Výskumný proces a jeho fázy

seminár pre 3.ročníkštudentov JLF UK,

Ústav patologickej fyziológie JLF,Martin, 17. 10. 2006

seminár - VEDECKÁ PRÍPRAVA 3. ročník, zimný semester, akad. rok 2006/07 téma seminára: výskumný proces a jeho fázy

  výučbový týždeň: 16. – 20. októbra 2006

čas: pondelok až štvrtok, 10.30 – 12.10 h

2 výučbové hodiny  anotácia seminára:

hlavný cieľ : zaistiť, aby študenti porozumeli hlavné pojmy charakterizujúce túto tému

prediskutovať so študentmi:

• základné fázy výskumného procesu (koncepčnú, spracovania návrhu a plánu výskumu, empirickú, analytickú a diseminačnú)

• obsah koncepčnej fázy výskumu, jej jednotlivé kroky (formulovanie a vymedzenie vedeckého problému, spracovanie literárneho prehľadu o tomto probléme, vytvorenie teoretickej konštrukcie riešenia tohto problému, sformulovanie hypotézy

• postup pri vypracovávaní návrhu výskumu a spracovanie plánu jeho uskutočnenia

• obsah empirickej fázy výskumu

• obsah analytickej fázy výskumu

• základné postupy pri publikovaní výsledkov výskumu

čiastkové ciele

a)  2 – 4 členné skupinky študentov dostanú na začiatku seminára pripraviť a v priebehu

seminára prezentovať pred celou skupinou svoje poznatky o jednotlivých fázach výskumného procesu [učiteľ im môže zadať na riešenie

virtuálny vedecký problém (?)]

b) učiteľ bude spolu so študentmi systematicky diskutovať o jednotlivých fázach výskumného

procesu   

Martin 03. 10. 2006 prof. MUDr. Ján Hanáček, CSc. garant témy

možné formy seminára :

fázy vedeckého výskumua

vedecké metódy

Veda je oveľa viac myslením než poznaním.

Carl Sagan

Veda pozostáva zo zoskupovania faktov,z ktorých môžu byť vytvorené všeobecnézákonitosti alebo závery.

Charles Darwin

vedecké metódy

1. pozorovanie – stála súčasť vedeckej informácie2. popis – informácia musí byť spoľahlivá, reprodukovateľná a relevantná3. predpoklad – informácia musí byť platná pre minulé, súčasné a budúce experi- menty4. vyvrátenie nesprávnych prijateľných alter- natív (falzifiabilita) – všetky hypotézy a teórie sú vo svojej podstate určené na vyvrátenie

vedecké metódy

t.j. aj keď v istom bode je možné dospieť k súhlasu s danou hypotézou alebo teó- riou, táto musí zostať len predbežnou, a v prípade, že ďalšie opakované pokusy po- tvrdia hypotézou predpokladané výsledky, jej dôveryhodnosť sa zvyšuje

5. vysvetlenie príčiny – koncept kauzality nie je vo vede platný paušálne, ale je dobre definovateľný len za určitých presne sta- novených podmienok

vedecké metódy

- identifikácia príčiny = určenie príčiny ako významného fenoménu čo najpresnejšie - kovariácia udalostí = hypotetická príčina musí korelovať s pozorovaným účinkom- časovo-závislý vzťah = hypotetická príčina musí predchádzať pozorovaný účinok v čase

5. vysvetlenie príčiny – požiadavky:

pragmatická schéma postupuvedeckého výskumu

1. definovanie otázky2. získanie informácie a zdrojov3. sformulovanie hypotézy4. vykonanie experimentu a zber údajov5. analýza údajov6. interpretácia údajov a urobenie záve- rov, ktoré budú základom pre nové hypotézy7. publikovanie výsledkov

virtuálny VEPRO

virtuálny vedecký problém (VEPRO) :

erytropoetín (EPO) a trombóza cievneho prístupu

u hemodialyzovaných (HD) pacientov

riešenie VEPRO:

1. koncepčná fáza vedeckého výskumu:

a. formulovanie a vymedzenie vedeckého problému (VEPRO)

b. spracovanie literárneho prehľadu o VEPROc. vytvorenie teoretickej konštrukcie riešenia

VEPROd. sformulovanie hypotézy (hypotéz)

1. koncepčná fáza výskumu - EPO

a1) ako sa vedecký problém odhaľuje a formuluje?– náhodne pozorovaný jav, ktorý nevieme vysvetliť ?

– cieleným štúdiom identifikovaná medzera v komplexe súčasných vedomostí ?

– zistenie rozporu medzi faktami zistenými experimentátorom (inými výsk. prac.) a súčasne platnými faktami, hypotézami, vysvetleniami ?

- náhoda?: zvýšený výskyt trombózy AV fistuly medzi HD pacientmi liečenými EPO na HD v MFN- medzera?: klinické štúdie o VEPRO boli realizované- rozpor?: áno – EDTA odporučenia (evidence level B), trombóza po EPO len pri PTFE ciev.štepoch...(2004)

1. koncepčná fáza výskumu - EPO

a2) vymedzenie vedeckého problému– uvažovanie o možných príčinách pozorovaného javu

– sformulovanie pracovnej hypotézy

– uvažovanie o riešiteľnosti VEPRO

– uvažovanie o metódach, ktoré je treba použiť na riešenie pozorovaného javu

- príčina ?: vplyv iných medikamentov ? vplyv EPO ? náhodný jav ?- pracovná hypotéza ?: EPO je protrombotický liek- riešiteľnosť ?: áno - metódy ?: prospektívna randomizovaná štúdia ?

b) spracovanie literárneho prehľadu o VEPRO

• zozbieranie všetkých relevantných informácií o danom probléme: - bol už niekým rovnaký problém identifikovaný, resp. riešený? - ak áno, akceptujem výsledky tohto riešenia alebo o ich platnosti pochybujem?

• vhodným zdrojom takýchto informácií sú prehľadové články v renomovaných časopisoch

problém už riešený ?: 3 retrospektívne štúdie výskyttrombózy AV fistuly u HD pac. – iné štúdie bez výskytuakceptujem ?: potrebná ďalšia prospekt. randomiz. štúdia

1. koncepčná fáza výskumu - EPO

1. koncepčná fáza výskumu - EPO

c) vytvorenie teoretickej konštrukcie riešenia VEPRO- umožňuje výskumníkovi nachádzať netradičné spôsoby riešenia problému- umožňuje ved. prac. dôsledne si premyslieť každý detail, každý krok výskumného procesu

- dobrá teoretická konštrukcia výskumu ušetrí ved. prac. čas, peniaze a zbytočné napätie v priebehu riešenia problému

- netradičné spôsoby ?: okrem výskytu trombóz sledo-vať u HD pac. aj protrombotické markery v plazme; hod-notenie účinku 2 AT liekov v prevencii trombózy ? iné ?- ušetrí ?: áno, nie sú potrebné duplicitné vyš. u toho istého pac., ďalšie krv. odbery naviac, prevádz. problémy

1. koncepčná fáza výskumu - EPO

d) sformulovanie hypotézy (hypotéz)• jej obsahom je racionálny predpoklad o možnej príčine pozorovaného javu• hypotéza je zdrojom otázok, na ktoré by mal dať odpoveď výskumný proces – tieto odpovede buď podporia alebo oslabia pravdivosť hypotézy• výskumný proces nikdy nedokáže pravdivosť hypotézy bez zvyšku, ale vždy len s určitým stupňom pravdepodobnosti, resp. vierohodnosti

hypotéza: je EPO príčinou trombózy u HD pacientov?k overeniu tejto hypotézy súbežne aj štúdie in vitro-na kultúrach endotelových buniek (HUVEC), experi-menty na segmentoch ciev z AV-fistuly ex vivo...

2. fáza spracovania návrhu a plánovania výskumu

– výber objektov, ktoré budú slúžiť na uskutočnenie výskumu (probandi, pacienti, exp. zvieratá, prístroje, elektronické a iné modely...) – výber metód vhodných na riešenie VEPRO – výber metodík a prístrojového vybavenia – vypracovanie protokolov výskumu – definovanie kontrolných mechanizmov – spracovanie plánu pilotnej štúdie – výber vhodných štatistických metód – stanovenie finančných, materiálnych, personálnych, priestorových a časových podmienok nutných na úspešné uskutočnenie výskumu

návrh a plán výskumu: kontrolná skupina-HD pac. bez EPO, zdravá kontrolná sk. (darci krvi), pupočníky z pôrodníc.odd., elisa metódy na stanovenie protrombotických markerov, štatis-tika-napr. neparametrické testy, ANOVA, rozpočet, a pod.

3. empirická fáza

cieľ: – produkcia výsledkov, zber údajov a ich príprava na ďalšie spracovanie

zdroje výsledkov: – pozorovanie, rozhovor, dotazník

– experiment, klinická štúdia

– modely: matematický, elektronický, biologický

zber výsledkov: klinická štúdia (prospekt., randomiz.),multicentrická, zaradení len noví HD pac. z celej SR+ experiment (HUVEC, cievne štepy z AV fistuly...)

4. analytická fáza

– analýza získaných dát formou: kvantitatívnej,

kvalitatívnej a štatistickej analýzy dát

– interpretácia dosiahnutých výsledkov

– porovnávanie: s vlastnými výsledkami z predchádzajúcich pokusov a s výsledkami iných výskumníkov – korelácie: hľadanie kauzálnych súvislostí medzi skúmanými parametrami

analýza: využitie všetkých uvedených metódanalýzy dát v rámci vyš. účinkov EPO vo vzťahuk výskytu trombózy ciev. prístupu u HD pac.

5. diseminačná fáza

• ide o publikovanie výsledkov výskumu

• formy diseminácie:

– záverečná správa o výskume

– prednáška alebo poster na vedeckej, resp. odbornej konferencii alebo kongrese

– publikovanie vo vedeckých časopisoch

– použitie výsledkov výskumu v praxi

?

P. Kubisz et al., Journal of Thrombosis and Haemostasis, 2005; 3: 2825-27