Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského Banská Bystrica

Papier v slovenskom jazyku

Bérešová Jana Dobríková Andrea

Martuliaková Eva Zelienková Andrea

2010

Predhovor

Milí čitatelia,

Sme veľmi radi, že sa Vám touto cestou môžme prihovoriť a priblížiť informácie

a ciele našej práce. Dnešná doba ponúka škálu možností na získavanie informácií.

Nie vždy však nájdete zdroj, kde sa nachádza všetko potrebné na spracovanie Vašej

témy. Naším cieľom bolo kompletne obsiahnuť tému a zistiť hlavné informácie

o papieri v slovenskom jazyku. Zamerali sme sa hlavne na gramatiku a jazykové

roviny, ktorými sme rozobrali slovo papier. Ide o množstvo teórie, ktoré sa Vám

možno nebude zdať až také zaujímavé, ale aj našimi pokusmi a dotazníkmi sme

zistili neodkladnú nutnosť prezentovania a výučby slovenského jazyka. Pre výber

tejto témy sme boli spočiatku nespokojné, ale keď sa s odstupom času pozeráme na

to dnes, hodnotíme to viac než pozitívne.

Aj preto nám bolo obrovskou výzvou a cťou venovať sa práve tomuto predmetu.

Dúfame, že naša práca bude pre Vás len prínosom a že niekedy informácie z našej

práce využijete aj v bežnom živote.

2

ObsahÚvod...........................................................................................................................4

1 Etymológia slova papier .........................................................................................4

2 Všestranný jazykový rozbor ...................................................................................5

2.1 Typy jazykových rozborov.....................................................................5

2.1.1 Fonická (zvuková) stránka........................................................6

2.1.2 Syntaktická (skladobná) stránka.................................................8

2.1.3 Morfologická stránka...................................................................9

2.1.4 Slovotvorná stránka.....................................................................9

2.1.5 Lexikálno-sémantická stránka.....................................................9

3 Kníhtlač a kronika...................................................................................................10

3.1 Kníhtlač.........................................................................................10

3.2 Kronika..........................................................................................11

4 Vznik a rozvoj novín na Slovensku..........................................................................13

4.1 Samotný vznik novín.....................................................................13

4.2.Zánik..............................................................................................15

4.3 Charakter.......................................................................................16

Záver......................................................................................................................... 19

Resumé..................................................................................................................... 20

Zoznam bibliografických údajov................................................................................ 22

Prílohy........................................................................................................................23

Príloha č. 1 - Dotazník....................................................................... 23

Príloha č. 2 - Tabuľka.........................................................................26

Príloha č. 3 – Pokus...........................................................................27

Príloha č. 4 – Mapa mysle..................................................................27

3

Úvod

Z akého jazyka podľa Vás slovenčina prevzala slovo papier ?

Je podľa Vás slovo papier egyptského pôvodu ?

Ak neviete odpovedať, po prezentácií tejto práce budete poznať odpoveď minimálne

na tieto otázky. Našou témou bol papier v slovenskom jazyku. Zakladali sme si

hlavne na gramatike a komplexnom rozbore slova papier z hľadiska jazykových

rovín. Literatúru sme obsiahli minimálne, pretože si myslíme, že gramatická stránka

nielen papiera je dôležitejšia a  tvorí základ slovenského jazyka. Po pokusoch

a dotazníkoch, ktoré boli obsiahnuté v našej práci sme pochopili nutnosť prezentácie

slovenského jazyka a nielen čo sa týka papiera. Informácie sme hľadali vo

vedeckej .knižnici, na internete, konzultáciami s kompetentnými ľuďmi.

Práca bola určite istým prínosom pre nás, dúfame však, že aj Vy sa dozviete

zaujímavé informácie, ktoré by inak možno ostali navždy zahalené rúškom tajomstva.

4

1 Etymológia slova papier S papierom prichádzame každý deň do styku už od detstva. V rôznych

podobách, v rôznych situáciách. Či už ide o ten klasický kancelársky papier, alebo

knihy, noviny, časopisy, hygienické vreckovky, bankovky a mnohé jeho ďalšie formy.

Je tu. Obklopuje nás i napriek obrovskej digitalizácii sveta.

História výroby papiera siaha ďaleko do Egypta okolo roku 1800 p.n.l. Už vtedy

starí Egypťania začali svoje myšlienky zaznamenávať na zložito upravovaný rákos

(lyko). Jeho pomenovanie papyrus vychádza z názvu rastliny Gyperus papyrus, ktorý

rástol v oblastiach povodia Nílu. Avšak konkrétny názov slova papier je prebratý

z nemeckého jazyka.

Od konca Antiky sa stal nástupcom papyrusu materiál nazývaný pergamen.

Obaja predchodcovia dnešného papiera nemali od seba až tak ďaleko. Názov vznikol

v Malej Ázii v Pergamone. Vyrábali ho jednoduchým postupom z teľacej, ovčej alebo

kozej kože. Mal omnoho lepšie vlastnosti ako papyrus (obojstranné popisovanie,

pružnosť, pevnosť, lepšia manipulácia, možnosť prepisovať chyby). Pre ľahkú

dostupnosť sa vyrábal na rôznych miestach sveta a každá kultúra ho niečím

zdokonalila. Prifarbovaný bol výsadou byzantských kráľov. V stredoveku ho začali

vyrábať manufaktúrne tzv. pergamenári. Na území Slovenska sa začal vyrábať

niekedy v 14. storočí a vydržalo to až do 18. storočia.

2 Všestranný jazykový rozbor slova papier

2.1 Typy jazykových rozborov Jazykovým rozborom slova rozumieme v užšom význame vlastnú analýzu, t. j.

rozkladanie, rozčleňovanie celku na isté časti. Rozborom v najširšom význame

rozumieme celý komplex rozličných činností, ktoré vykonáva žiak. Jazykové rozbory

v užšom a v širšom zmysle sa spravidla uplatňujú v istej jazykovej rovine. Robí sa

napr. rozbor hláskoslovný, tvaroslovný, slovotvorný, syntaktický. Ide o špeciálny

rozbor. Slovný tvar sa rozoberá zo všetkých stránok (rovín) jazyka:

1. fonickej (zvukovej),

2. syntaktickej,

5

3. morfologickej,

4. slovotvornej,

5. lexikálnosémantickej

2.1.1 Fonická (zvuková) stránka Slovo papier pozostáva z dvoch slabík (pa-pier), štyroch hlások (p, a, p, r)

a jednej dvojhlásky (ie). Náležia mu 2 spoluhlásky (p, r), pričom spoluhláska p je

použitá dvakrát, je to spoluhláska neznelá párová. Spoluhláska r je znelá

a nepárová, takzvaná zvučná. Inak mu prislúcha jedna samohláska (a) a taktiež už

spomenutá dvojhláska (ie). Všetky hlásky sú krátke, teda slovo neobsahuje žiadne

diakritické znamienko. Prízvuk v našom jazyku je na prvej slabike (Papier) Je

zložené zo štyroch foném, konkrétne sú to p, a, ie a r. Grafém obsahuje päť : p, a, i,

e, r.

A.S.Čikobava: "Fonetika sa zaoberá zvukovým materiálom ľudskej reči. Skúma

zvukovú stavbu, zvukový systém a zvukové zmeny v jazyku a zákonitosti týchto

zmien."K fonetike zaraďujeme aj náuku o správnej výslovnosti (ortoepia) a náuku o

správnom písaní (ortografia). Pre správny zápis zvukovej realizácie jazyka používa

fonetickú transkripciu.Základnou realizačnou jednotkou je fonéma. Fonéma je

abstrakcia druhého stupňa, jestvujúca ako sociálny jav v jazykovom vedomí

používateľov jazyka. Nižším stupňom abstrakcie je hláska. Obsah a rozsah rozboru

zvukovej stránky v mnohom závisí od nárečového prostredia, v ktorom daný človek

žije a pohybuje sa.

Rozdelenie na slabiky: Pa-pier. Dôraz sa kladie hlavne na druhú slabiku slova

papier.

Výslovnosť jednotlivých hlások:

P

a) miesto artikulácie : dotyk pery

b) spôsob artikulácie (spôsob, ako sa článkujú): pohyb pier

c) artikulujúci orgán (pery, zuby, ďasno...) : pery

d) sluchový dojem (výbuch, trenie): vzduch z hrdla,dotyk pier

e) účasť hlasu (znelé, neznelé) : znelá spoluhláska

f) účasť nosovej dutiny (nosové - "m", "n", "ň", nenosové): nenosová spoluhláska

g) trvanie (krátke, dlhé): krátke

6

A

a)podľa polohy jazyka v horizontálnom smere: stredné - ä, a, á

b) podľa polohy jazyka vo vertikálnom smere: nízke - ä, a, á

c) podľa trvania krátke - a, ä, e, i, o, u

P

a) miesto artikulácie : dotyk pery

b) spôsob artikulácie (spôsob, ako sa článkujú): pohyb pier

c) artikulujúci orgán (pery, zuby, ďasno...): pery

d) sluchový dojem (výbuch, trenie): vzduch z hrdla,dotyk pier

e) účasť hlasu (znelé, neznelé): znelá spoluhláska

f) účasť nosovej dutiny (nosové - "m", "n", "ň", nenosové): nenosová spoluhláska

g) trvanie (krátke, dlhé): krátke

I

a) podľa polohy jazyka v horizontálnom smere: predné - e, é, i, í

b) podľa polohy jazyka vo vertikálnom smere: vysoké - i, í, u, ú

c) podľa trvania krátke - a, ä, e, i, o, u

E

a) podľa polohy jazyka v horizontálnom smere: predné – e,é,i,í

b) podľa polohy jazyka vo vertikálnom smere: prostredné - e, é, o, ó

c) podľa trvania krátke - a, ä, e, i, o, u

R

a) miesto artikulácie (miesto, kde sa článkujú): ústna dutina

b) spôsob artikulácie (spôsob, ako sa článkujú): kmitanie jazyka(vibrant)

c) artikulujúci orgán (pery, zuby, ďasno): jazyk

d) sluchový dojem (výbuch, trenie) : vibrácia

e) účasť hlasu (znelé, neznelé): znelá spoluhláska

f) účasť nosovej dutiny (nosové - "m", "n", "ň"): nenosové

g) trvanie (krátke, dlhé): rôzne

7

2.1.2 Syntaktická (skladobná) stránka Papier z hľadiska syntaxu určujeme v závislosti od konkrétneho prípadu,

respektíve umiestnenia samotného slova alebo jeho odvodeného tvaru v slovnom

spojení, vete, súvetí, a t.ď. Keďže slovo papier nemáme použité v nijakej vete,

nemôžme o ňom zo syntaktického hľadiska povedať nič.

Slovo papier sa môže vo vete vyskytnúť v tvare:

Podmet:

-zväčša činiteľ deja, nositeľ vlastnosti

- iba ako vyjadrený podmet

Predmet.

a.) nevyjadrený (nadväzuje na prvú vetu )

Má rôzne funkcie.(to-ono-papier)

b.) viacnásobný

Papiere a zošity sú nutnosťou pre každého školáka.

Prísudok:

-zväčša činiteľ deja, nositeľ vlastnosti

a.) jednoduchý slovesný prísudok

nedá sa vytvoriť

b.) zložený slovesný prísudok

nedá sa vytvoriť

c.) menný (slovesno-menný) prísudok

To je papier.

d.)viacnásobný prísudok

To je papier alebo dekorácia?

8

2.1.3. Morfologická stránka . Slovo papier označuje vec. Je to konkrétne všeobecné neživotné podstatné

meno. Jeho gramatické kategórie sú: mužský rod, jednotné číslo, pád nominatív

(skloňovanie viď tabuľka č.1), vzor stroj. Podľa expresivity sa slovo papier zaraďuje

medzi neutrálne slová. Podľa príslušnosti k štýlu sa radí medzi štylisticky neutrálne

slová, pretože sa môže použiť v každom štýle. Zo slova papier sa skracovaním môžu

vytvoriť administratívne skratky, napríklad p., pap.. Multiverbizáciou slova papier

môžu vzniknúť rôzne slovné spojenia, napr. kancelársky papier, toaletný paper,

linajkový papier. Slovo papier má päť hlások, z toho P – neznelá spoluhláska, A –

krátka samohláska, IE – dlhá samohláska – dvojhláska a R – znelá nepárová

spoluhláska.

2.1.4. Slovotvorná stránka Poznáme niekoľko typov alebo druhov slovotvorných postupov. Patria medzi ne

napríklad tvorba slov odvodzovaním, spájaním alebo skladaním. Slovo papier je

v základnom, neodvodenom tvare.

Nové, odvodené slovo zo slovotvorného základu (papier), môže vzniknúť

použitím predpony (prefix), alebo prípony (sufix). Medzi príklady vzniku nového slova

použitím prípony patria papierik, papierček (použili sme deminutívu- zdrobneninu),

papierisko (použili sme augmentívu – opak deminutívy). Použitím hovorového slova

alebo laudatíva nám môže vzniknúť slovo lajster, čo je zároveň aj dialektizmom,

nárečovým slovom, konkrétne pochádza z východného, šarišského nárečia.

Odborný ekvivalent slova je dokument alebo listina.

Tvorba slova spájaním je pozorovateľná pri prípadoch ako papierovýroba

alebo papieroryt. Tvoriť slová môžeme taktiež skracovaním základného tvaru slova,

zo slova papier však nie je možné vytvoriť nové slovo takýmto postupom,

abreviáciou, nebolo by spisovné.

Z hľadiska výskytu sa slovo nachádza v aktívnej slovnej zásobe, a zo

sociálneho hľadiska je to hovorový výraz v pracovnom styku (profesionalizmus). Nie

9

je to historizmus, archaizmus ani zastarané slovo. Dialektizmy slova papier sú

neznáme.

2.1.5. Lexikálnosémantická rovina Lexikálnovýznamový rozbor sa uplatňuje zriedka. Tým sa ochudobňuje

rozvíjanie slovnej zásoby. Práve všestranný jazykový rozbor je vhodný na to, aby si

napr.žiaci už v najnižších ročníkoch všímali, že slovo môže mať aj viacero významov,

že medzi významami slov bývajú jemné odtiene, že sú v jazyku slová, ktoré majú

rovnaký význam, že existujú slová s opačným významom.

Homonymum slova papier: Vzniká len v prípade že by sme brali do úvahy aj

prídavné mená vyskytujúce sa pred slovom papier.V tom prípade je tých variácií

veľmi veľa s rôznou funkciou dôležitosťou a používaním.

baliaci papier krepový papier pergamenový papier

dekoračný papier papier kartónový vlnitý viacvrstvový

hodvábny papier kladivkový papier

papier kartónový vlnitý papier kartónový- hladký

toaletný papier úradný papier

Synonymum slova papier : Vzniká len v prípade ,že bereme do úvahy aj slangové slová ,ktoré sa používajú v hovorovej reči.

Napr. Toaleťák a Výkres Sú to síce iné slová , ale v konečnom dôsledku ide o ten istý predmet : papier.

10

3 Kníhtlač a kronika

3.1 Kníhtlač

Kníhtlač je technika tlače z výšky, ktorá používa tlačové formy s vystupujúcim

tlačovým reliéfom s tlačovými plochami, na ktoré sa sústavou valcov nanáša farba a

tlakom sa prenáša na materiál, na ktorý sa má tlačiť. V širšom zmysle sa niekedy ako

kníhtlač označuje mechanické rozmnožovanie písaného textu vôbec

alebo kníhtlačiarstvo. Mechanické rozmnožovanie písaného textu poznali už Číňania,

ktorí už v 8. storočí tlačili z dosák a od 11. storočia pohyblivými typmi. Medzi

rokmi 1403-1405 objavili mechanické rozmnožovanie písaného textu v Kórei.

V Európe objavil kníhtlač Johann Gutenberg v roku 1443.

Prvá tlačiareň na Slovensku bola v Bratislave najneskôr v rokoch 1477-1480,

kedy tu vyšli 4 prvotlače. Ďalej je známe, že v roku 1560 vyšla kniha v Košiciach,

ktorá sa ale nezachovala. Prvá zachovaná kniha, o ktorej je známe, že vyšla na

Slovensku, bol 1. diel Postily P. Bornemiszu v maďarčine, ktorý vyšiel v Komjaticiach

v roku 1573. Prvá slovenská kniha, o ktorej je známe, že bola vytlačená na

Slovensku, vyšla v roku 1581 v Gutgesellovej tlačiarni v Bardejove, bol to preklad

Lutherovho katechizmu "Katechysmus Dr. M. Luthera z Nemeckého yaziku na

Slowensky preloženy". Slovenská Grafia je tlačiareň nachádzajúca sa

v bratislavských Krasňanoch, kde sídli od roku 1971. Vznikla však (pod súčasným

názvom) už v roku 1921 ako prvá tlačiareň na Slovensku, jej spoluzakladateľom bol

známy politik Milan Hodža.

V roku 1935 v nej vznikla prvá farebná publikácia pre Maticu slovenskú. O rok

neskôr bola zavedená hĺbkotlačová technika a v roku 1938 ofsetová. Tradícia

rotačnej tlače sa datuje rokom 1956, kedy boli inštalované prvé hĺbkotlačové a

ofsetové rotačky a začala výroba farebných časopisov. Od roku 1997 je zavedená

technológia bezfilmového zhotovenia tlačovej formy v hĺbkotlači a od roku 2000 aj

pre ofset. Ako jediná tlačiareň na Slovensku má potenciálnu okamžitú hodinovú

kapacitu 5,5 miliónov strán A4 za hodinu, čo ju zaraďuje medzi európsku špičku.

Za socializmu (od roku 1955) niesla názov: Polygrafické závody (Krasňany) n.p. a

11

bola súčasťou trustu Slovenská polygrafia. Súčasným majoritným akcionárom

je Grafobal Group. V roku 2006 zamestnávala 460 ľudí.

3.2 Kronika Kronika je (nie vedecký) literárny žáner opisujúci udalosti z minulosti

v časovom slede, v ktorom sa odohrali. Na rozdiel od letopisov spravidla neopisuje

udalosti podľa rokov ale podľa väčších časových celkov a často má zložitejšiu formu

(široko sa opisujú príčiny a súvislosti, hodnotia sa udalosti a ich aktéri). Kronika je

jeden z najdôležitejších naratívnych historiografických prameňov. Vznikol v antike,

najväčší rozkvet dosiahol v stredoveku.

Podľa obsahu a formy sa rozlišujú:

-svetové kroniky: opisujúce príbeh od stvorenia sveta po súčasnosť

-ríšske kroniky: plynulý prechod zo svetovej kroniky

-národné kroniky: o počiatkoch národov

-biskupské, kláštorné, rádové kroniky:o založení a dejinách biskupstva, kláštora, rádu

-gesta (alebo činy): kroniky kráľovstiev, dejiny činov ich predstaviteľov

-dynastické, zemské kroniky, genealógie

-mestské kroniky: najmä o talianskych stredovekých mestách

-vojnové kroniky a kronky križiackych výprav

-biografie a autobiografie

-cestovné správy

-zbierky exempier a kniežacie zrkadlá: poučenie o dobrej správe pre

nasledovníkov aristokrata

Kroniky na Slovensku

Medzi významné kroniky dotýkajúce sa slovenského stredoveku patria:

-Fredegarova kronika - najstaršia stredoveká kronika týkajúca sa aj územia

Slovenska-Fredegarova kronika alebo Kronika takzvaného Fredegara alebo (najmä

spolu s rozšírením pridaným v roku 751 zriedkavo aj) Historia Francorum alebo

Chronicarum quae dicuntur Fredegarii Scholastici libri IV ("Štyri knihy kroník

takzvaného Fredegara scholastika") je franská kronika spísaná v 7. storočí v

Burgundsku. Má šesť častí. Ako Fredegarova kronika sa označuje od 16. storočia, aj

keď je zrejmé, že autorov diela bolo viac. Nie je známe ani presné meno údajného

autora, môže to byť Fredegar alebo Fredegart. Je najstarším dôveryhodným zdrojom

12

informácií o Slovanoch na území Strednej Európy v období Samovej ríše.

-Kronika Reginona - informácie o Veľkej Morave

-Kronika biskupa Ditmara - zač. 11. storočia

-Kosmasova kronika - do 1125

-Gallova kronika - zač. 12. stor.

Medzi uhorské kroniky významné pre Slovensko patria:

-Anonymova kronika - okolo 1200

-Kronika Šimona z Kézy - koniec 13. stor.

-Uhorsko-poľská kronika

-Dubnická kronika - 14. st.- Cronica de gestis Hungarorum

-Bratislavská kronika - 14. st.

-Viedenská maľovaná kronika - 14. st.

13

4 Vznik a rozvoj novín na Slovensku4.1 Samotný vznik Rozhodnutím panovníka zo dňa 15. januára 1845 dostáva Štúr konečne dlho

očakávané povolenie na vydávanie slovenských politických novín, ktoré mu vystavila

Uhorská dvorská kancelária 15. II. 1845 s tým, že Slovenskje národňje novini

podliehajú predbežnej cenzúre. Nesmú vyvolávať, píše sa tu ďalej, „oproti rozličným

jazykom v krajine prepiate a roztrpčené spory“ a nesmú sa stať „v tomto ohľade

miestom straníckych zápasov“. Kráľovská uhorská miestodržiteľská rada v Budíne

záležitosť preťahovala až do konca marca 1845. Štúr len potom mohol publikovať

svoj Ohlas o vydávaní Slovenských národných novín a Orla tatranského. Aj keď v

užšom kruhu sa už pred vydávaním novín vedelo, že budú vychádzať v slovenčine,

širokej verejnosti mal túto novinu oznámiť až Ohlas o vydávaní Slovenských

národných novín a Orla tatranského, ktorý mal noviny propagovať a získavať pre ne

aj predplatiteľov. Štúr a jeho prívrženci plánovali vydávať noviny už začiatkom

druhého polroka - teda od 1. júla 1845. No preťahovanie s menovaním cenzora i s

cenzorským povolením zapríčinilo, že sa vydanie prvého čísla oneskorilo o štyri

týždne. Aby predplatiteľom nahradil túto stratu, vychádzal Orol tatránski, inak

dvojtýždenník, od 1. VIII. 1845 do 24. VIII. 1845 ako týždenník.

Noviny počas takmer trojročnej existencie prekonali veľa zmien. Aj keď vychádzali

zhruba po celý čas svojho trvania dvakrát týždenne, postupne zväčšovali svoj formát

a rozširovali sa o nové rubriky. Dosiahli 292 čísiel s 1168 stranami. Ich posledné

číslo vyšlo 9. VI. 1848. Prvý rok (1845) vychádzali na kvartovom formáte, roku 1846-

47 na formáte stredného fólia a roku 1848, keď Štúr dostal povolenie na ich

zväčšenie, majú formát veľkého fólia. Noviny, ako aj ich literárna príloha, boli

prevažne lámané do dvoch stĺpcov. Mali aj viac príloh. Napríklad 21. marca 1848 je

to osobitná voľba príloha s najnovšími správami.

V prvom ročníku, okrem úvodníkov, z ktorých väčšinu napísal Ľudovít Štúr, má

najväčší význam rubrika Denník domácny. Prevažnou časťou tohto denníka sú listy

čitateľov, hlavne z radov dedinskej inteligencie, ale aj niektorých richtárov obcí a

vyspelejších robotníkov a roľníkov. Práve v tejto rubrike sú úradné i poloúradné

správy zo zasadania stoličných zborov, ktorým tvorcovia novín venovali veľkú

14

pozornosť. Je to pochopiteľné, lebo štúrovci sa veľmi zaujímali o vnútropolitickú

situáciu v krajine a chceli ju aj ovplyvňovať.

Po celý čas trvania novín sa udržala rubrika Denník zahraničný, ktorá prinášala

informácie a správy o zahraničnopolitických udalostiach. Tieto správy sa takmer

úplne preberali zo zahraničných novín a uverejňovali sa prevažne bez komentárov,

pretože cenzúra komentovanie výslovne zakázala. Neuposlúchnutím tohto zákazu sa

redaktori novín vystavovali nebezpečenstvu ich zastavenia. Nájdeme tu pestrý

kaleidoskop správ, aj keď často nie presných, o situácii v revolučnej strednej Európe,

o udalostiach anglických, francúzskych i nemeckých. Redaktori novín nesmeli podľa

príkazu cenzúry, komentovať najmú správy o politickej situácii v Rusku, v Poľsku a v

tých slovanských krajinách, ktoré netvorili s Uhorskom jeden štátny celok.

Štúr sa snažil aj prostredníctvom Orla tatranského o bezprostredné spojenie

literatúry s potrebami slovenského národného hnutia. Preto sa aj orientoval na

poznávaciu, alebo spoločenskouvedomovaciu funkciu literárneho diela, aj keď pritom

rešpektoval jeho umeleckú špecifičnosť. Preto aj venoval toľkú pozornosť literárnemu

jazyku a štýlu. Aj vlastnú redaktorskú prácu Štúr chápal ako súčasť boja za

uskutočnenie politického programu.

Politické úvodníky, úvahy, správy, listy dopisovateľov, reportáže vynikajú

konkrétnou jadrnou rečou. Niet tu zbytočných a odťažitých úvodov, fráz, alebo

argumentov nepodložených faktami a postavených na iluzórnych tvrdeniach. Je

pochopiteľné, že tých niekoľko redaktorov nestačilo dôkladne spracovať všetky

príspevky dopisovateľov, alebo články iného druhu. Pri zložitej politickej situácii,

cenzúre, pri nedostatku finančných prostriedkov, nemožno sa čudovať, že miestami

prenikali vedľa správ spoločensky závažných aj príspevky odťažité, či málo potrebné.

Podstatné je, že už pred 150 rokmi sme mali na Slovensku také znamenité a bojové politické noviny. Napriek početným kritikom a cenzúre (pozri zvláštne

kapitoly) sa Štúrovi postupne podarilo konsolidovať pomery v redakcii Slovenských

národných novín a po finančnej stránke ich udržať nad vodou. Roku 1848 podstatne

rozšíril formát novín, zaviedol do nich ďalšie rubriky a obohatil ich tematicky i

žánrovo. Za pomoci účastinárov pomýšľal v tomto roku na dražbe v Bratislave kúpiť

aj tlačiareň, čo sa však nakoniec neuskutočnilo.

15

4.2 Zánik novín Štúr bol na konci marca 1848 nútený opustiť Bratislavu, aby unikol terorizmu,

ktorý vtedy panoval v meste a bol namierený aj proti jeho osobe. Odišiel do Viedne,

aby sa tu mohol zúčastniť na poradách rakúskych Slovanov. Urobil tak na žiadosť

svojich najbližších spolupracovníkov a priateľov, ktorí sa na tomto dohodli 18. marca

1848 na porade v Hlbokom. Štúr ešte v Bratislave napísal úvodník pod názvom Nový

vek, ale v čase, keď článok v novinách vyšiel, už bol vo Viedni. Štúr sa teda v

Bratislave nedočkal ani ukončenia snemových rokovaní, ktoré bolo 11. apríla 1848.

Veď v posledných týždňoch týchto rokovaní jasne videl, že kossuthovci zvíťazili na

celej čiare i to, že snem prijal ich koncepciu šovinizmu v otázke nacionálnej. Aj keď

Štúr odsúdil nespravodlivú nacionálnu politiku kossuthovcov, pozitívne prijímal

zákony vyhlásené na poslednom stavovskom uhorskom sneme v marci roku 1848,

týkajúce sa zrušenia poddanstva, slobody tlače a „rovnosti všetkých občanov a o

všeobecnom zdanení“.

Pred odchodom do Viedne poveril vedením Slovenských národných novín Petra

Kellnera-Hostinského. Podnetom k rozhodnutiu odísť z Bratislavy mohla byť aj

informácia, ktorú mu poskytli 16. marca 1838 slovenskí študenti Samuel Ormis, Ján

Kozelnický a Viliam Šulek. Títo si vtedy náhodou v Petržalke vypočuli rozhovor medzi

Tárnoczym - nitrianskym poslancom do uhorského snemu a vodcom revolúcie

Lajosom Kossuthom. Samuel takto popisuje ich rozhovor: "Medzi inými rečami spýtal

sa Tárnoczy: "Čo urobíme so Slovákmi?" Na to odpovedal Kossuth: „Treba ulapiť

Hodžu, Štúra a Hurbana a bude po Slovákoch“. Tieto slová nás prekvapili, preto sme

mlčky sa obrátili a bežali k Štúrovi a zdelilli sme mu, čo ho očakáva. On sprvu sa

nechcel vzdialiť z Prešporka, ale na dohováranie mládeže dal sa nahovoriť a tak ho

jedni vyprevadili von s mesta, iní zostali doma na stráži, čo ho hľadať budú. V noci

skutočne prišla polícia ho hľadať, ale on už bol za hranicami".

16

4.3 Charakter V čase svojho takmer trojročného vychádzania spĺňali Slovenskje národňje novini

a Orol tatranski veľkú spoločenskú úlohu v našom národnom hnutí. Na ich tradíciu

nesporne nadväzovala nielen slovenská žurnalistika v ďalších rokoch, ale ony stvorili

aj nejeden podnet v politických a kultúrnych podujatiach našej národnej histórie aj

neskoršie. Mal pravdu starnúci 65- ročný Jozef M. Hurban, očitý svedok ich zápasov

a slávy, ako aj ďalšieho rozvoja slovenského novinárstva, keď povedal: "Noviny a

Orol stali sa prototypmi budúcich tvorieb, stali sa obrazcami literárnych prúdov, ktoré

podnes obživujú duchovne slovenský národ... Duchovní dedičia Novín a Orla svietia

nám ako svetlé majáky na rozbúrenom mori."

Štúr a jeho spolupracovníci chceli novinami zjednocovať rozbitú skupinu

slovenských maloburžoáznych vrstiev a dedinskej inteligencie, rozdelenej

konfesionálnymi, teritoriálnymi a inými hľadiskami. Chceli predovšetkým k novinám

pritiahnuť a s nimi aj ku svojmu politickému programu - ľud.

Vydávanie týchto novín dokázalo tiež oprávnenosť a životnosť spisovnej

slovenčiny a napomohlo tiež k jej celoslovenskému rozšíreniu. Štúr ešte roku 1843 z

taktických dôvodov, aby si nerozhneval ani bernolákovcov, ani stúpencov bibličtiny -

ako jednotnej spisovnej reči Čechov, Moravanov a Slovákov - sa vyjadroval veľmi

opatrne o jazyku svojich budúcich novín. Spočiatku mienil do svojich novín prijímať

články v češtine i bernolákovskej slovenčine, ba dokonca v každom nárečí, v ktorom

mu dopisovateľ článok pošle. Tomu treba tiež pripísať rozhodnutie bernolákovcov

podporovať Slovenskje národňje novini.

Možno povedať, že Slovenskje národňje novini boli na svoju dobu dobre

redigované a že udržiavali pomocou dopisovateľov úzky kontakt takmer so všetkými

slovenskými stolicami i so vzdialenejšími krajmi. Štúr a jeho spolupracovníci mali

dobrý prehľad o tom, čo sa na Slovensku i mimo neho robí a preto aj mohli účinne a

pružne viesť slovenské národné hnutie. Noviny sa preto stali najvýznamnejším

organizačným prostriedkom vedenia rozmanitých spolkov, akými boli spolky

čitateľské, hospodárske, nedeľné školy, sporiteľne a veľmi významné spolky

miernosti, ktoré sa na Slovensku veľmi rozrástli - takže ich bolo pred revolúciou roku

1848/49 okolo päťsto. Vzhľadom na vtedajšie cenzúrne, politické, komunikačné a iné

pomery Slovenskje národňje novini rýchlo a živo reagovali na problémy a čitateľom

17

prinášali najvýznamnejšie aktuálne správy včas.

Štúr počítal so šírením článkov Slovenských národných novín aj medzi

negramotnými poddanými roľníkmi a bezzemkami a to prostredníctvom národne

prebudenej inteligencie, ktorá na schôdzach tzv. nedeľných škôl čítavala nahlas z

týchto novín zhromaždeným roľníkom. Považoval to za dôležitú formu spojenia novín

s ľudom i za jeden zo spôsobov jeho národnej výchovy. Tvrdil, že svojimi novinami

chce “napomáhať potreby a stav národa svojho", ktorému škodil hlavne “nadutý

aristokratizmus a zaťatý maďarizmus". Preto aj vyzýval spolupracovníkov “k prísnej a

ak poriadnej práci" a žiadal od nich príspevky hlavne s aktuálnou spoločenskou

tematikou.

18

Záver

Našou úlohou bolo komplexne rozanalyzovať a spracovať informácie o slove papier

z hľadiska predmetu slovenský jazyk. Na tejto práci sme spolupracovali Andrea

Zelienková ako koordinátor, Eva Martuliaková ako realizátor, Jana Bérešová ako

inovátor a Andrea Dobríková ako formovačka. Úloha to bola neľahká, avšak až

v priebehu získavania informácii sme sa dozvedeli mnoho zaujímavých

a podstatných faktov, ktoré sa nám aj Vám zaiste niekedy zídu.

Dúfame teda, že Vás naša práca informatívne obohatila a že sa Vám páčila!

19

ResuméWe have been encountering paper almost every single day since the childhood.

Paper production history has its origin in Egypt in about 1800 BC. The name papyrus

comes from the plant Gyperus papyrus, which grew in the catchment areas of the

river Nile. A material called parchment became a successor of the papyrus since the

end of the Classical Antiquity. Within the territory of Slovakia, paper production

started approximately in the 14th century and lasted until the 18th century.

Under a linguistic analysis we understand the analysis itself, i.e. decomposition,

fragmenting the unit into specific parts. We differentiate between these types of

analyses: lexicological analysis, morphological analysis, word-formative analysis and

syntactic analysis.

The word paper consists of two syllables (pa-pier), 4 sounds (p, a, p, r) and there is a

diphthong (ie). The accent in our language is on the first syllable. From a syntactic

aspect we determine the word paper depending on a specific case, or more precisely

by the single word placing, or its derivative form in a phrase, sentence, compound

sentences, etc. The word paper is a borrowing. It means that the word does not

come from the Slovak language, but from the other language and the Slovak

language adopted the word and transformed it to the slovakised word. We recognise

several kinds or types of word-formation procedures. It includes the word-formation

by derivation, words coupling or word combining. Our word paper is in its basic, non-

derived form.

Book-printing is a technique of printing from the height, which uses the printing forms

with attached printing relief and printing surfaces onto which the colour is applied by

a system of rollers and it is transferred on the intended material with the pressure.

A chronicle is a (non scientific) literature genre, which describes past events in time

sequence, in which they happened. Unlike the annals, it does not describe the events

by years, but by bigger time units and has often got more complicated form. This

source came into existence in the Classical Antiquity and it achieved the biggest

boom in the Middle Ages.

20

PokusÚlohou našich respondentov bolo za časový interval 10 sekúnd povedať čo najviac

krát slovo papier.

Oslovili sme 10 respondentov vo veku od 10- 35 rokov.

Po poslednom pokuse sme dospeli k záveru , že tento pokus sa lepšie vydaril

mužom ako ženám a pokazil im to len jeden výkon podaný mužom starším.

P.č. Vek Pohlavie počet slov1. 10 žena 212. 15 žena 233. 25 žena 204. 18 muž 255. 17 žena 216. 22 muž 267. 19 muž 308. 20 žena 249. 16 muž 2610. 32 muž 23

21

Zoznam bibliografických odkazov:

Knihy / časopisy:→HALUZA,J. : Iri chceli trhy, nie sturovsku fabriku. In: Trend, 29.okt.2009, č.20, s.17

→DECKER,V. : Dejiny ručnej výroby papiera na Slovensku.Martin : Matica

slovenská, 1982

→TKÁČ, R. : Pozitíva a negatíva recyklácie papiera. In: 100+1, 16.máj 2006, č.10, s.

20-22

→HORNÁ,Z. : Papier a jeho recyklácia . Bratislava : SPN, 1996

→HORNÁK,P. : Výroba papiera na Slovensku. In: Enviro, 09. feb.2001, č.2, s.16-17

→ROHÁČ,J. : Encyklopédia histórie sveta. Praha : OTTOVO nakladatelství, 1999.

→BUKOVENOVÁ, K. : Zemepis sveta. Slovart: Bratislava, 1997.

Internet:→http://sk.wikipedia.org/wiki/Recyklácia (28 March 2010)

→http://sk.wikipedia.org/wiki/Papier (8 April 2010)

→http://www.economy.sk/DNH/Tech3.htm (8 April 2010)

→http://www.cvczh.edu.sk/cvc/projekty/origami/papier.html (17 April 2010)

→http://www.triedenieodpadu.sk/index.php?id=triedenieodpadu/druhyodpadu/papier

#2 (18 April 2010)

→http://www.mondigroup.com (3 May 2010)

→http://www.xerox.sk (5 May 2010)

→http://www.biospotrebitel.sk/clanok/1276-zber-papiera-zberovy-papier.htm (19

May 2010)

22

PrílohyPríloha č. 1 – Dotazník

1.Z akého jazyka podľa vás pochádza slovo „papier“?a) nemecký jazykb) taliansky jazykc) hebrejčina

2.Z akej rastliny podľa vás v minulosti vyrábali papier?a) flower papyrusb) flows papyrusc) gyperus papyrus

3.Z koľkých slabík sa skladá slovo papier ?

23

a) 2b) 3c) 6

4.V ktorom roku p.n.l. sa začalo hovoriť o papyruse ?a) 110b) 1800c) 1250

5.Aké sú to podľa vás kroniky gesta ?a) kroniky slávnych skupín

24

b) kroniky kráľovstiev a ich hrdinovc) kroniky kňazov

6.Ako sa volal nástupca papyrusu ,ktorý vznikol koncom antiky?a) pragmontb) pergantc) pergamen

25

Príloha č. 2 – tabuľka

Skloňovaný pád sg. pl.

NOMINATÍV ( čo) papier papiere

GENITÍV (z čoho)papiera

papierov

DATÍV (čomu)papieru

papierom

AKUZATÍV (čo vidím) papier papiere

LOKÁL (o čom)papiere

papieroch

INŠTRUMENTÁL (s čím)papierom

papiermi

26

Príloha č. 3 - PokusÚlohou našich respondentov bolo za časový interval 10 sekúnd povedať čo najviac

krát slovo papier.

Oslovili sme 10 respondentov vo veku od 10- 35 rokov.

Po poslednom pokuse sme dospeli k záveru ,že tento pokus sa lepšie vydaril mužom

ako ženám a pokazil im to len jeden výkon podaný mužom starším.

P.č. Vek Pohlavie počet slov1. 10 žena 212. 15 žena 233. 25 žena 204. 18 muž 255. 17 žena 216. 22 muž 267. 19 muž 308. 20 žena 249. 16 muž 2610. 32 muž 23

Mapa mysle

27

28