Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Banská Bystrica

Prírodné katastrofy za posledné

desaťročie

(Geografia)

Andrea Ďuriančíková, 3.B 14.5.2012

Obsah

0.Úvod..............................................................................................................................3

1.Prírodné katastrofy........................................................................................................4

2.Zemetrasenie na Haiti....................................................................................................5

2.1Príčiny zemetrasenia....................................................................................................5

2.2Následky zemetrasenia................................................................................................5

2.3Pomoc pre Haiti...........................................................................................................6

2.4Haiti 2 roky po zemetrasení.........................................................................................6

3.Zemetrasenie v Indickom oceáne..................................................................................7

3.1Príčiny zemetrasenia....................................................................................................7

3.2Ničivé vlny tsunami.....................................................................................................7

3.3Postihnuté krajiny........................................................................................................7

3.4Ďalšie otrasy................................................................................................................8

3.5Následky zemetrasenia................................................................................................8

4.Zemetrasenie v Japonsku...............................................................................................9

4.1Príčiny zemetrasenia....................................................................................................9

4.2Varovanie pred tsunami...............................................................................................9

4.3Fukušima......................................................................................................................9

4.5Následky katastrofy...................................................................................................10

5.Záver............................................................................................................................11

6.Prílohy.....................................................................................................................12-15

7.Bibliografia...................................................................................................................16

0.Úvod

Tému Prírodné katastrofy som si vybrala preto, lebo ma z tých všetkých tém ihneď

zaujala. O inej som neskôr už ani nerozmýšľala. Keďže ma baví geografia a takisto aj

cestovanie, myslím si že je pre mňa veľmi dôležité poznať dianie vo svete aj z tej

smutnejšej katastrofickej stránky. O katastrofách bolo veľa povedané, veľa popísané.

Ale myslím si, že je to téma, o ktorej treba hovoriť. Musíme vedieť, čo by sme v

takýchto situáciách mali roboť my, ako by sme sa mali zachovať. Jednou z príčiny

prečo som si túto tému vybrala je aj to, že sa mi páči ako si ľudia v takýchto situáciách

dokážu pomáhať. Ako sa spoja takmer všetky krajiny sveta v dobrú vec. Myslím, že to

sú hlavné a pre mňa najdôležitejšie dôvody prečo som si túto tému vybrala. Verím že sa

vám moja práca bude páčiť a dozviete sa o týchto tragických udalostiach množstvo

užitočných informácii.

3

1.Prírodné katastrofy

Prírodné katastrofy sprevádzajú našu planétu odjakživa. Za posledné roky sa ich počet

prudko zvýšil. Vedci považujú za príčinu týchto katastrof klimatické zmeny. Čím viac

ľudí katastrofa ohrozuje a čím menej sú ľudia na ňu pripravení, tým je pokladaná za

hrozivejšiu. Katastrofy väčšinou postihujú rozvojové krajiny. Finančné škody od

minulého desaťročia vzrástli desaťnásobne a počet obetí po katastrofách sa

zdvojnásobil. Následky tej istej katastrofy môžu niektorý štát len poškodiť, ale iný

zruinovať. V súčasne dobe existuje množstvo prístrojov a vedcov, ktorí dokážu vďaka

meraniam odhadnúť živelnú pohromu. Napriek tomu nulové riziko vzniku katastrofy

neexistuje. Aj keď následky katastrof sú obrovské a prinášajú množstvo obetí ,

pozitívne na tom je, že sa krajiny celého sveta v takýchto situáciách dokážu spojiť

a navzájom si pomôcť. Medzi prírodné katastrofy zaraďujeme zemetrasenia a s nimi

súvisiace vlny tsunami, zosuvy pôd, hurikány ale aj záplavy. Za posledných desať rokov

medzi prírodnými katastrofami prevládajú zemetrasenia. Majú na svedomí viac ako

780 000 obetí. Medzi najtragickejšie zemetrasenia sa radí zemetrasenia na Haiti (2010),

zemetrasenie v Indickom oceáne (2004)a zemetrasenie v Japonsku (2011).

Tabuľka:

Zemetrasenie: Rok: Počet obetí:

Haiti 2010 250 000

Indický oceán 2004 170 000

Japonsko 2011 23 000

4

2.Zemetrasenie na Haiti

2.1Príčiny zemetrasenia

Zemetrasenie o sile 7° Richterovej stupnice, ktoré trvalo len 35s, zasiahlo krajinu

12.1.2010. Haiti, dlhý tvar Haitská republika je krajina, ktorá leží na západnej strane

ostrova Haiti. V tejto oblasti dochádza k stretu niekoľkých tektonických platní. Pri

tomto zemetrasení došlo k priblíženiu Karibskej platne so Severoamerickou platňou.

Tieto platne sa bližšie ku sebe priblížia o 2-3 cm ročne. Súčasťou Karibskej platne je

zlom, v ktorom došlo pri priblížení k obrovskému tlaku. V dôsledku tlaku bola

uvoľnená energia zo zlomu, ktorá rýchlo dorazil na povrch a nebola dostatočne utlmená.

Zemetrasenie bolo dosť plytké, čo bolo dôsledkom obrovských škôd. Plytké

zemetrasenia sú najbližšie k zemskému povrchu a uvoľňujú najviac energie. Epicentrum

sa nachádzalo blízko pri meste Léogane 25 km západne od hlavného mesta Port – au –

Prince. Zemetrasenie vzniklo v hĺbke približne 13 km pod dnom oceána. Do 24.1.2010

bolo zaznamenaných najmenej 52 dotrasov s veľkosťou 4,5° Richterovej stupnice.

Zemetrasenie následne vyvolalo aj ničivé vlny tsunamy.

2.2Následky zemetrasenia

Zemetrasenie, ktoré zasiahlo Haiti bolo najničivejšie v krajine za posledných 40

rokov (viď príloha č.1). Počet obetí sa odhaduje na 200 000 – 250 000, čím sa katastrofa

zaradila na 1. miesto v štatistikách. Na Haiti v tom čase bolo aj minimálne 5 Slovákov.

Boli to misionári, ich pomocníci a sestra. Zemetrasenie ich nezasiahlo pretože sa

nachádzali na severe krajiny. Bolo zničených viacero budov: katedrála v Port – au –

Prince, prezidentský palác, miestna väznica, budova misie OSN, v ktorej zahynul aj jej

veliteľ Hedi Annnabi. Kapacita miestnych márnic bola veľmi nízka, v dôsledku čoho

vznikali masové hroby. Po zemetrasení v krajine vypukla cholera. Pri ekonomických

kalkuláciách boli porovnané údaje z približne 2000 prírodných nešťastí od roku 1970.

Do úvahy sa bral počet obetí, stupeň ekonomickej rozvinutosti krajiny meranej podľa

HDP na obyvateľa, veľkosť krajiny, regionálne rozdiely a ďalšie faktory. Následne bol

vypočítaný dopad zemetrasenia na ekonomiku tohto štátu. Bola to suma v rozmedzí od

4,4 do 13,2 miliardy dolárov. Škody sa priblížili k hornej hranici sumy. Na obnovu

krajiny bolo potrebné 8 – 14 miliárd dolárov.

5

2.3Pomoc pre Haiti

Európska únia vyčlenila pre Haiti finančnú sumu vo výške 100 miliónov eur. Pomoc

poskytlo aj Slovensko. Boli vyčlenené finančné prostriedky z programu Slovakaid vo

výške 50 000 eur. Pomoc poskytla Amerika aj prostredníctvom celebrít. V televíznom

programe Hope for Haiti Now vystúpilo 130 svetových celebrít. Program moderoval

George Clooney, ktorý počas večera niekoľkokrát zopakoval vetu „Ľudia na Haiti

potrebujú našu pomoc. Potrebujú vedieť, že nie sú sami, že o nich stále máme starosť.“

Celebrity telefonovali s divákmi, ktorí chceli poskytnúť finančnú pomoc pre Haiti. Na

konci programu spoločne zaspievali pieseň od Michaela Jacksona s názvom We are the

world.

2.4Haiti 2 roky po zemetrasení

Život v krajine nie je lepší ani 2 roky po ničivej katastrofe. Krajina je zmietaná

chudobou, zdravotný systém je v kolapse. Krajina je nebezpečná a to hlavne po

zotmení, kedy sa objavuje násilie, sexuálne násilie a zločiny. Vyše pol milióna

bezdomovcov stále žije v bahnitých osadách. Ľudia trpia depresiami

a posttraumatickým syndrómom. Na pomoc ženám a deťom v núdzi pôsobí od roku

2010 na Haiti organizácia MAGNA zložená zo 4 medzinárodných a 10 lokálnych

pracovníkov. Organizácia poskytuje predovšetkým zdravotnú starostlivosť. Katastrofa

výrazne ovplyvnila budúci vývoj ekonomiky. Zvrátiť sa to nepodarí ani vďaka prílevu

humanitárnej pomoci. Tvrdí sa , že ešte aj o 10 rokov bude krajina výrazne ovplyvnená

zemetrasením a rastový potenciál krajiny bude nižší o 30% ako v prípade žeby krajinu

zemetrasenie nezasiahlo.

6

3.Zemetrasenie v Indickom oceáne

3.1Príčiny zemetrasenia

Zemetrasenie ktoré postihlo Indický oceán 26.12.2004 s veľkosťou 9,10 – 9,30

Richterovej stupnice sa radí medzi najsilnejšie zemetrasenia. Bolo to podmorské

tektonické zemetrasenie subdukčného typu, kde jedna tektonická platňa poklesáva pod

druhú. V tejto oblasti Indická platňa poklesla pod Barmskú, čo vyvolalo zemetrasenie.

Pohyb platní nebol priebežný, ale v postupných skokoch. Zemetrasenie bolo tak silné,

že otvorilo 1250 kilometrový zlom na morskom dne. Bol zaznamenaný najdlhší čas

pohybu pozdĺž zlomovej plochy 8,3 – 10min, čo spôsobilo silné vibrácie celej planéty a horizontálny pohyb morského dna o 1cm. Zemetrasenie zdvihlo dno oceánu o vyše

13m

3.2Ničivé vlny tsunamy

Zemetrasenie vyvolalo ničivé vlny tsunamy vo výške 10 – 30m (viď príloha č.2) . 1.

vlna dopadla na Sumatru 30min po zemetrasení. Vlny zasiahli spolu 11 krajín .Z nich

najviac zasiahnuté po Sumatre bolo thajské pobrežie, Srí – Lanka na Cejlóne, India,

Maldivy aj africká Keňa a Somalsko.

3.3Postihnuté krajiny

Indonézia – po katastrofe sa tvorili kriminálne skupiny, ktoré rabovali kradli a unášali

malé deti, ktoré následne predávali do zahraničia. Objavovali sa aj prípady hromadného

znásilnenia a vrážd.

Srí – Lanka – na severovýchode krajiny vlny dosahovali výšku 7 metrov. Po plážach

ostrova sa hromadili vyplavené telá ľudí. 4m vlna zasiahla aj vlak zvaný Kráľovná

mora. Vo vlaku zahynulo 1 800 ľudí. Vlak smeroval z hlavného mesta Colombo do

južného mesta Galle. Ľudia, ktorí po prvej vlne vyliezli na strechu boli následne

zmietnutí druhou vlnou.

Thajsko – prímorské letovisko Khao Lak na severe ostrova Phuket bolo vlnou úplne

zničené. Vlna usmrtila 8 200 ľudí. Mŕtvych balili do hotelových plachiet a pochovávali

do masových hrobov narýchlo vyhĺbených buldozérmi.

7

3.4Ďalšie otrasy

V nasledujúcich dňoch po tregédii zaznamenali v oblasti južnej Ázie ďalšie stovky

otrasov. Zemetrasenie s veľkosťou 60 Richterovej stupnice zasiahlo indické ostrovy

Andamany a Nikobary. Vyžiadalo si 3 000 obetí. Indonézia sa nestihla spamätať ani

z vĺn tsunamy a v máji 2006 bola Jáva opäť zasiahnutá zemetrasením a juh ostrova

vlnami tsunami. Návšetvníci týchto území musia rátať s pomalou rekonštrukciou

dopravy a infraštruktúra regiónov.

3.5Následky zemetrasenia

Krajiny sa zo škôd spamätávali niekoľko mesiacov. Škody boli vyčíslené na 10,73

miliardy dolárov. Na pomoc zničeným oblastiam sa po celom svete vyzbieralo 11,4

miliardy dolárov. Zahynulo 2700 zahraničných turistov a celkový počet obetí sa

odhaduje na 170 000. V tom čase boli v oblastiach aj 37 turisti zo Slovenska, ktorým

boli po katastrofe v poriadku. V dôsledku zemetrasenia zmizol aj južný výbežok Indie

známy ako Indriin mys. Po zemetrasení sa Zem vychýlila o 2,5cm a jej rotácia sa

zrýchlila o 0,003s. Ostrovy v okolí Sumatry sa pohli miestami až o 20 metrov. V roku

2006 v decembri do vôd Indického oceána umiestnili 1. detektor včasného varovania

pred vlnami tsunami. Detektor je v niektorých prípadoch zbytočný, pretože vlny sú

rýchlejšie.

8

4.Zemetrasenie v Japonsku

Zemetrasenie zasiahlo krajinu 12.3.2011 (viď príloha č.3). Prišlo v dvoch vlnách:

1.vlna s veľkosťou 8,90 Richterovej stupnice zasiahlo v sobotu miestneho času japonskú

prefektúru Nagano na ostrove Honšú, následne po nej 2. vlna s veľkosťou 6,60

Richterovej stupnice.

4.1Príčiny zemetrasenia

Príčinou bolo uvoľnenie obrovského tlaku v mieste, kde sa nasúva Tichooceánska

platňa na platňu ostrova Honšú. Tichooceánska platňa sa ročne priblíži o 9 centimetrov.

Tým vzniká na platni ostrova Honšú obrovský tlak, ktorý sa prejavuje v podobe

zemetrasenia. Epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo 130 kilometrov východne od

japonského mesta Sendai. Vzniklo 24 kilometrov pod dnom Tichého oceánu. Po

zemetrasení bolo zaznamenaných 125 dotrasov, najväčší 40 minút po zemetrasení.

Epicentrum dotrasov sa nachádzalo približne 170 kilometrov severne od Tokia. Hĺbka

dotrasov sa odhaduje na 10 kilometrov pod dnom oceána. Zemetrasenie bolo tak silné

že spôsobilo posun zemskej osi o 10 centimetrov v dôsledku čoho sa skrátil nasledujúci

deň o 1,6 mikrosekundy. Severovýchod Japonska sa posunul o 2,4 metra k Severnej

Amerike. Časti Japonska najbližšie k epicentru poklesli o 0,6 metra.

4.2Varovanie pred tsunami

Zemetrasenie vyvolalo vlny tsunami, kde najvyššia dosiahla výšku 38,9 metra (viď

príloha č.4) . Po zemetrasení bola vydaná výstraha tsunami pre celý Tichý oceán. Vlny

mali zasiahnúť dokonca aj pobrežie Ruska a Mariánske ostrovy. Tvrdilo sa, že niektoré

vlny by mohli byť dokonca vyššie ako malé ostrovy v Tichom oceáne. Táto výstraha sa

nenaplnila. Malé vlny však zasiahli pobrežie Filipín, Havai a Indonéziu. V týchto

krajinách katastrofu nespôsobili.

4.3Fukušima 1

Vážne zasiahnutá vlnou bola aj jadrová elektráreň Fukušima 1na ostrove Honšú.

V dôsledku poškodenia chladiaceho systému došlo k poškodeniu 4 reaktorov. V 3

reaktoroch došlo k výbuchom. Požiar 4. Sa podarilo uhasiť. Oblaky radiácie, ktoré sa

9

šírili z elektrárne vietor odvial do oceánu (viď príloha č.5). Na pevnine skončilo len 2O

% z celkového množstva. Vo vode však ostalo množstvo kontaminovaných morských

živočíchov. Oblasť Fukušimy ostane kontaminovaná celé desaťročia. Katastrofa bola

hodnotená najvyšším stupňom nebezpečenstva 7.

4.4Následky katastrofy

Po zemetrasení v Japonsku nastal chaos. Skolabovali miestne záchranárske služby.

V Tokiu sa triasli budovy, vypadli mobilné siete, vypukli požiare ale aj zosuvy pôd.

Najmenej 23 000 ľudí bolo mŕtvych alebo nezvestných. Následky katastrofy vo

Fukušime stále pretrvávajú. Elektráreň aj dnes uvoľňuje rádioaktívne látky. Môže trvať

aj 40 rokov kým sa reaktory úplne vyradia z prevádzky. Škody sa vyšplhali do výšky

210 miliárd amerických dolárov. V sume nie je zahrnutá Fukušima. Pomoc

prostredníctvom OSN poskytlo 68 krajín, medzi nimi aj Slovensko. Finančnú pomoc

poskytol aj výrobca automobilu Subaru v sume 50 miliónov jenov.

10

5.Záver

Témou mojej práce boli Prírodné katastrofy za posledné desaťročie. V mojej práci

som sa snažila pozisťovať a spracovať čo najdôležitejšie informácie, ktoré boli

potrebné. Dozvedela som sa množstvo o katastrofách, ktoré ma zaujali už vtedy, keď

krajiny postihli. Dozvedela som sa ako tieto katastrofy prežívali ľudia, čo katastrofu

zhoršovali, prípadne zmiernilo. Myslím si, že môžeme byť radi za to, že žijeme na

Slovensku. Slovensko je oblasť, ktorá nie je až tak postihovaná týmito hroznými

katastrofami. A preto by sme si to mali vážiť a pomáhať ľuďom postihnutým

katastrofou, lebo ony to potrebujú.

11

6.Prílohy

12

Príloha č.1: Zemetrasenie na Haiti

Príloha č.2: Tsunami v Indonézii

13

Príloha č.3: Zemetrasenie v Japonsku

Príloha č.4: Tsunami v Japonsku

14

Príloha č.5: Výbuch Fukušimy - 1

15

7.Bibliografia

http://www.topky.sk/cl/11/653843/Zemetrasenie-na-Haiti-najhorsim-nestastim-v-

historii-OSN

http://ekonomika.etrend.sk/svet/zemetrasenie-na-haiti-bolo-najnicivejsou-

katastrofou.html

http://www.catl.sk/clanky/tragedie-zeme/zemetrasenie-a-tsunami-v-tichom-oceane.html

http://sk.wikipedia.org/wiki/Zemetrasenie_v_Indickom_oce

%C3%A1ne_26._decembra_2004

http://www.topky.sk/cl/11/1246141/Zemetrasenie-v-Japonsku--Katastrofa-v-cislach

http://www.pluska.sk/zahranicie/zemetrasenie-japonsku/

SITA: Zemetrasenie postihlo Haiti. In: Nový čas, 15. jan 2010, č. 11, s. 1-7.

Pilc, Ľ. : Zemetrasenie v Japonsku vyvolalo vlnu tsunami. In: Pravda, 16. mar 2011, č.

63, s. 3-6.

TASR: Prírodné katastrofy si vlani vyžiadali takmer 300 – tisíc obetí. In: SME, 24. jan

2011, č. 21, s. 2.

C. Wattsová, T. Day. : Prírodné katastrofy . Bratislava : Fortuna print, 2006.

16