vesmír je ženatý

„Zhltla som knihu za jedno popoludnie a mu -sím povedať, že by som urobila strašný cirkus, ke -by sa mi stalo to čo hlavnej hrdinke. Ale ja sombláznivá východniarka a Karin je asi miernejšia ☺.Resumé knihy je – nikdy so ženatým, pokiaľ mátechuť na vzťah a nielen na sex. Skvelé oddychovéčítanie!“

Eva Pavlíková, herečka

�„Pôvodne som si ku knižke sadla, že si ju iba

narýchlo prebehnem a potom sa pustím do vare-nia. Ale dočítala som prvú kapitolu, okamžite somchcela prečítať ešte jednu a potom ďalšiu... Eštetúto časť, potom ešte pár strán – skoro som od-padla od hladu ☺. Na konci som mala zimo-mriavky, taký zvrat som naozaj nečakala, uf.“

Miriam Kalisová, televízna moderátorka

Zľahka som sa oprela o sedadlo a vdychovalavôňu kože. Miešala sa s Petrovým parfumoma obidve vône dohromady vytvárali tretiu. Ne-poznanú, omamnú. Nenápadne som pohladilamäkké sedadlá z jemnej hladučkej kože.

„Polož si ju na zadné sedadlo,“ dívajúc sa namoju kabelku, zareagoval prakticky Peter.

„Zakrýva výhľad na moje nohy?“ otočila somsa a položila svoju trendy kabelku na zadné se-dadlo.

„Zakrýva kúsok teba.“Otočila som sa dozadu ešte raz.S tým, čo som uvidela, som nepočítala ani v tom

najkatastrofickejšom sne. Pripadalo mi to ako zlývtip. A ja nemám zlé vtipy rada.

Na zadnom sedadle čiernej farby bola pripev-nená detská sedačka.

Takže...Takže ženatý!S jedným malým dieťaťom?Alebo dvoma?To druhé ešte nesedí?Alebo dve dospelé deti a toto sa pritrafilo?Jediná myšlienka, ktorá sa mi preháňala hla-

vou, nebola nijako originálna...VITAJ NA TITANICU, KARIN!

PRESS

PRESS

Brilantne zachytený svet mileniek, ktorý má neúprosné pravidlá

Karin Krausová

Karin KrausováAutorka bestsellera

Márnivá sezóna (2011) prináša na trh svoju novú, rovnako sviežu druhú

knihu Vesmír je ženatý.Karin sa narodila v Košiciach,

kde vyštudovala Prírodovedeckú fakultuUniverzity Pavla Jozefa Šafárika,

odbor biológia. Krátko po ukončení štúdiaju však zlákal svet farieb a ostala mu

verná dodnes. Venuje sa interiérovémutextilnému dizajnu. Karin je vydatá

a má dve deti.

EŠTE LEPŠÍromán autorky

bestselleraMárnivá sezóna

Karin

Kra

usov

áVe

smír

je že

natý„Zhltla som knihu za jedno popoludnie a mu -

sím povedať, že by som urobila strašný cirkus, ke -by sa mi stalo to čo hlavnej hrdinke. Ale ja sombláznivá východniarka a Karin je asi miernejšia ☺.Resumé knihy je – nikdy so ženatým, pokiaľ mátechuť na vzťah a nielen na sex. Skvelé oddychovéčítanie!“

Eva Pavlíková, herečka

�„Pôvodne som si ku knižke sadla, že si ju iba

narýchlo prebehnem a potom sa pustím do vare-nia. Ale dočítala som prvú kapitolu, okamžite somchcela prečítať ešte jednu a potom ďalšiu... Eštetúto časť, potom ešte pár strán – skoro som od-padla od hladu ☺. Na konci som mala zimo-mriavky, taký zvrat som naozaj nečakala, uf.“

Miriam Kalisová, televízna moderátorka

Karin KrausováAutorka bestsellera

Márnivá sezóna (2011) prináša na trh svoju novú, rovnako sviežu druhú

knihu Vesmír je ženatý.Karin sa narodila v Košiciach,

kde vyštudovala Prírodovedeckú fakultuUniverzity Pavla Jozefa Šafárika,

odbor biológia. Krátko po ukončení štúdiaju však zlákal svet farieb a ostala mu

verná dodnes. Venuje sa interiérovémutextilnému dizajnu. Karin je vydatá

a má dve deti.

Zľahka som sa oprela o sedadlo a vdychovalavôňu kože. Miešala sa s Petrovým parfumoma obidve vône dohromady vytvárali tretiu. Ne-poznanú, omamnú. Nenápadne som pohladilamäkké sedadlá z jemnej hladučkej kože.

„Polož si ju na zadné sedadlo,“ dívajúc sa namoju kabelku, zareagoval prakticky Peter.

„Zakrýva výhľad na moje nohy?“ otočila somsa a položila svoju trendy kabelku na zadné se-dadlo.

„Zakrýva kúsok teba.“Otočila som sa dozadu ešte raz.S tým, čo som uvidela, som nepočítala ani v tom

najkatastrofickejšom sne. Pripadalo mi to ako zlývtip. A ja nemám zlé vtipy rada.

Na zadnom sedadle čiernej farby bola pripev-nená detská sedačka.

Takže...Takže ženatý!S jedným malým dieťaťom?Alebo dvoma?To druhé ešte nesedí?Alebo dve dospelé deti a toto sa pritrafilo?Jediná myšlienka, ktorá sa mi preháňala hla-

vou, nebola nijako originálna...VITAJ NA TITANICU, KARIN!

karin2_obalka:Layout 1 5. 9. 2011 13:31

Copyright © Karin Krausová 2011

karin_2:Sestava 1 31. 8. 2011 14:22 Page 4

Kapitola 31

„Čo na tých posratých ženáčov vlastneplatí?“ rozčuľovala sa Soňa a strúhala syr.

„Pošlem Jakubovi správu, že urobím skvelé ta-lianske cestoviny a spravíme si pekný večer, a on od-píše, že Krehotinka má v pláne veľké pranie.“

„Asi jej bude podávať uteráky. Potom sa chytia zaruky a zamilovane sa budú dívať dve hodiny do bubnapráčky,“ otvorila som konzervu tuniaka.

„Ani sex, ani žrádlo! Ja už fakt neviem, ako by sommu ulahodila,“ hodila strúhadlo na syr do kuchynské -ho umývadla.

„S tým žrádlom by som veľmi neoperovala. Pamä -táš sa na Táňu, kamošku mojej sestry?“

„Tú, čo žila s tým ženatým zubárom?“„Tú! Vystihla si to správne, žila. Vrátil sa k žene!“„Naozaj?“

163

V e s m í r j e ž e n a t ý


„Lea mi vravela.“Táňa mala toľko rokov ako my so Soňou a dve deti

so ženatým Adamom. Po pôrodoch výrazne pribrala,ale nemala s tým žiadny problém. Dokonca sme bolis Leou presvedčené, že si tú svoju popôrodnú váhu po -ctivo udržiavala. Celý deň sa motala medzi kuchyňou,detskou izbou, potravinami a drogériou. Na nič iné jejneostával čas. Adam na ňu navalil všetko, čo sa dalo,a uvedomujúc si svoju dominanciu v ich vzťahu uro-bil si zo spolužitia s ňou Klondike. Akurát, že za nímnemusel letieť až na Aljašku.

Ženatý, nerozvedený otec dvoch detí, ktoré mal s Tá-ňou, si nevedel vynachváliť jej citovú a fyzickú závis-losť. Od jeho osoby. Robilo to dobre jeho egu, sebave-domiu a samoľúbosti. Táňa ním bola posadnutá. Ešteaj meno mal také, že na počiatku bol Adam. Pre ňu bolaj na počiatku, aj na konci.

Kompletný servis, s. r. o. Teplá večera, teplá káva,teplá posteľ. Keby nebol novinový stánok tak ďaleko,nabetón aj teplé noviny.

Keď jej to Lea vyčítala, dookola mlela to isté.„Adam nás miluje, konečne má rodinu, po akej tú-

žil. Má zázemie, miesto, kam sa vracia unavený po prá-ci, a kvalitnú domácu stravu,“ oponovala vymódená vovyťahaných teplákoch, s nadváhou, odrastenými vlas-mi a bez mejkapu. Tento názor obhajovala vo svojej

164

KARIN KRAUSOVÁ


tip-top domácnosti, kde sa pohodlne dalo jesť aj zozeme a kde by sa to páčilo akurát Mr. Propperovi.

Lea sa párkrát pochytila aj s Adamom. Vyčítala mu,že zničil Táni život, že zatiahol úmyselne a vypočítavoručnú brzdu a využíva ju.

Mohla si to dovoliť. Keď ju naštval Richard, Adamju rád utešoval.

Čo jej na to odpovedal, si už nepamätám, iba viem,čo sme s Leou konštatovali.

Chlapi ako Adam by mali mať zakázané ženiť saa mať deti. Nedokážu byť verní. Majú promiskuitu v gé -noch a dobrovoľne sa ňou dávajú ovládať. Za ženy siberú Tatiany, Katky alebo Anny, ale ani jedna to s niminevydrží do konca života.

Prečo? Lebo ani s jednou to do konca života nevy-držia oni. Potrebujú vždy ďalšiu a potom ďalšiu. Takúistú, ale inú!!!

Tatiany, Katky a Anny strávia zvyšok života tým,že hľadajú odpoveď na jednu jedinú otázku:

Kde sme, preboha, urobili chybu???Nikde. Jednoducho ste sa zaplietli s kurevníkom.„To s tými cestovinami asi nebol dobrý nápad,“ na-

pichla som na vidličku penne a vychutnávala si tu-niaka s paradajkami.

„Nech sa dá vypchať. Ja teraz nevypracujem sto-stranový elaborát s názvom: Ako si udržať náklonnosť

165



ženatého chlapa. Nech civie s Krehotinkou do práčkytrebárs aj každý večer. Mám ho plné zuby!“ odsunulatanier a naliala si minerálku.

„Poďme na to ináč. Samotný sex nestačí, o tomsvedčíš ty. Ani dobré večere nie, o tom svedčí Táňa.Demonštratívne samovraždy a škandály sa rovnakoveľmi neosvedčujú, o tom svedčí Lea. Zabudla som naniečo?“ pozrela som na ňu.

„Neviem, ale vážne mám už toho dosť. Nebudemstavať svoje a Jakubkovo šťastie na nešťastí niekohoiného. Nech si Jakub ostane s tou svojou Krehotinkoua ja si nájdem slobodného chlapa, ktorý nás s Kubkombude mať rád. Ty mi to určite schvaľuješ. Ty si bolavždy zásadová vo vzťahoch so zadanými mužmi,“ukladala taniere do umývačky.

Mlčala som.„Čo si ticho?“„Premýšľam,“ hrabala som sa v kabelke a bála sa

pozrieť jej do očí.„A poviem mu to ihneď, ako zavolá,“ vyhrážala sa

Soňa. Vydýchla a dala si ruky v bok.Zazvonil jej mobil.„Jakub? Jasné, že z tých cestovín ostalo! Príď, te-

ším sa... Dobre, miláčik, ja zatiaľ nastrúham syr... Pá!“

166

KARIN KRAUSOVÁ


Kapitola 32

Po dvoch mesiacoch mojej známosti sPet -rom som fakt, že som si začala so ženatým chlapom,nevidela už tak tragicky. Nebola som ochotná utápať savo výčitkách svedomia. Možno to vyznieva sebecky, alebolo mi úplne jedno, že má kdesi ženu a deti. Pre mňav skutočnosti neexistovali. Netrápilo ma to. Láska jesebecká veličina, nemá zmilovanie s konkurenciou. Je hožena sa za konkurenciu určite počítala. Aspoň v kaž dejcivilizovanej krajine by to bolo tak.

Oveľa viac ma zožieralo to, že s ním nemôžem byťstále. Túžila som po jeho prítomnosti a donekonečnasom sa umárala otázkami.

Prečo je tak ďaleko odo mňa?Prečo je tam a ja tu?Prečo musím po nežnosti dochádzať ako cezpoľná

na druhý koniec republiky?

167



Prečo to a prečo ono?LEBO.LEBO, bolo jediné slovo, ktoré som ako-tak tolero-

vala ako odpoveď. Nič neriešiace, nič nesľubujúce,všetko vysvetľujúce.

Keď nepomáhalo ani LEBO, vzala som osud do vlast-ných rúk. Stávalo sa to výnimočne, ale nedalo sa ináč.

„Môžeš hovoriť?“ bola moja otázka, keď zdvihol.Vždy keď som mu volala, bola to moja prvá veta. Bol že-natý a nikdy som nemohla vedieť kde, ale najmä s kýmsa budem deliť o jeho odpovede.

„Môžem, Karička.“„Potrebujem zmyselný rozhovor, volám správne

číslo?“ Milovala som tieto naše nadľahčené telefonáty.„Na to najsprávnejšie číslo, bolo aktivované pre

zmyselné rozhovory.“„Myslíš na to, na čo myslím ja?“„Myslím na to, na čo myslím vždy!“„Aj v aute?“„Aj!“„Aj na daňovom úrade?“„Tam obzvlášť!“„Aj vo dne, aj v noci a už ti niet pomoci?“„Aj cez deň, aj v noci a potrebujem pomoc!“„Peter?“„Karička?“„Chceš, aby už bol štvrtok?“

168

KARIN KRAUSOVÁ


„Chcem, aby bola noc zo štvrtka na piatok, Lá -senka.“

„Zopakuj to?„Čo?“„To... ten koniec!“„Lásenka?“„Krááásne.“„Ostaneš až do rána?“„Lásenka, to sme si už vyjasnili!“„V ý n i m o č n e... Prosím!“„Musím končiť, volá moja žena.“„Zavolaj mi o chvíľu. Prosím!“

Zložil bez pozdravu a ja som si nasledujúcich desaťminút ohrýzala nechty. Uspokojovalo ma to. V stredubudem opäť trčať u Žanety, a kým mi urobí gélové,budem vytrvalo bojovať s prichádzajúcou migrénou.Prehrám. Z jej hlúpych rečí je migréna tutovka. Mojamama vie, čo hovorí, keď tvrdí – radšej inteligentnásamota, ako hlúpa spoločnosť. Súhlasím, ale ani Soňa,ani moja mama nechty robiť nevedia.

S dokonale ohryzenými som zdvihla mobil.„Aký máš program nadnes?“ Peter zmenil tému

rozhovoru.„Idem na golf.“„Ty hráš golf? Začínaš byť pre mňa absolútne do-

konalá!“

169



„Sklamem ťa, nehrám golf, iba mám klienta, ktorýmá rovnakú vášeň ako ty. Smer BLACK STORE.“

„Tatranská Lomnica celý deň?“„Celý hádam nie!“„Pochváľ mu šiltovku.“„A iné udičky na golfistov?“ mámila som nejaký

osvedčený návod.„Na osemnásťjamkovom ihrisku robiť devätnás-

tu jamku,“ zabil Peter.„Vtipné!“„Zaželaj mu HOLE IN ONE. Máme to radi.“„Dobre, urobím to.“„Čakám ťa vo štvrtok, lovkyňa klientov.“„Drž palce.“„Musím končiť, zase žena, pá,“ položil.„Pá,“ zosmutnela som.Dobrá otrava, tá jeho žena. Dopíjala som rannú

kávu a striasla som sa pri pohľade na svoje nechty.Ako asi vyzerá jeho žena?Ako sa maľuje, oblieka, vynáša smeti?Aké má auto?Kde pracuje?T-Mobile alebo Orange?V čom je iná?

Nemáte pocit, že toto tu už bolo?

170

KARIN KRAUSOVÁ


Kapitola 33

Za posledné obdobie som sa nemohla sťa-žovať, že si nemám čo obliecť. Nehorázne som utrá -cala. Handričky, topánky, kabelky, šminky a oku liare.Hádam len ten druhý pilier prežije a ja sa dožijem as-poň slušnej penzie. Jahodovočervené šaty s ramien -kami som vylúčila ako prvé. Tie s tými kosoštvorcamimôžu byť terčom ironických poznámok, putovali do-prava. Minisukňa a tričko by mohli vytvoriť mylnýdojem, že som práve dohrala, a ešte by som si muselavymýšľať hendikep. Tiež doprava.

Nakoniec som z vešiaka zložila kvetované so širo-kým bielym lemom okolo výstrihu a trochu kratšie.Rozhádzané pivónie ružovej farby na svetlosivompodklade. Výrazné a provokujúce. Biele šľapky so strie -bornou sponou na priehlavku, tmavosivý kožený obalna prospekty a firemné materiály.

171



Hotovo. Farebne zladená, prezlečená za rozkvitnutúlúku tam určite zapadnem. Privrela som skriňu, dveredo kúpeľne, vypustila Roriho z klietky a privolala vý-ťah.

Čakalo ma veľmi dôležité pracovné stretnutie.Plánovala som ho takmer rok. Nekonečný príbeh, kto-rý sa začal pred niekoľkými mesiacmi.

Primár oddelenia stredne veľkej nemocnice s poli -klinikou pod Tatrami, ktorá patrila do môjho rajónu,úspešne odolával mojim márnym snahám dohodnúťsi termín stretnutia.

„Haló, haló, nepočujem vás,“ ozývalo sa z jehoosobného mobilu.

„Dobrý deň, pán primár, tu Karin z farmaceutickejspoločnosti, môžem vás na chvíľku vyrušiť?“ Mojaúvodná veta bola úplne zbytočná. Položil.

„Jáj, to ste vy?“ reagoval na ďalší telefonát.„Zavolajte mi zajtra, dnes operujem.“„Povedal som zajtra, nie dnes,“ jeho odpoveď o deň

neskôr.Zachytila som ešte jeho komentár: „Čo sú toto za

ľudia, keď nevedia, kedy je zajtra.“„Pán primár tu už nie je, už je po pracovnom čase,

skúste ráno,“ bližšie neurčená sestrička.„Skúste poobede, dopo,“ odpoveď na ďalší z már -

nych pokusov, ktoré ma už ani tak neiritovali, akoskôr začali pomaly zabávať.

172

KARIN KRAUSOVÁ


Čo si vymyslí nabudúce?Raz mu predsa musia tie jeho výhovorky dôjsť.Alebo to časovo potiahne aj na pár rokov a jeho

výhovorky sa nebudú opakovať? Toto boli moje naj-častejšie úvahy, kedykoľvek som si spomenula na pá-na primára Franeka. Taký dobrý nebude, pomaly satie jeho „prúpovídky“ začínajú na seba podobať akomajiteľ po rokoch na svojho psa.

„Aký máš problém s tým Franekom?“ pýtala sa maTereza ešte počas seminára v Trenčianskych Tepliciach.Párkrát som zdvihla plecia a rozhodila rukami.

„Už dávno si sa s ním mala stretnúť.“ Vedela som,že nemá zmysel niečo povedať.

„Je primárom veľkého oddelenia a v našom záuj-me je spolupracovať s takým dobre vybaveným praco-viskom,“ vyčítala mi ďalej, keď bolo po „firemnomharašení“. Moja neodolateľná šéfka iba ťažko zakrýva-la nervozitu.

Jemne si hryzúc peru, ani nie tak z toho, čo som sipráve vypočula, ako z toho, že budem musieť v najbliž-šej budúcnosti čosi seriózne vymyslieť, som jej dalaza pravdu.

„Háčik je v tom, že problém nemám ja, ale on.“ Vý-raz jej tváre si žiadal pokračovať. „Neberie telefóny,a keď tam prídem, zatají sa. Odmieta pozvania na se-mináre, kongresy a sekundu po skončení pracovnéhočasu je off-line. Nemám do činenia s vorkoholikom.“

173



„Daj si,“ Tereza predo mňa položila Sacherovu tor-tu. „Skús sa k nemu dostať,“ zvolila metódu – vyzdvih -núť schopnosti jedinca, od ktorého v najbližšom časechceme, aby urobil zázrak.

S tortou v ústach sa mi nechcelo oponovať.„Si inteligentná, dobre ovládaš problematiku pre-

daja, odborne argumentuješ, si perspektívna a mášnajlepšie hodnotenie zo všetkých reprezentantov,“s dôrazom na každé slovo mi Tereza dávala najavo, žeje najvyšší čas niečo urobiť. Do toho, dievča!

S chuťou som dojedla sacherku a moje rozhodnu-tie zlomiť toho autistu prišlo dvadsať sekúnd pred-tým, ako spustila Tereza svoje litánie.

„Spoľahni sa.“Ostrou hranou vidličky som z taniera dostala všet-

ku čokoládu a lyžičkou cinkla o jeho okraj.Tereza ma sledovala.Vstala som z pohodlného kresla, rozlúčila som sa

s Mar tinom a zakývala všetkým, ktorí ešte nepochopili,že už žiaden žúr večer nebude a ide sa k mamičkám.

Čakala ma niekoľkohodinová cesta domov a boluž takmer podvečer.

Pri sklenených otáčajúcich sa dverách hotela mazastavil imperatív.

„Karin!“Otrávená grimasa sa z mojej tváre stihla vytratiť

tesne predtým, ako som sa otočila za hlasom.

174

KARIN KRAUSOVÁ


„Tú čokoládu máš aj na brade,“ škodoradostne po-vedala Tereza a zamávala mi diétnou kolou.

Bolo rozhodnuté. Pán primár Franek má pred se-bou posledné dni, ktoré strávi v hlbokej nevedomosti,ako vyzerám a v akej firme to vlastne pracujem.

Moja cesta z kongresu neviedla rovno domov. Zasta -vím sa v Tatrách, presnejšie pod Tatrami a vyspo -vedám sestričku v službe, o kohože sa tak vehement-ne usilujem a prečo sa mi to takmer rok nedarí. Ses -tričky vedia o lekároch všetko, aj to, čo nevedia lekárisami o sebe, a preto sú často najlepšie fungujúcim in-formačným softvérom v nemocnici. Pod Tatry somdorazila okolo siedmej večer.

Na oddelení pána primára Franeka vládol podve-černý pokoj. Pacienti sa voľne pohybovali po chodbácha pomaly sa začali schádzať do spoločenskej miestnos-ti. Večerné správy nabité informáciami o tom, čo je-den politik vytiahne na druhého alebo či čerpáme eu-rofondy v stanovenom termíne, im na chvíľu pomoh-li zabudnúť na dôvod, prečo pozerajú správy v kolek-tíve.

Musela som dobre hrať. Neznášala som to. Trúfalasom si tak na tretí ročník VŠMU.

„Dobrý večer, sestrička,“ pozdravila som staršiupaniu, ktorá sústredene dávkovala lieky.

„Dobrý, hľadáte niekoho?“ sestrička položila domištičky s číslom šesť ružovú tabletku.

175



„Bola som za mamkou, ale spí. Pred dvoma dňamiju operovali, tak ju nechcem budiť. Chvalabohu, do-padlo to dobre a má sa lepšie. Pevne sme v to dúfali,hlavne preto, že ju operoval pán primár Franek.“

Sestrička dávkovala ďalej.„Má zlaté ruky, ten váš primár, a ľudský prístup,

taký sa len tak nevidí,“ etuda vyznievala presvedčivo.„Chcem sa mu osobne poďakovať, veľmi nám uľah-

čil celú situáciu, keď súhlasil, že bude operovať onsám.“

Sestrička mlčky pokyvovala hlavou a mne dochá-dzal text.

„No, zlaté ruky, to on má. To bude asi vďaka tomugolfu, ktorým si ich udržiava vo forme,“ ozval sa spo-za dverí mladistvý hlas. Mladá sympatická sestra stá-la oproti mne a prezrádzala ďalej.

„Keď sa mu chcete poďakovať, tak príďte ráno, le-bo poobede už naháňa golfové loptičky pod Tatrami,to by ste ho tu nezastihli nikdy,“ dodala a odkráčalanemocničnou chodbou.

Milá baba. Že akurát natrafím na miestnu trúbu,sa mi ani nesnívalo.

„Ďakujem za informáciu a pokojnú nočnú.“Sestrička číslo jeden nadávkovala lieky a s okuliar -

mi spustenými na nose iba zašomrala: „Hej, ďakuje-me.“

176

KARIN KRAUSOVÁ


Schody dole zo siedmeho poschodia oddelenia pá-na primára Franeka som brala po dvoch a niekde pad-li aj tri.

Mohlo mi to napadnúť už skôr. Mohla som si sempo túto informáciu prísť už pred rokom. Mohla som sido svojej súkromnej olympiády zaradiť toto malé ví-ťazstvo už dávno. Ešte som síce úplne nevyhrala, alepostúpila som dnes určite do finále. Nájdem si pánaprimára na golfovom ihrisku a porozprávam sa s ním.Mám mu za ten rok, čo ma odmietal, toľko toho pove-dať...

177


karin_2:Sestava 1 31. 8. 2011 14:22 7

Vydalo vydavateľstvo Evitapress, s. r. o., Bratislava 2011 ako svoju 37. publikáciuCopyright © Karin Krausová, 2011

Vydanie prvé.

Grafický dizajn a obálka: Roman PifflZodpovedná redaktorka: Eva UrbaníkováJazyková úprava: Darina Belanová

Tlač:

FINIDR, s. r. o.,Český Těšínwww.finidr.cz

www.evitapress.sk

ISBN 978-80-89452-33-0

Vesmírje ženatý

KARIN KRAUSOVÁ


vesmír je ženatý

Documents