gymmrssam.edupage.org · web viewpotomstvo 5 v. na ceste k revolúcii .6 vi. väznenie v tuilerie 8...
TRANSCRIPT
Gymnázium Milana Rastislava Štefánika v Šamoríne
Ľudovít XVI.
Ročníková práca
Školský rok 2012/2013 Denisa NovotnáŠamorín II.A.
Obsah
I. Úvod…………………………………………………………………………………………2
II. Narodenie a detstvo Ľudovíta Augusta Francúzskeho………………………………..3
III. Sobáš s Máriou Antoinettou……………………………………………………………..4
IV. Potomstvo…………………………………………………………………………………5
V. Na ceste k revolúcii……………………………………………………………………….6
VI. Väznenie v Tuilerie………………………………………………………………………8
VII. Útek a následné väznenie v Temple……………………………………………….…9
VIII. Konečný rozsudok a poprava………………………………………………………..10
IX. Záver……………………………………………………………………………………..11
X. Obrázková príloha……………………………………………………………………….12
XI. Zdroje informácií………………………………………………………………………..13
1
I. Úvod
Tému o živote francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. sme si vybrali na základe filmu,
ktorý sme videli v televízii. Osud Ľudovíta XVI. v nás vyvolal hlboký záujem, a tak by
sme chceli aj vám priblížiť životný príbeh tohto kráľa a jeho najbližšej rodiny.
Keďže o samotnom Ľudovítovi XVI. nie je napísaných mnoho kníh, pátranie po
literatúre bolo trochu ťažšie, no platí staré pravidlo „kto hľadá, nájde“, a tak sa aj nám
po čase pošťastilo a našli sme o tomto kráľovi veľmi zaujímavé informácie, ktoré si
môžete prečítať v našej ročníkovej práci.
2
II. Narodenie a detstvo Ľudovíta Augusta Francúzskeho
Ľudovít August sa narodil na prelome 22. a 23. augusta vo Versailles v roku 1754
francúzskemu dauphinovi* Ľudovítovi Ferdinandovi Francúzskemu a jeho manželke
Márii Jozefe Saskej. Bol v poradí štvrtým dieťaťom tohto páru a dokopy mal sedem
súrodencov. Keď v roku 1761 zomiera Ľudovítovi Ferdinandovi najstarší syn,
Ľudovít August sa stáva budúcim kráľom Francúzska.
No napriek tomu ho rodičia nemali tak veľmi radi ako svojich mladších synov. Od
začiatku bolo všetkým jasné, že Ľudovít August sa nenarodil pod šťastnou hviezdou.
Malý Ľudovít bol veľmi tichý a plachý, čo dopĺňala vážnosť a precíznosť, ktorá sa
odrazila v jeho rečníckom prejave. Často pociťoval rozdiely vo vzťahu rodičov k jeho
súrodencom a k nemu samému, kvôli čomu sa cítil menejcenným. Ferdinand
Francúzsky bol na syna veľmi prísny, akoby vycítil chyby, ktorých sa jeho syn o pár
rokov dopustí.
Navzdory všetkej takejto neobľúbenosti či v už v rodine, alebo medzi dvoranmi sa
stal Ľudovít poctivým študentom. Historici sa domnievajú, že žiaden panovník
z dynastie Bourbonovcov nebol tak vzdelaný a vášnivý čitateľ.
Obaja Ľudovítovi rodičia zomreli pomerne skoro, otec 20. decembra 1765 a matka
13. marca 1767. Oboch skolila tuberkulóza. V tom období len trinásťročný dauphin
Ľudovít upadol do hlbokého žiaľu a dvorania si začali pošepkávať, že mladý princ je
krátkozraký, ale zhoršené videnie v skutočnosti spôsobili slzy, ktoré mu zastreli zrak.
Ľudovíta sa ujal vychovávateľ La Vauguyon, ktorý ako jediný konečne pochopil pocity
princa a obľúbil si ho.
* dauphin (franc.) – francúzsky korunný princ
3
III. Sobáš s Máriou Antoinettou a korunovácia
Ešte v ranom detstve bol Ľudovítovi Augustovi dohodnutý sobáš s rakúskou
arcivojvodkyňou Máriou Antoinettou. Sobáš mal posilniť postavenie Francúzska a
zároveň aj Rakúska.
7. mája 1770 bola štrnásťročná Mária Antoinetta odovzdaná Francúzom a presný
dátum sobášu bol stanovený na 16. máj 1770. Svadba prebehla v honosnom štýle aj
napriek tomu, že štátny rozpočet bol už v biednom stave. V biednom stave bol aj
počiatočný vzťah Márie Antoinetty a Ľudovíta, ktorý častejšie jazdil na poľovačky,
zatváral sa vo svojich knižniciach alebo vo svojej zámočníckej dielni, akoby sa radšej
venoval svojej manželke. Na kráľovskom dvore sa objavovali nové klebety, že budúci
kráľovský pár nie je schopný počať dieťa (prvé dieťa sa narodilo až sedem rokov po
svadbe). Toto vyčítala v listoch svojej dcére aj Mária Terézia. Avšak všetko to chcelo
len trochu času, kým sa mladý dauphin do svojej ženy zamiloval. Ľudovít nikdy
nemal žiadnu milenku, na rozdiel od jeho predchodcov a dokonca aj samej Márie
Antoinetty, ktorá sa zaplietla s grófom Axelom Fersenom, o ktorom budeme písať
neskôr.
10. mája 1774 vo veku 63 rokov vo Versailles umiera Ľudovítov dedko, Ľudovít XV.
Jeho nástupcom sa stáva Ľudovít August. V roku 1775 sa 11. júna uskutočnila
korunovácia. Nový kráľ bol v tom čase veľmi mladý a necítil sa byť pripravený
prevziať zodpovednosť nad krajinou. Keď Ľudovítovi kládli korunu na hlavu, zdvihol
ruku a posťažoval sa : „Tlačí ma to.“ ¹
4
IV. Potomstvo
- Mária Terézia Šarlota Francúzska (19. december 1778 – 19. október 1851),
prezývaná aj Madam Royal, bola prvé dieťa Ľudovíta XVI. a Márie Antoinetty. Ako
jediná prežila Veľkú francúzsku revolúciu. V časoch väznenia v Temple so svojimi
rodičmi a bratom mala len štrnásť rokov. Po revolúcii ju predali do Rakúska, neskôr
ju Ľudovít XVIII. povolal späť do Francúzska, kde sa vydala za vojvodu d’Angoulême
a vrátila sa do Rakúska.
- Ľudovít Jozef Xaver František (22. október 1781 – 4. jún 1789), prvý dlho
očakávaný syn kráľovského páru. Mal sa stať nástupcom trόnu po svojom otcovi,
lenže ako osemročný zomiera na tuberkulózu.
- Karol Ľudovít (27. marec 1785 – 8. jún 1795), po smrti svojho staršieho brata sa
stáva novým francúzskym dauphinom. Tiež bol väznený v Temple, kde ho počas
pobytu jeho strýko Ľudovít XVIII. prehlásil za kráľa. Malý Ľudovít XVII. v Temple
umiera z neznámych príčin, avšak o jeho smrti sa vedú špekulácie, že mohol byť
vymenený za iného chlapca, a tak mohol revolúciu prežiť.
- Sofia Helena Beatrix (9. júl 1786 – 18. jún 1787), sa narodila s veľkými
zdravotnými problémami a nedožila sa ani prvého roku života.
5
V. Na ceste k revolúcii
Viac ako sto rokov bohatí dvorania trávili svoje chvíle vo Versailles veľmi márnivým
spôsobom života - organizovanie osláv, hostín a zábav rôznych druhov. Na druhej
strane, za bránami Versailles bolo veľké percento poddaných trýznené platením
vysokých daní. Sama kráľovná, ktorá by mala ísť príkladom, holdovala hazardným
hrám, v ktorých sa často hralo o sumy, pri ktorých by sa nejednému poddanému
zatočila hlava (neskôr jej prischla prezývka „madam Deficit“). A paradoxne práve
Mária Antoinetta sa z časti zaslúžila o to, že o pár rokov neskôr príde ona aj jej
manžel o hlavu. Lenže prečo by sa tak vznešená dáma zaujímala o trápenia jej ľudu,
keď ju Francúzi od začiatku nemali v láske? Radšej sa zabávala spolu s pochybnými
dvornými dámami v zámočku Malý Trianon, ktorý od Ľudovíta dostala ako dar na
devätnáste narodeniny. Údajne ju do tohto zámku chodil navštevovať gróf Axel
Fersen, ktorý Márii Antoinette podľahol až tak, že v liste adresovaný svojej sestre
napísal slová: „Nemôžem patriť jedinej osobe, ktorej by som patriť chcel, jedinej,
ktorá ma naozaj miluje, preto nechcem patriť nikomu.“ ² Fersen neskôr tieto slová
potvrdil tým, že sa nikdy neoženil. Ľudovítovi XVI. sa tento list dostal pod ruky
a údajne sa z toho zrútil, pretože svoju ženu verne miloval.
Vráťme sa späť k politike. V 80. rokoch 18. storočia sa dostalo Francúzsko do takej
krízy, že hrozil pád celej monarchie. Ľudovít XVI. musel začať riešiť žalostný stav
financií, ktoré zdedil po svojom starom otcovi. Ako prvého ekonomického poradcu si
najal baróna Roberta Turgota. Ľudovít XVI. mu nariadil, aby bol každý jeho krok,
ktorý podnikne určený pre blaho ľudu. Tu možno usúdiť, že Ľudovít sa o svoj ľud
6
zaujímal. Turgot si u kráľa získal plnú dôveru a postupne prichádzal s návrhmi na
nové reformy. Napríklad uvoľniť obchody, zrušiť clo aj cechové monopoly.
Najpodstatnejšou reformou bolo zdanenie privilegovaných stavov, čiže šľachty
a duchovenstva. No ani jeden z privilegovaných stavov o tejto reforme nechcel
počuť. Parlament však niektoré nové zákony prijať musel. Kráľovná Mária Antoinetta
sa tiež rada vŕtala v politike, aj keď jej veľmi nerozumela. Mala okolo seba hŕstku
vplyvných šľachticov, ktorí jej nahovorili, že Turgot chce podlomiť základy monarchie.
Naivná Mária Antoinetta týmto klebetám bez overenia uverila a keďže mala obrovský
vplyv na Ľudovíta, ten sa jej podvolil a Turgota nechal vyhodiť.
Takto to pokračovalo aj s ďalšími ministrami financií, Jacquesom Neckerom a
Charlesom Calonnom. Obidvaja navrhli reformy ako ich predchodca Turgot. Hlavným
cieľom bolo stále zdaniť šľachtu, lenže tá manipulovala s kráľom, ktorý bol od prírody
veľmi váhavý. Šľachtici si vytvorili vlastné zhromaždenie tzv. notáblov, ktoré všetky
reformy automaticky zmiatli zo stola.
Francúzsko bolo taktiež viazané zmluvou s anglickými kolóniami v Amerike.
Francúzsko chcelo takto Anglicku ako starému nepriateľovi napáchať isté škody, no
na to už neboli financie. Čoskoro sa k týmto faktom pripojil hlad poddaných
a parlament po odmietnutí notáblov odmietol aj spoluprácu s kráľom.
V nádeji obnoviť poriadok vo Francúzsku sa Ľudovít XVI. rozhodol na 5. máj 1789
zvolať inštitúciu, ktorú naposledy pred 175 rokmi zvolal a rozohnal Ľudovít XIII. –
generálne stavy. Generálne stavy boli pôvodne zostavené z troch spoločenských
vrstiev – duchovenstva, šľachty a meštianstva pričom každý stav mal jeden hlas, čo
naznačovalo, že duchovenstvo a šľachta by v tomto prípade ľahko prehlasovalo tretí
stav a preto Ľudovít XVI. do tretieho stavu dosadil toľko zástupcov koľko mali prvý
7
a druhý stav dokopy a každý individuálny člen získal jeden hlas.
V období zvolania generálnych stavov sa v kráľovskej rodine odohrala tragická
udalosť. Najstarší syn Ľudovít Jozef zomrel na tuberkulózu. Ľudovít XVI. a Mária
Antoinetta sa stiahli do Versailles, kde trúchlili za dauphinom. Zástupcovia tretieho
stavu sa chopili príležitosti a ako 95 % národa sa premenovali na Národné
zhromaždenie, ktoré si veľmi rýchlo získalo podporu. 14. júla 1789 sa približne
80 000 ľudí zhromaždilo pred kasárňami odkiaľ ukradli zbrane a ďalej už nasledovalo
v dejinách známe napadnutie Bastily.
Vzhľadom na narastajúce napätie povolával kráľ do Versailles jednotky, ktorým
dôveroval. Podľa tradície pre nich usporadúval slávnostnú večeru. Táto správa sa
nafúkla do takej podoby, že ľudia začali obviňovať Máriu Antoinetty ako sa snaží
vyhladovať ľud. Vojaci a chudobné ženy v jeden večer vtrhli do Versailles s cieľom
zabiť Máriu Antoinettu a doviesť kráľa do Paríža, aby konečne začal riešiť otázku
chudoby poddaných. Keďže chcel Ľudovít XVI. zabrániť krviprelievaniu vyhovel
povstalcom a nechal sa aj s rodinou odviesť do Paríža, kde sa rozhodlo, že celá
kráľovská rodina bude odvezená do Tuilerií.
VI. Väznenie v Tuilerie
V Tuilerie, kráľovskom sídle zo 16. storočia, bol Ľudovít XVI. so svojou manželkou
a deťmi Máriou Teréziou Šarlotou a Karolom Ľudovítom väznený na dobu neurčitú.
Tento palác bol obkľúčený národnou gardou. Aj napriek väzneniu kráľ a kráľovná
venovali svoj čas na výchovu detí. Kráľovná brávala svojho syna na dlhé prechádzky
po Tuilerieských záhradách, aby malý dauphin rozvíjal svoje telesné schopnosti.
8
Avšak Ľudovít bol na tom čoraz horšie. Bol zbavený moci, ponižovaný, ale hlavne
si uvedomil, že jediné čo mu zostáva je útek.
VII. Útek a následné väznenie v Temple
Útek kráľa pripravoval švédsky gróf Axel Fersen, tajný milenec Márie Antoinetty
a zároveň jediný človek, na ktorého sa vtedy mohol Ľudovít spoľahnúť. Fersen
v nádeji, že zachráni svoju milovanú kráľovnú prekypoval aktivitou a nebál sa
riskovať. Objednal ťažký koč a postaral sa aj o falošné pasy.
Guvernantka kráľovských detí markíza de Tourzel mala cestovať pod menom ruskej
barónky de Korff. Viezla so sebou guvernantku svojich detí pani Rochetovú
(kráľovná) a svojho komorníka pána Duranda (kráľ). Pre istotu bol malý dauphin
prestrojený za dievča. Fersen mal riadiť koč. Útek z Tuilerie musel byť naplánovaný
do posledného detailu, pretože cesty späť už nebolo. Všetky vchody do paláca boli
strážené generálom La Fayettom a jeho gardou. La Fayette však jeden vchod nechal
voľný z dôvodu, aby umožnil Fersenovi navštevovať kráľovnú. Začiatok úteku sa
podaril bez väčších komplikácií až na to, že koč mal meškanie piatich hodín, tým
pádom sa hliadky, ktoré boli rozostavené každých 25 kilometrov stiahli z dôvodu, že
kráľ neprichádzal.
Po príchode do mestečka Saint – Ménéhould prestrojeného kráľa spoznáva miestny
pracovník pošty pán Drouet. Ten kráľa s rodinou odprevádza za pánom Saucom,
ktorý je po overení pasov, pečati a podpise ministra ochotný prestrojenú kráľovskú
rodinu na úteku nechať pokračovať do cieľa, do Montméry. Vtedy rázne zakročil
Drouet a stojí si za svojim názorom, že pán Durand je ich kráľ. Prehlásil, že ak sa
naozaj jedná o kráľa, bol by zločin, aby ho nechali ďalej utekať. Zmätený pán Sauce
9
teda ponúkne kráľovskej rodine pohostenie do rána, kedy sa malo všetko vyriešiť.
Kráľovi a jeho rodine boli poskytnuté dve malé izby, kam vchádzalo mnoho
zvedavcov a práve vtedy jeden bývalý sudca spoznáva Ľudovíta XVI. a jeho rodinu.
Ľudovít XVI. nedokáže dobre predstierať lož a tak sa nakoniec sám priznáva.
Následne je kráľ so svojou rodinou a markízou de Tourzel poslaný späť do Paríža.
25. júna o siedmej hodine večer prichádza koč Ľudovíta XVI. na najznámejšiu
parížsku ulicu Champs – Elysées odkiaľ ho spolu s manželkou, deťmi a markízou
priviezli naspäť do Tuilerie. Počas väznenia vznikla v Paríži nová komúna, ktorá
rozhodla, že rodina bude prevezená do Templu. Osudný moment prišiel vtedy, keď
zhromaždenie rozhodlo už navždy Ľudovíta XVI. odstaviť. Francúzsko bolo
vyhlásené za republiku a kráľ nadobro zbavený svojej moci.
VIII. Konečný rozsudok a poprava
Ľudovít XVI. sa počas väznenia v Temple zúčastnil série zasadaní konventu, kde sa
malo rozhodnúť o jeho ďalšom osude. O konečnom rozsudku nad kráľom sa malo
rozhodnúť 16. januára 1793. V ten večer padla posledná otázka : Aký trest si
zosadený kráľ zaslúži? Hlasovania sa zúčastnilo dokopy 721 poslancov konventu.
Pre bezodkladnú smrť hlasovalo 366 prítomných, pre smrť s odkladom hlasovalo 34
prítomných, 319 prítomných poslancov hlasovalo pre uväznenie a následné
vyhnanstvo po uzavretí mieru a dvaja poslanci hlasovali pre nútenú prácu na
galejach. V iných prameňoch sa uvádza, že pomer hlasov pre trest smrti bol 361
a proti trestu smrti bolo 360 hlasov. Ľudovít Filip Orleánsky, brat Ľudovíta XVI.,
hlasoval pre trest smrti.
10
Definitívny dátum popravy bol stanovený na 21. január 1793. Deň pred popravou sa
Ľudovít ešte rozlúčil s deťmi a manželkou Máriou Antoinettou. V deň popravy Ľudovít
vstal a s pomocou komorníka Cléryho sa obliekol a upravil. Potom Ľudovít pokľakol
pred kňazom, aby dostal posledné požehnanie. O ôsmej hodine sa už viezol v koči
na Revolučné námestie v Paríži, kde stála gilotína. Po príchode jeden z katov otvoril
dvierka na koči a Ľudovít vystúpil. Kati mu pôvodne chceli vyzliecť kabát, ale Ľudovít
ich hrdo odstrčil a kabát si vyzliekol sám. Potom kľudne vystúpil po schodoch ku
gilotíne. Niektoré pramene uvádzajú, že Ľudovít bol v tejto situácií vyplašený a prosil
o milosť, ale v skutočnosti sa našiel spis jedného muža, ktorý opisuje, že kým
Ľudovíta pripútavali k doske gilotíny stihol vykríknuť slová, že :
„ ...umiera nevinný a prosí boha, aby krvou, ktorá sa preleje, nebolo potrestané
Francúzsko.“ ³
Ostrie gilotíny sa spustilo o jedenástej hodine za veľkého jasotu davu. Ani život Márie
Antoinetty sa neskončil šťastne. Po poprave Ľudovíta sa jej duševný aj fyzický stav
výrazne zhoršil. 1. augusta 1793 ju z Templu priviezli do väznice Conciergerie, kde
rozhodli o jej ďalšom osude. Po obvinení z velezrady nasledovala 16. októbra 1793
poprava gilotínou.
IX. Záver
Po poprave kráľa bol vo Francúzsku nastolený tvrdý režim tzv. obdobie teroru, kde
hlavnú úlohu zohrával vodca jakobínov Maximilián Robespierre.
11
Ľudovít XVI. sa stal obeťou revolúcie, čo by sa vôbec nemuselo stať. Počas jeho
krátkej vlády ho sprevádzali nesprávne rozhodnutia, za ktoré bola vinná jeho
nerozhodnosť a v značnej miere aj nízka autorita.
Jednoznačné však je, že Ľudovít XVI. svoj ľud miloval a možno v inej dobe a v inej
situácii by bol z Ľudovíta XVI. obdivovaný kráľ akým sa snažil byť.
X. Obrázková príloha
1. Portrét Ľudovíta XVI. 2. Ľudovít XVI. so svojim synom Karolom Ľudovítom
autor : Joseph - Siffred Duplessis
12
3. Mária Antoinetta so svojimi deťmi 4. Ľudovít XVI. sa pred popravou lúči so svojou rodinou
autor : Louise Élisabeth Vigée Le Brun
XI. Zdroje informácií
Knižné zdroje :
Bordonove, G. : Ludvík XVI., Král mučedník, Praha 2003, ISBN 80 - 7243 - 198 - 6
Hotmar, J. : Lesk a bieda Francúzska, Bratislava 1989, ISBN 80 - 215 - 045 - X
Soboul, A. : Prehľad dejín Francúzskej revolúcie, Bratislava 1963, 75 - 093 - 63
Egghardtová, H. : Deti Márie Terézie, Bratislava 2011, ISBN 978 - 80 - 551 - 2496 - 6
Internetové zdroje :
http://encyklopedia.sme.sk/c/2773764/ludovit-xvi.html, 5.1.2013 14:30
http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%BDudov%C3%ADt_XVI. 5.1.2013 14:50
http://aktualne.centrum.cz/zahranici/evropa/clanek.phtml?id=123209, 12.1.2013 11:20
http://answers.yahoo.com/question/index?qid=20090207185609AAzPhJ3, 10.3.2013 18:15
13
http://groundingsmagazine.com/wordpress/history/ludvik-xvi-tyran-nebo-neschopny-kral/, 16.3.2013 19:05
Zdroje obrázkov :
1. http://designergirlee.files.wordpress.com/2011/03/louis-xvi-decorative-art-self-portrait.jpg, 5.1.2013 15:05
2. http://pinterest.com/pin/258253359852686667/, 5.1.2013 15:12
3. http://4.bp.blogspot.com/-yj7XMfOrYBs/T9c5Z4zR_wI/AAAAAAAABj8/vPUGno3oicw/s1600/ma+and+kids.jpg, 5.1.2013 15:19
4. http://4.bp.blogspot.com/-fpjGzLCfzH4/Twb18MrwaNI/AAAAAAAABSo/t85nzv9k1hY/s1600/Louis-16-adieux14.jpg, 5.1.2013 15:26
Filmové zdroje :
názov : Útěk Ludvíka XVI. (L'évasion de Louis XVI)
réžia : Arnaud Sélignac
rok : 2008
Zdroje citácií :
¹ Bordonove, G. : Ludvík XVI., Král mučedník, Praha 2003, ISBN 80 – 7243 – 198 – 6, strana 46
² Bordonove, G. : Ludvík XVI., Král mučedník, Praha 2003, ISBN 80 – 7243 – 198 – 6, strana 132
³ citácia z filmu Útěk Ludvíka XVI., kde hlavná postava kráľ Ľudovít XVI. hovorí tieto slová tesne pred popravou.
14
15