Vytvorili Marek Kotúl a Miroslav Lipničan

Venuša je druhá planéta v poradí od Slnka

Je viditeľná na oblohe, no kvôli blízkosti k Slnku a oblakom len ráno a večer

Terestriálna planéta - podobná Zemi

Ma jedinečný orbit, ktorý má tvar takmer ako kružnica

• Hmotnosť : 4,8685×1024 kg

• Plocha povrchu : 4,60×108 km2

• Rovníkový priemer : 12103,7 km

• Gravitačné zrýchlenie : 8,87 m/s2

• Atmosférický tlak: 9321 kPA

• Obsah CO2 96,5 %

• Rýchlosť obehu okolo Slnka : 35km/s

• Priemerná hustota : 5,204 g/cm3

• Priemerná teplota 737 K

• Názov Venuše je odvodený od rímskej bohyni Venuši, pretože si mysleli, že ženy pochádzajú z Venuše.

• Jej symbolom bol pre starých babylončanov znak, ktorý je v súčasnosti využívaný na označenie ženy

• Dráha takmer kružnica• Raz za 243 rokov sa

dostane do jednej úrovne so Slnkom a Zemou, čiže zakrýva Slnko – zistil to Kepler

• Rotuje na opačnú stranu ako Zem

• Slnko vychádza na západe

• Rok na venuši je kratší ako deň. Rok trvá 224 a deň 243 pozemských dní

Tieto dve planéty sú vzájomne podobné – veľkosťou, obklopuje ich atmosféra, ....

Venuša je viditeľná zo Zeme, podobne ako Mesiac prechádza fázami

Na rozdiel od Zeme magnetické pole Venuše nie je indukované v jadre ale v atmosfére

Vzniká stretom ionosféry a slnečného vetru

Magnetické pole má len jeden pól

Sondy Venera, Mariner, Pioneer-Venus zistili, že atmosféra Venuše je zložená hlavne z oxidu uhličitého, ale aj dusíka, kyslíka a vody.

Je tam silný skleníkový efekt, ktorý zvyšuje teplotu povrchu na 400- 500 °C

Venušu obklopujú oblaky zložené z oxidu siričitého a kyseliny sírovej

Kvôli oblačnosti nie je dobre zmapovaný

Tvoria ho dve vrchoviny Ishtar Terra a Lakshami Planum a pláne

90 % povrchu je vytvorených z čerstvo vyschnutej lávy

• Je podobná Zemi, skladá sa z jadra, plášťa a kôry

• Jadro je zrejme tvorené roztaveným železom a sírou

• Plášť roztavenými kameňmi

• Jadro s plášťom • Kôra má 35 km, nie je

rozdelená na platne, preto sa nevie, kde a prečo sa uvoľňuje energia spojená s častou vulkanickou činnosťou

• S pozorovaniami začali už starí Babylončania, Sumeri a Mayovia

• Gréci dospeli pozorovaniami k názoru, že ranné a večerné výskyty Venuše sú dva rozličné objekty, až ich Pythagoras vyviedol z omylu

• Galileo Galilei v roku 1610 pozoroval fázy Venuše

• Kepler zverejnil teóriu, že Zem, Slnko a Venuša sa raz môžu stretnúť v rovnakom bode, no svoje výpočty nestihol overiť, pretože zomrel rok pred týmto úkazom

• Prieskum sondami je náročný. Všetky z nich sa po pár minútach po pristátí odmlčali

• 12.2.1961 sa sonda Venera stala prvou, ktorá sa priblížila k Venuši, no nedoletela

• 1962 – americká sonda Mariner 2 zistila, že Venuša nemá magnetické pole indukované z jadra

• 1.3.1966 sonda Venera 3 prvý krát pristála na povrchu

• Sovietske sondy - Venery 3-16 postupne zisťovali vlastnosti porchu Venuše

• 11.4.2006 doletela k Venuši sonda Venera Expres, ktorá spavila prvé zábery povrchu