vÝskyt ŠkodlivÝch činiteľov v lesoch slovenska v roku … · 2018. 10. 6. · los nadviazala...

NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUMLESNÍCKY VÝSKUMNÝ ÚSTAV ZVOLEN

STREDISKO LESNÍCKEJ OCHRANÁRSKEJ SLUŽBY BANSKÁ ŠTIAVNICA

VÝSKYT ŠKODLIVÝCH čINITEľOV V LESOCH SLOVENSKA V ROKU 2017 A pROgNóZA ICH VÝVOJA NA ROK 2018

Andrej Kunca a kolektív

Zvolen, 2018

Recenzenti: Ing. Róbert Zlocha

Ing. Alena Ábelová

Andrej Kunca � Milan Zúbrik � Jozef Vakula � Juraj Galko � Bohdan Konôpka � Roman Leontovyč � Andrej GubkaChristo Nikolov � Slavomír Rell � Valéria Longauerová � Miriam Maľová � Jozef Konôpka � Lalík, M. � Zuzana Sitková � Jozef Pajtík

Adriana Leštianska � Marcel Dubec � Radoslav Nigríni � Miroslav Lipnický � Baková, K.

VýSKyt šKoDLiVýCh čiNiteľoV V LeSoCh SLoVeNSKA V RoKu 2016 A PRoGNóZA iCh VýVoJA NA RoK 2017

Zostavovateľ: Ing. Andrej Kunca, PhD.

Vydavateľ: Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen

Autor fotografií na obálke: Ing. Andrej Kunca, PhD.

Grafický návrh obálky: Alexandra Koštialová

Grafická úprava a sadzba: Ľubica Pilná

Rozsah: 82 strán

Náklad: 200 ks

tlač: Národné lesnícke centrum, oddelenie reprografie

Vydané v roku: 2018

Rukopis neprešiel jazykovou úpravou. Za obsah zodpovedajú autori textu. Všetky práva vyhradené. Bez povolenia vydavateľa sa žiadna časť tejto publikácie nesmie reprodukovať, ukladať v elektronických pamätiach ani rozširovať v nijakej forme.

© Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, 2018

iSBN 978 - 80 - 8093 - 251 - 0

OBSAH1. Úvod [Andrej Kunca] ................................................................................................................................................... 52. História Lesníckej ocHranárskej sLužby banská Štiavnica [Andrej Kunca] ............................... 5

3. Metodika [Andrej Kunca] .......................................................................................................................................... 7

4. kLimatické zHodnotenie priebeHu počasia na sLovensku v roku 2017[Zuzana Sitková • Adriana Leštianska] ......................................................................................................................... 7

5. náHodná ťažba [Andrej Kunca] ........................................................................................................................... 115.1. Náhodná ťažba v roku 2017 ................................................................................................................................. 11

6. výskyt ŠkodLivýcH činiteľov ....................................................................................................................... 136.1.1 Hlavné skupiny škodlivých činiteľov v roku 2017 [Andrej Kunca] ................................................................ 136.1.2 Prognóza vývoja hlavných skupín škodlivých činiteľov ................................................................................. 15

6.2. Abiotické škodlivé činitele [Bohdan Konôpka • Jozef Konôpka] ........................................................................... 156.2.1 Abiotické škodlivé činitele v roku 2017 ......................................................................................................... 156.2.2 Prognóza vývoja poškodzovania lesných porastov abiotickými škodlivými činiteľmi .................................... 19

6.3. Biotické škodlivé činitele [Andrej Kunca] ............................................................................................................. 206.3.1 Hmyzí škodcovia .......................................................................................................................................... 21

6.3.1.1 Podkôrny a drevokazný hmyz v roku 2016 [Jozef Vakula • Juraj Galko • Andrej Gubka] ................... 216.3.1.2 Ochrana lesa pred poškodením lesa podkôrnym a drevokazným hmyzom [Jozef Vakula

Juraj Galko • Andrej Gubka] ............................................................................................................. 24 6.3.1.1.1 Prognóza vývoja podkôrneho a drevokazného hmyzu [Jozef Vakula • Juraj Galko

Andrej Gubka] ..................................................................................................................... 266.3.1.2 Listožravý a cicavý hmyz v roku 2017 [Milan Zúbrik • Slavomír Rell] .............................................. 27

6.3.1.2.1 Prognóza vývoja listožravého a cicavého hmyzu [Milan Zúbrik • Slavomír Rell ................... 296.3.2 Fytopatogénne organizmy v roku 2017 [Roman Leontovyč] ........................................................................ 30

6.3.2.1.1 Prognóza vývoja fytopatogénnych organizmov ................................................................... 336.3.3 Ostatné biotické činitele v roku 2017 [Andrej Gubka • Miriam Maľová] ....................................................... 34

6.3.3.1 Prognóza vývoja ostatných biotických činiteľov ................................................................................ 356.4. Antropogénne škodlivé činitele [Valéria Longauerová] ........................................................................................ 37

6.4.1 Antropogénne škodlivé činitele v roku 2017 ................................................................................................. 376.4.2 Prognóza vývoja antropogénnych škodlivých činiteľov ................................................................................ 39

6.5. Lesné škôlky [Valéria Longauerová] .................................................................................................................... 416.5.1 Škodlivé činitele v lesných škôlkach v roku 2017 .......................................................................................... 416.5.2 Prognóza vývoja škodlivých činiteľov v lesných škôlkach ............................................................................. 42

7. Zdravotný stav lesov v krajoch slovenska ....................................................................................... 437.1. Zdravotný stav lesov v krajoch [Andrej Kunca] .................................................................................................... 43

7.1.1 Zdravotný stav lesov v krajoch v roku 2017 .................................................................................................. 43 7.1.1 Prognóza vývoja zdravotného stavu lesov v krajoch ..................................................................................... 44

7.2. Zdravotný stav lesov v Bratislavskom kraji [Miriam Maľová] ............................................................................... 457.2.1 Zdravotný stav lesov v Bratislavskom kraji v roku 2017 ............................................................................... 457.2.2 Prognóza vývoja zdravotného stavu lesov v Bratislavskom kraji ................................................................... 46

7.3. Zdravotný stav lesov v Nitrianskom kraji [Milan Zúbrik] ..................................................................................... 467.3.1 Zdravotný stav lesov v Nitrianskom kraji v roku 2017 .................................................................................. 467.3.2 Prognóza vývoja zdravotného stavu lesov v Nitrianskom kraji ..................................................................... 47

7.4. Zdravotný stav lesov v Trnavskom kraji [Valéria Longauerová] ............................................................................ 487.4.1 Zdravotný stav lesov v Trnavskom kraji v roku 2017 .................................................................................... 487.4.2 Prognóza vývoja zdravotného stavu lesov v Trnavskom kraji ........................................................................ 49

7.5. Zdravotný stav lesov v Trenčianskom kraji [Juraj Galko] ...................................................................................... 507.5.1 Zdravotný stav lesov v Trenčianskom kraji v roku 2017 ............................................................................... 507.5.2 Prognóza vývoja zdravotného stavu lesov v Trenčianskom kraji ................................................................... 51

7.6. Zdravotný stav lesov v Žilinskom kraji [Jozef Vakula] .......................................................................................... 52

4

7.6.1 Zdravotný stav lesov v Žilinskom kraji v roku 2017 ...................................................................................... 527.6.2 Prognóza vývoja zdravotného stavu lesov v Žilinskom kraji ......................................................................... 54

7.7. Zdravotný stav lesov v Banskobystrickom kraji [Slavomír Rell] ........................................................................... 557.7.1 Zdravotný stav lesov v Banskobystrickom kraji v roku 2017 ........................................................................ 557.7.2 Prognóza vývoja zdravotného stavu lesov v Banskobystrickom kraji ............................................................ 56

7.8. Zdravotný stav lesov v Prešovskom kraji [Andrej Gubka] ..................................................................................... 577.8.1 Zdravotný stav lesov v Prešovskom kraji v roku 2017 ................................................................................... 577.8.2 Prognóza vývoja zdravotného stavu lesov v Prešovskom kraji ...................................................................... 58

7.9. Zdravotný stav lesov v Košickom kraji [Roman Leontovyč] ................................................................................. 597.9.1 Zdravotný stav lesov v Košickom kraji v roku 2017 ...................................................................................... 597.9.2 Prognóza vývoja zdravotného stavu lesov v Košickom kraji .......................................................................... 60

8. Zdravotný stav lesných drevín ................................................................................................................. 618.1. Zdravotný stav lesných drevín v roku 2017 [Andrej Kunca] .................................................................................. 618.2. Prognóza vývoja zdravotného stavu lesných drevín [Andrej Kunca] ..................................................................... 618.3. Zdravotný stav smrečín [Jozef Vakula] ................................................................................................................. 62

8.3.1 Zdravotný stav smrečín v roku 2017 ............................................................................................................ 628.3.2 Prognóza vývoja zdravotného stavu smrečín ................................................................................................ 64

8.4. Zdravotný stav bučín [Slavomír Rell] ................................................................................................................... 648.4.1 Zdravotný stav bučín v roku 2017 ................................................................................................................ 648.4.2 Prognóza vývoja zdravotného stavu bučín .................................................................................................... 65

8.5. Zdravotný stav dubín [Juraj Galko] ...................................................................................................................... 658.5.1 Zdravotný stav dubín v roku 2017 ................................................................................................................ 658.5.2 Prognóza vývoja zdravotného stavu dubín ................................................................................................... 66

8.6. Zdravotný stav borín [Roman Leontovyč] ............................................................................................................ 678.6.1 Zdravotný stav borín v roku 2017 ................................................................................................................. 678.6.2 Prognóza vývoja zdravotného stavu borín .................................................................................................... 68

8.7. Zdravotný stav jedlín [Andrej Gubka] .................................................................................................................. 688.7.1 Zdravotný stav jedlín v roku 2017 ................................................................................................................ 688.7.2 Prognóza vývoja zdravotného stavu jedlín .................................................................................................... 69

8.8. Zdravotný stav ostatných drevín [Milan Zúbrik] .................................................................................................. 708.8.1 Zdravotný stav ostatných drevín v roku 2017 ............................................................................................... 708.8.2 Prognóza vývoja zdravotného stavu ostatných drevín .................................................................................. 71

9. zdravotný stav Lesov podľa monitorovacej siete čms Lesy [Jozef Pajtík] ................................ 719.1. Monitoring zdravotného stavu lesa v roku 2017 ................................................................................................... 71

9.1.1 Defoliácia ..................................................................................................................................................... 729.1.2 Zmena sfarbenia .......................................................................................................................................... 72

9.2. Vývoj zdravotného stavu lesa ................................................................................................................................ 729.2.1 Priemerná defoliácia drevín v rokoch v rokoch 1988 – 2017 ......................................................................... 75

10. zHodnotenie použitia prípravkov na ocHranu Lesa [Andrej Kunca] .......................................... 7810.1. Použitie prípravkov na ochranu lesa v roku 2017 ................................................................................................ 7810.2. Prognóza vývoja používania prípravkov na ochranu lesa .................................................................................... 78

11. Záver [Andrej Kunca] .............................................................................................................................................. 78

12. poďakovanie ....................................................................................................................................................... 79

literatÚra ................................................................................................................................................................. 80

tabuľková príLoHa ............................................................................................................................................. 81

5

1. ÚVOD Ing. Andrej Kunca, phD.

Publikácia v roku 2018 vychádza už po 45. krát ako výročný elaborát výskytu škodlivých činiteľov (ročné správy za roky 1973 až 2016). Okrem toho boli vydané aj zhrňujúce správy o výskyte škodlivých činiteľov za niekoľko ro-kov, napr. za roky 1960 až 1972 (Leontovyč a kol., 1980) alebo 1975 až 1986 (Surovec, 1989). Táto publikácia nadväzuje na minuloročnú publikáciu (Kunca a kol., 2017) a údaje získané za rok 2017 sa porovnávajú s dlhodo-bým priemerom vypočítaným zväčša za rok 1960 až 2014 (55 rokov). Spolu sú analyzované údaje za roky 1960 až 2017, t. j. za 58 rokov. Týmto je možné zhodnotiť vývoj škodlivých činiteľov a stanoviť ich trend do budúcnosti.

2. HISTóRIA LESNÍCKEJ OCHRANÁRSKEJ SLUŽBY BANSKÁ ŠTIAVNICA Ing. Andrej Kunca, phD.

Lesnícka ochranárska služba (ďalej LOS) bola zriadená Sekciou lesníckou MP SR s účinnosťou od 1. 1. 1994. Jej činnosť sa do prijatia zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch riadila štatútom, ktorý schválilo Ministerstvo pôdohos-podárstva SR 20. 11. 1993 pod č. 403/93-700.

LOS nadviazala na dlhoročné tradície v sledovaní zdravotného stavu lesov na Slovensku. Už v roku 1959 bola Vládnym uznesením č. 775 pri výskume ochrany lesa zriadená tzv. Kontrolná a prognózna služba. Táto sa v roku 1962, v zmysle Smernice č. 100, Zbierky pokynov štátnych lesov 1963 modifikovala na Laboratórium ochranárskej kontroly. Činnosť laboratória neskôr upravovali Smernice na ochranu lesa v SSR, vydané MLVH SSR v r. 1980 a Pokyny MLVH SSR na vykonávanie ochranárskej kontroly (Spravodajca MLVH SSR čiastka 9 z augusta 1985).

V poradenstve výskumu pre lesnícku prax pracovalo množstvo významných výskumných pracovníkov.

Tabuľka 1. Vedúci pracovníci poradenských služieb NLC – Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen v ochrane lesa Rok vzniku služby Názov služby a meno vedúceho Obdobie vedenia poradenskej služby

1959 Kontrolná a prognózna služba

1962

Laboratórium ochranárskej kontrolyKarol Charvát 1962 – 1971 Ing. Imrich Foltány, CSc. 1971 – 1974Ing. Roman Leontovyč, CSc. 1975 – 1979 Ing. Dušan Brutovský, CSc. 1980 – 1985 Ing. Dušan Surovec, CSc. 1986 – 1993

1994

Lesnícka ochranárska službadoc. Ing. Július Novotný, CSc. 1994 – 1995 Ing. Juraj Varínsky, CSc. 1996 – 2006Ing. Andrej Kunca, PhD. 2006 – 2016

V súčasnosti Lesnícka ochranárska služba plní úlohy vyplývajúce zo: � zákona NR SR č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení zákona NR SR č. 360/2007 Z. z. (ďalej „zákona o lesoch“)

a z vykonávacích predpisov. o Vyhláška MP SR č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa, o Vyhláška MPRV SR č. 297/2011 Z. z. o lesnej hospodárskej evidencii.

� zo zákona NR SR č. 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a z vykonávacích predpisov. o Vyhláška MPRV SR č. 486/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach, postupoch

a lehotách na uplatnenie ustanovení o skúškach biologickej účinnosti, o žiadostiach, zásadách správ-nej experimentálnej praxe, auditoch a vydávaní certifikátu, rozšírení rozsahu certifikátu alebo recerti-fikácii,

o Vyhláška MPRV SR č. 487/2011, Z. z. o integrovanej ochrane proti škodlivým organizmom a o jej uplat-ňovaní,

o Vyhláška MPRV SR č. 492/2011 Z. z. o odbornom vzdelávaní v oblasti prípravkov na ochranu rastlín.Lesnícka ochranárska služba (LOS) je v zmysle § 29 zákona NR SR č. 326/2005 Z. z. o lesoch „orgánom

štátnej odbornej kontroly ochrany lesa“. K úlohám LOS vyplývajúcim z tohto zákona patrí kontrola: � plnenia povinností pri ochrane lesa, � účinnosti vykonaných opatrení a � zdravotného stavu lesa.

ÚVOD � HISTóRIA OCHRANÁRSKEJ SLUŽBY BANSKÁ ŠTIAVNICA

6

Lesnícka ochranárska služba ďalej:a) monitoruje zdravotný stav lesa a výskyt škodlivých činiteľov, b) vypracúva prognózy vývoja škodlivých činiteľov a vydáva signalizačné správy, c) plní úlohy podľa osobitného predpisu (podľa zákona NR SR č. 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostli-

vosti),d) vykonáva expertíznu, poradenskú a vzdelávaciu činnosť pri ochrane lesa,e) posudzuje projekty ozdravných opatrení na hospodárenie v lesoch pod vplyvom imisií, f) ukladá obhospodarovateľovi lesa opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov pri ochrane,g) posudzuje projekty na vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených úze-

mí,h) poskytuje údaje pre tvorbu informačného systému lesného hospodárstva.

Plán činnosti LOS každoročne špecifikuje zadanie podľa prílohy ku kontraktu medzi Ministerstvom pôdo-hospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej „MPRV SR“) a Národným lesníckym centrom (ďalej „NLC“). V roku 2016 išlo o Kontrakt č. 533/2015-710/MPRV SR, a podľa prílohy č. 1 ku kontraktu išlo o úlo-hu č. 10 Lesnícka ochranárska služba. Činnosť LOS je v priebehu roka tiež priamo usmerňovaná zriaďovate-ľom prostredníctvom Odboru štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MPRV SR.

Plnenie úloh LOS v roku 2017 zabezpečovala skupina 14 inžinierskych a 3 technických pracovníkov NLC–LVÚ Zvolen, Odboru ochrany lesa a manažmentu zveri vo Zvolene a Strediska lesníckej ochranárskej služby v Banskej Štiavnici. Pri technických, terénnych, laboratórnych a výpočtových prácach spolupracovali technickí pracovníci Miroslav Lipnický, Radoslav Nigríni a Beata Slaná.

S riešením špecifických úloh vypomáhali pracovníci Centrálneho laboratória NLC s chemickým rozborom vzoriek pôdy a asimilačných orgánov, špecialisti na databázy a internetové aplikácie, klimatológovia a ekológo-via lesa.

Tabuľka 2. Personálne zabezpečovanie plnenia úloh Lesníckej ochranárskej služby v roku 2017Meno Inšpektor LOS Špecialista LOSIng. Andrej Kunc, PhD. zodpovedný riešiteľ úlohyIng. Marcel Dubec — databázy o ochrane lesaIng. Juraj Galko, PhD. Trenčiansky kraj podkôrny hmyzIng. Andrej Gubka, PhD. Prešovský kraj, Tatry podkôrny hmyzdoc. Dr. Ing. Bohdan Konôpka — abiotické škodlivé činiteledoc. Ing. Jozef Konôpka, CSc. — abiotické škodlivé činiteleIng. Roman Leontovyč, PhD. Košický kraj fytopatogénne organizmyIng. Valéria Longauerová, PhD. Trnavský kraj fytopatogénne organizmyIng. Miriam Maľová, PhD. Bratislavský kraj nežiaduca vegetáciaIng. Christo Nikolov, PhD. Tatry GIS v ochrane lesaIng. Slavomír Rell Banskobystrický kraj listožravý a cicavý hmyzIng. Jozef Vakula, PhD. Žilinský kraj, Tatry podkôrny hmyzIng. Milan Zúbrik, PhD. Nitriansky kraj listožravý a cicavý hmyz

Obrázok 1. Rozdelenie inšpektorov Lesníckej ochranárskej služby podľa regiónov Slovenska v roku 2017

HISTóRIA OCHRANÁRSKEJ SLUŽBY BANSKÁ ŠTIAVNICA

7

Inšpektori riešili základné problémy ochrany lesa vo vymedzených regiónoch. Každý podľa svojej odbornej špe-cializácie a odborného zamerania sa zapájal do riešenia rozsiahlejších, komplikovaných, či špeciálnych ochra-nárskych problémov.

Plnenie úloh LOS pokrývalo pracovníkom cca 1/3 pracovných kapacít. Ostávajúce viac ako 2/3 pracov-ných kapacít boli pokryté zapojením sa do riešenia zahraničných a domácich vedeckovýskumných projektov a uzatváraním krátkodobých zmlúv o dielo. Z domácich zdrojov je to:

– Agentúra na podporu výskumu a vývoja zriadená na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďa-lej „APVV“)

• výskum vplyvu škodlivých činiteľov na dlhodobý zdravotný stav lesov, • využitie entomopatogénnych húb v ochrane lesa pred hmyzími škodcami, • výskum rozšírenia nepôvodných biotických škodlivých činiteľov v lesoch Slovenska, • aplikácia GIS v prostredí ochrany lesa.

– Lesy SR, š. p. • zavádzanie technológie voskovania sadeníc ako ochrana pred tvrdoňom smrekovým, • výskum vplyvu imela na zdravotný stav dubových porastov.

Zo zahraničných partnerov, ktorí financujú výskum pracovníkov LOS a spolupracujú s nami pri výmene skúseností, je potrebné spomenúť:

– Canadian Food Inspection Agency (CFIA) – Dr. Troy Kimoto: výskum účinnosti feromónových lapačov a odparníkov, napr. na krasone, Scolytus intricatus, atď.,

– Nórsky lesnícky výskumný ústav v Oslo – Dr. Bjorn Oakland: výskum lykožrúta smrekového a bioregulač-ných mechanizmov,

– Univerzita BOKU vo Viedni – výskum parazitoidov mníšky veľkohlavej, – Výzkumný ústav lesního hospodářství a myslivosti v Prahe (VÚLHM) – partnerská LOS v Českej republike, – Institute badawczy lesnictva, Krakow (IBL) – partner pre ochranu horských lesov, – Maďarský lesnícky výskumný ústav v Mátrafüred, Maďarsko (ERTI) – partner pre aplikovaný lesnícky vý-

skum a poradenstvo v lesoch, – Rakúsky lesnícky výskumný ústav, Viedeň (BFW) - – partner pre aplikovaný lesnícky výskum a poraden-

stvo v lesoch.

3. METODIKA Ing. Andrej Kunca, phD.

Zdrojom údajov o výskyte škodlivých činiteľov a o poškodení lesov sú štatistické hlásenia podľa prílohy č. 8 k vy-hláške č. 297/2011 Z. z. o lesnej hospodárskej evidencii. V priebehu roka inšpektori a špecialisti LOS v rámci po-radenstva lesníckej prevádzke, štátnej správe a pri monitoringu výskytu škodlivých činiteľov získavajú detailný prehľad o situácii v lesoch Slovenska. Získané údaje a poznatky sú porovnávané s dlhodobým priemerom, ktorý je štatisticky spracovaný za roky 1960 – 2014. Na základe dlhodobých trendov a aktuálneho stavu sa stanovuje prognóza a to krátkodobá (do 5 rokov) zobrazená aj v grafoch vývoja škodcov a dlhodobá (do 50 rokov) vyjadre-ná len slovne a hrubými odhadmi.

4. KLIMATICKÉ ZHODNOTENIE pRIEBEHU pOčASIA NA SLOVENSKU V ROKU 2017 Ing. Zuzana Sitková, phD. • Ing. Adriana Leštianska, phD.

Poznatky o súčasnom globálnom otepľovaní klimatického systému Zeme sa opierajú o výsledky dlhodobých me-raní a početné vedecké dôkazy z celého sveta. Na základe najaktuálnejších hodnotení globálnej klímy publiko-vaných svetovou meteorologickou organizáciou (WMO) bol rok 2017 jeden z troch najteplejších rokov za celú históriu pozorovaní (spolu s predchádzajúcimi rokmi 2015 a 2016). Oproti predindustriálnej úrovni boli glo-bálne teploty vzduchu o 1.0 °C až 1.1 °C vyššie (WMO 2018). V Európe bola zároveň posledná dekáda rokov 2008 – 2017 označená za najteplejšiu od začiatku meteorologických meraní vôbec. Mimoriadne teplé slnečné a lokálne suché bolo najmä leto roku 2017, ktoré sa zaradilo v Európe na piate miesto od začiatku histórie me-teorologických meraní (SHMÚ 2017). Podobné tendencie v zmenách klímy je možné pozorovať a analyzovať aj na regionálnej úrovni, a to na základe dlhodobých a aktuálnych meteorologických meraní na území Slovenska.

METODIKA � KLIMATOLOgICKÉ ZHODNOTENIE pRIEBEHU pOčASIA NA SLOVENSKU V ROKU 2016

8

Pre analýzu vývoja počasia v roku 2017 boli použité meteorologické údaje namerané na vybraných 11 sta-niciach lesníckej biometeorologickej siete Národného lesníckeho centra (9 staníc) a Technickej univerzity vo Zvolene (2 stanice). Digitálne automatické meteorologické stanice s online prenosom dát na internet sú distri-buované v rámci celého Slovenska a nachádzajú sa v rôznych orografických celkoch od nadmorskej výšky 225 – 1 550 m n. m. (obr. 2, tab. 3). Údaje o teplote vzduchu (°C) meranej vo výške 2 m a úhrnoch zrážok (mm) boli spracované na základe meraní v 2 až 5-minútovom intervale s ukladaním do pamäte centrálneho datalogera kaž-dých 10 až 30 minút (n = 1 440 – 2 232). Podrobnejšie informácie o lesníckom meteorologickom monitoringu ako aj prístup k online dátam zo staničnej siete NLC a TUZVO sú v súčasnosti dostupné na www.futmon.nlcsk.sk.

Obrázok 2. Poloha vybraných automatických staníc lesníckeho meteorologického monitoringu NLC a TUZVO použitých ku analýze vývoja počasia v roku 2017 (čísel-né kódy staníc zodpovedajú tabuľke 3 a sú zoradené vzostupne podľa nadmorskej výšky lokalít)

Hodnoty absolútnych minimálnych, maximálnych a priemerných ročných teplôt vzduchu ako aj celkový úhrn zrážok v roku 2017 je pre vybrané lokality lesníckej meteorologickej siete NLC a TUZVO uvedený v tab. 3. Absolútne teplotné minimum (−27,6 °C) bolo v rámci hodnotených staníc zaznamenané 8. januára 2017 o 8:30 v oblasti Kysúc na Husáriku (540 m n. m.) a v severnej časti Tatier na Kolovom plese (−26,7 °C) dňa 6. januára 2017. Naopak absolútne teplotné maximum (36,2 °C) bolo namerané na stanici Čifáre (225 m n. m.) dňa 4. au-gusta o 16:00. Priemerná ročná teplota vzduchu sa v rámci hodnotených lesných lokalít pohybovala v roku 2017 v rozpätí od 3,1 – 9,3 °C. Ročný úhrn zrážok v roku 2017 sa na vybraných lokalitách Slovenska pohyboval v in-tervale od 587 mm na trvalej monitorovacej ploche Čifáre (225 m n. m.) po úhrn 1 580 mm nameraný na severnej strane Tatier (Kolové pleso, 1 550 m n. m.). V porovnaní s predchádzajúcim rokom 2016, môžeme v roku 2017 skonštatovať celkovo mierne nižšie úhrny zrážok a tiež nižšie priemerné ročné teploty vzduchu. Výrazne nižšie však boli najmä absolútne teplotné minimá zaznamenané v januári 2017 a naopak významne vyššie boli pozoro-vané absolútne teplotné maximá pozorované počas vlny horúčav na začiatku augusta 2017 a to na všetkých hod-notených lokalitách lesníckej biometeorologickej siete (od 27,1 °C do 36,2 °C).

Tabuľka 3. Absolútna minimálna, maximálna a priemerná ročná teplota vzduchu (°C) a úhrn zrážok (mm) v roku 2017 na vybraných biometeorologických staniciach NLC a TUZVO

Stanica Lokalita Kód stanice Nadmorská výška Geomorfologický celok Tmin [°C] Tmax [°C] Tavg [°C] Zsum [mm]

Čifáre 1 225 Pohronská pahorkatina −20,4 36,2 9,3 587Borová hora 2 353 Zvolenská kotlina −23,9 35,9 7,9 651Bienska 3 450 Kremnické vrchy −22,8 33,2 8,5 767Žibritov 4 520 Krupinská planina −21,4 32,7 8,4 761Husárik 5 540 Beskydy −27,6 32,9 7,5 970Svetlice 6 570 Bukovské vrchy −22,3 30,9 7,7 1 066Kráľová 7 784 Javorie −19,1 35,9 8,3 764Poľana 8 850 Poľana −20,5 30,1 7,0 992Železnô 9 1 010 Nízke Tatry −24,9 28,2 5,3 1 247Rakytovec 10 1 260 Vysoké Tatry - juh −25,0 27,3 5,1 1 005Kolové pleso 11 1 550 Vysoké Tatry - sever −26,7 27,1 3,1 1 580

KLIMATOLOgICKÉ ZHODNOTENIE pRIEBEHU pOčASIA NA SLOVENSKU V ROKU 2017

9

Grafický priebeh mesačných teplôt vzduchu a úhrnov zrážok v roku 2017 na vybraných meteorologických staniciach NLC zoradených vzostupne podľa nadmorských výšok prináša obrázok 3. Z hľadiska vývoja mesač-ných teplôt vzduchu je zrejmá kulminácia hodnôt v auguste 2017, naopak k výraznému ochladeniu a prepadu teplôt vzduchu došlo v apríli príp. máji, čo je markantné celoplošne na všetkých hodnotených lokalitách.

Vysoké mesačné úhrny zrážok boli zaznamenané napríklad na lokalite Kolové pleso na severnej strane Ta-tier v septembri (433 mm) a v máji 2017 (227 mm). V porovnaní s južnou stranou Tatier, bol ročný úhrn zrá-žok na severe približne o 36 % vyšší. V severnom regióne Slovenska, v oblasti Kysúc na Husáriku, kde sú lesy v ostatných 3 až 4 rokoch významne poškodzované najmä kalamitným premnožením podkôrneho hmyzu, boli najvyššie úhrny namerané v mesiacoch apríl (144 mm) a september (202 mm). Potvrdzujú to aj výsledky me-raní z blízkej klimatologickej stanice Čadca (SHMÚ), kde zrážky v apríli dosiahli 233 % normálu a v septem-bri až 278 % normálu. Naopak zrážkovo deficitné boli v tejto oblasti všetky mesiace obdobia od mája do augus-ta 2017, t. j. práve v mesiacoch kedy dochádza k hlavnému rojeniu hmyzích škodcov (obr. 4). Na nedostatok zrá-žok a pôdne sucho v oblasti Kysúc poukazujú aj merania objemovej pôdnej vlhkosti, ktorej hodnoty začiatkom augusta 2017 poklesli pod 15 %.

Obrázok 3. Ročné a mesačné úhrny zrážok, minimálne, maximálne a priemerné mesačné teploty vzduchu v roku 2017 na vybraných staniciach lesníckej biometeorolo-gickej siete NLC, lokalizovaných v rôznych nadmorských výškach a orografickych celkoch Slovenska


10

Obrázok 4. Odchýlky priemerných mesačných teplôt vzduchu (°C) a úhrnov zrážok (RR%) nameraných v roku 2017 od dlhodobého normálu 1961 – 1990 na lokalite Husárik v oblasti Kysúc, kde dochádza už niekoľko rokov k rozsiahlemu kalamitnému rozpadu a fragmentácii lesných porastov, najmä nepôvodných smrečín

Obrázok 5. Objemová vlhkosť pôdy (SWC, %) a teplota pôdy (TP, °C) v hĺbkach 10 a 30 cm na lokalite Husárik v oblasti Kysúc. Prezentované sú hodinové dáta namerané od januára do októbra v roku 2017

V oblasti stredného Slovenska, môžeme na ukážke 2 vybraných lesníckych meteorologických staníc loka-lizovaných v Zvolenskej kotline (Bienska dolina a Kráľová nad Zvolenom) vidieť, že v porovnaní s dlhodobým priemerom 1961 – 1990 boli zrážkovo deficitné mesiace najmä máj a tiež jún a august 2017. Teplotne podnor-málny bol prakticky len výnimočne chladný január 2017, ostatné mesiace sa nachádzali nad úrovňou dlhodobé-ho normálu a to miestami aj o viac ako o 4 °C vyššie (marec, jún, august) (obr. 6).

Obrázok 6. Odchýlky mesačných úhrnov zrážok a priemerných mesačných teplôt vzduchu od dlhodobého priemeru 1961 – 1990 na príklade 2 lesníckych meteoro-logických staníc v oblasti Zvolenskej kotliny (Bienska dolina a Kráľová nad Zvolenom)


11

Podľa klimatologickej analýzy SHMÚ bol rok 2017 ako celok na Slovensku v porovnaní s klimatickým nor-málom 1961 – 1990 veľmi až mimoriadne teplý. Priemerná územná teplota vzduchu na Slovensku dosiahla hod-notu 8,4 °C, čo predstavuje odchýlku od normálu 1961 – 1990 o 1,3 °C. Z pohľadu množstva atmosférických zrážok bol celkovo rok 2017 v rámci normálu. Z hľadiska mesačných úhrnov atmosférických zrážok bol najmä september 2017 mimoriadny, miestami až extrémne zrážkovo výdatný, avšak teplotne sa nachádzal v rámci nor-málových hodnôt. V priemere spadlo na území Slovenska v septembri až 2-násobné množstvo zrážok v porovnaní s dlhodobým priemerom. Jún 2017 bol na Slovensku historicky druhý najteplejší aspoň od roku 1951, a po ňom na-sledoval silne nadnormálny mesiac júl. Z hľadiska trvania celkového slnečného svitu sa leto 2017 zaradilo medzi historicky „najslnečnejšie“ letá aspoň od roku 1951 (zdroj: SHMÚ, 2017).

Internetové zdroje:

WMO, 2017: WMO Statement on the status of the global climate in 2016, https://library.wmo.int/opac/doc_num.php?explnum_id=3414SHMI 2017, http://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=865

5. NÁHODNÁ ťAŽBA Ing. Andrej Kunca, phD.

5.1. NÁHODNÁ ťAŽBA V ROKU 2017

V roku 2017 bolo náhodnou ťažbou vyťažených 4,94 mil. m3 drevnej hmoty (o 0,25 mil. m3 viac ako v roku 2016). Podiel náhodnej ťažby na celkovej ťažbe (9,49 mil. m3) bol 52,0 %. Najvýznamnejšou príčinou týchto náhodných ťažieb boli biotické činitele (3,79 mil. m3), abiotické činitele poškodili 1,10 mil. m3 a antropogénne 45 tis. m3. Ih-ličnaté dreviny boli škodlivými činiteľmi poškodené v rozsahu 4,44 mil. m3 (90 %), listnaté dreviny 0,50 mil. m3

(10 %). Regionálne boli najviac poškodené okresy Brezno (473 tis. m3), Rožňava (454 tis. m3), Poprad (353 tis. m3),Liptovský Mikuláš (352 tis. m3) a Čadca (348 tis. m3).

Obrázok 7. Vývoj náhodných vykonaných a celkových ťažieb s prognózou do roku 2022

KLIMATOLOgICKÉ ZHODNOTENIE pRIEBEHU pOčASIA NA SLOVENSKU V ROKU 2017 � NÁHODNÁ ťAŽBA

16

,8

%

21

,2 %

36

,7 %

36

,3 %

31

,5 %

70

,8 %

46

,5 %

34

,1 %

25

,0 %

18

,1 %

13

,8 %

21

,9 %

20

,3 %

10

,3 %

11

,3 %

20

,2 %

26

,8 %

29

,0 %

23

,3 %

21

,0 %

17

,6 %

21

,4 %

23

,2 %

28

,7 %

37

,5 %

37

,0 %

30

,6 %

31

,1 %

35

,1 %

41

,5 %

49

,2 %

42

,0 %

41

,8 %

44

,8 %

45

,5 %

60

,0 %

54

,4 %

53

,0 %

39

,9 %

43

,3 %

47

,0 %

38

,0 %

33

,7 %

38

,6 %

36

,7 %

61

,6 %

50

,7 %

51

,6 %

53

,7 %

50

,4 %

52

,0 %

41

,2 %

39

,7 %

38

,8 %

63

,2 %

56

,4 %

49

,8 %

52

,0 %

53

,1 %

54

,6 %

56

,1 %

50

,0 %

41

,3 %

0

2 000 000

4 000 000

6 000 000

8 000 000

10 000 000

12 000 000

1960

1961

1962

1963

1964

1965

1966

1967

1968

1969

1970

1971

1972

1973

1974

1975

1976

1977

1978

1979

1980

1981

1982

1983

1984

1985

1986

1987

1988

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

[m ]3

% NŤ

Celková ťažba

Náhodná ťažba vykonaná

Priemer náhodnej ťažby vykonanej za 1960–2014 (2,32 mil. m )3

Priemer celkovej ťažby vykonanej za 1960–2014 (6,07 mil. m )3

12

Obrázok 8. Odchýlka ročnej celkovej ťažby za roky 1960 až 2017 od dlhodobého priemeru vypočítaného za 55 rokov (1960 – 2014)

Obrázok 9. Odchýlka ročnej celkovej ťažby za roky 1960 až 2017 od dlhodobého priemeru vypočítaného za 55 rokov (1960 – 2014)

Obrázok 10. Náhodná vykonaná ťažba podľa okresov v roku 2017

–3 000 000

–2 000 000

–1 000 000

0

1 000 000

2 000 000

3 000 000

4 000 000

5 000 000

19

60

19

62

19

64

19

66

19

68

19

70

19

72

19

74

19

76

19

78

19

80

19

82

19

84

19

86

19

88

19

90

19

92

19

94

19

96

19

98

20

00

20

02

20

04

20

06

20

08

20

10

20

12

20

14

20

16

[m ]3

Odchýlka ročnej náhodnej ťažby od dlhodobého priemeru (1960 – 2014)x = 2,32 mil. m

3

–3 000 000

–2 000 000

–1 000 000

0

1 000 000

2 000 000

3 000 000

4 000 000

5 000 000

19

60

19

62

19

64

19

66

19

68

19

70

19

72

19

74

19

76

19

78

19

80

19

82

19

84

19

86

19

88

19

90

19

92

19

94

19

96

19

98

20

00

20

02

20

04

20

06

20

08

20

10

20

12

20

14

20

16

[m3]

Odchýlka ročnej celkovej ťažby od dlhodobého priemeru (1960 – 2014)x = 6,07 mil. m

3

L :egenda

: 100 001 m– 400 000 3

: 50 001 100 000 m– 3

: 20 001 50 000 m– 3

: 5 001 m– 20 000 3

: < 5 00 m1 3

: > 400 00 m0 3

© Lesnícka ochranárska služba Banská Štiavnica, 2018

SN

GLRV

PO

MLSP

SKBJSL

SB

LE

KKPPLM

BR

RA

RS

PT

LC

VK

DT

BB

ZV

BS

KA

LV

NZ

KN

DS

SA

NR

ZMZC

ZH

RK

TS

NOCA

KM

DKZA

MT

TR

PD

BY

PBPU

IL

TN

NMMYSI

SE

PN

BN

PETO

HCTTMA

PK

SCGA

BA

KE

VTHE SV

KS

TV

MISO

NÁHODNÁ ťAŽBA

13

Dlhodobo najvýznamnejšími škodlivými činiteľmi sú vietor a lykožrút smrekový. K trom najvýznamnejším veterným kalamitám patrí Katarína z 25. 11. 1964, Alžbeta z 19. 11. 2004 a Žofia z 15. 5. 2014. Zatiaľ čo po pr-vej z nich kalamita lykožrúta smrekového nenasledovala, po Alžbete z 2004 kalamita lykožrúta smrekového po-stupne gradovala s kulmináciou v roku 2010 (po 6 rokoch). Aj v súčasnosti stúpajú škody lykožrútom smreko-vým po veternej kalamite Žofia z 2014 a predpokladáme, že kulminácia nastane v roku 2020 (6 rokov po veternej kalamite Žofia). Škody lykožrútom smrekovým sú za posledných 20 rokov nadpriemerné, v roku 2017 to bolo až 6,9-krát viac ako je dlhodobý ročný priemer (0,48 mil. m3, n = 55).

Na základe poznania predispozičných faktorov (extrémy počasia s dopadom na niekoľko rokov, pravidel-ný výskyt menších vetrových kalamít, obmedzený manažment lesov v chránených územiach) a vývoja poškode-ní lesných porastov najmä lykožrútom smrekovým je možné predpokladať nárast náhodnej ťažby v roku 2018 až na úroveň 5,1 mil. m3.

Problém s lykožrútom smrekovým je tak výrazný, že ostatné škodlivé činitele, aj keď významné, ich vplyv hodnotený objemom poškodenej hmoty je prekrytý lykožrútom smrekovým. Treba však spomenúť problema-tický zdravotný stav borovicových porastov najmä na Záhorí spôsobený vetrovými kalamitami v rokoch 2008 a 2010 a následne postupným narastaním početnosti podkôrnych druhov škodcov, hynutie jaseňov z dôvodu nepôvodnej čiašočky jaseňovej Chalara fraxinea, rozširovanie podpňoviek v smrečinách, výskyt lokálnych vet-rových kalamít a nebezpečenstvo požiarov na územiach so suchou drevnou hmotou po nespracovaných kalami-tách.

6. VÝSKYT ŠKODLIVÝCH čINITEľOV

6.1.1 Hlavné skupiny škodlivých činiteľov v roku 2017 Ing. Andrej Kunca, phD.

V roku 2017 náhodnou vykonanou ťažbou sa spracovalo 4,94 mil. m3 drevnej hmoty. Najväčší podiel na tomto objeme mali biotické škodlivé činitele 3,79 mil. m3 (nárast o 0,53 mil. m3), potom to boli abiotické s 1,1 mil. m3 (pokles o 0,2 mil. m3). Podiel antropogénnych činiteľov bol 45 tis. m3, čo je na úrovni predchádzajúcich rokov.

Rok 2017 bol tretím rokom po veternej kalamite Žofia z 15. 5. 2014. Objem dreva priamo poškodený vet-rom z 2014 bol spracovaný v roku 2014 a 2015. Nespracovaná hmota po dvoch vegetačných obdobiach a dvoch zimných obdobiach už stratila atraktivitu pre významných biotických škodcov. Avšak lykožrút smrekový, naj-významnejší biotický škodca, ďalšiu generáciu už v jeseni 2015 zakladal v oslabených porastoch, napr. v novo-vytvorených porastových stenách, v porastoch na plytkých pôdach, atď. Naviac, obranyschopnosť porastov bola oslabená suchom v júni, júli a v auguste 2015, preto to prerojenie do oslabených porastov bolo ešte úspešnej-šie. V roku 2017 sa v letnom období objavilo množstvo ohnísk vo všetkých smrekových oblastiach Slovenska.

Obrázok 11. Plošné rozloženie náhodných ťažieb vyvolaných abiotickými činiteľmi v roku 2017

: 001 0 000 m5 – 2 3

: 40 001 80 000 m– 3

: 20 001 40 000 m– 3

: < 5 00 m1 3

: 0 001 0 000 m8 – 15 3

: > 150 00 m0 3

Legenda:


SN

GLRV

PO

MLSP

SKBJSL

SB

LE

KKPPLM

BR

RA

RS

PT

LC

VK

DT

BB

ZV

BS

KA

LV

NZ

KN

DS

SA

NR

ZMZC

ZH

RK

TS

NOCA

KM

DKZA

MT

TR

PD

BY

PBPU

IL

TN

NMMYSI

SE

PN

BN

PETO

HCTTMA

PK

SCGA

BA

KE

VTHE SV

KS

TV

MISO

NÁHODNÁ ťAŽBA �VÝSKYT ŠKODLIVÝCH čINITEľOV

14

Tabuľka 4. Štruktúra náhodných ťažieb podľa hlavných skupín škodlivých činiteľov v roku 2017

Hlavná skupina škodlivých činiteľov

NV – náhodná vykonaná NN – náhodná nevykonaná NP –náhodná ťažba vykonaná s ponechaním dreva v poraste

Ihličnaté Listnaté Spolu Ihličnaté Listnaté Spolu Ihličnaté Listnaté SpoluAbiotické 660 151 441 514 1 101 665 4 742 656 5 398 755 197 952Biotické 3 743 504 49 897 3 793 401 88 219 12 88 231 5 150 58 5 208Antropogénne 37 518 8 024 45 542 575 23 598 0 0 0Spolu 4 441 173 499 435 4 940 608 93 536 691 94 227 5 905 255 6 160

Obrázok 12. Plošné rozloženie náhodných ťažieb vyvolaných biotickými činiteľmi v roku 2017

Obrázok 13. Plošné rozloženie náhodných ťažieb vyvolaných antropogénnymi činiteľmi v roku 2017

Stúpajúci lineárny trend vývoja je zaznamenaný u všetkých troch hlavných skupín škodlivých činiteľov. Najvýraznejší nárast je zaznamenaný u biotických činiteľov. Od roku 1960 boli biotické činitele významnejšou skupinou ako abiotické činitele iba v čase hromadného hynutia dubov (začiatkom 80. rokov 20. st.), v súčas-nosti v čase veľkej kalamity lykožrúta smrekového (od roku 2006 – 2 roky po veternej kalamite Alžbeta) a 2 roky (2016) po veternej kalamite Žofia z 2014.

: < 10 m1 3

: 101 m– 3 000 3

: 3 001 10 000 m– 3

: 10 001 50 000 m– 3

: 0 001 0 000 m5 – 10 3

: > 0 000 m10 3

Legenda:


SN

GLRV

PO

MLSP

SKBJSL

SB

LE

KKPPLM

BR

RA

RS

PT

LC

VK

DT

BB

ZV

BS

KA

LV

NZ

KN

DS

SA

NR

ZMZC

ZH

RK

TS

NOCA

KM

DKZA

MT

TR

PD

BY

PBPU

IL

TN

NMMYSI

SE

PN

BN

PETO

HCTTMA

PK

SCGA

BA

KE

VTHE SV

KS

TV

MISO

: < 10 m1 3

: 01 m1 – 1 000 3

: 01 00 m1 0 – 3 0 3

: 3 001 10 000 m– 3

: 001 0 000 m10 – 5 3

: > 50 00 m0 3

Legenda:


SN

GLRV

PO

MLSP

SKBJSL

SB

LE

KKPPLM

BR

RA

RS

PT

LC

VK

DT

BB

ZV

BS

KA

LV

NZ

KN

DS

SA

NR

ZMZC

ZH

RK

TS

NOCA

KM

DKZA

MT

TR

PD

BY

PBPU

IL

TN

NMMYSI

SE

PN

BN

PETO

HCTTMA

PK

SCGA

BA

KE

VTHE SV

KS

TV

MISO

VÝSKYT ŠKODLIVÝCH čINITEľOV

15

Obrázok 14. Vývoj poškodeného objemu dreva hlavnými skupinami škodlivých činiteľov s trendom za obdobie 1960 – 2017

6.1.2 prognóza vývoja hlavných skupín škodlivých činiteľov

Extrémy počasia sa vyskytujú stále častejšie a s väčším dopadom na ľudskú činnosť. Trend abiotických činite-ľov je stále stúpajúci, je preto predpoklad, že sa v nasledujúcich rokoch opäť vyskytnú kalamity spôsobené abi-otickými činiteľmi veľkého rozsahu. Takýmto vplyvom sa dá len ťažko predchádza. Avšak následným škodám z premnoženia sekundárnych činiteľov je už možné predísť. V súčasnosti sme svedkami „druhej veľkej kalami-ty lykožrúta smrekového“. Trend biotických činiteľov je najrýchlejšie rastúci a od roku 2006 sú biotické činitele vo všeobecnosti významnejšie ako abiotické, ktoré dominovali minimálne od roku 1960. Vykonávanými opatre-niami sa určite škody znižujú, či sa však vynaložilo všetko ľudské poznanie, schopnosti a využili technické mož-nosti, to je už otázne. resp. je záujem znižovať škody? Aj na tieto základné otázky by sme mali vedieť odpovedať, aby snaženie kohokoľvek malo zmysel.

Aj u biotických škodlivých činiteľov je trend zvyšovania objemu poškodeného dreva a tento trend má rých-lejší rast ako je to trend u abiotických činiteľov. Keďže hlavné faktory vplývajúce na sekundárnych činiteľov sa nemenia (napr. otepľovanie a klimatické extrémy, nespracovaná kalamitná hmota poškodená abiotickými a bi-otickými činiteľmi dôsledne a včas), v tomto trende sa budú niesť aj nasledujúce roky, s pravdepodobnou kulmi-náciou v roku 2020.

Význam antropogénnych činiteľov pri porovnaní s biotickými a antropogénnymi sa zdá byť zanedbateľný. Dlhotrvajúci dopad imisií na pôdu a podzemné vody je však alarmujúci. Pozornosť by sa mala venovať najmä pravidelným rozborom obsahu toxických látok, živín a pH pôdneho prostredia. Tieto analýzy by mali vykonávať vlastníci lesov v spolupráci s podozrivým znečisťujúcim podnikom. Len takýmto spôsobom je možné nájsť doho-du o náhrade za škody spôsobené znečistením lesného prostredia.

6.2. ABIOTICKÉ ŠKODLIVÉ čINITELE doc. Dr. Ing. Bohdan Konôpka • doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc.

6.2.1 Abiotické škodlivé činitele v roku 2017

Abiotické škodlivé činitele, a v rámci nich dominujúci ničivý vietor, dlhodobo poškodzujú lesy Slovenska. Spo-lu s podkôrnym hmyzom je práve vietor najzávažnejším škodlivým činiteľom s rozsiahlymi následkami na stav porastov a celé lesné hospodárstvo. Avšak situácia v roku 2017 bola oproti dlhodobému priemeru poškodzova-nia lesov touto skupinou činiteľov relatívne priaznivá. Počas uvedeného roka abiotické činitele poškodili okolo 1 070 tis. m3 drevnej hmoty. Z tohto objemu vietor zničil takmer 920 tis. m3, čo je 85,9 % z celkového množ-stva dreva postihnutého abiotickými škodlivými činiteľmi. Na druhom mieste bolo sucho a úpal so 123 tis. m3 (11,5 %), sneh s necelými 17 tis. m3 (1,6 %), ďalšie škodlivé činitele boli málo závažné. Relatívne malá časť ka-lamitného dreva (147 tis. m3, t. j. 13,7 % z novo poškodenej hmoty) sa do konca roka 2017 nestihla spraco-

R² = 0,1716

R² = 0,5373

R² = 0,2390

1 000 000

2 000 000

3 000 000

4 000 000

5 000 000

6 000 000

1960

1962

1964

1966

1968

1970

1972

1974

1976

1978

1980

1982

1984

1986

1988

1990

1992

1994

1996

1998

2000

2002

2004

2006

2008

2010

2012

2014

2016

[m ]3

Abiotické činitele Biotické činitele

Antropogénne činitele Lineárny trend abiotických činiteľov

Lineárny trend biotických činiteľov Lineárny trend antropogénnych činiteľov


16

vať. Je to mierne menšie množstvo kalamitného dreva ako kalamitnej hmoty „prenesenej“ z predošlého roku (178 tis. m3).

Treba zdôrazniť, že v roku 2017 sa podiel skupiny abiotických škodlivých činiteľov na celkovej náhodnej ťažbe oproti predošlému obdobiu znížil. Kým v priemere bol tento podiel počas predošlých piatich desaťročí takmer 60 %, v roku 2017 predstavoval iba 22 %… Išlo o najnižší pomer objemu náhodných ťažieb spôsobených abiotickými škodlivými činiteľmi oproti kalamitnej hmote zapríčinenej biotickými škodlivými činiteľmi! Dôvod tohto na Slovensku nezvyklého javu je nielen nižší objeme náhodný ťažieb spôsobených abiotickými činiteľmi (najmä vetrom), ale hlavne výrazný nárast kalamitných ťažieb spôsobených premnožením škodcov, prevažne podkôrneho hmyzu.

Oproti predošlým rokom môžeme konštatovať mierny nárast poškodenie lesných porastov suchom a úpa-lom, stabilizáciu nízkej úrovne škôd zapríčinených snehom a výrazný pokles poškodenia porastov námrazou (tento bol zanedbateľný). Pripomenieme, že predošlé roky (t. j. 2014 a 2015, menej 2016) boli nepriaznivé vzhľa-dom na vysoký objem spracovanej kalamitnej hmoty spôsobenej ničivým vetrom. Zapríčinila to víchrica Žofia, ktorá sa spolu s prívalovými dažďami objavila v polovici mája 2014. Následne v roku 2015, 2016 a 2017 vznikli len menšie vetrové kalamity. Preto aj ostatný rok možno v tomto kontexte označiť ako priaznivý. Relatívne priaz-nivú situáciu v kvantite kalamitnej hmoty vzniknutej rozvrátením porastov vetrom nemožno generalizovať. A už vôbec netreba dedukovať, že ide o postupné zlepšovanie situácie v rozsahu poškodenia lesov abiotickými škodli-vými činiteľmi na Slovensku, teda ani o priaznivú predpoveď do nasledujúceho desaťročia.

Tabuľka 5. Abiotické škodlivé činitele v roku 2017

Abiotický činiteľObjem poškodenej drevnej hmoty [m3]

počiatočný stav k 1. 1. 2017

nárast za rok 2017

spracovaná v roku 2017

nespracovaná k 31. 12. 2017

Vietor 152 757 919 585 942 416 129 926Sucho a úpal 22 595 123 475 130 372 15 698Sneh 1 348 17 503 18 452 399Záplavy a podmáčanie 835 48 263 620Iné abiotické 758 9 644 10 162 240Spolu 178 293 1 070 255 1 101 665 146 883

Obrázok 15. Vykonaná náhodná ťažba po poškodení abiotickými škodlivými činiteľmi v roku 2017

V roku 2017 poškodenie lesných porastov abiotickými činiteľmi vysoko prevažovalo v ihličnatých poras-toch (64 %) nad listnatými (36 %). Je to dlhodobý jav, avšak napríklad v predošlom roku, t. j. 2016 bol podiel po-škodených ihličnatých drevín len mierne väčší ako listnáčov (53 % oproti 47 %). Uvedená skupina škodlivých činiteľov v roku 2017 najviac poškodila smrek (až 49,5 % z celkového objemu), ďalej buk (24,1 %), borovicu (7,5 %), jedľu (5,3 %), duby (4,8 %), ostatné dreviny predstavovali len malé objemy kalamitnej hmoty. Ak sme v predošlom texte konštatovali relatívne nízky podiel nespracovanej kalamitnej hmoty v roku 2017, tu sa chce-me pozastaviť nad jej drevinovou štruktúrou. Totiž až 85,9 % z tohto množstva prestavovala smreková kalamitná hmota. Keďže práve táto smreková hmota predstavuje prostredie pre množenia škodlivého podkôrneho a drevo-kazného hmyzu, treba v tomto smere zvýšiť úsilie lesnej prevádzky.

0

100 000

200 000

300 000

400 000

500 000

600 000

700 000

800 000

900 000

1 000 000

Vietor Sucho a úpal Sneh Iné abiotické

[m ]3


17

Tabuľka 6. Abiotické škodlivé činitele podľa skupín drevín v roku 2017

Dreviny Objem poškodenej drevnej hmoty [m3]počiatočný stav k 1. 1. 2017 nárast za rok 2017 spracovaná v roku 2017 nespracovaná k 31. 12. 2017

Ihličnaté 123 312 680 514 660 151 143 675Listnaté 54 981 389 741 441 514 3 208Spolu 178 293 1 070 255 1 101 665 146 883

Tabuľka 7. Abiotické škodlivé činitele na hlavných drevinách v roku 2017

Drevina Objem poškodenej drevnej hmoty [m3]počiatočný stav k 1. 1. 2017 nárast za rok 2017 spracovaná v roku 2017 nespracovaná k 31. 12. 2017

Smrek 92 329 529 874 495 975 126 228Jedľa 3 193 56 691 57 911 1 973Borovica 1 213 79 946 80 776 383Buk 59 935 257 669 315 030 2 574Dub 12 043 50 803 60 878 1 968Ostatné dreviny 9 580 95 272 91 095 13 757Spolu 178 293 1 070 255 1 101 665 146 883

Objem kalamitnej hmoty spôsobenej abiotickými škodlivými činiteľmi spracovanej počas roka 2017 varí-roval nie len medzi drevinami ale aj priestorovo. Odlišnosti v kvantite kalamitnej hmoty medzi krajmi a okresmi vyplývajú jednak z rôznej porastovej zásoby, odlišností v drevinovom zložení a odolnosti lesných porastov, ako aj z frekvencie a intenzity pôsobenia abiotických škodlivých činiteľov, teda najmä z regionálnych veterných po-merov. Podľa množstva kalamitnej hmoty v kontexte krajov (VÚC) bol podiel na celkovom objeme takýto: Ži-linský s 23,5 %, Prešovský s 23,0 %, Banskobystrický s 22,7 %, Košický s 12,5 %. Pritom ostatné kraje predsta-vovali množstvo kalamitnej s podielom do 7 % na celoslovenskom objeme. Najviac ihličnatej kalamitnej hmoty sa spracovalo v Žilinskom kraji (vyše 229 tis. m3) a najviac listnatej kalamitnej hmoty v Banskobystrickom kra-ji (takmer 127 tisíc).

Tabuľka 8. Objem vykonanej ťažby dreva poškodeného abiotickými činiteľmi v roku 2017 podľa krajov

Kraj Náhodná vykonaná ťažba [m3]Ihličnatá Listnatá Spolu

Banskobystrický 122 790 126 982 249 772Bratislavský 36 693 36 964 73 657Košický 59 438 77 801 137 239Nitriansky 1 475 17 381 18 856Prešovský 166 980 86 268 253 248Trenčiansky 35 424 42 315 77 739Trnavský 8 120 24 153 32 273Žilinský 229 231 29 650 258 881Spolu 660 151 441 514 1 101 665

Ako medzi krajmi tak aj medzi okresmi sa zaznamenali podstatné regionálne rozdiely v objeme kalamit-nej hmoty zapríčinenom abiotickými činiteľmi. Najväčšie objemy kalamitnej hmoty sa spracovali v týchto okre-soch (uvádzame prvých päť v poradí podľa množstva): Liptovský Mikuláš so 71 tis. m3, Detva so 68 tis. m3, Rož-ňava so 63 tis. m3, Poprad s 54 tis. m3 a Kežmarok so 46 tis. m3 dreva. To znamená, že sa v roku 2017 týchto päť okresov na celoslovenskom objeme kalamitnej hmoty spôsobenej abiotickými činiteľmi podieľalo takmer 26 %.

V závere kapitoly by sme chceli k problematike spresniť, že poškodenie lesných porastov mechanicky pô-sobiacimi škodlivými činiteľmi (najmä vetrom a snehom) sú ľahko identifikovateľné. Preto aj údaje o poškodení lesných porastov týmito faktormi sú relatívne spoľahlivé. Avšak poškodenie lesov fyziologicky pôsobiacimi čini-teľmi (napr. suchom) sa v kontexte správnej identifikácie príčiny kvantifikuje len veľmi ťažko. Preto predpokla-dáme, že poškodenie lesných porastov na Slovensku spôsobené suchom boli vo väčšine predošlých rokov roz-siahlejšie než sa vykázali. Platí to najmä pre lesné porasty v nižších vegetačných stupňoch, na presychavých sta-novištiach (najmä plytké pôdy), resp. na juhovýchodných až juhozápadných expozíciách. V extrémne suchých a teplých obdobiach dochádza k fyziologickému oslabeniu lesných drevín. Takto oslabené dreviny napádajú škodcovia, ktorí ich už len v podstate „dorazia“. Pritom sa spravidla odumretie lesných komplexov (kalamitná ťažba) pripíše na vrub biotických činiteľova a takto sa vykáže v evidencii. Vegetačné obdobie v roku 2017 bolo jedným z najteplejších v histórii merania meteorologických prvkov. Zároveň, padlo priemerné až podnormálne (najmä v západnej časti krajiny) množstvo zrážok. Predpokladáme, že na väčšine územia Slovenska boli zhor-šené existenčné podmienky lesných porastov. Preto hore uvedená poznámka je relevantná aj pre uplynulý rok.


18

Tabuľka 9. Poškodenie lesných drevín abiotickými činiteľmi v roku 2017 podľa okresov

OkresNáhodná vykonaná ťažba

Ihličnatá Listnatá Spolu[m3]

Liptovský Mikuláš 68 199 2 587 70 786Detva 59 198 8 563 67 761Rožňava 28 030 34 779 62 809Poprad 53 034 698 53 732Kežmarok 44 572 1 516 46 088Malacky 35 235 10 243 45 478Rimavská Sobota 8 676 33 718 42 394Ružomberok 26 095 6 899 32 994Revúca 3 398 29 426 32 824Brezno 19 261 12 262 31 523Čadca 29 164 2 219 31 383Tvrdošín 29 518 686 30 204Stará Ľubovňa 25 990 1 559 27 549Humenné 1 146 24 907 26 053Sabinov 13 701 11 663 25 364Námestovo 22 880 273 23 153Pezinok 848 20 966 21 814Banská Bystrica 15 453 6 235 21 688Zvolen 4 864 16 780 21 644Levoča 18 841 2 006 20 847Košice-okolie 2 466 18 176 20 642Spišská Nová Ves 17 969 1 664 19 633Žilina 13 325 4 678 18 003Prievidza 7 117 8 283 15 400Trenčín 4 491 9 627 14 118Gelnica 10 219 3 591 13 810Senica 6 546 6 542 13 088Bytča 10 377 2 626 13 003Púchov 9 189 3 636 12 825Martin 6 078 6 293 12 371Dolný Kubín 10 118 778 10 896Medzilaborce 297 10 174 10 471Kysucké Nové Mesto 7 715 1 789 9 504Ilava 4 094 5 317 9 411Stropkov 305 8 573 8 878Trnava 367 8 383 8 750Prešov 3 625 4 961 8 586Žiar nad Hronom 5 253 3 025 8 278Bardejov 3 857 4 237 8 094Michalovce 98 7 670 7 768Považská Bystrica 5 375 2 304 7 679Zlaté Moravce 449 7 134 7 583Turčianske Teplice 5 762 822 6 584Myjava 2 529 3 813 6 342Bratislava 610 5 725 6 335Svidník 766 5 282 6 048Žarnovica 2 326 3 646 5 972Snina 601 5 346 5 947Poltár 2 339 3 552 5 891Lučenec 654 5 023 5 677Vranov nad Topľou 245 5 346 5 591Trebišov 91 5 238 5 329Nové Mesto nad Váhom 860 4 373 5 233Skalica 392 4 101 4 493Košice 506 3 571 4 077Topoľčany 791 3 048 3 839Bánovce nad Bebravou 1 036 2 562 3 598Veľký Krtíš 288 3 039 3 327Sobrance 59 3 112 3 171Partizánske 733 2 400 3 133Levice 2 3 080 3 082Piešťany 716 2 331 3 047Nové Zámky 216 2 573 2 789Banská Štiavnica 994 773 1 767Dunajská Streda 0 1 459 1 459Hlohovec 98 1 042 1 140Nitra 17 1 029 1 046Krupina 86 940 1 026Šaľa 0 389 389Galanta 1 295 296Komárno 0 128 128Senec 0 30 30


19

6.2.2 prognóza vývoja poškodzovania lesných porastov abiotickými škodlivými činiteľmi

Predošlý vývoj ročného objemu spracovanej kalamitnej hmoty spôsobenej abiotickými škodlivými činiteľmi od roku 1960 má kolísavý priebeh. Tento dlhodobý priebeh podstatne ovplyvňoval objem veterných kalamít, keďže práve tento činiteľ bol vždy najzávažnejší z uvedenej skupiny škodlivých faktorov. V tomto vývoji sa vyskyt-li tri výrazné maximá, konkrétne v roku 1965 (dopady veternej kalamity z konca roka 1964), ďalej v roku 2005 (následok veternej kalamity Alžbeta z 2004) a nakoniec v roku 2014 (veterná kalamita Žofia). Išlo o mimoriad-ne situácie, ktoré sa v oblasti prírodných katastrof označujú ako disturbancie storočia.

Je alarmujúce, že sa za ostatné dve desaťročia objavili už dve takéto epizódy. Okrem týchto veľkých maxím sa vyskytlo niekoľko menších vrcholov (objem nad asi 2 mil. m3 kalamitného dreva). A aj tu zisťujeme zaujímavú skutočnosť, že sa podstatná časť „malých“ vrcholov vyskytlo v období ostatných dvoch desaťročí. I keď ide skôr o akési zjednodušené či matematické vyhodnotenie, situácia indikuje možný ďalší nárast takýchto kalamít v naj-bližšom desaťročí. Zároveň indíciami následného zhoršovania situácie sú: pokračujúci priebeh klimatickej zme-ny eventuálne jej stupňovanie a nárast porastových zásob ako aj fragmentácia či prerieďovanie porastov (naj-mä smrečín). Toto zdôvodnenie neplatí len pre výskyt vetrových kalamít , ale aj pre negatívne následky sucha.

Obrázok 16. Vývoj abiotických škodlivých činiteľov

Tu treba zopakovať fakt, že presná prognóza výskytu abiotických škodlivých činiteľov a ich negatívnych ná-sledkov počas nasledujúcich rokov, nie je z dôvodu súčasnej úrovne vedeckého poznania možná (predpokla-dáme, že ani nikdy nebude). Hlavnou príčinou je podmienenosť vzniku a pôsobenia týchto škodlivých činite-ľov aktuálnymi meteorologickými pomermi v danom období. Pritom sa meteorologické javy dajú predpovedať, a aj to len s určitou istotou, na pomerne krátky časový úsek. Preto takúto prognózu môžeme urobiť len rámco-vo – v intenciách tendencií prevládajúcich v ostatnom období v kombinácii s informáciami o stave lesných po-rastov na území Slovenska.

Rok 2017 bol z pohľadu poškodenia lesov abiotickými činiteľmi výrazne priaznivejší ako v predošlom obdo-bí, a to najmä vzhľadom na rozsah veterných polomov (napriek tomu tieto boli v skupine abiotických škôd naj-rozsiahlejšie). Možno s istotou tvrdiť, že aj v blízkej budúcnosti bude zo skupiny abiotických škodlivých činiteľov naďalej pre lesné porasty najnebezpečnejší vietor. Rozsah kalamít spôsobených týmto činiteľom bude závisieť od frekvencie víchríc (definujú sa rýchlosť nad asi 100 km/h). Ďalej aj od toho, či sa takéto vetry vyskytnú spolu s nadmernými zrážkami. V dlhodobom výhľade môžme vetrové kalamity predpokladať prevažne v oblasti Vyso-kých a Nízkych Tatier, Kysúc a Spiša (smrečiny). V prípade kombinácie prívalových dažďov a víchric sa môžu vy-skytovať vývraty v bučinách. Skúsenosti z udalostí v ostatnom desaťročí naznačujú, že snehové kalamity sa obja-vujú aj vo vyšších polohách ako tomu bolo v minulosti. Sneh okrem smrečín najintenzívnejšie poškodzuje bori-ny, a to v rôznych nadmorských výškach.

S veľkou istotou sa dá predpokladať dlhodobé zhoršovanie situácie vzhľadom na fyziologicky pôsobiace abiotické činitele (prevažne teplotné extrémy a sucho). Táto prognóza sa zakladá na určitých známych okolnos-tiach. Jednou z nich je zlá kondícia a nízka stabilita (statická aj ekologická) lesných porastov. Platí to hlavne pre smrečiny. Druhou nepriaznivou okolnosťou je prebiehajúca klimatická zmena a jej inherenté javy. V dlhodobom výhľade bude na závažnosti nadobúdať sucho. V súčasnosti sa tento škodlivý činiteľ podceňuje. Sucho ohrozuje

0

1 000 000

2 000 000

3 000 000

4 000 000

5 000 000

6 000 000

1960

1962

1964

1966

1968

1970

1972

1974

1976

1978

1980

1982

1984

1986

1988

1990

1992

1994

1996

1998

2000

2002

2004

2006

2008

2010

2012

2014

2016

[m ]3

Abiotické činitele

Priemer z obdobia 1960 – 2014

Lineárny trend pre abiotické činitele


20

najmä smrek, ktorý je náročný na pôdnu vlahu. Ďalej dub letný v najnižších polohách výskytu. Sucho bude fyzio-logicky oslabovať napríklad náhle preriedené lesné porasty, prípadne novovzniknuté porastové okraje. Bude pô-sobiť prevažne na plytkých a presychavých pôdach, resp. na strmých, juhovýchodne, južne a juhozápadne orien-tovaných expozíciách.

Zároveň je alarmujúci dramatický nárast kalamít spôsobených biotickými činiteľmi, najmä podkôrnym hmyzom. Takéto epizódy spôsobujú ďalšiu fragmentáciu a destabilizáciu lesných (najmä smrekových) komple-xov. Toto môže viesť k zvýšenému riziku rozvrátenia ostávajúcich porastov vetrom, resp. k hynutie ich okrajo-vých častí v dôsledku fyziologických stresov. Na druhej strane, v niektorých „smrekových“ regiónoch dôjde po-stupne k poklesu veterných kalamít, pretože klesá rozloha smrekových kmeňoví ako dôsledok predošlých distur-bancií.

6.3. BIOTICKÉ ŠKODLIVÉ čINITELE Ing. Andrej Kunca, phD.

Biotické činitele sú členené na podkôrny a drevokazný hmyz, listožravý a cicavý hmyz, patogénne huby a z ostat-ných činiteľov ide o zver a burinu. Najvýznamnejším činiteľom sú podkôrny a drevokazný hmyz. Najviac poško-dzovanou drevinou smrek a za posledných 5 rokov ide o nárast poškodenia drevnej hmoty biotickými činiteľmi.

Tabuľka 10. Poškodenie lesných drevín biotickými škodlivými činiteľmi v roku 2017

Škodlivý činiteľNáhodná vykonaná ťažba


Podkôrny a drevokazný hmyz 3 571 749 15 729 3 587 478Listožravý hmyz 0 0 0Cicavý hmyz 62 0 62Huby 158 632 31 087 189 719Ostatné biotické činitele 13 061 3 081 16 142Spolu 3 743 504 49 897 3 793 401

Tabuľka 11. Biotické škodlivé činitele podľa skupín drevín


Ihličnaté 320 165 3 869 032 3 743 504 445 693Listnaté 83 817 45 513 49 897 79 433Spolu 403 982 3 914 545 3 793 401 525 126

Obrázok 17. Poškodenie drevín biotickými činiteľmi v roku 2017

0

500 000

[m ]3

1 000 000

1 500 000

2 000 000

2 500 000

3 000 000

3 500 000

4 000 000

Borovica Buk Dub Jaseň Jedľa Smrek Ostatnédreviny


21

Obrázok 18. Vývoj poškodenia lesov biotickými škodlivými činiteľmi

6.3.1 Hmyzí škodcovia

6.3.1.1 podkôrny a drevokazný hmyz v roku 2016 Ing. Jozef Vakula, phD., Ing. Juraj galko, phD., Ing. Andrej gubka, phD.

V roku 2017 bolo napadnutých podkôrnym a drevokazným hmyzom spolu 3,7 mil. m3 hmoty (rok 2016 – 3,0 mil. m3,rok 2015 – 1,3 mil. m3), čo je 1,2 násobný nárast oproti minulému roku. So zostatkom z roku 2016 to je spolu4,1 mil. m3. Jedná sa na Slovensku o historické maximum. Na tomto náraste sa výrazne podpísali následky ve-terných kalamít z roku 2014. Veterné kalamity, obmedzovanie hospodárenia v chránených územiach, nedosta-točne vykonávaná ochrana lesa a hygiena porastov, sucho a vysoké teploty sa stávajú spúšťačom gradácií pod-kôrneho hmyzu. Najvýznamnejším škodcom bol lykožrút smrekový, spracovalo sa 3,3 mil. m3 (92 % z celkovej spracovanej kalamity podkôrneho a drevokazného hmyzu). V skupine iný podkôrny hmyz bolo zaevidovaných 181 tis. m3, no je potrebné povedať, že sa do tejto skupiny častokrát eviduje nesprávne lykožrút smrekový. Naj-viac poškodzovanou drevinou bol smrek (spracovaných 3,5 mil. m3) a posledné roky je silno poškodzovaná borovica (77 tis. m3). Výrazne najviac sa vyťažilo v Žilinskom kraji (1,8 mil. m3, rok 2016 – 1,3 mil. m3) a ďa-lej v Banskobystrickom kraji 723 tis. m3. Regionálne sa jednalo najmä o okresy Brezno (441 tis. m3), Rožňava(390 tis. m3) a Poprad (298 tis. m3). Ku koncu roka 2017 ostalo nespracovaných ešte 506 tis. m3, čo je opäť vyso-ká a alarmujúca hodnota, ktorá prekračuje predchádzajúci rok 1,3-násobne.

V dôsledku veternej kalamity Žofia z 15. 5. 2014 a vysokému objemu nespracovanej kalamitnej hmoty na-padnutej podkôrnym hmyzom pokračuje opäť nová gradácia l. smrekového v smrečinách Nízkych Tatier, Ge-mera, Vysokých Tatier, Oravy, Kysúc a posledné dva roky aj Turca a dolného Liptova. K zhoršeniu došlo aj v dô-sledku plánovaného vyhlasovania nových území s obmedzeným hospodárením, tzv. hlucháních biotopov. Jed-nou z alternatív ich manažmentu je bezzásahový režim, čo však so sebou prináša opäť obrovské riziká. Zatiaľ sa neuvažuje o ochranných pásmach týchto území, bez ktorých dôjde k ohrozeniu okolitých smrekových porastov.

Tabuľka 12. Podkôrny a drevokazný hmyz

Podkôrny a drevokazný hmyz Objem poškodenej drevnej hmoty [m3]počiatočný stav k 1. 1. 2017 nárast za rok 2017 spracovaná v roku 2017 nespracovaná k 31. 12. 2017

Lykožrút smrekový 111 748 3 431 039 3 297 339 245 448Lykožrút lesklý 1 924 21 434 21 351 2 007Drevokaz čiarkovaný 0 0 0 0Lykožrúty na jedli 346 6 191 6 321 216Podkôrnikové na borovici 3 816 77 406 75 121 6 101Lykožrút smrekovcový 676 2 084 2 282 478Podkôrnik dubový 2 013 3 985 4 065 1 933Iný podkôrny hmyz 148 994 175 954 180 999 143 949Ostatné živočíšne škodce 106 754 15 777 16 204 106 327Spolu 376 271 3 733 870 3 603 682 506 459

0

500 000

1 000 000

1 500 000

2 000 000

2 500 000

3 000 000

3 500 000

4 000 000

2012 2013 2014 2015 2016 2017

[m ]3


22

Tabuľka 13. Podkôrny a drevokazný hmyz podľa skupín drevín


Ihličnaté 300 159 3 720 565 3 584 872 435 852Listnaté 76 112 13 305 18 810 70 607Spolu 376 271 3 733 870 3 603 682 506 459

Tabuľka 14. Podkôrny a drevokazný hmyz na hlavných drevinách

Drevina Objem poškodenej drevnej hmoty [m3]počiatočný stav k 1. 1. 2016 nárast za rok 2016 spracovaná v roku 2016 nespracovaná k 31. 12. 2016

Smrek 311 316 3 601 433 3 488 222 424 527Jedľa 704 18 999 18 151 1 552Borovica 3 283 81 297 76 633 7 947Buk 3 192 4 327 6 271 1 248Dub 502 8 752 5 930 3 324Ostatné dreviny 57 274 19 062 8 475 67 861Spolu 376 271 3 733 870 3 603 682 506 459

Obrázok 19. Plošné rozloženie spracovanej náhodnej ťažby poškodenej podkôrnym a drevokazným hmyzom v roku 2017

Tabuľka 15. Objem vykonanej náhodnej ťažby dreva poškodeného podkôrnym a drevokazným hmyzom v roku 2017 podľa krajov


Banskobystrický 720 345 3 202 723 547Bratislavský 41 138 235 41 373Košický 506 889 4 688 511 577Nitriansky 3 405 417 3 822Prešovský 408 906 1 075 409 981Trenčiansky 102 955 3 264 106 219Trnavský 35 177 1 635 36 812Žilinský 1 766 057 4 294 1 770 351Spolu 3 584 872 18 810 3 603 682

Tabuľka 16. Poškodenie lesných drevín podkôrnym a drevokazným hmyzom v roku 2017 podľa okresov



Brezno 440 955 445 441 400Rožňava 387 966 1 646 389 612Poprad 297 643 29 297 672Liptovský Mikuláš 274 551 50 274 601Tvrdošín 250 770 0 250 770Čadca 243 971 5 243 976Žilina 194 135 1 082 195 217Ružomberok 165 645 0 165 645Turčianske Teplice 141 428 145 141 573Dolný Kubín 134 566 110 134 676Námestovo 133 238 13 133 251Kysucké Nové Mesto 112 973 597 113 570Revúca 97 556 237 97 793

L :egenda

: 50 001 m– 100 000 3

: 10 001 50 000 m– 3

: 3 001 10 000 m– 3

: 101 m– 3 000 3

: < 10 m1 3

: > 100 00 m0 3


SN

GLRV

PO

MLSP

SKBJSL

SB

LE

KKPPLM

BR

RA

RS

PT

LC

VK

DT

BB

ZV

BS

KA

LV

NZ

KN

DS

SA

NR

ZMZC

ZH

RK

TS

NOCA

KM

DKZA

MT

TR

PD

BY

PBPU

IL

TN

NMMYSI

SE

PN

BN

PETO

HCTTMA

PK

SCGA

BA

KE

VTHE SV

KS

TV

MISO


23



Spišská Nová Ves 73 838 9 73 847Martin 64 215 405 64 620Banská Bystrica 63 964 107 64 071Bytča 49 740 747 50 487Malacky 40 050 71 40 121Rimavská Sobota 39 600 424 40 024Kežmarok 39 969 0 39 969Stará Ľubovňa 34 053 15 34 068Poltár 32 562 85 32 647Gelnica 30 467 54 30 521Senica 24 169 81 24 250Považská Bystrica 23 522 275 23 797Nové Mesto nad Váhom 20 284 98 20 382Detva 18 106 20 18 126Prievidza 16 607 383 16 990Levoča 15 917 24 15 941Púchov 13 740 39 13 779Trenčín 13 255 397 13 652Skalica 9 705 0 9 705Zvolen 9 453 185 9 638Ilava 7 858 1 166 9 024Žiar nad Hronom 7 496 106 7 602Košice-okolie 5 822 1 700 7 522Lučenec 4 076 1 391 5 467Myjava 5 014 189 5 203Žarnovica 4 177 0 4 177Vranov nad Topľou 4 079 91 4 170Bardejov 3 208 692 3 900Medzilaborce 3 284 22 3 306Prešov 3 145 0 3 145Zlaté Moravce 2 298 96 2 394Sabinov 1 952 0 1 952Snina 1 657 0 1 657Partizánske 1 402 0 1 402Banská Štiavnica 1 382 0 1 382Topoľčany 826 318 1 144Piešťany 1 087 0 1 087Bánovce nad Bebravou 1 039 47 1 086Pezinok 904 56 960Trebišov 60 820 880Trnava 209 630 839Krupina 757 8 765Košice 346 203 549Humenné 257 70 327Levice 281 0 281Dunajská Streda 0 250 250Bratislava 184 55 239Sobrance 119 0 119Stropkov 96 0 96Svidník 74 0 74Hlohovec 7 41 48Veľký Krtíš 30 0 30Michalovce 10 0 10Brezno 349 079 278 349 357Rožňava 323 240 1 069 324 309Poprad 255 944 81 256 025Liptovský Mikuláš 251 672 299 251 971Čadca 193 264 6 193 270Ružomberok 142 211 346 142 557Žilina 134 427 244 134 671Revúca 113 164 405 113 569Námestovo 108 745 0 108 745Tvrdošín 107 324 0 107 324Kysucké Nové Mesto 101 920 13 101 933Banská Bystrica 94 700 619 95 319Turčianske Teplice 94 620 113 94 733Dolný Kubín 80 658 17 80 675Martin 70 932 541 71 473Spišská Nová Ves 61 246 3 61 249Bytča 56 803 566 57 369Detva 41 530 203 41 733Rimavská Sobota 39 477 20 39 497Gelnica 37 900 0 37 900Kežmarok 36 744 57 36 801Malacky 34 212 68 34 280Stará Ľubovňa 32 440 39 32 479Poltár 28 566 44 28 610

1. pokračovanie tabuľky 16


24



Považská Bystrica 24 139 207 24 346Zvolen 17 982 3 217 21 199Púchov 20 445 106 20 551Prievidza 20 048 338 20 386Levoča 18 700 16 18 716Nové Mesto nad Váhom 16 831 156 16 987Trenčín 15 154 258 15 412Skalica 15 386 5 15 391Senica 11 825 106 11 931Žiar nad Hronom 9 809 92 9 901Lučenec 8 431 71 8 502Ilava 6 934 372 7 306Žarnovica 6 812 24 6 836Bardejov 4 970 196 5 166Košice-okolie 4 543 393 4 936Banská Štiavnica 4 161 23 4 184Myjava 3 540 69 3 609Vranov nad Topľou 3 462 41 3 503Sabinov 2 912 17 2 929Prešov 2 725 0 2 725Bánovce nad Bebravou 2 670 6 2 676Topoľčany 1 944 573 2 517Medzilaborce 2 180 20 2 200Piešťany 1 738 20 1 758Zlaté Moravce 1 426 229 1 655Partizánske 1 412 190 1 602Levice 1 479 4 1 483Krupina 1 080 183 1 263Pezinok 767 439 1 206Humenné 781 30 811Trebišov 8 792 800Snina 770 21 791Stropkov 86 525 611Košice 346 154 500Dunajská Streda 0 270 270Bratislava 210 29 239Trnava 19 193 212Svidník 130 21 151Veľký Krtíš 22 112 134Sobrance 0 77 77Komárno 44 12 56Michalovce 0 25 25Nové Zámky 3 0 3

6.3.1.2 Ochrana lesa pred poškodením lesa podkôrnym a drevokazným hmyzom Ing. Jozef Vakula, phD. • Ing. Juraj galko, phD. • Ing. Andrej gubka, phD.

V roku 2017 bolo inštalovaných a prevádzkovaných 88,7 tisíc lapacích zariadení, z toho 58 tis. ks lapačov a 30,6 tis. ks lapákov, najviac proti lykožrútovi smrekovému. Intenzívne sa opatrenia vykonávali aj proti lykožrú-tovi lesklému, lykožrútovi severskému (Iný podkôrny hmyz) a proti lykokazom na jaseňoch.

Z pohľadu drevín najviac opatrení bolo aplikovaných na ochranu smreka (86 tis. ks) a jaseňa (1,2 tis. ks). Opatrenia boli aplikované najmä v Banskobystrickom kraji (31,3 tis. ks) a v Žilinskom kraji (22,1 tis. ks). Z po-hľadu okresov to boli Brezno (15 tis. ks) a Prievidza (13,4 tis. ks).

Aj keď sa objem kalamity podkôrneho hmyzu výrazne zvýšil, počet odchytových zariadení, najmä lapákov sa oproti roku 2016 výrazne nezmenil. Lapáky si zasluhujú väčšiu pozornosť a ich počet by mal byť v prevádz-ke vyšší.



25

Tabuľka 17. Počet použitých feromónových lapačov a lapákov v roku 2017 podľa činiteľov

Škodlivý činiteľ Lapáky [ks] Lapače [ks] Celkomslabo stredne silno Spolu slabo stredne silno SpoluListožravý hmyz 0 0 0 0 10 0 0 10 10Mníška veľkohlavá 0 0 0 0 10 0 0 10 10Podkôrny hmyz 8 714 11 576 10 032 30 322 14 767 27 264 16 076 58 107 88 429Drevokaz čiarkovaný 0 0 0 0 331 0 120 451 451Iný podkôrny hmyz 944 409 602 1 955 2 896 276 51 3 223 5 178Lykožrút lesklý 692 716 306 1 714 3 887 3 727 837 8 451 10 165Lykožrút smrekový 6 335 10 120 9 040 25 495 7 566 23 261 15 068 45 895 71 390Lykožrúty na jedli 0 15 0 15 0 0 0 0 15Ostatný podkôrny hmyz 0 16 0 16 0 0 0 0 16Podkôrnik dubový 61 183 56 300 0 0 0 0 300Podkôrnikové na borovici 682 117 28 827 87 0 0 87 914Škodcovia koreňov a kmienkov 298 0 0 298 8 15 2 25 323Pandravy chrústa 0 0 0 0 1 14 2 17 17Tvrdoň smrekový 298 0 0 298 7 1 0 8 306Spolu 9 012 11 576 10 032 30 620 14 785 27 279 16 078 58 142 88 762

Tabuľka 18. Počet použitých feromónových lapačov a lapákov v roku 2017 podľa drevín

Škodlivý činiteľ Lapáky [ks] Lapače [ks] Celkomslabo stredne silno Spolu slabo stredne silno SpoluBorovica lesná 682 117 28 827 87 0 0 87 914Dub zimný 61 199 56 316 10 0 0 10 326Jaseň štíhly 409 294 559 1 262 0 0 0 0 1 262Jaseň úzkolistý 7 2 15 24 0 0 0 0 24Smrek obyčajný 7 853 10 964 9 374 28 191 14 688 27 279 16 078 58 045 86 236Spolu 9 012 11 576 10 032 30 620 14 785 27 279 16 078 58 142 88 762

Tabuľka 19. Počet použitých feromónových lapačov a lapákov v roku 2017 podľa krajov a okresov

Škodlivý činiteľ Lapáky [ks] Lapače [ks] Celkomslabo stredne silno Spolu slabo stredne silno SpoluBanskobystrický 2 423 2 133 3 020 7 576 6 354 10 249 7 158 23 761 31 337Banská Bystrica 53 136 67 256 4 360 6 349 426 11 135 11 391Banská Štiavnica 2 2 9 13 4 21 5 30 43Brezno 2 038 1 562 2 456 6 056 1 412 2 492 5 027 8 931 14 987Detva 4 12 4 20 121 340 282 743 763Krupina 2 0 0 2 2 10 1 13 15Lučenec 0 0 0 0 40 141 201 382 382Poltár 0 0 0 0 23 83 61 167 167Revúca 156 247 410 813 64 224 884 1 172 1 985Rimavská Sobota 0 16 30 46 186 293 23 502 548Veľký Krtíš 4 0 3 7 1 0 10 11 18Zvolen 2 2 0 4 40 110 124 274 278Žarnovica 55 12 10 77 29 50 19 98 175Žiar nad Hronom 107 144 31 282 72 136 95 303 585Bratislavský 274 9 96 379 114 14 11 139 518Bratislava 10 6 90 106 13 9 5 27 133Malacky 263 0 0 263 90 2 5 97 360Pezinok 1 3 6 10 11 3 1 15 25Košický 1 107 1 856 233 3 196 887 1 839 1 448 4 174 7 370Gelnica 217 497 64 778 290 530 320 1 140 1 918Košice 5 7 7 19 1 0 1 2 21Košice-okolie 0 1 0 1 40 30 43 113 114Michalovce 64 16 13 93 1 0 0 1 94Rožňava 649 1 010 72 1 731 289 936 862 2 087 3 818Sobrance 4 0 2 6 3 6 0 9 15Spišská Nová Ves 149 319 47 515 263 337 222 822 1 337Trebišov 19 6 28 53 0 0 0 0 53Nitriansky 100 303 157 560 56 80 31 167 727Levice 16 49 22 87 1 14 24 39 126Nitra 50 24 31 105 6 13 0 19 124Nové Zámky 2 0 5 7 0 0 0 0 7Topoľčany 32 230 99 361 49 33 2 84 445Zlaté Moravce 0 0 0 0 0 20 5 25 25Prešovský 115 923 2 027 3 065 547 1 429 2 372 4 348 7 413Humenné 3 19 8 30 27 47 11 85 115Kežmarok 11 25 14 50 56 469 213 738 788Levoča 6 63 51 120 29 73 171 273 393Medzilaborce 0 0 0 0 9 18 16 43 43Poprad 17 690 1 785 2 492 280 589 1 731 2 600 5 092Prešov 15 83 167 265 32 33 37 102 367Sabinov 0 0 0 0 2 12 13 27 27Stará Ľubovňa 61 38 1 100 91 169 178 438 538Vranov nad Topľou 2 5 1 8 21 19 2 42 50Trenčiansky 1 196 1 266 483 2 945 4 725 9 901 638 15 264 18 209Bánovce nad Bebravou 124 332 45 501 32 74 24 130 631Ilava 6 38 4 48 41 30 28 99 147Myjava 0 0 0 0 0 0 0 0 0


26

Škodlivý činiteľ Lapáky [ks] Lapače [ks] Celkomslabo stredne silno Spolu slabo stredne silno SpoluNové Mesto nad Váhom 41 85 49 175 654 232 38 924 1 099Partizánske 35 35 0 70 24 111 0 135 205Považská Bystrica 42 117 91 250 79 153 215 447 697Prievidza 409 490 245 1 144 2 858 9 075 273 12 206 13 350Púchov 232 21 7 260 788 89 0 877 1 137Trenčín 307 148 42 497 249 137 60 446 943Trnavský 521 221 225 967 26 19 14 59 1 026Dunajská Streda 32 65 28 125 0 0 0 0 125Galanta 24 10 67 101 0 0 0 0 101Piešťany 16 59 76 151 0 0 0 0 151Senica 404 63 28 495 0 2 2 4 499Skalica 0 0 0 0 0 0 0 0 0Trnava 45 24 26 95 26 17 12 55 150Žilinský 3 276 4 865 3 791 11 932 2 076 3 748 4 406 10 230 22 162Bytča 446 33 6 485 89 179 17 285 770Čadca 141 267 269 677 126 212 197 535 1 212Dolný Kubín 317 420 144 881 161 288 341 790 1 671Kysucké Nové Mesto 41 155 212 408 56 113 143 312 720Liptovský Mikuláš 569 784 375 1 728 463 1 036 1 269 2 768 4 496Martin 37 103 10 150 145 248 119 512 662Námestovo 546 1 330 490 2 366 297 546 676 1 519 3 885Ružomberok 478 270 1 216 1 964 302 376 446 1 124 3 088Turčianske Teplice 4 41 6 51 46 66 183 295 346Tvrdošín 412 1 102 996 2 510 114 197 830 1 141 3 651Žilina 285 360 67 712 277 487 185 949 1 661Spolu 9 012 11 576 10 032 30 620 14 785 27 279 16 078 58 142 88 762

Obrázok 20. Vývoj počtu použitých feromónových lapačov a lapákov a porovnanie s priemerom za 19 rokov (1996 – 2014)

6.3.1.1.3 prognóza vývoja podkôrneho a drevokazného hmyzu Ing. Jozef Vakula, phD. • Ing. Juraj galko, phD. • Ing. Andrej gubka, phD.

V roku 2018, ale aj v ďalších rokoch očakávame ďalšie zhoršenie zdravotného stavu porastov, najmä smrečín a borín. Podkôrny hmyz sa namnožil na veternej kalamite a na nespracovanej lykožrútovej kalamite. V mno-hých subjektoch je zanedbávaná hygiena porastov a spracovanie kalamity je vplyvom rôznych faktorov poma-lé a prichádza neskoro. Situáciu komplikujú dlhodobo sa opakujúce teplé a veľmi suché vegetačné sezóny po-sledných rokov. Lykožrút smrekový sa nachádza takmer vo všetkých smrečinách v kalamitnom stave. Z tohto dôvodu možno očakávať v roku 2018 ďalšie navýšenie objemu dreva napadnutého podkôrnym hmyzom, objem bude pravdepodobne najvyšší za celu dobu vedenia evidencie, s veľkou pravdepodobnosťou prekročí hranicu 4 mil. m3. S vysokou pravdepodobnosťou dôjde aj k zhoršeniu zdravotného stavu mladých smrekových poras-tov. Zhoršenie bude viditeľné aj v borinách a dubových porastoch na extrémnych stanovištiach. Na niektorých suchých a prísuškom oslabených lokalitách dochádza k premnoženiu lykožrúta bukového (Taphrorychus bico-lor). Od roku 2014 pokračuje silná gradácia populácie lykožrúta smrekového, ktorá dosiahne vrchol pravdepo-



0

10 000

20 000

30 000

40 000

50 000

60 000

70 000

1960

1962

1964

1966

1968

1970

1972

1974

1976

1978

1980

1982

1984

1986

1988

1990

1992

1994

1996

1998

2000

2002

2004

2006

2008

2010

2012

2014

2016

[m , resp. ks]3

Lapáky [m ]3

Feromónové lapače [ks]Lapáky priemer 19 r. (1996 – 2014)Feromónové lapače priemer 19 r. (1996 – 2014)

27

dobne okolo roku 2019. Túto prognózu môžu výrazne ovplyvniť nové veterné kalamity, a extrémy počasia, kto-ré sa nedajú predvídať.

Z dôvodu pomalého spracovania kalamít, objemu nespracovaného dreva a extrémneho vývoja počasia vo vegetačnej sezóne roku 2017 a rovnako aj 2018 (najmä sucha) nastupujúca gradácia svojím objemom už presa-huje hodnoty gradácie v rokoch 2006 – 2013.

Obrázok 21. Požerky lykožrúta bukového pod pľuzgiermi na kmeni buka

Obrázok 22. Vývoj vykonanej náhodnej ťažby spôsobenej lykožrútom smrekovým s prognózou na roky 2018 – 2024

6.3.1.2 Listožravý a cicavý hmyz v roku 2017 Ing. Milan Zúbrik, phD. • Ing. Slavomír Rell

Poškodenie lesných drevín spôsobené listožravým a cicavým hmyzom bolo podľa lesnej hospodárskej evidencie v roku 2017 evidované na výmere (2 168 ha) čo je viac ako dvoj násobné zvýšenie oproti roku 2016 (1021 ha). Najväčší podiel na tejto výmere mali piadivky na duboch. Evidovaná výmera piadiviek bola na úrovni 1 882 ha.


0

500 000

1 000 000

1 500 000

2 000 000

2 500 000

3 000 000

3 500 000

4 000 000

19

60

19

62

19

64

19

66

19

68

19

70

19

72

19

74

19

76

19

78

19

80

19

82

19

84

19

86

19

88

19

90

19

92

19

94

19

96

19

98

20

00

20

02

20

04

20

06

20

08

20

10

20

12

20

14

20

16

20

18

20

20

20

22

20

24

[m ]3

Ips typographus

Priemer 1960 – 2014 (n = 55 rokov)

Lineárny trend

28

Obrázok 23. Plocha napadnutá listožravým a cicavým hmyzom v rokoch 1990 – 2017. Graf bol vytvorený kombináciou údajov z lesnej hospodárskej evidencie a expertného odhadu pracovníkov LOS získaného v rámci terénnych kontrol vykonaných počas roka. V grafe je vložená prognóza na roky 2018 a 2019

Obrázok 24. Plocha napadnutá mníškou veľkohlavou v rokoch 1990 – 2017 s odhadom na rok 2018 a 2019 s vloženou trendovou čiarou a priemernou úrovňou (ročný priemer 1990 – 2017)

Tabuľka 20. Plošné poškodenie porastov v roku 2017 podľa lesnej hospodárskej evidencie

ČiniteľPoškodenie

Stredné Silné Spolu[ha]

Cicavý hmyz 10 0 10Vošky na smreku a smrekovci 10 0 10Listožravý hmyz 408 1 552 1 960Mníška veľkohlavá 58 0 58Piadivky na duboch 330 1 552 1 882Iný listožravý hmyz 20 0 20Škodcovia koreňov a kmienkov 92 106 198Pandravy chrústa 5 30 35Tvrdoň smrekový 87 76 162Spolu 510 1 658 2 168

Vošky na smrekovci (Adelgidae)Kôrovnica zelená Sacchiphantes viridis a kôrovnica smrekovcová Adelges laricis poškodili porasty na výmere10 ha.

Kôrovnica kaukazská Dreyfusia nordmannianaeV roku 2017 sa tento druh vyskytoval na tradičných miestach výskytu ale výmera napadnutých porastov sa v hlá-seniach neobjavila.

0

5 000

10 000

15 000

20 000

25 000

30 000

35 000

19

90

19

91

19

92

19

93

19

94

19

95

19

96

19

97

19

98

19

99

20

00

20

01

20

02

20

03

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

20

15

20

16

20

17

20

18

20

19

[ha]

Roky

0

5 000

10 000

15 000

20 000

25 000

19

90

19

91

19

92

19

93

19

94

19

95

19

96

19

97

19

98

19

99

20

00

20

01

20

02

20

03

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

20

15

20

16

20

17

20

18

20

19

[ha]


29

ChrústyV roku 2017 nebol výskyt imág evidovaný. Plocha poškodená pandravami chrústov bola 35 ha, pričom sa väč-šinou jednalo o silné poškodenie. To svedčí, že larvy chrústov sú v najvyšších instaroch, pripravené na kuklenie a následné rojenie.

Piadivky na duboch (Geometridae)Podľa lesnej hospodárskej evidencie bolo v roku 2017 napadnutých týmito škodcami celkom 1 882 ha lesných porastov. Podľa zistení pracovníkov LOS v rokoch 2014 – 2017 prebehla gradácia týchto škodcov. Premnože-nie vrcholilo v rokoch 2014 – 2015 a v roku 2016 – 2017 kalamita ešte doznievala. Odhad celkových napadnu-tých, neevidovaných výmer v roku 2017 je asi 2 000 – 3 000 ha. Výskyt piadiviek sa na viacerých miestach pre-krýva s premnožením obaľovačov, ktoré v evidencii nie sú evidované. Najsilnejšie žery boli zistené rovnako ako v roku 2016 na južných partiách Štiavnických vrchov, v Tribečskom pohorí, v okolí Poltára, v Slanských vrchoch a inde. LOS zisťovala druhové spektrum piadiviek na viacerých lokalitách a potvrdila, že v druhovom spektre prevládajú popri tradičných druhoch ktorými sú piadivka jesenná a piadivka zimná aj iné druhy a to najmä dru-hy mory rodu Orthosia spp. a predovšetkým druh piadivky Agriopis leucophaearia, ktoré vo všetkých kontrolo-vaných vzorkách prevládala.

Hrebenárky na borovici (Diprionidae)V roku 2016 sa náhle premnožila hrebenárka borovicová Diprion pini na Záhorí v okolí Malaciek. 2017 bolo ro-jenie slabé a škody v porastoch nevznikli.

Mníška veľkohlavá (Lymantria dispar)V roku 2017 došlo nečakane k nárastu početnosti mníšky veľkohlavej najmä na západe Slovenska, na lokalitách okolo Levíc, Nitry a Pezinka. To vyústilo do stredného poškodenia niektorých porastov na výmere 58 ha.

Obrázok 25. Vaječné znášky mníšky veľkohlavej na kmeni duba sú dobrým znakom prítomnosti škodcu v poraste

6.3.1.2.1 prognóza vývoja listožravého a cicavého hmyzu Ing. Milan Zúbrik, phD. • Ing. Slavomír Rell

V roku 2018 bude postupne končiť kalamita piadiviek na duboch. Silnejšie žery očakávame len lokálne, ale žer bude ešte stále na mnohých miestach preukazný. Napriek uvedenému odporúčame realizáciu monitoringu tých-to druhov lepovými pásmi v jesenných mesiacoch.


30

Vyššia početnosť obaľovačov na duboch zistený na mnohých lokalitách v roku 2017 (aj keď sa neobjavila v evidencii) bude v roku 2018 viesť k lokálnym holožerom. Pôsobenie obaľovačov na mnohých miestach bude in-tenzívnejšie ako pôsobenia piadiviek.

Početnosť mníšky veľkohlavej sa mierne zvýšila v roku 2017. V roku 2018 ešte nedôjde k plošným žerom ale zrejme na mnohých miestach už dôjde k 30 – 40 % defoliácii, ktorá môže uniknúť pozornosti lesníkov. Je preto veľmi potrebné venovať sa vo zvýšenej miere kontrole prítomnosti škodcu v dubinách a topolinách Turčekovou metódou. Očakávame, že mníška veľkohlavá v roku 2018 založí na celom území západného Slovenska veľmi sil-nú populáciu a celý vývoj by mohol gradovať v roku 2019 defoliáciami väčších výmer porastov. Veľmi dôležitý bude priebeh jarného počasia. Vlhké a chladné jarné počasie by mohlo pozitívne vplývať na rozvoj huby Entomo-phaga maimaiga, ktorá má potenciál početnosť škodcu výrazne zredukovať. Suché a teplé jarné počasie rozvoju húb nevyhovuje a tak v takom prípade by mohlo dôjsť z výraznému zvýšeniu početnosti škodcu.

Bude treba sledovať aj výskyt ďalších, najmä inváznych druhov škodcov.

6.3.2 Fytopatogénne organizmy v roku 2017 Ing. Roman Leontovyč, phD.

Na Slovensku bolo v roku 2017 následkom pôsobenia fytopatogénnych organizmov spracovaných 189 719 m3

drevnej hmoty, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nepatrný pokles o 7,4 tis. m3 drevnej hmo-ty. Nespracovaná hmota k 31. 12. 2017 dosiahla objem 18,8 tis. m3, čo je taktiež pokles v porovnaní s rokom 2016. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2017 bol zachovaný trend medzi napadnutou ihlič-natou a listnatou drevnou hmotou z posledných rokov. Dominantne bola napádaná ihličnatá hmota, ktorej ob-jem tvoril až 83 % z celkového objemu, čo je rovnaké podiel ako v predchádzajúcom roku (tab. 22). Čo sa týka najvýznamnejších skupín hubových patogénov najvyšší objem hmoty sa spracoval po napadnutí podpňovkami (127,6 tis. m3), čo je na úrovni roku 2016. Takmer celý objem napadnutej hmoty podpňovkami sa zaznamenal na ihličnatých drevinách. Najviac poškodzovanou drevinou hubovými patogénmi bol smrek (145 557 m3), buk (11 032 m3) a jedľa (10 410 m3). Podrobnejšie údaje sú uvedené v tabuľke 23. Z dlhodobého hľadiska sa najvyšší objem náhodných ťažieb zaznamenal v Žilinskom kraji (140,6 tis. m3), čo je 74,1% z celkového objemu spraco-vaného na Slovensku. V porovnaní s predchádzajúcim rokom poklesol objem spracovanej hmoty v oblasti Ky-súc, naopak mierne stúpol v oblasti Oravy. V Prešovskom kraji dosiahol objem NT takmer 20,7 tis. m3, v Košic-kom 10,7 tis. m3 (tab. 24). Najvyššie objemy drevnej hmoty sa spracovali v okresoch Čadca 73,2 tis. m3, Námes-tovo 40,1 tis. m3 a Tvrdošín 15,5 tis. m3.

Tabuľka 21. Fytopatogénne organizmy v roku 2017

Fytopatogénne organizmy Objem poškodenej drevnej hmoty [m3]počiatočný stav k 1. 1. 2017 nárast za rok 2017 spracovaná v roku 2017 nespracovaná k 31. 12. 2017

Hniloby 1 196 12 571 11 965 1 802Podpňovka 13 412 125 206 127 626 10 992Koreňovka vrstevnatá 936 2643 2842 737Rakovina a nekróza kôry 444 2696 2944 196Tracheomykózy 856 4270 4836 290Sypavky 26 83 106 3Hrdze 0 0 0 0Škvrnitosť a hnednutie listov a ihlíc 6 57 34 29Iné huby 10 835 31 132 39 366 2 601Spolu 27 711 180 675 189 719 18 667

Tabuľka 22. Fytopatogénne organizmy podľa skupín drevín v roku 2017


Ihličnaté 20 006 148 467 158 632 9 841listnaté 7 705 32 208 31 087 8 826Spolu 27 711 180 675 189 719 18 667

HnilobyHnilobami sú poškodzované najmä dreviny vyšších vekových stupňov. Najčastejšie napádanými drevinami sú smrek, jedľa, borovica a buk. Objem napadnutej hmoty touto skupinou v jednotlivých rokoch značne kolíše, čo je do značnej miery ovplyvnené aj spôsobom evidencie jednotlivými OLH, nakoľko hniloby nie sú prvotnou príčinou odumierania drevín. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa v roku 2017 zaznamenal mierny pokles náhod-nej ťažby následkom napadnutia drevokaznými hubami a hnilobami. V rámci Slovenska sa vyťažilo 12 tis. m3


31

drevnej hmoty, čo je pokles o 2,5 tis. m3. Zostatok nespracovanej hmoty napadnutej drevokaznými hubami bol na začiatku roka 2017 1,2 tis. m3, na konci roka dosiahol 1,8 tis. m3.

PodpňovkyV posledných rokoch dochádza k postupnému poklesu evidovanej drevnej hmoty napadnutej podpňovkami. Z dlhodobého hľadiska sú podpňovky už dva decéniá najvýznamnejšou skupinou hubových patogénov v lesoch Slovenska. Ich negatívny vplyv na zdravotný stav porastov je podmienený najmä meniacimi sa klimatickými podmienkami. Podpňovky napádajú predovšetkým smrek, najvýznamnejšie škody spôsobujú najmä na Orave a Kysuciach. Významne oslabuje koreňový systém stromov, ktoré sú následne napádané podkôrnym hmyzom. Následkom napadnutia porastov podpňovkami (Armillaria sp.) bolo v roku 2017 vyťažených 127,6 tis. m3, čo je takmer identický objem ako v roku 2016 (pokles o 800 m3). Objem nespracovanej kalamitnej hmoty dosiahol takmer 11 tis m3, čo je menej o 2,4 tis. m3 v porovnaní s predchádzajúcom rokom. Takmer celý objem hmoty sa zaznamenal na ihličnatých drevinách, najmä v oblasti Žilinského kraja, najmä v okresoch Čadca, Tvrdošín a Ná-mestovo.

Koreňovka vrstevnatá V roku 2017 taktiež došlo k poklesu objemu NT spôsobených prítomnosťou „červenej hniloby“. Evidovaný ob-jem nie vždy korešponduje so skutočným napadnutím ihličnatých porastov. Často krát pri súbežnom výskyte na jednom strome s podkôrnym hmyzom, alebo podpňovkami, nie je koreňovka odbornými lesnými hospodár-mi evidovaná. Objem náhodnej ťažby v dôsledku napadnutia ihličnatých porastov koreňovkou vrstevnatou (Heterobasidion annosum) dosiahol 2,8 tis m3. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je to pokles o 1,1 tis. m3. Celý objem napadnutej hmoty v roku 2016 bol spracovaný.

Rakoviny a nekrózy kôryV porovnaní s predchádzajúcimi rokmi v roku 2017 došlo nárastu náhodných ťažieb následkom výskytu rako-vinových ochorení a nekróz. Pokiaľ v roku 2016 sa spracovalo na Slovensku 1 465 m3, v roku 2017 to bolo 2 944 m3. Výskyt rakovinových ochorení zaznamenávame najmä na bukoch, gaštanoch jedlých, jaseňoch a jed-li. V roku 2017 zostalo nespracovaných 196 m3 drevnej hmoty.

Tracheomykózne ochoreniaPo roku 2015 zaznamenávame nárast objemu napadnutej hmoty dôsledku odumierania drevín s tracheomy-kóznymi príznakmi. Tento stav je spôsobený najmä extrémne suchým a teplým priebehom počasia kedy do-chádza následkom nedostatku pôdnej vlahy k presychaniu a odumieraniu najmä dubov. Taktiež v posledných rokoch dochádza k nárastu odumierania jaseňov spôsobeného hubou Hymenoscyphus fraxineus (ana. Chalara fraxinea). V roku 2017 sa zaznamenali príznaky odumierania jaseňov na celom území Slovenska. V roku 2017 objemu náhodných ťažieb v dôsledku výskytu ochorení s tracheomkóznymi príznakmi dosiahol 4,8 m3, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom pokles o jednu pätinu. Zostatok nespracovanej napadnutej hmoty v mi-nulom roku dosiahol 290 m3.

SypavkyObjem napadnutej hmoty sypavkami dosiahol v roku 2017 106 m3, čo predstavuje päť a pol násobný pokles v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Hrdze sa v minulom roku nespôsobili žiadne NT. Prítomnosť húb spôso-bujúcich škvrnitosť a hnednutie asimilačných orgánov bola príčinou napadnutia 34 m3 drevnej hmoty. Na uve-denú skupinu ochorení sú citlivé najmä porasty tesne po výsadbe, alebo mladiny, kde sa neeviduje objem napad-nutej hmoty. Ochorenia asimilačných orgánov nespôsobujú odumieranie starších stromov, k chradnutiu a od-umieraniu najmä borovíc dochádza v dôsledku fyziologického oslabenia a následného napadnutia hubami Ce-nangium ferruginosum, alebo Sphaeropsis sapinea, ktoré poškodzujú najmä konce výhonov borovíc a následne presychanie vetiev ako aj celých borovíc.

Iné hubyV porovnaní z predchádzajúcim rokom došlo k poklesu evidovanej napadnutej hmoty skupinou „iné huby“. Po-kiaľ v roku 2016 bolo touto skupinou napadnutých 51,4 tis. m3, v roku 2017 to bolo 39,4 m3, čo predstavuje po-kles o viac ako 23 %. Objem nespracovanej hmoty na konci roka dosiahol 2,6 tis. m3. Predpokladáme, že v tejto kategórie je evidovaná náhodná ťažba súvisiaca s odumieraním jaseňov a borovíc, kde nie je celkom jednoznač-ne určená prvotná príčina odumierania. Objem spracovanej hmoty v jaseňových porastoch dosiahol v minulom roku 8 tis. m3 (medziročný pokles o 2,5 tis. m3).


32

Tabuľka 23. Fytopatogénne organizmy podľa rodov drevín v roku 2017Skupina drevín a rody drevín Náhodná vykonaná ťažba [m3]Ihličnaté dreviny 158 632Smrek 145 557Jedľa 10 410Borovica 2 430Smrekovec 235Listnaté dreviny 31 087Buk 11 032Jaseň 8 713Dub 8 002Topoľ 1 207Hrab 475Breza 375Jelša 312Agát 304Gaštan 187Javor 145Brest 127Čerešňa 109Lipa 59Vŕba 40Spolu 189 719

Tabuľka 24. Poškodenie lesných drevín patogénnymi hubami v roku 2017 podľa krajov

KrajNáhodná vykonaná ťažba


Banskobystrický 1 405 3 415 4 820Bratislavský 0 49 49Košický 5 657 5 019 10 676Nitriansky 170 2 999 3 169Prešovský 8 996 11 684 20 680Trenčiansky 3 217 3 497 6 714Trnavský 239 2 760 2 999Žilinský 138 948 1 664 140 612Spolu 158 632 31 087 189 719

Tabuľka 25. Poškodenie lesných drevín patogénnymi hubami v roku 2017 podľa okresov



Čadca 72 644 603 73 247Námestovo 40 023 23 40 046Tvrdošín 15 542 0 15 542Liptovský Mikuláš 5 337 166 5 503Bardejov 1 892 2 056 3 948Gelnica 3 544 304 3 848Stará Ľubovňa 3 064 648 3 712Stropkov 24 2 947 2 971Zlaté Moravce 170 2 522 2 692Žilina 1882 715 2597Prievidza 1 956 416 2 372Levoča 1 844 109 1 953Kysucké Nové Mesto 1 900 5 1 905Spišská Nová Ves 1 620 96 1 716Dolný Kubín 1 521 7 1 528Košice-okolie 5 1 478 1 483Prešov 233 1 174 1 407Sobrance 134 1 216 1 350Vranov nad Topľou 31 1 308 1 339Ilava 41 1 217 1 258Svidník 129 964 1 093Trenčín 10 1 058 1 068Kežmarok 502 528 1 030Rožňava 333 685 1 018Myjava 774 209 983Poprad 921 17 938Trebišov 16 809 825Dunajská Streda 0 806 806Zvolen 164 590 754Revúca 171 499 670Banská Bystrica 5 659 664Sabinov 261 345 606Trnava 176 422 598Piešťany 0 594 594Snina 69 520 589Humenné 26 530 556Brezno 346 205 551


33



Skalica 0 545 545Medzilaborce 0 538 538Michalovce 5 431 436Poltár 355 61 416Lučenec 0 385 385Púchov 122 231 353Žiar nad Hronom 75 274 349Krupina 229 96 325Senica 63 242 305Veľký Krtíš 4 300 304Partizánske 250 26 276Nitra 0 262 262Nové Mesto nad Váhom 42 218 260Rimavská Sobota 0 212 212Topoľčany 0 163 163Galanta 0 151 151Považská Bystrica 22 122 144Banská Štiavnica 49 78 127Bytča 65 51 116Martin 0 51 51Nové Zámky 0 50 50Pezinok 0 49 49Ružomberok 0 43 43Turčianske Teplice 34 0 34Detva 7 26 33Žarnovica 0 30 30Levice 0 2 2

Obrázok 26. Plošné rozloženie spracovanej náhodnej ťažby poškodenej patogénnymi hubami v roku 2017

6.3.2.1.1 prognóza vývoja fytopatogénnych organizmov

Objem napadnutej hmoty v rokoch 2016 a 2017 fytopatogénnymi organizmami bol takmer na rovnakej úrovni (obr. 24) a pohyboval sa na úrovni 190 tis. m3. Výskyt hubových ochorení je výrazným spôsobom ovplyvňovaný pôsobením klimatických podmienok. Zmenené klimatické podmienky, najmä nárast stresových faktorov, ako je sucho a extrémne teploty znižujú odolnosť drevín, čím dochádza k nárastu patogenity niektorých druhov hu-bových patogénov, ktoré na našom území v nedávnej minulosti nespôsobovali významné škody. K najvýraznej-šiemu vzostupu objemu NT došlo po suchých a teplých rokoch začiatkom tohto storočia, čo sa prejavilo na od-umieraní smrekových porastov v dôsledku nárastu patogénneho pôsobenia podpňoviek, ktoré pokračuje dopo-siaľ aj keď v menších objemoch.

Tak ako aj v predchádzajúcich rokoch bude aj v roku 2018 dochádzať k rýchlemu rozpadu smrekových po-rastov nielen následkom pôsobenia podkôrneho hmyzu, ale aj podpňoviek. Ohrozené sú najmä oblasti Kysúc, Oravy, Tatier, Magury, Spiša a Slovenského rudohoria. Problémy možno očakávať nielen v predrubných a rub-ných porastoch, ale aj v smrekových mladinách najmä po suchách rokoch 2015 až 2017.

Legenda:

: 10 001 m– 50 000 3

: 3 001 10 000 m– 3

: 501 3 000 m– 3

: 101 m– 500 3

: < 10 m1 3

: > 50 00 m0 3


SN

GLRV

PO

MLSP

SKBJSL

SB

LE

KKPPLM

BR

RA

RS

PT

LC

VK

DT

BB

ZV

BS

KA

LV

NZ

KN

DS

SA

NR

ZMZC

ZH

RK

TS

NOCA

KM

DKZA

MT

TR

PD

BY

PBPU

IL

TN

NMMYSI

SE

PN

BN

PETO

HCTTMA

PK

SCGA

BA

KE

VTHE SV

KS

TV

MISO


Pokračovanie tabuľky 25

34

V roku 2018, ako aj v ďalších rokoch môžeme očakávať nárast chradnutia a odumierania jaseňa v dôsled-ku rozširovania patogénnej huby Hymenoscyphus fraxineus (anaorfné štádium Chalara fraxinea). Najintenzív-nejšie príznaky odumierania zaznamenávame v oblastiach juhozápadného a juhovýchodného Slovenska. Naj-výraznejšie príznaky odumierania jaseňa možno očakávať v oblasti západného Slovenska OZ Levice (LS Pod-hájska, Nitra, Gabčíkovo), OZ Kriváň, OZ Rožňava, ML Košice, OZ Prešov, OZ Sobrance OZ Čierny Balog. a pod. Pri vykonávaní ochranných a obranných opatrení odporúčame postupovať v zmysle „Usmernenia Lesníc-kej ochranárskej služby k chronickému hynutiu jaseňov“, ktorý je uvedený na stránke www.los.sk.

Vzhľadom na súčasný priebeh počasia, najmä nedostatok zrážok v priebehu vegetačného obdobia, a vysoké teploty očakávame vzostup nekrotických ochorení kôry najmä na buku spôsobený hubami Neonectria sp., naj-mä v oblasti Slovenského Rudohoria a Magury. V predchádzajúcich rokoch dochádzalo k chradnutiu porastov so zastúpením gaštana jedlého v dôsledku napadnutia hubou Cryphonectria parasitica. V najbližších rokoch od-porúčame venovať tomuto ochoreniu opätovnú pozornosť, nakoľko pôvodca ochorenia môže prechádzať z gaš-tana jedlého aj na duby. Medzi najviac ohrozené oblasti možno zaradiť oblasť západného a stredného Slovenska, okresy: Pezinok, Nové Zámky, Nitra, Topoľčany, Zlaté Moravce, Veľký Krtíš.

Následkom nedostatku zrážok dochádza k opätovnému odumieraniu borovicových porastov následkom napadnutia hubami Cenangium ferruginosum a Gremmeniella abietina. Vzhľadom na pretrvávajúci vlahový de-ficit možno očakávať nárast výskytu „červenej sypavky“ (Dothistroma pini), ako aj príznaky poškodzovania po-rastov hubou Sphaeropsis sapinea, najmä v oblasti Nového Mesta nad Váhom, Trenčína, Nitry, Partizánskeho, Zlatých Moraviec, Žiaru nad Hronom, Detvy, Lučenca, Rimavskej Soboty, Rožňavy, Košíc atď.

Obrázok 27. Vývoj spracovanej náhodnej ťažby poškodenej fytopatogénnymi organizmami

6.3.3 Ostatné biotické činitele v roku 2017 Ing. Andrej gubka, phD. • Ing. Miriam Maľová, phD.

Vplyvom ostatných biotických činiteľov bolo v roku 2017 poškodených 16 142 m3. Oproti roku 2016 kedy bolo poškodených takmer 24 000. m3 sme zaznamenali pokles o takmer 8 000 m3. Najvýznamnejšou skupinou boli iné biotické škodlivé činitele s objemom 14 708 m3. Najviac poškodzovanou drevinou boli jedľa, smrek a buk. Najohrozenejším krajom bol v roku 2017 Košický kraj kde bolo vyťažených 8 517 m3. Nie celkom vieme ktoré škodlivé činitele boli vykazované ako iné škodlivé činitele. Predpokladáme však, že sem boli do značnej miery za-hrnuté škody spôsobené zverou, keďže sú dlhodobo vykazované na nízkej úrovni.

Tabuľka 26. Objem vykonanej náhodnej ťažby dreva poškodeného ostatnými biotickými činiteľmi v roku 2017 podľa činiteľov

Ostatné biotické činitele Ihličnatá Listnatá Spolu[m3]

Hlodavce 21 5 26Iné biotické 12 646 2 062 14 708Obhryz a lúpanie zverou 27 749 776Odhryz zverou 367 265 632Spolu 13 061 3 081 16 142

0

50 000

100 000

150 000

200 000

250 000

300 000

350 000

400 000

450 000

500 000

19

60

19

62

19

64

19

66

19

68

19

70

19

72

19

74

19

76

19

78

19

80

19

82

19

84

19

86

19

88

19

90

19

92

19

94

19

96

19

98

20

00

20

02

20

04

20

06

20

08

20

10

20

12

20

14

20

16

20

18

20

20

[m ]3

Fytopatogénne organizmy


Lineárny trend


35

Tabuľka 27. Objem vykonanej náhodnej ťažby dreva poškodeného ostatnými biotickými činiteľmi v roku 2017 podľa rodov drevínSkupina drevín a rody drevín Náhodná vykonaná ťažba [m3]Ihličnaté dreviny 13 061Jedľa 8 180Smrek 4 405Borovica 327Smrekovec 144Duglaska 5Listnaté dreviny 3 081Buk 1 929Dub 544Topoľ 193Jaseň 154Agát 105Javor 103Hrab 25Vŕba 12Lipa 11Čerešňa 5Spolu 16 142

Tabuľka 28. Objem vykonanej náhodnej ťažby dreva poškodeného ostatnými biotickými činiteľmi v roku 2017 podľa krajov

Kraje Ihličnatá Listnatá Spolu[m3]

Banskobystrický 231 194 425Bratislavský 0 53 53Košický 8 261 256 8 517Nitriansky 0 3 3Prešovský 3 572 132 3 704Trenčiansky 234 670 904Trnavský 0 633 633Žilinský 763 1 140 1 903Spolu 13 061 3 081 16 142

Tabuľka 29. Objem vykonanej náhodnej ťažby dreva poškodeného ostatnými biotickými činiteľmi v roku 2017 podľa okresov

Okresy Ihličnatá Listnatá Spolu[m3]

Košice-okolie 8 221 56 8 277Humenné 3 447 49 3 496Bytča 566 382 948Liptovský Mikuláš 14 737 751Senica 0 632 632Bánovce nad Bebravou 133 466 599Prievidza 85 177 262Michalovce 0 190 190Tvrdošín 149 21 170Detva 169 0 169Žiar nad Hronom 56 88 144Poltár 0 105 105Svidník 28 43 71Malacky 0 53 53Prešov 46 2 48Stará Ľubovňa 41 0 41Spišská Nová Ves 40 0 40Partizánske 13 26 39Čadca 33 0 33Bardejov 3 24 27Kežmarok 0 11 11Gelnica 0 10 10Snina 7 0 7Banská Bystrica 6 0 6Zlaté Moravce 0 3 3Vranov nad Topľou 0 3 3Púchov 3 0 3Brezno 0 1 1Trenčín 0 1 1Trnava 0 1 1Turčianske Teplice 1 0 1

6.3.3.1 prognóza vývoja ostatných biotických činiteľov

V roku 2017 sme zaznamenali značný pokles poškodenia ostatnými škodlivými činiteľmi oproti roku 2016. V roku 2018 očakávame mierny nárast poškodenia týmito škodlivými činiteľmi, prípadne stabilizáciu objemu poškodenia niekde na úrovni rokov 2014, 2015 a 2017.


36

Obrázok 28. Vývoj poškodenia lesných porastov ostatnými biotickými činiteľmi

Obrázok 29. Vývoj redukovanej plochy poškodenia a výšky škôd spôsobených prežúvavou raticovou zverou

Obrázok 30. Vývoj poškodenia lesných porastov a lovu raticovej zveri za posledných 30 rokov

0

5 000

10 000

15 000

20 000

25 000

30 000

2012 2013 2014 2015 2016 2017

[m ]3


37

6.4. ANTROpOgÉNNE ŠKODLIVÉ čINITELE Ing. Valéria Longauerová, phD.

6.4.1 Antropogénne škodlivé činitele v roku 2017

Človek svojou činnosťou úmyselne, či neúmyselne prispieva k poškodzovaniu lesa. Z týchto činností, ktoré naj-viac poškodzujú les evidujeme imisie, požiare, odcudzenie dreva a iné antropogénne činitele (pastva, zber plo-dín, nesprávne použitie pesticídov atď.) V roku 2017 bolo antropogénnymi škodlivými činiteľmi poškodených 46 048 m3 drevnej hmoty, čo je oproti roku 2016 (poškodených 45 253 m3) nárast o 795 m3. Najvýraznejší podiel z antropogénnych škodlivých činiteľov v roku 2017 mali imisie 64 %, nasleduje odcudzenie dreva 20 %, iné a les-né požiare 10 % a antropogénne činitele 6 %. Z drevín sú poškodzované prevažne ihličnaté dreviny s podielom 82 % a minimálne listnaté dreviny s podielom 18 % s už spracovaného kalamitného dreva. Do konca roku 2016 bolo spracované 94 % poškodenej drevnej hmoty. Z krajov najviac postihnuté boli Košický, Prešovský a Brati-slavský a Žilinský. Podrobnejšie informácie sú v tabuľkách.

ImisiePoškodenie imisiami má už desať rokov klesajúci charakter a drží sa pod dlhodobým priemerom spôsobovaných škôd. Negatívnym dôsledkom vplyvu imisií v lesoch je však dlhodobé zakyslenie pôd, ktoré spôsobuje blokova-nie niektorých prvkov a živín v pôde a tým nedostatočnú výživu a stres drevín, ktoré sú náchylnejšie na hubové ochorenia a hmyzích škodcov. V roku 2017 bolo imisiami poškodených 29 295 m3 drevnej hmoty. Oproti roku 2016 poškodenie imisiami pokleslo o 2 896 m3 drevnej hmoty. Náchylnou drevinou na poškodenie imisiami je smrek a jedľa. Z okresov sú najviac postihnuté Košický, Prešovský a Žilinský kraj.

Odcudzenie drevaV roku 2017 bolo podľa evidencie odcudzených 8 971 m3 drevnej hmoty. Oproti roku 2016 kedy objem odcudze-nej drevnej hmoty bol 8 239 m3 je mierny nárast o 732 m3 drevnej hmoty,

Lesné požiareV roku 2017 podľa evidencie Požiarnotechnického a expertízneho ústavu Ministerstva vnútra Slovenskej repub-liky („PTEU“) bolo evidovaných 162 lesných požiarov s celkovou horenou plochou 297,66 ha. Škody spôsobe-né požiarmi boli vyčíslené na 410 330,- EUR. Pri lesných požiaroch bola zranená jedna osoba. Najviac požiarov bolo evidovaných v okresoch Malacky (16 požiarov ), Spišská Nová Ves (15 požiarov) Čadca (13 požiarov) Brez-no a Rožňava (12 požiarov). Najviac plôch poškodených lesnými požiarmi bolo evidovaných v okresoch Spiš-ská Nová Ves (71,89 ha) Malacky (55,12 ha), Poltár (41,35 ha), Čadca (31,86). Najväčšie škody spôsobili les-né požiare v okresoch Malacky (131 840 €), Rožňava (9 900 €) a Spišská Nová Ves (35 990), Čadca (31 995) a Žilina (22 230). Najčastejšou príčinou lesných požiarov bola nezistená príčina (33), manipulácia s otvoreným ohňom (21), spaľovanie odpadu mimo skládok (21), vypaľovanie trávy a suchých porastov (20), iná nedbalosť a neopatrnosť dospelých (15). Najčastejšie v lesoch horelo v mesiacoch marec (39), apríl (25), august (23), jún (22) a júl (19).

Najrozsiahlejší požiar bol evidovaný 25. 2. 2017 v Krompachoch (LESY SR š. p.) a zasiahol 56 ha ihlična-tého lesa. Spôsobená škoda bola vyčíslená na 3000 €. Príčinou požiaru bolo vypaľovanie trávy, požiar sa rozší-ril do lesných porastov.

Prevenciu pred vznikom lesných požiarov zabezpečovali vlastníci, správcovia alebo obhospodarovatelia lesa najmä v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru v zmysle § 6b ods. 1 písm. c) zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.

Tabuľka 30. Antropogénne škodlivé činitele v roku 2017

Antropogénne činitele Objem poškodenej drevnej hmoty [m3]počiatočný stav k 1. 1. 2017 nárast za rok 2017 spracovaná v roku 2017 nespracovaná k 31. 12. 2017

Imisie 1 341 29 295 29 131 1 505Odcudzenie dreva 0 8 971 8 971 0Požiare 432 4 830 4 538 724Iné antropogénne 428 2 952 2 902 478Spolu 2 201 46 048 45 542 2 707


38

Tabuľka 31. Antropogénne škodlivé činitele podľa skupín drevín v roku 2017


Ihličnaté 1 319 38 439 37 518 2 240Listnaté 882 7 609 8 024 467Spolu 2 201 46 048 45 542 2 707

Tabuľka 32. Antropogénne činitele podľa rodov drevín v roku 2017Skupina drevín a rody drevín Náhodná vykonaná ťažba [m3]Ihličnaté dreviny 37 518Smrek 19 921Jedľa 10 748Borovica 6 443Smrekovec 406Listnaté dreviny 8 024Dub 3 561Buk 2 309Hrab 640Agát 611Jaseň 452Javor 152Topoľ 120Lipa 60Čerešňa 51Breza 31Jelša 16Vŕba 15Brest 6Spolu 45 542

Tabuľka 33. Objem vykonanej náhodnej ťažby dreva poškodeného antropogénnymi činiteľmi v roku 2016 podľa krajov


Banskobystrický 81 2 695 2 776Bratislavský 3 923 20 3 943Košický 23 537 3 327 26 864Nitriansky 0 6 6Prešovský 6 981 1 054 8 035Trenčiansky 158 168 326Trnavský 23 225 248Žilinský 2 815 529 3 344Spolu 37 518 8 024 45 542

Obrázok 31. Plošné rozloženie spracovanej náhodnej ťažby poškodenej antropogénnymi činiteľmi v roku 2017

: < 10 m1 3

: 01 m1 – 1 000 3

: 01 00 m1 0 – 3 0 3

: 3 001 10 000 m– 3

: 001 0 000 m10 – 5 3

: > 50 00 m0 3

Legenda:


SN

GLRV

PO

MLSP

SKBJSL

SB

LE

KKPPLM

BR

RA

RS

PT

LC

VK

DT

BB

ZV

BS

KA

LV

NZ

KN

DS

SA

NR

ZMZC

ZH

RK

TS

NOCA

KM

DKZA

MT

TR

PD

BY

PBPU

IL

TN

NMMYSI

SE

PN

BN

PETO

HCTTMA

PK

SCGA

BA

KE

VTHE SV

KS

TV

MISO


39

Tabuľka 34. Objem vykonanej náhodnej ťažby dreva poškodeného antropogénnymi činiteľmi v roku 2017 podľa okresov



Gelnica 12 576 16 12 592Spišská Nová Ves 8 296 328 8 624Malacky 3 923 13 3 936Kežmarok 3 801 0 3 801Košice-okolie 1 641 289 1 930Stará Ľubovňa 1 842 45 1 887Michalovce 4 1 307 1 311Rožňava 526 718 1 244Kysucké Nové Mesto 1 144 0 1 144Martin 553 331 884Veľký Krtíš 0 802 802Poltár 0 637 637Košice 493 100 593Trebišov 1 519 520Čadca 499 3 502Medzilaborce 99 399 498Levoča 480 4 484Poprad 401 16 417Revúca 1 398 399Tvrdošín 362 4 366Žilina 175 157 332Humenné 62 266 328Lučenec 1 278 279Rimavská Sobota 1 278 279Prešov 76 179 255Ilava 106 23 129Žarnovica 1 127 128Snina 117 3 120Prievidza 28 72 100Krupina 0 98 98Piešťany 21 72 93Senica 1 80 81Svidník 65 12 77Vranov nad Topľou 4 73 77Zvolen 57 15 72Bytča 53 0 53Sabinov 24 27 51Sobrance 0 50 50Ružomberok 5 34 39Považská Bystrica 17 21 38Trenčín 3 34 37Galanta 0 36 36Stropkov 10 21 31Detva 0 27 27Hlohovec 0 25 25Brezno 9 15 24Námestovo 22 0 22Žiar nad Hronom 0 18 18Banská Bystrica 11 2 13Dunajská Streda 1 12 13Nové Mesto nad Váhom 0 11 11Bardejov 0 9 9Senec 0 7 7Púchov 4 3 7Zlaté Moravce 0 6 6Myjava 0 4 4Dolný Kubín 2 0 2

6.4.2 prognóza vývoja antropogénnych škodlivých činiteľov

Antropogénne škodlivé činitele sa na poškodzovaní lesov dlhodobo držia na nízkej úrovni v porovnaní s ostatný-mi činiteľmi. Preto ani v nasledujúcom roku nepredpokladáme ich nárast. Výraznejšie poškodenie z hľadiska dl-hodobého trendu očakávame vplyvom imisií najmä v okresoch Žilina, Košice, Prešov. Poškodenie lesným požia-rom sa môže prejaviť najmä v jarnom a letnom období v oblastiach s nespracovanou kalamitou a turisticky atrak-tívnych oblastiach. Preventívne opatrenia by sa mali sústreďovať najmä do oblastí s vysokým a stredným stup-ňom ohrozenia požiarom.


40

Obrázok 32. Vývoj spracovanej náhodnej ťažby spôsobenej antropogénnymi škodlivými činiteľmi

Tabuľka 35. Počet požiarov lesných porastov, výška škôd a počet usmrtených a zranených osôb v období rokov 1999 - 2017 na území Slovenska.

Rok Počet požiarov [ks]

Celková plocha poškodená požiarmi

[ha]

Priama škoda [€]

Usmrtení Zranení

[ks]

1999 426 557 168 803 0 02000 824 904 12 784 976 6 72001 311 305 237 036 0 62002 570 595 577 434 1 22003 852 1 567 578 802 0 22004 155 150 43 253 0 02005 286 528 1 605 630 0 32006 237 178 118 360 0 02007 463 680 5 245 354 1 52008 182 120 55 334 0 22009 347 510 709 490 0 12010 123 192 346 585 0 02011 303 403 577 070 0 02012 517 1683 793 860 1 52013 233 270 270 230 0 12014 153 191 142 445 1 12015 242 353 367 370 0 12016 136 175 96 665 0 12017 162 297 410 330 0 1

Tabuľka 36. Vývoj počtu a príčin lesných požiarov na Slovensku

Príči

na

Ľudský faktor Rôzne faktory

Celk

om

Podp

aľačs

tvo

Nedbanlivosť

Spol

u

Bles

k

Nez

nám

e príč

iny

Spol

u

Prác

e v po

ľnoh

ospo

dárs

tve

Ťažb

a dre

va a

lesné

prác

e

Osta

tné p

riem

yseln

é ak

tivity

Dop

rava

(žele

znica

, etc.

)

Vere

jnos

ť (tu

risti,

ná

všte

vníci

lesa

, det

i )

Osta

tné (

vojsk

o, at

d.)

spol

u

1999 4262000 8242001 3112002 5702003 31 280 2 12 3 477 6 780 811 3 38 41 8522004 8 38 2 0 1 96 1 138 146 1 8 9 1552005 7 91 0 1 2 163 4 261 268 2 16 18 2862006 8 22 10 3 2 163 1 201 209 3 25 28 2372007 11 110 23 2 3 278 0 416 427 6 26 32 4592008 7 25 19 20 3 81 6 154 161 1 20 21 1822009 18 51 52 12 7 161 3 286 304 3 40 43 3472010 6 25 25 5 2 66 0 94 100 2 21 23 1232011 8 59 21 0 1 222 0 244 252 1 50 51 3032012 42 135 56 1 7 208 2 409 451 8 58 66 5172013 33 26 15 7 3 125 1 177 210 4 19 23 2332014 28 23 17 3 1 65 1 110 138 2 13 15 153 2015 23 26 21 5 2 110 3 190 294 12 40 52 1042016 12 21 14 0 1 62 0 110 110 0 26 26 1362017 33 162


0

50 000

100 000

150 000

200 000

250 000

300 000

350 000

400 000

450 000

1960

1962

1964

1966

1968

1970

1972

1974

1976

1978

1980

1982

1984

1986

1988

1990

1992

1994

1996

1998

2000

2002

2004

2006

2008

2010

2012

2014

2016

[m ]3

Antropogénne škodlivé činitele


Lineárny trend antropogénnych činiteľov

41

6.5. LESNÉ ŠKôLKY Ing. Valéria Longauerová, phD.

6.5.1 Škodlivé činitele v lesných škôlkach v roku 2017

V roku 2017 výskyt škodlivých činiteľov v lesných škôlkach na výmere 3,31 ha, čo predstavuje výrazný po-kles oproti minulému roku keď bola zasiahnutá výmera 10,9 ha uhynulo 415,08 tis. ks semenáčikov (r. 2016 – 489,5 tis. ks) a 413,9 tis. ks. Sadeníc (r. 2016 – 272,6 tis. ks).

Najvýznamnejšie sa z škodlivých činiteľov v škôlkach na úhyne semenáčikov podieľali hubové ochorenia a padanie semenáčikov, sucho a úpal ďalej iné biotické činitele. U sadeníc sa na úhyne prejavili najmä sneh a iné abiotické činitele, burina, sucho a úpal, vošky na smreku a smrekovci, ale aj hlodavce.

Z drevín u semenáčikov boli najviac poškodené z ihličnanov jedľa smrek a borovica. U listnáčov buk, dub a jaseň. U sadeníc najviac z ihličnanov boli poškodené borovica, smrekovec, jedľa, u listnáčov javor a buk.

Z krajov najviac semenáčikov uhynulo v Košickom kraji v okresoch Gelnica, Košice okolie a Rožňava. U sa-deníc sme najväčší úhyn evidovali v krajoch Košickom v okresoch Spišská Nová Ves a Gelnica a v Prešovskom kraji v okresoch Snina a Poprad. Podrobnejšie údaje sú v tabuľkách.

Tabuľka 37. Poškodenie semenáčikov a sadeníc a výskyt škodlivých činiteľov v roku 2017

Činiteľ Výskyt [m2]

Úhyn [ks]semenáčiky sadenice

Abiotické škodlivé činitele 2 280 123 900 382 510Iné abiotické 2 180 16 000 121 430Sneh 0 0 236 080Sucho a úpal 100 107 900 25 000Biotické škodlivé činitele 30 854 291 180 31 400Cicavý hmyz 200 0 5 000Vošky na smreku a smrekovci 200 0 5 000Huby 6 208 151 400 600Hniloby 0 15 000 0Hrdze 712 0 0Iné huby 3 830 32 900 100Múčnatky 517 0 0Padanie semenáčikov 466 102 000 0Sypavky 683 1 500 500Ostatné biotické škodlivé činitele 20 034 123 780 25 800Burina 19 889 34 000 20 200Hlodavce 145 7 000 4 100Iné biotické 0 67 380 1 500Odhryz zverou 0 15 400 0Škodcovia koreňov a kmienkov 4 412 16 000 0Iní škodcovia koreňov a kmienkov 712 0 0Medvedík obyčajný 3 700 16 000 0Spolu 33 134 415 080 413 910

Tabuľka 38. Poškodenie semenáčikov a sadeníc a výskyt škodlivých činiteľov v roku 2017 podľa drevín

Dreviny Výskyt [m2]


Ihličnany 17 498 293 980 409 710Borovica 1 344 12 900 130 780Duglaska 0 900 0Jedľa 5 144 153 350 122 130Smrek 10 934 104 380 27 000Smrekovec 76 22 450 129 800Listnáče 15 636 121 100 4 200Buk 14 502 111 000 1 100Dub 1 134 8 200 100Jaseň 0 1 900 0Javor 0 0 3 0002017 33 134 415 080 413 910


42

Tabuľka 39. Poškodenie semenáčikov a sadeníc a výskyt škodlivých činiteľov v roku 2017 podľa krajov a okresov

Kraje a okresy Výskyt [m2]


Banskobystrický 12 250 69 000 8 100Banská Štiavnica 100 0 100Brezno 12 150 19 000 8 000Zvolen 0 50 000 0Košický 9 096 316 180 35 700Gelnica 100 97 000 12 000Košický-okolie 421 92 000 0Michalovce 7 240 16 000 0Rožňava 0 91 180 1 500Spišská Nová Ves 1 335 20 000 22 200Prešovský 10 918 27 900 35 100Levoča 5 480 10 000 0Poprad 60 2 500 14 000Snina 3 614 15 400 20 000Stará Ľubovňa 1 764 0 1 100Trenčiansky 25 0 3 000Považská Bystrica 25 0 3 000Žilinský 845 2 000 332 010Liptovský Mikuláš 0 0 332 010Tvrdošín 800 0 0Žilinský 45 2 000 0Spolu 33 134 415 080 413 910

6.5.2 prognóza vývoja škodlivých činiteľov v lesných škôlkach

Výskyt škodlivých činiteľov v lesných škôlkach a ich dopad na zdravotný stav semenáčikov a sadeníc výraz-ne ovplyvňuje priebeh počasia, ktorý podmieňuje výskyt a premnoženie najmä hubových a hmyzích škodcov. Vzhľadom na výrazné výkyvy počasia počas vegetačnej sezóny môžeme očakávať ich častejší výskyt, pričom je dôležité zachyť začiatok výskytu škodlivých činiteľov. Nepriaznivé pôsobenie sa dá znížiť používaním závlah, tie-nenia, cielenej aplikácie pesticídnych látok a využívaním kvalitných zdrojov reprodukčného materiálu.

Obrázok 33. Vývoj výskytu škodlivých činiteľov v lesných škôlkach


43

Obrázok 34. Vývoj úhynu semenáčikov v lesných škôlkach

Obrázok 35. Vývoj úhynu sadeníc v lesných škôlkach

7. ZDRAVOTNÝ STAV LESOV V KRAJOCH SLOVENSKA

7.1. ZDRAVOTNÝ STAV LESOV V KRAJOCH Ing. Andrej Kunca, phD.

7.1.1 Zdravotný stav lesov v krajoch v roku 2017

V roku 2017 nadpriemerné náhodné ťažby (oproti 19-ročnému priemeru z rokov 1996 – 2014, ktorý je na úrov-ni 418 tis. m3) boli v 4 krajoch: v Žilinskom kraji (2,1 mil. m3), Banskobystrickom (1,0 mil. m3), Košickom kraji (0,7 mil. m3) a Prešovskom (0,7 mil. m3). V relatívnom vyjadrení bola náhodná ťažba za celé Slovensko 52,0 %, nad touto hranicou bola náhodná ťažba len v Žilinskom kraji (86,1 %), pričom v Košickom kraji to bolo 51,8 % (takmer priemer za celé Slovensko na úrovni 52,0 %).

V Žilinskom kraji išlo až z 98,3 % o ihličnatú náhodnú vykonanú ťažbu a len 1,7 % sa podieľali listnaté dre-viny. Hlavným škodlivým činiteľom tu bol lykožrút smrekový, ktorý je kalamitne premnožený na smreku. V Ko-šickom kraji podiel ihličnatej drevnej hmoty na náhodnej ťažbe bol 86,8 %, v Banskobystrickom 86,1 % a v Pre-šovskom kraji 85,5 %. Len v Nitrianskom kraji bol podiel ihličnatej hmoty pod 50 % (t. j. 19,5 %).

VÝSKYT ŠKODLIVÝCH čINITEľOV � ZDRAVOTNÝ STAV LESOV V KRAJOCH

44

Obrázok 36. Objem vykonanej náhodnej ťažby v jednotlivých krajoch podľa skupín drevín v roku 2017

Obrázok 37. Podiel náhodnej ťažby na celkove ťažbe v roku 2016 v jednotlivých krajoch

Tabuľka 40. Štruktúra náhodných vykonaných ťažieb podľa krajov v roku 2016

Kraje NV – náhodná vykonaná Celková ťažbaIhličnaté dreviny Listnaté dreviny Spolu Ihličnaté dreviny Listnaté dreviny Spolu

Banskobystrický 844 683 136 294 980 977 1 121 633 1 009 135 2 130 768Bratislavský 81 754 37 268 119 022 138 344 179 249 317 593Košický 595 521 90 835 686 356 744 262 581 091 1 325 353Nitriansky 5 050 20 803 25 853 23 950 359 435 383 385Prešovský 591 863 100 081 691 944 781 372 942 379 1 723 751Trenčiansky 141 754 49 244 190 998 327 374 532 032 859 406Trnavský 43 559 28 773 72 332 60 037 169 152 229 189Žilinský 2 136 989 36 137 2 173 126 2 431 652 92 558 2 524 210Spolu 4 441 173 499 435 4 940 608 5 628 624 3 865 031 9 493 655

7.1.1 prognóza vývoja zdravotného stavu lesov v krajoch

Predpokladáme, že v Žilinskom kraji budú dominovať náhodné ťažby aj nasledujúcich 1 – 5 rokov. Nanovo sa rozrástla kalamita podkôrneho hmyzu a tá sa zvyčajne nedá zastaviť v priebehu 1 roka. K zníženiu škôd je ne-vyhnutné vynaložiť obrovské úsilie pre zabezpečenie hygieny porastov a chrobačiare treba asanovať včas a dô-sledne.

Keďže v Prešovskom a v Banskobystrickom kraji je viac chránených území, škody podkôrnym hmyzom v smrekových porastoch v okolí území, kde sa opatrenia ochrany lesa nevykonávajú, budú v týchto krajoch v naj-bližších 5 rokoch stúpať. Borovicové porasty na Spiši (Prešovský a Košický kraj) a na Záhorí (Bratislavský a Tr-navský kraj) budú pod zvýšeným tlakom podkôrnych druhov hmyzu. Aj keď sa borovica lesná a čierna považujú za dreviny odolné voči suchu, extréme hodnoty znížia obrannyschopnosť borovíc a borovica lesná tak bude na-pádaná najmä podkôrnymi druhmi hmyzu a tracheomykóznymi hubami (Leptographium), borovica čierna naj-mä hubami (Sphaeropsis sapinea, Cenangium ferruginosum). Nitriansky, Trnavský, Trenčiansky a Bratislavský kraj budú pod zvýšeným tlakom zveri. Škody listožravcov na listnatých drevinách sa očakávajú už v roku 2019, kedy by mala nastať gradácia mníšky veľkohlavej v dubinách a na ostatných listnatých drevinách (posledná ne-výrazná gradácia bola v roku 2014).

0

500 000

1 000 000

1 500 000

2 000 000

2 500 000

Ban

skob

ystr

ický

Bra

tisl

avsk

ý

Koš

ický

Nit

rian

sky

Pre

šovs

ký

Tren

čian

sky

Trn

avsk

ý

Žili

nsk

ý

ListnatéIhličnatéPriemer na 1 kraj v roku 2017Dlhodobý priemer na 1 rok (n=19) a 1 kraj (n=8)

[m ]3

46,0

%

37,5

%

51,8

%

6,7

%

40,1

%

22,2

%

31,6

%

86,1

%

0

500 000

1 000 000

1 500 000

2 000 000

2 500 000

3 000 000

Ban

skob

ystr

ický

Bra

tisl

avsk

ý

Koš

ický

Nit

rian

sky

Pre

šovs

ký

Tren

čian

sky

Trn

avsk

ý

Žili

nsk

ý

Celková ťažbaNáhodná vykonaná% náhodnej vykonanej ťažby

[m ]3

ZDRAVOTNÝ STAV LESOV V KRAJOCH

45

7.2. ZDRAVOTNÝ STAV LESOV V BRATISLAVSKOM KRAJI Ing. Miriam Maľová, phD.

7.2.1 Zdravotný stav lesov v Bratislavskom kraji v roku 2017

Celkovo sa v roku 2017 v Bratislavskom kraji vyťažilo 317 593 m3 dreva. Najviac drevnej hmoty sa podob-ne ako v roku 2016 vyťažilo v okresoch Malacky (215 762 m3) a Pezinok (73 167 m3). Podiel náhodnej ťažby na celkovej ťažbe predstavuje 37,5 %. Nahlásený objem náhodnej ťažby v Bratislavskom kraji v roku 2017 bol 119 022 m3drevnej hmoty, zatiaľ čo v roku 2016 bol objem náhodnej ťažby 83 449 m3. Na objeme náhodných ťa-žieb sa ihličnaté náhodné ťažby podieľali množstvom drevnej hmoty v objeme 81 754 m3 a listnaté náhodné ťažby množstvom drevnej hmoty v objeme 37 268 m3. Najviac drevnej hmoty sa vyťažilo v okrese Malacky (89 588 m3).

Tabuľka 41. Výskyt škodlivých činiteľov v lesoch Bratislavského kraja v roku 2017

ČiniteleDreviny

Ihličnaté Listnaté Spolu[m3]

Bratislavský 81 754 37 268 119 022Abiotické škodlivé činitele 36 693 36 964 73 657Abiotické činitele 36 693 36 964 73 657Iné abiotické 0 450 450Sneh 24 36 60Sucho a úpal 23 561 10 955 34 516Vietor 13 108 25 523 38 631Antropogénne škodlivé činitele 3 923 20 3 943Antropogénne činitele 3 923 20 3 943Iné antropogénne 0 5 5Odcudzenie dreva 30 15 45Požiare 3 893 0 3 893Biotické škodlivé činitele 41 138 284 41 422Huby 0 49 49Tracheomykózy 0 49 49Ostatné biotické škodlivé činitele 0 53 53Hlodavce 0 5 5Obhryz a lúpanie zverou 0 48 48Podkôrny hmyz 41 138 182 41 320Iný podkôrny hmyz 193 182 375Lykožrút lesklý 1 0 1Lykožrút smrekový 3 627 0 3 627Podkôrnikové na borovici 37 317 0 37 317

Najväčším podielom k výške náhodnej ťažby v roku 2017 v Bratislavskom kraji prispeli podobne ako v roku 2016 abiotické škodlivé činitele (62 %), ktoré poškodili drevnú hmotu vo výške 73 657 m3, čo predstavuje ná-rast približne o 29 tis. m3 ako bolo zaznamenaných v roku 2016. Na objeme náhodných ťažieb sa približne rovna-kým podielom podieľali listnaté náhodné ťažby a aj ihličnaté náhodné ťažby (50 %). Najväčšie škody boli v roku 2017 zaznamenané v dôsledku pôsobenia vetra (38 631 m3), čo predstavuje 62 % nárast oproti minulému roku. V roku 2017 boli škody v dôsledku sucha a úpalu 34 516 m3, čo predstavuje 22 % nárast oproti roku 2016.

Biotické škodlivé činitele prispeli 35 % podielom k celkovej výške náhodných ťažieb v roku 2017 (41 422 m3), čo predstavuje nárast oproti roku 2016 približne o 4 tis. m3. Podobne ako v rokoch 2013, 2014, 2015 aj v roku 2016 väčšina drevnej hmoty vznikla v dôsledku pôsobenia podkôrnikovitých druhov na boroviciach (41 320 m3),pričom najväčší podiel bol zaznamenaný v okrese Malacky.

Antropogénne škodlivé činitele sa v roku 2017 v Bratislavskom kraji podieľali na náhodných ťažbách 3 %, čo znamená drevnú hmotu 3 943 m3, čo predstavuje oproti roku 2016 nárast takmer o 2 434 m3. Objem ihličnatej vykonanej náhodnej ťažby poškodenej antropogénnymi škodlivými činiteľmi v roku 2017 predstavuje 3 923 m3 (99 % tvoria požiare) a objem listnatej vykonanej náhodnej ťažby predstavuje 20 m3 (75 % tvorí odcudzenie dre-va).

Tabuľka 42. Objem náhodnej a celkovej ťažby v roku 2017 podľa okresov Bratislavského kraja

OkresyNáhodná ťažba Celková ťažba

Ihličnaté Listnaté Spolu Ihličnaté Listnaté Spolu[m3] [m3]

Bratislava 794 5 780 6 574 1 651 25 933 27 584Malacky 79 208 10 380 89 588 133 302 82 460 215 762Pezinok 1 752 21 071 22 823 3 391 69 776 73 167Senec 0 37 37 0 1 080 1 080Spolu 81 754 37 268 119 022 138 344 179 249 317 593


46

7.2.2 prognóza vývoja zdravotného stavu lesov v Bratislavskom kraji

Predpokladáme, že celkový objem náhodnej ťažby v Bratislavskom kraji zostane v roku 2018 približne na rov-nakej úrovni ako v roku 2017, respektíve sa mierne zvýši. Zvýši sa pravdepodobne objem kalamitnej ťažby z dô-vodu sucha ako následok teplých rokov posledného obdobia. Treba spomenúť tiež problematický zdravotný stav borovicových porastov, ktoré sú stále pod zvýšeným tlakom podkôrnych druhov hmyzu. Je preto potrebné za-bezpečiť intenzívnejšiu starostlivosť najmä o porasty borovice lesnej, kde možno predpokladať intenzívnejší ná-rast hynúcich stromov, najmä následkom postupného premnoženia podkôrneho hmyzu na boroviciach. Tak-tiež je tu stále zvýšené nebezpečenstvo požiarov, najmä na územiach so suchou drevnou hmotou po nespraco-vaných kalamitách.

Obrázok 38. Vývoj podielu náhodnej vykonanej ťažby na celkovej ťažbe v Bratislavskom kraji

Obrázok 39. Vývoj vykonanej náhodnej ťažby spôsobenej podkôrnym a drevokazným hmyzom v Bratislavskom kraji

7.3 Zdravotný stav lesov v Nitrianskom kraji Ing. Milan Zúbrik, phD.

7.3.1 Zdravotný stav lesov v Nitrianskom kraji v roku 2017

Objem náhodnej ťažby v Nitrianskom kraji v roku 2017 bol 25 853 m3 drevnej hmoty, čo je 25% zvýšenie opro-ti roku 2016 (20 626 m3). Najviac drevnej hmoty sa vyťažilo v okrese Zlaté Moravce (12 678 m3), Topoľčany(5 146 m3) a Levice (3 365 m3).

Najzávažnejšie problémy spôsobili abiotické škodlivé činitele (18 856 m3) a to hlavne vietor a sucho. Vietor bol príčinou náhodných ťažieb v objeme 11 092 m3. Biotické škodlivé činitele poškodili 6 991 m3. Najvýraznej-šie sa prejavil podkôrny hmyz (3 819 m3). Z hmyzu najmä lykožrút smrekový 2 223 m3. Náhodná ťažba z dôvo-du výskytu hubových ochorení bola v roku 2017 3 169 m3.

82,7

%

47,8

%

32,8

%

27,9

%

20,3

%

15,3

%

14,5

%

13,9

%

17,3

%

16,4

%

12,2

%

35,8

%

53,2

%

59,7

%

47,1

%

32,6

%

49,3

%

44,0

%

45,1

%

29,2

%

37,5

%

0

100 000

200 000

300 000

400 000

500 000

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

20

04

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

20

14

2015

2016

2017

Celková ťažba

Náhodná ťažba

% NŤ

Priemer NŤ 1996 – 2014

Lineárny (Náhodná ťažba)

[m ]3

0

10 000

20 000

30 000

40 000

50 000

60 000

70 000

80 000

90 000

19

96

19

97

19

99

20

00

20

01

20

02

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

20

15

20

16

20

17

[m ]3

Bratislavský

Priemer 1996 – 2014


47

Tabuľka 43. Výskyt škodlivých činiteľov v lesoch Nitrianskeho kraja v roku 2017

ČiniteleDreviny


Nitriansky 5 050 20 803 25 853Abiotické škodlivé činitele 1 475 17 381 18 856Abiotické činitele 1 475 17 381 18 856Sneh 1 2 3Sucho a úpal 763 6 998 7 761Vietor 711 10 381 11 092Antropogénne škodlivé činitele 0 6 6Antropogénne činitele 0 6 6Odcudzenie dreva 0 6 6Biotické škodlivé činitele 3 575 3 416 6 991Huby 170 2 999 3 169Hniloby 0 7 7Iné huby 148 2 293 2 441Tracheomykózy 22 699 721Ostatné biotické škodlivé činitele 0 3 3Obhryz a lúpanie zverou 0 3 3Podkôrny hmyz 3 405 414 3 819Iný podkôrny hmyz 880 129 1 009Lykožrút lesklý 58 0 58Lykožrút smrekovcový 42 0 42Lykožrút smrekový 2 223 0 2 223Podkôrnik dubový 0 285 285Podkôrnikové na borovici 202 0 202

Tabuľka 44. Objem náhodnej a celkovej ťažby v roku 2017 podľa okresov Nitrianskeho kraja



Komárno 0 128 128 113 25 181 25 294Levice 283 3 082 3 365 1 509 90 712 92 221Nitra 17 1 291 1 308 681 22 858 23 539Nové Zámky 216 2 623 2 839 1 652 27 296 28 948Šaľa 0 389 389 0 8 191 8 191Topoľčany 1 617 3 529 5 146 9 808 67 444 77 252Zlaté Moravce 2 917 9 761 12 678 10 187 117 753 127 940Nitriansky 5 050 20 803 25 853 23 950 359 435 383 385

7.3.2 prognóza vývoja zdravotného stavu lesov v Nitrianskom kraji

Predpokladáme, že celkový objem náhodnej ťažby sa v Nitrianskom VÚC v roku 2018 výrazne zvýši. Očakáva-me vyšší objem náhodných ťažieb najmä z dôvodu sucha a výskytu podkôrneho hmyzu ako následok teplých ro-kov posledného obdobia. Hubové ochorenia sa udržia na rovnakej úrovni ako v roku 2017. Prípadne mierne po-klesnú.

Obrázok 40. Vývoj podielu náhodnej vykonanej ťažby na celkovej ťažbe v Nitrianskom kraji


100,

0 %

37,9

%

27,0

%

45,0

%

70,3

%

27,5

%

18,8

%

11,8

%

9,1

%

10,2

%

11,2

%

17,3

%

7,8

%

29,2

%

23,0

%

8,9

%

12,1

%

19,8

%

7,2

%

5,6

%

6,7

%

0

100 000

200 000

300 000

400 000

500 000

600 000

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

[m ]3 Celková ťažba

Náhodná ťažba

% NŤ


Lineárny (náhodná ťažba)

48

Obrázok 41. Vývoj vykonanej náhodnej ťažby spôsobenej podkôrnym a drevokazným hmyzom v Nitrianskom kraji

7.4. ZDRAVOTNÝ STAV LESOV V TRNAVSKOM KRAJI Ing. Valéria Longauerová, phD.

7.4.1 Zdravotný stav lesov v Trnavskom kraji v roku 2017

V roku 2017 celková náhodná ťažba dosiahla 72,3 tis. m3 drevnej hmoty z toho 28,8 tis. m3 listnatej hmotya 43,6 tis. m3 ihličnatej hmoty, čo je výrazný nárast oproti roku 2016 (63,6 tis. m3 ).

Najviac vykonanej náhodnej ťažby bolo v okrese Senica 38,4 tis. m3, v okrese Skalica 14,7 tis. m3 a Trnava 10,2 tis. m3.

V roku 2017 prevažujúci podiel na náhodnej ťažbe v tomto kraji mali biotické škodlivé činitele (39,8 tis. m3).Z poškodenej hmoty pripadalo na listnaté dreviny 4,4 tis. m3 a 35,4 tis. m3 na ihličnaté dreviny. Najväčší podiel na poškodenej drevnej hmote mal podkôrny hmyz (spolu 36,2 tis. m3), abiotické činitele (32,3 tis. m3) a pato-génne huby (2,9 tis. m3).

V Trnavskom kraji podkôrny a drevokazný hmyz spôsobuje výrazné problémy najmä na boroviciach na Zá-horí (okres Senica, Skalica). Takmer všetka napadnutá hmota podkôrnym hmyzom bola ihličnatá 35,2 tis. m3 u listnatej to bolo len 1 tis. m3 drevnej hmoty. Z abiotických činiteľov sa výrazne podieľali na poškodení sucho a úpal 14,4 m3 a vietor 17,5 m3 oba činitele prevažne na listnatej drevnej hmote

Patogénnymi hubami bolo napadnutých 2999 m3 prevažne listnatej drevnej hmoty

Tabuľka 45. Výskyt škodlivých činiteľov v lesoch Trnavského kraja v roku 2017

ČiniteleDreviny


Trnavský 43 559 28 773 72 332Abiotické škodlivé činitele 8 120 24 153 32 273Abiotické činitele 8 120 24 153 32 273Iné abiotické 51 3 54Sneh 0 317 317Sucho a úpal 5 218 9 188 14 406Vietor 2 851 14 645 17 496Záplavy a podmáčanie 0 0 0Antropogénne škodlivé činitele 23 225 248Antropogénne činitele 23 225 248Iné antropogénne 21 26 47Odcudzenie dreva 2 199 201Biotické škodlivé činitele 35 416 4 395 39 811Huby 239 2 760 2 999Hniloby 0 408 408Iné huby 239 2 096 2 335Rakovina a nekróza kôry 0 251 251Tracheomykózy 0 5 5Ostatné biotické škodlivé činitele 0 633 633Iné biotické 0 1 1Obhryz a lúpanie zverou 0 632 632Podkôrny hmyz 35 177 1 002 36 179Iný podkôrny hmyz 317 621 938Lykožrút smrekovcový 95 0 95Lykožrút smrekový 1 021 0 1 021Podkôrnik dubový 0 381 381Podkôrnikové na borovici 33 744 0 33 744


0

2 000

4 000

6 000

8 000

10 000

12 000

19

96

19

97

19

99

20

00

20

01

20

02

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

20

15

20

16

20

17

Nitriansky

Priemer 1996-2014

[m ]3

49

Objem vykonanej náhodnej ťažby poškodenej antropogénnymi činiteľmi predstavoval 248 m3, čo je v po-rovnaní s rokom 2016 (poškodených 480 m3 drevnej hmoty) výrazný pokles3. Na krádeže dreva pripadá 201 m3 drevnej hmoty. Iné antropogénne činitele poškodili 47 m3 drevnej hmoty.

Tabuľka 46. Objem náhodnej a celkovej ťažby v roku 2017 podľa okresov Trnavského kraja



Dunajská Streda 1 2 527 2 528 76 34 471 34 547Galanta 1 482 483 41 8 957 8 998Hlohovec 105 1 108 1 213 246 4 535 4 781Piešťany 1 824 2 997 4 821 3 976 25 293 29 269Senica 30 779 7 577 38 356 40 008 26 463 66 471Skalica 10 097 4 646 14 743 13 972 17 588 31 560Trnava 752 9 436 10 188 1 718 51 845 53 563Spolu 43 559 28 773 72 332 60 037 169 152 229 189

7.4.2 prognóza vývoja zdravotného stavu lesov v Trnavskom kraji

V Trnavskom kraji dlhodobejšie evidujeme pretrvávajúce hynutiu borovicových porastov v záhorskej časti tohto kraja. Pozornosť treba venovať vývoju zdravotného stavu, výskytu a napadnutiu drevín podkôrnym hmyzom. Nepriaznivý vplyv sa bude prejavovať výraznejšie po dlhodobejšom suchu kedy poklesne hladina spodnej vody a dreviny budú stresované nedostatkom vlahy. Bude potrebné dôsledne dodržiavať porastovú hygienu najmä v porastoch s prevahou borovice lesnej, kde možno predpokladať intenzívny nárast hynúcich stromov najmä následkom postupného premnoženia podkôrneho hmyzu na boroviciach, kolísania spodnej hladiny vody, su-cha a následkom hubových patogénov. Hynúce a uhynuté borovice bude potrebné okamžite spracovať, nakoľ-ko sa stávajú zdrojom ďalšieho šírenia podkôrneho hmyzu, z ktorého sa na boroviciach vyskytuje viacero agre-sívnych druhov.

Obrázok 42. Vývoj podielu náhodnej vykonanej ťažby na celkovej ťažbe v Trnavskom kraji

Obrázok 43. Vývoj vykonanej náhodnej ťažby spôsobenej podkôrnym a drevokazným hmyzom v Trnavskom kraji


52,9

%

19,0

%

16,4

%

19,0

%

30,6

%

14,4

%

10,6

%

15,9

%

18,2

%

17,3

%

22,2

%

18,9

%

13,6

%

27,5

%

16,7

%

9,8

%

17,3

%

25,6

%

21,6

%

26,0

%

31,6

%

0

50 000

100 000

150 000

200 000

250 000

300 000

350 000

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

[m ]3Celková ťažbaNáhodná ťažba% NŤPriemer NŤ 1996 – 2014Lineárny (náhodná ťažba)

0

5 000

10 000

15 000

20 000

25 000

30 000

35 000

40 000

19

96

19

97

19

99

20

00

20

01

20

02

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

20

15

20

16

20

17

Trnavský

Priemer 1996 – 2014

[m ]3

50

7.5. ZDRAVOTNÝ STAV LESOV V TRENčIANSKOM KRAJI Ing. Juraj galko, phD.

7.5.1 Zdravotný stav lesov v Trenčianskom kraji v roku 2017

V Trenčianskom kraji bola v roku 2017 vykonaná celková ťažba v množstve takmer 859,5 tis. m3 (327,4 tis. m3

ihličnatej a 532 tis. m3 listnatej hmoty), čo je mierny pokles oproti predchádzajúcemu roku (celková ťažba930 tis. m3) a podobne roku 2015 (celková ťažba v množstve 842 tis. m3). Najviac hmoty sa vyťažilo v okresoch Prievidza (173 313 m3, z toho listnatá predstavuje 113 363 m3) a Trenčín (161 757 m3, z toho listnatá predsta-vuje 122 652 m3).

Celková vykonaná náhodná ťažba v roku 2017 bola v množstve 191 tis. m3 (141,8 tis. m3 ihličnatej a49,2 tis. m3 listnatej hmoty), čo je podobné množstvo ako v predchádzajúcom roku (spolu 195,2 tis. m3 z toho 148,5 tis. m3 ihličnatej a 46,7 tis. m3 listnatej hmoty). Náhodná ťažba predstavuje z celkovej 22 % (21% v roku 2016). Najviac drevnej hmoty napadnutej škodlivými činiteľmi bolo v okresoch Prievidza a Považská Bystrica (35 tis. m3, resp. 31,7 tis. m3). Celková situácia v podiele náhodnej ťažby sa v posledných troch rokoch zlepšila, keď pre porovnanie podiel náhodnej ťažby v roku 2011 predstavoval 30 % a v roku 2010 až 45 % z celkovej ťažby. Došlo teda k zlepšeniu situácie v znížení podielu množstva náhodných ťažieb.

Biotické škodlivé činitele celkom napadli až 113 tis. m3 drevnej hmoty, čo je mierny pokles (v predošlom roku 127 tis. m3). Naďalej dominuje poškodenie ihličnatých porastov (106,1 tis. m3), čo je podobný trend ako v minulom roku.

Medzi biotickými škodcami absolútne dominuje podkôrny hmyz, ktorý celkom napadol 105 tis. m3. Z tohto množstva, čo je naďalej alarmujúce, bola takmer všetko napadnutá ihličnatá hmota (102,7 tis. m3). Podkôrnym hmyzom boli najviac napadnuté okresy na Považí a v okolí Prievidze. Naďalej dominuje najmä poškodenie ly-kožrútom smrekovým, ktorý napadol za celý kraj takmer 81 tis. m3, čo je podobné ako v predchádzajúcemu roku (87 tis. m3), avšak výrazný nárast oproti rokom predtým. Toto je v posledných rokoch absolútne najvýznamnej-ší škodca v tomto kraji a napriek výstrahám LOS sa situácia vôbec nezlepšuje. Treba mu venovať maximálnu po-zornosť. Iným podkôrnym hmyzom bolo napadnutých 22,8 tis. m3. Takmer celú túto hmotu môžeme pripísať podkôrnym škodcom na smreku, najmä lykožrútovi smrekovému.

Tabuľka 47. Výskyt škodlivých činiteľov v lesoch Trenčianskeho kraja v roku 2017

ČiniteleDreviny


Trenčiansky 141 754 49 244 190 998Abiotické škodlivé činitele 35 424 42 315 77 739Abiotické činitele 35 424 42 315 77 739Iné abiotické 396 114 510Sneh 986 706 1 692Sucho a úpal 5 415 5 006 10 421Vietor 28 612 36 440 65 052Záplavy a podmáčanie 15 49 64Antropogénne škodlivé činitele 158 168 326Antropogénne činitele 158 168 326Imisie 25 51 76Iné antropogénne 108 7 115Odcudzenie dreva 25 90 115Požiare 0 20 20Biotické škodlivé činitele 106 172 6 761 112 933Huby 3 217 3 497 6 714Hniloby 2 769 261 3 030Iné huby 438 2 557 2 995Rakovina a nekróza kôry 0 38 38Tracheomykózy 10 641 651Ostatné biotické škodlivé činitele 234 670 904Iné biotické 146 493 639Odhryz zverou 88 177 265Podkôrny hmyz 102 721 2 594 105 315Iný podkôrny hmyz 20 539 2 298 22 837Lykožrút lesklý 277 0 277Lykožrút smrekovcový 274 0 274Lykožrút smrekový 81 201 0 81 201Lykožrúty na jedli 132 0 132Podkôrnik dubový 0 296 296Podkôrnikové na borovici 298 0 298


51

Huby napadli celkom v roku 2017 výrazne menej hmoty (6,7 tis. m3 z toho 3,2 tis. m3 ihličnatej hmoty a3,5 tis. m3 listnatej hmoty) ako to bolo v predošlom roku (13,3 tis. m3).

Abiotickými škodlivými činiteľmi bolo poškodených 77,7 tis. m3 drevnej hmoty, čo je mierny nárast oproti predchádzajúcemu roku (66,6 tis. m3 drevnej hmoty). Opäť najvýznamnejším činiteľom z tejto skupiny bol vie-tor (65 tis. m3). Vetrom bolo poškodených 28 tis. m3 ihličnatej hmoty a 36 tis. m3 listnatej hmoty.

Antropogénnymi škodlivými činiteľmi bolo poškodených len 326 m3 drevnej hmoty (158 m3 ihličnatej hmo-ty a 168 m3 listnatej hmoty).

Tabuľka 48. Objem náhodnej a celkovej ťažby v roku 2017 podľa okresov Trenčianskeho kraja



Bánovce nad Bebravou 2 208 3 075 5 283 13 886 69 086 82 972Ilava 12 099 7 723 19 822 35 275 52 620 87 895Myjava 8 317 4 215 12 532 14 831 25 453 40 284Nové Mesto nad Váhom 21 186 4 700 25 886 30 391 48 644 79 035Partizánske 2 398 2 452 4 850 7 292 47 829 55 121Považská Bystrica 28 936 2 722 31 658 71 718 23 217 94 935Prievidza 25 793 9 331 35 124 59 950 113 363 173 313Púchov 23 058 3 909 26 967 54 926 29 168 84 094Trenčín 2 208 3 075 5 283 39 105 122 652 161 757Spolu 141 754 49 244 190 998 327 374 532 032 859 406

7.5.2 prognóza vývoja zdravotného stavu lesov v Trenčianskom kraji

Vlny tropických horúčav a sucho v posledných rokoch významne oslabuje porasty nielen v Trenčianskom kra-ji, ale na celom území Slovenska. Oslabené boli najmä smrekového porasty (Považie, okolie Prievidze, Púcho-va, Trenčína ap.), ktoré boli následne ešte v druhej polovici minulého roka napadnuté lykožrútom smrekovým. V roku 2017 sa situácia mierne stabilizovala, čo dokazuje aj grafické znázornenie nárastu vykonanej náhodnej ťažby spôsobenej podkôrnym hmyzom v tomto kraji, sú to však stále alarmujúco vysoké čísla v porovnaní s prie-merom.

LOS naďalej upozorňuje, že treba venovať maximálnu starostlivosť monitoringu zdravotného stavu smre-kových porastov v tomto a v nasledujúcich rokoch. Iba rýchlou determináciou poškodenia a rýchlym vyťažením a asanovaním napadnutého dreva môžeme zabrániť šíreniu podkôrneho hmyzu, najmä lykožrúta smrekového, na smreku. Treba využiť všetky dostupné spôsoby ochrany lesa proti tomuto škodcovi, t. j. vyhľadať, vyťažiť a asa-novať napadnuté stromy, zakladať lapáky, otrávené lapáky a feromónové lapače. Pozornosť treba venovať aj mla-dým smrekovým porastom.

Tichým zabijakom dubových porastov sa stáva imelovec európsky hojne sa vyskytujúci v pohorí Považské-ho Inovca a Bielych Karpát, ktorému sa vôbec nevenuje pozornosť. Oslabuje duby, ktoré majú malé alebo žiad-ne prírastky a postupne odumierajú od vrchu koruny. Zatiaľ neexistujú overené postupy ochrany lesa voči tomu-to škodcovi. LOS bude v nasledovných rokoch skúmať vplyv tohto škodcu na prírastok dubov na výskumných plochách.

Stále evidujeme nárast početnosti nepôvodného škodcu na Slovensku, drvinárika čierneho (Xylosandrus germanus) v tomto kraji. Od roku 2010 sa postupne rozšíril takmer na celé Slovensko okrem vyšších pohorí. Je potrebné sa zamerať na preventívnu ochranu cenných výrezov, ktoré ako technický škodca môže napadnúť.

Po suchých rokoch dochádza k aktivizácií lykožrúta bukového (Taphrorychus bicolor) a tak tomu bolo aj v tomto kraji. Treba venovať tomuto škodcovi náležitú pozornosť v ďalších rokoch.

Pomiestne sa budú premnožovať listožravé škodce – najmä mníška veľkohlavá, piadivky a obaľovače na du-boch.


52

Obrázok 44. Vývoj podielu náhodnej vykonanej ťažby na celkovej ťažbe v Trenčianskom kraji

Obrázok 45. Vývoj vykonanej náhodnej ťažby spôsobenej podkôrnym a drevokazným hmyzom v Trenčianskom kraji

7.6. ZDRAVOTNÝ STAV LESOV V ŽILINSKOM KRAJI Ing. Jozef Vakula, phD.

7.6.1 Zdravotný stav lesov v Žilinskom kraji v roku 2017

Množstvo náhodnej ťažby v Žilinskom kraji bolo ovplyvnené dozvukmi veternej kalamity Žofia z 15. 5. 2014 a sucha v nasledujúcich rokoch. Žilinský kraj bol v roku 2017 opäť najviac atakovaným krajom biotickými škod-livými činiteľmi, najmä podkôrnym hmyzom. Nahlásených tu bolo spolu 2,2 mil. m3 náhodnej ťažby vykona-nej, čo je o 400 tis. m3 viac ako v roku 2016. Tento objem je zároveň historickým rekordom v doterajšej evidencii v tomto kraji. Oproti roku 2016 je to nárast o 22 %. Ihličnatá náhodná ťažba tvorila 98 %. V tomto kraji sa vysky-tovalo 45 % náhodných ťažieb zaevidovaných za celé Slovensko. Situácia sa teda v roku 2017 výrazne zhoršila. Opäť zostalo v porastoch množstvo nespracovaného dreva napadnutého podkôrnym hmyzom, tento význam-ný negatívny faktor bude vplývať na vznik kalamít podkôrneho hmyzu v nasledujúcich rokoch. V tomto kraji sa uvažuje o vyhlasovaní hlucháních biotopov s obmedzením hospodárenia na veľkých výmerách, čo opäť prispe-je k zhoršeniu situácie.

Aj bez vplyvu veternej kalamity z roku 2014 je situácia s podkôrnym hmyzom v Žilinskom kraji veľmi zlá. Dochádza k vzniku kalamít podkôrneho hmyzu aj v regiónoch, kde bola v minulosti situácia relatívne priaznivá, ako sú Turiec a dolný Liptov. K plošnému odumieraniu porastov dochádza v oblasti Liptovskej Tepličky a Lip-tovskej Osady. K výraznému zhoršeniu došlo opäť v regióne Oravy. Súčasná situácia je dôsledkom sledu uda-lostí posledných 15 – 20 rokov, ktoré zapríčinili rozvrátenie smrekových porastov. Otvorené porastové steny sú oslabené a nedokážu odolávať vetru a podkôrnemu hmyzu. Vykonávané opatrenia proti podkôrnemu hmyzu nie sú často krát adekvátne skutočnému stavu a nedokážu zastaviť pokračujúce kalamity. V niektorých lokalitách je silný negatívny vplyv bezzásahových území. Jedná sa najmä o časť Západných Tatier, ktoré zostali zelené po ve-

63,3

%

32,9

%

24,8

%

44,7

%

47,0

%

17,1

%

17,6

%

27,3

%

21,8

%

31,1

%

40,2

%

43,0

%

35,0

%

45,4

%

29,6

%

16,6

%

16,5

%

32,0

%

19,8

%

21,0

%

22,2

%

0

200 000

400 000

600 000

800 000

1 000 000

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

[m ]3 Celková ťažbaNáhodná ťažba% NŤPriemer NŤ 1996 – 2014Lineárny (náhodná ťažba)

40 000

60 000

80 000

100 000

120 000

140 000

160 000

180 000

200 000

Trenčiansky

Priemer 1996 – 2014

[m ]3

0

20 000

19

96

19

97

19

99

20

00

20

01

20

02

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

20

15

20

16

20

17


53

ternej kalamite Alžbeta z roku 2004. Kalamita v roku 2014 však postihla aj túto časť a zostalo tam nespracova-ných niekoľko desiatok tisíc m3 v prírodných rezerváciách, ako sú napr. NPR Suchá dolina a Bobrovecká doli-na – NPR Mních. Tento faktor predurčí ďalší vývoj okolitých porastov.

Obrázok 46. Navrhované „hluchánie biotopy“ pod Kráľovou hoľou (LS L. Teplička) boli v minulosti obhospodarované

Obrázok 47. Navrhované „hluchánie biotopy“ z južnej strany Kráľovej hole (LS Červená skala) s NPR Martalúzka

Tabuľka 49. Výskyt škodlivých činiteľov v lesoch Žilinského kraja v roku 2017

ČiniteleDreviny


Žilinský 2 136 989 36 137 2 173 126Abiotické škodlivé činitele 229 231 29 650 258 881Abiotické činitele 229 231 29 650 258 881Iné abiotické 472 172 644Sneh 3 630 995 4 625Sucho a úpal 11 236 96 11 332Vietor 213 694 28 387 242 081Záplavy a podmáčanie 199 0 199Antropogénne škodlivé činitele 2 815 529 3 344Antropogénne činitele 2 815 529 3 344Imisie 365 0 365Iné antropogénne 424 392 816Odcudzenie dreva 2 026 137 2 163Biotické škodlivé činitele 1 904 943 5 958 1 910 901Huby 138 948 1 664 140 612Hniloby 717 261 978Iné huby 10 482 1 295 11 777


54

ČiniteleDreviny


Koreňovka vrstevnatá 1 842 0 1 842Podpňovka 125 419 100 125 519Sypavky 5 0 5Švrnitosť a hnednutie listov a ihlíc 34 0 34Tracheomykózy 449 8 457Ostatné biotické škodlivé činitele 763 1 140 1 903Iné biotické 729 1 140 1 869Odhryz zverou 34 0 34Podkôrny hmyz 1 765 232 3 154 1 768 386Iný podkôrny hmyz 82 067 3 154 85 221Lykožrút lesklý 15 247 0 15 247Lykožrút smrekovcový 360 0 360Lykožrút smrekový 1 667 049 0 1 667 049Lykožrúty na jedli 323 0 323Podkôrnikové na borovici 186 0 186

Tabuľka 50. Objem náhodnej a celkovej ťažby v roku 2017 podľa okresov Žilinského kraja



Bytča 60 801 3 806 64 607 88 024 11 045 99 069Čadca 346 311 2 830 349 141 369 370 3 752 373 122Dolný Kubín 146 207 895 147 102 168 841 3 846 172 687Kysucké Nové Mesto 123 732 2 391 126 123 125 813 3 502 129 315Liptovský Mikuláš 348 101 3 540 351 641 421 311 6 343 427 654Martin 70 846 7 080 77 926 104 100 32 636 136 736Námestovo 196 163 309 196 472 227 831 1 051 228 882Ružomberok 191 745 6 976 198 721 221 008 9 802 230 810Turčianske Teplice 147 225 967 148 192 154 925 3 069 157 994Tvrdošín 296 341 711 297 052 317 366 758 318 124Žilina 209 517 6 632 216 149 233 063 16 754 249 817Spolu 2 136 989 36 137 2 173 126 2 431 652 92 558 2 524 210

7.6.2 prognóza vývoja zdravotného stavu lesov v Žilinskom kraji

Po zohľadnení vetrových kalamít posledných rokov, množstva nespracovaných kalamít a extrémne teplých ve-getačných sezón v Žilinskom kraji nemožno v nasledujúcich rokoch očakávať zlepšenie. Tieto extrémy význam-ne oslabujú najmä smrečiny. V nasledujúcich rokoch možno očakávať pokračujúcu gradáciu podkôrneho hmy-zu, tak ako tomu bolo po veternej kalamite Alžbeta z novembra 2004. Extrémne suché počasie oslabuje poras-ty poškodzované podpňovkou (Kysuce, Orava, Liptov), takže je možné očakávať aj nárast kalamít spôsobených touto agresívnou hubou.

Obrázok 48. Vývoj podielu náhodnej vykonanej ťažby na celkovej ťažbe v Žilinskom kraji

Porakčovanie tabuľky 49

49

,4%

47

,9%

45

,4%

58

,2%

49

,6%

38

,7%

43

,2%

62

,5%

82

,0%

72

,2%

81

,4%

91

,5%

87

,4%

82

,8%

70

,2%

66

,6%

59

,8%

78

,4%

78

,8%

81

,5%

86

,1%

0

500 000

1 000 000

1 500 000

2 000 000

2 500 000

3 000 000

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

Celková ťažba

Náhodná ťažba

% NŤ



[m ]3


55

Obrázok 49. Vývoj vykonanej náhodnej ťažby spôsobenej podkôrnym a drevokazným hmyzom v Žilinskom kraji

7.7. ZDRAVOTNÝ STAV LESOV V BANSKOBYSTRICKOM KRAJI Ing. Slavomír Rell

7.7.1 Zdravotný stav lesov v Banskobystrickom kraji v roku 2017

Výška náhodnej ťažby na celkovej ťažbe dosiahla podiel 49,5 %. Na ihličnatých drevinách podiel náhodnej ťažby tvorí 75,6 % a na listnatých 24,8 %. Najvyšší objem náhodných ťažieb sa zaznamenáva v okrese Brezno (350 tis. m3), čo predstavuje 48,3 % náhodných ťažieb v kraji. Okolo 16 % pripadá na okres Revúca (114 tis. m3) a 13% okres Banská Bystrica (95 tis. m3). Nasledujú okresy Detva (42,5 tis. m3), Rimavská Sobota (39,5 tis. m3),Poltár (28,6 tis. m3), Zvolen (21,7 tis. m3), Žiar nad Hronom (10,6 tis. m3), Lučenec (8,9 tis. m3), Žarnovica(7 tis. m3), Banská Štiavnica (4,2 tis. m3), Krupina (1,9 tis. m3) a Veľký Krtíš (okolo 500 m3).

Tabuľka 51. Výskyt škodlivých činiteľov v lesoch Banskobystrického kraja v roku 2017

ČiniteleDreviny


Banskobystrický 844 683 136 294 980 977Abiotické škodlivé činitele 122 790 126 982 249 772Abiotické činitele 122 790 126 982 249 772Iné abiotické 97 390 487Sneh 1 233 739 1 972Sucho a úpal 10 007 10 706 20 713Vietor 111 453 115 147 226 600Antropogénne škodlivé činitele 81 2 695 2 776Antropogénne činitele 81 2 695 2 776Imisie 75 218 293Iné antropogénne 2 160 162Odcudzenie dreva 4 2 317 2 321Biotické škodlivé činitele 721 812 6 617 728 429Cicavý hmyz 62 0 62Kôrovnica kaukazská 62 0 62Huby 1 405 3 415 4 820Hniloby 20 578 598Iné huby 769 1 992 2 761Koreňovka vrstevnatá 91 0 91Podpňovka 525 69 594Rakovina a nekróza kôry 0 175 175Tracheomykózy 0 601 601Ostatné biotické škodlivé činitele 231 194 425Iné biotické 0 106 106Obhryz a lúpanie zverou 6 0 6Odhryz zverou 225 88 313Podkôrny hmyz 720 114 3 008 723 122Iný podkôrny hmyz 23 314 1 517 24 831Lykožrút lesklý 2 327 0 2 327Lykožrút smrekovcový 1 086 0 1 086Lykožrút smrekový 692 235 0 692 235Lykožrúty na jedli 937 0 937Podkôrnik dubový 0 1 491 1 491Podkôrnikové na borovici 215 0 215

0

400 000

800 000

1 200 000

1 600 000

2 000 000

19

96

19

97

19

99

20

00

20

01

20

02

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

20

15

20

16

20

17

Žilinský

Priemer 1996 – 2014

[m ]3


56

Množstvo hmoty napadnutej podkôrnym a drevokazným hmyzom (PDH) dosiahlo 720 tis. m3. Najdôleži-tejším druhom podkôrneho hmyzu je rovnako ako ostatné roky lykožrút smrekový (Ips typographus), ktorý do-sahuje 92,8 % podiel z hmoty napadnutej PDH. Tak ako v posledných rokoch, aj v roku 2016 bol pozorovaný hojný výskyt ohnísk podkôrneho hmyzu v smrečinách. Abiotické škodlivé činitele poškodili v kraji 395,5 tis. m3

drevnej hmoty. Najviac hmoty bolo poškodenej vetrom (359,7 tis. m3), suchom a úpalom 24,9 tis. m3 a snehom 10 tis. m3.

Fytopatogénnymi organizmami bolo napadnutých 4,6 tis. m3 drevnej hmoty. Podpňovkami bolo napad-nutých okolo 900 m3, 1,1 tis. m3 hnilobami a okolo 300 m3 tracheomykóznymi ochoreniami. Tracheomykózne ochorenia oproti minulým rokom mierne stúpli, k čomu prispela nedostatočná vlhkosť. Významné škody na ja-seňových porastoch stále spôsobuje huba Chalara fraxinea, ktorej pohlavným štádiom je diskomycétna huba Hymenoscyphus pseudoalbidus.

Antropogénnymi škodlivými činiteľmi bolo poškodených 1,6 tis. m3 drevnej hmoty, z čoho okolo 700 m3 hmoty bolo odcudzenej a okolo 600 m3 hmoty pripadá k škodám spôsobeným imisiami.

Tabuľka 52. Objem náhodnej a celkovej ťažby v roku 2017 podľa okresov Banskobystrického kraja



Banská Bystrica 79 501 7 003 86 504 136 120 63 274 199 394Banská Štiavnica 2 425 851 3 276 9 855 57 429 67 284Brezno 460 571 12 928 473 499 552 231 44 688 596 919Detva 77 480 8 636 86 116 100 687 37 309 137 996Krupina 1 072 1 142 2 214 3 604 57 874 61 478Lučenec 4 731 7 077 11 808 7 286 83 362 90 648Poltár 35 256 4 440 39 696 42 629 79 463 122 092Revúca 101 126 30 560 131 686 109 143 103 734 212 877Rimavská Sobota 48 277 34 632 82 909 54 833 129 484 184 317Veľký Krtíš 322 4 141 4 463 1 787 63 875 65 662Zvolen 14 538 17 570 32 108 41 145 137 653 178 798Žarnovica 6 504 3 803 10 307 18 631 77 464 96 095Žiar nad Hronom 12 880 3 511 16 391 43 682 73 526 117 208Spolu 844 683 136 294 980 977 1 121 633 1 009 135 2 130 768

7.7.2 prognóza vývoja zdravotného stavu lesov v Banskobystrickom kraji

Predpokladáme, že celkový objem náhodnej ťažby v Banskobystrickom kraji mierne zvýši oproti roku 2016. Zvý-ši sa pravdepodobne objem kalamitnej ťažby z dôvodu sucha a podkôrneho hmyzu ako následok teplých rokov posledného obdobia, hlavne v oblasti Horehronia. Hubové ochorenia sa udržia na rovnakej úrovni ako v roku 2016.

Obrázok 50. Vývoj podielu náhodnej vykonanej ťažby na celkovej ťažbe v Banskobystrickom kraji


83,2

%

86,6

%

49,0

%

38,0

%

40,9

%

49,2

%

35,0

%

29,4

%

64,4

%

49,9

%

53,0

%

59,0

%

48,6

%

51,9

%

47,7

%

33,4

%

32,7

%

67,3

%

62,1

%

49,5

%

46,0

%

0

500 000

1 000 000

1 500 000

2 000 000

2 500 000

3 000 000

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

[m ]3

Celková ťažba

Náhodná ťažba

% NŤ



57

Obrázok 51. Vývoj vykonanej náhodnej ťažby spôsobenej podkôrnym a drevokazným hmyzom v Banskobystrickom kraji

7.8. ZDRAVOTNÝ STAV LESOV V pREŠOVSKOM KRAJI Ing. Andrej gubka, phD.

7.8.1 Zdravotný stav lesov v prešovskom kraji v roku 2017

Celkový objem náhodných ťažieb v Prešovskom kraji bol v roku 2017 691 944 m3, čo je len o 2 700 m3 viac ako v roku 2016. O 0,9 % sa zvýšil aj podiel náhodnej ťažby na celkovej ťažbe a dosiahol hodnotu 40,1 %. Rovna-ko ako v roku 2016 aj v roku 2017 sa dominantne ťažila ihličnatá drevná hmota a to v objeme 591 863 m3. Naj-významnejším škodlivým činiteľom bol aj v roku 2017 podkôrny hmyz a hlavne lykožrút smrekový. Z dôvodu na-padnutia podkôrnym hmyzom bolo spracovaných 406 277 m3 takmer výlučne ihličnatej hmoty. Celkovo bolo z dôvodu napadnutia biotickými škodlivými činiteľmi spracovaných 430 661 m3. Abiotickými škodlivými čini-teľmi bolo poškodených a spracovaných 253 248 m3 drevnej hmoty. Najvýznamnejším abiotickým škodlivým či-niteľom bol vietor, ktorý spôsobil poškodenie 237 963 m3 z toho bolo 155 045 m3 ihličnatej a 82 918 m3 listnatej hmoty. Najväčšie objemy spracovanej náhodnej ťažby boli zaznamenané v okresoch Poprad (352 759 m3), Kež-marok (90 899 m3) a Stará Ľubovňa (67 257 m3).

Tabuľka 53. Výskyt škodlivých činiteľov v lesoch Prešovského kraja v roku 2017

ČiniteleDreviny


Prešovský 591 863 100 081 691 944Abiotické škodlivé činitele 166 980 86 268 253 248Abiotické činitele 166 980 86 268 253 248Iné abiotické 1 262 860 2 122Sneh 5 497 1 816 7 313Sucho a úpal 5 176 674 5 850Vietor 155 045 82 918 237 963Antropogénne škodlivé činitele 6 981 1 054 8 035Antropogénne činitele 6 981 1 054 8 035Imisie 5 365 94 5 459Iné antropogénne 1 175 113 1 288Odcudzenie dreva 391 615 1 006Požiare 50 232 282Biotické škodlivé činitele 417 902 12 759 430 661Huby 8 996 11 684 20 680Hniloby 759 3 449 4 208Iné huby 4 023 7 560 11 583Podpňovka 1 512 0 1 512Rakovina a nekróza kôry 1 647 19 1 666Sypavky 69 0 69Tracheomykózy 986 656 1 642Ostatné biotické škodlivé činitele 3 572 132 3 704Hlodavce 21 0 21Iné biotické 3 510 76 3 586Obhryz a lúpanie zverou 21 56 77Odhryz zverou 20 0 20Podkôrny hmyz 405 334 943 406 277Iný podkôrny hmyz 6 555 943 7 498Lykožrút lesklý 3 115 0 3 115Lykožrút smrekovcový 392 0 392Lykožrút smrekový 389 230 0 389 230Lykožrúty na jedli 3 561 0 3 561Podkôrnikové na borovici 2 481 0 2 481


0

100 000

200 000

300 000

400 000

500 000

600 000

700 000

800 000

19

96

19

97

19

99

20

00

20

01

20

02

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

20

15

20

16

20

17

Banskobystrický

Priemer 1996 – 2014

[m ]3

58

Tabuľka 54. Objem náhodnej a celkovej ťažby v roku 2017 podľa okresov Prešovského kraja



Bardejov 8 960 7 018 15 978 37 337 107 872 145 209Humenné 4 938 25 822 30 760 19 122 218 477 237 599Kežmarok 88 844 2 055 90 899 94 631 2 214 96 845Levoča 37 082 2 143 39 225 46 736 2 775 49 511Medzilaborce 3 680 11 133 14 813 5 530 98 218 103 748Poprad 351 999 760 352 759 386 240 1 055 387 295Prešov 7 125 6 316 13 441 30 666 83 020 113 686Sabinov 15 938 12 035 27 973 37 368 39 913 77 281Snina 2 451 5 869 8 320 9 947 148 017 157 964Stará Ľubovňa 64 990 2 267 67 257 97 843 13 226 111 069Stropkov 435 11 541 11 976 1 424 59 489 60 913Svidník 1 062 6 301 7 363 5 099 58 486 63 585Vranov nad Topľou 4 359 6 821 11 180 9 429 109 617 119 046Spolu 591 863 100 081 691 944 781 372 942 379 1 723 751

7.8.2 prognóza vývoja zdravotného stavu lesov v prešovskom kraji

V roku 2018 očakávame nárast náhodnej ťažby v Prešovskom kraji. Roky 2016 aj 2017 ukázali zväčšujúcu sa aktivitu podkôrneho hmyzu v regióne. Predpokladáme, že práve podkôrny hmyz bude aj v roku 2018 kľúčovým škodlivým činiteľom ovplyvňujúcim výšku náhodných ťažieb v kraji.

Obrázok 52. Vývoj podielu náhodnej vykonanej ťažby na celkovej ťažbe v Prešovskom kraji

Obrázok 53. Vývoj vykonanej náhodnej ťažby spôsobenej podkôrnym a drevokazným hmyzom v Prešovskom kraji


27

,3 %

57

,9 %

57

,1 %

56

,5 %

59

,9 %

45

,7 %

44

,2 %

51

,6 %

83

,3 %

58

,1 %

60

,3 %

65

,9 %

55

,2 %

59

,9 %

47

,3 %

33

,7 %

34

,2 %

61

,7 %

49

,4 %

39

,2 %

40

,1 %

0

500 000

1 000 000

1 500 000

2 000 000

2 500 000

3 000 000

3 500 000

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

[m ]3

Celková ťažba

Náhodná ťažba

% NŤ



0

100 000

200 000

300 000

400 000

500 000

600 000

700 000

19

96

19

97

19

99

20

00

20

01

20

02

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

20

15

20

16

20

17

Prešovský

Priemer 1996 – 2014

[m ]3

59

7.9. ZDRAVOTNÝ STAV LESOV V KOŠICKOM KRAJI Ing. Roman Leontovyč, phD.

7.9.1 Zdravotný stav lesov v Košickom kraji v roku 2017

Podobne ako v predchádzajúcom roku aj v roku 2017 došlo v regióne k miernemu poklesu podielu náhodných ťa-žieb. V roku 2016 dosiahol objem NT 720 tis. m3 v roku 2017 to bolo 686,4 tis. m3. Podiel NT k celkového objemu ťažieb zostal takmer na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom roku a tvoril 51,8 %, čo predstavuje pokles o jed-no percento (obr. 49). V roku 2017 bolo následkom pôsobenia škodlivých činiteľov napadnutých 686,4 tis. m3

drevnej hmoty, čo predstavuje pokles o 33,4 tis. m3. Dominantne bol napadnutá ihličnatá hmota. Pokiaľ ešte v roku 2015 dosahoval podiel ihličnatej hmoty na náhodných ťažbách 5 5%, v roku 2017 to bolo už 86,7 %. V po-rovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa výrazne zmenila štruktúra činiteľov. Pokiaľ v minulosti boli najvýznamnej-šími činiteľmi v regióne abioticky pôsobiace faktory, v roku 2016 a 2017 to boli biotické činitele, najmä podkôrny hmyz (tab. 54). Objem napadnutej hmoty biotickými činiteľmi dosiahol 522,3 tis. m3 (medziročný nárast o 71,5 tis. m3), z toho podkôrnym hmyzom bolo napadnutých 503 tis, m3, čo predstavuje medziročný nárast o 73,2 tis. m3.Abiotickými činiteľmi bolo v kraji poškodených 137,2 tis. m3 (medziročný pokles o 106,7 tis. m3). Najvýznam-nejším abioticky pôsobiacim činiteľom bol ako aj v predchádzajúcich rokoch vietor. V Košickom kraji bolo vet-rom poškodených 103,5 tis. m3 čo je polovica z minuloročného objemu. Antropogénne pôsobiace činitele mali za následok náhodné ťažby v objeme 26,8 tis. m3, imisie sa na tomto objeme podieľali 85 %. Podkôrnym hmy-zom bolo napadnutých 503 tis. m3, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 73,2 tis. m3

(obr. 50). Nárast je podmienený následkami veternej kalamity Žofia z roku 2014 a extrémne suchými a teplý-mi rokmi 2015 a 2016. Najhoršia situácia v rámci regiónu je v oblasti Gemera, najmä v oblasti LC Štítnik, Pod-súľová, Nižná Slaná, Dobšiná, Ľadová, Mlynky a Stará Voda. Náhodnými ťažbami boli najviac postihnuté okre-sy Rožňava (454,7 tis. m3), čo predstavuje 66 % z objemu NT celého Košického kraja. K nárastu došlo aj v okre-se Spišská Nová Ves, objem NT v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpol z 89,4 tis. m3 hmoty v roku 2016 na 103,8 tis. m3 v roku 2017. V okrese Gelnica bol objem NT 60,8 tis. m3, pokles o 15,5 tis. m3 (tab. 55).

Hubovými patogénmi bolo v regióne napadnutých 10,7 tis. m 3 hmoty, čo je v porovnaní s predchádzajúci-mi rokom pokles o 3,4 tis. m3.

Tabuľka 55. Výskyt škodlivých činiteľov v lesoch Košického kraja v roku 2017

ČiniteleDreviny


Košický 595 521 90 835 686 356Abiotické škodlivé činitele 59 438 77 801 137 239Abiotické činitele 59 438 77 801 137 239Iné abiotické 502 5 393 5 895Sneh 882 1 588 2 470Sucho a úpal 12 853 12 520 25 373Vietor 45 201 58 300 103 501Antropogénne škodlivé činitele 23 537 3 327 26 864Antropogénne činitele 23 537 3 327 26 864Imisie 22 263 675 22 938Iné antropogénne 372 97 469Odcudzenie dreva 559 2 555 3 114Požiare 343 0 343Biotické škodlivé činitele 512 546 9 707 522 253Huby 5 657 5 019 10 676Hniloby 2 035 701 2 736Iné huby 1 866 3 608 5 474Koreňovka vrstevnatá 909 0 909Podpňovka 1 0 1Rakovina a nekróza kôry 814 0 814Sypavky 32 0 32Tracheomykózy 0 710 710Ostatné biotické škodlivé činitele 8 261 256 8 517Iné biotické 8 261 246 8 507Obhryz a lúpanie zverou 0 10 10Podkôrny hmyz 498 628 4 432 503 060Iný podkôrny hmyz 35 470 2 820 38 290Lykožrút lesklý 326 0 326Lykožrút smrekovcový 33 0 33Lykožrút smrekový 460 753 0 460 753Lykožrúty na jedli 1 368 0 1 368Podkôrnik dubový 0 1 612 1 612Podkôrnikové na borovici 678 0 678


60

Tabuľka 56. Objem náhodnej a celkovej ťažby v roku 2017 podľa okresov Košického kraja



Gelnica 56 806 3 975 60 781 131 291 61 578 192 869Košice 1 345 3 874 5 219 2 731 24 759 27 490Košice-okolie 18 155 21 699 39 854 47 651 240 751 288 402Michalovce 117 9 598 9 715 577 42 408 42 985Rožňava 416 855 37 828 454 683 435 244 73 249 508 493Sobrance 312 4 378 4 690 2 271 79 797 82 068Spišská Nová Ves 101 763 2 097 103 860 123 905 13 906 137 811Trebišov 168 7 386 7 554 592 44 643 45 235Spolu 595 521 90 835 686 356 744 262 581 091 1 325 353

7.9.2 prognóza vývoja zdravotného stavu lesov v Košickom kraji

Vzhľadom na klimatické podmienky tohto roku, ako aj intenzívny nárast podkôrnikovej kalamity v rokoch 2016 a 2017 možno aj v nasledujúcich rokoch očakávať, že v regióne bude najvýznamnejšie ovplyvňovať náhodné ťaž-by podkôrny hmyz. Od roku 2014 (kalamita Žofia) dochádza k nárastu objemu NT v dôsledku napadnutia naj-mä smrekových porastov podkôrnikovitými. Medzi najviac ohrozené oblasti patria oblasti Gemera a Spiša naj-mä LC Štítnik, Podsúľová, Nižná Slaná, Dobšiná, Ľadová, Mlynky a Stará Voda, Spišská Nová Ves, Gelnica a pod.

Obrázok 54. Vývoj podielu náhodnej vykonanej ťažby na celkovej ťažbe v Košickom kraji

Obrázok 55. Vývoj vykonanej náhodnej ťažby spôsobenej podkôrnym a drevokazným hmyzom v Košickom kraji


69,0

%

66,6

%

64,3

%

57,1

%

59,8

%

52,7

%

48,3

%

48,4

%

59,3

%

51,3

%

57,8

%

59,9

%

65,6

%

67,5

%

59,9

%

41, 4

%

47,1

%

65,6

%

63,5

%

52,7

%

51,8

%

0

200 000

400 000

600 000

800 000

1 000 000

1 200 000

1 400 000

1 600 000

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

Celková ťažba Náhodná ťažba

% NŤ Priemer NŤ 1996 – 2014


0

100 000

200 000

300 000

400 000

500 000

600 000

19

96

19

97

19

99

20

00

20

01

20

02

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

20

15

20

16

20

17

[m ]3

Košický

Priemer 1996 – 2014

61

8. ZDRAVOTNÝ STAV LESNÝCH DREVÍN

8.1. ZDRAVOTNÝ STAV LESNÝCH DREVÍN V ROKU 2017 Ing. Andrej Kunca, phD.

V roku 2017 boli najviac poškodenou drevinou smrek (4,1 mil. m3) a buk lesný (0,3 mil. m3). Ostatné dreviny boli poškodzované na úrovni 100 tis. až 150 tis. m3.

Buk a smrek sú najrozšírenejšími drevinami na Slovensku a preto ich najväčší podiel na náhodných ťažbách je logický. Avšak zastúpenie smreka v lesoch na Slovensku je 23,4 %, podiel na náhodných ťažbách až 84,0 %. Zastúpenie buka je približne 33,2 % a podiel na náhodných ťažbách 6,8 %. Z ostatných drevín bola výraznejšie poškodzovaná borovica s podielom na náhodných ťažbách 3,4 % (zastúpenie borovice v lesoch je 6,8 %) a dub 2,3 % (zastúpenie 10,6 %).

Tabuľka 57. Štruktúra náhodnej ťažby podľa hlavných skupín škodlivých činiteľov v roku 2017

Skupina drevín Náhodná vykonaná ťažba [m3]

Abiotické činitele 1 101 665Podkôrny a drevokazný hmyz 3 587 478Listožravý a cicavý hmyz 62Patogénne huby 189 719Rôzne biotické činitele 16 142Antropogénne činitele 45 542Spolu 4 940 608

Obrázok 56. Štruktúra náhodnej ťažby všetkých drevín spolu podľa hlavných skupín škodlivých činiteľov v roku 2017

Obrázok 57. Štruktúra náhodnej ťažby podľa vybraných drevín v roku 2017

8.2. pROgNóZA VÝVOJA ZDRAVOTNÉHO STAVU LESNÝCH DREVÍN Ing. Andrej Kunca, phD.

Predpokladáme, že v roku 2018 bude najviac poškodzovanou drevinou smrek a to výraznejšie podkôrnym hmy-zom (predovšetkým lykožrútom smrekovým) ako abiotickými činiteľmi. Málo výrazný vplyv podpňoviek a kore-ňovky vrstevnatej sa bude udržiavať stále na rovnakej úrovni škodlivosti, resp. ich škodlivosť v dôsledku klima-tickej zmeny bude ešte narastať. Takto to bude aj v nasledujúcich rokoch do roku asi 2020.

ZDRAVOTNÝ STAV LESNÝCH DREVÍN

0

500 000

1 000 000

1 500 000

2 000 000

2 500 000

3 000 000

3 500 000

4 000 000

Abiotické činitele Podkôrny adrevokazný hmyz

Fytopatogénneorganizmy

Rôzne biotickéčinitele

Antropogénnečinitele

[m ]3

0

500 000

1 000 000

1 500 000

2 000 000

2 500 000

3 000 000

3 500 000

4 000 000

4 500 000

Smrek Buk Dub Borovica Jedľa biela Ostatné dreviny

[m ]3

62

Borovice na Záhorí v posledných 5 rokoch chradnú, premnožuje sa tam podkôrny hmyz, ale aj tracheomy-kózne huby a na zlom zdravotnom stave sa podieľa aj piesčitá pôda chudobná na živiny, ktoré sa do pôdy naspäť zvyčajne v žiadnej podobe nevracajú.

Chradnutie jedle je pomiestne a jednoznačný škodca sa tam neprejavuje. Predpokladáme, že práve kvôli ne-jasnej príčine nebude realizovaný ani program prevencie pred poškodením jedle a preto bude chradnutie jedle pretrvávať, resp. môže aj narastať.

U bukov sa môže vo zvýšenej miere prejavovať spála kôry, ako dôsledok odkrytia porastových stien po ve-ternej kalamite Žofia z 2014. Taktiež sa vo zvýšenej miere môžu prejavovať hniloby kmeňov spôsobované prách-novcom kopytovitým Fomes fomentarius, ktorému vstupnú bránu infekcie vytvoril vietor polámaním vetiev v ko-rune stromov v roku 2014. Miestami sa vyskytuje lykožrút bukový Taphrorychus bicolor, ktorý sa premnožuje na ponechaných zvyškoch po ťažbe, resp. po veterných alebo snehových kalamitách.

Už v roku 2019 očakávame premnoženie mníšky veľkohlavej v dubinách južného Slovenska, najprv však na západnom Slovensku. V prípade sucha sa však v najbližších rokoch môžu prejaviť tracheomykózy a na takto oslabených stromoch sa môže premnožiť podkôrnik dubový resp. krasoň dvojškvrnný Agrilus biguttatus. Situá-cia z 80. rokov 20. storočia by sa raz mohla aj zopakovať, keďže všetky činitele (Ophiostoma sp., Scolytus intrica-tus, klimatické extrémy) sú v porastoch stále prítomné.

Z ostatných drevín najväčšie problémy so zdravotným stavom očakávame u jaseňa štíhleho Fraxinus excel-sior. Drevina je v Európe napádaná hubou Chalara fraxinea (tel. Hymenoscyphus fraxineus čiašočka jaseňová) už od roku 1992 v oblasti severovýchodného Poľska. Na Slovensku sme poškodenie jaseňov zaznamenali v roku 2004. Odvtedy je ochorenie rozšírené po celom Slovensku, a v rámci Európy je huba už aj na britských ostrovoch a takmer v celom Francúzsku. Na Pyrenejskom polostrove ešte nie je, a chýba aj na Peloponézskom polostrove.

Obrázok 58. Vývoj spracovanej náhodnej ťažby všetkých drevín spolu

8.3. ZDRAVOTNÝ STAV SMREčÍN Ing. Jozef Vakula, phD.

8.3.1 Zdravotný stav smrečín v roku 2017

Smrek bol v roku 2017 opäť najviac poškodzovanou drevinou na Slovensku, v roku 2017 bolo spracovaných ná-hodnou ťažbou 4,1 mil. m3 smrekového dreva (rok 2016 – 3,7 mil. m3). Najväčšie problémy v smrečinách spô-soboval podkôrny a drevokazný hmyz (3,5 mil. m3) a abiotické činitele, najviac vietor (496 tis. m3). Patogén-ne huby (146 tis. m3), najmä podpňovka spôsobujú posledné roky veľké problémy nielen v severozápadnej časti krajiny ale aj v oblasti Liptova a Spiša. Pri ich aktivizácií výrazne napomáha sucho posledných rokov.

Tabuľka 58. Štruktúra náhodnej ťažby smreka podľa hlavných skupín škodlivých činiteľov v roku 2017


Abiotické činitele 495 975Podkôrny a drevokazný hmyz 3 483 817Patogénne huby 145 557Rôzne biotické činitele 4 405Antropogénne činitele 19 921Spolu 4 149 675

0

1 000 000

2 000 000

3 000 000

4 000 000

5 000 000

6 000 000

7 000 000

19

96

19

97

19

98

19

99

20

00

20

01

20

02

20

03

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

20

15

20

16

20

17

[m ]3

Objem


Lineárny trend


63

Ročný objem dreva napadnutého podkôrnym hmyzom, najmä lykožrútom smrekovým opäť vzrástol, 1,1 násobne. V mnohých subjektoch nestihli spracovať vetrovú kalamitu z roku 2014 včas a táto sa stala spúšťačom gradácie podkôrneho hmyzu. Problémom je roztrúsená kalamita, ktorá často krát uchádza pozornosti prevádz-ky a jej spracovanie (asanácia) je z ekonomického pohľadu menej rentabilné alebo stratové. Smrek je plytkoko-reniaca vysokohorská drevina citlivá na sucho a extrémne teploty. Jej oslabenie napomáha lykožrútom prekonať jej obranné reakcie.

Obrázok 59. V prípade zanedbania opatrení naberajú kalamity podkôrneho hmyzu plošný charakter

Stále zostávajú veľmi problematické smrečiny v chránených územiach s 5. stupňom ochrany, navrhované tzv. hluchánie biotopy a porasty v ich okolí. Snahou ochrany prírody je bezzásahové územia zväčšovať alebo zvy-šovať ich počet. Obhospodarovateľom lesov v okolí týchto území vznikajú škody a systém neumožňuje možnosť ich náhrady. Ochranné pásma sú vo väčšine prípadov nedostatočné a neúčinné. Veľkým problémom sú oslabe-né porasty typické žltnutím, ktoré sú atakované podpňovkou (Kysuce, Orava, Spiš). Lokálne takto odchádzajú smrekové porasty už vo veku 50 rokov a aj mladšie.

Obrázok 60. Štruktúra náhodnej ťažby smreka podľa hlavných skupín škodlivých činiteľov v roku 2017


0

500 000

1 000 000

1 500 000

2 000 000

2 500 000

3 000 000

3 500 000

4 000 000





[m ]3

64

8.3.2 prognóza vývoja zdravotného stavu smrečín

Vplyvom opakujúcich sa veterných kalamít, extrémne suchých a teplých vegetačných sezón a premnoženia pod-kôrneho hmyzu nemožno očakávať zlepšenie zdravotného stavu smrečín. Vetrom rozvrátené porasty sú citlivé na ďalšie vetrové kalamity a kalamity podkôrneho hmyzu. Často sa opakujúce suché roky podporujú aktivizá-ciu podpňovky.

Množstvo dreva ponechaného v bezzásahových územiach predurčuje budúcnosť rubných smrečín v celých dolinách na zánik (Západné Tatry, Nízke Tatry). Suché a teplé vegetačné sezóny na strane jednej oslabujú plyt-kokoreniace smrečiny a na strane druhej vytvárajú vhodné podmienky pre rojenie podkôrneho hmyzu a záro-veň urýchľujú jeho vývoj. V najbližších rokoch bude pokračovať gradácia podkôrneho hmyzu v smrečinách, tak ako tomu bolo po roku 2004, s kulmináciou okolo roku 2019. To, či sa zopakuje katastrofická situácia s podkôr-nym hmyzom v smrečinách, tak ako tomu bolo po roku 2004 bude závisieť od disciplinovanosti užívateľov lesov a od dodržiavania porastovej hygieny. Včasné, rýchle a dôsledné spracovanie a asanácia smrekového dreva na-leteného podkôrnym hmyzom bude kľúčovým faktorom na zabránení premnoženia podkôrneho hmyzu v smre-činách.

Obrázok 61. Vývoj spracovanej náhodnej ťažby smreka obyčajného

8,4, ZDRAVOTNÝ STAV BUčÍN Ing. Slavomír Rell

8.4.1 ZDRAVOTNÝ STAV BUčÍN V ROKU 2017

Buk bol v roku 2016, po smreku, druhou najviac poškodzovanou drevinou na Slovensku. Náhodnou ťažbou bolo spracovaných 495 tis. m3 drevnej hmoty, čo je o 700 tis. m3 menej ako v predchádzajúcom roku. Najvyššou mie-rou sa na náhodnej ťažbe podieľali abiotické škodlivé činitele (najmä vietor).

Tabuľka 59. Štruktúra náhodnej ťažby buka lesného podľa hlavných skupín škodlivých činiteľov v roku 2017


Abiotické činitele 315 030Podkôrny a drevokazný hmyz 4 342Patogénne huby 11 032Rôzne biotické činitele 1 929Antropogénne činitele 2 309Spolu 334 642

0

1 000 000

2 000 000

3 000 000

4 000 000

5 000 000

6 000 000

7 000 000

19

96

19

97

19

98

19

99

20

00

20

01

20

02

20

03

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

20

15

20

16

20

17

[m ]3 Objem


Lineárny trend


65

Obrázok 62. Štruktúra náhodnej ťažby buka lesného podľa hlavných skupín škodlivých činiteľov v roku 2017

8.4.2 prognóza vývoja zdravotného stavu bučín

Zdravotný stav bučín bude v nasledujúcom roku rovnaký. Hrozbou môžu byť extrémne letné teploty. Problémy môžu nastať hlavne pri silnejších presvetľovacích zásahoch. Preto odporúčame voliť miernejší prístup, aby ne-vznikali náhle odkryté porastové steny, kedy buk trpí prehrievaním až úpalom kôry. Vzhľadom na trend zvyšujú-cej sa teploty, môžeme očakávať hrozbu hubových ochorení.

Obrázok 63. Vývoj objemu vykonanej náhodnej ťažby buka lesného

8.5. ZDRAVOTNÝ STAV DUBÍN Ing. Juraj galko, phD.

8.5.1 Zdravotný stav dubín v roku 2017

Celková náhodná ťažba dubov na Slovensku v roku 2017 dosiahla 78,4 tis. m3, čo je značný pokles oproti pre-došlým rokom (v roku 2016 to bolo 107 tis. m3, v roku 2015 to bolo 196 tis. m3 hmoty a v roku 2014 to bolo195 tis. m3).

Abiotické škodlivé činitele spôsobili naďalej dominantné poškodenie dubových porastov v rámci Sloven-ska, keď z celkového množstva náhodnej ťažby (78,4 tis. m3), predstavovali až 77,6 %. Oproti predchádzajúcim rokom, čo do objemu je to však výrazný pokles. Z tejto skupiny škodlivých činiteľov poškodil dubové porasty naj-mä vietor.

Náhodná ťažba spôsobená podkôrnym a drevokazným hmyzom v dubinách je oproti minulosti dlhodobo na nízkej úrovni, čo však pripisujeme aj nesprávnemu evidovaniu vznikajúcich chrobačiarov (sucho, huby ap.). V roku 2017 bolo zaznamenané poškodenie podkôrnym a drevokazným hmyzom v množstve 5,4 tis. m3, čo je nárast oproti predchádzajúcom rokom (v roku 2016 to bolo 3 589 m3 a v roku 2015 to bolo 2097 m3). Zo skupi-ny podkôrnych a drevokazných škodcov jednoznačne dominuje podkôrnik dubový (Scolytus intricatus). Tento

0

50 000

100 000

150 000

200 000

250 000

300 000

350 000





[m ]3

0

200 000

400 000

600 000

800 000

1 000 000

1 200 000

1 400 000

1 600 000

1 800 000

19

96

19

97

19

98

19

99

20

00

20

01

20

02

20

03

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

20

15

20

16

20

17

Objem


Lineárny trend

[m ]3


66

škodca sa dokázal už v minulosti významne premnožiť a stále predstavuje potenciálne riziko premnoženia naj-mä v suchých rokoch. Zdôrazňujeme, že v dubových porastoch je treba po ťažbovom zásahu vykonať dôslednú porastovú hygienu.

Patogénne huby poškodili v roku 2017 spolu 8 tis. m3. V tejto skupine škodcov prevláda poškodenie trache-omykózami a podpňovkou.

Tabuľka 60. Štruktúra náhodnej ťažby dubov podľa hlavných skupín škodlivých činiteľov v roku 2017


Abiotické činitele 60 878Podkôrny a drevokazný hmyz 5 386Patogénne huby 8 002Rôzne biotické činitele 544Antropogénne činitele 3 561Spolu 78 371

Obrázok 64.Objem vykonanej náhodnej ťažby dubov v roku 2017 podľa hlavných skupín škodlivých činiteľov

8.5.2 prognóza vývoja zdravotného stavu dubín

V posledných suchých rokoch sa začali najmä na východnom Slovensku objavovať jednotlivo až skupinovite uschýnajúce duby. V týchto, ale aj iných oblastiach s dlhotrvajúcim suchom, treba do budúcna venovať zvýšenú pozornosť, nakoľko na týchto stromoch sa množí veľké spektrum podkôrneho a drevokazného hmyzu.

Najväčšie škody v ostatných rokoch spôsobil najmä vietor. Momentálne nedochádza k hromadnému hy-nutiu viacerých jedincov duba, ale len pomiestne hynutie jednotlivých stromov z rôznych príčin, ktoré je v du-binách typické. Najväčšou hrozbou do budúcnosti môže byť očakávané premnoženie mníšky veľkohlavej, kto-rá je najvýznamnejším listožravým škodcom v dubinách vôbec. Je potrebné si všímať vznikajúce znášky (hubky) na kmeňoch dubov a dostatočne včas hlásiť na LOS ich zvýšený výskyt. V posledných rokoch sa premnožili naj-mä piadivky a lokálne aj niektoré druhy obaľovačov na duboch, ktoré spôsobili aj mierne defoliácie.

Huby z rodu Phytophthora môžu v budúcnosti spôsobiť lokálne odumieranie dubov zaznamenané už v iných krajinách Európy. Lokálne hynutia dubín boli v posledných rokoch zaznamenané aj vplyvom podpňov-ky Armillaria spp.

Dub má momentálne najvyššiu cenu za kvalitné sortimenty, zároveň je to drevina, na ktorej môže škodiť najväčšie spektrum drevokazných druhov hmyzu. Preto LOS upozorňuje na preventívne ošetrenie cenných vý-rezov, resp. dražby dreva vykonávať mimo výskytu týchto druhov.

Naďalej pretrváva poškodenie dubových porastov imelovcom európskym Loranthus europaeus, ktorý sa vôbec nemonitoruje. V napadnutých oblastiach sa nachádzajú dubové porasty, kde takmer každý dub má v ko-rune niekoľko trsov tejto poloparazitickej rastliny. Dlhodobo oslabujú duby, znižujú prírastok a husto napadnu-té jedince postupne odumierajú. LOS vykonáva výskum v tejto oblasti.

0

10 000

20 000

30 000

40 000

50 000

60 000

70 000





[m ]3


67

Obrázok 65. Vývoj objemu vykonanej náhodnej ťažby dubov

8.6. ZDRAVOTNÝ STAV BORÍN Ing. Roman Leontovyč, phD.

8.6.1 Zdravotný stav borín v roku 2017

V roku 2017 bolo na Slovensku spracovaných 166,3 tis. m3 borovicovej drevnej hmoty (tab. 60). V porovna-ní s predchádzajúcim rokom je to zvýšenie NT o 20,6 tis. m3. Nárast je spôsobený najmä v dôsledku veternej kalamity z novembra minulého roka, ale najmä v dôsledku kalamitného stavu podkôrneho a drevokazného hmyzu, pri ktorom došlo k nárastu objemu napadnutej hmoty o 8,5 tis. m3. Celkom hmyzí škodcovia napadli67,8 tis. m3(obr. 60). Abiotické škodlivé činitele (vietor a sucho) v roku 2017 poškodili 80,8 tis. m3 (nárast o10,4 tis. m3). Medzi najvýznamnejšie patrí lykožrút vrcholcový (Ips acuminatus), lykožrút borovicový (Ips sex-dentatus), alebo druhy rodu Tomicus spp. (lykokaz borinový a lykokaz borovicový). Tak ako v predchádzajú-cich rokoch aj v roku 2017 dochádza k poklesu náhodných ťažieb pôsobením hubových patogénov. Pokiaľ v roku 2014 bolo vyťažených ešte takmer 11 tis. m3 dreva napadnutého patogénnymi hubami, v roku 2017 to bolo2,4 tis. m3, čo je na úrovni predchádzajúceho roka. V roku 2017 došlo k opätovnému nárastu náhodných ťažieb pôsobením antropogénnych činiteľov, pokiaľ v roku 2015 sa vyťažilo 1,9 tis. m3, v roku 2017 predstavoval objem 6,4 tis. m3( nárast o 2 tis. m3).

Tabuľka 61. Štruktúra náhodnej ťažby borovíc podľa hlavných skupín škodlivých činiteľov v roku 2017



Obrázok 66. Objem vykonanej náhodnej ťažby borovíc v roku 2017 podľa hlavných skupín škodlivých činiteľov

0

50 000

100 000

150 000

200 000

250 000

19

96

19

97

19

98

19

99

20

00

20

01

20

02

20

03

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

20

15

20

16

20

17

[m ]3 Objem


Lineárny trend

0

10 000

20 000

30 000

40 000

50 000

60 000

70 000

80 000

90 000





[m ]3


68

8.6.2 prognóza vývoja zdravotného stavu borín

Borovica je po smreku druhou najohrozenejšou ihličnatou drevinou. Chradnutie borovicových porastov v ob-lasti Záhoria, je podmienené klimatickými faktormi a následným premnožením podkôrneho hmyzu, druhov poškodzujúcich asimilačné orgány, ako aj hubových patogénov. Nepriaznivá situácia je nielen v oblasti Záho-ria, ale aj v iných oblastiach kde dochádza k nárastu odumierania. Taktiež v mnohých oblastiach Slovenska do-chádza k chradnutiu až odumieraniu porastov so zastúpením borovice čiernej v dôsledku fyziologického oslabe-nia a následného napadnutia hubami Dothistroma sp., alebo Sphaeropsis sapinea, ktoré poškodzujú najmä kon-ce výhonov, presychanie vetiev ako aj celých borovíc. Vzhľadom na doterajší priebeh počasia v roku 2018 pred-pokladáme, že dôjde k opätovnému rastu objemu náhodných ťažieb na borovici, najmä z dôvodu spracovávania podkôrnikovej kalamity.

Obrázok 67. Vývoj objemu vykonanej náhodnej ťažby borovíc

8.7. ZDRAVOTNÝ STAV JEDLÍN Ing. Andrej gubka, phD.

8.7.1 Zdravotný stav jedlín v roku 2017

Objem náhodných ťažieb v jedľových porastoch sa od roku 2014 naďalej znižuje. V roku 2017 sme zaznamenali mierny pokles náhodnej ťažby, pričom bolo spracovaných 97 158 m3 jedľového dreva. Oproti minulému roku je ťažba nižšia o necelých 4 000 m3. Najvýznamnejším škodlivým činiteľom v jedľových porastoch sú naďalej abio-tické škodlivé činitele, hlavne vietor. Vetrom bolo v roku 2017 poškodených 57 911 m3. Z biotických škodlivých činiteľov sa oproti roku 2016 dostali do popredia hubové patogény (10 410 m3) a zaznamenali sme pokles ná-hodnej ťažby z dôvodu poškodenia hmyzom (spracovaných 9 909 m3). Celkovo bolo z dôvodu napadnutia biotic-kými škodlivými činiteľmi spracovaných 28 449 m3. Značné poškodenie spôsobujú aj antropogénne škodlivé či-nitele. V roku 2017 bolo takto poškodených a spracovaných 10 748 m3. Jedná sa hlavne o poškodenie imisiami.

Obrázok 68.Objem vykonanej náhodnej ťažby jedle v roku 2017 podľa hlavných skupín škodlivých činiteľov


0

50 000

100 000

150 000

200 000

250 000

300 000

19

96

19

97

19

98

19

99

20

00

20

01

20

02

20

03

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

20

15

20

16

20

17

Objem


Lineárny trend

[m ]3

0

10 000

20 000

30 000

40 000

50 000

60 000

70 000





[m ]3

69

Tabuľka 62. Štruktúra náhodnej ťažby jedle podľa hlavných skupín škodlivých činiteľov v roku 2017


Abiotické činitele 57 911Podkôrny a drevokazný hmyz 9 909Patogénne huby 10 410Rôzne biotické činitele 8 180Antropogénne činitele 10 748Spolu 97 158

8.7.2 prognóza vývoja zdravotného stavu jedlín

Na náhodné ťažby v jedľových porastoch majú dlhodobo najvýznamnejší vplyv abiotické škodlivé činitele. Ani v roku 2018 neočakávame významnejšie zhoršenie zdravotného stavu jedľových porastov na Slovensku. V roku 2018 očakávame naďalej náhodnú ťažbu v objeme pohybujúcom sa okolo dlhodobého priemeru. Významnejšie zmeny môžu nastať aktivizáciou podkôrneho hmyzu, ktorý je významne závislý na počasí, preto ak sa vyskytnú po sebe nasledujúce suché a teplé roky, môžeme očakávať nárast vplyvu podkôrneho hmyzu aj v jedľových po-rastoch.

Obrázok 69. Vývoj objemu vykonanej náhodnej ťažby jedle

8.8. ZDRAVOTNÝ STAV OSTATNÝCH DREVÍN Ing. Milan Zúbrik, phD.

8.8.1 Zdravotný stav ostatných drevín v roku 2017

Okrem hlavných drevín, ktorými sú smrek, jedľa, borovica, buk a dub, radíme všetky ďalšie dreviny medzi „ostatné“. V roku 2017 bolo spracovaných 114 418 m3 kalamitnej hmoty. Až 79 % podiel pripadá na abiotické činitele. Z biotických škodlivých činiteľov sú najvýznamnejšie hubové patogény (12 288 m3) a podkôrny hmyz(7 718 m3). Celkovo bolo z dôvodu napadnutia biotickými škodlivými činiteľmi spracovaných 20 763 m3. K naj-významnejším biotickým škodlivým činiteľom patrí huba Chalara fraxinea na jaseni. Značné poškodenie spôso-bujú aj antropogénne škodlivé činitele. V roku 2017 bolo takto poškodených a spracovaných 2 560 m3.

Tabuľka 63. Štruktúra náhodnej ťažby ostatných drevín podľa hlavných skupín škodlivých činiteľov v roku 2017




0

50 000

100 000

150 000

200 000

250 000

19

96

19

97

19

98

19

99

20

00

20

01

20

02

20

03

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

20

15

20

16

20

17

[m ]3

Objem


Lineárny trend

70

Obrázok 70. Štruktúra náhodnej ťažby ostatných drvín podľa hlavných skupín škodlivých činiteľov v roku 2017

8.8.2 prognóza vývoja zdravotného stavu ostatných drevín

Z ostatných drevín sa na spracovanej náhodnej ťažbe bude najviac podieľať jaseň štíhly, napádaný hubou čiašoč-ka jaseňová Chalara fraxinea, smrekovec opadaný napádaný lykožrútom smrekovcovým Ips cembrae, a násled-ne zmes rôznych drevín poškodzovaných najmä vetrom a snehom. Očakáva sa zvýšenie skôr suchom.

Obrázok 71. Vývoj objemu vykonanej náhodnej ťažby ostatných drevín

9. ZDRAVOTNÝ STAV LESOV pODľA MONITOROVACEJ SIETE čMS LESY Ing. Jozef pajtík, ph.D.

9.1. MONITORINg ZDRAVOTNÉHO STAVU LESA V ROKU 2017

Národná monitorovacia sieť bola založená v rokoch 1987 a 1988 na celom území Slovenskej republiky dvojstup-ňovým výberom (TMP – strom). Trvalé monitorovacie plochy (TMP) sú v rámci siete založené rovnomerne sys-tematicky v rozstupe 16 × 16 km (obr. 72). Pôvodne bolo založených 111 TMP, na ktorých sa odvtedy každo-ročne vykonávajú monitorovacie práce. TMP majú tvar štvorca so stranami 50 × 50 m. Plochy v rámci jednotky priestorového rozdelenia lesa do ktorej padli sú vybrané tak, aby reprezentovali homogénnu časť lesa, a aby boli od okraja porastu vzdialené minimálne na vzdialenosť strednej výšky hlavnej dreviny. Medzi TMP sa nenachá-dzajú porasty v štádiu mladín. Národná sieť sa stala súčasťou európskej monitorovacej siete v rámci programu UN/ECE ICP Forests. V roku 1999 bola sieť TMP doplnená o 1 plochu na celkový počet 112.

V roku 2017 sa hodnotenie zdravotného stavu lesných drevín uskutočnilo v dňoch 10. 7. – 4. 8. na 103 TMP. Na plochách J5, M2, M5, N3, O5, O6, P3, X4 a Y4 sa hodnotenie nevykonalo, keďže tam v súčasnosti nie je hodnotiteľný lesný porast v dôsledku plánovanej alebo náhodnej – kalamitnej ťažby. Celkový počet živých hod-notených stromov bol 4 445, do vyhodnotenia zdravotného stavu bolo zahrnutých 3749 stromov sociálneho po-stavenia 1 a 2 podľa Krafta.

0

10 000

20 000

30 000

40 000

50 000

60 000

70 000

80 000

90 000

100 000





[m ]3

0

50 000

100 000

150 000

200 000

250 000

19

96

19

97

19

98

19

99

20

00

20

01

20

02

20

03

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

20

15

20

16

20

17

[m ]3

Objem


Lineárny trend

ZDRAVOTNÝ STAV pODľA MONITOROVACEJ SIETE čMS LESY

71

Z hľadiska dlhodobej kontinuity a významnosti hodnotenia je základným prvkom hodnotenie drevín, naj-mä stavu korún stromov. V rámci každoročného hodnotenia drevinovej zložky sa hodnotia všetky označené stro-my (aj stromy vrastavé a podúrovňové). Do spracovania údajov (hodnotenie defoliácie, zmien sfarbenia, prírast-ku) sú zahrnuté len stromy nadúrovňové a úrovňové (stromy biosociologického postavenia 1 a 2 podľa Krafta).

Obrázok 72. Mapa trvalých monitorovacích plôch

9.1.1 Defoliácia

Defoliácia je základný okulárny symptóm a hlavný indikátor zdravotného stavu drevín. Je to parameter, v kto-rom sa odrážajú vnútorné i vonkajšie vplyvy faktorov ovplyvňujúce život jedinca (genetické, klimatické a sta-novištné vplyvy, vplyv znečistenia ovzdušia a iné). Výsledky sú uvádzané v medzinárodne stanovenej 5-triednej stupnici defoliácie.

Tabuľka 64. Stupne defoliácie Stupeň defoliácie Defoliácia [%] Slovný popis stupňa defoliácie

0 0 – 10 bez defoliácie1 11 – 25 slabo defoliované2 26 – 60 stredne defoliované3 61 – 99 silne defoliované4 100 odumierajúce a mŕtve

Obrázok 73. Jedľa s defoliáciou 15 % Obrázok 74. Jedľa s defoliáciou 70 %


72

Tabuľka 64 udáva percentuálne zastúpenie drevín v jednotlivých stupňoch defoliácie. Listnaté dreviny v ce-lom doterajšom priebehu monitorovania zdravotného stavu lepšie odolávali nepriaznivým faktorom ako dre-viny ihličnaté. V posledných rokoch však došlo k zhoršovaniu zdravotného stavu predovšetkým u buka a hra-ba a tým aj k postupnému vyrovnávaniu sa hodnôt defoliácie medzi listnatými a ihličnatými drevinami.. V roku 2013 po prvýkrát hodnota defoliácie listnatých drevín dostihla ihličnaté dreviny a zhoršovanie zdravotného sta-vu listnatých drevín pokračovalo aj v roku 2014. V tom roku došlo aj k výraznejšiemu zhoršeniu zdravotného sta-vu ihličnatých drevín. V roku 2015 sa zhoršovanie zdravotného stavu zastavilo a prišlo k jeho výraznému zlepše-niu až na úroveň roka 2008, a to u všetkých drevín okrem smreka a jedle u ktorých nedošlo v porovnaní s rokom 2014 k žiadnej významnej zmene. Oproti roku 2016 sa v roku 2017 znížil podiel stromov v stupni defoliácie 2 – 4 u všetkých drevín spolu o 8,4 %. Podiel ihličnatých drevín so stupňom defoliácie 2 – 4 sa oproti predchádzajúce-mu roku znížil o 3,9 %, podiel listnatých drevín v stupni defoliácie 2 – 4 sa znížil o 10,5 %.

Tabuľka 65. Percentuálne zastúpenie jednotlivých druhov drevín v stupňoch defoliácie St. defoliácie 0 1 2 3 4 1+2+3+4 2+3+4 Spolu% defoliácie 0 – 10 % 11 – 25 % 26 – 60 % 61 – 99 % 100 %Buk 22,8 59,3 17,3 0,6 0,0 77,2 17,9 1 203Dub 12,0 53,2 33,2 1,1 0,5 88,0 34,8 557Hrab 27,6 55,8 16,6 0,0 0,0 72,4 16,6 217Ostatné listnaté 8,7 45,6 39,8 4,5 1,4 91,3 45,7 357Listnaté spolu 18,5 55,5 24,5 1,2 0,3 81,5 26,0 2 334Smrek 9,5 49,1 39,6 1,3 0,5 90,5 41,4 825Jedľa 16,9 54,9 26,9 1,3 0,0 83,1 28,2 160Borovica 10,0 39,2 40,2 10,3 0,3 90,0 50,8 360Smrekovec 14,3 58,6 27,1 0,0 0,0 85,7 27,1 70Ihličnaté spolu 10,7 47,7 37,7 3,5 0,4 89,3 41,6 1 415Spolu 15,6 52,5 29,5 2,1 0,3 84,4 31,9 3 749

9.1.2 Zmena sfarbenia

Zmena sfarbenia (diskolorácia) asimilačných orgánov je druhým základným okulárnym symptómom hodnote-nia zdravotného stavu drevín. Podobne ako pri defoliácii sa v zmene sfarbenia asimilačných orgánov odrážajú sprostredkovane vplyvy rôznych faktorov (nedostatok živín, suché periódy, mráz a pod.).

Tabuľka 65 udáva zastúpenie jednotlivých druhov drevín v % v jednotlivých stupňoch zmeny sfarbenia. Od začiatku monitoringu v roku 1987 nevykazuje sledovaná charakteristika podstatnejší vplyv na celkový zdra-votný stav. V roku 2017 sa objavilo sfarbenie iba v minimálnej miere, najviac na ihličí borovice (6,7 %), smreka (2,5 %) a na listoch drevín z kategórie ostatné listnaté dreviny (3,1 %, jednalo sa predovšetkým o agát).

Tabuľka 66. Percentuálne zastúpenie jednotlivých druhov drevín v stupňoch zmien sfarbenia Drevina 0 1 2 3 4 1+2+3+4 2+3+4 Spolu0 – 10 % 11 – 25 % 26 – 60 % 61 – 99 % 100 %Buk 99,5 0,5 0,0 0,0 0,0 0,5 0,0 1203Dub 98,7 1,1 0,2 0,0 0,0 1,3 0,2 557Hrab 98,2 1,3 0,5 0,0 0,0 1,8 0,5 217Ostatné listnaté 96,9 1,4 0,6 0,8 0,3 3,1 1,7 357Listnaté spolu 98,8 0,9 0,2 0,1 0,0 1,2 0,3 2334Smrek 97,5 1,2 0,7 0,6 0,0 2,5 1,3 825Jedľa 98,1 1,9 0,0 0,0 0,0 1,9 0,0 160Borovica 93,3 5,8 0,3 0,6 0,0 6,7 0,9 360Smrekovec 98,6 1,4 0,0 0,0 0,0 1,4 0,0 70Ihličnaté spolu 96,5 2,5 0,5 0,5 0,0 3,5 1,0 1415Spolu 97,9 1,5 0,3 0,3 0,0 2,1 0,6 3749

9.2 VÝVOJ ZDRAVOTNÉHO STAVU LESA

Tabuľka 66 udáva zastúpenie ihličnatých, listnatých a všetkých drevín v jednotlivých stupňoch defoliácie od za-čiatku vykonávania monitoringu v roku 1987 po rok 2017 v SR. pre posúdenie zhoršovania, resp. zlepšovania zdravotného stavu lesov je rozhodujúci podiel stromov v stupňoch defoliácie 2 – 4. Za najkritickejší možno považovať rok 1989, kedy do stupňov defoliácie 2 – 4 bolo zaradených až 49 % stromov. Ale už o dva roky, v roku 1991 bolo zistené výrazné zlepšenie (iba 28 % stromov v stupni defoliácie 2 – 4). Od tohto roku sa zdravotný stav lesov postupne zhoršoval až do roku 1994. Rok 1995 nevykázal žiadne výraznejšie zmeny oproti roku 1994. Väč-šia defoliácia drevín ako v týchto dvoch rokoch bola pozorovaná iba v už spomínanom roku 1989. Roky 1996 – 2000 patria k rokom s najlepším zdravotným stavom drevín a v roku 2000 bol zaznamenaný najnižší podiel po-škodených stromov (23 %) od začiatku monitoringu. V roku 2001 došlo k zhoršeniu zdravotného stavu hlavne listnatých drevín. Významnú rolu na tom okrem iných faktorov zohrala vysoká plodivosť buka a hraba.


73

Tabuľka 67. Vývoj zastúpenia jednotlivých druhov drevín v stupňoch defoliácie

Rok Dreviny Zastúpenie stromov v stupňoch defoliácie v %0 1 2 3 4 1 – 4 2 – 4 3 – 4

1987Ihličnaté 11 36 41 11 1 89 53 12Listnaté 26 47 22 5 0 74 27 5Spolu 19 42 32 7 0 81 39 7



























74

Rok Dreviny Zastúpenie stromov v stupňoch defoliácie v %0 1 2 3 4 1 – 4 2 – 4 3 – 4






V roku 2002 došlo k zlepšeniu zdravotného stavu u listnatých drevín. Podiel listnatých stromov v defoliač-nom stupni 2 – 4 klesol oproti roku 2001 o 12 % (z 27 na 15 %) a dostal sa takmer na úroveň roku 2000, kedy bol zaznamenaný ich najlepší zdravotný stav od začiatku monitoringu. V roku 2003 sa zdravotný stav listnatých dre-vín zhoršil a vrátil sa na úroveň roku 2001. Na tomto zhoršení, podobne ako v roku 2001, sa významne podieľa-la vysoká plodivosť buka a hraba. V roku 2004 sa celkový zdravotný stav všetkých drevín oproti predchádzajúce-mu roku mierne zlepšil predovšetkým v dôsledku zlepšenia stavu buka, jedle a borovice.

V roku 2005 bol pozorovaný najlepší zdravotný stav od roku 1988, rovnaký ako v roku 2000, keď podiel všetkých stromov v defoliačnom stupni 2 až 4 bol iba 23 % a podiel listnatých stromov v stupni 2 až 4 iba 14 %.

V rokoch 2005 až 2010 sa zdravotný stav mierne zhoršoval (podiel stromov v defoliačnom stupni 2 – 4 narástol z 23 na 38 %). Zdravotný stav ihličnatých drevín bol od roku 1996 do roku 2008 ustálený s podielom stromov v stupni poškodenia 2 – 4 v rozpätí od 35 do 41 %. V rokoch 2009 až 2011 sa podiel ihličnatých drevín v stupni poškodenia 2 – 4 zvyšoval a v roku 2011 dosiahol hodnotu 47 %. U listnatých drevín došlo v roku 2011 k miernemu zlepšeniu, keď podiel stromov v stupni poškodenia 2 – 4 klesol z 33 % na 26 %. V roku 2012 už ne-došlo k ďalšiemu zvyšovaniu podielu ihličnatých drevín v stupni poškodenia 2 – 4. Zhoršil sa však zdravotný stav listnatých drevín, keď ich podiel v stupni poškodenia 2-4 stúpol o 8 %. Trend zhoršovania zdravotného sta-vu listnatých drevín pokračoval aj v roku 2013 keď ich podiel v stupni 2-4 stúpol o ďalších 9 % a pokračoval aj v roku 2014 kedy sa zvýšil o ďalšie 3 %. V roku 2014 došlo aj k zhoršeniu zdravotného stavu ihličnatých drevín, ich podiel v stupni poškodenia stúpol oproti roku 2013 o 10 % a zaznamenal jednu z najvyšších hodnôt (53 %) od začiatku monitoringu. V roku 2015 došlo k zastaveniu trendu zhoršovania zdravotného stavu, naopak tento stav sa výrazne zlepšil hlave u skupiny listnatých drevín. Toto zlepšenie však bolo iba prechodné a v roku 2016 sa zdravotný stav listnatých drevín opäť zhoršil na úroveň roku 2012. Najväčšiu zásluhu na tom má hrab, u kto-rého bol zaznamenaný najhorší zdravotný stav od začiatku monitoringu. V roku 2017 sa zlepšil zdravotný stav u všetkých pozorovaných druhov drevín okrem borovice, jaseňa a agáta. Na obrázkoch 75 – 77 je znázornené zastúpenie vybraných druhov drevín a skupín drevín v jednotlivých stup ňoch poškodenia od začiatku monito-ringu v roku 1987.

Obrázok 75. Zastúpenie skupín drevín v jednotlivých stupňoch defoliácie


Ihličnaté

0

20

40

60

80

100

19

87

19

89

19

91

19

93

19

95

19

97

19

99

20

01

20

03

20

05

20

07

20

09

20

11

20

13

20

15

20

17

19

87

19

89

19

91

19

93

19

95

19

97

19

99

20

01

20

03

20

05

20

07

20

09

20

11

20

13

20

15

20

17

19

87

19

89

19

91

19

93

19

95

19

97

19

99

20

01

20

03

20

05

20

07

20

09

20

11

20

13

20

15

20

17

Defoliácia

Per

cen

to s

tro

mo

v

0 – 10 % >10 – 25 % >25 – 60 % >60 %

Listnaté Spolu


75

Obrázok 76. Zastúpenie vybraných listnatých drevín v jednotlivých stupňoch defoliácie

Obrázok 77. Zastúpenie vybraných ihličnatých drevín v jednotlivých stupňoch defoliácie

9.2.1 priemerná defoliácia drevín v rokoch 1988 – 2017

Tabuľka 68 udáva základné štatistické veličiny: aritmetický priemer defoliácie a strednú chybu určenej priemer-nej defoliácie vypočítané pre dvojstupňový výber, od roku 1988 do roku 2017. Na základe strednej chyby je mož-né určiť v akom intervale sa pohybujú výberové priemery defoliácie pre celú SR so 68 % spoľahlivosťou.

Malý rozsah výberu pri niektorých drevinách (jaseň, javor, agát, smrekovec) spôsobuje, že interval v kto-rom sa výberové aritmetické priemery môžu pohybovať je veľký a z toho dôvodu aj presnosť určenia aritmetické-ho priemeru defoliácie je menšia.

Tabuľka 68. Vývoj priemernej defoliácie podľa drevín v rokoch 1988 – 2016 a dosiahnutá presnosť ich určenia pri 68 % spoľahlivosti

Drevina Priemerná defoliácia v % ± stredná chyba1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994

Buk 19,0 ±1,3 23,0 ±1,3 17,2 ±0,9 12,6 ±1,0 17,2 ±1,3 17,0 ±1,4 21,0 ±1,2Dub 29,9 ±2,2 35,4 ±2,1 30,6 ±1,9 24,9 ±1,4 27,0 ±1,4 27,2 ±1,3 29,9 ±1,4Hrab 13,5 ±1,2 19,5 ±2,0 18,4 ±1,5 13,3 ±1,3 17,7 ±2,0 25,3 ±3,3 19,8 ±1,6Jaseň 23,0 ±3,5 28,6 ±3,1 37,7 ±5,2 39,7 ±5,1 38,0 ±4,8 30,1 ±3,4 40,4 ±5,7Javor 35,0 ±5,6 46,0 ±6,0 38,8 ±5,6 32,9 ±3,5 30,0 ±4,0 30,0 ±4,3 31,9 ±3,1Agát 37,0 ±3,5 38,1 ±1,9 73,8 ±7,7 46,0 ±7,8 61,4 ±9,2 50,7 ±7,1 57,0 ±6,7Listnaté spolu 22,5 ±1,3 26,6 ±1,3 24,7 ±1,7 19,2 ±1,5 23,4 ±1,7 22,9 ±1,4 25,9 ±1,5Smrek 28,4 ±1,2 30,8 ±1,2 28,5 ±1,2 24,5 ±1,0 23,9 ±1,2 29,0 ±1,0 31,5 ±1,4Jedľa 30,5 ±3,5 38,8 ±2,2 36,8 ±3,6 30,8 ±3,1 32,7 ±3,6 32,2 ±2,8 32,6 ±4,1Borovica 44,8 ±2,8 43,8 ±3,0 43,7 ±2,9 32,9 ±2,8 41,8 ±3,6 28,8 ±1,5 32,3 ±1,8Smrekovec 19,5 ±3,9 32,7 ±4,6 29,6 ±4,7 17,4 ±3,0 25,6 ±4,6 27,1 ±2,1 30,0 ±4,0Ihličnaté spolu 32,0 ±1,5 34,5 ±1,4 32,8 ±1,4 26,8 ±1,2 28,8 ±1,6 29,2 ±0,9 31,7 ±1,2Spolu 26,5 ±1,1 30,2 ±1,1 28,1 ±1,3 22,5 ±1,1 25,7 ±1,3 25,6 ±1,0 28,3 ±1,1

Buk Dub Hrab

0

20

40

60

80

100

1988

1990

1992

1994

1996

1998

2000

2002

2004

2006

2008

2010

2012

2014

2016

1989

1991

1993

1995

1997

1999

2001

2003

2005

2007

2009

2011

2013

2015

2017

1988

1990

1992

1994

1996

1998

2000

2002

2004

2006

2008

2010

2012

2014

2016

Per

cen

to s

trom

ov

Defoliácia

0 – 10 % >10 – 25 % >25 – 60 % >60 %

0

20

40

60

80

100

19

88

19

90

19

92

19

94

19

96

19

98

20

00

20

02

20

04

20

06

20

08

20

10

20

12

20

14

20

16

19

89

19

91

19

93

19

95

19

97

19

99

20

01

20

03

20

05

20

07

20

09

20

11

20

13

20

15

20

17

19

88

19

90

19

92

19

94

19

96

19

98

20

00

20

02

20

04

20

06

20

08

20

10

20

12

20

14

20

16

Per

cen

tost

rom

ov

Defoliácia

0 – 10 % >10 – 25 % >25 – 60 % >60 %

Smrek Jedľa Borovica


76


Buk 20,6 ±1,1 19,8 ±0,7 18,3 ±0,8 16,2 ±0,9 17,6 ±0,6 14,9 ±0,6 20,7 ±0,8Dub 30,6 ±1,2 30,3 ±1,5 28,0 ±1,8 30,8 ±1,6 25,6 ±1,1 23,3 ±0,9 24,0 ±0,7Hrab 21,8 ±2,0 18,9 ±0,8 14,1 ±1,0 15,7 ±1,5 14,7 ±1,7 14,2 ±1,1 22,7 ±2,6Jaseň 33,4 ±4,3 29,6 ±3,5 22,8 ±1,8 27,6 ±3,3 23,5 ±1,4 22,9 ±2,5 24,4 ±2,3Javor 28,0 ±2,6 23,2 ±1,5 22,4 ±2,0 21,8 ±1,5 20,2 ±1,7 16,5 ±1,5 20,7 ±1,9Agát 48,4 ±6,1 42,7 ±4,0 37,0 ±4,5 45,7 ±6,2 34,6 ±4,1 39,8 ±3,7 37,3 ±6,7Listnaté spolu 25,3 ±1,2 23,8 ±0,9 21,5 ±0,9 21,8 ±1,2 20,4 ±0,8 18,3 ±0,8 22,3 ±0,9Smrek 31,9 ±1,1 26,7 ±1,1 28,0 ±1,1 27,2 ±1,1 28,5 ±1,2 28,2 ±1,2 26,5 ±1,0Jedľa 31,6 ±3,0 32,8 ±2,4 33,7 ±2,3 29,3 ±3,1 28,6 ±2,8 28,3 ±2,9 28,8 ±1,8Borovica 32,8 ±1,9 31,2 ±1,5 24,8 ±1,1 25,4 ±1,5 21,6 ±1,1 22,0 ±1,3 24,7 ±1,3Smrekovec 27,6 ±1,7 25,2 ±3,2 24,7 ±2,5 23,4 ±3,5 24,5 ±1,2 20,3 ±1,5 26,3 ±2,6Ihličnaté spolu 32,0 ±0,9 28,3 ±0,9 27,7 ±0,9 26,8 ±1,0 26,8 ±1,0 26,5 ±1,0 26,3 ±0,8Spolu 28,1 ±0,9 25,7 ±0,7 24,1 ±0,7 23,9 ±0,9 23,0 ±0,7 21,6 ±0,8 23,9 ±0,7


Buk 16,5 ±0,5 21,9 ±1,0 18,6 ±0,6 17,1 ±0,6 17,5 ±0,6 17,9 ±0,6 18,8 ±0,7Dub 23,4 ±1,0 24,2 ±0,9 26,5 ±1,1 25,0 ±1,1 23,4 ±0,8 25,2 ±1,6 24,5 ±0,7Hrab 16,4 ±1,1 20,4 ±1,3 19,8 ±1,8 15,8 ±1,5 19,7 ±1,4 20,3 ±1,4 20,8 ±1,4Jaseň 24,0 ±1,9 27,3 ±1,9 26,0 ±2,5 22,3 ±2,5 28,1 ±1,9 23,0 ±1,4 29,7 ±2,7Javor 17,5 ±1,4 20,9 ±0,9 22,2 ±2,0 19,9 ±1,2 21,2 ±1,3 29,5 ±4,3 26,8 ±3,0Agát 36,1 ±5,2 37,8 ±4,6 28,2 ±5,0 28,0 ±7,5 28,8 ±7,2 45,0 ±10,9 33,5 ±6,1List. spolu 19,0 ±0,8 22,6 ±0,8 20,9 ±0,7 19,2 ±0,6 19,7 ±0,6 20,8 ±0,9 21,2 ±0,7Smrek 26,5 ±0,9 25,6 ±0,8 26,4 ±0,7 26,4 ±0,9 27,2 ±0,9 26,9 ±0,8 26,9 ±0,8Jedľa 29,3 ±1,7 29,7 ±1,2 26,8 ±1,1 25,1 ±1,1 29,5 ±1,7 25,8 ±1,4 27,0 ±1,2Borovica 26,4 ±1,5 27,3 ±1,1 26,1 ±1,3 26,6 ±1,5 27,8 ±1,5 25,9 ±1,5 27,7 ±1,4Smrekovec 27,4 ±2,5 27,4 ±2,4 24,8 ±1,7 24,6 ±2,0 22,3 ±2,0 22,9 ±1,6 25,1 ±1,8Ihličnaté spolu 26,9 ±0,8 26,5 ±0,7 26,3 ±0,5 26,2 ±0,7 27,4 ±0,7 26,4 ±0,7 27,0 ±0,5Spolu 22,2 ±0,7 24,2 ±0,6 23,2 ±0,5 22,3 ±0,6 23,1 ±0,6 23,2 ±0,7 23,6 ±0,6


Buk 20,2 ±0,6 22,1 ±0,9 22,1 ±0,8 19,8 ± 0,6 24,4 ± 1,0 24,2 ± 0,9 19,8 ± 0,7Dub 26,0 ±1,0 28,4 ±0,7 25,5 ±0,7 31,3 ± 1,6 29,6 ± 1,0 31,5 ± 1,4 24,3 ± 1,1Hrab 18,0 ±1,1 25,9 ±1,8 16,4 ±1,2 21,8 ± 1,4 25,8 ± 1,7 24,1 ± 1,7 15,7 ± 1,4Jaseň 29,4 ±1,2 28,4 ±1,2 30,7 ±1,8 38,2 ± 3,3 33,2 ± 2,7 41,6 ± 3,5 32,4 ± 2,6Javor 30,0 ±2,6 26,1 ±1,3 21,6 ±1,2 25,9 ± 2,3 27,0 ± 2,0 27,4 ± 2,4 26,4 ± 2,1Agát 34,8 ±4,3 28,8 ±4,5 28,6 ±2,6 37,0 ± 8,2 30,1 ± 5,5 34,8 ± 3,1 31,7 ± 5,9Listnaté spolu 22,2 ±0,7 24,2 ±0,8 22,7 ±0,6 24,4 ± 1,0 26,3 ± 0,8 27,5 ± 0,9 21,4 ± 0,7Smrek 28,3 ±0,8 28,7 ±1,0 30,2 ±1,8 26,7 ± 2,0 25,6 ± 1,0 28,5 ± 0,8 28,1 ± 0,9Jedľa 28,9 ±1,0 26,8 ±1,9 26,7 ±1,4 26,9 ± 2,0 26,0 ± 1,2 26,3 ± 1,1 26,1 ± 1,4Borovica 27,1 ±1,5 29,4 ±1,5 28,1 ±1,3 28,1 ± 1,3 29,6 ± 1,6 35,1 ± 2,1 30,4 ± 1,9Smrekovec 25,8 ±1,5 27,6 ±2,9 25,8 ±1,6 29,9 ± 2,2 27,0 ± 2,3 27,4 ± 2,5 24,9 ± 2,7Ihličnaté spolu 28,0 ±0,7 28,6 ±0,9 29,2 ±1,3 27,2 ± 1,4 26,7 ± 0,8 29,8 ± 0,9 28,3 ± 0,9Spolu 24,6 ±0,6 26,0 ±0,7 25,4 ±0,8 25,5 ± 1,0 26,5 ± 0,6 28,4 ± 0,7 24,2 ± 0,7

DrevinaPriemerná defoliácia v % ± stredná

chyba2016 2017

Buk 24,2 ±1,0 19,9 ±0,8Dub 26,2 ±1,0 25,0 ±1,4Hrab 29,8 ±1,1 18,8 ±1,6Jaseň 30,2 ±3,1 38,7 ±2,3Javor 21,6 ±1,7 23,0 ±3,9Agát 29,4 ±3,8 38,9 ±4,3Listnaté spolu 25,3 ±0,7 22,6 ±0,9Smrek 27,7 ±1,1 26,8 ±1,2Jedľa 25,8 ±1,8 22,8 ±1,8Borovica 29,8 ±1,7 32,9 ±3,1Smrekovec 27,8 ±2,2 22,0 ±1,6Ihličnaté spolu 28,0 ±0,8 27,7 ±1,3Spolu 26,4 ±0,7 24,5 ±0,8

V roku 2017 došlo v porovnaní s rokom 2016 k zníženiu priemerných defoliácií pri listnatých drevinách spolu o 2,7 % a pri ihličnatých drevinách o 0,3 %. Najväčšie zlepšenie bolo pozorované pri hrabe (až o 11,0 %), buku (o 5,2 %) a smrekovci (o 5,8 %). K zvýšeniu priemernej defoliácie oproti roku 2016 medzi listnatými drevi-nami došlo u jaseňa (o 8,5 %), agátu (o 9,5 %) a buka (o 4,3 %). Priemerná defoliácia ihličnatých drevín sa zní-žila pri všetkých druhoch okrem borovice (tam sa zvýšila o 3,1 %). Priemerná defoliácia všetkých drevín spolu sa znížila o 1,9 %.

Uvedené hodnoty sú vypočítané z údajov zo všetkých monitorovacích plôch, a preto vyjadrujú priemer-né percentuálne zmeny stavu pre celú SR. V jednotlivých oblastiach Slovenska môže byť vývoj zdravotného sta-vu odlišný. Z obrázkov 79 – 80 vyplýva, že za obdobie rokov 1987 – 1996 sa hodnota poškodenia všetkých dre-vín spolu pohybovala v rozmedzí hodnôt 25 – 30 %. Výnimku tvorí iba klimaticky veľmi priaznivý rok 1991, kedy hodnota klesla pod 25 %. od roku 1996 do roku 2009 sa priemerná defoliácia všetkých drevín spolu po-



77

0

5

10

15

20

25

30

35

40

19

88

19

90

19

92

19

94

19

96

19

98

20

00

20

02

20

04

20

06

20

08

20

10

20

12

20

14

20

16

Pri

emer

ná

def

oli

ác

ia [

%]

ihličnaté listnaté spolu

Obrázok 78. Vývoj priemernej defoliácie

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

50

19

88

19

90

19

92

19

94

19

96

19

98

20

00

20

02

20

04

20

06

20

08

20

10

20

12

20

14

20

16

buk dub hrab smrek jedľa borov ica

Pri

emer

ná

def

oli

ác

ia [

%]

Obrázok 79. Vývoj priemernej defoliácie pre vybrané druhy drevín

0

510

15

2025

30

3540

45

5055

60

19

87

19

89

19

91

19

93

19

95

19

97

19

99

20

01

20

03

20

05

20

07

20

09

20

11

20

13

20

15

20

17

Po

čet

stro

mo

v v

trie

de

2–

4[%

]

ihličnaté listnaté spolu

Obrázok 80. Vývoj zastúpenia stromov v stupni poškodenia 2 – 4


78

hybovala pod hranicou 25 %. ihličnaté dreviny mali v tomto období vyrovnané hodnoty priemernej defo- liácie (26,2 – 28,3 %), pri listnatých drevinách dochádzalo medzi jednotlivými rokmi k väčším výkyvom. od roku 2005 do roku 2014 dochádzalo k postupnému zhoršovaniu priemernej defoliácie všetkých drevín spolu, ktoré bolo zapríčinené predovšetkým zhoršovaním priemernej defoliácie listnatých drevín (19,2 % v roku 2005, 27,5 % v roku 2014). v roku 2014 došlo k zhoršeniu priemernej defoliácie ihličnatých aj list-natých drevín na jednu z najhorších úrovní za celé sledované obdobie. od roku 2014 dochádza k výrazným kolísaniam zdravotného stavu, ktoré sa prejavuje prechodným zlepšovaním, resp. zhoršovaním zdravot-ného stavu predovšetkým v dôsledku klimatických podmienok. Na základe daných výsledkov možno konšta-tovať, že zdravotný stav lesov Slovenska indikovaný defoliáciou a stupňom poškodenia je v posledných rokoch charakterizovaný obdobím mierneho zlepšovania (roky 1996 – 2005) a obdobím mierneho zhoršovania (2005 – 2014), pri listnatých drevinách môžeme o období rokov 2005 – 2014 hovoriť ako o období výrazného zhoršenia zdravotného stavu. Obrázok 81 znázorňuje podiel stromov v stupňoch defoliácie 2 – 4. Aj tu môžeme pozoro-vať výrazné zvyšovanie podielu týchto stromov po roku 2005 a prudké, ale iba prechodné zlepšenie v roku 2015.

10. ZHODNOTENIE pOUŽITIA pRÍpRAVKOV NA OCHRANU LESA Ing. Andrej Kunca, phD.

10.1. pOUŽITIE pRÍpRAVKOV NA OCHRANU LESA V ROKU 2017

V roku 2017 nebol aplikovaný žiaden prípravok letecky. Všetky aplikácie boli vykonané pozemne. Spotreba prípravkov sa týkala aplikácie repelentov proti zveri, insekticídov, herbicídov a fungicídov v les-

ných škôlkach a feromónov proti podkôrnym druhov hmyzu. Spotreby sa v 5 kategóriách znížila oproti dlho-dobému priemeru a v 1 zvýšila (repelenty proti zveri).

Tabuľka 69. Porovnanie spotreby prípravkov na ochranu rastlín použitých v lesoch v roku 2017 s priemerom z rokov 1993 – 2014 (22 rokov)

Spotreba prípravkov Insekticídy [kg resp. l]

Feromóny [ks]

Herbicídy [kg resp. l]

Fungicídy [kg resp. l]

Repelenty [kg]

Rodenticídy [kg resp. l]

Priemer 1993 – 2014 (22 rokov) 11 544 64 618 12 492 1 922 148 883 342

2016 Absolútna spotreba 4 967 45 790 2 057 701 167 665 3Relatívna miera spotreby [%] 43,0 70,9 16,5 36,5 112,6 0,9

10.2. pROgNóZA VÝVOJA pOUŽÍVANIA pRÍpRAVKOV NA OCHRANU LESA

Vzhľadom na extrémne premnoženie podkôrneho hmyzu očakávame zvýšenie spotreby insekticídov a feromó-nov. Vzhľadom na škody zverou sa dá očakávať zvýšenie spotreby aj repelentov proti zveri.

11. ZÁVER Ing. Andrej Kunca, phD.

V roku 2017 sa v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov v náhodnej ťažbe spracovalo 4,94 mil. m3 drevnej hmoty, čo je o 0,25 mil. m3 viac ako v roku 2016, resp. o 2,6 mil. viac ako je dlhodobí (55-ročný: 1960 – 2014) priemer (2,32 mil. m3). Podiel náhodnej ťažby dreva na celkovej ťažbe bol 52,0 %. Najvýznamnejším škodlivým činiteľom bol lykožrút smrekový. Najohrozenejšie sú smrečiny najmä na Kysuciach, Orave, v Tatrách, Nízkych Tatrách, Spiši a na Gemeri.

V budúcnosti výskyt náhlych klimatických extrémov (vietor, sneh, ľadovica) bude spôsobovať nárazové po-škodenie rozsiahlych lesných komplexov. Nielen zničené, ale aj poškodené lesy (napr. vrcholcové zlomy) budú predurčovať nárast podkôrnych druhov škodcov v daných lesných ekosystémoch. Aplikáciou všetkých dostup-ných metód ochrany lesa bude možné škodám predchádzať, resp. ich následne minimalizovať. K tomu je potreb-né, aby manažment poznal riziká a možnosti prevencie a obrany a mal vytvorené možnosti pre aktívnu ochra-nu lesa.

ZHODNOTENIE pOUŽITIA pRÍpRAVKOV NA OCHRANU LESA � ZÁVER

79

Obrázok 81. Rozdelenie inšpektorov Lesníckej ochranárskej služby podľa regiónov Slovenska v roku 2018

pOďAKOVANIE Táto publikácia vznikla aj vďaka podpore mnohých projektov riešených na NLC-LVÚ Zvolen. Išlo najmä o:

– projekty EPOL, EPOL II a VIPLES Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva financované cez kontrakt medzi MPRV SR a NLC,

– úlohu Monitoring lesov – ČMS Lesy, financovanej z rozpočtovej kapitoly MPRV SR, – APVV-0707-12 Výskum vplyvu disturbančných faktorov na dlhodobý vývoj zdravotného stavu lesov Slo-

venska, – APVV-14-0567 Informačný a varovný systém pre invázne organizmy v lesnom a urbánnom prostredí, – APVV-15-0348 Nové metódy v integrovanej ochrane lesa zahŕňajúce využitie entomopatogénnych húb, – APVV-15-0531 Webová GIS aplikácia pre monitoring výskytu škodlivých činiteľov v lesoch Slovenska, – APVV-16-0031 Výskum alternatívnych metód ochrany ihličnatých sadeníc pred hmyzími škodcami, – APVV-16-0325 Extrémne prejavy zmeny klímy a ich dopady na rast a produkciu lesných porastov, – ASFEÚ „Centrum excelentnosti biologických metód ochrany lesa“ ITMS 26220120008 na základe podpory

operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, – ASFEÚ „Prognosticko-informačné systémy pre zvýšenie efektívnosti manažmentu lesa“ ITMS

26220220109, – ASFEÚ „Progresívne technológie ochrany lesných drevín juvenilných rastových štádií“ ITMS 26220220120, – ASFEÚ „Integrovaný systém pre simuláciu odtokových procesov (ISSOP)“ ITMS 26220220066, – COST PERMIT (Pathway Evaluation and Pest Risk Management In Transport) a COST FRAXBACK (Fra-xinus dieback in Europe: elaborating guidelines and strategies for sustainable management).

Ing. M. Maľová, PhD.

Ing. V. Longauerová, PhD.

Ing. J. Galko, PhD.

Ing. M. Zúbrik, PhD.

Ing. J. Vakula, PhD.

Ing. S. Rell, PhD.

Ing. A. Gubka, PhD.

Ing. R. Leontovyč, PhD.

Ing. J. Vakula, PhD., Ing. A. Gubka, PhD.,Ing. Ch. Nikolov, PhD.

InšpektoriLesníckej ochranárskej služby 2018

1994 2018

pOďAKOVANIE

80

LITERATÚRAKunca, a., ZúbriK, M., vaKuLa, J., GaLKo, J., KonôpKa, b., Leontovyč, r., GubKa, a., niKoLov, ch., reLL, S., Ko-

nôpKa, J., LonGauerová, v., Kaštier, p., Maľová, M., Finďo, S., SitKová, Z., paJtíK, J., varínSKy, J., Dubec, M., KaJba, M., SLaná, b., LipnicKý, M., niGríni, r., 2016: Výskyt škodlivých činiteľov v lesoch Slovenska v rokoch 1960–2014, v roku 2015 a prognóza ich vývoja. Zvolen, Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen, 139 p.

Leontovyč, r. a kol., 1980: Hlavné škodlivé činitele v lesoch Slovenskej socialistickej republiky. Lesnícke štúdie 32, Bratislava, Príroda, 94 p.

Surovec, D., 1989: Hlavné škodlivé činitele v lesoch SSR za roky 1975 – 1986. Lesnícke štúdie 45, Bratislava, Príroda, 122 p.

LITERATÚRA

81

TABUľKOVÁ pRÍLOHA

Tabuľka 70. Zoznam škodlivých činiteľov (Príloha 2 k vyhláške č. 297/2011 Z. z. o lesnej hospodárskej evidencii)Druh škodlivého činiteľa Skratka

Abiotické škodlivé činitele (5)

Vietor VTSneh SNSucho a úpal SUZáplavy a podmáčanie ZAIné abiotické AB

Podkôrny hmyz (8)

Lykožrút smrekový LSLykožrút lesklý LLDrevokaz čiarkovaný DCLykožrúty na jedli LJPodkôrnikové na borovici LBLykožrút smrekovcový LCPodkôrnik dubový PDIný podkôrny hmyz PH

Listožravý hmyz (8)

Mníška veľkohlavá MVObaľovače na duboch ODPiadivky na duboch PIHrebenárky na borovici HBPloskanka smreková PKRúrkovček smrekovcový RSChrústy žer imág CRIný listožravý hmyz LH

Cicavý hmyz (3)Kôrovnica kaukazská KKVošky na smreku a smrekovci VOIný cicavý hmyz CH

Škodcovia koreňov a kmienkov (6)

Tvrdoň smrekový TSNosániky NOLarvy kováčikov KOPandravy chrústa PCMedvedík obyčajný MOIní škodcovia koreňov a kmienkov SK

Huby (11)

Sypavky SYMúčnatky MUHrdze HRŠkvrnitosť a hnednutie listov a ihlíc SLRakovina a nekróza kôry RATracheomykózy TMPodpňovka PPKoreňovka vrstevnatá KVHniloby HNPadanie semenáčikov PSIné huby HU

Ostatné biotické škodlivé činitele (6)

Obhryz a lúpanie zverou ZLOdhryz zverou ZVHlodavce HLHáďatká HABurina BUIné biotické IB

Antropogénne škodlivé činitele (6)

Imisie IMPožiare POOdcudzenie dreva KRPastva hospodárskych zvierat PAPoškodenie pesticídmi PEIné antropogénne AN


82

Tabuľka 71. Zoznam drevín a skratiek (podľa prílohy č. 1 k zákonu 545/2004 Z. z.) – zoradenie podľa slovenského názvu drevinySkratka Slovenský názov Latinský názov Skratka Slovenský názov Latinský názov

BS Borovica Banksova Pinus banksiana HJ Hloh jednosemenný Crataegus monogynaBC Borovica čierna Pinus nigra HO Hloh obyčajný Crataegus oxyacanthaVJ Borovica hladká (vejmutovka) Pinus strobus HB Hrab obyčajný Carpinus betulusKS Borovica horská (kosodrevina) Pinus mugo HR Hruška obyčajná Pyrus pyrasterBO Borovica lesná (sosna) Pinus sylvestris JN Jabloň planá (plánka) Malus sylvestrisLB Borovica limbová Pinus cembra BX Jarabina brekyňová (brekyňa) Sorbus torminalisDG Duglaska tisolistá Pseudotsuga menziesii MK Jarabina mukyňová (mukyňa) Sorbus ariaJD Jedľa biela Abies alba OK Jarabina oskorušová (oskoruša) Sorbus domesticaJO Jedľa obrovská Abies grandis JB Jarabina vtáčia Sorbus aucupariaSM Smrek obyčajný Picea abies JK Jaseň manový Fraxinus ornusSO Smrek omorikový (omorika) Picea omorica JS Jaseň štíhly Fraxinus excelsiorSP Smrek pichľavý Picea pungens JU Jaseň úzkolistý Fraxinus angustifoliaSJ Smrekovec japonský Larix kaempferi syn. Larix leptolepis JH Javor horský Acer pseudoplatanusSC Smrekovec opadavý Larix decidua JI Javor introdukovaný Acer introd. spTX Tis obyčajný Taxus baccata JM Javor mliečny Acer platanoidesAG Agát biely Robinia pseudoacacia JP Javor poľný Acer campestreBZ Baza čierna Sambucus nigra JT Javor tatársky Acer tataricumBH Brest horský Ulmus montana, syn. Ulmus glabra JL Jelša lepkavá Alnus glutinosaBP Brest poľný (hrabolistý) Ulmus minor, syn. Ulmus carpinifolia JX Jelša sivá Alnus incanaBD Brest sibírsky Ulmus pinnato-ramosa JZ Jelša zelená Alnus viridisVZ Brest väzový Ulmus laevis LM Lipa malolistá Tilia cordataBR Breza bradavičnatá Betula pendula syn. Betula verrucosa LV Lipa veľkolistá Tilia platyphyllosBV Breza plstnatá Betula pubescens OC Orech čierny Juglans nigraBK Buk lesný Fagus sylvatica OV Orech vlašský Juglans regiaMH Čerešňa mahaleb. (mahalebka) Prunus mahaleb GK Pagaštan konský Aesculus hippocastanumCS Čerešňa vtáčia Prunus avium TB Topoľ biely Populus alba, P. canescensTP Čremcha obyčajná (tŕpka) Padus avium, syn. Padus racemosa TC Topoľ čierny Populus nigraDR Drieň obyčajný Cornus mas TI Topoľ I–214 Populus x euroamericana (‘I–214’)CR Dub cerový (cer) Quercus cerris OS Topoľ osikový (osika) Populus tremulaDC Dub červený Quercus rubra TR Topoľ Robusta Populus x euroamericana (‘Robusta’)DL Dub letný Quercus robur TS Topoľ šľachtený Populus x hybr.DP Dub plstnatý Quercus pubescens VB Vŕba biela Salix albaDZ Dub zimný Quercus petraea VF Vŕba krehká Salix fragilisGJ Gaštan jedlý Castanea sativa VK Vŕba krovitá Salix sp.


vÝskyt ŠkodlivÝch činiteľov v lesoch slovenska v roku … · 2018. 10. 6. · los nadviazala...

Documents