Vznik

Začiatkom 9. storočia boli najvýznamnejšie a najsilnejšie nitrianske a moravské kniežatstvo.

Kniežatá medzi sebou často bojovali a pokúšali sa o rozšírenie vlastných území.

Tak sa podarilo asi roku 833 vládcovi Moravy Mojmírovi I. dobyť Nitriansko a pripojiť toto územie k svojmu.

Moravania úplne zničili niektoré nitrianske hradiská tak, že sa už nikdy neobnovili.

Spojením týchto dvoch kniežatstiev vznikla Veľkomoravská ríša.

Veľká Morava bol západoslovanský štát existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10 stročia.

Jeho centrálne územie zodpovedalo dnešnej Morave a Slovensku spolu so susediacim severným stredným Maďarskom.

Bol to prvý väčší slovanský štát vôbec.

Vznik názvu Veľká Morava Názov „Veľká Morava“ prvýkrát použil

byzantský cisár Konštantín VII.

Po stáročia tento názov všetky texty prekladali ako „Veľká Morava“ príp. „Vyšná Morava“, iba v posledných rokoch rôzni autori navrhujú, aby sa he megalé Moravia preložilo ako „Vzdialená“ alebo „Bývalá“ Morava.

Pojem Veľká Morava má zároveň vyjadriť, že sa myslí Morava plus územia k nej pripojené od roku 833.

Vládcovia Veľkej Moravy

Mojmír I. r.833 - 846

V roku 833 moravské knieža MOJMÍR obsadil Nitrianske kniežatstvo, pripojil ho k moravskému, a tak vznikla VEĽKÁ MORAVA.

Nazval ju tak byzantský biskup PORFIROGENETOS.

Jej zakladateľ založil mojmírovskú dynastiu.

Mojmír si uvedomoval závislosť od Franskej ríše a usiloval sa vybudovať opevnené hradiská, ktoré by mu poslúžili pri obrane proti Frankom. To sa Frankom nepáčilo.

V roku 846 vtrhol ĽUDOVÍT NEMEC na VM a zosadil Mojmíra. Skutočnosť, že na jeho miesto dosadil jeho synovca RASTISLAVA, je prejavom uznania mojmírovskej dynastie a zároveň prejavom existencie feudálnych vzťahov.

Rastislav r.846 - 870

Hoci sa Rastislav stal kniežaťom za pomoci Frankov, aj on sa snažil zbaviť franskej nadvlády.

Keďže si uvedomoval úlohu franských kňazov, požiadal v roku 861 pápeža MIKULÁŠA I. o vyslanie vierozvestov, ktorí by šírili kresťanstvo v reči ľudu zrozumiteľnej.

Pápež ho však neuspokojil, a preto v roku 862 požiadal o pomoc byzantského cisára MICHALA III.

Ten jeho žiadosti vyhovel a poslal na VM solúnskych bratov KONŠTANTÍNA- filozofa a METODA.

Títo dvaja cestou na VM zostavili slovanské písmo - hlaholiku, k nám prišli

v roku 863.

Hlaholika

Svätopluk I. r.871 - 894

Svätopluk spočiatku vládol v Nitre.

V roku 871 sa Svätopluk tajne spojil so Slavomírom a po porážke franských vojsk sa stal jediným vladárom Veľkomoravskej ríše.

V 80. rokoch rozšíril kráľ Svätopluk I. svoje kráľovstvo výbojmi a podrobil si mnohé susedné územia obývané slovanskými kmeňmi – Sliezsko, Lužické Srbsko, územie dnešných Čiech, Vislansko.

V rokoch 889 – 893 Svätoplukova ríša odolala niekoľkým nájazdom a ťaženiam ugrofínskych nomádov a vojsk východofranského kráľa Arnulfa.

Kráľ Svätopluk zomrel 17.3. 894

Mojmír II. r.894 - 907

V roku 894 umrel kráľ Svätopluk.

Vládcom Veľkej Moravy sa stal jeho starší syn Mojmír II.

Medzi Mojmírom II. a jeho bratom Svätoplukom došlo k boju o trón, čo oslabilo odolnosť Veľkej Moravy. Kniežatá slovanských kmeňov z území dnešných Čiech sa odtrhli a obnovili svoje poddanstvo východofranskému kráľovi.

Takto sa začala rozpadať veľká ríša kráľa Svätopluka.

Zánik Veľkej Moravy