VISIONS

01 2008CENA: 59 SkWWW.VISIONS.SK

ISSN 1337-0014

ČERNOBYĽSKÁVÝSTRAHA ZABRALA

ZMENÍ SLOVENSKÁVEDA SVET?

FABRIKA BUDÚCNOSTI

ľ u d i a t e c h n o l ó g i e i n o v á c i e

Záruka kvality, pružnosti a spoľahlivosti v oblasti dodávok a montáží elektrickýchzariadení a stavieb nn, vn, vvnFirma LiV ELEKTRA, akciová spoločnosť, pôsobína slovenskom trhu od roku 1990. Spočiatku bola zameraná na poskytovanie služieb pre energetiku a to vykonávaním opráv a elektro-montážnych prác v priestoroch zákazníkov.Rozširovaním predmetu podnikania, sprevá -dzaného rastom výkonov i počtu zamestnan-cov sa v roku 1992 pretransformovala naspoločnosť s ručením obmedzeným a v roku1999 na akciovú spoločnosť. Dnes patrí medzivýznamné firmy pôsobiace v oblasti výstavby,rekonštrukcií a opráv veľkých energetickýchstavieb. Združuje odborníkov a certifikovanýchšpecialistov, ktorí majú dlhoročné bohatéskúsenosti s realizáciou zákaziek na kľúč.

Cieľom spoločnosti LiV ELEKTRA, a.s. je naďalejbudovať stabilnú, vyrovnanú a dlhodobúspoluprácu so zákazníkmi a poskytovať kvalitnéa komplexné služby.

Už 17 rokov sa nám darí spĺňať požiadavkynašich zákazníkov a sme tu pre nich akospoľahlivý partner.

Našim zákazníkom ponúkame najmä:

• výstavbu, rekonštrukcie, modernizácie, opravya údržbu elektrických zariadení elektrární,rozvodní, transformovní bez obmedzenianapätia a priemyselných inštalácií

• kompletné kabeláže nn až vvn

• elektromontážne práce všetkého druhu

• stavebnú činnosť

• vykonávanie revízií elektrických zariadení bezobmedzenia napätia, vrátane bleskozvodov

• výrobu rozvádzačov dodávateľským spôsobom

• inžiniersku činnosť v oblasti elektroenergetiky

• projekčnú činnosť na celý rozsah dodávokbez obmedzenia napätia

• špeciálne služby pre elektroenergetiku ako je poradenstvo, meranie parametrov elektrických vedení, meranie, nastavovanie a opravy elektrických ochrán, výpočet parametrov pre nastavenie elektrickýchochrán, revízie a následné opravy elektrických zariadení

• vývoj a výrobu elektronických zariadení pre elektroenergetiku podľa požiadaviekodberateľa

• vykonávanie školení a skúšok z odbornejspôsobilosti elektrotechnikov v zmysle vyhlášky č. 718/2002 Z. z.

• servis meracej techniky firmy SEBA KMT

• servis a montáž vypínačov SF6 firmy ABB

• zastúpenie firmy ICE– CEE (Francúzsko),výrobcu ochrán elektrických vedení a strojov vn

• zastúpenie firmy ARTECHE (Španielsko),výrobcu meracích transformátorov vn a vvn

• výhradné zastúpenie pre Slovenskú repub-liku talianskej firmy ISA, výrobcu špecializo-vaných prístrojov pre kontrolu a údržbu v elektroenergetike ako sú testery ochrán,prístrojových transformátorov prúdu a napätia, batérií, zvodičov prepätia

• zabezpečenie dodávok severoírskej firmyHATHAWAY, výrobcu špecializovanýchprístrojov pre energetiku, ako sú testery vypínačov, lokátory porúch, poruchová signalizácia, podstanice riadiacich systémov

• vykonávanie montáží, údržby a servisu elektronickej požiarnej signalizácie

• poskytovanie technických služieb naochranu majetku a osôb, projektovanie,montáž, údržba, opravy, revízie zabezpe-čovacích systémov slúžiacich na ochranu majetku a osôb pred neoprávnenýmizásahmi, vrátane zabezpečovacích systémova zariadení umožňujúcich sledovanie po-hybu a prejavu osôb v objekte a jeho okolí.

LiV ELEKTRA, a.s.Priemyselná 10, 821 09 Bratislava

tel.: 02/57 28 63 11 fax: 02/57 28 63 50

livelektra@livelektra.skwww.livelektra.sk

E D I T O R I Á L

Vážení čitatelia, milí priatelia,

mnohí z nás si priemyselnú výrobu spájajú s dymiacimi komínmi, znečistenými riekami, pracov ný miúrazmi a najmä monotónnou prácou pri bežiacom páse, ako nám ju predviedol Charlie Chaplin v legendárnom filme Moderná doba. Aj moderná doba sa však mení a strieda ju doba ešte modernej šia.Aj na Slovensku dnes môžno nájsť fabriky, ktoré vyvracajú zažité predstavy o ťažkej priemyselnejvýrobe, akú v minulosti reprezentovali najmä strojárenske, hutnícke či chemické fabriky.

Napríklad v halách svetových automobiliek vládne priam laboratórna čistota a poriadok, nepočuťhluk sústruhov, necítiť zápach opracúvaného kovu, všade je dostatok svetla, pracovníci majú k dispozícii prístup na internet. Príjemné pracovné prostredie je však len jeden rozmer vedeckéhopokroku. Druhým je bezpochyby samotná technológia, schopnosť vyrábať donedávna ešte nevyro bi teľ névýrobky. Vysústružiť kľukový hriadeľ do motora s presnosťou na tisícinu milimetra, takže ani prirýchlosti sedemtisíc otáčok za minútu nezbadáte, že sa točí, bolo v ére pragoviek niečím nepredsta -viteľným. Dnes je to realita.

V konkurenčnom prostredí však už zďaleka nehrá rolu len schopnosť vyrobiť, ale aj to, ako rýchlo.Pred sto rokmi sa na aute pracovalo niekoľko týždňov alebo mesiacov, dnes na to automobilkámstačí jediná minúta. No čas, ktorý ubehne medzi vymyslením produktu a jeho uvedením do výroby,je pre výrobcov stále najväčšou komplikáciou. O pár rokov však môže byť aj tento problém minulosťou.Aj tie najkomplexnejšie produkty a výrobné procesy sa budú konštruovať a testovať vo virtuálnomsvete, v počítači.

Fabriky budúcnosti sú výbornou šancou pre slovenskú vedu. Práve výskum materiálov je sféra,kde majú tímy Slovenskej akadémie vied vysokú reputáciu. Dnes začínajú koordinovať svoju činnosťpod hlavičkou Technologického inštitútu. Ak by sa to podarilo, mohli by vytvoriť zaujímavé európskecentrum excelentnosti v materiálovom výskume. Práve článok o tomto inštitúte otvára v našomčasopise nový seriál, ktorý pripravujeme so Slovenskou organizáciou pre výskumné a vývojovéaktivity (SOVVA) za partnerskej asistencie SAV. Chceme v ňom ponúknuť odpovede na čo najviacotázok o slovenskej vede. Aj na tú, či sa slovenskí vedci naozaj nestratia vo svete. Príklad Európskeholaboratória pre jadrovú fyziku (CERN) svedčí o tom, že sa vieme plnohodnotne podieľať na unikát nomdiele. Spolu s desiatimi tisíckami vedcov z celého sveta sa tu neveľká enkláva slovenských fyzikovzapojila do najväčšieho experimentu v histórii atómovej fyziky, aby sa priblížili ku kolíske, kde savyvíjal mladučký vesmír.

Naše deti sa zrejme budú na súčasné moderné fabriky pozerať tak, ako sa my dnes pozerámena grotesku s Chaplinom. Ak vás zaujíma, ako bude vyzerať fabrika budúcnosti a ako môže slovenskáveda ovplyvniť jej podobu, čítate ten správny časopis.

Vladimír Slezáktechnický riaditeľ Siemens s.r.o.

4 5 VISIONS 04 2007

O B S A H

Editoriál . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3

Fotofascinácia . . . . . . . . . . . . . . 6

Novinky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8

Interview: Christian Rupp . . . . . 12Rakúska vláda prišla za občanom

Technológie . . . . . . . . . . . . . . . 16Pri kolíske vesmíru

Veda Made in Slovakia. . . . . . . . 20Zmení slovenská veda svet?

Téma čísla . . . . . . . . . . . . . . . . 24Fabrika budúcnosti

Všetko sa najprv vyrobí v počítači

Najlepšia továreň v Európe

Brucho čínskeho draka

Vlaky z bitov a bajtov

Fabrika, kde vládnu roboty

16

60

VISIONSMagazín spoločnosti Siemens na Slovensku

Vydáva: Siemens s.r.o.Stromová 9, 837 96 BratislavaRočník 3 / číslo 1Vychádza štvrťročne

Šéfredaktor: Ľubomír Jurina

Redakčná rada: Tomáš Kráľ,Martin Noskovič, Peter Briatka,externí spolupracovníci

Informácie o možnostiach inzercie a predplatnomzískate na telefónnom čísle: 02 / 59 68 21 64 alebo na e-mailovej adrese: visions.sk@siemens.com.

Grafická úprava a layout: Linwe, s.r.o.Tlač: DiPrint, s.r.o.

Reg. Číslo MK SR: 3479 / 2005,ISSN 1337 – 0014Kopírovanie alebo rozširovaniemagazínu, prípadne jeho častí,výhradne s povolením vydavateľa.

Neoznačené texty a fotografie:Siemens, archív redakcieFotografia na titulnej strane: Isifa

11

VISIONS

Ako vzniká . . . . . . . . . . . . . . . . 33Mravenisko pod drobnohľadom

Zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36Medicína s visačkou e-Health

Architektúra . . . . . . . . . . . . . . . 38Želanie zdvihnuté do mrakov

V Prade už nie je tesno

Štýl . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44Holenie s vedou

História . . . . . . . . . . . . . . . . . . 46Černobyľská výstraha zabrala

A. Djatlov: Tvrdý muž tvrdého režimu

V. Legasov: Smutný hrdina prvých dní

Upratovanie potrvá do roku 2112

My visions: Marek Fabrika . . . . 50Les, ktorý vyrastie za niekoľko sekúnd

01 2008

20 24 54

58

Auto moto . . . . . . . . . . . . . . . . 53Buď LED!

Humanoidy vykročili z automobiliek

Šport . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56Vtáčie hniezdo chce ohúriť svet

Art visions . . . . . . . . . . . . . . . . 58Miláčik, stretneme sa v digi-kine

Digitálne hračky . . . . . . . . . . . . 60

Vo firme. . . . . . . . . . . . . . . . . . 62

44

6 7 VISIONS 01 2008

F O T O F A S C I N Á C I A

Keramika pre rekordnú turbínu Siemens pripravuje v elektrárni v bavorskom Irschingu testy najväčšej plynovej turbíny na svete.Výkonom 340 megawattov by bola schopná pokryť spotrebu elektriny obyvateľov mesta s veľ kos -ťou Hamburgu. Rekordnú silu dosahuje vďaka najnovším technológiám, napríklad unikátnejkeramickej ochrannej vrstve, odolnej voči teplote 1 400 stupňov Celzia. „Zlepšuje mechanickévlastnosti kovových častí a zabezpečí ich životnosť 25-tisíc hodín, čo je šesťkrát dlhšie, ako byvydržali nechránené v prúde horiaceho plynu,“ vysvetľuje Werner Stamm, dlhoročný vývojový pra -covník Siemens Corporate Technology. Vysoký výkon zaručuje turbíne aj rekordnú účinnosť60 percent. Ročne sa tak v porovnaní s doteraz najefektívnejšími systémami znížia emisie oxiduuhličitého o 40-tisíc ton. Keramická vrstva sa na lopatky turbíny lepí špeciálnou tenkou vrstvoutmelu. Zmes sa skladá z kobaltu, niklu, chrómu, hliníka, ytria a rénia. Na kov sa nanáša vo vákuutechnológiou striekania plazmy. Nie je na svete veľa pracovísk, ktoré ju zvládnu. Jedným z nichje berlínska spoločnosť Turbine Airfoil Coating and Repair, spoločný podnik Siemensu a Chromalloy.

8 9 VISIONS 01 2008

N O V I N K Y

Ultima Tower poskytne obydlie pre milión ľudíArchitekt a priemyselný dizajnér Eugene Tsui navrhol ekologické obydlie budúcnosti, ktoré nazval Ultima Tower. Ide o 3,2 kilometra vysoký „činžiak“,pripomínajúci nedávno predstavenú vežu X-Seed či moskovský projekt Crystal Island. Vulkanoidná veža Ultima Tower je akési ekologické mesto,napísal server Inhabitat. Jeho konštrukcia sa inšpiruje v prírode, konkrétne stromami a ďalšími biologickými systémami, pričom má slúžiť mestámbudúcnosti, v ktorých ľudia budú spotrebovávať čím ďalej, tým viac energie. Ultima Tower, ktorá sa podobá termitiskám, najvyšším prírodnýmstav bám na svete, by mala byť schopná odolávať radu prírodných kata strof. Viac než dvojkilometro vý priemer základne stúpa do výšky vyše trochkilometrov. Veža, ktorej výstavba by mala stáť okolo 150 miliárd dolárov, by mala pojať až milión ľudí. Z veľkej časti by pritom mala byť sebestačná.Využívala by solárne panely a ve ter né turbíny na generovanie elektriny, rovnako ako vodíkové palivové články. Na vnútorné osvetlenie by sa využívalo denné svetlo a na ven ti lá ciu vzduchu zasa prirodzené prúdenie. Distribúcia vody by fungovala na podobnom princípe, aký využívajústromy. Vnútri budovy by sa ľudia prepravovali na vozidlách na propán, vodík či elektromobilmi.

� Želanie zdvihnuté do mrakov, s. 38

Výška 3,2 kilometraUltima TowerAutor Eugene Tsui

600 metrovEye in the Sky TowerOakland, USA Rok dokončenia: 2010Autor Eugene Tsui

590 až 800 metrovBurdž DubajDubaj, SEA Rok dokončenia: 2008Autor Skidmore, Owingsand Merrill

541 metrovFreedom TowerNew York, USARok dokončenia: 2009Autor Daniel Libeskind

509 metrovTaipei 101Taipei, TaiwanRok dokončenia: 2004Autor C. Y. Lee & Partners

492 metrovShanghai World Finance CenterŠanghaj, ČínaRok dokončenia: 2007Autor Kohn Pedersen Fox

452 metrovPetronas TowersKuala Lumpur, Rok dokončenia: 1998Autor César Pelli

416 metrovTwo International Finance CenterHongkong, ČínaRok dokončenia: 2003Autor César Pelli

449 metrovEmpire State BuildingNew York, USARok dokončenia: 1931Autor Shreve, Lamb and Harmon

527 metrovSears TowerChicago, USARok dokončenia: 1974Autor Skidmore, Owings and Merrill

420 metrovJim Mao TowerŠanghaj, ČínaRok dokončenia: 1999Autor Skidmore, Owings and Merrill

526 metrovWorld Trade CenterNew York, USARok dokončenia: 1972 – 1973Autor Minoru Yamasaki

12

118

9

10

5

6

7

2

2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

1

1

3

4

Zóna nízkych emisií v LondýneAby dlhodobo zlepšila kvalitu ovzdušia v Londýne, zaviedla dopravná spo-ločnosť Transport for London (TFL) v meste Zónu nízkych emisií. Od februáramajú povolenie prechádzať zónou len nákladné autá, taxíky a autobusy, ktoréspĺňajú špecifické emisné štandardy. Na zabezpečenie efektívnej kontrolypoverila TFL spoločnosť Siemens, aby nainštalovala digitálne kamery na 75miestach, ktoré automaticky rozpoznávajú evidenčné čísla vozidiel. Kamerypritom denne zaznamenajú do štyroch miliónov značiek. Riešenie vychádzaz rovnakého konceptu, aký Siemens použil vlani, keď sa Londýn rozhodolrozšíriť systém platieb, aby znížil dopravné preťaženie v meste. Nízke pre -vádzkové náklady kamerového systému zároveň umožňujú mestu investovaťviac prostriedkov do verejnej dopravy.

Výskum múmií high-tech skenovaním Švajčiarski lekári PhD. Frank Rühli a Hendrik von Waldburg pripravujúmúmiu z Peru na troj dimenzionálne vyšetrenie v tomografe. NovýSiemens zobrazovací systém prvýkrát umožňu je získať precízne obrázky magnetickej rezonan cie aj suchého tkaniva. Výskumníci takmajú možnosť nazrieť dovnútra takmer tisíc rokov starej múmie beztoho, aby poškodili tento ar cheo logický poklad. Múmia je v čupiacejpolo he, pretože peruánska tradícia kázala pochovávať mŕtvych v sede.Analyzovať sa budú aj ďalšie múmie vrátane egyptských. Tech nic káinovácia z dielne Siemens po testoch po mô že aj v medicíne a ochránipacientov od nevyhnutnosti vystavovať sa röntgenovým lúčom.

Riadenie dodávok do ohrozených oblastíSiemens IT Solutions and Services vytvoril riešenie, ktoré umožňujearmádnym a humanitárnym organizáciám podrobne sledovať, iden-tifikovať a plánovať dodávky tovaru do katastrofou alebo inak zniče -ných oblastí. Tovar sa monitoruje od počiatočnej objednávky až podoručenie na miesto určenia, vyhodnocujú sa pritom aj informácieo skladových zásobách a navrátených dodávkach. Zároveň systémskorého varovania garantuje, že dodaný tovar bude schopný prevádz -ky ihneď na mieste určenia.

Najvýkonnejší počítač v Európe sa volá JUGENEEurópa má novú superpočítačovú dominantu. V počítačovom inštitúteJohna von Neumanna v nemeckom Jülichu nainštalovali najvýkonnejšíeurópsky superpočítač. Informoval o tom server iHNed.cz. „Nároky navýpočtový čas v najbližších piatich rokoch vzrastú tisícnásobne. Pretomusíme posilňovať naše schopnosti v oblasti superpočítačov,“ uviedolpredseda Výskumného centra Jülich Joachim Treusch. Výstavba super-počítačového komplexu sa rozbehla už pred niekoľkými rokmi. V roku2004 spustili počítačový systém JUMP s výkonom 8,9 TFlop/s, čo pred-stavuje ekvivalent bilión operácií za sekundu. O rok neskôr IBM nainšta-lovala svoj legendárny superpočítač Blue Gene/P, ktorý dostal názovJUBL. Tento rok pribudol v sále, kde sa koncentrujú tieto extrémne výpočtové systémy, ďalší – najmodernejší Blue Gene/P, pomenovanýJUGENE. Výpočtový výkon nasledovníka superpočítača JUMP presahuje200 TFlop/s, čiže viac ako 22-násobne. A to ani zďaleka nie je konečnáfáza. V rokoch 2009 až 2010 stredisko v Jülichu plánuje vybudovať petaflopový superpočítač.

10 11 VISIONS 01 2008

N O V I N K Y

Objavili zmenšenú verziu slnečnej sústavyPlanetárne systémy podobné nášmu sa môžu vo vesmíre vyskytovať častejšie, ako veda doteraz predpokladala. Pre BBC to povedal Martin Dominikz Univerzity St. Andrews, ktorý na mítingu Kráľovskej astronomickej spoločnosti v Belfaste prezentoval nový objav svojej výskumnej skupiny.Astronómom sa podarilo objaviť novú slnečnú sústavu, ktorej súčasťou sú dve planéty hmotnosťou porovnateľné s Jupiterom a Saturnom.Obiehajú okolo hviezdy OGLE-2006-BLG-109L, ktorá je od nás vzdialená približne päťtisíc svetelných rokov. Planéty boli objavené metódou zvanougravitačné mikrošošovkovanie, pri ktorej sa využíva zakrivenie svetelných lúčov v gravitačnom poli. Podľa M. Dominika je konečným cieľom nájsťobývateľnú planétu podobnú našej Zemi alebo Marsu. „Myslím si, že sa to stane už dosť skoro,“ povedal britský astronóm, vychádzajúc z rýchlehovývoja technológií používaných pri detektovaní planetárnych systémov. Astronómovia doteraz lokalizovali približne tristo planét mimo našejslnečnej sústavy, žiadna z nich však nemá charakteristiky totožné so Zemou.

Úspornejšie a ekologickejšie GigasetySiemens Home and Office CommunicationDevices prechádza vo väčšine svojich bez-šnúrových telefónov a širokopásmovýchprístrojov Gigaset na ECO DECT a ECOBroadband. Tieto produkty, označenéšpeciálnym logom, majú vysokú energe-tickú účinnosť a funkcie, ktoré im umož-ňujú meniť vysielací výkon. Celkovýenergeticky úsporný balíček výrazne znižuje spotrebu energie. Kľúčové je použitie nového spínacieho režimu do-dávky energie, ktorý spotrebúva o 60 per-cent menej energie ako tradičný režim.Vďaka optimalizácii displeja, inteligent-nému riadeniu nabíjania akumulátora a funkcii ECO DECT majú bezšnúrové tele-fóny Gigaset dlhší pohotovostný čas a umož ňujú dlhšie hovory.

Do Číny priplávalo prvé Velaro CNV auguste, v čase olympijských hier v Číne, bude na trati medzi Pekin -gom a Tiencinom premávať päť vysokorýchlostných vlakov Velaro CN.Čínske dráhy si vlani od spoločnosti Siemens a jej čínskeho partnera,spoločnosti Tangshan Locomotive & Rolling Stock Works, objednalicelkovo 60 týchto osemvozových súprav. Prvé tri vlakové jednotkyvyrobia v nemeckom Krefelde a do Číny poputujú loďou z prístavuBremerhaven.

Bunkové hlásiče znečisteniaVýskumníci spoločnosti Siemens vyvinuli bunkové senzory, ktoré bymohli slúžiť ako systémy včasného varovania v prípade kontamino-vania vody alebo zhoršenej kvality vzduchu. Tím Siemens CorporateTechnology v Mníchove spoločne s biotechnologickou firmou Bionas v Rostoku testujú vybrané bunkové kultúry prilepené k silikónovýmčipom. Bunkové senzory sú ideálne na rozpoznanie kontaminantov,pretože rovnako ako vyššie živé organizmy reagujú na zmeny v pro-stredí zmenou metabolizmu. Čip slúži ako menič signálu, ktorý ihneďuloží informáciu o zmene prostredia do kontrolného systému. Záro veňspustí opatrenia, zamerané napríklad na obnovenie kvality vody napredchádzajúcu úroveň. Na obrázku sú peče ňo vé bunky na silikóno -vom čipe.

Internetová ID karta proti zlodejomČasy online krádeží čoskoro skončia. Siemens v spolupráci s part-nerskou firmou vyvinul internetovú ID kartu veľkosti bankoma to vejkarty, cez ktorú sa bude banková transakcia autentifikovať eštepred jej uskutočnením. Autorizácia sa usku toční odtlačkom prstaa integrovaným kľúčom. ID karta nepožaduje žiaden dodatočnýsoftvér alebo hardvér, takže sa môže použiť na každom počítači,a je chránená pred útokmi. Riešenie by sa malo dostať na trhnaj skôr v lete.

12 13 VISIONS 01 2008

I N T E R V I E W

Rakúska vláda prišla za občanomInformačné technológie prenikajú do všetkých oblastí nášho života – toto klišé sa používa už dobrýchtridsať rokov. Ale v prípade e-Governmentu je namieste. Túto modernú formu kontaktu občana a verejnej správy oceňujú naozaj všetci. O rakúskej skúsenosti hovoríme s hovorcom platformyDigital Austria CHRISTIANOM RUPPOM.

AUTOR: IVAN PODSTUPKAFOTO: PETER HUDEC

Rakúska vláda prišla za občanom

Čo podnietilo vytvorenie e-Governmentuv Rakúsku?Treba ísť späť na začiatok 90. rokov, keď sa po-jem e-Government stával skutočnosťou. V na šomprípade išlo na začiatku o projekty elektronizá-cie katastrálneho úradu a obchodného regis tra.V roku 1997 sme spustili platformu help.gv.at.Umožňuje obyvateľom, aby na jednom miestevybavili všetky úkony pre situácie, ktoré pri-náša život – požiadali o občiansky preukaz,registrovali narodené dieťa a podobne. Pritomnie je dôle ži té, či sa vec týka jedného úradualebo viacerých, všetko možno nájsť na jednommieste. Na por tá li je vyše tisíc formulárov,ktoré sa vzťahujú na vyše dvesto životných si-tuácií. Sú tu všetky potrebné postupy v elek-tronickej forme.Občan má pritom stále na výber z troch mož-ností – vec môže vybaviť priamo na úrade, alebosi vytlačí formulár cez e-Government, vyplního a odnesie na úrad, alebo si všetko vybavíon-line. Ľudia si môžu formulár elektronickyvyplniť, elektronicky uhradiť platby, elektronic -ky podpísať. Dostanú aj elektronické potvrdenies pečiatkou, môžu si ho vytlačiť. Je to dokuments právnou platnosťou.

Stretol sa portál s ohlasom?Dôležité bolo, aby bol portál prístupný pre ľudívtedy, kedy oni chcú, tam, kde im to najviac vy -

ho vuje. Je to zadarmo, občan sa môže prihlá siťna všetky vládne portály. Je tu i prístup cez smartphone, black berry, normálny mobilný telefóna cez digitálnu televíziu. Pre nás je dôležité, ževláda prichádza za občanom, kdekoľvek sa na -chá dza. Portál je absolútne bezbariérový – ajslepí ľudia dokážu vyplniť všetko, čo potrebu jú,navádza ich hlas. Mesačne máme 400 tisícprístupov. To je viac, ako by administratívadokázala zvládnuť pri osobnom kontakte.

Považujete tvorbu portálu za zavŕšenú?Nepovažujem e-Government za cieľ, nemáko niec, je to neustály vývoj. V roku 2003 smedospeli k názoru, že na každom ministerstveby mal byť informačný manažér. Vznikla vládnarada pre ICT, jej členmi sú práve títo IT riadite lia,ktorí majú na starosti ucelenosť stratégie. Tiežv roku 2003 prišla spolková vláda s iniciatívou,aby sa do e-Governmentu zapojili miestne samo -správy, lekárske, právnické, obchodné a ďalšiekomory. Takže s e-Governmentom sme začaliv 90. rokoch, v roku 2001 sa vytvorila štruktúra,v roku 2003 vláda rozšírila okruh a v roku 2005sa vytvorila jednotná platforma Digital Austria,ktorá je pod záštitou spolkovej vlády a spolko vé -ho kancelára.

Vlani a predvlani sa v rámci európskehobenchmarkingu umiestnil rakúsky portál

na prvom mieste, pritom ešte v roku 2001ste boli na 13. mieste z pätnástich krajín.Čomu pripisujete tento rýchly úspech?Trom kľúčovým faktorom. E-Government jeako veľká loď, rozhodnutia potrebujete robiťv dostatočnom predstihu, aby ste ho nasmero -va li. Dôležité je mať rýchlu spätnú väzbu a ve-dieť, čo funguje, čo nie. Prvou podmienkou bolasilná politická podpora, keď vláda prevzala úlo -hu lídra celého procesu. Druhou spolupráca. V Rakúsku máme 3 375 obcí, sedem spolkovýchkrajín, štrnásť ministerstiev. Spolkové usporia -danie štátu si spoločnú stratégiu vyžaduje. Všet -ci účastníci projektu musia úzko spolupra covať– vláda, priemyselné podniky, notári, právnici,komory, všetci, ktorí prichádzajú do styku s e-Go-vernmentom, musia mať spoločný štandard.To je tretia podmienka – najnovšie a bezpečnétechnológie, aby im občania dôverovali.

Zaväzuje samosprávy k účasti na e-Go-vernmente zákon?Od roku 2004 máme ako jedna z prvých krajínzákon o e-Governmente. Zaviedol systém elek-tro nickej identity, čo je vlastne elektronickýobčiansky preukaz. Možno ho používať nielenv e-Governmente, ale aj pri styku so zdravotnýmipoisťovňami, či na komerčné účely. Samosprávydo ničoho nenútime, ale dali sme si záležať,aby sme ich získali pre spoluprácu už v raných

Úrad v počítači: Platforma help.gv.at. obsahuje vyše tisíc formulárov a umožňuje na jednom mieste vybaviť dvesto rôznych životných situácií.

14 15 VISIONS 01 2008

I N T E R V I E W

fázach. Vyvinuli sme vhodné štandardy. Až 80percent obcí v Rakúsku má menej ako tritisícobyvateľov. Nemajú vlastného informačnéhomanažéra, takže je dôležité, aby si na trhu kúpilisoftvér zlučiteľný so štandardmi e-Govern -men tu.

Vychádzali ste z modelu v zahraničíalebo ste vytvorili úplne novú koncepciu?Začali sme veľmi skoro, takže sme vytvorilivlastne vzorový projekt. Niekoľko iných člen-ských kra jín EÚ použilo náš systém – nielenaplikácie, ale aj štruktúru.

Vyžadovali sa rozsiahlejšie investície dohardvéru alebo ide o softvérový projekt?Jadro našej investície spočívalo v komponentoch

a štandardoch, z toho vzišli služby, ktoré sú prevšetkých užívateľov zadarmo. Nie je úlohouvlády, aby investovala do softvéru a aplikácií,ona má definovať záväzný štandard. V dnešnom svete sa investície do hardvéru vy ža-dujú bez ohľadu na e-Government. Vari jedinoupožiadavkou e-Governmentu je čítačka kariet,lebo každý občan má elektronickú digitálnukartu. Rakúska stratégia e-Governmentu na nejspočíva, umožňuje bezpečnú identifikáciu a ko -munikáciu s úradmi. Špecifikom je, že neexis -tuje len jeden typ preukazu. Je na občanovi, čichce mať identifikáciu na zdravotnej karte, ktorúmá u nás každý, alebo na bankovej, zamestna -nec kej či inej karte. Môže sa tam integrovať ajplatobná funkcionalita. Vyvinuli sme elektro-nický systém doručovania. Potrebovali sme mať

záruku bezpečného doručenia dokumentovmedzi úradmi alebo medzi úradom a občanom.Ľudia dostanú dokument s elektronickým pod-pisom, je tam aj časová pečiatka. Všetky stranyvedia, že dokument bol dodaný, doručený, prí -padne preposlaný.

Je možné prepojenie e-Governmentovéhoportálu s portálmi komerčného sektora?Na portáli bavorskej vlády sú napríklad prinarodení dieťaťa obchody s výbavičkou,poisťovne a podobne.Zadarmo sprístupňujeme portál všetkým samo-správam. Nebolo by ekonomické, aby si každásamospráva vyvíjala svoj obsah. Informácie súaktuálne, lebo sa obnovujú z jedného miesta.Komerčnú stránku neuprednostňujeme, sta-

Multimediálna telefónna stanica: Umožňuje prístup k e-Governmentu i občanom, ktorí nemajú internet doma alebo v práci. Multimediálny kiosk umožnuje prístup k elektro nic kýmtlačivám cez internet, je možné z neho poslať e-mail, prípadne vďaka web kamere aj svoju fotografiu. Za niektoré komerčné služby sa platí, vládne služby sú zadarmo. V Rakúskuje už vyše tisíc takýchto staníc – niektoré sú na uliciach, iné v administratívnych budovách či na mestských a obecných úradoch. Stanicu by mala mať v budúcnosti každá obecna miestnom úrade.

rá me sa predovšetkým o oficiálne informácie,o vy bavenie úkonu. Reklamu, teda linky, ne -pre fe ru je me. Podnikateľský sektor to chápe, a ani občania o to príliš nestoja.

Podmienkou fungovania e-Governmentuje počítačová gramotnosť. Pomáhate pri jejzvyšovaní?V polovici 90. rokov sme pripravili rad školení.Vtedy sme cez obchodnú komoru ponúkli pro -gramy, ktoré boli dostupné všetkým rakúskymfirmám. Formou road show sme po firmáchvysvetľovali, ako možno IT využívať na zvýšeniekonkurencieschopnosti. Potom sme začali spo-luprácu s organizáciami dôchodcov. Pre seniorovsa začali osobitné kurzy – chodia do škôl, kdeich mladí učia, ako používať počítač a e-Govern -

ment. Máme akadémiu pre štátnych úradníkov.Cez ministerstvo školstva vzdelávame učiteľov,školia sa na využívanie e-služieb. Pre mladýchsme spustili program Mladí k zdraviu. Moti-vu je me ich k spätnej väzbe, aby sme sa do-zvedeli, ako sa majú veci definovať, pre zen tovať.Využí vame pritom aj digitálne televízne vy-sielanie, ktoré spätnú väzbu umožňuje cezovládač.

Predpokladáte, že tradičné papierovévybavovanie pri niektorých úkonoch úplnezanikne?Niektoré činnosti sú úplne bezpapierové užteraz. V roku 2004 sa zaviedol projekt e-zákon.Celý proces navrhovania, pripomienkovania,schvaľovania a publikovania zákonov sa usku-

točňuje len elektronicky. Parlament takto ročneušetrí 60 ton papiera, vyše dva milióny eur.Výlučne elektronická je rakúska zbierka zákonov.Na prelome rokov 2004 a 2005 sme zaviedlisystém súborov pre štátnu správu Elak. Umož -ňu je pracovať s dokumentmi jednotlivých minis-terstiev viacerým ľudom súčasne. V našom úradeto prinieslo 80-percentnú úsporu času a 40-per-cent nú úsporu papiera. To je v Európe unikát.V prvej etape sme e-Government orientovali naslužby občanom, teraz ho rozširujeme aj na služ-by ekonomike. Elektronický systém funguje v clách, systém daní má päť miliónov registro-vaných užívateľov a ročne registrujeme 25 mi lió -nov vstupov.

Vidíte v dohľadnom čase možnosť elektro-nických volieb?Máme tu jav elektronickej demokracie. Spomí -nal som projekt s mladými. Na jednej stranesa od nich snažíme získať ich názor, ako by maliveci vyzerať, hlasovaním určujú prioritu riešení.V e-Governmente pridávame nové funkcionality.Máme elektronický register adries a budov po-d ľa súpisných čísel. Predpokladáme, že najbliž-šie sčítania ľudu bude elektronické, ušetríme20 miliónov tlačív. Elektronické voľby sú však až tým poslednýmkrokom. Technicky sú uskutočniteľné, hoci ajzajtra. Ale je to citlivá vec a nechávame si to na ko-niec. Politicky to však také jednoduché nie je.Treba si ujasniť, či je možné takto voliť z hľadis-ka práva a či voliči vôbec takýmto spôsobomvoliť chcú. Isté je, že nemáme záujem o voľbyprostredníctvom volebných strojov, ako je to v USA. Návratnosť takejto investície je neatrak-tívna. Zaujímavé sú dištančné voľby, lebo by umožni livoliť rakúskym občanom, ktorí sú v zahraničí.O tom sa diskutuje na úrovni vlády.

Christian Rupp (1968) vyštudoval na Vieden-skej univerzite obchod so zameraním namarketingovú komunikáciu, controlling a informatiku. Študoval na Massachusetskomtechnologickom inštitúte, Stanfordrskejuniverzite a vo Švédsku. Od začiatku 90. rokov pôsobí ako poradcav projektoch Európskej únie v elektronickejoblasti, je lektor viacerých univerzít. Vydal20 kníh, ročne má asi dvesto prednášok.Bol riaditeľ hospodárskej komory pre eko-nomiku a marketing, a transfer know-howv e-biznise. Od roku 2003 je tajomník rakús -kej vlády pre e-Government, od roku 2005hovorcom všetkých členov platformy DigitalAustria, ktorá zastrešuje všetky aktivity vládyv tejto oblasti.

Univerzálny kľúč: Každý Rakúšan má elektronickú digitálnu kartu, ktorá umožňuje bezpečnú identifikáciu a komunikácius úradmi. Zvláštnosťou je, že neexistuje len jeden typ preukazu. Je na občanovi, aký typ „občianskeho preukazu“si vyberie. Často ním býva elektronická zdravotná karta, ktorá otvára dvere do rakúskeho systému e-Health.

� Medicína s visačkou e-Health, s. 36

16 17 VISIONS 01 2008

T E C H N O L Ó G I E

Európske laboratórium pre jadrovú fyziku (CERN) spustí v lete gigantický urýchľovač, ktorý by moholodhaliť najväčšie záhady vesmíru. Komponenty od Siemensu pritom zohrajú kľúčovú úlohu – budúudržiavať supravodivé magnety urýchľovača pri teplote mínus 271 stupňov Celzia. Takto chladnonie je ani v medzihviezdnom priestore, takže CERN bude zrejme najchladnejším miestom vo vesmíre.

AUTOR: NORBERT ASCHENBRENNER, ĽUBOMÍR JURINAFOTO: CERN

Pri kolíske vesmíru

Absolútna presnosť: Pri inštalácii kremíkových polo-vodičov v experimente Atlas sa vyžadovala absolútnaprecíznosť. Vkladali sa do puzdra s minimálnou medze-rou a aj najmenšia nepresnosť ich mohla nenávratnepoškodiť.

Jadroví fyzici potrebujú zbrane veľkého ka -libru – rýchlosťou blízkou rýchlosti svetlanimi vystreľujú neviditeľné strely. V leteotvoria „streleckú sezónu“ najväčším expe-

rimentom v histórii atómovej fyziky. V 27 kilo-metrov dlhom kruhovom tuneli, uloženomneďaleko Ženevy v hĺbke sto metrov pod fran -cúzsko-švajčiarskou hranicou, budú študovaťzrážky elementárnych častíc. Dejiskom týchtounikátnych experimentov bude Veľký hadrónovýurýchľovač (LHC).

Okamih po Big BanguV LHC proti sebe vyletia dva zväzky častíc, pro-tónov alebo ťažkých iónov olova. Supravodivémagnety ich budú udržiavať na dráhe po kru-hovom tuneli a urýchľovať aj niekoľko hodín.Ku zrážke dôjde pri rýchlosti blízkej rýchlostisvetla, keď budú mať energiu, s ktorou by do-kázali prepáliť dieru do železa s polmetrovouhrúbkou. Zrážky budú vedci sledovať v obrovských pod-zemných halách, nazývaných experimenty. Súštyri –Atlas, Alice, CMS, a LHCb. Detektory a prí-stroje zaznamenajú energiu, hmotu a spŕšky

častíc, vytvorených nárazmi. Očakáva sa, žeexperimenty prinesú ročne 15 miliónov giga-bajtov dát a na ich analýzu majú fyzici k dispo-zícii novú superpočítačovú sieť, najvýkonnejšiuna svete. LHC vytvorí podmienky, ktoré vládli vo vesmíremenej než milióntinu sekundy po Big Bangu.Vtedy sa z kvarkov formovali prvé protóny a neu-tróny. Experimenty umožnia vedcom študovaťčastice, ktoré majú životnosť podstatne nižšiuako jedna sekunda. Bližšie k Big Bangu sa zatiaľsúčasnými technológiami nevieme dostať.

Mystérium tmavej hmotyJadroví fyzici očakávajú potvrdenie platnostištandardného modelu vesmíru, založeného nateórii Big Bangu a expanzii horúceho vesmíru.Radi by konečne objavili Higgsov bozón, pre-zývaný aj „Božská častica“. Britský fyzik PeterHiggs jej existenciu predpovedal už v roku1964. Mala by zodpovedať za to, že iné časticemajú hmotu. Urýchľovač LHC by mal poodhaliť aj tajomstvástále záhadnej tmavej hmoty. Viditeľné hviezdy,hmloviny a ostatné telesá tvoria len nepatrnú

časť vesmíru. Na základe gravitačných pozoro-vaní, kinetiky vesmíru, astronómia vyrátali, žeprevažná väčšina hmoty vo vesmíre má nezná -mu podobu, ktorú nazvali tmavou. O jej zloženízatiaľ nikto nič nevie, pretože s naším svetomneinteraguje a jediným prejavom jej existencieje gravitácia. Základom tmavej hmoty by mohlibyť takzvané supersymetrické častice, ktoré byteoreticky mohli existovať. Sú v tom istom prie-store ako náš, ale keďže sa neprejavujú žiadnouinterakciou, nemožno ich skúmať. Väčšina fyzi-kov však predpokladá, že supersymetrickéčastice sú realitou a možno dokážu vytváraťaj zložitejšie útvary.

Najväčšia chladnička na svetePrinútiť častice ku zrážke nie je jednoduché – chce to výnimočne presnú „mušku“. LHC satak stal technologickou výzvou pre všetky vyspe -lé firmy sveta. CERN má databázu dodávate ľov,pri každom z nich kľúčové slová, podľa ktorýchpočítač vyhľadáva partnerov, schopných dodaťprístroje alebo materiály. Srdcom LHC sú supravodivé magnety, ktoréudržiavajú zväzky častíc v stanovenom smere.

Kružnica pod zemou: Schéma 27 kilometrov dlhého tunela urýchľovača LHC(modrá) na švajčiarsko-francúz skej hranici. Štyri hlavné experimenty Alice, Atlas,CMS, a LHCb sú obrovské podzemné haly zaplnené prístrojmi. S povrchom ichspájajú 50 až 150 metrov dlhé šachty. Časť, kde sa častice urýchľujú, je zobra-zená sivou farbou.

Detektor protónov: V experimente LHCb je celkom 42 vertexových lokátorov, ktoré sa budúpoužívať na meranie bodov zrážok častíc.

Výstavný glóbus: Vedecké a inovačné výstavné centrum v tvare zemegulepri pohľade z vtáčej perspektívy. Vpravo hore sú budovy technologických zariadení na experiment Atlas.

Mezónové detektory: Mohutný disk experimentu CMS váži 900 ton a je vysoký 15 metrov.

18 19 VISIONS 01 2008

T E C H N O L Ó G I E

„Bez nich by sme museli postaviť urýchľovačso štyrikrát väčším obvodom a 30-krát vyššouspotrebou energie,“ hovorí Laurent Tavian,expert na kryogénne systémy v CERN-e. Kýmkonvenčné magnety dosahujú intenzitu poľadve tesly, supravodivé magnetické cievky vytvo-ria pole s ôsmimi teslami, ktoré dokáže ohnúťlúče častíc. Na dosiahnutie tohto efektu bolotreba poskladať vyše 1,7 tisíca supravodivýchmagnetov.No vec má háčik – supravodivé magnety sa mu-sia chladiť kvapalným héliom na teplotu mínus271 stupňov Celzia. „V podstate budujeme naj-väčšiu chladničku na svete,“ žartuje L. Taviana dodáva, že Siemens má na tom významnýpodiel. „Komponenty od Siemensu sú rozho-dujúce pre riadenie procesu chladenia.“

LHC potrebuje asi 600-tisíc litrov kvapalnéhohélia (doteraz najväčšie chladiace zariadenievyžadovalo 3,6 tisíca litrov). Po prvýkrát sa budetakéto veľké množstvo ultrachladnej tekutinydistribuovať na veľké vzdialenosti. Pritom teplo-ta sa v celom systéme nesmie odchyľovať viacnež o desatinu stupňa Celzia. Takéto požiadav kykladú unikátne nároky aj na materiály. Naprí -klad 15 metrov dlhé magnety sa po schladenízrazia o 4,5 centimetra. Keďže systém musízostať utesnený, do špár sa umiestnia špeciálnezarážky. Potom už bude treba udržiavať ultra-nízke teploty dlhé mesiace.

Ovládače Sipart od SiemensuRozvod kvapalného hélia riadi vyše tisíc špeciál-nych ventilov. O ich pohon sa starajú motory

na stlačený vzduch, regulované ovládačmiSiemens. „Normálne ovládače Sipart-PS2 smepoužiť nemohli, pretože intenzívne žiarenieby zničilo citlivé elektronické systémy,“ hovoríproduktový manažér Klaus-Peter Heer zo Sie-mens Automation and Drives (A&D) v nemeckomKarlsruhe. Vývojári preto ovládače rozdelili a mikroprocesory umiestnili v osobitnom puz-dre odolnom voči žiareniu. Obvody mikropro -cesorov sa môžu byť vzdialené až jedenkilometer od ovládača. Siemens dodal 1,4 tisíca delených a štyristokonvenčných ovládačov. Vyše 130 ovládačovje umiestnených aj v najväčšom zo štyrochexperimentov – v detektore Atlas. Zariadenieje dlhé 50 a vysoké 25 metrov (viac ako päťpos-chodová budova). Je najväčším experimentálnym

Prvý zvar: Spojenie vyše 1,7 tisíca magnetov urýchľovača LHC si vyžiadalo123-tisíc zvarov a montážnych operácií. Začalo sa v marci 2005.

Posledný z posledných: V apríli 2006 pripevnil vedúci projektu Lyn Evans na magnet s pora do -vým číslom 1 746 tabuľku s nápisom „Posledný magnet pre LHC“.

Trubica na zväzky častíc Trubica s výmenníkom tepla

Nádoba s héliom-II

Supravodivý rozvod

Železné sedlo

Nemagnetický lem

Vákuová nádoba

Radiačná stena

Tepelná ochrana

Dipólový magnet LHC

dlhý 15 metrovPomocný rozvodNapájacie prístroje

Schéma dipólového magnetu LHC: Pri teplote1,9 Kelvina (menej ako –270,3 stupňa Celzia) jeschopný vytvoriť magnetické pole so silou 8 Tesla.

Ochranná dióda

Supravodivé závity

Rozvod so zloženýmicievkami

Štvorpólový rozvod

Spájanie obrov: Počas trinástich mesiacov technici v nepretržitých zmenách ulo -žili týždenne dvadsať magnetov. Každý z nich váži 34 ton a má dĺžku 15 metrov.

zariadením pre jadrovú fyziku na svete – v trochdetektoroch sa tu budú merať vlastností častíc,vzniknutých pri zrážkach.Okrem ovládačov dodal Siemens na stavbu LHCviacero technológií: od riadiacich zariadeníSimatic cez elektrické komponenty až po po-čítače a laptopy. Hodnota dodávok dosiahla30 miliónov eur (980 miliónov korún), je tovšak len časť zo šiestich miliárd eur (takmer200 miliárd korún), ktoré sa počas 12 rokovvynaložili na výstavbu LHC.

Aj Slovensko má podielCERN počas päťdesiatich rokov svojej existencieposunul fyziku od výskumu atómových jadieraž ku štúdiu elementárnych častíc. Protóny a neutróny sa ďalej delia na kvarky a tie sú té -

mou najnovších výskumných programov. Európ -ske laboratórium je tiež pionierom v štúdiuantihmoty – zrkadlového obrazu hmoty, kdemajú častice vymenené náboje. Fyzici tu vyrá-bajú antiprotóny, uspeli dokonca s vodíkovýmiantiatómami a teraz pripravujú antihélium.Slovensko patrí medzi dvadsať členských štá-tov CERN-u a do jeho ročného rozpočtu 1,1 mi -liar dy švajčiarskych frankov (22,3 miliardykorún) prispieva 75 miliónmi korún. Vedeckývklad Slovákov je podstatne vyšší ako finančný.Niekoľko desiatok slovenských jadrových fy-zikov sa nestratilo medzi 2,5 tisíca stálych a ôsmimi tisícami hosťujúcich vedcov. Sústre-ďujú sa na experimenty v detektore Alice. Odvlaňajška je jedným z viceprezidentov CERN-uBranislav Si tár, profesor na Fakulte matema-

tiky, fyziky a informatiky Univerzity Komen-ského v Bratislave. Slovenské firmy získali za posledné tri roky zákazky za 260 miliónovkorún. Napríklad časti kryogénnych zariadenína supravodivé magnety, v ktorých prúdipodchladené tekuté hélium, vyrábajú SESTlmače.Spustenie LHC je dnes absolútnou prioritou.Podľa B. Sitára sa zatiaľ ukazuje, že v štandard -nom modeli vesmíru všetko funguje a objavHiggsovho bozónu by bola tá správna čerešnič -ka na torte. A čo ak bozón neexistuje? „To sapotom všetko pekne zdramatizuje. Ak sa dopra -cujeme k niečomu neočakávanému, môže toorientovať jadrovú fyziku iným smerom, akoju dnes poznáme. A budeme hľadať ďalej,“hovorí L. Tavian.

V útrobách Atlasu: Zadné veko kalorimetra, prístroja na meranie tepla premeneného pri fyzikálnych procesoch a veľké koleso kryostatu, ktorý meria teplo v magnetických poliach.

Stopár elektrónov: Time Projection Chamber je hlavnézariadenie experimentu Alice. Tu pod vedením KarolaŠafaríka pôsobia vyše dve desiatky slovenských fyzikov.

Ako v katedrále: Osem torodiálnych magnetov v experi-mente Atlas.

Montáž Atlasu: Experiment Atlas je výškou 25 a dĺžkou50 metrov najväčším zariadením pre jadrovú fyziku.

20 21 VISIONS 01 2008

V E D A M A D E I N S L O V A K I A

Zmení slovenskáveda svet?Meniť svet je jedna z najmocnejších túžob človeka a ambície nechýbajú.No významných činov, ktoré vskutku posunuli životy ľudí k lepšiemu,veľa nie je. Koleso zmien sa v 21. storočí rozkrútilo nevídanou rýchlosťou.Otázka, aký je prínos vedcov zo Slovenska v tomto kolotoči, je prirodzenáa logická. Ďalšia otázka – dokáže malá krajina v strede Európy posúvaťpoznatkovú hranu ďalej? – je aj otázkou o tom, ako sa bude Slovensku v budúcnosti dariť. Čo vlastne znamená pretvárať spoločnosť na poznatkovoorientovanú? Rodia sa na Slovensku prevratné vynálezy? Dostanú sado praxe v podobe poznatkov, no aj výrobkov, ktoré pohnú trhmi?Môže priniesť vedecký úspech popularitu? Vrátia sa úspešní výskumníci?Je „vedec“ dobrou alternatívou pri výbere povolania? Časopis Visions spolu so Slovenskou organizáciou pre výskumné a vývojovéaktivity (SOVVA) za asistencie SAV pripravuje sériu článkov o slovenskejvede. Chce ponúknuť odpovede na čo najviac otázok. Aj na tú, či slovenskáveda naozaj zmení svet.

AUTOR: MARTIN JESNÝ FOTO: EMANUEL BOSON

Prvý krok urobilo Predsedníctvo SAV,keď začiatkom roka zriadilo Techno-logický inštitút SAV. Má koordinovaťaktivity desiatich bratislavských vedec -

kých organizácií akadémie, ktoré skúmajúpro gre sívne technológie a materiály. Pod dážd -ni kom nového inštitútu sa sústredí riešiteľ skákapacita s dvesto vedeckými pracovníkmi.

Prioritou je výskum„Prioritou je, samozrejme, samotný výskum,“zdôrazňuje riaditeľ Technologického inšti tú tuSAV Marián Janek. Skúmanie materiálov mámultidisciplinárny charakter, preto zásadnévýsledky, ktoré budú mať aplikačný a inovačnýpotenciál, možno dosiahnuť len funkčným pre -pájaním. „Slovenská veda je veľmi fragmento-vaná. Chýbalo koncentrovanejšie úsilie presadiťsa na medzinárodnej úrovni,“ konštatuje Sta -nislav Sipko, predseda Slovenskej organizáciepre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA).Vznik Technologického inštitútu môže zmazaťdoterajší deficit. „Znamená koncentráciu veľmikvalitných vedeckých tímov z viacerých inštitú-cií a výskumného potenciálu medzinárodnejúrovne,“ dodáva S. Sipko. Ani moment vzniku inštitútu nie je náhodný.Eurofondy v rámci operačného programuVýskum a vývoj v Bratislavskom kraji po nú ka júneopakovateľnú šancu vyrovnať, či aspoň pri-blížiť podmienky vyspelým európskym organi -záciám. No keďže sú limitované, nie je možnéfinancovať všetky oblasti vedy a výskumu, po z-na menáva riaditeľ Ústavu materiálov a me cha -ni ky strojov SAV František Simančík. Bolo treba

vybrať oblasť, kde sú ústavy SAV už dnes namedzinárodne konkurencieschopnej úrovni. Analýza ukázala, že práve vo výskume materiá -lov pôsobí v SAV viacero vedeckých tímov s vy -so kou reputáciou. „Navyše samotné ústavy cítilipotrebu takejto koordinácie,“ dodáva M. Janek.Disponujú potenciálom vybudovať nadštandard -né európske výskumné centrum, aké zatiaľ naSlovensku neexistuje. „Pokiaľ sa to podarí, podhlavičkou Technologického inšti tútu môževzniknúť medzinárodne uznávané centrumexcelentnosti v interdisciplinárnom materiá lo -vom výskume,“ zdôrazňuje S. Sipko.

Koordinácia cez kompetenčné centrá Tímy v materiálovom výskume pracovali rela -tív ne samostatne, bez vzájomnej koordinácie.Keď že boli pomerne malé, budovali si kompe-tencie v úzkej oblasti výskumu. To im v mno-hých prí padoch znemožňovalo pružne rea go vaťna zaujímavé aktuálne problémy – či už vovznikajúcich vedných oblastiach, alebo pri ap-likáciách. Malé tímy pritom kládli na svojichčlenov pomerne vysoké nároky a úzka špeciali-zácia obmedzovala už aj tak malú flexibilitu,opisuje F. Simančík. Inak to nebolo ani v prí stro-jovom vybavení – každý tím sa pokúšal z vlast -ných limitovaných zdrojov získať techniku aspoňna štandardnej úrovni. Na špičkové vybavenieprostriedky nezostávali, pričom v SAV sa častoopakuje duplicita v štandardnom vybavení. Technologický inštitút by mal tieto problémyodstrániť. Z tridsiatich tímov desiatich ústavovSAV sa vytvárajú štyri kompetenčné centrá, kaž -dé s presne definovaným tematickým zamera -ním. Budú sa orientovať na hlavné oblasti v materiálovom výskume. Ich kompetenciezvýši v slovenskej vede unikátny fakt: vzniknúnaprieč ústavmi SAV, ktoré sú členmi Techno-logického inštitútu. Budú tak schopné riešiťkonkrétne problémy pre potreby výskumu na všetkých členských pracoviskách inštitútu. „Centrá budú všetkým partnerským pracovis -

Výskum materiálovpod dáždnikomVytvoriť centrum excelentnosti s medzinárodnou reputáciou.Ambiciózny zámer, aký na Slovensku zatiaľ nik neuskutočnil.Prvým krokom je Technologický inštitút Slovenskej akadémievied, ktorý zasieťuje materiálový výskum a má všetky šance stať sazákladom výskumného centra svetového mena.

Kompetenčné centrá TI SAVNanomateriály, disperzné materiály a povlakyKonštrukčné materiályMateriály pre elektroniku, elektrotechnikua senzory Materiály pre extrémne podmienky

Anketa:Čo čakáte od Technologickéhoinštitútu SAV?

Z viac než tridsia-tich tímov desia-tich ústavov SAVvytvára štyri na-vzá jom sa dopĺňa-júce kompetenčnécentrá. Tie umož-nia nákup špičko-vej tech niky a už šiušpecializáciu ved-cov pri rozšírenícelkovej flexibili ty,ktorú si vyžadujeriešenie ak tuál -nych problémov.

Technologický in-štitút sa má veno-vať aj toľkopožadovanémuprenosu novýchpoznatkov a technológií dopraxe. Ak sa mubude dariť plniťtúto úlohu, vý-skum né ústavy sao to viac budúmôcť venovať sa-motnému vý-skumu.

Vznikne výskum -no-technologickécentrum celoslo-venského i stredo-európskeho vý zna mu vo vý-skume novýchmateriálov. Vytvo -rí podmienky nazískanie najmoder-nejších prístrojova zariadení a záro-veň lepšiu tech no -logickú bázu.

František Simančíkriaditeľ Ústavu materiálova mechaniky strojov SAV

Karol Fröhlichriaditeľ Elektrotechnic-kého ústavu SAV

Ivan Kostičvedúci oddelenia elektró-novej litografie ÚstavuInformatiky SAV

22 23 VISIONS 01 2008

V E D A M A D E I N S L O V A K I A

kám ponúkať expertné služby na úrovni úplnejpoznatkovej špičky,“ akcentuje M. Janek. Naroz diel od iných výskumných centier na Slo ven-sku budú všetky štyri veľké. To im umožní na-kupo vať špičkovú techniku a súčasne sa budúmôcť vedci v nich užšie špecializovať. Zároveňsa ale rozšíri flexibilita pri riešení aktuálnychproblémov. Inštitút môže identifikovať chýbajú -ce kompetencie v materiálovom výskume a hľa -dať spôsoby, ako ich doplniť. Napríklad návr homtém doktorandského štúdia alebo získanímdomácich či zahraničných špecialistov. Mož nos-ťou je aj vytvorenie väzieb na pracoviská mi -mo SAV.

V špičkových podmienkachV Ústave informatiky SAV dlhodobo riešia prí -pra vu submikrometrových štruktúr pre mi kro-elektroniku, senzory a mikrosystémy. „V rámci Technologického inštitútu chcemezískať najnovšie zariadenia na prípravu nano -štruktúr s rozmermi elementov 5 až 20 nano -met rov. SAV to zaradí medzi popredné európ skepraco viská,“ hovorí vedúci oddelenia elektró no -vej litografie ústavu Ivan Kostič. To je jeden z prí kladov, ako Technologický inštitút rozšírimož nosti výskumníkov. „Minimalizuje sa roz -dro be nosť investícií do prístrojového vybavenia,“

oceňuje I. Kostič. Optimalizácia nákupu, správy a využívania uni -kátnych prístrojov patrí zatiaľ v slovenskej vedemedzi najmenej zdôrazňované priority. Pritompráve to je kľúč k medzinárodne porovnateľnejúrovni. Aj Elektrotechnický ústav SAV chce v blíz -kom čase získať najmodernejšie zariadenia cezštrukturálne fondy EÚ. „Bez moderných experi-mentálnych zariadení sa nemôžeme zaoberaťvýskumom nových efektov a ich využitím v elek -tronike. Určite však nie sme schopní niektoréz nich využiť na sto per cent, potrebujeme ichmať k dispozícii niekedy možno len raz do týž -dňa, inokedy niekoľko dní bez prestávky. Natom sa ale určite dokážeme dohodnúť s ďalšímiústavmi, prípadne univer zi tami,“ prízvukujeriaditeľ Elektrotechnického ústavu SAV KarolFröhlich.

Ponúknuť poznatky do praxeRiaditeľ inštitútu M. Janek pracoval ako vedecvo veľkých nemeckých „forschungcentrách“.Videl, ako tu fungujú špecializované jednotky,ktoré sa starajú o infraštruktúrne, technickéaj ekonomické fungovanie vedeckých inštitúcií.Vedci do „organizačných záležitostí“ vstupujúlen definovaním potrieb, inak sa môžu bez prak-tických starostí venovať samotnej vedeckej práci.

Jednou z dôležitých funkcií je aj kontakt s pra xou. Teda na jednej strane monitorovaniepo trieb priemyslu a na strane druhej techno -lo gic ký transfer, ponuka výsledkov výskumuna využitie v konkrétnych aplikáciách. „Techno-logický inštitút by sa mal priamo venovať pre -no su poznatkov a technológií do praxe. To sadosiaľ organizáciám, ktoré sa naplno venujúvýskumu, nie vždy darí,“ potvrdzuje správ nosťsmerovania inštitútu K. Fröhlich. Špeciálnou cieľovou skupinou sú menšie a stred -né firmy. V ich biznise existujú problémy, nadktorými dnes v istej chvíli iba mávnu rukou, pre-tože nemajú kapacity na ich riešenie. „V za hra-ni čí je pritom bežné, že sa na vedecké pra co vis káobracajú aj malé a stredné firmy, ktoré nemajúšancu odborne či kapacitne pokryť výskum,“hovorí M. Janek. „Spoja sily, podelia si s výs kum-nou inštitúciou náklady a dostanú šancu získaťvďaka inováciám výnimočnú pozíciu vo svojomodvetví.“ M. Janek hodlá aktívne oslovovať do má -ce malé a stredné podniky, ale aj veľké firmy s medzinárodnými trhmi. „To je jedna z úlohinštitútu, navonok sa prezentovať a fungovaťpre vedcov ako jednotka, ktorá hľadá part-nerov,“ dodáva. S praktickým uplatnením poznatkov vedy budúsúvisieť aj právne služby, ktoré môže poskyto -

Absolútna čistota: Nová miestnosť na prípravu senzorov a elektronických prvkov v Elektrotechnickom ústave SAV je najčistejším miestom na Slovensku.

vať inštitút. Vzrastie význam právnej ochranyknow-how ako súčasti duševného vlastníctva.Nepôjde pritom o zásah do samostatnosti ústa -vov. Všetky si zachovajú nezávislosť a kompeten -cie, ktoré bude v ich mene vykonávať inšti tút,sa dohodnú podľa vzájomnej výhodnosti.

Nielen BratislavaHoci Technologický inštitút vznikol ako inicia -tí va bratislavských výskumných ústavov SAV,jeho význam pocíti veda na celom Slovensku.Pre partnerstvá s inštitútom nebudú žiadneformál ne bariéry, zdôrazňuje M. Janek. To zna -me ná, že prístrojové vybavenie a kapacity kom-petenč ných centier môžu využiť aj ďalšieve dec ké organizácie. Zvýši sa tým efektivitafinančne nákladných zariadení a odstráni du pli ci ta. Pre vedu v malom štáte, akým je Slo -ven sko, to umož ní špecializáciu na naj per spek-tív nej šie oblasti výskumu. „Obdobné iniciatívysú to, čo v súčas nosti na Slovensku chýba a čoako jediné môže dlhodobo akcelerovať hos -po dár sky rozvoj. Takýto rast by vychádzal z vy uží vania vysoko kvalifikovanej pracovnejsily a no vej dimenzie podnikania, založenéhona tech nologických inováciách,“ uzatvára S. Sipko.

Autor pôsobí ako expert SOVVA.

S akou ambíciou ste sa uchádzali o pozíciuriaditeľa? Rozhodnutie vytvoriť Technologický inštitút SAVsom privítal. Výhody špecializovaných jedno tiekpre výstavbu ústavov, nákup strojov či oddele -nia pre technologický transfer sa v Karslruheneda li prehliadnuť. Vedci mali možnosti sú stre -diť sa na výskum, užšie sa špecializovať, čo jedôleži tým predpokladom pre vynikajúce vý sled -ky. Vyčlenenie „servisných“ aktivít by to malopri niesť aj ústavom SAV.

Výhody však pocítia len členovia inšti tú tu.Je koordinácia nákupu a správy prístrojov,inovačných služieb a transferu technológiíriešením aj pre iné slovenské vedecké pra-coviská?Určite je to na zváženie. A že o tom premýšľajú,dokazuje diskusia o forme fungovania SAV,ktorú otvorilo samotné predsedníctvo akadé mie.Rozhodne ide o osvedčený model. Odbreme ňu -je výskumníkov od nutnosti venovať sa prevádz-ko vým záležitostiam pracovísk. No nielen to.Koncentrácia riešiteľských kapacít viacerýchtímov, ktorá sa môže kombinovať s efektívnevyužívanými špičkovými prístrojmi, výraznezvýši výskumné kompetencie celého zosku-pe nia. Každé zo štyroch kompetenčných cen-tier inštitútu predstavuje doslova združenúsilu a kvalitu všetkých ústavov. Tú budú môcť

vy uží vať aj externí partneri.

Budú takými partnermi aj priemyselnéfirmy?Oslovovať podniky patrí medzi najdôležitejšieplány inštitútu. Musí sa prezentovať, hľadaťpartnerov pre vedcov, ktorých zastupuje, vovedeckej sfére aj v priemysle, na Slovensku ajv zahraničí. Vstup do medzinárodných ve dec -kých sietí a outsourcing inovačných procesovpatrí medzi priority strešných organizácií,akou je aj Technologický inštitút SAV.

Kým medzinárodné koncerny začleniado svojich inovačných štruktúr aj sloven-ských výskumníkov, nejaký čas potrvá. A ako pre konať nízke inovačné aktivitymenších domácich firiem?Aktívne im ponúkneme odbornosť vedcov. Naj -mä malé firmy dosiaľ pri istých typoch problé -mov zastavovali inovačné aktivity, pretože v rám ci interného vývoja nemali kapacity aniprostriedky na riešenie náročnejších problé-mov. Tie treba v niektorých prípadoch riešiťaž na úrovni výskumu. To ale predstavuje prepodniky, vrátane menších, možnosť nielenrozdeliť si náklady, ale najmä získať význam núkonkurenč nú výhodu na trhu vďaka poznat komz výsku mu, na ktorých založia technologickéinovácie produktov.

Vedci majú skúmať, nie úradovať

Vyše štyri roky viedol v nemeckom Forschungszentre Karlsruhevýskumnú skupinu pre priemyselnú aplikáciu ílovitých minerálov.Dnes chce nemeckú skúsenosť preniesť na Slovensko. Vedeckípracovníci sa budú môcť špecializovať na výskum, o podmienkypre ich prácu, sa postarajú profesionáli, opisuje očakávaný hlavnýprínos Technologického inštitútu jeho riaditeľ Marián Janek.

Elektrónová litografia: V Ústave informatiky SAV saokrem iného skúmajú nové rezistové materiály prenanolitografiu.

24 25 VISIONS 01 2008

T É M A Č Í S L A

Fabrika budúcnostiObsahVšetko sa najprv vyrobí v počítači . . . . . . . . . . . . . . . . . .25

Najlepšia továreň v EurópeZávod Siemensu na výrobu elektroniky pri Ambergu v Nemecku sa pýši titulom Najlepšia fabrika Európy. Prečo? Pozývame vás na malú exkurziu . . . . . . . . . . . . . . .26

Brucho čínskeho drakaSkôr, ako sa rozbehli práce na batožinovom komplexe nového terminálu pekinského letiska, všetko sa odskúšalo pomocou počítačovej simulácie . . . . . . . . . .28

Vlaky z bitov a bajtovSiemens v prevádzke v Krefelde projektuje na počítačochcelé vlaky. Do budúceho roku plánuje zdigitalizovať celý výrobný proces . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .29

Fabrika, kde vládnu robotyO juhokórejskej automobilke Kia Motors pri Žiline sa hovorí, že je najmodernejšou fabrikou na Slovensku . . . . .30

Výrobcovia sa zhodujú, že v súčasnosti je pre nichnajväčšou brzdou čas, ktorý ubehne medzi vymys-lením produktu a jeho uvedením do výroby. Aleuž okolo roku 2020 by mali byť schopní prejsťod nápadu k finálnemu výrobku len za zlomok času,ktorý potrebujú dnes. Ako si s tým poradia? Aj najkomplexnejšie produkty a s nimi spojené výrobné procesy sa budú konštruovať a skúšaťvo virtuálnom svete. Až k úplnej dokonalosti.

AUTORI: ARTHUR F. PEASE, EVDOXIA TSAKIRIDOUOVÁ, SEBASTIAN WEBEL, GITTA ROHLINGOVÁ, VLADIMÍR DUDUC

FOTO: PETER HUDEC, PICTURES OF THE FUTUREZDROJ: FACTORIES OF THE FUTURE, PICTURES OF THE FUTURE, FALL 2007

Johan Atkins je šéfkonštruktérom stredneveľkej fabriky, ktorá sa špecializuje na prie-myselné simulácie. „Ak to vieme popísať,tak to vieme aj skonštruovať,“ rád opakuje

svojim priateľom motto továrne, keď doňhodobiedzajú, aby im prezradil, čím sa zaoberá.A pridáva príklad spred dvoch mesiacov:Prišiel za nami istý významný výrobca automo-bilov. Mal požiadavku, ktorá nás prinútila roztočiťnaše mozgové závity do vyšších obrátok. Chcel,aby sme vymysleli robotické sedadlo, ktoré by sadalo odpojiť od auta bez toho, aby vodič alebocestujúci museli z neho vysadnúť. Aby im taktoumožnilo prejsť cez nákupné stredisko alebo le-tisko, bolo ovládateľné hlasom, príkazmi cezinternet alebo joystickom. A to nebolo všetko.Výrobca ešte požadoval, aby sedadlo mohlo sa-mostatne cestovať až desať míľ, bolo schopné savrátiť samo do auta alebo plniť ďalšie nezávisléúlohy. Do 60 dní chcel mať na stole virtuálnyprototyp pripravený do výroby.Keď mi to riaditeľ oznámil, zmohol som sa len na„Wow!“. Zostavil som skupinu najlepších techni -kov, väčšina z nich však bola na cestách – v Šang-haji, Paríži, New Yorku a neviem kde všade ešte.Tak som ich okamžite obtelefonoval a upozornil,že v našej on-line databáze projektov majú maléprekvapenie.

Súbor, ktorý som nazval XtraSit, obsahoval všetkytechnické podmienky zákazníka, ako aj 3D inter-aktívne modely vozidiel, ktoré plánoval vyrábať.Vyhľadávací program automaticky prehľadaldatabázy našich dodávateľov na všetky potreb nékomponenty – od samoplniacich luminiscenčnýchpneumatík až po klinové brzdové systémy premotorové člny. V priebehu niekoľkých minút smemali v rukách zoznam potenciálnych súčiastokso vzorkami, cenami, dostupnosťou, dodacímilehotami a taktiež 3D interaktívnymi modelmi.Všetky informácie boli ihneď dostupné pre kaž-dého, kto sa podieľal na projekte. Projekt sme roz-delili na klasické linky – mechaniku,elek tro tech niku, softvér, automatizáciu a sa-mozrejme plánovanie výroby. Ako postupne dostával tvar, mechatronický program integro-val všetky dáta do holistického funkčného objektu.Napríklad, keď sa zmenilo niekoľko riadkovsoftvéru, kolegovia pracujúci na mechanickýcha elektrických systémoch ihneď videli, ako zmenaovplyvnila ich prácu. Ako napredoval vývoj virtuálneho modelu, pro-gram automaticky konštruoval zodpovedajúcivirtuálny prototyp jeho výrobného procesu. Foto -graficky realistické funkčné digitálne modelyrobotických ramien a zváracích pištolí sa mohlivyvolať na zobrazovacom zariadení každého

technika a vzájomne sa prepojiť. Naši plánovačivýroby na to dohliadali krížovou kontrolou pro-gramových návrhov, pričom zohľadňovali požia -davky na energie, časový plán, náklady, servisa riadenie životného cyklu výrobkov.Postupne sa do procesu zapojili aj producentivýrobných strojov a dodávatelia komponentovdo sedadiel. Špeciálne trysky na striekanie samo-čistiacich náterov, optické analýzy povrchov,audio analýzy zvukových hladín minimotorov...Jedna firma po druhej optimalizovala svojedielce a programy a pripájala ich do nášho cen-tralizovaného súboru. Zároveň aktualizovalisvoje dáta, aby sa dali bezchybne reprodukovaťdo reálneho sveta. Virtuálne prototypy všetkýchmechanických zostáv sme odskúšali, nič smenenechali na náhodu.Po 60 dňoch, presne ako požadoval zákazník, bolivirtuálne prototypy sedadla, výrobný proces i do-dávateľský reťazec pripravené na simuláciu.Prototypy boli identické vo všetkých detailoch, v ktorých sa mali neskôr aj zostrojiť.Pýtate sa, ako to dopadlo? Projektový inžinierautomobilky, uhladený chlapík menom John Car -son, si klikol na našu internetovú stránku s 3Dvirtuálnym softvérom na vytvorenie ilúzie inter -aktivity v simulovanom prostredí. Keď prechá-dzal pozdĺž výrobnej linky, študujúc rýchle pohybyrobotických ramien, dostal sa príliš blízko k hru -bému akrylátovému krytu, ktorý chránil výkon nýlis. Videl som, ako mykol rukou, keď zbadal, žesa rameno stroja s typickým pneumatickým sy-kotom ženie nadol a rúti sa neho. „Au!“ zvolalmimovoľne, keď zočil svoj krvavý ukazovák.„Prekvapujúco realistické,” zamumlal si pre seba.„Áno,” povedal som: „Viac, než by človek očaká-val.”

Všetko sa najprv vyrobí v počítači

26 27 VISIONS 01 2008

T É M A Č Í S L A

Tik-tik-tik-tik-tik... Je prakticky vylúče né,aby ľudské oko zachytilo extrémnerýchle pohyby strojov vo výrobnomzávode elektroniky pri Ambergu (EMP),

kde sa razia čipy, tranzistory, odpory a konden -zátory na prázdne obvodové dosky. SiemensAutomation and Drives tam vyrába „neviditeľnúinteligenciu“ pre svoje priemyselné aplikácie.

Kde sa rodí SimaticS troškou zveličenia by sa dalo povedať, že Sie-mens tu vlastne vyrába sám seba. Automatickéroboty totiž ovládajú tie isté logické ovládače,ktoré aj vyrábajú. Ide o známy Simatic.Známy preto, že táto skupina výrobkov sa po-užíva pre reguláciu takmer všetkých výrobnýchstrojov, ktoré si dokážete predstaviť – od zvára -cích komplexov a zariadení na výrobu cementuaž po systémy na spracovanie mliekarenskýchvýrobkov, zariadenia na plnenie fliaš, lyžiarskevleky a automatizované umyvárky áut.Závod EMP má 16 výrobných liniek s nepretrži-tou prevádzkou, z ktorých každá spracuje asi150-tisíc elektronických komponentov za hodi -nu. Siemens je už dlhé roky svetovým lídromv elektronických ovládačoch pre priemyselnúautomatizáciu, pričom jeho podiel na trhurastie každý rok aspoň o jedno percento. Zatento úspech v nemalej miere vďačí svojim

870 zamestnancom EMP, ktorí vlani vyrobili12 miliónov modulov Simatic.

Prečo je šampión šampiónomVýrobná hala v továrni je vysoká ako dvojpodlaž-ná budova s plochou jeden a pol futbalovéhoihriska. Už pohľad z galérie naznačuje, že tamdole je všetko bezchybné. Široké uličky umož -ňujú prejsť trom pracovníkom vedľa seba, na-vyše pri výške väčšiny strojov 1,4 metra majúna seba aj dobrý výhľad.EMP je živým príkladom, že aj v Európe je mož -né produkovať výrobky pri rovnako nízkych ná -kladoch ako v sesterskom závode Nanjing v Číne.Fabrika vlani získala prvú cenu v súťaži o naj-lepšiu továreň v Európe Excellence Award 2007,ktorú organizuje INSEAD Business School z Francúzska a Otto Beisheim School of Mana-gement vo Vallendare v Nemecku.Pod úspech sa nepodpísalo len využívanie naj-lepších dostupných strojov, ale aj nízke prevádz-kové náklady a majstrovské ovládanie vý rob né hoprocesu. Tým sa však dnes môžu pochváliť ajiné fabriky. Čo potom robí šampióna šampió-nom? „Predpokladám, že využívanie súbornýchinformačných a komunikačných technológií.Poskytujú nám nielen základné dáta o výrobe,ale koordinujú aj samotné stroje,“ vysvetľujeriaditeľ závodu Hans Schneider. „Takže vždy

vieme, čo sa v závode deje. No nielen to, mámeaj aktuálne údaje o počte vyrábaných kompo-nentov, odstávkach a zásobách.“Závod, ktorý vyrába výhradne na báze objedná-vok, má vysokú mieru spoľahlivosti dodávok:99 zákazníkov zo sto dostane presne svoj ob-jednaný počet výrobkov do 24 hodín. Pritomnetreba dodávať, že v požadovanej kvalite.Umožňuje to flexibilný logistický systém ob-jednávok, ktorý sa stará o to, že výrobné pre-vádzky sú takmer nezávislé od výkyvov v počteobjednávok.

Menej než dvadsať chýbPrakticky nič sa vo fabrike nerobí ručne, okremnastavovania strojov, údržby a opráv. Muži ajženy v modrých kombinézach len plánujú výro -bu, rozhodujú, koordinujú a monitorujú čin-nosti. Na snímke môžete vidieť, ako robotníčkakontroluje pod zväčšovacím sklom modul, ktorýpráve vyšiel zo spájkovacej pece, kde sa montujúpredtlačené komponenty na obvodové doskypri teplote 250 stupňov Celzia. Je zodpovednáza to, aby obvodová doska bola stabilná a abynič na nej nechýbalo.Ulrich Brück, ktorý je v EMP zodpovedný za za -mestnanecké záležitosti, vysvetľuje, že ide leno štatistickú kontrolu. Počítač náhodne určuje,ktoré modely treba preveriť. „Naša kolegyňa

Najlepšia továreň v EurópeZávod Siemensu na výrobu elektroniky pri Ambergu v Nemecku sa pýši titulom Najlepšia fabrika Európy. Prečo? Pozývame vás na malú exkurziu.

vidí na obrazovke interaktívny modul vybratéhomodulu a funkčné jednotky, ktoré potrebujeskontrolovať, sú označené farebne. Ak zistí,že niektorý je chybný, klikne na jeho virtuálnynáprotivok na monitore, tým sa automatickyoznačí skutočný dielec a vygeneruje sa správapre oddelenie výroby,“ hovorí U. Brück.Keďže každá obvodová doska má čiarový kód,„vytiahnutie“ chybných modulov nie je žiadenproblém. „Príčinu chyby vždy nájdeme,” dodá vaU. Brück. Predvlani bolo chybných len 28 z mi li ó -na vyrobených elektronických komponentov.Avšak pre riaditeľa H. Schneidera to stále nieje málo, jeho tím chce znížiť toto číslo pod 20.

Vzor pre ďalšie závodyZávod pri Ambergu je jedným z 23 podobnýchzariadení, ktoré má Siemens po celom svete.Vyrábajú sa v nich komponenty za 121 miliárdeur ročne. Aby koncern dokázal naplniť dopytpo súčasných i budúcich výrobkoch, vytváraamberský závod svoju digitálnu kópiu. Šetríto čas aj peniaze a navyše umožňuje optimali -zovať i existujúce výrobné procesy, aby sa skrá -

til čas nevyhnutnej odstávky. Technici vovšet kých 23 závodoch sa môžu dostať do vý-robnej databázy bez ohľadu na to, kde sa na-chádzajú.Desať inžinierov pod vedením Holgera Griesen-auera v Ambergu využíva na simuláciu závodua optimalizáciu výrobných procesov softvérovýnástroj Siemens PLM Software. Vzdialene pri-pomína počítačové hry série Sims. Simulátorim slúži na zobrazenie technických špecifikáciíkaždého výrobku, každého stroja a každéhoprepojenia medzi výrobnými technológiami.„Vďaka tomuto nástroju vieme poskladať výrob-né procesy vo virtuálnom prostredí, podrobneich odskúšať a zabezpečiť, aby sme mohli re -agovať na požiadavky odberateľa ešte pred tým,ako zmeny urobíme v našom reálnom závode,“tvrdí H. Griesenauer.

Virtuálny život výrobkovModerná technológia stojí na koncepcii tzv.riadeného životného cyklu produktov (PLM).Jeho podstatou je integrácia všetkých informá-cií o výrobku – od surovín a dodávateľov až

po dodávky, údržbu a likvidáciu – do jednejsúvislej databázy.

Podľa prezidenta A&D Group Helmuta Giersehokedysi izolované a samostatné riešenia pri kon-štrukcii výrobkov sa pretvárajú do plne integro-vaného systému. Ale aby bol pohľad na výroboknaozaj komplexný, nástroj PLM musí dopĺňaťpohľad na riadenie dodávateľského reťazca(SCM), ktorý závodom poskytne prehľad o fi-nanč ných a logistických údajoch výrobku.H. Gierse si myslí, že do roku 2020 bude softvérna zobrazenie PLM-SCM schopný simulovaťkaždú stránku životného cyklu výrobku. „Po-vedie to k virtuálnemu zavádzaniu výrobkovdo prevádzky a automatickému generovaniuvýrobného riešenia v reálnom svete,“ dodáva.Aj keď je simulačná technológia na báze PLM-SCM ešte mladá, už dnes zásadne meníspôsob podnikania v mnohých firmách. PodľaAMR Re search, vedúceho svetového poradcupre optimalizáciu dodávateľských reťazcov,už v sú čas nos ti sa okolo 20 percent všetkýchzmien vo výrobkoch a výrobe robí vo virtuálnomsvete.

Simulácia: Vizualizácia výrobných liniek automobilov (vľavo) alebo plánovanie celých fabrík (vpravo) môže virtuálne optimalizovať každý aspekt výroby.

Kontrola: Pracovníčka kontroluje pod zväčšovacímsklom modul, ktorý práve vyšiel zo spájkovacej pece.

Triedička listov: Simulácie vo Virtuálnom dizajnovomcentre ukazujú priepustnosť triedičky listových zásielok.

Najlepšia továreň: Precízne plánovanie, 100-percentná výkonnosť a nepretržitá kontrola sa postarali o to, že závodv Ambergu sa považuje za šampióna medzi európskymi fabrikami.

28 29 VISIONS 01 2008

T É M A Č Í S L A

Prípravy na Olympijské hry v Číne, ktorésa uskutočnia v auguste, sú v plnomprú de. Vrátane výstavby Terminálu 3 na medzinárodnom letisku v Pekingu,

ktorý svojím tvarom pripomína draka. Cezvzdušný prístav hlavného mesta Číny má ročneprejsť 60 miliónov pasažierov a priletieť polmilióna lietadiel.

Najrýchlejší systém pre batožinuObrovské množstvo cestujúcich by nebolo mož -né vybaviť bez high-tech technológií. Jednouz nich je aj batožinový komplex od spoločnostiSiemens. Pomocou dopravníkového systémudlhého 50 kilometrov bude schopný vytriediťa prepraviť 19-tisíc batožín za hodinu, čím sazaradí medzi najrýchlejšie technológie tohtodruhu. Zariadenie na manipuláciu s batožinou,vybavené sústavou triediacich strojov a brán,bude schopné presúvať kufre rýchlosťou okolo40 kilometrov za hodinu. Od vybavovaciehopultu do najďalej zaparkovaného lietadla satak dostanú za 25 minút.

Prevádzkovateľ pekinského letiska Beijing Capi -tal International Airport špecifikoval celý radpožiadaviek pre batožinový systém. Okrem iné -ho požadoval využiť suterén, aby cestujúci z metra nemuseli s batožinou chodiť až hore.Ďalej to boli nároky na maximálnu veľkosťbatožiny, výkonnosť systému a čas prepravy.Navyše celý systém vrátane jeho vývoja, inšta-lácie a odskúšania mal byť hotový do 32 me-siacov.

Úzke miesta dopravníkovTím inžinierov zo Siemens Industrial Solutions& Services v Offenbachu musel kvôli splneniutýchto požiadaviek siahnuť veľmi hlboko dosvojej súpravy nástrojov virtuálnej reality. Dlhopredtým, než vyrobili prvý komponent, expertivybudovali a odskúšali celý systém manipulácies batožinou pomocou 3D softvéru.Technici uložili kľúčové dáta o katakombáchpekinského letiska do simulačného programu,pričom využili softvérové moduly z podobnýchprojektov, ktoré predtým realizovali na letiskách

v Soule a Madride. 3D simulačný a optimalizač -ný softvér im umožnil preveriť aj tie najmenšiepriestory, či do nich bude možné namontovaťpotrebné technológie. Navyše si mohli odskúšať,či sa jednotlivé subsystémy nebudú navzájomrušiť.Simulácia východiskového nastavenia doprav ní -ko vé ho pásu odhalila, že niektoré priestory sabudú upchávať. Potvrdilo sa tiež, že vzdialenosťmedzi niektorými uzlami je taká malá, že sabatožina pomieša alebo preprava úplne zastaví.Cieľový limit maximálne 25 minút pojazdubatožiny by sa tak nedal dosiahnuť. Plánovačitýmto spôsobom eliminovali všetky chyby v obrovskom systéme ešte pred začatím vý-stavby.

Dva roky skúšokVirtuálne plánovanie značne usporilo náklady,pretože zmeny sa mohli urobiť a odskúšať bezvýdavkov na prototypy. Plánovači v každej fázevideli, ktoré komponenty a koľko bude potreb -ných. Ale ešte predtým, ako sa mohla začať vý-stavba, sa musela pomocou kontrolnéhosoft vé ru otestovať aj plynulá prevádzka bato-žinového systému. Experti vyskúšali interakciumedzi softvérom a hardvérom v Letiskovom cen -tre Siemensu vo Fűrthe, ktoré slúži ako letis ko -vý simulátor. V podstate je to komplexné le tis ko,ktorému chýba len riadiaca vež a lietadlá.Beijing Capital International Airport schválilbatožinový komplex vlani v júli, čiže dva rokypo spustení projektu a osem mesiacov predplánovaným otvorením nového terminálu.Peking bude pripravený na olympijské hry a poslednou vecou, o ktorú budú mať návštev-níci starosť, bude ich batožina.

� Vtáčie hniezdo chce ohúriť svet, s. 56

Brucho čínskeho drakaSkôr, ako sa rozbehli práce na batožinovom komplexe nového terminálu pekinského letiska,všetko sa odskúšalo pomocou počítačovej simulácie.

Putovanie batožiny: Dopravníkový systém Terminálu 3 pekinského letiska bude dlhý 50 kilometrov. Za hodinuvytriedi a prepraví 19-tisíc batožín.

Technik nastavuje ovládače na prístro-jovom paneli vysokorýchlostného vlakuVelaro. Zrazu sa otvorí klapka v pod-lahe, uhol pohľadu sa otočí do priestoru

pod vlakom a komponenty letia preč. Akobyšibnutím čarovného prútika sa vlak znovu po-skladá dokopy. Vitajte v laboratóriu virtuálnejreality Siemens Transportation Systems v ne-mec kom Krefelde.Ani technik, ani vlak nie je reálny, sú to animo -va né virtuálne objekty. V konferenčnej sále sanachádza veľká displejová stena, na ktorej mož -no skúmať pomocou 3D lúp prototypy vlakovv priestorovom zobrazení. „Je to pre nás veľkápomoc,“ hovorí vedúci riadenia technickýchprocesov Reinhard Belker. Projektanti sa tupra videlne stretávajú a svoje poznatky kon-zultujú s kolegami z iných útvarov. Podobnýsystém využíva aj sesterský závod v Prahe.

V súčasnosti je to jediný inovatívny nástroj,ktorý podporuje čisto virtuálny proces vývojavýrobku a výroby v divízii TransportationSystems.V Krefelde vlaky konštruujú od začiatku až dokonca v počítačovom 3D CAD prostredí od roku1999. Každý krok, od úvodného konceptu a vý -vo ja až po výrobu a dokumentáciu, sa spraco-váva v troch rozmeroch. Všetci projektantipracujú spolu vo virtuálnom prostredí, ktoréumožňuje v reálnom čase koordinovať fázyvývoja v hlavnom výrobnom závode v Krefeldes ostatnými prevádzkami Siemensu v Erlangene,Kesseli, Grazi, Viedni, Prahe a Ostrave. Do toh toprocesu sú zapojení aj dodávatelia komponen -tov a servis.„Pred niekoľkými rokmi sme vyvíjali a vyrábalivysokorýchlostný vlak tri roky. Dnes nám to trváo pol roka menej,” tvrdí Martin Olbrich, vedúci

útvaru prípravné montážne práce. Odberateliapo celom svete vyžadujú kratšie vývojové časypri rovnakej alebo vyššej kvalite produktov.„Požiadavky zákazníkov sa už nedajú plniť po-mocou konvenčných metód. To, čo teraz naj-viac potrebujeme, sú inovácie, no nielenvý rob kov, ale aj našich výrobných a vývojovýchprocesov,“ zdôrazňuje R. Belker. Pred dvoma rokmi firma zaviedla vo všetkýchsvojich prevádzkach komplexný reťazec 3D pro -cesov, ktorý vytvára digitálne animácie a spra co-váva úvodné simulácie už počas prvotnej fázyprojektu. Jednotlivé konštrukčné 3D zostavysa potom sprístupňujú partnerom po celomsvete. Túto formu spolupráce umožňuje jed-notný systém riadenia produktových dát.Keďže všetko prebieha paralelne, úvodné vý-vojové kroky sú okamžite zahrnuté do proce-sov plánovania aj v ostatných útvaroch.

Vlaky z bitov a bajtovSiemens v prevádzke v Krefelde projektuje na počítačoch celé vlaky.Do budúceho roku plánuje zdigitalizovať celý výrobný proces.

Virtuálny svet: Simulácia je pri koľajových vozidláchmimoriadne užitočná, keďže sa vyrábajú v malých sé -riá ch. Špecialisti odskúšajú všetky optimalizačné mož nos tiuž v počiatočnej fáze vývoja. Či už pracujú na prednejčasti vlaku, alebo na ergonómii kabíny vodiča.

Hneď po vstupe do závodu na človekadýchne nezvyčajný poriadok, ba ažpedantná čistota. Medzi výrobnýmilinkami každú chvíľu môžete stretnúť

upratovačov s čistiacimi vozíkmi, ktorí drhnúuž aj tak dosť vyblýskanú podlahu. Podobá saviac na dlažbu v laboratóriu ako v podniku, kdekaždú minútu vyrobia jedno auto. „Výrobnépriestory sa čistia nonstop,“ konštatuje hovorcaspoločnosti Dušan Dvořák.

Farební robotníciPrvý dojem je naozaj ohromujúci. Nepočuť tužiaden hluk obrábacích strojov či búchanie lisov,necítiť typický zápach z opracúvaného kovu,chlad ani teplo, všade je dostatok svetla a čisto.Strojárina sa roky považovala za tvrdú chlapskú

robotu, no v Tepličke nad Váhom, kde fabrikaKia Motors stojí, nájdete aj stovky žien. Prečoby nie, práca za pásom podľa nich nie je fyzickynamáhavá, aby ju nezvládli. Všade naokolo súautomaty na občerstvenie a oddychové zóny s kuchynkou a prístupom na internet.Medzi výrobnými halami a linkami sa premá-vajú údržbári na bicykloch. „Je to rýchlejšie a pohodlnejšie,“ usmieva sa D. Dvořák nad našímúdivom. Areál podniku je veľký, má približne166 hektárov, pričom zastavaná plocha má vyše16,3 hektára. Tvorí ho päť hál – lisovňa, karo-sáreň, lakovňa, montážna hala a motoráreň.Chodiť medzi nimi pešky by bol poriadny tu-ristický výkon. Haly sú prepojené posuvnýmipásmi a závesným koľajnicovým dopravníkovýmsystémom. Po nich putujú jednotlivé kompo-

nenty a časti áut. Celý chod výroby sa riadi z tzv. centrálnej po-čítačovej miestnosti. Dianie na prevádzkachnepretržite monitoruje asi 60 kamier, ktoré pre -nášajú obraz z prevádzok na monitory v tejtomiestnosti.

Armáda robotovPríjemné prostredie ešte nerobí fabriku moder- nou, ale o mnohom vypovedá. Za všetkým trebahľadať špičkové technológie, ktoré prevzali väč-šinu manuálnej práce. Mnohé prevádzky sútakmer stopercentne automatizované. Naprí -klad v lisovni, kde sa z ťažkých, niekoľkotono-vých oceľových zvitkov zhotovujú bočnice,ka po ty a približne 60 iných plechových panelov,nastupuje do každej zmeny len zhruba 40 pra-

30 31 VISIONS 01 2008

T É M A Č Í S L A

Fabrika, kde vládnu robotyZvarovňa: Tri stovky robotov spájajú dokopy karosérie budúcich automobilov bez akéhokoľvek zásahu človeka.

O juhokórejskej automobilke Kia Motors pri Žiline sa hovorí, že je najmodernejšou fabrikou na Slovensku.

covníkov. Počítačom riadené výrobné linky zvit -ky oceľového plechu vyrovnajú, narežú, po -ohý bajú do potrebného tvaru a vyvŕtajú otvo ry.Kontrolu kvality má na starosti 3D optickýsystém. „Procesná automatizácia na týchto linkách, ktorétu máme dve, dosahuje 98 percent,“ hovorívedúci zmeny. „Na ich konci sú automaticképaletizéry, ktoré vyrobené panely bez jedinéhozásahu človeka pekne naskladajú na paletyalebo zavesia na posuvný koľajnicový dopravník.Tento systém zatiaľ nemá žiaden iný výrobnýzávod spoločnosti Hyundai-Kia, používa salen u nás v Tepličke.“ Aj preto inde dosahujeautomatizácia na podobných výrobných úse-koch len približne 70 percent.Zvarovňa, kde sa dáva dokopy celá karosériaautomobilu, je v automatizácii ešte o dve per-centá lepšie. Všetko zváranie zvládnu vyše tristovky robotov. Človek len kontroluje kvalituzvarov a ovláda počítače. Obrovské ramenárobotov v pravidelných cykloch neúnavne opa-kujú naprogramované úkony. Priložia, zvaria,odstúpia. Zakaždým, keď sa znovu pustia dopráce, zahrajú melódiu, pripomínajúcu zvone -nie mobilu. Upozorňujú tým operátorov, abyopustili výrobný priestor. V hale to síce zvoníako v telefónnej centrále, je to však príjemnejšieako bzučanie klaksónu.Roboty sú svojím spôsobom inteligentné. Vediarozlíšiť, ktorý model a verziu auta majú predsebou, a tomu prispôsobiť pracovné operácie.Juhokórejská automobilka v Tepličke vyrába

5-dverový a 3-dverový hatchback Kia cee‘d,jeho kombi verziu a model Kia Sportage.„Všetky štyri typy sa montujú priebežne, natých istých linkách. Na páse tak môžete vidieť3-dverový Kia cee‘d a hneď za ním Kia Spor-tage. Zváracie roboty vždy presne vedia, čomajú uro biť,“ vysvetľuje jeden z operátorov.Koncom roka sa začne v Tepličke vyrábať štvr táverzia modelu Kia cee‘d – úsporný a ekologickýeco_cee‘d.

Ani zrnko prachuDo hermeticky uzatvorenej lakovne sa dostanelen málokto. Čistota v tomto prípade nie je len

vizitkou dobrého gazdu, ale doslova nevyhnut-nosťou. Čo len jedno zrnko prachu môže zne-hodnotiť celý náter. Karoséria sa najprv celáponorí do elektrodepozičného bazénu, kde sapomocou rotačno-ponorného systému otáčao 360 stupňov. Ide o unikátnu technológiu, kto -rá dokáže naniesť aj na tie najneprístupnej šiemiesta skeletu ochrannú vrstvu proti korózii.Striekanie kabíny má na starosti 36 robotov,ktoré vedia „maľovať“ štrnástimi farbami. Samési menia kartridže s farbami, ani oni nepotre-bujú asistenciu človeka. V automobilovej výrobesa v súčasnosti väčšinou používajú už iba vodouriediteľné farby, ktoré sa vypaľujú v peciach

Lakovňa: Karoséria sa celá ponorí do elektrodepozičného bazénu, aby sa nanieslaochranná vrstva proti korózii aj do ťažko pristupných miest.

Montážna hala: Inteligentné roboty inštalujú do kokpitu ťažké panely prístrojovýchdosiek bez toho, aby sa karoséria na dopravníku musela zastaviť.

Motoráreň: Výroba motorov je mimoriadne náročná na riadenie. Špičkové CNC obrábacie stroje pracujú s presnosťouna jednu tisícinu milimetra.

T É M A Č Í S L A

32 33 VISIONS 01 2008

Montážna hala: Vo fabrike pracujú stovky žien, ktoré vďaka modernýmpracovným nástrojom môžu vykonávať rovnakú prácu ako muži.

Rodný list: Každé auto má svoj čiarový kód, ktorý ho sprevádza celým procesom výroby. Podľa nehostroje i robotníci napríklad vedia, do ktorého auta majú namontovať klimatizáciu a do ktorého nie.

pri vysokých teplotách. Ani Kia nie je v tomtosmere výnimkou, na vypaľovanie však používašpeciálne termické odlučovacie zariadenie,ktoré prispieva k redukcii spotreby energie a emisií plynov vytvárajúcich skleníkový efekt.Ďalších desať robotov má na starosti tme le-nie. Dĺžka liniek v celej lakovni dosahuje 7,5 kilometra.

Prvá Kia v EurópeNa rozdiel od ostatných prevádzok je montážnahala plná ľudí. V dvoch zmenách tu pracujetakmer polovica z celkového počtu 2,7 tisícazamestnancov. Ani oni však nie sú bez pomocistrojov. Ťažké a na nárazy citlivé časti dvíhajúa ukladajú pomocou manipulátorov. Aby saminimalizovala hlučnosť, zamestnanci použí-vajú namiesto pneumatických elektrické ná-stroje. Tak ako iné automobilky, ani Kia nevyrábavozidlá na sklad. Každé sa robí podľa objednáv -ky budúceho majiteľa. Auto má akýsi rodnýlist, ktorý ho sprevádza celým procesom výroby.Podľa neho stroje i montážnici vedia, že totoauto bude mať červenú farbu, tónované sklá,sivé čalúnenie a klimatizáciu. Vodidlom im súčiarové kódy.Úplne bez robotov ale nie je ani táto časť pre-vádzky. Stroje vedia namontovať do kokpituťažký panel prístrojovej dosky bez toho, abysa čo i len na okamžik karoséria na dopravní-kovom páse musela zastaviť. Robot pomocoukamery nasníma prístrojovú dosku a jej obrazporovná s informáciami v počítači. Ak všetko

súhlasí, robot sa zachytí o kolíky na výškovonastaviteľnom podstavci, na ktorom sa posúvakaroséria. Rýchlosť robota je tak rovnaká akorýchlosť skeletu. Kamerou znovu zosníme prie -stor pre prístrojovú dosku, uchopí ju, nastavído optimálnej polohy, zasunie dnu a vráti saspäť. Samotné zasunutie palubovky netrvádlhšie ako dve – tri sekundy.Hoci je slovenský závod Kia Motors montážnoufabrikou a nevyvíjajú sa tu nové modely áut,stupňom automatizácie patrí k tomu najmo-dernejšiemu v automobilovom priemysle.„Nedávno sme boli v závodoch Kia a Hyundai

v Číne a Indii. Niektoré sú síce novšie, no mieraautomatizácie ani v jednom nedosahovala takúúroveň,“ tvrdí špecialistka PR Martina Jovsajová.Fabrika pri Žiline je prvou európskou továrňoujuhokórejskej automobilky a to