December 2014

Vo veľkyacutech nemocničnyacutech tendroch sa suacuteťažiacute maacutelo

Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec v rokoch 2012-2014

Dušan ZACHAR Zuzana DANČIacuteKOVAacute

2

Vo veľkyacutech nemocničnyacutech tendroch sa suacuteťažiacute maacutelo

Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec v rokoch 2012-2014

December 2014

Dušan Zachar Inštituacutet pre ekonomickeacute a sociaacutelne reformy (INEKO)

Zuzana Dančiacutekovaacute Transparency International Slovensko (TIS)

Chceli by sme poďakovať našim spolupracovniacutekom - Martine Kormanovej a Petrovi Klaacutetikovi ktoriacute naacutem

pomaacutehali pri spracovaniacute daacutet a naacuteslednyacutech prepočtoch

Analyacuteza mohla vzniknuacuteť aj vďaka finančnej podpore ktoruacute inštituacutetu INEKO poskytla nadaacutecia Open

Society Foundations v raacutemci projektu na podporu udržateľnosti verejnyacutech financiiacute a tiež nadaacutecia

Konrad-Adenauer-Stiftung Zastuacutepenie na Slovensku

Analyacuteza je suacutečasťou projektu TIS Monitoring transparentnosti v sektore zdravotniacutectva ktoryacute finančne

podporujuacute

2

Vo veľkyacutech nemocničnyacutech tendroch sa suacuteťažiacute maacutelo

Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec v rokoch 2012-2014

December 2014

Dušan Zachar Inštituacutet pre ekonomickeacute a sociaacutelne reformy (INEKO)

Zuzana Dančiacutekovaacute Transparency International Slovensko (TIS)

Chceli by sme poďakovať našim spolupracovniacutekom - Martine Kormanovej a Petrovi Klaacutetikovi ktoriacute naacutem

pomaacutehali pri spracovaniacute daacutet a naacuteslednyacutech prepočtoch

Analyacuteza mohla vzniknuacuteť aj vďaka finančnej podpore ktoruacute inštituacutetu INEKO poskytla nadaacutecia Open

Society Foundations v raacutemci projektu na podporu udržateľnosti verejnyacutech financiiacute a tiež nadaacutecia

Konrad-Adenauer-Stiftung Zastuacutepenie na Slovensku

Analyacuteza je suacutečasťou projektu TIS Monitoring transparentnosti v sektore zdravotniacutectva ktoryacute finančne

podporujuacute

3

OBSAH

1 Hlavneacute zistenia 4

2 Uacutevod 7

3 Metodika 11

4 Charakteristika verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v obdobiacute apriacutel 2012 -

februaacuter 2014 13

41 Najnaacutekladnejšie predmety obstaraacutevania 13

42 Najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia 16

43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia 17

5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec 19

51 Suacuteťaţiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch 19

511 Elektronickeacute aukcie 20

52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva 24

53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute najmenej 27

54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute najviac 29

55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami 32

6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda 34

7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec 36

8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute 39

4

1 Hlavneacute zistenia

V nemocničnyacutech verejnyacutech obstaraacutevaniach sa naďalej maacutelo suacuteťaţiacute Z celkoveacuteho

obstaraneacuteho objemu (5256 mil EUR) v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter

2014 pouţili nemocnice viac ako 63 (331 mil EUR) v tendroch kde ponuku podal

iba jeden uchaacutedzač Ide iba o mierne zlepšenie oproti predchaacutedzajuacutecemu

sledovaneacutemu obdobiu (januaacuter 2009 ndash marec 2012) kedy nemocnice v tendroch

s jedinou ponukou rozdelili takmer 68 zdrojov V prepočte nie na objem ale na

počet obstaraacutevaniacute klesol počet tendrov s jedinou ponukou na 336 z celkoveacuteho

počtu 1971 sledovanyacutech tendrov V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute predstavoval tento

podiel 545 tendrov Vyacuterazne vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na

objem znamenaacute ţe jedinaacute ponuka je charakteristickou črtou najmauml veľkyacutech rozumej

finančne naacutekladnyacutech tendrov

Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe

vyššiacute počet ponuacutek by viedol k efektiacutevnejšiemu nakladaniu nemocniacutec so zdrojmi Ak by

vo všetkyacutech jednoponukovyacutech tendroch nemocniacutec suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači suacuteťaţ by

mohla viesť k zniacuteţeniu celkovyacutech vynaloţenyacutech prostriedkov aţ o 359 mil EUR za

sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho

objemu jednoponukovyacutech tendrov

Prudko stuacuteplo vyuţiacutevanie elektronickyacutech aukciiacute pri obstaraacutevaniach Suacutevisiacute to so

zmenami v legislatiacuteve prikazujuacutecej pouţiacutevať e-aukcie Zatiaľ čo v predchaacutedzajuacutecom

sledovanom obdobiacute pouţili nemocnice e-aukciu v 53-aacutech z celkoveacuteho objemu

obstaraacutevaniacute v aktuaacutelnom obdobiacute to bolo aţ 968 Naacuterast podielu e-aukciiacute mocircţe byť

jednyacutem z docircvodov značneacuteho zlepšenia suacuteťaţivosti v malyacutech tendroch vo veľkyacutech

tendroch sa však vaumlčšie vyuţiacutevanie e-aukciiacute neodzrkadlilo v intenziacutevnejšej suacuteťaţivosti

To mocircţe naznačovať ţe pri veľkyacutech tendroch dosiahol vplyv e-aukciiacute svoje limity čo

sa tyacuteka prilaacutekania vyacuterazne vaumlčšieho počtu ponuacutek v tendroch resp uacutečinneacutemu

zabraacuteneniu moţnej manipulaacutecii pri obstaraacutevaniacute

Za aktuaacutelne sledovaneacute obdobie dosiahol priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnom

tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek iba 18 ponuky čo predstavuje mierny naacuterast

oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute Nemoţno však hovoriť o signifikantnom

5

zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zapriacutečinenyacute len jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem

tendrom s relatiacutevne vyššiacutem počtom ponuacutek

Zdravotniacutectvo počtom ponuacutek v tendroch staacutele vyacuterazne zaostaacuteva za zvyškom

hospodaacuterstva Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere vaacuteţenom

objemom tendrov v priemere 19 ponuky na tender v celom hospodaacuterstve to bolo aţ

57 ponuky

Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien v porovnaniacute

s obstaraacutevateľom očakaacutevanyacutemi Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere

vaacuteţenom objemom tendrov k navyacutešeniu vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o

24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu

vyacuteslednej ceny Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej

napriacuteklad o 95 niţšia Celkovo prišlo pri nemocničnyacutech tendroch k menšiemu

zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej ako pri zvyšku hospodaacuterstva V roku 2013

bol v zdravotniacutectve evidovanyacute pokles ceny o 159 v celom hospodaacuterstve však aţ o

121

Pri troch najnaacutekladnejšiacutech oblastiach obstaraacutevania nemocniacutec - zdravotniacutecky spotrebnyacute

materiaacutel (vraacutetane špeciaacutelneho zdravotniacuteckeho materiaacutelu) zobrazovacie zariadenia

(napr RTG MR CT) a predmety funkčnej podpory (najmauml priacutestroje na podporu

srdcovej funkcie a umeleacute časti tela) ktoreacute tvorili spolu vyše 55 celkoveacuteho

obstaraneacuteho objemu slovenskyacutech nemocniacutec sa v tendroch takmer vocircbec nesuacuteťaţilo

Priemerne (vaacuteţeneacute objemom zaacutekaziek) sa v tyacutechto oblastiach zuacutečastňovalo tendra len

11 uchaacutedzača Podobne niacutezka suacuteťaţivosť bola pri tyacutechto poloţkaacutech zaznamenanaacute aj

v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute

Traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia ndash kardiouacutestavy (VUacuteSCH NUacuteSCH a SUacuteSCCH) plus

najvaumlčšia slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu

tvorili aţ 607 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizovali tendre

v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute

objemom zaacutekaziek) bol ţalostne niacutezky ndash len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou

(z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash značne prevyšujuacuteci 90 Miera

(ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech troch kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem

sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila

6

Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala

v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica

s poliklinikou v Čadci ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako

dvoch konkurujuacutecich si uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek)

suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53 dodaacutevateľov Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti

v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli

v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom

ponuacutek na jeden tender

Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 ktoreacute dodali nemocniciam takmer 65 z

celkoveacuteho objemu tendrov za sledovaneacute obdobie nečelilo vo svojich viacuteťaznyacutech

zaacutekazkaacutech v priemere vaacuteţenom objemom tendrov ani jednej ďalšej celej ponuke

Patriacute k nim aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute nemocniciam dodali takmer 48

zo všetkyacutech tovarov sluţieb a praacutec Aţ 9 z top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemuselo

čeliť ďalšiemu konkurentovi pri ţiadnom viacuteťaznom tendri Vo všetkyacutech suacuteťaţili vţdy

len sami

7

2 Uacutevod

bdquoTak urobiacuteme všetko preto aby sa suacuteťažilo viacej Ešte raz hovoriacutem že robiacuteme analyacutezu a

potom budem mocirccť lepšie odpovedať na tuacuteto otaacutezkuldquo 1

Viliam Čislaacutek minister zdravotniacutectva SR odpovedaacute na otaacutezky čo urobiacute aby sa v zdravotniacutectve viac suacuteťaţilo

Materiaacutel ktoryacute praacuteve začiacutenate čiacutetať nemaacute s ministrom zdravotniacutectva avizovanou

pripravovanou analyacutezou nič spoločneacute Je spoločnyacutem dielom mimovlaacutednych neziskovyacutech

organizaacuteciiacute ndash Inštituacutetu pre ekonomickeacute a sociaacutelne reformy (INEKO) a Transparency

International Slovensko (TIS) pričom nadvaumlzuje na nimi skocircr zverejnenuacute analyacutezu verejneacuteho

obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec v rokoch 2009-20122 a porovnaacutevaciu štuacutediu intenzity

suacuteťaţe v nemocničnyacutech tendroch v SR a ČR3

Cieľom tejto analyacutezy je pomaacutehať vytvaacuterať v laickej ako aj v odbornej verejnosti vaumlčšiacute tlak a

dopyt po riešeniach a uacutečinnejšej kontrole vyuţiacutevania verejnyacutech prostriedkov v nemocniciach

čiacutem sa podľa naacutes vytvoria aj lepšie podmienky pre vyššiu kvalitu poskytovanej zdravotnej

starostlivosti pre pacientov na Slovensku ktoraacute by bola dlhodobo udrţateľnaacute a nezaťaţovala

by neuacutemernyacutem spocircsobom buduacutece generaacutecie Sektor zdravotniacutectva patriacute totiţto stabilne

medzi najvaumlčšie rizikaacute z pohľadu tvorby verejneacuteho dlhu a tyacutem aj dlhodobej udrţateľnosti

verejnyacutech financiiacute

V lete 2012 sme prezentovali zistenie ţe verejneacute obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sa

vyznačujuacute niacutezkym počtom suacuteťaţiacich ponuacutek Viac ako dve tretiny (68 tj vyše 563 mil

EUR) z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (827 mil EUR) v obdobiacute januaacuter 2009 ndash

marec 2012 boli realizovaneacute v tendroch kde sa zuacutečastnil iba jeden uchaacutedzač V českom

zdravotniacutectve dosahoval tento podiel pribliţne asi jednu tretinu celkoveacuteho obstaraneacuteho

objemu

1 Vysielaneacute 8112014 v raacutemci Sobotnyacutech dialoacutegov na Raacutediu Slovensko (RTVS) pri teacuteme kauzy naacutekupu CT priacutestroja v piešťanskej nemocnici (k stiahnutiu na httpwwwrtvsskradiorelaciedetailsobotne-dialogyarchivdate=08112014)

2 ZACHAR Dušan ndash DANČIacuteKOVAacute Zuzana Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)

3 ZACHAR Dušan Slovensko ndash Česko 14 Alebo ako sa suacuteťažiacute v nemocničnyacutech tendroch v SR a ČR INEKO juacuten 2013 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download737)

4

1 Hlavneacute zistenia

V nemocničnyacutech verejnyacutech obstaraacutevaniach sa naďalej maacutelo suacuteťaţiacute Z celkoveacuteho

obstaraneacuteho objemu (5256 mil EUR) v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter

2014 pouţili nemocnice viac ako 63 (331 mil EUR) v tendroch kde ponuku podal

iba jeden uchaacutedzač Ide iba o mierne zlepšenie oproti predchaacutedzajuacutecemu

sledovaneacutemu obdobiu (januaacuter 2009 ndash marec 2012) kedy nemocnice v tendroch

s jedinou ponukou rozdelili takmer 68 zdrojov V prepočte nie na objem ale na

počet obstaraacutevaniacute klesol počet tendrov s jedinou ponukou na 336 z celkoveacuteho

počtu 1971 sledovanyacutech tendrov V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute predstavoval tento

podiel 545 tendrov Vyacuterazne vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na

objem znamenaacute ţe jedinaacute ponuka je charakteristickou črtou najmauml veľkyacutech rozumej

finančne naacutekladnyacutech tendrov

Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe

vyššiacute počet ponuacutek by viedol k efektiacutevnejšiemu nakladaniu nemocniacutec so zdrojmi Ak by

vo všetkyacutech jednoponukovyacutech tendroch nemocniacutec suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači suacuteťaţ by

mohla viesť k zniacuteţeniu celkovyacutech vynaloţenyacutech prostriedkov aţ o 359 mil EUR za

sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho

objemu jednoponukovyacutech tendrov

Prudko stuacuteplo vyuţiacutevanie elektronickyacutech aukciiacute pri obstaraacutevaniach Suacutevisiacute to so

zmenami v legislatiacuteve prikazujuacutecej pouţiacutevať e-aukcie Zatiaľ čo v predchaacutedzajuacutecom

sledovanom obdobiacute pouţili nemocnice e-aukciu v 53-aacutech z celkoveacuteho objemu

obstaraacutevaniacute v aktuaacutelnom obdobiacute to bolo aţ 968 Naacuterast podielu e-aukciiacute mocircţe byť

jednyacutem z docircvodov značneacuteho zlepšenia suacuteťaţivosti v malyacutech tendroch vo veľkyacutech

tendroch sa však vaumlčšie vyuţiacutevanie e-aukciiacute neodzrkadlilo v intenziacutevnejšej suacuteťaţivosti

To mocircţe naznačovať ţe pri veľkyacutech tendroch dosiahol vplyv e-aukciiacute svoje limity čo

sa tyacuteka prilaacutekania vyacuterazne vaumlčšieho počtu ponuacutek v tendroch resp uacutečinneacutemu

zabraacuteneniu moţnej manipulaacutecii pri obstaraacutevaniacute

Za aktuaacutelne sledovaneacute obdobie dosiahol priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnom

tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek iba 18 ponuky čo predstavuje mierny naacuterast

oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute Nemoţno však hovoriť o signifikantnom

5

zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zapriacutečinenyacute len jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem

tendrom s relatiacutevne vyššiacutem počtom ponuacutek

Zdravotniacutectvo počtom ponuacutek v tendroch staacutele vyacuterazne zaostaacuteva za zvyškom

hospodaacuterstva Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere vaacuteţenom

objemom tendrov v priemere 19 ponuky na tender v celom hospodaacuterstve to bolo aţ

57 ponuky

Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien v porovnaniacute

s obstaraacutevateľom očakaacutevanyacutemi Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere

vaacuteţenom objemom tendrov k navyacutešeniu vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o

24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu

vyacuteslednej ceny Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej

napriacuteklad o 95 niţšia Celkovo prišlo pri nemocničnyacutech tendroch k menšiemu

zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej ako pri zvyšku hospodaacuterstva V roku 2013

bol v zdravotniacutectve evidovanyacute pokles ceny o 159 v celom hospodaacuterstve však aţ o

121

Pri troch najnaacutekladnejšiacutech oblastiach obstaraacutevania nemocniacutec - zdravotniacutecky spotrebnyacute

materiaacutel (vraacutetane špeciaacutelneho zdravotniacuteckeho materiaacutelu) zobrazovacie zariadenia

(napr RTG MR CT) a predmety funkčnej podpory (najmauml priacutestroje na podporu

srdcovej funkcie a umeleacute časti tela) ktoreacute tvorili spolu vyše 55 celkoveacuteho

obstaraneacuteho objemu slovenskyacutech nemocniacutec sa v tendroch takmer vocircbec nesuacuteťaţilo

Priemerne (vaacuteţeneacute objemom zaacutekaziek) sa v tyacutechto oblastiach zuacutečastňovalo tendra len

11 uchaacutedzača Podobne niacutezka suacuteťaţivosť bola pri tyacutechto poloţkaacutech zaznamenanaacute aj

v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute

Traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia ndash kardiouacutestavy (VUacuteSCH NUacuteSCH a SUacuteSCCH) plus

najvaumlčšia slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu

tvorili aţ 607 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizovali tendre

v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute

objemom zaacutekaziek) bol ţalostne niacutezky ndash len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou

(z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash značne prevyšujuacuteci 90 Miera

(ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech troch kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem

sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila

6

Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala

v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica

s poliklinikou v Čadci ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako

dvoch konkurujuacutecich si uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek)

suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53 dodaacutevateľov Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti

v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli

v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom

ponuacutek na jeden tender

Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 ktoreacute dodali nemocniciam takmer 65 z

celkoveacuteho objemu tendrov za sledovaneacute obdobie nečelilo vo svojich viacuteťaznyacutech

zaacutekazkaacutech v priemere vaacuteţenom objemom tendrov ani jednej ďalšej celej ponuke

Patriacute k nim aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute nemocniciam dodali takmer 48

zo všetkyacutech tovarov sluţieb a praacutec Aţ 9 z top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemuselo

čeliť ďalšiemu konkurentovi pri ţiadnom viacuteťaznom tendri Vo všetkyacutech suacuteťaţili vţdy

len sami

7

2 Uacutevod

bdquoTak urobiacuteme všetko preto aby sa suacuteťažilo viacej Ešte raz hovoriacutem že robiacuteme analyacutezu a

potom budem mocirccť lepšie odpovedať na tuacuteto otaacutezkuldquo 1

Viliam Čislaacutek minister zdravotniacutectva SR odpovedaacute na otaacutezky čo urobiacute aby sa v zdravotniacutectve viac suacuteťaţilo

Materiaacutel ktoryacute praacuteve začiacutenate čiacutetať nemaacute s ministrom zdravotniacutectva avizovanou

pripravovanou analyacutezou nič spoločneacute Je spoločnyacutem dielom mimovlaacutednych neziskovyacutech

organizaacuteciiacute ndash Inštituacutetu pre ekonomickeacute a sociaacutelne reformy (INEKO) a Transparency

International Slovensko (TIS) pričom nadvaumlzuje na nimi skocircr zverejnenuacute analyacutezu verejneacuteho

obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec v rokoch 2009-20122 a porovnaacutevaciu štuacutediu intenzity

suacuteťaţe v nemocničnyacutech tendroch v SR a ČR3

Cieľom tejto analyacutezy je pomaacutehať vytvaacuterať v laickej ako aj v odbornej verejnosti vaumlčšiacute tlak a

dopyt po riešeniach a uacutečinnejšej kontrole vyuţiacutevania verejnyacutech prostriedkov v nemocniciach

čiacutem sa podľa naacutes vytvoria aj lepšie podmienky pre vyššiu kvalitu poskytovanej zdravotnej

starostlivosti pre pacientov na Slovensku ktoraacute by bola dlhodobo udrţateľnaacute a nezaťaţovala

by neuacutemernyacutem spocircsobom buduacutece generaacutecie Sektor zdravotniacutectva patriacute totiţto stabilne

medzi najvaumlčšie rizikaacute z pohľadu tvorby verejneacuteho dlhu a tyacutem aj dlhodobej udrţateľnosti

verejnyacutech financiiacute

V lete 2012 sme prezentovali zistenie ţe verejneacute obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sa

vyznačujuacute niacutezkym počtom suacuteťaţiacich ponuacutek Viac ako dve tretiny (68 tj vyše 563 mil

EUR) z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (827 mil EUR) v obdobiacute januaacuter 2009 ndash

marec 2012 boli realizovaneacute v tendroch kde sa zuacutečastnil iba jeden uchaacutedzač V českom

zdravotniacutectve dosahoval tento podiel pribliţne asi jednu tretinu celkoveacuteho obstaraneacuteho

objemu

1 Vysielaneacute 8112014 v raacutemci Sobotnyacutech dialoacutegov na Raacutediu Slovensko (RTVS) pri teacuteme kauzy naacutekupu CT priacutestroja v piešťanskej nemocnici (k stiahnutiu na httpwwwrtvsskradiorelaciedetailsobotne-dialogyarchivdate=08112014)

2 ZACHAR Dušan ndash DANČIacuteKOVAacute Zuzana Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)

3 ZACHAR Dušan Slovensko ndash Česko 14 Alebo ako sa suacuteťažiacute v nemocničnyacutech tendroch v SR a ČR INEKO juacuten 2013 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download737)

5

zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zapriacutečinenyacute len jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem

tendrom s relatiacutevne vyššiacutem počtom ponuacutek

Zdravotniacutectvo počtom ponuacutek v tendroch staacutele vyacuterazne zaostaacuteva za zvyškom

hospodaacuterstva Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere vaacuteţenom

objemom tendrov v priemere 19 ponuky na tender v celom hospodaacuterstve to bolo aţ

57 ponuky

Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien v porovnaniacute

s obstaraacutevateľom očakaacutevanyacutemi Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere

vaacuteţenom objemom tendrov k navyacutešeniu vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o

24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu

vyacuteslednej ceny Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej

napriacuteklad o 95 niţšia Celkovo prišlo pri nemocničnyacutech tendroch k menšiemu

zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej ako pri zvyšku hospodaacuterstva V roku 2013

bol v zdravotniacutectve evidovanyacute pokles ceny o 159 v celom hospodaacuterstve však aţ o

121

Pri troch najnaacutekladnejšiacutech oblastiach obstaraacutevania nemocniacutec - zdravotniacutecky spotrebnyacute

materiaacutel (vraacutetane špeciaacutelneho zdravotniacuteckeho materiaacutelu) zobrazovacie zariadenia

(napr RTG MR CT) a predmety funkčnej podpory (najmauml priacutestroje na podporu

srdcovej funkcie a umeleacute časti tela) ktoreacute tvorili spolu vyše 55 celkoveacuteho

obstaraneacuteho objemu slovenskyacutech nemocniacutec sa v tendroch takmer vocircbec nesuacuteťaţilo

Priemerne (vaacuteţeneacute objemom zaacutekaziek) sa v tyacutechto oblastiach zuacutečastňovalo tendra len

11 uchaacutedzača Podobne niacutezka suacuteťaţivosť bola pri tyacutechto poloţkaacutech zaznamenanaacute aj

v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute

Traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia ndash kardiouacutestavy (VUacuteSCH NUacuteSCH a SUacuteSCCH) plus

najvaumlčšia slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu

tvorili aţ 607 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizovali tendre

v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute

objemom zaacutekaziek) bol ţalostne niacutezky ndash len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou

(z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash značne prevyšujuacuteci 90 Miera

(ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech troch kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem

sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila

6

Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala

v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica

s poliklinikou v Čadci ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako

dvoch konkurujuacutecich si uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek)

suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53 dodaacutevateľov Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti

v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli

v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom

ponuacutek na jeden tender

Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 ktoreacute dodali nemocniciam takmer 65 z

celkoveacuteho objemu tendrov za sledovaneacute obdobie nečelilo vo svojich viacuteťaznyacutech

zaacutekazkaacutech v priemere vaacuteţenom objemom tendrov ani jednej ďalšej celej ponuke

Patriacute k nim aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute nemocniciam dodali takmer 48

zo všetkyacutech tovarov sluţieb a praacutec Aţ 9 z top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemuselo

čeliť ďalšiemu konkurentovi pri ţiadnom viacuteťaznom tendri Vo všetkyacutech suacuteťaţili vţdy

len sami

7

2 Uacutevod

bdquoTak urobiacuteme všetko preto aby sa suacuteťažilo viacej Ešte raz hovoriacutem že robiacuteme analyacutezu a

potom budem mocirccť lepšie odpovedať na tuacuteto otaacutezkuldquo 1

Viliam Čislaacutek minister zdravotniacutectva SR odpovedaacute na otaacutezky čo urobiacute aby sa v zdravotniacutectve viac suacuteťaţilo

Materiaacutel ktoryacute praacuteve začiacutenate čiacutetať nemaacute s ministrom zdravotniacutectva avizovanou

pripravovanou analyacutezou nič spoločneacute Je spoločnyacutem dielom mimovlaacutednych neziskovyacutech

organizaacuteciiacute ndash Inštituacutetu pre ekonomickeacute a sociaacutelne reformy (INEKO) a Transparency

International Slovensko (TIS) pričom nadvaumlzuje na nimi skocircr zverejnenuacute analyacutezu verejneacuteho

obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec v rokoch 2009-20122 a porovnaacutevaciu štuacutediu intenzity

suacuteťaţe v nemocničnyacutech tendroch v SR a ČR3

Cieľom tejto analyacutezy je pomaacutehať vytvaacuterať v laickej ako aj v odbornej verejnosti vaumlčšiacute tlak a

dopyt po riešeniach a uacutečinnejšej kontrole vyuţiacutevania verejnyacutech prostriedkov v nemocniciach

čiacutem sa podľa naacutes vytvoria aj lepšie podmienky pre vyššiu kvalitu poskytovanej zdravotnej

starostlivosti pre pacientov na Slovensku ktoraacute by bola dlhodobo udrţateľnaacute a nezaťaţovala

by neuacutemernyacutem spocircsobom buduacutece generaacutecie Sektor zdravotniacutectva patriacute totiţto stabilne

medzi najvaumlčšie rizikaacute z pohľadu tvorby verejneacuteho dlhu a tyacutem aj dlhodobej udrţateľnosti

verejnyacutech financiiacute

V lete 2012 sme prezentovali zistenie ţe verejneacute obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sa

vyznačujuacute niacutezkym počtom suacuteťaţiacich ponuacutek Viac ako dve tretiny (68 tj vyše 563 mil

EUR) z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (827 mil EUR) v obdobiacute januaacuter 2009 ndash

marec 2012 boli realizovaneacute v tendroch kde sa zuacutečastnil iba jeden uchaacutedzač V českom

zdravotniacutectve dosahoval tento podiel pribliţne asi jednu tretinu celkoveacuteho obstaraneacuteho

objemu

1 Vysielaneacute 8112014 v raacutemci Sobotnyacutech dialoacutegov na Raacutediu Slovensko (RTVS) pri teacuteme kauzy naacutekupu CT priacutestroja v piešťanskej nemocnici (k stiahnutiu na httpwwwrtvsskradiorelaciedetailsobotne-dialogyarchivdate=08112014)

2 ZACHAR Dušan ndash DANČIacuteKOVAacute Zuzana Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)

3 ZACHAR Dušan Slovensko ndash Česko 14 Alebo ako sa suacuteťažiacute v nemocničnyacutech tendroch v SR a ČR INEKO juacuten 2013 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download737)

6

Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala

v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica

s poliklinikou v Čadci ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako

dvoch konkurujuacutecich si uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek)

suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53 dodaacutevateľov Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti

v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli

v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom

ponuacutek na jeden tender

Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 ktoreacute dodali nemocniciam takmer 65 z

celkoveacuteho objemu tendrov za sledovaneacute obdobie nečelilo vo svojich viacuteťaznyacutech

zaacutekazkaacutech v priemere vaacuteţenom objemom tendrov ani jednej ďalšej celej ponuke

Patriacute k nim aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute nemocniciam dodali takmer 48

zo všetkyacutech tovarov sluţieb a praacutec Aţ 9 z top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemuselo

čeliť ďalšiemu konkurentovi pri ţiadnom viacuteťaznom tendri Vo všetkyacutech suacuteťaţili vţdy

len sami

7

2 Uacutevod

bdquoTak urobiacuteme všetko preto aby sa suacuteťažilo viacej Ešte raz hovoriacutem že robiacuteme analyacutezu a

potom budem mocirccť lepšie odpovedať na tuacuteto otaacutezkuldquo 1

Viliam Čislaacutek minister zdravotniacutectva SR odpovedaacute na otaacutezky čo urobiacute aby sa v zdravotniacutectve viac suacuteťaţilo

Materiaacutel ktoryacute praacuteve začiacutenate čiacutetať nemaacute s ministrom zdravotniacutectva avizovanou

pripravovanou analyacutezou nič spoločneacute Je spoločnyacutem dielom mimovlaacutednych neziskovyacutech

organizaacuteciiacute ndash Inštituacutetu pre ekonomickeacute a sociaacutelne reformy (INEKO) a Transparency

International Slovensko (TIS) pričom nadvaumlzuje na nimi skocircr zverejnenuacute analyacutezu verejneacuteho

obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec v rokoch 2009-20122 a porovnaacutevaciu štuacutediu intenzity

suacuteťaţe v nemocničnyacutech tendroch v SR a ČR3

Cieľom tejto analyacutezy je pomaacutehať vytvaacuterať v laickej ako aj v odbornej verejnosti vaumlčšiacute tlak a

dopyt po riešeniach a uacutečinnejšej kontrole vyuţiacutevania verejnyacutech prostriedkov v nemocniciach

čiacutem sa podľa naacutes vytvoria aj lepšie podmienky pre vyššiu kvalitu poskytovanej zdravotnej

starostlivosti pre pacientov na Slovensku ktoraacute by bola dlhodobo udrţateľnaacute a nezaťaţovala

by neuacutemernyacutem spocircsobom buduacutece generaacutecie Sektor zdravotniacutectva patriacute totiţto stabilne

medzi najvaumlčšie rizikaacute z pohľadu tvorby verejneacuteho dlhu a tyacutem aj dlhodobej udrţateľnosti

verejnyacutech financiiacute

V lete 2012 sme prezentovali zistenie ţe verejneacute obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sa

vyznačujuacute niacutezkym počtom suacuteťaţiacich ponuacutek Viac ako dve tretiny (68 tj vyše 563 mil

EUR) z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (827 mil EUR) v obdobiacute januaacuter 2009 ndash

marec 2012 boli realizovaneacute v tendroch kde sa zuacutečastnil iba jeden uchaacutedzač V českom

zdravotniacutectve dosahoval tento podiel pribliţne asi jednu tretinu celkoveacuteho obstaraneacuteho

objemu

1 Vysielaneacute 8112014 v raacutemci Sobotnyacutech dialoacutegov na Raacutediu Slovensko (RTVS) pri teacuteme kauzy naacutekupu CT priacutestroja v piešťanskej nemocnici (k stiahnutiu na httpwwwrtvsskradiorelaciedetailsobotne-dialogyarchivdate=08112014)

2 ZACHAR Dušan ndash DANČIacuteKOVAacute Zuzana Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)

3 ZACHAR Dušan Slovensko ndash Česko 14 Alebo ako sa suacuteťažiacute v nemocničnyacutech tendroch v SR a ČR INEKO juacuten 2013 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download737)

7

2 Uacutevod

bdquoTak urobiacuteme všetko preto aby sa suacuteťažilo viacej Ešte raz hovoriacutem že robiacuteme analyacutezu a

potom budem mocirccť lepšie odpovedať na tuacuteto otaacutezkuldquo 1

Viliam Čislaacutek minister zdravotniacutectva SR odpovedaacute na otaacutezky čo urobiacute aby sa v zdravotniacutectve viac suacuteťaţilo

Materiaacutel ktoryacute praacuteve začiacutenate čiacutetať nemaacute s ministrom zdravotniacutectva avizovanou

pripravovanou analyacutezou nič spoločneacute Je spoločnyacutem dielom mimovlaacutednych neziskovyacutech

organizaacuteciiacute ndash Inštituacutetu pre ekonomickeacute a sociaacutelne reformy (INEKO) a Transparency

International Slovensko (TIS) pričom nadvaumlzuje na nimi skocircr zverejnenuacute analyacutezu verejneacuteho

obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec v rokoch 2009-20122 a porovnaacutevaciu štuacutediu intenzity

suacuteťaţe v nemocničnyacutech tendroch v SR a ČR3

Cieľom tejto analyacutezy je pomaacutehať vytvaacuterať v laickej ako aj v odbornej verejnosti vaumlčšiacute tlak a

dopyt po riešeniach a uacutečinnejšej kontrole vyuţiacutevania verejnyacutech prostriedkov v nemocniciach

čiacutem sa podľa naacutes vytvoria aj lepšie podmienky pre vyššiu kvalitu poskytovanej zdravotnej

starostlivosti pre pacientov na Slovensku ktoraacute by bola dlhodobo udrţateľnaacute a nezaťaţovala

by neuacutemernyacutem spocircsobom buduacutece generaacutecie Sektor zdravotniacutectva patriacute totiţto stabilne

medzi najvaumlčšie rizikaacute z pohľadu tvorby verejneacuteho dlhu a tyacutem aj dlhodobej udrţateľnosti

verejnyacutech financiiacute

V lete 2012 sme prezentovali zistenie ţe verejneacute obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sa

vyznačujuacute niacutezkym počtom suacuteťaţiacich ponuacutek Viac ako dve tretiny (68 tj vyše 563 mil

EUR) z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (827 mil EUR) v obdobiacute januaacuter 2009 ndash

marec 2012 boli realizovaneacute v tendroch kde sa zuacutečastnil iba jeden uchaacutedzač V českom

zdravotniacutectve dosahoval tento podiel pribliţne asi jednu tretinu celkoveacuteho obstaraneacuteho

objemu

1 Vysielaneacute 8112014 v raacutemci Sobotnyacutech dialoacutegov na Raacutediu Slovensko (RTVS) pri teacuteme kauzy naacutekupu CT priacutestroja v piešťanskej nemocnici (k stiahnutiu na httpwwwrtvsskradiorelaciedetailsobotne-dialogyarchivdate=08112014)

2 ZACHAR Dušan ndash DANČIacuteKOVAacute Zuzana Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)

3 ZACHAR Dušan Slovensko ndash Česko 14 Alebo ako sa suacuteťažiacute v nemocničnyacutech tendroch v SR a ČR INEKO juacuten 2013 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download737)

8

V ostatnyacutech odvetviach ekonomiky mimo zdravotniacutectva byacuteva podiel tendrov s jednyacutem

uchaacutedzačom niţšiacute Pre porovnanie v sledovanom obdobiacute 2009-2012 bol tento podiel o vyše

40 niţšiacute ako pri nemocniciach Na druhej strane podiel obstaraacutevaniacute s 5 a viac uchaacutedzačmi

predstavoval v mimozdravotniacuteckych odvetviach takmer 18 zatiaľ čo pri nemocničnyacutech

tendroch to bolo iba niečo viac ako 6

Zistili sme ţe v obdobiacute 2009-2012 bol priemernyacute počet ponuacutek4 v tendroch slovenskyacutech

nemocniacutec 17 V Českej republike bola pri porovnaniacute so Slovenskom vyhodnocovanaacute v tom

istom obdobiacute v nemocničnyacutech tendroch v priemere jedna celaacute ponuka navyše

V ostatnyacutech odvetviach hospodaacuterstva SR bol priemer počas predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho

obdobia neceleacute 3 ponuky na tender To znamenaacute ţe sektor zdravotniacutectva bol pri verejnom

obstaraacutevaniacute vystavenyacute niţšej intenzite suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi Zaacuteroveň sme prišli na to

ţe medzi nemocnice v tendroch ktoryacutech sa maacutelo suacuteťaţilo patrili najmauml tie ktoreacute najviac

obstaraacutevali Obdobneacute platilo aj pre dodaacutevateľov Pri veľkyacutech tendroch sa suacuteťaţilo menej ako

pri malyacutech

Identifikovali sme oblasť kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţilo

veľmi maacutelo a rozdiel v suacuteťaţivosti bol priepastnyacute pričom išlo o nezanedbateľnyacute ndash pribliţne

paumltinovyacute aţ štvrtinovyacute objem z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu V tejto oblasti existuje na

Slovensku nemalyacute potenciaacutel na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie

nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor pre nemocnice a verejneacute financie Ide o naacutekupy

zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu ktoreacuteho suacutečasťou je aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky

materiaacutel (napr kateacutetre kanyly stenty endoproteacutezy) Českiacute poskytovatelia zdravotnej

starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţili medzi

sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prešla vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami na

tento predmet obstaraacutevania v priemere len jedna firma ktoraacute uţ potom nemusela s nikyacutem

suacuteťaţiť

Je docircleţiteacute aby nemocnice stanovovali pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute tovar

otvorenejšie aby mohol mať kaţdyacute produkt v tendri alternatiacutevu a mohol byť

substituovateľnyacute inyacutem V takom priacutepade abstrahujuacutec od vplyvu rocirczneho koluacutezneho či

karteloveacuteho konania dodaacutevateľov by obstaraacutevatelia s najvaumlčšou pravdepodobnosťou vyberali

z ponuacutek viaceryacutech uchaacutedzačov

4 Vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek

9

V predošlej analyacuteze sme tieţ uviedli ţe pri obstaraacutevaniach cez elektronickeacute aukcie bol

zaznamenaacutevanyacute vyacuterazne niţšiacute podiel tendrov s jedinyacutem uchaacutedzačom a navyše pri nich v

porovnaniacute s tendrami bez nich dochaacutedzalo častejšie k tomu ţe konečnaacute vysuacuteťaţenaacute cena

bola niţšia ako obstaraacutevateľom očakaacutevanaacute E-aukcie prinaacutešali teda vaumlčšiu suacuteťaţ a niţšie

ceny

V ostatnyacutech rokoch sa v legislatiacuteve rozširovala povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie

neskocircr bola opaumlť mierne zuacuteţenaacute avšak aj napriek tomu pouţiacutevajuacute v suacutečasnosti naše

nemocnice e-aukcie skoro vţdy V obdobiacute januaacuter 2009 -marec 2012 však bola ohlaacutesenaacute

elektronickaacute aukcia len pri 21 všetkyacutech obstaraacutevaniacute a objem tyacutechto zaacutekaziek dosiahol len

mizivyacutech 54 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevania v nemocniciach

Niacutezky počet uchaacutedzačov znamenaacute obmedzenuacute suacuteťaţ a predpoklad vyššiacutech cien Keby v

tendroch nemocniacutec suacuteťaţilo viac uchaacutedzačov nemocnice by zrejme ušetrili viac peňaziacute Pri

tendroch s jedinou predloţenou ponukou dochaacutedzalo v priemere k navyacutešeniu vyacuteslednej ceny

oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej Pri tendroch s viaceryacutemi ponukami bola konečnaacute cena

obstaraacutevania v priemere niţšia ako očakaacutevanaacute V roku 2012 sme vyraacutetali ţe ak by sa všetky

nemocničneacute tendre s jedinou predloţenou ponukou uskutočnili v suacuteťaţi kde suacuteperia dvaja a

viac uchaacutedzačov podarilo by sa vyacuteslednuacute cenu tyacutechto tendrov zniacuteţiť v priemere o takmer

21 a v peňaţnom vyjadreniacute o vyše 116 mil EUR počas predošleacuteho sledovaneacuteho obdobia

resp o necelyacutech 36 mil EUR ročne

Niacutezky priemernyacute počet predloţenyacutech ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch a teda niacutezka

suacuteťaţivosť zdravotniacuteckych dodaacutevateľov pri verejnom obstaraacutevaniacute na Slovensku mocircţe mať

viacereacute priacutečiny Jednou z nich mocircţu byť uacutezko špecifickeacute predmety obstaraacutevania Napriek

tomuto faktu však existujuacute priacuteklady v suacutekromnej sfeacutere na Slovensku a v Česku aj vo

verejnom sektore kde si riaditelia nemocniacutec pravidelne vyberajuacute z vaumlčšieho počtu ponuacutek

Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek v slovenskyacutech nemocničnyacutech tendroch mocircţu byť rocirczne

pokrivenia trhu ndash napr slabaacute platobnaacute discipliacutena obstaraacutevateľov dlheacute splatnosti korupcia

zmanipulovaneacute vyacuteberoveacute kriteacuteriaacute politickeacute prepojenia konflikty zaacuteujmov štaacutetu a jeho veľkyacute

vplyv na zdravotniacutectvo zle nastavenaacute regulaacutecia či koluacutezne spraacutevanie sa firiem Niacutezky počet

ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch na Slovensku by mohol nasvedčovať tomu ţe konkurujuacuteci

si dodaacutevatelia si rozdelili trh resp akceptujuacute uţ daacutevnejšie rozdelenie sfeacuter vplyvu hlavne keď

sme zaznamenali mnoheacute tendre rocircznych obstaraacutevateľov s rovnakyacutem alebo veľmi podobnyacutem

10

predmetom obstaraacutevania a len jedinou predloţenou ponukou v tendri vţdy od ineacuteho

uchaacutedzača

Praacuteve preto by obstaraacutevanie a celeacute hospodaacuterenie nemocniacutec štaacutetu a samospraacutev malo

podliehať tzv tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam aj s naacuteslednyacutemi konzekvenciami (ako

napr exekuacutecie konkurz predaj majetku) ktoreacute by vytvorili spraacutevne motivaacutecie ako aj

priacutesnejšiemu dohľadu jednak zo strany ich zriaďovateľov inyacutech kontrolnyacutech orgaacutenov a

verejnosti

Nemocnice by mali byť demotivovaneacute realizovať tendre kde sa efektiacutevne nesuacuteťaţiacute Od

začiatku roka 2014 uţ zaacutekon umoţňuje zrušiť verejneacute obstaraacutevanie ak neboli predloţeneacute

viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender nezrušiacute maacute

povinnosť toto rozhodnutie vysvetliť To však na druhej strane prinaacuteša vaumlčšie riziko vyacuteskytu

fingovanej suacuteťaţe s viaceryacutemi uchaacutedzačmi keď druhyacute priacutepadne tretiacute uchaacutedzač predkladajuacute

po dohode s neskoršiacutem viacuteťazom horšie ponuky V priacutepade ţe suacute tendre zmanipulovaneacute

resp vyacutesledkom koluacutezie straacutecajuacute svoj pocircvodnyacute vyacuteznam ţe sa suacuteťaţou vygenerujuacute niţšie

ceny5

Ministerstvo zdravotniacutectva SR ako hlavnyacute zriaďovateľ veľkyacutech fakultnyacutech nemocniacutec by mal

podľa naacutes hlavne zaviesť pravidelneacute porovnaacutevanie (benchmarking) a zverejňovanie cien

naacutekupov vaumlčšiacutech poloţiek nemocniacutec čiacutem by sa zvyacutešila cenovaacute transparentnosť a zaacuteroveň

obmedzil priestor pre vyacuterazne nevyacutehodneacute obchody A porovnaacutevať by malo aj s cenami

v zahraničiacute

5 Pozri napr kauzu obstaraacutevania 10-ročnyacutech koncesiiacute na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov nemocniacutec kde boli predloţeneacute vţdy 3 ponuky httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml

9

V predošlej analyacuteze sme tieţ uviedli ţe pri obstaraacutevaniach cez elektronickeacute aukcie bol

zaznamenaacutevanyacute vyacuterazne niţšiacute podiel tendrov s jedinyacutem uchaacutedzačom a navyše pri nich v

porovnaniacute s tendrami bez nich dochaacutedzalo častejšie k tomu ţe konečnaacute vysuacuteťaţenaacute cena

bola niţšia ako obstaraacutevateľom očakaacutevanaacute E-aukcie prinaacutešali teda vaumlčšiu suacuteťaţ a niţšie

ceny

V ostatnyacutech rokoch sa v legislatiacuteve rozširovala povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie

neskocircr bola opaumlť mierne zuacuteţenaacute avšak aj napriek tomu pouţiacutevajuacute v suacutečasnosti naše

nemocnice e-aukcie skoro vţdy V obdobiacute januaacuter 2009 -marec 2012 však bola ohlaacutesenaacute

elektronickaacute aukcia len pri 21 všetkyacutech obstaraacutevaniacute a objem tyacutechto zaacutekaziek dosiahol len

mizivyacutech 54 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevania v nemocniciach

Niacutezky počet uchaacutedzačov znamenaacute obmedzenuacute suacuteťaţ a predpoklad vyššiacutech cien Keby v

tendroch nemocniacutec suacuteťaţilo viac uchaacutedzačov nemocnice by zrejme ušetrili viac peňaziacute Pri

tendroch s jedinou predloţenou ponukou dochaacutedzalo v priemere k navyacutešeniu vyacuteslednej ceny

oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej Pri tendroch s viaceryacutemi ponukami bola konečnaacute cena

obstaraacutevania v priemere niţšia ako očakaacutevanaacute V roku 2012 sme vyraacutetali ţe ak by sa všetky

nemocničneacute tendre s jedinou predloţenou ponukou uskutočnili v suacuteťaţi kde suacuteperia dvaja a

viac uchaacutedzačov podarilo by sa vyacuteslednuacute cenu tyacutechto tendrov zniacuteţiť v priemere o takmer

21 a v peňaţnom vyjadreniacute o vyše 116 mil EUR počas predošleacuteho sledovaneacuteho obdobia

resp o necelyacutech 36 mil EUR ročne

Niacutezky priemernyacute počet predloţenyacutech ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch a teda niacutezka

suacuteťaţivosť zdravotniacuteckych dodaacutevateľov pri verejnom obstaraacutevaniacute na Slovensku mocircţe mať

viacereacute priacutečiny Jednou z nich mocircţu byť uacutezko špecifickeacute predmety obstaraacutevania Napriek

tomuto faktu však existujuacute priacuteklady v suacutekromnej sfeacutere na Slovensku a v Česku aj vo

verejnom sektore kde si riaditelia nemocniacutec pravidelne vyberajuacute z vaumlčšieho počtu ponuacutek

Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek v slovenskyacutech nemocničnyacutech tendroch mocircţu byť rocirczne

pokrivenia trhu ndash napr slabaacute platobnaacute discipliacutena obstaraacutevateľov dlheacute splatnosti korupcia

zmanipulovaneacute vyacuteberoveacute kriteacuteriaacute politickeacute prepojenia konflikty zaacuteujmov štaacutetu a jeho veľkyacute

vplyv na zdravotniacutectvo zle nastavenaacute regulaacutecia či koluacutezne spraacutevanie sa firiem Niacutezky počet

ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch na Slovensku by mohol nasvedčovať tomu ţe konkurujuacuteci

si dodaacutevatelia si rozdelili trh resp akceptujuacute uţ daacutevnejšie rozdelenie sfeacuter vplyvu hlavne keď

sme zaznamenali mnoheacute tendre rocircznych obstaraacutevateľov s rovnakyacutem alebo veľmi podobnyacutem

10

predmetom obstaraacutevania a len jedinou predloţenou ponukou v tendri vţdy od ineacuteho

uchaacutedzača

Praacuteve preto by obstaraacutevanie a celeacute hospodaacuterenie nemocniacutec štaacutetu a samospraacutev malo

podliehať tzv tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam aj s naacuteslednyacutemi konzekvenciami (ako

napr exekuacutecie konkurz predaj majetku) ktoreacute by vytvorili spraacutevne motivaacutecie ako aj

priacutesnejšiemu dohľadu jednak zo strany ich zriaďovateľov inyacutech kontrolnyacutech orgaacutenov a

verejnosti

Nemocnice by mali byť demotivovaneacute realizovať tendre kde sa efektiacutevne nesuacuteťaţiacute Od

začiatku roka 2014 uţ zaacutekon umoţňuje zrušiť verejneacute obstaraacutevanie ak neboli predloţeneacute

viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender nezrušiacute maacute

povinnosť toto rozhodnutie vysvetliť To však na druhej strane prinaacuteša vaumlčšie riziko vyacuteskytu

fingovanej suacuteťaţe s viaceryacutemi uchaacutedzačmi keď druhyacute priacutepadne tretiacute uchaacutedzač predkladajuacute

po dohode s neskoršiacutem viacuteťazom horšie ponuky V priacutepade ţe suacute tendre zmanipulovaneacute

resp vyacutesledkom koluacutezie straacutecajuacute svoj pocircvodnyacute vyacuteznam ţe sa suacuteťaţou vygenerujuacute niţšie

ceny5

Ministerstvo zdravotniacutectva SR ako hlavnyacute zriaďovateľ veľkyacutech fakultnyacutech nemocniacutec by mal

podľa naacutes hlavne zaviesť pravidelneacute porovnaacutevanie (benchmarking) a zverejňovanie cien

naacutekupov vaumlčšiacutech poloţiek nemocniacutec čiacutem by sa zvyacutešila cenovaacute transparentnosť a zaacuteroveň

obmedzil priestor pre vyacuterazne nevyacutehodneacute obchody A porovnaacutevať by malo aj s cenami

v zahraničiacute

5 Pozri napr kauzu obstaraacutevania 10-ročnyacutech koncesiiacute na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov nemocniacutec kde boli predloţeneacute vţdy 3 ponuky httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml

10

predmetom obstaraacutevania a len jedinou predloţenou ponukou v tendri vţdy od ineacuteho

uchaacutedzača

Praacuteve preto by obstaraacutevanie a celeacute hospodaacuterenie nemocniacutec štaacutetu a samospraacutev malo

podliehať tzv tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam aj s naacuteslednyacutemi konzekvenciami (ako

napr exekuacutecie konkurz predaj majetku) ktoreacute by vytvorili spraacutevne motivaacutecie ako aj

priacutesnejšiemu dohľadu jednak zo strany ich zriaďovateľov inyacutech kontrolnyacutech orgaacutenov a

verejnosti

Nemocnice by mali byť demotivovaneacute realizovať tendre kde sa efektiacutevne nesuacuteťaţiacute Od

začiatku roka 2014 uţ zaacutekon umoţňuje zrušiť verejneacute obstaraacutevanie ak neboli predloţeneacute

viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender nezrušiacute maacute

povinnosť toto rozhodnutie vysvetliť To však na druhej strane prinaacuteša vaumlčšie riziko vyacuteskytu

fingovanej suacuteťaţe s viaceryacutemi uchaacutedzačmi keď druhyacute priacutepadne tretiacute uchaacutedzač predkladajuacute

po dohode s neskoršiacutem viacuteťazom horšie ponuky V priacutepade ţe suacute tendre zmanipulovaneacute

resp vyacutesledkom koluacutezie straacutecajuacute svoj pocircvodnyacute vyacuteznam ţe sa suacuteťaţou vygenerujuacute niţšie

ceny5

Ministerstvo zdravotniacutectva SR ako hlavnyacute zriaďovateľ veľkyacutech fakultnyacutech nemocniacutec by mal

podľa naacutes hlavne zaviesť pravidelneacute porovnaacutevanie (benchmarking) a zverejňovanie cien

naacutekupov vaumlčšiacutech poloţiek nemocniacutec čiacutem by sa zvyacutešila cenovaacute transparentnosť a zaacuteroveň

obmedzil priestor pre vyacuterazne nevyacutehodneacute obchody A porovnaacutevať by malo aj s cenami

v zahraničiacute

5 Pozri napr kauzu obstaraacutevania 10-ročnyacutech koncesiiacute na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov nemocniacutec kde boli predloţeneacute vţdy 3 ponuky httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml

11

3 Metodika

Predmetom tejto analyacutezy suacute uacutedaje o 1971 zmluvaacutech6 ktoreacute v obdobiacute od apriacutela 2012 do

februaacutera 20147 uzatvorilo 56 zdravotniacuteckych zariadeniacute uacutestavnej starostlivosti (ďalej len

nemocnice)8 s cieľom naacutekupu tovarov sluţieb a stavenyacutech praacutec prostredniacutectvom verejneacuteho

obstaraacutevania Ide teda o všetky zaacutekazky sledovanyacutech nemocniacutec ktoreacute boli zverejneneacute v

uvedenom obdobiacute v elektronickom Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania (httpwwwe-

vestniksk) v podobe oznaacutemenia o vyacutesledku verejneacuteho obstaraacutevania a spracovaneacute portaacutelom

Otvoreneacute verejneacute obstaraacutevanie (tendersmesk)

Materiaacutel vychaacutedza z Analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 - 20129

a aktuaacutelne uacutedaje z obdobia apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 porovnaacuteva z daacutetami z tejto analyacutezy

Uacutedaje za obdobie januaacuter 2009 ndash marec 2012 sa v aktuaacutelne predkladanej analyacuteze mierne liacutešia

od uacutedajov za to isteacute obdobie uvedeneacute v predchaacutedzajuacutecej analyacuteze Priacutečinou je rozšiacuterenie

vzorky skuacutemanyacutech nemocniacutec v aktuaacutelnom obdobiacute

Do apriacutela 2011 mali nemocnice povinnosť zverejniť informaacutecie o svojich tendroch vo Vestniacuteku

verejneacuteho obstaraacutevania vo forme oznaacutemeniacute o vyacutesledku pri obstaraacutevaniach tovarov a sluţieb

prevyšujuacutecich hranicu 60-tisiacutec EUR a pri stavebnyacutech praacutecach nad 360-tisiacutec EUR Po apriacuteli

2011 sa tieto hranice zniacuteţili na 10-tis EUR resp 20-tis EUR Pre tendre vyhlaacuteseneacute od juacutela

2013 platia limity 130-tisiacutec EUR pre tovary 200-tisiacutec EUR pre sluţby a 5 mil EUR pre

stavebneacute praacutece10 Vyššie limity od juacutela 2013 znamenajuacute ţe vzorka skuacutemanyacutech tendrov za

toto obdobie je menšia a nemocnice uskutočňovali aj obstaraacutevanie menšiacutech poloţiek ktoreacute

taacuteto analyacuteza nezohľadňuje

6 Aby sme predišli duplicitneacutemu započiacutetavaniu zaacutekaziek odstraacutenili sme z databaacutezy uacutedajov z Vestniacuteka čiastkoveacute plnenia raacutemcovyacutech zmluacutev a pre uacutečely tejto analyacutezy sme vychaacutedzali z uacuteplneacuteho plnenia raacutemcovyacutech zmluacutev v sledovanom obdobiacute čo sa mocircţe mierne odchyľovať od skutočneacuteho stavu Ďalšie mierne odchyacutelky od skutočneacuteho stavu mocircţu byť zapriacutečineneacute zaokruacutehľovaniacutem niektoryacutech poloţiek 7 Analyacuteza sleduje obdobie 2432012 ndash 2722014 8 Pri zbere daacutet sme vychaacutedzali predovšetkyacutem z adresaacutera nemocniacutec Naacuterodneacuteho centra zdravotniacuteckych informaacuteciiacute (k stiahnutiu na httpwwwncziskskRegistreNarodne-administrativne-registreNarodny-register-poskytovatelov-zdravotnej-starostlivostiPagesAdresar-nemocnicaspx) Spomedzi uvedenyacutech nemocniacutec sme do analyacutezy vybrali všetky nemocnice plne alebo čiastočne vlastneneacute štaacutetom či uacutezemnyacutemi samospraacutevami ako aj suacutekromneacute ktoreacute v sledovanom obdobiacute nakupovali za financie z euroacutepskych fondov 9 ZACHAR Dušan ndash DANČIacuteKOVAacute Zuzana Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)

analyacuteza zachytaacutevala obstaraacutevanie 60 nemocniacutec v obdobiacute 112009 ndash 2332012 10 Vo Vestniacuteku suacute uvaacutedzaneacute aj zmluvy s hodnotou niţšou ako suacute poţadovaneacute hranice na verejneacute obstaraacutevanie resp zverejnenie vo Vestniacuteku ak suacute tieto zmluvy suacutečasťou tendra ktoryacute tieto hranice prekračuje

12

Sledovaneacute nemocnice nakupovali prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania z rocircznych priacutečin

Vaumlčšine z nich vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať zo zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute11

ktoryacute prikazuje verejne obstaraacutevať organizaacuteciaacutem uacuteplne alebo z časti financovanyacutech alebo

kontrolovanyacutech štaacutetom alebo uacutezemnou samospraacutevou

Medzi sledovanyacutemi nemocnicami suacute aj takeacute ktoryacutech vlastniacutectvo je skocircr suacutekromneacuteho

charakteru Tyacutemto nemocniciam vyplynula povinnosť verejne obstaraacutevať nie z vlastniacutectva

ale z docircvodu ţe vyuţiacutevali (najmauml na uacutečely rekonštrukcie a modernizaacutecie objektov

a priacutestrojoveacuteho zariadenia nemocniacutec) verejneacute prostriedky z euroacutepskych štrukturaacutelnych

fondov

Priemernyacute počet ponuacutek v tendri sme vaacuteţili objemami zaacutekaziek aby sme ziacuteskali prehľad ako

nemocnice vynakladajuacute vaumlčšinu prostriedkov vo verejnom obstaraacutevaniacute Ak sa jedinyacute

uchaacutedzač zuacutečastnil tendra za niekoľko milioacutenov eur takaacuteto zaacutekazka maacute vo vaacuteţenom

priemere vyššiu vaacutehu ako inaacute vo vyacuteške niekoľko sto eur Jednoduchyacute priemer ktoryacute sme

skuacutemali tieţ vypovedaacute o tom akyacute bol najčastejšiacute počet uchaacutedzačov v tendroch

nezohľadňuje však objem tendra

11 Zaacutekon č 252006 Z z o verejnom obstaraacutevaniacute a o zmene a doplneniacute niektoryacutech zaacutekonov v zneniacute neskoršiacutech predpisov

13

4 Charakteristika verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec

v obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014

41 Najnaacutekladnejšie predmety obstaraacutevania12

Nemocnice verejne obstarali v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014 spolu tovary

sluţby a stavebneacute praacutece za celkovo 5256 mil EUR a uzavreli s viacuteťazmi tendrov 1971 zmluacutev

Z celkovyacutech vyacutedavkov nemocniacutec v raacutemci verejneacuteho obstaraacutevania predstavujuacute pribliţne tri

štvrtiny priame zdravotniacutecke vyacutedavky (zdravotniacutecke vybavenie farmaceutickyacute materiaacutel a

vyacuterobky osobnej starostlivosti) Vyše 8 vyacutedavkov realizovanyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho

obstaraacutevania bolo podľa Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania vynaloţenyacutech na stavebneacute a

architektonickeacute sluţby čo predstavuje vyše trojnaacutesobnyacute pokles podielu oproti predošleacutemu

sledovaneacutemu obdobiu januaacuter 2009 ndash marec 2012 Docircvodom je pravdepodobne niţšie

vyuţiacutevanie eurofondov na modernizaacuteciu zariadeniacute keďţe tieto zdroje z programoveacuteho

obdobia 2007-2013 boli uţ do veľkej miery vyčerpaneacute

Tabuľka 1 Zaacutekladneacute rozdelenie okruhov obstaraacutevania v nemocniciach

Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev

Obstaranyacute objem

(mil EUR)

Podiel na celkovom objeme

Počet dodaacutevateľov

Priemernyacute počet ponuacutek

v tendri

Zdravotniacutecke vybavenie 541 3212 611 108 12

Farmaceutickeacute vyacuterobky 1132 674 128 35 23

Stavebneacute praacutece 10 430 82 8 51

Hoteloveacute a reštauračneacute sluţby 12 376 72 8 29

Energie upratovanie odpad 69 326 62 22 15

Potraviny a naacutepoje 73 61 12 29 28

Ostatneacute 134 177 33

Celkom 1971 5256 1000

18

Vaacuteženyacute objemom tendrov

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

Keď sa pozrieme na detailnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech predmetov (pozri Tabuľku 2) tak

zistiacuteme ţe štvrtinu celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu (1324 mil EUR) tvorili dodaacutevky

12 Daacuteta sme čerpali z Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania o hlavnom predmete jednotlivyacutech obstaraacutevaniacute Suacutečasťou obstaraacutevania však byacutevajuacute často aj ďalšie vedľajšie predmety obstaraacutevania ktoreacute naša analyacuteza nezachytaacuteva Napriacuteklad skutočneacute celkoveacute naacuteklady vynaloţeneacute na CT priacutestroje určite presahujuacute objemy uvedeneacute vo Vestniacuteku pre CT-priacutestroje keďţe viacereacute nemocnice obstaraacutevali CT-priacutestroje ako vedľajšiacute predmet v raacutemci stavebnyacutech praacutec na celkovej rekonštrukcii či modernizaacutecii nemocniacutec alebo veľkeacuteho naacutekupu priacutestrojovej techniky Obstaraacutevania s mnoţstvom vedľajšiacutech predmetov preto zniţujuacute transparentnosť toku peňaziacute v zdravotniacutectve

14

zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu do ktoreacuteho sa okrem obvaumlzov utierok dlaacuteh ihiel

skalpelov injekčnyacutech striekačiek a pod radiacute aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM)

teda napriacuteklad aj kateacutetre kanyly stenty dreacuteny či umeleacute kĺby

V predošlyacutech analyacutezach sme praacuteve zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel identifikovali ako oblasť

kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţiacute veľmi maacutelo a rozdiel

v suacuteťaţivosti je priepastnyacute Tento stav sa na Slovensku nezmenil Českiacute poskytovatelia

zdravotnej starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţia

medzi sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prejde vyacuteberovyacutemi

kriteacuteriami na tento predmet obstaraacutevania v priemere pribliţne len jedna firma ktoraacute uţ

potom nemusiacute s nikyacutem suacuteťaţiť V tejto oblasti existuje na Slovensku teda nemalyacute potenciaacutel

na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor

pre nemocnice a verejneacute financie

Vyše 15 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu tvoria naacutekupy zobrazovaciacutech zariadeniacute Do tejto

skupiny patria oi roumlntgenoveacute priacutestroje (RTG) raacutediografickeacute priacutestroje zariadenia

magnetickej rezonancie (MR) termografy mamografickeacute priacutestroje (MMG) kostneacute

denzitometre angiografickeacute a angioplastickeacute priacutestroje dopplerovskeacute a ultrazvukoveacute

zariadenia (UZ) tomografickeacute priacutestroje (CT)

Podobnyacute takmer 15-nyacute podiel na celkovom obstaranom objeme slovenskyacutech nemocniacutec za

obdobie apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 predstavovali rocirczne priacutestroje a pomocirccky funkčnej

podpory Najnaacutekladnejšiu časť z nich tvoria priacutestroje na podporu srdcovej funkcie ndash

defibrilaacutetory srdcoveacute stimulaacutetory a ďalšie priacutestroje a naacutehrady pre srdcovuacute chirurgiu Umeleacute

časti tela suacute menej naacutekladnou poloţkou segmentu funkčnaacute podpora Patria sem rocirczne

chirurgickeacute implantaacutety cievne proteacutezy umeleacute časti srdca prsniacutekoveacute a očneacute proteacutezy

Za zmienku stojiacute fakt ţe pri prvyacutech troch najnaacutekladnejšiacutech oblastiach obstaraacutevania

nemocniacutec ktoreacute tvorili spolu vyše 55 celkoveacuteho objemu sa v tendroch takmer vocircbec

nesuacuteťaţilo keďţe objemom zaacutekaziek vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek v tendri tam dosiahol

hodnotu len 11

Poloţka stavebnyacutech praacutec na stavbe budov bola najviac ovplyvnenaacute tendrom na vyacutestavbu

novej nemocnice silovyacutech rezortov - Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave za 285 mil

EUR Oblasť sluţieb jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania v nemocniciach sa do top

najnaacutekladnejšiacutech obstaraacutevanyacutech poloţiek dostala len vďaka dvom tendrom na udelenie 10-

15

ročnej koncesie na poskytovanie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov ktoreacute

obsahovali v sebe aj potrebu stavebnyacutech uacuteprav a rekonštrukcie priestorov priacutepravy

a vydaacutevania jedaacutel Oba tendre vyhrala spoločnosť DORA Gastro Slovakia as (pozri Tabuľku

3)

Tabuľka 2 Podrobnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech položiek v nemocniciach

Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev

Obstaranyacute objem

(mil EUR)

Podiel na celkovom objeme

Počet dodaacutevateľov

Priemernyacute počet ponuacutek

v tendri

Zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel 130 1324 252 50 11

Zobrazovacie zariadenia (RTG MR MMG UZ CT) 112 796 151 40 12

Funkčnaacute podpora 185 782 149 39 11

v tom Priacutestroje na podporu srdcovej funkcie 72 547 104 11 10

Umeleacute časti tela 92 181 34 32 11

Stavebneacute praacutece na stavbe budov 6 399 76 5 51

Antineoplastickeacute a imunomodulačneacute činidlaacute 124 353 67 12 24

Sluţby jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania 2 345 66 1 30

Plynneacute palivaacute 24 144 27 6 16

Elektrickaacute energia 31 117 22 20 26

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

Tabuľka 3 TOP 10 najnaacutekladnejšiacutech zaacutekaziek nemocniacutec

Obstaraacutevateľ Zaacutekazka Druh

zaacutekazky Druh

postupu

Eurofondy

E-aukcia

Počet ponuacutek

v tendri

Cena (mil EUR)

Zmena vyacuteslednej

ceny oproti očakaacutevanej

Viacuteťaznyacute dodaacutevateľ

Nemocnica sv Michala as Bratislava

Vyacutestavba Nemocnice svaumlteacuteho Michala as

Stavebneacute praacutece

Uţšia suacuteťaţ

nie aacuteno 5 285 +746 ZIPP BRATISLAVA sro

FNsP FD Roosevelta BBystrica

Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov

Sluţby Uţšia suacuteťaţ

nie aacuteno 3 220 000 DORA Gastro Slovakia as

VUacuteSCH as Košice

Špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM) pre invaziacutevnu angioloacutegiu

Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 1 218 NA SLOVAKIA MEDICAL sro

NUacuteSCH as Bratislava

ŠZM - Kateacutetre Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 1 146 -011 PHARMA GROUP as

Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava

Lieky a liečivaacute Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 2 127 NA MEDICAL GROUP SK as

Nemocnica Poprad as

Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov

Sluţby Uţšia suacuteťaţ

nie aacuteno 3 125 000 DORA Gastro Slovakia as

NUacuteSCH as Bratislava

Srdcovostimulačneacute priacutestroje

Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 1 113 +1574 TIMED sro

16

VUacuteSCH as Košice

ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu

Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 1 107 +646 InaMED sro

VUacuteSCH as Košice

ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu

Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 1 100 +013 TIMED sro

Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice

Rekonštrukcia nadstavba priacutestavba DFN KE

Stavebneacute praacutece

Uţšia suacuteťaţ

aacuteno aacuteno 6 80 -350 DUacuteHA as

Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny Pri tejto zaacutekazke (zmluve) nebola vo Vestniacuteku uvedenaacute očakaacutevanaacute hodnota zaacutekazky preto nebolo možneacute určiť rozdiel očakaacutevanej a vyacuteslednej ceny

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

42 Najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia

Oproti predošleacutemu sledovaneacutemu obdobiu zostaacutevajuacute na čelnyacutech priečkach čo sa tyacuteka

celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu všetky tri srdcovocievne uacutestavy Vyacutechodoslovenskyacute

kardiouacutestav si akuraacutet vymenil poziacuteciu s Naacuterodnyacutem K relatiacutevne vysokyacutem vyacutedavkom pri

obstaraacutevaniach Fakultnej NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnice Poprad

vyacuteznamne prispeli veľkeacute jednorazoveacute zaacutekazky na udelenie 10-ročnej koncesie na

poskytovanie stravovaciacutech sluţieb v nemocnici Pri Nemocnici sv Michala v Bratislave a

Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach bol zasa vyacuteslednyacute obstaranyacute objem do značnej miery

ovplyvnenyacute stavebnyacutemi tendrami na vyacutestavbu celej novej budovy nemocnice resp

rekonštrukcie nadstavby a priacutestavby tej jestvujuacutecej (pozri vyššie Tabuľku 3)

Pozoruhodneacute a zaacuteroveň aj negatiacutevne je ţe všetci traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia plus najvaumlčšia

slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu tvoria aţ 607

celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizujuacute tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec

nesuacuteťaţiacute Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek) je ţalostne niacutezky ndash

len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou (z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash

značne prevyšujuacuteci 90 a to u všetkyacutech štyroch zariadeniacute (pozri Tabuľku 4 viac o niacutezkej

suacuteťaživosti v tendroch nemocniacutec pozri nižšie Kapitolu 53)

Tabuľka 4 TOP 15 najvaumlčšiacutech obstaraacutevateľov

Nemocnica Počet

zmluacutev

Obstaranyacute

objem (mil EUR)

Podiel na

celkovom

objeme

Priemernyacute

počet ponuacutek

v tendri

Podiel tendrov

s jedinou ponukou

Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice

240 1259 240 11 937

Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a 223 1071 204 11 952

17

cievnych chorocircb as Bratislava

Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica

119 603 115 11 935

Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica

442 400 76 26 97

Nemocnica sv Michala as Bratislava

6 325 62 47 18

Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava

22 259 49 22 03

Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 255 48 11 921

Nemocnica Poprad as 59 191 36 29 73

Detskaacute fakultnaacute nemocnica s

poliklinikou Bratislava 109 142 27 20 327

Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 120 23 50 12

Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica

26 75 14 18 746

Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 68 13 21 117

Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice

44 61 12 26 179

Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice

56 40 08 35 121

Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou JAReimana Prešov

150 33 06 31 162

Vaacuteženyacute objemom tendrov resp podiel počiacutetanyacute z objemu tendrov

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia

V obdobiacute od apriacutela 2012 nemocnice nakupovali v tendroch celkovo od 256 firiem

Koncentraacutecia trhu vzraacutestla Zatiaľ čo do marca 2012 dodalo 10 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov

438 celkoveacuteho objemu tovarov sluţieb a praacutec od apriacutela 2012 do februaacutera 2014 top 10

najvaumlčšiacutech firiem zviacuteťazilo v takmer 52-aacutech všetkyacutech obstaraacutevaniacute

Poziacuteciu medzi piatimi najvaumlčšiacutemi dodaacutevateľmi z predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho obdobia sa

podarilo udrţať iba firmaacutem MEDITRADE sro ktoraacute sa špecializuje najmauml na spotrebnyacute

zdravotniacutecky materiaacutel vraacutetane toho špeciaacutelneho pre kardiochirurgiu a na dodaacutevky priacutestrojov

na podporu srdcovej funkcie a TIMED sro ktoraacute dodaacuteva najmauml zdravotniacutecky materiaacutel

a lieky

Medzi najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov postuacutepili aj firmy ktoreacute v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute

nemocniciam nedodaacutevali vocircbec alebo len minimaacutelne Priacutekladom je firma SLOVAKIA MEDICAL

sro dodaacutevateľ zdravotniacuteckeho materiaacutelu ktoraacute dodala do marca 2012 nemocniciam tovary

18

za 900-tisiacutec EUR (01 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute nemocniacutec v SR) zatiaľ čo od apriacutela

2012 do februaacutera 2014 uţ dodala tovary za cenu takmer 32 mil EUR (6 z celkoveacuteho

objemu obstaraacutevaniacute)

Ešte vyacuteraznejšiacute naacuterast dodaacutevok nemocniciam zaznamenala firma DORA Gastro Slovakia as

(do 1092012 znaacutema pod naacutezvom MATER as) ktoraacute od apriacutela 2012 do februaacutera 2014

dodala dvom nemocniciam stravovacie sluţby v celkovej hodnote 345 mil EUR V rokoch

2009 ndash 2011 firma nesuacuteťaţila v ţiadnom tendri vznikla iba v roku 2008

Medzi najvaumlčšiacutech piatich dodaacutevateľov sa dostala i firma ZIPP Bratislava sro vďaka 28-

milioacutenovej zaacutekazke na vyacutestavbu Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave

V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute ZIPP v nemocničnyacutech tendroch nezviacuteťazil V sledovanom obdobiacute

od apriacutela 2012 stavebneacute praacutece naopak viac nedodaacutevali top firmy z predchaacutedzajuacuteceho obdobia

ndash Vaacutehostav as a Chemkostav as

Tabuľka 5 TOP 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemocniacutec cez verejneacute obstaraacutevanie

Poradie Dodaacutevateľ

Počet zmluacutev 2012-14

Obstaranyacute objem (mil EUR)

Podiel na celkovom objeme

Priemernyacute počet ponuacutek v tendri

2014 2012 2012-14 2009-12 2012-14 2009-12 2012-14 2009-

12

1 2 TIMED sro 63 405 636 77 76 10 12

2 - DORA Gastro Slovakia as 2 345 - 66 - 30 -

3 108 SLOVAKIA MEDICAL sro 13 316 09 60 01 10 10

4 1 MEDITRADE sro 32 288 661 54 79 10 11

5 - ZIPP BRATISLAVA sro 1 285 - 54 - 50 -

6 9 MEDICAL GROUP SK as 117 260 220 49 26 21 28

7 5 MED ndash ART sro 293 246 339 47 41 21 40

8 8 Operatiacuteva mediciacutenska

spoločnosť sro 39 227 286 43 34 11 11

9 18 PHARMA GROUP as 14 199 138 38 17 12 40

10 38 InaMED sro 13 166 44 31 05 10 11

11 36 ARID obchodnaacute spoločnosť sro

6 142 50 27 06 10 12

12 10 Biomedica Slovakia sro 25 141 195 27 23 10 11

13 6 BBraun Medical Kft 72 133 307 25 37 11 15

14 45 SPP as 17 131 33 25 04 15 17

15 17 TATRA ndash ALPINE as 23 123 141 23 17 11 11

16 26 InterMedical sro 11 103 83 20 10 10 15

17 13 UNIPHARMA as 349 98 164 19 20 26 16

18 - DUacuteHA as 1 80 - 15 - 60 -

19 11 BIOTRONIK Slovensko sro 8 74 190 14 23 10 10

20 - TransMedica sro 11 64 - 12 - 10 -

Vaacuteženyacute objemom tendrov

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

19

5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec

51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch

Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe

Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil

EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti

predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68

všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)

Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute

počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec

Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou

ponukou

Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662

tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na

celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)

Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka

často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech

20

tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho

tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo

suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia

ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri

veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ

zmanipulovať

Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil

V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20

ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18

ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute

Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len

jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek

511 Elektronickeacute aukcie

Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie

(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute

21

Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe

prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)

Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu

obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute

Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom

obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri

malyacutech tendroch

Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie

Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli

obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a

stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu

uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13

13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute

22

Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech

odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech

nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov

E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech

obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia

štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku

roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe

v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-

aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)

Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek

14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov

23

Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute

E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute

stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre

Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo

s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde

figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi

ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)

15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65

24

Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou

52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva

Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami

pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky

na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte

vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom

tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku

2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri

Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo

zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech

25

Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej

Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute

obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu

vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou

ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek

bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)

16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov

26

Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles

V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti

očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom

tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16

v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri

Graf 9)

27

Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva

Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech

tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech

prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne

čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov

Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však

predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla

53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej

Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)

ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ

vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere

(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia

17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako

aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech

28

by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute

obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech

predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe

porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu

mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa

dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute

dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku

koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre

mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom

Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute

obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ

607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou

suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel

Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem

sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila

Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch

sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi

v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti

zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v

priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko

v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli

predmetom analyacutezy

Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura

v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9

tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho

18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml

13

4 Charakteristika verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec

v obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014

41 Najnaacutekladnejšie predmety obstaraacutevania12

Nemocnice verejne obstarali v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 - februaacuter 2014 spolu tovary

sluţby a stavebneacute praacutece za celkovo 5256 mil EUR a uzavreli s viacuteťazmi tendrov 1971 zmluacutev

Z celkovyacutech vyacutedavkov nemocniacutec v raacutemci verejneacuteho obstaraacutevania predstavujuacute pribliţne tri

štvrtiny priame zdravotniacutecke vyacutedavky (zdravotniacutecke vybavenie farmaceutickyacute materiaacutel a

vyacuterobky osobnej starostlivosti) Vyše 8 vyacutedavkov realizovanyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho

obstaraacutevania bolo podľa Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania vynaloţenyacutech na stavebneacute a

architektonickeacute sluţby čo predstavuje vyše trojnaacutesobnyacute pokles podielu oproti predošleacutemu

sledovaneacutemu obdobiu januaacuter 2009 ndash marec 2012 Docircvodom je pravdepodobne niţšie

vyuţiacutevanie eurofondov na modernizaacuteciu zariadeniacute keďţe tieto zdroje z programoveacuteho

obdobia 2007-2013 boli uţ do veľkej miery vyčerpaneacute

Tabuľka 1 Zaacutekladneacute rozdelenie okruhov obstaraacutevania v nemocniciach

Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev

Obstaranyacute objem

(mil EUR)

Podiel na celkovom objeme

Počet dodaacutevateľov

Priemernyacute počet ponuacutek

v tendri

Zdravotniacutecke vybavenie 541 3212 611 108 12

Farmaceutickeacute vyacuterobky 1132 674 128 35 23

Stavebneacute praacutece 10 430 82 8 51

Hoteloveacute a reštauračneacute sluţby 12 376 72 8 29

Energie upratovanie odpad 69 326 62 22 15

Potraviny a naacutepoje 73 61 12 29 28

Ostatneacute 134 177 33

Celkom 1971 5256 1000

18

Vaacuteženyacute objemom tendrov

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

Keď sa pozrieme na detailnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech predmetov (pozri Tabuľku 2) tak

zistiacuteme ţe štvrtinu celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu (1324 mil EUR) tvorili dodaacutevky

12 Daacuteta sme čerpali z Vestniacuteka verejneacuteho obstaraacutevania o hlavnom predmete jednotlivyacutech obstaraacutevaniacute Suacutečasťou obstaraacutevania však byacutevajuacute často aj ďalšie vedľajšie predmety obstaraacutevania ktoreacute naša analyacuteza nezachytaacuteva Napriacuteklad skutočneacute celkoveacute naacuteklady vynaloţeneacute na CT priacutestroje určite presahujuacute objemy uvedeneacute vo Vestniacuteku pre CT-priacutestroje keďţe viacereacute nemocnice obstaraacutevali CT-priacutestroje ako vedľajšiacute predmet v raacutemci stavebnyacutech praacutec na celkovej rekonštrukcii či modernizaacutecii nemocniacutec alebo veľkeacuteho naacutekupu priacutestrojovej techniky Obstaraacutevania s mnoţstvom vedľajšiacutech predmetov preto zniţujuacute transparentnosť toku peňaziacute v zdravotniacutectve

14

zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu do ktoreacuteho sa okrem obvaumlzov utierok dlaacuteh ihiel

skalpelov injekčnyacutech striekačiek a pod radiacute aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM)

teda napriacuteklad aj kateacutetre kanyly stenty dreacuteny či umeleacute kĺby

V predošlyacutech analyacutezach sme praacuteve zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel identifikovali ako oblasť

kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţiacute veľmi maacutelo a rozdiel

v suacuteťaţivosti je priepastnyacute Tento stav sa na Slovensku nezmenil Českiacute poskytovatelia

zdravotnej starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţia

medzi sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prejde vyacuteberovyacutemi

kriteacuteriami na tento predmet obstaraacutevania v priemere pribliţne len jedna firma ktoraacute uţ

potom nemusiacute s nikyacutem suacuteťaţiť V tejto oblasti existuje na Slovensku teda nemalyacute potenciaacutel

na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor

pre nemocnice a verejneacute financie

Vyše 15 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu tvoria naacutekupy zobrazovaciacutech zariadeniacute Do tejto

skupiny patria oi roumlntgenoveacute priacutestroje (RTG) raacutediografickeacute priacutestroje zariadenia

magnetickej rezonancie (MR) termografy mamografickeacute priacutestroje (MMG) kostneacute

denzitometre angiografickeacute a angioplastickeacute priacutestroje dopplerovskeacute a ultrazvukoveacute

zariadenia (UZ) tomografickeacute priacutestroje (CT)

Podobnyacute takmer 15-nyacute podiel na celkovom obstaranom objeme slovenskyacutech nemocniacutec za

obdobie apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 predstavovali rocirczne priacutestroje a pomocirccky funkčnej

podpory Najnaacutekladnejšiu časť z nich tvoria priacutestroje na podporu srdcovej funkcie ndash

defibrilaacutetory srdcoveacute stimulaacutetory a ďalšie priacutestroje a naacutehrady pre srdcovuacute chirurgiu Umeleacute

časti tela suacute menej naacutekladnou poloţkou segmentu funkčnaacute podpora Patria sem rocirczne

chirurgickeacute implantaacutety cievne proteacutezy umeleacute časti srdca prsniacutekoveacute a očneacute proteacutezy

Za zmienku stojiacute fakt ţe pri prvyacutech troch najnaacutekladnejšiacutech oblastiach obstaraacutevania

nemocniacutec ktoreacute tvorili spolu vyše 55 celkoveacuteho objemu sa v tendroch takmer vocircbec

nesuacuteťaţilo keďţe objemom zaacutekaziek vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek v tendri tam dosiahol

hodnotu len 11

Poloţka stavebnyacutech praacutec na stavbe budov bola najviac ovplyvnenaacute tendrom na vyacutestavbu

novej nemocnice silovyacutech rezortov - Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave za 285 mil

EUR Oblasť sluţieb jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania v nemocniciach sa do top

najnaacutekladnejšiacutech obstaraacutevanyacutech poloţiek dostala len vďaka dvom tendrom na udelenie 10-

15

ročnej koncesie na poskytovanie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov ktoreacute

obsahovali v sebe aj potrebu stavebnyacutech uacuteprav a rekonštrukcie priestorov priacutepravy

a vydaacutevania jedaacutel Oba tendre vyhrala spoločnosť DORA Gastro Slovakia as (pozri Tabuľku

3)

Tabuľka 2 Podrobnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech položiek v nemocniciach

Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev

Obstaranyacute objem

(mil EUR)

Podiel na celkovom objeme

Počet dodaacutevateľov

Priemernyacute počet ponuacutek

v tendri

Zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel 130 1324 252 50 11

Zobrazovacie zariadenia (RTG MR MMG UZ CT) 112 796 151 40 12

Funkčnaacute podpora 185 782 149 39 11

v tom Priacutestroje na podporu srdcovej funkcie 72 547 104 11 10

Umeleacute časti tela 92 181 34 32 11

Stavebneacute praacutece na stavbe budov 6 399 76 5 51

Antineoplastickeacute a imunomodulačneacute činidlaacute 124 353 67 12 24

Sluţby jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania 2 345 66 1 30

Plynneacute palivaacute 24 144 27 6 16

Elektrickaacute energia 31 117 22 20 26

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

Tabuľka 3 TOP 10 najnaacutekladnejšiacutech zaacutekaziek nemocniacutec

Obstaraacutevateľ Zaacutekazka Druh

zaacutekazky Druh

postupu

Eurofondy

E-aukcia

Počet ponuacutek

v tendri

Cena (mil EUR)

Zmena vyacuteslednej

ceny oproti očakaacutevanej

Viacuteťaznyacute dodaacutevateľ

Nemocnica sv Michala as Bratislava

Vyacutestavba Nemocnice svaumlteacuteho Michala as

Stavebneacute praacutece

Uţšia suacuteťaţ

nie aacuteno 5 285 +746 ZIPP BRATISLAVA sro

FNsP FD Roosevelta BBystrica

Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov

Sluţby Uţšia suacuteťaţ

nie aacuteno 3 220 000 DORA Gastro Slovakia as

VUacuteSCH as Košice

Špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM) pre invaziacutevnu angioloacutegiu

Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 1 218 NA SLOVAKIA MEDICAL sro

NUacuteSCH as Bratislava

ŠZM - Kateacutetre Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 1 146 -011 PHARMA GROUP as

Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava

Lieky a liečivaacute Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 2 127 NA MEDICAL GROUP SK as

Nemocnica Poprad as

Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov

Sluţby Uţšia suacuteťaţ

nie aacuteno 3 125 000 DORA Gastro Slovakia as

NUacuteSCH as Bratislava

Srdcovostimulačneacute priacutestroje

Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 1 113 +1574 TIMED sro

16

VUacuteSCH as Košice

ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu

Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 1 107 +646 InaMED sro

VUacuteSCH as Košice

ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu

Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 1 100 +013 TIMED sro

Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice

Rekonštrukcia nadstavba priacutestavba DFN KE

Stavebneacute praacutece

Uţšia suacuteťaţ

aacuteno aacuteno 6 80 -350 DUacuteHA as

Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny Pri tejto zaacutekazke (zmluve) nebola vo Vestniacuteku uvedenaacute očakaacutevanaacute hodnota zaacutekazky preto nebolo možneacute určiť rozdiel očakaacutevanej a vyacuteslednej ceny

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

42 Najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia

Oproti predošleacutemu sledovaneacutemu obdobiu zostaacutevajuacute na čelnyacutech priečkach čo sa tyacuteka

celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu všetky tri srdcovocievne uacutestavy Vyacutechodoslovenskyacute

kardiouacutestav si akuraacutet vymenil poziacuteciu s Naacuterodnyacutem K relatiacutevne vysokyacutem vyacutedavkom pri

obstaraacutevaniach Fakultnej NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnice Poprad

vyacuteznamne prispeli veľkeacute jednorazoveacute zaacutekazky na udelenie 10-ročnej koncesie na

poskytovanie stravovaciacutech sluţieb v nemocnici Pri Nemocnici sv Michala v Bratislave a

Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach bol zasa vyacuteslednyacute obstaranyacute objem do značnej miery

ovplyvnenyacute stavebnyacutemi tendrami na vyacutestavbu celej novej budovy nemocnice resp

rekonštrukcie nadstavby a priacutestavby tej jestvujuacutecej (pozri vyššie Tabuľku 3)

Pozoruhodneacute a zaacuteroveň aj negatiacutevne je ţe všetci traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia plus najvaumlčšia

slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu tvoria aţ 607

celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizujuacute tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec

nesuacuteťaţiacute Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek) je ţalostne niacutezky ndash

len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou (z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash

značne prevyšujuacuteci 90 a to u všetkyacutech štyroch zariadeniacute (pozri Tabuľku 4 viac o niacutezkej

suacuteťaživosti v tendroch nemocniacutec pozri nižšie Kapitolu 53)

Tabuľka 4 TOP 15 najvaumlčšiacutech obstaraacutevateľov

Nemocnica Počet

zmluacutev

Obstaranyacute

objem (mil EUR)

Podiel na

celkovom

objeme

Priemernyacute

počet ponuacutek

v tendri

Podiel tendrov

s jedinou ponukou

Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice

240 1259 240 11 937

Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a 223 1071 204 11 952

17

cievnych chorocircb as Bratislava

Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica

119 603 115 11 935

Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica

442 400 76 26 97

Nemocnica sv Michala as Bratislava

6 325 62 47 18

Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava

22 259 49 22 03

Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 255 48 11 921

Nemocnica Poprad as 59 191 36 29 73

Detskaacute fakultnaacute nemocnica s

poliklinikou Bratislava 109 142 27 20 327

Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 120 23 50 12

Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica

26 75 14 18 746

Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 68 13 21 117

Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice

44 61 12 26 179

Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice

56 40 08 35 121

Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou JAReimana Prešov

150 33 06 31 162

Vaacuteženyacute objemom tendrov resp podiel počiacutetanyacute z objemu tendrov

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia

V obdobiacute od apriacutela 2012 nemocnice nakupovali v tendroch celkovo od 256 firiem

Koncentraacutecia trhu vzraacutestla Zatiaľ čo do marca 2012 dodalo 10 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov

438 celkoveacuteho objemu tovarov sluţieb a praacutec od apriacutela 2012 do februaacutera 2014 top 10

najvaumlčšiacutech firiem zviacuteťazilo v takmer 52-aacutech všetkyacutech obstaraacutevaniacute

Poziacuteciu medzi piatimi najvaumlčšiacutemi dodaacutevateľmi z predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho obdobia sa

podarilo udrţať iba firmaacutem MEDITRADE sro ktoraacute sa špecializuje najmauml na spotrebnyacute

zdravotniacutecky materiaacutel vraacutetane toho špeciaacutelneho pre kardiochirurgiu a na dodaacutevky priacutestrojov

na podporu srdcovej funkcie a TIMED sro ktoraacute dodaacuteva najmauml zdravotniacutecky materiaacutel

a lieky

Medzi najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov postuacutepili aj firmy ktoreacute v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute

nemocniciam nedodaacutevali vocircbec alebo len minimaacutelne Priacutekladom je firma SLOVAKIA MEDICAL

sro dodaacutevateľ zdravotniacuteckeho materiaacutelu ktoraacute dodala do marca 2012 nemocniciam tovary

18

za 900-tisiacutec EUR (01 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute nemocniacutec v SR) zatiaľ čo od apriacutela

2012 do februaacutera 2014 uţ dodala tovary za cenu takmer 32 mil EUR (6 z celkoveacuteho

objemu obstaraacutevaniacute)

Ešte vyacuteraznejšiacute naacuterast dodaacutevok nemocniciam zaznamenala firma DORA Gastro Slovakia as

(do 1092012 znaacutema pod naacutezvom MATER as) ktoraacute od apriacutela 2012 do februaacutera 2014

dodala dvom nemocniciam stravovacie sluţby v celkovej hodnote 345 mil EUR V rokoch

2009 ndash 2011 firma nesuacuteťaţila v ţiadnom tendri vznikla iba v roku 2008

Medzi najvaumlčšiacutech piatich dodaacutevateľov sa dostala i firma ZIPP Bratislava sro vďaka 28-

milioacutenovej zaacutekazke na vyacutestavbu Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave

V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute ZIPP v nemocničnyacutech tendroch nezviacuteťazil V sledovanom obdobiacute

od apriacutela 2012 stavebneacute praacutece naopak viac nedodaacutevali top firmy z predchaacutedzajuacuteceho obdobia

ndash Vaacutehostav as a Chemkostav as

Tabuľka 5 TOP 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemocniacutec cez verejneacute obstaraacutevanie

Poradie Dodaacutevateľ

Počet zmluacutev 2012-14

Obstaranyacute objem (mil EUR)

Podiel na celkovom objeme

Priemernyacute počet ponuacutek v tendri

2014 2012 2012-14 2009-12 2012-14 2009-12 2012-14 2009-

12

1 2 TIMED sro 63 405 636 77 76 10 12

2 - DORA Gastro Slovakia as 2 345 - 66 - 30 -

3 108 SLOVAKIA MEDICAL sro 13 316 09 60 01 10 10

4 1 MEDITRADE sro 32 288 661 54 79 10 11

5 - ZIPP BRATISLAVA sro 1 285 - 54 - 50 -

6 9 MEDICAL GROUP SK as 117 260 220 49 26 21 28

7 5 MED ndash ART sro 293 246 339 47 41 21 40

8 8 Operatiacuteva mediciacutenska

spoločnosť sro 39 227 286 43 34 11 11

9 18 PHARMA GROUP as 14 199 138 38 17 12 40

10 38 InaMED sro 13 166 44 31 05 10 11

11 36 ARID obchodnaacute spoločnosť sro

6 142 50 27 06 10 12

12 10 Biomedica Slovakia sro 25 141 195 27 23 10 11

13 6 BBraun Medical Kft 72 133 307 25 37 11 15

14 45 SPP as 17 131 33 25 04 15 17

15 17 TATRA ndash ALPINE as 23 123 141 23 17 11 11

16 26 InterMedical sro 11 103 83 20 10 10 15

17 13 UNIPHARMA as 349 98 164 19 20 26 16

18 - DUacuteHA as 1 80 - 15 - 60 -

19 11 BIOTRONIK Slovensko sro 8 74 190 14 23 10 10

20 - TransMedica sro 11 64 - 12 - 10 -

Vaacuteženyacute objemom tendrov

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

19

5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec

51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch

Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe

Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil

EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti

predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68

všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)

Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute

počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec

Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou

ponukou

Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662

tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na

celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)

Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka

často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech

20

tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho

tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo

suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia

ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri

veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ

zmanipulovať

Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil

V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20

ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18

ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute

Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len

jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek

511 Elektronickeacute aukcie

Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie

(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute

21

Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe

prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)

Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu

obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute

Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom

obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri

malyacutech tendroch

Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie

Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli

obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a

stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu

uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13

13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute

22

Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech

odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech

nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov

E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech

obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia

štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku

roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe

v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-

aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)

Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek

14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov

23

Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute

E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute

stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre

Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo

s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde

figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi

ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)

15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65

24

Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou

52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva

Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami

pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky

na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte

vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom

tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku

2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri

Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo

zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech

25

Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej

Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute

obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu

vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou

ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek

bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)

16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov

26

Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles

V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti

očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom

tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16

v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri

Graf 9)

27

Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva

Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech

tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech

prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne

čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov

Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však

predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla

53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej

Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)

ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ

vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere

(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia

17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako

aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech

28

by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute

obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech

predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe

porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu

mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa

dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute

dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku

koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre

mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom

Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute

obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ

607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou

suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel

Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem

sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila

Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch

sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi

v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti

zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v

priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko

v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli

predmetom analyacutezy

Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura

v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9

tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho

18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml

14

zdravotniacuteckeho spotrebneacuteho materiaacutelu do ktoreacuteho sa okrem obvaumlzov utierok dlaacuteh ihiel

skalpelov injekčnyacutech striekačiek a pod radiacute aj tzv špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM)

teda napriacuteklad aj kateacutetre kanyly stenty dreacuteny či umeleacute kĺby

V predošlyacutech analyacutezach sme praacuteve zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel identifikovali ako oblasť

kde sa v slovenskyacutech nemocniciach v porovnaniacute s českyacutemi suacuteťaţiacute veľmi maacutelo a rozdiel

v suacuteťaţivosti je priepastnyacute Tento stav sa na Slovensku nezmenil Českiacute poskytovatelia

zdravotnej starostlivosti si vyberali zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel v tendroch kde suacuteťaţia

medzi sebou v priemere štyria uchaacutedzači zatiaľ čo na Slovensku prejde vyacuteberovyacutemi

kriteacuteriami na tento predmet obstaraacutevania v priemere pribliţne len jedna firma ktoraacute uţ

potom nemusiacute s nikyacutem suacuteťaţiť V tejto oblasti existuje na Slovensku teda nemalyacute potenciaacutel

na zvyacutešenie intenzity suacuteťaţe a tyacutem aj na dosiahnutie nezanedbateľnyacutech peňaţnyacutech uacutespor

pre nemocnice a verejneacute financie

Vyše 15 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu tvoria naacutekupy zobrazovaciacutech zariadeniacute Do tejto

skupiny patria oi roumlntgenoveacute priacutestroje (RTG) raacutediografickeacute priacutestroje zariadenia

magnetickej rezonancie (MR) termografy mamografickeacute priacutestroje (MMG) kostneacute

denzitometre angiografickeacute a angioplastickeacute priacutestroje dopplerovskeacute a ultrazvukoveacute

zariadenia (UZ) tomografickeacute priacutestroje (CT)

Podobnyacute takmer 15-nyacute podiel na celkovom obstaranom objeme slovenskyacutech nemocniacutec za

obdobie apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 predstavovali rocirczne priacutestroje a pomocirccky funkčnej

podpory Najnaacutekladnejšiu časť z nich tvoria priacutestroje na podporu srdcovej funkcie ndash

defibrilaacutetory srdcoveacute stimulaacutetory a ďalšie priacutestroje a naacutehrady pre srdcovuacute chirurgiu Umeleacute

časti tela suacute menej naacutekladnou poloţkou segmentu funkčnaacute podpora Patria sem rocirczne

chirurgickeacute implantaacutety cievne proteacutezy umeleacute časti srdca prsniacutekoveacute a očneacute proteacutezy

Za zmienku stojiacute fakt ţe pri prvyacutech troch najnaacutekladnejšiacutech oblastiach obstaraacutevania

nemocniacutec ktoreacute tvorili spolu vyše 55 celkoveacuteho objemu sa v tendroch takmer vocircbec

nesuacuteťaţilo keďţe objemom zaacutekaziek vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek v tendri tam dosiahol

hodnotu len 11

Poloţka stavebnyacutech praacutec na stavbe budov bola najviac ovplyvnenaacute tendrom na vyacutestavbu

novej nemocnice silovyacutech rezortov - Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave za 285 mil

EUR Oblasť sluţieb jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania v nemocniciach sa do top

najnaacutekladnejšiacutech obstaraacutevanyacutech poloţiek dostala len vďaka dvom tendrom na udelenie 10-

15

ročnej koncesie na poskytovanie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov ktoreacute

obsahovali v sebe aj potrebu stavebnyacutech uacuteprav a rekonštrukcie priestorov priacutepravy

a vydaacutevania jedaacutel Oba tendre vyhrala spoločnosť DORA Gastro Slovakia as (pozri Tabuľku

3)

Tabuľka 2 Podrobnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech položiek v nemocniciach

Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev

Obstaranyacute objem

(mil EUR)

Podiel na celkovom objeme

Počet dodaacutevateľov

Priemernyacute počet ponuacutek

v tendri

Zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel 130 1324 252 50 11

Zobrazovacie zariadenia (RTG MR MMG UZ CT) 112 796 151 40 12

Funkčnaacute podpora 185 782 149 39 11

v tom Priacutestroje na podporu srdcovej funkcie 72 547 104 11 10

Umeleacute časti tela 92 181 34 32 11

Stavebneacute praacutece na stavbe budov 6 399 76 5 51

Antineoplastickeacute a imunomodulačneacute činidlaacute 124 353 67 12 24

Sluţby jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania 2 345 66 1 30

Plynneacute palivaacute 24 144 27 6 16

Elektrickaacute energia 31 117 22 20 26

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

Tabuľka 3 TOP 10 najnaacutekladnejšiacutech zaacutekaziek nemocniacutec

Obstaraacutevateľ Zaacutekazka Druh

zaacutekazky Druh

postupu

Eurofondy

E-aukcia

Počet ponuacutek

v tendri

Cena (mil EUR)

Zmena vyacuteslednej

ceny oproti očakaacutevanej

Viacuteťaznyacute dodaacutevateľ

Nemocnica sv Michala as Bratislava

Vyacutestavba Nemocnice svaumlteacuteho Michala as

Stavebneacute praacutece

Uţšia suacuteťaţ

nie aacuteno 5 285 +746 ZIPP BRATISLAVA sro

FNsP FD Roosevelta BBystrica

Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov

Sluţby Uţšia suacuteťaţ

nie aacuteno 3 220 000 DORA Gastro Slovakia as

VUacuteSCH as Košice

Špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM) pre invaziacutevnu angioloacutegiu

Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 1 218 NA SLOVAKIA MEDICAL sro

NUacuteSCH as Bratislava

ŠZM - Kateacutetre Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 1 146 -011 PHARMA GROUP as

Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava

Lieky a liečivaacute Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 2 127 NA MEDICAL GROUP SK as

Nemocnica Poprad as

Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov

Sluţby Uţšia suacuteťaţ

nie aacuteno 3 125 000 DORA Gastro Slovakia as

NUacuteSCH as Bratislava

Srdcovostimulačneacute priacutestroje

Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 1 113 +1574 TIMED sro

16

VUacuteSCH as Košice

ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu

Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 1 107 +646 InaMED sro

VUacuteSCH as Košice

ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu

Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 1 100 +013 TIMED sro

Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice

Rekonštrukcia nadstavba priacutestavba DFN KE

Stavebneacute praacutece

Uţšia suacuteťaţ

aacuteno aacuteno 6 80 -350 DUacuteHA as

Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny Pri tejto zaacutekazke (zmluve) nebola vo Vestniacuteku uvedenaacute očakaacutevanaacute hodnota zaacutekazky preto nebolo možneacute určiť rozdiel očakaacutevanej a vyacuteslednej ceny

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

42 Najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia

Oproti predošleacutemu sledovaneacutemu obdobiu zostaacutevajuacute na čelnyacutech priečkach čo sa tyacuteka

celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu všetky tri srdcovocievne uacutestavy Vyacutechodoslovenskyacute

kardiouacutestav si akuraacutet vymenil poziacuteciu s Naacuterodnyacutem K relatiacutevne vysokyacutem vyacutedavkom pri

obstaraacutevaniach Fakultnej NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnice Poprad

vyacuteznamne prispeli veľkeacute jednorazoveacute zaacutekazky na udelenie 10-ročnej koncesie na

poskytovanie stravovaciacutech sluţieb v nemocnici Pri Nemocnici sv Michala v Bratislave a

Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach bol zasa vyacuteslednyacute obstaranyacute objem do značnej miery

ovplyvnenyacute stavebnyacutemi tendrami na vyacutestavbu celej novej budovy nemocnice resp

rekonštrukcie nadstavby a priacutestavby tej jestvujuacutecej (pozri vyššie Tabuľku 3)

Pozoruhodneacute a zaacuteroveň aj negatiacutevne je ţe všetci traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia plus najvaumlčšia

slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu tvoria aţ 607

celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizujuacute tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec

nesuacuteťaţiacute Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek) je ţalostne niacutezky ndash

len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou (z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash

značne prevyšujuacuteci 90 a to u všetkyacutech štyroch zariadeniacute (pozri Tabuľku 4 viac o niacutezkej

suacuteťaživosti v tendroch nemocniacutec pozri nižšie Kapitolu 53)

Tabuľka 4 TOP 15 najvaumlčšiacutech obstaraacutevateľov

Nemocnica Počet

zmluacutev

Obstaranyacute

objem (mil EUR)

Podiel na

celkovom

objeme

Priemernyacute

počet ponuacutek

v tendri

Podiel tendrov

s jedinou ponukou

Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice

240 1259 240 11 937

Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a 223 1071 204 11 952

17

cievnych chorocircb as Bratislava

Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica

119 603 115 11 935

Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica

442 400 76 26 97

Nemocnica sv Michala as Bratislava

6 325 62 47 18

Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava

22 259 49 22 03

Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 255 48 11 921

Nemocnica Poprad as 59 191 36 29 73

Detskaacute fakultnaacute nemocnica s

poliklinikou Bratislava 109 142 27 20 327

Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 120 23 50 12

Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica

26 75 14 18 746

Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 68 13 21 117

Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice

44 61 12 26 179

Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice

56 40 08 35 121

Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou JAReimana Prešov

150 33 06 31 162

Vaacuteženyacute objemom tendrov resp podiel počiacutetanyacute z objemu tendrov

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia

V obdobiacute od apriacutela 2012 nemocnice nakupovali v tendroch celkovo od 256 firiem

Koncentraacutecia trhu vzraacutestla Zatiaľ čo do marca 2012 dodalo 10 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov

438 celkoveacuteho objemu tovarov sluţieb a praacutec od apriacutela 2012 do februaacutera 2014 top 10

najvaumlčšiacutech firiem zviacuteťazilo v takmer 52-aacutech všetkyacutech obstaraacutevaniacute

Poziacuteciu medzi piatimi najvaumlčšiacutemi dodaacutevateľmi z predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho obdobia sa

podarilo udrţať iba firmaacutem MEDITRADE sro ktoraacute sa špecializuje najmauml na spotrebnyacute

zdravotniacutecky materiaacutel vraacutetane toho špeciaacutelneho pre kardiochirurgiu a na dodaacutevky priacutestrojov

na podporu srdcovej funkcie a TIMED sro ktoraacute dodaacuteva najmauml zdravotniacutecky materiaacutel

a lieky

Medzi najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov postuacutepili aj firmy ktoreacute v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute

nemocniciam nedodaacutevali vocircbec alebo len minimaacutelne Priacutekladom je firma SLOVAKIA MEDICAL

sro dodaacutevateľ zdravotniacuteckeho materiaacutelu ktoraacute dodala do marca 2012 nemocniciam tovary

18

za 900-tisiacutec EUR (01 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute nemocniacutec v SR) zatiaľ čo od apriacutela

2012 do februaacutera 2014 uţ dodala tovary za cenu takmer 32 mil EUR (6 z celkoveacuteho

objemu obstaraacutevaniacute)

Ešte vyacuteraznejšiacute naacuterast dodaacutevok nemocniciam zaznamenala firma DORA Gastro Slovakia as

(do 1092012 znaacutema pod naacutezvom MATER as) ktoraacute od apriacutela 2012 do februaacutera 2014

dodala dvom nemocniciam stravovacie sluţby v celkovej hodnote 345 mil EUR V rokoch

2009 ndash 2011 firma nesuacuteťaţila v ţiadnom tendri vznikla iba v roku 2008

Medzi najvaumlčšiacutech piatich dodaacutevateľov sa dostala i firma ZIPP Bratislava sro vďaka 28-

milioacutenovej zaacutekazke na vyacutestavbu Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave

V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute ZIPP v nemocničnyacutech tendroch nezviacuteťazil V sledovanom obdobiacute

od apriacutela 2012 stavebneacute praacutece naopak viac nedodaacutevali top firmy z predchaacutedzajuacuteceho obdobia

ndash Vaacutehostav as a Chemkostav as

Tabuľka 5 TOP 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemocniacutec cez verejneacute obstaraacutevanie

Poradie Dodaacutevateľ

Počet zmluacutev 2012-14

Obstaranyacute objem (mil EUR)

Podiel na celkovom objeme

Priemernyacute počet ponuacutek v tendri

2014 2012 2012-14 2009-12 2012-14 2009-12 2012-14 2009-

12

1 2 TIMED sro 63 405 636 77 76 10 12

2 - DORA Gastro Slovakia as 2 345 - 66 - 30 -

3 108 SLOVAKIA MEDICAL sro 13 316 09 60 01 10 10

4 1 MEDITRADE sro 32 288 661 54 79 10 11

5 - ZIPP BRATISLAVA sro 1 285 - 54 - 50 -

6 9 MEDICAL GROUP SK as 117 260 220 49 26 21 28

7 5 MED ndash ART sro 293 246 339 47 41 21 40

8 8 Operatiacuteva mediciacutenska

spoločnosť sro 39 227 286 43 34 11 11

9 18 PHARMA GROUP as 14 199 138 38 17 12 40

10 38 InaMED sro 13 166 44 31 05 10 11

11 36 ARID obchodnaacute spoločnosť sro

6 142 50 27 06 10 12

12 10 Biomedica Slovakia sro 25 141 195 27 23 10 11

13 6 BBraun Medical Kft 72 133 307 25 37 11 15

14 45 SPP as 17 131 33 25 04 15 17

15 17 TATRA ndash ALPINE as 23 123 141 23 17 11 11

16 26 InterMedical sro 11 103 83 20 10 10 15

17 13 UNIPHARMA as 349 98 164 19 20 26 16

18 - DUacuteHA as 1 80 - 15 - 60 -

19 11 BIOTRONIK Slovensko sro 8 74 190 14 23 10 10

20 - TransMedica sro 11 64 - 12 - 10 -

Vaacuteženyacute objemom tendrov

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

19

5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec

51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch

Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe

Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil

EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti

predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68

všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)

Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute

počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec

Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou

ponukou

Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662

tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na

celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)

Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka

často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech

20

tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho

tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo

suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia

ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri

veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ

zmanipulovať

Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil

V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20

ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18

ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute

Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len

jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek

511 Elektronickeacute aukcie

Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie

(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute

21

Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe

prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)

Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu

obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute

Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom

obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri

malyacutech tendroch

Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie

Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli

obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a

stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu

uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13

13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute

22

Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech

odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech

nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov

E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech

obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia

štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku

roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe

v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-

aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)

Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek

14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov

23

Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute

E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute

stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre

Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo

s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde

figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi

ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)

15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65

24

Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou

52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva

Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami

pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky

na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte

vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom

tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku

2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri

Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo

zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech

25

Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej

Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute

obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu

vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou

ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek

bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)

16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov

26

Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles

V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti

očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom

tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16

v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri

Graf 9)

27

Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva

Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech

tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech

prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne

čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov

Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však

predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla

53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej

Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)

ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ

vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere

(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia

17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako

aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech

28

by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute

obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech

predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe

porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu

mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa

dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute

dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku

koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre

mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom

Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute

obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ

607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou

suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel

Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem

sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila

Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch

sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi

v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti

zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v

priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko

v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli

predmetom analyacutezy

Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura

v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9

tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho

18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml

15

ročnej koncesie na poskytovanie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov ktoreacute

obsahovali v sebe aj potrebu stavebnyacutech uacuteprav a rekonštrukcie priestorov priacutepravy

a vydaacutevania jedaacutel Oba tendre vyhrala spoločnosť DORA Gastro Slovakia as (pozri Tabuľku

3)

Tabuľka 2 Podrobnejšie rozdelenie obstaraacutevanyacutech položiek v nemocniciach

Obstaraacutevaneacute poloţky Počet zmluacutev

Obstaranyacute objem

(mil EUR)

Podiel na celkovom objeme

Počet dodaacutevateľov

Priemernyacute počet ponuacutek

v tendri

Zdravotniacutecky spotrebnyacute materiaacutel 130 1324 252 50 11

Zobrazovacie zariadenia (RTG MR MMG UZ CT) 112 796 151 40 12

Funkčnaacute podpora 185 782 149 39 11

v tom Priacutestroje na podporu srdcovej funkcie 72 547 104 11 10

Umeleacute časti tela 92 181 34 32 11

Stavebneacute praacutece na stavbe budov 6 399 76 5 51

Antineoplastickeacute a imunomodulačneacute činidlaacute 124 353 67 12 24

Sluţby jedaacutelniacute a hromadneacuteho stravovania 2 345 66 1 30

Plynneacute palivaacute 24 144 27 6 16

Elektrickaacute energia 31 117 22 20 26

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

Tabuľka 3 TOP 10 najnaacutekladnejšiacutech zaacutekaziek nemocniacutec

Obstaraacutevateľ Zaacutekazka Druh

zaacutekazky Druh

postupu

Eurofondy

E-aukcia

Počet ponuacutek

v tendri

Cena (mil EUR)

Zmena vyacuteslednej

ceny oproti očakaacutevanej

Viacuteťaznyacute dodaacutevateľ

Nemocnica sv Michala as Bratislava

Vyacutestavba Nemocnice svaumlteacuteho Michala as

Stavebneacute praacutece

Uţšia suacuteťaţ

nie aacuteno 5 285 +746 ZIPP BRATISLAVA sro

FNsP FD Roosevelta BBystrica

Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov

Sluţby Uţšia suacuteťaţ

nie aacuteno 3 220 000 DORA Gastro Slovakia as

VUacuteSCH as Košice

Špeciaacutelny zdravotniacutecky materiaacutel (ŠZM) pre invaziacutevnu angioloacutegiu

Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 1 218 NA SLOVAKIA MEDICAL sro

NUacuteSCH as Bratislava

ŠZM - Kateacutetre Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 1 146 -011 PHARMA GROUP as

Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava

Lieky a liečivaacute Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 2 127 NA MEDICAL GROUP SK as

Nemocnica Poprad as

Koncesia na poskytnutie sluţieb liečebnej vyacuteţivy a stravovania zamestnancov

Sluţby Uţšia suacuteťaţ

nie aacuteno 3 125 000 DORA Gastro Slovakia as

NUacuteSCH as Bratislava

Srdcovostimulačneacute priacutestroje

Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 1 113 +1574 TIMED sro

16

VUacuteSCH as Košice

ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu

Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 1 107 +646 InaMED sro

VUacuteSCH as Košice

ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu

Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 1 100 +013 TIMED sro

Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice

Rekonštrukcia nadstavba priacutestavba DFN KE

Stavebneacute praacutece

Uţšia suacuteťaţ

aacuteno aacuteno 6 80 -350 DUacuteHA as

Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny Pri tejto zaacutekazke (zmluve) nebola vo Vestniacuteku uvedenaacute očakaacutevanaacute hodnota zaacutekazky preto nebolo možneacute určiť rozdiel očakaacutevanej a vyacuteslednej ceny

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

42 Najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia

Oproti predošleacutemu sledovaneacutemu obdobiu zostaacutevajuacute na čelnyacutech priečkach čo sa tyacuteka

celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu všetky tri srdcovocievne uacutestavy Vyacutechodoslovenskyacute

kardiouacutestav si akuraacutet vymenil poziacuteciu s Naacuterodnyacutem K relatiacutevne vysokyacutem vyacutedavkom pri

obstaraacutevaniach Fakultnej NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnice Poprad

vyacuteznamne prispeli veľkeacute jednorazoveacute zaacutekazky na udelenie 10-ročnej koncesie na

poskytovanie stravovaciacutech sluţieb v nemocnici Pri Nemocnici sv Michala v Bratislave a

Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach bol zasa vyacuteslednyacute obstaranyacute objem do značnej miery

ovplyvnenyacute stavebnyacutemi tendrami na vyacutestavbu celej novej budovy nemocnice resp

rekonštrukcie nadstavby a priacutestavby tej jestvujuacutecej (pozri vyššie Tabuľku 3)

Pozoruhodneacute a zaacuteroveň aj negatiacutevne je ţe všetci traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia plus najvaumlčšia

slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu tvoria aţ 607

celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizujuacute tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec

nesuacuteťaţiacute Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek) je ţalostne niacutezky ndash

len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou (z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash

značne prevyšujuacuteci 90 a to u všetkyacutech štyroch zariadeniacute (pozri Tabuľku 4 viac o niacutezkej

suacuteťaživosti v tendroch nemocniacutec pozri nižšie Kapitolu 53)

Tabuľka 4 TOP 15 najvaumlčšiacutech obstaraacutevateľov

Nemocnica Počet

zmluacutev

Obstaranyacute

objem (mil EUR)

Podiel na

celkovom

objeme

Priemernyacute

počet ponuacutek

v tendri

Podiel tendrov

s jedinou ponukou

Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice

240 1259 240 11 937

Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a 223 1071 204 11 952

17

cievnych chorocircb as Bratislava

Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica

119 603 115 11 935

Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica

442 400 76 26 97

Nemocnica sv Michala as Bratislava

6 325 62 47 18

Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava

22 259 49 22 03

Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 255 48 11 921

Nemocnica Poprad as 59 191 36 29 73

Detskaacute fakultnaacute nemocnica s

poliklinikou Bratislava 109 142 27 20 327

Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 120 23 50 12

Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica

26 75 14 18 746

Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 68 13 21 117

Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice

44 61 12 26 179

Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice

56 40 08 35 121

Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou JAReimana Prešov

150 33 06 31 162

Vaacuteženyacute objemom tendrov resp podiel počiacutetanyacute z objemu tendrov

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia

V obdobiacute od apriacutela 2012 nemocnice nakupovali v tendroch celkovo od 256 firiem

Koncentraacutecia trhu vzraacutestla Zatiaľ čo do marca 2012 dodalo 10 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov

438 celkoveacuteho objemu tovarov sluţieb a praacutec od apriacutela 2012 do februaacutera 2014 top 10

najvaumlčšiacutech firiem zviacuteťazilo v takmer 52-aacutech všetkyacutech obstaraacutevaniacute

Poziacuteciu medzi piatimi najvaumlčšiacutemi dodaacutevateľmi z predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho obdobia sa

podarilo udrţať iba firmaacutem MEDITRADE sro ktoraacute sa špecializuje najmauml na spotrebnyacute

zdravotniacutecky materiaacutel vraacutetane toho špeciaacutelneho pre kardiochirurgiu a na dodaacutevky priacutestrojov

na podporu srdcovej funkcie a TIMED sro ktoraacute dodaacuteva najmauml zdravotniacutecky materiaacutel

a lieky

Medzi najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov postuacutepili aj firmy ktoreacute v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute

nemocniciam nedodaacutevali vocircbec alebo len minimaacutelne Priacutekladom je firma SLOVAKIA MEDICAL

sro dodaacutevateľ zdravotniacuteckeho materiaacutelu ktoraacute dodala do marca 2012 nemocniciam tovary

18

za 900-tisiacutec EUR (01 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute nemocniacutec v SR) zatiaľ čo od apriacutela

2012 do februaacutera 2014 uţ dodala tovary za cenu takmer 32 mil EUR (6 z celkoveacuteho

objemu obstaraacutevaniacute)

Ešte vyacuteraznejšiacute naacuterast dodaacutevok nemocniciam zaznamenala firma DORA Gastro Slovakia as

(do 1092012 znaacutema pod naacutezvom MATER as) ktoraacute od apriacutela 2012 do februaacutera 2014

dodala dvom nemocniciam stravovacie sluţby v celkovej hodnote 345 mil EUR V rokoch

2009 ndash 2011 firma nesuacuteťaţila v ţiadnom tendri vznikla iba v roku 2008

Medzi najvaumlčšiacutech piatich dodaacutevateľov sa dostala i firma ZIPP Bratislava sro vďaka 28-

milioacutenovej zaacutekazke na vyacutestavbu Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave

V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute ZIPP v nemocničnyacutech tendroch nezviacuteťazil V sledovanom obdobiacute

od apriacutela 2012 stavebneacute praacutece naopak viac nedodaacutevali top firmy z predchaacutedzajuacuteceho obdobia

ndash Vaacutehostav as a Chemkostav as

Tabuľka 5 TOP 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemocniacutec cez verejneacute obstaraacutevanie

Poradie Dodaacutevateľ

Počet zmluacutev 2012-14

Obstaranyacute objem (mil EUR)

Podiel na celkovom objeme

Priemernyacute počet ponuacutek v tendri

2014 2012 2012-14 2009-12 2012-14 2009-12 2012-14 2009-

12

1 2 TIMED sro 63 405 636 77 76 10 12

2 - DORA Gastro Slovakia as 2 345 - 66 - 30 -

3 108 SLOVAKIA MEDICAL sro 13 316 09 60 01 10 10

4 1 MEDITRADE sro 32 288 661 54 79 10 11

5 - ZIPP BRATISLAVA sro 1 285 - 54 - 50 -

6 9 MEDICAL GROUP SK as 117 260 220 49 26 21 28

7 5 MED ndash ART sro 293 246 339 47 41 21 40

8 8 Operatiacuteva mediciacutenska

spoločnosť sro 39 227 286 43 34 11 11

9 18 PHARMA GROUP as 14 199 138 38 17 12 40

10 38 InaMED sro 13 166 44 31 05 10 11

11 36 ARID obchodnaacute spoločnosť sro

6 142 50 27 06 10 12

12 10 Biomedica Slovakia sro 25 141 195 27 23 10 11

13 6 BBraun Medical Kft 72 133 307 25 37 11 15

14 45 SPP as 17 131 33 25 04 15 17

15 17 TATRA ndash ALPINE as 23 123 141 23 17 11 11

16 26 InterMedical sro 11 103 83 20 10 10 15

17 13 UNIPHARMA as 349 98 164 19 20 26 16

18 - DUacuteHA as 1 80 - 15 - 60 -

19 11 BIOTRONIK Slovensko sro 8 74 190 14 23 10 10

20 - TransMedica sro 11 64 - 12 - 10 -

Vaacuteženyacute objemom tendrov

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

19

5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec

51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch

Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe

Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil

EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti

predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68

všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)

Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute

počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec

Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou

ponukou

Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662

tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na

celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)

Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka

často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech

20

tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho

tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo

suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia

ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri

veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ

zmanipulovať

Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil

V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20

ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18

ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute

Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len

jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek

511 Elektronickeacute aukcie

Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie

(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute

21

Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe

prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)

Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu

obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute

Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom

obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri

malyacutech tendroch

Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie

Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli

obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a

stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu

uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13

13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute

22

Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech

odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech

nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov

E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech

obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia

štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku

roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe

v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-

aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)

Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek

14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov

23

Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute

E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute

stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre

Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo

s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde

figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi

ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)

15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65

24

Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou

52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva

Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami

pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky

na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte

vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom

tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku

2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri

Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo

zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech

25

Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej

Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute

obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu

vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou

ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek

bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)

16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov

26

Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles

V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti

očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom

tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16

v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri

Graf 9)

27

Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva

Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech

tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech

prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne

čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov

Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však

predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla

53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej

Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)

ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ

vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere

(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia

17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako

aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech

28

by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute

obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech

predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe

porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu

mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa

dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute

dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku

koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre

mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom

Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute

obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ

607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou

suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel

Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem

sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila

Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch

sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi

v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti

zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v

priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko

v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli

predmetom analyacutezy

Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura

v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9

tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho

18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml

16

VUacuteSCH as Košice

ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu

Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 1 107 +646 InaMED sro

VUacuteSCH as Košice

ŠZM pre invaziacutevnu angioloacutegiu

Tovary Verejnaacute suacuteťaţ

nie aacuteno 1 100 +013 TIMED sro

Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice

Rekonštrukcia nadstavba priacutestavba DFN KE

Stavebneacute praacutece

Uţšia suacuteťaţ

aacuteno aacuteno 6 80 -350 DUacuteHA as

Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny Pri tejto zaacutekazke (zmluve) nebola vo Vestniacuteku uvedenaacute očakaacutevanaacute hodnota zaacutekazky preto nebolo možneacute určiť rozdiel očakaacutevanej a vyacuteslednej ceny

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

42 Najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia

Oproti predošleacutemu sledovaneacutemu obdobiu zostaacutevajuacute na čelnyacutech priečkach čo sa tyacuteka

celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu všetky tri srdcovocievne uacutestavy Vyacutechodoslovenskyacute

kardiouacutestav si akuraacutet vymenil poziacuteciu s Naacuterodnyacutem K relatiacutevne vysokyacutem vyacutedavkom pri

obstaraacutevaniach Fakultnej NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnice Poprad

vyacuteznamne prispeli veľkeacute jednorazoveacute zaacutekazky na udelenie 10-ročnej koncesie na

poskytovanie stravovaciacutech sluţieb v nemocnici Pri Nemocnici sv Michala v Bratislave a

Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach bol zasa vyacuteslednyacute obstaranyacute objem do značnej miery

ovplyvnenyacute stavebnyacutemi tendrami na vyacutestavbu celej novej budovy nemocnice resp

rekonštrukcie nadstavby a priacutestavby tej jestvujuacutecej (pozri vyššie Tabuľku 3)

Pozoruhodneacute a zaacuteroveň aj negatiacutevne je ţe všetci traja najvaumlčšiacute obstaraacutevatelia plus najvaumlčšia

slovenskaacute nemocnica ndash Univerzitnaacute nemocnica Bratislava ndash ktoreacute spolu tvoria aţ 607

celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec v SR realizujuacute tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec

nesuacuteťaţiacute Ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri (vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek) je ţalostne niacutezky ndash

len 11 a podiel tendrov s jedinou ponukou (z objemu zaacutekaziek) zaacuteroveň veľmi vysokyacute ndash

značne prevyšujuacuteci 90 a to u všetkyacutech štyroch zariadeniacute (pozri Tabuľku 4 viac o niacutezkej

suacuteťaživosti v tendroch nemocniacutec pozri nižšie Kapitolu 53)

Tabuľka 4 TOP 15 najvaumlčšiacutech obstaraacutevateľov

Nemocnica Počet

zmluacutev

Obstaranyacute

objem (mil EUR)

Podiel na

celkovom

objeme

Priemernyacute

počet ponuacutek

v tendri

Podiel tendrov

s jedinou ponukou

Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice

240 1259 240 11 937

Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a 223 1071 204 11 952

17

cievnych chorocircb as Bratislava

Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica

119 603 115 11 935

Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica

442 400 76 26 97

Nemocnica sv Michala as Bratislava

6 325 62 47 18

Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava

22 259 49 22 03

Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 255 48 11 921

Nemocnica Poprad as 59 191 36 29 73

Detskaacute fakultnaacute nemocnica s

poliklinikou Bratislava 109 142 27 20 327

Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 120 23 50 12

Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica

26 75 14 18 746

Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 68 13 21 117

Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice

44 61 12 26 179

Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice

56 40 08 35 121

Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou JAReimana Prešov

150 33 06 31 162

Vaacuteženyacute objemom tendrov resp podiel počiacutetanyacute z objemu tendrov

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia

V obdobiacute od apriacutela 2012 nemocnice nakupovali v tendroch celkovo od 256 firiem

Koncentraacutecia trhu vzraacutestla Zatiaľ čo do marca 2012 dodalo 10 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov

438 celkoveacuteho objemu tovarov sluţieb a praacutec od apriacutela 2012 do februaacutera 2014 top 10

najvaumlčšiacutech firiem zviacuteťazilo v takmer 52-aacutech všetkyacutech obstaraacutevaniacute

Poziacuteciu medzi piatimi najvaumlčšiacutemi dodaacutevateľmi z predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho obdobia sa

podarilo udrţať iba firmaacutem MEDITRADE sro ktoraacute sa špecializuje najmauml na spotrebnyacute

zdravotniacutecky materiaacutel vraacutetane toho špeciaacutelneho pre kardiochirurgiu a na dodaacutevky priacutestrojov

na podporu srdcovej funkcie a TIMED sro ktoraacute dodaacuteva najmauml zdravotniacutecky materiaacutel

a lieky

Medzi najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov postuacutepili aj firmy ktoreacute v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute

nemocniciam nedodaacutevali vocircbec alebo len minimaacutelne Priacutekladom je firma SLOVAKIA MEDICAL

sro dodaacutevateľ zdravotniacuteckeho materiaacutelu ktoraacute dodala do marca 2012 nemocniciam tovary

18

za 900-tisiacutec EUR (01 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute nemocniacutec v SR) zatiaľ čo od apriacutela

2012 do februaacutera 2014 uţ dodala tovary za cenu takmer 32 mil EUR (6 z celkoveacuteho

objemu obstaraacutevaniacute)

Ešte vyacuteraznejšiacute naacuterast dodaacutevok nemocniciam zaznamenala firma DORA Gastro Slovakia as

(do 1092012 znaacutema pod naacutezvom MATER as) ktoraacute od apriacutela 2012 do februaacutera 2014

dodala dvom nemocniciam stravovacie sluţby v celkovej hodnote 345 mil EUR V rokoch

2009 ndash 2011 firma nesuacuteťaţila v ţiadnom tendri vznikla iba v roku 2008

Medzi najvaumlčšiacutech piatich dodaacutevateľov sa dostala i firma ZIPP Bratislava sro vďaka 28-

milioacutenovej zaacutekazke na vyacutestavbu Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave

V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute ZIPP v nemocničnyacutech tendroch nezviacuteťazil V sledovanom obdobiacute

od apriacutela 2012 stavebneacute praacutece naopak viac nedodaacutevali top firmy z predchaacutedzajuacuteceho obdobia

ndash Vaacutehostav as a Chemkostav as

Tabuľka 5 TOP 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemocniacutec cez verejneacute obstaraacutevanie

Poradie Dodaacutevateľ

Počet zmluacutev 2012-14

Obstaranyacute objem (mil EUR)

Podiel na celkovom objeme

Priemernyacute počet ponuacutek v tendri

2014 2012 2012-14 2009-12 2012-14 2009-12 2012-14 2009-

12

1 2 TIMED sro 63 405 636 77 76 10 12

2 - DORA Gastro Slovakia as 2 345 - 66 - 30 -

3 108 SLOVAKIA MEDICAL sro 13 316 09 60 01 10 10

4 1 MEDITRADE sro 32 288 661 54 79 10 11

5 - ZIPP BRATISLAVA sro 1 285 - 54 - 50 -

6 9 MEDICAL GROUP SK as 117 260 220 49 26 21 28

7 5 MED ndash ART sro 293 246 339 47 41 21 40

8 8 Operatiacuteva mediciacutenska

spoločnosť sro 39 227 286 43 34 11 11

9 18 PHARMA GROUP as 14 199 138 38 17 12 40

10 38 InaMED sro 13 166 44 31 05 10 11

11 36 ARID obchodnaacute spoločnosť sro

6 142 50 27 06 10 12

12 10 Biomedica Slovakia sro 25 141 195 27 23 10 11

13 6 BBraun Medical Kft 72 133 307 25 37 11 15

14 45 SPP as 17 131 33 25 04 15 17

15 17 TATRA ndash ALPINE as 23 123 141 23 17 11 11

16 26 InterMedical sro 11 103 83 20 10 10 15

17 13 UNIPHARMA as 349 98 164 19 20 26 16

18 - DUacuteHA as 1 80 - 15 - 60 -

19 11 BIOTRONIK Slovensko sro 8 74 190 14 23 10 10

20 - TransMedica sro 11 64 - 12 - 10 -

Vaacuteženyacute objemom tendrov

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

19

5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec

51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch

Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe

Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil

EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti

predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68

všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)

Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute

počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec

Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou

ponukou

Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662

tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na

celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)

Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka

často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech

20

tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho

tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo

suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia

ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri

veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ

zmanipulovať

Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil

V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20

ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18

ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute

Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len

jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek

511 Elektronickeacute aukcie

Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie

(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute

21

Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe

prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)

Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu

obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute

Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom

obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri

malyacutech tendroch

Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie

Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli

obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a

stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu

uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13

13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute

22

Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech

odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech

nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov

E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech

obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia

štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku

roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe

v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-

aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)

Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek

14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov

23

Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute

E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute

stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre

Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo

s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde

figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi

ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)

15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65

24

Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou

52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva

Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami

pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky

na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte

vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom

tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku

2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri

Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo

zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech

25

Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej

Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute

obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu

vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou

ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek

bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)

16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov

26

Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles

V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti

očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom

tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16

v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri

Graf 9)

27

Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva

Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech

tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech

prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne

čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov

Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však

predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla

53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej

Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)

ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ

vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere

(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia

17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako

aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech

28

by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute

obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech

predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe

porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu

mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa

dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute

dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku

koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre

mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom

Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute

obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ

607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou

suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel

Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem

sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila

Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch

sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi

v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti

zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v

priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko

v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli

predmetom analyacutezy

Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura

v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9

tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho

18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml

17

cievnych chorocircb as Bratislava

Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica

119 603 115 11 935

Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica

442 400 76 26 97

Nemocnica sv Michala as Bratislava

6 325 62 47 18

Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislava

22 259 49 22 03

Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 255 48 11 921

Nemocnica Poprad as 59 191 36 29 73

Detskaacute fakultnaacute nemocnica s

poliklinikou Bratislava 109 142 27 20 327

Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 120 23 50 12

Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica

26 75 14 18 746

Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 68 13 21 117

Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice

44 61 12 26 179

Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice

56 40 08 35 121

Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou JAReimana Prešov

150 33 06 31 162

Vaacuteženyacute objemom tendrov resp podiel počiacutetanyacute z objemu tendrov

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

43 Najvaumlčšiacute dodaacutevatelia

V obdobiacute od apriacutela 2012 nemocnice nakupovali v tendroch celkovo od 256 firiem

Koncentraacutecia trhu vzraacutestla Zatiaľ čo do marca 2012 dodalo 10 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov

438 celkoveacuteho objemu tovarov sluţieb a praacutec od apriacutela 2012 do februaacutera 2014 top 10

najvaumlčšiacutech firiem zviacuteťazilo v takmer 52-aacutech všetkyacutech obstaraacutevaniacute

Poziacuteciu medzi piatimi najvaumlčšiacutemi dodaacutevateľmi z predchaacutedzajuacuteceho sledovaneacuteho obdobia sa

podarilo udrţať iba firmaacutem MEDITRADE sro ktoraacute sa špecializuje najmauml na spotrebnyacute

zdravotniacutecky materiaacutel vraacutetane toho špeciaacutelneho pre kardiochirurgiu a na dodaacutevky priacutestrojov

na podporu srdcovej funkcie a TIMED sro ktoraacute dodaacuteva najmauml zdravotniacutecky materiaacutel

a lieky

Medzi najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov postuacutepili aj firmy ktoreacute v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute

nemocniciam nedodaacutevali vocircbec alebo len minimaacutelne Priacutekladom je firma SLOVAKIA MEDICAL

sro dodaacutevateľ zdravotniacuteckeho materiaacutelu ktoraacute dodala do marca 2012 nemocniciam tovary

18

za 900-tisiacutec EUR (01 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute nemocniacutec v SR) zatiaľ čo od apriacutela

2012 do februaacutera 2014 uţ dodala tovary za cenu takmer 32 mil EUR (6 z celkoveacuteho

objemu obstaraacutevaniacute)

Ešte vyacuteraznejšiacute naacuterast dodaacutevok nemocniciam zaznamenala firma DORA Gastro Slovakia as

(do 1092012 znaacutema pod naacutezvom MATER as) ktoraacute od apriacutela 2012 do februaacutera 2014

dodala dvom nemocniciam stravovacie sluţby v celkovej hodnote 345 mil EUR V rokoch

2009 ndash 2011 firma nesuacuteťaţila v ţiadnom tendri vznikla iba v roku 2008

Medzi najvaumlčšiacutech piatich dodaacutevateľov sa dostala i firma ZIPP Bratislava sro vďaka 28-

milioacutenovej zaacutekazke na vyacutestavbu Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave

V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute ZIPP v nemocničnyacutech tendroch nezviacuteťazil V sledovanom obdobiacute

od apriacutela 2012 stavebneacute praacutece naopak viac nedodaacutevali top firmy z predchaacutedzajuacuteceho obdobia

ndash Vaacutehostav as a Chemkostav as

Tabuľka 5 TOP 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemocniacutec cez verejneacute obstaraacutevanie

Poradie Dodaacutevateľ

Počet zmluacutev 2012-14

Obstaranyacute objem (mil EUR)

Podiel na celkovom objeme

Priemernyacute počet ponuacutek v tendri

2014 2012 2012-14 2009-12 2012-14 2009-12 2012-14 2009-

12

1 2 TIMED sro 63 405 636 77 76 10 12

2 - DORA Gastro Slovakia as 2 345 - 66 - 30 -

3 108 SLOVAKIA MEDICAL sro 13 316 09 60 01 10 10

4 1 MEDITRADE sro 32 288 661 54 79 10 11

5 - ZIPP BRATISLAVA sro 1 285 - 54 - 50 -

6 9 MEDICAL GROUP SK as 117 260 220 49 26 21 28

7 5 MED ndash ART sro 293 246 339 47 41 21 40

8 8 Operatiacuteva mediciacutenska

spoločnosť sro 39 227 286 43 34 11 11

9 18 PHARMA GROUP as 14 199 138 38 17 12 40

10 38 InaMED sro 13 166 44 31 05 10 11

11 36 ARID obchodnaacute spoločnosť sro

6 142 50 27 06 10 12

12 10 Biomedica Slovakia sro 25 141 195 27 23 10 11

13 6 BBraun Medical Kft 72 133 307 25 37 11 15

14 45 SPP as 17 131 33 25 04 15 17

15 17 TATRA ndash ALPINE as 23 123 141 23 17 11 11

16 26 InterMedical sro 11 103 83 20 10 10 15

17 13 UNIPHARMA as 349 98 164 19 20 26 16

18 - DUacuteHA as 1 80 - 15 - 60 -

19 11 BIOTRONIK Slovensko sro 8 74 190 14 23 10 10

20 - TransMedica sro 11 64 - 12 - 10 -

Vaacuteženyacute objemom tendrov

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

19

5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec

51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch

Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe

Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil

EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti

predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68

všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)

Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute

počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec

Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou

ponukou

Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662

tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na

celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)

Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka

často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech

20

tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho

tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo

suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia

ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri

veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ

zmanipulovať

Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil

V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20

ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18

ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute

Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len

jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek

511 Elektronickeacute aukcie

Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie

(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute

21

Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe

prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)

Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu

obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute

Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom

obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri

malyacutech tendroch

Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie

Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli

obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a

stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu

uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13

13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute

22

Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech

odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech

nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov

E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech

obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia

štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku

roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe

v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-

aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)

Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek

14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov

23

Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute

E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute

stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre

Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo

s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde

figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi

ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)

15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65

24

Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou

52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva

Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami

pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky

na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte

vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom

tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku

2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri

Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo

zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech

25

Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej

Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute

obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu

vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou

ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek

bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)

16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov

26

Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles

V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti

očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom

tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16

v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri

Graf 9)

27

Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva

Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech

tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech

prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne

čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov

Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však

predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla

53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej

Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)

ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ

vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere

(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia

17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako

aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech

28

by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute

obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech

predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe

porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu

mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa

dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute

dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku

koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre

mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom

Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute

obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ

607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou

suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel

Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem

sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila

Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch

sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi

v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti

zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v

priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko

v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli

predmetom analyacutezy

Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura

v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9

tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho

18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml

18

za 900-tisiacutec EUR (01 z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute nemocniacutec v SR) zatiaľ čo od apriacutela

2012 do februaacutera 2014 uţ dodala tovary za cenu takmer 32 mil EUR (6 z celkoveacuteho

objemu obstaraacutevaniacute)

Ešte vyacuteraznejšiacute naacuterast dodaacutevok nemocniciam zaznamenala firma DORA Gastro Slovakia as

(do 1092012 znaacutema pod naacutezvom MATER as) ktoraacute od apriacutela 2012 do februaacutera 2014

dodala dvom nemocniciam stravovacie sluţby v celkovej hodnote 345 mil EUR V rokoch

2009 ndash 2011 firma nesuacuteťaţila v ţiadnom tendri vznikla iba v roku 2008

Medzi najvaumlčšiacutech piatich dodaacutevateľov sa dostala i firma ZIPP Bratislava sro vďaka 28-

milioacutenovej zaacutekazke na vyacutestavbu Nemocnice svaumlteacuteho Michala v Bratislave

V predchaacutedzajuacutecom obdobiacute ZIPP v nemocničnyacutech tendroch nezviacuteťazil V sledovanom obdobiacute

od apriacutela 2012 stavebneacute praacutece naopak viac nedodaacutevali top firmy z predchaacutedzajuacuteceho obdobia

ndash Vaacutehostav as a Chemkostav as

Tabuľka 5 TOP 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov nemocniacutec cez verejneacute obstaraacutevanie

Poradie Dodaacutevateľ

Počet zmluacutev 2012-14

Obstaranyacute objem (mil EUR)

Podiel na celkovom objeme

Priemernyacute počet ponuacutek v tendri

2014 2012 2012-14 2009-12 2012-14 2009-12 2012-14 2009-

12

1 2 TIMED sro 63 405 636 77 76 10 12

2 - DORA Gastro Slovakia as 2 345 - 66 - 30 -

3 108 SLOVAKIA MEDICAL sro 13 316 09 60 01 10 10

4 1 MEDITRADE sro 32 288 661 54 79 10 11

5 - ZIPP BRATISLAVA sro 1 285 - 54 - 50 -

6 9 MEDICAL GROUP SK as 117 260 220 49 26 21 28

7 5 MED ndash ART sro 293 246 339 47 41 21 40

8 8 Operatiacuteva mediciacutenska

spoločnosť sro 39 227 286 43 34 11 11

9 18 PHARMA GROUP as 14 199 138 38 17 12 40

10 38 InaMED sro 13 166 44 31 05 10 11

11 36 ARID obchodnaacute spoločnosť sro

6 142 50 27 06 10 12

12 10 Biomedica Slovakia sro 25 141 195 27 23 10 11

13 6 BBraun Medical Kft 72 133 307 25 37 11 15

14 45 SPP as 17 131 33 25 04 15 17

15 17 TATRA ndash ALPINE as 23 123 141 23 17 11 11

16 26 InterMedical sro 11 103 83 20 10 10 15

17 13 UNIPHARMA as 349 98 164 19 20 26 16

18 - DUacuteHA as 1 80 - 15 - 60 -

19 11 BIOTRONIK Slovensko sro 8 74 190 14 23 10 10

20 - TransMedica sro 11 64 - 12 - 10 -

Vaacuteženyacute objemom tendrov

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

19

5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec

51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch

Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe

Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil

EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti

predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68

všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)

Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute

počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec

Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou

ponukou

Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662

tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na

celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)

Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka

často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech

20

tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho

tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo

suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia

ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri

veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ

zmanipulovať

Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil

V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20

ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18

ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute

Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len

jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek

511 Elektronickeacute aukcie

Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie

(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute

21

Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe

prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)

Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu

obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute

Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom

obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri

malyacutech tendroch

Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie

Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli

obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a

stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu

uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13

13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute

22

Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech

odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech

nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov

E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech

obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia

štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku

roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe

v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-

aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)

Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek

14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov

23

Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute

E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute

stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre

Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo

s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde

figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi

ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)

15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65

24

Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou

52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva

Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami

pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky

na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte

vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom

tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku

2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri

Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo

zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech

25

Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej

Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute

obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu

vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou

ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek

bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)

16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov

26

Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles

V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti

očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom

tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16

v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri

Graf 9)

27

Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva

Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech

tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech

prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne

čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov

Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však

predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla

53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej

Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)

ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ

vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere

(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia

17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako

aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech

28

by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute

obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech

predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe

porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu

mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa

dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute

dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku

koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre

mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom

Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute

obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ

607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou

suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel

Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem

sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila

Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch

sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi

v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti

zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v

priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko

v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli

predmetom analyacutezy

Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura

v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9

tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho

18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml

19

5 Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec

51 Suacuteťažiacute sa iba o maacutelo viac nie však vo veľkyacutech tendroch

Pre verejneacute obstaraacutevanie nemocniacutec naďalej zostaacuteva priacuteznačnou obmedzenaacute miera suacuteťaţe

Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute (5256 mil EUR) pouţili nemocnice 63 (vyše 331 mil

EUR) v tendroch kde ponuku podal iba jeden uchaacutedzač Ide o mierne zlepšenie oproti

predchaacutedzajuacutecemu obdobiu kedy nemocnice v tendroch s jedinou ponukou rozdelili 68

všetkyacutech zdrojov vynaloţenyacutech prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania (pozri Graf 1)

Obmedzenaacute suacuteťaţ je spravidla spojenaacute s vyššiacutemi cenami a moţno predpokladať ţe vyššiacute

počet ponuacutek v tendroch by viedol k uacutesporaacutem a k efektiacutevnejšiemu vyuţitiu zdrojov nemocniacutec

Graf 1 Až 63 z celkoveacuteho objemu obstarali nemocnice v tendroch s jedinou

ponukou

Z celkoveacuteho počtu 1971 tendrov nemocnice dostali iba jednu ponuku v 336 priacutepadov (662

tendrov) V porovnaniacute s predchaacutedzajuacutecim obdobiacutem podiel jednoponukovyacutech tendrov na

celkovom počte tendrov klesol o viac ako 20-nyacutech bodov (pozri Graf 2)

Vyššiacute podiel jednoponukovyacutech tendrov v prepočte na objem však znamenaacute ţe jedinaacute ponuka

často padala najmauml vo veľkyacutech tendroch Jednou z priacutečin niacutezkeho počtu ponuacutek vo veľkyacutech

20

tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho

tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo

suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia

ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri

veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ

zmanipulovať

Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil

V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20

ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18

ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute

Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len

jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek

511 Elektronickeacute aukcie

Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie

(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute

21

Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe

prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)

Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu

obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute

Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom

obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri

malyacutech tendroch

Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie

Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli

obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a

stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu

uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13

13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute

22

Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech

odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech

nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov

E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech

obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia

štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku

roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe

v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-

aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)

Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek

14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov

23

Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute

E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute

stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre

Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo

s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde

figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi

ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)

15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65

24

Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou

52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva

Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami

pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky

na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte

vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom

tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku

2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri

Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo

zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech

25

Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej

Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute

obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu

vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou

ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek

bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)

16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov

26

Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles

V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti

očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom

tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16

v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri

Graf 9)

27

Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva

Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech

tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech

prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne

čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov

Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však

predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla

53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej

Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)

ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ

vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere

(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia

17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako

aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech

28

by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute

obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech

predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe

porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu

mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa

dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute

dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku

koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre

mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom

Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute

obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ

607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou

suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel

Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem

sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila

Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch

sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi

v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti

zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v

priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko

v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli

predmetom analyacutezy

Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura

v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9

tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho

18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml

20

tendroch mocircţe byť spaacutejanie zaacutekaziek Ak nemocnica nakupuje prostredniacutectvom jedneacuteho

tendra mnoţstvo rozličnyacutech poloţiek či spaacuteja dodaacutevky priacutestrojov a stavebnyacutech praacutec zo

suacuteťaţe mocircţu zostať vyluacutečeneacute menšie firmy originaacutelni vyacuterobcovia či vyacutehradniacute dodaacutevatelia

ktoriacute by z poţadovanyacutech poloţiek vedeli dodať iba časť Priacutečinou niacutezkeho počtu ponuacutek pri

veľkyacutech tendroch tieţ mocircţe byť ţe vaumlčšiacute tender predstavuje vyššiu motivaacuteciu suacuteťaţ

zmanipulovať

Graf 2 Počet tendrov s jedinou ponukou sa zniacutežil

V priemere dostali nemocnice v tendri 23 ponuky v predchaacutedzajuacutecom obdobiacute to boli 20

ponuky Po vaacuteţeniacute objemom však priemernyacute počet ponuacutek v tendri dosiahol iba 18

ponuky čo predstavuje mierny naacuterast oproti hodnote 17 v minulom obdobiacute

Nemoţno však hovoriť o signifikantnom zlepšeniacute nakoľko rozdiel mocircţe byť zmazanyacute len

jedinyacutem finančne naacutekladnejšiacutem tendrom s relatiacutevne niţšiacutem počtom ponuacutek

511 Elektronickeacute aukcie

Takmer všetky tendre od apriacutela 2012 boli uskutočneneacute prostredniacutectvom elektronickej aukcie

(e-aukcie) Nemocnice e-aukciu pouţili aţ v 972-aacutech z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute

21

Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe

prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)

Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu

obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute

Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom

obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri

malyacutech tendroch

Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie

Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli

obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a

stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu

uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13

13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute

22

Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech

odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech

nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov

E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech

obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia

štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku

roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe

v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-

aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)

Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek

14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov

23

Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute

E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute

stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre

Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo

s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde

figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi

ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)

15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65

24

Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou

52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva

Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami

pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky

na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte

vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom

tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku

2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri

Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo

zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech

25

Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej

Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute

obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu

vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou

ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek

bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)

16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov

26

Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles

V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti

očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom

tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16

v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri

Graf 9)

27

Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva

Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech

tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech

prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne

čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov

Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však

predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla

53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej

Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)

ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ

vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere

(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia

17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako

aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech

28

by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute

obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech

predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe

porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu

mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa

dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute

dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku

koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre

mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom

Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute

obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ

607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou

suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel

Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem

sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila

Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch

sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi

v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti

zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v

priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko

v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli

predmetom analyacutezy

Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura

v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9

tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho

18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml

21

Konzistentne ju vyuţiacutevali pri malyacutech i veľkyacutech tendroch Dokazuje to fakt ţe

prostredniacutectvom e-aukciiacute nakuacutepili aţ 968 z celkoveacuteho objemu tendrov (pozri Graf 3)

Vyuţiacutevanie e-aukciiacute od apriacutela 2012 predstavuje obrovskyacute naacuterast oproti predchaacutedzajuacutecemu

obdobiu kedy nemocnice vyuţili e-aukcie iba pri 208 z celkoveacuteho počtu obstaraacutevaniacute

Z celkoveacuteho objemu obstaraacutevaniacute predstavovali naacutekupy e-aukciou v predošlom sledovanom

obdobiacute dokonca iba 53 Nemocnice teda e-aukcie v minulosti pouţiacutevali predovšetkyacutem pri

malyacutech tendroch

Graf 3 Takmer všetky tendre suacute v suacutečasnosti realizovaneacute cez e-aukcie

Naacuterast v pouţiacutevaniacute e-aukciiacute suacutevisiacute so zmenami v legislatiacuteve Od januaacutera 2012 museli

obstaraacutevatelia pouţiacutevať e-aukcie na naacutekup všetkyacutech tovarov ako aj na naacutekup sluţieb a

stavebnyacutech praacutec ak bdquobolo moţneacute vopred určiť technickeacute poţiadavkyldquo K vyacuteraznejšiemu

uacutestupu od uskutočňovania e-aukciiacute nedošlo ani po opaumltovnom uvoľneniacute pravidiel13

13 Od juacutela 2013 platiacute povinnosť nakupovať e-aukciou uţ iba tovary ktoreacute suacute beţne dostupneacute na trhu Pri ostatnyacutech tovaroch ako aj pri sluţbaacutech a stavebnyacutech praacutecach sa obstraacutevatelia pre e-aukciu mocircţu rozhodnuacuteť povinnosť však viac neplatiacute

22

Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech

odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech

nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov

E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech

obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia

štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku

roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe

v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-

aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)

Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek

14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov

23

Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute

E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute

stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre

Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo

s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde

figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi

ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)

15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65

24

Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou

52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva

Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami

pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky

na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte

vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom

tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku

2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri

Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo

zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech

25

Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej

Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute

obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu

vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou

ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek

bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)

16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov

26

Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles

V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti

očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom

tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16

v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri

Graf 9)

27

Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva

Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech

tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech

prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne

čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov

Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však

predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla

53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej

Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)

ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ

vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere

(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia

17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako

aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech

28

by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute

obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech

predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe

porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu

mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa

dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute

dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku

koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre

mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom

Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute

obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ

607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou

suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel

Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem

sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila

Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch

sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi

v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti

zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v

priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko

v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli

predmetom analyacutezy

Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura

v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9

tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho

18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml

22

Nemocnice pouţiacutevajuacute e-aukcie dokonca vyacuterazne častejšie ako obstaraacutevatelia v ostatnyacutech

odvetviach Zatiaľ čo v roku 2013 pouţili všetci obstaraacutevatelia e-aukcie v 44-aacutech

nemocnice aţ v 97-aacutech z celkoveacuteho počtu tendrov

E-aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom ponuacutek ako tendre bez nich V oboch skuacutemanyacutech

obdobiach prilaacutekala pribliţne tretina e-aukciiacute jedinuacute ponuku štvrtina dve ponuky a ďalšia

štvrtina tri ponuky (pozri Graf 4) Tendre bez e-aukcie prilaacutekali menej ponuacutek Od začiatku

roka 2009 do marca 2012 sa v takmer 60-aacutech tendrov bez aukcie vocircbec nesuacuteťaţilo čiţe

v nich nebola podanaacute ţiadna ďalšia ponuka V obdobiacute od apriacutela 2012 podiel tendrov bez e-

aukciiacute v ktoryacutech sa nesuacuteťaţilo naraacutestol na takmer 8214 (pozri Graf 5)

Graf 4 E-aukcie prinaacutešajuacute do tendrov viac suacuteťažiacich ponuacutek

14 V tomto obdobiacute predstavoval celkovyacute počet tendrov bez aukcie iba 55 čiţe len 28 z celkoveacuteho počtu tendrov

23

Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute

E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute

stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre

Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo

s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde

figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi

ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)

15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65

24

Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou

52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva

Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami

pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky

na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte

vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom

tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku

2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri

Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo

zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech

25

Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej

Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute

obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu

vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou

ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek

bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)

16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov

26

Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles

V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti

očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom

tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16

v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri

Graf 9)

27

Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva

Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech

tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech

prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne

čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov

Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však

predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla

53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej

Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)

ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ

vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere

(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia

17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako

aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech

28

by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute

obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech

predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe

porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu

mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa

dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute

dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku

koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre

mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom

Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute

obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ

607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou

suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel

Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem

sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila

Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch

sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi

v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti

zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v

priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko

v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli

predmetom analyacutezy

Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura

v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9

tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho

18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml

23

Graf 5 V tendroch bez e-aukciiacute sa vaumlčšinou nesuacuteťažiacute

E-aukcie veduacute k častejšiacutem a vaumlčšiacutem zmenaacutem v prospech zniacuteţenia očakaacutevanej ceny ktoruacute

stanovuje pred začatiacutem tendra obstaraacutevateľ15 Platiacute to však predovšetkyacutem pre maleacute tendre

Vo veľkyacutech tendroch sa v aktuaacutelne sledovanom obdobiacute napriek pouţitiu e-aukciiacute nesuacuteťaţilo

s veľkou intenzitou Zatiaľ čo priemernaacute vyacuteška tendra realizovaneacuteho e-aukciou kde

figurovala jedinaacute ponuka bola 536-tisiacutec EUR priemernaacute vyacuteška tendra s dvoma a tromi

ponukami bola iba 146-tisiacutec resp 142-tisiacutec EUR (pozri Graf 6)

15 V obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 sa vyacuteslednaacute cena tendra zniacuteţila pri porovnaniacute s očakaacutevanou cenou v priemere (vaacuteţenom objemom tendrov) o 08 v predchaacutedzajuacutecom sledovanom obdobiacute januaacuter 2009 ndash marec 2012 sme zaznamenali pri vyacuterazne menšom vyuţiacutevaniacute e-aukciiacute pokles aţ o 65

24

Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou

52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva

Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami

pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky

na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte

vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom

tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku

2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri

Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo

zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech

25

Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej

Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute

obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu

vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou

ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek

bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)

16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov

26

Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles

V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti

očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom

tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16

v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri

Graf 9)

27

Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva

Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech

tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech

prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne

čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov

Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však

predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla

53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej

Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)

ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ

vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere

(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia

17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako

aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech

28

by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute

obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech

predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe

porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu

mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa

dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute

dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku

koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre

mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom

Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute

obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ

607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou

suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel

Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem

sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila

Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch

sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi

v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti

zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v

priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko

v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli

predmetom analyacutezy

Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura

v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9

tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho

18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml

24

Graf 6 Najviac a najdrahšiacutech e-aukciiacute je s jedinou predloženou ponukou

52 V počte ponuacutek zdravotniacutectvo zaostaacuteva za zvyškom hospodaacuterstva

Priemernyacute počet ponuacutek v nemocničnyacutech tendroch staacutele signifikantne zaostaacuteva za hodnotami

pre celeacute hospodaacuterstvo SR Zatiaľ čo nemocnice dostali v roku 2013 v priemere 23 ponuky

na jeden tender (jednoduchyacute priemer) v celom hospodaacuterstve to bolo 27 ponuky Ešte

vyacuteraznejšie nemocnice za celyacutem hospodaacuterstvom zaostaacutevajuacute ak vaacuteţime priemer objemom

tendrov Vaacuteţenyacute priemernyacute počet ponuacutek na tender dosiahol v celom hospodaacuterstve v roku

2013 hodnotu aţ 57 pri nemocniciach to bolo v priemere iba 19 ponuky na tender (pozri

Graf 7) To znamenaacute ţe slabšia suacuteťaţ vo veľkyacutech tendroch je špecifikom nemocniacutec Vo

zvyšku hospodaacuterstva sa vo veľkyacutech tendroch suacuteťaţiacute viac ako v tyacutech menšiacutech

25

Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej

Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute

obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu

vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou

ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek

bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)

16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov

26

Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles

V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti

očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom

tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16

v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri

Graf 9)

27

Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva

Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech

tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech

prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne

čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov

Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však

predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla

53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej

Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)

ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ

vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere

(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia

17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako

aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech

28

by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute

obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech

predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe

porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu

mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa

dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute

dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku

koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre

mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom

Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute

obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ

607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou

suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel

Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem

sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila

Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch

sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi

v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti

zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v

priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko

v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli

predmetom analyacutezy

Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura

v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9

tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho

18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml

25

Graf 7 Vo veľkyacutech tendroch nemocniacutec sa suacuteťažiacute najmenej

Niţšiacute počet ponuacutek v tendri znamenaacute predpoklad vyššiacutech vyacuteslednyacutech cien teda vyššiacutech ako suacute

obstaraacutevateľom očakaacutevaneacute Pri tendroch s jedinou ponukou došlo v priemere16 k navyacutešeniu

vyacuteslednej ceny oproti predpokladanej o 24 Pri tendroch s viac ako jednou predloţenou

ponukou prichaacutedzalo uţ k zniacuteţeniu vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej Pri suacuteťaţi dvoch ponuacutek

bola vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej napriacuteklad o 95 niţšia (pozri Graf 8)

16 Rozdiel medzi vyacuteslednou a očakaacutevanou cenou sme vaacuteţili objemom jednotlivyacutech tendrov

26

Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles

V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti

očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom

tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16

v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri

Graf 9)

27

Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva

Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech

tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech

prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne

čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov

Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však

predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla

53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej

Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)

ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ

vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere

(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia

17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako

aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech

28

by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute

obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech

predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe

porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu

mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa

dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute

dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku

koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre

mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom

Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute

obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ

607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou

suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel

Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem

sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila

Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch

sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi

v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti

zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v

priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko

v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli

predmetom analyacutezy

Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura

v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9

tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho

18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml

26

Graf 8 Jedna ponuka v tendri prinaacuteša naacuterast ceny viac ponuacutek pokles

V nemocničnyacutech tendroch dochaacutedza celkovo k menšiemu poklesu vyacuteslednej ceny oproti

očakaacutevanej ako v hospodaacuterstve celkom V roku 2013 poklesla v priemernom nemocničnom

tendri v prepočte na obstaranyacute objem vyacuteslednaacute cena oproti očakaacutevanej o 16

v hospodaacuterstve prišlo v tom istom obdobiacute k priemerneacutemu poklesu ceny aţ o 121 (pozri

Graf 9)

27

Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva

Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech

tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech

prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne

čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov

Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však

predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla

53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej

Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)

ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ

vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere

(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia

17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako

aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech

28

by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute

obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech

predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe

porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu

mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa

dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute

dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku

koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre

mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom

Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute

obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ

607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou

suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel

Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem

sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila

Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch

sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi

v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti

zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v

priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko

v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli

predmetom analyacutezy

Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura

v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9

tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho

18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml

27

Graf 9 Pri tendroch nemocniacutec klesaacute cena menej ako vo zvyšku hospodaacuterstva

Teoreticky ak by neexistovali tendre s jedinou ponukou a vo všetkyacutech jednoponukovyacutech

tendroch by suacuteťaţili dvaja uchaacutedzači prišlo by k zniacuteženiu celkovyacutech vynaloženyacutech

prostriedkov o 359 mil EUR za sledovaneacute obdobie alebo vyše 187 mil EUR ročne

čo znamenaacute 116 z celkoveacuteho objemu jednoponukovyacutech tendrov

Tieto hodnoty nemoţno automaticky označiť za ušluacute uacutesporu obstaraacutevateľov17 moţno však

predpokladať ţe vyššia miera suacuteťaţe by k vyacuteraznejšiacutem reaacutelnym uacutesporaacutem nemocniacutec viedla

53 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najmenej

Absoluacutetnym negatiacutevnym hrdinom tejto kapitoly je Univerzitnaacute nemocnica Bratislava (UNB)

ktoraacute v sledovanom obdobiacute realizovala tendre v ktoryacutech sa takmer vocircbec nesuacuteťaţilo Aţ

vyše 92 objemu jej tendrov tvorili obstaraacutevania s jedinyacutem uchaacutedzačom a v priemere

(vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) sa jej tendrov zuacutečastnilo 11 dodaacutevateľa S trochou zveličenia

17 Pri verejnom obstaraacutevaniacute deklarovaneacute očakaacutevaneacute ceny rocircznych obstaraacutevateľov sa mocircţu liacutešiť od trhovej ceny ako

aj navzaacutejom pri rovnakyacutech poloţkaacutech Stanovovanie očakaacutevanyacutech cien obstaraacutevateľmi mocircţe byť teda rozdielne nepresneacute Priacutečinou mocircţe byť napriacuteklad informačnaacute asymetria na zaacuteklade ktorej mocircţu mať obstaraacutevatelia slabyacute prehľad o štandardnyacutech cenaacutech pri rocircznych poloţkaacutech

28

by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute

obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech

predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe

porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu

mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa

dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute

dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku

koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre

mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom

Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute

obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ

607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou

suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel

Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem

sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila

Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch

sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi

v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti

zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v

priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko

v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli

predmetom analyacutezy

Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura

v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9

tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho

18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml

28

by sa teda dalo konštatovať ţe na vyacutehru v tendri najvaumlčšej18 slovenskej nemocnice sa stačiacute

obstaraacutevania len zuacutečastniť UNB sa pritom nemocircţe vyhovaacuterať na špecifickosť obstaraacutevanyacutech

predmetov a neexistenciu dostatku dodaacutevateľov na trhu ako to robia kardiouacutestavy19 keďţe

porovnateľneacute univerzitneacute a fakultneacute nemocnice dosahujuacute aj dvoj- aţ trojnaacutesobne vyššiu

mieru suacuteťaţivosti (pozri nižšie Kapitolu 54 a Tabuľku 7) Jednou z hlavnyacutech priacutečin prečo sa

dodaacutevatelia nehlaacutesia do tendrov UNB mocircţe byť jej veľmi zlaacute platobnaacute discipliacutena a obrovskyacute

dlh po lehote splatnosti ktoryacute je najvyššiacute medzi všetkyacutemi nemocnicami (885 mil EUR ku

koncu roka 2013)20 Čakať na splatenie faktuacutery rok21 a neraz aj viac rokov22 mocircţe byť pre

mnohyacutech dodaacutevateľom odstrašujuacutecim faktorom

Do skupiny zdravotniacuteckych zariadeniacute s niacutezkou suacuteťaţivosťou v tendroch patria i najvaumlčšiacute

obstaraacutevatelia medzi nimi ndash všetky tri srdcovocievne uacutestavy Spolu s UNB sa podieľajuacute aţ

607-ami na celkovom obstaranom objeme nemocniacutec v SR Ostatneacute nemocnice s niacutezkou

suacuteťaţivosťou v tendroch ktoreacute suacute zobrazeneacute v Tabuľke 6 predstavujuacute len 33-nyacute podiel

Miera (ne)suacuteťaţivosti v tendroch všetkyacutech kardiouacutestavov sa pri porovnaniacute s predošlyacutem

sledovanyacutem obdobiacutem takmer vocircbec nezmenila

Medzi zariadeniami s podpriemernou suacuteťaţivosťou v tendroch sa umiestňovali v oboch

sledovanyacutech obdobiach tieţ nemocnice v Nitre a Povaţskej Bystrici Negatiacutevnymi skokanmi

v aktuaacutelnom rebriacutečku sa stali nemocnice v Prievidzi Trenčiacutene kde sa v minulosti

zuacutečastňovali tendrov v priemere viac ako dvaja uchaacutedzači a v Ruţomberku kde to boli v

priemere dokonca 44 firmy Galantskaacute nemocnica je novaacutečikom v zozname nakoľko

v predošlom obdobiacute nakupovala tovary a sluţby len v niacutezkych hodnotaacutech ktoreacute neboli

predmetom analyacutezy

Za zmienku stojiacute detailnyacute pohľad na suacuteťaţivosť v tendroch Univerzitnej nemocnice LPasteura

v Košiciach Z celkovo 14-tich verejnyacutech obstaraacutevaniacute v sledovanom obdobiacute bolo totiţto aţ 9

tendrov s jedinou predloţenou ponukou pričom pri všetkyacutech išlo o dodaacutevku zdravotniacuteckeho

18 UNB zabezpečuje pribliţne 20 všetkyacutech zdravotnyacutech vyacutekonov ako aj celkoveacuteho objemu finančnyacutech naacutekladov v segmente nemocniacutec na Slovensku (pozri httpwwwhealthgovskClanoksprava-o-stave-zdravotnictva-na-slovensku) 19 Podľa poznatkov z troch verejnyacutech českyacutech kardiocentier a jedneacuteho slovenskeacuteho a českeacuteho suacutekromneacuteho zdravotniacuteckeho zariadenia však v nich byacuteva jedinaacute predloţenaacute ponuka v tendri na porovnateľneacute predmety obstaraacutevania (napr kateacutetre stenty kardiostimulaacutetory či defibrilaacutetory) skocircr vyacutenimkou Štandardom je ţe riaditelia nemocniacutec stanovujuacute pri vyacuteberovom konaniacute kriteacuteriaacute pre obstaraacutevanyacute vyacuterobok otvorenejšie aby mal takmer kaţdyacute produkt alternatiacutevu a mohol byť substituovateľnyacute inyacutem a aj preto štandardne vyberajuacute z ponuacutek 2-4 dodaacutevateľov Vyššiu intenzitu suacuteťaţe medzi dodaacutevateľmi v Česku potvrdzujuacute i daacuteta z internetoveacuteho portaacutelu Vsechnyzakazkycz 20 pozri httpnemocniceinekoskrebricky201358|ALL|NONE 21 pozri httpekonomikasmeskc7517199dlhy-nemocnic-rastu-prekonaju-400-milionovhtml 22 pozri httpwwwterazskzdraviesk-med-nemocnice-dlhy108200-clanokhtml

29

vybavenia Zaacutekazky ktoreacute vyhnali priemernyacute počet ponuacutek v tendri relatiacutevne vysoko boli 4

obstaraacutevania maumlsa mlieka maumlsovyacutech a mliečnych vyacuterobkov kde suacuteťaţilo 345 resp 6

dodaacutevateľov

Zaacutekladneacute potraviny a čerstveacute ovocie a zelenina zachraacutenili aj Univerzitnuacute nemocnicu

Bratislava pred totaacutelnou (100-nou) nesuacuteťaţivosťou Kaţdyacute z tyacutechto dvoch tendrov mal

dvoch uchaacutedzačov Všetky ostatneacute obstaraacutevania UNB však uţ prebehli bez reaacutelnej suacuteťaţe

vţdy len s jednou ponukou

Nasledujuacuteca Tabuľka 6 ponuacuteka prehľad tyacutech nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet ponuacutek

v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek alebo podiel tendrov s jedinou ponukou počiacutetanyacute

z objemu tendrov dosiahol horšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem priemerom

Tabuľka 6 TOP 11 nemocniacutec s najnižšou suacuteťaživosťou v tendroch

Nemocnica

Priemernyacute počet ponuacutek v tendri

Podiel tendrov s jedinou ponukou Obstaranyacute

objem (mil EUR)

Počet zmluacutev vaacuteženyacute

objemom tendrov

jednoduchyacute z objemu tendrov

z počtu tendrov

UN Bratislava 11 11 921 867 255 15

NUacuteSCH as Bratislava 11 18 952 659 1071 223

VUacuteSCH as Košice 11 20 937 542 1259 240

SUacuteSCCH as BBystrica 11 24 935 529 603 119

FN Nitra 14 17 911 833 07 6

NsP Prievidza 14 19 643 364 26 22

NsP Povaţskaacute Bystrica 15 16 590 464 13 28

NsP svLukaacuteša Galanta as 15 20 672 429 10 7

FN Trenčiacuten 17 20 424 364 18 11

UacuteVN Ruţomberok 18 31 746 423 75 26

UN LPasteura Košice 22 21 655 643 24 14

Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971

Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

54 Nemocnice v tendroch ktoryacutech sa suacuteťažiacute najviac

Premiantom v kategoacuteriiacute najvyššej suacuteťaţivosti pri verejnom obstaraacutevaniacute sa stala

v sledovanom obdobiacute apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014 Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou v Čadci

ktoraacute neevidovala pri ţiadnom zo svojich 8 tendrov menej ako dvoch konkurujuacutecich si

30

uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53

dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute

pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute

NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli

Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute

nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia

s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender

Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami

zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne

veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na

rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem

Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo

vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali

kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra

a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute

tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku

Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom

sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11

ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35

ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja

PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia

v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy

veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna

ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na

jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)

Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom

sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne

niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na

tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne

23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia

31

vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute

jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-

ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri

ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne

spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe

viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ

Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie

(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo

nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach

liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol

uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však

NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami

suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli

administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute

vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho

obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval

s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky

v raacutemci tohto obstaraacutevania25

Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši

si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute

Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet

ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou

počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem

priemerom

24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite

30

uchaacutedzačov a v priemere (vaacuteţenom objemom zaacutekaziek) suacuteťaţilo v jej tendri aţ 53

dodaacutevateľov Postavenie čadčianskej nemocnice na špici suacuteťaţivosti je o to viac cenneacute

pretoţe v predošlom sledovanom obdobiacute (januaacuter 2009 ndash marec 2012) figurovala Kysuckaacute

NsP ešte medzi dvanaacutestkou najhoršiacutech nemocniacutec v tomto ukazovateli

Oproti predošleacutemu obdobiu si v suacuteťaţivosti v obstaraacutevaniach vyacuterazne polepšili i fakultneacute

nemocnice v Prešove a Ţiline ktoreacute boli v predošlom obdobiacute hodnoteneacute ako zariadenia

s veľmi niacutezkym priemernyacutem počtom ponuacutek na jeden tender

Dobreacute čiacutesla suacuteťaţivosti a podobnyacute skokovyacute posun medzi sledovanyacutemi obdobiami

zaznamenala aj Detskaacute fakultnaacute nemocnica (DFN) Košice ktorej k tomu dopomohol relatiacutevne

veľkyacute (8 mil EUR čo predstavovalo 67 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu DFN) tender na

rekonštrukciu nadstavbu a priacutestavbu DFN kde suacuteťaţilo 6 stavebnyacutech firiem

Podobne stavebneacute praacutece pri vyacutestavbe novej budovy Nemocnice sv Michala v Bratislave vo

vyacuteške 285 mil EUR (čo bolo takmer 88 celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocnice) hrali

kľuacutečovuacute rolu pri relatiacutevne vysokej suacuteťaţivosti tejto nemocnice silovyacutech rezortov (vnuacutetra

a obrany) Priacuteslušneacuteho tendra sa zuacutečastnili 5 uchaacutedzači Avšak zaacuteroveň aţ 3 zo 6 obstaraacutevaniacute

tejto nemocnice mali len jednu predloţenuacute ponuku

Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny (INMM) v Košiciach figuroval v predošlom

sledovanom obdobiacute medzi zariadeniami s najniţšou suacuteťaţivosťou (vaacuteţenyacute priemer ndash 11

ponukatender) V aktuaacutelnej analyacuteze sa ocitol na opačnom poacutele (vaacuteţenyacute priemer ndash 35

ponukytender) a to najmauml vďaka jednej veľkej zaacutekazke na naacutekup hybridneacuteho priacutestroja

PET23CT za 32 mil EUR čo tvorilo aţ 80 celeacuteho obstaraneacuteho objemu tohto zariadenia

v sledovanom obdobiacute Suacuteťaţili v ňom 4 firmy Probleacutemom však je ţe ak neberieme do uacutevahy

veľkosť jednotlivyacutech tendrov tak zistiacuteme ţe aţ pri 34 tendroch z 56-tich suacuteťaţila len jedna

ponuka čo je aţ 607 všetkyacutech obstaraacutevaniacute INMM Jednoduchyacute priemer počtu ponuacutek na

jeden tender potom vychaacutedza na podpriemernyacutech 15 (pozri Tabuľku 7)

Fakultnaacute NsP FDRoosevelta v Banskej Bystrici a Nemocnica Poprad boli v minulom

sledovanom obdobiacute zaradeneacute medzi zariadenia v tendroch ktoryacutech sa suacuteťaţiacute s relatiacutevne

niacutezkou intenzitou (nedosahovali priemer rovnajuacuteci sa alebo prevyšujuacuteci 2 celeacute ponuky na

tender) V aktuaacutelnom prehľade však uţ figurujuacute na druhej strane rebriacutečka K relatiacutevne

23 PET = pozitroacutenovaacute emisnaacute tomografia

31

vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute

jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-

ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri

ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne

spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe

viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ

Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie

(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo

nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach

liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol

uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však

NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami

suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli

administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute

vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho

obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval

s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky

v raacutemci tohto obstaraacutevania25

Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši

si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute

Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet

ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou

počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem

priemerom

24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite

31

vysokyacutem vyacutedavkom pri obstaraacutevaniach tyacutechto dvoch nemocniacutec však vyacuteznamne prispeli veľkeacute

jednorazoveacute zaacutekazky (podiel 55 resp 65 na ich celkovom objeme) na udelenie 10-

ročnej koncesie na poskytovanie stravovaciacutech sluţieb pre pacientov a zamestnancov pri

ktoryacutech siacutece boli predloţeneacute 3 ponuky ale existuje pri nich vaacuteţne riziko ţe išlo o koluacutezne

spraacutevanie firiem ktoreacute mali navzaacutejom aj určiteacute prepojenia24 Tento priacuteklad naznačuje ţe

viacereacute ponuky v tendri ešte nemusia znamenať aj reaacutelnu a efektiacutevnu suacuteťaţ

Uacutedaje pri Naacuterodnom uacutestave tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie

(NUacuteTPCHaHCH) vo Vyšnyacutech Haacutegoch suacute s najvaumlčšou pravdepodobnosťou umelo

nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaţivosti nakoľko sme pri jeho viaceryacutech obstaraacutevaniach

liekov či diagnostickyacutech suacuteprav ktoreacute pozostaacutevali z viac častiacute zistili ţe pri kaţdej z nich bol

uvedenyacute rovnakyacute počet predloţenyacutech ponuacutek V suacutevislosti s tyacutemito obstaraacutevaniami však

NUacuteTPCHaHCH tendroval v elektronickej aukcii desiatky poloţiek vţdy s rocircznymi počtami

suacuteťaţiacich dodaacutevateľov a po konzultaacutecii s Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie zluacutečil kvocircli

administratiacutevnemu zjednodušeniu (ktoreacute však pokrivuje realitu) všetky poloţky ktoreacute

vysuacuteťaţila jedna firma do jednej časti a do formulaacutera určeneacuteho pre Vestniacutek verejneacuteho

obstaraacutevania zadal pre kaţduacute takuacuteto časť rovnakyacute počet ponuacutek ktoryacute korešpondoval

s počtom všetkyacutech firiem zuacutečastnenyacutech hoci len niektoryacutech e-aukciiacute na jednotliveacute poloţky

v raacutemci tohto obstaraacutevania25

Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav (VOUacute) v Košiciach a nemocnica v Liptovskom Mikulaacuteši

si udrţali relatiacutevne vysokyacute štandard suacuteťaţivosti v tendroch počas oboch sledovanyacutech obdobiacute

Nasledujuacuteca Tabuľka 7 ponuacuteka prehľad tyacutech 11-tich nemocniacutec v ktoryacutech priemernyacute počet

ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute objemom zaacutekaziek a zaacuteroveň podiel tendrov s jedinou ponukou

počiacutetanyacute z objemu tendrov dosiahol lepšie hodnoty v porovnaniacute s celoslovenskyacutem

priemerom

24 pozri viac httpekonomikasmeskc7534782v-nemocnici-prejeme-miliony-stopy-vedu-do-luxemburguhtml 25 Na rovnakyacute probleacutem sme narazili aj pri finančne naacutekladnom obstaraacutevaniacute liekov a liečiv pre Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav (NOUacute) Ten naacutem po našej ţiadosti zaslal uacutedaje o kaţdej jednotlivej e-aukcii jednotliveacuteho lieku a preto sme vedeli uacutedaje za NOUacute upraviť aby zodpovedali realite

32

Tabuľka 7 TOP 11 nemocniacutec s najvyššou suacuteťaživosťou v tendroch

Nemocnica

Priemernyacute počet

ponuacutek v tendri

Podiel tendrov

s jedinou ponukou Obstaranyacute

objem (mil EUR)

Počet zmluacutev vaacuteženyacute

objemom tendrov

jednoduchyacute z objemu tendrov

z počtu tendrov

Kysuckaacute NsP Čadca 53 35 00 00 05 8

DFN Košice 50 23 12 429 120 7

Nemocnica sv Michala as Bratislava

47 22 18 500 325 6

Inštituacutet nukleaacuternej a

molekul mediciacuteny Košice 35 15 121 607 40 56

FNsP JAReimana Prešov 31 27 162 60 33 150

Nemocnica Poprad as 29 22 73 322 191 59

NUacuteTPCHaHCH Vyšneacute Haacutegy 27 45 109 20 31 51

VOUacute as Košice 26 28 179 159 61 44

FNsP FDRoosevelta Banskaacute Bystrica

26 27 97 115 400 442

Liptovskaacute NsP MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš

25 26 345 273 06 11

FNsP Ţilina 25 26 130 105 22 105

Celkovo (všetky nemocnice) 18 23 630 336 5256 1971

Do prehľadu boli zaradeneacute len tie nemocnice ktoreacute uzatvorili viac ako 5 zmluacutev v sledovanom obdobiacute

Uacutedaje suacute s veľkou pravdepodobnosťou umelo nadhodnoteneacute v prospech vyššej suacuteťaživosti (vysvetlenie naacutejdete v texte nad tabuľkou)

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav a Detskaacute fakultnaacute nemocnica

v Bratislave suacute zdravotniacuteckymi zariadeniami ktoreacute sa siacutece uţ nevmestili do Tabuľky 7 top

11-ich nemocniacutec avšak ich priemernyacute počet ponuacutek v tendri ako aj podiel tendrov s jedinou

ponukou (či uţ počiacutetame z objemu ako aj z počtu zaacutekaziek) dosahujuacute hodnoty lepšie ako

celoslovenskyacute priemer

55 Veľkiacute dodaacutevatelia suacute vo viacuteťaznyacutech tendroch staacutele sami

Z celkoveacuteho počtu 251 firiem aţ 114 (45) vo svojich viacuteťaznyacutech zaacutekazkaacutech nečelilo v

priemere ani jednej ďalšej celej ponuke (tj priemernyacute počet ponuacutek v tendri vaacuteţenyacute

objemom bol niţšiacute ako 20) Tieto firmy nemocniciam dodali takmer 65 z celkoveacuteho

objemu tendrov za sledovaneacute obdobie Znamenaacute to ţe oproti predchaacutedzajuacutecemu obdobiu

naraacutestol podiel obstaraacutevaniacute firmami ktoreacute maacutelo suacuteťaţia V rokoch 2009 ndash 2012 firmy ktoreacute

33

maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho

objemu tendrov

K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke

v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali

takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a

Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute

objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11

Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria

medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo

aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila

uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro

MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia

sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro

34

6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda

V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej

efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli

demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali

elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie

cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa

opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu

kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom

mieste

Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa

však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli

nepresvedčiveacute

1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet

ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje

pravdepodobnosť koluacutezie

Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR

mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute

viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender

nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť

2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom

ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem

Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie

rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute

takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny

častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch

3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši

cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy

Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice

obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ

26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)

33

maacutelo suacuteťaţili dodaacutevali totiţ nemocniciam tovary či sluţby na uacuterovni 45 z celkoveacuteho

objemu tendrov

K firmaacutem ktoreacute vo viacuteťaznyacutech tendroch nečelili v priemere ďalšej celej konkurenčnej ponuke

v aktuaacutelnom sledovanom obdobiacute patriacute aj 14 z 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov ktoriacute dodali

takmer 48 z celkoveacuteho obstaraneacuteho objemu nemocniacutec (pozri vyššie Kapitolu 43 a

Tabuľku 5) V tendroch v ktoryacutech viacuteťazili dosahoval priemernyacute počet ponuacutek (vaacuteţenyacute

objemom tendrov) pri takmer všetkyacutech z tyacutechto dodaacutevateľov len 10 ndash 11

Ak v tendri zviacuteťazila dokonca niektoraacute z niţšie uvedenyacutech 9 firiem ktoreacute zaacuteroveň patria

medzi top 20 najvaumlčšiacutech dodaacutevateľov tak v ţiadnom z viacuteťaznyacutech tendrov a bolo ich celkovo

aţ 182 nemusela čeliť ďalšiemu konkurentovi Teda v kaţdom viacuteťaznom tendri suacuteťaţila

uacuteplne sama (tj priemer 10 ponuky na tender) TIMED sro SLOVAKIA MEDICAL sro

MEDITRADE sro InaMED sro ARID obchodnaacute spoločnosť sro Biomedica Slovakia

sro InterMedical sro BIOTRONIK Slovensko sro TransMedica sro

34

6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda

V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej

efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli

demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali

elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie

cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa

opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu

kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom

mieste

Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa

však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli

nepresvedčiveacute

1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet

ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje

pravdepodobnosť koluacutezie

Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR

mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute

viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender

nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť

2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom

ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem

Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie

rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute

takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny

častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch

3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši

cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy

Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice

obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ

26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)

34

6 Akeacute opatrenia prijiacutemala vlaacuteda

V Analyacuteze verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009 ndash 201226 sme v zaacuteujme vyššej

efektiacutevnosti tendrov sformulovali niekoľko odporuacutečaniacute Navrhovali sme aby nemocnice boli

demotivovaneacute realizovať obstaraacutevania s jedinou ponukou alebo aby viac vyuţiacutevali

elektronickeacute aukcie Tieţ sme poţadovali aby ministerstvo zaviedlo pravidelneacute porovnaacutevanie

cien najvaumlčšiacutech nakupovanyacutech poloţiek a aby zvaacuteţilo centraacutelne obstaraacutevanie pri často sa

opakujuacutecich naacutekupoch jednoducho špecifikovateľnyacutech tovarov Odporuacutečali sme aj priacutesnejšiu

kontrolu ktorej podmienkou suacute ľahko dostupneacute informaacutecie o tendroch najlepšie na jednom

mieste

Navrhovaneacute opatrenia boli realizovaneacute čiastočne Za uacutespešne implementovaneacute opatrenia sa

však zasadilo skocircr Ministerstvo vnuacutetra SR zatiaľ čo kroky Ministerstva zdravotniacutectva SR boli

nepresvedčiveacute

1 Demotivaacutecia nemocniacutec realizovať tendre s jedinyacutem uchaacutedzačom ndash vyššiacute počet

ponuacutek znamenaacute viac suacuteťaže a nižšie ceny zaacuteroveň sa znižuje

pravdepodobnosť koluacutezie

Na zaacuteklade novely zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute z dielne Ministerstva vnuacutetra SR

mocircţu nemocnice od začiatku roka 2014 zrušiť tender v priacutepade ţe neboli predloţeneacute

viac ako dve ponuky Ak bola predloţenaacute jedinaacute ponuka a obstaraacutevateľ tender

nezrušiacute musiacute toto rozhodnutie vysvetliť

2 Viac elektronickyacutech aukciiacute ndash elektronickeacute aukcie suacute spojeneacute s vyššiacutem počtom

ponuacutek a veduacute tak k intenziacutevnejšej suacuteťaži a nižšiacutem cenaacutem

Novelami zaacutekona o verejnom obstaraacutevaniacute bola povinnosť pouţiacutevať elektronickeacute aukcie

rozšiacuterenaacute neskocircr opaumlť mierne zuacuteţenaacute Nemocnice e-aukcie napriek tomu pouţiacutevajuacute

takmer vţdy Potvrdilo sa ţe e-aukcie prilaacutekajuacute viac ponuacutek a veduacute k zniacuteţeniu ceny

častejšie to však platiacute pri malyacutech ako pri veľkyacutech tendroch

3 Pravidelneacute porovnaacutevanie cien veľkyacutech položiek ndash Benchmarking zvyacuteši

cenovuacute transparentnosť naacutekupov a obmedziacute priestor pre predraženeacute naacutekupy

Ministerstvo zdravotniacutectva SR ohlaacutesilo zaacutemer porovnaacutevať ceny za ktoreacute nemocnice

obstaraacutevajuacute a pri tendroch ţiadať nemocnice o uacutepravu nevyacutehodnyacutech cien Doposiaľ

26 ZACHAR D ndash DANČIacuteKOVAacute Z Analyacuteza verejneacuteho obstaraacutevania nemocniacutec v rokoch 2009-2012 Intenzita suacuteťaže v tendroch je niacutezka INEKO a TIS august 2012 (k stiahnutiu na httpwwwinekoskfile_download693)

35

však porovnaacutevalo iba poloţky s niacutezkymi cenami (napr chlieb maumlso euroobaly)

ktoreacute navyše nemocnice prostredniacutectvom verejneacuteho obstaraacutevania takmer vocircbec

nenakupujuacute Ministerstvo argumentovalo ţe iba tieto poloţky suacute porovnateľneacute Českaacute

republika27 či Veľkaacute Britaacutenia28 však uacutespešne porovnaacutevali i naacutekladneacute poloţky ktoreacute

tvoria veľkuacute časť naacutekupov nemocniacutec (napr naacutekladnaacute mediciacutenska technika)

4 Centraacutelne obstaraacutevanie ndash centraacutelne obstaraacutevanie mocircže viesť k uacutesporaacutem

z rozsahu a tiež obmedziť priestor pre nehospodaacuterne naacutekupy

Ministerstvo zdravotniacutectva SR pre TIS uviedlo ţe s centraacutelnym obstaraacutevaniacutem malo

negatiacutevne skuacutesenosti a preto ho neplaacutenuje ďalej vyuţiacutevať

5 Docircslednejšia kontrola naacutekupov nemocniacutec ndash podrobneacute a ľahko dostupneacute

informaacutecie o tendroch uľahčujuacute verejnosti kontrolovať obstaraacutevanie

Od roku 2014 by mali byť informaacutecie o tendroch ľahšie dostupneacute verejnosti a tieţ

podrobnejšie Po novom suacute totiţto informaacutecie zhromaţďovaneacute v profiloch jednotlivyacutech

verejnyacutech obstaraacutevateľov na straacutenke Uacuteradu pre verejneacute obstaraacutevanie29 Dostupneacute by

tu mali byť nielen oznaacutemenia o vyhlaacuteseniacute vyacutesledku či zrušeniacute obstaraacutevania ale aj

suacuteťaţneacute podklady či zaacutepisnice z otvaacuterania či vyhodnotenia ponuacutek30 Naacutehodnou

kontrolou profilov verejnyacutech obstaraacutevateľov sme však zistili ţe noveacute pravidlaacute suacute

dodrţiavaneacute iba zriedka Taktieţ sme v niekoľkyacutech priacutepadoch zistili niacutezku kvalitu

informaacuteciiacute vo Vestniacuteku verejneacuteho obstaraacutevania Pri zaacutekazkaacutech delenyacutech na viac častiacute

Vestniacutek vo viaceryacutech podobnyacutech priacutepadoch poskytoval zavaacutedzajuacutece informaacutecie čo sa

tyacuteka počtu predloţenyacutech ponuacutek (pozri Kapitolu 54) Naznačuje to moţnuacute systeacutemovuacute

chybu

27 O audite naacutekupov zdravotniacuteckej techniky českej vlaacutedy informovali Markeacuteta Dobiaacutešovaacute a Aneta Snopovaacute z relaacutecie Reporteacuteři ČT v reportaacuteţi Černaacute diacutera zdravotnictviacute vo februaacuteri 2014 Reportaacuteţ je dostupnaacute na httpwwwceskatelevizeczporady1142743803-reporteri-ct214452801240008video 28 Na cenoveacute porovnania upozorňuje napriacuteklad National Audit Office httpwwwnaoorgukwp-contentuploads2011021011705pdf 29 pozri httpwwwuvogovskprofily 30 Pre prehľad povinne zverejňovanyacutech dokumentov pozri httpwwwuvogovskdocuments101571806084zverejnovane_dokumenty_profilpdf

36

7 Odporuacutečania pre lepšie verejneacute obstaraacutevania nemocniacutec

Na zaacuteklade analyacutezy verejneacuteho obstaraacutevania slovenskyacutech nemocniacutec sme sformulovali niekoľko

odporuacutečaniacute pre ich efektiacutevnejšie verejneacute obstaraacutevanie

1 Porovnaacutevanie cien naacutekupov (Benchmarking)

Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo porovnaacutevať ceny veľkyacutech ako aj najčastejšie

sa opakujuacutecich naacutekupov nemocniacutec pracovať by malo i s cenami za ktoreacute sa nakupuje

v zahraničiacute Cenoveacute porovnania by mali brať do uacutevahy docircleţiteacute parametre

nakupovanyacutech tovarov či sluţieb a sluacuteţiť tak nemocniciam ako naacutevod pre efektiacutevne

naacutekupy Komplexneacute informaacutecie o cenovyacutech porovnaniach by zaacuteroveň mali byť voľne

dostupneacute čo zvyacuteši schopnosť verejnosti dohliadať na hospodaacuterenie nemocniacutec

Obmedzil by sa tyacutem priestor pre vyacuterazne nehospodaacuterne naacutekupy

2 Vaumlčšia otvorenosť nemocniacutec verejnej kontrole

Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo presadiť vyššiu otvorenosť nemocniacutec verejnej

kontrole Nemocnice spadajuacutece pod ministerstvo by mali zverejňovať zmluvy ale aj

dokumenty verejneacuteho obstaraacutevania v plnej miere v dobrej kvalite a najmauml

v uţiacutevateľsky priateľskej forme aby sa dalo v nich ľahko vyhľadaacutevať a pracovať s

nimi Lepšie by mali informovať aj o svojich hospodaacuterskych vyacutesledkoch a fungovaniacute

3 Priacutesnejšia kontrola Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie

Uacuterad pre verejneacute obstaraacutevanie (UacuteVO) by mal aktiacutevne vynucovať

a) dostupnosť všetkyacutech dokumentov verejneacuteho obstaraacutevania ktoryacutech

zverejňovanie nariaďuje zaacutekon

b) kvalitu informaacuteciiacute o verejnom obstaraacutevaniacute ktoraacute umoţniacute ich analyacutezu

a spracovanie s cieľom efektiacutevnejšiacutech naacutekupov

4 Automatizovanaacute kontrola Ministerstvom zdravotniacutectva SR

Ministerstvo zdravotniacutectva SR by malo stanoviť kriteacuteriaacute a vytvoriť model na

sledovanie a naacutesledneacute hĺbkoveacute kontrolovanie nejakyacutem spocircsobom podozrivyacutech

tendrov či uţ ide o najnaacutekladnejšie tendre tendre s malyacutem počtom uchaacutedzačov s

pochybnyacutemi subjektmi s rocircznymi nesuacutevisiacimi predmetmi obstaraacutevania s garanciou

dlhodobeacuteho kontraktu s podivnyacutemi priacuteliš uacutezko nastavenyacutemi vyacuteberovyacutemi kriteacuteriami

diskriminujuacutecimi ostatnyacutech uchaacutedzačov ponukami neskuacutesenyacutech opakujuacutecich sa či

37

prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo

proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti

s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či

Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu

s podkladmi

5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery

Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute

trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri

obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera

vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za

poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera

by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom

obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť

Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO

a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich

vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)

(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute

chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri

obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice

b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute

mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech

o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa

vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre

neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie

c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila

probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec

v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v

31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)

37

prepojenyacutech dodaacutevateľov a pod Na zaacuteklade tyacutechto kriteacuteriiacute by malo ministerstvo

proaktiacutevne a automaticky kontrolovať efektiacutevnosť tendrov a to aj v suacutečinnosti

s Najvyššiacutem kontrolnyacutem uacuteradom SR Uacuteradom pre verejneacute obstaraacutevanie či

Protimonopolnyacutem uacuteradom SR Vyacutesledky by malo komunikovať verejnosti spolu

s podkladmi

5 Uacutečinnejšia praacuteca poliacutecie prokuratuacutery

Podľa analyacutezy Transparency International Slovensko nerozhodol Špecializovanyacute

trestnyacute suacuted v rokoch 2012 ndash 2014 ani v jednom priacutepade tyacutekajuacutecom sa korupcie pri

obstaraacutevaniacute v zdravotniacutectve Podľa tyacuteţdenniacuteka TREND Naacuterodnaacute kriminaacutelna agentuacutera

vyšetrovala iba 36 priacutepadov machinaacuteciiacute pri verejnom obstaraacutevaniacute nemocniacutec za

poslednyacutech 10 rokov pričom obvinenyacutech bolo len devaumlť osocircb31 Poliacutecia a prokuratuacutera

by preto mali zvyacutešiť svoje uacutesilie pri odhaľovaniacute a stiacutehaniacute korupcie v zdravotniacuteckom

obstaraacutevaniacute O vyacutesledkoch by mali potom informovať verejnosť

Pripaacutejame aj širšie zameraneacute odporuacutečania inštituacutetu INEKO

a) Transformaacutecia štaacutetnych priacutespevkovyacutech organizaacuteciiacute na akcioveacute spoločnosti a najmauml ich

vystavenie tvrdyacutem rozpočtovyacutem obmedzeniam (angl Hard Budget Constraints)

(exekuacutecie konkurz predaj) ak buduacute zle hospodaacuteriť To by pomohlo pri napraacutevaniacute

chybne nastavenyacutech motivaacuteciiacute manažmentov nemocniacutec a ich zriaďovateľa oi aj pri

obstaraacutevaniacute tovarov a služieb pre nemocnice

b) Meranie a zverejňovanie kvality a efektiacutevnosti nemocniacutec tak aby si každyacute

mohol porovnaacutevať vybraneacute nemocnice podľa zvolenyacutech ukazovateľov vraacutetane tyacutech

o suacuteťaživosti v tendroch Informovaniacutem verejnosti o vyacutesledkoch praacutece nemocniacutec by sa

vytvoril uacutečinnyacute tlak na zlepšovanie ich praacutece čo by nepriamo znižovalo priestor pre

neefektiacutevnosti a korupčneacute spraacutevanie

c) Privatizaacutecia nemocniacutec by do značnej miery a systeacutemovyacutem spocircsobom vyriešila

probleacutem neefektiacutevnostiacute a korupcie pri obstaraacutevaniacute tovarov služieb či stavebnyacutech praacutec

v nemocniciach a tiež by odstraacutenila jeden z vaacutežnych zdrojov konfliktu zaacuteujmov štaacutetu v

31 Korupciu v nemocniciach na suacutedoch nevidieť tyacuteţdenniacutek TREND 11122014 (k stiahnutiu na httpwwwetrendsktrend-archivrok-2014cislo-49korupciu-v-nemocniciach-na-sudoch-nevidiethtml)

38

zdravotniacutectve Privatizaacutecia však musiacute iacutesť ruka v ruke s vytvoreniacutem kvalitneacuteho

regulačneacuteho raacutemca (vraacutetane systeacutemu merania kvality a efektiacutevnosti poskytovateľov)

aby sa nezhoršila kvalita a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre

pacientov

39

8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)

Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)

Počet zmluacutev

Počet dodaacutevateľov

Obstaranyacute objem

(v EUR)

Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny

Priemernyacute počet ponuacutek v tendri

Podiel tendrov s jedinou ponukou

Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer

Jednoduchyacute priemer

Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer

Jednoduchyacute priemer

z objemu tendrov

z počtu tendrov

Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice

240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542

Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659

Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica

119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529

Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica

442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115

Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500

Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45

Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867

Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322

Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303

Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429

Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica

26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423

Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563

Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159

Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607

Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60

Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy

51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20

Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364

Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643

Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105

Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350

Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364

TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500

Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467

Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)

1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00

Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400

40

Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00

Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464

Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417

Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667

PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500

Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429

NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500

Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833

Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333

Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa

2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500

Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš

11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273

Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500

Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00

Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00

HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany

1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00

Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00

Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375

Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00

Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250

Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250

Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500

Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no

1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00

Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry

2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00

Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten

1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000

Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000

Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000

Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500

Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten

1 1 90 000 00 00 30 30 00 00

Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no

1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000

Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00

Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000

Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

39

8 Priacuteloha Zoznam analyzovanyacutech zdravotniacuteckych zariadeniacute (apriacutel 2012 ndash februaacuter 2014)

Nemocnica (zoradeneacute podľa obstaraneacuteho objemu)

Počet zmluacutev

Počet dodaacutevateľov

Obstaranyacute objem

(v EUR)

Zmena vyacuteslednej ceny oproti očakaacutevanej (+) zvyacutešenie ceny (-) zniacuteženie ceny

Priemernyacute počet ponuacutek v tendri

Podiel tendrov s jedinou ponukou

Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer

Jednoduchyacute priemer

Objemom tendrov vaacuteţenyacute priemer

Jednoduchyacute priemer

z objemu tendrov

z počtu tendrov

Vyacutechodoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Košice

240 51 125 937 597 +09 +16 11 20 937 542

Naacuterodnyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Bratislava 223 57 107 148 483 +35 +13 11 18 952 659

Stredoslovenskyacute uacutestav srdcovyacutech a cievnych chorocircb as Banskaacute Bystrica

119 37 60 315 807 +14 -50 11 24 935 529

Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou FDRoosevelta Banskaacute Bystrica

442 32 39 964 551 -27 -74 26 27 97 115

Nemocnica svaumlteacuteho Michala as Bratislava 6 6 32 471 643 +65 +96 47 22 18 500

Naacuterodnyacute onkologickyacute uacutestav Bratislsva 22 18 25 910 745 -148 +147 22 27 03 45

Univerzitnaacute nemocnica Bratislava 15 13 25 467 840 -06 +71 11 11 921 867

Nemocnica Poprad as 59 30 19 136 578 -24 -126 29 22 73 322

Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Bratislava 109 35 14 249 694 -59 -81 20 23 327 303

Detskaacute fakultnaacute nemocnica Košice 7 7 11 953 373 -27 -24 50 23 12 429

Uacutestrednaacute vojenskaacute nemocnica SNP Ruţomberok - fakultnaacute nemocnica

26 24 7 535 336 -09 -31 18 31 746 423

Univerzitnaacute nemocnica Martin 64 31 6 767 578 -187 -166 21 17 117 563

Vyacutechodoslovenskyacute onkologickyacute uacutestav as Košice 44 12 6 084 292 -59 +28 26 28 179 159

Inštituacutet nukleaacuternej a molekulaacuternej mediciacuteny Košice 56 5 3 961 803 -03 -31 35 15 121 607

Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou J A Reimana Prešov 150 22 3 264 904 -260 -108 31 27 162 60

Naacuterodnyacute uacutestav tuberkuloacutezy pľuacutecnych chorocircb a hrudniacutekovej chirurgie Vyšneacute Haacutegy

51 25 3 097 794 -143 -161 27 45 109 20

Nemocnica s poliklinikou Prievidza 22 16 2 607 489 +87 +92 14 19 643 364

Univerzitnaacute nemocnica LPasteura Košice 14 12 2 415 744 -85 -45 22 21 655 643

Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Ţilina 105 17 2 238 193 -196 -131 25 26 130 105

Nemocnice s poliklinikami no (Levice a Topoľčany) 20 10 1 815 576 -95 -115 18 23 368 350

Fakultnaacute nemocnica Trenčiacuten 11 10 1 768 189 -141 -118 17 20 424 364

TOLERANCIA no Trstice 2 2 1 714 764 -02 -02 48 30 57 500

Fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Noveacute Zaacutemky 15 9 1 601 251 -25 -61 23 17 95 467

Nemocnice a polikliniky no (Ţiar nad Hronom a Rimavskaacute Sobota)

1 1 1 573 245 +197 +197 20 20 00 00

Špecializovanaacute nemocnica svSvorada Zobor no Nitra 10 5 1 419 760 -96 -114 19 21 324 400

40

Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00

Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464

Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417

Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667

PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500

Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429

NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500

Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833

Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333

Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa

2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500

Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš

11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273

Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500

Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00

Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00

HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany

1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00

Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00

Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375

Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00

Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250

Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250

Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500

Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no

1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00

Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry

2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00

Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten

1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000

Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000

Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000

Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500

Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten

1 1 90 000 00 00 30 30 00 00

Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no

1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000

Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00

Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000

Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO

40

Psychiatrickaacute liečebňa Samuela Bluma v Plešivci 2 2 1 340 833 -500 -500 21 30 00 00

Nemocnica s poliklinikou Povaţskaacute Bystrica 28 13 1 255 075 -95 -12 15 16 590 464

Detskaacute fakultnaacute nemocnica s poliklinikou Banskaacute Bystrica 12 12 1 114 488 -43 -73 19 24 526 417

Nemocnica s poliklinikou Dunajskaacute Streda as 3 2 992 800 -14 -06 25 17 228 667

PRO VITAE no všeobecnaacute nemocnica Gelnica 2 2 978 215 -217 -153 41 35 374 500

Nemocnica s poliklinikou Sv Lukaacuteša Galanta as 7 7 950 315 -272 -179 15 20 672 429

NEMOCNICA Handlovaacute - 2 suacutekromnaacute nemocnica sro 2 2 865 870 -350 -191 81 50 117 500

Fakultnaacute nemocnica Nitra 6 6 728 285 -215 -159 14 17 911 833

Psychiatrickaacute nemocnica prof Matulaya Kremnica 9 5 687 108 -96 -125 19 21 400 333

Naacuterodnyacute endokrinologickyacute a diabetologickyacute uacutestav no Ľubochňa

2 2 658 250 -318 -318 13 25 912 500

Liptovskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr Ivana Stodolu Liptovskyacute Mikulaacuteš

11 8 587 189 -49 -107 25 26 345 273

Ľubovnianska nemocnica no Staraacute Ľubovňa 2 2 555 506 +83 +49 14 20 791 500

Kysuckaacute nemocnica s poliklinikou Čadca 8 4 462 612 -236 -108 53 35 00 00

Psychiatrickaacute nemocnica Veľkeacute Zaacuteluţie 4 3 451 335 -102 -107 21 23 00 00

HOREZZA as (Vojenskeacute zdravotniacutecke zariadenia as) Piešťany

1 1 415 687 -76 -76 30 30 00 00

Psychiatrickaacute nemocnica Hronovce 7 4 379 737 -145 -88 24 23 00 00

Nemocnica s poliklinikou sv Jakuba no Bardejov 8 5 372 285 -24 -33 18 19 419 375

Centrum pre liečbu drogovyacutech zaacutevislostiacute Bratislava 2 2 361 920 +05 +06 26 25 00 00

Psychiatrickaacute liečebňa Sučany 4 3 338 425 -340 -320 20 23 334 250

Nemocnica s poliklinikou Myjava 4 4 304 579 +10 -01 19 18 127 250

Fakultnaacute nemocnica Trnava 2 2 225 134 -37 -72 17 25 772 500

Vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav geriatrickyacute sv Lukaacuteša v Košiciach no

1 1 197 208 +55 +55 20 20 00 00

Šrobaacuterov uacutestav detskej tuberkuloacutezy a respiračnyacutech chorocircb no vysokošpecializovanyacute odbornyacute uacutestav Vysokeacute Tatry

2 2 156 464 -236 -312 22 25 00 00

Dolnooravskaacute nemocnica s poliklinikou MUDr L Naacutedaši Jeacutegeacuteho Dolnyacute Kubiacuten

1 1 149 908 +439 +439 10 10 1000 1000

Nemocnica s poliklinikou no Revuacuteca 1 1 128 826 -53 -53 10 10 1000 1000

Špecializovanyacute liečebnyacute uacutestav Mariacutena šp Kovaacutečovaacute 1 1 112 952 +08 +08 10 10 1000 1000

Nemocnica Snina sro 2 2 108 416 -236 -236 14 15 591 500

Nemocnica pre obvinenyacutech a odsuacutedenyacutech a Uacutestav na vyacutekon trestu odňatia slobody Trenčiacuten

1 1 90 000 00 00 30 30 00 00

Špecializovanaacute nemocnica pre ortopedickuacute protetiku Bratislava no

1 1 88 861 NA NA 10 10 1000 1000

Psychiatrickaacute nemocnica Philippa Pinela Pezinok 1 1 63 333 -255 -255 20 20 00 00

Všeobecnaacute nemocnica s poliklinikou no Veľkyacute Krtiacuteš 1 1 60 000 00 00 10 10 1000 1000

Kladneacute hodnoty znamenajuacute navyacutešenie vyacuteslednej ceny oproti obstaraacutevateľom očakaacutevanej cene zaacutekazky zaacuteporneacute hodnoty znamenajuacute zniacuteženie ceny

Zdroj tendersmesk prepočty Transparency International Slovensko a INEKO