÚMANIAMANIA
SociolSociolóógia
gia
PsycholPsycholóógia ... e
tc.gia ... e
tc.**
fakty vypovedajfakty vypovedajúú formou elementformou elementáárnych tvrdenrnych tvrdeníío existencii (neexistencii) veco existencii (neexistencii) vecíí, procesov, udalost, procesov, udalostíí
fakty fixujfakty fixujúú skutoskutoččnosnosťť na na úúrovni bytia, nevypovedajrovni bytia, nevypovedajúú vvššak ak o jej podstate, o jej podstate, šštrukttruktúúre, sre, súúvislostiach a vislostiach a ďďalalšíších strch stráánkachnkach
fakty sfakty súú protikladom iluzprotikladom iluzóórneho, fiktrneho, fiktíívneho, mystickvneho, mystickééhoho
NekorektnNekorektnéé zaobchzaobcháádzanie s faktamidzanie s faktami::býva zdrojom omylov alebo zbýva zdrojom omylov alebo záámerných falzifikmerných falzifikááciciíífakty sa subjektivisticky nevyberajfakty sa subjektivisticky nevyberajúú, ale zberaj, ale zberajúú sa sa netendennetendenččne a nezaujato ne a nezaujato evidentnosevidentnosťť, nepochybnos, nepochybnosťť a nevyvra nevyvráátitetiteľľnosnosťť faktov býva faktov býva zneuzneužžíívanvanáá pri (neadekvpri (neadekváátnom) tnom) „„prprííkladovankladovaní“í“hromadenie faktov nad rozumnhromadenie faktov nad rozumnúú mieru znimieru znižžuje ich uje ich prehprehľľadnosadnosťť, presved, presvedččivosivosťť
(FAKTY SA NEPO(FAKTY SA NEPOČČÍÍTAJTAJÚÚ, ALE , ALE „„VVÁÁŽŽIAIA““) *) *
vyjadruje protirevyjadruje protireččenie medzi znenie medzi znáámym a neznmym a neznáámym mym vznikvznikáá vvžždy ak sdy ak súú poznanpoznanéé novnovéé vedeckvedeckéé fakty, ktorfakty, ktoréé platnplatnááteteóória nie je spôsobilria nie je spôsobiláá vysvetlivysvetliťť, integrova, integrovaťť do svojho do svojho systsystéému, alebo ktormu, alebo ktoréé jej dokonca odporujjej dokonca odporujúú
mmáá formu netriviformu netriviáálnej otlnej otáázkyzky
nie je vo vede fenomnie je vo vede fenoméénom patologickým, ale nom patologickým, ale žžiadiadúúcim, cim, je jedným zo zdrojov rozvoja vedeckje jedným zo zdrojov rozvoja vedeckéého poznaniaho poznania
NekvalifikovanNekvalifikovanéé formulformuláácie problcie probléémov:mov:formouformou navodzujnavodzujúú zdanie vedeckosti, obsahom szdanie vedeckosti, obsahom súú ale ale nekorektnnekorektnéépseudoproblpseudoprobléémy zavmy zaváádzajdzajúú vedeckvedeckéé poznanie nepoznanie nežžiadiadúúcim cim smerom smerom **
z grz grééckeho slova ckeho slova „„hypotesishypotesis““ –– akýkoakýkoľľvek predpoklad o nievek predpoklad o nieččomom
vo vede vyjadruje predpokladanvo vede vyjadruje predpokladanéé a odôvodnena odôvodnenéé rierieššenie enie vedeckvedeckéého problho probléému mu
PoPožžiadavky na hypotiadavky na hypotéézu:zu:(ktor(ktoréé ju odliju odliššujujúú od domnienky, intuod domnienky, intuíície etc.)cie etc.)
vvžždy vychdy vycháádza z vedeckých faktov (neodporuje dza z vedeckých faktov (neodporuje žžiadnym faktom)iadnym faktom)
je overiteje overiteľľnnáá (neoverite(neoveriteľľnosnosťť mômôžže bye byťť len dolen doččasnasnáá))
vysvetvysvetľľuje celuje celúú triedu javov (nie len tie, ktortriedu javov (nie len tie, ktoréé ju vyvolali) ju vyvolali) ⎨⎨hypothypotéézy zy „„ad hocad hoc““ –– t.j. t.j. „„pre tento jeden prpre tento jeden príípadpad““ majmajúú pomerne pomerne nníízku hodnotu zku hodnotu ⎬⎬ **
VVŠŠEOBECNEOBECNÉÉ PRACOVNPRACOVNÉÉPrednostiPrednosti::-- odpovedajodpovedajúú na vna vššeobecnejeobecnejššie ie
ototáázky (vedeckzky (vedeckéé problprobléémy)my)-- ucelenosucelenosťť odpovedodpovedíí na otna otáázky zky
NevýhodyNevýhody::-- ťťaažžkosti s overovankosti s overovaníím m
vvššeobecných hypoteobecných hypotéézz
PrednostiPrednosti::-- overiteoveriteľľnosnosťť-- empirickempirickáá testovatetestovateľľnosnosťť-- ururččitositosťť, jednozna, jednoznaččnosnosťť
NevýhodyNevýhody::--parciparciáálnoslnosťť (neucelenos(neucelenosťť) ) **
VVŠŠEOBECNEOBECNÁÁ HYPOTHYPOTÉÉZAZAPR
AC
OV
NPR
AC
OV
NÁÁ
HY
POT
HY
POT É
É ZA
PH
ZA
PH
-- 11
PRA
CO
VN
PRA
CO
VN
ÁÁH
YPO
TH
YPO
T ÉÉ Z
A P
HZ
A P
H-- nn
PRA
CO
VN
PRA
CO
VN
ÁÁH
YPO
TH
YPO
T ÉÉ Z
A P
HZ
A P
H-- 22
PRA
CO
VN
PRA
CO
VN
ÁÁH
YPO
TH
YPO
T ÉÉ Z
A P
HZ
A P
H-- 33
PRA
CO
VN
PRA
CO
VN
ÁÁH
YPO
TH
YPO
T ÉÉ Z
A P
HZ
A P
H-- 44
PRA
CO
VN
PRA
CO
VN
ÁÁH
YPO
TH
YPO
T ÉÉ Z
A P
HZ
A P
H-- 55
1.1.FormulFormuláácia vcia vššeobecnej hypoteobecnej hypotéézy zy (ktor(ktoráá mmáá prednosti ucelenosti, prednosti ucelenosti, komplexnosti, avkomplexnosti, avššak nevýhodu ak nevýhodu neoveriteneoveriteľľnosti)nosti)
2.2.Formulovanie a operacionalizFormulovanie a operacionalizáácia cia pracovných hypotpracovných hypotééz:z:--jednoznajednoznaččnosnosťť, presnos, presnosťť, ur, urččitositosťťpoupoužžíívaných pojmov (jazyk vedy)vaných pojmov (jazyk vedy)
3.3.vovoľľba indikba indikáátorov potvrdzujtorov potvrdzujúúcich cich (vyvracaj(vyvracajúúcich) pracovncich) pracovnúú hypothypotéézuzu
{{šštatistiky, empiricktatistiky, empirickéé úúdajedaje--dotazndotaznííky, rozhovory, merania, ky, rozhovory, merania,
pozorovania atpozorovania atďď..}}InIn--33 InIn--44 InIn--nnInIn--55InIn--22InIn--11
VVššH H = PH= PH--1+PH_2+PH1+PH_2+PH--3+PH3+PH--4+PH4+PH--5+PH5+PH--n n **
VVŠŠEOBECNEOBECNÁÁ HYPOTHYPOTÉÉZAZAKriminalita v Slovenskej republike je Kriminalita v Slovenskej republike je rozlorozložženenáá nerovnomernenerovnomerne
PRACOVNPRACOVNÁÁ HYPOTHYPOTÉÉZA ZA -- 11
PRACOVNPRACOVNÁÁ HYPOTHYPOTÉÉZA ZA -- 22
PRACOVNPRACOVNÁÁ HYPOTHYPOTÉÉZA ZA -- 33
PRACOVNPRACOVNÁÁ HYPOTHYPOTÉÉZA ZA -- nn
INDIKINDIKÁÁTORY TORY -- 11
INDIKINDIKÁÁTORY TORY -- 22
INDIKINDIKÁÁTORY TORY -- 33
INDIKINDIKÁÁTORY TORY -- nn
RozloRozložženie enie ppááchatechateľľovov a a obetobetíí kriminality kriminality v SR je nerovnomernv SR je nerovnomernéé
ŠŠtatisticktatistickéé úúdaje o pdaje o pááchatechateľľoch a obetiach och a obetiach kriminality : pohlavie, vek, vzdelanie, socikriminality : pohlavie, vek, vzdelanie, sociáálny lny status ...status ...
RozloRozložženie kriminality v SR podenie kriminality v SR podľľa jej a jej kategkategóóririíí a druhov je nerovnomerna druhov je nerovnomernéé
ŠŠtatistika kriminality:tatistika kriminality:-- nnáásilnej, majetkovej, hospodsilnej, majetkovej, hospodáárskej, rskej,
drogovej, mravnostnej ...drogovej, mravnostnej ...
-- vravražždy, krdy, kráádedežže, podvody ...e, podvody ...
RozloRozložženie kriminality v SR podenie kriminality v SR podľľa terita teritóória ria jej pjej pááchania je nerovnomernchania je nerovnomernéé
ŠŠtatisticktatistickéé úúdaje o kriminalite po krajoch, daje o kriminalite po krajoch, okresoch, veokresoch, veľľkosti miest, regikosti miest, regióónov ...nov ...
RozloRozložženie kriminality v SR podenie kriminality v SR podľľa doby a doby ((ččasu) jej pasu) jej pááchania je nerovnomernchania je nerovnomernéé
ŠŠtatisticktatistickéé úúdaje o kriminalite poddaje o kriminalite podľľa: roa: roččnnéého ho obdobia, dobdobia, dňňa v týa v týžždni, dennej doby, hoddni, dennej doby, hodíín ....n ....
VH = PH1 + PH2 + PH3 + ... PHnVH = PH1 + PH2 + PH3 + ... PHn
VE
DE
CK
VE
DE
CK
ÁÁH
YPO
TH
YPO
T ÉÉ Z
AZA
PRO
CE
S O
VE
RO
VA
NI
PRO
CE
S O
VE
RO
VA
NI
POT
VR
DE
NPO
TV
RD
EN
ÉÉV
YV
RV
YV
RÁÁ
TE
NT
EN
ÉÉ
KOMPONENTY VEDECKEJ TEKOMPONENTY VEDECKEJ TEÓÓRIERIEAKO PROTIKLADAKO PROTIKLAD
VEDECKEJ HYPOTVEDECKEJ HYPOTÉÉZYZY
OMYLOMYL
LOLOŽŽ++--
(te(teóória = protiklad praxe)ria = protiklad praxe)(te(teóória = protiklad empria = protiklad empíírie)rie)(te(teóória = systria = systéém overených poznatkov)m overených poznatkov)
legendalegendaneneúúmyselnmyselnáánepravdanepravda
úúmyselnmyselnáánepravdanepravda
klamanieklamaniepodvodnpodvodnííkaka**
je systje systéém objektm objektíívne pravdivých poznatkov, vne pravdivých poznatkov, ktorý spktorý spĺňĺňa nasleduja nasledujúúce poce požžiadavky:iadavky:
teteóória mria máá svoj objekt, ktorý existuje nezsvoj objekt, ktorý existuje nezáávisle od nej visle od nej
teteóória je ucelený, usporiadaný a ria je ucelený, usporiadaný a šštrukttruktúúrovaný rovaný systsystéém poznatkovm poznatkov, ktorý je:, ktorý je:
KOHERENTNÝKOHERENTNÝ (vn(vnúútorne neprotiretorne neprotireččivý). Ak sa v ivý). Ak sa v jednej výpovedi niejednej výpovedi nieččo tvrdo tvrdíí, nesmie sa to v inej popiera, nesmie sa to v inej popieraťť
KONZISTENTNÝKONZISTENTNÝ, t.j. v, t.j. vššetky výpovede spolu musia etky výpovede spolu musia ssúúvisievisieťť. Výpovede nes. Výpovede nesúúvisiace s inými uvisiace s inými užž teteóóriou riou integrovanými do nej nepatriaintegrovanými do nej nepatria
OVERITEOVERITEĽĽNÝNÝ, t.j. kreovanie te, t.j. kreovanie teóórie nesmie byrie nesmie byťťskrývanskrývanéé (cit(citáácie + metodika)*cie + metodika)*
OBJEKTÍVNA PRAVDA
Relatívne (stránky) pravdy
Absolútne (stránky) pravdy
1. neúplnosť2. nepresnosť3. podmienenosť4. etc.
1. obsah, ktorý sa uchováva (resp. narastá)2. tzv. „večné pravdy“ (nie vyčerpávajúce, ale
nezvratné poznatky – konštanty, axiómy a i.)
t1t1 t3t3t2t2
RELATIVIZMUSRELATIVIZMUS
DOGMATIZMUS *DOGMATIZMUS *
∝∝
FUN
KC
IE V
ED
EC
KE
J T
EFU
NK
CIE
VE
DE
CK
EJ
TE Ó
ÓR
IER
IE EXPLANAEXPLANAČČNNÁÁ
SYSTEMIZASYSTEMIZAČČNNÁÁ
PREDIKPREDIKČČNNÁÁ
EXPLANEXPLANÁÁCIACIA(Vysvetlenie)(Vysvetlenie)
KauzKauzáálnalnaFunkcionFunkcionáálnalnaGenetickGenetickááPravdepodobnostnPravdepodobnostnááMotivaMotivaččnnáá
PREDIKCIAPREDIKCIA(Predv(Predvíídanie)danie)
ExploratExploratíívnavna((ČČo bude?)o bude?)NormatNormatíívnavna((ČČo bude treba o bude treba robirobiťť?) ?) **
SYSTEMIZSYSTEMIZÁÁCIA CIA (Usporiadanie)(Usporiadanie)
DeduktDeduktíívnavna(Jedny poznatky vyplývaj(Jedny poznatky vyplývajúúnevyhnutne z iných)nevyhnutne z iných)
NededuktNededuktíívnavna(Jedny poznatky nevyplývaj(Jedny poznatky nevyplývajúúz iných nevyhnutne, ale z iných nevyhnutne, ale pravdepodobnostne)pravdepodobnostne)
ÚÚVOD, CIELE A VOD, CIELE A ŠŠTRUKTTRUKTÚÚRARA
ZZÁÁVEREVEREČČNEJ PRNEJ PRÁÁCECE
Úvod bakalárskej práce1.1. Zdôvodnenie aktuZdôvodnenie aktuáálnosti tlnosti téémy (my (ččo konkro konkréétne ju aktualizuje)tne ju aktualizuje)2.2. SSúúččasnasnéé rozpracovanie trozpracovanie téémy (analýza literatmy (analýza literatúúry k try k tééme)me)3.3. Z bodu Z bodu čč. 2 vyplynie . 2 vyplynie ččo nie je (je mo nie je (je máálo) rozpracovanlo) rozpracovanéé –– to bude rieto bude rieššenenéé
a) objekt ska) objekt skúúmania mania –– z hz hľľadiska vednadiska vednéého odboru .... ho odboru .... b) predmet skb) predmet skúúmania (mania (ččasti, strasti, stráánky, vlastnosti, snky, vlastnosti, súúvislosti etc.)vislosti etc.)
4.4. ČČo bude cieo bude cieľľom bakalom bakaláárskej prrskej prááce ce 5.5. Zdôvodnenie Zdôvodnenie šštrukttruktúúry prry prááce: ce:
a) konzistentnosa) konzistentnosťť celej prcelej prááce ce + (+ (ččasasťť a celok)a celok)b) koherentnosb) koherentnosťť prprááce ce (jej nie protire(jej nie protireččivosivosťť) ) c) overitec) overiteľľnosnosťť tvrdentvrdeníí (systematick(systematickéé odkazy na autoritatodkazy na autoritatíívne pramene, vne pramene,
metodika vypracovania zmetodika vypracovania zááverevereččnej prnej prááce)ce)6.6. Ak sa predpokladAk sa predpokladáá empirický výskum empirický výskum –– formulformuláácia hypotcia hypotééz: z:
a) va) vššeobecneobecnáá ((éé) hypot) hypotééza (y) za (y) b) pracovnb) pracovnéé hypothypotéézy zy c) indikc) indikáátory potvrdzujtory potvrdzujúúce (vyvracajce (vyvracajúúce) hypotce) hypotéézyzy
7.7. Zdôvodnenie pouZdôvodnenie použžitej metodiky (systitej metodiky (systéému metmu metóód a ich poud a ich použžitia) *itia) *
Možné ciele záverečnej práce:•• SystSystéémovo usporiadamovo usporiadaťť rozptýlenrozptýlenéé nnáázory na zvolený problzory na zvolený probléémm•• KlasifikovaKlasifikovaťť nnáázory na riezory na rieššený problený probléém podm podľľa podstatných a podstatných
kritkritééririíí•• AplikovaAplikovaťť vvššeobecneobecnéé (normy, te(normy, teóórie etc.) na rie etc.) na ššpecifickpecifickúú oblasoblasťť, , ččinnosinnosťť etc.etc.
•• ZovZovššeobecnieobecniťť rozptýlenrozptýlenéé fakty o predmete tfakty o predmete téémy (napr. my (napr. judikatjudikatúúry etc.)ry etc.)
•• KomparovaKomparovaťť normy, tenormy, teóórie etc. (napr. SR a rie etc. (napr. SR a ČČR, SR a ER, SR a EÚÚ etc.)etc.)•• AnalyzovaAnalyzovaťť gengenéézu riezu rieššenenéého problho probléémumu•• VypracovaVypracovaťť šštrukttruktúúrny model rierny model rieššenenéého problho probléémumu•• VypracovaVypracovaťť funkcionfunkcionáálny model rielny model rieššenenéého problho probléému (funkcie mu (funkcie
zzáákonnej normy, inkonnej normy, inšštittitúútu, subjektu etc.) tu, subjektu etc.) (F)(F)
Štruktúra hlavnej časti záverečnej práce•• ŠŠtrukttruktúúru bakalru bakaláárskej prrskej prááce zosce zosúúladiladiťť s jej rozsahom (30s jej rozsahom (30--40 str40 stráán)n)
–– vyvarovavyvarovaťť sa prsa prííliliššnej atomiznej atomizáácie cie •• ČČlenenie zlenenie zááverevereččnej prnej prááce na jej ce na jej ččasti koreasti koreššponduje s povahou rieponduje s povahou rieššenenéého ho
problprobléému a s prmu a s príístupom k jeho riestupom k jeho rieššeniueniu•• ČČasti prasti prááce (a ich nce (a ich náázvy) nie szvy) nie súú rozsahom (aj nrozsahom (aj náázvom) vzvom) vääččššie neie nežž celceláá prpráácaca•• MoMožžnnéé prpríístupy:stupy:
Od vOd vššeobecneobecnéého (1. ho (1. ččasasťť) k ) k ččiastkoviastkovéému (2. mu (2. ččasasťť))Od individuOd individuáálnych faktov (1. lnych faktov (1. ččasasťť) k zov) k zovššeobecneniu (2. eobecneniu (2. ččasasťť))Od teoretickOd teoretickéého (1. ho (1. ččasasťť) k praktickej aplik) k praktickej aplikáácii (2. cii (2. ččasasťť))Od vzniku fenomOd vzniku fenoméénu (1. nu (1. ččasasťť) k s) k súúččasnasnéému stavu (2. mu stavu (2. ččasasťť))Od opisu fenomOd opisu fenoméénu ako celku a jeho snu ako celku a jeho súúvislostvislostíí s okols okolíím (1. m (1. ččasasťť) k jeho ) k jeho vnvnúútornej tornej šštrukttruktúúre (2. re (2. ččasasťť))etc. etc. FF
2.SYSTÉM METÓD
A METODIKAVEDECKEJ PRÁCE
Vedecká metóda
je ustje ustááleným spôsobom usporiadanleným spôsobom usporiadanááččinnosinnosťť, ktorej výsledkom je , ktorej výsledkom je dosiahnutie objektdosiahnutie objektíívne pravdivých vne pravdivých poznatkov poznatkov (resp. dosiahnutie optim(resp. dosiahnutie optimáálneho stavu).lneho stavu).
(gr(grééc. methodos c. methodos –– akakáákokoľľvek cesta k nievek cesta k nieččomu)omu)
ŠŠTRUKTTRUKTÚÚRA METRA METÓÓDYDY
VÝ
CH
OD
ISK
OV
ÝC
HO
DIS
KO
C I E
C
I E ĽĽ
Op 1Op 1 Op 2Op 2 Op 3Op 3
postupnospostupnosťť operoperááciciíí z východiska k urz východiska k urččititéému ciemu cieľľuuKomponenty metKomponenty metóódy = dy = ⎨⎨V, OpV, Op11--nn, Po, Po11--nn, C, C⎬⎬V = východiskoV = východisko
Op = operOp = operáácieciePo = postupnosPo = postupnosťťC = cieC = cieľľ
Op 1Op 1
Op 2Op 2
Op 3Op 3
vovoľľba vhodnba vhodnéého analho analóógu gu AA k k XX
stanovenie podstatných znakov javu stanovenie podstatných znakov javu XX
Op 4Op 4
Op 4Op 4 atatďď..
hhľľadanie spoloadanie spoloččných znakov ných znakov AA a a XX
ANALANALÓÓGIAGIA
VLASTNOSVLASTNOSŤŤ--FS 1FS 1
TETEÓÓRIA RIA -- FV 1FV 1METMETÓÓDA MDA M--11
FS 2FS 2
FV 1 + 2FV 1 + 2MM--1+21+2
FS 3FS 3
FV 1+2+3FV 1+2+3MM--1+2+31+2+3
FS 4FS 4 PoznPoznáávacvacíí proces
proces
Prakt
ick
Prakt
ickáá čč
innos
innosťť
TransformTransformáácia cia teoretických teoretických poznatkov do poznatkov do
nnáávodu na vodu na konaniekonanie
∝∝O B J E K T O B J E K T
S U B J E K TS U B J E K T
METMETÓÓDADA
OBSAH METOBSAH METÓÓDY DY JE OBJEKTJE OBJEKTÍÍVNYVNY
FORMA METFORMA METÓÓDY DY JE SUBJEKTJE SUBJEKTÍÍVNAVNA
ssúúhrn objekthrn objektíívne vne pravdivých poznatkovpravdivých poznatkov
ssúúhrn postupov uplathrn postupov uplatňňovaných ovaných pri poznpri poznáávanvaníí, resp. , resp. optimalizoptimalizáácii cii ččinnostinnostíí
Nie subjektivistickNie subjektivistickáá!!
VÝ
CH
OD
ISK
OV
ÝC
HO
DIS
KO C
I E
C I E
ĽĽustustáálenlenéé varivariáácie opercie operááciciíí a ich postupnosta ich postupnostíí v rv ráámci metmci metóódydy
Výber Výber respondentovrespondentov
Spôsob Spôsob dopytovaniadopytovania
Spracovanie Spracovanie ddáátt
NNááhodnýhodný
ReprezentReprezentatatíívnyvny
AnketaAnketa
DotaznDotaznííkk
RozhovorRozhovor
JednoJedno--stupstupňňovovéé
DvojDvoj--stupstupňňovovéé
ViacViac--stupstupňňovovéé
MetMetóóda = dotazovaniada = dotazovaniaetc.etc.
Technika ATechnika A Technika BTechnika B Technika CTechnika C
Metodológia vedeckého poznaniaje systém najvšeobecnejších princípov, zákonov, kategóriíako aj metód používaných k riešeniu zložitých teoretických a praktických problémova súčasne je aj učením o metódach
ssúúhrn systhrn systéémovo usporiadaných foriem, metmovo usporiadaných foriem, metóód, pravidiel d, pravidiel a spôsobov ich poua spôsobov ich použžitia pri rieitia pri rieššeneníí vedeckovedecko--teoretických, alebo teoretických, alebo vedeckovedecko--praktických problpraktických probléémov. mov.
V reV reáálnej praxi sa môlnej praxi sa môžžu rovnaku rovnakéé problprobléémy riemy rieššiiťť aj aj rovnakými formami, metrovnakými formami, metóódami a pravidlami, avdami a pravidlami, avššak ak rôznymi rôznymi metodikamimetodikami..
Vypracovanie typovej metodiky umoVypracovanie typovej metodiky umožňžňuje formalizuje formalizááciu ciu a algoritmiza algoritmizááciu ciu ččinnostinnostíí, osvojite, osvojiteľľných pomerne ných pomerne šširokirokéému mu okruhu jej uokruhu jej užžíívatevateľľov bez nov bez náároroččnejnejšíších poch požžiadaviek na ich iadaviek na ich odbornodbornéé znalosti. znalosti.
podpodľľa stupa stupňňa a vvššeobecnostieobecnosti
podpodľľa predmetnej a predmetnej oblastioblasti
podpodľľa a vzvzťťahu S ahu S -- OO
m. vm. vššeobecneobecnéé
m. m. ššpecipeciáálnelne
m. prm. príírodovednrodovednéé
m. spolom. spoloččenskovednenskovednéé
m. empirickm. empirickéé
m. teoretickm. teoretickéé
m. formm. formáálne lne (matematicko (matematicko –– logicklogickéé))
podpodľľa a funkciefunkcie
m. vied teoretickýchm. vied teoretických
m. vied praktickýchm. vied praktických
PodPodľľa a stupstupňňa a
vvššeobecnostieobecnosti
VVŠŠEOBECNOVEDNEOBECNOVEDNÉÉ
ŠŠPECIPECIÁÁLNELNE
MetMetóódy poudy použžíívanvanéé vo vvo vššetkých, alebo etkých, alebo vo vevo veľľkej skupine viedkej skupine vied-- ANALÝZA a SYNTANALÝZA a SYNTÉÉZAZA-- INDUKCIA a DEDUKCIAINDUKCIA a DEDUKCIA-- ANALANALÓÓGIAGIA--IDEALIZIDEALIZÁÁCIA a KONKRETIZCIA a KONKRETIZÁÁCIACIA--MERANIE, KOMPARMERANIE, KOMPARÁÁCIA, EXPERIMENTCIA, EXPERIMENT
MetMetóódy poudy použžíívanvanéé v jednej vede, alebo v v jednej vede, alebo v niekoniekoľľko mko máálo (spravidla prlo (spravidla prííbuzných) vedbuzných) vedááchch-- SPEKTRSPEKTRÁÁLNA ANALÝZALNA ANALÝZA-- DAKTYLOSKOPIADAKTYLOSKOPIA
PodPodľľa a predmetnej predmetnej
oblastioblastiPRPRÍÍRODORODO--VEDNVEDNÉÉ
SPOLOSPOLOČČENSKOENSKO--VEDNVEDNÉÉ
FORMFORMÁÁLNELNE
-- FyzikFyzikáálnelne-- ChemickChemickéé-- BiologickBiologickéé-- GeologickGeologickéé atatďď..
-- PsychologickPsychologickéé-- SociologickSociologickéé-- DemografickDemografickéé-- EkonomickEkonomickéé atatďď..
-- MatematickMatematickéé-- LogickLogickéé atatďď..
PodPodľľa a vzvzťťahu ahu S S -- OO
EMPIRICKEMPIRICKÉÉ
TEORETICKTEORETICKÉÉ
Subjekt poznania „S“a objekt poznania „O“sú v bezprostrednom kontakteS ⇔ O-- MERANIEMERANIE-- EMPIRICKEMPIRICKÁÁ KOMPARKOMPARÁÁCIACIA-- POZOROVANIE atPOZOROVANIE atďď..
Objekt poznania „O“ je pre subjekt poznania „S“ bezprostredne nedostupný. Pre subjekt sú dostupnélen poznatky o objekte „P“.
P ⇔ SO ⇔ P -- MODELOVANIEMODELOVANIE-- OBSAHOVOBSAHOVÁÁ ANALÝZAANALÝZA-- TEORETICKTEORETICKÁÁ
KOMPARKOMPARÁÁCIA atCIA atďď..
PodPodľľa a funkciefunkcie
METMETÓÓDY VIED FUNDAMENTDY VIED FUNDAMENTÁÁLNYCHLNYCH
METMETÓÓDY VIED PRAKTICKÝCHDY VIED PRAKTICKÝCH
MetMetóódy poudy použžíívanvanéé vo vedvo vedáách ch teoretických, teoretických, fundamentfundamentáálnychlnychMETMETÓÓDY VEDECKDY VEDECKÉÉHO POZANIAHO POZANIA
MetMetóódy poudy použžíívanvanéé vo vedvo vedáách o projektovanch o projektovanííččinnostinnostíí, v technol, v technolóógigiáách ch ččinnostinnostííMETMETÓÓDY OPTIMALIZOVANIA DY OPTIMALIZOVANIA ĽĽUDSKÝCH UDSKÝCH ČČINNOSTINNOSTÍÍ
HLADISKO = STUPEHLADISKO = STUPEŇŇ VVŠŠEOBECNOSTIEOBECNOSTI
HL
AD
ISK
O =
VZ
HL
AD
ISK
O =
VZ ŤŤ A
H
"S"
a "O
"A
H
"S"
a "O
"METMETÓÓDY VDY VŠŠEOBECNOVEDNEOBECNOVEDNÉÉ METMETÓÓDY DY ŠŠPECIPECIÁÁLNELNE
ME
TM
ET Ó
ÓD
Y E
MPI
RIC
KD
Y E
MPI
RIC
KÉÉ
ME
TM
ET Ó
ÓD
Y T
EO
RE
TIC
KD
Y T
EO
RE
TIC
KÉÉ
METMETÓÓDY DY ŠŠPECIPECIÁÁLNE LNE EMPIRICKEMPIRICKÉÉ
-- rekonrekonšštrukcia Ttrukcia TČČ
-- branie odtlabranie odtlaččkovkov
-- odpoodpoččúúvanievanie
METMETÓÓDY DY VVŠŠEOBECNOVEDNEOBECNOVEDNÉÉEMPIRICKEMPIRICKÉÉ
--pozorovaniepozorovanie
--meraniemeranie
--experimentexperiment
METMETÓÓDY DY VVŠŠEOBECNOVEDNEOBECNOVEDNÉÉTEORETICKTEORETICKÉÉ
-- idealizidealizáácia a konkretizcia a konkretizááciacia
-- mymyššlienkový experimentlienkový experiment
--matematickmatematickéé modelovaniemodelovanie
METMETÓÓDY DY ŠŠPECIPECIÁÁLNE LNE TEORETICKTEORETICKÉÉ
--modelovmodelováá rekonrekonšštrukcia trukcia trestntrestnéého ho ččinuinu
-- psychologickpsychologickééportrportréétovanie vrahatovanie vraha
ZZÁÁKON = VZKON = VZŤŤAHAH
--PodstatnýPodstatný--ObjektObjektíívnyvny--NevyhnutnýNevyhnutný--VVššeobecnýeobecný--StStáály ly (opakovate(opakovateľľný)ný)
ZZÁÁKONITOSKONITOSŤŤa) protiklad a) protiklad
neusporiadanostineusporiadanostib) sb) súúhrn zhrn záákonovkonov
OBJEKTOBJEKTÍÍVNA VNA SKUTOSKUTOČČNOSNOSŤŤ M Y S L E N I EM Y S L E N I E
VEDECKÝ VEDECKÝ ZZÁÁKON=KON=poznaný zpoznaný záákon kon (pr(príírodný, rodný, spolospoloččenský ...)enský ...)
AA BB VZ 1VZ 1VZ 2VZ 2
VZ 3VZ 3VZ 4VZ 4
VZ nVZ n
ZZÁÁKONITOSKONITOSŤŤ
PRINCPRINCÍÍP=P=poznaný podstatný vzpoznaný podstatný vzťťah, ah, podstatnpodstatnáá vlastnosvlastnosťť, s, súúvislosvislosťťPrincPrincííp: teoretický p: teoretický --metodologickýmetodologický
PRAVIDLPRAVIDLÁÁ= = preskriptpreskriptíívne algoritmy konania vne algoritmy konania (posil(posilňňujujúú úúččinnosinnosťť princprincíípov)pov)
INTERDISCIPLININTERDISCIPLINÁÁRNYRNYPRPRÍÍSTUPSTUP
MULTIDISCIPLINMULTIDISCIPLINÁÁRNYRNYPRPRÍÍSTUPSTUP
KRIMIN
OL
KRIMIN
OLÓÓGIAGIA
KRIMINALISTIKA
KRIMINALISTIKA
PROGNOSTIKAPROGNOSTIKA
KRIMIN
OL
KRIMIN
OLÓÓGIAGIA
KRIMIN
ALISTIK
A
KRIMIN
ALISTIK
A
PROGNOSTIKA
PROGNOSTIKA
systsystéémovmováá integrintegráácia cia hhľľadadíísk vedných odborovsk vedných odborovskskúúmanie vzmanie vzáájomných jomných interakciinterakciíí komponentovkomponentov
mnohoodborovmnohoodborovéé hhľľadiskadiskáánezohnezohľľadadňňuje vzuje vzáájomnjomnééinterakcie komponentovinterakcie komponentovhhľľadiskadiskáá vedných odborov sa vedných odborov sa nachnacháádzajdzajúú vedvedľľa seba a seba (alebo za sebou)(alebo za sebou)
IntraIntradisciplindisciplináárna integrrna integrááciacia
InterInterdisciplindisciplináárna integrrna integrááciacia
TransTransdisciplindisciplináárna integrrna integrááciacia
Vnútri vedného odboru (napr. trestného práva)
Vnútri skupiny príbuzných vedných odborov (napr. medzi právnymi vedami)
Medzi skupinami odlišných vedných odborov (napr. spoločenskými, prírodnými a technickými vedami)
Kvalitatívne metódyNaratívny rozhovor:- prekonanie schémy „otázka - odpoveď“- povzbudzovanie k voľnému vyprávaniu
Zúčastnené pozorovanie:- pozorovateľ nefunguje ako pasívny registrátor dát, - aktívne za účastní diania v pozorovanom prostrediu
Hendl, J.: Kvalitativní výzkum. Základní metody a aplikace. Praha: Portál 2005.ISBN 80-7367-040-2
MetodikaMetodika vypracovania bakalvypracovania bakaláárskej prrskej práácecePrezentovanPrezentovaníím metodiky vypracovania zm metodiky vypracovania zááverevereččnej prnej prááce sa preukazuje ce sa preukazuje ciecieľľavedomosavedomosťť (premyslenos(premyslenosťť, , „„vedeckosvedeckosťť““) postupu) postupuMetodika koreMetodika koreššponduje s ponduje s „„predmetom skpredmetom skúúmaniamania““, , „„ciecieľľomom““ a a „š„štrukttruktúúrourou““ zzááverevereččnej prnej prááceceSpravidla sa vyuSpravidla sa využžííva niektorva niektoráá((éé) vedeck) vedeckáá metmetóóda(y) ako dominantnda(y) ako dominantnáá((éé) ) a a ďďalalššie sa vyuie sa využžíívajvajúú ako pomocnako pomocnééVyuVyužžitie len jedinej metitie len jedinej metóódy pri vypracovandy pri vypracovaníí celej zcelej zááverevereččnej prnej prááce je ce je krajne nepravdepodobnkrajne nepravdepodobnééNajNajččastejastejššie dominantnie dominantnéé metmetóódy:dy:Dedukcia (od vDedukcia (od vššeobecneobecnéého k ho k ččiastkoviastkovéému, od teoretickmu, od teoretickéého k ho k praktickpraktickéému ... )mu ... )Indukcia (od judikatIndukcia (od judikatúúr k vr k vššeobecneobecnéému, od faktov k teoretickmu, od faktov k teoretickéému ...)mu ...)KomparKomparáácie (porovnania ...)cie (porovnania ...)PrPríístupy (ako osobitstupy (ako osobitéé vyuvyužžitie metitie metóód) d) –– historický, logický, systhistorický, logický, systéémový mový etc. (F)etc. (F)
ZZááverver bakalbakaláárskej prrskej prááce:ce:
Stručné zhrnutie podstatných myšlienok celej práce(ak to povaha veci dovoľuje jednotlivých kapitol)Aké problémy sa vyskytli pri vypracovávaní bakalárskej práce (dostupnosť prameňov, terminologická nejednotnosť etc.) Aktuálne problémy prekračujúce predmet skúmania bakalárskej prácea vyžadujúce skúmanieNávrhy na možné využitie výsledkov skúmania bakalárskej práce
Zoznam pouZoznam použžitej literatitej literatúúry:ry:Obsahuje vObsahuje vššetky informaetky informaččnnéé pramene na ktorpramene na ktoréé sa odvolsa odvolááva va text bakaltext bakaláárskej prrskej prááceceObsahuje aj prObsahuje aj prááce, ktorce, ktoréé ssííce neboli citovance neboli citovanéé, ale v pr, ale v prááci boli ci boli vyuvyužžititéé (nastolen(nastolenéé ototáázky, nzky, náávrhy ich rievrhy ich rieššeneníí etc.)etc.)UvUváádzajdzajúú sa sa úúplnplnéé bibliografickbibliografickéé úúdaje (v texte a pod daje (v texte a pod ččarou arou sa uvsa uváádzajdzajúú úúdaje skrdaje skráátentenéé),),MoMožžnnéé radenie prameradenie prameňňov:ov:abecedne abecedne –– podpodľľa priezviska autorova priezviska autorovpodpodľľa druhov pramea druhov prameňňov (monografie, ov (monografie, ččasopisy, zbornasopisy, zbornííky, ky, elektronickelektronickéé zdroje etc.)zdroje etc.)