VZNESENÉ PRIPOMIENKY V RÁMCI MEDZIREZORTNÉHO PRIPOMIENKOVÉHO KONANIA

Koncepcia rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike – národný program rozvoja poľovníctva a zachovania genofondu voľne žijúcej zveri

Počet vznesených pripomienok, z toho zásadných 92 / 39

Subjekt Pripomienka Typ

AZZZ SR predloženému návrhubez pripomienok

O

GPSR 1. VšeobecneNavrhnutý materiál má povahu všeobecnej úpravy bez bližšej špecifikácie základných myšlienok a zamýšľaných postupov, čím sa znižuje jeho hodnota a možnosť naň reagovať či už odbornou alebo laickou verejnosťou.

O

GPSR 11. K bodu 2.8 – Koncepčné zámeryNavrhovaná koncepčná úprava je prínosná vo vzťahu k zachovaniu životného komfortu voľne žijúcej zveri. Vymedzenie časti poľovného revíru ako zóny pokoja a sprísnenia sankcií za vyrušovanie zveri je nutné zaviesť najmä v súvislosti s neoprávnenými vstupmi motorovými vozidlami na nepoľovné plochy, ako aj neoprávneným zberom zhodov parožia.

O

GPSR 10. K bodu 2.7 – Koncepčné zámeryNavrhovaná koncepčná úprava umožňujúca vyhlasovanie génových základní bez ohľadu na druh vlastníctva a súhlasu vlastníkov bez konkrétne navrhnutých legislatívnych opatrení poskytuje príliš široký rozsah zásahu do vlastníckych práv bez adekvátneho vyváženia výkonu verejného záujmu. Takto navrhnutý koncepčný

O

zámer bez navrhnutia konkrétnych kritérií, za ktorých je možné vyhlásenie génových základní, považujeme za nejednoznačný a umožňujúci príliš široký výklad vo vzťahu k majetkovým právam vlastníka poľovných pozemkov. Vzhľadom k tomu, že ide hrubý zásah do majetkových práv bez určenia zákonných kritérií hrozí, že takáto právna úprava bude rozporná s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.

GPSR 12. K bodu 2.11.1 – Koncepčné zámeryNavrhujeme jednoznačne definovať, aké priame a nepriame prostriedky podpory chovu národných plemien poľovných psov, a to nielen z pohľadu poľovníckeho, ale najmä aj z pohľadu podpory kultúrneho dedičstva a výkonu činnosti poľovnej kynológie ako činnosti vo verejnom záujme. V koncepčnom zámere je nutné sa vysporiadať s neefektívnym dodržiavaním počtu poľovne upotrebiteľných psov cez zmluvy o zabezpečení psov v zmysle § 75 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve v spojení s prílohou 35b vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve.

O

GPSR 8. K bodu 2.6.4 – Koncepčné zámeryNavrhujeme jednoznačne definovať, aké prostriedky k radikálnemu odstraňovaniu inváznych druhov zveri budú koncepčne umožnené vo vzťahu k § 55 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve.

O

GPSR 9. K bodu 2.6.5 – Koncepčné zámeryNavrhujeme jednoznačne definovať, aké prostriedky k zníženiu stavov líšky hrdzavej a jazveca lesného budú koncepčne umožnené vo vzťahu k § 55, § 61 a § 65 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve.

O

GPSR 2. K bodu 2.3.2 – Koncepčné zámery O

Navrhujeme jednoznačne definovať, akým spôsobom má Slovenská poľovnícka komora zintenzívniť podporu chovu a výcviku a propagáciu národných poľovníckych plemien poľovných psov.

GPSR 5. K bodu 2.4.2 – Koncepčné zámeryNavrhujeme jednoznačne definovať, vytváranie akých druhov uznaných zverníc bude v budúcnosti podporované.

O

GPSR 4. K bodu 2.4.1 – Koncepčné zámeryPredkladateľ materiálu diskutuje k problematike minimálnej výmery poľovného revíru, avšak neuviedol, aký by podľa neho mal byť rozmer minimálneho revíru v budúcnosti. Zároveň predkladateľ uvádza, že je potrebné novelou zákona o poľovníctve upraviť postup pri uznaní a zmene hraníc poľovného revíru, aby úprava neumožňovala rôzne výklady. Aký postup treba zvoliť, príp. aké právne riešenie, aká novelizácia a ktorých ustanovení má byť realizovaná, v navrhovanom znení koncepcie chýba. Takisto nie je možné zistiť, kto bude povinný aktualizovať výmery poľovného revíru a ako k tomu záveru dôjde.

O

GPSR 7. K bodu 2.6.1 – Koncepčné zámeryV celom bode a aj v koncepčných zámeroch sa stretávame so záverom, že je potrebné znížiť stavy raticovej zveri, a to bez toho, aby sa to náležite odôvodnilo. Ak si to takto určí Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pre poľovné revíry, ktoré sú na území štátnych lesov, nemožno proti tomu nič namietať. Avšak považujeme za veľmi diskutabilné, či je toto možné prikázať súkromným vlastníkom lesov bez toho, aby sa to dostávalo do rozporu s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Znižovanie stavu je možné docieliť viacerými spôsobmi, napr. zákazom prikrmovania, zákazom lovu šeliem ako je vlk, rys atď. Z predloženého materiálu však vyplýva len to, že sa neplnia plány lovu, čoho dôsledkom je premnoženie raticovej zveri. Je potrebné vysloviť pochybnosť, či za

O

zvyšovanie stavu raticovej zveri môže iba tento činiteľ. Predložený materiál teda ani v tejto časti, tak dôležitej pre poľovníctvo, sa vážne nezaoberá reálnym počtom raticovej zveri, dôvodmi zvýšenia jej stavu a spôsobmi možného znižovania jej stavu. Zároveň navrhované znenie len okrajovo reaguje na potrebu právnej regulácie oplocovania parciel nájomcom bez predchádzajúcej dohody s užívateľom poľovného revíru, ako aj vlastníkmi.

GPSR 6. K bodu 2.5 – Koncepčné zámeryV navrhovanom materiáli je uvedené, že aplikačná prax ukázala, že postup orgánov štátnej správy pri evidencii zmluvy je upravený nedostatočne. Predkladateľ materiálu naznačuje, že by bola namieste pomerne veľká novela zákona o poľovníctve. Pri tejto novele je potrebné sa zaoberať pomerne hlboko ustanoveniami § 3 až 17 zákona o poľovníctve. Tieto ustanovenia treba novelizovať takým spôsobom, aby nepripúšťali dvojaký výklad a tu sa nedá vyhnúť tomu, aby išlo o detailnú a precíznu právnu úpravu. Každé všeobecné ustanovenie je základom problémov a svárov a zbytočne umožňuje prokuratúre a správnym súdom zasahovať do tejto oblasti verejnej správy. V koncepčných zámeroch k tejto časti je uvedené, že je vhodné zaviesť opčné právo doterajšieho užívateľa k nájmu poľovného revíru. Znovu ide o ten istý problém všeobecnosti predloženého materiálu, že nie je jasné, ako si to konkrétne predkladateľ predstavuje, a teda sa to v podstate pripomienkovať nedá. Záleží však od konkrétnej právnej úpravy, či bude výsledok životaschopný a či nájde pochopenie medzi členmi SPK a vôbec poľovníkmi. V navrhovanom znení je zároveň zdôraznená potreba stanovenia minimálnych požiadaviek na personálnu disponibilitu vo forme odporúčanej výmery na jedného držiteľa poľovného lístka, avšak z navrhovaného znenia nie je zrejmé, s akou odporúčanou výmerou počíta. Zároveň nie sú riešené otázky členstva vo viacerých poľovných organizáciách. Navrhované opatrenie týkajúce sa zavedenia prednostného práva nájmu poľovného revíru formou opčného práva pre

O

doterajšieho užívateľa ako predpokladane novozavedený právny inštitút si vyžaduje širšiu koncepčnú úpravu vo vzťahu k vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov, ako aj konkurenčným poľovným organizáciám.

GPSR 3. K bodu 2.3.4 – Koncepčné zámeryZ navrhovaného znenia nie je zrejmý koncepčný zámer ako posilniť postavenie poľovného hospodára, a to vo vzťahu k poľovníckej organizácii, tretím osobám, ako aj vo vzťahu k štátnym orgánom.

O

MFSR celému materiáluBez pripomienok

O

MHSR návrhu uznesenia vlády SROdporúčame dopracovať návrh uznesenia vlády SR a to v súlade s návrhom opatrení uvedených vo vlastnom materiáli, časti „3. Strategické ciele poľovníctva a opatrenia na ich dosiahnutie“.

O

MHSR doložke vplyvov, časť „10. Poznámky“Odporúčame upraviť formuláciu „Realizáciou materiálu bude novelizovaný zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve.... „ nasledovne: „Z Koncepcie rozvoja poľovníctva vyplýva potreba novelizácie zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve....“. Odôvodnenie: Schválením Koncepcie sa prijmú opatrenia, z ktorých vyplýva potreba novelizácie zákona 274/2009 Z. z. o poľovníctve a tiež súvisiacich predpisov.

O

MKSR celému materiáluBez pripomienok.

O

MOSR celému materiálu O

Bez pripomienok

MPSVRSR celému materiálubez pripomienky

O

MSSR uzneseniu vládyŽiadame predkladateľa doplniť text v uznesení vlády Slovenskej republiky, ktoré je v predloženej verzii prázdne, t.j. bez textu.

O

MŠVVaŠSR vlastnému materiálu , str. 31, časť. 2.14 veda a výskum, vzdelávanieOdporúčame vypustiť text „(bakalársky, inžiniersky, doktorandský)“, nakoľko nejde o označenie stupňov vysokoškolského vzdelávania, ale typu študijných programov.

O

MŠVVaŠSR vlastnému materiálu Vo vlastnom materiáli aj prílohách je nesprávne použitá terminológia v súvislosti s typom stredných odborných škôl, napr. stredné lesnícke učilištia naša legislatíva nepozná. Žiadame upraviť uvedenú terminológiu v zmysle §3 ods. 1 zákona č. 61/2015 o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Z

MVSR materiálubez pripomienok

O

MVSR uzneseniuNávrh uznesenia neobsahuje žiadne údaje, z ktorých by boli zrejmé úlohy vyplývajúce pre jednotlivé subjekty.

O

MZVaEZSR Koncepcia rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike – národný program rozvoja poľovníctva a zachovania genofondu voľne žijúcej zveri

O

MZVaEZ SR v rámci svojej kompetencie neuplatňuje k predmetnému materiálu pripomienky.

MŽPSR K vlastnému materiáluNavrhujeme do materiálu zapracovať viac koncepcii, ktoré by limitovali pytliactvo. Odôvodnenie: Pytliactvo v SR predstavuje stále veľký problém. Napriek tomu, že sa koncepcia na niektorých miestach odvoláva riešiť tento problém, máme za to, že by mala aktivity limitujúce pytliactvo mali v koncepcii byť viac rozpracované.

Z

MŽPSR K vlastnému materiálu (Strategický cieľ č. 3.1.)Navrhujeme doplniť opatrenie, v ktorom sa vylúči vnadenie diviakov na lokalitách s výskytom hlucháňa tetrova. Odôvodnenie: Vnadenie diviakov v lokalitách, kde sa vyskytuje hlucháň tetrov spôsobuje neprimerané rušenie tohto vtáka, a preto by sa malo vnadiť na miestach mimo jeho výskytu.

Z

MŽPSR K vlastnému materiáluNavrhujeme v materiáli zohľadniť súčasný problém s premnožením divej zveri. Odôvodnenie: V koncepcii podľa nášho názoru absentuje explicitné a adresné vysporiadanie sa s problém premnoženia niektorých druhov divej zveri, najmä danielia zver. Táto zver z dôvodu premnoženia pácha veľké škody na prírode, napr. rozrývaním plôch patriacich do osobitne chránených častí prírody a v rámci toho aj napr. ničením chránených druhov rastlín a pod. Tento problém je úzko prepojený aj s nadmerným vnadenia, resp. prikrmovaním divej zveri, ktorá má následne viac energie na odchovanie veľkého počtu mláďat a teda priamy dopad na zvýšenie počtu divej zveri.

Z

MŽPSR K vlastnému materiálu (2.6.5. Ostatné druhy)Z časti. 2.6.5 žiadame odstrániť tie časti, ktoré nie sú dostatočne fakticky zdôvodnené. Odôvodnenie: V prípade, že nie sú k dispozícii hodnoverné podklady

Z

žiadame vyškrtnúť text o údajnom „intenzívnom vplyve predátorov“, nakoľko ich stavy sú stabilné a sotva mohli ovplyvniť významne pokles králika. Rovnako nepodkladáme z odborne zdôvodniteľné „najmä tlmiť výskyt predátorov“ dropa, tetrova a hlucháňa, keď nie sú hlavnou resp. významnou príčinou poklesu. Rovnako nevedno prečo je potrebné „Početnosť líšky hrdzavej znížiť na 14 300 jedincov a jazveca lesného na 3 200 jedincov. Odkiaľ sú tieto hodnoty?

MŽPSR K vlastnému materiálu (2.4.1. Poľovné revíry, poľovné pozemky a nepoľovné plochy, časť Koncepčné zámery)Zásadne nesúhlasíme s navrhovaným riešením. Odôvodnenie: Nazdávame sa, že príčinou súčasného stavu je skutočnosť, že sa pri tvorbe revírov dostatočne neuplatňujú biologické potreby zveri, záujmy poľovníctva a už vôbec nie záujmy ochrany prírody. Dôkazom toho sú aj súčasne neúnosne malé minimálne v zákone stanovené výmery revírov (1000 resp. 2000 ha), ktoré by mali byť niekoľko násobne väčšie. Súčasne je neúnosné, keď sa v rozpore so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej lne „zákon č. 543/2002 Z. z.:) umožňuje výkon poľovníctva aj v chránených územiach ako sú maloplošné chránené územia so 4., a dokonca i 5. stupňom ochrany. Tieto by mali byť zo zákona vylúčené z poľovne obhospodarovaných plôch.

Z

MŽPSR K vlastnému materiálu (2.3.1. Orgány štátnej správy na úseku poľovníctva, časť Koncepčné zámery)Zmenu úpravy poľovníctva v SR žiadame riešiť v rámci novely zákona o poľovníctve, a nie iba čiastkovými úpravami. Odôvodnenie: Zákon o poľovníctve je potrebné zásadne prepracovať, nestačia len čiastkové úpravy. Zásadným problémom z pohľadu ochrany prírody je, že súčasný právny stav len nepatrne umožňuje ovplyvňovanie v prospech ochrany prírody, a to dokonca aj v chránených územiach vrátane 5. stupňa ochrany. Súčasné narastajúce problémy v zhoršovaní

Z

negatívnych vplyvov poľovníctva na prírodu a užívateľov pozemkov je potrebné zásadne posilniť postavenie štátnej správy poľovníctva zmenou tvorby revírov a zmenou rozhodovania o prenájme revírov, ktorý by mal prenajímať štát, nie vlastníci/užívatelia pozemkov. Hranice poľovných revírov by sa mali v území s 1. stupňom ochrany prírody robiť po vyjadrení a v území s 2. – 3. po súhlase orgánu ochrany prírody a celá koncepcia ich tvorby by mala byť realizovaná spoločnou komisiou zloženou aj so zástupcov štátnej ochrany prírody.

MŽPSR K predkladacej správe (4. odsek)Žiadame koncepciu v rámci MPK prerokovať s MŽP SR tak, aby bol aj reálne uplatnený súlad so záujmami ochrany prírody a krajiny. Odôvodnenie: Hoci je v dokumente uvedené, že koncepcia je v súlade so záujmami ochrany prírody a krajiny, nebola pripravovaná v spolupráci s MŽP SR resp. inými inštitúciami v oblasti ochrany prírody a krajiny a z tohto dôvodu sú v predloženej Koncepcii časti v rozpore so záujmami ochrany prírody a krajiny, resp. nie sú, alebo sú nedostatočne riešené problémy vznikajúce v súvislosti s výkonom práva poľovníctva (konkretizované nižšie). Z tohto dôvodu žiadame materiál v rámci MPK prerokovať s MŽP SR tak, aby bol aj reálne uplatnený súlad so záujmami ochrany prírody a krajiny.

Z

MŽPSR K vlastnému materiálu (2.6. Hlavné druhy zveri na Slovensku, ich početnosť a regulácia; 2.7. Ochrana a zachovanie genofondu zveri)Žiadame doplniť koncepčné zámery týkajúce sa časti 2.6 a 2.7. Odôvodnenie: Do Koncepcie je potrebné zakomponovať u pôvodných druhov zveri zákaz tzv. osviežovania krvi“, čiže introdukciou geograficky (geneticky) nepôvodných poddruhov resp. populácií a u nepôvodných druhov ich introdukciu do chránených území v 3. až 5. stupni ochrany prírody. Rovnako je potrebné zakázať umelý chov kačíc divých a jarabíc poľných pôvodných druhov zveri za účelom vypúšťania do

Z

prírody z dôvodu degradácie biologických vlastností týchto druhov (napr. vypúšťanie tzv. „divočiek“ – krížencov divých kačíc s domácimi, rozmnožovaním jarabíc a kačíc v liahňach sa oslabujú inštinkty starostlivosti o vlastné potomstvo v prírode, strata plachosti a pod.).

MŽPSR K vlastnému materiálu (2.6.5. Ostatné druhy, Koncepčné zámery)Žiadame doplniť koncepčný zámer aj o odkaz na bobra vodného. Odôvodnenie: Bobor vodný je tak isto druh európskeho významu ako napríklad kamzík vrchovský. Zvýšiť informovanosť poľovníckej verejnosti o význame bobra ako kľúčového druhu majúceho význam pri udržovaní početného stavu najmä malej zveri. Napríklad aj tým, že zabezpečuje počas suchých období v roku povrchovú vodu akumulovanú v bobrích zdržiach, vytváraním remízok okolo svojich teritórií.

Z

MŽPSR K vlastnému materiálu (2.9.1 Škody spôsobené zverou, Koncepčné zámery)Žiadame doplniť koncepčný zámer k bodu 2.9.1 Odôvodnenie: K dosiahnutiu cieľa „Koncepcie .. „ že nebude mať dopad na sociálnu sféru je potrebné sa vysporiadať s náhradou škôd spôsobených na poľnohospodárskych kultúrach. Vplyv napríklad pre pestovateľov viniča môže byť veľmi závažný. Ďalej náhrada škody je jeden z nástrojov zastupujúcich výkon prípadnej absentujúcej štátnej správy.OÚ Trnava navrhol ako účinný spôsobu na dosiahnutie optimálneho stavu danielej zveri uplatňovaním nároku na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného revíru. Legislatívu doplniť na takú úroveň, že spôsob náhrady škody sa bude dať pretransformovať do metodiky prístupnej záujemcom tak ako napríklad v Českej republike, kde tak isto aplikujú poľovné obhospodarovanie formou NKS a JKS (Poľsko). V Českej republike pre riešenie trvalého prekročenia únosného stavu raticovej zveri MZ ČR vydalo v roku 2012 metodickú príručku „Uplatňování náhrad škod zpusobovaných zvěři“ (Charvát a Mikulka: 2012 ).

Z

MŽPSR K vlastnému materiálu (2.8 Zachovanie, ochrana a zlepšovanie životného Z

prostredia zveri, najmä jeho úživnosti.)Žiadame doplniť odporúčania k exponenciálnemu rozširovaniu plôch plantáži rýchlorastúcich drevín (RRD) na úkor ornej pôdy ale aj ekologických plôch. Odôvodnenie: Absentuje odporúčania k exponenciálnemu rozširovaniu plôch plantáži rýchlorastúcich drevín (RRD) na úkor ornej pôdy ale aj ekologických plôch. Negatívny vplyv na poľovnú zver potvrdzuje stále častejšie snaha tieto plantáže oplocovať, práve pred ohryzom zveri. Poznámka topoľové monokultúry nie sú súčasťou lesných typov pre zatriedenie revírov do kvalitatívnych tried.

MŽPSR K vlastnému materiálu (Strategický cieľ č. 3.1.)Žiadame doplniť opatrenia, ktorým sa novelizuje zákon o poľovníctve, v ktorom sa za nepoľovné plochy určia územia so 4. a 5. stupňom ochrany. Odôvodnenie: Týmto opatrení sa zabezpečí, aby na územiach so 4. a 5. stupňom ochrany boli v čo možno najväčšej miere minimalizované zásahy do fauny a flóry, čo je zároveň v súlade s účelom právnych predpisov a strategických dokumentov schválených na úseku ochrany prírody, biodiverzity a krajiny.

Z

MŽPSR K vlastnému materiálu (2.6.3. Veľké šelmy, Koncepčné zámery)Žiadame medzi príčiny značných rozdielov pri zisťovaní početného stavu zveri doplniť absenciu metodik na získanie relevantných údajov o početnosti jednotlivých druhov. Odôvodnenie: Nedostatok je systémový a týka sa aj druhov, ktoré sú svojim sociálnym správaním prísne teritoriálne viazané (napr. bobor vodný). Tak isto je potrebné presvedčiť užívateľov poľovných revírov o význame a dôležitosti veľkých šeliem pri udržovaní početného stavu raticovej zveri, aby sa zabezpečila rovnováha v ekosystémoch krajiny. Ako argument použiť funkciu šeliem v potravnom reťazci.

Z

MŽPSR K vlastnému materiálu (2.10. Poľovnícke plánovanie, Koncepčné zámery)Žiadame prepracovať časť 2.10. Poľovnícke plánovanie, aby bolo zohľadnené

Z

negatíva JKS a NKS. Odôvodnenie: K dôvodom k malej presnosti a spoľahlivosti určovania JKS zveri je aj absencia jednotiacej metodiky na získanie relevantných údajov o početnosti jednotlivých druhov zveri. Pripomíname, že pre vykonanie cenzusu zveri je evidentná rezignácia aj v odbornej literatúre Garaj a Kropil (Garaj & Kropil 2004) uvádza že v súčasnosti nie je možné používanými metódami zistiť jednoznačne presný stav srnčej zveri v (lesnom) revíri. Otázkou je prečo zákonodarca rezignoval na vykonávanie cenzusu aspoň minimálneho stavu zveri aj v otvorenej krajine agrocenóz. Orgán štátnej správy nemá nástroje (napr. metodiku cenzusu zveri) na jednoznačne dokázanie nedodržania plnenie plánu chovu a lovu. Pri stanovovaní NKS je potrebné zosúladiť postup v poľovných revíroch na LPF a PPF. Kým v revíroch na LPF 44,57 % plochy poľovných revírov sa stanovuje za použití podľa skupín lesných typov – s vegetačný kryt pretrvávajúci desaťročia. V poľovných revíroch na PPF sa stanovuje využitím bonity pôdy nezohľadňujúc vegetačný kryt ktorý sa sezónne mení ak náhodou nie je na ploche založený porast RRD. Stanovovanie NKS je nepružná metóda pre určenie úživnosti revíru, nezohľadňuje dynamickú premenlivosť trofických podmienok v jednotlivých revírov prejavujúce sa najmä od roku 2002 zvýšenou frekvenciou výskytu dlhodobého sucha najmä v nížinných poľovných revíroch. Pre mimolesné poľovné revíry súčasne stanovovanie NKS je ťažko obhájiteľné. Na zmeny v prostredí poľovných revíroch lepšie reflektuje plánovanie lovu zveri na základe ohryzu referenčných plôch, ktoré predložená Koncepcia ponúka ako pomocnú metódu práve iba na LPF. Týmto spôsobom zreálniť úživnosť poľovných mimolesných revíroch a minimalizovať škody spásania prírodných biotopov.

MŽPSR K vlastnému materiálu (2.6.2. Malá zver, Koncepčné zámery)Žiadame prepracovať koncepčný zámer týkajúci sa malej zveri. Odôvodnenie: Eliminácia predátorov malej zver v poľovných revíroch nemá význam pokiaľ absentujú topické podmienky pre udržanie populácie zajacov. V analytickej časti sa

O

správne uvádza ako hlavná príčina poklesu malej zveri intenzifikácia rastlinnej výroby. Zajac v súčasnosti viac prežíva v lese. Na poľných biotopoch má počas vegetácie vymedzené na prežitie len okrajové časti poľných honov, kde je lovený diviakmi, šelmami a aj dravcami. Zajac je v súčasnosti u šeliem a dravcov skôr náhodnou súčasťou potravy a porovnateľné do početného stavu populácie zasahujú strety s motorovými vozidlami.

MŽPSR K predkladacej správe (posledný odsek), doložke vplyvov (9. Vplyvy navrhovaného materiálu), vlastného materiálu (1. Úvod.)Žiadame prepracovať posúdenie vplyvov koncepcie. Odôvodnenie: Predložená Koncepcia uvádza, že nemá vplyv na žiadne oblasti ľudských aktivít. Minimálne je zjavné, že bude mať vplyv na životné prostredie (mnohé druhy i lovenej zveri sú dokonca chránené národnými, európskymi i medzinárodnými právnymi predpismi) a aj navrhované opatrenia si vyžadujú finančné prostriedky (navrhuje sa o. i. aj zvýšenie počtu zamestnancov štátnej správy na úseku poľovníctva). Z tohto dôvodu žiadame minimálne tieto vplyvy kvantifikovať a zdôvodniť. Dovoľujeme si tiež pochybovať, že predložený dokument nebude mať vplyv aj na iné oblasti.

Z

MŽPSR K vlastnému materiálu (2.9.1. Škody spôsobené zverou)Žiadame rozpracovať/doplniť koncepčné zámery súvisiace s užívaním poľovných revírov. Odôvodnenie: Aj tu sa konštatuje neplnenie si povinností užívateľom revíru. Podobne, ako bolo uvedené vyššie, i tu sa preto ukazuje riešením zmena prideľovania revírov zo súčasného od vlastníkov alebo užívateľov pozemkov na štát, kde by bolo jednou z možností bolo odobratie revíru ak vznikajú neúmerne vysoké škody.

Z

MŽPSR K vlastnému materiálu (2.5. Užívanie poľovných revírov, časť Koncepčné zámery)Žiadame rozpracovať/doplniť koncepčné zámery týkajúce sa užívania poľovných

Z

revírov. Odôvodnenie: Hoci sú uvedené niektoré problémy vznikajúce nekvalitným výkonom poľovníctva v revíroch, navrhované opatrenia sú nedostatočné resp. konzervujú súčasný zhoršujúci sa stav. Pokladáme za neudržateľné, aby vlastníci/ užívatelia pozemkov v poľovných revíroch rozhodovali o tvorbe nájomných zmlúv (prideľovaní revírov). To musí prejsť do kompetencie štátnej správy poľovníctva.

MŽPSR K vlastnému materiálu (2.9.2. Škody spôsobené na zveri, Koncepčné zámery)Žiadame rozšíriť koncepčné zámery k bodu 2.9.2 Odôvodnenie: V existujúcich diaľničných oplotených úsekoch doplniť jednostranné lávky umožňujúce únik zveri z oploteného územia. Na vodných tokoch v blízkosti križovania s frekventovanou komunikáciou vybudovať prípadne chýbajúce brody. V rámci mapovania migrácie zveri v projekte AKK bolo na viacerých lokalitách vysledované, že zver sa na komunikácie dostáva aj za účelom bezpečného prechodu cez technický upravený tok ktorý zveri neumožňuje prebrodenie či preplávanie.

Z

MŽPSR K vlastnému materiálu (2.2. Postavenie poľovníctva v modernej spoločnosti, časť Koncepčné zámery)Žiadame rozšíriť koncepčnú časť postavenie poľovníctva v súčasnej spoločnosti o aktuálne negatívne skutočnosti. Odôvodnenie: Ku koncepčným zámerom v oblasti imidžu poľovníctva je potrebné sa zamerať predovšetkým na odstránenie silnejúceho negatívneho postoja verejnosti odstránením jeho príčin, čiže dôslednej eliminácii pytliactva (napr. trávenie dravcov, kladenie pascí), komerčnosti, ako aj neetického správania poľovníkov (arogantné správanie sa voči turistom a iným návštevníkom lesa a pod.) a súčasne zníženie neúnosne vysokých stavov raticovej zveri (najmä jeleň, diviak).

O

MŽPSR K vlastnému materiálu (2.6.4. Invázne druhy, Koncepčné zámery)Žiadame upraviť koncepčný zámer, aby obsahoval povinnosť prijať razantnejšie opatrenia zo strany subjektov vykonávajúcich výkon práva poľovníctva

Z

Odôvodnenie: Najmä nárast počtu nutrie riečnej je alarmujúci: S prihliadnutím jej vplyvu na hydrické biotopy, nebezpečenstvo v zhoršovaní protipovodňovej situácie je potrebné prijať razantnejšie opatrenia zo strany subjektov vykonávajúcich výkon práva poľovníctva. Nutria je zaradená medzi poľovnú zver a tým je určené monopolné postavenie / zodpovednosť poľovníkov pri inhibovaní tohto problému. Zabránenie rozširovaniu inváznych druhov zveri nemôže byť len otázkou orgánov a organizácií zabezpečujúcich výkon práva poľovníctva.

MŽPSR K vlastnému materiálu (2.4.2. Zvernice, 2.4.3 Bažantnice, časť Koncepčné zámery)Žiadame vyňať úpravu bažantíc a zverníc zo zákona o poľovníctve. Odôvodnenie: Bažantnice i zvernice svojim charakterom vybočujú z rámca poľovníctva, a preto by mali byť vyčlenené zo zákona o poľovníctve a riešené právnymi predpismi v oblasti poľnohospodárstva (živočíšnej výroby). Súčasná prax chovu bažantov s vypustením, aby sa strieľali je aj etickým problémom.

O

NBS celému materiáluBez pripomienok.

O

PMÚSR celému materiálubez pripomienok

O

SPPK K bodu 2.14.4Ak sa uvažuje o možnosti lovu lukom a šípom, aj kuša bola historickou loveckou zbraňou a pre ženy je vhodnejšia, preto žiadame zaviesť aj možnosť lovu kušou. Odôvodnenie: V texte pripomienky.

O

SPPK K bodu 2.11.4Ako jedno z koncepčných zámerov navrhujeme neumožniť lov lukom vo voľných

O

revíroch. Odôvodnenie: S cieľom zamedziť pytliactvu.

SPPK Všeobecná pripomienka k celému materiáluCelý materiál navrhujeme prepracovať a zapojiť do jeho tvorby zástupcov okresov, v ktorých sú najvyššie škody spôsobené zverou podľa Usmernenia MPRV SR č. 721/2015-720 (podľa poslednej aktualizácie). Do prípravy koncepcie navrhujeme zapojiť zástupcov okresov, ktorí sa tejto problematike v jednotlivých okresoch venujú, a ktorí sú nominovaní do poradných zborov a chovateľských rád. Taktiež navrhujeme zapojiť do tvorby koncepcie aj všetky dotknuté subjekty, ktoré znášajú škody spôsobené lesnou zverou, teda SPPK, ZMOS, Združenia vlastníkov neštátnych lesov a nominantov SPPK v poradných zboroch a chovateľských radách za okresy s najvyššími škodami spôsobenými poľovnou zverou v zmysle usmernenia MPRV SR č. 721/2015-720. Odôvodnenie: Predložený návrh považujeme za nevyvážený z pohľadu postavenia a riešenia problémov poľnohospodárskej prvovýroby a problematiky poľovníctva. Škody zverou v poľnohospodárstve sa pohybujú v desiatkach miliónov eur ročne (v tomto materiáli je táto suma značne podhodnotená) a v mnohých lokalitách sú tieto škody hlavným dôvodom upúšťania od intenzívnej rastlinnej výroby, čo má za následok ďalší úpadok produkcie v rastlinnej výrobe, a taktiež v živočíšnej výrobe, keďže veľa subjektov svoju produkciu z rastlinnej výroby využíva ako kŕmny fond. To znamená, že akútny stav s premnoženou zverou sa nemôže riešiť výhľadovo do r. 2030 aj vzhľadom na dlhodobé neplnenie plánov lovu a chovu a nedodržiavanie platných zákonov a nariadení zo strany poľovných združení, spolkov a organizácií. Je potrebné riadne zanalyzovať súčasný stav a hlavne vývoj od roku 2000 najmä, pokiaľ ide o normovane kmeňové stavy (NKS) a jarné kmeňové stavy (JKS). Relevantnými metodickými postupmi je potrebné sčítať zver v rámci min. chovateľských celkov vzhľadom na to, že JKS sú často podhodnotené a sumarizované na základe podkladov z jednotlivých poľovných revírov. Treba si

Z

uvedomiť, že škody v poľnohospodárstve stúpajú nie z dôvodu vykonávania poľnohospodárskej činnosti (tak ako je to spomenuté v materiáli), ale z dôvodu zvyšovania NKS, a následne jeho nedodržiavaním a enormným zvyšovaním JKS resp. skutočných stavov. V súčasnej situácii nepomôže len konštatácia, že raticová zver je premnožená – táto skutočnosť sa spomína vo viacerých materiáloch už niekoľko rokov a stavy zveri sa neznižujú. Je potrebné nastaviť a aktivovať kontrolné mechanizmy na dodržiavanie plánov lovu a chovu a dodržiavanie NKS. Nie sú známe žiadne informácie, či boli niekedy vyvodené dôsledky a udelené sankcie za nedodržiavanie NKS a neplnenie plánov lovu a chovu. Je potrebné vyvodiť zodpovednosť za súčasný stav hlavne v súvislosti so škodami v poľnohospodárskej prvovýrobe. Súčasný stav má jednoznačne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a rovnako aj na sociálnu situáciu v dotknutých územiach. Hrozí, že pri schválení tejto koncepcie bude tento negatívny vplyv pokračovať. Škody poľovnou zverou zvyšujú náklady vstupov do živočíšnej výroby, a tým ohrozujú na živočíšnu výrobu naviazané pracovné miesta. Súčasný návrh koncepcie slúži skutočne k rozvoju poľovníctva bez rešpektovania záujmov poľnohospodárov. Po preštudovaní uvedeného materiálu môže človek ľahko nadobudnúť dojem, že prioritou je na poľnohospodárskej pôde realizácia poľovníctva a nie realizácia poľnohospodárskej výroby. Samozrejme, že podporujeme rozvoj vidieka v celom komplexe, ktorý zahŕňa samozrejme aj poľovníctvo, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, zároveň však musíme pripomenúť, že prvoradou úlohou bolo a vždy bude , aby sa na poľnohospodárskej pôde dopestoval dostatok kvalitných potravín pre naše obyvateľstvo. Takto spracovaná koncepcia dáva poľnohospodárstvo pri poľovníctve na druhú koľaj.

SPPK K bodu 2.4.2 Koncepčné zámeryJe potrebné zakázať chov jeleňa siku vo zverniciach, okrem už existujúcich chovov. Nevyhnutné je zamerať kontrolnú činnosť orgánov štátnej správy aj na funkčnosť

O

oplotenia zverníc. Pripomíname, že toto je zakázané legislatívou EÚ a je potrebné tieto skutočnosti preveriť. Funkčnosť oplotenia zverníc je povinnosť a v rámci koncepčného zámeru nevidíme dôvod, aby sa v rámci koncepcie posilňovala účinnosť kontroly.

SPPK K prílohe č. 5-3 - Požadovaný jarný kmeňový stav raticovej zveri v poľovných oblastiach pre malú zver podľa rokov v uvedenej tabuľke pre oblasť M IIJKS v oblasti M II sú reálne oveľa vyššie ako sa vykazuje v tabuľke, hlavne u danielej, jelenej a diviačej zveri, skutočný stav zveri nezodpovedá uvedeným JKS, z tohto dôvodu navrhujeme: 1) Pri sčítavaní a zisťovaní stavov zveri zapojiť aj zástupcov z poľnohospodárskych podnikov t.j. užívateľov poľovných pozemkov, 2) Ustanoviť v usmernení č. 721/2015 – 720 povinnosť užívateľom poľovných revírov prizývať poľnohospodárov k sčítavaniu zveri; 3) sčítavanie zveri by sa malo vykonávať v priebehu celého roku a nie raz za rok ; 4) ustanoviť v usmernení č. 721/2015-720 povinnosť užívateľov poľovných revírov prizvať užívateľov poľovných pozemkov na vypracovaní ročných plánov poľovníckeho hospodárenia, ktoré sa následne predkladajú na schválenie OÚ-odbor pozemkový a lesný, 5) ustanoviť v usmernení č. 721/2015-720 povinnosť užívateľov poľovných revírov predkladať spodné čeľuste od všetkej ulovenej zveri a nezameniteľne ich označiť alebo zabezpečiť iný účinný kontrolný mechanizmus odlovu zveri (účinný kontrolný mechanizmus, že zver bola aj skutočne odlovená), 6) uhynuté zvieratá nezahŕňať do kategórie ulovenej zveri, keďže niektorí poľovníci v niektorých prípadoch neplnenia plánov lovu vykazujú úhyn bez potvrdenia RVPS momentálne im to platná legislatíva neprikazuje) , 7) legislatívne ustanoviť povinnosť užívateľovi poľovného revíru hlásiť úhyn zveri v zmysle zákona o veterinárnej starostlivosti č. 39/2007 Z. z. príslušnej RVPS, rovnako ako sa to uplatňuje aj pri hospodárskych zvieratách . Odôvodnenie: V texte pripomienky.

Z

SPPK Všeobecná pripomienka k návrhuKoncepciu navrhujeme prepracovať na obdobie do roku 2022 ako aj vyhodnotiť predchádzajúcu koncepciu, ktorá bola výhľadovo do r. 2025. Odôvodnenie: Podľa informácií so samosprávnej poľovníckej organizácie sa tá od r. 2011 neplnila a stavy raticovej zveri dokonca narastali. Poľovnícke plánovanie je v SR veľmi neúspešné a nedá sa sanovať predlžovaním jednotlivých koncepcií pri tak vážnom dopade a vplyve na poľnohospodársku činnosť. Krátkosť času v rámci pripomienkového konania neumožňuje detailné porovnanie pôvodnej koncepcie do roku 2025 a predkladanej koncepcie do roku 2030. Je preukázateľné, že pôvodná koncepcia bola neúspešná. Cieľové stavy zveri, ktoré mali do roku 2015 poklesnúť o 10-20 %, neboli dosiahnuté ani pri jednom druhu raticovej zveri. Práve naopak, pri jelenej zveri stúpli o viac ako 10%, pri danielej zveri stúpli o viac ako 20% a len pri muflónej a srnčej zveri klesli o cca. 2 - 3%. Je otázne, či ide o skutočný pokles alebo nepresnosť merania. Na základe uvedeného je zrejmé, že prijatie uvedenej koncepcie bez zásadných zmien nemôže uvedený stav vyriešiť. Hľadanie takýchto naozaj účinných a všeobecne akceptovateľných zmien nie je možné časovo vtesnať do MPK.

Z

SPPK K časti 2.8 koncepčné zámeryKoncepčné zámery v bode 2.8 žiadame doplniť o zámer: „všeobecne záväzným právnym predpisov ustanoviť zákaz kŕmenia poľovnej zveri jadrovým krmivom a zákaz prikrmovať zver v blízkosti intravilánu obce a na poľnohospodársky využívaných plochách a prikrmovanie zveri sústrediť v lesoch.“ Odôvodnenie: Pripomienka s cieľom zamedziť premnožovaniu zvery.

Z

SPPK K bodom 2.6.1, 2.8., 2.9.1.Koncepčné zámery v uvedených bodoch, ktoré sa týkajú poľnohospodárskej činnosti považujeme za neadekvátne. Žiadame prehodnotiť ich zotrvanie v texte

Z

koncepcie. Odôvodnenie: - Poľnohospodárska činnosť sa nemôže prispôsobovať poľovníckej činnosti (kapitoly 2.6.1, 2.8., 2.9.1.). Navrhovaný materiál sa snaží premnoženie zveri zdôvodniť poľnohospodárskou činnosťou, čo je nesprávne. Na činnosť, ktorá sa tak isto a na tých istých plochách vykonávala ešte v nedávnom období, keď zver nebola tak enormne premnožená a pri minimálnych škodách poľnohospodárska prvovýroba nepociťovala také vysoké ekonomické straty ako v posledných 5 – 7 rokov. Poľnohospodárstvo je podnikateľská činnosť, ktorá má svoje postupy čo sa týka poľných prác, osevného postupu, povolených prípravkov, použitia techniky (všetko podliehajúce platným zákonom a legislatívnym normám pri častých kontrolách dodržiavania a v prípade porušovania aj sankcionovania). - - Pri momentálnom stave početnosti raticovej zveri sú opatrenia navrhované v koncepcii jednoznačne neúčinné. Ako poľnohospodárom nám nie je jasné, čo chcel predkladateľ povedať vetou v kapitole 2.9.1 tretí odstavec: „Realizovať dôkladný zber plodín, aby sa zaoralo čo najmenej zvyškov z úrody, najmä kukurice, ktoré zver potom vyrýva, vyhrabáva a tak poškodzuje nasledujúcu plodinu.“ Každý poľnohospodár sa snaží realizovať čo najdôkladnejší zber plodín a ak to nie je v prípade uvedenej kukurice schopný, tak je to z dôvodu jej poškodenia a povalenia poľovnou zverou. Rovnako často vyčítaná nedostatočná konzultácia osevných postupov s užívateľmi poľovných revírov nie je schopná priniesť žiadne reálne riešenia, pretože pri súčasných stavov premnoženia nie sú k dispozícii ŽIADNE plodiny, ktoré by boli odolné voči totálnym alebo závažným poškodeniam zverou (okrem ciroku a ostropestreca mariánskeho). Rovnako uvádzané maximálne výmery parciel a ich priestorové úpravy a rozdeľovacie pásy sú len hľadaním zástupných problémov, pretože v najviac ohrozených oblastiach sa už žiadne vysoké plodiny nepestujú, práve naopak dochádza k obrovskému upúšťaniu od pestovania plodín na ornej pôde a jej cielenému alebo samovoľnému zatrávneniu, no k poklesu stavov raticovej zveri to aj tak nevedie i keď tomu už nebránia žiadne technické prekážky. Takisto uvádzané riešenie formou oplocovania plôch je síce občas zo strany

zúfalých poľnohospodárov využívaný pokus o riešenie problémov, no v skutočnosti ide o absolútne nekoncepčné riešenie, ktoré je proti samotnému duchu zákona o poľovníctve, pretože oplotením parcely sa z nej de facto stáva nepoľovná plocha, t.j. zníži sa úživnosť revíru, čo bude viesť k zvýšeniu tlaku zveri na ostatné parcely, ktoré bude takisto nevyhnutné oplotiť a tak ďalej. Na druhej strane, keď sa skutočné stavy raticovej zveri budú zhodovať so zodpovedne určenými NKS tak opatrenia navrhovaného typu nebude potrebné vôbec realizovať.

SPPK Všeobecná pripomienka Koncepčné zámery, ktorých cieľom je zavádzanie praktických terénnych opatrenia ako napr. elektrické ohradníky, znižovanie výmery osiatych plôch jednou plodinou, odpútavacie plodiny, prekášanie parciel a pod.) sú pri momentálnom stave premnoženosti raticovej zveri neúčinné. Odôvodnenie: V texte pripomienky.

Z

SPPK K bodu 2.9 koncepcie „Škody spôsobené zverou“Máme za to, že v návrhu koncepcie je škodám spôsobených zverou na poľnohospodárskych plodinách venovaný nedostatočný priestor a že údaje o škodách spôsobených zverov na Slovensku nezodpovedajú skutočnosti. Návrh preto žiadame v tejto časti prepracovať. Odôvodnenie: Údaje o škodách na Slovensku v rastlinnej výrobe uvedené v koncepcii sú nesprávne. V skutočnosti sú omnoho vyššie. Sledovanie škôd spôsobených zverou je nejednotné, vykazovaná výška škôd poľovníkmi v posledných rokoch (cca 1,0 milión € za SR ) je značne podhodnotená, v mnohých prípadoch je nižšia ako ju uvádzajú poľn. podniky s najvyššími škodami za okres, prípadne kraj. Napr. Liptovský región v poslednom roku 2016 vykazuje škody v rastlinnej výrobe spôsobené zverou vo výške 462-tis. € a to sa do zisťovania škôd nezapojili všetci členovia, ani SHR a drobní pestovatelia plodín. A rovnako v okresoch Lučenec, Poltár a Veľký Krtíš škody spôsobené zverou presahujú 3 mil. € ročne. Reálne škody v SR sa pohybujú v desiatkach mil. eur

Z

ročne. Rovnako si treba uvedomiť, že v týchto prípadoch hovoríme o priamych stratách na založených porastoch plodín. Druhým, rovnako veľkým problémom sú nepriame straty spôsobené už spomenutým nevyužívaním pôdy na produkciu poľnohospodárskych plodín, ale len na pasívne poberanie podporných prostriedkov najmä vo forme priamych platieb, kde jedinou operáciou na ploche sa stáva mulčovanie. Jedným faktorom vplývajúcim a spôsobujúcim škody v poľnohospodárstve je enormne premnožená raticová zver hlavne v okresoch s najvyššími škodami spôsobených zverou (26 okresov). Príčinou je dlhodobé nedodržiavanie normovaných kmeňových stavov a podhodnocovanie jarných kmeňových stavov.

SPPK K bodu 2.9.2.Máme za, že škody spôsobené na zveri pri dopravných nehodách, sú dôsledkom premnoženia zvery. Zver je stresovaná nedostatkom priestoru a vytláčaná resp. nútená migrovať. Preto je v prvom rade nutné riešiť opatrenia na zníženie stavu zveri.

O

SPPK K bodu 2.4.2Minimálnu výmeru zvernice dať na 100 hektárov. Ostatné menšie prehlásiť za farmy z dôvodu zachovania etiky poľovníctva, aby väčšie zvernice, ktoré toto dosahujú nestrácali kredit. Kontrolovať výsledky hospodárenia ( počet zlatých a významných trofejí) a podľa toho zaviesť hodnotenie. Povoliť vypúšťanie zveri do voľných revírov len z takýchto kvalitných chovov.

O

SPPK K bodu 2.9 koncepcieNa základe zisťovania početnosti zo vzoriek trusu medveďa hnedého je potrebné zadať úlohu pre Národné lesnícke centrum vo Zvolene na výpočet optimálneho počtu stavov pre jednotlivé poľovné oblasti. V prípade prekročenia stavov v poľovníckych oblastiach, je potrebné zaradiť túto šelmu do riadneho poľovníckeho

O

obhospodarovania s plánom lovu. Odôvodnenie: V posledných rokoch evidujeme na Liptove nárast škôd v rastlinnej výrobe (kukurica) spôsobovaných veľkou šelmou medveďom hnedým. Tento chránený živočích zaznamenal za posledné roky vysoký nárast populácie a pre nedostatok potravy v lesoch sa často sťahuje do blízkosti našich obcí. Jeho hlavnou potravou sa v mesiacoch september a október stáva nami pestovaná kukurica. Škody v týchto porastoch sa každý rok navyšujú.

SPPK Všeobecná pripomienka k návrhuNavrhuje do koncepcie dopracovať efektívne využívanie existujúcich ekologických prvkov zo strany užívateľov poľovných revírov. Na Slovensku máme 300 – 400 tis. ha p. p., ktorá nie je využívaná na poľnohospodársku produkciu. Jej obhospodarovanie a zvýšenie výživnej hodnoty by mohlo pomôcť zabezpečiť neprimerane vyššiu prirodzenú produkciu zdrojov krmív a zároveň aj prezentovanú odpútavaciu funkciu.

O

SPPK K bodu 2.10Navrhujeme doplnenie administratívneho plánovania aj kontrolou priamo v teréne ako jedno z koncepčných opatrení. Odôvodnenie: Redukcii kmeňových stavov musí jednoznačne predchádzať vyhodnotenie kvality zveri v príslušnej oblasti. Tým predídeme tomu, aby sa nenavrhla neprimerane veľká redukcia kvalitnej populácie na úkor nekvalitnej na inom území.

O

SPPK K bodu 2.9 koncepcieNavrhujeme koncepčné zámery v bode 2.9. doplniť o zámer ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom účinný spôsob náhrady škôd spôsobených lesnou zverou poľnohospodárom. V tejto súvislosti upriamujeme pozornosť na spôsob uplatňovania náhrady škôd spôsobených na poľných kultúrach lesnou zverou v Maďarsku.

Z

SPPK K bodu 2.6.2Navrhujeme nezaraďovať raticovú zver do NKS poľovných revírov malej zveri (tabuľková časť). Zároveň v tejto časti, nesúhlasíme s tvrdením, že príčinou úbytku malej zveri je poľnohospodárska činnosť, nakoľko máme za to, že dôvodom jej poklesu je zlé poľovnícke plánovanie a hospodárenie. Žiadame preto toto tvrdenie vypustiť. Odôvodnenie: Malá zver je vytláčaná raticovou zverou kvôli jej premnoženiu. V srnčích revíroch a v revíroch malej zveri sú vysoké stavy zveri, ktorá by sa tam ani nachádzať nemala resp. iba v malých počtoch a vytláča malú pôvodnú zver.

Z

SPPK Všeobecná pripomienka k návrhuNavrhujeme prehodnotiť NKS v jednotlivých poľovných oblastiach. Odôvodnenie: V srnčích poľovných oblastiach je najmenej (resp. len mierne) premnožená srnčia zver, ktorá by mala byť nosnou v týchto oblastiach. Počty ostatných druhy raticovej zveri sú aj podľa poľovníckych štatistík niekoľkonásobne vyššie. Skoro všetky tieto oblasti sú v rámci okresov, ktoré sú zaradené medzi okresy s najvyššími škodami spôsobenými zverou a prevažnú časť škôd spôsobuje nepôvodná, premnožená zver, ktorá bola do týchto oblastí introdukovaná resp. zver, ktorá je trofejovo a ekonomicky zaujímavá pre užívateľov poľovných revírov. Pri určovaní NKS raticovej zveri sa treba vrátiť k ustanoveniam a metodike, ktorá bola použitá vo vyhláške MPRV SR č. 91/1997 Zb., ktorá výrazne presnejšie a reálnejšie stanovovala NKS raticovej zveri. Táto vyhláška bola v roku 2009 nahradená vyhláškou č. 344/2009 Z. z., pričom dôsledkom tejto zmeny bolo okamžité navýšenie NKS raticovej zveri o cca. 50-100% (jelenia zver nárast NKS z 22-tisíc na 39,7-tisíc kusov, danielia zver nárast NKS z 3,8-tisíc na 8-tisíc, muflónia zver nárast NKS z 3,9-tisíc na 9-tisíc a srnčia zver nárast NKS zo 63-tisíc na 93-tisíc (viď Príloha č. 1 predkladanej koncepcie, údaje rokov 2015/2005, no v skutočnosti hlavný nárast nastal medzi rokmi 2009 a 2011, čo však z tabuľky nie je priamo

Z

zrejmé). Tento enormný nárast NKS bol spôsobený nasledovnými legislatívnymi zmenami. Pôvodná vyhláška č. 91/1997 Z. z. nebrala do úvahy (neumožňovala bonitovať) chov danielej a muflónej zveri na poľnej poľovnej ploche v srnčích poľovných oblastiach (príloha 6 vyhlášky, bod 6). T.j. muflónia a danielia zver sa mohla chovať len na úkor srnčej zveri. V pôvodnej vyhláške sa lesná poľovná plocha v srnčích oblastiach a v oblastiach pre malú zver pri zaraďovaní revíru do akostnej triedy pre srnčiu zver brala do úvahy len v prípade, ak súvislý komplex lesa dosahoval výmeru 100 ha. Menšie výmery lesa sa pokladali za remízky a osobitne sa nezaraďovali do akostných tried (príloha 6 vyhlášky, bod 8). V pôvodnej vyhláške sa v srnčích oblastiach okrem vybraných danielych a muflónich lokalít tieto druhy zveri, ale aj jelene chovali vždy na úkor hlavnej zveri (t.j. srnčej) (príloha 6 vyhlášky, časť Srnčia, Danielia a Mulfonia zver). Zjednodušene povedané, v pôvodnej vyhláške sa normovaný kmeňový stav počítal len z lesnej plochy (aj to len z plôch väčších ako 100 ha) a takto zistený stav sa zveri sa mohol navýšiť o 1% za každých 100 ha poľných poľovných pozemkov (príloha 6 vyhlášky, bod 5) a chov vedľajších druhov zveri bol možný len na úkor hlavnej zveri (napr. jeden kus jelenej zveri sa chová na úkor štyroch kusov srnčej zveri). Podľa novej vyhlášky č. 344/2009 Z. z. je možné plánovať chov dvoch druhov prežúvavej raticovej zveri viac-menej „paralelne“ (Príloha 3, bod 9). Celková úživnosť revíru sa v súčasnosti počíta sčítaním úživnosti lesa a úživnosti poľnohospodárskej pôdy, pričom úživnosť poľnohospodárskej pôdy určí v rozsahu 10 až 80 % z úživnosti lesa okresný úrad odbor pozemkový a lesný na základe vlastného posúdenia a vyslovene vágnych kritérií.

SPPK K bodu 2.9 koncepcieNavrhujeme zvážiť ako jeden z koncepčných zámerov aj využitie dronov s termovíziou na zabránenie vzniku škôd na zveri počas poľnohospodárskych prác z prostriedkov poľovníckej samosprávy, a to jedine so súhlasom poľnohospodárskeho

O

subjektu, ktorý pozemok obhospodaruje.

SPPK K bodu 2.5. koncepcie „Užívanie poľovných revírov“ v časti koncepčné zámeryNavrhujeme, aby jedným z koncepčných zámerov v bode 2.5 bolo aj stanovenie minimálnej požiadavky na personálnu disponibilitu, to znamená určenie maximálnej výmery poľ. revíru na jedného člena, je potrebné ustanoviť výmeru na 50 ha pripadajúcu na jedného aktívneho člena. Odôvodnenie: Pri vytrácaní tzv. ľudového poľovníctva badať hlavne u solventnejších užívateľoch poľ. revírov tendenciu vlastniť resp. obhospodarovať čím väčšiu plochu s čím menej aktívnymi poľovníkmi. Takéto revíry sú najviac problémovými, pokiaľ ide o množstvo zveri – malá skupina ľudí nestíha plniť plány lovu a chovu a vysoké stavy zveri im maximálne vyhovujú, pretože komfort samotného lovu je oveľa vyšší a časovo menej náročný. Eliminácia nových členov je vo vysokých vstupných a ročných poplatkoch.

Z

SPPK K bodu 2.9 koncepcieNavrhujeme, aby jedným z koncepčných zámerov v v tejto časti koncepcie bolo aj ustanovenie povinnosti viesť evidenciu a štatistiku škôd spôsobených zverou na poľnohospodárskych plodinách. Odôvodnenie: Materiál uvádza zavedenie evidencie a štatistiky škôd spôsobených na zveri v dôsledku nesprávneho užívania poľnohospodárskych pozemkov, máme za to, že rovnaký zámer je žiaduce realizovať aj v prípade škôd spôsobených zverou, najmä vzhľadom na súčasný stav.

Z

SPPK K bodu 2.5. koncepcie „Užívanie poľovných revírov“ k časti koncepčné zámeryNesúhlasíme so znením kapitoly 2.5., nakoľko sa domnievame, že zavedenie prednostného práva na užívanie revíru doterajším užívateľom nie je riešením problému. Navrhujeme, aby poľnohospodár mal prednostné právo na užívanie poľovného revíru, ak oň prejaví záujem, čím si bude efektívne koordinovať činnosti súvisiace s reguláciou populácie raticovej zveri, a zároveň dokáže prispôsobiť svoj

Z

osevný postup minimalizácii škôd a ďalšiemu rozvoju poľovníctva. V prípade, že užívateľ revíru nesplní plán lovu a chovu, navrhujeme zaviesť účinné sankcie minimálne vo výške ročného nájmu revíru. Odôvodnenie: V texte pripomienky.

SPPK K bodu 2.7Pravidelne vykonávať kontrolu genofondu určovaním poklesu alebo nárastu trofejových parametrov. Zrevidovať poľovnícke plánovanie tak, aby sa zabezpečila veková štruktúra populácie, čo povedie k správnej reprodukcii, znižovaniu početnosti a tým aj škôd. V revíroch, kde sa pravidelne lovia kvalitné jedince vytvoriť génové základne s osobitným obhospodarovaním.

O

SPPK Všeobecná pripomienka k materiáluV celom materiáli chýbajú konkrétne kontrolné a sankčné mechanizmy. Je potrebné vyhodnotiť ako bolo v jednotlivých okresoch postihované neplnenie plánov lovu a chovu a nedodržiavanie NKS. Odôvodnenie: Stav sa nezlepší, ak sa situácia nezmení, aj pokiaľ ide o kontrolu plnenia plánov lovu a chovu prípadne sankcionovania.

Z

SPPK K doložke vybraných vplyvovV doložke vplyvov je potrebné uviesť v bode 9. negatívne sociálne vplyvy navrhovaného materiálu. Odôvodnenie: Predkladaný materiál v takomto stave neponúka žiadne riešenia uvedenej kritickej situácie. V najviac dotknutých oblastiach sú škody spôsobené poľovnou zverou v súčasnosti jednoznačne hlavnou príčinou ukončovania skutočného hospodárenia na pôde, čo samozrejme následne vedie k znižovaniu stavu zamestnancov.

Z

SPPK K doložke vybraných vplyvovV doložke vplyvov je potrebné vyznačiť v bode 9. negatívne vplyvy navrhovaného materiálu na podnikateľské subjekty aj na MSP. Odôvodnenie: Mnohé navrhované

Z

koncepčné zámery týkajúce sa poľnohospodárov, budú mať negatívne vplyvy na poľnohospodársku podnikateľskú činnosť. Zavádzanie navrhovaných opatrení v koncepcii môže mať vplyv aj na nesplnenie podmienok pre poskytnutie priamych platieb v zmysle nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z. a právnych predpisov EÚ. Materiál v takomto stave, na také dlhé obdobie, bez možnosti uplatniť si a reálne vymôcť náhradu škôd spôsobenú raticovou zverov v poľnohospodárskej prvovýrobe má a bude mať veľmi negatívny ekonomický dopad hlavne v okresoch s najväčšími škodami.

SPPK K prílohe č. 4 Optimálna druhová štruktúra zveri (cieľový normovaný kmeňový stav) na Slovensku podľa jednotlivých poľovných oblastíV poľovnej oblasti S IX. Tuhár sú JKS raticovej zveri značne podhodnotené (najviac danielia zver) aj keď aj prezentované stavy sú značne (niekoľkonásobne) vyššie ako NKS. Táto poľovná oblasť by mohla slúžiť ako pilotný projekt (tak ako to už bolo navrhované), kde by boli skutočné stavy zrátané v celej oblasti za použitia najmodernejších metód a za účasti zástupcov poľovníkov, poľnohospodárov, ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ministerstva životného prostredia a štátnej správy. V tejto oblasti (srnčia poľovná oblasť) znížiť NKS o 50% pri jelenej, danielej, muflonej a diviačej zveri. Prezentované JKS v tejto oblasti sú podhodnotené a skutočné stavy raticovej zveri sú vyššie.

O

SPPK K bodu 2.6.1 v časti koncepčné zámery na str. 13Vetu: „Schválený plán chovu a lovu netrofejovej raticovej zveri považovať za minimálny a umožniť jeho prekročenie max. o 10.........“ navrhujeme preformulovať nasledovne: „Schválený plán chovu a lovu netrofejovej raticovej zveri považovať za minimálny a umožniť jeho prekročenie max. o 30 % .....“. Odôvodnenie: V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že uvedená požiadavka nie je v žiadnom prípade prehnaná a že v krajinách západnej Európy je umožnené likvidovať premnoženú

Z

zver nie len poľovníkom, ale aj poľnohospodárom, a to všetkými dostupnými spôsobmi (napr. povolenie na likvidáciu diviačej zveri v Toskánsku aj poľnohospodárom).

SPPK Všeobecná pripomienka k návrhuZ koncepcie navrhujeme vypustiť koncepčné zámery obmedzujúce poľnohospodárov, ako napríklad všetky obmedzenia uvedené v bode 2.8. Odôvodnenie: Navrhované zámery považujeme za pomerne veľký a neprimeraný zásah do obhospodarovania poľnohospodárskych pozemkov a poľnohospodárskej podnikateľskej činnosti bez primeranej kompenzácie.Podmienky obhospodarovania poľnohospodárskych pozemkov upravuje komplexne platná právna úprava SR a EÚ. V mnohých prípadoch nie je možné uvedené opatrenia realizovať nakoľko významným spôsobom zasahujú do ekonomiky hospodárenia. V súčasnosti ustanovené podmienky diverzifikácie považujeme za dostatočné.

Z

SPPK K bodu 2.9 koncepcieZver spôsobuje škody v rastlinnej výrobe prevažne v nočných hodinách, a preto navrhujeme návrh doplniť koncepčný zámer v znení „Po obhliadke škôd štátnym orgánom, kde škody na porastoch spôsobené diviačou zverou prevyšujú 5%, je možné loviť raticovú zver - diviaky v týchto lokalitách aj v nočných hodinách mimo splnu pomocou zodpovedajúcej techniky a za prísnych podmienok bezpečnosti takéhoto lovu.“ Odôvodnenie: V texte pripomienky.

Z

SPPK K bodu 2.4.1 Koncepčné zámeryŽiadame upraviť koncepčný zámer: „Za týmto účelom je vhodné vykonať celoštátny audit súčasných hraníc poľovných revírov. Je potrebné právne záväzne upraviť postup, ako sa vysporiadať s existenciou poľovných revírov, ktoré už nespĺňajú podmienky platné v čase ich uznania. Je potrebné právne umožniť zmenu hranice poľovného revíru z dôvodu straty súvislosti poľovných pozemkov.“

O

Odôvodnenie: Ak chceme dosiahnuť skutočne pozitívnu zmenu, je potrebné dať do zákona ustanovenie, že skončením užívania poľovného revíru končí aj rozhodnutie o jeho schválení a následne by sa napríklad 60 dní pred uplynutím doby nájmu rozhodlo o schválení poľovného revíru (v novej výmere po odpočítaní nepoľovných plôch z hľadiska zmeny situácie a tiež zmeny vlastníckych pomerov) odstránili problémy zhromaždení, ktoré nevedia koľko je vlastne výmera a z toho plynúca nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov.

ÚGKKSR návrhu uznesenia vlády SRNavrhujeme doplniť text v uznesení vlády Slovenskej republiky, ktoré je v predloženej verzii prázdne, t. j. bez textu.

O

ÚNMSSR celému materiálubez pripomienok

O

ÚPPVII Návrhu uznesenie vládyŽiadame predkladateľa o vypracovanie návrhu uznesenia vlády v súlade s bodom 5.1 Metodického pokynu na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR.

O

ÚPVSR celému materiáluBez pripomienok.

O

ÚVO celému materiáluBez pripomienok.

O

ÚVSR K Doložke vybraných vplyvovV bode 6 Doložky vybraných vplyvov je uvedené, že sa nepredpokladá zmena alebo doplnenie vykonávacích predpisov. Pritom v bode 10 tejto doložky je uvedené, že Realizáciou materiálu bude novelizovaný zákon č. 274/2009 Z. z. o

O

poľovníctve, vyhláška MP SR č. 344/2009 Z. z. ,ktorou sa vykonáva zákona o poľovníctve. Okrem toho v kapitole 2.5 vlastného materiálu je uvedená potreba novelizácie zákona č. 111/1990 Zb. a zákona č. 330/1991 Zb. Z kontextu v bode 2.5 vyplýva aj potreba doplnenia zákona č. 140/2014 Z .z.

ÚVSR K materiálu:V časti 3. Strategické ciele poľovníctva v Opatrení č. 3.4.3. navrhujeme doplniť pred poslednú vetu : „Pri poľovných revíroch s prevahou poľovných pozemkov vo vlastníctve neštátnych vlastníkov sa správcovia poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu priklonia k vôli väčšiny neštátnych vlastníkov.“.... Odôvodnenie: V opatreniach je nevyhnutné jasne definovať aj postup zástupcov organizácií spravujúcich majetok vo vlastníctve štátu pri uzatváraní nájomných zmlúv v poľovných revíroch, kde štát nie je väčšinovým vlastníkom pozemkov. Súčasná negatívna prax, keď nájomné zmluvy na revíry nadobúdajú hlavne solventní jedinci, bola jasne popísaná v kapitole 2.5. Navrhnuté koncepčné zámery vychádzajú z predpokladu, že ten, kto je zároveň aj vlastníkom pozemku a na danom území žije a má k nemu vzťah, lepšie a zodpovednejšie bude pristupovať k poľovníckemu plánovaniu a plneniu plánov lovu, čo je nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie jedného zo strategických cieľov, ktorým je výrazné zníženie početných stavov raticovej zveri. Zachovanie neanonymnej spoločenskej a občianskej kontroly na vidieku je dôležitým predpokladom udržateľného obhospodarovania prírodných zdrojov. Niektorí záujemcovia majú snahu získavať do užívania viac revírov v rôznych regiónoch Slovenska, neakceptujú žiadne práva a právom chránené záujmy minoritných vlastníkov pozemkov – poľovníkov. Prioritou subjektu, ktorý ponúkol neadekvátne vysokú výšku náhrady za užívanie poľovného revíru, spravidla nie je zabezpečenie riadneho poľovníckeho hospodárenia. Z dôvodu výšky dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru je často krát vyradených veľa dlhodobých užívateľov, ktorí desaťročia obhospodarovali revír hlavne na základe

O

úprimného vzťahu k poľovníctvu. Prideľovanie revírov len na základe najvyššej cenovej ponuky sa odkláňa od princípov tradičného slovenského poľovníctva a vydražené ceny často krát niekoľkonásobne prekračujú potenciálny ekonomický výnos z obhospodarovania poľovného revíru. Pri prenajímaní poľovných revírov však nie je vhodné zohľadňovať sociálne postavenie záujemcov o poľovný revír, ale ich doterajšie dlhodobé systematické správanie v záujme trvalo udržateľnom využívaní poľovných revírov. Záujem o užívanie poľovných revírov musí byť regulovaný smerom, ktorý povedie k trvalo udržateľnému poľovníctvu, rozvoju ochrany a chovu zveri ako súčasti prírodného bohatstva štátu a obnoviteľného prírodného zdroja.

ÚVSR K materiáluV kapitole 2.5, časť Koncepčné zámery, v druhom odseku doplniť na úvod vetu: „V súvislosti s ustanoveniami zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ je potrebné, .... Odôvodnenie: Jasne uviesť dôvod, z ktorého vyplýva potreba diskusie k danej problematike.

O

ÚVSR K vlastnému materiáluV Koncepčných zámeroch ku každej kapitole nahradiť neurčité slovné spojenia ako „je žiaduce“, „je vhodné“, „malo by sa“ inými konkrétnejšími slovami, z ktorých bude jasné, čo je len názor autorov a čo naozaj koncepčným zámerom.

O

ÚVSR K návrhu uzneseniaV sprievodnej dokumentácii materiálu je prázdny Návrh uznesenia vlády Slovenskej republiky, a teda nie je uvedené presné znenie rozhodnutia vlády, najmä komu a aké úlohy ukladá alebo odporúča, termíny ich splnenia, prípadne termíny vyhodnotenia plnenia, kto uznesenie vykoná a komu sa dáva na vedomie, čo je v rozpore s bodom 2.2.2. a 5.1 Metodického pokynu na prípravu a predkladanie

O

materiálov na rokovanie vlády SR v platnom znení. Odporúčame vypracovať Návrh uznesenia vlády Slovenskej republiky s presným znením rozhodnutia vlády, najmä komu a aké úlohy ukladá alebo odporúča, kto uznesenie vykoná a komu sa dáva na vedomie. Odôvodnenie: Návrh uznesenia vlády podľa bodu 2. Metodického pokynu na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR (ďalej len „Metodický pokyn“) je povinnou časťou legislatívneho a nelegislatívneho materiálu a je uvedený aj na obale predkladaného materiálu (v sprievodnej dokumentácii). Nepredloženie uznesenia vlády, resp. predloženie návrhu uznesenia vlády, ktoré neobsahuje predpísané náležitosti je v rozpore s bodom 2.1.,2.2.2. a 5.1 Metodického pokynu.

Verejnosť Vlastný materiál (2.6.2 Malá zver + Opatrenie 3.2.3)V predkladanej Koncepcii, v jej druhej časti „Zhodnotenie doterajšieho stavu a koncepčné zámery“ v bode 2.6.2 "Malá zver" sa uvádza nevyhnutnosť eliminovať predátorov malej zveri v poľovných revíroch, čo je nakoniec premietnuté v strategickom cieli 3.2, Opatrení 3.2.3 „zintenzívniť lov predátorov malej zveri v poľovných oblastiach s chovom malej zveri“, za čo majú byť zodpovední SPK a užívatelia poľovných revírov, s termínom splnenia „ihneď“. OCHRANA DRAVCOV NA SLOVENSKU (Raptor Protection of Slovakia), občianske združenie, so sídlom Kuklovská 5, 841 04 Bratislava 4, IČO: 31 797 717 (ďalej len "RPS"): Takto navrhovaná eliminácia živočíchov, medzi ktoré sa radia aj chránené živočíchy, užívateľmi poľovných revírov podľa vlastného uváženia, je neprípustná. Žiadame uvedené Opatrenie 3.2.3 (ako aj súvisiace koncepčné zámery) vypustiť. Odôvodnenie: Pojem „predátor“ Zákon o poľovníctve nedefinuje. Podľa Slovníka cudzích slov1 je predátorom živočích živiaci sa dravým spôsobom (lovom a zabíjaním koristi), dravec, epizit. V Koncepcii uvedená požiadavka „nekontrolovateľnej eliminácie predátorov“ a jej opodstatnenosť, nie je zo strany predkladateľa podložená žiadnymi štúdiami, či inými relevantnými podkladmi

O

obsahujúcimi informácie o tom, akou mierou sa na nízkom stave malej zveri majú podieľať „predátori“, resp. aký je vplyv predátorov na stavy malej zveri, keďže v samotnom texte o zhodnotení stavu malej zveri sa ako hlavná príčina poklesu stavov malej zveri uvádza „intenzifikácia rastlinnej výroby“. Z účelu zákona číslo 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane prírody a krajiny“) nie je možné žiadnym spôsobom ani výkladom dospieť k záveru, že rešpektovanie potreby ochrany prírody a krajiny (v súlade s § 2 odsek 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny) by mohlo zhŕňať „elimináciu predátorov (niekoľkých druhov voľne žijúcej zveri, ktorá sa živí dravým spôsobom), aby bol dosiahnutý cieľ „zvýšenie početnosti stavov malej zveri a zlepšenie jej životného prostredia“, teda iných druhov voľne žijúcej zveri, keďže naviac, mnohé druhy živočíchov, zo zoologického hľadiska radené medzi „predátorov“ sú podľa § 33 Zákona o ochrane prírody a krajiny a v súlade s § 5 ods. 2 a prílohou č. 6 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), chránenými živočíchmi. Okrem toho, navrhovaná „neregulovaná“ eliminácia niektorých druhov voľne žijúcich živočíchov sa javí v rozpore s mnohými ďalšími dokumentmi súvisiacimi s ochranou voľne žijúceho vtáctva (smernica Rady 79/409/EHS o ochrane voľne žijúceho vtáctva (známa aj ako „smernica o vtáctve“) ako aj s ochranou biologickej diverzity (smernica Rady č. 92/43/EHS3 o ochrane prírodných biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín biologickej diverzity (Dohovor o biologickej ochrane), Národná stratégia ochrany biodiverzity na Slovensku a Národná stratégia ochrany biodiverzity do roku 2020, schválená Uznesením vlády SR č. 12/2014 zo dňa 08.01.2014 a pod.). V súlade s vyššie uvedeným máme za to, že ak je predmetom akéhokoľvek dokumentu „ochrana prírody a krajiny“, čo Koncepcia prezentuje ako jeden z jej hlavných účelov a cieľov2, je nevyhnutné všetky navrhované opatrenia týkajúce sa zásahov do prírody, o to viac, ak

navrhovaná likvidácia môže zahŕňať zákonom chránených živočíchov, bezpodmienečne riešiť s rezortom životného prostredia (ochranou prírody). Poznámky: 1 Slovník cudzích slov (akademický). 2., doplnené a prepracované vyd. Spracoval kolektív autorov pod vedením V. Petráčkovej a J. Krausa. Preklad Ľ. Balážová, J. Bosák, J. Genzor, I. Ripka, J. Skladaná. Ed. Ľ. Balážová – J. Bosák. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1054 s. ISBN 80-10-00381-6 2 Vlastný materiál: časť 1, Cieľ a účel Koncepcie: „Cieľom koncepcie je komplexne riešiť postavenie poľovníctva a zveri ako súčasti prírodných ekosystémov v rámci tvorby a ochrany životného prostredia, zabezpečiť trvalo udržateľné obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri, ochranu a zachovanie jej genofondu a zachovanie biodiverzity, v súlade so záujmami ochrany prírody a krajiny, pri rešpektovaní potreby ochrany poľnohospodárskej a lesnej výroby pred škodami spôsobenými zverou a pri zabezpečení ochrany zdravia a bezpečnosti občanov Slovenskej republiky.“

Verejnosť Vlastný materiál (2.6.5 Ostatné druhy)V predkladanej Koncepcii, v jej druhej časti „Zhodnotenie doterajšieho stavu a koncepčné zámery“ v bode 2.6.5 "Ostatné druhy" sa uvádza potreba zintenzívnenia lovu kunovitých, krkavcovitých a líšok. OCHRANA DRAVCOV NA SLOVENSKU (Raptor Protection of Slovakia), občianske združenie, so sídlom Kuklovská 5, 841 04 Bratislava 4, IČO: 31 797 717 (ďalej len "RPS"): Žiadame zrušiť dobu lovu krkavcovitých druhov vtákov, nezvyšovať intenzitu lovu kunovitých druhov živočíchov a líšok a zviesť celoročnú ochranu pre všetky druhy krkavcovitých vtákov. Odôvodnenie: Ako vyplýva z výsledkov najnovších vedeckých výskumov, ak má Koncepcia prispievať k princípom ochrany prírody, ako deklaruje, je potrebné lovu krkavcovitých vtákov zamedziť a nie zvyšovať intenzitu ich lovu. Krkavcovité druhy vtákov predstavujú dôležitú súčasť ekosystému a prirodzeného potravného reťazca. Signifikantný negatívny vplyv na

O

populácie druhov poľovnej zveri nebol vedecky preukázaný. Krkavcovité druhy vtákov majú veľký význam pri vytváraní hniezdnych príležitostí pre rôzne iné druhy vtákov, okrem iného vzácneho sokola červenonohého. Hniezda krkavcovitých druhov využívajú tiež napríklad sokol myšiar či myšiarka ušatá. Krkavcovité vtáky sú tak významným prvkom zvyšovania a stabilizácie druhovej rozmanitosti krajiny, čo by malo byť jedným z cieľov Koncepcie, v rámci trvalo udržateľných prístupov. Uvedené výsledky sú podložené aj našim monitoringom a boli akceptované aj orgánmi štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny - rozhodnutiami (upozorneniami) vydanými príslušnými Okresnými úradmi, odbormi starostlivosti o životné prostredie, v pôsobnosti ktorých sa nachádzajú chránené vtáčie územia Úľanská mokraď (okresy: Trnava, Senec, Galanta), Ostrovné lúky (okres Komárno), Lehnice (okres Dunajská Streda), Sysľovské polia (okres Bratislava V) a Dolné Považie (okresy Nové Zámky a Komárno), sa zakazuje lov, odstrel, odchyt krkavcovitých druhov vtákov vo vybraných častiach vyššie uvedených chránených vtáčích území, za účelom ochrany sokola červenonohého (Falco vespertinus) 1. Dôvodom ich vydania bola nevyhnutnosť dôslednej ochrany (naliehavý všeobecný záujem) sokola červenonohého (Falco vespertinus) vo vybraných častiach vyššie uvedených chránených vtáčích území, keďže uvedené činnosti (lov, odstrel, odchyt krkavcovitých druhov vtákov) priamo ohrozujú chránené druhy živočíchov, ich biotopy, rušia sokola červenonohého (Falco vespertinus) a iné druhy vtákov počas ich hniezdneho aj mimohniezdneho obdobia a znižujú ich hniezdnu ponuku. Práve v dôsledku znižovania početnosti „staviteľov“ hniezd, ktorými sú hlavne havran poľný (Corvus frugilegus), straka čiernozobá (Pica pica) a vrana túlavá (Corvus cornix), dochádza k znižovaniu populácie sokola červenonohého (Falco vespertinus), nakoľko tento druh, podobne, ako aj iné druhy sokolov (sokol sťahovavý (Falco peregrinus), sokol lastovičiar (Falco subbuteo), sokol myšiar (Falco tinnunculus) a pod.), či sovy (myšiarka ušatá (Asio otus), si nestavia hniezda sám, ale na hniezdenie využíva opustené hniezda uvedených

druhov krkavcovitých druhov vtákov. Je teda odkázaný buď na prirodzené hniezda iných druhov vtákov alebo na pomoc človeka. Okrem inštalácie búdok a umelých hniezdnych podložiek je nevyhnutným opatrením na zvýšenie jeho početnosti práve podpora tvorby prirodzených hniezd. Navrhovaný koncepčný zámer je v rozpore s programom záchrany kriticky ohrozeného sokola červenonohého (Falco vespertinus) , v ktorom je navrhovaný celoročný celoplošný, teda aj mimo CHVÚ, zákaz lovu, odstrelu a odchytu krkavcovitých druhov vtákov, práve z dôvodu druhovej ochrany kriticky ohrozeného sokola červenonohého (Falco vespertinus). Poznámky: 1 Rozhodnutie OÚ Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, č. OU-TT-OSZP3-2016/003235/ŠSOPaK/Bo zo dňa 14.03.2016 Upozornenie na obmedzenie doby lovu krkavcovitých druhov vtákov v CHVÚ Sysľovské polia, v k.ú. Rusovce a Čunovo, vydané OÚ Bratislava, odborom starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, č. OU-BA_OSZP3-2015/71463-3/POS zo dňa 24.09.2015 Rozhodnutie OÚ Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie, č. OU-DS-OSZP-2016/001210-010 zo dňa 14.09.2016 Rozhodnutie OÚ Komárno, odboru starostlivosti o životné prostredie, č. OU-KN-OSZP-2016/007865, 2017/000339 zo dňa 11.01.2017 Rozhodnutie OÚ Nové Zámky, odboru starostlivosti o životné prostredie, č. OU-NZ-OSZP-2015/013152-14-Ko; č. OU-NZ-OSZP-2016/000115-14-Ko zo dňa 21.01.2016

NBÚSR Odoslané bez pripomienok

ÚJDSR Odoslané bez pripomienok

ŠÚSR Odoslané bez pripomienok

MZSR Odoslané bez pripomienok

Vysvetlivky k použitým skratkám v tabuľke:O – obyčajnáZ – zásadná