Autor: Kristína Macáková

Príčin, pre ktoré vypukla Francúzska revolúcia bolo viac. Jednou zo zásadných bolo to, že sa utvárala nová, osvietensky orientovaná verejnosť, ktorá užnemala dôveru v absolutistický systém „starého režimu“ (ancien régime), politicky nanajvýš skompromitovaný a ekonomicky otrasený neúrodou a hospodárskymi krízami.

Udalosti pred vypuknutím revolúcie5.5.1789 zvolanie generálnych stavov (po prvýkrát od r. 1614) - duchovenstvo (1. stav)

- šľachta (2. stav) - buržoázia (3. stav)

17.6.1789 tretí stav sa (na návrh E.J. Sieyésa) vyhlásil za Národné zhromaždenie 20.6.1789 poslanci 3. stavu prisahali vo versailleskej Loptovej sieni, že sa nerozídu,

kým nesformulujú ústavu23.6.1789 Ľudovít XVI. žiada rozpustenie Národného zhromaždenia6.7.1789 Nár. zhromaždenie sa vyhlásilo za Ústavodarné národné zhromaždenie

Priebeh revolúcie14.7.1789 útok na Bastilu – začiatok revolúcie

4. - 5.8.1789 vznikol klub jakobínov: Girondisti Montagnari (Hora) Hébertovci Markíz de La Fayette (Marie Joseph Motier) Na začiatku revolúcie bol hlavným veliteľom parížskej Národnej gardy. Hlásal liberálne myšlienky (ľudské práva, nezávislosť).

26.8.1789 prijatie Deklarácie ľudských a občianskych práv5.10.1789 pochod do Versailles19.6.1790 zrušenie dedičnej šľachty 12.7.1790 civilná ústava duchovenstva21.6.1791 kráľov neúspešný pokus o útek1791 prijatie ústavy (124 článkov)23.12.1792 vyhlásenie republiky21.1.1793 poprava Ľudovíta XVI.

                     

        

10.8.1793 III. Ústava1793 jakobínske povstanie1793 – 1794 „vláda gilotíny“ Konvent zriadil Výbor pre verejné blaho

Maximilien de Robespierre Bol vymenovaný za predsedu Výboru pre verejné blaho. Zaviedol „vládu gilotíny“. 28.7.1794 sa stal obeťou teroru, ktorý nastolil (popravili ho). Dejiny nikdy neodhalili, aký bol podiel idealizmu a fanatizmu v jeho konaní. 1795 povstanie v Paríži1796 „spiknutie rovných“

Pod zástavou „slobody, rovnosti a bratstva“ sa vo Francúzsku najskôr uskutočnilapolitická ústavná revolúcia, ktorej nositeľom bola buržoázia. Popritom však prebiehala ľudová revolúcia, ktorej nositeľom boli spolitizované malomeštiackevrstvy v mestách (1789 pád Bastily). K tomu sa pripojili roľnícke povstania na vidieku. Veľká francúzska revolúcia sa stala obeťou vlastnej radikálnosti, na konci ktorej bol štátny prevrat generála Napoleona Bonaparteho.

ZdrojeKronika ľudstvaDejiny Európy: Jacques Aldebert, Johan Bender, Jiří Gruša, Scipione Guarraccino,

Ignace Masson, Keneth Milne, Foula Pispirongou, Juan Antonio Sanches Y Garcia Sauco, Antonio Simoes Rodrigues, Ben W. M. Smulders, Dieter Tiemann, Robert UnwinVelká francouzská revoluce a Evropa: Miroslav Hroch, Vlasta Kubišová Encarta Encyklopedia