výskum špecifík pracovnej situácie osôb s rodinnými … · 2018. 7. 6. · v typoch rodín,...

Výskum špecifík pracovnej situácie osôb s rodinnými povinnosťami v Košickom kraji

Košický samosprávny kraj :: Spoločenskovedný ústav SAV :: Košice 2005

Košický samosprávny kraj, 2005

Názov: Výskum špecifík pracovnej situácie osôb s rodinnými povinnosťami v Košickom krajiVydal: Spoločenskovedný ústav SAV v spolupráci s Košickým samosprávnym krajom

Kontaktná osoba: Ing. Ľubica Froncová Tel: 055 726 82 22Grafická príprava a sadzba: Mgr. Svetozár Šomšák, Bc. Samuel ČarnokýFotografie: Svetozár Šomšák, Katarína Šomšáková, Pavol Duchyňa

Projekt č.: 2004/2.2/01/009, č. ITMS 11220200007 „Výskum špecifík pracovnej situácie osôb s rodinnými povinnosťami v Košickom kraji“

„Európsky sociálny fond pomáha rozvíjať zamestnanosť podporovaním zamestnateľnosti, obchodného ducha, rovnakých príležitostí a investovaním do ľudských zdrojov.“

PROJEKT JE SPOLUFINANCOVANÝ EURÓPSKOU ÚNIOU, MINISTERSTVOM PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ

A RODINY SR A KOŠICKÝM SAMOSPRÁVNYM KRAJOM

Výskum špecifík pracovnej situácie osôb s rodinnými povinnosťami v Košickom kraji

Ing. Ľubica Froncová, Košický samosprávny krajProf. PhDr. Jozef Výrost, DrSc., Spoločenskovedný ústav SAVDoc. PhDr. Miroslav Frankovský, CSc., Spoločenskovedný ústav SAVMgr. Michal Kentoš, PhD., Spoločenskovedný ústav SAVPaedDr. Marián Gajdoš, CSc., Spoločenskovedný ústav SAVMgr. Denisa Fedáková, Spoločenskovedný ústav SAV

Obsah

Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7

1. Situácia v oblasti postavenia ženy a rodiny v spoločnosti . . . . . . . . 9 Sociálnoekonomické prostredie a demografický vývoj . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .9 Stav zamestnanosti na Slovensku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .15 Digitálna gramotnosť v SR a v EU . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .19 Stupeň poskytovaných sociálnych služieb a podpôr pre osoby

v produktívnom veku s rodinnými povinnosťami . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .22 Sociálne služby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .24 Formy štátnej pomoci pre rodičov s deťmi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .25 Slovenská bieda sídli na vidieku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .27 Mimovládne organizácie zaoberajúce sa rovnosťou príležitostí v KSK . . . . . . .28 Poradenstvo právne, sociálne, psychologické

pre riešenie diskriminácie žien . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .29 Podporné formy aktívnej politiky zamestnanosti

zameranej na ženu a rodinu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .30 Dodržiavanie rovnosti príležitostí, antidiskriminácie

v pracovnom procese a možnosti v kolektívnom vyjednávaní . . . . . . . . . . . . . .33 Zladenie pracovného a rodinného života v podnikovej kultúre . . . . . . . . . . . . .33

2. Zámery projektu a priebeh výskumu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39 Výskumný súbor – výber, veľkosť a základné charakteristiky . . . . . . . . . . . . . . .40

3. Vyhodnotenie dotazníka pre respondentov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 453.1 Finančné a materiálne zázemie osôb s rodinnými povinnosťami . . . . . . . . . . . .45 Hľadanie práce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .53 Spokojnosť s prácou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .60 Diskriminácia v zamestnaní . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .62 Možnosti využívania pracovných výhod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .67 Uľahčenie zvládania rodinných povinností . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .703.2 Rodina . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .763.2.1 Podiel rodičov na výchove detí . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .763.2.2 Výchova detí a starostlivosť o členov rodiny ako prekážky . . . . . . . . . . . . . . . . .77 Výchova detí ako prekážka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .77 Starostlivosť o členov rodiny ako prekážka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .80 Rozdiely medzi mužmi a ženami vo vnímaní výchovy detí

a starostlivosti o členov rodiny ako prekážok . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .84 Rozdiely medzi nezamestnanými a zamestnanými

vo vnímaní výchovy detí a starostlivosti o členov rodiny ako prekážok . . . . . . .86 Typ starostlivosti a vnímanie prekážok . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .883.2.3 Problémy v rodine . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .90

Extrémne skupiny a problémy v rodine . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .92 Typ starostlivosti a problémy v rodine . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .94 Problémy v rodine zamestnaných a nezamestnaných respondentov . . . . . . . . .963.3 Sociálne služby v obci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .98 Využívanie sociálnych služieb v obci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .98 Dopyt po sociálnych službách . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .100 Zabezpečenie sociálnych služieb v obci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .101 Návrhy respondentov na riešenie problémov

ľudí s rodinnými povinnosťami v ich obci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .1023.4 Organizovanie kultúrnych a spoločenských podujatí v obci . . . . . . . . . . . . . . .104

4. Analýza kvality života a hodnotových orientácií . . . . . . . . . . . . . . 1074.1 Kvalita života . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .107 Východiskový stav a aktuálne trendy v hodnotení kvality života . . . . . . . . . . .107 Metóda výskumu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .109 Analýza výsledkov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .110 Zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .114 Pracovný potenciál . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .118 Psychologické faktory . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .122 Sociálne vzťahy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .128 Environmentálne podmienky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .134 Zhrnutie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .1384.2 Hodnoty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .140 Muži vs. ženy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .145 Zamestnaní vs. nezamestnaní . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .148 Starostlivosť o deti, seniorov, handicapovaných . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .151 Extrémne skupiny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .152 Rod a zamestnanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .154 Vek . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .155

5. Vyhodnotenie dotazníka pre starostov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 163

6. Zhrnutie záverov výskumu a návrh odporúčaní . . . . . . . . . . . . . . . 187 Situácia v SR a v Košickom kraji . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .190 Závery a odporúčania z analýzy dotazníkov respondentov . . . . . . . . . . . . . . . .191 Závery a odporúčania z analýzy dotazníka pre starostov . . . . . . . . . . . . . . . . . .196 Záverom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .197

Literatúra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .200

Prílohy/Dotazníky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .202

ÚVOD | 7

Úvod

Európska únia sa počas svojej krátkej histórie významne rozvinula. Jej základným cie-ľom je podporovať bližšie spojenie medzi národmi Európy a podporovať hospodársky a sociálny pokrok a vysokú úroveň zamestnanosti. Európsky sociálny fond je jeden zo štyroch štrukturálnych fondov EÚ, ktorý pomáha rozvíjať zamestnanosť podporovaním zamestnateľnosti, podnikavosti a rovnakých príležitostí a investovaním do ľudských zdrojov.

Analytická správa, ktorú držíte v rukách, vznikla na základe výzvy a podpory Eu-rópskeho sociálneho fondu v rámci Sektorového operačného programu Ľudské zdroje. Tento programový dokument definuje priority a ciele smerujúce k rozvoju ľudských zdrojov a k zvyšovaniu konkurencieschopnosti celého Slovenska, s výnimkou Brati-slavského kraja. Regióny Slovenska, ktoré majú nižší ekonomický potenciál ako Brati-slavský kraj a vykazujú vyššiu nezamestnanosť, potrebujú na zabezpečenie rastu svojej konkurencieschopnosti investovať do modernizácie, do rozvoja ľudských zdrojov a do aktívnej politiky trhu práce. Žiadateľmi o poskytnutie nenávratného finančného prí-spevku na realizáciu uvedených cieľov mohli byť aj samosprávne kraje.

Ponúkanú možnosť využil Košický samosprávny kraj v rámci výzvy vyhlásenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, výzva v rámci opatrenia č. 2.2: Od-stránenie prekážok rovnosti mužov a žien na trhu práce s dôrazom na zosúladenie pracovného a rodinného života. Podaný projekt bol úspešný a bol podporený sumou 1 511 450 Sk. Projekt s názvom Výskum špecifík pracovnej situácie osôb s rodinnými povinnosťami v Košickom kraji má ambíciu podporiť odborné zázemie pre vypraco-vanie stratégií v oblasti rozvoja ľudských zdrojov v Košickom kraji.

Predložená analýza je rozdelená do niekoľkých častí: Úvod – predstavenie projektu.1) Situácia v oblasti postavenia ženy a rodiny v spoločnosti.2) Zámery projektu a priebeh výskumu.3) Vyhodnotenie dotazníka pre respondentov – obsahuje podrobnú analýzu jed-

notlivých otázok z viacerých uhlov pohľadu a náväzností, doplnenú o početné grafy a tabuľky.

4) Analýza kvality života a hodnotových orientácií – predstavuje zhodnotenie postojov respondentov ku atribútom zachycujúcim kvalitu života ako zdravie, schopnosť pracovať, či radosť zo života, ktoré sú motivačnými činiteľmi pre pripravenosť aktívne sa zapojiť do pracovného procesu.

5) Vyhodnotenie dotazníkov pre starostov – v postupnej prehľadnej forme pred-stavuje vyhodnotenie jednotlivých otázok Dotazníka pre starostov, doplnené o vysvetľujúci faktografický materiál.

6) Zhrnutie záverov výskumu a návrh odporúčaní – obsahuje návrhy na zlepše-nie stavu v oblasti zamestnateľnosti osôb s rodinnými povinnosťami.

SITUÁCIA V OBLASTI POSTAVENIA ŽENY A RODINY V SPOLOČNOSTI8 | SITUÁCIA V OBLASTI POSTAVENIA ŽENY A RODINY V SPOLOČNOSTI8 |

SITUÁCIA V OBLASTI POSTAVENIA ŽENY A RODINY V SPOLOČNOSTI | 9

1. Situácia v oblasti postavenia ženy a rodiny v spoločnosti

Rodina svojou univerzálnosťou vytvára kontinuitu od súčasnosti k budúcnosti, bohat-stvom svojich vzťahov a citovým zázemím poskytuje optimálne prostredie pre všetkých svojich členov, osobitne pre výchovu detí. Rodina je základnou jednotkou spoločnosti. Vo svojich rôznych formách a podobách, ktoré sú v jednotlivých krajinách, s rôznymi sociálnymi, kultúrnymi, či politickými systémami odlišné, je rodina hlavným činiteľom udržateľného sociálneho rozvoja.

Rodinná politika má komplexnú a mnohorozmernú formu a vyžaduje spoločný prístup všetkých relevantných zložiek spoločnosti. Jej hlavným poslaním je prierezo-vo integrovať všetky kľúčové oblasti, ako sú trh práce, sociálna ochrana, vzdelávanie, bývanie, verejné služby, rovnosť príležitostí, atď. Zároveň má rodinná politika mnoho spoločných prienikov so systémovým prístupom k boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Komplexne je problematika štátnej rodinnej politiky rozpracovaná v rámci Kon-cepcie štátnej rodinnej politiky, ktorá bola vládou SR prijatá uznesením č. 389 dňa 4. júna 1996. K jej dlhodobým cieľom patrí právna ochrana rodiny a jej členov, sociál-no-ekonomické zabezpečenie rodín, výchova detí a mládeže, príprava na rodičovstvo, ochrana zdravia členov rodiny a demografický vývoj.

Sociálnoekonomické prostredie a demografický vývoj

Rodina je rozvíjajúca sa inštitúcia, ktorá je ovplyvňovaná sociálno-ekonomickými a demografickými trendmi a faktormi prebiehajúcimi v spoločnosti. Znižovanie pô-rodnosti, starnutie populácie a rast migrácie sú tri spoločné demografické trendy, ktoré v súčasnej Európe najsilnejšie ovplyvňujú počet a zloženie obyvateľstva. Zmeny je možné pozorovať aj v rodinnom správaní – pokles sobášnosti, rast rozvodovosti, nárast počtu detí narodených mimo manželstva a ďalšie, ktoré sa prejavujú v zmenách v typoch rodín, ako i v štruktúre domácností.

Tieto trendy sa premietli aj do výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov na Slovensku v roku 2001. Počet úplných rodinných domácností sa znížil za posledných desať rokov takmer o desať percent – tvoria 56,4 % z celkového počtu domácností. Je to spôsobené hlavne rastom počtu domácností jednotlivcov (o 56 %) a neúplných ro-dín (o 29 %). V porovnaní s údajmi z roku 1991 vzrástol aj počet faktických manžel-stiev – spolužitie druh a družka. S cieľom predísť diskriminácii členov rodín, na zákla-de formy rodinného spolužitia, je pluralita rodinných foriem veľkou výzvou najmä pre právnu a sociálnu oblasť.

SITUÁCIA V OBLASTI POSTAVENIA ŽENY A RODINY V SPOLOČNOSTI10 |

Sociálno-ekonomické podmienky života mali vplyv aj na počet spoločne hospo-dáriacich domácností. Rýchlejšie rástol počet hospodáriacich domácností vytvorených z dvoch a viac rodín. Tento vývoj je do istej miery aj dôsledkom vynútenej medzige-neračnej solidarity rodičov s rodinami svojich detí, spôsobenej nedostatkom cenovo prístupných bytov na založenie samostatnej domácnosti. Spoločnosť sa musí pripraviť na zvyšovanie podielu starších ľudí, postupné oslabovanie rodinnej solidarity, ako aj na integráciu väčšieho množstva cudzincov a výraznejšiu migráciu rodín za prácou.

Z hľadiska harmonizácie pracovných a rodinných povinností má osobitný význam uplatňovanie – Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o rovnakých prí-ležitostiach a rovnakom zaobchádzaní s mužmi zamestnancami a so ženami zamest-nankyňami; zamestnancami so zodpovednosťou za rodinu č. 156 z roku 1981 (k ozná-meniu č. 205/2003 Z. z.). Jeho dôsledná aplikácia vo vnútroštátnej legislatíve, najmä v oblasti pracovného práva, služieb zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia, má umožniť osobám so zodpovednosťou za rodinu (voči nezaopatreným deťom a k iným členom najbližšej rodiny, odkázaným na ich starostlivosť alebo podporu), ktoré chcú byť zamestnané, uplatniť ich právo vykonávať alebo získať zamestnanie bez toho, aby sa stali objektom diskriminácie a podľa možností bez rozporu medzi ich zamestnaním a zodpovednosťou za rodinu.

Zároveň v zmysle revidovaného Medzinárodného akčného plánu o starnutí je SR zaviazaná vypracovať koordinovanú a integrovanú politiku, ktorá zosúladí spoločnosť a ekonomiku s demografickými zmenami.

Lisabonská stratégia zastrešujúca viacero parciálnych stratégií a iniciatív, svojimi cieľmi, súbežne s prioritami rodinnej politiky určujúcimi jej najbližšie smerovanie, ak-centuje podporu zosúladenia pracovných a rodinných povinností, podporu prístupu k vzdelaniu ako dôležitého nástroja prevencie dlhodobého vylúčenia zo spoločenské-ho diania. Uvedené ciele sú akceptované aj v rámci Národného akčného plánu zamest-nanosti na roky 2004 – 2006, ktorého cieľom je predovšetkým napĺňanie Lisabonských cieľov v oblasti zamestnanosti a proces postupnej realizácie Európskej stratégie za-mestnanosti v podmienkach Slovenskej republiky. K čiastkovým cieľom Lisabonskej stratégie smerujúcim k dosiahnutiu plnej zamestnanosti do roku 2010 patrí dosiahnu-tie 60 % miery zamestnanosti žien a zabezpečenie dostupnosti zariadení poskytujúcich starostlivosť o deti; a to pre 33 % detí do troch rokov veku a pre 90 % detí nad touto vekovou hranicou.

Podpísaním Spoločného memoranda o inklúzii v decembri 2003 Slovenská republika uznala boj proti chudobe a sociálnej exklúzii za jednu z najdôležitejších výziev. V plnom rozsahu sa prihlásila k účasti na procese sociálnej inklúzie v Európ-skej únii a vstupom do Európskej únie na Otvorenej metóde koordinácie v otázkach chudoby a sociálnej exklúzie. V tejto súvislosti bol vypracovaný Národný akčný plán inklúzie na roky 2004 – 2006. Predmetný akčný plán implementuje spoločné ciele EÚ


v oblasti chudoby a sociálnej exklúzie do národných cieľov, opatrení a programov, pri-čom berie do úvahy najbezprostrednejšie priority, na ktorých sa dohodli vláda Sloven-skej republiky a Európska komisia už v Spoločnom memorande o inklúzii.

Otázkami rovnosti príležitostí medzi ženami a mužmi (ďalej len „rovnosť príle-žitostí“) sa zaoberá Koncepcia rovnosti príležitostí žien a mužov. Ľudské bytosti môžu slobodne rozvíjať svoje schopnosti a využívať príležitosti bez trvalých obmedzení, kto-ré by predstavovali rodové roly alebo akékoľvek bariéry pre účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti na základe pohlavia. Považujú sa za súčasť univerzálnych ľudských práv a ako takým sa im venuje v posledných desaťročiach zvýšená pozornosť vo všetkých vyspelých krajinách sveta. Tieto sa už niekoľko de-saťročí snažia zaviesť politiku rovnosti príležitostí do všetkých oblastí spoločenského života. Nevyhnutnou podmienkou aplikácie rovnosti príležitostí je zabezpečenie jej legislatívneho rámca, t. j. odstránenie diskriminácie pohlaví v platných právnych nor-mách, prípadne vytvorenie nových, zameraných výlučne na túto problematiku. V tejto súvislosti sa ukázala nevyhnutnosť zaviesť rovnosť príležitostí nie len de jure, ale aj de facto. Preto je potrebné iniciovať nové, podporné inštitucionálne mechanizmy, za-bezpečujúce rovnosť príležitostí. Aby bol tento proces účinný, je potrebné zapojiť do aplikácie princípu rovnosti do praxe celú spoločnosť a nekvalifikovať rovnosť pohlaví len ako tzv. ženský problém, ale chápať ho ako záležitosť celej spoločnosti. Ide o nový, moderný prístup, charakterizovaný ako gender mainstreaming. Je to nová koncepcia, ktorá predstavuje postupnú systematickú integráciu potrieb a priorít žien a mužov do všetkých politík a opatrení, s cieľom presadzovať rovnosť žien a mužov a to pri zohľad-není ich vzájomných rozdielov a záujmov.

V závislosti od stereotypnej rodovej socializácie sú ženy celkovo vnímané ako tie, ktoré sú hlavne zodpovedné za starostlivosť o rodinu, deti a starších ľudí, čo znamená, že ženy sú často nútené vybrať si medzi profesionálnym životom a rodinou. Tieto ne-rovnosti majú priamy vplyv na zamestnanie a kariéru žien a znižujú ich šance na trhu práce. Najvýznamnejšie dôsledky sú:

• Mnohí zamestnávatelia nie sú ochotní zamestnávať ženy s malými deťmi v dôsledku ich častej absencie v práci. Veľa zamestnávateľov si tiež myslí, že ženy nemôžu podávať porovnateľný výkon, keďže znášajú dvojité zaťaženie (hlavne osamelé matky);

• Prerušenie kariéry ženy z dôvodu materstva, ktoré môže znamenať stagnáciu jej úrovne kvalifikácie a schopnosti adaptovať sa na nové požiadavky trhu práce;

• Nedostatočné podmienky na efektívne zosúladenie rodinného a pracovného života.


Pohl

avie

Poče

t zam

est.

Poče

t org

. jed

n.

Priem

erná

mes

. hru

bá m

zda

Zákla

dná

mzd

a (S

k/m

)

Prém

ie a

odm

eny (

Sk/m

)

Príp

latk

y a d

opla

tky (

Sk/m

)

Náhr

ady m

zdy (

Sk/m

)

Osta

tné

mzd

ové

zložk

y (Sk

/m)

Peňa

žné

plne

nia

zo zi

sku

(Sk/

m)

Priem

erná

mes

. čist

á m

zda

Sk/m

)

Úhra

da p

oiste

nia

a da

ní (S

k/m

)

Spolu 73 479 248 18 085 11 649 1 740 1 462 1 787 1 448 28 14 003 4 082

Muži 45 218 245 20 377 12 740 2 107 1 740 2 004 1 785 36 15 629 4 748

Ženy 28 261 242 14 388 9 888 1 148 1 012 1 435 904 15 11 380 3 008

Tabuľka 1.1_Podľa údajov firmy Trexima Bratislava spol. s r. o.

Pre ukážku niektorých nerovností na trhu práce medzi mužmi a ženami uvá-dzame porovnanie priemernej mesačnej mzdy podľa pohlavia. Údaje v nasledujúcich tabuľkách vychádzajú z informačného systému „Regionálna štatistika o cene práce“ (RŠCP), ktorý je podsystémom Informačného systému o cene práce (ISCP), ktorý pod koordináciou MPSVaR SR buduje a prevádzkuje Trexima Bratislava. RŠCP priamo vy-chádza z pravidelného štvrťročného výberového zisťovania ISCP.

Priemerná mesačná mzda a vybrané zložky mzdy zamestnancov podľa pohlavia

Priemerný hodinový zárobok podľa pohlavia v podnikateľskej sfére

Z uvedených údajov vyplýva že v roku 2004 bol až 25 % rozdiel medzi priemer-nou mzdou mužov a žien, muži – 20 377 Sk, ženy 14 388 Sk.

RŠCP – Košický kraj rok 2004

Pohlavie Počet zamest. Počet org. jedn. Priemer (Sk/hod.)

D1 (Sk/hod.)

Medián (Sk/hod.)

D9 (Sk/hod.)

Spolu 59 411 192 120,26 56,82 99,62 202,0

Muži 40 324 190 131,39 66,00 110,81 211,00

Ženy 19 087 186 96,79 49,33 82,97 166,14

RŠCP – Regionálna štatistika ceny práceD1, D9 sú štatistické hodnoty kvantilov D1=1. decil, Medián, D9 = 9. decil

Tabuľka 1.2_Podľa údajov firmy Trexima Bratislava spol. s r. o.


V nasledujúcich prehľadoch Štatistického úradu SR sú uvedené údaje o počte zamestnancov za podniky a organizácie s výnimkou podnikov do 19 zamestnancov a súkromných podnikateľov a živnostníkov.

Tabuľky sú spracované za SR a kraje, Košický kraj a jeho okresy. Údaje v tabuľ-kách o zamestnancoch a priemerných mzdách sú triedené podľa odvetví ekonomic-kých činností (OKEČ). Naviac sú zaradené tabuľky o zamestnanosti podľa jednotli-vých tried klasifikácie zamestnaní (KZAM) – podľa sídla podniku.

Osoby na materskej dovolenke a ďalšej materskej dovolenke sú osoby na mater-skej dovolenke v trvaní 28 týždňov a ďalšie osoby, ktorým bola poskytnutá ďalšia ma-terská dovolenka až do troch rokov veku dieťaťa (prípadne menej v zmysle príslušných predpisov platných v danom období).

Vybrané ukazovatele zamestnanosti

Ukazovateľ SR BR kraj TR kraj TN kraj NT kraj ŽN kraj BB kraj PR kraj KE kraj Zahr.

Evidenčný počet zamestnancov k 31. 12. 2003

1 219 613 217 513 121 736 143 701 143 109 147 465 139 154 140 136 159 942 6 857

v tom:

muži 599 871 110 172 59 963 70 720 70 106 69 216 68 306 63 301 82 385 5 702

ženy 619 742 107 341 61 773 72 981 73 003 78 249 70 848 76 835 77 557 1 155

z toho:

na kratší prac. čas 19 506 4 955 1 984 1 263 2 395 2 318 2 386 2 944 1 253 8

v tom:

muži 8 037 2 183 792 526 864 893 1 068 1 085 624 2

ženy 11 469 2 772 1 192 737 1 531 1 425 1 318 1 859 629 6

Osoby na maters. dov. a ďalšej mat. dovolenke

38 146 6 686 3 402 4 896 4 133 5 813 3 506 5 450 4 232 28

v tom na:

materskej dovol. 10 553 1 893 1 061 1 194 1 172 1 514 1 001 1 473 1 232 13

ďalšej mat. dov. 27 593 4 793 2 341 3 702 2 961 4 299 2 505 1 473 3 000 15

Podiel krajov na zamestnanosti v %

100,0 17,8 10,0 11,8 11,7 12,1 11,4 11,5 13,1 0,6

Tabuľka 1.3_Zdroj: Štatistický úrad SR


V porovnaní s inými krajmi je Košický kraj na druhom mieste v celkovom počte zamestnancov s 13,1 % za Bratislavským krajom so 17,8 %. V kraji z celkového počtu zamestnancov prevažujú muži v počte 82 385 pred ženami, ktorých je zamestnaných 77 557. Kratší pracovný čas využívajú skoro vyrovnané počty mužov a žien 624 mužov a 629 žien. Vo využívaní ďalšej materskej dovolenky je Košický kraj na štvrtom mieste v rámci krajov s počtom 3000 osôb. Najväčšie rozdiely v rámci krajov možno badať v Košickom kraji vo využívaní inštitútu kratšieho pracovného času, kde je na predpo-slednom mieste.



Stav zamestnanosti na Slovensku

Ako informuje štatistický úrad Eurostat, v roku 2004 bola na východnom Slovensku miera nezamestnanosti 24,2 percenta, poľský región dosiahol ešte o 0,7 percenta vyš-šiu nezamestnanosť. Oveľa horšia je situácia v podiele dlhodobej nezamestnanosti, kde Východné Slovensko dosahuje vyše 68 percent, kým poľský región len niečo cez 49 percent dlhodobo nezamestnaných.

Vyššia nezamestnanosť v Európskej únií bola ešte aj v troch francúzskych zámor-ských oblastiach, ktoré formálne patria k EÚ (najvyššiu mal ostrov – Reunion dosa-hoval mieru 32,8 percenta). V prvej desiatke regiónov z najvyššou nezamestnanosťou sú len regióny 3 krajín – 5 poľských, tri nemecké a dva slovenské regióny. Okrem vý-chodného Slovenska je to aj stredné Slovensko s 22,1 percentami ľudí bez práce. Vý-chodné Slovensko je aj v prvej desiatke regiónov z najvyššou nezamestnanosťou žien a mladých ľudí.

V zamestnanosti žien patrí Košický kraj na predposledné miesto podľa zdro-jov Štatistického úradu SR, čo vyplýva z úpadku poľnohospodárskej výroby a zániku mnohých družstiev. V priemyselnej výrobe je tiež medzi poslednými, čo ukazuje na nízky počet funkčných priemyselných podnikov (U. S. Steel Košice, s. r. o., Výcho-doslovenská energetika, atď.). Svoje miesto si ešte udržiava stavebníctvo, ktoré bolo doménou východného Slovenska. V obchode sú ženy v porovnaní so SR priemerne za-stúpené. Popredné miesto obsadzujú v hotelierstve, čo podmieňujú mnohé významné turistické centrá a národné parky. Druhé miesto zastupujú v oblasti pôšt a telekomu-nikácií a finančného sprostredkovania za Bratislavským krajom. Vysoké zastúpenie majú ženy v sociálnom zabezpečení a verejnej správe. V školstve sú dokonca na treťom mieste hneď za Prešovským krajom a počtom 19 483 predstavujú najpočetnejšiu sku-pinu zamestnaných žien podľa odvetvia ekonomickej činnosti. Tretie miesto v počet-nosti patrí odvetviu zdravotníctva a sociálnej práci – 12 552 žien, z celkového počtu 78 602 zamestnaných žien Košického kraja. Graf 1.3 ukazuje na rozloženie zamestna-nosti žien podľa odvetví ekonomickej činnosti v rámci SR.

Vo výške priemernej nominálnej mesačnej mzdy žien je Košický kraj – 12 817 Sk na druhom mieste za Bratislavským 18 596 Sk. Nedosahuje však ani priemernú mzdu v rámci SR – 15 335 Sk a je veľmi vzdialená od európskeho priemeru 35 599 Sk. V rámci odvetví ekonomickej činnosti je najvyššia mzda vo finančnom sprostredko-vaní – 21 218 Sk a v plynárenstve a vodnom hospodárstve, kde však pracuje len vyše 3 600 žien. Najnižšie príjmy sú v poľnohospodárstve – 8 863 Sk, ktoré však predpo-kladá aj dopestovanie si vlastných potravín a v obchode, v hoteloch a reštauráciách a v školstve – 11 485 Sk a v zdravotníctve a sociálnej oblasti – 11 689 Sk. V porovnaní s celkovým počtom zamestnaných – 164 303 v kraji, ženy predstavujú skoro polovicu zamestnancov – 78 602 (47,8 %). Najväčší počet zamestnancov je evidovaných v okrese Košice II, čo zapríčinili U. S. Steel Košice, s. r. o. a u žien okres Košice I. – 15 994 žien,


zdra

votn

íctvo

a so

ciáln

a po

moc

0102030405060708090

100110120130140150160170

[tisíc]

odvetvia

poľn

ohos

podá

rstvo

, poľ

ovní

ctvo

, les

níct

vo, c

hov r

ýb

ťažb

a ne

rastn

ých

suro

vín

priem

yseln

á vý

roba

výro

ba a

rozv

od e

lektri

ny, p

lynu

a vo

dy

opra

va m

otor

ovýc

h vo

zidiel

a sp

otre

bnéh

o to

varu

hote

ly a

rešt

aurá

cie

dopr

ava,

skla

dova

nie,

poš

ty a

telek

omun

ikácie

finan

čné

spro

stred

kova

nie

nehn

uteľ

nosti

, pre

nájo

m

vere

jná

sprá

va, o

bran

a, so

ciáln

e za

bezp

ečen

ie

škol

stvo

priem

erný

evid

enčn

ý poč

et ži

en

osta

tné

spol

očen

ské

služb

y

Priemerný evidenčný počet žien podľa odvetvia ekonomickej činnosti v SR

Graf 1.3_Zdroj Štatistický úrad SR


SITUÁCIA V OBLASTI POSTAVENIA ŽENY A RODINY V SPOLOČNOSTI | 17SITUÁCIA V OBLASTI POSTAVENIA ŽENY A RODINY V SPOLOČNOSTI | 17

čo spôsobili mnohé obchody, pošty, školy a zdravotnícke zariadenia koncentrované v centre Košíc. Druhým najsilnejším okresom v oblasti zamestnanosti žien je okres Košice II. – 11 678, čo tiež ovplyvnili U. S. Steel Košice, s. r. o., školy a zdravotnícke zariadenia umiestnené v okrese. Z mimokošických okresov má v zamestnanosti žien najpočetnejšie zastúpenie okres Michalovce s počtom 11 353 žien.

V porovnaní okresov Košického kraja priemerná nominálna mesačná mzda je najnižšia v okrese Sobrance – 9 382 Sk, najvyššia je v okrese Košice II 16 261 Sk. Prie-mer za kraj predstavuje 12 817 Sk. V odvetviach je evidovaná najnižšia mzda v poľno-hospodárstve, poľovníctve, lesníctve a chove rýb, napr. v okrese Trebišov – 7 175 Sk a v stavebníctve v okrese Sobrance – 6 952 Sk. Najvyššia mzda je evidovaná v odvet-ví – finančné sprostredkovanie – 21 218 Sk, plynárenstve a vodnom hospodárstve – 18 463 Sk a u pôšt a telekomunikácií – 14 883 Sk. Z okresov a odvetví bola najvyššia mzda v okrese Košice II, priemyselná výroba – pod vplyvom mzdy v U. S. Steel Koši-ce, s. r. o.– 24 264 Sk.

Najpočetnejšie zastúpenie žien podľa tried klasifikácie zamestnaní je v 3. skupine – až 30,4 %, ďalej ako vedeckí, odborní a duševní pracovníci – 18,7 % a prevádzkoví za-mestnanci v službách a obchode – 12,5 %. Ženy ako technickí, zdravotnícki a pedago-gickí pracovníci sú najviac zastúpené v odvetviach finančného zabezpečenia (odborní poradcovia), vo verejnej správe, v sociálnom zabezpečení, v zdravotníctve a sociálnej pomoci. Ako vedeckí, odborní, duševní zamestnanci sú ženy evidované najviac v škol-stve – 47 % a v plynárenstve a vodnom hospodárstve – 17,2 %. Pomocné a nekvalifiko-vané sily predstavujú ženy až – 12,4 %, čo predstavuje 7 919 žien. Ako zákonodarcov je žien 3,6 %, čo predstavuje 2 322 žien, z celkového počtu 6 202.


Štruktúra zamestnanosti žien podľa tried klasifikácie zamestnaní a odvetvia ekonomickej činnosti za Košický kraj k 31. 12. 2003

Triedy KZAM

Odvetvie ekon. činnosti Spolu(%)

1(%)

2(%)

3(%)

4(%)

5(%)

6(%)

7(%)

8(%)

9(%)

0(%)

Spolu 100,0 3,6 18,7 30,4 6,9 12,5 1,0 5,3 9,2 12,4 0,0

poľnohosp., poľovn. lesníctvo, chov rýb

100,0 2,0 0,4 18,7 17,8 6,1 32,7 1,8 0,4 20,1 –

priemysel spolu 100,0 2,2 3,1 19,6 7,8 3,1 0,2 20,4 35,6 8,0 –

v tom: –

- ťažba nerastných surovín 100,0 2,1 2,1 23,6 11,8 9,0 – 8,3 18,8 24,3 –

- priemyselná výroba 100,0 2,2 1,8 17,0 7,4 3,2 0,2 22,1 38,5 7,6 –

- výroba a rozvod elektr., plynu, vody

100,0 2,5 17,2 48,7 12,4 1,2 – 3,1 4,5 10,4 –

stavebníctvo 100,0 4,8 6,8 47,8 16,4 10,3 – 0,7 0,9 12,3 –

veľkoobchod, maloobch. oprava mot. vozidiel a spotr. tovaru

100,0 3,2 1,1 15,2 12,2 63,3 0,5 0,6 – 3,9 –

hotely a reštaurácie 100,0 3,4 1,1 11,2 6,9 57,3 – 1,7 1,7 16,8 –

doprava, skladovanie pošty a telekomunikácie

100,0 6,0 2,5 32,0 24,0 6,0 – 12,4 6,2 10,9 –

finančné sprostredkov. 100,0 7,3 1,8 67,3 13,1 7,3 – – 2,5 0,7 –

nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti

100,0 3,0 11,2 31,7 8,4 10,0 0,1 0,3 5,4 29,9 –

verejná správa, obrana, povinné sociál. zabezpe-čenie

100,0 7,2 10,6 59,3 15,1 1,5 – 0,1 0,1 6,1 –

školstvo 100,0 5,3 47,0 20,5 2,8 9,2 0,3 0,2 0,2 14,5 –

zdravotníctvo a sociálna pomoc

100,0 1,7 9,0 51,9 2,2 20,2 0,1 0,2 1,5 13,2 –

ostatné spoločenské, sociálne, osobné služby

100,0 2,9 7,2 28,4 17,1 20,9 2,4 2,9 1,7 16,5 –

Tabuľka 1.4_Zdroj: Štatistický úrad SR

Triedy klasifikácie zamestnaní (KZAM): 1. Zákonodarcovia, 2. Vedeckí a odborní, duševní zamestnanci, 3. Technickí, zdravotnícki, pedagogickí zamestnanci a zamestnanci v príbuzných odboroch, 4. Nižší administratívni zamestnanci (úradníci), 5. Prevádzkoví zamestnanci v službách a obchode, 6. Kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve, lesníctve a v príbuzných odboroch (okrem obsluhy strojov a zariadení), 7. Remeselníci a kvalifikovaní výrobcovia, spracovatelia, opravári (okrem obsluhy strojov a zariade-ní), 8. Obsluha strojov a zariadení, 9. Pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci, 0. Príslušníci armády (profesionálni vojaci)



Digitálna gramotnosť v SR a v EU

Schopnosť využívať informačné technológie a internet, hlavne rýchle širokopásmové pri-pojenie, je považovaná za spôsob, ako môžu ľudia s nižším vzdelaním, starší pracovníci a obyvatelia vidieckych oblastí vyrovnať svoje nevýhody na trhu práce a v spoločnosti.

Eurostat sa pozrel bližšie na situáciu vo väčšine krajín Európskej hospodárskej oblasti. Skúmal, nakoľko v nich pretrváva „digitálna nerovnosť“ a aké sú trendy jej vývoja. Domácnosti vo všetkých skúmaných desiatich nových členských krajinách (okrem Slovinska a Cypru) majú stále menej osobných počítačov, než je priemer EÚ. Výnimkou je Estónsko, kde má napríklad širokopásmové pripojenie na internet každá piata domácnosť – čo je štvrtý najvyšší podiel v Únii. Najhoršia je situácia v Rumunsku, Bulharsku a Turecku, teda kandidátskych krajinách, kde má prístup k internetu menej ako desatina populácie. Slovensko je na tom pomerne dobre pokiaľ ide o vlastnenie PC – má ho takmer 40 percent domácností. Horšie je to s pripojením na internet – asi 23 % – a ešte horšie so širokopásmovým pripojením – pod 5 %. Situácia je podobná aj v ostatných krajinách V4. (viď graf 1.1)

V rámci krajín je digitálna nerovnosť hlavne vecou veku a vzdelanostnej úrovne. Zatiaľ čo počítač využíva viac ako 80 % občanov EÚ s vyšším vzdelaním a internet tri štvrtiny tejto skupiny, u ľudí s nižším vzdelaním sú tieto hodnoty asi tretinové. Rodo-vé rozdiely, značné v prvých rokov vývoja internetu, už nezohrávajú podstatnú úlo-hu. Využívanie počítačov a internetu je v riedko osídlených oblastiach v EÚ stále asi o 12 % nižšie – internet by pritom mohol čiastočne nahradiť slabú fyzickú infraštruk-túru. (viď graf 1.2)

Vo všetkých vekových skupinách začína každý rok využívať internet asi 5 % oby-vateľov – nárast je omnoho pomalší u starších ľudí a ľudí s nižším vzdelaním. Rast vy-užívania internetu je pomalší aj v menej prosperujúcich regiónoch v porovnaní s tými, ktoré už majú rozvinutú infraštruktúru. Internet využívajú takmer všetky firmy, malé a stredné podniky v jeho používaní rýchlo dobiehajú náskok veľkých firiem.


051015202530354045505560657075808590

osob

ný p

očíta

č

EU 25

TR

RO

BG

LV

LT

EL

CZ

HU

PL

SI

AT

UK

LU

DE

NO

NL

DK

IS

EE

SK

PT

IE

IT

CY

FR

ES

FI

prip

ojen

ie na

inte

rnet

širok

opás

mov

é pr

ipoj

enie

Pe

rce

nto

do

má

cno

stí s

PC

, pri

po

jen

ím n

a in

tern

et

a š

iro

kop

ásm

ovým

pri

po

jen

ím Gra

f: 1

.1_Z

droj

: Eur

osta

t


celko

m

ženy

25 –

34

45 –

54

muž

i

16 –

24

35 –

44

55 –

64

65 –

74

nižš

ie vz

dela

nie

stred

né vz

dela

nie

vyšš

ie vz

dela

nie

husto

osíd

lené

obla

sti

stred

ne o

sídlen

é ob

last

i

riedk

o os

ídlen

é ob

lasti

využívanie počítača

pripojenie na internet

vek

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

Individuálne využívanie PC a internetu v EU (2004) – percento z celkového počtu ľudí vo veku 16 – 74

Graf 1.2_Zdroj: Eurostat



Stupeň poskytovaných sociálnych služieb a podpôr pre osoby v produk-tívnom veku s rodinnými povinnosťami

Pre zamestnaných rodičov s deťmi, ak majú menej ako 6 rokov, je skoro nevyhnutná blízkosť predškolského zariadenia. V súčasnosti sú tieto zaradenia v majetku obcí. Fi-nancuje ich štát – cez Ministerstvo školstva SR, ktoré prideľuje financie podľa počtu detí v predškolskom zariadení. Z toho dôvodu sa mnohé „škôlky“ museli zatvoriť, pre-tože malé obce nemali financie na ich prevádzku. Začali vznikať súkromné a cirkevné škôlky. Jasle boli zrušené skoro úplne. V škôlkach sa preto niekde zriaďujú aj triedy pre deti dvojročné. Ďalšou bariérou rodičov s malými deťmi pri uplatnení v práci je doprava. Ak je škôlka mimo bydliska, v inej obci, je problém sa po odovzdaní dieťaťa dostať na vzdialené pracovisko v inej obci alebo meste. Z toho dôvodu rodičia nosia deti do škôlok v mieste pracoviska.


Školy, triedy, žiaci – denné štúdium v Košickom kraji v školskom roku 2003/2004

Druh zariadenia Školy Triedy Deti spolu Z toho dievčatá

Materské školy štátne 488 1079 21798 10572

Materské školy cirkevné 3 6 132 62

Materské školy súkromné 2 3 68 25

Tabuľka 1.5_Zdroj: Ústav informácií a prognóz školstva (UIPS)

Materské školy k 30. 9. 2003

Územie spolu internátne S celodennou starostlivosťou

S poldennou starostlivosťou

Gelnica 20 0 19 1

Košice I 24 1 23 0

Košice II 27 0 27 0

Košice III 9 1 8 0

Košice IV 15 0 15 0

Košice-okolie 95 0 93 2

Michalovce 78 0 76 2

Rožňava 55 0 51 4

Sobrance 23 0 23 0

Spišská Nová Ves 63 0 61 2

Trebišov 84 0 75 9

Košický kraj 493 2 471 20

Tabuľka 1.5_Zdroj: Ústav informácií a prognóz školstva (UIPS)



Sociálne služby

Úlohou odboru sociálnych vecí Košického samosprávneho kraja je koordinovanie poskytovania sociálnej pomoci (zákonom č. 195/98 Z. z. definovanej ako sociálna prevencia, sociálne poradenstvo, sociálno právna ochrana a sociálne služby), ktorej cieľom je:

• zmierniť alebo prekonať s aktívnou účasťou občana hmotnú alebo sociálnu núdzu,

• zabezpečiť základné životné podmienky občana v jeho prirodzenom prostredí, • zabraňovať príčinám vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch

psychického, fyzického a sociálneho vývinu občana a zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti.

Od 1. 7. 2002 prešli do pôsobnosti KSK niektoré zariadenia sociálnych služieb. Ide o právne subjekty – 12 Domovov dôchodcov a domovov sociálnych služieb, z toho 6 domovov sociálnych služieb pre mentálne postihnutých občanov (deti i dospelých). Zo zariadení bez právnej subjektivity prešlo pod KSK 6 útulkov, 4 domovy pre osame-lých rodičov, 2 stanice opatrovateľskej služby, 4 zariadenia pestúnskej starostlivosti, jedno zariadenie opatrovateľskej služby a stanica opatrovateľskej služby. V súčasnosti riadi KSK tieto sociálne zariadenia v členení podľa okresov viď tabuľka 1.13.

Košický samosprávny kraj financuje aj ďalšie zariadenia, ktoré spravujú rôz-ne neziskové organizácie ako – Slovenský červený kríž, Arcidiecézna charita Koši-ce, Gréckokatolícka charita, Maltézska pomoc, rôzne združenia na pomoc mentálne postihnutým, zariadenia pestúnskej starostlivosti, opatrovateľskú službu, zariadenia opatrovateľských služieb, domovy dôchodcov, rehabilitačné centrá, poskytovateľov sociálneho poradenstva a sociálnej prevencie, chránené bývania, domovy sociálnych služieb pre deti a dospelých, domov pre osamelých rodičov, útulky, agentúry opatrova-teľských služieb a ďalšie občianske združenia a neziskové organizácie, zaoberajúce sa sociálnou prácou.

Problémom v Košickom kraji, ktorý vyplýva aj zo zvyšujúceho sa počtu oby-vateľov v poproduktívnom veku je nedostatočná kapacita domovov dôchodcov pre umiestnenie žiadateľov, nedostatok miest v domovoch sociálnych služieb pre mentál-ne postihnuté deti a dospelých s týždenným a celoročným pobytom. Postupne dochá-dza k zakladaniu nových zariadení a k transformácii a rekonštrukcii pôvodných.

Pre riešenie problémov v sociálnej oblasti je potrebné systémové riešenie a poskyto-vanie pomoci formou kvalifikovaného poradenstva, rozšírenie služieb sociálnej starostli-vosti o služby pre rodinu, vytvorenie centra pre riešenie konfliktných situácií, zlepšenie informovanosti vo vybavovaní záležitostí a pod.


Vybavenosť Košického kraja zariadeniami sociálnej starostlivosti

Územie Počet zariadení

Počet miest spolu

Domovy dôchodcov a Domovy sociálnych

služieb

Útulky Domov pre osa-melých rodičov

Stanica opatro-

vateľskej služby

Resocia-lizačné

stredisko

Krízové centrum

Domov sociálnych služieb pre mentálne postihnu-

tých

Gelnica 1 100 100 – – – – – –

Košice 8 1075 750 – 30 12 8 15 260

Michalovce 5 396 221 – – 3 – 12 160

Rožňava 4 268 240 12 – – – – 96

Sobrance 2 18 – 12 6 – – – –

Trebišov 6 302 240 34 16 – – 12 –

Košický kraj 29 2 159 1 471 58 52 15 8 39 516

Tabuľka 1.13_Sociálna starostlivosť

Formy štátnej pomoci pre rodičov s deťmi

Štát vo svojej rodinnej politike využíva rôzne formy podpory rodinám s deťmi. Ide o nasledovné príspevky pre rodičov:

• Materská dávka a materská dovolenka• Príspevok pri narodení dieťaťa• Prídavok na dieťa a daňový bonus• Rodičovský príspevok a rodičovská dovolenka

Materská dovolenka trvá 28 týždňov. Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Ná-rok na materské zaniká uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na materské, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak. Výška materského predstavuje 55 % z denné-ho vymeriavacieho základu, čo znamená cca až 80 % náhradu pracovného príjmu.

Príspevok pri narodení dieťaťa je jednorazová dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca. Výška príspevku predstavuje 4 460 Sk na každé dieťa a 6 690 Sk na každé dieťa, ak sa súčasne narodilo 2 a viac detí a najmenej dve z nich sa dožili 28 dní.

Prídavok na dieťa a daňový bonus je dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej oso-be na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa vo výške 540 Sk mesačne na každé ne-


zaopatrené dieťa (do 25 rokov veku, ak dieťa študuje na vysokej škole dennou formou, inak každé dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky) bez ohľadu na príjem rodiny. Výška daňového bonusu predstavuje 450 Sk mesačne na každé nezaopatrené dieťa, pokiaľ aspoň jeden z rodičov pracuje, daňový bonus získava rodič u zamestná-vateľa mesačne.

Rodičovský príspevok a rodičovská dovolenka – štát touto dávkou prispieva rodi-čovi na zabezpečovanie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku dieťaťa alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šiestich rokov veku dieťaťa, alebo o dieťa do šiestich rokov veku dieťaťa, ktoré je zverené do starostlivosti nahrá-dzajúcej starostlivosť rodičov, najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do tejto starostlivosti. Výška rodičovského príspevku za kalendárny mesiac je 4 230 Sk. Ak rodič v období, keď sa stará o dieťa zároveň vykonáva aj zá-robkovú činnosť, rodičovský príspevok je 4 230 Sk. Rodičovský príspevok sa nepo-skytuje zárobkovo činnému rodičovi v prípade, ak zabezpečí starostlivosť o dieťa jeho umiestením v školskom zariadení, ktoré je zaradené do siete škôl a školských zariadení a ktorému boli na dieťa poskytnuté prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo z výnosu dane z príjmov.

Uvedené štátne dávky však nestačia pokryť všetky výdavky na výchovu detí, a preto sa rodiny, kde sú jeden alebo obaja rodičia nezamestnaní, alebo na invalidnom dôchodku, často prepadajú pod hranicu chudoby.


Slovenská bieda sídli na vidieku

Chudoba na Slovensku postihuje viac vidiek ako mestá. Hoci sa počet chudobných vý-razne nezvyšuje, krátkodobá chudoba často prerastá do dlhodobej. Pre chudobu na Slo-vensku sú typické regionálne rozdiely a prerastanie krátkodobej chudoby do dlhodobého problému. Vyplýva to z prejavov na konferencii o chudobe v slovenskej spoločnosti, ktorá sa v novembri 2005 uskutočnila v Bratislave. Podľa ministerky práce Ivety Radičovej sa však počet chudobných výrazne nezvyšuje.

Kvôli útlmu niektorých odvetví, napríklad strojárstva či baníctva, vznikli na Slo-vensku chudobné mikroregióny alebo „hladové doliny“. Chudobu na Slovensku pod-poruje nielen nedostatočný príjem, ale aj obmedzený prístup ku vzdelaniu a zamest-naniu. Podľa údajov ministerstva práce z mája 2005 dávky v hmotnej núdzi poberalo 7,2 percenta obyvateľov Slovenska. Počet príjemcov sociálnych dávok sa smerom na východ zvyšuje. V Bratislavskom kraji ich bolo 1,2 percenta, v Košickom kraji 12,8 per-centa. Chudobu mnohí zažijú napríklad aj ako dôsledok narodenia dieťaťa. „Ak matka zostane na materskej dovolenke, stáva sa rodina z hľadiska príjmu chudobná,“ konšta-tuje Roman Džambazovič z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Krátkodobá chudoba, spojená napríklad s narodením dieťaťa, prerastá podľa neho do dlhodobej chudoby. Pre veľkú skupinu ľudí sa skončilo obdobie, počas ktorého znižo-vali svoju spotrebu. Pre nich je typický život na dlh, neplatenie nájmu a energií. Jednou z úspor je obmedzovanie výdavkov na vzdelanie a mimoškolské aktivity detí. „Jednou z podôb chudoby na Slovensku je medzigeneračná reprodukcia chudoby,“ uviedol Džambazovič. Podľa zistení sa znevýhodnená situácia rodičov prenáša na deti, ktoré nemajú možnosť a šancu vzdelaním prekonať chudobu svojej rodiny.

„Chudoba má na Slovensku vo väčšom rozsahu vidiecky charakter,“ konštatoval Džambazovič. Ale aj v mestách vznikajú ulice s charakterom geta, kde sa množia prob-lémy pri zviditeľnení sa chudoby. Do skupiny chudobných spadajú aj skupiny, ktoré sa nedostávajú do štatistík: obyvatelia rómskych osád, bezdomovci, telesne postihnutí, deti z detských domovov.

Z uvedeného dôvodu je potrebné venovať pozornosť efektívnemu hospodáreniu s fi-nančnými prostriedkami na aktívnu politiku zamestnanosti a rekvalifikácie, podporovať vznik charitatívnych spolkov a svojpomocných skupín, vývarovní jedál, zabezpečovať or-ganizovanie voľného času detí aj z nízkopodnetného prostredia podporovať činnosť MVO a ďalších aktivít zameraných na zvyšovanie kvality života sociálne odkázaných rodín.

Podľa europoslankyne a predsedníčky Výboru pre práva žien a rovnosť pohla-ví Európskeho parlamentu Anny Záborskej: „Nie je náhoda, že v Európskej komisii medzi najdôležitejšími témami pre rok 2005 rezonuje podpora makroekonomickej a strategickej politiky v boji proti chudobe. Rok 2005 bude preto Medzinárodným ro-kom mikropôžičiek pre ženy. Ukazuje sa, že takéto pôžičky sú reálnym riešením, ako


dosiahnuť, aby sa ženy zbavili chudoby a všeobecne sa dostali na vyššiu vzdelanostnú i spoločenskú úroveň.“ Z verejného vypočutia Vladimíra Špidlu, ktorý bol navrhovaný ako eurokomisár pre oblasť zamestnanosti, sociálnych vecí a rodovej rovnosti, je zrej-mé, že Európska komisia sa musí viac sústrediť na vypracovanie presných indikátorov ohodnotenia práce žien, ktoré nie sú zamestnané a starajú sa o deti, aby sa im táto starostlivosť o deti po splnení príslušných kritérií riadne zarátavala do dôchodku.

Z uvedených skutočností vyplýva: • potreba vniesť nové modely hodnotenia aktivít žien a mužov do spoločnosti

i rodinného života,• zapojiť sa do vzdelávacích kampaní pre uľahčenie nájdenia mužskej úlohy,• posilňovanie podporných mechanizmov podnikania žien – vzdelávanie,

mikropôžičky, navrhovať podporné opatrenia cez štrukturálne fondy,• podporiť celoživotné vzdelávanie žien,• podporovať komplexné služby pre zamestnané ženy (opatrovateľstvo, do-

nášková služba,…),• posilňovať internetizáciu obcí (umožňuje prístup k ponuke zamestnania,

dištančné vzdelávanie, teleworking, prácu doma,…)

Podľa iniciatívnej správy Anny Záborskej zo dňa 17. novembra 2005, ktorý je Svetovým dňom proti biede, vyplynula tiež žiadosť na členské štáty EU, aby:

• zaistili primeranú sociálnu starostlivosť ženám, ktoré sa starajú o chorých, starších alebo postihnutých členov svojej rodiny a pre staršie ženy, ktoré poberajú výrazne nízku penziu;

• zaviedli účinné opatrenia na zosúladenie profesionálneho a rodinného života aj pre mužov – otcov rodín;

• prijali opatrenia pre pracujúce slobodné matky (možnosťou zamestnania s flexibilným pracovným časom, alebo poskytovaním vhodnej starostlivosti o deti);

• podporovali mladistvé matky; a tiež aby študovali faktory vedúce k domáce-mu násiliu a vytvorili politiku na jeho prevenciu a elimináciu jeho dôsled-kov.

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa rovnosťou príležitostí v KSK

Podľa adresára organizácii tretieho sektora pôsobia v Košickom kraji viaceré ženské mimovládne organizácie a organizácie zamerané na pomoc rodinám ako: Aktívne ženy Michalovce, Ester Košice, Klub žien M Moldava nad Bodvou a v Michalovciach, Pavučina – svojpomocná spoločnosť pre ženy závislé na alkohole a iných toxických látkach Spišská Nová Ves, Únia žien (ÚŽ) Slovenska Košice, ÚŽ Rožňava, ÚŽ Veľké Kapušany, Záujmové združenie žien Fenestra Košice, Združenie rómskych žien a mlá-deže na Slovensku Michalovce, Združenie žena a dieťa Gelnica, Žena tretieho tisícro-čia Trebišov a materské centrá v Spišskej Novej Vsi, v Košiciach a Michalovciach.


Ženy sa aktivizujú aj v pobočkách celoslovenských ženských organizácií a hnutí ako: Ženský parlament Slovenska, Iniciatíva Urobme to!, Slovenská spoločnosť pre ro-dinu a zodpovedné rodičovstvo, Profesionálne ženy. Mnohé ženy pôsobia aj ako dob-rovoľníčky pri organizovaní rôznych charitatívnych aktivít – zbierky šatstva, pomoc bezdomovcom, opatrovanie chorých. Zapájajú sa do činnosti cirkevných združení, laických rádov, kde vyvíjajú nezištnú pomoc ľuďom v núdzi. Cirkevné charity majú tiež niektoré svoje programy nastavané na pomoc rodinám (vývarovne, charitatívne sklady šatstva, sociálne poradenstvo, útulky pre matky s deťmi, hospice, domovy dô-chodcov, atď.

Pôsobnosť mimovládnych organizácií zameraných na ženu a rodinu sa koncen-truje hlavne do väčších miest. Je preto nevyhnutné:

• podporovať sociálne podnikanie na vidieku,• posilňovať sieť informačných a poradenských centier,• inicializovať vytváranie partnerských sietí,• v spolupráci so vzdelávacími inštitúciami zvyšovať vzdelanostnú úroveň

žien,• podporovať aktivity cirkví a mimovládnych organizácií.

Poradenstvo právne, sociálne, psychologické pre riešenie diskriminácie žien

Stovky detí trpia denne týraním, zneužívaním, zanedbávaním. Stovky žien prežíva v partnerskom vzťahu násilie. Napriek tomu, že sa o tomto probléme už otvorene hovorí, často k nej zostávajú kompetentní hluchí.

Organizácie, združenia a centrá, ktoré sa danou problematikou zaoberajú v Ko-šickom kraji sú Linky detskej dôvery v Košiciach, Poradenské centrum pre ženy Fenes-tra a sieť sociálno-právnych poradní, ktoré zastrešuje Košický samosprávny kraj.

Ďalšie inštitúcie, ktoré poskytujú poradenstvo:• Odbory sociálnych vecí v každom meste a na okresných úradoch, centrá

poradensko-psychologických služieb, lekári, polícia, prokuratúra.

Hlavné činnosti, ktoré vykonávajú resp. poskytujú centrá poradensko-psycholo-gických služieb sú:

• Psychologické poradenstvo. • Psychodiagnostická a psychoterapeutická činnosť.• Príprava a posudzovanie žiadateľov o adopciu, pestúnstvo a profesionálnu rodinu.• Preventívno-výchovná a vzdelávacia činnosť.• Odborno-metodická činnosť.• Propagačná a publikačná činnosť.


Z rôznych doterajších analýz a výskumov vyplýva:• nedostatočný počet krízových, poradenských a azylových centier pre matky

s deťmi (chýbajú napr. útulky pre osamelé ženy).• nedostatočná spolupráca rôznych inštitúcií – štátnych, samospráv, MVO, cirkví

pri riešení danej problematiky.• potreba venovať sa špecifickému poradenstvu pre rómske ženy (komunitné

centrá, terénni sociálni pracovníci).

Podporné formy aktívnej politiky zamestnanosti zameranej na ženu a rodinu

Po vstupe do Európskej únie sa rozšírili možnosti financovania aktívnej politiky za-mestnanosti. ÚPSVaR SR vypracoval na celoplošnú podporu v rámci Slovenska národ-né projekty pre rôzne typy aktivít a znevýhodnení, na ktorých realizáciu sa poskytujú financie zo štátneho rozpočtu a z Európskeho sociálneho fondu. Obsahom národných projektov je:

• Podpora zamestnávania nezamestnaných s dôrazom na znevýhodnené sku-piny na trhu práce.

• Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.• Projekt vzdelávania a prípravy nezamestnaných pre trh práce.• Aktivácia nezamestnaných a nezamestnaných s nízkou motiváciou odkáza-

ných na dávku sociálnej pomoci.• Zvýšenie kvality a rozsahu služieb zamestnanosti prostredníctvom informač-

ných a poradenských a odborných poradenských nástrojov a služieb.• Zvýšenie rozsahu a kvality poskytovania sprostredkovateľských služieb.• Absolventská prax.

Mnohé ženy zaraďuje MPSVaR SR do kategórií znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a myslí na ich podporu pri uchádzaní sa o zamestnanie. Zamestnáva-telia, ktorí vytvoria nové pracovné miesta, môžu požiadať úrady práce sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Výška príspevku pre zamestnávateľov je závislá od niekoľkých rámcových podmie-nok. Najmä od príslušnosti okresu, v ktorom zamestnávateľ alebo jeho organizačná jednotka vytvorí nové pracovné miesto. Príspevok sa poskytuje v percentuálnej výš-ke z nákladov celkovej ceny práce. Tá zahrňuje mzdu a príslušné odvody platené za-mestnávateľom. Príspevok môžu zamestnávatelia dostať na prijatie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú definovaní v § 8 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je uchádzač o za-mestnanie, ktorým je:

• občan mladší ako 25 rokov veku, ktorý skončil sústavnú prípravu na povola-


nie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a nezískal svoje prvé pravidelne platené zamestnanie (ďalej len „absolvent školy“),

• občan starší ako 50 rokov veku,• občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov

z posledných 16 mesiacov od zaradenia do evidencie uchádzačov o zamest-nanie (ďalej len „dlhodobo nezamestnaný občan“),

• občan, ktorý nevykonával zárobkovú činnosť ani sa nepripravoval na po-volanie v rámci sústavnej prípravy na povolanie alebo v systéme ďalšieho vzdelávania z dôvodu, že nemohol zosúladiť pracovné povinnosti s plnením rodičovských povinností,

• osamelý občan starajúci sa o dieťa do desiatich rokov veku,• občan, ktorý stratil schopnosť vykonávať svoje doterajšie zamestnanie a nie

je občan so zdravotným postihnutím,• občan, ktorý sa sťahuje alebo sa sťahoval v rámci územia členských štátov

Európskej únie alebo občan, ktorý má pobyt na území členského štátu Eu-rópskej únie na účel výkonu zamestnania.

Pokiaľ sú žiadateľmi o príspevky podnikateľské subjekty, podliehajú aj splneniu podmienok štátnej pomoci. Aktuálna schéma je zverejnená v Obchodnom vestníku, číslo 135. Podľa tejto schémy môžu byť poskytnuté príspevky zamestnávateľom aj pod-ľa § 50 na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Existujú aj cit-livé odvetvia, v ktorých zamestnávatelia podnikajú a nemôžu dostať príspevok. Jedná sa najmä o odvetvia dopravy, oceliarskeho a chemického priemyslu a poľnohospodár-stvo. Znevýhodnení uchádzači o zamestnanie majú šancu takto získať zamestnanie. Výška celkovej ceny práce nie je limitovaná. Zamestnávatelia musia splniť podmienku udržania takto podporovaného pracovného miesta počas dvoch rokov – MSP – do 250 zamestnancov alebo v prípade veľkých podnikov tri roky. Pokiaľ nie je príjemcom podnikateľský subjekt, platí podmienka udržania vytvoreného pracovného miesta pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie najmenej počas poberania príspevku.

Zamestnávatelia, ktorí žiadajú o príspevok, nie sú len z podnikateľskej sféry. Zne-výhodnení uchádzači nachádzajú pracovné uplatnenie aj v občianskych združeniach, štátnej správe a samosprávach. Zamestnávatelia, ktorí sa zaoberajú myšlienkou prijať z úradu práce znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, sú aj zahraniční investori. Doposiaľ najvyšší záujem o zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestna-nie je v Spišskej Novej Vsi, Rožňave, Martine, Nových Zámkoch. Aj keď znevýhodnení uchádzači musia byť evidovaní najmenej 12 mesiacov, neznamená to, že sem patria iba občania, ktorí nemajú žiadne vzdelanie. Naopak v regióne s najvyššou mierou neza-mestnanosti sú medzi nimi aj kvalifikovaní uchádzači, ktorí nemali dostatok príleži-tostí zamestnať sa. Tu vidí Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny príležitosť pre firmy, ktoré sa rozhodli podnikať v týchto okresoch. Podnikatelia môžu získať za obdobie 18 mesiacov na jedno pracovné miesto napr. až 96 000 Sk.


O príspevkoch nerozhoduje žiadna komisia, sú obligatórne. Na úradoch práce sociálnych vecí a rodiny sa dajú získať informácie, v akých profesiách sú vzdelaní evi-dovaní uchádzači o zamestnanie a úrad môže dokonca bezplatne zabezpečiť aj výbe-rové konanie uchádzačov o zamestnanie. Najviac v súčasnosti využívaným nástrojom aktívnej politiky zamestnanosti sú aktivačné práce. Aktivačná činnosť uchádzačov o zamestnanie je nový nástroj aktívnej politiky trhu práce založený na dohode a spolu-práci úradov práce, sociálnych vecí a rodiny s obcami a právnickými alebo fyzickými osobami pri zaradení uchádzačov o zamestnanie na menšie obecné služby organizo-vané obcou a na dobrovoľnícke práce zamerané na všeobecnoprospešné činnosti. Sub-jekty, ktoré sa do organizovania aktivácie môžu zapojiť, sú presne definované zákonom o službách zamestnanosti (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení ne-skorších predpisov). Úrady PSVR poskytujú subjektom zapojeným do organizovania aktivácie príspevok mesačne, maximálne do výšky 10 % z minimálnej celkovej ceny práce na každého uchádzača o zamestnanie, ktorého na aktiváciu prijmú.

Cieľom uvedeného projektu je sprostredkovať uchádzačovi o zamestnanie kon-takt s pracovným trhom, s ľuďmi, vytrhnúť ho z izolácie. Naštartovať ho, aby si obnovil pracovné návyky a pokúsil sa hľadať si prácu aktívne aj sám. Nová sociálna politika je postavená na aktivite a iniciatíve jednotlivca, ktorý sa musí sám chcieť vyslobodiť zo sociálnej siete a určitým spôsobom priložiť ruku k dielu na zlepšenie svojej situácie. Aktivačná činnosť sa považuje za spôsob premostenia medzi stavom nezamestnanosti a nájdením si riadneho zamestnania. Nezamestnaným, ktorí kvôli dlhodobej neza-mestnanosti stratili základné pracovné návyky, prispieva k tomu, aby si ich v rámci menších obecných služieb a dobrovoľníckych prác opätovne vybudovali.


Dodržiavanie rovnosti príležitostí, antidiskriminácie v pracovnom procese a možnosti v kolektívnom vyjednávaní

Základom legislatívnej úpravy v tejto oblasti v Slovenskej republike je Ústava Sloven-skej republiky, ktorá ustanovuje základné ľudské práva a slobody, a to bez rozdielu po-hlavia. Platný Zákonník práce upravuje rovnosť príležitostí v článku III Základných zásad, vylúčením diskriminácie podľa pohlavia. Výslovný zákaz zverejňovať ponuky o zamestnaní, obsahujúce akékoľvek obmedzenia a diskrimináciu, bol explicitne za-kotvený v zákone NR SR č. 292/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. V Zákonníku práce sa ukladá povinnosť zamestnávateľa informovať zamestnancov o ustanoveniach, týkajú-cich sa rovnakého zaobchádzania. Súčasne nový Zákonník práce obsahuje ustanovenia o definovaní nepriamej diskriminácie. Zakotvuje sa aj možnosť zamestnanca obrátiť sa na príslušný súd vtedy, ak sa považuje za poškodeného v dôsledku neuplatnenia zása-dy rovnakého zaobchádzania s tým, že dôkazové bremeno o tom, že nejde o diskrimi-náciu založenú na pohlaví, bude mať zamestnávateľ. Explicitne sa zakotvuje rovnosť v odmeňovaní žien a mužov za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty. Taktiež sa zakotvuje nárok muža na rodičovskú dovolenku v rovnakom rozsahu, aký má matka dieťaťa za podmienky, že sa o dieťa stará od jeho narodenia. Pokiaľ ide o zakotvenie nástrojov na ochranu dôstojnosti žien a mužov v práci, v Zákonníku práce sa upravil zákaz nežiadúceho správania, založeného na pohlaví.

Súčasná pracovnoprávna úprava zamestnaných žien a matiek v Slovenskej repub-like je zabezpečená tak, aby boli chránené vo zvýšenej miere. Napr. pracovnoprávna úprava zamestnávania tehotných žien a matiek – ako špecifickej rizikovej skupiny – sa v Zákonníku práce zabezpečuje pre ne zvýšenou ochranou v rámci úpravy všeobec-ných pracovných podmienok a to vzhľadom na ich biologický stav.

Pokiaľ ide o kontrolný mechanizmus v tejto oblasti, zákonná úprava je len nepria-ma a čiastočná. Zákonník práce v ustanovení § 270a ukladá kompetentným orgánom generálnu právomoc kontrolovať dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov. Aj keď sa na túto kontrolu vzťahuje aj dodržiavanie zákazu diskriminácie podľa pohlavia (vo väzbe na čl. 3), nie je to dostatočná úprava.

• Nie je upravený v legislatíve SR komplexne princíp rovnosti príležitostí.• Nie je dostatočná zákonná úprava kontrolných mechanizmov na dodržiavanie

zákazu diskriminácie podľa pohlavia.

Zladenie pracovného a rodinného života v podnikovej kultúre

Náš štát sa snaží, podobne ako okolité krajiny, stimulovať zamestnávateľov k vytvára-niu čo najlepších podmienok pre zladenie rodinného a pracovného života ich zamest-nancov. Ministerstvo práce pri realizácii tohto cieľa prijalo zásadné dokumenty ako


„Stratégiu podporu rastu zamestnanosti na základe reformy sociálneho systému a trhu práce“ a „Koncepciu rovnosti príležitostí žien a mužov“. Oba materiály majú svojimi opatreniami prispieť k spoločnému úsiliu zladiť rodičovské a pracovné povinnosti, a tak priblížiť svet práce rodinnému životu.

Jedným z projektov Ministerstva práce, ktorý má za cieľ podnecovať zamestná-vateľov, aby vytvárali pracovné podmienky citlivé k rodinnému životu zamestnancov je súťaž „Zamestnávateľ ústretový k rodine“, ktorý každoročne vyhlasuje MPSVaR SR. Dobré myšlienky, ktoré súťaž propaguje sú pre ostatné podniky inšpiráciou a výzvou na vytváranie modelov prorodinnej podnikovej kultúry. V roku 2003 sa do 2. ročníka súťaže zapojilo 70 vážnejších záujemcov.

Podmienkou účasti v súťaži bolo vyplnenie dotazníka a konzultácia s expertnou skupinou, zloženou z pracovníkov ministerstva, úradu práce, predstaviteľov zamestná-vateľských združení a odborov. Už tradične sa hlásia do súťaže veľké podniky so zahra-ničnou účasťou, ktoré sú si isté svojou dobrou prorodinnou politikou. Figurujú medzi nimi napríklad Volkswagen Slovakia, Whirlpool Slovakia alebo Východoslovenská energetika. Okrem spomínaných veľkých podnikov sa súťaže zúčastňujú aj malé firmy rodinného typu.

V súťaži nejde len o vynaloženú sumu peňazí na lepšiu harmonizáciu pracovné-ho a rodinného života, ale aj o dobrý nápad a ochotu zamestnávateľov. Jednou zo sú-ťažných kategórií je najoriginálnejšie opatrenie pre rodinu, pričom inšpiráciou môže byť napríklad predĺženie voľna pre zamestnancov pred Vianocami alebo letná škôlka pre deti. Zvyšné dve kategórie sa zameriavajú na opatrenia rodinnej politiky ako také a rovnosť príležitostí žien a mužov. Zámerom súťaže je stimulovať zamestnávateľov, ktorí chcú robiť niečo viac pre zamestnancov a ich rodiny, ako im to kážu zákonné normy. Odmenou pre firmy je okrem lepšej výkonnosti pracovníkov aj vyššie povedo-mie verejnosti o firme a zvýšenie jej kreditu.

Súťaží sa v troch kategóriách: 1. rodinná politika,2. rovnosť príležitostí žien a mužov,3. najoriginálnejšie opatrenie pre rodinu.

V prvej kategórii „rodinná politika“ sa sleduje: evidencia pracovného času, pracovný čas a jeho pružnosť, pružnosť organizácie práce a podpora zo strany za-mestnávateľa, osobný rozvoj zamestnancov, pomoc pri starostlivosti o deti a členov rodiny, pomoc pri zabezpečovaní chodu domácnosti, finančné príspevky rodinám zamestnancov, podpora voľnočasových a rekreačných činností, vzťahy rodinných príslušníkov k organizácii, informovanosť zamestnancov a úroveň zapojenia vedenia organizácie.


V roku 2003 sa na prvých miestach umiestnili firmy:1. Volkswagen Slovakia, a. s., Bratislava2. Východoslovenská energetika, a. s. Košice3. Slovenské magnezitové závody, a. s. Jelšava

V Košickom kraji pôsobí firma Východoslovenská energetika, a. s. Košice (VE). VE ako súčasť jedného z ťažiskových odvetní hospodárstva východného Slovenska, pôsobí na trhu už 75 rokov. Jej hlavnou činnosťou je nákup elektriny od výrobcov a jej distribúcia ku koncovým zákazníkom, ktorých je v súčasnosti 600 tisíc. Podnik má širokospektrálny sociálny program, na ktorého plnenie vytvoril sociálny fond.

V roku 2002 bol zameraný na:• príspevky na rekreácie, liečebné a ozdravné pobyty v tuzemsku a v zahraničí,• príspevky na ambulantnú kúpeľnú starostlivosť,• príspevky na stravovanie zamestnancov,• odmeny ku Dňu energetiky a na Vianoce dôchodcom a nezaopatreným

sirotám po zamestnancoch, ktorí utrpeli v podniku smrteľný úraz,• príspevky na úhradu dopravy do zamestnania,• osobné účty – zriadené všetkým zamestnancom, ktoré sú určené na kultúrne

podujatia, športové aktivity, poznávacie zájazdy alebo aktivity podľa vlastnej voľby,

• sociálnu výpomoc – návratnú a nenávratnú.

V druhej kategórii „rovnosť príležitostí“ žien a mužov sa sleduje: celková štruk-túra zamestnancov, štruktúra zamestnancov na vedúcich funkciách, veková štruktúra zamestnancov, vzdelanostná štruktúra zamestnancov, odmeňovanie zamestnancov, štruktúra pracovných úväzkov, pracovné úrazy, prijímanie do zamestnania, podpora a pomoc ženám a mužom vo vedúcich funkciách, profesionálny rozvoj zamestnancov a pracovný postup.

Na prvých miestach sa umiestnili:1. Whirpool Slovakia, spol. s. r. o., Poprad2. Vegum a. s. Dolné Vestenice3. COOP Jednota – spotrebné družstvo, Nitra

Spotrebné družstvo Jednota má umiestnených mnoho prevádzok po celom Slo-vensku a aj v Košickom kraji. Hlavným zameraním družstva je maloobchodná činnosť. Orientuje ju na predaj potravinárskeho tovaru a základného sortimentu priemysel-ného tovaru. Družstvo sa zaoberá aj pekárenskou výrobou chleba, pečiva, lístkového cesta a nákupom čerstvej zeleniny a ovocia pre vlastnú maloobchodnú sieť. Hlavnými dodávateľmi družstva sú Veľkoobchodný podnik, a. s., Levice a Zemplínska veľkoob-chodná spoločnosť, a. s., Trebišov.


V družstve pracuje 1010 zamestnancov z toho 898 žien. Oblasť sociálnej politiky označuje ako dobrú. Každý zamestnanec má možnosť získať príspevok od zamestná-vateľa pri doplnkovom dôchodkovom poistení. Družstvo poskytuje zamestnancom ďalšie pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške priemerného zárobku. Pre zamest-nancov sa v záujme prehlbovania kvalifikácie usporadúvajú rôzne kurzy, v roku 2002 bolo preškolených 537 zamestnancov.

Deťom zabezpečuje družstvo viaceré typy detskej rekreácie. Zamestnávateľ a od-borová organizácia sú nápomocní pri prekleňovaní finančnej tiesne, do ktorej sa ne-zavinene dostal zamestnanec. Družstvo poskytuje sociálnu pôžičku alebo nenávratnú sociálnu výpomoc. Pri životných jubileách, pri odchode do dôchodku poskytuje Jed-nota odmenu v sume 2 000 Sk za každý odpracovaný rok. Pre zamestnancov organi-zuje podnikovú rekreáciu vo vlastných rekreačných zariadeniach a iných zariadeniach doma a v zahraničí. Prispieva na rekreácie a liečebné pobyty. Družstvo zabezpečuje vstupenky na dohodnuté kultúrne zariadenia a dopravu na akcie, kupuje vstupenky na plávanie, do sauny, na rehabilitačné procedúry. Uskutočňujú sa športové podujatia zamestnancov. Družstvo poskytuje bezúročné pôžičky na nákup zariadenia, výstavbu domu a bytu, kúpu bytu, na nákup priemyselného tovaru. Pravidelne sa uskutočňuje pre zamestnancov ples a športový deň pre deti.

V tretej kategórii „najoriginálnejšie opatrenia pre rodinu“ sa sleduje: originalita vyplývajúca z rôznych foriem pružnosti. Zároveň sa berie do úvahy i celkovú ro-dinná a sociálna politika v organizácii. Zohľadňuje sa i umiestnenie v prvých dvoch kategóriách.

Ako prví sa umiestnili:1. Chemosvit, a. s., Svit2. Elas, s. r. o., Prievidza3. Slovenská agentúra ŽP Banská Bystrica

Ako originálne opatrenia boli ocenené: výberové bloky pri využívaní sociálneho fondu, založenie nadácie na sociálnu pomoc rodinám zamestnancov, voliteľný pra-covný čas zamestnancov, nákup zdravotných pomôcok pre rodiny, vlastné zdravotné stredisko, rehabilitačné oddelenie, zmluvy s liečebnými ústavmi, rekondičné pobyty zamestnancov, stravovanie vlastných dôchodcov, letný a zimný tábor pre deti zamest-nancov, dovolenkový a vianočný finančný príspevok, športové turnaje zamestnancov, vlastné športové zariadenia.

V budúcnosti by mohla slovenských zamestnávateľov k prorodinnej politike mo-tivovať aj možnosť zapojiť sa do celoeurópskeho auditu podnikov ústretových k rodi-ne. Kritériá pre udeľovanie európskych certifikátov vypracovala nemecká spoločnosť, ktorú tým poverila Európska komisia. Výsledky súťaže „Zamestnávateľ ústretový k ro-dine“ vyhlasuje rezort práce, tak ako každý rok, v máji.


Nakoľko sa do tejto súťaže každý rok prihlasujú tie isté firmy v obmedzenom poč-te, možno konštatovať, že filozofiou sociálneho programu podniku sa zaoberá len malý počet hlavne ekonomicky silných firiem. Je predpoklad, že táto kultúra sa rozšíri cez vstup zahraničných investorov, ktorí tento spôsob personálnej politiky majú zakotvený vo svojich firmách.

Aj na úrovni regionálnych samospráv by bolo vhodné viac vyzdvihnúť a oceňovať firmy prorodinne orientované, a tak pozdvihovať kultúru podnikovej sociálnej politiky.

ZÁMERY PROJEKTU A PRIEBEH VÝSKUMU38 | ZÁMERY PROJEKTU A PRIEBEH VÝSKUMU38 |

ZÁMERY PROJEKTU A PRIEBEH VÝSKUMU | 39

2. Zámery projektu a priebeh výskumu

Poslaním projektu bolo uskutočniť odborný výskum zameraný na analýzu špecifík pra-covnej situácie osôb s rodinnými povinnosťami v produktívnom veku v obciach Košické-ho kraja (KK) s cieľom identifikovať rizikové faktory uplatnenia týchto osôb v pracov-nom procese a špecifikovať obmedzenia realizácie a zvyšovania ich kvalifikácie v praxi. Súčasne sa analyzoval stav a úroveň služieb pre rodinu v daných obciach.

Hlavným cieľom projektu bolo napomôcť k odstráneniu bariér prístupu žien a uchádzačov o zamestnanie s rodinnými povinnosťami na trhu práce a špecifickým cieľom – identifikovať rizikové faktory uplatnenia uvedených osôb z menších obcí, Košického kraja v pracovnom procese a špecifikovať obmedzenia ich realizácie a zvy-šovania kvalifikácie. Prijímať tiež návrhy riešení v bezprostrednom kontakte s dotknu-tými osobami. Výstupy hodnotiacej analýzy sa zapracujú do Regionálneho operačné-ho programu „Slovensko východ“, ktorý sa začal pripravovať a budú inšpiráciou pre rozvojové plány obcí KK. Závery výskumu sa odprezentujú na konferencii so zamest-návateľmi a starostami a budú distribuované odbornej verejnosti.

Menšie obce do 1000 obyvateľov sa vybrali so zámerom zmapovať sociálnu situ-áciu ľudí práve v obciach, kde sa predpokladá najnižší stupeň vybavenia sociálnymi službami, poradenskými inštitúciami a najslabšou infraštruktúrou. V terénnom socio-logicko-sociálno psychologickom výskume bol administrovaný viacpoložkový dotaz-ník, ktorý obsahoval základné identifikačné údaje o respondentoch a otázky reflektu-júce skúmané skutočnosti. Predložené otázky odrážali potenciálny charakter odpovedí – alternatívne odpovede, voľné výpovede a pod. Pre zber dát sa zostavila anketárska sieť v počte 1000 respondentov zo 100 obcí Košického kraja, ktoré majú menej ako 1000 obyvateľov.

I. Štruktúra dotazníka pre respondentov:Identifikačné znakyA. Identifikačné znaky osoby: národnostná príslušnosť, vek, rod, vzdelanie, za-

mestnanie, vierovyznanie, rodinný stav.Identifikačné znaky týkajúce sa rodiny a domácnosti: veľkosť rodiny, etnický pô-

vod, etnická štruktúra, mesto/vidiek, migrácia rodiny, príjem, majetkové pomery, vy-bavenie domácnosti.

B. Rodinný život• typ rodiny (jedno resp. viacgeneračná),• miera a uplatňované spôsoby zosúladenia rodinného a pracovného života,• rodinná výchova a starostlivosť,• stratégie zabezpečenia ekonomických potrieb rodiny,• rodina a jej spoločenský a kultúrny život,• negatívne vplyvy (násilie, závislosti a p.);

ZÁMERY PROJEKTU A PRIEBEH VÝSKUMU40 |

C. Ženy a svet práce • uplatnenie kvalifikácie – možnosti a obmedzenia,• zvyšovanie kvalifikácie,• pracovná kariéra – prehľad,• aktuálne postavenie v pracovnej sfére a perspektíva,• odhaľovanie potenciálnych zdrojov obmedzení v celoživotnej kariére,• zdroje a dôsledky možnej diskriminácie: hodnotenie vlastného postavenia,

i žien všeobecne v práci i v živote spoločnosti;

D. Kvalita životaDotazník WHOQOL (World Health Organization Quality of Life): zahŕňa via-

ceré oblasti podieľajúce sa na kvalite ľudského života, konkrétne fyzické zdravie, psy-chologické zdravie, sociálne vzťahy a prostredie.

E. Svet hodnôt a celoživotné hodnotové orientácie.• Škála HO S. Schwartza;

F. Sociálne vzťahy v mikroregióne (obci) • možnosti využívania služieb saturujúcich potreby rodiny a jednotlivca,• postavenie žien,• negatívne javy.

II. Dotazník pre starostovDruhý dotazník, pre starostov obcí, odrážal otázky na služby poskytované obcou

zamerané na uľahčenie života rodín, plánované opatrenia v plánoch rozvoja obcí, atď.

Výskumný súbor – výber, veľkosť a základné charakteristiky

V súvislosti s cieľmi projektu a aktivitami zameranými na ich dosiahnutie sa usku-točnil výber 1040 respondentov a respondentiek z vybraných obcí Košického kraja. Z uvedeného počtu sa získalo 1024 vyplnených dotazníkov. Výskum sa uskutočnil v mesiacoch júl – august 2005 v 100 obciach Košického kraja, s počtom obyvateľom menším ako 1000.

Základnými kritériami výberu boli:• produktívny vek respondentov (18 – 65),• respondenti s rodinnými povinnosťami (starostlivosť o deti, seniorov a han-

dicapovaných členov domácnosti),• zastúpenie zamestnaných a nezamestnaných respondentov.

Charakteristiky výskumnej skupinyV súvislosti s požiadavkou účasti osôb v produktívnom veku sa výskumu zúčast-

nili respondenti vo veku 20 – 65 rokov. Priemerný vek respondentov bol 37,91 rokov.


Z celkového počtu 1024 respondentov bolo 23,4 % vo veku 20 až 30 rokov, 57 % respon-dentov bolo vo veku 31 až 45 rokov a 19,6 % respondentov bolo vo veku 46 až 65 rokov.

Štruktúra výskumnej skupiny podľa veku

Veková skupina počet %

20 – 30 238 23,4

31 – 45 579 57,0

46 – 65 199 19,6

Spolu 1016 100,0

Neuviedli 8

Tabuľka 2.1

Výskumu sa z hľadiska rodového zloženia zúčastnilo 886 žien, ktoré tvorili 86,5 % a 138 mužov, ktorí predstavovali 13,5 % zo všetkých respondentov. Priemerný vek žien bol 37,70 a mužov 39,31 rokov.

Štruktúra výskumnej skupiny podľa rodu

Rod počet % priemerný vek

Muži 138 13,5 39,31

Ženy 886 86,5 37,70

Spolu 1024 100,0 37,91

Neuviedli 0

Tabuľka 2.2

Z hľadiska typov rodinnej starostlivosti sme evidovali 614 respondentov so starost-livosťou o deti, 252 respondentov so starostlivosťou o seniorov a 72 respondentov so sta-rostlivosťou o handicapovaných (Tabuľka 2.3). V 64 prípadoch sme evidovali kombináciu viacerých typov starostlivosti. Počet členov domácností varioval od dvoch do pätnástich.

Štruktúra výskumnej skupiny podľa typu rodinnej starostlivosti

Typ rodinnej starostlivosti počet %

Deti 614 67,7

Seniori 252 25,1

Handicapovaní 72 7,2

Spolu 938 100,0

Neuviedli 22 67,7

Tabuľka 2.3

Podiel zamestnaných účastníkov výskumu tvoril 55 % a podiel nezamestnaných 45 % zúčastnených.



Štruktúra výskumnej skupiny podľa zamestnania

Súčasné zamestnanie počet %

Zamestnaný/á 558 55,0

Nezamestnaný/á 456 45,0

Spolu 1014 100,0

Neuviedli 10

Tabuľka 2.4

Štruktúra výskumnej skupiny podľa stavu:

Stav počet %

Slobodný/á 50 4,9

Ženatý/vydatá 862 84,3

Vdovec/vdova 42 4,1

Rozvedený/á 54 5,3

Druh/družka 15 1,5

Spolu 1023 100,0

Neuviedli 1

Tabuľka 2.5

Štruktúra výskumnej skupiny podľa úrovne vzdelania

Vzdelanie počet %

Základné 97 9,5

Stredoškolské bez maturity 375 36,6

Stredoškolské s maturitou 480 46,9

Vysokoškolské 72 7,0

Spolu 1023 100,0

Neuviedli 1

Tabuľka 2.6

Štruktúra výskumnej skupiny podľa počtu generácií

Počet generácií počet %

2 513 50,4

3 180 17,7

4 325 31,9

Spolu 1018 100,0

Neuviedli 6

Tabuľka 2.7



Po zostavení dotazníka sa uskutočnil výber tímu 50 anketárov, vytlačili sa do-tazníky a vykonalo sa podrobné zaškolenie anketárov. Výber anketárov sa uskutočnil prostredníctvom starostov obcí, inzercie, cez pracoviská KSK. V záujme reprezentatív-nosti zbieraných údajov sa uskutočnil výber 1000 respondentov a respondentiek z vy-braných obcí (do 1000 obyvateľov) v Košickom kraji tak, aby zodpovedal štruktúre sledovaných ukazovateľov. Základným kritériom výberu bol produktívny vek, ako aj rodinné povinnosti (starostlivosť o maloleté deti, seniorov). Vyberali sa rovnomerne zamestnané aj nezamestnané ženy. Účasť na výskume bola založená na dobrovoľnosti a anonymite jednotlivých účastníkov.

Anketári sa zaškolili v používaní techník výberu respondentov, oslovení, ko-munikácii, poradenstve ako správne vyplniť dotazník. Anketári mali 2 mesiace na oslovenie respondentov a vyplnenie a odovzdanie dotazníkov. Odborní pracovníci SVU SAV potom mali za úlohu nahadzovanie údajov z dotazníkov do špeciálnych počítačových programov. Koordinátor projektu z Košického samosprávneho kraja (KSK) zozbieral doplňujúce informácie o druhoch sociálnych služieb, zdravotníc-kych a vzdelávacích zariadeniach v obciach KSK, informácie o aktívnych občianskych združeniach a nadáciách zameraných na pomoc osobám s rodinnými povinnosťami, o formách sociálneho a psychologického poradenstva – poradní, liniek dôvery, šta-tistické údaje o stave zamestnanosti pre získanie komplexného pohľadu na problema-tiku rovnosti príležitostí.

Anketári vykonávajúci prieskum sa stretali s rôznou reakciou oslovených respon-dentov. Kde anketárov poznali, tam boli respondenti náchylní otvorene diskutovať, kde bol anketár neznámy, údaje sa získavali ťažšie, prípadne ľudia odmietali vyplniť dotazník. Niekde sa obávali, či je zaručená dostatočná anonymita odpovedí. V obciach s vysokou mierou nezamestnanosti prevládala skepsa, ľudia neverili v prospešnosť daného výskumu. V maďarsky hovoriacich obciach, anketári podrobne vysvetľovali a prekladali respondentom otázky dotazníka.

Niektorí respondenti nevedeli konkrétne popísať napríklad, čo sa im páči, či nepáči na činnosti úradu, obávali sa určitého postihu. V odpovediach sa často ľudia sťažovali na zlé cesty, na chýbajúcu kanalizáciu, chýbajúce predškolské zaradenia, so-ciálne zariadenia, nedostatočnú dopravu do práce, detí do školy. V mnohých obciach chýba dostatočný prístup k informáciám, nie je zavedený internet. Niekde chýbala do-statočná informovanosť o dianí v obci zo strany obecného úradu.

Ľudia však poukázali aj na pozitíva, ktoré sa podarilo v obciach dosiahnuť – do-budovaná infraštruktúra, opravené domy smútku, kultúrne domy a iné spoločenské zariadenia. Nové kostoly, sociálne služby, kultúrne a spoločenské podujatia. Rastúci cestovný ruch, zvýšenie podnikateľského prostredia, možnosť cestovania do zahrani-čia a štúdia v zahraničí.

VYHODNOTENIE DOTAZNÍKA PRE RESPONDENTOV44 | VYHODNOTENIE DOTAZNÍKA PRE RESPONDENTOV44 |

VYHODNOTENIE DOTAZNÍKA PRE RESPONDENTOV | 45

3. Vyhodnotenie dotazníka pre respondentov

Uvedená časť obsahuje podrobnú analýzu jednotlivých otázok dotazníka určeného pre respondentov. Predstavuje hodnotenia z viacerých uhlov podľadov a náväzností doplne-né o početné grafy a tabuľky. Kapitola je rozdelená na dve časti Finančné a materiálne zázemie osôb s rodinnými povinnosťami, ktorá sa zaoberá hodnotením materiálnych stránok života a časť Rodina, hodnotiaca postoje opýtaných na ich vnímanie rodinných povinností.

3.1 FINANČNÉ A MATERIÁLNE ZÁZEMIE OSÔB S RODINNÝMI POVINNOSŤAMI

Jedným z ukazovateľov životnej úrovne ľudí sú aj informácie spojené s financiami – od výšky príjmu až po problémy s úhradami určitých položiek. Preto bola na oblasť možných finančných ťažkostí problémov osôb s rodinnými povinnosťami sústredená pozornosť aj v našom výskume.

Priemerný celkový čistý mesačný príjem domácnosti osôb s rodinnými prísluš-níkmi v našej výskumnej vzorke bol 16 708 Sk v rozpätí od 1 000 Sk do 65 000 Sk. Na jedného člena domácnosti priemerne pripadal príjem 3 745 Sk. Sociálne dávky v skúmaných rodinách poberá 29,5 % osôb. Problémy s úhradou poplatkov, spojených so starostlivosťou o seniorov alebo handicapovaných členov rodiny, má v prípade se-niorov 11,5 % osôb a v prípade handicapovaných 5,9 % osôb. Rôzne druhy pôžičiek spláca 41,1 % osôb. Finančné prostriedky z pracovného úväzku respondenti získavajú v 49 % z plného pracovného úväzku, v 5 % z čiastočného pracovného úväzku, v 2 % inak a v 44 % respondenti neodpovedali, to znamená, že nepracujú (uvedený podiel zodpovedá percentu nezamestnaných vo výskumnej vzorke).

Z hľadiska typu bývania (je potrebné upozorniť, že naši respondenti pochádzali z vidieckeho prostredia) 78,8 % opýtaných žije vo vlastnom rodinnom dome, 3,3 % vo vlastnom byte a 6,4 % v podnájme. Inde žije 11,5 % respondentov. S financiami úzko súvisí aj trávenie voľného času a kultúrne vyžitie. Výsledky prezentovaného výskumu svedčia o tom, že až 38,4 % respondentov nenavštívilo ani jedno kultúrne podujatie v roku 2004. Jedno takéto podujatie navštívilo 22,6 % osôb a viac ako jedno 39 % ľudí.

Jednou z oblastí, v ktorej sa môžu potenciálne vyskytovať problémy osôb s rodin-nými povinnosťami, a ktorá tiež súvisí s financiami, je úhrada poplatkov spojených so školskou, resp. predškolskou dochádzkou. V prezentovanom výskume sme zisťo-vali výskyt uvedených problémov vo vzťahu k úhrade nasledovných položiek: školné v jasliach a škôlke, škola v prírode, lyžiarsky kurz, plavecký kurz, rodičovský popla-tok, školský klub, jazykové kurzy, školská jedáleň, cestovné do školy, záujmové krúžky. Naše zistenia svedčia o tom, že v jednotlivých položkách (až na výnimku poplatkov za jasle a škôlku) má problémy asi štvrtina opýtaných. Upozorňujeme, že značnej časti

VYHODNOTENIE DOTAZNÍKA PRE RESPONDENTOV46 |

respondentov sa táto otázka netýkala (tabuľka 3.1 a graf 3.1). Výsledky analýzy pou-kazujú aj na skutočnosť, že najväčšie problémy majú osoby s rodinnými príslušníkmi pri zabezpečení lyžiarskeho a jazykových kurzov, teda určitej, aj keď veľmi potrebnej, nadštandardnej starostlivosti. Pri projektovaní výskumu sme predpokladali, že uvede-né otázky budú súvisieť s tým, či respondenti, ktorí nám poskytli informácie pracu-jú, resp. sú nezamestnaní, ale zároveň aj s tým, koho sa vyžadovaná starostlivosť týka (deti, seniori, handicapovaní).

Analýza súvislosti medzi nezamestnanosťou a problémami spojenými s úhradou poplatkov v školských a predškolských zariadeniach potvrdila existenciu štatisticky významného vzťahu. Nezamestnaní vo všetkých skúmaných položkách sa na rozdiel od zamestnaných respondentov priklonili v oveľa väčšej miere k ich posúdeniu ako problémových (tabuľka 3.2 a graf 3.2).

Analýza súvislosti medzi typom rodinnej starostlivosti a problémami spojený-mi s úhradou poplatkov v školských a predškolských zariadeniach potvrdila existen-ciu štatisticky významného vzťahu len z hľadiska štyroch položiek (škola v prírode, lyžiarsky kurz, plavecký výcvik a cestovné do školy). Získané výsledky poukazujú na skutočnosť, že predovšetkým osoby, ktoré sa starajú o handicapovaných členov rodiny posúdili uvedené oblasti vo vyššej miere ako problémové (tabuľka 3.3 a graf 3.3).


Problémy spojené s úhradou poplatkov v školských a predškolských zariadeniach

Poplatky

Problémy Netýka sa Spolu %

Áno Nie

Abs. % Abs. % Abs. %

Školné v jasliach a škôlke 74 9 207 26 503 65 100

Škola v prírode 193 25 176 22 415 53 100

Lyžiarsky kurz 248 32 171 22 365 46 100

Plavecký kurz 197 25 229 29 358 46 100

Rodičovský poplatok 190 24 416 53 178 23 100

Školský klub 125 16 243 31 416 53 100

Jazykové kurzy 234 30 211 27 339 43 100

Školská jedáleň 192 24 359 46 233 30 100

Cestovné do školy 210 27 355 45 219 28 100

Záujmové krúžky 173 22 287 37 324 41 100

Tabuľka 3.1

škol

né v

jasli

ach

a šk

ôlke

škol

a v p

rírod

e

lyžia

rsky

kurz

plav

ecký

kurz

rodi

čovs

ký p

opla

tok

škol

ský k

lub

jazy

kové

kurzy

škol

ská

jedál

eň

cesto

vné

do šk

oly

záuj

mov

é kr

úžky

0

5

10

15

20

25

30

35

Graf 3.1

Problémy spojené s úhradou poplatkov v školských a predškolských zariadeniach



Problémy spojené s úhradou poplatkov v školských a predškolských zariadeniach – porovnanie odpovedí nezamestnaných a zamestnaných

(uvádzame len relatívne údaje v %)

Poplatky

Problémy

Chí-kvadrát PZamestnaní Nezamestnaní

Áno Nie Áno Nie

Školné v jasliach a škôlke 12,7 87,3 35,8 64,2 27,990 0,000

Škola v prírode 37,9 62,1 65,0 35,0 34,486 0,000

Lyžiarsky kurz 48,1 51,9 70,4 29,6 26,582 0,000

Plavecký kurz 34,5 65,5 58,6 41,4 31,208 0,000

Rodičovský poplatok 17,3 82,7 42,4 57,6 58,983 0,000

Školský klub 18,7 81,3 45,0 55,0 38,239 0,000

Jazykové kurzy 41,1 58,9 63,8 36,2 28,588 0,000

Školská jedáleň 22,1 77,9 43,6 56,4 37,428 0,000

Cestovné do školy 23,5 76,5 49,0 51,0 50,811 0,000

Záujmové krúžky 25,8 74,2 48,5 51,5 32,676 0,000

Tabuľka 3.2

0

10

20

30

40

50

60

70

80

škol

né v

jasli

ach

a šk

ôlke

škol

a v p

rírod

e

lyžia

rsky

kurz

plav

ecký

kurz

rodi

čovs

ký p

opla

tok

škol

ský k

lub

jazy

kové

kurzy

škol

ská

jedál

eň

cesto

vné

do šk

oly

záuj

mov

é kr

úžky

zamestnaní

nezamestnaní

Graf 3.2



Problémy spojené s úhradou poplatkov v školských a predškolských zariadeniach – porovnanie odpovedí respondentov s rôznymi rodinnými

povinnosťami (uvádzame len relatívne údaje v %)

Poplatky

ProblémyChí-

-kvadráPDeti Seniori Handicapovaní

Áno Nie Áno Nie Áno Nie

Školné v jasliach a škôlke 22,4 77,6 24,7 75,3 35,7 64,3 1,430 0,489

Škola v prírode 49,4 50,6 46,4 53,6 75,0 25,0 5,909 0,044

Lyžiarsky kurz 55,3 44,7 58,0 42,0 78,6 21,4 5,981 0,041

Plavecký kurz 42,5 57,5 46,2 53,8 69,2 30,8 7,217 0,027

Rodičovský poplatok 28,6 71,4 26,1 73,9 40,5 59,5 3,105 0,212

Školský klub 31,4 68,6 25,7 74,3 40,9 59,1 2,385 0,304

Jazykové kurzy 49,9 50,1 48,6 51,4 65,4 34,6 2,564 0,277

Školská jedáleň 32,3 67,7 27,3 72,7 44,1 55,9 3,934 0,140

Cestovné do školy 32,1 67,9 38,2 61,8 48,6 51,4 5,972 0,042

Záujmové krúžky 33,4 66,6 37,3 62,7 34,9 65,1 2,479 0,289

Tabuľka 3.3

0

10

20

30

40

50

60

70

80

škol

né v

jasli

ach

a šk

ôlke

škol

a v p

rírod

e

lyžia

rsky

kurz

plav

ecký

kurz

rodi

čovs

ký p

opla

tok

škol

ský k

lub

jazy

kové

kurzy

škol

ská

jedál

eň

cesto

vné

do šk

oly

záuj

mov

é kr

úžky

deti

seniori

handicapovaní

Graf 3.3



Materiálnu situáciu osôb s rodinnými povinnosťami je možné sprostredkovane charakterizovať aj prostredníctvom vlastníctva predmetov dlhodobej spotreby. V na-šej analýze sme sa sústredili na zisťovanie vlastníctva nasledovných predmetov: auto-matická pračka, chladnička, automobil, počítač, televízor, prístup na internet, mobilný telefón. Výsledky, ktoré sme získali poukazujú na skutočnosť, že väčšina domácnosti má základné vybavenie predmetmi dlhodobej spotreby (automatická pračka, chlad-nička, televízor). Očakávané najnižšie je vybavenie internetom, čo však korešponduje s celkovým nízkym pokrytím internetu na Slovensku. Naopak najvyššie je zastúpe-nie predmetov chladnička a televízor, ktoré vlastní takmer každá rodina (tabuľka 3.4 a graf 3.4).


Vlastníctvo predmetov dlhodobej spotreby

Predmety dlhodobej spotreby

Vlastníctvo

Spolu %Áno Nie

Abs. % Abs. %

Automatická pračka 631 80 153 20 100

Chladnička 751 96 33 4 100

Automobil 464 59 320 41 100

Počítač 311 40 473 60 100

Televízor 758 97 26 3 100

Prístup na internet 92 12 692 88 100

Mobilný telefón 607 77 177 23 100

Tabuľka 3.4

Vlastníctvo predmetov dlhodobej spotreby

auto

mat

ická

práč

ka

chla

dničk

a

auto

mob

il

počít

ač

tele

vízor

príst

up n

a in

tern

et

mob

ilný t

elefó

n

0

20

40

60

80

100

Graf 3.4



K materiálnej charakteristike osôb s rodinnými povinnosťami patrí aj vybavenie domu, resp. bytu infraštruktúrou (kanalizácie, plyn, vodovod, elektrika, kúpeľňa). Vý-sledky uskutočnenej analýzy potvrdili skutočnosť, že až na kanalizáciu je vybavenie domácností infraštruktúrou kvalitné (tabuľka 3.5 a graf 3.5). V tejto súvislosti chceme upozorniť na, podľa nášho názoru, veľmi nízke percento domácností vybavených ka-nalizáciou, čo môže spôsobovať aj ďalšie hygienické problémy v týchto domácnostiach a ekologické zaťaženie prostredia..

Vybavenie domácností infraštruktúrou

Predmety infraštruktúry

Vlastníctvo

Spolu %Áno Nie

Abs. % Abs. %

Kanalizácia, resp. septik 509 65 274 35 100

Plyn 663 85 121 15 100

Vodovod 702 90 82 10 100

Elektrika 772 98 12 2 100

Kúpeľňa 756 96 28 4 100

Tabuľka 3.5

Vybavenie domácností infraštruktúrou

kana

lizác

ia, r

esp.

sept

ik

plyn

vodo

vod

elekt

rika

kúpe

ľňa

0

20

40

60

80

100

Graf 3.5



Hľadanie práce

Každé zamestnanie si vyžaduje okrem naplnenia primárnych predpokladov (vzdela-nie, zručnosti, zdravotný stav atď.) aj splnenie niektorých sekundárnych požiadaviek spojených s cestovaním za prácou, prácou na zmeny alebo v nadčase, prácou doma, resp. s vysokým pracovným nasadením spojeným so stresom. A práve naplnenie tých-to sekundárnych požiadaviek u osôb s rodinnými povinnosťami je v niektorých prípa-doch problematické. Často je riešený spor či uprednostniť rodinu alebo prácu.

Výsledky prezentovaného výskumu svedčia o tom, že väčšina osôb s rodinnými povinnosťami nepracujú v zamestnaniach, ktoré kladú vysoké nároky na špecifikova-né sekundárne požiadavky práce. Od uvedenej charakteristiky sa predsa zjavne odli-šuje naplnenie požiadavky cestovať za prácou mimo bydliska (tabuľka 3.6). Situácia na trhu práce v skúmaných oblastiach zrejme núti aj osoby s rodinnými povinnosťami cestovať za prácou mimo bydliska.

Požiadavky súčasného zamestnania

Požiadavky

Vyžaduje

Spolu %Áno Nie

Abs. % Abs. %.

Cestovanie za prácou mimo bydliska

287 37 497 43 100

Práca na zmeny 104 13 680 87 100

Práca nadčas 119 15 665 85 100

Vysoké pracovné nasadenie 152 19 632 81 100

Príprava doma na prácu 88 11 696 89 100

Tabuľka 3.6

Títo ľudia cestujú za prácou priemerne 27 km. Najčastejšie (50 % respondentov, ktorí dochádzajú za prácou mimo bydliska) cestujú autobusom, alebo 20 % osôb au-tom. Uvedené primárne aj sekundárne požiadavky zamestnania osobám s rodinnými povinnosťami spôsobujú ťažkosti, napr. hľadať si lepšie platenú prácu. V našom vý-skume sme preto sústredili pozornosť aj na problematiku ochoty prekonávať prekážky pre získanie platovo výhodnejšieho zamestnania. Prekážky boli spojené s cestovaním do práce (presťahovať sa do zahraničia, presťahovať sa na iné miesto na Slovensku, pracovať na Slovensku týždeň mimo domova, cestovať do zahraničia, cestovať do práce viac ako 30 km), alebo so zmenou práce (rekvalifikovať sa, začať podnikať). Ochotu ak-ceptovať uvedené podmienky posudzovali respondenti na 5-bodovej škále (1 – určite áno, 2 – áno, 3 – neviem, 4 – nie, 5 – určite nie). Analyzované údaje potvrdili skutoč-nosť, že respondenti nie sú ochotní pre lepšie platenú prácu cestovať (mimo svojho


okolia – 30 km), ani sa presťahovať, ani začať podnikať. So všetkými týmito alternatí-vami vyslovili slabý nesúhlas. V tomto smere uvažovania sú ochotní jedine sa rekva-lifikovať, resp. cestovať do práce viac ako 30 km. S týmito možnosťami vyslovili slabý súhlas (tabuľka 3.7 a graf 3.6). Je zrejmé, že rodinné povinnosti bránia týmto osobám pružnejšie reagovať na ponuky trhu práce mimo regiónu, v ktorom žijú a preto ani výhľad lepšie platenej práce nie je dostatočným stimulom, ktorý by vzťah práca – ro-dinné povinnosti priklonil misku váh na stranu práce. V posudzovaní prekonávania uvedených prekážok však existuje významný rozdiel v odpovediach mužov a žien, za-mestnaných a nezamestnaných a respondentov s rôznymi rodinnými povinnosťami.

V podstate až na alternatívu rekvalifikácie, vo všetkých ostatných možnostiach ženy buď odmietali uvedenú alternatívu a muži s ňou súhlasili (cestovať do zahrani-čia, pracovať týždeň mimo domova na Slovensku), alebo ženy vyjadrili vyššiu mieru nesúhlasu s danou položkou ako muži (presťahovanie sa do zahraničia, presťahovanie sa na Slovensku, začať podnikať), alebo ženy vyslovili nižšiu mieru súhlasu než muži (cestovať do práce viac ako 30 km) tabuľka 3.8 a graf 3.7.


Prekonávanie prekážok pre získanie lepšie platenej práce

PožiadavkyPosúdenie

Priemerná hodnota Smerodajná odchýlka

Presťahovanie sa do zahraničia 3,55 1,105

Presťahovanie sa na Slovensku 3,47 1,059

Cestovať do zahraničia 3,48 1,120

Pracovať týždeň mimo domova na Slovensku 3,58 1,011

Cestovať do práce viac ako 30 km 2,83 1,117

Rekvalifikovať sa 2,37 1,022

Začať podnikať 3,27 1,121

Tabuľka 3.7

Prekonávanie prekážok pre získanie lepšie platenej práce

0,0

0,5

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

pres

ťaho

vani

e sa

do

zahr

aniči

a

pres

ťaho

vani

e sa

na

Slov

ensk

u

cesto

vať d

o za

hran

ičia

prac

ovať

týžd

eň m

imo

dom

ova

na

Slov

ensk

u

cesto

vať d

o pr

áce

viac a

ko 3

0 km

rekv

alifi

kova

ť sa

zača

ť pod

nika

ť

Graf 3.6



Prekonávanie prekážok pre získanie lepšie platenej práce – porovnanie odpovedí mužov a žien

PožiadavkyPriemerná hodnota

t-test PŽeny Muži

Presťahovanie sa do zahraničia 3,62 3,16 3,708 0,000

Presťahovanie sa na Slovensku 3,49 3,28 2,076 0,038

Cestovať do zahraničia 3,56 2,98 4,496 0,000

Pracovať týždeň mimo domova na Slovensku

3,69 2,86 6,992 0,000

Cestovať do práce viac ako 30 km 2,89 2,45 3,932 0,000

Rekvalifikovať sa 2,36 2,43 0,744 0,457

Začať podnikať 3,30 3,07 2,119 0,034

Tabuľka 3.8

Prekonávanie prekážok pre získanie lepšie platenej práce – porovnanie odpovedí mužov a žien

0,0

0,5

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

pres

ťaho

vani

e sa

do

zahr

aniči

a

pres

ťaho

vani

e sa

na

Slov

ensk

u

cesto

vať d

o za

hran

ičia

prac

ovať

týžd

eň m

imo

dom

ova

na

Slov

ensk

u

cesto

vať d

o pr

áce

viac a

ko 3

0 km

rekv

alifi

kova

ť sa

zača

ť pod

nika

ť

ženy

muži

Graf 3.7



Prekonávanie prekážok pre získanie lepšie platenej práce – porovnanie odpovedí zamestnaných a nezamestnaných respondentov

PožiadavkyPriemerná hodnota

t-test PZamestnaní Nezamestnaní

Presťahovanie sa do zahraničia 3,57 3,55 0324 0,746

Presťahovanie sa na Slovensku 3,48 3,46 0,168 0,867

Cestovať do zahraničia 3,53 3,43 1,216 0,225


3,62 3,54 1,119 0,081

Cestovať do práce viac ako 30 km 2,82 2,86 0,515 0,606

Rekvalifikovať sa 2,29 2,49 2,805 0,005

Začať podnikať 3,11 3,51 5,256 0,000

Tabuľka 3.9

Prekonávanie prekážok pre získanie lepšie platenej práce – porovnanie odpovedí zamestnaných a nezamestnaných respondentov

0,0

0,5

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

pres

ťaho

vani

e sa

do

zahr

aniči

a

pres

ťaho

vani

e sa

na

Slov

ensk

u

cesto

vať d

o za

hran

ičia

prac

ovať

týžd

eň m

imo

dom

ova

na

Slov

ensk

u

cesto

vať d

o pr

áce

viac a

ko 3

0 km

rekv

alifi

kova

ť sa

zamestnaní

nezamestnaní

Graf 3.8



Štatisticky významný rozdiel v odpovediach zamestnaných a nezamestnaných sme zistili len vo vzťahu k dvom položkám (rekvalifikácia, začať podnikať). V prvom prípade vyjadrili zamestnaní väčšiu mieru súhlasu ako nezamestnaní, v prípade zača-tia podnikania vyslovili zase nezamestnaní väčšiu mieru nesúhlasu s touto alternatí-vou (tabuľka 3.9 a graf 3.8).

Rozdiely v posúdení týchto možností z hľadiska typu rodinnej starostlivosti boli analyzované Oneway analýzou rozptylu. Výsledky tejto analýzy potvrdili existenciu štatisticky významných rozdielov vo vzťahu k trom položkám (presťahovanie na iné miesto na Slovensku, cestovať do práce viac ako 30 km, rekvalifikovať sa). Najnižšiu mieru nesúhlasu s prvou alternatívou vyslovili osoby, ktoré opatrujú deti, naopak naj-nižšiu mieru súhlasu s ďalšími dvoma možnosťami vyjadrili respondenti, ktorí sa sta-rajú o handicapovaných (tabuľka 3.10 a graf 3.9).


Prekonávanie prekážok pre získanie lepšie platenej práce – porovnanie odpovedí respondentov s rôznymi rodinnými povinnosťami

PožiadavkyProblémy

F-test pDeti Seniori Handicapovaní

Presťahovanie sa do zahraničia

3,45 3,39 3,43 0,877 0,416

Presťahovanie sa na Slovensku

3,30 3,43 3,41 3,680 0,026

Cestovať do zahraničia 3,37 3,36 3,30 0,682 0,506


3,52 3,35 3,44 1,597 0,203

Cestovať do práce viac ako 30 km

2,68 2,72 2,98 6,030 0,005

Rekvalifikovať sa 2,19 2,36 2,45 9,174 0,000

Začať podnikať 3,14 3,17 3,07 0,708 0,493

Tabuľka 10

Prekonávanie prekážok pre získanie lepšie platenej práce – porovnanie odpovedí respondentov s rôznymi rodinnými povinnosťami

0,0

0,5

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

pres

ťaho

vani

e sa

do za

hran

ičia

pres

ťaho

vani

e sa

na S

love

nsku

cesto

vať

do za

hran

ičia

prac

ovať

týžd

eňm

imo

dom

ova

na S

love

nsku

cesto

vať d

o pr

áce

viac a

ko 3

0 km

rekv

alifi

kova

ť sa

zača

ť pod

nika

ť

deti

seniori

handicapovaní

Graf 3.9



Analýzu miery ochoty zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze sme doplnili aj o zistenie návštevy týchto kurzov v súčasnosti. Z celej výskumnej vzorky rekvalifikač-né kurzy navštevuje 5,9 % respondentov. Z hľadiska tejto premennej sme vo vzťahu k rodu, nezamestnanosti a typu starostlivosti nezistili žiadne štatisticky významné sú-vislosti.

Spokojnosť s prácou

Prezentovaný výskumný projekt bol orientovaný na analýzu špecifík pracovnej situá-cie osôb s rodinnými povinnosťami. Predpokladali sme, že toto ich špecifické postave-nie bude mať vplyv na hodnotenie spokojnosti s pracovným postavením, uplatnením kvalifikácie a finančným ohodnotením v práci. Celkove respondenti posúdili pracov-né postavenie a uplatnenie kvalifikácie neutrálne a finančné ohodnotenie negatívne (tabuľka 3.11 a graf 3.10).

Spokojnosť s vybranými atribútmi svojej práce

SpokojnosťPosúdenie


Pracovné postavenie 2,93 1,152

Uplatnením kvalifikácie 3,06 1,170

Finančné ohodnotenie 3,71 1,049

Tabuľka 3.11

Spokojnosť s vybranými atribútmi svojej práce

prec

ovné

pos

tave

nie

upla

tnen

ím kv

alifi

kácie

finan

čné

ohod

note

nie

0,0

0,5

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

Graf 3.10



Podobne ako v predchádzajúcej časti aj vo vzťahu k uvedeným atribútom hod-notenia svojej práce sme analyzovali rozdiely v odpovediach mužov a žien a respon-dentov s rôznymi rodinnými povinnosťami. Významné rozdiely medzi hodnoteniami mužov a žien a v súvislosti od typu rodinných povinností sme vo vzťahu k týmto atri-bútom práce nezistili. Štatisticky významné rozdiely sa však prejavili, ak sme porovnali odpovede zamestnaných a nezamestnaných (tabuľka 3.12 a graf 3.11). Celkom logicky negatívnejšie hodnotili tieto charakteristiky nezamestnaní, ktorí hodnotili svoju účasť na aktivačných prácach.

Spokojnosť s vybranými atribútmi svojej práce – porovnanie odpovedí zamestnaných a nezamestnaných

SpokojnosťPriemerná hodnota

t-test PZamestnaní Nezamestnaní

Pracovné postavenie 2,68 3,83 13,014 0,000

Uplatnením kvalifikácie 2,78 3,95 13,659 0,000

Finančné ohodnotenie 3,62 4,03 5,310 0,000

Tabuľka 12

Spokojnosť s vybranými atribútmi svojej práce – porovnanie odpovedí zamestnaných a nezamestnaných

prec

ovné

post

aven

ie

upla

tnen

ímkv

alifi

kácie

finan

čné

ohod

note

nie

0,0

0,5

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

4,5 zamestnaní

nezamestnaní

Graf 3.11



Diskriminácia v zamestnaní

So spokojnosťou v práci úzko súvisia, v náväznosti na vyššie uvedené faktory, aj nega-tívne prejavy diskriminácie v zamestnaní, spôsobené rozličnými dôvodmi. V prezento-vanom výskume sme sústredili pozornosť na: rod, rodinu, deti, vek, etnickú a nábožen-skú príslušnosť, sexuálnu orientácie a politické presvedčenie. Naše zistenia poukazujú na skutočnosť, že osoby s rodinnými povinnosťami sa všeobecne nestretávajú s diskri-mináciou v zamestnaní. Pri porovnaní skúmaných oblastí diskriminácie predsa len naj-viac boli vybrané rodina, starostlivosť o deti a vek (tabuľka 3.13 a graf 3.12).



Oblasti diskriminácie

Posúdenie

Spolu %Áno Nie

Abs. % Abs. %

Rod 89 8,7 935 91,3 100

Rodina 116 11,3 908 88,7 100

Starostlivosť o deti 171 16,7 853 83,3 100

Vek 111 10,8 913 89,2 100

Etnická príslušnosť 21 2,1 1003 97,9 100

Náboženské vyznanie 11 1,1 1013 98,9 100

Sexuálna orientácia 1 0,1 1023 99,9 100

Politické presvedčenie 6 0,6 1018 99,4 100

Tabuľka 3.13


Aj napriek nízkej frekvencii výskytu diskriminácie osôb s rodinnými povinnosťa-mi v skúmaných oblastiach analyzovali sme aj súvislosť medzi posudzovaním diskri-minácie a faktormi rod, nezamestnanosť a typ rodinnej starostlivosti.

0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

rod

rodi

na

star

ostli

vosť

o de

ti

vek

etni

cká

prísl

ušno

sť

nábo

žens

kévy

znan

ie

sexu

álna

orien

tácia

pol

itick

é p

resv

edče

nie

Graf 3.12



Diskriminácia v zamestnaní – porovnanie odpovedí mužov a žien (uvádzame len relatívne údaje v %)


Posúdenie

Chí-kvadrát PŽeny Muži

Áno Nie Áno Nie

Rod 9,7 90,3 2,2 97,8 8,537 0,001

Rodina 12,5 87,5 3,6 96,4 9,423 0,001

Starostlivosť o deti 18,5 81,5 5,1 94,9 15,499 0,000

Vek 11,1 88,9 9,4 90,6 0,333 0,564

Etnická príslušnosť 1,8 98,2 3,6 96,4 1,963 0,161

Náboženské vyznanie 1,2 98,8 0 100 1,732 0,188

Sexuálna orientácia 0,1 99,9 0 100 0,156 0,693

Politické presvedčenie 0,5 99,5 1,4 98,6 2,041 0,153

Tabuľka 3.14

Diskriminácia v zamestnaní – porovnanie odpovedí mužov a žien (uvádzame len relatívne údaje v %)

0

20

40

60

80

100

120

rod

rodi

na

star

ostli

vosť

o de

ti

vek

etni

cká

prísl

ušno

sť

nábo

žens

kévy

znan

ie

sexu

álna

orien

tácia

polit

ické

pres

vedč

enie

ženy áno

ženy nie

muži áno

muži nie

Graf 3.13



Štatisticky významné rozdiely v posudzovaní diskriminácie v zamestnaní sa me-dzi ženami a mužmi prejavili v hodnotení faktorov rod, rodina a starostlivosť o deti (tabuľka 3.14 a graf 3.13). Vo všetkých týchto prípadoch sa ženy vo väčšej miere pri-klonili k odpovedi áno než muži (je potrebné upozorniť, že tak ženy ako aj muži prefe-rovali odpoveď nie, rozdiel je len v miere preferencie odpovedi áno, resp. nie).

Diskriminácia v zamestnaní – porovnanie odpovedí zamestnaných a nezamestnaných respondentov (uvádzame len relatívne údaje v %)


Posúdenie


Áno Nie Áno Nie

Rod 8,4 91,6 9,2 90,8 0,291 0,865

Rodina 10,4 89,6 12,7 87,3 1,469 0,480

Starostlivosť o deti 13,4 86,6 20,6 79,4 9,504 0,009

Vek 8,4 91,6 14,0 86,0 8,237 0,016

Etnická príslušnosť 0,7 99,3 3,7 96,3 11,251 0,004

Náboženské vyznanie 1,1 98,9 1,1 98,9 0,012 0,994

Sexuálna orientácia 0,2 99,8 0 100 0,820 0,664

Politické presvedčenie 0,7 99,3 0,4 99,6 0,337 0,845

Tabuľka 3.15

0

20

40

60

80

100

120

rod

rodi

na

star

ostli

vosť

o de

ti

vek

etni

cká

prísl

ušno

sť

nábo

žens

kévy

znan

ie

sexu

álna

orien

tácia

polit

ické

resv

edče

nie

zamestnaní áno

zamestnaní nie

nezamestnaní áno

nezamestnaní nie

Graf 3.14



Štatisticky významné rozdiely v posudzovaní diskriminácie v zamestnaní sa me-dzi zamestnanými a nezamestnanými prejavili v hodnotení faktorov starostlivosť o de-ti, vek, etnická príslušnosť (tabuľka 3.15 a graf 3.14). Vo všetkých týchto prípadoch sa nezamestnaní respondenti vo väčšej miere priklonili k odpovedi áno než zamestnaní (opäť je potrebné upozorniť, že tak zamestnaní ako aj nezamestnaní preferovali odpo-veď nie, rozdiel je len v miere preferencie odpovedi áno, resp. nie).

Vo vzťahu k typu rodinnej starostlivosti sa štatisticky významné rozdiely v posu-dzovaní diskriminácie v zamestnaní neprejavili.


Možnosti využívania pracovných výhod

Pre zamestnané osoby s rodinnými povinnosťami zohráva významnú úlohu mož-nosť využívať rôzne pracovné výhody v zamestnaní. V našom výskume sme sústredili pozornosť na nasledovné alternatívy, ktoré umožňujú flexibilne upravovať pracovný vzťah: pružný pracovný čas, skrátená pracovná doba, zamestnanecké zľavy, vzdelávacie kurzy, sociálny program zamestnávateľa, práca doma, čiastočný pracovný úväzok.

Naše zistenia poukazujú na skutočnosť, že osoby s rodinnými povinnosťami v rámci pracovných výhod majú veľmi malú možnosť využívať tieto benefity pra-covného pomeru (tabuľka 3.16 a graf 3.15). Z uvedených možností najviac využívajú pružný pracovný čas, vzdelávacie kurzy a zamestnanecké zľavy.


Pracovné výhody

Posúdenie

Spolu %Áno Nie

Abs. % Abs. %

Pružný pracovný čas 162 15,8 862 84,2 100

Skrátená pracovná doba 80 7,8 944 92,2 100

Zamestnanecké zľavy 122 11,9 902 88,1 100

Vzdelávacie kurzy 145 14,2 879 85,8 100

Sociálny program 123 12,0 901 88,0 100

Práca doma 87 8,5 937 91,5 100

Čiastočný pracovný úväzok 59 5,8 965 94,2 100

Teleworking 18 1,8 1006 98,2 100

Tabuľka 3.16

Aj v tomto prípade sme, podobne ako v predchádzajúcej časti, so zohľadnením nízkej frekvencie výskytu možností využívania pracovných výhod analyzovali aj súvis-losti medzi posudzovaním možností využívania vybraných pracovných výhod a fak-tormi rod, a typ rodinnej starostlivosti. Zamestnanosť sme v tejto súvislosti nezahrnuli do analýzy.

Štatisticky významné rozdiely pri posudzovaní možností využívania pracovných výhod sa prejavili len vo vzťahu k typu rodinnej starostlivosti (tabuľka 3.17 a graf 3.16). Využívanie možností pružného pracovného času, zamestnaneckých zliav a vzdeláva-cích kurzov uviedli v svojich odpovediach predovšetkým osoby, ktoré sa starajú o deti. Čiastočný pracovný úväzok zase viac preferovali respondenti, ktorí majú v opatere se-niorov a handicapované osoby.



0

20

40

60

80

100

120

pruž

ný p

raco

vný č

as

skrá

tená

pre

covn

á do

ba

zam

estn

anec

ké zľ

avy

vzde

láva

cie ku

rzy

sociá

lny p

rogr

am

prác

a do

ma

čiast

očný

pra

covn

ý úvä

zok

tele

work

ing

áno

nie

Graf 3.15



Možnosti využívania pracovných výhod – porovnanie odpovedí respondentov s rôznymi rodinnými povinnosťami (uvádzame len relatívne údaje v %)

Pracovné výhody

Možnosti využívaniaChí-

-kvadrátpDeti Seniori Handicapovaní


Pružný pracovný čas 15,9 84,1 18,7 81,3 5,6 94,4 7,199 0,027

Skrátená pracovná doba

7,7 92,3 7,9 92,1 8,3 91,7 0,051 0,975

Zamestnanecké zľavy 13,1 86,9 10,7 89,3 4,2 95,8 5,695 0,048

Vzdelávacie kurzy 15,3 84,7 13,9 86,1 5,6 94,4 5,703 0,046

Sociálny program 12,1 87,9 12,7 87,3 5,6 94,4 2,954 0,228

Práca doma 7,5 92,5 11,5 88,5 6,9 93,1 3,996 0,136

Čiastočný pracovný úväzok

4,6 95,4 8,7 91,3 8,3 91,7 6,568 0,037

Teleworking 1,6 98,4 2,4 97,6 1,4 98,6 0,672 0,715

Tabuľka 3.17

Možnosti využívania pracovných výhod – porovnanie odpovedí respondentov s rôznymi rodinnými povinnosťami (uvádzame len relatívne údaje v %)

0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

20

pruž

nýpr

acov

ný ča

s

skrá

tená

prec

ovná

dob

a

zam

estn

anec

ké zľ

avy

vzde

láva

cie ku

rzy

sociá

lny p

rogr

am

prác

a do

ma

čiast

očný

prac

ovný

úvä

zok

tele

work

ing

deti

seniori

handicapovaní

Graf 3.16



Uľahčenie zvládania rodinných povinností

Ako sme už uviedli, pre zamestnané osoby s rodinnými povinnosťami zohráva vý-znamnú úlohu možnosť využívať rôzne pracovné výhody v zamestnaní. Umožňuje im to zvládať tak situáciu v rodine ako aj situáciu v zamestnaní. Preto sme v našom vý-skume sústredili pozornosť nielen na zhodnotenie možností využívania pracovných výhod, ale aj na posúdenie týchto možností z hľadiska uľahčenia zvládania pracovných a rodinných povinností. Do analýzy sme zahrnuli pružný pracovný čas, skrátenú pra-covnú dobu, zamestnanecké zľavy, vzdelávacie kurzy, sociálny program zamestnávate-ľa a prístup na internet.

Výsledky analýzy poukazujú na skutočnosť, že polovica osôb s rodinnými povin-nosťami v rámci možných pracovných výhod by privítali pružný pracovný čas a za-mestnanecké výhody. Približne 40 % týchto ľudí by uvítalo sociálny program a skrátenú pracovnú dobu a asi tretina z nich vzdelávacie kurzy a prístup na internet (tabuľka 3.18 a graf 3.17). V súvislosti s uvedenými výsledkami chceme upozorniť na veľké rozdiely medzi možnosťami pracovných výhod, ktoré môžu osoby s rodinnými povinnosťami využívať a tým, čo by chceli využívať (tabuľka 3.16 a graf 3.15, graf 3.18), čo by im po-mohlo zvládať súbežne rodinné a pracovné povinnosti.


Možnosti uľahčenia zvládania rodinných povinností

Pracovné výhody

Posúdenie

Spolu %Áno Nie

Abs. % Abs. %

Pružný pracovný čas 526 51,4 498 48,6 100

Skrátená pracovná doba 425 41,5 599 58,5 100

Zamestnanecké zľavy 506 49,4 518 50,6 100

Vzdelávacie kurzy 344 33,6 680 68,4 100

Sociálny program 434 42,4 590 57,6 100

Prístup na internet 336 32,8 688 67,2 100

Tabuľka 3.18

Podobne, ako v predchádzajúcich častiach, aj vo vzťahu k uvedeným atribútom hodnotenia možností uľahčenia zvládania rodinných povinností, sme analyzovali roz-diely v odpovediach mužov a žien, zamestnaných a nezamestnaných a respondentov s rôznymi rodinnými povinnosťami. V tomto prípade sme faktor zamestnanosti, pre-tože boli posúdené potencionálne možnosti pracovných výhod, ponechali v analýze. Štatisticky významné rozdiely pri posudzovaní možností pracovných výhod, ktoré uľahčujú zvládanie rodinných povinností, sa prejavili len vo vzťahu k zamestnanosti a k typu rodinnej starostlivosti.

0

10

20

30

40

50

60

70

80

pruž

nýpr

acov

ný ča

s

skrá

tená

prec

ovná

dob

a

zam

estn

anec

kézľa

vy

vzde

láva

cieku

rzy

sociá

lny

prog

ram

príst

upna

inte

rnet

áno

nie

Graf 3.17

Možnosti uľahčenia zvládania rodinných povinností



Porovnanie ponuky možností pracovných výhod a potreby týchto výhod z hľadiska osôb s rodinnými povinnosťami

0

10

20

30

40

50

60

pruž

ný p

raco

vný č

as

skrá

tená

pre

covn

á do

ba

zam

estn

anec

ké zľ

avy

vzde

láva

cie ku

rzy

sociá

lny p

rogr

am

tele

work

ing

ponuka

potreba

Graf 3.18



Možnosti uľahčenia zvládania rodinných povinností – porovnanie odpovedí zamestnaných a nezamestnaných respondentov


Pracovné výhody

Posúdenie


Áno Nie Áno Nie

Pružný pracovný čas 63,4 36,6 36,6 63,4 73,297 0,000

Skrátená pracovná doba 50,2 49,8 30,9 69,1 39,050 0,000

Zamestnanecké zľavy 59,1 40,9 37,5 62,5 47,987 0,000

Vzdelávacie kurzy 42,7 57,3 22,8 77,2 44,744 0,000

Sociálny program 51,8 48,2 31,4 68,6 43,595 0,000

Prístup na internet 43,7 56,3 19,5 80,5 67,209 0,000

Tabuľka 3.19

Štatisticky významné rozdiely v posudzovaní možnosti uľahčenia zvládania ro-dinných povinností sa medzi zamestnanými a nezamestnanými prejavili v hodnote-ní všetkých faktorov (tabuľka 3.19 a graf 3.19). Zamestnaní respondenti sa vo väčšej miere priklonili k odpovedi áno než nezamestnaní (je potrebné upozorniť, že viac ako 50 % zamestnaných, až na alternatívy vzdelávacie kurzy a internet, preferovalo odpo-veď áno a viac ako 50 % nezamestnaných volilo odpoveď nie).

0

10

20

30

40

50

60

70

pruž

nýpr

acov

ný ča

s

skrá

tená

prec

ovná

dob

a

zam

estn

anec

kézľa

vy

vzde

láva

cieku

rzy

sociá

lny p

rogr

am

príst

upna

inte

rnet

zamestnaní

nezamestnaní

Graf 3.19



V súvislosti s typom rodinných povinností sa štatisticky významné rozdiely pre-javili vo vzťahu k využívaniu možností pružného pracovného času, zamestnaneckých zliav, vzdelávacích kurzov a prístupu na internet. Tieto výhody by privítali hlavne oso-by, ktoré sa starajú o deti. Pružný pracovný čas a prístup na internet preferovali aj oso-by, ktoré sa starajú o seniorov (tabuľka 3.20 a graf 3.20).


Možnosti uľahčenia zvládania rodinných povinností – porovnanie odpovedí respondentov s rôznymi rodinnými povinnosťami


Pracovné výhody

PosúdenieChí-



Pružný pracovný čas 52,1 47,9 52,0 48,0 37,5 62,5 5,706 0,049

Skrátená pracovná doba

42,5 57,5 39,3 60,7 37,5 62,5 1,238 0,538

Zamestnanecké zľavy 53,1 46,9 42,1 57,9 40,3 59,7 11,531 0,003

Vzdelávacie kurzy 37,5 62,5 27,4 72,6 25,0 75,0 11,137 0,004

Sociálny program 44,2 55,8 39,3 60,7 43,1 56,9 1,847 0,397

Prístup na internet 35,7 64,3 31,0 69,0 18,1 81,9 9,915 0,007

Tabuľka 3.20

Možnosti uľahčenia zvládania rodinných povinností – porovnanie odpovedí respondentov s rôznymi rodinnými povinnosťami


0

10

20

30

40

50

60

pruž

ný p

raco

vný č

as

skrá

tená

pre

covn

á do

ba

zam

estn

anec

ké zľ

avy

vzde

láva

cie ku

rzy

sociá

lny p

rogr

am

príst

up n

a in

tern

et

deti

seniori

handicapovaní

Graf 3.20



3.2 RODINA3.2.1 PODIEL RODIČOV NA VÝCHOVE DETÍ

V našej spoločnosti a zvlášť na vidieku doposiaľ pretrváva rolová stereotypizácia mužov a žien, podľa ktorej je starostlivosť o deti a rodinu typicky ženskou rolou. Analýzou od-povedí respondentov na otázku: „Kto sa podieľa na výchove vašich detí?“ sme zisťovali, či uvádzané stereotypy pretrvávajú aj v rodinách respondentov z obcí Košického samo-správneho kraja.

Graf 3.2.1 prezentuje odpovede respondentov (údaje v %).Respondenti uvádzali, že najviac sa na výchove detí podieľajú obidvaja rodičia rovnako (51,1 %); 37,9 % res-pondentov uviedlo, že na výchove detí viac participuje matka, väčší podiel otca na vý-chove uviedlo 1,4 % respondentov a 1,3 % respondentov uviedlo, že na výchove detí sa podieľa niekto iný. 8,1 % respondentov sa táto otázka netýkala. Výsledky poukazujú na to, že participácia matky na výchove detí je stále veľmi výrazná, v porovnaní s účasťou otca. Za veľmi pozitívne zistenie považujeme vysoké percento (51,1 %) respondentov, ktorí uviedli rovnaký podiel oboch rodičov na výchove detí.

Podiel na výchove detí v %

1,4 %

37,6 %

51,1 %

1,3 %

8,3 %

viac otec

viac matka

obidvaja rodičia

niekto iný

natýka sa ma to

Graf 3.2.1



3.2.2 VÝCHOVA DETÍ A STAROSTLIVOSŤ O ČLENOV RODINY AKO PREKÁŽKY

Výchova detí ako prekážka

Situácia na vidieku je pre osoby s rodičovskými povinnosťami komplikovaná nedo-stupnosťou niektorých sociálnych služieb, určených na poskytovanie starostlivosti o deti. Nemožnosť umiestnenia detí do predškolských zariadení alebo iných zariadení sociálnej starostlivosti spôsobuje osobám, ktoré sa o detí starajú, problémy pri hľadaní si zamestnania. Z toho dôvodu nás zaujímalo, či respondenti vnímajú výchovu detí ako prekážku. Graf 3.2.2 znázorňuje percentuálne zastúpenie možností odpovedí mu-žov – respondentov na otázku, či je výchova detí pre nich prekážkou pri uplatnení sa v práci. Odpoveď „určite nie“ označilo 29,51 % respondentov a odpoveď „nie“ 59,84 % respondentov. Z uvedeného vyplýva, že takmer 90 % respondentov nevníma výchovu detí ako prekážku pri uplatnení sa v zamestnaní. 3,28 % respondentov odpovedalo na otázku „neviem“ a 7,98 % respondentov uviedlo, že výchova detí pre nich predstavuje prekážku pri uplatnení sa v práci (4,92 % odpovedalo „áno“ a 2,46 % respondentov od-povedalo „určite áno“).

Vnímanie výchovy detí ako prekážky pri uplatnení sa v práci v % u mužov

2,46 % 4,92 %

3,28 %

59,84 %

29,51 %

určite áno

áno

neviem

nie

určite nie

Graf 3.2.2



Pri analyzovaní odpovedí žien-respondentiek na otázku, týkajúcu sa vnímania výchovy detí ako prekážky pri uplatnení sa v práci, sme dospeli k odlišným zisteniam v porovnaní s odpoveďami mužov. Výsledky prezentuje graf 3.2.3. 24 % respondentiek odpovedalo, že výchova detí pre nich určite nie je prekážkou, 52,47 % uviedlo, že vý-chova detí pre nich nie je prekážkou. Odpoveď „neviem“ označilo 5,43 % žien. 18 % žien však uviedlo, že výchova detí pre nich predstavuje prekážku pri uplatnení sa v práci.

Vnímanie výchovy detí ako prekážky pri uplatnení sa v práci v % u žien

Graf 3.2.4 prezentuje odpovede mužov-respondentov na otázku, či vnímajú vý-chovu detí ako prekážku pri zvyšovaní kvalifikácie. Podobne ako v predchádzajúcej analýze odpovedí, aj v tomto prípade takmer 90 % respondentov uviedlo, že výchovu detí nevnímajú ako prekážku pri zvyšovaní kvalifikácie (26,32 % respondentov odpo-vedalo „určite nie“ a 59,65 % respondentov odpovedalo „nie“). 5,26 % respondentov odpovedalo „neviem“ a 8,77 % respondentov uviedlo, že výchovu detí vníma ako pre-kážku pri zvyšovaní kvalifikácie.

Percentuálne zastúpenie odpovedí žien na rovnakú otázku prezentuje graf 3.2.5. 75 % žien odpovedalo, že výchovu detí nevnímajú ako prekážku pri zvyšovaní kvali-fikácie, 9,26 % odpovedalo „neviem“ a 15,39 % respondentiek odpovedalo, že výchova detí je pre nich prekážkou pri zvyšovaní kvalifikácie. Pozitívne vnímame zistenie, že aj napriek neľahkej a komplikovanej situácii spôsobenej nižšou dostupnosťou soci-álnych služieb v obciach, respondenti vo výraznej miere nepripúšťajú vnímanie vý-

4,10 %

13,99 %

5,43 %

52,47 %

24 %

určite áno

áno

neviem

nie

určite nie

Graf 3.2.3


chovy detí ako prekážky pri uplatnení sa v práci, či zvyšovaní kvalifikácie. V každom prípade sa však domnievame, že je v kompetencii obecných úradov uvažovať nad uľahčením situácie osôb s rodinnými povinnosťami pri hľadaní si práce, napríklad zriadením predškolských zariadení alebo detských klubov.

Vnímanie výchovy detí ako prekážky pri zvyšovaní kvalifikácie v % u mužov

Vnímanie výchovy detí ako prekážky pri zvyšovaní kvalifikácie v % u žien

2,63 %6,14 %

5,26 %

59,65 %

26,32 %

určite áno

áno

neviem

nie

určite nie

Graf 3.2.4

Graf 3.2.5

2,63 %

11,89 %

9,26 %

51,81 %

23,53 %

určite áno

áno

neviem

nie

určite nie



Starostlivosť o členov rodiny ako prekážka

V ďalšej časti dotazníka mali respondenti odpovedať na otázku, či vnímajú starostli-vosť o členov rodiny ako prekážku pri uplatnení sa v práci. Podobne ako pri otázkach zameraných na výchovu detí, aj v prípade starostlivosti o členov rodiny sa zistilo, že výrazne vyššie percento respondentov – mužov (80, %) nevníma starostlivosť o členov rodiny ako prekážku pri uplatnení sa v práci. Na druhej strane, pre viac ako 13 % res-pondentov je starostlivosť o členov rodiny prekážkou pri uplatnení sa v práci a 6,92 % respondentov na otázku nevedelo odpovedať. Výsledky sú znázornené v grafe 3.2.6. Percentuálne zastúpenie odpovedí u žien sa len minimálne líši od výsledkov, získaných u mužov a znázorňuje ich graf 3.2.7.


Vnímanie starostlivosti o členov rodiny ako prekážky pri uplatnení sa v práci v % u mužov

Vnímanie starostlivosti o členov rodiny ako prekážky pri uplatnení sa v práci v % u žien

3,85 %

9,23 %

6,92 %

59,23 %

20,77 % určite áno

áno

neviem

nie

určite nie

Graf 3.2.6

3,64 %

12,50 %

5,22 %

54,25 %

24,39 %

určite áno

áno

neviem

nie

určite nie

Graf 3.2.7



Graf 3.2.8 ilustruje odpovede mužov-respondentov na otázku, či vnímajú starost-livosť o členov rodiny ako prekážku pri zvyšovaní kvalifikácie. Podobne ako v pred-chádzajúcich zisteniach, aj analýza odpovedí na túto otázku priniesla zistenia, podľa ktorých 81,4 % respondentov nevníma starostlivosť o členov rodiny ako prekážku pri zvyšovaní kvalifikácie. 7,2 % respondentov na položenú otázku odpovedalo „neviem“ a 10,4 % respondentov uviedlo, že starostlivosť o členov rodiny vnímajú ako prekážku pri zvyšovaní kvalifikácie.

Graf 3.2.9 popisuje situáciu u žien. Aj tu možno vidieť, že takmer 80 % žien odpo-vedalo, že starostlivosť o členov rodiny nevnímajú ako prekážku pri zvyšovaní kvali-fikácie. 7,03 % respondentiek nevedelo na otázku odpovedať a 15 % uviedlo, že vníma starostlivosť ako prekážku.

Ani v tomto prípade analýzy nepotvrdili vnímanie starostlivosti o členov rodiny ako prekážku, či už pri uplatnení sa v práci, alebo pri zvyšovaní kvalifikácie. K uvede-ným zisteniam môže do istej miery prispievať prostredie vidieka, v ktorom sa zdôraz-ňuje tradičné chápanie rodinných vzťahov a pomoci.


Vnímanie starostlivosti o členov rodiny ako prekážky pri zvyšovaní kvalifikácie v % u mužov

Vnímanie starostlivosti o členov rodiny ako prekážky pri zvyšovaní kvalifikácie v % u žien

3,20 %7,20 %

7,20 %

61,60 %

20,80 %určite áno

áno

neviem

nie

určite nie

Graf 3.2.8

3,51 %

11,54 %

7,03 %

53,32 %

24,59 %určite áno

áno

neviem

nie

určite nie

Graf 3.2.9



Rozdiely medzi mužmi a ženami vo vnímaní výchovy detí a starostlivosti o členov rodiny ako prekážok

Hovoriac o osobách s rodinnými povinnosťami je potrebné zdôrazniť, že reč je vo väč-šine prípadov o ženách – matkách. Otcovia, hoci majú svoj podiel na výchove detí, sú ešte vždy vnímaní prevažne ako živitelia rodiny. Tieto skutočnosti nás postavili pred otázku, či je pre respondentov výchova detí problémom pri uplatnení sa v zamestnaní.

T-testom pre rovnosť priemerov sme zisťovali, či medzi mužmi a ženami existujú štatisticky významné rozdiely vo vnímaní výchovy detí a starostlivosti o členov rodiny ako prekážok pri uplatnení sa v práci a pri zvyšovaní kvalifikácie. Štatisticky význam-né rozdiely medzi mužmi a ženami sa potvrdili v súvislosti s výchovou detí, pričom muži nevnímali výchovu detí ako prekážku pri uplatnení sa v práci (sig = 0,001), ani pri zvyšovaní kvalifikácie (sig = 0,024). V súvislosti s vnímaním starostlivosti o členov rodiny ako prekážky sa medzi mužmi a ženami nezistili štatisticky významné rozdiely. Hodnoty priemerného skóre znázorňuje graf 3.2.10.

Výsledky analýzy tejto časti dát sú v súlade s aktuálnymi výsledkami výskumov, podľa ktorých výchova detí a starostlivosť o ne sú často prekážkami, brániacimi ženám uplatniť sa v zamestnaní. Výraznou mierou k tomu prispievajú aj rodové stereotypy prezentujúce ženu-matku v pozícii osoby, ktorá zodpovedá za výchovu a starostlivosť o deti. Iná je situácia v súvislosti so starostlivosťou o členov rodiny, pri ktorej úloha muža a ženy nie je jednoznačne špecifikovaná, čo sa prejavilo aj v odpovediach res-pondentov.


Rozdiely medzi mužmi a ženami vo vnímaní prekážok

3,60

3,65

3,70

3,75

3,80

3,85

3,90

3,95

4,00

4,05

4,10

4,15

vých

ova

detí

ako

prek

ážka

pri u

plat

není

sa v

prác

i

vých

ova

detí

ako

prek

ážka

pri z

vyšo

vaní

kval

ifiká

cie

star

ostli

vosř

o čle

nov r

odin

y a

ko p

reká

žka

pri

upla

tnen

í sa

v prá

ci

star

ostli

vosř

o čle

nov r

odin

y a

ko p

reká

žka

pri

zvyš

ovan

í kva

lifiká

cie

muži

ženy4,09

3,78

4,01

3,80

3,84 3,83

3,90

3,84

Graf 3.2.10



Rozdiely medzi nezamestnanými a zamestnanými vo vnímaní výchovy detí a starostlivosti o členov rodiny ako prekážok

Overovaniu rozdielov medzi nezamestnanými a zamestnanými vo vnímaní prekážok bola venovaná ďalšia analýza výskumu. T-testom sme zisťovali existenciou rozdielov vo vnímaní prekážok medzi nezamestnanými a zamestnanými respondentmi. Rozdie-ly sa potvrdili ako štatisticky významné vo vnímaní výchovy detí ako prekážky pri uplatnení sa v zamestnaní ako aj pri zvyšovaní si kvalifikácie (sig = 0,000; sig = 0,000). Rovnaké výsledky sa potvrdili v analýze rozdielov medzi nezamestnanými a zamest-nanými vo vnímaní starostlivosti o členov rodiny ako prekážky pri uplatnení sa v prá-ci a pri zvyšovaní kvalifikácie (sig = 0,000; sig = 0,000). Výchovu detí a starostlivosť o členov rodiny ako prekážky pri uplatnení sa v práci a zvyšovaní kvalifikácie vnímali viac nezamestnaní.

Výsledky zistené touto analýzou, by mohli poukazovať na to, že prítomnosť ná-ročnej situácie nezamestnanosti akcentuje vnímanie výchovy detí a starostlivosti o čle-nov rodiny ako prekážok pri uplatnení sa v práci a zvyšovaní kvalifikácie.

Analýzou rozptylu sme ďalej zisťovali rozdiely medzi nezamestnanými mužmi a ženami a zamestnanými mužmi a ženami. Výsledky sa nepotvrdili ako štatisticky vý-znamné a prezentuje ich graf 3.2.11.


Rozdiely medzi zamestnanými a nezamestnanými respondentmi vo vnímaní prekážok

3,0

3,2

3,4

3,6

3,8

4,0

4,2

4,4 zamestnaní muži

4,19

4,05

4,14 4,16

3,94

3,88

3,50

3,50

4,01

3,97 4,

044,

03

3,57

3,66 3,

70 3,75

nezamestnaní muži

zamestnané ženy

nezamestnané ženy

vých

ova

detí

ako

prek

ážka

pri u

plat

není

sa v

prác

i

vých

ova

detí

ako

prek

ážka

pri z

vyšo

vaní

kval

ifiká

cie

star

ostli

vosř

o čle

nov r

odin

y a

ko p

reká

žka

pri

upla

tnen

í sa

v prá

ci

star

ostli

vosř

o čle

nov r

odin

y a

ko p

reká

žka

pri

zvyš

ovan

í kva

lifiká

cie

Graf 3.2.11



Typ starostlivosti a vnímanie prekážok

V prípade tejto analýzy boli respondenti rozdelení do troch skupín podľa toho, či sa starajú o deti, handicapovaných alebo seniorov. Zisťovali sme opäť, či respondenti vnímajú výchovu detí a starostlivosť o členov rodiny ako prekážku pri uplatnení sa v práci, alebo pri zvyšovaní kvalifikácie (graf 3.2.12). Očakávali sme, že responden-ti poskytujúci rôzne typy starostlivosti budú rozdielne vnímať aj sledované prekážky. V prípade vnímania výchovy detí ako prekážky pri zvyšovaní kvalifikácie sa potvrdil štatisticky významný rozdiel medzi respondentmi starajúcimi sa o handicapovaných a respondentmi starajúcimi sa o deti a seniorov (sig = 0,019; sig = 0,018). Pre osoby starajúce sa o deti a seniorov bola výchova detí menej často uvádzaná ako prekáž-ka pri zvyšovaní kvalifikácie. Štatisticky významné rozdiely sa potvrdili aj v prípade vnímania starostlivosti o členov rodiny ako prekážky. Respondenti starajúci sa o deti vnímali starostlivosť o členov rodiny ako prekážku iba zriedka, respondenti majúci v starostlivosti seniorov častejšie uvádzali, že vnímajú starostlivosť o členov rodiny ako prekážku pri uplatnení sa v práci a pri zvyšovaní kvalifikácie a respondenti, ktorí sa starali o handicapovaných, sa vyjadrovali o starostlivosti o členov rodiny ako prekáž-ke spomedzi všetkých skupín respondentov najčastejšie. Domnievame sa, že uvedené zistenia úzko súvisia aj s dostupnosťou sociálnych služieb pre deti, seniorov či handi-capovaných v obciach, nehovoriac o tom, že každý typ starostlivosti má svoje špecifiká a rôzny stupeň náročnosti.


Rozdiely medzi respondentmi s rôznym typom starostlivosti vo vnímaní prekážok

0,0

0,5

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

4,5

muži, starajúci sa o deti

muži, starjúci sa o seniorov

muži, starjúci sa o handicapovaných

ženy, starajúce sa o deti

ženy, starajúce sa o seniorov

ženy, starajúce sa o handicapovaných

vých

ova

detí

ako

prek

ážka

pri u

plat

není

sa v

prác

i

vých

ova

detí

ako

prek

ážka

pri z

vyšo

vaní

kval

ifiká

cie

star

ostli

vosř

o čle

nov r

odin

y a

ko p

reká

žka

pri

upla

tnen

í sa

v prá

ci

star

ostli

vosř

o čle

nov r

odin

y a

ko p

reká

žka

pri

zvyš

ovan

í kva

lifiká

cie

Graf 3.2.12



3.2.3 PROBLÉMY V RODINE

Rodina a povinnosti s ňou spojené sú v tomto výskume detailne sledované. Osoby sta-rajúce sa o deti alebo o členov rodiny sú často konfrontované s problémami v zamest-naní, pri hľadaní si zamestnania, zvyšovaní si kvalifikácie, no aj s problémami v ich najbližšom prostredí. V tejto časti analyzujeme práve posledne spomenuté problémy. Respondenti mali odpovedať na otázku „Máte v rodine problémy v nasledujúcich oblastiach – výchovné problémy, zlý prospech detí, záškoláctvo, fyzické násilie, nad-merné používanie alkoholu, drogová závislosť, manželské nezhody, medzigeneračné nezhody?“ Respondenti mali odpoveďami „áno“ alebo „nie“ potvrdiť alebo vyvrátiť prítomnosť konkrétneho problému v rodine.

Prítomnosť medzigeneračných problémov v rodine uviedlo 11,60 % mužov-res-pondentov, ďalšou oblasťou problémov uvádzanou respondentmi bol zlý prospech detí (7,20 %), po nich nasledovali problémy spojené s výchovou (6,5 %), 3,6 % respon-dentov uviedlo ako častý problém v rodine manželské nezhody, 2,2 % mužov uviedlo problémy súvisiace s nadmernou konzumáciou alkoholu, 0,7 % respondentov uviedlo, že ich rodinné problémy súvisia so záškoláctvom. Fyzické násilie ako problém v rodine uviedlo taktiež 0,7 % respondentov a drogová závislosť ako problém v rodine nebola uvedená (pozri graf 3.2.13).

Ženy uviedli výskyt problémov v rodine v takomto percentuálnom zastúpení: 10,7 % medzigeneračné nezhody, 7,9 % manželské nezhody, 6,8 % výchovné problémy, 5,3 % problémy súvisiace s konzumáciou alkoholu, 4,2 % zlý prospech detí, 1,7 % zá-školáctvo, 1,2 % fyzické násilie, 0,1 % drogy. Výsledky uvádza graf 3.2.14.


Oblasti problémov v rodinách v % podľa mužov

Oblasti problémov v rodinách v % podľa žien

6,50 %

7,20 %

0,70 %0,70 %

2,20 %

3,60 %0,00 %

11,60 %

výchovné problémy

zlý prospech detí

záškoláctvo

fyzické násilie

alkohol

drogy

manželské nezhody

medzigeneračné nezhody

Graf 3.2.13

6,80 %

4,20 %

1,70 %

1,20 %

5,30 %7,90 %

0,10 %

10,70 %

výchovné problémy

zlý prospech detí

záškoláctvo

fyzické násilie

alkohol

drogy

manželské nezhody

medzigeneračné nezhody

Graf 3.2.14



Extrémne skupiny a problémy v rodine

Extrémnymi skupinami v tomto výskume sú dve skupiny, do ktorých boli respondenti rozdelení na základe toho, či vnímajú výchovu detí a starostlivosť o členov rodiny ako prekážku alebo nie. Chi-square testom boli potvrdené rozdiely vo výskyte problémov v rodine medzi skupinou respondentov, ktorí uviedli, že starostlivosť a výchova detí je pre nich prekážkou pri uplatnení sa v práci. Takmer vo všetkých prípadoch, okrem problémov so záškoláctvom, vyššie percento výskytu problémov bolo zistené v skupi-ne, pre ktorú výchova a starostlivosť predstavuje prekážku (tabuľka 3.2.1 a graf 3.2.15). Signifikantný rozdiel sa potvrdil v prípade výchovných problémov (sig = 0,023) a me-dzigeneračných nezhôd (sig = 0,005). Na základe výsledkov nie je možné jednoznačne povedať, či osoby, ktoré vnímajú výchovu detí ako prekážku, senzitívnejšie reagujú aj na problémy v ich blízkom okolí, alebo či naopak, prítomnosť problémov v rodinách respondentov spôsobuje, že vnímajú výchovu detí ako prekážku pri uplatnení sa v za-mestnaní.


Problémy v rodine – porovnanie odpovedí respondentov s odlišným vnímaním starostlivosti

Problémy v rodine

Posúdenie

Chí-kvadrát pStarostlivosť ako prekážka Starostlivosť nie je prekážkou

Áno Nie Áno Nie

Výchovné problémy 8,9 91,5 4,6 95,4 5,195 0,023

Zlý prospech detí 4,9 95,1 3,6 96,4 0,751 0,386

záškoláctvo 1,0 99,0 1,5 98,5 0,322 0,57

Fyzické násilie 2,0 98,0 0,5 99,5 3,690 0,55

Konzumácia alkoholu 5,4 94,6 3,9 96,1 0,851 0,356

drogy 0 100 0 100

Manželské nezhody 8,4 91.6 5,6 94,4 1,977 0,160

Medzigeneračné nezhody 13,3 86,7 6,9 93,1 7,772 0,005

Tabuľka 3.2.1

Problémy v rodine podľa extrémnych skupín (v %)

0

3

6

9

12

15

vých

ovné

prob

lémy

zlý p

rosp

ech

detí

zášk

olác

tvo

fyzick

é ná

silie

alko

hol

drog

y

man

želsk

éne

zhod

y

med

zigen

erač

néne

zhod

y

výchova a starostlivosť je prekážkou

8,90

4,

60 4,90

3,60

1,00 1,

50 2,00

0,50

5,40

3,90

0,00

0,00

8,40

5,60

13,3

05,

60

výchova a starostlivosť nie je prekážkou

Graf 3.2.15



Typ starostlivosti a problémy v rodine

Analýza prítomnosti problémov v rodine s rôznym typom starostlivosti (deti, seniori, handicapovaní) potvrdila rozdiely vo výskyte problémov (tabuľka 3.2.2 a graf 3.2.16). Najčastejšie boli problémy v rodine uvádzané respondentmi, ktorí sa starajú o handi-capovaných. Štatisticky významné rozdiely sa potvrdili v prípade problémov súvisia-cich s fyzickým násilím (sig = 0,032), s nadmernou konzumáciou alkoholu (sig = 0,04) a medzigeneračných nezhôd (sig = 0,000).


Problémy v rodine – porovnanie odpovedí respondentov s rôznym typom starostlivosti

Problémy v rodine

PosúdenieChí-



Výchovné problémy 6,3 93,7 7,1 92,9 8,3 91,7 0,526 0,769

Zlý prospech detí 4,7 95,3 3,2 96,8 8,3 91,7 3,482 0,175

Záškoláctvo 1,6 98,4 0,8 99,2 2,8 97,2 1,719 0,423

Fyzické násilie 0,7 99,3 1,6 98,4 4,2 95,8 6,901 0,032

Konzumácia alkoholu 4,3 95,8 5,2 94,8 11,1 88,9 6,432 0,040

Drogy 0 100 0,4 99,6 0 100 2,976 0,225

Manželské nezhody 6,6 93,4 8,7 91,3 11,1 88,9 2,635 0,268

Medzigeneračné nezhody

6,6 93,4 19,4 80,6 18,1 81,9 36,019 0,000

Tabuľka 3.2.2

Problémy v rodine v závislosti od typu starostlivosti (v %)

0

5

10

15

20

25 starostlivosť o deti

6,30

4,70

3,20

8,30

1,60

0,80

2,80

0,70 1,

604,

20 4,30 5,

2011

,10

0,00

0,000,

40

6,60

8,70

11,1

0

6,60

19,4

018

,10

7,10 8,

30

starostlivosť o seniorov

starostlivosť o handicapovaných

vých

ovné

pro

blém

y

zlý p

rosp

ech

detí

zášk

olác

tvo

fyzick

é ná

silie

alko

hol

drog

y

man

želsk

é ne

zhod

y

med

zigen

erač

né n

ezho

dy

Graf 3.2.16



Problémy v rodine zamestnaných a nezamestnaných respondentov

Stratou práce prichádza jednotlivec o pravidelný príjem, sociálne kontakty, spoločen-ský status. Náročná situácia nezamestnanosti so sebou prináša dôsledky nielen ekono-mické a sociálne ale aj psychologické. Problémy jednotlivca sa ľahko prenášajú aj do jeho najbližšieho okolia, do rodiny. Zaujímalo nás, s akými problémami v rodine sa naj-častejšie stretávajú nezamestnaní a s akými zamestnaní (tabuľka 3.2.3 a graf 3.2.17).

V prípade zisťovania rozdielov medzi zamestnanými a nezamestnanými res-pondentmi sa potvrdili štatisticky významné rozdiely vo výchovných problémoch (sig = 0,042) a v zlom prospechu detí (sig = 0,04). Takmer vo všetkých prípadoch sa rodinné problémy vyskytovali vo väčšej miere u nezamestnaných respondentov, z čo-ho možno usudzovať, že jednou z príčin výskytu problémov v rodine je nezamestna-nosť jedného alebo viacerých jej členov.


Problémy v rodine – porovnanie odpovedí zamestnaných a nezamestnaných respondentov

Problémy v rodine

Posúdenie

Chí-kvadrát pZamestnaní Nezamestnaní

Áno Nie Áno Nie

Výchovné problémy 5,0 95,0 9,0 91,0 6,326 0,042

Zlý prospech detí 3,0 97,0 6,4 93,6 6,414 0,040

Záškoláctvo 0,7 99,3 2,4 97,6 4,969 0,083

Fyzické násilie 1,1 98,9 1,3 98,7 0,136 0,934

Konzumácia alkoholu 3,9 96,1 6,1 93,9 2,640 0,267

Drogy 0 100 0,2 99,8 1,227 0,541

Manželské nezhody 7,3 92,7 7,5 92,5 0,084 0,959

Medzigeneračné nezhody 11,5 88,5 10,1 89,9 0,618 0,734

Tabuľka 3.2.3

Problémy v rodinách zamestnaných a nezamestnaných (v %)

0

2

4

6

8

10

12

14

vých

ovné

pro

blém

y

zlý p

rosp

ech

detí

zášk

olác

tvo

fyzick

é ná

silie

alko

hol

drog

y

man

želsk

é ne

zhod

y

med

zigen

erač

né n

ezho

dy

zamestnaní

5,00

9,00

3,00

6,40

0,70

2,40

1,10 1,30

3,90

6,10

0,00 0,

20

7,30 7,50

11,5

010

,10

nezamestnaní

Graf 3.2.17



3.3 SOCIÁLNE SLUŽBY V OBCI

Využívanie sociálnych služieb v obci

Osoby s rodinnými povinnosťami sú často konfrontované s ťažkosťami, neúspechom, či odmietavými postojmi pri hľadaní si zamestnania. Dostupnosť sociálnych služieb v obci by mala byť jedným zo zásadných činiteľov, umožňujúcich uľahčenie rodin-ných povinností a tým podniknúť dôležité kroky k odstráneniu prekážok brániacim zamestnávaniu osôb s rodinnými povinnosťami.

Analýzou odpovedí respondentov sme zisťovali aké služby využívajú na uľahče-nie života v rodine. Najviac respondentov (47,2 %) uviedlo využívanie školskej jedálne, výrazným podielom prispieva k uľahčeniu života v rodine využívanie škôlky (36,4 %) a školskej družiny (28,8 %). Ako ďalšie služby uľahčujúce rodinný život respondentov boli uvedené: opatrovateľská služba (4,6 %), zariadenie opatrovateľskej služby (4,0 %), domov sociálnych služieb (3,1 %), vývarovňa (1,7 %), jasle (1,6 %), klub dôchodcov (1,6 %), upratovacia služba (1,1 %), domov dôchodcov (0,9 %), stacionár (0,2 %). Pozri graf 3.3.18.

Najvyužívanejšie sú služby, ktoré sú určené rodinám s deťmi predškolského a školského veku, zatiaľ čo vo výrazne menšej miere sú využívané zariadenia pre seni-orov. Domnievame sa, že uvedené zistenia sú podmienené dostupnosťou jednotlivých uvedených služieb.


Využívanie sociálnych služieb v obci (v %)

0,20 %

47,20 %

1,70 %1,60 %

1,60 % 1,10 % 0,90 %

3,10 %

4,00 %

28,20 %

36,40 %

4,60 %

školská jedáleň

škôlka

školská družina

opatr. služba

zariadenie opatr. služieb

domov soc. služieb

vývarovňa

jasle

klub dôchodcov

upratovacia služba

domov dôchodcov

stacionár

Graf 3.3.18



Dopyt po sociálnych službách

Analýza vyššie uvedených výsledkov nás priviedla k myšlienke zistiť, o aké služby by mali respondenti záujem, resp. aké služby by respondenti využívali, keby im boli do-stupné. Najväčší dopyt bol po službách zabezpečujúcich starostlivosť o deti predškol-ského a školského veku, no len o niečo menší záujem bol o služby poskytujúce sta-rostlivosť pre seniorov a osoby vyžadujúce si celodennú starostlivosť (opatrovateľská služba, zariadenie opatrovateľskej služby, klub dôchodcov). Graf 3.3.19 prezentuje koľ-ko percent respondentov by malo záujem a využívalo by jednotlivé služby v prípade, ak by boli dostupné.

Dopyt po sociálnych službách v obci (v %)

10,70 %

58,20 %

23,70 %

23,70 %

20,80 %

17,60 %

15,20 %

28,40 %

29,00 %

44,90 %

49,20 %

33,30 %

školská jedáleň

škôlka

školská družina

opatr. služba

zariadenie opatr. služieb

domov soc. služieb

vývarovňa

jasle

klub dôchodcov

upratovacia služba

domov dôchodcov

stacionár

Graf 3.3.19



Zabezpečenie sociálnych služieb v obci

V nadväznosti na predošlé analýzy bola respondentom položená otázka „Aké je zabez-pečenie sociálnych služieb vo vašej obci?“ Respondenti odpovedali na 5-bodovej škále (1 – veľmi dobré, 2 – dobré, 3 – neviem, 4 – zlé, 5 – veľmi zlé). Veľmi dobré zabezpeče-nie sociálnych služieb uviedlo 2,4 % respondentov, zabezpečenie sociálnych služieb na dobrej úrovni vníma 28,5 % opýtaných. Až 37,5 % respondentov odpovedalo na otázku o zhodnotení zabezpečenia sociálnych služieb „neviem“, zlé zabezpečenie služieb v ob-ci uviedlo 22,9 % respondentov a 8,7 % opýtaných hodnotilo zabezpečenie sociálnych služieb v obci ako veľmi zlé.

Percentuálne zastúpenie odpovedí respondentov znázorňuje graf 3.3.20. Z uvede-ného teda vyplýva, že aj keď sa viac ako tretina respondentov nechcela alebo nevedela k otázke priamo vyjadriť, takmer tretina respondentov označila zabezpečenie sociál-nych služieb v obci ako zlé a veľmi zlé. Odpovede respondentov poukazujú na to, že v oblasti zabezpečenia sociálnych služieb v obciach Košického samosprávneho kraja sú nedostatky, ktorých odstránenie by napomohlo k eliminácií prekážok, stojacich v ceste osobám s rodinnými povinnosťami pri hľadaní si zamestnania.

Hodnotenie zabezpečenia sociálnych služieb v obciach (v %)

2,40 %

28,50 %

22,90 %

37,50 %

8,70 %veľmi dobré

dobré

neviem

zlé

veľmi zlé

Graf 3.3.20



Návrhy respondentov na riešenie problémov ľudí s rodinnými povinnosťami v ich obci

Súčasťou prezentovaného výskumu bola aj otvo-rená otázka, v ktorej mali respondenti možnosť vyjadriť sa, čo by bolo potrebné urobiť pre riešenie problémov ľudí s rodinnými povinnosťami v ob-ci, v ktorej žijú. Priestor, resp. počet ich návrhov, nebol obmedzený. Skôr, než budeme analyzovať jednotlivé odpovede, je potrebné upozorniť, že 376 ľudí, čo je viac ako 1/3 všetkých účastníkov zahrnutých do realizovaného projektu, neuviedlo žiadnu odpoveď v zmysle konkrétneho návrhu. Títo respondenti buď skutočne nevedeli navrhnúť žiadne opatrenia, alebo takéto návrhy považova-li za zbytočné, alebo sa im jednoducho nechcelo, nemali čas odpovedať na túto otázku. Respon-denti, ktorí vedeli, boli ochotní sa vyjadriť v tejto položke, poskytli pestrú mozaiku návrhov, ktoré by mohli pomôcť pri riešení problémov ľudí s ro-dinnými povinnosťami. Získané odpovede bolo možné zatriediť do 34 primárnych nominálnych obsahových kategórií (tabuľka 3.3.4), ktoré sme následne zlúčili (na základe obsahovej a kvalita-tívnej príbuznosti) do 12 sekundárnych kategórií (tabuľka 3.3.5). Analýza získaných výsledkov po-ukázala na jednoznačnú prevahu odpovedí, kto-ré zahŕňali návrhy týkajúce sa zriadenia nových pracovných miest v obci a to buď obcou priamo, alebo sprostredkovane, cestou vytvárania podmie-nok pre investície v obci, ktoré by priniesli nové pracovné príležitosti.

Frekvencia výskytu jednotlivých návrhov res-pondentov na riešenie problémov ľudí

s rodinnými povinnosťami v ich obci

Tabuľka 3.3.4

Návrh Frekvencia

Telefónna búdka 1

Požičovňa lyží 1

Zrušiť krčmu 2

Bankomat 2

Lekáreň 2

Relaxačné centrum 2

Priekopa 2

Čistiareň 2

Rómsky súbor 2

Reštaurácia 2

Materské centrum 2

Kolotoč 2

Cukráreň 2

Čajovňa 2

Kúpalisko 4

Domov dôchodcov 6

Kino 8

Nákupné stredisko 8

Poradenstvo 10

Pitná voda 12

Opatrovateľská služba 12

Cesty 14

Vývarovňa 14

Lekár 16

Sociálne byty 16

Komunálne služby 22

Doprava 22

Internet 24

Mládežnícky klub 30

Predškol. zariadenia 34

Športoviská 40

Kultúra 50

Detské ihrisko 56

Pracovné miesta 270

Nič 376



Druhá významná oblasť, ktorá podľa názoru respondentov môže prispieť k rie-šeniu problémov ľudí s rodinnými povinnosťami v ich obci, sa týka návrhov smeru-júcich k zabezpečeniu možností (väčšinou priestorových) pre trávenie voľného času. Tieto námety zahŕňajú predovšetkým detské a športové ihriská, parky, oddychové zóny a celkove vytváranie príjemného životného prostredia. Z ďalších návrhov je po-trebné ešte upozorniť na rozvoj kultúrneho života v obci (z vlastných zdrojov – súbory, ale aj organizovaním kultúrnych podujatí), komunálnych služieb, dopravy, internetu, predškolských zariadení, starostlivosti o seniorov a výstavbu sociálnych bytov.

Frekvencia výskytu kategorizácie jednotlivých návrhov respondentov na riešenie problémov ľudí s rodinnými povinnosťami v ich obci

Návrh Frekvencia

Zdravotná starostlivosť (lekáreň, lekár) 18

Servisné služby (telefónna búdka, bankomat, nákupné stredisko, poradenstvo) 22

Sociálny život (mládežnícky klub, čajovňa, cukráreň, materské centrum, reštaurácia) 40

Športové a zábavné areály (ihriská, kúpalisko, relax centrum, kolotoč) 104

Kultúrny život (organizovanie kultúrnych podujatí, rómsky súbor, kino) 60

Starostlivosť o seniorov (dom dôchodcov, vývarovňa, opatrovateľská služba) 32

Komunálne služby (kanalizácia, pitná voda, cesty, priekopy) 50

Sociálne byty 16

Doprava 22

Predškolské zariadenia 34

Internet 24

Pracovné miesta 270

Tabuľka 3.3.5



3.4 ORGANIZOVANIE KULTÚRNYCH A SPOLOČENSKÝCH PODUJATÍ V OBCI

Kultúrne a spoločenské podujatia v obci prispievajú k skvalitneniu života občanov a zároveň sú možnosťou pre stretávanie sa, odpútanie sa od každodenných povinností, ba pre niektorých dokonca možnosťou prezentovania talentu či nadania. Osoby s ro-dinnými povinnosťami na jednej strane požadujú organizovanie akcií spomenutého charakteru, no na strane druhej sú často časovo veľmi vyťažené, čo im často bráni zúčastňovať sa alebo podieľať sa na príprave kultúrneho života v obci. Aby sme sa o ak-tívnej účasti osôb s rodinnými povinnosťami dozvedeli viac, položili sme im otázku: „Podieľali ste sa aktívne na organizovaní kultúrnych alebo spoločenských podujatí v obci?“. Z celkového počtu 1024 respondentov 61,7 % odpovedalo nie a 38,3 % res-pondentov potvrdilo aktívnu účasť na podujatiach v obci (tabuľka 3.4.6).

Rozdiely medzi mužmi a ženami v aktívnej participácii pri organizovaní podu-jatí v obci sa pri analýze chi-square testom nepotvrdili ako štatisticky významné. Vy-soko štatisticky signifikantné (sig = 0,000) sa však potvrdili rozdiely medzi nezamest-nanými a zamestnanými. 45,3 % zamestnaných respondentov potvrdilo aktívnu účasť na organizovaní podujatí. Z nezamestnaných respondentov aktívnu účasť uviedlo 29,8 %. Analýzou rozdielov medzi respondentmi poskytujúcimi rôzne typy starost-livosti bola potvrdená štatistická významnosť sig = 0,000. Participáciu na kultúrnych a spoločenských podujatiach uviedlo 46,8 % respondentov starajúcich sa o seniorov; 36,3 % respondentov, ktorí sa starajú o deti a 20,8 % respondentov s handicapovaným členom rodiny.

Z výsledkov možno zhrnúť, že na organizovaní kultúrnych a spoločenských pod-ujatí v obci sa vo väčšej miere podieľajú zamestnaní a respondenti, ktorí sa starajú o se-niorov. Nižšia účasť nezamestnaných by mohla byť podmienená nezáujmom o aktívne dianie, apatiou či sociálnou izoláciou, teda charakteristikami psychologickej povahy, ktoré sa často vyskytujú u osôb bez zamestnania. O podobných príčinách nižšej účasti by sme mohli uvažovať aj v prípade osôb starajúcich sa o handicapovaných rodinných príslušníkov, pričom je nutné pripomenúť, že tento typ starostlivosti je fyzicky, psy-chicky aj časovo veľmi náročný.


Účasť na organizovaní kultúrnych a spoločenských podujatí

Respondenti

Účasť na organizovaní podujatí v obci

Spolu %Áno Nie

Abs. % Abs. %

muži 59 42,8 79 57,2 100

ženy 333 37,6 553 62,4 100

zamestnaní 253 45,3 305 54,7 100

nezamestnaní 136 29,8 320 70,2 100

Starostlivosť o deti 246 36,3 432 63,7 100

Starostlivosť o seniorov 118 46,8 134 53,2 100

Starostlivosť o handica-povaných

15 20,8 57 79,2 100

Starostlivosť ako prekážka 72 35,5 131 64,5 100

Starostlivosť nie je prekážkou

245 41,5 345 58,5 100

Tabuľka 3.4.6


ANALÝZA KVALIT Y ŽIVOTA A HODNOTOVÝCH ORIENTÁCI Í106 | ANALÝZA KVALIT Y ŽIVOTA A HODNOTOVÝCH ORIENTÁCI Í106 |

ANALÝZA KVALIT Y ŽIVOTA A HODNOTOVÝCH ORIENTÁCI Í | 107

4. Analýza kvality života a hodnotových orientácií

V nadväznosti na predchádzajúce zistenia sa v tejto časti venujeme vnímaniu a hod-noteniu kvality života ako aj hodnotovým orientáciám. V prvej časti prezentujeme vý-chodiskový stav, aktuálne trendy pri hodnotení kvality života a následne analyzujeme získané výsledky a diskutujeme o ich praktickom využití pri tvorbe sociálnych politík na úrovni kraja, resp. jednotlivých obcí. V ďalšej časti sa zameriavame na posúdenie hodno-tových orientácií respondentov, na pozadí ktorých možno analyzovať a predikovať trendy vo vzťahu k skúmanej problematike.

4.1 KVALITA ŽIVOTA

Východiskový stav a aktuálne trendy v hodnotení kvality života

V spojitosti s kvalitou života sa dlhšiu dobu predpokladalo, že ekonomický rast spoloč-nosti zlepšuje celkovú životnú úroveň. Avšak od 70-tych rokov minulého storočia pre-vláda názor, že ekonomické ukazovatele ako hrubý domáci produkt, príjmy a výdavky obyvateľstva alebo rozvoj infraštruktúry nerobia život automaticky lepším. Inými slo-vami mať viac neznamená nutne mať lepší život. Práve v tejto súvislosti vyvstala otázka kvality života, čo ju tvorí, ako ju možno merať, či je univerzálnou kategóriou. Kvalita života bola najprv skúmaná v súvislosti so zdravím a chorobou. Až koncom 80-tych ro-kov sa kvalita života začína používať v širokom meradle. V nasledujúcom období nastal obrovský „boom“ problematiky kvality života. Robert Edgerton (1990) v tejto súvislosti výstižne označuje termín kvalita života ako „frázu rokov 90-tych “ prameniacu v myš-lienke identifikovať jednotlivé „kvality“ života, až po snahu tieto kvality kvantifikovať. Antaki a Rapley (1996) v tom čase evidujú 2500 článkov v priebehu troch rokov, kde ako kľúčové slovo vystupovala práve kvalita života. Podobne Cummins (1997) uvádza vo svo-jom prehľade viac ako sto definícii a modelov – od tých najreprezentatívnejších, až po tie s minimálnou explanačnou hodnotou. Muldoon (1998) registruje viac ako tisíc nových časopiseckých článkov ročne ohľadom kvality života. Napokon internetový vyhľadávač Google dnes vygeneruje viac ako 21 miliónov odkazov v spojitosti s kvalitou života. Všetky tieto údaje dokumentujú obrovskú odozvu koncepcie kvality života v súčasnosti. Pritom jednotlivé interpretácie kvality života variujú od rigorózne vedeckých konštruk-tov až po ich praktické využitie ako nástroja pre hodnotenie sociálnych politík.

Kvalita života je dnes široko akceptovanou kategóriou nielen na poli vedy, ale stala sa aj súčasťou bežného slovníka, preto pri zisťovaní kvality života nie je vôbec problém opýtať sa priamo účastníkov výskumu – ako hodnotíte kvalitu svojho života? Existu-je viacero prístupov k vymedzeniu problematiky kvality života. V najširšom význame možno kvalitu života označiť ako určitú úroveň dimenzií (faktorov) života, ktoré sú viac alebo menej konsenzuálne definované a reflektujú dôležité spoločenské hodnoty a ciele (Land, 2001). WHO definuje kvalitu života ako individuálnu percepciu pozície jedinca v živote v kontexte kultúry a hodnotového systému so zreteľom na ciele, očakávania,

ANALÝZA KVALIT Y ŽIVOTA A HODNOTOVÝCH ORIENTÁCI Í108 |

štandardy a záujmy. Z doposiaľ uskutočnených výskumov vyplýva, že kvalita života je najčastejšie skúmaná na základe objektívnych ukazovateľov, ako napr. príjem, pracovné podmienky a pod., alebo na základe subjektívnych hodnotení. V tomto kontexte sa ako praktické javí rozlíšenie objektívnych a subjektívnych aspektov kvality života.

Medzi objektívne zisťovania kvality života patrí hodnotenie podmienok, v ktorých jedinec svoj život prežíva. Ide o napĺňanie sociálnych a kultúrnych potrieb v závislosti od materiálneho dostatku, spoločenskej akceptácie jednotlivca a fyzického zdravia. V rámci zisťovania stavu objektívnej kvality života sa tiež uplatňujú indikátory z oblasti demokracie a participatívnosti, ekonomickej spravodlivosti, zdravia, vzdelania a bezpečnosti. Ukazo-vateľom objektívnej kvality života je napr. Human Development Index (Index ľudského rozvoja), ktorý je zisťovaný OSN a je zložený z troch hlavných položiek:

• výška HDP na jedného obyvateľa,• úroveň gramotnosti,• stredná dĺžka života pri narodení.

Na základe informácií z Human Development Report (2004) je Slovenská repub-lika na 42. mieste, Česká republika na 32., Poľsko na 37. a Maďarsko na 38. mieste. Rebríček vedie Nórsko. Slovensko sa spolu so susednými krajinami nachádza v skupi-ne 55 krajín s najvyšším indexom ľudského rozvoja a reprezentuje tak relatívne priaz-nivé podmienky z pohľadu objektívnej kvality života.

Pri hodnotení subjektívnych aspektov kvality života je situácia zložitejšia. Na rozdiel od objektívnych ukazovateľov je v tomto prípade kvalita života skúmaná na základe výskumov verejnej mienky, resp. rôznych typov prieskumov. Predmetom výskumu sú názory a postoje ľudí k vybraným témam. Týmto smerom sa uberá aj viacero renomovaných štúdii z oblasti kvality života, ako je napr. Eurobarometer, Európsky sociálny prieskum a Európska nadácia pre rozvoj životných a pracovných podmienok. Z ich výskumov vyplýva niekoľko záverov:

• Kvalita života je multidimenzionálna kategória najčastejšie konceptualizovaná na základe well-beingu, šťastia a spokojnosti so životom.

• Doposiaľ nejestvuje konsenzus ohľadom faktorov kvality života. Cummins (1996) vo svojom výskume analyzoval relevantné štúdie kvality života a zhro-maždil 173 rozličných oblastí, resp. faktorov kvality života, ktoré na základe podobnosti rozčlenil do 6 oblastí:• sociálne vzťahy s rodinou a priateľmi,• well-being,• zdravie,• práca a aktivity,• komunitná participácia a osobná bezpečnosť.

• V súvislosti s veľkým počtom kvalít života vzniklo veľké množstvo metodík za-meraných na rozličné oblasti života, rozličné skupiny obyvateľstva a koncepcie


kvality života. Tzv. ProQolid, čo je internetová databáza metodík kvality života toho času eviduje 483 inštrumentov zisťujúcich kvalitu života, 360 jazykových verzií a 80 databáz údajov.

Metóda výskumu

Vzhľadom na absenciu špeciálnej metodiky orientovanej na zisťovanie kvality života osôb s rodinnými povinnosťami siahli sme v prezentovanom výskume k všeobecnému typu metodiky, ktorú sme upravili na naše podmienky. Ako jedna z najuniverzálnej-ších sa javí metodika WHOQOL. V roku 1991 divízia mentálneho zdravia WHO ini-ciovala projekt skúmania kvality života (WHOQOL). Cieľom projektu bolo vytvoriť medzinárodne použiteľnú metodiku, ktorá by merala kvalitu života. Vývoj metodiky vychádzal zo sumarizovania doposiaľ publikovaných kritérií a princípov zisťovania kvality života. Bol založený na štyroch východiskách:

1. Na rozdiel od interpretácie zdravia ako absencie choroby, bola zmena kon-cepcie definovania zdravia ako „stavu komplexného fyzického, duševného a sociálneho well-beingu“ východiskom konceptualizovania aj problematiky kvality života (WHOQOL Group, 1994).

2. Viaceré zistenia zdôraznili diskrepancie medzi sebaposudzovaním a posu-dzovaním inými. Uvedené zistenia sústredili pozornosť na význam individu-álnych skúseností a očakávaní.

3. Interindividuálna variabilita dôležitosti jednotlivých domén kvality života.4. Kultúrna relevancia zahŕňajúca jazykové idiómy a kulturálne idiosynkrázie.

Metodika bola vyvinutá ako multidimenzionálny nástroj na cross-kulturálne po-užitie (Murphy et al., 2000). Má toho času vyše 40 jazykových mutácií a je adaptova-ná takmer na všetkých kontinentoch a vo veľkom počte používaná. Originálna verzia metodiky obsahuje 100 položiek a jej skrátená verzia WHOQOL-Bref 26 položiek likertovského typu. Boli preukázané adekvátne psychometrické ukazovatele validity a reliability. Metodika pokrýva štyri domény kvality života:

1. oblasť zdravia – zahŕňa denné aktivity, zisťuje potrebu lekárskej asistencie, dostatok spánku, pracovnú kapacitu, celkovú mobilitu jedinca,

2. psychologické aspekty – zisťuje mieru koncentrácie, pozitívnych emócií, negatívnych emócií, telesný vzhľad, spiritualitu, sebahodnotenie,

3. sociálne vzťahy – osobné vzťahy, sexuálna aktivita, sociálna opora,4. faktory prostredia – finančné zdroje, podmienky bývania, doprava, dostup-

nosť služieb, bezpečnosť, možnosti voľnočasových aktivít.


Analýza výsledkov

Syntetickým ukazovateľom kvality života bola v našom výskume otázka – Ako by ste ohodnotili kvalitu svojho života (skóre vypočítané zo škály 1 – 5). Priemerné hodnote-nie kvality života pre celý skúmaný súbor bolo 2,80 so smerodajnou odchýlkou 0,718. Účastníci a účastníčky výskumu teda hodnotili kvalitu svojho života vo všeobecnosti ako priemernú, resp. mierne podpriemernú. Ak nepočítame podiel ľudí, ktorí si zvolili prostrednú hodnotu (ani/ani), podiel ľudí ktorí hodnotili kvalitu svojho života ako veľmi nízku a nízku s hodnotou 26,6 % dvojnásobne prevyšoval tých, ktorí hodnotili kvalitu svojho života ako vysokú, resp. veľmi vysokú v 12,1 % prípadov. Štruktúru od-povedí dokumentuje graf 4.1.

Štruktúra odpovedí na otázku – Ako by ste ohodnotili kvalitu svojho života?

5,20 %

21,40 %

61,50 %

11,50 %0,40 %

veľmi nízka

nízka

ani/ani

vysoká

veľmi vysoká

Graf 4.1



V ďalšej časti sme analyzovali potenciálne rozdiely medzi rozličnými skupinami v rámci tej istej otázky. Pri porovnaní hodnotení mužov a žien ako aj rozličných veko-vých skupín sme nezaznamenali štatisticky významné rozdiely v hodnoteniach kvali-ty života. Avšak rozdiely sme identifikovali medzi zamestnanými a nezamestnanými účastníkmi výskumu. Kým 15,1 % prípadov zamestnaných hodnotilo kvalitu svojho života ako veľmi nízku, resp. nízku, u nezamestnaných to bolo 40,1 % prípadov. Ob-dobne 6,8 % nezamestnaných hodnotilo kvalitu života ako vysokú, resp. veľmi vysokú, kým u zamestnaných sa pozitívne hodnotenia vyskytovali v 16,4 % prípadov (graf 4.2). Ako naznačujú výsledky nezamestnanosť preukázateľne vplýva na všeobecné hodno-tenie kvality života.

Štruktúra odpovedí nezamestnaných a zamestnaných účastníkov výskumu na otázku – Ako by ste ohodnotili kvalitu svojho života?

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

nezamestnaní nízka ani/ani vysoká

nízka ani/ani vysokázamestnaní

Graf 4.2



Zaujímavé sú tiež všeobecné hodnotenia kvality života podľa vzdelania účastní-kov výskumu. Podľa našich zistení bolo hodnotenie kvality života priamo úmerné na-dobudnutému vzdelaniu ako to reprezentuje Graf 4.3, teda čím vyššie bolo vzdelanie jednotlivých účastníkov výskumu, tým pozitívnejšie bolo hodnotenie kvality života a naopak. U ľudí s vysokoškolským vzdelaním navyše priemerné hodnotenie kvality života dosahovalo pozitívnu úroveň. Uvedený jav je podmienený viacerými faktormi, ktorým sa budeme podrobnejšie venovať v ďalšej časti analýzy.

Priemerné hodnotenia kvality života podľa úrovne vzdelania

Aj analýza súvislostí medzi typom rodinnej starostlivosti a hodnotením kvality života potvrdila štatisticky významné rozdiely v hodnotení kvality života (F = 3,531, p = 0,030). Najnižšie kvalitu života hodnotili respondenti, ktorí sa starajú o handica-povaných, naopak najvyššie hodnotenia vykazovali respondenti, ktorí sa starajú o deti, ako to dokumentuje Graf 4.4. Z výsledkov je zrejmé, že starostlivosť o handicapova-ných členov rodiny sa premietla do negatívnejších hodnotení kvality života.

2,36

2,68

2,93

2,19

1,5

1,7

1,9

2,1

2,3

2,5

2,7

2,9

3,1

3,3

ZŠ SŠ bez maturity SŠ s maturitou VŠ

Graf 4.3


Priemerné hodnotenia kvality života podľa typu rodinnej starostlivosti

1,5

1,7

1,9

2,1

2,3

2,5

2,7

2,9

3,1

handicapovaní

2,61

2,772,84

seniori deti

Graf 4.4



Zdravie

Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie je zdravie stav telesnej, duševnej a sociálnej pohody jedinca. V našom výskume sme sa zamerali na problematiku zdra-via ako na jeden z dominantných indikátorov subjektívnej kvality života. Aj napriek tomu, že Slovensko patrí, podľa indexu ľudského rozvoja, medzi najvyspelejšie krajiny sveta, zdravotný stav obyvateľstva vôbec nie je uspokojivý. Slovensko sa vo všeobec-nosti vyznačuje pomerne vysokým výskytom srdcovo-cievnych a nádorových ocho-rení, ktoré sú podmienené viacerými rizikovými faktormi, ktoré sa navyše navzájom kombinujú. Viaceré štúdie v tejto oblasti dokumentujú rozpory medzi subjektívnym hodnotením zdravotného stavu a zdravým spôsobom života. Zdravotný stav obyva-teľstva pritom nie je len odrazom úrovne zdravotníckej starostlivosti, ale aj vlastnej zodpovednosti občanov za svoj zdravotný stav.

Ukazovateľom subjektívneho hodnotenia zdravotného stavu bola v našom vý-skume otázka – Ako ste spokojný so svojím zdravím? Štruktúru odpovedí predstavuje Graf 4.5.

Štruktúra odpovedí na otázku – Ako ste spokojný so svojím zdravím?

1,20 %

16,20 %

27,10 %51,80 %

3,80 %veľmi nespokojný

nespokojný

ani/ani

spokojný

veľmi spokojný

Graf 4.5



Ako vyplýva z uvedeného grafu, participanti hodnotili svoje zdravie oveľa pozi-tívnejšie ako kvalitu života. Priemerné hodnotenie bolo na úrovni 3,41 so smerodaj-nou odchýlkou 0,844. Podiel veľmi spokojných a spokojných so svojím zdravím pred-stavoval 55,6 % a naopak podiel veľmi nespokojných, resp. nespokojných tvoril 17,4 %. Priemerná hodnota ako aj štruktúra odpovedí naznačujú, že spokojnosť so svojím zdravím nie celkom korešponduje s celkovým hodnotením kvality života ako napr. príjem. To potvrdzujú aj iné výskumy ako napr. štúdia Európskej nadácie pre rozvoj životných a pracovných podmienok. Z jej záverov vyplýva, že príjem je oveľa presnej-ším indikátorom kvality života ako zdravie. Je však potrebné poznamenať, ako sme už uviedli vyššie, že subjektívne hodnotenia zdravotného stavu nemusia plne zodpovedať jeho objektívnym ukazovateľom.

Z porovnania hodnotení nezamestnaných a zamestnaných participantov vyplý-va, že nezamestnaní hodnotili svoj zdravotný stav negatívnejšie než zamestnaní ako to dokumentuje graf 4.6. Je všeobecne známe, že neuspokojivý zdravotný stav zmenšuje pravdepodobnosť uplatnenia sa na trhu práce, ale platí to aj naopak. Nezamestnanosť negatívne vplýva na zdravotný stav.

Štruktúra odpovedí nezamestnaných a zamestnaných účastníkov výskumu na otázku – Ako ste spokojný so svojím zdravím?

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

nezamestnaní nespokojný ani/ani spokojný

nespokojný ani/ani spokojnýzamestnaní

Graf 4.6



Pri porovnaní hodnotení zdravotného stavu mužov a žien sme nezaznamena-li signifikantné rozdiely medzi uvedenými skupinami. Odlišná situácia však nastala pri porovnaní hodnotení zdravotného stavu medzi rozličnými vekovými skupinami, skupinami s rôznou úrovňou vzdelania a typom rodinnej starostlivosti. Rozdiely sme zaznamenali v hodnoteniach participantov rozdelených do troch vekových skupín, pričom zdravotný stav, ako sme predpokladali, bol s rastúcim vekom hodnotený ne-gatívnejšie, hoci vo všetkých prípadoch to bolo mierne nadpriemerné hodnotenie ako to dokumentuje graf 4.7.

Priemerné hodnotenia zdravotného stavu podľa veku

Aj v tomto prípade sa preukázala súvislosť medzi hodnotením zdravotného stavu a úrovňou dosiahnutého vzdelania (graf 4.8).

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

20 – 30

3,74

3,38

3,11

30 – 45 45 – 65

Graf 4.7


Aj analýza súvislostí medzi typom rodinnej starostlivosti a hodnotením zdravot-ného stavu potvrdila rozdiely medzi jednotlivými skupinami. Z tohto pohľadu sú naj-rizikovejšou skupinou ľudia, ktorí sa starajú o handicapovaných členov rodiny.

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

3,12

3,29

3,53 3,54


Graf 4.8

1,5

1,7

1,9

2,1

2,3

2,5

2,7

2,9

3,1

2,61

2,772,84

handicapovaní seniori deti Graf 4.9


Priemerné hodnotenia zdravotného stavu podľa úrovne vzdelania

Priemerné hodnotenia zdravotného stavu podľa typu rodinnej starostlivosti


Pracovný potenciál

Dôležitou súčasťou analýzy kvality života ako aj špecifík pracovnej situácie osôb s ro-dinnými povinnosťami bolo hodnotenie vlastného pracovného potenciálu. Pracovný potenciál jednotlivca je dôležitým predpokladom pre nájdenie a udržanie pracovného miesta. Naopak absencia pracovného potenciálu vedie v konečnom dôsledku k soci-álnemu vylúčeniu a chudobe. S pracovným potenciálom úzko súvisí motivácia jed-notlivca k práci na jednej strane a relatívny dostatok pracovných príležitostí na strane druhej. Pre Slovensko je typická nízka perspektíva určitých skupín na trhu práce a vý-razné rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Podľa štúdie Svetovej banky je najviac ohrozenou skupinou na trhu práce skupina ľudí s nízkou kvalifikáciou. Podľa tejto štúdie bola viac ako polovica ekonomicky aktívnych osôb so základným vzdelaním nezamestnaná. Pravdepodobnosť, že nízkokvalifikovaní ľudia zostanú nezamestnaní je až 2,5-krát väčšia ako priemerné obyvateľstvo. Jednoznačne sa pritom potvrdila súvis-losť medzi nízkou kvalifikáciou a dlhodobou nezamestnanosťou. Na Slovensku je tiež druhá najvyššia regionálna miera nezamestnanosti.

Účastníci výskumu v tejto súvislosti odpovedali na otázku – Ako ste spokojný so svojou schopnosťou pracovať? (graf 4.10)

Štruktúra odpovedí na otázku – Ako ste spokojný so svojou schopnosťou pracovať?

2,00 %8,00 %

18,40 %

63,80 %


nespokojný

ani/ani

spokojný

veľmi spokojný

Graf 4.10



Subjektívne hodnotenie pracovnej kapacity pre celý skúmaný súbor bolo v prie-mere 3,67 so smerodajnou odchýlkou 0,808. Ako vyplýva z grafu 4.10, takmer dve tretiny účastníkov výskumu vyjadrili spokojnosť so svojou schopnosťou pracovať. Podiel veľmi spokojných a spokojných predstavoval 71,6 %, naopak podiel veľmi ne-spokojných resp. nespokojných tvoril iba 10 %. Podľa Svetovej zdravotníckej organizá-cie je schopnosť pracovať súčasťou posudzovania zdravotného stavu ako základného indikátora kvality života. Z uvedených výsledkov vyplýva, že subjektívne hodnotenie pracovného potenciálu nami skúmaných osôb bolo nadpriemerné a korešpondovalo s pozitívnym hodnotením zdravotného stavu. Pozitívne hodnotenie vlastného pracov-ného potenciálu tiež dokumentuje zdravé sebavedomie participantov na trhu práce napriek nedostatku pracovných príležitostí. Nasledujúce grafy porovnávajú hodnote-nia pracovného potenciálu medzi jednotlivými skupinami podľa zamestnania, veku, vzdelania a typu rodinnej starostlivosti (graf 4.11, graf 4.12, graf 4.13, graf 4.14).

Štruktúra odpovedí nezamestnaných a zamestnaných účastníkov výskumu na otázku – Ako ste spokojný so svojou schopnosťou pracovať?

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100


ani/ani spokojnýzamestnaní

Graf 4.11



Priemerné hodnotenia pracovnej kapacity podľa veku

Priemerné hodnotenia pracovnej kapacity podľa úrovne vzdelania

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,03,79

3,683,54

20 – 30 30 – 45 45 – 65Graf 4.12

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

3,523,59

3,75 3,80

ZŠ SŠ bez maturity SŠ s maturitou VŠGraf 4.13



Priemerné hodnotenia pracovnej kapacity podľa typu rodinnej starostlivosti

Analýza vzťahov medzi aktuálnym pracovným statusom pracovným potenciálom preukázala rozdiely medzi nezamestnanými a zamestnanými účastníkmi výskumu (graf 4.11). Kým spokojných nezamestnaných bolo 65,6 %, na strane zamestnaných to bolo 77,1 %. Podobná asymetria bola aj v kategórii nespokojných. Podiel nespokoj-ných zamestnaných predstavoval 5 %, naproti tomu podiel nespokojných nezamest-naných bol 3 krát väčší a predstavoval 16,1 %. Nespokojnosť s vlastným pracovným potenciálom môže súvisieť aj s dĺžkou nezamestnanosti, najmä ak vychádzame z faktu, že na Slovensku je najväčší podiel dlhodobo nezamestnaných a naopak najmenší po-diel krátkodobo nezamestnaných spomedzi krajín EÚ.

Rizikovými skupinami sú v tomto kontexte skupiny ľudí bez zamestnania, po 45. roku života, s prevažne základným vzdelaním.

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

3,12

3,29

3,53 3,54


Graf 4.14


Psychologické faktory

Druhým významným indikátorom kvality života sú psychologické aspekty. Aj napriek tomu, že ich na tomto mieste analyzujeme separátne od sociálnych vzťahov, obe tieto kategórie sa navzájom prelínajú a ovplyvňujú. Podľa Veenhovena (2004) sú základ-nými atribútmi kvality života životodarnosť prostredia, v ktorom jedinec žije a živo-taschopnosť jedinca. Životaschopnosť je kompetenciou a vnútornou kvalitou osoby, pomocou ktorej je schopná ovplyvňovať dianie okolo seba, nadväzovať sociálne vzťahy a manažovať podmienky, v ktorých žije. Životaschopnosť reflektuje vlastnú aktivitu je-dinca, schopnosť využívať ponúknuté príležitosti a zvládnuť nepriazne každodenného života. Všeobecne akceptovanými kritériami kvalitného života sú radosť zo života a ži-votná pohoda resp. spokojnosť so sebou samým, ktoré sme v našom výskume sledovali otázkami – Ako ste spokojný/á sám/sama so sebou? Koľko radosti máte zo života? (graf 4.15, graf 4.16)

Štruktúra odpovedí na otázku – Ako ste spokojný/á sám/sama so sebou?

2,20 %9,80 %

28,80 %

52,60 %


nespokojný

ani/ani

spokojný

veľmi spokojný

Graf 4.15



Štruktúra odpovedí na otázku – Koľko radosti máte zo života?

V našom výskume bola radosť zo života hodnotená relatívne priemerne a spo-kojnosť so sebou nadpriemerne. Štruktúra odpovedí na obidve otázky naznačuje roz-dielnosť posudzovaných oblastí. Kým pri sebahodnotení boli respondenti v priemere pozitívnejší, 3,52 so smerodajnou odchýlkou 0,843, posudzovanie radosti zo života bolo na úrovni 3,13 so smerodajnou odchýlkou 0,748. Ak odrátame stredovú hodnotu, bol podiel ľudí, ktorí prežívajú málo resp. veľmi málo radosti 13,6 % a tých, ktorí majú veľa radosti v živote bolo 24,7 %. Rozdiely sme identifikovali aj v prostrednej kategórii. V prvom prípade predstavovali nerozhodné odpovede necelú tretinu odpovedí, v otáz-ke ohľadom radosti zo života to bol dvojnásobok. Ak interpretujeme prežívanú radosť ako prirodzený prejav „dobrého“ života, týka sa to iba jednej štvrtiny respondentov.

Podobné výsledky prinášajú aj viaceré medzinárodné výskumy. Európska nadácia pre rozvoj životných a pracovných podmienok, ktorá uskutočnila výskum kvality živo-ta na Slovensku, vo svojich záveroch konštatuje, že Slováci sú v priemere menej šťastní ako ostatní obyvatelia Európy, vrátane nových krajín EÚ. Zároveň patria Slováci me-dzi najväčších pesimistov vo väčšine aspektov kvality života ako aj v očakávaniach do budúcnosti.

Z porovnania nezamestnaných a zamestnaných v jednotlivých otázkach vyply-nuli štatisticky významné rozdiely medzi oboma skupinami. Nezamestnaní vykazovali nižšie sebahodnotenie a zároveň uvádzali menej radosti zo života v porovnaní so za-mestnanými účastníkmi výskumu. Zastúpenie jednotlivých skupín uvádzame v nasle-dujúcich grafoch.

2,30 %11,40 %

61,60 %

20,60 %

4,10 %veľmi málo

málo

ani/ani

veľa

veľmi veľa

Graf 4.16


Štruktúra odpovedí nezamestnaných a zamestnaných účastníkov výskumu na otázku – Ako ste spokojný/á sám/sama so sebou?

Štruktúra odpovedí nezamestnaných a zamestnaných účastníkov výskumu na otázku – Koľko radosti máte zo života?

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100


ani/ani spokojnýzamestnaní

Graf 4.17

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

nezamestnaní málo ani/ani veľa

ani/ani veľamálozamestnaní

Graf 4.18



Priemerné hodnotenia psychologických aspektov podľa veku

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,03,70

3,37

3,07

3,503,39

3,02

spokojnosť so sebou

radosť zo života

20 – 30 30 – 45 45 – 65

Graf 4.19



Podobne ako v predchádzajúcich otázkach, aj hodnotenie psychologických as-pektov s rastúcim vekom klesalo. Medzi jednotlivými skupinami sme zaregistrovali významné rozdiely, avšak hodnotenia nevykazovali tak prudký pokles ako hodnotenia zdravotného stavu. Rozdiely sme zaznamenali medzi najmladšou vekovou skupinou a dvomi staršími. Zdá sa, že s rastúcim vekom sa v psychologickej oblasti uplatňuje viac adaptačných a kompenzačných mechanizmov, ktoré celkový pokles jednotlivých aspektov eliminujú.

Priemerné hodnotenia psychologických aspektov podľa úrovne vzdelania

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

3,40

2,922,99

3,463,58 3,55

3,41

3,24


radosť zo života


Graf 4.20


Analýza súvislostí medzi úrovňou nadobudnutého vzdelania a jednotlivými psy-chologickými kategóriami preukázala rozdiely iba v doméne radosť zo života. V tejto oblasti sa výsledky sústredili do dvoch skupín. Menej radosti v živote vykazovali sku-piny so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity. Viac radosti na druhej strane vykazovali skupiny so stredoškolským vzdelaním s maturitou a s vysokoškol-ským vzdelaním. Naopak pri hodnotení spokojnosti so sebou sme rozdiely medzi sku-pinami nezaregistrovali.

Priemerné hodnotenia psychologických aspektov podľa typu rodinnej starostlivosti

Na základe porovnania skupín podľa typu starostlivosti sme rozdiely zaznamena-li medzi ľuďmi, ktorí sa starajú o handicapovaných a ostatnými účastníkmi výskumu. Ľudia, ktorí sa starajú o handicapovaných vykazovali štatisticky menej radosti zo živo-ta ako aj nižšiu spokojnosť so sebou ako ostatní.

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

3,24

2,72

3,13

3,55 3,53

3,18


radosť zo života

handicapovaní seniori deti

Graf 4.21


Sociálne vzťahy

Sociálne vzťahy majú mimoriadny význam pre fyzickú a duševnú integritu človeka a spoluvytvárajú základ pre kvalitný život. Najlepším dôkazom ich významu sú dôsled-ky ich absencie. Narušené sociálne vzťahy spôsobujú problémy v rodinnom a pracov-nom živote ako aj na úrovni osobnosti človeka. Problémy v sociálnych vzťahoch vedú k negatívnym sociálnym javom akými sú alkoholizmus, agresivita, duševné choroby, kriminalita a pod.

Výskum kvality života doposiaľ monitorovanie sociálnych vzťahov ako základ-ných komponentov kvality života obchádzal. Sociálne vzťahy zostávali dlhé obdobie na periférii záujmu výskumníkov v tejto oblasti, najmä pre subjektívnosť zisťovania tejto kvality. V našom výskume sme sa sú sústredili na štyri typy sociálnych vzťahov, ktoré pokrývajú väčšinu sociálnych interakcií – osobné vzťahy, vzťahy na pracovisku, vzťahy v obci. Osobitnú pozornosť sme venovali sociálnej opore ako prostriedku so-ciálnej inklúzie. Priemerné hodnoty jednotlivých sociálnych vzťahov uvádzame v ta-buľke 4.1 a v grafe 4.22.

Spokojnosť s vybranými sociálnymi vzťahmi

Sociálne vzťahyPosúdenie


Ako ste spokojný/á s vašimi osobnými vzťahmi? 3,77 ,746

Ako ste spokojný/á so vzťahmi na pracovisku? 3,63 ,800

Ako ste spokojný/á so vzťahmi v obci? 3,47 ,804

Ako ste spokojný/á s podporou, ktorá sa vám dostáva od vašich priateľov?

3,65 ,731

Tabuľka 4.1


Spokojnosť s vybranými sociálnymi vzťahmi

Analýza údajov preukázala nadpriemerné hodnotenia spokojnosti so sociálnymi vzťahmi. Údaje nie sú prekvapujúce, najmä s ohľadom na výber participantov, ktorí pochádzali z vidieka. Z údajov tiež vyplýva dôležitosť jednotlivých sociálnych vzťahov v súvislosti s kvalitou života ako sociálnych sietí v ktorých jedinec operuje.

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

osobné vzťahy

3,773,63

3,47

3,65

pracovné vzťahy vzťahy v obci sociálna opora

Graf 4.22



Porovnanie spokojnosti s vybranými sociálnymi vzťahmi podľa zamestnania

V posudzovaní spokojnosti s vybranými sociálnymi vzťahmi sme identifikova-li významný rozdiel v odpovediach zamestnaných a nezamestnaných respondentov v oblasti osobných vzťahov a sociálnej opory. U zamestnaných bola manifestovaná významne väčšia spokojnosť s osobnými vzťahmi a podporou od blízkych ako u neza-mestnaných (graf 4.23). U rôznych vekových skupín sme rozdiely zaznamenali v ob-lasti osobných vzťahov.

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0 3,843,70

3,50 3,45

3,74

3,54

zamestnaní

nezamestnaní

osobné vzťahy vzťahy v obci sociálna opora

Graf 4.23


Porovnanie spokojnosti s vybranými sociálnymi vzťahmi podľa veku

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

4,5

3,90

3,78

3,62 3,

68

3,62

3,57

3,49

3,45 3,

53

3,70

3,65

3,61

18 – 30 30 – 45 45 – 65

osobné vzťahy pracovné vzťahy vzťahy v obci sociálna opora

Graf 4.24



Porovnanie spokojnosti s vybranými sociálnymi vzťahmi podľa vzdelania

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

4,5

3,60 3,

70 3,84 3,89

3,44 3,

61 3,67

3,64

3,51

3,46 3,51

3,25

3,23

3,62 3,

74 3,75

ZŠ SŠ bez mat. SŠ s mat. VŠ


Graf 4.25



Porovnanie spokojnosti s vybranými sociálnymi vzťahmi podľa typu starostlivosti

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

3,81

3,75

3,56 3,

64

3,59 3,60

3,46 3,49

3,47

3,65 3,

71

3,39

deti

seniori

handicapovaní


Graf 4.26



Environmentálne podmienky

Hodnotenie environmentálnych faktorov reflektuje podmienky prostredia, v ktorom jedinec žije. Nejde však o objektívne zisťovanie týchto podmienok, ale naopak o ich subjektívne vnímanie. V tomto kontexte môže byť určitý príjem u niekoho vnímaný ako dostatočný, naopak iný človek môže ten istý príjem vnímať ako nedostatočný. Preto je potrebné interpretovať uvedené zistenia ako relatívne vo vzťahu k potrebám skúmaných ľudí.

Celkovo sme sa v našom výskume zamerali na šesť oblastí, resp. podmienok, ku ktorým sa účastníci výskumu vyjadrovali na päťbodovej škále. Medzi skúmanými ob-lasťami bola finančná saturácia, dostatok informácií, voľnočasové aktivity, podmienky bývania, dostupnosť zdravotníckych služieb a spokojnosť s dopravou.

Spokojnosť s environmentálnymi podmienkami

Environmentálne podmienkyPosúdenie


Máte dosť peňazí na uspokojenie svojich potrieb? 2,10 1,075

Ako sú vám prístupné informácie, ktoré potrebujete pre svoj každodenný život?

3,06 ,908

Do akej miery máte možnosť vykonávať voľnočasové aktivity?

2,42 ,978

Ako ste spokojný/á s podmienkami miesta, kde bývate? 3,35 ,888

Ako ste spokojný/á s dostupnosťou zdravotníckych služieb?

2,72 1,037

Ako ste spokojný/á s vašou dopravou? 2,80 1,078

Tabuľka 4.2


Spokojnosť s environmentálnymi podmienkami

1,5

1,7

1,9

2,1

2,3

2,5

2,7

2,9

3,1

3,3

3,5

finan

cie

2,10

3,06

2,42

3,35

2,802,72

podm

ienky

býv

ania

voľn

očas

ové

aktiv

ity

info

rmác

ie

dostu

pnos

ťzd

ravo

tnýc

h slu

žieb

deti

Graf 4.27



Z výsledkov vyplýva, že najnižšia spokojnosť bola s finančnou situáciou a naopak najvyššiu spokojnosť vyjadrovali respondenti s podmienkami bývania. Otázky príj-mu sú v našich podmienkach tradične vnímané ako hlavný komponent kvality živo-ta. Aj medzinárodné výskumy v tejto oblasti dokumentujú podobné zistenia takmer u všetkých nových členov EÚ. Analýza uvedených oblastí navyše vyžaduje kontinuálne sledovanie jednotlivých ukazovateľov, aby bolo možné zachytiť prebiehajúce trendy. V tomto prípade musíme konštatovať nedostatok hodnoverných informácii a obme-dziť z toho vyplývajúce interpretácie na popis aktuálneho stavu.

Z porovnania hodnotení nezamestnaných a zamestnaných vyplýva niekoľko vý-znamných rozdielov (Tabuľka 4.3). Nezamestnaní vyjadrili významne väčšiu nespo-kojnosť v takmer všetkých oblastiach (okrem dopravy a voľnočasových aktivít) ako zamestnaní. V súvislosti s úrovňou dosiahnutého vzdelania sa štatisticky významné rozdiely prejavili v oblasti financií, prístupnosti informácií a voľnočasových aktivi-tách. Komparácia podľa typu rodinnej starostlivosti identifikovala rozdiely v oblasti prístupnosti informácií, voľnočasových aktivít, dostupnosti zdravotníckych služieb a spokojnosti s dopravou.

Spokojnosť s environmentálnymi podmienkami podľa zamestnania

Environmentálne podmienkyPriemerná hodnota

t-test pZamestnaní Nezamestnaní

Máte dosť peňazí na uspokojenie svojich potrieb?

2,35 1,81 8,344 0,000

Ako sú vám prístupné informácie, ktoré potre-bujete pre svoj každodenný život?

3,22 2,87 6,145 0,000

Do akej miery máte možnosť vykonávať voľno-časové aktivity?

2,45 2,39 0,921 0,357

Ako ste spokojný/á s podmienkami miesta, kde bývate?

3,41 3,25 2,762 0,006

Ako ste spokojný/á s dostupnosťou zdravotníc-kych služieb?

2,78 2,65 2,031 0,042

Ako ste spokojný/á s vašou dopravou? 2,85 2,73 1,786 0,075

Tabuľka 4.3


Spokojnosť s environmentálnymi podmienkami podľa vzdelania


Priemerná hodnota

F-test pZŠ

SŠ bez mat.

SŠ s mat. VŠ


1,63 1,90 2,28 2,67 23,112 0,000

Ako sú vám prístupné informácie, ktoré potrebujete pre svoj každoden-ný život?

2,65 2,85 3,23 3,51 26,115 0,000

Do akej miery máte možnosť vykoná-vať voľnočasové aktivity?

2,07 2,37 2,50 2,61 6,594 0,000


3,29 3,35 3,36 3,28 0,346 0,792


2,71 2,67 2,78 2,63 0,926 0,427

Ako ste spokojný/á s vašou dopravou?

2,88 2,72 2,82 2,91 1,119 0,340

Tabuľka 4.4

Spokojnosť s environmentálnymi podmienkami podľa typu starostlivosti


Priemerná hodnota

F-test pdeti seniori

handicapo-vaní


2,08 2,21 1,96 2,098 0,123

Ako sú vám prístupné informácie, ktoré potrebujete pre svoj každoden-ný život?

3,07 3,13 2,72 5,929 0,003

Do akej miery máte možnosť vykoná-vať voľnočasové aktivity?

2,46 2,41 2,06 5,483 0,004


3,35 3,37 3,15 1,698 0,181


2,73 2,77 2,39 4,018 0,018

Ako ste spokojný/á s vašou dopravou?

2,81 2,87 2,50 3,046 0,048

Tabuľka 4.5



Zhrnutie

Dostupné objektívne indikátory kvality života referujú o relatívne priaznivom vývoji podmienok kvality života najmä s ohľadom na makroekonomické ukazovatele akými sú napr. rast HDP na obyvateľa. S týmito údajmi však nekorešpondujú subjektívne hodnotenia kvality života, ktoré sme v našom výskume monitorovali. Je však potrebné poznamenať, že subjektívne hodnotenia kvality života vo väčšej miere reflektujú spo-ločenské štandardy a očakávania, ktoré podliehajú neustálemu vývoju.

Z nami získaných výsledkov vyplýva viacero zistení. Všeobecné hodnotenie kva-lity života respondentmi bolo priemerné až mierne podpriemerné. Uvedené zistenia korešpondujú s vyššie spomenutými štúdiami na slovenskej populácii. Zaujímavý-mi sú tiež relatívne vysoké hodnotenia vlastného zdravotného stavu a pracovného potenciálu. V tejto súvislosti sme najnižšie hodnotenia v rámci jednotlivých skupín registrovali u nezamestnaných ako aj u ľudí so základným vzdelaním. Neustále pre-biehajúca transformácia pracovného trhu s rastúcimi požiadavkami na kvalifikáciu znižuje pravdepodobnosť uplatnenia tejto skupiny na trhu práce a spôsobuje sociálne vylúčenie a chudobu. Navyše naše zistenia dokumentujú zväčšovanie rozdielov me-dzi zamestnanými a nezamestnanými. Kým v predchádzajúcom období sme rozdiely v hodnotení kvality života medzi zamestnanými a nezamestnanými evidovali len na úrovni súhrnných ukazovateľov (Kentoš, 2004), v tomto výskume sa nízka kvalifikácia v kombinácii s nezamestnanosťou prejavila nespokojnosťou vo väčšine sledovaných indikátorov kvality života. Hlavným dôvodom tohto stavu mohla byť nízka motivá-cia k práci u nezamestnaných a nízko platených zamestnaných ako dôsledok systému štedrej sociálnej podpory. Tento systém zvýhodňoval najmä viacčlenné rodiny, ktoré z neho profitovali, ak sa nachádzali mimo trhu práce. Po uplatnení reforiem z januára 2004 potenciálne vzrástla ekonomická zraniteľnosť uvedených skupín z dôvodu ne-schopnosti profitovať z týchto reforiem.

Ďalšiu rizikovú skupinu v našom výskume predstavovali osoby, ktoré sa stara-jú o handicapovaných. Ich hodnotenia, podobne ako u nezamestnaných, dosahovali v porovnaní s inými najnižšiu úroveň. Takéto zistenia nie sú prekvapujúce, najmä ak uvážime náročnosť starostlivosti o handicapovaných členov domácnosti. Aj v tomto prípade boli hodnotenia nízke vo väčšine indikátorov kvality života.

Ak prijmeme predpoklad, že pri tvorbe sociálnej politiky môžu byť subjektívne, či objektívne hodnotenia kvality života kritériom politického rozhodovania, potom je potrebné pre obe rizikové skupiny prijať niekoľko podporných opatrení. Podpora vzdelania a vedomostí ako cesta z chudoby – podporiť prístup k celoživotnému vzde-lávaniu, vzdelávacím kurzom, kurzom podpory zručností hľadať a udržať si prácu, podporovať vzdelávanie u detí z nízkopríjmových rodín z cieľom odstránenia tlaku ich skorého zamestnávania a odovzdávania chudoby z generácie na generáciu. Pod-porovať individuálnu prácu s nezamestnanými a aktívne politiky trhu práce. Systém


sociálnej podpory – na základe predpokladu spravodlivej solidarity podporovať sta-rostlivosť o handicapovaných a vytvoriť tak podmienky pre kvalitný a dôstojný život. Nastaviť systém sociálnej podpory aby viedol k väčšej motivácii pracovať a zlepšiť ad-resnosť sociálnych dávok tím, ktorí ich naozaj potrebujú. Zaviesť programy štipendií aj pre základné a stredné školy s cieľom podporovať vzdelávanie.

Podpora alternatívneho zamestnávania – zavedením možnosti neštandardných pracovných zmlúv resp. zmlúv na kratší čas s cieľom uľahčenia zvládania rodinných povinností u ohrozených skupín.


4.2 HODNOTY

Koncepcia hodnôt a hodnotovej orientácie je schopná spájať rozličné záujmy mnohých vedných disciplín zaujímajúcich sa o štúdium ľudského správania (Rokeach, 1973). Na strane druhej vyvoláva pojem hodnota, rovnako ako iné pojmy, v každom človeku množstvo asociácií, ktoré sa u jednotlivcov môžu líšiť. Každopádne sa hodnoty po-važujú za veľmi dôležité, nakoľko môžu slúžiť ako istá forma „čiernej skrinky“ a tvo-ria medzičlánok medzi sociodemografickými charakteristikami a postojmi (Davidov, Schmidt, Schwartz, 2005). Spoločnou črtou všetkých definícií týkajúcich sa hodnôt je fakt, že sú chápané ako konštrukty, ktoré majú vplyv na rozhodovanie a správanie človeka, na jeho percepciu ľudí a udalostí. Práve z tohto dôvodu sa javí dôležitým zis-tenie hodnotovej orientácie jednotlivcov, nakoľko sa na základe toho dá do istej miery predikovať ich následné správanie smerom do budúcnosti.

Na zistenie hodnotovej orientácie skúmanej vzorky sa v dotazníku ako merací nástroj použila štúdia nazvaná Schwartz Value Survey. Aby sme pochopili, čo sa týmto nástrojom meria, je potrebný stručný pohľad do minulosti. Výskumníkov, ktorí vypra-covali teóriu hodnôt nie je veľa. Jedným z mála je Shalom H. Schwartz, ktorý prišiel s novou koncepciou a ponúkol tým odlišné chápanie a pohľad na hodnoty ako rela-tívne stále charakteristiky. Všetky dovtedajšie teórie hodnotových systémov by sa dali označiť ako hierarchické, no s prácou Schwartza a jeho spolupracovníkov je spojené kruhové ponímanie hodnôt. Ako píše (Schwartz, 2003, str. 2): „Keď uvažujeme o na-šich hodnotách, uvažujeme o tom, čo je pre nás dôležité v našom živote. Každý z nás vyznáva množstvo hodnôt (napríklad úspech, bezpečnosť, benevolentnosť) s rozlič-ným stupňom dôležitosti. Určitá hodnota môže byť veľmi dôležitá pre jednu osobu, ale nemusí byť dôležitá pre osobu druhú“. Schwartz a Bilsky (1990, str. 878) v tejto súvislosti uvádzajú: „Vytvorili sme konceptuálnu definíciu hodnôt, ktorá zahŕňa päť formálnych znakov, ktoré sa objavujú v relevantnej literatúre. Hodnoty (a) sú koncepty toho, v čo človek verí, (b) prináležia k žiaducim stavom alebo správaniu, (c) sú trans-situačné, (d) usmerňujú selekciu alebo evaluáciu správania a udalostí a napokon (e) sú usporiadané podľa relatívnej dôležitosti“.

O obľúbenosti takéhoto chápania hodnôt svedčí aj to, že najviac výskumov založe-ných na teórii hodnôt používa na meranie práve už vyššie spomínaný nástroj Schwartz Value Survey (SVS). Ako píše: „Jedná sa o 56 položkovú metodiku, prostredníctvom ktorej je u každého respondenta možné zistiť preferenciu hodnôt. Táto metodika bola vypracovávaná na rozsiahlej vzorke (N = 64 271) počas rokov 1988 – 2002“ (Schwartz, 2003). Skúmaná osoba je požiadaná, aby na 7-bodovej škále označila, do akej miery sa správanie a konanie istej osoby podobá jej vlastnému správaniu. Schwartz (1992) zistil, že asociácie 56 položiek s desiatimi hodnotovými typmi sú transkulturálne validné. Podľa Sagiva a Schwartza (1995) vykazuje tento systém hodnôt ako celok systematické vzťahy s niektorými postojmi a s nimi súvisiacim správaním. Je potrebné poznamenať, že v dotazníku sa nepoužila pôvodná, päťdesiatšesť položková verzia SVS, ale jej skrá-


tená, dvadsaťjeden položková forma. Svojou komplexnosťou však podľa nášho názoru plne vyhovuje zadanému cieľu a zistenia majú takú istú výpovednú hodnotu ako je tomu pri pôvodnej forme. Na základe výsledkov všetkých meraní zostrojil Schwartz tzv. kruhový model hodnôt (obrázok 4.2.1). Obrázok 4.2.2 predstavuje kruhový model hodnôt preložený do slovenského jazyka.

Kruhový model hodnôt – pôvodná anglická forma

Kruhový model hodnôt – slovenský preklad

Poznámka: Ak by sme chceli zobraziť Schwartzov model detailnejšie, hodnotu tradícia by bolo potrebné zobraziť viac periférne, hodnotu konformita viac smerom do stredu hod-notového kruhu (tak, ako je tomu v pôvodnej anglickej verzii kruhového modelu – obr. 1).

Obrázok 4.2.1

Opennes toChange

Self-Direction

Creativity,Freedom

Social Justice,Equality

Helpfulness

Obedience HumilityDevoutness

Social Order

Authority,Wealth

Success,Ambition

Pleasure

Exciting Life

Universalism

Benevolence

Conformity

Security

Power

Achievement

Hedonism

Stimulation

Tradition

Self-Transcendence

Self-Enhancement

Conservation

Otvorenosťvoči zmene

UniverzalizmusBenevolencia

Tradícia

Konformita

Bezpečie

Moc (sila)Úspech

Hedonizmus

Stimulácia

Sebaurčenie

Sebatranscendencia

Sebazdôrazňovanie

Ochranastatus quo

Obrázok 4.2.2



Súbor všetkých desiatich hodnotových typov teda ako celok vykazuje kruhovú štruktúru. Hodnoty chápané pôvodne ako kolektivistické sú v tomto modeli umiest-nené v pravej časti, individualistické hodnoty vľavo. Týchto desať zreteľných hodnoto-vých typov je vo vzťahoch podľa dvoch bipolárnych dimenzií. Na jednej dimenzii stoja oproti sebe póly „sebatranscendencia“ (self-transcendence) versus „zameranosť na seba“, resp. „sebazdôrazňovanie“ (self-enhancement). Prvý pól konštituujú hodnoty univerzalizmus a benevolencia, ktoré podnecujú transcendeciu sebeckých osobných záujmov, transcendenciu jedinca k niečomu nadindividuálnemu (iní ľudia, príroda, vesmír). V opozícii k nim stoja hodnoty moc a úspech, ktoré podnecujú sebazdôraz-ňujúce ciele. Hodnoty univerzalizmus a benevolencia odzrkadľujú kooperatívne so-ciálne vzťahy, kým hodnoty moc a úspech predpokladajú kompetitívne vzťahy medzi ľuďmi. Na druhej dimenzii stoja proti sebe hodnoty konformita, tradícia a bezpečie, ktoré sa vzťahujú k pólu „ochrana status quo“ (conservation) a hodnoty sebaurčenie a stimulácia, ktoré patria k pólu „otvorenosť voči zmene“ (openess to change). Póly tejto dimenzie predstavujú odlišný pohľad na príťažlivosť či prijateľnosť zmeny a na neistotu v materiálnych, sociálnych a intelektuálnych oblastiach života. Desiata hod-nota – hedonizmus, v sebe zahŕňa smerovanie aj k sebazdôrazňovaniu, aj k otvorenos-ti voči zmene.

Schwartzovo vysvetlenie vzťahov medzi hodnotovými typmi v jeho kruhovom hodnotovom systéme je nasledovné (Schwartz, 1992): hodnoty, ktoré sú na kružnici umiestnené vedľa seba (napríklad úspech a moc), spolu korelujú kladne, kým proti-ľahlé hodnoty (napríklad úspech a benevolencia) sa teoreticky vylučujú a empiricky spolu korelujú záporne. To znamená, že veľa podobností budú vykazovať hodnoto-vé orientácie dvoch ľudí, ktorí sa orientujú na susediace hodnotové typy a maximum rozdielov bude medzi hodnotovými prezentáciami dvoch jedincov, z ktorých jeden sa orientuje na opačný hodnotový typ ako druhý.

Na obrázkoch je vidieť, že sa jedná o desať hodnotových typov, ktoré sa ďalej spá-jajú do štyroch hodnotových orientácií. V našom výskume narábame práve s hodno-tovými typmi, na úrovni ktorých je možné prehľadnou formou rozlíšiť, ktorý z nich respondent preferuje. Keďže vychádzame práve zo Schwartzovej koncepcie hodnôt, v tabuľke ponúkame prehľad jednotlivých hodnotových typov, ich definícií a hodnôt, ktoré pod ne spadajú.


Hodnotové typy a ich definície Reprezentatívne hodnoty

Moc: Sociálny status a prestíž, kontrola alebo dominan-cia nad ľuďmi a zdrojmi.

Sociálna moc: kontrolovanie ostatných, dominancia. Autorita: právo viesť a rozkazovať. Bohatstvo: materiálne vlastníctvo, peniaze.

Úspech: osobný úspech prostredníctvom demonštrovania kompetencie podľa sociálnych štandardov

Úspech: dosahovanie cieľov. Spôsobilosť: kompeten-cia, účinnosť, schopnosť. Ctižiadostivosť: tvrdá práca, ambície. Vplyv: mať vplyv na ľudí a udalosti.

Hedonizmus: vlastné potešenie a zmyslová príjemnosť. Radosť: potešenie z túžob. Užívanie si života: vychutnáva-nie si jedla, sexu, voľna.

Stimulácia: vzrušenie, zmeny a výzvy z živote. Odvaha: vyhľadávanie dobrodružstiev, riskovanie. Premenlivý život: naplnený výzvami a zmenami. Vzrušujúci život: stimulujúce zážitky.

Sebaurčenie: nezávislé myslenie a výber činností, tvorivosť, explorácia.

Kreativita: unikátnosť, imaginácia. Sloboda: sloboda v konaní a myslení. Nezávislosť: spoliehanie sa na seba, sebestačnosť.

Univerzalizmus: porozumenie, úsilie, ideí a presvedčení. Veľkodušnosť: tolerancia rozdielnych tolerancia, ochrana prosperity všetkých ľudí a ochrana prírody. Múdrosť: zrelé porozumenie životu. Sociálna spravodlivosť: náprava nespravodlivosti, ochrana slabých. Rovnosť: rovnaké príležitosti pre všetkých. Mierový svet: svet bez vojny a konfliktov. Svet krásy: krása prírody a umenia. Jednota prírody: porozumenie prírode. Environmentálna ochrana: ochrana prírody.

Benevolencia: ochrana a dôraz na blaho ľudí, s ktorými je jedinec v častom osobnom kontakte.

Nápomocnosť: starostlivosť o druhých. Čestnosť: úprimnosť, poctivosť. Odpúšťanie: ochota odpustiť iným. Lojalita: vernosť priateľom a skupine. Zodpovednosť: spoľahlivosť.

Tradícia: rešpekt, záväzok a akceptovanie zvykov a ideí, ktoré jedincovi poskytuje tradičná kultúra alebo náboženstvo.

Skromnosť: nenáročný, nedáva dôraz na seba. Prijímanie môjho podielu v živote: prijatie životných okolností. Oddanosť: dodržiavanie náboženskej viery a presved-čenia. Rešpektovanie tradície: ochrana dodržiavaných zvykov. Umiernenosť: vyhýbanie sa extrémom v prežívaní alebo v správaní.

Konformita: uprednostňovanie ovládania sa v konaní, sklonoch a impulzoch pred porušením sociálnych očakávaní a noriem a pred sklamaním niekoho alebo ublížením niekomu.

Slušnosť: zdvorilosť, vyberané správanie. Poslušnosť: svedomitý, plný povinnosti. Sebadisciplína: sebaovláda-nie, odolnosť voči pokušeniu. Úcta k rodičom a starým ľuďom: preukazovanie rešpektu.

Bezpečie: bezpečie, harmónia a stabilita pre spoločnosť, vzťahy i jedinca.

Bezpečie rodiny: bezpečie pre najbližších. Národná bezpečnosť: ochrana môjho Národa pred nepriateľmi. Sociálny poriadok: stabilita spoločnosti. Čistota: poria-dok, upravenosť.

Súčasťou každého hodnotového typu je niekoľko hodnôt. Napríklad hodnotový typ tradícia, ktorý je definovaný ako: „rešpekt, záväzok a akceptovanie zvykov a ideí,



ktoré jedincovi poskytuje tradičná kultúra alebo náboženstvo“, je tvorený hodnota-mi: skromnosť, prijímanie môjho podielu v živote, oddanosť, rešpektovanie tradície, umiernenosť. Podobne je to aj u ostatných hodnotových typov.

Podľa Schwartza (1992) sú všetky hodnotové typy v hodnotovom systéme istým spôsobom dôležité pre náš život, inak by neboli súčasťou univerzálnej štruktúry ľud-ských hodnôt. Relatívna dôležitosť, ktorú ľudia prikladajú jednotlivým hodnotovým typom, odráža ich pripravenosť vzdať sa niečoho v istej oblasti, aby tým získali viac v oblasti inej.

Čo sa týka samotného dotazníka, prostredníctvom ktorého sa zbierali dáta, šká-la, na ktorej respondenti značili svoje odpovede na jednotlivé položky, variovala od 1 – veľmi sa mi podobá po 6 – vôbec sa mi nepodobá. Preto čím je daný stĺpec v gra-foch uvedených na nasledujúcich stranách nižší, tým pozitívnejšie boli odpovede jed-notlivých respondentov na dané tvrdenie. Rozhodli sme sa urobiť detailné porovnania preferovaných hodnotových typov u týchto skupín:

• muži vs. ženy• zamestnaní vs. nezamestnaní• dospelí, ktorí sa starajú o - deti - seniorov - handicapovaných

• tzv. extrémne skupiny - 1. skupina – tí, ktorí považujú výchovu detí za prekážku vo svojom živote - 2. skupina – tí, ktorí nepovažujú výchovu detí za prekážku vo svojom živote

• rod a zamestnanosť/nezamestnanosť• rozdelenie podľa veku - 1. skupina (18 – 34 rokov) - 2. skupina (35 – 51 rokov) - 3. skupina (52 – 68 rokov)


Muži vs. ženy

Štatisticky významnými sa ukázali byť rozdiely medzi mužmi a ženami pri hodno-tových typoch tradícia, stimulácia, sila a úspech. Iba pri hodnotovom type tradícia skórovali vyššie ženy (graf 4.2.1). Ak sa pozrieme na definíciu tohto hodnotového typu a taktiež na hodnoty, ktoré tento typ sýtia, môžeme z toho vyvodiť záver, že ženy sú tými osobami, ktoré kladú väčší dôraz na akceptovanie a dodržiavanie zvykov a ideí, ktoré jedincovi poskytuje kultúra a náboženstvo. Sú viac oddané, umiernené a ľahšie prijímajú svoju úlohu v živote.

Rozdiel medzi mužmi a ženami – hodnotový typ tradícia

Stimulácia, úspech a sila sú tými hodnotovými typmi, s ktorými sa viac stotožňu-jú zástupcovia mužského rodu. Muži teda skórovali bližšie k pólu viac sa mi podobá vo všetkých troch hodnotových typoch (graf 4.2.2, graf 4.2.3, graf 4.2.4), čo sa javí byť logickým, nakoľko aj v kruhovom modeli sú tieto hodnoty umiestnené na jed-nej polovici, úspech a sila dokonca vedľa seba a sýtia hodnotové orientácie otvorenosť voči zmene (openness to change) a sebazdôrazňovanie (self-enhancement). V súlade s definíciami týchto typov, ktoré sú spomenuté vyššie, interpretujeme tieto výsledky takto: muži tradične predstavovali a aj keď sa to v dnešnej dobe vyrovnáva, stále do istej miery predstavujú živiteľov svojich rodín. Tým pádom sú nútení si zarobiť na

muži ženy

2,25

2,30

2,35

2,40

2,45

2,50

2,55

2,60

2,65

2,70

2,75

Graf 4.2.1


živobytie svoje ako aj na živobytie svojich najbližších. Jednými z hodnôt, ktoré repre-zentujú hodnotový typ moc sú aj autorita a bohatstvo, ktoré sú definované ako právo viesť a rozhodovať a taktiež materiálne vlastníctvo a peniaze. Hodnotový typ úspech zastrešuje hodnoty spôsobilosť, ctižiadosť a vplyv, ktoré v sebe zahŕňajú tvrdú prácu, ambície, chcenie mať vplyv na ľudí a kompetencie k uskutočňovaniu týchto cieľov. V súlade s definíciou, ktorá tento hodnotový typ vysvetľuje teda konštatujeme, že muži sú tým pádom viac zameraní na dosahovanie osobného úspechu prostredníctvom de-monštrovania kompetencie podľa sociálnych štandardov. Zároveň sú to muži, ktorí chcú v mnohých situáciách preukazovať odvahu a neraz sú k tomu aj nútení, tým pá-dom zažívajú vzrušenie, zmeny a výzvy v živote, čo je vlastne podstata hodnotového typu stimulácia.

Rozdiel medzi mužmi a ženami – hodnotový typ stimulácia

muži ženy3,20

3,25

3,30

3,35

3,40

3,45

3,50

3,55

3,60

3,65

3,70

Graf 4.2.2


Rozdiel medzi mužmi a ženami – hodnotový typ sila

Rozdiel medzi mužmi a ženami – hodnotový typ úspech

3,35

3,40

3,45

3,50

3,55

3,60

3,65

3,70

3,75

3,80

muži ženy

Graf 4.2.3

3,00

3,05

3,10

3,15

3,20

3,25

3,30

3,35

3,40

muži ženy

Graf 4.2.4



Zamestnaní vs. nezamestnaní

Pri porovnaní skupín zamestnaných a nezamestnaných sa štatisticky významnými ukázali byť rozdiely na úrovni hodnotových typov univerzalizmus a sebaurčenie (u za-mestnaných sú na vyššej úrovni – graf 4.2.5, graf 4.2.6) a stimulácia (na vyššej úrovni je u nezamestnaných – graf 4.2.7). Zamestnaní, tým že majú vlastný príjem, sú vo väč-šine prípadov na rozdiel od nezamestnaných občanov sebestační, v dôsledku finanč-ného príjmu si môžu dovoliť byť viac slobodní v konaní, a to všetko sýti hodnotový typ sebaurčenie. Univerzalizmus ako hodnotový typ, ktorý sa v kruhovom modeli nachá-dza vedľa sebaurčenia je okrem iného definovaný porozumením, úsilím, toleranciou, teda hodnotami, ktoré sú v pracovnom kolektívne nevyhnutne prítomné.

Nezamestnaní občania sú špecifickou skupinou v spoločnosti, ktorú nemožno generalizovať na všetkých úrovniach, no isté podobné znaky predsa len vykazuje a v tomto výskume sa ukázali byť signifikantne validné. Tým, že sú v situácii, ktorá pre nich znamená absenciu zamestnania, sú nútení si toto zamestnanie hľadať, nezriedka aj v úplne odlišných odboroch, než v akých dosiahli vzdelanie. Preto je pre nich veľmi dôležitá flexibilita, teda prispôsobovanie sa požiadavkám pracovného trhu a pružné reagovanie na ponuky pracovných miest. V dôsledku týchto skutočností sa prefero-vanie hodnotového typu stimulácia ukazuje byť logickým vyústením tohto stavu, na-koľko tento stimulácia je sýtená hodnotami ako premenlivý život a odvaha, ktoré sú definované ako: život, ktorý je naplnený výzvami a zmenami.

Ďalším neopomenuteľným faktorom je aj to, že títo ľudia sú nezriedka bez prá-ce dlhšie časové obdobie, tým pádom sú izolovaní od pracovného kolektívu, strácajú odvahu vystupovať pred väčšou skupinou ľudí (najmä pred cudzími, ktorých predtým nemali možnosť spoznať), sociálna kooperácia ustupuje do úzadia. Z tohto pohľadu by sa vyššie preferovanie hodnotového typu stimulácia vzhľadom ku skupine nezamest-naných dalo interpretovať ako istá forma volania po sociálnych kontaktoch, po nových známostiach, po obnovovaní spolupráce, inak povedané po ľuďoch.


Rozdiel medzi zamestnanými a nezamestnanými – hodnotový typ univerzalizmus

Rozdiel medzi zamestnanými a nezamestnanými – hodnotový typ sebaurčenie

zamestnaní nezamestnaní2,36

2,38

2,40

2,42

2,44

2,46

2,48

Graf 4.2.5

2,55

2,60

2,65

2,70

2,75

2,80

2,85

2,90

2,95

3,00

zamestnaní nezamestnaní

Graf 4.2.6



Rozdiel medzi zamestnanými a nezamestnanými – hodnotový typ stimulácia

3,58

3,59

3,60

3,61

3,62

3,63

3,64

3,65

zamestnaní nezamestnaní

Graf 4.2.7


Starostlivosť o deti, seniorov, handicapovaných

Toto porovnanie sa týka skupiny tých občanov, ktorí sa starajú buď o dieťa/deti, o seni-orov, alebo o handicapovaných ľudí. Štatisticky významné rozdiely sa ukázali pri hod-notovom type benevolencia, kde sa najviac benevolentnými javia byť posledne meno-vaní, teda občania starajúci sa o handicapovaných (graf 4.2.8). Vysvetľujeme si to tým, že títo ľudia a ich rodiny sú akoby viac tolerantnejšie a benevolentnejšie k iným ako ostatní. Ak sa pozrieme na definíciu tohto hodnotového typu a hodnôt, ktoré tento typ sýtia, môžeme povedať, že títo ľudia kladú dôraz na blaho a ochranu ľudí, s ktorý-mi sú v častom kontakte, sú zodpovední, nápomocní a preukazujú vysokú mieru sta-rostlivosti o druhých. Tieto výsledky len potvrdzujú skutočnosť, že o týchto, určitým spôsobom postihnutých ľudí, je potrebné sa starať, pomáhať im a zároveň byť voči nim zodpovedný.

Rozdiel medzi skupinami starajúcimi sa o deti, seniorov a handicapovaných – hodnotový typ benevolencia

deti seniori handicapovaní2,05

2,10

2,15

2,20

2,25

2,30

2,35

2,40

2,45

2,50

Graf 4.2.8



Extrémne skupiny

Tzv. extrémnymi skupinami sme pre potreby tohto výskumu nazvali tie, v ktorých sa nachádzajú občania, kde jedni považujú výchovu detí za prekážku vo svojom živo-te a druhí naopak výchovu detí za prekážku vo svojom osobnom živote nepovažu-jú. Štatisticky významné sa javia rozdiely pri hodnotovom type sebaurčenie (vyššie u tých, ktorí výchovu detí nepovažujú za prekážku – graf 4.2.9) a pri hodnotovom type úspech (vyššie skórovali tí, ktorí považujú výchovu detí za prekážku – graf 4.2.10). To, že hodnotový typ sebaurčenie vo väčšej miere preferovali občania, ktorí výchovu detí nepovažujú za prekážku, je logické, nakoľko tento typ je definovaný prostredníctvom hodnôt zvedavosť (zaujímajú sa o všetko, explorujú do okolia), nezávislosť (spoliehajú sa na seba, sú sebestační, teda ani výchova a uživenie detí im nerobí problémy) a výber činností spolu s tvorivosťou.

Úspech ako hodnotový typ, ktorý je definovaný prostredníctvom hodnôt ctižia-dosť, úspech, dosahovanie cieľov sa zdá byť u ľudí z druhej skupiny, teda z tej, kde sa výchova detí považovala za prekážku v osobnom živote, prirodzene vyznávanou hod-notou, nakoľko títo ľudia sú zrejme veľmi ctižiadostiví, pracovití, snaživí a výchova detí im príde ako zbytočná záťaž vzhľadom k ich kariére. Najmä v súčasnom uponá-hľanom svete, kedy sa jednak vyžaduje v práci maximálne nasadenie, jednak sa už stáva tradíciou, že si ľudia zakladajú rodiny až v pomerne vysokom veku sa skutočnosť mať dieťa javí ako druhoradá, nakoľko je pravdou, že dieťa, obzvlášť keď je malé, je do istej miery prekážkou v budovaní si kariéry. Títo ľudia sa snažia si budovať pracovné pozície, dosahovať úspech v pracovnej sfére a výchova detí môže byť tou premennou, ktorá tento cieľ môže na istý čas oddialiť, ak nie úplne znemožniť a tým pádom túto snahu prerušiť.

V grafoch je pod číslom 1 uvádzaná skupina ľudí, ktorí výchovu detí považujú za prekážku vo svojom osobnom života, číslo 2 je skupina tých, ktorí výchovu detí za prekážku vo svojom osobnom živote nepovažujú.


Rozdiel medzi skupinami považujúcimi /nepovažujúcimi výchovu detí za prekážku – hodnotový typ sebaurčenie

Rozdiel medzi skupinami považujúcimi /nepovažujúcimi výchovu detí za prekážku – hodnotový typ úspech

1 2

2,75

2,80

2,85

2,90

2,95

3,00

3,05

Graf 4.2.9

1 2

3,05

3,10

3,15

3,20

3,25

3,30

3,35

Graf 4.2.10



Rod a zamestnanie

Podrobnou analýzou medzi zamestnanými/nezamestnanými mužmi a zamestnanými/ nezamestnanými ženami na jednej strane a tým, či sa tieto skupiny štatisticky význam-ne odlišujú v niektorom z hodnotových typov sme dospeli k výsledku, že podstatný rozdiel je pri hodnotovom type univerzalizmus. Ako nám ukazuje graf 4.2.11, ženy, či už zamestnané alebo nezamestnané nevykazovali takmer žiadne odchýlky v univerza-lizme, ale odlišnosti sme našli u mužov. Hodnotový typ univerzalizmus viac preferujú zamestnaní muži (nakoľko čím je číslo bližšie k jednotke, tým sa s daným hodnoto-vým typom respondent viac stotožňuje), kdežto nezamestnaní muži univerzalizmus nepovažovali za taký dôležitý v ich živote.

Univerzalizmus je definovaný ako porozumenie, úsilie, tolerancia, ochrana pro-sperity všetkých ľudí a je sýtený hodnotami ako veľkodušnosť, sociálna spravodlivosť, ochrana slabých, rovnosť a pod. Z tohto pohľadu sa teda zamestnaní muži javia byť viac tolerantní, spravodliví a veľkodušní, než je tomu u mužov, u ktorých absentuje práca.

Porovnanie medzi pohlavím a zamestnanosťou – hodnotový typ univerzalizmus

muži ženy

2,3

2,4

2,5

2,6

2,7

2,8

2,9 zamestnaná/ý

nezamestnaná/ý

Graf 4.2.11



Vek

Z hľadiska vekového rozloženia sme respondentov rozdelili do troch skupín. Prvou skupinou boli tzv. najmladší (od 18 – 34 rokov veku – označení v grafoch číslom 1), ďalšou skupinou boli stredne starí (od 35 – 51 rokov veku – v grafoch pod číslom 2) a poslednou skupinou boli tzv. najstarší (od 52 – 68 rokov veku – v grafoch je táto sku-pina označená číslom 3). Ako štatisticky významné sa ukázali byť rozdiely v hodnoto-vých typoch stimulácia a úspech (najviac tieto hodnotové typy vyznáva prvá skupina – graf 12 a graf 13) a pri hodnotových typoch sila a sebaurčenie (najvýznamnejšími sa ukázali byť pri tretej, tzv. najstaršej skupine – graf 4.2.14 a graf 4.2.15).

Z hľadiska interpretácie sa tieto výsledky javia byť už na prvý pohľad logické. Re-prezentantmi prvej (najmladšej) skupiny boli ľudia na začiatku svojej pracovnej karié-ry, ktorí túžia po nových výzvach v živote, chcú sa stať úspešnými a do istej miery sú viac ctižiadostiví než je tomu u ľudí starších, skúsenejších. V definícii hodnotového typu stimulácia sa objavujú slová ako vzrušenie, zmeny a výzvy v živote, vyhľadávanie dobrodružstiev, riskovanie a úspech je charakterizovaný ako dosahovanie cieľov, am-bície, chcenie mať vplyv na ľudí a udalosti, ktoré sa dejú okolo nás.

Ľudia, ktorí boli zaradení do skupiny tretej (teda vekovo v tomto výskume naj-starší), sú už pevne etablovaní na svojich pracovných pozíciách, niektorí sú pred kon-com svojej pracovnej kariéry a niektorí sú už na dôchodku. Títo respondenti vo väčšej miere než respondenti z ostatných dvoch skupín vyznávajú hodnoty, ktoré sú obsa-hom hodnotového typu sila, nakoľko už majú vybudované pozície v živote, nezriedka majú právo viesť, kontrolovať a usmerňovať ostatných, v spoločnosti požívajú vysoký sociálny status a prestíž. Zároveň sú, v súlade s poznatkami z vývinovej psychológie, vo veľkej miere nezávislí (či už v myslení alebo po materiálnej stránke), samostatne sa rozhodujú a spoliehajú sa na seba.


Rozdiel medzi vekovými skupinami – hodnotový typ stimulácia

Rozdiel medzi vekovými skupinami – hodnotový typ úspech

1 2 3

3,2

3,3

3,4

3,5

3,6

3,7

3,8

Graf 4.2.12

1 2 3

3,00

3,05

3,10

3,15

3,20

3,25

3,30

3,35

3,40

3,45

Graf 4.2.13



Rozdiel medzi vekovými skupinami – hodnotový typ sila

Rozdiel medzi vekovými skupinami – hodnotový typ sebaurčenie

1 2 3

3,45

3,50

3,55

3,60

3,65

3,70

3,75

3,80

3,85

Graf 4.2.14

1 2 3

2,55

2,60

2,65

2,70

2,75

2,80

2,85

2,90

2,95

Graf 4.2.15



Na tomto mieste je vhodné spomenúť výskum pod názvom ESS – European So-cial Survey. Je to štúdia, ktorá svojim rozsahom a záberom prakticky nemá vo svete sociál nych vied obdobu. Snaží sa o vysvetlenie interakcie medzi meniacimi sa európ-skymi inštitúciami a postojmi, názormi, hodnotami a prvkami správania obyvateľov týchto krajín. Jedným z hlavných cieľov ESS je teda vypracovať a rozvinúť systematickú štúdiu týkajúcu sa meniacich sa hodnôt, postojov a atribútov správania vrámci európ-skej politiky. Samotná realizácia ESS je uskutočňovaná v piatich dvojročných cykloch (kolách). V súčasnosti je ukončené druhé kolo. Na tejto štúdii participovalo v prvom kole 22 a v kole druhom dokonca 25 európskych krajín. Vzorka respondentov je v kaž-dom zúčastnenom štáte vyberaná jednoduchým náhodným výberom. V každej kraji-ne sa počet týchto respondentov pohybuje okolo 1 500. Údaje sú zbierané prostredníc-tvom dotazníka, ktorý je svojou rozsiahlosťou a šírkou záberu unikátny. Sú tam otázky na zisťovanie verejnej mienky, demografické otázky, otázky týkajúce sa postojov a ná-zorov respondenta a v samom závere dotazníka je 21 položiek na zisťovanie preferencií tých istých desiatich hodnotových typov, ktoré boli aj v tomto výskume. Je teda možné urobiť istú komparáciu výsledkov získaných prostredníctvom ESS a výsledkov uvádza-ných v tomto výskume.

Čo sa týka obyvateľov Slovenskej republiky, z ich odpovedí v dotazníku ESS bolo po dôkladnej štatistickej analýze zostavené toto poradie najpreferovanejších hodnotových typov (Ištvániková, Čižmárik, 2005):

1. miesto hedonizmus,2. miesto stimulácia,3. miesto sila.

Môžeme vidieť, že Slováci zo všetkých hodnotových typov najviac preferujú hod-notový typ hedonizmus (definovaný ako „vlastné potešenie a zmyslová príjemnosť“), na mieste druhom sa umiestnila stimulácia („vzrušenie, zmeny a výzvy v živote“) a na treťom mieste je sila („sociálny status a prestíž, kontrola alebo dominancia nad ľuďmi a zdrojmi“).

To isté sme sa rozhodli urobiť aj v tomto výskume, teda dali sme do poradia vedľa seba hodnotové typy podľa toho, ako boli preferované jednotlivými účastníkmi vý-skumu. Na to však bolo potrebné spracovať údaje odlišným spôsobom než je tomu u niektorých podobne orientovaných výskumov. Klasicky sa na x-bodovej škále vypo-čítava priemer odpovedí všetkých respondentov, t. j. v našom prípade by sme naprí-klad pri hodnotovom type bezpečnosť dostali priemer 2,27, čo znamená, že v priemere respondenti na vetu: „Je preňho dôležité žiť v bezpečnom prostredí…“ odpovedali po-dobá sa mi. Takto by sme mohli vypočítať priemery pri každom hodnotovom type. My sme však robili tzv. preferenčné poradie hodnotových typov, tzn. poradie od prvého miesta po posledné.


Ako sme to rátali? Predstavme si imaginárnu tabuľku, kde riadok bude respon-dent, čiže pri počte 1024 respondentov (toľko bolo respondentov v tomto výskume) logicky máme 1024 riadkov. Každý stĺpec predstavuje jeden hodnotový typ, v tomto prípade ich máme desať, taký bude aj počet stĺpcov. Respondent odpovedal na kaž-dú položku týkajúcu sa jednotlivého hodnotového typu istým spôsobom, a tak sme u každého z nich dostali 10 čísel v jednom riadku. Na konci každého riadku sa z týchto desiatich čísel urobil priemer, teda súčet všetkých desiatich čísel delené desať (toľko bolo stĺpcov). Tento priemer predstavoval imaginárny stred (samozrejme, že to mate-maticky vzaté presný stred nebol, pretože nám nerozdelil hodnoty na hornú a dolnú polovicu) poradia hodnôt vytvoreného daným respondentom. U každého responden-ta sme následne tento celkový priemer porovnali s priemerom pri každom jednom hodnotovom type. Dostali sme číslo, ktoré mohlo byť tak kladné ako aj záporné (ak bol priemer vyšší než číslo daného hodnotového typu). Takto sme to napr. pri hod-notovom type „bezpečnosť“ urobili u každého respondenta, čiže sme urobili rozdiely medzi 1024 priemermi a 1024 hodnotami pri hodnotovom type bezpečnosť, následne sme ich spočítali a vyšiel nám jeden údaj. Rovnako sme postupovali aj v nasledujúcich deviatich prípadoch a to nám umožnilo urobiť presné poradie preferencií, teda ktoré hodnotové typy preferujú obyvatelia danej krajiny.

Ako nám ukazuje graf 4.2.16, poradie na prvých troch miestach až na malé odliš-nosti kopíruje poradie uvedené z výsledkov ESS.


Priemerné hodnoty jednotlivých hodnotových typov

• Benevolence (benevolencia) = -0,58• Universalism (univerzalizmus) = -0,56• Tradition (tradícia) = -0,52• Conformity (konformita) = -0,17• Self-direction (sebaurčenie) = -0,15• Security (bezpečnosť) = -0,03• Achievement (úspech) = 0,30• Stimulation (stimulácia) = 0,60• Hedonism (hedonizmus) = 0,7213• Power (sila, moc) = 0,7219

Ako môžeme vidieť, na základe výsledkov je možné urobiť poradie na prvých troch miestach, teda poradie najpreferovanejších hodnotových typov:

1. miesto sila2. miesto hedonizmus3. miesto stimulácia

be un tr co sd se ac st he po

-0,6

-0,4

-0,2

-0,0

0,2

0,4

0,6

0,8

Graf 4.2.16



Pri porovnaní týchto výsledkov s výsledkami získanými vrámci projektu ESS sa ukázala značná podobnosť hodnotových systémov respondentov, ktorí boli účastník-mi oboch výskumov. Toto porovnanie sme vykonali z titulu názornej ukážky prefe-rencie jednotlivých hodnotových typov u obyvateľov Košického samosprávneho kraja (účastníci tohto výskumu) a respondentov z celého Slovenska, ktorí boli náhodne vy-bratí do projektu ESS.

Na záver považujeme za potrebné v skratke zhrnúť najdôležitejšie zistenia. Ako bolo spomenuté, robili sme detailné porovnania preferovaných hodnotových typov u týchto skupín s nasledovnými zisteniami (v stĺpci výsledok je podskupina, u ktorej sa ukázal byť nejaký hodnotový typ štatisticky významný spoločne s príslušným hodnotovým typom):

Skupina: Výsledok:

• muži vs. ženy: muži – stimulácia, sila, úspech

ženy – tradícia

• zamestnaní vs. nezamestnaní: zamestnaní – univerzalizmus, sebaurčenie

nezamestnaní – stimulácia

• dospelí, ktorí sa starajú: o handicapovaných – benevolencia

• tzv. extrémne skupiny, kde výchova: je prekážkou – úspech

nie je prekážkou – sebaurčenie

• rod a zamestnanosť/nezamestnanosť: muži – univerzalizmus

• rozdelenie podľa veku: 1. skupina (18 – 34 r.) – stimulácia, úspech

3. skupina (52 – 68r.) – sebaurčenie

Podobné výskumy nám môžu dať spoľahlivý a validný prehľad hodnotovej orien-tácie tak skúmanej vzorky, ako aj ostatných obyvateľov (nakoľko sa v podobných výsku-moch jedná o reprezentatívnu vzorku, kde je možné závery generalizovať). Tak ako sme mali možnosť vidieť, je taktiež možné vykonávať rôzne komparatívne analýzy získaných výsledkov so závermi podobných výskumov uskutočnených v minulosti a aj to môže pri-spieť k lepšiemu a detailnejšiemu poznaniu obyvateľov, ich záujmov, hodnôt, postojov a správania.

VYHODNOTENIE DOTAZNÍKA PRE STAROSTOV162 | VYHODNOTENIE DOTAZNÍKA PRE STAROSTOV162 |

VYHODNOTENIE DOTAZNÍKA PRE STAROSTOV | 163

5. Vyhodnotenie dotazníka pre starostov

Košický kraj svojou rozlohou 6753 km2 zaberá 14 % územia Slovenskej republiky a sí-delnú štruktúru tvorí 440 obcí (z toho 17 miest), čo predstavuje 15 % z počtu sídiel v SR. Administratívne sa člení na 11 okresov: 4 sú v krajskom meste, ďalej sú to Gelni-ca, Košice – okolie, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves a Trebišov.

V skladbe obcí podľa počtu obyvateľov najpočetnejšiu skupinu tvoria obce do ti-síc obyvateľov (331 z 440). Konkrétnejšie, obcí s počtom obyvateľov do 199 je 37 (8 %), od 200 do 499 obyvateľov je 151 (34 %), od 500 do 999 obyvateľov je 143 (33 %), od 1000 do 1999 obyvateľov je 69 (16 %), od 2000 do 4999 obyvateľov je 26 (6 %), od 5000 do 9999 obyvateľov je 9 (2 %) a s počtom obyvateľov 10 000 a viac sú 4 (1 %).

Výskum v rámci projektu sa uskutočnil v 100 obciach Košického kraja s počtom do 1000 obyvateľov. Súčasne s administráciou dotazníkov obyvateľom boli požiadaní aj starostovia obcí o vyplnenie krátkeho dotazníka, ktorý uvádzame v prílohe. Od 100 oslovených starostov sme získali celkom 59 vyplnených dotazníkov. Vo výberovom súbore všetky obce okrem jednej uvádzali členstvo v regionálnych združeniach miest a obcí (v 25 z 26 obcí do 500 obyvateľov, t. j. 96,15 % a v 33 z 33 obcí nad 500 obyva-teľov).

1 %8 %

34 %

33 %

16 %

2 %6 %do 199

200 – 499

500 – 999

1000 – 1999

2000 – 4999

5000 – 9999

10000 a viac

Graf 5.0

Skladba obcí Košického kraja podľa počtu obyvateľov

VYHODNOTENIE DOTAZNÍKA PRE STAROSTOV164 |

Spišská Nová Ves

Gelnica

Moldava nad Bodvou

Medzev Košice

Trebišov

Michalovce Sobrance

Kráľovský Chlmec

Rožňava

ZMO okresu Košice-okolie

Regióny ZMOS Košického kraja

ZMO Rudohoria

RZ mesta Košice

RZ Zemplín – Michalovský región

RZMO Použie

ZMO Horného Gemera

Sobranecké RZO

ZMO Spiša

ZMO Južného Zemplína

ZMO Medzibodrožia

nezačlenené obce

Obrázok 5.1


Regionálne združenia miest a obcí Slovenska v Košickom kraji


Najviac, t. j. 20 starostov (33,9 %) bolo z okresu Trebišov, z okresu Košice okolie 19 (32,2 %), z okresu Michalovce 11 (18,6 %), z okresu Spišská Nová Ves 4 (6,8 %), Sob-rance 3 (5,1 %) a z okresov Rožňava a Košice po jednom (1,7 %).

Účasť starostov na výskume podľa okresov

Okres TV KS MI SN SO RV KE

Počet 20 19 11 4 3 1 1

% 33,9 32,2 18,6 6,8 5,1 1,7 1,7

Tabuľka 5.1

2 %

33 %

32 %

19 %

7 %

2 %5 % TV

KS

MI

SN

SO

RV

KE

Graf 5.1


Účasť starostov na výskume podľa okresov


Ukazovateľom „veľkosť obce“ sme rozdelili súbor na dve časti, pričom skupinu 1 predstavujú obce s počtom obyvateľov do 500 a skupinu 2 obce s počtom obyvateľov nad 500. V prvej skupine bolo 26 (44,1 %) a v druhej 33 (55,9 %) obcí.

44 %

56 %

1

2

Graf 5.2

Zastúpenie obcí do 500 a nad 500 obyvateľov


Veková skladba obyvateľov

Obce do 500 obyvateľov Obce nad 500 obyvateľov Významnosť

0 – 5 rokov 4,46 6,00 *

6 – 14 rokov 9,49 12,29 **

15 – 19 rokov 6,28 7,12

20 – 25 9,64 9,61

26 – 35 14,28 15,47

36 – 50 20,18 19,83

51 – 65 17,27 15,23 *

66 – 80 14,02 10,78 **

Viac ako 80 4,38 3,67

Prírastok 2,58 1,59

Úbytok 2,61 1,52

Významnosť: ** p<0.01 * p<0.05 Tabuľka 5.2

0

5

10

15

20

25

0 - 5

roko

v

6 - 1

4 ro

kov

15 -

19 ro

kov

20 -

25 ro

kov

26 -

35 ro

kov

35 -

50 ro

kov

51 -

65 ro

kov

66 -

80 ro

kov

viac a

ko 8

0

obce do 500 obyvateľov

obce nad 500 obyvateľov

Graf 5.3

Veková skladba obyvateľov



Z analýzy údajov, ktorých prehľad uvádzame v grafe 5.3 vyplýva, že existujú šta-tisticky významné rozdiely medzi skupinami vytvorenými podľa veľkosti obce. Ich zdrojom sú rozdiely v zastúpení vo vekových kategóriách: 0 – 5 rokov (v obciach do 500 obyvateľov podiel detí tohto veku na celkovom počte obyvateľov obce je 4,46 %, nad 500 obyvateľov 6 %), 6 – 14 rokov (v obciach do 500 obyvateľov 9,49 % a nad 500 obyvateľov 12,29 %), 51 – 65 rokov (v obciach do 500 obyvateľov 17,27 % a nad 500 obyvateľov 15,23 %) a 66 – 80 rokov (v obciach do 500 obyvateľov podiel občanov tohto veku na celkovom počte obyvateľov je 14,02 % a nad 500 obyvateľov 10,78 %).

Menšie obce nášho výberového súboru v porovnaní s druhou skupinou obcí, teda väčších sídelných jednotiek, charakterizuje teda nižšie zastúpenie detí, t. j. oby-vateľov do 14 rokov veku a naopak vyšší podiel obyvateľov starších vekových kategó-rií v závere produktívneho veku a v post -produktívnom veku (od 51 do 80 rokov). Percentuálne zastúpenie ostatných vekových kategórií uvádzame v tabuľke 5.2. Ak porovnáme údaje o vekovom zložení nášho výberového súboru s údajmi zo ščínania ľudí, domov a bytov (cenzus) z roku 2001, počet obyvateľov obcí do 500 obyvateľov v predproduktívnom veku (20,23 %) sa temer presne zhoduje s údajmi za Košický kraj (20,3 %). Zdrojom identifikovaných rozdielov je teda vyšší výskyt obyvateľov tejto ve-kovej kategórie v obciach nad 500 obyvateľov v našom výberovom súbore (25,41 %). Pokiaľ ide o údaje o osobách v produktívnom veku, tu sa ich podiel v našom výbero-vom súbore (61,37 % v obciach s počtom obyvateľov do 500, 60,14 % v obciach s poč-tom obyvateľov nad 500 60,14 %) temer úplne zhoduje s údajmi zo sčítania v roku 2001 za Košický kraj, kde tento podiel bol 61,8 %. Napokon počet obyvateľov v po-produktívnom veku v obciach do 500 obyvateľov (18,40 %) je vyšší ako v údajoch zo sčítania pre Košický kraj (17,0 %) aj ako v obciach nad 500 obyvateľov v našom výbe-rovom súbore (14,45 %).

Na otázku, či tento náznak trendu „starnutia“ menších obcí pretrváva aj v súčas-nosti, dávajú čiastočne odpoveď údaje o podiele prírastku (novorodených detí) a úbyt-ku (úmrtí) obyvateľov obce v roku 2004. V obciach nášho výberového súboru do 500 obyvateľov bol prírastok v roku 2004 celkom 2,58 % a v obciach nad 500 obyvateľov celkom 1,59 %. Úbytok v menších obciach za rok 2004 bol 2,61 % a vo väčších obciach 1,52 %. Ani v prírastku, ani v úbytku obyvateľov za rok 2004 sa štatisticky významný rozdiel medzi porovnávanými skupinami a teda vyššie opísaný trend nepreukázal.

Štatisticky významné rozdiely medzi porovnávanými skupinami obcí sa prejavili vo vzdelanostnej štruktúre obyvateľov: ich zdrojom boli rozdiely v zastúpení v kategó-rii ukončené stredoškolské vzdelanie bez maturity (v obciach do 500 obyvateľov táto kategória tvorila 31,6 %-né zastúpenie, v obciach nad 500 obyvateľov 25,43 %), ukon-čené stredoškolské vzdelanie s maturitou (v menších obciach 22,15 %, v obciach nad 500 obyvateľov 26,86 %) a ukončené vysokoškolské vzdelanie (4,87 % oproti 7,21 %). V kategóriách nekončené základné vzdelanie (10,63 % resp. 10,23 %) a ukončené zá-kladné vzdelanie (30,75 % resp. 30,28 %) sa rozdiely neprejavili.


Na základe získaných údajov možno konštatovať, že v obciach nášho výberové-ho súboru v ukazovateli vzdelanostnej štruktúry väčšie obce nad 500 obyvateľov cha-rakterizuje vyššie zastúpenie obyvateľov s úplným stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním.

Vzdelanostná štruktúra obyvateľov


Neukončená ZŠ 10,63 10,23

ZŠ 30,75 30,28

SŠ bez maturity 31,60 25,43 *

SŠ s maturitou 22,15 26,85 *

VŠ 4,87 7,21 *

Tabuľka 5.3

0

5

10

15

20

25

30

35

neuk

onče

ná Z

Š ZŠ

SŠ b

ez m

atur

ity

SŠ s

mat

urito

u VŠ



Graf 5.4


Vzdelanostná štruktúra obyvateľov


Školy a predškolské zariadenia v obci


Predškolské. zar. 14 53,84 % 32 96,96 % **

Základnú školu 7 26,92 % 22 66,66 % **

Školský klub 2 7,69 % 12 36,36 % **

Strednú školu 1 3,84 % 1 3,03

špeciálnu školu 1 3,84 % 2 6,07

Iné 0 0

Tabuľka 5.4

0

20

40

60

80

100

pred

škol

ské

zaria

deni

a

zákla

dnú

škol

u

škol

ský k

lub

stred

nú šk

olu

špec

iáln

u šk

olu



Graf 5.5


Školy a predškolské zariadenia v obci


Analýza získaných výsledkov jednoznačne preukázala lepšiu vybavenosť väčších obcí výberového súboru školami a školskými zariadeniami. V obciach do 500 obyva-teľov predškolské zariadenie má 14 obcí z 26, čo predstavuje 53,84 %, nad 500 obyvate-ľov tento podiel predstavuje 96,96 % (32 z 33 obcí). Základnú školu má 7 obcí do 500 obyvateľov, čo predstavuje 26,92 % a 22 obcí nad 500 obyvateľov, t. j. 66,66 %. Školský klub majú dve obce do 500 obyvateľov (7,69 %) a 12 obcí nad 500 obyvateľov (36,36 %). Štatisticky významný rozdiel sa medzi porovnávanými skupinami neprejavil v ostat-ných dvoch kategóriách, t. j. strednú školu uvádza 1 obec do 500 (3,84 %) a 1 nad 500 obyvateľov (3,03 %) a špeciálnu školu 1 obec do 500 (3,84 %) a 2 nad 500 obyvateľov (6,07 %).

Na voľnú otázku o kultúrnych zariadeniach v obci najčastejšou odpoveďou sta-rostov bolo, že v obci existuje kultúrny dom (54 t. j. 91,5 %), potom knižnica (44 t. j. 74,6 %), športový klub (28, t. j. 47,45 %), poľovnícky zväz resp. združenie (24, t. j. 40,7 %), farský úrad (24 t. j. 40,7 %), folklórny súbor (12 t. j. 20,3 %), v obci pôsobia neziskové organizácie (11, t. j. 18,6 %), v obci pôsobí miestna organizácia: Slovenského zväzu žien (5, t. j. 8,5 %), Slovenského červeného kríža (4 t. j. 6,8 %), CSEMADOK-u (4, t. j. 6,8 %), Slovenského rybárskeho zväzu (2, t. j. 3,4 %), Slovenského zväzu záhrad-károv a chovateľov (2, t. j. 3,4 %), Slovenského zväzu zdravotne postihnutých (2, t. j. 3,4 %). Tri obce uvádzajú činnosť múzea (5,1 %), kašieľ 2 (3,4 %), klub dôchodcov 3 (5,1 %) a jedna obec Centrum voľného času (1,7 %).

Že sa v obci nekonajú tradičné kultúrne podujatia uviedlo 17 starostov (28,8 %). Deň obce uvádza 19 starostov (32,2 %), futbalový alebo iný športový turnaj 11 (18,6 %), Deň matiek 9 (15,3 %), deň resp. stretnutie dôchodcov 7 (11,39 %), Deň detí 4 (6,8 %), Mikuláš 4 (6,8 %), majáles, juniáles, obecný ples 4 (6,8 %), Mesiac úcty k starším 3 (5,1 %), odpust resp. púť 3 (5,1 %), turistický výstup resp. pochod 3 (5,1 %), po jednom prípade (1,7 %) boli uvedené: súťaž v parkúre, športové popoludnie detí, jarmok, splav rieky, májový beh mieru, zábava pred oberačkou a ryžovanie zlata.


V rámci výskumu sme sa sústredili na vybrané oblasti technickej infraštruktúry. Z piatich ukazovateľov sa v dvoch prejavili štatisticky významné rozdiely medzi skupi-nami: plynofikáciu uvádza 21 z 26 obcí do 500 obyvateľov, čo je 80,76 % oproti 31 z 33 obcí nad 500 obyvateľov, t. j. 93,94 % a železničné dopravné prepojenie 1 obec do 500 obyvateľov (3,85 %) a 7 obcí nad 500 obyvateľov (21,21 %). Napojenie na vodovodnú sieť uvádza 18 (69,23 %) menších a 23 (69,70 %) väčších obcí, napojenie na kanalizač-nú sieť 4 (15,38 %) resp. 7 (21,21 %) obcí a autobusové prepojenie 26 (100 %) a 33 obcí (100 %).

Uvedené údaje sa v základných trendoch neodlišujú zásadne od informácií, uve-dených v materiále „Analýza sociálno-ekonomickej situácie Košického samosprávne-ho kraja“ z roku 2002: Napojenie na vodovodnú sieť za celý KSK bola 77,3 %, situá-cia však bola rozdielna v mestách a na vidieku: kým napr. v Košiciach to bolo 99,4 %, v okrese Košice – okolie len 44,1 %. Podobne to bolo aj v napojení na kanalizačnú sieť – KSK v roku 2002 ju vykazovalo na úrovni 56,7 %, ale opäť tu boli výrazné rozdiely medzi mestami a vidiekom: napr. v Košiciach napojenie na verejnú kanalizáciu bolo 91,2 %, v okrese Košice – okolie len 12,1 %. Iná je situácia s plynofikáciou, kde sa v sú-časnosti napájajú len ťažšie prístupné oblasti, prevládajúca časť regiónu už bola v pred-chádzajúcom období plynofikovaná.


Technická infraštruktúra v obci


Plyn 21 80,76 % 31 93,94 % *

Voda 18 69,23 % 23 69,70 %

Kanalizácia 4 15,38 % 7 21,21 %

Autobus 26 100,00 % 33 100,00 %

Železnica 1 3,85 % 7 21,21 % **

Tabuľka 5.5

0

20

40

60

80

100

plyn

voda

kana

lizác

ia

auto

bus

želez

nica



Graf 5.6


Technická infraštruktúra


Trh práce

Obce do 500 obyvateľov ( %)

Obce nad 500 obyvateľov ( %)

Významnosť

% prácesch.obyv. 52,22 57,52 *

% nezamest. 25,76 25,40

% zamest. V obci 3,91 5,75 *

Dochádzka do 30 km 25,75 21,23 *

Dochádzka nad 30 km 7,40 6,50

Práca v zahraničí 2,38 3,15

Tabuľka 5.6

0

10

20

30

40

50

60

% pr

áces

chop

ných

obyv

ateľ

ov

% za

mes

tnan

ých

v obc

i

% ne

zam

estn

anýc

h

doch

ádza

do

30 km

doch

ádza

nad

30

km

prác

a v z

ahra

ničí



Graf 5.7


Trh práce


V tejto oblasti sa štatisticky významný rozdiel v rámci výberového súboru preuká-zal v ukazovateľoch: podiel práceschopného obyvateľstva (v obciach do 500 obyvateľov 52,22 %, nad 500 obyvateľov 57,52 %), podiel zamestnaných v obci (3,91 % v menších a 5,78 % vo väčších obciach) a dochádzka do zamestnania do 30 km (25,75 % v men-ších a 21,23 % vo väčších obciach). V podiele nezamestnaných (25,73 % v obciach do 500 obyvateľov a 25,40 % nad 500 obyvateľov), v dochádzke do zamestnania nad 30 km (7,40 % v menších a 6,50 % vo väčších obciach) a v práci v zahraničí (2,38 % resp. 3,15 %) sa štatisticky signifikantný rozdiel medzi skupinami neprejavil.

Pokiaľ ide o podiel práceschopného obyvateľstva, preukázala sa tu zrejmá súvis-losť s vekovou štruktúrou obyvateľstva, popísanou v grafe 5.3. V menších obciach me-nej obyvateľov má možnosť získať prácu priamo v obci a vo väčšej miere dochádza za prácou do vzdialenosti 30 km od miesta bydliska.


Podnikateľské prostredie a pracovné príležitosti v obci

Obce do 500 obyvateľov ( %)

Obce nad 500 obyvateľov ( %)

Významnosť

Sezónne práce 11 42,31 % 16 48,48 %

Firmy > 20 zam. 11 42,31 % 14 42,42 %

Spolupracuje obec s firmou/firmami? 5 z 11 t. j. 45,45 % 7 zo 14 t. j. 50,00 %

Roľnícke družstvo 4 15,38 9 27,27 *

Neziskové organizácie 8 30,77 11 33,33

Tabuľka 5.7

0

10

20

30

40

50

sezó

nne

prác

e

firm

y > 2

0 za

m.

obec

firm

a RD NO



Graf 5.8

Podnikateľské prostredie a pracovné príležitosti v obci



V tejto oblasti sa štatisticky významný rozdiel v rámci výberového súboru preuká-zal len v otázke, či je v obci roľnícke družstvo. Kladne odpovedali starostovia zo 4 obcí pod 500 obyvateľov (15,38 %) a 9 z obcí nad 500 obyvateľov (27,27 %). Možnosť sezón-nych prác v obci uviedlo 11 starostov z menších (42,31 %) a 16 (48,48 %) z väčších obcí.

Firmy s počtom zamestnancov väčším ako 20 fungujú v 11 (42,31 %) obciach s počtom obyvateľov do 500 a v 5-tich z tých obcí, kde takúto firmu majú (5 z 11 t. j. 45,45 %) obec s podnikateľským subjektom spolupracuje. Podobná je situácia vo väč-ších obciach, kde kladne odpovedalo 14 starostov (42,42 %) a v 7-mich z tých obcí, kde takúto firmu majú (5 zo 14 t. j. 50 %) obec s podnikateľským subjektom spolupracuje. Pokiaľ ide o počet firiem s počtom zamestnancov nad 20, v obciach do 500 obyvateľov to bola 7 x jedna, 2 x dve a 2 x tri firmy. Nad 500 obyvateľov: 5 x jedna, 5 x dve, 1 x tri, 2 x štyri, 1 x päť firiem. Neziskové organizácie uviedlo v menších obciach 8 starostov (30,77 %) a vo väčších 11 starostov (33,33 %).

Na formu spolupráce s firmami pôsobiacimi v obci sa zameriavala voľná otázka. 31 starostov (52,5 %) neuviedlo žiadnu odpoveď, 13 (22 %) uviedlo, že s firmou/fir-mami nespolupracuje. Z odpovedí, popisujúcich formy spolupráce najčastejšou od-poveďou bolo sponzorstvo všeobecne (nešpecifikované, v akej oblasti, 7 t. j. 11,9 %), sponzorstvo kultúrnych a športových podujatí v obci (6, t. j. 10,2 %) a požičiavanie techniky a mechanizmov (7, t. j. 11,9 %). Jedna odpoveď (1,7 %) uvádza pomoc pri investičnej činnosti ako formu spolupráce firmy s obcou.

0

10

20

30

40

50

60


54.54

38.46

obce nad 500 obyvateľov Graf 5.9

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja



Plán (program) hospodárskeho a sociálneho rozvoja vo výberovom súbore má vypracovaný 38,46 % (10 z 26) obcí s počtom obyvateľov do 500 a 54,54 % (18 z 33) obcí s počtom obyvateľov nad 500. Tento rozdiel je štatisticky významný. Vypraco-vanie PHSR upravuje zákon o podpore regionálneho rozvoja č. 503/2001 Z. z.. Podľa neho majú mať obce schválený PSHR obce ako strednodobý programový dokument vypracovaný spravidla na obdobie 7 – 10 rokov. Cieľom PHSR by malo byť formulova-nie pohľadu na smerovanie obce, ktorý by odzrkadľoval ekonomické a sociálne záujmy jej občanov a zároveň bol v súlade s prijatými koncepciami štátu, vyššieho územného celku, stratégiou rozvoja príslušného mikroregiónu, prípadne rezortnými stratégiami, záujmami ochrany životného prostredia, kultúrneho dedičstva a podobne. Pri vytýče-ní tejto úlohy sa predpokladalo, že jej plnohodnotná realizácia (nielen plán pre plán) si vyžiada určitý čas.

Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja


PHSR 10 (38,46 %) 18 (54,54 %) **

Tabuľka 5.8


Podobne ako v prípade PHSR, aj v rozvojových projektoch (RP) sú ďalej, zdá sa, väčšie obce: v prípade obcí do 500 obyvateľov RP má spracovaných 11 (42,31 %), nad 500 obyvateľov 26 (78,79 %) a tento rozdiel je štatisticky významný. Iná je situácia v re-alizácii rozvojových projektov: v menších obciach sa projekt uskutočnil v 10 prípadoch (38,46 %) a vo väčších v 14 (42,42 %) a štatisticky signifikatný rozdiel sa nepreukázal.

Rozvojové projekty


RP 11 (42,31 %) 26 (78,79 %) **

Koľko má projekt realizovaný 10 (38,46 %) 14 (42,42 %)

Tabuľka 5.9

0

10

20

30

40

50

60

70

80

RP RP realizovaný



Rozvojové projekty

Graf 5.10



Pohľad na sortiment sociálnych služieb a zariadení v obciach poskytuje graf 5.11. Len v prípade opatrovateľskej služby ide o možnosť, s ktorou sa reálne občania v ob-ciach do 500 obyvateľov stretávajú (v menších v 4 prípadoch – 15,38 % a vo väčších v 6 prípadoch (18,18 %). Vo väčších obciach sa vyskytla v jednom prípade odpoveď, že obec má domov sociálnych služieb, v dvoch prípadoch detský domov a v jednom prípade to bola vývarovňa.

0

5

10

15

20op

atro

vate

ľská

služb

a

dom

ov so

c. slu

žieb

dom

ov d

ôcho

dcov

chrá

nené

býv

anie

detsk

ý dom

ov

krízo

vé ce

ntru

m

reso

cializ

ačné

cent

rum

útul

ok

výva

rovň

a

práč

ovňa

prep

ravn

á slu

žba

azylo

vý d

om



Graf 5.11

Sociálne služby a zariadenia



Sociálne služby a zariadenia v obci


Opatrovateľská služba 4 (15,38 %) 6 (18,18 %)

Domov dôchodcov 0 0

Domov soc.služieb 0 1 (3,03 %)

Chránené bývanie 0 0

Detský domov 0 2 (6,06 %)

Krízové centrum 0 0

Resocializačné centr. 0 0

Útulok 0 0

Vývarovňa 0 1 (3,03 %)

Práčovňa 0 0

Prepravná služba 0 0

Azylový dom 0 0

Tabuľka 5.10

Na voľnú otázku, orientovanú na poskytovanie iných ako uvedených služieb v obci žiadnu odpoveď neuviedlo 33 starostov (55,9 %). Z tých, ktorí uviedli, že takéto služby v obci existujú, najčastejšou odpoveďou bolo kaderníctvo (12, t. j. 20,3 %), au-toservis, pneuservis (6, t. j. 10,2 %), predajne 6 t. j. 10,2 % (rozličný tovar 3, potravín 2, kvetov 1), zdravotné stredisko (5, t. j. 8,5 %), pohrebné služby (4, t. j. 6,8 %), pošta (2, t. j. 3,4 %), krajčírstvo (2, t. j. 3,4 %), stolárstvo (2, t. j. 3,4 %)x), a 1x (1,7 %) sklenárstvo, čalúnictvo, kamenárstvo, obuvníctvo, čerpacia stanica, stavebná a projektová činnosť.

Ďalšia z voľných otázok sa zameriavala na sociálne služby a zariadenia, ktoré plá-nuje obec zriadiť. Na uvedenú otázku žiadnu odpoveď neuviedlo 43 starostov (72,9 %). Z tých, ktorí odpovedali, najčastejšie boli uvádzané domov dôchodcov (6, t. j. 10,2 %) a vývarovňa (6, t. j. 10,2 %), ďalšie odpovede boli: kaderníctvo (2, t. j. 3,4 %), a 1 x (1,7 %) rekonštrukcia kultúrneho domu, obecného úradu, materskej školy, vybudova-nie strediska pre ľudí v núdzi, krajčírskej dielne, holičstva, cukrárskej výrobne, športo-vého centra, ambulancie všeobecného lekára, klubu dôchodcov, turistickej ubytovne, sociálnych bytov a zasnežovania zjazdovky.


Prístup na internet


OÚ využíva 18 (69,23 %) 27 (81,82 %) *

Internetová kaviareň 1 (3,85 %) 2 (6,06 %)

Tabuľka 5.11

0

20

40

60

80

100

OÚ vy

užíva

inte

rnet

ová

kavia

reň


69,23

81,82

3,85 6,06


Prístup na internet

Graf 5.12



Na otázku, či obecný úrad využíva internet, kladne odpovedalo 18 starostov z obcí do 500 obyvateľov, čo predstavuje 69,23 % a v druhej skupine 27 starostov, t. j. 81,82 % a tento rozdiel bol štatisticky významný. Na druhú otázku, či v obci je internetová kaviareň, kladne v prvej skupine odpovedal jeden (3,85 %) a v druhej dvaja (6,06 %) starostovia. Z údajov vyplýva, že vo väčších obciach je prístup OÚ k internetu lepší a má ho k dispozícii viac ako ¾ úradov. Naopak internetové kaviarne sa zatiaľ v našom výberovom súbore vyskytujú len ojedinele, a to nezávisle na veľkosti obce.


Cyklotrasy


Cyklotrasy 2 (7,69 %) 3 (9,09 %)

Vytv. Cyklotrás 21 (80,76 %) 15 (45,45 %) **

Tabuľka 5.12

0

20

40

60

80

100cy

klotra

sy

vytvá

rani

ecy

klotrá

s


7,69 9,09

80,76

45,45


Cyklotrasy

Graf 5.13



Košický samosprávny kraj v rámci zvyšovania kvality života svojich obyvateľov a návštevníkov sa rozhodol spracovať Generel cyklistickej dopravy a cyklotrás na svojom území. Nastupujúci trend rozvoja cyklistickej dopravy v KSK by sa mal stať alternatívou a integrovanou súčasťou dopravného systému kraja. V súlade s týmto cieľom na stránke KSK možno nájsť všetky potrebné informácie („Generel cyklotrás v KSK“ aktualizovaný k 20. 7. 2005, „Trasovanie cyklotrás podľa historických regió-nov“ a „Model partnerstva a spolupráce“).

Na otázku, či v obci existujú cyklotrasy, kladne odpovedali 2 starostovia z obcí do 500 obyvateľov, čo predstavuje 7,69 % a v druhej skupine 3 starostovia, t. j. 9,09 % a tento rozdiel nie je štatisticky významný. Na druhú otázku, či sú v obci a okolí vhod-né podmienky na vytvorenie cyklotrás, kladne v prvej skupine odpovedalo 21 staros-tov (80,76 %) a v druhej 15 (45,45 %) starostov a tento rozdiel je významný. Z údajov vyplýva, že v menších obciach je prístup k perspektíve zriadenia cyklotrás v obci a jej okolí priaznivejší ako vo väčších, aj keď aktuálne rozdiel v počte cyklotrás sme neevi-dovali a ich výskyt nie je veľký (5 z 59).

Na záver dotazníka sme sa obrátili na starostov s voľnou otázkou, zameranou na ich predstavy (námety, postrehy), týkajúce sa možností zlepšenia zamestnanosti osôb v produktívnom veku s rodinnými povinnosťami v ich obci. Žiadny námet neuviedlo 34 starostov (57,6 %). Z návrhov na zlepšenie zamestnanosti uvedenej kategórie obyvateľov k najčastejším patrili: podpora drobného podnikania (6, t. j.10,2 %), malý priemyselný park (5, t. j. 8,5 %), vidiecka turistika a agroturistika (4, t. j. 6,8 %), oživenie tradičných remesiel (3. t. j. 5,2 %), vytváranie nových pracovných miest v obci (3, t. j. 5,2 %), ob-novenie činnosti roľníckeho družstva (2 t. j. 3,4 %), zriadenie dielní (2, t. j. 3,4), rozšíriť kapacity ubytovania na súkromí (2, t. j. 3,4 %). Po jednom návrhu (1,7 %) boli uvedené nasledovné oblasti: lyžiarsky vlek, termálny prameň – aquapark, cestovný ruch, podpora infraštruktúry, centrum informácií a služieb pre návštevníkov obce, materské centrum, spracovanie zeleniny, spracovanie ovocia, spracovanie hrozna, zlepšenia stavu ciest, za-mestnať obyvateľov obce pri výstavbe novej rómskej osady.

ZHRNUTIE ZÁVEROV VÝSKUMU A NÁVRH ODPORÚČANÍ186 | ZHRNUTIE ZÁVEROV VÝSKUMU A NÁVRH ODPORÚČANÍ186 |

ZHRNUTIE ZÁVEROV VÝSKUMU A NÁVRH ODPORÚČANÍ | 187

6. Zhrnutie záverov výskumu a návrh odporúčaní

Výzva Sektorového operačného plánu Ľudské zdroje č. 2004/2.2 z 20. 5. 2004 sa za-merala na dva významné prvky sociálneho systému: posilnenie sociálnej inklúzie a posilnenie rovnosti príležitostí sa trhu práce.

Sociálna inklúzia, ako efektívny prostriedok uľahčujúci plnohodnotné začleňova-nie sa jednotlivca i sociálnych skupín do spoločnosti sa považuje za významnú súčasť sociálnej politiky EÚ. Obrazy horiacich predmestí francúzskych miest z uplynulých dní sú zatiaľ posledným z dlhého radu dôkazov o význame starostlivého sledovania procesu inklúzie a stavu sociálnej exklúzie, osobitne marginalizovaných skupín. Veľ-mi dôležité je v tejto súvislosti uvedomenie si skutočnosti, že kompetencie EÚ a jej inštitúcií v tejto oblasti sú obmedzené. Uplatňuje sa tu princíp subsidiarity (zmluva z Maastrichtu), ktorý umožňuje zasahovať inštitúciám EÚ do oblasti sociálnej inklúzie v konkrétnej členskej krajine len vtedy, ak nie je schopná riešiť ich vlastnými silami, teda na národnej úrovni.

Koncentrovaným výrazom plánovaných aktivít na národnej úrovni sa mali stať Národné akčné plány sociálnej inklúzie (NAP/inklúzie, 2004). V Slovenskej republi-ke bol prijatý 14. 7. 2004 na obdobie rokov 2004 – 2006. Okrem všeobecných strategic-kých cieľov formuluje aj úlohy krátko a strednodobého charakteru. Sociálne vylúčenie (exklúzia) sa tu poníma ako širší pojem než chudoba: „vyjadruje riziko marginalizácie a vylúčenia pre indivíduá a skupiny vo viacerých oblastiach života. Niektoré skupi-ny obyvateľstva napriek tomu, že nie sú chudobné, môžu byť sústavne exklúdované“ (NAP, 2004, 7).

Základným cieľom prijatého dokumentu v SR je akcelerácia sociálnej inklúzie posil-ňovaním úlohy jednotlivca a jeho sebestačnosť prostredníctvom takého systému sociálnej ochrany, ktorý motivuje jeho participáciu na trhu práce. K skupinám, najviac ohroze-ným sociálnou exklúziou (NAP, 2004, 9) patria dlhodobo nezamestnaní, mladí ľudia vo veku 15 – 24 rokov, rodiny s deťmi a príslušníci rómskych komunít.

Medzi základné strategické opatrenia na zabezpečenie požadovanej úrovne sociál-nej inklúzie v SR sa, v zmysle prijatého dokumentu, považujú:

• zvýšenie a uľahčenie účasti na zamestnanosti,• úľahčenie prístupu k zdrojom, tovarom a službám,• predchádzanie rizikám sociálnej exklúzie,• pomoc najzraniteľnejším.

ZHRNUTIE ZÁVEROV VÝSKUMU A NÁVRH ODPORÚČANÍ188 |

V záujme zabezpečenia úloh v období rokov 2004 – 2006 boli formulované a pri-jaté opatrenia na úrovni sociálnej politiky štátu:

1. Podporovanie zamestnanosti a zamestnateľnosti skupín obyvateľstva so zvý-šeným rizikom sociálneho vylúčenia.

2. Predchádzanie exklúzii podporovaním adaptability a mobility pracovnej sily.3. Garantovanie nevyhnutných prostriedkov na dôstojný život pri súčasnom

podporení motivácie k samostatnosti a nezávislosti občanov.4. Uľahčenie prístupu všetkým k: právnej pomoci, slušnému bývaniu, dostup-

ným zdravotníckym službám, vzdelaniu, doprave a kultúrnym hodnotám.5. Vytvorenie podmienok pre podporu rodinnej solidarity a prevenciu sociál-

neho vylúčenia.6. Prístup k informačno-komunikačným technológiám pre skupiny obyvateľ-

stva ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením.7. Podporovanie sociálnej inklúzie najzraniteľnejších skupín obyvateľstva.8. Komplexný prístup riešenia exklúzie rómskych komunít. Opatrenie 2.2 SOP Ľudské zdroje, v rámci ktorého sa realizoval projekt VÚC

KSK, v súlade s opatreniami NAP/inklúzia (najmä s opatrením „zvýšenie a uľahčenie účasti na zamestnanosti“) a opatreniami v oblasti sociálnej politiky uvedenými vyššie, najmä ad.1 a ad.2, koncentrovalo sa na možnosti eliminácie prekážok rovnosti mužov a žien na trhu práce, s dôrazom na potenciality zosúladenia pracovného a rodinného života.

Jedným z hlavných atribútov demokratického štátu je vybudovanie takého legis-latívneho a inštitucionálneho rámca, ktorý zaručuje dôstojnosť občanov a dohliada na zabezpečenie ich základných práv. Otázka rovnosti príležitostí medzi ženami a mužmi pri ich spoločenskom uplatnení patrí medzi tieto základné práva. Skutkový stav, ako do-kumentujú aj výsledky medzinárodného komparatívneho výskumu (napr. Pollert, Fodor, 2005), poukazujú však na pretrvávanie diskriminácie žien v niektorých oblastiach života spoločnosti. Nerovnosť žien a mužov sa prejavuje v Slovenskej republike najvypuklejšie v nasledovných oblastiach:

1. trh práce,2. verejný a politický život,3. rodina – zosúladenie rodinného a pracovného života.

Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie má okrem iných konzekvencií za následok aj uplatňovanie meritórnej požiadavky prispôsobenia sa rôznym európ-skym štandardom. Vo vzťahu k téme projektu sa to týka aj požiadavky vytvárania podmienok, poskytovania príležitostí a služieb pre zosúladenie práce a rodiny zo všetkých zainteresovaných strán (orgánov štátnej správy na rôznych úrovniach, sa-mosprávy, zamestnávateľov, mimovládnych organizácií, atď.). Slovenská republika


zatiaľ, zdá sa, patrí medzi krajiny EÚ s najnižšou mierou uplatňovania spomenutého prístupu. Osoby s rodinnými povinnosťami, hlavne matky, majú často problémy so skĺbením uplatnenia sa na trhu práce s plnohodnotnou starostlivosťou o rodinu, čím sú postavené pred neľahkú voľbu – kariéra alebo rodina. Aj na úrovni EÚ sa hlavná pozornosť zatiaľ venuje platenej práci ako nástroju sociálnej integrácie a inklúzie, čím sa často zastiera existencia a význam resp. nároky, ktoré neplatená práca na jej vyko-návateľov uplatňuje.

Globálnym cieľom opatrenia 2.2 bolo zvýšiť prístup a účasť žien a uchádzačov o zamestnanie s rodinnými povinnosťami na trhu práce prostredníctvom odstraňo-vania existujúcich bariér, ktoré ich obmedzujú, zosúladenie ich pracovného a rodin-ného života a zlepšenie v procesoch implementácie princípu rovnosti príležitostí pre mužov a ženy v prístupe na trh práce. Uvedený globálny cieľ výzvy bol rozpracovaný do troch špecifických cieľov:

1. monitorovanie a výskum prístupu, postavenia a účasti žien a osôb s rodinný-mi povinnosťami na trhu práce (vrátane šírenia získaných poznatkov);

2. motivovať a podporovať zamestnávateľov k vytváraniu podmienok pre za-mestnanie ústretové voči rodine;

3. rozvíjať podporné aktivity v oblasti služieb starostlivosti o deti a iné závislé osoby, vrátane rozvoja informovania o týchto službách.

V rámci špecifického cieľa 1, na ktorý sa orientoval projekt KSK, boli definované nasledovné aktivity:

a) Aktivity zamerané na tvorbu a testovanie monitorovacích nástrojov na uplat-ňovanie princípu rovnosti príležitostí žien a mužov na trhu práce.

b) Výskumné projekty zamerané na špecifiká pracovnej situácie osôb s rodin-nými povinnosťami.

c) Výskumné projekty zamerané na prístup, postavenie a účasť žien a mužov na trhu práce.

Jednoročný projekt KSK s názvom „Výskum špecifík pracovnej situácie osôb s rodinnými povinnosťami v Košickom kraji“, ako možno vidieť aj z názvu, sa pria-mo orientoval na aktivitu b) v rámci špecifického cieľa 1.

Základným cieľom projektu teda bolo priniesť priamo (t. j. terénnym výskumom získané) informácie o pracovnej situácii (teda podmienkach, aktivitách a hodnotení svojho postavenia vo svete práce) osôb s rodinnými povinnosťami (tzn. žijúcich v spo-ločnej domácnosti s osobami, vyžadujúcimi starostlivosť a opateru, t. j. deťmi, seniormi, resp. osobami handicapovanými).


Košický kraj svojou rozlohou 6753 km2 zaberá 14 % územia Slovenskej republiky a sídelnú štruktúru tvorí 440 obcí (z toho 17 miest), čo predstavuje 15 % z počtu sídiel v SR. V skladbe obcí podľa počtu obyvateľov najpočetnejšiu skupinu tvoria obce do tisíc obyvateľov (331 z 440).

• obcí s počtom obyvateľov do 199 je 37 (8 %), • od 200 do 499 obyvateľov je 151 (34 %), • od 500 do 999 obyvateľov je 143 (33 %), • od 1000 do 1999 obyvateľov je 69 (16 %), • od 2000 do 4999 obyvateľov je 26 (6 %), • od 5000 do 9999 obyvateľov je 9 (2 %) • s počtom obyvateľov 10 000 a viac sú 4 (1 %).

Výskum sa uskutočnil na výskumnej vzorke 1024 respondentov zo 100 obcí KSK s počtom obyvateľov do 1000. Uvedená vzorka sa teda vyberala v najviac znevýhod-nených oblastiach Košického kraja, v malých obciach, spomedzi ich zamestnaných i nezamestnaných obyvateľov. Väčšinu respondentiek/ov tvorili ženy, ale z dôvodov možností porovnania získaných odpovedí boli do výskumnej vzorky zahrnutí aj muži, ktorí predstavovali vo vzorke 10 %. Doterajšie poznanie nám potvrdzuje, že malé obce sa boria s najväčšími problémami, pretože disponujú s obmedzeným rozpočtom, chý-bajú im sociálne služby, vzdelávacie zariadenia, predškolské zariadenia, stagnuje kul-túrne, športové vyžitie.

Situácia v SR a v Košickom kraji

Výstupom z prvej časti správy, ktorá analyzovala situáciu v oblasti postavenia ženy a rodiny na Slovensku a v Košickom kraji sú zistenia, ktoré ukazujú, že v sledova-ných ukazovateľoch existuje výrazný rozdiel medzi jednotlivými oblasťami SR, a to tak v porovnaní jednotlivých krajov navzájom, ako i v rámci KSK. Z prehľadu štruktúry nezamestnaných vyplynulo, že najväčšiu skupinu tvoria ľudia so základným vzde-laním, z ktorých sú mnohí aj dlhodobo nezamestnaní, preto je na mieste uvažovať o možnostiach podpory vzdelávacích aktivít zameraných na reintegráciu rodičov (hlavne matiek) na trh práce.

Na Slovensku je stále nízky počet zamestnávateľov, ktorí realizujú komplexné sociálne programy pre svojich zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Vyža-duje sa do budúcna väčšia propagácia pozitívnych príkladov podnikov so sociálnymi programami pre svojich zamestnancov a osveta v regionálnych médiách, vyhlasovanie súťaží a podobné aktivity pre zvýšenie spoločenského uznania podnikov so sociálnou personálnou politikou. Je tiež dôležité zvýšiť úroveň informácií, ktoré sú k dispozícii pre zamestnancov (rodičia na materskej alebo rodičovskej dovolenke) o existujúcich možnostiach v oblasti starostlivosti o deti a starostlivosti o osoby závislé na zamestna-ných osobách poskytovaných štátnymi a mimovládnymi subjektami.


Z údajov analýzy vyplýva aj nízky počet občianskych združení zameraných na pomoc matkám (materské centrá). Tento druh aktivít, ktorý predstavuje už osvedčený model prístupu k ženám – matkám, je v našich podmienkach len v začiatkoch. Vďaka podpore Európskeho sociálneho fondu od marca 2005 môžu ženy využiť novú službu v materských centrách Bambino v Poprade a Mymamy v Prešove. Záujemkyne tam môžu získať:

• aktuálne ponuky práce v regióne,• informácie o aktivitách v projektoch, • informácie z trhu práce. Materské centrá ponúkajú aj kurzy prispôsobené novým potrebám trhu práce, tr-

vajúce niekoľko týdňov (4 hodiny denne). Kurz môžu uchádzačky absolvovať spoločne so svojim dieťaťom – počas kurzu majú pre dieťa zabezpečenú opatrovateľku.

Analýza ukázala aj na rezervy v poskytovaná sociálnych služieb, napr. nedosta-točnú činnosť klubov dôchodcov, nízke kultúrne a športové vyžitie v malých obciach, málo oddychových zón. Bolo by užitočné zvýšiť informovanosť obyvateľstva o mož-nostiach vzniku a podpory občianskych združení, spolkov, podpore partnerstiev.

Závery a odporúčania z analýzy dotazníkov respondentov

Jednou z oblastí, ktorej sme v prezentovanom výskume atribútov súvisiacich so životom ľudí s rodinnými povinnosťami venovali pozornosť je aj potenciálny výskyt problémov sú-visiacich s finančným zabezpečením potrieb rodiny, úhradou rôznych poplatkov a ma-teriálnym zázemím rodiny. Naše zistenia poukazujú na skutočnosť, že problémy v tejto ob-lasti nie sú spôsobené bezprostredne faktorom starostlivosti o rodinných príslušníkov, ale sú významne podmienené sprostredkovanými faktormi a to predovšetkým tým, či je alebo nie je človek s rodinnými povinnosťami zamestnaný (má finančný príjem), charakterom rodinnej starostlivosti a oblasťou života, ktorej sa financovanie týka. S akceptovaním urči-tej miery abstrakcie môžeme sformulovať záver, že ako najviac rizikové skúmané cieľové skupiny je možné vymedziť nezamestnané osoby, ktoré sa starajú o handicapovaných ro-dinných príslušníkov. V zmysle uvedených zistení opatrenia by mali smerovať k vytváraniu špeciálne orientovaných sociálnych klastrov a následne k zavádzaniu sociálnych progra-mov pre tieto osoby. Chceme upozorniť, že tieto aktivity pomáhajú tak osobám, ktoré sú subjektom starostlivosti, ako aj osobám, ktoré sú objektom tejto starostlivosti.

Materiálnu situáciu osôb s rodinnými povinnosťami je možné, ako sme už uviedli charakterizovať aj prostredníctvom vlastníctva predmetov dlhodobej spotreby a vybave-ním rodinného domu alebo bytu infraštruktúrou. Naše zistenia svedčia o tom, že väčši-na domácnosti má základné vybavenie predmetmi dlhodobej spotreby. Nižšie je vybavenie internetom, čo však korešponduje s celkovým nízkym pokrytím internetom na Sloven-sku a teda nie je možné túto skutočnosť jednoznačne interpretovať vo vzťahu k osobám


s rodinnými povinnosťami. Výsledky uskutočnenej analýzy potvrdili skutočnosť, že až na kanalizáciu je vybavenie domácnosti infraštruktúrou dobré. V tejto súvislosti chceme opäť upozorniť na skutočnosť, že veľmi nízke percento domácnosti vybavených kanalizáciou korešponduje, tak ako v predchádzajúcom prípade, s celkovou nízkou úrovňou kanalizá-cie na vidieku a teda nie je možné túto skutočnosť jednoznačne interpretovať vo vzťahu k osobám s rodinnými povinnosťami. V zmysle uvedených zistení odporúčame zahrnúť tak problematiku rozšírenia internetu ako aj vybavenia domácnosti kanalizáciou, čo súvisí aj ďalšími hygienickými a ekologickými problémami, do takto orientovaných regionálnych projektov.

Ďalšou oblasťou, ktorej sme v prezentovanom výskume osôb s rodinnými povinnos-ťami venovali pozornosť je ich pozícia na trhu práce. Vychádzali sme z predpokladu, že každá uvedená pozícia na trhu práce je podmienená primárnymi faktormi (vzdelanie, zruč-nosti, zdravotný stav atď.) a sekundárnymi faktormi súvisiacimi s prekonávaním rôznych prekážok pri uplatnení a získavaní zamestnania (cestovaním za prácou, prácou na zmeny alebo v nadčase, presťahovanie sa za prácou a pod.). Výsledky prezentovaného výskumu svedčia o tom, že väčšina osôb s rodinnými povinnosťami nepracujú v zamestnaniach, ktoré kladú vysoké nároky na špecifikované sekundárne požiadavky práce. V posudzovaní prekonávania uvedených prekážok však existuje významný rozdiel v odpovediach mužov a žien, zamestnaných a nezamestnaných a respondentov s rôznymi rodinnými povinnos-ťami. Aj v tomto prípade s akceptovaním určitej miery abstrakcie môžeme sformulovať záver, že ako najviac rizikové skúmané cieľové skupiny je možné vymedziť nezamestnané ženy, ktoré sa starajú o handicapovaných rodinných príslušníkov a deti. Na základe uve-dených zistení možno odporúčať, že prijímané opatrenia by mali smerovať k vytváraniu a následne k zavádzaniu špeciálnych sociálnych programov pre tieto ženy, ktoré by prispeli k vyrovnaniu ich šancí na trhu práce. Chceme opäť upozorniť, že tieto aktivity pomáhajú tak osobám, ktoré sú subjektom starostlivosti, ako aj osobám, ktoré sú objektom tejto sta-rostlivosti.

Zamestnanie pre osoby s rodinnými povinnosťami zohráva tak z hľadiska finančného zabezpečenia rodiny, ako aj osobného rastu a rozvoja významnú úlohu. Realizácia tohto za-mestnania však musí vychádzať z predpokladov, ktoré umožnia zvládnuť tak situáciu v ro-dine ako aj situáciu v práci, tzn. možnosti ovplyvňovať organizáciu pracovných činností. Výsledky analýzy poukazujú na skutočnosť, že polovica osôb s rodinnými povinnosťami v rámci možných pracovných výhod by privítala pružný pracovný čas a zamestnanecké výhody. Približne 40 % týchto ľudí by uvítalo sociálny program a skrátenú pracovnú dobu a asi tretina z nich vzdelávacie kurzy a prístup na internet. V súvislosti s uvedenými výsled-kami chceme predovšetkým upozorniť na veľké rozdiely medzi možnosťami pracovných výhod, ktoré môžu osoby s rodinnými povinnosťami využívať a tým, čo by chceli využívať, čo by im pomohlo zvládať súbežne rodinné a pracovné povinnosti. Rozdiely v požiadav-kách využívania uvedených výhod súvisia hlavne s typom rodinných povinností. Tieto výhody by privítali hlavne osoby, ktoré sa starajú o deti. Pružný pracovný čas a prístup na internet preferovali aj osoby, ktoré sa starajú o seniorov.


V prezentovanej časti výskumu sme mali možnosť oboznámiť sa s rôznymi oblas-ťami rodinného a spoločenského života osôb s rodinnými povinnosťami. Hoci v spo-ločnosti ešte vždy prevládajú rodové stereotypy, potvrdzujúce sa napríklad vysokým podielom žien na výchove detí, za pozitívne zistenia v tomto smere možno považovať relatívne vysoké percento (51,1 %) podielu oboch rodičov na výchove detí.

Napriek reálnej situácii na trhu práce, ktorá znevýhodňuje osoby s rodinnými povinnosťami, výskum priniesol zistenia, podľa ktorých viac ako 75 % respondentov nevníma výchovu detí ani starostlivosť o členov rodiny ako prekážky pri uplatnení sa v práci, či zvyšovaní kvalifikácie. Domnievame sa, že pre rodiny respondentov má takéto subjektívne vnímanie existujúcej situácie nesmiernu hodnotu, v zmysle psy-chologicky zdravšieho rodinného prostredia. Na druhej strane však treba zdôrazniť, že takmer 25 % respondentov subjektívne vníma výchovu detí a starostlivosť o členov rodiny ako prekážku. Na tomto mieste sa javí ako prínosné uplatnenie zásad o rodo-vej rovnosti, prioritne orientovanými na prekonávanie rodových stereotypov a zosú-ladenia pracovného a rodinného života, ktoré sú súčasťou stratégií rozvoja ľudských zdrojov v Košickom samosprávnom kraji. Osoby, ktoré častejšie vnímajú výchovu detí a starostlivosť o členov rodiny ako prekážky sú ženy, nezamestnaní, osoby, ktoré sa starajú o handicapovaných rodinných príslušníkov.

Osoby s rodinnými povinnosťami sú okrem problémov súvisiacich s neľahkou situáciou na trhu práce, konfrontovaní aj s problémami v rodine. Medzi najčastejšie uvádzané problémy patria medzigeneračné nezhody, výchovné problémy, manželské nezhody a problémy súvisiace s nadmernou konzumáciou alkoholu.

Úroveň a dostupnosť sociálnych služieb v obciach vo veľkej miere prispieva k uľahčeniu rodinných povinností. Z tohto pohľadu sú v istom zmysle zvýhodnené osoby, ktoré sa starajú o deti, z dôvodu dostupnosti sociálnych služieb pre deti pred-školského a školského veku. Tento fakt potvrdzujú aj zistenia, že medzi najfrekven-tovanejšie využívané zariadenia patria školská jedáleň, škôlka a školská družina. Aj o zriadenie menovaných zariadení v obciach je eminentný záujem, s tým, že rovnako veľký záujem občanov bol prejavený aj o služby opatrovateľské, zariadenia opatrovateľ-ských služieb a kluby dôchodcov. K riešeniu situácie osôb s rodinnými povinnosťami by tak na jednej strane mohlo prispieť skvalitnenie a sprístupnenie požadovaných so-ciálnych služieb, a na strane druhej návrhy respondentov, s ktorých vyplýva, že priorit-nú pozornosť je nutné sústrediť na tvorbu pracovných príležitostí.

Najsilnejšou požiadavkou nezamestnaných respondentov bolo zvýšenie ponuky pracovných miest, podpora investorov a malých a stredných podnikateľov. Súčasná forma podpory malých a stredných podnikateľov nie je dosť atraktívna, štát podporuje hlavne veľkých investorov, korí často predstavujú konkurenciu domácim podnikate-ľom.


Pre rozvoj sociálneho podnikania v obciach je potrebné zvyšovanie vzdelávania obecného menežmenu a miestnych lídrov v personálnej, sociálnej a ekonomickej ob-lasti, vytvárať viacsektorové partnerstvá, efektívnejšie využívať prírodno – spoločenské podmienky mikroregiónov. KSK doteraz realizoval mnohé prezentácie výziev, projekt na vzdelávanie pracovníkov obecných úradov, ale stále existujú obce, ktoré nemajú vypracovaný Plán (program) hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý je základom pre podávanie projektov.

Naďalej je potrebné pokračovať v prezentácii jednotlivých výziev, podpore vy-tvárania viacsektorových partnerstiev a vzniku občianskych združení zameraných na rozvoj ľudských zdrojov. Pre zvyšovanie zamestnanosti na vidieku sú podporované projekty zamerané na diverzifikáciu činností. Pre získanie skúseností možno získavať a preberať know how úspešných projektov z domova a za zahraničia a následne vytvá-rať podmienky pre ich realizáciu. V oblasti cestovného ruchu vypracovanú Stratégiu rozvoja cestovného ruchu v Košickom kraji zavádzať do praxe. Bariérou pre zvyšova-nie kvality života v malých obciach sú obmedzené možnosti kultúrneho a športového vyžitia. Obciam chýbajú detské ihriská, športoviská, kluby pre mladých, organizácia kultúrnych podujatí, zriadené oddychové zóny, parky, organizovanie kultúrnych pod-ujatí. KSK musel kvôli optimalizácii dopravy a hlavne nákladov zrušiť niektoré linky. V obciach je preto nedostatok spojov a chýba častejšia komunikácia s okolím aj pri vyhľadávaní si voľných pracovných miest.

V dotazníku, ktorý monitoruje názory obyvateľov ako chýbajúce alebo nedostat-kové sú uvedené: internet, predškolské zaradenia, zariadenia starostlivosti o seniorov a bola požadovaná aj výstavba sociálnych bytov.

Škála kvality života (WHOQoL) a dotazník hodnôt predstavujú nástroje, kto-rých výsledkom sú zvyčajne údaje dlhodobejšieho charakteru. Ich základňu tvoria totiž hlbšie charakteristiky psychologickej povahy, ktoré v čase vykazujú relatívnu stabilitu. Dá sa teda predpokladať, že v strednodobej perspektíve v týchto ukazovateľoch výraz-nejšie zmeny (na skupinovej úrovni analýzy dát) nemožno očakávať. V oblasti hodnôt sa vo výsledkoch u respondentov reprodukovali zoskupenia, identifikované už v iných výskumoch, t. j. že najvyššie v hierarchii hodnôt sa spravidla umiestňujú hedonizmus (preferencia pôžitkov, užívanie života), stimulácia (preferencia vzrušenia, prežívania rizika a zmien) a sila/moc (preferencia vysokého sociálneho statusu a prestíže, právo viesť a rozkazovať, materiálny blahobyt). Analýza poukázala aj na prítomnosť medzi-skupinových rozdielov: kým u mužov najpreferovanejšou hodnotou bola stimulácia, u žien to bola tradícia. Najpreferovanejšou hodnotou u nezamestnaných bola opäť sti-mulácia, kým u zamestnaných univerzalizmus (úsilie, ochrana prosperity). Príznačne u osôb, starajúcich sa o handicapovaných výraznie vyššiu pozíciu zaujímala benevo-lencia (ochrana ľudí, s ktorými je človek v blízkom vzťahu a dôraz kladený na ich pro-spech a blaho).


Škála, ktorú sme použili na posúdenie subjektívne vnímanej kvality života je vnútorne štruktúrovaná a postihuje niekoľko oblastí. Zovšeobecnené zistenia ukázali, že počet ľudí, ktorí hodnotili kvalitu svojho života ako veľmi nízku resp. nízku dvojná-sobne prevyšuje tých, ktorí ju hodnotili ako vysokú (26,6 % ku 12,1 %). Pokiaľ ide o vý-sledky v jednotlivých oblastiach, ktoré postihuje metodika, poskytujú takýto obraz:

• zdravie – prevláda skôr pozitívne hodnotenie,• pracovný potenciál – temer 2/3 účastníkov vyjadrili spokojnosť s úrovňou

svojej práceschopnosti,• subjektívna pohoda (well being) – patrí medzi psychologické faktory kvality

života, výsledky lokalizujú pozíciu respondentov do priemeru (radosť zo života) resp. mierne nad priemer škály (spokojnosť so samým sebou),

• sociálne vzťahy – spokojnosť so vzťahmi (prevažne k blízkym osobám) preu-kázala nadpriemerné hodnotenie tejto oblasti kvality života respondentmi,

• environmentálne podmienky – prevládajú hodnotenia lokalizované v prie-mere škály, resp. mierne pod priemerom v negatívnom póle (uspokojnenie finančných potrieb, možnosť vykonávať voľnočasové aktivity).

Vo vzťahu k zovšeobecneniu výsledkov predovšetkým treba vidieť, že naše ziste-nia korešpondujú s štúdiami na slovenskej populácii. S časovým odstupom od prvých analýz s uvedenou metodikou na slovenskej populácii sa, ako ukázali získané výsled-ky, prehlbujú rozdiely medzi zamestnanými a nezamestnanými (dopad reforiem, ktoré zrušili predchádzajúci systém štedrej sociálnej podpory). Ďalšou rizikovou skupinou, ako ukázali získané údaje, sú osoby, ktoré sa starajú o handicapovaných. Ak prijmeme predpoklad, že pri tvorbe sociálnej politiky môžu byť subjektívne, či objektívne hod-notenia kvality života kritériom politického rozhodovania, potom je potrebné pre obe rizikové skupiny prijať niekoľko podporných opatrení. Podpora vzdelania a vedomos-tí ako cesta z chudoby – podporiť prístup k celoživotnému vzdelávaniu, vzdelávacím kurzom, kurzom podpory zručností hľadať a udržať si prácu, podporovať vzdelávanie u detí z nízkopríjmových rodín z cieľom odstránenia tlaku ich skorého zamestnáva-nia a odovzdávania chudoby z generácie na generáciu. Podporovať individuálnu prácu s nezamestnanými a aktívne politiky trhu práce.

Systém sociálnej podpory – na základe predpokladu spravodlivej solidarity pod-porovať starostlivosť o handicapovaných a vytvoriť tak podmienky pre kvalitný a dôs-tojný život. Nastaviť systém sociálnej podpory aby viedol k väčšej motivácii pracovať a zlepšiť adresnosť sociálnych dávok tím, ktorí ich naozaj potrebujú. Zaviesť programy štipendií aj pre základné a stredné školy s cieľom podporovať vzdelávanie. Podpora alternatívneho zamestnávania – zavedením možnosti neštandardných pracovných zmlúv resp. zmlúv na kratší čas s cieľom uľahčenia zvládania rodinných povinností u ohrozených skupín.


Závery a odporúčania z analýzy dotazníka pre starostov

Informácie, získané touto metodikou, prispievajú k lepšiemu pochopeniu „prostredia“, v ktorom respondenti žijú. Z logických dôvodov nemohli priniesť údaje priamo k té-me projektu, ale predstavujú cenný doplnkový zdroj informácií.

Úroveň nezamestnanosti v obciach, v ktorých sa realizoval výskum, je vysoká: do 500 obyvateľov 25,7 %, nad 500 obyvateľov 25,4 %. Za prácou z obce dochádza 35,6 % obyvateľov z menších a 31 % z väčších obcí. Realizácia strategických zámerov politiky zamestnanosti, prijatá na úrovni štátu, by sa mala postupne premietnuť aj na sledo-vanej úrovni. Pravda, vyžiada si to okrem času aj aktívnejší prístup samotných obcí, resp. ich združení). Je skutočnosťou, že do istej miery chýba vízia ďalšieho smerova-nia obcí: Program (plán) hospodárskeho a sociálneho rozvoja má vypracovaných len 38,5 % obcí do 500 obyvateľov nášho výberového súboru a 54,5 % obcí nad 500 oby-vateľov. Rozvojové projekty má vypracovaných 42,3 % obcí do 500 obyvateľov a 78,8 % obcí nad 500 obyvateľov. Realizovaných RP v menších obciach je 38,5 % a vo väčších 42,4 %.

Podľa údajov sa obce do 500 obyvateľov postupne vyľudňujú, znižuje sa počet mladých ľudí, je nižšia krivka vzdelanostnej úrovne ako v obciach nad 500 obyvate-ľov. Polovica obcí do 500 obyvateľov má predškolské zaradenia a základnú školu má len 29 % obcí. Paleta sociálnych služieb a zariadení v obciach oboch kategórií je veľmi úzka a 72,9 % starostov sa k otázke, či plánujú nejaké zriadiť, nevyjadrila. Analýza po-tvrdila aj nedostatočné možnosti kultúrneho vyžitia, najmä jej aktívnych foriem.

Na otázku, či obecný úrad využíva internet, kladne odpovedalo 18 starostov z obcí do 500 obyvateľov, čo predstavuje 69,23 % a v druhej skupine 27 starostov, t. j. 81,82 %. Na otázku, či v obci je internetová kaviareň, kladne v prvej skupine odpovedal jeden (3,85 %) a v druhej dvaja (6,06 %) starostovia. Prístup k moderným informač-ným a komunikačným technológiám (IKT) je podmienkou aktívnej účasti obcí a jej obyvateľov na spoločenskom živote.

Pre ilustráciu: Osobitné miesto v sústreďovaní informácií o implementácii IKT v európskych krajinách zaujímajú aktivity Euridyce, informačnej siete o vzdelávaní v Európe. Bola založená v roku 1980 EÚ ako nástroj pre zhromažďovanie, monito-rovanie, spracúvanie a cirkuláciu spoľahlivých a komparabilných informácií o vzde-lávacích systémoch a politike európskych krajín a od roku. Euridyce v období od no-vembra 2000 do januára 2001 uskutočnila prieskum o zavádzaní IKT do vzdelávacích systémov v 30-tich európskych štátoch, vrátane SR. Prvé výsledky boli zverejnené na 5.konferencii európskych ministrov školstva, ktorá sa konala v polovici roku 2001 v Ri-ge, a neskôr v publikácii o IKT (2001). Na tomto mieste nemáme priestor pre uvedenie mnohých fundamentálnych informácií, ktoré táto empirická sonda priniesla. Pova-žujeme však za potrebné priblížiť jedno zo zovšeobecnení, ktoré sa týka možnosti, že


zvládnutie IKT môže prispieť k ďalšiemu prehlbovaniu sociálnej nerovnosti (tzv. digi-tal divide). Medzi hlavnými faktormi, ktoré sú podstatné pre vznik týchto nerovností, štúdia v súlade s poznatkami OECD uvádza rozdielny prístup k počítaču a internetu ovplyvňovaný rozdielnou úrovňou sociálno-ekonomického prostredia, etnickým pô-vodom, vekom a úrovňou vzdelania. „Digitálne rozdelenie podporujú rozdiely medzi mestami, regiónmi a štátmi“ (2001, 12).

Záverom

Napriek tomu, že podiel žien na aktívnej pracovnej sile je na Slovensku o dosť vyšší v porovnaní s niektorými členskými štátmi EÚ (viď Pollert, Fodor, 2005), jeho ďalší rast zostáva jedným z cieľov politiky rozvoja ľudských zdrojov. Rastúci podiel žien prispieva k príjmom (štátneho rozpočtu) a rozvoju HDP a dosiahnutiu strategických cieľov kra-jiny. Prístup žien a ich účasť na trhu práce je však často obmedzovaná ich záväzkami v zmysle sociálnych stereotypov a zodpovednosti za rodinu. V prípade, že by boli ženy od tohto odbremenené, stali by sa viac flexibilnými v hľadaní si práce a sebavedomejšie v možnostiach zamestnať sa alebo začať podnikať, a tým by tiež prispievali k naplneniu cieľov Európskej stratégie zamestnanosti, ktoré boli stanovené Radou v Lisabone, a to dosiahnutie miery zamestnanosti žien 57 % v roku 2005 a 60 % v roku 2010.

Úlohou realizovaného projektu „Výskum špecifík pracovnej situácie osôb s ro-dinnými povinnosťami v K ošickom kraji“ bolo priniesť informácie o podmienkach, v ktorých (z hľadiska projektu) cieľové skupiny osôb žijú, aako aj informácie o tom, ako tieto podmienky zainteresované osoby vnímajú. Pri riešení závažných problémov celospoločenského dosahu to býva časté, že prvou etapou je zintenzívnenie procesu získavania špecifických informácií. Nesporne však tento krok sám osebe by bol samo-účelným, ak by naň nemala nadviazať séria (na základe relevantného poznania stavu vecí) premyslených influenčných opatrení a aktívnych krokov. Najlepším dôkazom, že sa tak stane, je ďalšie pokračovanie výzvy SOP RĽZ č.2.2.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vyhlásilo dňa 5. augusta 2005 vý-zvu na predkladanie projektov pre Sektorový operačný program Ľudské zdroje v rámci opatrenia č. 2.2: Odstránenie prekážok rovnosti mužov a žien na trhu práce s dôrazom na zosúladenie pracovného a rodinného života. Výzva bola zameraná na ženy a osoby s rodinnými povinnosťami. Cieľovou skupinou sa preto stali zamestnané a nezamest-nané ženy; ženy z etnických minorít; osoby s rodinnými povinnosťami; osamelé mat-ky/osamelí otcovia; uchádzačky/uchádzači o zamestnanie s rodinnými povinnosťami. Posun od získavania informácií k aktívnej implementácií je zreteľný vo výpočte pod-porovaných aktivít:

• budovanie centier pre pracovné a kariérne poradenstvo s organizáciou vzde-lávacích aktivít pre matky na materskej a rodičovskej dovolenke a otcov na rodičovskej dovolenke na úrovni regionálnych samospráv;


• vzdelávanie žien na materskej a rodičovskej dovolenke a mužov na rodičov-skej dovolenke v súlade s potrebami trhu práce, resp. v súlade s potrebami zamestnávateľov;

• rámcové projekty verejného sektora (miestnej a regionálnej samosprávy) zamerané na riešenie otázok rovnosti príležitostí žien z etnických minorít;

• pilotné projekty zamerané na vypracovanie plánov podpory rovnosti príleži-tostí na pracoviskách;

• aktivity na podporu uľahčenia prístupu žien k rodovo netradičným povola-niam, vzdelávaniu, stálemu odbornému školeniu, rekvalifikácii a celoživot-nému učeniu s cieľom eliminovať rodové nerovnosti a bariéry na trhu práce;

• pilotné projekty zamerané na prípravu a realizáciu vykonania auditov „Rodi-na a Práca“ v podnikoch;

• projekty zamerané na rozpracovanie „podnikových prorodinných zariadení pre krátkodobý pobyt detí a odkázaných členov rodiny“ zamestnancov a ich overenie v praxi;

• podpora cielených aktivít (vzdelávanie, poradenstvo, ideálne kombinácia týchto dvoch prístupov) u zamestnávateľov zameraných na zlepšovanie manažérskych a líderských schopností žien – (iniciatívy FEMALE MANA-GERS);

• podpora vypracovania programov „Inkubátor – centrum udržania nadobud-nutých poznatkov a zručností“ a jeho overenie v praxi – podpora aktivít za-meraných na budovanie kapacít pre vytváranie pracovných miest v centrách na overenie účinnosti vzdelávacích a rekvalifikačných modulov pre vybrané povolania;

• podpora vypracovania programov „Kompetenčných zručností“ – podpora aktivít zameraných na získanie kompetenčných zručností v oblasti malého a stredného podnikania a nácvik odborných zručností ako aj sociálnych, komunikačných, prezentačných a iných, vrátane možností odborného pora-denstva;

• programy (tiež vrátane programov vzdelávania a prípravy) na predchádzanie nezamestnanosti žien (s osobitným dôrazom na osamelé matky s deťmi) a mužov vracajúcich sa na trh práce po materskej alebo rodičovskej dovolen-ke a po dlhšej starostlivosti o závislú osobu;


• projekty využívajúce skúsenosti poskytovateľov sociálnych služieb za účelom spracovania a realizácie analýz a tvorby inovatívnych aktivít podporujúcich zosúladenie rodinného a pracovného života;

• vypracovanie programov na odstraňovanie rodových stereotypov na trhu práce – vzdelávacie a školiace aktivity zamerané na zvyšovanie právneho povedomia o legislatíve rovnosti príležitostí na trhu práce (vertikálna a ho-rizontálna segregácia na trhu práce, nízke zastúpenie žien v rozhodovacích pozíciách, efekt tzv. skleneného stropu) a o možnostiach využitia prostried-kov právnej ochrany proti rodovej diskriminácii a participácia sociálnych partnerov na odstraňovaní rodovej diskriminácie.

LITERATÚRA200 |

Literatúra

[1] Analýza sociálno-ekonomickej situácie Košického samosprávneho kraja. KSK, 2002; http://www.kosice-region.sk/NR/rdonlyres/CCB6B7B8-3BB3-41B0-A0-F3-875723A6D19C/0/PHaSR_analyza.pdf.

[2] Antaki, C.; Rapley, M.: ‘Quality of Life’ talk: the liberal paradox of psychological testing. Discourse and Society, 1996, 7, 293-316.

[3] Cummins, R. A.: The domains of life satisfaction: an attempt to order chaos. Social Indicators Research, 1996, 38, s. 303 – 328.

[4] Davidov, E.; Schmidt, T. P.; Schwartz, S. H.: Bringing Values Back In: A Multiple Group Comparison with 20 Countries Using the European Social Survey 2003. First EASR conference, Barcelona, 2005.

[5] Dôvodová správa k Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja. KSK, 2002.

[6] Edgerton, R.: Quality of Life from longitudinal research perspective. In: Sha-lock, R. L. (Ed.): Quality of Life: Perspectives and Issues. Washington, AAMR, 1990, s. 149 – 160.

[7] Gerbery, D.; Kvapilová, D. E.: Zariadenia dennej starostlivosti o deti vo vybra-ných krajinách Európskej únie a na Slovensku, MSŠR 2003.

[8] Gerbery,D.; Porubänová, S.; Repková,A.: Koncepcia sociálnej inklúzie. Vybrané otázky. Rodina a práca, 2005, 2, http://www.vupsvr.gov.sk/Documents/bulletin/bulletin_2.pdf.

[9] Human Development Report (2004): Online: http://hdr.undp.org/reports/. Informačné a komunikačné technológie v európskych vzdelávacích systémoch. Cedefop, Euridyce, 2001, http://www.eurydice.org/Documents/survey4/sk/.

[10] Ištvániková, L.; Čižmárik, M.: Hodnotové orientácie Slovákov v európskom kontexte – na základe výsledkov ESS. In: Zborník z konferencie Sociální proce-sy a osobnost, Brno 2005, (v tlači).

[11] Kentoš, M.: Nezamestananí a kvalita života. In: Frankovský, M., Kentoš, M.: Psychológia práce pred vstupom Slovenska do Európskej únie. Zborník prí-spevkov. Spoločenskovedný ústav SAV, Košice 2004.

[12] Kvapilová, E.; Porubänová, S.: Rovnosť príležitostí: prečo ju potrebujeme? SŠPR 2003.[13] Muldoon, M. F.; Barger, S. D.; Flory, J. D.; Manuck, S. B.: What are quality of life

measurements measuring? BMJ 1998; 316, s. 542 – 545.[14] Murphy, B.; Herrman, H.; Hawthorne, G.; Pinzone, T.; Evert, H.: Australian

WHOQOL instruments: User’s manual and interpretation guide. Australian WHOQOL Field Study Centre, Melbourne, Australia 2000.

[15] Národný akčný plán sociálnej inklúzie (NAP/inklúzie) 2004 – 2006. MPSVaR, 2004 http://europa.eu.int/comm/employment_social/soc-prot/soc-incl/nap_incl_2004_sk.pdf.

[16] Pollert, A.; Fodor, E.: Working conditions and gender in an enlarged Europe. European Foundations for the improvement of Living and Working Condi-tions, 2005.

LITERATÚRA | 201

[17] Rokeach, M.: The nature of human values. New York, Free Press, 1973.[18] Schwartz, S. H.: Universals in the content and structure of values: Theoretical

advances and empirical tests in 20 countries. 1992. In: Zanna, M. P. (Eds.): Advances in experimental social psychology, 24, 1-65. San Diego: Academic.

[19] Schwartz, S. H.: Basic Human Values: Their Content and Structure across Cultures. 2003. In: Tamayo, A.; Porto, J. (Eds.): Valores e trabalho (Values and work). Brasilia, Editora Universidade de Brasilia, 2005.

[20] Schwartz, S. H.; Bilsky, W.: Toward a theory of the universal content and struc-ture of values: Extensions and cross-cultural replications. Journal of Personality and Social Psychology, 58, 5, 878 – 891.

[21] Schwartz, S. H.; Sagiv, L.: Identifying culture specifics in the content and struc-ture of values. Journal of cross-cultural psychology, 26, 1, 92 – 116.

[22] WHOQOL Group (1994): The development of the World Health Organization Quality of Life Assessment Instrument (the WHOQOL). In: Orley, J.; Kuyken, W. (Eds). Quality of Life Assessment: International Perspectives. Heidleberg: Springer-Verlag.

[23] Sektorový operačný program Ľudské zdroje.[24] Koncepcia štátnej rodinnej politiky.[25] Sčítanie obyvateľov, domov a bytov na Slovensku v roku 2001.[26] Koncepcia rovnosti príležitostí žien a mužov.[27] Národný akčný plán inklúzie na roky 2004 – 2006.[28] Regionálna štatistika o cene práce – Trexima Bratislava.[29] Bulletin 4/2003 – Štatistický úrad SR, Krajská správa v Košiciach.[30] Štatistika EUROSTATu – Digitálna gramotnosť.[31] Zamestnávateľ ústretový k rodine, 2. ročník, Ministerstvo práce, sociálnych vecí

a rodiny, 2002.[32] Analýza sociálno-ekonomickej situácie Košického samosprávneho kraja, júl

2002.[33] Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja

– Predkladacia správa.

Odporúčané www stránky

[1] www.euroactiv.sk[2] www.changenet.sk

PRÍLOHA | DOTAZNÍK202 |

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou

Európsky sociálny fond pomáha rozvíjať zamestnanosť podporovaním zamestnateľnosti, obchod-ného ducha, rovnakých príležitostí a investovaním do ľudských zdrojov.

DOTAZNÍKk implementácii projektu „Výskum špecifík pracovnej situácie osôb s rodinnými povinnos-ťami v Košickom kraji.“

Vážený/á respondent/ka,Košický samosprávny kraj (KSK) Vás pozýva zúčastniť sa výskumu, ktorý zisťuje potreby sociál-nych služieb pre osoby s rodinnými povinnosťami v menších obciach Košického kraja. Zodpo-vedné vyplnenie všetkých otázok pomôže vedeniu KSK presne stanoviť, aké priority zaradiť do rozvoja ľudských zdrojov v budúcom plánovacom období. Vašou úlohou bude pozorne si prečí-tať jednotlivé otázky a podľa svojho názoru na ne odpovedať zakrúžkovaním zvolenej možnosti alebo napísaním odpovede. Váš čas venovaný vyplneniu dotazníka bude odmenený suvenírom. Všetky údaje uvedené v dotazníku sú anonymné.

Vek: (v rokoch) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Pohlavie:

Muž 1

Žena 2

Stav:

Slobodný/á 1

Ženatý/vydatá 2

Vdovec/vdova 3

Rozvedený/á 4

Druh/družka 5

Vzdelanie:

Základné 1

Stredoškolské bez maturity 2

Stredoškolské s maturitou 3

Vysokoškolské 4

PRÍLOHA | DOTAZNÍK | 203

Súčasné zamestnanie:

Zamestnaný/á 1

Nezamestnaný/á 2

Koľko generácii žije vo vašej domácnosti?

Dve generácie – moja a mladšia 2

Dve generácie – moja a staršia 3

Tri generácie a viac 4

Stručne popíšte vývoj zamestnaní od ukončenia vzdelania po súčasnosť(napr. 1978-85, poľnohospodárske družstvo, zootechnik)Obdobie Typ zamestnania Pozícia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Počet členov domácnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Počet nezaopatrených detí . . . . . . . . . . . . . . . . .

Počet detí v domácnosti, ktoré vyžadujú vašu opaterua) deti do 6 rokov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .b) deti do 6 do 10 rokov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .c) deti nad 10 rokov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Počet seniorov v domácnosti, ktorí vyžadujú vašu opateru . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Počet handicapovaných členov domácnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Na výchove vašich detí sa podieľa:

viac otec 1

viac matka 2

obidvaja rodičia rovnako 3

niekto iný (kto?) 4

netýka sa ma to 5


Výchova vašich detí je pre vás prekážkou

Určite áno Áno Neviem Nie Určite nie

pri uplatnení sa v práci 1 2 3 4 5

pri zvyšovaní si kvalifikácie 1 2 3 4 5

Starostlivosť o členov vašej rodiny (nie výchova detí) je pre vás prekážkou

Určite áno Áno Neviem Nie Určite nie

pri uplatnení sa v práci 1 2 3 4 5

pri zvyšovaní si kvalifikácie 1 2 3 4 5

Máte v rodine problémy v nasledujúcich oblastiach?

Výchovné problémy Áno Nie

Zlý prospech detí Áno Nie

Záškoláctvo Áno Nie

Fyzické násilie Áno Nie

Nadmerné používanie alkoholu Áno Nie

Drogová závislosť Áno Nie

Manželské nezhody Áno Nie

Medzigeneračné nezhody Áno Nie

Život vo vašej rodine vám uľahčuje využívanie nasledovných služieb

Jasle Áno Nie

Škôlka Áno Nie

Školská družina Áno Nie

Zariadenie opatrovateľskej služby Áno Nie

Školská jedáleň Áno Nie

Upratovacia služba Áno Nie

Klub dôchodcov Áno Nie

Domov dôchodcov Áno Nie

Vývarovňa Áno Nie

Stacionár Áno Nie

Opatrovateľská služba Áno Nie

Domov sociálnych služieb Áno Nie


Ktoré z nasledujúcich služieb by ste využívali/privítali?

Jasle Áno Nie

Škôlka Áno Nie

Školská družina Áno Nie

Zariadenie opatrovateľskej služby Áno Nie

Školská jedáleň Áno Nie

Upratovacia služba Áno Nie

Klub dôchodcov Áno Nie

Domov dôchodcov Áno Nie

Vývarovňa Áno Nie

Stacionár Áno Nie

Opatrovateľská služba Áno Nie

Domov sociálnych služieb Áno Nie

Iné, aké?

veľmi dobré dobré neviem zlé veľmi zlé

Zabezpečenie sociálnych služieb vo vašej obci je:

1 2 3 4 5

Celkový čistý mesačný príjem domácnosti . . . . . . . . . . . Sk

Poberáte sociálne dávky (nie rodinné prídavky)?

Áno 1

Nie 2

Ak áno, aké 3

Robí vám problémy uhradiť poplatky spojené so starostlivosťou o seniorov?

Áno 1

Nie 2

Netýka sa ma to 3

Robí vám problémy uhradiť poplatky spojené so starostlivosťou o handicapovaných členov vašej rodiny?

Áno 1

Nie 2

Netýka sa ma to 3


Splácate pôžičky?

Áno 1

Nie 2

Ak áno, aké 3

Koľko kultúrnych podujatí ste v roku 2004 navštívili?

Ani jedno 1

Jedno 2

Viac ako jedno 3

Bývate:

Vo vlastnom rodinnom dome 1

Vo vlastnom byte 2

V podnájme 3

Inde, kde? 4

Robí vám problémy uhradiť poplatky spojené so školskou resp. predškolskou dochádzkou vašich detí?

školné v jasliach a škôlke Áno Nie Netýka sa ma to

škola v prírode Áno Nie Netýka sa ma to

lyžiarsky kurz Áno Nie Netýka sa ma to

plavecký kurz Áno Nie Netýka sa ma to

rodičovský poplatok Áno Nie Netýka sa ma to

školský klub Áno Nie Netýka sa ma to

jazykové kurzy Áno Nie Netýka sa ma to

školská jedáleň Áno Nie Netýka sa ma to

cestovné do školy Áno Nie Netýka sa ma to

záujmové krúžky Áno Nie Netýka sa ma to

Ktoré z predmetov dlhodobej spotreby vlastníte?

Automatická práčka Áno Nie

Chladnička Áno Nie

Automobil Áno Nie

Počítač Áno Nie

Televízor Áno Nie


Prístup na internet Áno Nie

Mobilný telefón Áno Nie

Vo vašom dome resp. byte máte:

Kanalizáciu, resp. septik Áno Nie

Plyn Áno Nie

Vodovod Áno Nie

Elektrinu Áno Nie

Kúpeľňu Áno Nie

Vaše povolanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Typ pracovného úväzku:

Plný pracovný úväzok 1

Čiastočný pracovný úväzok 2

Iný, aký? 3

Vaše zamestnanie si vyžaduje...

• cestovanie za prácou mimo bydliska?Áno Nie Ak áno, koľko km? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

• prácu na zmeny?Áno Nie Ak áno, koľko km? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

• prácu nadčas?Áno Nie Ak áno, koľko hodín týždenne? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

• vysoké pracovné nasadenie spojené so stresom?Áno Nie Ak áno, koľko hodín týždenne? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

• prípravu domaÁno Nie Ak áno, koľko hodín týždenne? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Koľko času vám zaberá práca s dopravou denne? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Spôsob dopravy do zamestnania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .


Ak by ste dostali lepšie platenú prácu, boli by ste ochotný/á:

Určite áno

Áno Neviem Nie Určite nie

Netýka sa ma

to

Presťahovať sa do zahraničia 1 2 3 4 5 6

Presťahovať sa kdekoľvek na Slovensku

1 2 3 4 5 6

Cestovať do zahraničia 1 2 3 4 5 6

Pracovať na Slovensku cez týždeň mimo domova

1 2 3 4 5 6

Cestovať do práce viac ako 30 km

1 2 3 4 5 6

Rekvalifikovať sa 1 2 3 4 5 6

Začať podnikať 1 2 3 4 5 6

Navštevujete nejaký kurz pre zvyšovanie kvalifikácie

Áno 1

Nie 2

Ak áno, aký? 3

Rozhodne áno

Áno Neviem Nie Rozhodne nie

Netýka sa ma to

Ste spokojný so svojím pracovným postavením

1 2 3 4 5 6

Ste spokojný s uplatnením svojej kvalifikácie v praxi

1 2 3 4 5 6

Ste spokojný s fi-nančným ohodnote-ním svojej práce

1 2 3 4 5 6

Čo by ste chceli dosiahnuť v oblasti svojej pracovnej kariéry . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Viete čo musíte urobiť aby ste postúpili v postavení v zamestnaní

Áno 1

Nie 2

Ak áno, čo je to? 3


Stretli ste sa s diskrimináciou v zamestnaní...

pretože ste žena/muž Áno Nie

pretože máte rodinu Áno Nie

Pretože sa staráte o deti Áno Nie

z dôvodu vášho veku Áno Nie

z dôvodu vašej etnickej príslušnosti Áno Nie

z dôvodu vášho náboženského vierovyznania Áno Nie

Z dôvodu vašej sexuálnej orientácie Áno Nie

z dôvodu vášho politického presvedčenia Áno Nie

Ktoré z nasledujúcich pracovných výhod máte možnosť využívať?

pružný pracovný čas Áno Nie

skrátená pracovná doba Áno Nie

zamestnanecké zľavy Áno Nie

vzdelávacie kurzy Áno Nie

sociálny program zamestnávateľa Áno Nie

práca doma Áno Nie

čiastočný pracovný úväzok Áno Nie

teleworking Áno Nie

Iné Áno Nie

Ktoré z nasledujúcich pracovných výhod by vám uľahčili zvládanie rodinných povinností?

pružný pracovný čas Áno Nie

skrátená pracovná doba Áno Nie

zamestnanecké zľavy Áno Nie

vzdelávacie kurzy Áno Nie

sociálny program zamestnávateľa Áno Nie

prístup na internet Áno Nie

Podieľali ste sa aktívne na organizovaní kultúrnych alebo spoločenských podujatí v obci

Áno 1

Nie 2


Vyjadrite sa prosím ako obecný úrad vychádza v ústrety vašim požiadavkám v oblasti soci-álnych služieb?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Vyjadrite sa prosím ako ste spokojný/á s činnosťou obecného úradu?Spokojný/á som s . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Nespokojný/á som s . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Vyjadrite sa prosím čo by bolo potrebné urobiť pre riešenie problémov ľudí s rodinnými povinnosťami vo vašej obci? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Veľmi nízka

Nízka Ani/ani Vysoká Veľmi vysoká

Ako by ste ohodnotili kvalitu svojho života? 1 2 3 4 5

Veľmi nespo-kojný

Nespo-kojný

Ani/ani Spokoj-ný

Veľmi spokojný

Ako ste spokojný/á so svojím zdravím? 1 2 3 4 5

Vôbec nie

Tak trochu

Priemer-ne

Veľmi Mimo-riadne

Koľko radosti máte zo života? 1 2 3 4 5


Vôbec nie

Trochu Stredne Zväčša Úplne

Máte dostatok energie pre kaž-dodenný život? 1 2 3 4 5

Máte dosť peňazí na uspokoje-nie svojich potrieb? 1 2 3 4 5

Ako sú Vám prístupné informá-cie, ktoré potrebujete pre svoj každodenný život?

1 2 3 4 5

Do akej miery máte možnosť vykonávať voľnočasové akti-vity?

1 2 3 4 5

Veľmi nespo-kojný

Nespo-kojný

Ani/ani Spokojný Veľmi spokojný

Ako ste spokojný/á so svojím spánkom? 1 2 3 4 5

Ako ste spokojný/á so svojou schopnosťou pracovať? 1 2 3 4 5

Ako ste spokojný/á sám/sama so sebou? 1 2 3 4 5

Ako ste spokojný/á s Vašimi osobnými vzťahmi? 1 2 3 4 5

Ako ste spokojný/á so vzťahmi na pracovisku? 1 2 3 4 5

Ako ste spokojný/á so vzťahmi v obci? 1 2 3 4 5

Ako ste spokojný/á s podporou, ktorá sa Vám dostáva od vašich priateľov?

1 2 3 4 5

Ako ste spokojný/á s podmien-kami miesta, kde bývate? 1 2 3 4 5

Ako ste spokojný/á s dostup-nosťou zdravotníckych služieb? 1 2 3 4 5

Ako ste spokojný/á s Vašou dopravou? 1 2 3 4 5


Nasledujúce tvrdenia sa týkajú právnych otázok. Označte možnosť odpovede, ktorá je podľa vás správna.

Zamestnávateľ má právo zisťovať informácie o tehotenstve zamest-nankyne. Áno Nie

Zamestnávateľ má právo zisťovať informácie o politickej a nábožen-skej príslušnosti zamestnancov. Áno Nie

Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu, alebo bez udania dôvodu. Áno Nie

Zamestnávateľ má právo dať zamestnancovi výpoveď v dobe teho-tenstva, materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky. Áno Nie

Ak matka počas trvania materskej dovolenky začne pracovať má nárok na rodičovský príspevok 1300 Sk mesačne? Áno Nie

Je možné získať od štátu aj jednorazový príspevok na pohreb? Áno Nie

Je možné si uplatniť u zamestnávateľa daňový bonus vo výške 400 Sk mesačne na každé vyživované dieťa? Áno Nie

RESPONDENTI MUŽI

Teraz stručne popíšeme nejakých ľudí. Prosím, prečítajte si každý popis a vyjadrite zakrúžkova-ním jednej z možností odpovede v každom riadku, nakoľko sa vám daná opísaná osoba podobá alebo nepodobá.

Veľm

i sa

mi p

odob

á

Podo

bá sa

mi

Do

istej

mie

ry sa

mi

podo

bá

Mál

o sa

mi p

odob

á

Nep

o-do

bá sa

mi

Vôbe

c sa

mi n

epo-

-dob

á

(Nev

iem

)

A

Je preňho dôležité vymýš-ľať nové veci a byť tvorivý. Rád robí veci vlastným originálnym spôsobom.

1 2 3 4 5 6 7

BJe preňho dôležité byť bohatý. Chce mať veľa peňazí a drahé veci.

1 2 3 4 5 6 7

C

Myslí si, že je dôležité, aby sa s každým človekom na svete zaobchádzalo rovnoprávne. Verí, že každý by mal mať v živote rovnaké príležitosti.

1 2 3 4 5 6 7


DJe preňho dôležité ukázať čo vie. Chce, aby ľudia obdivovali čo robí.

1 2 3 4 5 6 7

E

Je preňho dôležité žiť v bezpečnom prostredí. Vyhýba sa všetkému, čo by mohlo ohroziť jeho bezpečnosť.

1 2 3 4 5 6 7

F

Má rád prekvapenia a stá-le vyhľadáva nové veci, čo by robil. Myslí si, že v živote je dôležité robiť veľa rozličných vecí.

1 2 3 4 5 6 7

G

Verí, že ľudia by mali po-čúvnuť, čo sa im prikáže. Myslí si, že ľudia by mali stále dodržiavať pravidlá, aj vtedy keď na nich nikto nedozerá.

1 2 3 4 5 6 7

H

Je preňho dôležité načúvať ľuďom, ktorí sú iní ako on. Aj vtedy, keď s nimi nesúhlasí, im aj tak chce porozumieť.

1 2 3 4 5 6 7

I

Je preňho dôležité byť jednoduchý a skromný. Snaží sa nepriťahovať na seba pozornosť.

1 2 3 4 5 6 7

J Je preňho dôležité užívať si. Rád sa rozmaznáva. 1 2 3 4 5 6 7

Veľm

i sa

mi

podo

bá

Podo

bá sa

mi

Do

istej

mie

ry sa

m

i pod

obá

Mál

o sa

mi

podo

bá

Nep

o-do

bá sa

m

i

Vôbe

c sa

mi

nepo

-dob

á

(Nev

iem

)

K

Je preňho dôležité rozho-dovať sám o tom, čo robí. Chce byť slobodný a nezá-vislý od ostatných.

1 2 3 4 5 6 7

L

Je preňho veľmi dôleži-té pomáhať ľuďom okolo neho. Chce sa starať o ich blaho.

1 2 3 4 5 6 7


M

Je preňho dôležité byť veľ-mi úspešný. Dúfa, že ľudia vyjadria uznanie nad tým, čo dosiahol.

1 2 3 4 5 6 7

N

Je preňho dôležité, aby vláda zabezpečila jeho bezpečnosť pred všetký-mi ohrozeniami. Chce, aby bol štát silný, tak, aby mohol ochrániť svojich občanov.

1 2 3 4 5 6 7

OVyhľadáva dobrodružstvo a rád riskuje. Chce mať vzrušujúci život.

1 2 3 4 5 6 7

P

Je preňho dôležité stále sa správať riadne. Vyhýba sa urobiť niečo, o čom by ľudia mohli povedať, že je nesprávne.

1 2 3 4 5 6 7

QJe preňho dôležité získať si rešpekt iných. Chce, aby ľudia robili to, čo povie.

1 2 3 4 5 6 7

R

Je preňho dôležité byť od-daný svojim priateľom. Chce sa obetovať pre ľudí, ktorí sú mu blízki.

1 2 3 4 5 6 7

S

Silno verí v to, že by sa ľu-dia mali starať o prírodu. Starať sa o životné prostre-die je preňho dôležité.

1 2 3 4 5 6 7

T

Tradície sú preňho dôle-žité. Snaží sa dodržiavať zvyky, ktoré mu odkazuje jeho náboženstvo alebo rodina.

1 2 3 4 5 6 7

U

Vyhľadáva každú príle-žitosť, aby sa zabavil. Je preňho dôležité robiť veci, ktoré mu spôsobujú pote-šenie.

1 2 3 4 5 6 7


RESPONDENTKY ŽENY

Teraz stručne popíšeme nejakých ľudí. Prosím, prečítajte si každý popis a vyjadrite zakrúžkova-ním jednej z možností odpovede v každom riadku, nakoľko sa vám daná opísaná osoba podobá alebo nepodobá.

Veľm

i sa

mi

podo

bá

Podo

bá sa

mi

Do

istej

mie

ry sa

m

i pod

obá

Mál

o sa

mi

podo

bá

Nep

odob

á sa

mi

Vôbe

c sa

mi

nepo

-dob

á

(Nev

iem

)

A

Je pre ňu dôležité vymýš-ľať nové veci a byť tvorivá. Rada robí veci vlastným originálnym spôsobom.

1 2 3 4 5 6 7

BJe pre ňu dôležité byť bohatá. Chce mať veľa peňazí a drahé veci.

1 2 3 4 5 6 7

C

Myslí si, že je dôležité, aby sa s každým človekom na svete zaobchádzalo rovnoprávne. Verí, že každý by mal mať v živote rovnaké príležitosti.

1 2 3 4 5 6 7

DJe pre ňu dôležité ukázať čo vie. Chce, aby ľudia obdivovali čo robí.

1 2 3 4 5 6 7

E

Je pre ňu dôležité žiť v bezpečnom prostredí. Vyhýba sa všetkému, čo by mohlo ohroziť jej bezpečnosť.

1 2 3 4 5 6 7

F

Má rada prekvapenia a stále vyhľadáva nové veci, čo by robila. Myslí si, že v živote je dôležité robiť veľa rozličných vecí.

1 2 3 4 5 6 7

G

Verí, že ľudia by mali po-čúvnuť, čo sa im prikáže. Myslí si, že ľudia by mali stále dodržiavať pravidlá, aj vtedy keď na nich nikto nedozerá.

1 2 3 4 5 6 7


H

Je pre ňu dôležité načúvať ľuďom, ktorí sú iní ako ona. Aj vtedy, keď s nimi nesúhlasí, im aj tak chce porozumieť.

1 2 3 4 5 6 7

I

Je pre ňu dôležité byť jednoduchá a skromná. Snaží sa nepriťahovať na seba pozornosť.

1 2 3 4 5 6 7

J Je pre ňu dôležité užívať si. Rada sa rozmaznáva. 1 2 3 4 5 6 7

Veľm

i sa

mi p

odob

á

Podo

bá sa

mi

Do

istej

mie

ry sa

mi

podo

bá

Mál

o sa

mi p

odob

á

Nep

o-do

bá sa

mi

Vôbe

c sa

mi n

epo-

dobá

(Nev

iem

)

K

Je pre ňu dôležité roz-hodovať sama o tom, čo robí. Chce byť slobodná a nezávislá od ostatných.

1 2 3 4 5 6 7

L

Je pre ňu veľmi dôležité pomáhať ľuďom okolo nej. Chce sa starať o ich blaho.

1 2 3 4 5 6 7

M

Je pre ňu dôležité byť veľmi úspešná. Dúfa, že ľudia vyjadria uznanie nad tým, čo dosiahla.

1 2 3 4 5 6 7

N

Je pre ňu dôležité, aby vláda zabezpečila jej bezpečnosť pred všetkými ohrozeniami. Chce, aby bol štát silný, tak, aby mohol ochrániť svojich občanov.

1 2 3 4 5 6 7

OVyhľadáva dobrodružstvo a rada riskuje. Chce mať vzrušujúci život.

1 2 3 4 5 6 7


P

Je pre ňu dôležité stále sa správať riadne. Vyhýba sa urobiť niečo, o čom by ľudia mohli povedať, že je nesprávne.

1 2 3 4 5 6 7

QJe pre ňu dôležité získať si rešpekt iných. Chce, aby ľudia robili to, čo povie.

1 2 3 4 5 6 7

R

Je pre ňu dôležité byť oddaná svojim priateľom. Chce sa obetovať pre ľudí, ktorí sú jej blízki.

1 2 3 4 5 6 7

S

Silno verí v to, že by sa ľudia mali starať o prí-rodu. Starať sa o životné prostredie je pre ňu dôležité.

1 2 3 4 5 6 7

T

Tradície sú pre ňu dôle-žité. Snaží sa dodržiavať zvyky, ktoré jej odkazuje jej náboženstvo alebo rodina.

1 2 3 4 5 6 7

U

Vyhľadáva každú príle-žitosť, aby sa zabavila. Je pre ňu dôležité robiť veci, ktoré jej spôsobujú potešenie.

1 2 3 4 5 6 7

Ďakujeme Vám za spoluprácu.


Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou

Európsky sociálny fond pomáha rozvíjať zamestnanosť podporovaním zamestnateľnosti, obchod-ného ducha, rovnakých príležitostí a investovaním do ľudských zdrojov.

DOTAZNÍK PRE STAROSTOV

Vážený pán starosta/ pani starostka,pre zlepšenie poznania stavu sociálnych služieb a potenciálu obce v oblasti zvýšenia zamestna-nosti, pre potreby vypracovania Stratégie rozvoja ľudských zdrojov KSK a Regionálneho operač-ného programu, v rámci realizácie projektu „Výskum špecifík pracovnej situácie osôb s rodinný-mi povinnosťami v Košickom kraji“, sa obracia na Vás Košický samosprávny kraj o spoluprácu vyplnením predloženého dotazníka. Vyjadrite sa prosím ku každej položke dotazníka doplne-ním príslušných údajov, resp. zakrúžkovaním príslušnej odpovede. Kde nebudete vedieť presný údaj, stačí uviesť odhad a napísať to. Výstupy dotazníka budú zapracované do záverečnej publi-kácie a prezentované na konferencii, ktorej konanie Vám bude oznámené. 1. Názov obce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

2. Okres . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

3. Počet obyvateľov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

4. Vekové zloženie: Vek/Počet 0 – 5 . . . . . . . . . 36 – 50 . . . . . . . 6 – 14 . . . . . . . . 51 – 65 . . . . . . . 15 – 19 . . . . . . . 66 – 80 . . . . . . . 20 – 25 . . . . . . . viac . . . . . . . . . . 25 – 35 . . . . . . .

5. Za rok 2004 prírastok . . . . . . . . . . . . .úbytok . . . . . . . . . . . . . .

6. Vzdelanostná úroveň/Počet Základné vzdelanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Stredoškolské bez maturity . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Stredoškolské s maturitou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Vysoká škola . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . S neukončeným základným vzdelaním . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .


7. Školy a predškolské zariadenia v obci/Počet zariadení/Počet žiakov Predškolské zariadenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Základná škola . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Školský klub . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Stredná škola (názov) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Špeciálna škola (názov) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Iná (názov) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

8. Sociálne služby a zariadenia v obci/Počet zariadení/Počet klientov Opatrovateľská služba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Domov dôchodcov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Domov sociálnych služieb (názov) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Chránené bývanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Detský domov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Krízové centrum . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Resocializačné centrum . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Útulok . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Vývarovňa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Práčovňa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Prepravná služba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Azylový dom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Iné . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

9. Iné služby v obci ako napr. kaderníctvo, pohrebné služby, zdravotnícke služby, uveďte . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

10. Kultúrne zariadenia v obci (existujúce podčiarknite)Kultúrny dom, knižnica, múzeum, informačné centrum, hrad, kaštieľ, informačné centrum, far-ský úrad, centrum voľného času, športový klub, folklórny súbor (spevácky, tanečný, hudobný, zmiešaný), zväzy (poľovnícky, rybársky, záhradkársky, zväz žien,. . . . . . . . .), ľudoví umelci(akí . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .), iné . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . neziskové organizácie (názov) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

11. Tradičné obecné podujatia (názov, dátum, druh aktivity – napr. jarmok, dožinky…). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

12. Má obec urobený Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja: áno – nie


13. Aké služby a sociálne zariadenia plánujete zriadiť, alebo vybudovať v obci?Por. č. Názov Dátum realizácie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

14. Je obec súčasťou mikroregiónu alebo iného združenia?Názov Počet obcí v združení. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

15. Máte skúsenosti s podávaním rozvojových projektov áno – nie

16. Ak áno, koľko a aké projekty sa vám podarilo realizovať? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Podnikateľské prostredie

17. Koľko máte práceschopného obyvateľstva (od 18 – 65 rokov) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

18. Aké je percento nezamestnanosti v obci? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

19. Koľko ľudí je zamestnaných? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

20. Koľko ľudí je zamestnaných priamo v obci? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

21. Koľko ľudí dochádza za prácou do okruhu 30 km? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

22. Koľko ľudí dochádza viac než 30 km za prácou? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

23. Koľko ľudí odchádza pracovať do zahraničia a kde? Štát Počet ľudí . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

24. Je v obci alebo v okolí možnosť sezónnej práce? Druh práce Počet ľudí . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .


25. Sú v obci alebo v okolí firmy, zamestnávajúce viac ako 20 zamestnancov? Názov firmy Približný počet zamestnancov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

26. Spolupracuje obec s danou firmou, pomáha firma obci, alebo svojim zamestnancom? Ak áno, uveďte formy spolupráce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

27. Obecný úrad využíva internet? Áno – nie.

28. Je v obci internetová kaviareň? Áno – nie.

29. Je v obci zavedená infraštruktúra? Správne podčiarknite – plyn, vodovod, kanalizácia.

30. Aký druh dopravy je v obci? Podčiarknite – Autobusová, železničná.

31. Aké sú cesty v obci? Podčiarknite – I, II, III triedy.

32. Je v obci roľnícke družstvo? Áno – nie.

33. Aké podmienky má obec na zvýšenie zamestnanosti? Podčiarknite, doplňte – Podmienky na letnú, zimnú turistiku, rybníky, nerastné bohatstvo, minerálne pramene, . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

34. Aké sú tradície pestovania, chovateľstva, spracovateľstva alebo remesiel v obci? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

35. Pôsobia v obci aktívne neziskové organizácie? Uveďte názov a aktivity. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

36. Máte zriadené v obci cyklotrasy? Ak áno, kde? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .


37. Ak nie, kde by ich bolo vhodné zriadiť? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Poznámka: Uveďte ďalšie námety, postrehy pre zlepšenie zamestnanosti osôb v produktívnom veku s rodinnými povinnosťami . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Košický samosprávny kraj Vám ďakuje za vyplnenie dotazníka.

Prosíme Vás o uvedenie mena a kontaktu.

Meno . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Kontakt (adresa, tel., fax, e-mail) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Koordinátorka projektu: Ing. Ľubica Froncová, tel: 0905 903 276, e-mail: [email protected]

„Tento dokument bol vytvorený s finančnou pomocou Európskej únie. Za obsah tohto dokumentu zodpovedá výhradne Košický samosprávny kraj a nemožno ho v žiadnom prípade považovať za vyjadrenie stanoviska Európskej únie.“

Názov: Výskum špecifík pracovnej situácie osôb s rodinnými povinnosťami v Košickom krajiVydal: Spoločenskovedný ústav SAV v spolupráci s Košickým samosprávnym krajomVydanie: PrvéPočet strán: 224Náklad: 100 ksRok vydania: 2005Neprešlo jazykovou korektúrou

Košický samosprávny kraj :: Spoločenskovedný ústav SAV :: Košice 2005

ISBN 80-967182-6-6