vývinová psychológia
DESCRIPTION
Vývinová psychológia. Miroslava Adamík Šimegová , PhD . 2011. Literatúra. Oravcová, J.: Vývinová psychológia. Banská Bystrica : FHV UMB, IPV, 2002 Klindová, L., Rybárová, E.: Kapitoly z vývinovej psychológie. Bratislava: SPN, 1985 - PowerPoint PPT PresentationTRANSCRIPT
LiteratúraLiteratúraOravcová, J.: Vývinová psychológia. Banská Bystrica : FHV UMB, IPV, 2002
Klindová, L., Rybárová, E.: Kapitoly z vývinovej psychológie. Bratislava: SPN, 1985
Langmeier, J., Krejčířová, D.: Vývojová psychologie. Praha : Grada, 1998
Vágnerová, M.: Vývojová psychologie. Praha : Karolinum, 1999
Kuric, J.: Ontogenetická psychologie. Praha : SPN, 1986
Příhoda, V.: Ontogeneze lidské psychiky I,II,III,IV. Praha : SPN, 1982
Říčan, P.: Cesta životem. Praha : Portál, 2003
Taxová, J.: Pedagogicko-psychologické zvláštnosti dospívání. Praha: SPN, 1987
Jakabčic, I.: Základy vývinovej psychológie. Bratislava: Iris, 2002.
Fontana, D.: Psychologie ve školní praxi. Praha: Portál, 1997.
Končeková, Ľ.: Vývinová psychológia. Vydavateľstvo Michala Vaška, 2007
Glasová, M., Páleník, Ľ., Solárová, E., Štefanovič, J.: Vybrané kapitoly zo psychológie. Bratislava: Metodické centrum mesta Bratislavy, 1995.
Kuric, J.: Kompendium ontogenetickej psychológie. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 1997.
Říčan P., Krečířová D. a kol.: Dětská klinická psychologie. Praha: GRADA Publishing, 1995
Štúr, I.: Ľudské mláďa. Bratislava: Mauro, 1995.
Štúr, I.: Metamorfózy života. Bratislava: Durlák, 2006.
West, G.K.: Dobrodružství psychického vývoje. Praha: Portál, 2002.
Definícia vývinovej psych. Definícia vývinovej psych.
Psychológia je veda o správaní a prežívaní.
Štúdium zmien správania a prežívania v časovom priebehu je najvšeobecnejším pred metom široko chápanej vývinovej psychológie.
Vývinová psychológia (Langmeier, Matějček)
náuka o zmenách psychiky ku ktorým dochádza v priebehu života jedinca od počatia až do smrti.
Ontogenetická psychológia Skúma podmienky vzniku a vývinu
psychických javov od počatia až po prirodzenú smrť človeka a charakterizuje psychický vývin v jednotlivých vývinových obdobiach.
Predmet vývinovej Predmet vývinovej psych. psych. okruhy všeobecnej vývinovej psychológie:
Štúdium fylogenézy psychiky - pozorovanie a porovnávanie správania rôznych druhov živočíchov na rozdielnom stupni evolučnej rady.
Štúdium antropogenézy psychiky - vývin duševna u ľudí, teda v rôznych historických etapách a v rôznych civilizačných okruhoch.
Štúdium ontogenézy psychiky človeka - v najširšom poňatí od jeho po čatia až do smrti.
Štúdium aktuálnej genézy – vývin psychických procesov.
Základné ciele vývinovej Základné ciele vývinovej (ontogenetické) psychológie(ontogenetické) psychológie (Langmeier):(Langmeier):
Popísať vývinové zmeny -charakteristické pre určité vývinové stupne.
Z nich odvodiť všeobecné zákonitosti vývinu psychických štruktúr a ich príčinných súvislostí.
Vytvoriť jednotnú vývinovú teóriu (teória, ktorá by uspokojivo vysvetľovala všetky psychické premeny od narodenia až po smrť neexistuje => teórie zamerané len na určitú oblasť, alebo obdobie)
VývinVývinproces psychických zmien uskutočňujúcich sa
v čase, v dôsledku sa psychika (prežívanie a správanie) ustavične mení a dostáva sa na kvalitatívne vyššiu úroveň.
Opačný proces - regresiaSpočíva v:- Socializácii- Individualizácii (stáva sa tým čím je,
jedinečnou osobnosťou)Kvalitatívne zmeny vlastnostíKvantitatívne zmeny vlastnostíPsychický vývin sa uskutočňuje na základe
vzájomnej podmienenosti s biologickým vývinom
Hlavné oblasti Hlavné oblasti psychického vývinu:psychického vývinu:Biosociálny vývin - zahrňuje telesný
vývin a všetky premeny s ním spojené, zaoberá sa i faktormi, ktoré ho ovplyvňujú.
Kognitívny vývin - zahrňuje všetky psychické procesy, ktoré sa nejako spolupodieľajú na ľudskom poznávaní.
Psychosociálny vývin - zahrňuje premeny spôsobu prežívania, osobnostných charakteristík a medziľudských vzťahov, resp. sociálnej pozície.
Zmeny v priebehu vývinuZmeny v priebehu vývinu
Kvantitatívne:Zmeny veľkosti (výška, váha, slovná
zásoba...)Zmeny proporcií (pomer hlavy a tela,
pomer názorného a abstraktného myslenia, podiel emocionality a racionality...)
Kvalitatívne:Zanikanie starých vlastností (mliečny
chrup, detská reč, niektoré nepodmienené reflexy...)
Získavanie nových vlastností, znakov (produkcia pohlavných žliaz, estetické a mravné cítenie...)
Všeobecné znaky, Všeobecné znaky, zákonitosti psychického zákonitosti psychického vývinu:vývinu: zákonitý proces - má podobu postupnosti na seba
nadväzujúcich vývinových fáz.
je celistvý proces – zahrňuje somatickú aj psychickú zložku
vývin je procesom typických premien
nie je celkom plynulý a rovnomerný – je komplexom kontinuitných a diskontinuitných zmien
vývin je individuálne špecifický – vývin každého jedinca prebieha určitým tempom
Ustavičnosť Nerovnomernosť vývinového tempa (spomalený,
akcelerovaný) Štadiálnosť Harmonickosť
Činitele psychického Činitele psychického vývinuvývinuBiologické – vrodené vlohy,
funkčné vlastnosti CNS, hormonálna sústava, biologický vývin organizmu, zrenie, vlastná aktivita jednotlivca)
Činitele prostredia – (sociálneho, rodina, výchova)
Základná terminológiaZákladná terminológia
Akcelerácia vývinu – zrýchlenie vývinu
Retardácia vývinu- spomalenie vývinu
Senzitívne obdobia - zvýšená vnímavosť na podnety určitého druhu (sociálne hodiny)
Základná terminológiaZákladná terminológiaZrenie
Zákonitá postupnosť vývinových zmien.
Individuálne rozdiely sa môžu prejavovať v rýchlosti, rovnomernosti vývinu a aktuálnej úrovni konkrétnych variantov.
Zrenie je podmienkou dosiahnutia stavu určitej vnútornej pripravenosti k učeniu, a tým aj k rozvoju určitých psychických vlastností.
Má trvalý charakter.
Základná terminológiaZákladná terminológiaUčenie
Proces – prejavuje sa určitou pretrvávajúcou zmenou psychických procesov a vlastností, navodenou účinkom skúseností.
Väčšinou ide o dôsledok pôsobenia sociálneho prostredia, ktoré jednotlivcovi poskytuje podnety určitého typu.
Môže byť výsledkom buď špecifickej skúsenosti, ku ktorej jednotlivec prišiel nejakým spôsobom, alebo sprostredkovaním všeobecnej skúsenosti, ktorú si osvojil od iných ľudí.
Výsledky učenia nemajú trvalý charakter.
Na rozdiel od zrenia, ktoré je nevratné, môže byť v rôznom smere ovplyvňované novými skúsenosťami
Determinácia Determinácia psychického vývinupsychického vývinu Biologická – dedičnosť - vlohy (vrodené predpoklady
pre telesný a duševný vývin), nervová sústava, biologický rast a zrenie organizmu. GALTON – zákony o dedičnosti.
Sociálna - činitele vonkajšieho prostredia (sociálne prostredie); normatívne (vekové a historické) a nenormatívne vplyvy. WATSON
- ľudská psychika má spoločenský ráz - je sociálne determinovaná –princíp sociálneho učenia. - socializačné činitele
Autoregulácia – sebaregulácia správania. Vlastná aktivita človeka – vedomá, alebo nevedomá.
- faktory podmienené organicky - faktory vonkajšieho prostredia - subjektívne faktory
Metódy vo vývinovej Metódy vo vývinovej psychológiipsychológii
Analýza vonkajších prejavov – správania Pozorovanie správania v prirodzených podmienkach Experiment slúži na verifikáciu hypotéz, spravidla
o kauzálnych súvislostiach
Analýza subjektívnych výpovedí Rozhovor – zisťuje subjektívne pocity, názory, znalosti,
skúsenosti... Dotazník
Zachytenie premeny psychických procesov a vlastností z časového aspektu
a) Pozdĺžny (longitudinálny) prístup – dlhodobé sledovanie určitej skupiny a opakované hodnotenie vývinovo podmienených zmien.
b) Prierezový prístup (cross-section) – porovnávanie skupín ľudí, ktoré sú vybrané tak, aby sa líšili vekom, avšak čo najviac zhodovali v ostatných dôležitých znakoch.
vývinové obdobiavývinové obdobiaDetstvo, dospelosť, starobaDetstvo – prenatálny, natálny, nonovoredenecký, dojčenecký, batolenecký,
predškolský, mladší školský, predpubertálny, pubertálny, adolescentný Dospelosť – ranná, stredná, neskoráStaroba – presénium, sénium
Prenatálne obdobie – 9 mesiacov Perinatálne obdobie Novorodenecké obdobie, od narodenia do 2. mesiaca Dojčenské obdobie, od 2. do 12 mesiaca Obdobie batoľaťa, od 1. roku do 3. roku Predškolský vek, od 3. roku do 6. roku Mladší školský vek, od 6. do 10./11. roku Obdobie dospievania, od 10./11. do 15./16. roku (puberty/staršieho
škols veku) Obdobie adolescencie, od 15./16. do 18/20. roku Obdobie dospelosti, od 18./20. do 60./65.roku Obdobie staroby od 60./65. roku do smrti
Vnútromaternicové – prenatálne Vnútromaternicové – prenatálne obdobieobdobieZárodočná fáza (fáza oplodnenia)Embryonálna fázaFetálna fáza
Spôsoby komunikácie medzi matkou a dieťaťom:
fyziologický spôsob zmyslová komunikácia citový a racionálny postoj matky k plodu
postoje žien k tehotenstvu: ideálne, katastrofálne, ambivalentné, chladné matky)
fázyfázy 1. zárodočná – začína sa oplodnením a končí umiestnením
zygoty v sliznici maternice /asi 1 týžden po oplodnení vajíčka. Má 0,01 mm. Prebieha tu delenie a množenie buniek. Vytvorí sa spojenie s krvným obehom matky.
2. embryonálna –/koniec 3 týždňa, rýchly vývin, tvorba orgánov /kostrová, obehová, nervová, vylučovacia, tráviaca, pľúca/. Embryo pláva v plodovej vode a vykazuje veľkú aktivitu. Na konci 2. mesiaca fáza je spojená s pohybmi. Dieťa reaguje. Objavuje sa kopanie, plod je najcitlivejší.
3. fetálna – začína sa 12.týždnom a končí pôrodom. Dieča sa hýbe. Orgány sa zdokonaľujú. Dajú sa spoznať reakcie plodu na tlak, bolesť, interakcia s matkou.
Perinatálna fáza Perinatálna fáza počas pôrodu a tesne po ňom, niekoľko hodín dieťa sa rodí cca v 38. – 42. týždni gravidity –
predčasne narodené deti sú sledované z dôvodu možného rizika vzniku niektorých porúch a ochorení súvisiacich s neukončeným vývinom niektorých orgánov a funkcií.
predpoklad, že negatívne zážitky pri narodení z nevedomia ovplyvňujú celý život - terapia znovurodenia sa (rozpamätať sa na vlastný pôrod, znova ho prežiť a premeniť bolestné pocity na radostné)
I. doba pôrodná – otváracia,
II. doba pôrodná – vypudzovacia (pôrod dieťatka),
III. doba pôrodná – pôrod placenty a plodových obalov.
Novorodenecké obdobieNovorodenecké obdobie
do 3 mes. životado 3 mes. života obdobie adaptácie senzomotorické správanie nepodmienené reflexy a ich význam – sací, úchopový,
Babinského, nerovnaká senzibilita analyzátorov prosociálne správanie („rooming-in“ - permanentný
kontakt novorodenca s matkou) očný kontakt, komunikácia, saturácia základných a
vyšších potrieb spí 20h denne dieťa sa učí a vníma prevažne prostredníctvom dotyku,
významná je starostlivosť a prístup rodičov, dieťa spozná matku podľa čuchu cca 45 hodín po narodení.
moderné trendy v oblasti popôrodnej a pediatrickej starostlivosti
význam dojčenia, podpora dojčenia zo strany UNESCO a WHO.
Dojča – do konca 1.rokuDojča – do konca 1.rokuV priebehu prvého roku života - najväčšie pokroky v
mnohých oblastiach vývinu.Aktivita dieťaťa je podriadená primárnym
biologickým potrebám a psychologickým potrebám bezpečia, istoty, stimulácie.
Dominantným komunikačným prostriedkom je plačDo konca prvého roku života dieťa prejde na tuhú
stravu, zvláda základy chôdze, objavujú sa prvé slová.
V prvom polroku života dieťa psychologicky tvorí symbiotickú jednotu s matkou, postupne si uvedomuje vlastnú existenciu, odlišuje matku od iných osôb, na jej neprítomnosť reaguje úzkostlivo, napokon sa naučí chápať trvácnosť existencie matky.
Dojčenské obdobieDojčenské obdobie 3 mes. – 1 rok3 mes. – 1 rok
rýchly rast
vývin motoriky- pohyby rúk (pohyb: k niečomu, od niečoho, úteku, obrany), ústa (kontakt s okolím)
biologické a psychologické potreby (podnecovanie aktivizuje organizmus, napomáha rozvoj individuálnych dispozícií, umožňuje kontakt s okolím)
Dojčenské obdobieDojčenské obdobie 3 mes. – 1 rok 3 mes. – 1 rok
Možnosti rodičovského prístupu k stimulácii:chaotická stimuláciastimulácia zahrňujúca prevahu manipulácie
inou osoboustimulácia s možnosťou neriadenej aktivityvariabilná stimulácia s možnosťou vlastnej
aktivity
nedostatočné podnecovanie - deprivácianadmerné a neprimerané podnecovanie
Dojčenské obdobieDojčenské obdobie 3 mes. – 1 rok 3 mes. – 1 rok
Počiatky rozvoja reči sluch už v prenatálnom období preferovanie ľudského hlasu, možnosť vnímať hovorenú
reč schopnosť porozumieť reči (zákazy, identifikácia pomocou
mena) závislosť rozvoja reči na stimulácii („matka-zrkadlo“,
ocenenie pokusov dieťaťa)
Potreba sociálneho kontaktu - úzke spojenie dieťaťa s matkou
rozlišovanie známych a neznámych ľudí „strach sedem - osemmesačného“ – separačná úzkosť
psychologické narodenie (pochopenie existencie seba a matky)
rovnováha medzi matkou a dieťaťom; dvojaká väzba (narušená rovnováha)
význam rodiny
Batoľa 1.-3. rok životaBatoľa 1.-3. rok životaObdobie rýchleho rozvoja hrubej a jemnej motoriky.Slovná zásoba z niekoľkých prvých slov začiatkom
druhého roku života narastá na cca 1000 slov v troch rokoch.
Zmeny v kognitívnych procesoch.Dominantnou aktivitou je hra.Charakteristickým je obdobie detského vzdoru a
negativizmu.Významným krokom je odlúčenie, odpútanie od
matky, prebieha v troch fázach: protest, zúfalstvo, odpútanie od matky
Rozširovanie sociálnych kontaktov dieťaťaDieťa sa postupne osamostatňuje v sebaobsluhe a
nácviku čistoty.
Obdobie batoľaťaObdobie batoľaťa 1 – 3 roky1 – 3 roky
Osamostatňovanie sa a uvoľňovanie sa z rôznych väzieb
jemná motorika - 2 druhy pohybov: - udržanie niečoho, zotrvanie niekde - tendencia pustiť, zahodiť, opustiť
samostatná chôdza
reč - ukazovateľ kvality vých. prostredia hra (pohybové, manipulačné,
napodobňujúce ... )
Obdobie batoľaťaObdobie batoľaťa 1 – 3 roky1 – 3 roky
Rozvoj osobnostiSeparačná úzkosť:a) fáza protestub) fáza zúfalstvac) fáza odpútania sa od matky
vedomie seba saméhoodpútanie sa od matky (separácia)potreba sebapresadenia („Ja sám“, „Ja
chcem“)vzdor (primárny a sekundárny)meno nahrádza zámeno „Ja“
Obdobie batoľaťaObdobie batoľaťa 1 – 3 roky1 – 3 roky
Normy správania dieťa pozoruje správanie ľudízískava informácie o vhodnom správaní
predovšetkým slovným zdelením
Stanovenie pravidiel umožňuje:orientáciu vo svetespoznať akceptovateľné správanie
Učenie: napodobňovaním a identifikáciou
Úloha otca: - alternatívny zdroj istoty, bezpečia a stimulácie, model mužského správania
Súrodenci – ďalšia skúsenosť, žiarlivosť
Predškolský vek 3. – 6. Predškolský vek 3. – 6. rokrok
Predškolský vek sa niekedy nazýva aj „vekom materskej školy“.
Vývin dieťaťa sa spomaľuje, zmeny nie sú výrazné.Dieťa sa zdokonaľuje v motorike, sebaobsluhe,
reči.Mení sa charakter myslenia a hry.Narastajú poznatky o okolitom svete, dieťa vie
pomenovať mnohé predmety a ich funkciu, pozná farby, základy počítania.
Nadväzuje nové sociálne vzťahy, postupne sa uvoľňuje závislosť na rodine, vzťahy s rovesníkmi nadobúdajú väčší význam.
Rozvíja sa schopnosť sociálnej kontroly.
Predškolský vekPredškolský vek 3 - 6 rokov3 - 6 rokov
zlatý vek hry (interpretácia reality, postoj k svetu)
rozprávky, TV (primeranosť, prítomnosť dospelého, využitie zážitkov)
Kresba - výraz motorického, rozumového a emocionálneho vývoja dieťaťa, názory a vzťahy k svetu a sebe
poznávacie procesy (J. Piaget: názorné a intuitívne myslenie), egocentrizmus; magičnosť - konfabulácia, fantázia;
reč (situačný ráz, egocentričnosť)
Predškolský vekPredškolský vek 3 - 6 rokov3 - 6 rokov
Rozvoj detskej identity sebahodnotenie podľa názoru rodičov egocentrizmus a magické uvažovanie gender rola: 1. podmieňovanie2. Identifikácia
dodržiavanie noriem (úroveň poznania, odmena a trest, pocit viny)
prosociálne správanie (istá úroveň empatie, ovládanie agresivity a vlastných aktuálnych potrieb)
Predškolský vekPredškolský vek 3 - 6 rokov3 - 6 rokovPripravenosť dieťaťa na školu
1. Školská zrelosť (závislá na zrení) zrenie CNS, emočná stabilita, odolnosť na záťaž motorika, manuálna zručnosť zrakové a sluchové vnímanie logické operácie autoregulácia založená viac na vôli ako na emóciách,
spojená s vedomím povinnosti 2. Školská pripravenosť (závislá na sociálnej
skúsenosti) zmysel a hodnota vzdelávania sociálna pripravenosť rozlišovať rôzne role a s ním spojené správanie schopnosť komunikovať rešpektovať normy správania
Mladší školský vek Mladší školský vek od 6 do 10/11 rokovod 6 do 10/11 rokov
Vo veku 6 rokov je väčšina detí po stránke kognitívnej aj sociálnej pripravená na vstup do školy.
Zaškolenie je pre dieťa i rodinu výrazná zmena, je to dôležitý individuálny aj spoločenský medzník vo vývine.
Školská práca a povinnosti do istej miery nahrádzajú hrovú činnosť.
Vývinové zmeny nie sú zďaleka tak výrazné ako v predchádzajúcich obdobiach.
Významnejšie sa zdokonaľuje kresba a predstavivosť.
Začínajú sa formovať záujmy aj mimoškolského charakteru.
Mladší školský vek Mladší školský vek od 6 do 10/11 rokovod 6 do 10/11 rokov
telesný a pohybový vývin
„kognitívna revolúcia“ (objektívnejšie a presnejšie poznávanie)
sociálny vývin - rola žiaka: podriadená priradená - komunikácia (schopnosť diferencovať) - normy a pravidlá správania - vzťah k učiteľovi - spolužiaci, rovesníci - rodina (súčasť identity školáka)
Mladší školský vek Mladší školský vek od 6 do 10/11 rokovod 6 do 10/11 rokov
psychické potreby školáka: zmysluplné učenie, istota a bezpečie, sebarealizácia, model pre budúcnosť
identita dieťaťa: skúsenosť so sebou samým názory, postoje a hodnotenie iných (emočné prijatie a racionálne hodnotenie) porovnávanie s inými rodinná identita a identita skupiny
Mladší školský vek Mladší školský vek od 6 do 10/11 rokovod 6 do 10/11 rokov
Vplyv médií
násilie v programoch najväčšie ohrozenie pre deti do 12 rokov a zvlášť chlapcov
násile ako súčasť bežného života
rovesníci: citová istota, nové skúsenosti, sebarealizácia; (faktor rovnakosti)
príprava na partnerstvo a rodičovstvopotreba stimulácie: kontakt s deťmimodel dospelého
Obdobie dospievania – puberta - starší Obdobie dospievania – puberta - starší školský vek školský vek 11/12 – 15 rokov11/12 – 15 rokov
treba odlíšiť biologické zrenie a dospievanie od psychologického.
- Prepuberta (prvá pubertálna fáza) – začína prvými známkami pohlavného dospievania a končí nástupom menštruácie u dievčat a polúcie u chlapcov. U dievčat táto fáza trvá cca od 11 do 13 rokov, u chlapcov je oneskorená približne o 1 až 2 roky.
- vlastná puberta (druhá pubertálna fáza) - nastupuje po ukončení prvej fázy a trvá až do dosiahnutia reprodukčnej schopnosti.
obdobie psychologicky charakterizované ako obdobie emočnej lability, nestálosti nálad, reakcií a postojov a impulzivity v správaní
rastie potreba rovesníckych sociálnych kontaktov, diferencujú sa záujmy.
zmena v systéme vzdelávania (u nás prechod na II.stupeň) súvisí so zmenami v kognitívnom aj sociálnom vývine.
budovanie vlastnej identity - sebahodnotenie - je často kolísavé, niekedy je jedinec v tomto období k sebe príliš kritický, uniká do fantázie, veľký význam sa prikladá fyzickej atraktivite.
Obdobie dospievania – Obdobie dospievania – puberta puberta 11/12 – 15 rokov11/12 – 15 rokov
hľadanie vlastnej identity, pozície v spoločnosti
boj s neistotou a pochybnosťami o sebe samom, osamostatnenie od rodiny
biologický medzník - pohlavné dozrievanie
sociálny medzník - voľba povolaniastrata starých istôt a potreba novej
stabilizácie
Telesná premena – jav akcelerácie
Obdobie dospievania – Obdobie dospievania – pubertapuberta 11/12 – 15 rokov11/12 – 15 rokov
Premena prežívaniakolísavosť citovprecitlivelosť, impulzivita a nedostatok sebaovládania, citový nepokoj, nechuť prejavovať city navonokEgocentrizmusNadmerná kritičnosť, vzťahovačnosť
Poznávacie procesyuvažovanie o mnohých rôznych možnostiachsystematičnosť, úvahy o budúcnosti
Obdobie dospievania – Obdobie dospievania – puberta puberta 11/12 – 15 rokov11/12 – 15 rokovSociálne vzťahy odmieta podriadenú rolu neporozumenia a zvýšené napätie v komunikácii, odpútanie sa od hodnotového systému rodiny škola (tendencia príliš sa nenamáhať, autorita
učiteľa na základe jeho vlastností)
rodina (nie zrušenie, ale premena citovej väzby)
rovesníci neformálna autorita, vlastné pravidlá, vzor závislosť pozície od osobnostných kvalít
jednotlivca (inteligencia, solidarita, pozitívne ladenie,
otvorenosť, zmysel pre humor, komunikatívnosť) potreba priateľstva (vzájomnosť a intimita)
Adolescencia 15. -20. Adolescencia 15. -20. rokovrokov
Biologická stránka maturácie sa ukončuje.Stúpa potreba nadväzovania intímnych vzťahov,
mení sa vzťah a postoj k rodičov, rovesníkom i k sebe samému.
Mladý človek rieši významné otázky súvisiace so vstupom do sveta dospelých – profesijná orientácia a voľba povolania, separácia od rodiny a príprava na ekonomickú nezávislosť.
Významnou charakteristikou tohto obdobia je psychosexuálny vývin a vývin identity.
Adolescent je vystavený sociálnym rizikám (závislosti, delikvencia, náboženské sekty, hnutia a skupiny s extrémnymi názormi)
AdolescenciaAdolescencia 15 – 20 rokov15 – 20 rokov
Obdobie komplexnejšej psychosociálnej premeny (mení sa osobnosť dospievajúceho i jeho sociálna pozícia).
dovŕšenie prípravy na profesiu, prvé zamestnanie plnoletosťskúsenosti v sexuálnej aoblastipsychosociálne moratórium (odloženie dospelosti, nechuť k definitívnym riešeniam)
Vývin identity:fáza postupnej stabilizáciefáza psychického osamostatnenia
dievčatá: vzťah k ľuďom (kooperácia)chlapci: výkon, dosiahnutá sociálna pozícia
Adolescenti : preferujú intenzívne zážitky, neodkladné uspokojenie prijímajú často iba slobodu a nie zodpovednosť potreba citovej istoty, príslušnosti k nejakej skupine,
silnej autority, trvalých hodnôt, zbavenie sa zodpovednosti
Morálny vývin autoidentifikácia (adolescenti si sami vyberajú
hodnoty a normy) tendencia uvažovať o morálnych princípoch a
zaujímať k nim vlastné stanovisko tendencia nekompromisne vyžadovať dodržiavanie
uznávaných princípov
Problém adolescentov nie je nedostatok hodnôt, ale nejasnosti hodnotového systému a jeho hierarchizácia.
AdolescenciaAdolescencia 15 – 20 rokov15 – 20 rokov
AdolescenciaAdolescencia 15 – 20 rokov15 – 20 rokov
Vzťah k dospelýmrodičia ako model určitého spôsobu životakritika ako spôsob hľadania Vzťah k rovesníkom - potreba stimulácie- potreba orientácie a zmysluplného
učenia- potreba citovej istoty a bezpečia- potreba partnera opačného pohlavia
DOSPELOSŤ 20.-60. rokovDOSPELOSŤ 20.-60. rokovObdobie dospelosti sa spája so
sexuálnou, reprodukčnou zrelosťou, ekonomickou autonómiou a relatívnou stabilitou vzťahov k rovesníkom a rodičom.
Tento stav je ideálnou normou. V mnohých prípadoch tomu tak z
rôznych dôvodov nie je.
Mladá dospelosťMladá dospelosť Poznávacie procesy v tomto období sa rozvíjajú pod vplyvom
skúsenosti, proces zrenia už je ukončený. Dospelý človek dokáže komplexnejšie riešiť životné úlohy a problémy
Identitu mladej dospelosti výrazne ovplyvňujú tri životné úlohy: o profesná rola, ktorá uspokojuje súčasne potrebu
osobného rozvoja, ekonomickej autonómie a uspokojivej pracovnej činnosti.
o stabilný partnerský vzťah o rodičovstvo Dnešná spoločnosť vytvára viac či menej priaznivé podmienky
aj pre alternatívne formy spolužitia popri tradičnom manželskom zväzku s deťmi: Život bez stáleho partnera, voľné spolužitie s deťmi alebo bez, bezdetné manželstvo resp. partnerstvo, slobodná matka, rozvedené manželstvá
Vek vstupu do manželstva a splodenia potomstva má v západných spoločnostiach stúpajúcu tendenciu, prvá kríza vo vzťahu sa objavuje cca po 3-4 rokoch spoločného súžitia, druhá približne po 15 – 20 rokoch.
Mladší dospelý vek Mladší dospelý vek 20 - 35 rokov20 - 35 rokov
Úlohy: pracovné začlenenie stabilné partnerstvo-manželstvo rodičovstvo rozpor potreby slobody a nezávislosti s potrebou
skúsiť nové role, prinášajúce obmedzenia Vzťah k povinnostiam a zodpovednosť Prechod od egocentrizmu k altruizmu a
zodpovednosti Zodpovednosť za druhých na úkor vlastných potrieb Harmonizácia vlastných potrieb s potrebami iných
Odlišné spoločenské očakávania od mužov a žien Zvládnutie profesnej role - kritérium dospelosti.
Uspokojenie základných psychických potrieb: Potreba zmeny, nových skúseností, rozvoja Potreba sociálneho kontaktu Potreba sebarealizácie Potreba samostatnosti a nezávislosti Potreba otvorenej budúcnosti Profesná rola - súčasť identity Ženská profesná rola - dilema voľby: zamestnanie - doplnok role manželky a matky zamestnanie rovnako významné ako rola
manželky a matky zamestnanie dôležitejšie ako rola manželky a
matky
Mladší dospelý vek Mladší dospelý vek 20 - 35 rokov20 - 35 rokov
Partnerstvo Intimita - protiklad povrchných, anonymných vzťahov. Nadviazanie citového vzťahu, v ktorom sa človek vzdáva
časti svojej identity v prospech partnerstva („My“ je viac ako „ja“) Znaky intimity: zdieľanie prítomnosti, potreba otvorenosti,
vzájomná dôvera a rešpekt, zdieľanie budúcnosti
Obdobie romantickej lásky napätie ako možnosť realistickejšieho vzťahu syndróm Rómea a Júlie (potreba ideálu bez kompromisov)
Realistický vzťah realistické hodnotenie partnera realistické hodnotenie vzťahu a svojej role prehĺbenie intimity realistické hodnotenie možností vzťahu
Mladší dospelý vek Mladší dospelý vek 20 - 35 rokov20 - 35 rokov
Manželstvo významná súčasť identity naplnenie potreby citovej istoty, sebarealizácie, otvorenej
budúcnosti mýtus šťastného manželstva, rovnakého prežívania a
konania manželov
Rodičovstvo trvalá rola vyžaduje zmenu životného štýlu
Rodičovstvo uspokojuje psychické potreby:1. Oživenie, nové zážitky a skúsenosti2. Citová väzba3. Sebarealizácia4. Otvorená budúcnosť
Racionálny prístup k rodičovstvu, trend jedného dieťaťa a čo mať ho neskôr.
sociálne stigmatizujúca rola, ambivalentné hodnotenie
Mladší dospelý vek Mladší dospelý vek 20 - 35 rokov20 - 35 rokov
Stredná dospelosťStredná dospelosťObdobie plnej výkonnosti a relatívnej
stability.Partnerský manželský vzťah prechádza
zmenami, niekedy nastáva tzv. druhá manželská kríza po cca 20 rokoch manželstva, ťažko sa bráni stereotypu, často dochádza k mimomanželským vzťahom, narušeniu vzájomnej komunikácie.
Koncom tohto obdobia sa hovorí aj o tzv. „kríze stredného veku“, ktorá je reakciou na stereotyp a nedostatok motivácie v osobnom aj pracovnom živote.
Stredný dospelý vekStredný dospelý vek 35-45 rokov35-45 rokov
Kríza stredného vekua) bilancovanie minulostib) predstavy o budúcnosti (hľadanie zmyslu
života)c)stereotyp - protest proti rutine
Premena rodičovskej rolebilancovanie rodičov, hľadanie novej identity s
vytváraním vlastnej identity dospievajúcichstrata nadradeného postavenianesprávna interpretácia správania
dospievajúcich - vzdávania sa autority na neformálnej úrovni
Premena vzťahu k vlastným rodičom1. odchod do dôchodku2. úbytok telesných síl a duševných schopností3. chronické choroby4. smrť rodičov
Manželstvopremena vzťahu tendencia k zmene partnera (mýtus
poslednej šance
Stredný dospelý vekStredný dospelý vek 35-45 rokov35-45 rokov
Staršia dospelosťStaršia dospelosťObdobie bilancovania.Môžu sa objavovať prvé príznaky starnutia v
podobe zhoršenia celkovej psychickej aj fyzickej kondície a výskytom zdravotných problémov (závisí individuálne od životosprávy, kondície, celkového zdravotného stavu)
U žien nastupuje klimaktérium spojené s telesnými a psychickými zmenami.
V rodinnom živote je toto obdobie popisované ako obdobie „prázdneho hniezda“, rodičia často poskytujú podporu dospelým deťom a svojim rodičom.
Nastupuje nová rola prarodiča.V profesnom živote sa blíži odchod do dôchodku a
koniec profesnej roly.
Starší dospelý vek Starší dospelý vek 45-60 rokov45-60 rokov
individuálne tempo starnutia (biologický vek) klimaktérium rozvoj určitých schopností, nahromadenie
informácií
uzatváranie profesnej kariéry fáza prázdneho hniezda, iné očakávania od
partnera zmeny osobnosti vyrovnávajúce rozdiely medzi
pohlavím
Zmena postoja k maželstvu vlastných detí prijatie partnera svojho dieťaťa vymedziť charakter vzájomných kontaktov obmedzovať vplyv na mladú rodinu
Rola starého rodičazmena vzťahu k vlastnému dieťaťu
rodičoviviac emocionálny prístup k vnúčaťurozvoj iných zložiek identity vnúčaťa
„sendvičová generácia“ (tlak oboch krajných generácií, ktoré potrebujú pomoc)
a) podpora mladej rodiny,b) starostlivosť o starých rodičov
Starší dospelý vek Starší dospelý vek 45-60 rokov45-60 rokov
StarobaStaroba Cca 80% populácie zomiera vo veku viac ako 60 rokov,
priemerný vek mužov je 69 a žien 77. Obdobie postupného poklesu kvality života. Zvýrazňujú sa prvé prirodzené príznaky starnutia (zníženie
fyzickej výkonnosti, zhoršenie pamäti, flexibility myslenia, emočná labilita...) ako aj vážnejšie ochorenia, viažu isté psychické zmeny.
Staroba je často obdobím strát a sociálnej izolácie (strata priateľov, partnera a pod.)
Mení sa životný štýl, starší ľudia ťažko prijímajú zmeny, často ich obmedzuje v aktivite ich zdravotný stav, u mnohých osôb stúpa význam religiozity.
Stratégie vyrovnávania sa so starobou: 1. Konštruktívna stratégia 2. Stratégia závislosti 3. Obranná stratégia 4. Stratégia hostility 5. Stratégia sebanenávisti
Obdobie starobyObdobie staroby
starnutie (young old, tretí vek 65-75)
staroba (oldest old, štvrtý vek nad 75) Úloha staroby (E. Erikson): dosiahnuť
integritu v chápaní vlastného života.1. pravdivosť k sebe samému2. zmierenie3. chápanie života v súvislostiach4. kontinuita
Potreba nájsť zmysel zostávajúceho života
(J. Alan)zamerať sa len na to, čo je skutočne
významnénaučiť sa tešiť z toho, čo zostalo zachovanéakceptovať to, čo nie je možné zmeniť
Spôsoby vyrovnania sa so starobou (D. Bromley):1. konštruktívnosť2. závislosť3. obranný postoj4. nepriateľstvo5. sebanenávisť
Obdobie starobyObdobie staroby
Potreby:
1. Potreba stimulácie je znížená2. Potreba učenia je znížená3. Potreba citovej istoty a bezpečia sa
zvyšuje (generačná solidarita)4. Potreba sebarealizácie5. Potreba otvorenej budúcnosti a nádeje6. Potreba sociálneho kontaktu7. Potreba súkromia
preferovanie kontaktov so známymi ľuďmi
kontakt s rovesníkmi
Obdobie starobyObdobie staroby
Vlastné charizmy staroby:1. Nezištnosť2. Pamäť3. Skúsenosť4. Vzájomná závislosť5. Ucelenejší pohľad na život
spôsob vyrovnania sa so stratou, so smrťou:
fáza popretiafáza uvedomenia si – snaha niečím to nahradiťfáza prijatia
Obdobie starobyObdobie staroby
teória psychosociálneho vývinu teória psychosociálneho vývinu E. E. ERIKSON ERIKSON
Podstatou človeka je utváranie vlastnej osobnej identity, ktorá súvisí s utváraním Ega
V priebehu každého „veku„ dochádza k riešeniu psychologickej krízy.
kríza predstavuje napätie medzi dvomi protikladnými tendenciami - pozitívnej a negatívnej.
predstavuje možnosti rastu, ale aj ohrozenie, stagnáciu.
Rast nastáva, ak je kríza pozitívne vyriešená. Vyriešenie krízy prináša spevnenie ega - čo autor nazýva cnosť.
Psychosociálna teória Psychosociálna teória vývinu E. Eriksonavývinu E. Eriksona
rozlišuje 8 vekov vývinu a utvárania osobnosti
1. Dôvera / nedôvera (dojča)2. Autonómia / závislosť (batoľa)3. Iniciatíva / pocit viny (3-6 rokov)4. Aktivita / pocit menejcennosti (7-12 r.)5. Identita / konfúzia (12 – 18r.)6. Intimita / izolácia (20 – 25 r.)7. Generativita / stagnácia (30 - 65r.)8. Integrita / beznádej (65 a viac)