Navštívil ich minister(16.02.2016; Kysucké noviny; č. 06, NÁŠ REGIÓN , s. 14; AV)

Piatok 5. februára sa nesporne zapíše medzi dni, ktoré patria do kroniky obce Vysoká nad Kysucou.

VYSOKÁ NAD KYSUCOU. V tento deň navštívil obec v rámci svojej pracovnej cesty na Kysuciach minister životného prostredia Peter Žiga, spoločne s predsedom Žilinského samosprávneho kraja a starostom obce Stará Bystrica. Vzácnych hostí privítal starosta obce spoločne s poslancami obecného zastupiteľstva a zhromaždenými obyvateľmi. V príhovore obyvateľom obce minister potvrdil schválenie finančnej dotácie pre obec Vysoká nad Kysucou na nákup zametacieho vozidla. Návšteva pokračovala neformálnou časťou - vzájomným stretnutím a rozhovormi pána ministra s obyvateľmi našej obce.

Župa obnovila viac ako 200 km cyklotrás(16.02.2016; Kysucké noviny; č. 06, šport , s. 34; LENKA ZÁTEKOVÁ)

V rámci projektu Generálnej obnovy cykloturistických trás v Žilinskom samosprávnom kraji obnovila Žilinská župa 207,2 kilometrov cyklotrás.

Vďaka vynoveniu maľovaného značenia, osadeniu nových smerovníkov a prvkov cykloturistickej orientácie tak môžu cyklisti bez problémov vyraziť spoznávať jeden z najnavštevovanejších krajov Slovenska na bicykli. "V našom kraji máme viac ako 2 400 kilometrov značených cykloturistických trás a je pre nás dôležité ich udržiavať a zabezpečiť ich správne značenie. S podporou ministerstva dopravy sa nám podarilo obnoviť značenie Oravskej, Vrchárskej a Beskydskej cyklomagistrály a 18 kilometrov modrej turistickej trasy zo Sučian do Turčianskej Štiavničky," uviedol predseda ŽSK Juraj Blanár. Oravská cyklomagistrála má tak obnovené značenie v dĺžke 73,5 km v úseku z Trstenej do Ružomberka, pričom sa časť trasy presunula na novootvorenú cyklotrasu Trstená - Suchá Hora - Nowy Targ. V plnej dĺžke 89,7 km bolo obnovené maľované značenie Vrchárskej cyklomagistrály z obce Huty na horský hotel Kráľova studňa a 26 km Beskydskej cyklomagistrály z Oravskej Jasenice na hraničný prechod do Poľska v sedle Hliny. Generálna obnova cykloturistických trás priniesla spolu 35 nových a obnovených cyklosmerovníkov, 101 sád veľkých a malých cyklosmeroviek, 59 sád ďalších cyklotabuliek, 43 sád novoosadených tabuliek miestneho názvu a ďalšieho značenia. "Celý projekt bol vo výške 23tisíc eur a aj vďaka tejto investícii môžu cyklisti bezpečne a spoľahlivo nasmerovať svojich dvojkolesových spoločníkov i k našim prírodným a kultúrnym pamiatkam. Sám som aktívnym cyklistom a dobre značené cyklotrasy sú základom. Preto budeme naďalej pokračovať v podobných projektoch a podporovať cestovný ruch aj prostredníctvom cyklistiky," doplnil J. Blanár. Podľa jeho slov župa výrazne podporuje šport v rôznych podobách a tento rok sa počas leta zamiera práve aj na cyklistiku. Okrem obnovy cyklotrás sa nadšenci tohto športu môžu zapojiť napríklad i do Žilinskej ŽUPATOUR 2016, ktorú ŽSK organizuje v jednotlivých regiónoch Žilinského kraja. Žilinská župa je rovnako správcom cyklotrasy BIKEKIA, ktorá spája dominanty horného Považia Hrad Strečno a Budatínsky hrad.

V múzeu budú vystavovať veľkonočné symboly(16.02.2016; Kysucké noviny; č. 06, náš región , s. 6; ĽM)

Milovníci azda najtypickejšieho symbolu Veľkej noci - maľovaného vajíčka, budú môcť obdivovať v Kysuckom múzeu kraslice zdobené rôznymi technikami.

ČADCA. Zvyk obdarovať mládenca, ktorý prišiel počas Veľkonočného pondelka vyšibať mladé dievča, sa neoddeliteľne spája so slávením Veľkej noci. "Vajíčko bolo odpradávna symbolom plodnosti, znovuzrodenia, života, bohatstva, príchodu jari a jeho škrupina symbolizovala pocit bezpečia," píše sa vo výskume Alojza Kontrika, etnografa Kysuckého múzea v Čadci. Biela farba bola u našich predkov smútočnou farbou, preto sa začalo vajce oživovať farbami, aby sa prebudilo. Pôvodne ho podľa etnografa namáčali do červenej farby - farby krvi a života. Silu vajíčka umocňovali ešte symbolmi, z ktorých sa vyvinuli rôzne ornamenty. Výzdoba znásobovala jeho magické účinky, čo

sa stalo základom zdobenia vajec, ktoré dodnes patria k jedným z najstarších a esteticky najpôsobivejších umeleckých prejavov ľudovej kultúry. "Najstaršie maľované vajíčka sú známe z pohrebísk v Prednej Ázii z polovice tretieho tisícročia p.n.l. Na slovanských obetištiach, a najmä v hroboch, sa našli ornamentom zdobené biele aj farebné škrupinky, i vajíčka z mramoru a z hliny. Na našom území boli škrupinky objavené v slovanských hroboch zo 7. storočia v Devínskej Novej Vsi, na ktorých bolo zreteľné červené zafarbenie." Pôvod názvu maľovaného vajíčka sa odvodzoval od toho, že sú krásne alebo od ich krášlenia (maľovania). Pravdepodobnejšie však súvisí s ruským "krasnyj", čo znamená červený. Pomenovanie veľkonočného vajíčka - kraslica - sa do ľudovej reči dostalo až na konci 19. storočia, keď ľudia začali organizovať národopisné výstavy a pôvodné veľkonočné vajíčko sa premenilo na prázdnu omaľovanú vaječnú škrupinu. Kysucké múzeum v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, si pripravilo pre širokú verejnosť predajnú výstavu, ktorá nesie názov "Kraslica - symbol Veľkej noci". "Návštevníkom od 15. februára predstavíme kraslice zdobené rôznou technikou zo zbierok Kysuckého múzea v Čadci. Nebudú chýbať informačné panely o tradíciách veľkonočných sviatkov na Kysuciach a rezbárske dielo krížovej cesty rezbára Štefana Barčaka z Turzovky," hovorí Darina Hnidková z Kysuckého múzea. Návštevníci si môžu kraslice, medovníčky a rôzne dekoračné predmety, týkajúce sa veľkonočného obdobia, aj zakúpiť. Výstava potrvá vo výstavných priestoroch Kysuckého múzea v Čadci až do 31. marca.

(ĽM)

Kysuckí stredoškoláci spoločne rokovali(16.02.2016; Kysucké noviny; č. 06, NÁŠ REGIÓN , s. 9; J. KOMANOVÁ, D KAPITÁNOVÁ, E. KUBAŠČÍKOVÁ,)

Mladí poslanci z radov študentov stredných škôl sa 8. februára stretli na pôde Spojenej školy v Kysuckom Novom Meste. Dôvodom tejto netradičnej akcie bolo štvrté zasadnutie Regionálneho stredoškolského parlamentu Kysúc.

KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Zástupcovia z jedenástich stredných škôl na stretnutí predniesli svoje návrhy, týkajúce sa skvalitnenia života mládeže v kraji. Účastníkov privítala zástupkyňa Spojenej školy v Kysuckom Novom Meste Adriana Pečková a zástupkyňa Úradu Žilinského samosprávneho kraja Terézia Kulíková, ako i koordinátor Regionálneho stredoškolského parlamentu František Kajánek. Mladosť je hravosť - to všetkým dokázala školská kapela, ktorá po úvodnom slove zabavila prítomných nezabudnuteľnou Dočolomanského piesňou "Zbohom buď, lipová lyžka", a netradične zhudobnenou Sládkovičovou Marínou. Aj Hviezdoslavova báseň "Ó mládež naša" v podaní Maje Mikitiukovej, aj pieseň Cesty od hudobnej skupiny Kryštof ukázali spleť rôznych ciest, ktorými sa mladý život môže rozbehnúť. Hosťujúcu školu predstavil žiak študijného odboru informačné a sieťové technológie Tomáš Muška. Účastníkom ponúkol náhľad do zamerania študijných odborov, vybavenia školy, využívania elearningového vzdelávania či elektronickej žiackej knižky.

Nechýbali ani súťaže Pozvanie prijali i významní hostia z rôznych firiem v regióne, ktoré žiakom predstavili svoju činnosť

a možnosti uplatnenia žiakov už počas stredoškolského či vysokoškolského štúdia. Oživením programu boli kreatívne a dynamické súťaže. Na tvárach žiakov bolo vidieť sústredenie, váhanie, napätie i radosť zo správnej odpovede, ktorú skvelé obecenstvo odmeňovalo silným aplauzom. Ceny budú víťazom pripomínať nadobudnuté vedomosti a zážitky, avšak nikto neobišiel naprázdno. Účastníci boli odmenení symbolickým perníkovým srdiečkom s iniciálkami Regionálneho stredoškolského parlamentu a pamätným rokom 2016. Spomienky zostali zvečnené i na fotografiách.

Schválili viaceré zlepšujúce nápady Záver patril riaditeľovi Spojenej školy v Kysuckom Novom Meste Milanovi Valkovi. Poďakoval

všetkým hosťom, ktorí boli ochotní venovať svoj čas žiakom a priblížiť im, ako to v reálnom svete chodí. Praktické poznatky sa tak dopĺňajú a spevňujú rebrík ich teoretických vedomostí. Nadobudnuté cenné skúsenosti žiakom ukazujú správny smer pri výbere budúceho povolania. Kúsok po kúsku dopĺňajú skladačku nových vedomostí. Žiaci sa tak môžu stať odborníkmi - správnymi ľuďmi na správnom mieste. Naše poďakovanie patrí všetkým členom parlamentu, ktorí v priateľskej atmosfére schválili podnetné nápady, do ktorých vložili i "kus horlivého srdca", a tak dôstojne reprezentovali svoje školy. Už teraz sa tešíme na ďalšie spoločné stretnutie v Strednej odbornej škole technickej v Čadci.

J. KOMANOVÁ, D KAPITÁNOVÁ, E. KUBAŠČÍKOVÁ, FOTO:ARCHÍV PARLAMENTU

V kaštieli vystavia bavlnené variácie(16.02.2016; Kysucké noviny; č. 06, servis , s. 15; ALENA MOZOLOVÁ)

Kysucké múzeum v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, sprístupnilo 10. februára v priestoroch radoľského kaštieľa výstavu "Bavlnené variácie".

RADOĽA. Výstava prezentuje textilnú tvorbu pani Janky Kultanovej z Vychylovky. Jej záľuba vytvárať z kúskov bavlnenej látky nápadité dielka oslovuje deti i dospelých. Textil ako výtvarný materiál si obľúbila už na základnej škole a týmto smerom sa uberalo aj jej ďalšie štúdium. Vyštudovala odbor dámska krajčírka a šitiu sa venuje už takmer 30 rokov. Pri svojej tvorbe sa inšpiruje vlastnou fantáziou, ale i nápadmi z internetu, časopisov, či rozprávok. Pre svoju radosť a radosť blízkych tvorí rôzne textilné postavičky i dekoratívne predmety. Vystavené práce sú väčšinou z bavlny. "Dnes je v obchodoch výber nádherných látok, úžasné farby a vzory. Tá pestrosť osloví každú tvorivú dušičku," hovorí Janka Kultanová. Tvorba textilných postavičiek je časovo náročná, keďže vyžadujú veľa ručnej práce. Niekoľko hodín zaberie len vypracovávanie detailov, no výsledok vždy poteší. "Vytvárať všetky tieto vecičky mi dáva pocit radosti, pri dokončení každej jednej, a o to viac, ak sa páčia aj okoliu. Z ľudovej tvorby mi učarovali kroje, ktoré budú aj mojou výzvou do budúcnosti. Dúfam, že niektoré maminky sa rozhodnú svojim detičkám zhotoviť takúto hračku. Veď niet nad darček, vyrábaný s láskou," dodáva. Výstava je sprístupnená do 12. apríla.

ALENA MOZOLOVÁ, KAŠTIEĽ RADOĽA

Nominované knihy - druhá časť(16.02.2016; Kysucké noviny; č. 06, SERVIS/KULTÚRA , s. 16; KK)

Prinášame vám pokračovanie zoznamu kníh, ktoré sa uchádzajú o titul Knihy Kysúc za uplynulý rok.

Skalité, obec pod Trojakom Nová monografia Skalité, obec pod Trojakom bola verejnosti predstavená koncom minulého roka. Publikáciu vydala obec práve v čase, keď tvár Skalitého natrvalo zmení výstavba diaľnice. Autorom obsahovo bohatej monografie je Pavol Laš, rodák zo Skalitého, ktorý čitateľom predkladá okrem známych faktografických údajov aj zaujímavé, doposiaľ nepublikované informácie o obci a zároveň dokumentuje premeny, ktoré sa udiali od jej vzniku. Monografia získala ocenenie Slovenskej asociácie novinárov. Odborná literatúra

Jašíkove Kysuce 2015. Zborník vybraných prác mladých autorov Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja ako hlavný organizátor celoslovenskej súťaže mladých prozaikov Jašíkove Kysuce, vydala v rámci 47. ročníka literárnej súťaže zborník vybraných súťažných prác mladých autorov. V zborníku sú uverejnené práce ocenených súťažiacich autorov. Čitateľom ponúka zaujímavé ukážky zo súčasnej slovenskej prozaickej tvorby z pohľadu jej najmladších tvorcov. Beletria

City bokom! Redaktorka lifestylového časopisu Betka má zaujímavú prácu, no napriek tomu je osamelá a trápi sa pre svoju silnejšiu postavu. Prelom v jej živote nastane po módnej prehliadke v Londýne. Betka začne na sebe pracovať a pomaly sa mení na ženu, ktorej sa plným priehrštím dostáva mužskej pozornosti a obdivu. Vtedy jej cestu skríži príťažlivý muž, ktorý chce od nej viac, ako len patriť do okruhu jej obdivovateľov a povrchných známostí. Podarí sa mu získať si Betkino srdce a stať sa mužom jej života? To sa čitatelia dozvedia po prečítaní desiateho románu úspešnej slovenskej spisovateľky Márie Ďuranovej. Beletria

Spracované z dostupných zdrojov (recenzie, články, internetové zdroje). Pokračovanie prinesieme nabudúce.

Pacienti sa môžu zbaviť čakania(16.02.2016; Kysucké noviny; č. 06, spravodajstvo , s. 2; IH)

S novým bezplatným portálom, prostredníctvom ktorého sa pacienti môžu rýchlo a jednoducho objednať u svojho lekára, prichádza Žilinská župa.

ČADCA. Žilinská župa chce postupne zvyšovať dostupnosť a transparentnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti v celom Žilinskom kraji. Vďaka novému systému objednávania pacientov v tomto trende pokračuje. Podľa informácie Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) lekár môže cez portál lepšie manažovať objednávanie svojich pacientov a tí nemusia zbytočne čakať v Čakárni. Tým chce zároveň zamedziť vyberaniu nezákonných poplatkov. Výhodou systému je, Že sa vytváral priamo s poskytovateľmi zdravotnej starostlivostí. Je teda flexibilný a ľahko ovládateľný. Na základe požiadaviek, podnetov a skúseností lekárov portál prispôsobili podľa nárokov rôznych odborností a systému práce konkrétnych ambulancií. Je teda Šitý na mieru a funguje pre pacienta i lekára s nulovými nákladmi. Župa s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti komunikuje elektronicky aj v súvislosti so získavaním informácií o ordinačných hodinách i kontaktných údajov a aj túto databázu údajov nájdu pacienti na webstránke www.objednatvyset-renie.sk. Riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK Anna Majbíková zdôraznila ciele projektu do budúcnosti: "Keďže systém je náš, budeme ho naďalej rozvíjať na základe požiadaviek lekárov a pacientov. Chceme tiež umožniť, aby mohol všeobecný lekár objednať pacienta zo svojho počítača priamo k Špecialistovi, vďaka Čomu nielenže uľahčíme proces objednávania, poskytneme špecialistovi relevantné informácie o pacientovi, ale zároveň dosiahneme, že v Čakárni bude menej ľudí." Zatiaľ portál testovalo 17 ambulancií na Kysuciach, hornom Považí, Orave, Turci a Liptove. Zapojiť sa však môžu rýchlo a ľahko i ďalší lekári.

Objavili kysuckí múzejníci pozostatky lužickej mohyly?(16.02.2016; Kysucké noviny; č. 06, spravodajstvo , s. 4; IVETA HAŽÍKOVÁ)

Vykopávky v kysuckej Radoli, časti Koscelisko, budú pokračovať aj tento rok. Stopy tam zanechalo viac ako tritisíc rokov trvajúce osídlenie. Výskum sa sústredí na predpokladaný val, ktorý zasiahla už minuloročná sonda. Je možné, že ide o pozostatky lužickej mohyly.

kysuckí múzejníci pokračovať vo výskume v Radoli, časti Koscelisko. Riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Jesenský hovorí, že ho môžu realizovať vďaka podpore Žilinského samosprávneho kraja a spolupráci s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied.

Sústredia sa na možné pozostatky valu "Výskum sa tentokrát sústredí na predpokladaný val, ktorý zasiahla už minuloročná sonda. Na

vrchole terénnej vyvýšeniny, možného pozostatku valu, objavili kamennú konštrukciu, ktorej funkcia je zatiaľ neznáma," hovorí Jesenský. "Podobný nález zaregistrovala aj Marcela Ďurišová pri výskume v roku 1989, vtedy ho interpretovala ako rozrušenú kamennú konštrukciu valu," vysvetľuje archeologička Kysuckého múzea Danka Majerčíková. Dodáva, že na inom mieste sa odkryl objekt s prepálenou hlinou, roztrúsenými kameňmi a drobnými lužickými črepmi. Tieto analógie dovoľujú dve, zatiaľ len pracovné teórie. Objavená kamenná konštrukcia môže byť zvyškom valu, pričom kamene mohli tvoriť jeho kamenné jadro, nad ktorým bol hlinený násyp, alebo mohli tvoriť kamennú plentu, ktorá spevňovala vonkajšiu časť valu. Je tiež možné, že kamene sú pozostatkom lužickej mohyly. V takom prípade by kamene tvorili príkrov nad lužickými hrobmi (kamenný veniec), akúsi základňu pre hlinený násyp mohyly. Túto teóriu by mohli potvrdzovať nálezy drobných črepov z lužickej pohrebnej keramiky vo vrstve tesne pod kamennou vrstvou či medzi kameňmi. To napĺňa múzejníkov nádejou na ďalšie zaujímavé objavy. "Toto leto bude výskum valu ďalej pokračovať smerom dovnútra opevnenej plochy. Cieľom bude potvrdiť alebo vyvrátiť jeho existenciu. Doteraz sa v sezónach 2014 - 2015 nenašli žiadne stopy po konštrukcii valu alebo umelom násype, ale máme už potvrdenú priekopu, prebiehajúcu pred predpokladaným valom," konštatuje Jesenský.

Našlo sa množstvo črepov, tiež vzácna minca Za uplynulé roky sa podarilo zamerať a archeologicky preskúmať v Radoli celý pôdorys

zaniknutého stredovekého kostola. "Viac-menej sa dokázalo, že chrám začiatkom 15. storočia zničili husiti. V interiéri sa našli značné plochy prepálenej hliny a zvyškov spáleného dreva. V tesnej blízkosti múrov sa na dne deštrukčnej vrstvy našiel hrot šípu do kuše, čo naznačuje, že sa pri kostole bojovalo. V interiéri kostola a v jeho okolí objavili veľké množstvo črepov, zväčša z druhej polovice 14. až prvej polovice 15. storočia. "Našlo sa aj veľké množstvo stredovekých i novovekých klincov (121 ks), prstienok, železná pracka z opaska a drobná minca Žigmunda Luxemburského. Posledné tri nálezy pochádzajú z hrobov, objavených v interiéri kostola," hovorí riaditeľ. Pri výskume identifikovali celkovo päť hrobov, štyri priamo v interiéri a piaty tesne za múrom kostola. Všetky kostrové pozostatky podrobili antropologickej analýze.

Návštevníkov Koscelisko zaujíma

"Pôda v Radoli dýcha históriou, napokon, viac ako tritisíc rokov prakticky nepretržite trvajúceho osídlenia muselo zanechať stopy. Koscelisko je najzaujímavejšou lokalitou," povedal starosta Radole Anton Tkáčik. Informácie o tamojšom prebiehajúcom výskume budia stále záujem a do obce preto prichádzajú na výlety ľudia so záujmom o regionálne dejiny. Využívajú náučno-historický chodník, ktorého významným bodom je práve Koscelisko. "Charakter náleziska však našťastie nie je príťažlivé pre "hľadačov pokladov". Ak aj bolo v starom kostole alebo v sídle, ktoré ho obklopovalo niečo cenné, tak to uchmatli už pred takmer 600 rokmi husiti, ktorí ho vyplienili okolo roku 1430 a ostali po nich iba ruiny, črepy a spálenisko," dodáva. Aktuálny výskum pre nich znamená doplnenie ďalších čriepkov minulosti do mozaiky histórie obce, ktorá siaha až do praveku, ale je veľmi skúpa na písomné pramene.

IVETA HAŽÍKOVÁ --- Práve terénny výskum nám začína odhaľovať zaujímavý obraz toho, čo bolo v regióne pred

písomnými zmienkami. MILOŠ JESENSKÝ Foto: Hodnotili vykopávky Danka Majerčíková a Marián Samuel z Archeologického ústavu SAV v Nitre

pri hodnotení vykopávok. FOTO: KYSUCKÉ MÚZEUM

Bežkári majú dôvod na radosť, začalo sa s úpravou magistrály(16.02.2016; Kysucké noviny; č. 06, šport , s. 34; Redakcia)

Beskydsko-Javornícka lyžiarska bežecká magistrála ponúka milovníkom zimy jedinečný zážitok, spojený s prekrásnym výhľadom na zasnežené Javorníky priamo z trasy magistrály.

Koniec januára konečne priniesol milovníkom zimných športov biele zjazdovky, kopce či hrebienky. "Od uplynulej soboty sa začalo s úpravou 54 kilometrov z Makova - Kasární až na čadčiansky Husárik," informuje hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK)SK Lenka Záteková. Ratrak bude stopu upravovať podľa potreby a informácie o tom, ako to na trase vyzerá, nájdu záujemcovia na webovej stránke www.zilinskazupa. sk. Z pohodlia domova si tak bežkári môžu jednoducho skontrolovať podmienky a rozhodnúť sa, či na bežky vyrazia, alebo nie. Môžu si pozrieť informácie nielen z GPS zariadenia, nainštalovaného na ratraku, ale tiež údaje o hĺbke snehu, teplote či prípadných prekážkach na trati. ŽSK na trase v osade Bielovci na Semeteši minulý rok umiestnil i webkameru, vďaka čomu sú k dispozícii zábery aktualizované každú hodinu. Svoje komentáre a fotografie môžu kedykoľvek na web online pridávať i návštevníci magistrály. Žilinský kraj zabezpečí aj túto zimu úpravu trate tak, aby sa slovenská stopa stretla s tou českou na Kasárňach. Bežkársky zážitok si tak môžu športoví nadšenci vychutnať s prepojením oboch strán republík. Tradičný prechod magistrálou, ktorý pomyselne odštartuje bežkársku sezónu, čaká všetkých bežkárov v sobotu 20. februára. "Čerstvé a aktuálne informácie o dianí na BeskydskoJavorníckej lyžiarskej bežeckej magistrále sú dostupné na webovej stránkewww.zilinskazupa. sk v sekcii Bežkoservis alebo na facebook stránke BeskydskoJavornícka lyžiarska bežecká magistrála," dodala Záteková.

(IH)

Na Kysuciach doposial spotrebovali cestári tisíc ton soli(16.02.2016; Kysucké noviny; č. 06, titulná strana , s. 1; IVETA HAŽÍKOVÁ)

Cestári museli uplynulý týždeň opäť vyraziť na zasnežené kysucké cesty. V tomto regióne sa stará Žilinský samosprávny kraj o 235 kilometrov ciest II. a III. triedy.

ČADCA. V rámci zimnej údržby najazdili k 9. februáru mechanizmy na cestách Žilinského kraja spolu 384-tisíc kilometrov. V regióne Kysúc to bolo 54-tisíc kilometrov. "Zatiaľ sme spotrebovali viac ako 8,5-tisíc ton soli a 21,7-tisíc ton štrkového materiálu. Z toho na Kysuciach cestári posypali cesty spolu tisíc tonami soli a 2,4-tisíc tonami štrku," informovala hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja Lenka Záteková. ŽSK spravuje v regióne Kysúc 66 km ciest II. a 169 km ciest III. triedy. Na základe zmluvného vzťahu medzi Slovenskou správou ciest tiež 12,25 kilometrový úsek komunikácií I.

triedy. Medzi najnáročnejšie patrí cestné prepojenie Bystrickej doliny s Oravskou Lesnou. Náročná na údržbu je aj väčšia časť horných Kysúc - Klokočov, Turzovka, Olešná, zároveň cesta I. triedy I/10 Makov, smerujúca k štátnej hranici s Češkou republikou. Túto sezónu má ŽSK k dispozícii 114 sypačov, osem snehových fréz, 14 traktorov s radlicou a 24 nakladačov. ŽSK nemá vyčlenený samostatný rozpočet pre zimnú údržbu. Tá sa financuje podľa aktuálnej potreby a cien vyplývajúcich z verejných obstarávaní. V minulom roku predstavovali náklady v kysuckom regióne takmer 598-tisíc eur. Vlani bola zima priemerná, náklady Správy ciest ŽSK na údržbu ciest v Žilinskom kraji predstavovali 2,7 mil. eur. Od vlaňajšieho novembra je k dispozícii aj dispečersko-spravodajská služba. Obyvatelia si môžu zjazdnosť ciest overiť online na webových stránkach Žilinskej župy, kde vidia, v ktorých úsekoch vozidlá posýpajú alebo zhŕňajú sneh.

IVETA HAŽÍKOVÁ

OBJEDNAJTE SA K LEKÁROVI CEZ INTERNET!(16.02.2016; Kysucké noviny; č. 06, žilinský samosprávny kraj , s. 5; TP2301005)

Z pohodlia domova sa môžete objednať na vyšetrenie u svojho lekára. Vyhnete sa preplneným čakárňam. www.objednatvysetrenie.sk

KROK1: Vyhľadajte svoju nemocnicu, lekára či ambulanciu KROK2: Zvoľte ambulanciu, kde sa chcete objednať KROK3: Vyberte si termín, vyplňte svoje údaje a potvrďte objednanie Zadanie telefónneho čísla je dôležité. Prostredníctvom SMS kódu, ktorý vám v priebehu niekoľkých

sekúnd príde priamo do vášho mobilného telefónu, potvrdíte objednávku. Výhody objednania cez internet: * jednoduchý a prehľadný systém * objednávku či zmenu môžete urobiť kedykoľvek cez internet prostredníctvom PC, telefónu či

tabletu * vidíte aktuálne voľné termíny a ordinačné hodiny * počet zapojených ambulancií sa postupne rozširuje * systém vznikol v spolupráci s lekármi Službu objednávania pacientov cez internet vám prináša Žilinský samosprávny kraj

www.regionzilina.sk

Žilinskí poslanci schválili symboly mestských častí Bytčica a Vranie(15.02.2016; www.24hod.sk; , , s. -; Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR)

Žilina 15. februára (TASR) - Poslanci Mestského zastupiteľstva (MsZ) v Žiline schválili na dnešnom zasadnutí symboly mestských častí Bytčica a Vranie.

"Takto sa občania mestských častí, voľakedy dedín, vracajú k histórii svojej obce. Vracajú sa k identite, vedia si ju zadefinovať a môžu byť aj pyšní na to, že ich obec má svoj erb. Možno, že ho v minulosti mala. Možno, že sa za tie stáročia niekde zapatrošil. Preto si myslím, že nie je na škodu, keď má mestská časť, respektíve bývalá obec takýto erb," povedal primátor Žiliny Igor Choma.

Podotkol, že v diskusiách s občanmi niekedy cíti snahu mestských častí - bývalých obcí osamostatniť sa. "Obec, ktorá by dnes samostatne nevyžila, je rada, že je v meste. A naopak, obec, ktorá má veľké príjmy, pretože má na svojom území napríklad priemyselný park, dnes ľutuje, že je súčasťou mesta. Pretože, automaticky sa musí spolupodieľať aj na chode slabých mestských častí. Dnes je legislatívna možnosť osamostatniť sa veľmi zložitá a prakticky nerealizovateľná. Podmienky sú veľmi prísne a myslím, že keby sa to dalo, niektoré časti by už dávno od nás odišli," uviedol žilinský primátor.

Zdôraznil, že osobne skôr vidí priestor na rozširovanie mesta. "Aby sme možno prehovárali okolité obce, poďte do mesta. Pretože by sme možno vedeli urobiť väčší osoh aj pre nich. A bolo by to vzájomne výhodné pre obidve strany," uzatvoril Choma.

Erb mestskej časti Bytčica má v modrom štíte zlatý gryf s červeným jazykom a v striebornej zbroji,

držiaci oboma prednými labami veľký strieborný tulipán na zlatej prehnutej listnatej stopke. Vlajka Bytčice pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej, bielej, červenej a žltej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi - dvomi zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.

Erb mestskej časti Vranie má v striebornom štíte čiernu vranu v zlatej zbroji, stojacu na zelenom kríku vyrastajúcom zo zelenej pažite. Vlajka Vrania pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej, bielej, čiernej a žltej. Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená tromi cípmi - dvomi zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.

Zdroj - Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

Gymnázium Michala Miloslava Hodžu oslávi čoskoro 100 rokov(15.02.2016; www.teraz.sk; Školský servis, 11:37, s. -; TASR)

Dnes je Gymnázium Michala Miloslava Hodžu samostatným právnym subjektom zriadeným Žilinským samosprávnym krajom.

Liptovský Mikuláš 15. februára (TASR) - Už 100 rokov svojej existencie oslávi o tri roky Gymnázium Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši. História školy síce siaha až do roku 1912, keď vzniklo Vyššie kráľovské maďarské gymnázium, no storočnicu plánujú osláviť v roku 2019, keď si pripomenú 100. výročie od zmeny na Hodžovo štátne reálne gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským.

"Začiatok 20. storočia bol pre Slovákov veľmi ťažký, maďarizačné tlaky sa stupňovali a začali práve v školstve. Od zatvorenia slovenského gymnázia v Martine v roku 1875 nemali Slováci ani jednu strednú školu s vyučovacím jazykom slovenským. V prvom desaťročí 20. storočia existovali na Liptove viaceré meštianky, ľudové a cirkevné školy, ale horný a stredný Liptov nemal do vzniku maďarského gymnázia žiadnu strednú školu," povedala pre TASR zástupkyňa riaditeľa Vlasta Serdelová.

Gymnázium najskôr pôsobilo v provizórnych priestoroch v budove na Nižnom Huštáku. Tu sídlilo až do roku 1916, keď sa presťahovalo do novej budovy, v ktorej sídli dodnes. Škola prešla počas svojej viac ako 100-ročnej existencie zmenami kopírujúcimi zmeny v slovenskom vzdelávacom systéme. "V roku 1953 bolo gymnázium školskou reformou premenené na Jedenásťročnú strednú školu, neskôr na Dvanásťročnú strednú školu a v roku 1961 na Strednú všeobecnovzdelávaciu školu," pokračuje s tým, že v roku 1964 sa od nej odčlenila Základná deväťročná škola, no pôsobili v jednej budove, čo spôsobovalo kapacitné problémy. Preto v roku 1966 začali stavať prístavbu, čo situáciu upokojilo.

Dnes je Gymnázium Michala Miloslava Hodžu samostatným právnym subjektom zriadeným Žilinským samosprávnym krajom. "Kapacita školy je 600 žiakov alebo 20 tried. V súčasnosti máme v štvorročnom aj osemročnom štúdiu 410 študentov. Najväčšími konkurentmi pri získavaní záujemcov o štúdium sú Gymnázium v Liptovskom Hrádku a Evanjelické gymnázium Juraja Tranovského v Liptovskom Mikuláši," dodala zástupkyňa riaditeľa.

Na Gymnáziu Michala Miloslava Hodžu podporujú individuálny rast žiakov Pedagógovia Gymnázia Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši sa snažia študentov

zapojiť do života školy a byť im partnermi. Spoločne organizujú rôzne podujatia a zapájajú sa do dobrovoľníckych aktivít.

Budova, v ktorej sídli gymnázium, je historická a vyžaduje si veľké finančné prostriedky na údržbu. Postupne sa vedenie školy snaží o rekonštrukciu. "Pred dvomi rokmi sa nám podarilo zrekonštruovať okná na prístavbe, ale na okná v celej budove neostalo dostatok finančných prostriedkov. Zvyšné okná by sme mali vymeniť v priebehu tohto roka, je to naozaj potrebné," vysvetlila zástupkyňa riaditeľa Vlasta Serdelová. Okrem okien zrekonštruovali aj kúrenie a zateplili budovu. Išlo o investíciu v celkovej výške 250.000 eur. Z nórskych zdrojov sa im v uplynulom období podarilo získať viac ako 100.000 eur na projekt Modrá škola. Cieľom projektu je zadržiavanie a následné spracovanie dažďovej vody.

Okrem skrášlenia exteriéru sa postupne na škole obnovuje aj interiér. "Deti si napríklad urobili klubovňu. Spravili tam paletový nábytok, z darovaných peňazí sme kúpili sedacie vaky. Môžu tu tráviť čas cez prestávky alebo keď majú voľnú hodinu," pokračuje Serdelová. Druhá oddychová zóna obsahuje knihy, zeleň, reproduktory na púšťanie hudby. "Teraz chceme vybudovať tretiu oddychovú zónu, už tam máme akvárium," opisuje.

"Čo sa týka výchovno-vzdelávacieho procesu a pomôcok, samozrejme, ako všetky ostatné školy sme sa zapojili do viacerých projektov, v rámci ktorých sa nám podarilo získať didaktickú techniku, interaktívne tabule a iné pomôcky. Zakúpili sme nové knihy, tablety a niekoľko počítačov," povedala zástupkyňa riaditeľa.

Na škole funguje Študentská firma, v rámci ktorej žiaci spolupracujú s mestom Liptovský Mikuláš. "Naši žiaci pomáhajú pri organizovaní rôznych kultúrnych alebo športových podujatí. Napríklad ako dobrovoľníci pri Svetovom pohári, na konferencii outdoorových športov a podobne. Deti si reálne môžu vyskúšať svoje vedomosti, ktoré nadobudli v teoretickej rovine," vyjadrila sa s tým, že ak je záujem o sprievodcovské služby, vybraní sú študenti s výbornými jazykovými znalosťami. V každej oblasti môže uspieť žiak s iným nadaním.

Študenti dosahujú veľmi dobré výsledky aj v rôznych olympiádach, či už matematických, jazykovedných, prírodovedných, alebo aj športových. "Sú to úspechy v rámci celého Slovenska. Napríklad nedávno sme získali tri prvé miesta na majstrovstvách žiakov v zjazdovom lyžovaní. I keď nie sme športové gymnázium, dávame priestor talentom, športovcom tým, že im dávame dostatočný priestor napríklad individuálnym študijným plánom," vysvetlila.

Absolventi Gymnázia Michala Miloslava Hodžu sú známi umelci i športovci Škola vychováva úspešných umelcov aj športovcov. Každému talentu sa snažia dať priestor a

vhodné podmienky pre jeho rast a vývoj. Jeden z najstarších žijúcich absolventov školy, ktorý bol desaťročia známy ako organizátor

liptovského zdravotníctva a divadelníctva, 93-ročný Karol Komandera, si na roky strávené na gymnáziu spomína veľmi rád. Maturoval v roku 1942. "Z učiteľov najradšej spomínam na Jána Volka Starohorského, on bol veľká kapacita. Profesorský zbor tvorili naozaj dôležité osobnosti, škola bola veľmi vážená. My sme mali povinné tri cudzie jazyky - nemčinu, latinčinu aj francúzštinu. Bola to veľká výhoda v ďalšom živote," spomína.

Jedným z dôvodov, prečo škola vychovala mnoho spisovateľov a umelcov, môže byť aj existencia samovzdelávacieho krúžku Michala Miloslava Hodžu. "Stretávali sme sa každú sobotu o druhej popoludní, žili sme veľmi kultúrne. Hrali sme na hudobné nástroje, prejavovali sme sa literárne, maľovali sme. Dokonca sme platili členské, veľmi sme si vážili, že niečo také existuje," opisuje spomienky Komandera s tým, že dôkazom ich lásky ku gymnáziu boli pravidelné stretnutia. "Najskôr sme sa stretávali každých päť rokov, potom neskôr to bolo častejšie. Dovedna sa náš maturitný ročník stretol 19-krát. Až nakoniec sme žijúci len dvaja," dodal.

"Sú to naozaj vzácne spomienky. Ale musím povedať, že tá disciplína bola úplne iná ako napríklad v dobe, keď už moje deti chodili na gymnázium. Keď oktaván išiel po chodbe, mladší primán zastavil a pozdravil ho, dal mu prednosť," opisuje systém medzi študentmi. Spomenul si aj na prostredie školského dvora, ktoré v tej dobe skrášľovalo jazero so zlatými kaprami a dokonca aj tenisový kurt.

Medzi významných absolventov Gymnázia Michala Miloslava Hodžu patria napríklad literáti Andrej Plavka, Július Lenko, Ján Brezina, Milan Rúfus, Martin Rázus, Ferdinand Cabadaj, Ivan Laučík, sochári a umelci Fedor Klimáček, Vladimír Droppa, František Kráľ alebo autori sochy, ktorá stojí pred gymnáziom, Alfonz Groma a Miroslav Ksandr. Škola vychovala aj úspešných olympionikov a športovcov, napríklad Michala Martikána, Ivana Droppu, Klaudiu Medlovú alebo súčasného maturanta Jakuba Grigara.

Dve učebne pre budúcich strojárov(15.02.2016; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 07:00; por. 12/12; Milan Velecký / Anna Šípošová)

Anna Šípošová, moderátorka: "Stredná odborná škola polytechnická v Liptovskom Mikuláši vybudovala dve učebne pre

budúcich strojárov. Reagovala na potreby strojárskych firiem v Liptove, ktorým chýbajú kvalifikovaní zamestnanci. Škola sa tak z poľnohospodárskej mení na strojársku."

Milan Velecký, redaktor: "Dve nové učebne plné stavebníc pre deti. Aj takto vyzerá premena pôvodne poľnohospodárskej

školy na strojársku. Strednú odbornú školu polytechnickú v Liptovskom Mikuláši to stálo viac ako stotridsaťtisíc eur, najmä z príspevku Európskej únie. Stavebnice nevybrali náhodou. Vysvetľuje jej pedagóg Zdeno Morávek."

Zdeno Morávek, pedagóg: "Hravou formou získajú viac vedomostí a zručností. Stredoškolák práve postaví už funkčné

zariadenie, na ktorom sa naučí a pochopí princíp, ako to funguje." Milan Velecký: "Keď to študenti zvládnu hrou na stavebniciach, vyskúšajú si to aj v praxi vo výrobnom podniku.

Škola totiž spolupracuje so strojárskymi firmami v Liptove a práve na ich popud sa z výchovy poľnohospodárov začala orientovať na strojárov. Hovorí riaditeľ jednej z takýchto firiem Miroslav Šmihula."

Miroslav Šmihula, riaditeľ strojárskej firmy: "Chceme mať z toho nejaký prospech, lebo vieme, že tých kovoobrábacích profesií buďto zaniklo,

alebo sa to neučí, no a takých potrebuje každá firma už." Milan Velecký: "Budúcim strojárom preto ešte na škole platia štipendiá a garantujú im prácu. Aj preto si študenti

strojársky odbor vyberajú."

Turčianska galéria v Martine otvára 25. februára výstavu Davida Javorského(15.02.2016; Rozhlasová stanica Frontinus; Regionál Rádia Frontinus; 11:00; por. 3/4; /)

Neuvedený, redaktor: "Turčianska galéria v Martine otvára vo štvrtok 25. februára o 17:00 hodine výstavu Davida

Javorského, ktorá vzdáva hold významnému predstaviteľovi slovenského výtvarného umenia Andrejovi Rudavskému. Dávid Javorský narodený 1992, je slovenským výtvarníkom nastupujúcej generácie, pôsobiacim v Krakove. Jeho výstava v Turčianskej galérii v rámci veľkého projektu venovaného Andrejovi Rudavskému je výsledkom jeho umeleckého smerovania a výtvarného myslenia, ktoré je na Slovensku ojedinelé. Ide o postoj k témam náboženstva, vlastného pôvodu, rodiny a životného priestoru, ktorý sa vo svojich kresbách snaží viac spresniť. Výstavy Andreja Rudavského a Dávida Javorského budú pre návštevníkov Turčianskej galérie sprístupnené do 1. mája."

V Oravskej knižnici v Dolnom Kubíne v  24. februára bude konať spomienka na L. Nádaši Jégého(15.02.2016; Rozhlasová stanica Frontinus; Regionál Rádia Frontinus; 11:00; por. 2/4; /)

Neuvedený, redaktor: "Oravské kultúrne stredisko, Oravská knižnica Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne

v spolupráci s Maticou slovenskou a Národnou bankou Slovenska pozývajú na spomienkové podujatie pri príležitosti 150. výročia narodenia Ladislava Nádašiho Jégého. Spomienka na slovenského spisovateľa, autora divadelných hier a lekára sa uskutoční v priestoroch Oravskej knižnice v Dolnom Kubíne v stredu 24. februára o 11:00 hodine. Historik a riaditeľ Oravskej knižnice Peter Huba priblíži pohľad na dolnokubínsku spoločnosť v prvej polovici 20. storočia. Pavol Parenička z Matice slovenskej sprítomní Jégého v biografických súradniciach a vedecký tajomník Matice slovenskej Peter Cabadaj priblíži tohto prozaika generácii neskorého realizmu v jeho tvorbe. Súčasťou programu bude i prezentácia striebornej zberateľskej mince emitovanej Národnou bankou Slovenska v januári 2016 práve k tomuto výročiu a kultúrny program pripravený pedagógmi a žiakmi Základnej umeleckej školy Petra Michala Bohúňa v Dolnom Kubíne."

Do galérie z obývačky(15.02.2016; www.sme.sk; Kultúra, 09:04, s. -; Viera Legerská)

Google Art Projekt oslavuje piate narodeniny spolu s tisíckou múzeí a galérií na Slovensku. Je

medzi nimi aj Turčianska galéria. MARTIN. Google Art Projekt je zameraný na digitalizáciu svetového kultúrneho dedičstva a

nedávno sa rozrástol aj o štyri nové slovenské múzeá a galérie, ktoré môžu virtuálne navštíviť milovníci umenia z celého sveta. Odnedávna je možné v galérii projektu (www.googleartprojeckt.com) obdivivať diela a pamiatky Kysuckej galérie v Oščadnici, Kysuckého múzea v Čadci, Tatranskej galérie v Poprade a Turčianskej galérie v Martine. Do projektu sa doteraz zapojilo celkom 17 kultúrnych inštitúcií zo Slovenska s kolekciou dosahujúcou už takmer 1400 umeleckých diel a historických pamiatok, ktoré tvoria významnú súčasť nášho kultúrneho dedičstva.

"Slovensko patrí medzi krajiny bohaté nielen svojou históriou, ale aj osobnosťami, ktoré sa významne zapísali do dejín umenia. Vznikli tu diela, ktoré sú zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Sme preto presvedčení, že štyria noví partneri opäť prilákajú ďalších - nielen virtuálnych - návštevníkov, zviditeľnia Slovensko a celkovo prispejú k rozvoju cestovného ruchu," komentuje rozšírenie Rasťo Kulich, country manažér slovenského Googlu, ktorý dlhodobo podporuje aktivity zamerané na rozvoj Slovenska pomocou nových technológií.

Ako nás informovala Daša Tkáčová z Grayling Slovakia, v Turčianskej galérii Martin je možné prostredníctvom Google Street View na virtuálnej prehliadke obdivovať diela umelcov, ktorí pochádzali alebo pôsobili v Turci. Práve v tejto oblasti Slovenska sa sformovala v prvej polovici 20. storočia skupina umelcov, ktorí sa významnou mierou podieľali na vývoji slovenskej moderny vo výtvarnom umení. Galéria prostredníctvom Google Art Projektu sprostredkúva v tejto súvislosti špeciálnu zbierku s názvom Slovenská výtvarná moderna v Turci do roku 1960.

"Prezentovaní autori a ich diela patria medzi skvosty slovenského výtvarníctva, zvlášť Mikuláš Galanda - zakladateľ slovenskej moderny. Treba pripomenúť, že v Martine v 30. a 40. rokoch minulého storočia vznikli mnohé - pre dejiny slovenského moderného umenia dôležité - výtvarné diela, ktoré sú práve v tejto zbierke," vyjadril sa pre tvorcov projektu Ľubomír Kraľovanský, riaditeľ Turčianskej galérie v Martine. Vďaka participácii na Google Art Projekte budú k nahliadnutiu v ultra vysokom rozlíšení aj viaceré diela Mikuláša Galandu (ako napr. Z paše, Maliar, Zbojníci či Básnik), Milana Laluhu (Chlapi za dedinou alebo Domy), Rudolfa Krivoša (Červený balón), Ľudovíta Fullu (Zvestovanie) a mnohé ďalšie výtvarné skvosty.

Obetiam domáceho násilia v Liptove budú pomáhať v novej poradni, prvej, ktorú buduje Žilinský kraj(16.02.2016; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál Rádia Regina; 17:00; por. 10/15; Milan Velecký / Kristína Plajdičková)

Kristína Plajdičková, moderátorka RTVS: "V Liptove vznikne prvá špecializovaná poradňa pre obete domáceho násilia. V Žilinskom kraji už

podobných zariadení funguje 5. Všetky sú však súkromné a prevádzkuje ich buď občianske združenie, alebo nezisková organizácia. Poradňu v Liptove buduje Žilinský samosprávny kraj. Bude v jednom objekte s už fungujúcim zariadením núdzového bývania či krízovým strediskom pre deti."

Milan Velecký, redaktor RTVS: "Poradňa bude v Liptovskom Mikuláši na utajenej adrese kvôli bezpečnosti klientov. Na vizitkách

a letákoch bude len telefónne číslo a pracovníci poradne záujemcu sami navedú na cestu k  nim. Určená bude obetiam domáceho násilia, ženám, mužom i deťom. Vysvetľuje sociálna pracovníčka Alena Holková."

Alena Holková, sociálna pracovníčka: "Naši pracovníci pomôžu sprostredkovať lekársku pomoc, prípadne ak bude treba, zabezpečia aj

ubytovanie na bezpečnom mieste. Bude tam aj právnik k dispozícii." Milan Velecký: "Poradňu buduje Centrum sociálnych služieb Anima. Jeho zriaďovateľom je Žilinský

samosprávny kraj. Z Nórskeho finančného mechanizmu a zo štátneho rozpočtu na to získali 85 tisíc eur a v týchto dňoch finišujú stavebné práce. Aj keď pôjde o poradňu, bude mať vlastné hygienické aj kuchynské vybavenie. Zdôrazňuje riaditeľ centra Peter Huťan."

Peter Huťan, riaditeľ Centra sociálnych služieb Anima: "Tieto ženy môžu prísť v hociktorej dobe, ráno, v noci, budú hladné, budú špinavé, môžu byť na

úteku, tak práve aby mali možnosť aspoň jednoduchej očisty, jednoduchého najedenia, jednoduchého občerstvenia."

Milan Velecký: "Výhodou poradne je, že bude v jednom objekte so zariadením núdzového bývania a s krízovým

strediskom pre deti, ktoré už fungujú. Poradňu pomáha vybudovať občianske združenie MyMamy z Prešova. Jeho predsedníčku Apolóniu Sejkovú teší, že vznikne špecializované zariadenie na pomoc týraným, ktorých je na Slovensku nedostatok."

Apolónia Sejková, predsedníčka občianskeho združenia MyMamy Prešov (telefonát): "Tá špecializácia je dôležitá kvôli tomu, že ženy, ktoré zažívajú násilie v intímnom priestore, nerady

vyhľadávajú pomoc nešpecializovaných zariadení, nerady sa teda ocitávajú v krízových centrách spolu s ostatnými klientmi padnutými do záchrannej sociálnej siete vlastnou vinou."

Milan Velecký: "Prvú poradňu pre obete domáceho násilia v Liptove otvoria v apríli. Dosiaľ jej funkciu nahrádzajú

štátne inštitúcie, najmä úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Milan Velecký, RTVS."

Pacienti môžu využiť nový bezplatný portál Žilinskej župy(16.02.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 08:01, s. -; (ih))

S novým bezplatným portálom, prostredníctvom ktorého sa pacienti môžu rýchlo a jednoducho objednať u svojho lekára, prichádza Žilinská župa.

ČADCA. Žilinská župa chce postupne zvyšovať dostupnosť a transparentnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti v celom Žilinskom kraji. Vďaka novému systému objednávania pacientov v tomto trende pokračuje. Podľa informácie Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) lekár môže cez portál lepšie manažovať objednávanie svojich pacientov a tí nemusia zbytočne čakať v čakárni. Tým chce zároveň zamedziť vyberaniu nezákonných poplatkov. Výhodou systému je, že sa vytváral priamo s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Je teda flexibilný a ľahko ovládateľný. Na základe požiadaviek, podnetov a skúseností lekárov portál prispôsobili podľa nárokov rôznych odborností a systému práce konkrétnych ambulancií. Je teda šitý na mieru a funguje pre pacienta i lekára s nulovými nákladmi.

Župa s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti komunikuje elektronicky aj v súvislosti so získavaním informácií o ordinačných hodinách i kontaktných údajov a aj túto databázu údajov nájdu pacienti na webstránke www.objednatvysetrenie.sk.

Riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK Anna Majbíková zdôraznila ciele projektu do budúcnosti: "Keďže systém je náš, budeme ho naďalej rozvíjať na základe požiadaviek lekárov a pacientov. Chceme tiež umožniť, aby mohol všeobecný lekár objednať pacienta zo svojho počítača priamo k špecialistovi, vďaka čomu nielenže uľahčíme proces objednávania, poskytneme špecialistovi relevantné informácie o pacientovi, zároveň dosiahneme, že v čakárni bude menej ľudí." Zatiaľ portál testovalo 17 ambulancií na Kysuciach, Hornom Považí, Orave, Turci a Liptove. Zapojiť sa však môžu rýchlo a ľahko i ďalší lekári.

S jedným lístkom na autobus aj do vlaku(16.02.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 10:01, s. -; Ľubica Kubišová)

Na území Žilinského samosprávneho kraja budú môcť cestujúci využívať jeden lístok. LIPTOV. Žilinský samosprávny kraj spolu s prepravnými spoločnosťami pripravuje projekt

integrovaného dopravného systému. Vďaka nemu budú môcť ľudia cestovať s jedným lístkom mestskou autobusovou dopravou, prímestskou dopravou aj vlakom.

Novinku chystá župa spolu s prepravnými spoločnosťami SAD Žilina a Arriva Liorbus, ktorá pôsobí na území Liptova a Oravy.

Pohodlnejšie cestovanie Informáciu potvrdila aj Petra Helez, hovorkyňa spoločnosti Arriva. "V rámci projektu integrovaného dopravného systému by malo dôjsť k zavedeniu prestupových

lístkov. Cestujúci by si mohli kúpiť jeden lístok a cestovať napríklad prímestskou dopravou a následne

prestúpiť na mestskú dopravu bez toho, aby si museli kupovať ďalší lístok," vysvetlila. "Hlavným cieľom Integrovaného dopravného systému je zvýšenie pohodlia a efektivity cestovania,

zjednotenie tarifov prímestskej autobusovej dopravy, sprehľadnenie cenových podmienok, informovanosti a zefektívnenie nutných prestupov," doplnila Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja.

Podrobnosti zatiaľ nespresňujú Projekt chce župa rozdeliť do viacerých etáp, v rámci ktorých by mal postupne pokryť celé územie

Žilinského kraja, a teda aj regióny Oravu a Liptov. Zatiaľ nie je jasné, kedy by chcela župa projekt odštartovať a cestujúci budú môcť cestovať iba s

jedným lístkom. "V súčasnosti sa vykonáva strategické environmentálne zhodnotenie celého projektu. Následne

zverejníme komplexnú informáciu o výsledkoch," dodala Záteková.

Na prímestskú autobusovú dopravu dá kraj tento rok takmer 18 miliónov eur(16.02.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 13:44, s. -; TASR)

Trenčiansky samosprávny kraj v tomto roku vyčlenil vo svojom rozpočte na prímestskú autobusovú dopravu pre dvoch zmluvných dopravcov takmer 18 miliónov eur.

Autobusová doprava v kraji dostane dotáciu 18 miliónov eur. (Zdroj - ILUSTRAČNÉ FOTO: (JJ)) TRENČÍN. Autobusy spoločností SAD Trenčín a SAD Prievidza by v súlade s dohodnutým

objemom tarifných kilometrov mali najazdiť v tomto roku 22,2 milióna kilometrov. Zmluvy uzatvorené medzi samosprávnym krajom a dopravcami sú platné do roku 2023, pričom pre

každý kalendárny rok k nim pribúdajú nové dodatky. "Na základe dohôd medzi zmluvnými stranami boli pre rok 2016 uzatvorené dodatky, ktorými boli dohodnuté podmieňujúce ukazovatele, akými je napríklad objem tarifných kilometrov, výška predpokladanej straty, objem poskytnutých finančných prostriedkov z rozpočtu Trenčianskeho samosprávneho kraja a tarifné i prepravné podmienky," informoval vedúci odboru dopravy Úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Pleva.

Ako dodal, samosprávny kraj prostredníctvom svojich zmluvných dopravcov pokračuje v zdokonaľovaní kvality poskytovaných služieb cestujúcej verejnosti aj v tomto roku. V spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom pokračuje v tvorbe integrovaného dopravného systému v rámci spoločného funkčného regiónu za účelom zjednotenia taríf prímestskej autobusovej dopravy, sprehľadnenia cenových podmienok a zefektívnenia nutných prestupov.

"Prvý reálny krok v oblasti prímestskej autobusovej dopravy sa podľa neho v oboch krajoch podaril už na začiatku roka 2015. Oba kraje upravili tarifu pre kategóriu občania nad 70 rokov na 0,35 eura za každých, aj začatých, 25 km. Postupné zjednotenie cestovného v ostatných kategóriách je jedným z ďalších plánovaných krokov. V tomto roku TSK plánuje ďalšie rozšírenie wifi pripojenia v autobusoch a tiež inštalovanie elektronických informačných tabúľ na viacerých zastávkach," doplnil Pleva.

Hlavným cieľom Trenčianskeho samosprávneho kraja v rámci skvalitnenia prímestskej autobusovej dopravy je podľa neho pokračovanie v obnove vozidlového parku. "V roku 2016 sa predpokladá nákup 60 nových autobusov prímestskej dopravy, čo znamená výmenu 60 najstarších autobusov, ktorých priemerný vek je 12 rokov. Pokračovaním obnovy vozidlového parku bude zabezpečená pohodlná, kvalitná, bezpečná, ekologická preprava cestujúcej verejnosti na území celého kraja," uzavrel šéf dopravného odboru Úradu Trenčianskeho kraja.

Kysucké múzeum v Čadci pripravilo predajnú výstavu Kraslica, symbol Veľkej noci(16.02.2016; Rozhlasová stanica Frontinus; Regionál Rádia Frontinus; 11:00; por. 2/4; /)

Neuvedený, redaktor: "Pri príležitosti blížiacich sa veľkonočných sviatkov pripravilo Kysucké múzeum v Čadci predajnú

výstavu, ktorá sa nesie pod názvom Kraslica, symbol Veľkej noci. Od 15. februára do 31. marca na nej

návštevníkom predstavia kraslice zdobené rôznou technikou zo zbierok Kysuckého múzea v Čadci. Nebudú chýbať informačné panely o tradíciách veľkonočných sviatkov na Kysuciach a rezbárske dielo krížovej cesty rezbára Štefana Barčáka z Turzovky. Zároveň budú na predaj ponúknuté kraslice, medovníčky a rôzne dekoračné predmety týkajúce sa veľkonočného obdobia."

Novela zákona chráni pacientov(18.02.2016; Zdravotnícke noviny; č. 07, aktuality/kariéra , s. 8; Redakcia)

AD POPLATKOVÁ PREHNANÁ ARGUMENTÁCIA (ZDN Č. 4 ) Na základe článku MUDr. Martina Starzyka, PhD., MBA, je dôležité informovať čitateľov o

nepravdivých tvrdeniach, ktorými autor zavádza občanov a pacientov. Podľa tvrdení M. Starzyka bola poplatková novela riešená na základe príkazu nejakej neznámej osoby a údajne len na základe podnetu, ktorý predseda Žilinského kraja dostal od kamaráta. Kraje majú v kompetencii okrem iného i zdravotníctvo, kde aj prešetrujú a odpovedajú na podnety občanov, týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti. Napríklad len v roku 2014 odbor zdravotníctva kraja prešetril 179 podnetov, z čoho bolo 62 podnetov, ktoré sa týkali poplatkov u lekárov. Následne v prvej polovici roku 2015 sme prijali takýchto podnetov na poplatky 35, a potom, ako začal byť zákon účinný, v druhom polroku 2015, sa tento počet znížil o viac ako polovicu na 14. Preto nie je jasné, podľa akých údajov autor článku tvrdí, že poplatkov po zavedení novely zákona pribudlo. Lekár môže vyberať len poplatok za výkon, ktorý je uvedený v prílohe zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, tzv. poplatkového zákona. M. Starzyk teda asi zákon nečítal, keďže tiež tvrdí, že stomatologické ambulancie poplatkový zákon neriešia. Zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti sa dotýka všetkých ambulancií, to znamená i zubárov. Keby mal M. Starzyk podľa jeho slov ,,potuchu" o danom zákone, vedel by, že stomatologické ambulancie majú navyše aj zložitejší výber poplatkov, keďže výkony sú u nich rozdelené na plne hradené, čiastočne hradené a nehradené zo zdravotného poistenia. Žilinský kraj je neustále v priamom kontakte s lekármi, s ktorými komunikuje a usmerňuje ich pri tvorbe zoznamov výkonov, ktoré kontroluje kraj. Novela zákona chráni pacienta pred neoprávneným vyberaním poplatkov. Odbor zdravotníctva pristúpil ku kontrole zoznamov výkonov naplno a v súčasnosti je v kraji už 95 percent lekárov, ktorí od pacientov nevyberajú neoprávnene poplatky, a to práve aj vďaka nastaveniu pravidiel prostredníctvom novely tzv. poplatkového zákona. V Žilinskej župe sa darí zvyšovať dostupnosť zdravotnej starostlivosti a zároveň zvyšovať transparentnosť pri objednávaní pacientov. Napríklad zavedenie nového bezplatného portálu www.objednatvysetrenie.sk predstavuje ďalší ústretový krok, ktorý eliminuje vyberanie poplatku za prednostné vyšetrenie, ktorý bol amorálny a nemal obdobu nikde v EÚ.

Žilinský samosprávny kraj Preto nie je jasné, podľa akých údajov autor článku tvrdí, že poplatkov po zavedení novely zákona

pribudlo.

Objednal nás do 3 sekúnd!(18.02.2016; Plus jeden deň; SLOVENSKO , s. 11; Pavol Konštiak)

Vyskúšali sme novinku, aká tu ešte nebola. Ísť k lekárovi cez internet a zadarmo Žiadne čakanie u lekára, žiadne poplatky za objednanie, nikam nemusíte vopred chodiť. Znie to

ako fikcia. Ale takto funguje 17 ambulancií na Kysuciach, Orave, Hornom Považí, v Turci a na Liptove. Nová forma objednania u lekára funguje zadarmo, rýchlo a z domu. Nedalo nám a vyskúšali sme to.

Portál objednatvysetrenie. sk je momentálne v plienkach, no kompetentní Žilinského samosprávneho kraja, ktorý web zriadil, si sľubujú, že čoskoro si túto možnosť objednania obľúbia nielen pacienti, ale aj lekári. Služba, ktorá sa rýchlo stáva jednou z najpopulárnejších internetových zdravotných služieb v zahraničí, je k dispozícii už aj žilinským pacientom a lekárom. My sme túto službu vyskúšali v reáli. Pacientka zo Žiliny sa potrebovala objednať k svojmu gynekológovi. Cez mobil si našla stránku, objednala sa a o 3 sekundy (!) jej prišla sms správa s kódom. "Hneď mi prišiel

spätný ohlas, že ma lekár v ambulancii očakáva," vraví Anna (29). Do ambulancie sme sa vybrali spolu s ňou. Všetko prebehlo bez vysedávania v čakárni, pacientka sa dostala k lekárovi ihneď. "Prišla mi objednávka, a keďže som mal voľný termín, hneď som dal pacientke vedieť, že sa môže zastaviť," vysvetlil nám žilinský gynekológ Pavol Hartel. Zatiaľ portál testovalo 17 ambulancií na Kysuciach, Hornom Považí, Orave, v Turci a na Liptove. Zapojiť sa však môžu rýchlo a ľahko i ďalší lekári. "Tí, ktorí už s nami komunikujú elektronicky, dostanú prihlasovacie údaje automaticky zhodné s tými, ktoré už používajú. Stačí, aby si objednávací systém len aktivovali. Ostatní nás môžu kedykoľvek kontaktovať a údaje im bezplatne vygenerujeme," uviedla riaditeľka odboru zdravotníctva kraja Anna Majbíková. Na portáli objednatvysetrenie. sk rýchlo pribúdajú nové ambulancie a plánovací kalendár lekárov s voľnými termínmi na vyšetrenie. Táto novinka môže v budúcnosti pomôcť lekárom i pacientom predísť zbytočnému chaosu a ďalšiemu "chytaniu" bacilov v čakárňach ambulancií. Pacienti takto kedykoľvek nájdu voľné termíny nielen k praktickým lekárom, ale i stomatológom, gynekológom či iným špecialistom. Táto služba je pre pacientov aj lekárov zadarmo a prináša veľa výhod. Stránka je k dispozícii nonstop, aj mimo ordinačných hodín.

Pavol Konštiak

Bralo pod Strečnom je stále v havarijnom stave. Čaká na katastrofický scenár?(18.02.2016; www.aktuality.sk; Správy, 00:00, s. -; Jana Kubisová)

Na cestu popod Strečno sa stále môže kedykoľvek zosunúť tritisíc kubíkov skalného masívu. Rezort životného prostredia však doteraz nemá termín sanácie brala.

Je to hlavný ťah severom Slovenska na Poľsko. Vodiči túto cestu dobre poznajú ako frekventovaný úsek medzi Martinom a Žilinou, na ktorom si často postoja v kolónach.

V septembri minulého roku upozornili geológovia z Geologického ústavu Dionýza Štúra na to, že skalný masív priamo nad cestou prvej triedy je na viacerých miestach podľa dlhodobých geologických meraní v pohybe.

Na cestu sa podľa nich môže kedykoľvek zosunúť až tritisíc kubíkov skalného masívu. Geológ Milan Slivovský pre TA3 povedal, že stačí nepatrný zásah alebo silná búrka a hoci aj malý

úlomok môže saltáciou skončiť až v koryte Váhu, prípadne niekoho zraniť či zabiť. Kvôli havarijnému stavu brala niekoľkokrát zasadal krízový štáb a geológovia navrhovali situáciu

riešiť ešte vlani pred začiatkom zimy. Vodiči v napätí, ministerstvo mlčí Ani päť mesiacov po tom, ako sa hroziaca katastrofa pod Strečnom objavila v médiách, rezort

životného prostredia nemá jasný termín sanácie brala. Známy je len termín 31. marec, dokedy majú byť podľa uznesenia vlády uvoľnené financie na

samotnú sanáciu brala. Počíta sa so sumou 900-tisíc eur. Termín začatia prác potom bude závisieť aj od dĺžky verejného obstarávania.

Keď sme sa zaujímali o to, čo priniesol najčerstvejší inžiniersko-geologický prieskum, realizátor prieskumu Geoexperts ako aj Žilinský samosprávny kraj nás odporučil priamo na Ministerstvo životného prostredia.

To nám však poskytlo len stručné informácie s tým, že výsledky výskumu médiám zatiaľ nesprístupňujú.

Viac sa nehýbe, no riziko ostáva Až na naše opätovné vyžiadanie rezort uviedol, že monitoring pomocou prístrojov na samotnom

brale nezaznamenal zvýšený pohyb a teda nehrozí bezprostredné ohrozenie životov ľudí. Naďalej však platí havarijný stav, ktorého riešenie by podľa geológov malo byť prioritou. "Na Slovensku je trend, riešiť všetko až keď je to v havarijnom stave. Problém s bralom sa mal

riešiť už v roku 2008, kedy malo byť jasné technické riešenie a nie nechať to dospieť do stavu, keď hrozí katastrofa. Napríklad v Nemecku monitorujú všetky podobné objekty priebežne a na riešenie stavu majú potom dostatok času," reagoval Ondrej Matej, predseda správnej rady Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH).

Ďalšie riešenie vyplynie z rokovania vlády. Rezort životného prostredia spolu so žilinským krajom

práve spracúva záverečnú správu z prieskumu, ktorú jej predloží. Podľa hovorcu ide o pracovný materiál, ktorý musí prejsť odbornou oponentúrou, pričom k jej

zverejneniu by malo dôjsť do 2 týždňov. Autá bude zrejme chrániť tzv. galéria Ako riešenie situácie už vlani navrhovali kombináciu dvoch možností - sanácia niektorých častí

brala a vybudovanie galérie, ktorá cestu akoby zastreší a ochráni autá pred padaním skál. Podľa vyjadrenia z ministerstva životného prostredia záverečná správa stále pracuje s viacerými

možnosťami a spôsobmi sanácie kritických miest. Skalné bralo je možné napríklad bezprostredne sanovať zasieťovaním, alebo zriadením ťažkých

viacpoľových ochranných bariér, použili by sa aj injektáže polyuretánovou živicou, cementovou maltou, stužujúce betónové výstuhy so zabudovanou drenážou, betónové plomby a očistenie vrstvy vápencov. Do úvahy prichádza aj použitie kotiev a mikropilótov.

Strečno zachráni tunel Višňové Vyťažený úsek odbremení až tunel Višňové, s ktorého dokončením sa počíta v decembri 2019. Ako

uviedla hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti Eva Žgravčáková, práce idú podľa harmonogramu. Na otázku koľko metrov už vyrazili však neodpovedala.

"Cesta popod Strečno je po Bratislave druhý najvyťaženejší cestný úsek a ak by došlo ku katastrofe, malo by to vážne následky. Aj preto je náročné nájsť riešenie, ktoré na jednej strane vyrieši havarijný stav brala a na druhej strane minimalizuje obmedzenia dopravy na vyťaženom úseku, ktorým denne prejde okolo 30 tisíc áut," povedal pre Aktuality.sk Ľubomír Palčák z Výskumného ústavu dopravného v Žiline.

Keď tunel Višňové dokončia, intenzita dopravy pod Strečnom klesne z 30 tisíc áut denne na 6 až 7 tisíc.

Mosty pod Strečnom hnijú V havarijnom stave sú aj dva mosty v blízkosti Strečna, ktoré sú v správe Slovenskej správy ciest

(SSC). Ondrej Matej z IDH prirovnal situáciu s mostami pod Strečnom k mostu na Orave, ktorý pre

havarijný stav nedávno museli riešiť aj štátne hmotné rezervy a osádzali tu tzv. mobilný most. Riešenie situácie v havarijnom stave je podľa neho v priemere aj o 30 percent drahšie, ako keby sa ňou zaoberal niekto priebežne.

Ako uvádza hovorkyňa SSC Zuzana Hromcová, za ich zlý stavebno-technický stav môže vek konštrukcie a vysoká intenzita dopravy. Na rekonštrukcie oboch mostov už majú vydané právoplatné stavebné povolenie a začať s ich opravou by mali koncom roku 2016.

Stav a vývoj hradného brala pod hradom Strečno 1984 - Skalný masív pod Strečnom sanovali už v roku 1984. Stabilitu masívu vtedy zabezpečili

hlavne mikropilótami a injektážou. Odvtedy však ubehlo 31 rokov a za ten čas sa obnažené horniny na skalnej stene ešte viac zvetrali a rozvoľňovali.

1996 - Od roku 1996 je medzi skalným blokom a masívom brala trvalo zabudovaný opticko-mechanický dilatometer, ktorý zaznamenáva, ako veľmi sa bralo posúva v horizontálnej aj vertikálnej rovine. Merania, na ktoré geológovia poukázali, dokázali progresívny trend pohybu bloku, čo znamená odkláňanie sa skalného bloku od masívu.

2008 - Zo skalného masívu sa neočakávane uvoľnil balvan, ktorý zasiahol a usmrtil českú turistku. 2014 - Geologický ústav Dionýza Štúra upozornil na ohrozujúci pohyb skalného masívu. Bralo sa

podľa nich za posledné roky začalo odkláňať od masívu rýchlejšie a v roku 2014 to bol odklon presne o 4,414 milimetrov. Stav brala vyhodnotili ako mimoriadne nebezpečný a jeho sanáciu navrhovali čím skôr v roku 2015, najlepšie ešte pred príchodom zimy.

14. júna 2015 - Vláda zaviazala ministra životného prostredia, ministra dopravy, v súčinnosti so Žilinským samosprávnym krajom na vypracovanie správy o aktuálnom stave havarijného hradného brala s termínom dokončenia 30. septembra 2015.

november - december 2015 - Zabezpečenie inžiniersko-geologického prieskumu, v cene 39 tisíc eur. V rámci neho boli osadené dilatometre na najnebezpečnejšie miesta hradného brala, ktoré monitorujú bralo online.

31. marec 2016 - Do tohto termínu má vláda vyčleniť financie (900 tisíc eur) na samotnú sanáciu brala.

31. december 2016 - Dovtedy má byť zabezpečená samotná sanácia skalného brala. Zdroj - Správa o stave hradného brala, vypracovaná pre rokovanie vlády, z 30. septembra 2015

Obmedzenia v doprave pod Strečnom(17.02.2016; Televízna stanica STV 2; Správy RTVS z regiónov; 17:45; por. 7/9; Stanislav Lažo / Stanislav Lažo)

Stanislav Lažo, moderátor RTVS: "Na ceste medzi Strečnom a Dubnou skalou opravovali cestári prehrdzavené zvodidlá. Spôsobilo

to obmedzenia v doprave. Premávka v smere od Martina bola na 3-pruhovej ceste presmerovaná do protismeru. Vodiči sa zdržali iba pri značení obchádzky. Počas prác bola v dotknutých úsekoch znížená rýchlosť. Opravy cestári ukončili krátko predpoludním. Zvodidlá na ceste medzi Strečnom a Dubnou skalou už výrazne poznačil zub času. Súčasná oprava je tak podľa cestárov iba dočasná."

Dezider Szabó, riaditeľ Správy ciest ŽSK, Horné Považie: "Nadvihneme iba to, čo je padnuté a počítame v blízkej budúcnosti, že by sa malo opravovať celé

zvodidlo. Teraz len opravujeme to najnutnejšie."

Známe gymnázium je už na Liptove takmer 100 rokov: TOTO ste o jeho histórii možno nevedeli(17.02.2016; www.mikulas.dnes24.sk; Mikuláš, , s. -; Tomáš Batiz)

Gymnázium Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši bude už čoskoro oslavovať. O tri roky ich čaká 100 rokov existencie.

História školy síce siaha až do roku 1912, keď vzniklo Vyššie kráľovské maďarské gymnázium, no storočnicu plánujú osláviť v roku 2019, keď si pripomenú 100. výročie od zmeny na Hodžovo štátne reálne gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským. "Začiatok 20. storočia bol pre Slovákov veľmi ťažký, maďarizačné tlaky sa stupňovali a začali práve v školstve. Od zatvorenia slovenského gymnázia v Martine v roku 1875 nemali Slováci ani jednu strednú školu s vyučovacím jazykom slovenským. V prvom desaťročí 20. storočia existovali na Liptove viaceré meštianky, ľudové a cirkevné školy, ale horný a stredný Liptov nemal do vzniku maďarského gymnázia žiadnu strednú školu," povedala pre TASR zástupkyňa riaditeľa Vlasta Serdelová.

Provizórne priestory Škola prešla počas svojej viac ako 100-ročnej existencie zmenami kopírujúcimi zmeny v

slovenskom vzdelávacom systéme. "V roku 1953 bolo gymnázium školskou reformou premenené na Jedenásťročnú strednú školu, neskôr na Dvanásťročnú strednú školu a v roku 1961 na Strednú všeobecnovzdelávaciu školu," pokračuje s tým, že v roku 1964 sa od nej odčlenila Základná deväťročná škola, no pôsobili v jednej budove, čo spôsobovalo kapacitné problémy. Preto v roku 1966 začali stavať prístavbu, čo situáciu upokojilo. Gymnázium Michala Miloslava Hodžu pôsobí pod týmto názvom od roku 1968. V septembri 1994 sa opätovne otvorilo osemročné gymnázium so zameraním na ekológiu a cudzie jazyky.

Gymnázium je dnes samostatné Dnes je Gymnázium Michala Miloslava Hodžu samostatným právnym subjektom zriadeným

Žilinským samosprávnym krajom. "Kapacita školy je 600 žiakov alebo 20 tried. V súčasnosti máme v štvorročnom aj osemročnom štúdiu 410 študentov. Najväčšími konkurentmi pri získavaní záujemcov o štúdium sú Gymnázium v Liptovskom Hrádku a Evanjelické gymnázium Juraja Tranovského v Liptovskom Mikuláši," dodala zástupkyňa riaditeľa.

Zdroj - TASR

Lekári ako zo sci-fi: Novinka zo stredného Slovenska poteší každého(17.02.2016; www.pluska.sk; Regióny Stredné Slovensko, 00:01, s. -; Plus JEDEN DEŇ/Pavol Konštiak)

Žiadne čakanie u lekára, žiadne poplatky za objednanie, nikam nemusíte vopred chodiť. Znie to

ako fikcia. Ale takto funguje 17 ambulancií na Kysuciach, Orave, Hornom Považí, v Turci a na Liptove. Nová forma objednania u lekára funguje zadarmo, rýchlo a z domu. Nedalo nám a vyskúšali sme to.

"Mal som voľno, tak som dal pacientke termín hneď," vraví gynekológ Pavol Hartel. Autor - Plus JEDEN DEŇ/Pavol Konštiak Portál objednatvysetrenie. sk je momentálne v plienkach, no kompetentní Žilinského

samosprávneho kraja, ktorý web zriadil, si sľubujú, že čoskoro si túto možnosť objednania obľúbia nielen pacienti, ale aj lekári. Služba, ktorá sa rýchlo stáva jednou z najpopulárnejších internetových zdravotných služieb v zahraničí, je k dispozícii už aj žilinským pacientom a lekárom. My sme túto službu vyskúšali v reáli.

Pacientka zo Žiliny sa potrebovala objednať k svojmu gynekológovi. Cez mobil si našla stránku, objednala sa a o 3 sekundy (!) jej prišla sms správa s kódom. "Hneď mi prišiel spätný ohlas, že ma lekár v ambulancii očakáva," vraví Anna (29). Do ambulancie sme sa vybrali spolu s ňou. Všetko prebehlo bez vysedávania v čakárni, pacientka sa dostala k lekárovi ihneď. "Prišla mi objednávka, a keďže som mal voľný termín, hneď som dal pacientke vedieť, že sa môže zastaviť," vysvetlil nám žilinský gynekológ Pavol Hartel.

Takto vyzerá úspešná a dokončená objednávka pacienta cez internet. FOTO: Plus JEDEN DEŇ/Pavol Konštiak Zatiaľ portál testovalo 17 ambulancií na Kysuciach, Hornom Považí, Orave, v Turci a na Liptove.

Zapojiť sa však môžu rýchlo a ľahko i ďalší lekári. "Tí, ktorí už s nami komunikujú elektronicky, dostanú prihlasovacie údaje automaticky zhodné s tými, ktoré už používajú. Stačí, aby si objednávací systém len aktivovali. Ostatní nás môžu kedykoľvek kontaktovať a údaje im bezplatne vygenerujeme," uviedla riaditeľka odboru zdravotníctva kraja Anna Majbíková.

Na portáli objednatvysetrenie.sk rýchlo pribúdajú nové ambulancie a plánovací kalendár lekárov s voľnými termínmi na vyšetrenie. Táto novinka môže v budúcnosti pomôcť lekárom i pacientom predísť zbytočnému chaosu a ďalšiemu "chytaniu" bacilov v čakárňach ambulancií. Pacienti takto kedykoľvek nájdu voľné termíny nielen k praktickým lekárom, ale i stomatológom, gynekológom či iným špecialistom. Táto služba je pre pacientov aj lekárov zadarmo a prináša veľa výhod. Stránka je k dispozícii nonstop, aj mimo ordinačných hodín.

Na vyšetrenie k lekárovi sa po novom dá objednať cez internet(16.02.2016; Liptovské noviny; č. 06, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ/INZERCIA , s. 3; ĽK)

Žilinská župa spustila bezplatný portál www.objednatvysetrenie.sk, prostredníctvom ktorého sa pacienti môžu rýchlo a jednoducho objednať u svojho lekára.

LIPTOV. Lekár môže cez portál lepšie manažovať objednávanie svojich pacientov a pacienti nemusia zbytočne čakať v čakárni. Tým chce župa zároveň zamedziť vyberaniu nezákonných poplatkov. Výhodou systému je aj to, že sa jeho vytváraní sa podieľali priamo poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja Lenka Záteková zdôraznila, že systém je flexibilný a ľahko ovládateľný. Riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK Anna Majbíková zdôraznila ciele projektu do budúcnosti. "Systém budeme naďalej rozvíjať na základe požiadaviek lekárov a pacientov. Chceme umožniť, aby mohol všeobecný lekár objednať pacienta zo svojho počítača priamo k špecialistovi, vďaka čomu uľahčíme proces objednávania a poskytneme špecialistovi relevantné informácie o pacientovi, no zároveň bude v čakárni menej ľudí," konštatovala A. Majbíková. Do projektu sa v Liptove zapojilo zatiaľ osem ambulancií.

S jedným lístkom na autobus aj do vlaku(16.02.2016; Liptovské noviny; č. 06, Ružomberok/POLITICKÁ INZERCIA , s. 6; ĽUBICA KUBIŠOVÁ)

Na území Žilinského samosprávneho kraja budú môcť cestujúci využívať jeden lístok. LIPTOV. Žilinský samosprávny kraj spolu s prepravnými spoločnosťami pripravuje projekt

integrovaného dopravného systému. Vďaka nemu budú môcť ľudia cestovať s jedným lístkom

mestskou autobusovou dopravou, prímestskou dopravou aj vlakom. Novinku chystá župa spolu s prepravnými spoločnosťami SAD Žilina a Arriva Liorbus, ktorá pôsobí na území Liptova a Oravy.

Pohodlnejšie cestovanie Informáciu potvrdila aj Petra Helez, hovorkyňa spoločnosti Arriva. "V rámci projektu integrovaného

dopravného systému by malo dôjsť k zavedeniu prestupových lístkov. Cestujúci by si mohli kúpiť jeden lístok a cestovať napríklad prímestskou dopravou a následne prestúpiť na mestskú dopravu bez toho, aby si museli kupovať ďalší lístok," vysvetlila. "Hlavným cieľom Integrovaného dopravného systému je zvýšenie pohodlia a efektivity cestovania, zjednotenie tarifov prímestskej autobusovej dopravy, sprehľadnenie cenových podmienok, informovanosti a zefektívnenie nutných prestupov," doplnila Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja.

Podrobnosti zatiaľ nehovoria Projekt chce župa rozdeliť do viacerých etáp, v rámci ktorých by mal postupne pokryť celé územie

Žilinského kraja, a teda aj regióny Oravu a Liptov. Zatiaľ nie je jasné, kedy by chcela župa projekt odštartovať a cestujúci budú môcť cestovať iba s jedným lístkom. "V súčasnosti sa vykonáva strategické environmentálne zhodnotenie celého projektu. Následne zverejníme komplexnú informáciu o výsledkoch," dodala Záteková.

V dvoch moderných učebniach spájajú žiaci výučbu s hrou a praxou(16.02.2016; Liptovské noviny; č. 06, STREDNÉ ŠKOLY/INZERCIA , s. 17; ĽK)

Stredné školy, pokiaľ chcú byť úspešné, musia reagovať na trh práce a prispôsobovať sa požiadavkám.

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Školy dnes musia neustále sledovať nové trendy v odboroch a prispôsobovať výučbu tak, aby žiaci stále držali krok s modernými postupmi v jednotlivých odvetviach. Len tak si môžu po skončení školy nájsť zaujímavú prácu vo svojom odbore. Stredná odborná škola polytechnická v Liptovskom Mikuláši tento rok oslávila 145. výročie vzniku prvej poľnohospodárskej školy s vyučovacím jazykom slovenským. K úctyhodným narodeninám svojej historickej predchodkyne pripravila pre svojich žiakov vzácny darček. Dve učebne vybavili modernými pomôckami, vďaka ktorým sa škole lepšie darí spájať klasickú výučbu s praxou. "Bola to pre nás výzva. Podarilo sa nám prepojiť učivo s praxou, žiaci chodia praxovať do okolitých firiem a zároveň sa učia aj formou hry, pretože majú k dispozícií Legostavebnice, špeciálne stavebnice Merkúr, roboty, tablety, notebooky, školský CNC sústruh a frézu. S ich použitím získajú odborné vedomosti a zručnosti," povedala poverená riaditeľka Malvína Fuzáková Dvorožňáková. Tradičné vzdelávanie si žiaci spájajú s namáhavým memorovaním sa poučiek. Často sa stáva, že ani nevedia, čo naučená poučka znamená. Už malé deti vedia, že najlepšie sa učí formou hry. Toto pravidlo platí pre všetky vekové kategórie a vidieť to aj na žiakoch Strednej odbornej polytechnickej školy v Liptovskom Mikuláši.

Slúžia všetkým študentom Žiakom sa vyučovanie v podobe hry páči, keď skladajú, ani nevnímajú, kedy sa končí hodina.

Špeciálne učebne s vybavením slúžia žiakom poľnohospodárskych, strojárskych aj potravinárskych odborov. "Žiaci lepšie chápu konštrukcie strojov, princípy ich fungovania a využitie v praxi. Museli sme prihliadať aj na nový trend, teda automatizáciu v poľnohospodárskej výrobe a na to používame legá. Pomocou jednoduchých programov vieme simulovať nastavenia mechanizmov na moderných poľnohospodárskych strojoch," povedal Ján Letavaj, učiteľ profilových odborných predmetov v študijných a učebných odboroch agropodnikanie a agromechanizátor, opravár.

Využívajú aj moderné programovanie Už dnes školu vyzývajú poľnohospodári a chovatelia, ktorých v regióne nie je málo, aby žiakov

pripravovali v oblasti moderných technológií, ktoré dokážu výrazne uľahčiť prácu. Práve takto vybavení a skúsení študenti majú lepšiu šancu uplatniť sa na trhu práce. Škola získala na modernizáciu dvoch učební finančnú podporu z Európskej únie, piatimi percentami sa podieľal zriaďovateľ, teda Žilinský samosprávny kraj. Nákup pomôcok a zariadenie učební stálo 135-tisíc eur.

OBJEDNAJTE SA K LEKÁROVI CEZ INTERNET!

(16.02.2016; Liptovské noviny; č. 06, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; PR-CL TP 2301005)

Z pohodlia domova sa môžete objednať na vyšetrenie u svojho lekára. Vyhnete sa preplneným čakárňam.

www.objednatvysetrenie.sk KROK 1: Vyhľadajte svoju nemocnicu, lekára či ambulanciu KROK 2: Zvoľte ambulanciu, kde sa chcete objednať KROK 3: Vyberte si termín, vyplňte svoje údaje a potvrďte objednanie Výhody objednania cez internet: * jednoduchý a prehľadný systém * objednávku či zmenu môžete urobiť kedykoľvek cez internet prostredníctvom PC, telefónu či

tabletu * vidíte aktuálne voľné termíny a ordinačné hodiny * počet zapojených ambulancií sa postupne rozširuje * systém vznikol v spolupráci s lekármi Službu objednávania pacientov cez internet vám prináša Žilinský samosprávny kraj

www.regionzilina.sk Zadanie telefónneho čísla je dôležité. Prostredníctvom SMS kódu, ktorý vám v priebehu niekoľkých

sekúnd príde priamo do vášho mobilného telefónu, potvrdíte objednávku. PR-CL TP 2301005

Turčianska galéria v Martine otvára 25. februára výstavu Davida Javorského(17.02.2016; Rozhlasová stanica Frontinus; Regionál Rádia Frontinus; 11:00; por. 2/4; /)

Neuvedený, redaktor: "Turčianska galéria v Martine otvára vo štvrtok 25. februára o 17:00 hodine výstavu Davida

Javorského, ktorá vzdáva hold významnému predstaviteľovi slovenského výtvarného umenia Andrejovi Rudavskému. Dávid Javorský narodený 1992, je slovenským výtvarníkom nastupujúcej generácie, pôsobiacim v Krakove. Jeho výstava v Turčianskej galérii v rámci veľkého projektu venovaného Andrejovi Rudavskému je výsledkom jeho umeleckého smerovania a výtvarného myslenia, ktoré je na Slovensku ojedinelé. Ide o postoj k témam náboženstva, vlastného pôvodu, rodiny a životného priestoru, ktorý sa vo svojich kresbách snaží viac spresniť. Výstavy Andreja Rudavského a Dávida Javorského budú pre návštevníkov Turčianskej galérie sprístupnené do 1. mája."

V Oravskej knižnici v Dolnom Kubíne v  24. februára bude konať spomienka na L. Nádaši Jégého(17.02.2016; Rozhlasová stanica Frontinus; Regionál Rádia Frontinus; 11:00; por. 1/4; /)

Neuvedený, redaktor: "Oravské kultúrne stredisko, Oravská knižnica Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne

v spolupráci s Maticou slovenskou a Národnou bankou Slovenska pozývajú na spomienkové podujatie pri príležitosti 150. výročia narodenia Ladislava Nádašiho Jégého. Spomienka na slovenského spisovateľa, autora divadelných hier a lekára sa uskutoční v priestoroch Oravskej knižnice v Dolnom Kubíne v stredu 24. februára o 11:00 hodine. Historik a riaditeľ Oravskej knižnice Peter Huba priblíži pohľad na dolnokubínsku spoločnosť v prvej polovici 20. storočia. Pavol Parenička z Matice slovenskej sprítomní Jégého v biografických súradniciach a vedecký tajomník Matice slovenskej Peter Cabadaj priblíži tohto prozaika generácii neskorého realizmu v jeho tvorbe. Súčasťou programu bude i prezentácia striebornej zberateľskej mince emitovanej Národnou bankou Slovenska v januári 2016 práve k tomuto výročiu a kultúrny program pripravený pedagógmi a žiakmi Základnej umeleckej školy Petra Michala Bohúňa v Dolnom Kubíne."

V Žilinskom kraji sa na vyšetrenie objednáte rýchlo a Jednoducho(19.02.2016; Nový Čas; STRED-INZERCIA , s. 11; PR-CL NČ 77321)

Žilinská župa spustila bezplatnú internetovú stránku objednatvysetrenie.sk, ktorá má pacientom i lekárom zjednodušiť a zefektívniť objednávanie sa u lekára.

Lekár môže cez portál lepšie manažovať objednávanie svojich pacientov, ktorí tak nemusia zbytočne sedieť v čakárni. Župa chce navyše takto zamedziť aj vyberaniu nezákonných poplatkov. Využívanie systému je pritom jednoduché. Prostredníctvom internetu je možné objednať sa takmer kedykoľvek z pohodlia domova alebo akéhokoľvek miesta s využitím počítača, tabletu či mobilného telefónu. ,,Výhodou je tiež skutočnosť, že bol vytváraný priamo s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Je flexibilný, ľahko ovládateľný a funguje pre pacienta i lekára s nulovými nákladmi," uviedol predseda ŽSK Juraj Blanár. Portál je nastavený tak, že lekár, ktorý sa prihlási a zaregistruje sa, je prístupný pre všetkých pacientov, ktorí si budú chcieť u neho objednať vyšetrenie. ,,Ako samosprávny kraj máme vo svojej kompetencii aj oblasť zdravotníctva, pričom sa nám darí úspešne modernizovať a obnovovať nielen naše nemocnice a polikliniku, ktoré máme v zriad'ovateľskej pôsobnosti, ale zároveň postupne zvyšovať dostupnosť a transparentnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti v celom Žilinskom kraji. A vďaka novému systému objednávania pacientov v tomto trende pokračujeme," doplnil žilinský župan.

Systém plánujú rozvíjať Zatiaľ portál testovalo 17 ambulancií na Kysuciach, Hornom Považí, Orave, Turci a Liptove.

Zapojiť sa však môžu rýchlo a ľahko i ďalší lekári. ,,Keďže systém je náš, budeme ho naďalej rozvíjať na základe požiadaviek z praxe. Chceme tiež umožniť, aby mohol všeobecný lekár objednať pacienta zo svojho počítača priamo k špecialistovi, vďaka čomu nielen že uľahčíme proces objednávania a poskytneme špecialistovi relevantné informácie o pacientovi, no zároveň bude v čakárni menej ľudí," doplnila riaditeľka odboru zdravotníctva Žilinskej župy Anna Majbíková.

Ako na to? Pre pacientov je objednávanie jednoduché. Na webstránke www.objednatvysetrenie.sk si

vyhľadajú konkrétnu ambulanciu alebo svojho lekára s aktivovaným systémom objednávania, vyberú si termín a prostredníctvom SMS kódu, ktorý im bude v priebehu niekoľkých sekúnd zaslaný na mobilný telefón, potvrdia objednávku.

AKO HODNOTÍTE NOVY SYSTÉM OBJEDNÁVANIA? MUDr. Pavol Hartel, gynekologická ambulancia Žilina Zatiaľ sme sa aktívne zapojili so sonografickou ambulanciou prsníkov a plánujeme doň zaradiť aj

sonografickú ambulanciu pre 4D zobrazovanie v gravidite, všeobecná gynekologická ambulancia bu de prístupná pre internetové objednávanie koncom roka. Očakávam spoluprácu s nemocnicami, ktoré sa v rámci tohto projektu do komunikácie zapoja, čím sa výrazne skvalitní časový horizont a rýchlosť v prihlasovaní našich klientiek na operačné zákroky.

Ing. Ľudmila Pohančeníková, MBA, riaditeľka Liptovskej NsP MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši

Objednávanie pacientov cez internet sa ukázalo ako rýchle a jednoduché. Rozširuje možnosti ako ušetriť čas, jednoducho si zabezpečiť termín na vyšetrenie, bez zbytočných emócií a podľa individuálnych požiadaviek. Systém považujeme za veľmi progresívny a veríme v jeho postupné rozšírenie i na ďalšie ambulancie, ktoré prevádzkuje naše zdravotnícke zariadenie.

Ing. Eleonóra Kadlečíková, MBA, riaditeľka Hornooravskej NsP v Trstenej Možnosť elektronicky sa objednať na vyšetrenie vo vyhradenom čase je prínosom pre lekárov a

sestry v ambulanciách, nakoľko čas, ktorý by strávili manažovaním objednávania pacientov môžu využiť priamo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Pacienti už nemusia telefonicky alebo osobne kontaktovať príslušnú ambulanciu s požiadavkou na objednanie, ale majú možnosť plánovať si jej návštevu na čas, ktorý im vyhovuje. Táto služba je pre pacientov bezplatná.

Anna, Žlilina Človek nemusí nikde behať, môže sa v pohodlí domova objednať. Využila som tento systém zatiaľ

pri objednaní sa na sonografické vyšetrenie a 4D sono v Žiline. Pavol, Orava Vyskúšali sme to. Portál funguje tak, ako má. Držím palce, aby ho využívali lekári a pacienti. Mária, Čadca Systém je výborný nápad, šetrí čas. V 21. storočí konečne nebudeme musieť čakať v preplnených

čakárňach. Túto možnosť som už využila, ale v prípade daného lekára, ku ktorému som sa chcela

objednať, ešte stále nefunguje, zrejme to pôjde postupne do ambulancií. Foto: Čím viac lekárov sa do systému objednávania zapojí, tým menej času budú tráviť pacienti v

čakárňach.

L. MIKULÁŠ: Okrem novej lekárne otvoria v liptovskej nemocnici aj očnú kliniku(18.02.2016; www.lekari.sk; s. -; TASR)

Liptovský Mikuláš - V priestoroch Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši nájdu pacienti od 1. apríla novú nemocničnú lekáreň. Zisk poputuje naspäť do nemocnice a jej modernizačnej obnovy.Zámerom Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) je prispieť k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti. "V minulosti boli všetky lekárne sprivatizované, našou snahou je pravý opak. Nemocnice si zo zisku môžu kúpiť množstvo pomôcok, ktoré potrebujú. A samozrejme, benefitom je aj vznik piatich nových pracovných miest," vyjadril sa pre TASR predseda ŽSK Juraj Blanár. Prvú nemocničnú lekáreň otvorili podľa jeho slov v roku 2011 v Čadci, postupne pribúdajú vo všetkých nemocniciach v pôsobnosti ŽSK.Rekonštrukcia priestorov stála podľa riaditeľky Ľudmily Pohančeníkovej viac ako 270.000 eur. "Za tieto peniaze sme opláštili celú budovu, vymenili všetky okná a zrekonštruovali priestory, v ktorých bude sídliť nemocničná lekáreň," opísala s tým, že v najbližšom čase investujú približne 50.000 eur na prístrojové a materiálne vybavenie.Výnosy z lekárne predpokladajú v desaťtisícoch eur mesačne. "Každá nemocnica má svoje špecifiká. Napríklad v okolí nemocnice v Čadci pôsobia aj súkromné lekárne. Otvorili sme tam preto aj druhú lekáreň a prináša to približne 20.000 až 30.000 eur mesačne. V Liptovskom Mikuláši by to malo byť ešte lepšie, pretože v areáli nemocnice nie je žiadna iná lekáreň," vysvetlil. Všetci pacienti, ktorí si lieky kúpia priamo v nemocnici, tak podporia jej ďalší chod.Snahou ŽSK je vybudovať v areáli nemocnice aj očnú kliniku, ktorá bude poskytovať jednodňovú chirurgiu. "V týchto dňoch už máme spracovanú projektovú dokumentáciu, ukončené všetky stavebné konania a pripravené máme aj finančné prostriedky," dodal Blanár s tým, že do všetkých štyroch svojich nemocníc investuje ŽSK ďalších desať miliónov eur na vybudovanie urgentných príjmov. Do Liptovskej nemocnice MUDr. Ivana Stodolu by malo poputovať približne 850.000 eur. "Vybudovanie kliniky si vyžiada investície vo výške približne 1,3 milióna eur. Suma zahŕňa nielen stavebné úpravy, ale aj materiálno-technologické vybavenie," uzavrela riaditeľka liptovskej nemocnice.

DOLNÝ KUBÍN: V Dolnooravskej nemocnici stiahli svoje výpovede všetky sestry(18.02.2016; www.lekari.sk; s. -; TASR)

Dolný Kubín - Všetkých 16 zdravotných sestier, ktoré podali výpovede v Dolnooravskej nemocnici s poliklinikou v Dolnom Kubíne k 1. marcu 2016, svoje pracovné miesta neopustí. Rozhodli sa totiž svoje výpovede stiahnuť.Vďaka vyčleneniu finančných prostriedkov vládou SR došlo v krajských nemocniciach k výraznému zvýšeniu finančného ohodnotenia sestier. "Vo všetkých našich nemocniciach sa mzdy sestier spoločne zvýšili mesačne takmer o 416.000 eur, čo je priemerný nárast mzdy približne o 127 eur. Som rád, že sa sestry rozhodli stiahnuť svoje výpovede a naďalej sa budú spolupodieľať na zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti pre oravských pacientov," povedal na margo stiahnutých výpovedí predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár.V nemocniciach v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja podalo výpovede spolu 23 sestier z celkového počtu 937 (2,3 percenta). Z toho 16 zdravotných sestier v Dolnom Kubíne svoje výpovede stiahlo a naďalej na nich trvá šesť sestier v Trstenej a jedna v Čadci. "Výpovedná lehota plynie sestrám od 1. januára 2016 do konca tohto mesiaca. Chod nemocnice však napriek tomu nie je ohrozený," uviedla riaditeľka Hornooravskej nemocnice s poliklinikou v Trstenej Eleonóra Kadlečíková.

http://www.lekari.sk/denne-spravy/dolny-kubin-v-dolnooravskej-nemocnic i-stiahli-svoje-vypovede-vsetky-sestry-14344.html

V Dolnooravskej nemocnici stiahli svoje výpovede všetky sestry(18.02.2016; www.24hod.sk; , , s. -; Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR)

Dolný Kubín 18. februára (TASR) - Všetkých 16 zdravotných sestier, ktoré podali výpovede v Dolnooravskej nemocnici s poliklinikou v Dolnom Kubíne k 1. marcu 2016, svoje pracovné miesta neopustí. Rozhodli sa totiž svoje výpovede stiahnuť.

Vďaka vyčleneniu finančných prostriedkov vládou SR došlo v krajských nemocniciach k výraznému zvýšeniu finančného ohodnotenia sestier. "Vo všetkých našich nemocniciach sa mzdy sestier spoločne zvýšili mesačne takmer o 416.000 eur, čo je priemerný nárast mzdy približne o 127 eur. Som rád, že sa sestry rozhodli stiahnuť svoje výpovede a naďalej sa budú spolupodieľať na zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti pre oravských pacientov," povedal na margo stiahnutých výpovedí predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár.

V nemocniciach v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja podalo výpovede spolu 23 sestier z celkového počtu 937 (2,3 percenta). Z toho 16 zdravotných sestier v Dolnom Kubíne svoje výpovede stiahlo a naďalej na nich trvá šesť sestier v Trstenej a jedna v Čadci. "Výpovedná lehota plynie sestrám od 1. januára 2016 do konca tohto mesiaca. Chod nemocnice však napriek tomu nie je ohrozený," uviedla riaditeľka Hornooravskej nemocnice s poliklinikou v Trstenej Eleonóra Kadlečíková.

Sestry z Dolného Kubína výpovede stiahli, do žilinskej nemocnice sa zatiaľ nevrátili(18.02.2016; www.noviny.sk; , , s. -; Iveta Marešová)

DOLNÝ KUBÍN - Všetkých 16 sestier z Dolnooravskej nemocnice v Dolnom Kubíne stiahlo svoje výpovede a zostanú na svojich miestach aj po 1. marci. Na výpovediach trvá naďalej šesť sestier v Hornooravskej nemocnici v Trstenej a jedna v Kysuckej nemocnici v Čadci.

V nemocniciach ŽSK podalo výpovede spolu 23 sestier z celkového počtu 937. "Vo všetkých našich nemocniciach sa mzdy sestier dokopy zvýšili mesačne takmer o 416 tisíc eur, čo je priemerný nárast mzdy približne o 127 eur. Som rád, že sa sestry rozhodli stiahnuť svoje výpovede a naďalej sa budú podieľať na zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti pre oravských pacientov," zdôraznil predseda ŽSK Juraj Blanár.

Stiahnutie výpovedí dolnooravských sestier je podľa neho apelom aj na ostatné sestry krajských nemocníc. "Sestry majú stále možnosť svoje výpovede stiahnuť. Verím, že tak aj urobia a nebudú brať do úvahy ani vyhrážky o zaplatení amorálnej a protiprávnej pokuty vo výške 3 300 eur, ktorú podľa rozhodnutia súdu nesmie Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek od sestier vymáhať," uzavrel Blanár.

Žilinská nemocnica Drvivá väčšina sestier sa do žilinskej nemocnice ešte nevrátila. Napätie v tomto zdravotníckom

zariadení pretrváva. Vedenie znovu rokovalo s predstaviteľmi odborov o kolektívnej zmluve. Zatiaľ ju ale neuzavreli.

Vyjednávali štyri hodiny. Stále ale zostávajú sporné otázky, ktoré budú musieť vyriešiť. Vo štvrtok sa dohodli na výmere dovolenky. "Aby sa dala dovolenka všetkým zamestnancom na 30 dní a plus dodatková dovolenka podľa špecifikácie," uviedla predsedníčka Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek Monika Kavecká.

Pokračovanie rokovaní naplánovali na začiatok marca. "Nechcem sa už vyjadrovať ku kolektívnej zmluve. Dôležité je to, že sestry v tých nemocniciach

chýbajú," hovorí Kavecká. Nejasné stanovisko Očakávania vedenia nemocnice sa vo štvrtok opäť nenaplnili. "Stále nemáme jasné stanovisko z

odborov či a za akých podmienok sa tie sestry vrátia," uviedla hovorkyňa nemocnice Viera Jurčiová. Z nemocnice odišlo 175 sestier. Z tohto počtu sa vrátilo 51. "A tridsať je nových," dodala

hovorkyňa. Riaditeľstvo všetky odídené sestry späť prijať nemôže. Odborárka verzus premiér Odborárska predsedníčka vyzvala preto premiéra Roberta Fica. "Nech vydá pokyn svojim

riaditeľom, nech sa so sestrami dohodnú na svoje pracovné pozície v takých istých intenciách, ako keď odchádzali, v takých istých, aby sa aj vrátili," uviedla Kavecká.

"Predseda vlády si váži všetky sestry, ktoré zostali pri pacientoch alebo sa k nim vrátili a zároveň chce zopakovať svoju výzvu, aby sestry pri návrate na voľné pracovné miesta individuálne rokovali s riaditeľmi nemocníc, a to za rovnakých podmienok ako v prípade sestier, ktoré v nemocniciach zostali alebo sa už vrátili," uviedla premiérova hovorkyňa Beatrice Szabóová.

Vedenie žilinskej nemocnice verí, že počas najbližších hodín sa rozhodnú aj ďalšie sestry pre návrat do zariadenia.

Do žilinskej nemocnice sa sestry stále nevrátili, pozrite si reportáž:

V Dolnooravskej nemocnici stiahli svoje výpovede všetky sestry(18.02.2016; www.teraz.sk; , 12:22, s. -; TASR)

V nemocniciach v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja podalo výpovede spolu 23 sestier z celkového počtu 937.

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Radovan Stoklasa Dolný Kubín 18. februára (TASR) - Všetkých 16 zdravotných sestier, ktoré podali výpovede v

Dolnooravskej nemocnici s poliklinikou v Dolnom Kubíne k 1. marcu 2016, svoje pracovné miesta neopustí. Rozhodli sa totiž svoje výpovede stiahnuť.

Vďaka vyčleneniu finančných prostriedkov vládou SR došlo v krajských nemocniciach k výraznému zvýšeniu finančného ohodnotenia sestier. "Vo všetkých našich nemocniciach sa mzdy sestier spoločne zvýšili mesačne takmer o 416.000 eur, čo je priemerný nárast mzdy približne o 127 eur. Som rád, že sa sestry rozhodli stiahnuť svoje výpovede a naďalej sa budú spolupodieľať na zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti pre oravských pacientov," povedal na margo stiahnutých výpovedí predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár.

V nemocniciach v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja podalo výpovede spolu 23 sestier z celkového počtu 937 (2,3 percenta). Z toho 16 zdravotných sestier v Dolnom Kubíne svoje výpovede stiahlo a naďalej na nich trvá šesť sestier v Trstenej a jedna v Čadci. "Výpovedná lehota plynie sestrám od 1. januára 2016 do konca tohto mesiaca. Chod nemocnice však napriek tomu nie je ohrozený," uviedla riaditeľka Hornooravskej nemocnice s poliklinikou v Trstenej Eleonóra Kadlečíková.

Všetkých 16 sestier z dolnooravskej nemocnice stiahlo svoje výpovede(18.02.2016; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12.00; por. 8/17; - / Jaroslav Barborák)

Moderátor: "Všetkých 16 sestier z dolnooravskej nemocnice v Dolnom Kubíne stiahlo svoje výpovede. Na

výpovediach naďalej trvá sedem sestier v nemocniciach v Trstenej a Čadci. Podľa predsedu ŽSK Juraja Blanára majú stále možnosť ich stiahnuť."

Výpovede stiahli všetky sestry v dolnokubínskej nemocnici(18.02.2016; Rozhlasová stanica Regina; Správy RTVS; 14:00; por. 3/5; Marian Kukelka / Marian Kukelka)

Marian Kukelka, moderátor RTVS: "Všetkých 16 sestier z Dolnooravskej nemocnice v Dolnom Kubíne stiahlo svoje výpovede

a zostanú na svojich miestach aj po 1. marci. Na výpovediach trvá naďalej 6 sestier v Hornooravskej nemocnici v Trstenej a jedna v Kysuckej nemocnici v Čadci. Potvrdila to hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja Lenka Záteková. V nemocniciach samosprávy podalo výpovede spolu 23 sestier z celkového počtu 937. Predseda kraja Juraj Blanár informoval, že vo všetkých zariadeniach, ktoré patria pod jeho správu, sa mzdy sestier dokopy zvýšili mesačne o takmer 416 tisíc eur, čo je priemerný nárast mzdy približne o 127 €. Ostatným sestrám odkázal, že majú stále možnosť svoje

výpovede stiahnuť."

Objednávanie pacienta cez SMS-správy(18.02.2016; Televízna stanica STV 2; Správy RTVS z regiónov; 17:45; por. 5/8; Vlado Záborský / Martina Kvačkajová)

Martina Kvačkajová, moderátorka RTVS: "Pacienti v Žilinskom kraji sa môžu k lekárovi objednať aj elektronicky. Prevádzku systému zaplatí

samosprávny kraj. Lekári aj pacienti ho využijú bezplatne. Župa si od toho sľubuje koniec nezákonného vyberania poplatkov."

Vlado Záborský, redaktor RTVS: "Pacient si na stránke vyhľadá špecialistu, ktorého potrebuje navštíviť a vyberie si z voľných

termínov. Potvrdenie dostane SMSkou na mobilný telefón. Rovnako mu správa pripomenie vyšetrenie deň pred termínom. Každá ambulancia má možnosť nastaviť časy pre objednávanie tak, aby ju nepreťažili."

Anna Majbíková, riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK: "Ten portál je flexibilný z toho dôvodu, že vlastne už pri tvorbe tohto portálu sa zúčastňovali lekári." Vlado Záborský: "Databáza portálu obsahuje všetky ambulancie v kraji. Objednať sa dá však zatiaľ iba u lekárov,

ktorí systém testovali. Kraj si od projektu sľubuje prázdnejšie čakárne a lepšie manažovanie pacientov."

Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja: "Chceme do toho zapojiť aj štátne nemocnice, aj ich ambulancie a budeme to ponúkať aj ostatným

samosprávnym krajom." Vlado Záborský: "Pacienti sa môžu na vyšetrenie objednať sami, prípadne aj u všeobecného lekára, ktorý ich n

vyšetrenie k špecialistovi pošle. Aplikácia bude dostupná aj pre smartfóny." (začiatok ankety) Opýtaný: "Bolo by to určite lepšie, menej čakania, bolo by to aj rýchlejšie." Opýtaná: "Využila som to zatiaľ na objednanie sa na sonografické vyšetrenie a 4D sono." (koniec ankety) Vlado Záborský: "V ambulancii, v ktorej elektronické objednávanie testovali, očakávajú menej práce s telefonickými

objednávkami a lepšie plánovanie ošetrení." Pavol Hartel, gynekológ: "Je to jednak spolupráca klient verzus ambulancia. Do budúcna veľmi významne očakávam

spoluprácu s nemocnicami." Vlado Záborský: "Pre pacientov by bol ideálny stav, aby sa do systému elektronického objednávania zapojila

väčšina ambulancií. Kraj bude projekt stáť v prvých 2 rokoch mesačne 3 tisíc eur, potom platby klesnú na 2300. Vlado Záborský, RTVS."

Výpovede stiahli všetky sestry v dolnokubínskej nemocnici(18.02.2016; www.netky.sk; Domov, , s. -; SITA)

DOLNÝ KUBÍN - Všetkých 16 sestier z Dolnooravskej nemocnice v Dolnom Kubíne stiahlo svoje výpovede a zostanú na svojich miestach aj po 1. marci. Na výpovediach trvá naďalej šesť sestier v Hornooravskej nemocnici v Trstenej a jedna v Kysuckej nemocnici v Čadci. Agentúre SITA to dnes potvrdila hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.

V nemocniciach Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) podalo výpovede spolu 23 sestier z celkového počtu 937. "Vo všetkých našich nemocniciach sa mzdy sestier dokopy zvýšili mesačne takmer o 416-tisíc eur, čo je priemerný nárast mzdy približne o 127 eur. Som rád, že sa sestry rozhodli stiahnuť svoje výpovede a naďalej sa budú podieľať na zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti pre oravských pacientov," zdôraznil predseda ŽSK Juraj Blanár.

Stiahnutie výpovedí dolnooravských sestier je podľa neho apelom aj na ostatné sestry krajských nemocníc. "Sestry majú stále možnosť svoje výpovede stiahnuť. Verím, že tak aj urobia a nebudú brať do úvahy ani vyhrážky o zaplatení amorálnej a protiprávnej pokuty vo výške 3 300 eur, ktorú podľa rozhodnutia súdu nesmie odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek od sestier vymáhať," uzavrel Blanár.

Zdroj - SITA

Kraj otvára v Mikuláši novú lekáreň: Kam poputujú zisky?(18.02.2016; www.mikulas.dnes24.sk; Mikuláš, , s. -; Tomáš Batiz)

V priestoroch Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši nájdu pacienti od 1. apríla novú nemocničnú lekáreň.

Zámerom Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) je prispieť k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti. "V minulosti boli všetky lekárne sprivatizované, našou snahou je pravý opak. Nemocnice si zo zisku môžu kúpiť množstvo pomôcok, ktoré potrebujú. A samozrejme, benefitom je aj vznik piatich nových pracovných miest," vyjadril sa pre TASR predseda ŽSK Juraj Blanár. Prvú nemocničnú lekáreň otvorili podľa jeho slov v roku 2011 v Čadci, postupne pribúdajú vo všetkých nemocniciach v pôsobnosti ŽSK.

Rekonštrukcia priestorov stála podľa riaditeľky Ľudmily Pohančeníkovej viac ako 270.000 eur. "Za tieto peniaze sme opláštili celú budovu, vymenili všetky okná a zrekonštruovali priestory, v ktorých bude sídliť nemocničná lekáreň," opísala s tým, že v najbližšom čase investujú približne 50.000 eur na prístrojové a materiálne vybavenie.

Očakávajú desaťtisícové výnosy Výnosy z lekárne predpokladajú v desaťtisícoch eur mesačne. "Každá nemocnica má svoje

špecifiká. Napríklad v okolí nemocnice v Čadci pôsobia aj súkromné lekárne. Otvorili sme tam preto aj druhú lekáreň a prináša to približne 20.000 až 30.000 eur mesačne. V Liptovskom Mikuláši by to malo byť ešte lepšie, pretože v areáli nemocnice nie je žiadna iná lekáreň," vysvetlil. Všetci pacienti, ktorí si lieky kúpia priamo v nemocnici, tak podporia jej ďalší chod.

Pribudnúť by mala aj očná klinika Snahou ŽSK je vybudovať v areáli nemocnice aj očnú kliniku, ktorá bude poskytovať jednodňovú

chirurgiu. "V týchto dňoch už máme spracovanú projektovú dokumentáciu, ukončené všetky stavebné konania a pripravené máme aj finančné prostriedky," dodal Blanár s tým, že do všetkých štyroch svojich nemocníc investuje ŽSK ďalších desať miliónov eur na vybudovanie urgentných príjmov. Do Liptovskej nemocnice MUDr. Ivana Stodolu by malo poputovať približne 850.000 eur. "Vybudovanie kliniky si vyžiada investície vo výške približne 1,3 milióna eur. Suma zahŕňa nielen stavebné úpravy, ale aj materiálno-technologické vybavenie," uzavrela riaditeľka liptovskej nemocnice.

Zdroj - TASR

Zdravotné sestry na Orave povolili, čo tak zrazu?(18.02.2016; www.pluska.sk; Regióny Stredné Slovensko, 15:52, s. -; Pavol Konštiak)

Sestry, ktoré podali výpovede v nemocnici Dolnom Kubíne stiahli výpovede, vieme čo ich k tomu motivovalo.

V Dolnokubínskej nemocnici stiahlo výpovede 16 zdravotných sestier. Autor - Pavol Konštiak Sestry, ktoré podali výpovede v nemocnici Dolnom Kubíne, neopustia k 1. marcu 2016 svoje

pracovné miesta. V župných nemocniciach Žilinského kraja podalo výpovede spolu 23 sestier z celkového počtu 937, z čoho 16 z Dolnooravskej NsP sa rozhodlo neopustiť pacientov a zostať v

nemocnici aj naďalej. "Vo všetkých našich nemocniciach sa mzdy sestier spoločne zvýšili mesačne takmer o 416-tisíc

eur, čo je priemerný nárast mzdy približne o 127 eur. Som rád, že sa sestry rozhodli stiahnuť svoje výpovede a naďalej sa budú spolupodieľať na zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti pre oravských pacientov," povedal nám predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár.

Na svojich výpovediach trvá aj naďalej šesť sestier v Hornooravskej nemocnici v Trstenej a jedna v Kysuckej nemocnici v Čadci. Podľa slov žilinského župana by malo byť stiahnutie výpovedí dolnooravských sestier apelom aj pre ostatné sestry župných nemocníc.

"Sestry majú stále možnosť svoje výpovede stiahnuť. Verím, že tak aj urobia a nebudú brať do úvahy ani vyhrážky o zaplatení amorálnej a protiprávnej pokuty vo výške 3 300 eur, ktorú podľa rozhodnutia súdu nesmie odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek od sestier vymáhať," uzavrel Blanár. Pavol Konštiak, FOTO: autor Popis k fotke: zdravotne_sestry_vypovede_orava_16_kon_1 - V Dolnokubínskej nemocnici stiahlo výpovede 16 zdravotných sestier

V Dolnom Kubíne stiahli výpovede všetky sestry(18.02.2016; www.pravda.sk; Regióny, 11:50, s. -; SITA)

Všetkých 16 sestier z Dolnooravskej nemocnice v Dolnom Kubíne stiahlo svoje výpovede a zostanú na svojich miestach aj po 1. marci.

Na výpovediach trvá naďalej šesť sestier v Hornooravskej nemocnici v Trstenej a jedna v Kysuckej nemocnici v Čadci. Vo štvrtok to potvrdila hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Lenka Záteková.

V nemocniciach ŽSK podalo výpovede spolu 23 sestier z celkového počtu 937. "Vo všetkých našich nemocniciach sa mzdy sestier dokopy zvýšili mesačne takmer o 416 tisíc eur, čo je priemerný nárast mzdy približne o 127 eur. Som rád, že sa sestry rozhodli stiahnuť svoje výpovede a naďalej sa budú podieľať na zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti pre oravských pacientov," zdôraznil predseda ŽSK Juraj Blanár.

Stiahnutie výpovedí dolnooravských sestier je podľa neho apelom aj na ostatné sestry krajských nemocníc. "Sestry majú stále možnosť svoje výpovede stiahnuť. Verím, že tak aj urobia a nebudú brať do úvahy ani vyhrážky o zaplatení amorálnej a protiprávnej pokuty vo výške 3 300 eur, ktorú podľa rozhodnutia súdu nesmie Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek od sestier vymáhať," uzavrel Blanár.

V Dolnooravskej nemocnici stiahli svoje výpovede všetky sestry: Čo ich k tomu viedlo?(18.02.2016; www.cas.sk; Správy, 11:27, s. -; TASR)

Všetkých 16 zdravotných sestier, ktoré podali výpovede v Dolnooravskej nemocnici s poliklinikou v Dolnom Kubíne k 1. marcu 2016, svoje pracovné miesta neopustí.

Rozhodli sa totiž svoje výpovede stiahnuť. Vďaka vyčleneniu finančných prostriedkov vládou SR došlo v krajských nemocniciach k výraznému zvýšeniu finančného ohodnotenia sestier. "Vo všetkých našich nemocniciach sa mzdy sestier spoločne zvýšili mesačne takmer o 416.000 eur, čo je priemerný nárast mzdy približne o 127 eur. Som rád, že sa sestry rozhodli stiahnuť svoje výpovede a naďalej sa budú spolupodieľať na zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti pre oravských pacientov," povedal na margo stiahnutých výpovedí predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár.

V nemocniciach v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja podalo výpovede spolu 23 sestier z celkového počtu 937 (2,3 percenta). Z toho 16 zdravotných sestier v Dolnom Kubíne svoje výpovede stiahlo a naďalej na nich trvá šesť sestier v Trstenej a jedna v Čadci. "Výpovedná lehota plynie sestrám od 1. januára 2016 do konca tohto mesiaca. Chod nemocnice však napriek tomu nie je ohrozený," uviedla riaditeľka Hornooravskej nemocnice s poliklinikou v Trstenej Eleonóra Kadlečíková.

Kraj má bezplatný portál na objednanie k lekárom(16.02.2016; Turčianske noviny; č. 06, SPEKTRUM , s. 10; VIERA LEGERSKÁ)

V Žilinskej župe už je možné objednať sa na vyšetrenie u lekára cez internet. Na testovaní sa zúčastnila aj ORL ambulancia doktorky Ivety Frkáňovej v martinskej poliklinike.

MARTIN. Žilinská župa prišla s jedinečným bezplatným portálom www.objednatvysetrenie. sk, prostredníctvom ktorého sa pacienti môžu rýchlo a jednoducho objednať u svojho lekára. "Samosprávny kraj má vo svojej kompetencii aj zdravotníctvo a darí sa nám modernizovať a obnovovať nielen naše nemocnice a polikliniku, ktoré máme v pôsobnosti, ale zároveň postupne zvyšovať dostupnosť a transparentnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti v celom Žilinskom kraji. A vďaka novému systému objednávania pacientov v tomto trende pokračujeme. Lekár môže cez portál lepšie manažovať objednávanie svojich pacientov a pacienti nemusia zbytočne čakať v čakárni. Tým zároveň zamedzíme vyberaniu nezákonných poplatkov," uviedol predseda ŽSK Juraj Blanár. Ako ďalej informoval, výhodou systému je tiež skutočnosť, že ho vytvárali priamo s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Je preto flexibilný a ľahko ovládateľný. "Na základe požiadaviek, podnetov a skúseností lekárov sme portál prispôsobili podľa nárokov rôznych odborností a systému práce konkrétnych ambulancií. Je tak šitý na mieru a funguje pre pacienta i lekára s nulovými nákladmi," doplnil žilinský župan. Župa s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti komunikuje elektronicky aj v súvislosti so získavaním informácií o ordinačných hodinách i kontaktných údajov a aj túto databázu údajov nájdu pacienti na spomínanej webstránke. Systém funguje i na tablete či mobile, pacient si môže vyšetrenie objednať pohodlne z domu alebo z akéhokoľvek miesta prostredníctvom internetu. "Keďže systém je náš, budeme ho naďalej rozvíjať na základe požiadaviek praxe. Chceme tiež umožniť, aby mohol všeobecný lekár objednať pacienta zo svojho počítača priamo k špecialistovi, vďaka čomu uľahčíme proces objednávania a poskytneme špecialistovi relevantné informácie o pacientovi, no zároveň bude v čakárni menej ľudí," konštatovala Anna Majbíková, riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK. Portál testovalo 17 ambulancií na Kysuciach, hornom Považí, Orave, Turci a Liptove. Zapojiť sa však môžu rýchlo a ľahko i ďalší lekári. "Tí, ktorí už s nami komunikujú elektronicky, majú prihlasovacie údaje automaticky zhodné s tými, ktoré používajú. Stačí, aby si objednávací systém len nastavili a aktivovali. Ostatní nás môžu kedykoľvek kontaktovať a údaje im budú bezplatne vygenerované," dodala riaditeľka. Pre pacientov je objednávanie rovnako jednoduché. Na webstránke www.objednatvysetrenie. sk si vyhľadajú konkrétnu ambulanciu alebo svojho lekára s aktivovaným systémom objednávania, vyberú termín a prostredníctvom sms kódu, ktorý im bude v priebehu niekoľkých sekúnd zaslaný na mobilný telefón, potvrdia objednávku. Portál bol zatiaľ spustený v testovacej prevádzke, zapojili sa do nej všetky župné nemocnice a štyri súkromné ambulancie. Jednou z nich je i ORL (otorinolaryngologická ušné, nosné, krčné) ambulancia doktorky Ivety Frkáňovej v Martinskej poliklinike. Od 10. februára je možné u tejto lekárky bezplatne sa objednať na vyšetrenie. Možnosť zapojiť sa do systému majú tiež ďalší poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v okresoch Martin a Turčianske Teplice. Stačí kontaktovať odbor zdravotníctva ŽSK, vzápätí dostanú prihlasovacie údaje spolu s jednoduchým manuálom.

VIERA LEGERSKÁ (Presný návod na elektronickú objednávku na vyšetrenie u lekára nájdete na strane 7)

Župa obnovila cyklotrasy(15.02.2016; Žilinské noviny; č. 06, región , s. 6; JD)

Generálnej obnovy cykloturistických trás v Žilinskom samosprávnom kraji obnovila Žilinská župa 207,2 kilometrov cyklotrás.

REGIÓN. Vďaka vynoveniu maľovaného značenia, osadeniu nových smerovníkov a prvkov cykloturistickej orientácie tak môžu cyklisti bez problémov vyraziť spoznávať jeden z najnavštevovanejších krajov Slovenska na bicykli. "V našom kraji máme viac ako 2 400 kilometrov značených cykloturistických trás a je pre nás dôležité ich udržiavať a zabezpečiť ich správne značenie. S podporou ministerstva dopravy sa nám podarilo obnoviť značenie Oravskej, Vrchárskej a Beskydskej cyklomagistrály a 18 kilometrov modrej turistickej trasy zo Sučian do Turčianskej Štiavničky," uviedol predseda ŽSK Juraj Blanár.

Až do Poľska Oravská cyklomagistrála má tak obnovené značenie v dĺžke 73,5 km v úseku z Trstenej do

Ružomberka, pričom sa časť trasy presunula na novootvorenú cyklotrasu Trstená - Suchá Hora - Nowy Targ. V plnej dĺžke 89,7 km bolo obnovené maľované značenie Vrchárskej cyklomagistrály z

obce Huty na horský hotel Kráľova studňa a 26 km Beskydskej cyklomagistrály z Oravskej Jasenice na hraničný prechod do Poľska v sedle Hliny.

Bezpečne a spoľahlivo Generálna obnova cykloturistických trás priniesla spolu 35 nových a obnovených

cyklosmerovníkov, 101 sád veľkých a malých cyklosmeroviek, 59 sád ďalších cyklotabuliek, 43 sád novoosadených tabuliek miestneho názvu a ďalšieho značenia. "Celý projekt bol vo výške 23-tisíc eur a aj vďaka tejto investícii môžu cyklisti bezpečne a spoľahlivo nasmerovať svojich dvojkolesových spoločníkov i k našim prírodným a kultúrnym pamiatkam. Sám som aktívnym cyklistom a dobre značené cyklotrasy sú základom. Preto budeme naďalej pokračovať v podobných projektoch a podporovať cestovný ruch aj prostredníctvom cyklistiky," doplnil župan. Podľa jeho slov župa výrazne podporuje šport v rôznych podobách a tento rok sa počas leta zamiera práve aj na cyklistiku.

Cyklistická súťaž Okrem obnovy cyklotrás sa nadšenci tohto športu môžu zapojiť napríklad i do Žilinskej

ŽUPATOUR 2016, ktorú ŽSK organizuje v jednotlivých regiónoch Žilinského kraja. Žilinská župa je rovnako správcom cyklotrasy BIKEKIA, ktorá spája dominanty horného Považia - Hrad Strečno a Budatínsky hrad.

V krajských nemocniciach sa k doktorovi objednáte online(15.02.2016; Žilinské noviny; č. 06, titulná strana , s. 1; JD)

Žilinský samosprávny kraj spúšťa projekt, ktorý uľahčí objednávanie sa k lekárovi. Systém by mal znížiť čakaciu dobu na vyšetrenie a lekár bude mať o objednaných pacientoch lepší prehľad.

REGIÓN. V Žilinskom kraji bude k dispozícii webová stránka www.objednatvysetrenie. sk, ktorá pacientom uľahčí komunikáciu ohľadom termínov objednávania sa u svojho lekára. Lekár môže cez portál lepšie manažovať objednávanie svojich pacientov a pacienti nemusia zbytočne čakať v čakárni. "Výhodou systému je, že bol vytváraný priamo s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Je tak flexibilný a ľahko ovládateľný. Na základe požiadaviek, podnetov a skúseností lekárov sme portál prispôsobili podľa nárokov rôznych odborností a systému práce konkrétnych ambulancií. Je tak šitý na mieru a funguje pre pacienta i lekára s nulovými nákladmi," povedal Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK). Zatiaľ portál testovalo 17 ambulancií na Kysuciach, hornom Považí, Orave, Turci a Liptove. Zapojiť sa však môžu rýchlo a ľahko i ďalší lekári. Na webstránke www.objednatvysetrenie. sk si vyhľadajú konkrétnu ambulanciu alebo svojho lekára s aktivovaným systémom objednávania, vyberú termín a prostredníctvom sms kódu, ktorý im bude v priebehu niekoľkých sekúnd zaslaný na mobilný telefón, potvrdia objednávku. Systém chcú naďalej rozvíjať na základe požiadaviek lekárov aj pacientov. "Chceme tiež umožniť, aby mohol všeobecný lekár objednať pacienta zo svojho počítača priamo k špecialistovi, vďaka čomu nielen že uľahčíme proces objednávania a poskytneme špecialistovi relevantné informácie o pacientovi, no zároveň bude v čakárni menej ľudí," konštatovala Anna Majbíková, riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK.

(JD)

Žilinský kraj štartuje sériu cyklistických pretekov(09.02.2016; Obecné noviny; č. 05, ŠPORT , s. 28; zat)

ŽSK štartuje sériu piatich cyklistických pretekov, ktoré pod hlavičkou Žilinskej ŽUPATOUR 2016 navštívia regióny Turiec, Liptov, Horné Považie, Oravu a Kysuce.

Milovníci MTB pretekov, ktorí si chcú nielen poriadne zašportovať a aktívne tráviť svoj voľný čas, ale zmerať si aj sily s inými bikermi, budú zbierať body do priebežného hodnotenia a bojovať o víťazný pohár i ďalšie hodnotné ceny. ,,Už desať rokov podporujeme cyklistiku na území nášho kraja, a to najmä prostredníctvom nových cyklochodníkov a značenia viac ako 2 400 km cyklotrás na území Žilinského kraja. Spojiť naše regióny aj cyklopretekmi bolo preto prirodzeným krokom," priblížil predseda ŽSK Juraj Blanár. Podľa jeho slov je cykloséria Žilinská ŽUPATOUR určená tým, ktorí si už začiatkom roka zostavujú kalendár cyklosúťaží a netrpezlivo očakávajú štart novej sezóny, ale aj tým, ktorí chcú len tak šliapnuť do pedálov a vychutnať si prekrásnu prírodu a jedinečné

zážitky. ,,Verím, že týchto päť pretekov navštívi čo najviac cyklistov a spoločne si vychutnáme skvelé zážitky," doplnil žilinský župan, ktorý sa rovnako chystá do cyklopretekov zapojiť.

Séria odštartuje v druhej polovici apríla v Turčianskych Tepliciach na AGGLU TURIECKAPe. Jún sa bude niesť v znamení Nízkotatranskej MTB Tour v Liptovskej Lužnej a tradičnom AUTHOR ŠKODA bikemaratón Súľovské skaly. Oravskú prírodu a jej cyklotrasy predstaví Oravský cyklomaratón v Dolnom Kubíne, ktorým sa Žilinská ŽUPATOUR 2016 v júli priblíži k svojmu finále. Cyklosériu uzavrie septembrový ISTROFINAL SNEŽNICKÝ MTB maratón. ,,Teší ma, že Žilinský samosprávny kraj prišiel s návrhom podporiť sériu cyklistických pretekov vo svojich regiónoch. Verím, že myšlienka spoznávania cyklistických trás a prírodných krás v našom kraji sa bikerom zapáči. Podujatí v Žilinskej ŽUPATOUR sa môžu zúčastniť cyklisti všetkých vekových aj výkonnostných skupín. Za organizátorov jednotlivých podujatí Vás srdečne pozývam na Žilinskú ŽUPATOUR a teším sa na stretnutie s Vami na štarte našich akcií," dodal koordinátor Žilinskej ŽUPATOUR Slavomír Strečanský.

Lákadlom pre záujemcov, ktorí sa chcú do župnej cyklosérie prihlásiť, je okrem cien a zážitkov i možnosť získať originálny župný cyklodres. Každý pretekár, ktorý absolvuje minimálne štyri z piatich pretekov, získa unikátny dres Žilinskej župy.

Na Kubínskej holi súťažila viac ako stovka stredoškolákov(09.02.2016; Obecné noviny; č. 05, ŠPORT , s. 29; zat)

Na svahu sa zišlo 171 žiakov z 36 škôl na území žilinskej župy na už tradičných majstrovstvách v lyžovaní a snowbordingu.

Už po piatykrát spoznali Majstrovstvá žiakov stredných škôl v zjazdovom lyžovaní a snowbordingu svojich víťazov. Pod záštitou predsedu Žilinského samosprávneho kraja nastúpilo 3. februára na svah 171 žiakov z 36 škôl na území Žilinskej župy. ,,Aj keď tento rok nám zima zatiaľ veľa snehu nedopriala, už tradičné majstrovstvá v lyžovaní a snowbordingu sa nám nakoniec podarilo uskutočniť. Teší ma, že žiaci majú stále záujem o športové súťaže a zapájajú sa do aktivít, ktoré počas roka pripravujeme. Je dôležité podporovať šport v školách, a aj preto okrem organizácie viacerých súťaží, ako je napríklad okrem týchto zimných majstrovstiev i Župná kalokagatia, sme vytvorili tiež grantový program Vráťme šport do škôl. Je naším cieľom vytvárať podmienky pre aktívny život študentov a všetkých obyvateľov Žilinského kraja," konštatoval predseda ŽSK Juraj Blanár.

Ako uviedla riaditeľka odboru školstva a športu Dana Mažgútová, žiaci stredných škôl súťažili v Íroch kategóriách. ,,Samostatne sa na svahu predstavili dievčatá a samostatne chlapci v kategóriách mladší dorastenci, starší dorastenci á snowbording," informovala Mažgútová. Víťazmi v skupine mladších dorastencov sa stali Viktória Dočekalová (Gymnázium M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši) a Tomáš Košík (Gymnázium M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši). Prvú cenu medzi staršími dorastencami prevzali Jana Dudová (Gymnázium M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši) a Adam Kuhajdik (Gymnázium, Veľká Okružná v Žiline) a v kategórii snowbording

dominovali Michaela Baňasová (Obchodná akadémia v Martine) a Boris Karolčík (Stredná priemyselná škola v Martine). Držiteľom putovného pohára pre absolútneho víťaza sa stal Tomáš Košík, ktorý získal najlepší čas zo všetkých súťažiacich.

(zat)

Spojená škola v Martine vychováva strojárov aj rybárov(16.02.2016; Turčianske noviny; č. 06, MY vzdelávanie , s. 22; PR-CL TP5312379)

Ako šťuka v rybníku spojená škola Červenej armády 25, Martin Počas takmer 70-ročnej existencie Spojenej školy v Martine (zriaďovateľom je Žilinský

samosprávny kraj) sa v ponuke organizačných zložiek Strednej odbornej školy vystriedalo 47 študijných a učebných odborov. V tomto školskom roku škola, ktorá je Centrum odborného vzdelávania a prípravy pre strojárstvo a ostatnú kovospracúvaciu výrobu, ponúka široké spektrum odborov zameraných na strojárstvo, automobilový priemysel, administratívu, ale aj rybárstvo. Obľúbenosť si získal aj odbor vychovávajúci hasičov. V ponuke jednej z najväčších škôl v Turci, ale i Žilinskom kraji a na Slovensku je v poslednom období 9 študijných a 8 učebných odborov. Pre

žiakov, ktorí skončili trojročné štúdium, je k dispozícii dvojročný nadstavbový odbor zameraný na strojárstvo. Vhodne zvolené štvor-, troj- a dvojročné odbory dávajú vysoké možnosti absolventom uplatniť sa na trhu práce, napríklad v automobilovom priemysle fungujúcom v našom regióne, ale i v strojárskych a obchodných spoločnostiach, vo vodohospodárskom odvetví, na rybníkoch a pod. Prednosti študijných a učebných odborov v Spojenej škole oproti iným stredným školám v regióne sú vo výnimočnosti študovať v športových triedach strojárskeho zamerania. A tak nečudo, že martinská Spojená škola sa cíti medzi ostatnými odbornými školami v Turci ako šťuka v rybníku.

Po ťažkom konverznom období vstala z mŕtvych a vybudovala si pozíciu, ktorá ju pasuje medzi najexpanzívnejšie i najkvalitnejšie stredné odborné školy v kraji i na Slovensku. Bližšie sa o problematike a úspechoch Spojenej školy v Martine rozhovoril riaditeľ školy Mgr. Jozef Zanovit.

Odborná strojárska škola z metropoly Turca prečkala najťažšie obdobie. Musela sa veľmi intenzívne popasovať s konverziou zbrojárskej techniky, zánikom mamutieho koncernu ZŤS a postaviť svoj nový program na zrode malých, stredných i veľkých novovzniknutých strojárskych a automobilových spoločností....

- Spojená škola prežila veľmi ťažké obdobie, keď sa doslova položila na kolená fabrika ZŤS a pre strojárstvo v Turci to vyzeralo katastrofálne. Dobré podhubie v podobe schopných ľudí z bývalého strojárskeho gigantu pomohlo diverzifikovať strojársku výrobu v regióne, no v podstatne menšom meradle. Na území mesta a v jeho tesnej blízkosti začali fungovať menšie a stredné strojárske podniky. Nastala príležitosť aj pre našu školu. Prílevom nových technológií do turčianskeho regiónu a strojárskych spoločností sme sa s finančnou podporou eurofondov a získaním 1 mil. 600 tisíc eur postavili na nohy, otvorili sme viacero nových odborov, ktoré sú šité na mieru pre súčasné podnikateľské prostredie v Turci. Naši žiaci majú možnosť po skončení štúdia zaradiť sa do pracovného procesu v niekoľkých desiatkach firiem. A v strojárskych podnikoch je o nich záujem. Je však aj opačná skupina našich absolventov, ktorí odchádzajú za prácou do zahraničia, no nevykonávajú odbornosť, ktorej sa vyučili.

Situácia v školstve nenahráva príliš odborným školám, ktoré sa musia popasovať s problémami a na rozdiel napríklad od gymnázií, ktorých počet neúmerne narastá, mnohokrát bojujú o holé prežitie. Spojená škola v Martine sa však vybrala správnou cestou...

-V roku 2001 som bol na stáži vo Wroclavi v Poľsku. Je to mesto s približne 170 000 obyvateľmi. Fabriky v meste mali po revolúcii podobne problémy ako martinské. Riešili odborné školstvo spôsobom, že vytvorili pre strojárske a elektrotechnické profesie jednu silnú odbornú školu, ktorú vybavili najmodernejšími technológiami, vyškolili pedagogický zbor - učiteľov a majstrov odborného výcviku a začali učiť dokonca na dve smeny. V meste zrušili 7 odborných škôl a vytvorili jedno strojárske centrum. Riaditeľ školy mi vtedy povedal: Nie sme takí bohatí, aby sme učili rovnaké odbory na siedmich miestach. Tento zásadný obrat im priniesol vynikajúce výsledky a skúsenosti absolventov, ktorí boli pripravovaní v iných podmienkach. V neposlednom rade je dôležité, že učiteľom a majstrom sa zvýšili platy a to dosť výrazne. Trochu iná situácia je v našom regióne. Nastal rapídny demografický pokles detí. Roku 1989 vychádzalo zo základných škôl vyše 2500 žiakov. Minulý rok vyšlo z nášho regiónu sotva 800 deviatakov. Vzniklo mnoho stredných škôl a takáto liberalizácia školstva nekorešpondovala s potrebami trhu práce. Napríklad Stredná odborná škola v Mošovciach mala v minulosti 350 žiakov s celoslovenským uplatnením v rybárskom a poľno-hospodárskom rezorte. Žiaci dosahovali výborné výsledky v živočíšnej i rastlinnej výrobe v podnikoch po celom Slovensku. Totálne rozbité poľnohospodárstvo je zrkadlom chaosu v tomto rezorte po roku 1989. Stredná odborná škola drevárska v Turanoch sa dostala do podobnej situácie. Na Slovensku máme iba dve prebytkové komodity - vodu a drevo. Po roku 1989 sme prešli na extenzívny spôsob spracovania dreva. Zamerali sme sa na predaj a vývoz drevnej hmoty, ale zabudli sme na malých a stredných spracovateľov a výrobcov finálnych výrobkov. Drevárske fabriky sa zrútili, turiansku Drevinu nevynímajúc. Je to naivita? Je to hlúposť? Malo to tak byť? Nepotrebujeme domácich podnikateľov? Podobných otázok si môžeme položiť viac. Príchodom niektorých špecifických odborov, ako operátor nábytkárskej výroby a stolár, je predpoklad zachovať tradičné drevárske remeslá pre náš región. Osobne verím, že pričlenením strednej odbornej školy z Turian pod Spojenú školu v Martine sa vynára možnosť pokračovať vo výchove stolárov a spracovateľov dreva. Ešte by som chcel podotknúť, že proces, ktorý sa deje v odborných školách, musí nastať aj na gymnáziách. Nie je predsa možné udržať pri nízkom príleve deviatakov na stredné školy čoraz vyšší počet gymnázií. Ich počet musí byť centrálne regulovaný a určite nižší ako doteraz.

Medzi vaše mladé odbory patrí rybár a rybárstvo. Zastrešili ste Strednú odbornú školu rybársku v Mošovciach...

- Spojená škola v Martine má celoslovenskú pôsobnosť a prijíma žiakov zo všetkých regiónov. Môžem potvrdiť, že aj v Turci je množstvo rybníkov - farmárskych alebo súkromných. Vynikajúca voda

v Turci, ale aj ďalších lokalitách predurčuje na chov rýb. Treba si uvedomiť, že tak čistú vodu akou Slovensko disponuje, je treba k chovu rýb využiť. Preto sme sa rozhodli pokračovať vo výchove rybárov. Myslím si, že po skončení učebného, resp. študijného odboru nájdu naši žiaci určite uplatnenie aj v rybničnom hospodárstve a vodohospodárstve.

Od nového školského roku sa pod krídla Spojenej školy dostane aj Stredná odborná škola drevárska v Turanoch. Aké plány máte s touto školou?

- Už dnes môžem povedať, že od 1.9. 2016 sa delimitáciou dostane pod našu školu aj bývalé drevárske učilište. Spomínal som, že Slovensko má iba dve prírodné komodity- drevo a vodu. 0 rybárskych odboroch sme už hovorili. Naopak, pevne verím, že v spojitosti s našou školou sa bude hovoriť aj o zachovaní drevárskych odborov. Bol by som rád, keby profesie ako drevár, operátor drevárskej výroby či agropodnikanie zapustilo v našej strojárskej rodine hlbšie korene.

Spracoval: Milan Petržel

Výstava Kraslica - symbol Veľkej noci(15.02.2016; Žilinské noviny; č. 06, NAPÍSALI STE NÁM , s. 9; Darina Hnidková)

S Veľkou nocou neoddeliteľne súvisia zvyky, z ktorých k typickým patrí aj dávanie ozdobených vajíčok mládencom na Veľkonočný pondelok.

ČADCA. Vajíčko bolo odpradávna symbolom plodnosti, znovuzrodenia, života, bohatstva, príchodu jari a jeho škrupina symbolizovala pocit bezpečia. Biela farba bola u našich predkov farbou smútočnou, preto sa začalo vajce oživovať farbami, aby sa prebudilo. Pôvodne ho namáčali do červenej farby - farby krvi a života. Silu vajíčka umocňovali ešte symbolmi, z ktorých sa vyvinuli rôzne ornamenty. Výzdoba znásobovala jeho magické účinky, čo sa stalo základom zdobenia vajec, ktoré dodnes patria k jedným z najstarších a esteticky najpôsobivejších umeleckých prejavov ľudovej kultúry. Najstaršie maľované vajíčka sú známe z pohrebísk v Prednej Ázii z polovice 3. tisícročia p. n. l. Na slovanských obetištiach, a najmä v hroboch, sa našli ornamentom zdobené biele aj farebné škrupinky i vajíčka z mramoru a z hliny. Na našom území boli škrupinky objavené v slovanských hroboch zo 7. storočia v Devínskej Novej Vsi, na ktorých bolo zreteľné červené zafarbenie. Pôvod názvu maľovaného vajíčka sa odvodzoval od toho, že sú krásne alebo od ich krášlenia (maľovania). Pravdepodobnejšie však súvisí s ruským "krasnyj", čo znamená červený. "Pomenovanie veľkonočného vajíčka - kraslica - sa do ľudovej reči dostalo až na konci 19. storočia, keď sa začali organizovať národopisné výstavy a pôvodné veľkonočné vajíčko sa premenilo na prázdnu omaľovanú vaječnú škrupinu," píše vo svojom výskume Alojz Kontrik, etnograf Kysuckého múzea v Čadci. Pri príležitosti blížiacich sa Veľkonočných sviatkov, Kysucké múzeum v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pripravilo pre širokú verejnosť predajnú výstavu, ktorá sa nesie pod názvom "Kraslica - symbol Veľkej noci". Návštevníkom predstavíme kraslice, zdobené rôznou technikou zo zbierok Kysuckého múzea v Čadci. Nebudú chýbať informačné panely o tradíciách veľkonočných sviatkov na Kysuciach a rezbárske dielo krížovej cesty rezbára Štefana Barčaka z Turzovky. Zároveň Vám ponúkame na predaj kraslice, medovníčky a rôzne dekoračné predmety, týkajúce sa veľkonočného obdobia. Na výstavu Vás srdečne pozýva Kysucké múzeum v Čadci a jeho zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj. Výstava potrvá vo výstavných priestoroch Kysuckého múzea v Čadci od 15. februára do 31. marca 2016.

Darina Hnidková

Objavili múzejníci pozostatky mohyly?(15.02.2016; Žilinské noviny; č. 06, REGIÓN , s. 15; IVETA HAŽÍKOVÁ)

Vykopávky v kysuckej Radoli, časti Koscelisko, budú pokračovať aj tento rok. Stopy tam zanechalo viac ako tritisíc rokov trvajúce osídlenie. Výskum sa sústredí na predpokladaný val, ktorý zasiahla už minuloročná sonda.

RADOĽA. Už piaty rok budú kysuckí múzejníci pokračovať vo výskume v Radoli, časti Koscelisko. Riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Jesenský hovorí, že ho môžu realizovať vďaka podpore Žilinského samosprávneho kraja a spolupráci s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie

vied. Sústredia sa na možné pozostatky valu "Výskum sa tentokrát sústredí na predpokladaný val, ktorý zasiahla už minuloročná sonda. Na

vrchole terénnej vyvýšeniny, možného pozostatku valu, objavili kamennú konštrukciu, ktorej funkcia je zatiaľ neznáma," hovorí Jesenský. "Podobný nález zaregistrovala aj Marcela Ďurišová pri výskume v roku 1989, vtedy ho interpretovala ako rozrušenú kamennú konštrukciu valu," vysvetľuje archeologička Kysuckého múzea Danka Majerčíková. Dodáva, že na inom mieste sa odkryl objekt s prepálenou hlinou, roztrúsenými kameňmi a drobnými lužickými črepmi. Tieto analógie dovoľujú dve, zatiaľ len pracovné teórie. Objavená kamenná konštrukcia môže byť zvyškom valu, pričom kamene mohli tvoriť jeho kamenné jadro, nad ktorým bol hlinený násyp, alebo mohli tvoriť kamennú plentu, ktorá spevňovala vonkajšiu časť valu. Je tiež možné, že kamene sú pozostatkom lužickej mohyly. V takom prípade by kamene tvorili príkrov nad lužickými hrobmi (kamenný veniec), akúsi základňu pre hlinený násyp mohyly. Túto teóriu by mohli potvrdzovať nálezy drobných črepov z lužickej pohrebnej keramiky vo vrstve tesne pod kamennou vrstvou či medzi kameňmi. To napĺňa múzejníkov nádejou na ďalšie zaujímavé objavy. "Toto leto bude výskum valu ďalej pokračovať smerom dovnútra opevnenej plochy. Cieľom bude potvrdiť alebo vyvrátiť jeho existenciu. Doteraz sa v sezónach 2014 - 2015 nenašli žiadne stopy po konštrukcii valu alebo umelom násype, ale máme už potvrdenú priekopu, prebiehajúcu pred predpokladaným valom," konštatuje Jesenský.

Našlo sa množstvo črepov, tiež vzácna minca Za uplynulé roky sa podarilo zamerať a archeologicky preskúmať v Radoli celý pôdorys

zaniknutého stredovekého kostola. "Viac-menej sa dokázalo, že chrám začiatkom 15. storočia zničili husiti. V interiéri sa našli značné plochy prepálenej hliny a zvyškov spáleného dreva. V tesnej blízkosti múrov sa na dne deštrukčnej vrstvy našiel hrot šípu do kuše, čo naznačuje, že sa pri kostole bojovalo. V interiéri kostola a v jeho okolí objavili veľké množstvo črepov, zväčša z druhej polovice 14. až prvej polovice 15. storočia. "Našlo sa aj veľké množstvo stredovekých i novovekých klincov (121 ks), prstienok, železná pracka z opaska a drobná minca Žigmunda Luxemburského. Posledné tri nálezy pochádzajú z hrobov, objavených v interiéri kostola," hovorí riaditeľ. Pri výskume identifikovali celkovo päť hrobov, štyri priamo v interiéri a piaty tesne za múrom kostola. Všetky kostrové pozostatky podrobili antropologickej analýze.

Návštevníkov Koscelisko zaujíma "Pôda v Radoli dýcha históriou, napokon viac ako tritisíc rokov prakticky nepretržite trvajúceho

osídlenia muselo zanechať stopy. Koscelisko je najzaujímavejšou lokalitou," povedal starosta Radole Anton Tkáčik. Informácie o tamojšom prebiehajúcom výskume budia stále záujem a do obce preto prichádzajú na výlety ľudia sa záujmom o regionálne dejiny. Využívajú náučno-historický chodník, ktorého významným bodom je práve Koscelisko. "Charakter náleziska však, našťastie, nie je príťažlivý pre "hľadačov pokladov". Ak aj bolo v starom kostole alebo v sídle, ktoré ho obklopovalo, niečo cenné, tak to uchmatli už pred takmer 600 rokmi husiti, ktorí ho vyplienili okolo roku 1430 a ostali po nich iba ruiny, črepy a spálenisko," dodáva. Aktuálny výskum pre nich znamená doplnenie ďalších čriepkov minulosti do mozaiky histórie obce. Siaha až do praveku, ale je veľmi skúpa na písomné pramene.

IVETA HAŽÍKOVÁ

Prinášame vám zoznam ďalších nominovaných kníh v súťaži o Knihu horného Považia(15.02.2016; Žilinské noviny; č. 06, servis , s. 19; Redakcia)

Roman Kulich - Dr. Weiss Triler zo slovenského prostredia. Čo odjakživa fascinuje ľudí na smrti? Dr. Weiss ponúka možnosť prežiť ju. Na moment zomrieť a zasa ožiť! Ale za akú cenu? Maximum akcie a minimum nudy. BELETRIA

Adriana Macháčová Hubertove ženy V príbehu s detektívnou zápletkou vášeň a pomsta takmer zničia každého, kto prestane vnímať svet čistými očami a neskazeným srdcom. BELETRIA

Miloš Jesenský a kolektív Žilinská župa v dejepise Bohato ilustrovaná publikácia ponúka prehľadný dejepis Žilinského kraja a jeho regiónov (Liptov, Orava, Kysuce, Turiec, horné Považie) od 9. storočia až po rok 1945. Dielo je užitočnou pomôckou nielen pre učiteľov a študentov dejepisu v Žilinskom kraji, ale pre všetkých, ktorí chcú lepšie spoznať vlastnú minulosť a korene. Kniha vyšla vo vydavateľstve Matice slovenskej. ODBORNÁ LITERATÚRA

Dobrovoľní hasiči v Žilinskom kraji Kniha popisuje históriu a súčasnosť dobrovoľných hasičských

zborov na území Žilinského kraja, jeho 5 regiónov. Na unikátnych fotkách vidieť staré hasičské striekačky či prvé hasičské autá. Knihu vydal Žilinský samosprávny kraj. ODBORNÁ LITERATÚRA

Mária Hamzová - Nechcela som ťa stretnúť Opustil ju, keď to najmenej očakávala. Keď sa zo sklamania konečne po rokoch spamätala, stretáva ho opäť. Šťastného. A s inou. Znova zbiera sily na to, aby sa s tým vyrovnala. Damián mal však ťažkú autonehodu a ostáva v kóme. Tamara začína boj o jeho život, odhaľuje intrigy okolo neho, nedbá na to, že je v ohrození aj ona. Zachráni ho? BELETRIA

Igor Válek - Povesti o slovenských liečivých prameňoch a kúpeľoch Zbierku povestí napĺňajú legendy a rozprávania, vychádzajúce z ľudových prameňov. Voda slovenských prameňov a kúpeľov v tejto knihe prináša poznanie o tom, ako v Bojniciach skameneli peniaze kastelána Pokyho, ako ženský vtip rozosmial obľúbenú cisárovnú Sissi, ale aj o tom, ako sa palatín Juraj Turzo liečil v Rajeckých Tepliciach. Vhodným doplnkom knihy je prehľadný slovníček nárečových a zastaraných výrazov a ilustrácie od Stana Lajdu. Kniha vyšla vo vydavateľstve Matice slovenskej. BELETRIA

Vladimír Majtan, Peter Štanský - Elektrárne Zaujímavá publikácia, ktorá prináša osvetu medzi ľuďmi, aby si uvedomili, aké vzácne hodnoty máme v našom meste. Hovoríme o pozoruhodnej funkcionalistickej stavbe Elektrární na Ulici republiky pri Námestí Andreja Hlinku, ktorej rekonštrukcia sa uskutoční v najbližšej dobe. Knihu dopĺňajú historické fotografie Žiliny, dokumentačné fotografie žilinského fotografa Mareka Jančúcha a ilustrácie výtvarníčky Daniely Krajčovej. ODBORNÁ LITERATÚRA

Pamiatky a hrady ... kto ich vezme do parády? Zborník z odbornej konferencie o obnove kultúrnych pamiatok v Žilinskom kraji. Zámerom krajskej samosprávy je sprostredkovať vlastníkom národných kultúrnych pamiatok existujúce možnosti získania prostriedkov, grantov a odbornej podpory na ich revitalizáciu. ODBORNÁ LITERATÚRA

Kelti : veľká kniha o Keltoch v Žilinskom kraji Vitajte uprostred keltských čias - v kraji Keltov... Vykročme po stopách starých Keltov v Žilinskom kraji. Z čriepkov, útržkov informácií a indícií skladáme prekvapivo plastický obraz ľudu púchovskej kultúry či keltských Kotínov. Nachádzame ich na Orave, v Turci, na Liptove, hornom Považí i na Kysuciach. Od rieky Váh nad Divinku a ďalej cez Bysterec až na magický Havránok. ODBORNÁ LITERATÚRA

Martina Bernátová, Andrea Slaná - Hrad Strečno Publikácia je moderným a komplexným dielom, zaoberajúcim sa vývojom hradu Strečno od jeho postavenia po súčasnosť. Dokumentuje stavebný vývoj hradu i prehľad jeho majiteľov po jednotlivých storočiach. Druhá časť sa zaoberá archeologickými nálezmi z hradu. Publikácia je doplnená množstvom obrazového materiálu, grafických schém, prekladov dobových prameňov a iných zaujímavostí. ODBORNÁ LITERATÚRA

František Emmert Československý odboj za druhé světové války Pútavá a graficky nadštandardná výpravná publikácia, ktorá vyšla pri príležitosti výročia konca 2. sv. vojny, prehľadne mapuje históriu československého odboja v rokoch 1939 až 1945. ODBORNÁ LITERATÚRA

Marek Homola - Ako komunikovať s počítačom (Počítačová kuchárka pre účastníkov kurzu v Krajskej knižnici v Žiline) Tretie rozšírené vydanie počítačovej kuchárky vzniklo na podnet čitateľov, ktorí absolvovali počítačový kurz v Krajskej knižnici v Žiline. ODBORNÁ LITERATÚRA

Študenti si s policajtmi overili dodržiavanie predpisov na priechodoch(20.02.2016; www.teraz.sk; Školský servis, 08:12, s. -; TASR)

Stalo sa tak v rámci projektu Žilinského samosprávneho kraja a Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline pod názvom Priechody bez nehody.

Žilina 20. februára (TASR) - Študenti stredných škôl si v piatok 9. februára s dopravnými policajtmi overili na vytypovaných priechodoch pre chodcov v Žiline dodržiavanie povinností nemotorových účastníkov cestnej premávky. Stalo sa tak v rámci projektu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) a Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Žiline pod názvom Priechody bez nehody.

"Cieľom projektu je osloviť stredoškolskú mládež, ktorá môže byť veľmi ľahko účastníkom dopravnej nehody práve na priechodoch pre chodcov. Preto polícia vypracovala prezentáciu najmä na zdôraznenie povinností, ktoré majú študenti ako účastníci cestnej premávky," informoval predseda ŽSK Juraj Blanár.

Doplnil, že prezentáciu distribuoval kraj do všetkých stredných škôl v Žilinskom kraji a pre žiakov je ako motivácia vytvorená súťaž, ktorá na konci prezentácie preverí nové informácie. "Každý žiak, ktorý správne odpovie na tri záverečné otázky, pošle odpovede na náš mail priechodybeznehody@zilinskazupa.sk, zapojí sa tak do žrebovania o jedinečný zážitok s celou triedou na raftoch," doplnil Blanár.

Riaditeľ KR PZ v Žiline Ivan Špánik zdôraznil, že projekt považuje za jeden z významnejších. "Pretože základné pravidlá viditeľnosti, základné pravidlá cestnej premávky vieme takto podať všetkým žiakom stredných škôl v rámci Žilinského kraja. Keď si predstavíme, že dopravné predpisy sa menili už niekoľko desiatok ráz a niektorí starší vodiči a chodci sa domnievajú, že platí to, čo kedysi, naozaj už nie. A týmto spôsobom nám môžu aj mladí ľudia pomôcť v osvete a starších upozorniť na riziká," povedal Špánik.

ŽSK v spolupráci s KR PZ v Žiline vypracovali mapu 12 najfrekventovanejších priechodov pre chodcov, na ktorých došlo k stretu s chodcami v krajskom meste Žilina. "Takúto mapu chceme vytvoriť tiež pre všetky naše okresné mestá a upozorniť obyvateľov na zvýšenú pozornosť práve na daných priechodoch," uzatvoril predseda ŽSK.

Kysučania postrádajú neurológa(21.02.2016; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19:00; por. 12/29; Zuzana Glabazňová / Mária Chreneková Pietrová)

Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: "Majú bolesti, no nemá im ich kto liečiť. Kysučania sú už takmer pol roka bez lekára neurológa. Ten

z Krásna nad Kysucou odišiel a pacienti by mali dochádzať do okolitých miest. Lenže tam už lekári nových pacientov neprijímajú a tak niektorým neostáva nič iné, ako samoliečba."

Zuzana Glabazňová, redaktorka: "V poliklinike v Kysuckom Novom Meste vraj vždy bola neurologická ambulancia pre dospelých,

no už nie je." (začiatok ankety) Pacientka: "Teraz, kde pôjdem. A keď vás chytí niečo ozaj akútne alebo tak, tak neviete, kde máte ísť." Pacient: "Bolí ma chrbtica sem, aj toto sa mi zhoršuje, možno štyridsať percent problémov ľudí dnešnej

doby modernej, tak a neni, no..." (koniec ankety) Zuzana Glabazňová: "Neurológ odišiel z Kysúc ešte v septembri minulého roka. Župa tvrdí, že verejná sieť

poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v odbore neurológia ostala naplnená." Lenka Záteková, hovorkyňa ŽSK: "Aj napriek tomu evidujeme v tejto oblasti problémy a preto dlhodobo komunikujeme ako s lekármi,

tak s poisťovňou." Zuzana Glabazňová: "Chýbajúci neurológ v tejto poliklinike spôsobil mnohým Kysučanom vrásky na čele. Pani Emília je

po operácii chrbtice. Neurológa by mala navštevovať pravidelne." Emília Káčeríková, pacientka: "Nechodím nikam, pretože nikto ma nechce zobrať. Žilina, žilinský kraj má plné stavy, v Čadci

majú takisto plné stavy." Zuzana Glabazňová: "Často máva bolesti, no musí si pomôcť sama." Emília Káčeríková: "Dokonca som už taká odvážna, že keď mám... že som si už aj sama pichla injekciu.." Zuzana Glabazňová: "Kysučania nechápu, prečo sa za mesiace nenašiel ešte žiadny neurológ, ktorý by voľné miesto

obsadil. Pani Emília sa o to viackrát zaujímala aj u správcu polikliniky." Emília Káčeríková: "Vravím, keby ste toho lekára dobre zaplatili, tak určite by išiel. Ona mi povedala, že to zaplatia,

aby som ho ja našla. Takže ja pacient mám hľadať lekára." Lenka Záteková:

"Opustiť alebo otvoriť novú ambulanciu je rozhodnutie lekár a samosprávny kraj ho nemôže nijak finančne špeciálne motivovať."

Zuzana Glabazňová: "Aj vyšší územný celok, no najmä Kysučania veria, že sa podarí v krátko čase nájsť nového

neurológa. No kým sa tak stane, môžu aj Kysučania navštevovať novú neurologickú ambulanciu vo Fakultnej nemocnici v Žiline, ktorú otvoria v najbližších dňoch."

Objavili múzejníci pozostatky lužickej mohyly?(21.02.2016; www.sme.sk; Zaujímavosti, 06:37, s. -; Iveta Hažíková)

Vykopávky v kysuckej Radoli, časti Koscelisko, budú pokračovať aj tento rok. Stopy tam zanechalo viac ako tritisíc rokov trvajúce osídlenie. Je možné, že sa tam nachádzajú pozostatky lužickej mohyly.

RADOĽA. Už piaty rok budú kysuckí múzejníci pokračovať vo výskume v Radoli, časti Koscelisko. Riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Jesenský hovorí, že ho môžu realizovať vďaka podpore Žilinského samosprávneho kraja a spolupráci s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied.

Sústredia sa na možné pozostatky valu "Výskum sa tentokrát sústredí na predpokladaný val, ktorý zasiahla už minuloročná sonda. Na

vrchole terénnej vyvýšeniny, možného pozostatku valu, objavili kamennú konštrukciu, ktorej funkcia je zatiaľ neznáma," hovorí Jesenský. "Podobný nález zaregistrovala aj Marcela Ďurišová pri výskume v roku 1989, vtedy ho interpretovala ako rozrušenú kamennú konštrukciu valu," vysvetľuje archeologička Kysuckého múzea Danka Majerčíková. Dodáva, že na inom mieste sa odkryl objekt s prepálenou hlinou, roztrúsenými kameňmi a drobnými lužickými črepmi. Tieto analógie dovoľujú dve, zatiaľ len pracovné teórie. Objavená kamenná konštrukcia môže byť zvyškom valu, pričom kamene mohli tvoriť jeho kamenné jadro, nad ktorým bol hlinený násyp, alebo mohli tvoriť kamennú plentu, ktorá spevňovala vonkajšiu časť valu. Je tiež možné, že kamene sú pozostatkom lužickej mohyly. V takom prípade by kamene tvorili príkrov nad lužickými hrobmi (kamenný veniec), akúsi základňu pre hlinený násyp mohyly. Túto teóriu by mohli potvrdzovať nálezy drobných črepov z lužickej pohrebnej keramiky vo vrstve tesne pod kamennou vrstvou či medzi kameňmi. To napĺňa múzejníkov nádejou na ďalšie zaujímavé objavy.

"Toto leto bude výskum valu ďalej pokračovať smerom dovnútra opevnenej plochy. Cieľom bude potvrdiť alebo vyvrátiť jeho existenciu. Doteraz sa v sezónach 2014-2015 nenašli žiadne stopy po konštrukcii valu alebo umelom násype, ale máme už potvrdenú priekopu, prebiehajúcu pred predpokladaným valom," konštatuje Jesenský.

Našlo sa množstvo črepov, tiež vzácna minca Za uplynulé roky sa podarilo zamerať a archeologicky preskúmať v Radoli celý pôdorys

zaniknutého stredovekého kostola. "Viac-menej sa dokázalo, že chrám začiatkom 15. storočia zničili husiti. V interiéri sa našli značné plochy prepálenej hliny a zvyškov spáleného dreva. V tesnej blízkosti múrov sa na dne deštrukčnej vrstvy našiel hrot šípu do kuše, čo naznačuje, že sa pri kostole bojovalo. V interiéri kostola a v jeho okolí objavili veľké množstvo črepov, zväčša z druhej polovice 14. až prvej polovice 15. storočia.

"Našlo sa aj veľké množstvo stredovekých i novovekých klincov (121 ks), prstienok, železná pracka z opaska a drobná minca Žigmunda Luxemburského. Posledné tri nálezy pochádzajú z hrobov objavených v interiéri kostola," hovorí riaditeľ. Pri výskume identifikovali celkovo päť hrobov, štyri priamo v interiéri a piaty tesne za múrom kostola. Všetky kostrové pozostatky podrobili antropologickej analýze.

Návštevníkov Koscelisko zaujíma "Pôda v Radoli dýcha históriou, napokon viac ako tritisíc rokov prakticky nepretržite trvajúceho

osídlenia muselo zanechať stopy. Koscelisko je najzaujímavejšou lokalitou," povedal starosta Radole Anton Tkáčik. Informácie o tamojšom prebiehajúcom výskume budia stále záujem a do obce preto prichádzajú na výlety ľudia sa záujmom o regionálne dejiny. Využívajú náučno - historický chodník, ktorého významným bodom je práve Koscelisko.

"Charakter náleziska však našťastie nie je príťažlivé pre "hľadačov pokladov". Ak aj bolo v starom kostole alebo v sídle, ktoré ho obklopovalo niečo cenné, tak to uchmatli už pred takmer 600 rokmi husiti, ktorí ho vyplienili okolo roku 1430 a ostali po nich iba ruiny, črepy a spálenisko," dodáva.

Aktuálny výskum pre nich znamená doplnenie ďalších čriepkov minulosti do mozaiky histórie obce, ktorá siaha až do praveku, ale je veľmi skúpa na písomné pramene.

Na Kysuciach doposiaľ spotrebovali cestári tisíc ton soli(20.02.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 06:26, s. -; Iveta Hažíková)

Cestári museli opäť vyraziť na zasnežené kysucké cesty. V tomto regióne sa stará Žilinský samosprávny kraj o 235 kilometrov ciest II. a III. triedy.

ČADCA. Počas zimnej údržby najazdili k februáru vozidlá zabezpečujúce údržbu na cestách Žilinského kraja už spolu 384-tisíc kilometrov. V regióne Kysúc to bolo 54-tisíc kilometrov. "Zatiaľ sme spotrebovali viac ako 8,5-tisíc ton soli a 21,7-tisíc ton štrkového materiálu. Z toho na Kysuciach cestári posypali cesty spolu tisíc tonami soli a 2,4-tisíc tonami štrku," informovala hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja Lenka Záteková.

ŽSK spravuje v regióne Kysúc 66 km ciest II. a 169 km ciest III. triedy. Na základe zmluvného vzťahu medzi Slovenskou správou tiež 12,25 kilometrový úsek komunikácií I. triedy.

Medzi najnáročnejšie patrí cestné prepojenie Bystrickej doliny s Oravskou Lesnou. Náročná na údržbu je aj väčšia časť horných Kysúc - Klokočov, Turzovka, Olešná, zároveň cesta I. triedy I/10 Makov smerujúca k štátnej hranici s Českou republikou. Túto sezónu má ŽSK k dispozícii 114 sypačov, osem snehových fréz, 14 traktorov s radlicou a 24 nakladačov.

ŽSK nemá vyčlenený samostatný rozpočet pre zimnú údržbu. Tá sa financuje podľa aktuálnej potreby a cien vyplývajúcich z verejných obstarávaní. V minulom roku predstavovali náklady v kysuckom regióne takmer 598-tisíc eur. Vlani bola zima priemerná, náklady Správy ciest ŽSK na údržbu ciest v Žilinskom kraji predstavovali 2,7 mil. eur. Od vlaňajšieho novembra je k dispozícii aj dispečersko-spravodajská služba. Obyvatelia si môžu zjazdnosť ciest overiť online na webových stránkach Žilinskej župy, kde vidia, v ktorých úsekoch vozidlá posýpajú alebo zhŕňajú sneh.

Hľadáme knihu Oravy 2015(11.02.2016; Oravské ECHO; č. 03, REGIÓN - INZERCIA , s. 2; OK)

KNIHY Oravská knižnica Antona Habovštiaka v spolupráci s mediálnymi partnermi MY Oravské noviny a

TV Dolný Kubín vyhlasujú 8. ročník čitateľskej súťaže Kniha Oravy 2015. Do súťaže môžu byť nominované knihy, ktoré boli vydané v roku 2015 a sú späté s regiónom

Oravy tematicky alebo osobou autora textovej či obrazovej časti. Tlačené knihy, graficky a knihársky spracované do formy zväzku viazanej alebo brožovanej publikácie, tvoriace myšlienkový a výtvarný celok a bolo im pridelené ISBN. Môžu obsahovať výlučne text, môže ísť o obrazovú publikáciu alebo text kombinovaný s obrazovou časťou. Sú z oblasti krásnej alebo odbornej literatúry.

Ako nominovať? Knihu môže nominovať do súťaže čitateľská verejnosť, autori, zostavovatelia, redaktori,

vydavatelia, kníhkupci aj distribútori kníh. Čitateľská verejnosť nominuje knihu nominačným listom, ktorý je možné si stiahnuť z internetovej stránky knižnice alebo vyzdvihnúť priamo v knižnici. Nominačný list treba doručiť osobne, faxom, poštou alebo mailom na adresu knižnice. Autori nominovanej publikácie, zostavovatelia, redaktori, vydavatelia, kníhkupci a distribútori kníh jeden výtlačok nominovanej publikácie spolu s nominačným listom doručia osobne alebo poštou na adresu knižnice. K nominácii môžu byť priložené recenzie, kritiky uverejnené v periodikách, názory iných literátov na knihu a podobne.

Dôležité termíny Nominované knihy budú rozdelené do dvoch súťažných kategórií: beletria a odborná literatúra.

Nominované knihy budú v čase od 1. marca do 8. apríla 2016 vystavené v knižnici a postupne predstavované mediálnymi partnermi, na internetovej stránke knižnice a Žilinského samosprávneho kraja v čase od 1. marca do 8. apríla 2016. Termín odovzdania nominácií je od 20. januára do 29. februára 2016. Hlasovanie bude prebiehať od 1. marca do 8. apríla 2016. Vyhlásenie výsledkov súťaže bude 25. apríla 2016.

Kto rozhodne o výsledkoch O víťaznej knihe rozhodne čitateľská verejnosť prostredníctvom hlasovacích lístkov. Hlasovanie

bude možné po uzávierke nominácií v čase od 1. marca do 8. apríla 2016. Hlasovacie lístky budú uverejnené na web stránke knižnice alebo si ich záujemcovia môžu vyzdvihnúť priamo v knižnici. Na jednom hlasovacom lístku môže hlasujúci udeliť jeden hlas knihe v prvej kategórii (beletria) a jeden

hlas knihe v druhej kategórii (odborná literatúra). Hlasujúci môže udeliť jednej knihe len jeden hlas. Počas trvania súťaže môže hlasujúci hlasovať len jedenkrát. Platný je len originálny anketový lístok, ktorý bude k dispozícii v knižnici, na web stránke knižnice alebo uverejnený v regionálnych periodikách. Hlasovací lístok je potrebné doručiť do knižnice osobne, poštou, mailom alebo faxom. Kniha, ktorá získa najviac čitateľských hlasov, získa ocenenie Kniha Oravy.

Putovná výstava Z kníh, ktoré sa umiestnili na prvých troch miestach súťaže v každom regióne Žilinského kraja,

bude zostavená putovná výstava. V Oravskej knižnici potrvá od 1. do 24. augusta 2016. Kontakty na organizátora súťaže: Oravská knižnica Antona Habovštiaka, Ul. Samuela Nováka 1763/2, 026 80 Dolný Kubín, tel. 043/586 2277,043/586 3368, fax 043/586 3368, e-mail podujatia@oravskakniznica.sk alebo web www.oravskakniznica.sk.

Súťaž: V jednom kuse v našom buse(09.02.2016; Žilinský večerník; č. 06, inzercia MIRAGE , s. 9; pr-cl)

Robíte si radi selfie? A čo tak v autobuse? Žilinský samosprávny kraj vyhlasuje fantastickú februárovú súťaž, v ktorej môžete vyhrať vlastný autobus pre vašu triedu na 24 hodín.

Ak máš skúsenosti so selfie fotkami, bude pre teba výzvou spraviť originálnu fotku samého seba s autobusom. Máš nápad? Výborne! Zrealizuj ho, pošli a vyhraj.

Pravidlá sú nasledovné. Do súťaže bude zaradená selfie, na ktorej bude zrejmé, že je fotená v alebo pri autobusoch dopravcov SAD Žilina a ARRIVA LIORBUS. Zapojiť sa môžu žiaci akejkoľvek školy na území Žilinského samosprávneho kraja, ale aj "dospeláci" v mene konkrétnej triedy a školy, pre ktorú chcú cenu vyhrať.

Súťažiaci pošlú spolu so selfie fotografiou aj jej popis, teda miesto, kde bola odfotená. Samozrejme, nemôže chýbať názov triedy a školy, za ktorú súťažia, meno a priezvisko súťažiaceho, jeho telefonický kontakt a email. Údaje slúžia na komunikáciu organizátora s účastníkmi súťaže.

Ako hlasovať? Ten, kto súťaží, ale aj samotní hlasujúci, si najprv musia kliknúť na Facebook Žilinský samosprávny kraj a označiť ako "Páči sa mi". Tu sa bude nachádzať zoznam súťažných fotografií. Víťaznou sa stane tá fotografia, ktorá bude mať najviac "lajkov" alebo "Páči sa mi".

Máte chuť vyraziť si so spolužiakmi trebárs na druhý koniec Slovenska? Práve pre vás je skvelou motiváciou hlavná výhra v podobe autobusu na 24 hodín v rámci celej krajiny. Aj ďalší autori víťazných snímok budú po skončení súťaže odmenení vecnými cenami.

Pozor, súťaž trvá od 1. do 29. februára 2016. Selfie fotografie musia byť zaslané najneskôr 28. februára do správy na Facebook stránku Žilinský

samosprávny kraj. Podrobnejšie pravidlá súťaže sa dozviete aj na www.sadza.sk a www.zilinskazupa.sk V jednom kuse v našom buse! Cestuj autobusom (ARRIVA LIORBUS alebo SAD ŽILINA) Urob si s ním selfie Pošli ju do súťaže na FB/ Žilinský samosprávny kraj Získaj najviac lajkov A vyhraj autobus na celodenný výlet pre celú triedu alebo pre triedu tvojho známeho či niektorú z

hodnotných cien! Súťažíme do konca februára Sleduj facebook Žilinský samosprávny kraj a www.zilinskazupa.sk

Na akú školu dať deviataka? Umelecké kováčstvo neotvoria(09.02.2016; Žilinský večerník; č. 06, poradenstvo spravodajstvo , s. 14; Michal Filek)

Michal Filek Snímka archív Na Strednej odbornej škole v Kysuckom Novom Meste v budúcom školskom roku neotvoria

študijný odbor umeleckoremeselné spracúvanie kovov - kováčske a zámočnícke práce. Škola ho neotvára, pretože o štúdium bol za posledné štyri roky nízky záujem a absolventi majú problém sa

uplatniť. Tvrdí to hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja, ktorý je zriaďovateľom školy. Matka budúceho stredoškoláka má však iný názor.

ŽILINA. Ľubomíra je matkou deviataka na základnej škole v Žiline. Práve sa rozhodujú, na akej strednej škole bude jej syn pokračovať. Syn inklinoval práve k odboru umelecký kováč na škole v Kysuckom Novom Meste. "Volala som tam a majster mi oznámil, že odbor neotvoria. Sám vraj nerozumie prečo, keďže záujem zo strany detí bol. Máme sa vraj informovať na ŽSK. Keďže my tam nemáme prístup, chceme vás poprosiť, aby ste sa spýtali, aký je skutočný dôvod skončenia tohto študijného odboru," obrátila sa Ľubomíra na Žilinský večerník.

Oslovili sme teda Žilinský samosprávny kraj. Hovorkyňa Lenka Záteková nás informovala, že odbor nebol zrušený, len pre školský rok 2016/17 neotvoria triedu prvého ročníka. "Dôvodom je, že za posledné štyri roky bol o štúdium nízky záujem a zároveň nezamestnanosť absolventov tohto odboru je 12,5 %," uviedla.

Hovorkyňa nás ďalej informovala, že počet tried prvých ročníkov pre školský rok 2016/2017 bol v Žilinskom kraji určený na základe zákona o odbornom vzdelávaní a príprave prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia (VZN) a schválený poslancami Zastupiteľstva ŽSK ešte v októbri minulého roka. "VZN je vytvorené podľa zákonom stanovených kritérií, v rámci ktorých je ministerstvom školstva tiež určený celkový počet žiakov, ktorých môžeme prerozdeliť. Pre školský rok 2016/2017 to bolo 6 592 žiakov, ktorí mohli byť rozdelení medzi 90 stredných škôl v kraji. Počet deviatakov neustále klesá, a preto sa zároveň znižuje počet študentov, ktorí na stredných školách budú študovať."

Počet tried v tomto odbore pre Strednú odbornú školu v Kysuckom Novom Meste bol prerokovaný s riaditeľom školy, ktorý s návrhom súhlasil a nepodal k návrhu VZN pripomienky. V minulom školskom roku mali o štúdium tohto odboru záujem štyria žiaci.

Kraj, naopak, otvára aj niektoré nové odbory. Sú to napríklad gymnázium - bilingválne gymnázium, ochrana osôb a majetku pred požiarom, mechanik strojov a zariadení, klientsky manažér pošty, reklamná tvorba, manikér - pedikér, operátor odevnej výroby, odevníctvo, obuvník, obchodná akadémia - bilingválne štúdium, cukrár kuchár, cukrár pekár, animátor voľného času - pomaturitné kvalifikačné štúdium, mechanik nastavovač - pomaturitné kvalifikačné štúdium a manipulant poštovej prevádzky. Podľa Lenky Zátekovej dlhodobo najnižšiu mieru nezamestnanosti do 10 % vykazujú absolventi konzervatórií a zdravotníckych škôl. Naopak, vysokú mieru nezamestnanosti vykazujú absolventi študijných odborov hotelová akadémia a obchodná akadémia.

A čo by kraj odporučil rodičom, ktorí si nevedia vybrať ten správny študijný odbor pre svoje deti? "Každá škola na svojich webových stránkach informuje, aké študijné odbory pre daný školský rok ponúka a rodičia i žiaci si môžu z danej ponuky vybrať. Okrem toho môžu rodičia s deťmi navštíviť dni otvorených dverí, pozrieť si priestory školy, podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu, výsledky žiakov a stretnúť sa priamo s riaditeľmi škôl a pedagógmi, ktorí im radi odpovedia na otázky a pomôžu aj pri výbere študijného odboru. Stretnutia je možné si prípadne dohodnúť aj individuálne a pri rozhodovaní, kam na strednú školu, je i takáto komunikácia dôležitá."

"Počet tried v tomto odbore pre Strednú odbornú školu v Kysuckom Novom Meste bol prerokovaný s riaditeľom školy, ktorý s návrhom súhlasil a nepodal k návrhu VZN pripomienky."

Štádiom na Spojenej škole v Kysuckom Novom Meste - investícia do života(09.02.2016; Žilinský večerník; č. 06, školstvo inzercia , s. 17; Redakcia)

Získanie kvalitných vedomostí, schopností a zručností uplatniteľných v dnešnej vedomostnej spoločnosti v oblasti moderných priemyselných strojov a zariadení, informatiky, logistiky či ekonomiky je výbornou investíciou, aby mladý človek mohol byť neskôr úspešný, spokojný, šťastný a našiel si dobré zamestnanie alebo si založil prosperujúcu firmu. Práve o to sa u nás snažíme.

Odborné vzdelávanie má zelenú Škola spája Strednú priemyselnú školu a Obchodnú akadémiu. Trvalo patrí k základným

inštitucionálnym pilierom stredoškolského odborného vzdelávania na Kysuciach a v oblasti Žiliny. Sme najväčšou moderne a dynamicky sa rozvíjajúcou strednou odbornou školou v Žilinskom kraji. Vysoká kvalifikovanosť pedagógov, nadštandardné vybavenie školy modernými učebnými pomôckami a úzke prepojenie s potrebami trhu práce nám umožňujú poskytovať odborné vzdelávanie na veľmi

dobrej úrovni so širokým záberom. V maximálnej možnej miere ho prispôsobujeme požiadavkám zamestnávateľov, a preto sú naši absolventi pre nich vyhľadávanými odborníkmi. Vzdelávame študentov v študijných odboroch elektrotechnika so zameraním na elektronické počítačové systémy, mechatronika, strojárstvo so zameraním na grafické systémy a automobilový priemysel, technické lýceum so zameraním na informatiku, strojárstvo alebo ekonomiku.

Už siedmy rok ako jedna zo šiestich škôl na Slovensku vyučujeme dva nové študijné odbory: logistika a informačné a sieťové technológie. Tieto sú významnou mierou prostredníctvom projektov podporované finančnými prostriedkami z fondov Európskej únie a vzdelávacím potenciálom domácich i renomovaných zahraničných firiem ako IBM, Intel a pod.

Intenzívnym zavádzaním automatizačnej techniky či už do domov, bytov, ale predovšetkým do výroby v podnikoch je na trhu práce veľký dopyt po absolventoch študijného odboru elektrotechnika so zameraním na priemyselnú informatiku.

Žiaci sa naučia programovať v jazyku "C", tiež programovať rôzne typy regulátorov, jednočipové mikropočítače, PLC systémy, bezpečnostné systémy a roboty. Zoznámia sa s priemyselnými počítačmi, zbernicami a ich pripojením do počítačových sietí v rámci riadenia podniku. Absolventi môžu pokračovať v štúdiu na vysokej škole alebo nachádzajú uplatnenie vo firmách u nás, ale i v zahraničí.

Kvalita vzdelávania je na vysokej úrovni Moderné trendy dýchajú na človeka už pri vstupe. Máme zateplené hlavné budovy, čím sa v

podstatnej miere zlepšila psychohygiena vzdelávania. Vďaka projektom sme za posledné roky vybudovali 6 nových multimediálnych učební informačných a komunikačných technológií, zaviedli sme do vyučovania interaktívne tabule a overovanie vedomostí študentov nám uľahčujú hlasovacie zariadenia. S významnou podporou firiem máme vybudované moderné učebne serverových technológií, montáží počítačov a CNC technológií.

V rámci projektov z Európskeho sociálneho fondu naši učitelia napísali učebnice, ktoré sú sprístupnené študentom na školských vzdelávacích serveroch vo forme elearningu, aby sa mohli efektívnejšie učiť i v prostredí domova cez internet. Žiaci študijného odboru strojárstvo dostávajú od školy "grátis" tablety - pomôcku, prostredníctvom ktorej overujeme, či sa dokážu učiť aj bez nosenia ťažkých učebníc v tlačenej forme. Ako jediná stredná škola v regióne máme zavedený systém elektronickej žiackej knižky, elektronickej triednej knihy a dochádzkového systému. To umožňuje rodičom on Mne kontrolu nad procesom učenia detí.

V oblasti informačných a sieťových technológií a elektrotechniky sme začali v spolupráci s Fakultou riadenia a informatiky a Elektrotechnickou fakultou Žilinskej univerzity a ZAICT klastrom (združenie IT firiem v Žilinskom kraji) proces zmien našich učebných osnov tak, aby absolventi boli ešte lepšie pripravení na štúdium na uvedených fakultách i do praxe.

Ocenenie dlhodobo vysokej kvality vzdelávania. V roku 2015 sme s výraznou podporou nášho zriadbvatelä Žilinského samosprávneho kraja

úspešne zavŕšili proces certifikácie našej školy Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou. Jeho výsledkom je, že v najbližších týždňoch by sme mali získať ako jediná škola v Žilinskom samosprávnom kraji možnosť používať označenie Centrum odborného vzdelávania a prípravy pre informačné technológie a priemyselnú informatiku. Toto nás súčasne ešte viac zaväzuje nepoľaviť v kvalite nastúpenej cesty, aby sme sa udržali medzi školami, ktoré patria k lídrom v tejto oblasti na Slovensku.

Sme úspešní Na škole študuje 820 študentov. Trvalo patríme medzi najlepšie stredné odborné školy s

najmenším počtom nezamestnaných absolventov v Žilinskom kraji. Na konci roka 2015 sme boli Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy opätovne vyhodnotení medzi úspešnými strednými odbornými školami s veľmi dobrými výsledkami.

Sme najlepšie vybavenou školou výpočtovou technikou v kraji. Na podporu pri vzdelávacom procese využívame viac ako 380 počítačov zapojených do siete a na internet prostredníctvom viacprocesorových serverov od firmy IBM. Väčšina predmetov sa vyučuje s podporou výpočtovej techniky, čo študentov veľmi zaujíma. Vysokú úroveň vzdelávania dokazujú popredné umiestnenia našich študentov v rôznych odborných súťažiach s celoslovenskou pôsobnosťou.

Na internet sme pripojení rýchlou optickou linkou. Celá škola je pokrytá wifi signálom. Žiaci majú - možnosť získať osvedčenie o odbornej spôsobilosti elektrotechnikov, ktoré je potrebné na prácu na elektrických zariadeniach, medzinárodný certifikát firmy Cisco pre počítačové siete a plánujeme tiež vydávať certifikáty i ďalších firiem ako Microsoft, IBM a pod. Študenti sa môžu prihlásiť na štátnu skúšku zo strojopisu. Vo vybraných predmetoch sa pokúšame nové poznatky odovzdávať v anglickom

jazyku, čím študenti získavajú dobré predpoklady pre odbornú prácu v zahraničí. Od budúceho školského roka plánujeme pre najlepších z nich v nímci programu Erazmus+ odbornú prax v Anglicku. Viac ako 70 % našich žiakov úspešne študuje na vysokých školách.

Žiaci využívajú multifunkčné ihrisko s umelou trávou, dve moderne vybudované telocvične, posilňovňu a štúdio aerobiku. Ponúkame im ubytovanie v školskom internáte a stravovanie v školskej jedálni.

V rámci mimoškolskej činnosti poskytujeme žiakom možnosť navštevovať autoškolu priamo v škole a získať vodičské oprávnenie. Svoj talent a záľuby môžu rozvíjať v 38 krúžkoch - počnúc od turistického, cez jazykové, literárne až po odborné, ako stavba robotov, strihanie videa, počítačové, tvorba web stránok, AutoCad, ProEngineer, OrCad a rôzne športové. V technických a športových súťažiach dosahujeme dlhodobo výborné umiestnenia v kraji i na Slovensku.

To všetko prebieha s výraznou podporou nášho zriaďovatelia Žilinského samosprávneho kraja, rodičov, našich sponzorov a firiem ako sú INA Kysuce, s. r. o., Kia Motors Slovakia, s. r. o., Komad, s. r. o., Siemens, s. r. o., Drevoindustria Mechanik, s. r. o., Azet.sk, a. s., Scheidt & Bachmann Slovensko, s. r. o. a ďalších, ktorí nám pomáhajú skvalitňovať a modernizovať vyučovací proces.

Máme tie najmodernejšie technológie aktuálne používané v praxi, čakajúce na šikovných študentov. Budeme radi, ak prídete študovať k nám.

Žiaci sa v zmysle § 62 ods. 6 zákona č. 245/2008 Z. z. zúčastnia prijímacích skúšok zo slovenského jazyka a literatúry a matematiky, ktoré budú vo forme testu.

Poradie prijímaných uchádzačov bude stanovené na základe výsledkov prijímacích skúšok, priemerného prospechu na konci 8. ročníka a polroku 9. ročníka a výsledkov Testovania 9 - 2016. Zvýhodnení budú žiaci s lepšími známkami zo SJL, MAT, FYZ a tiež s dobrým umiestnením v súťažiach a olympiádach na regionálnej a celoslovenskej úrovni. Žiaci, ktorí dosiahnu výsledky v Testovaní 9 - 2016 viac ako 90 % v oboch predmetoch, budú prijatí bez prijímacích skúšok.

Kontakt Spojená škola, Nábrežná 1325,024 01 Kysucké Nové Mesto tel: 041/4212792,

4213451,4207430,4207414, fax: 4212461 e-mail: skola@spsknm.sk, internetová stránka www.spsknm.sk

Ako chodiť cez priechody(20.02.2016; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19:00; por. 25/30; Zuzana Glabazňová / Jaroslav Zápala)

Jaroslav Zápala, moderátor: "Šestnásť nehôd s tragickým koncom na priechodoch pre chodcov - to je bilancia za minulý rok len

v Žilinskom kraji. Podľa polície sú rizikovou skupinou paradoxne mladí ľudia, ako chodci sú nepozorní a robia veľké chyby."

Zuzana Glabazňová, redaktorka: "Na prvom mieste je telefonovanie, hneď za ním počúvanie hudby cez slúchadlá." Opýtaný 1: "Dosť to ovplyvňuje moju bezpečnosť, lebo nepočujem autá, svet naokolo vlastne." Ivan Špánik, riaditeľ KR PZ v Žiline: "Kapucne, telefonovanie, nevšímavosť, ľudia sú zamyslení, vstúpi na vozovku bez toho, aby sa

presvedčil vpravo, vľavo." Zuzana Glabazňová: "Vlani šestnásť, tento rok už ďalšie tri obete chodcov na žilinských cestách. Polícia dnes obsadila

najfrekventovanejšie priechody v Žiline, na mušku si zobrala najmä mladých." Opýtaná 2: "Veľa mladých ľudí si automaticky myslí, že majú absolútnu prednosť na priechode pre chodcov." Zuzana Glabazňová: "Chodci zabúdajú, že sú účastníkmi cestnej premávky a že pravidlá platia aj pre nich. Napríklad

mnohí nevedia, že po priechode sa chodí vždy vpravo. Nie všetci ale prijali dohováranie policajtov pozitívne."

Opýtaný 3: "Väčšiu buzeráciu si už neviete ako na Slovensku vymyslieť, ako že po priechode sa chodí po

pravej strane, hej?" Opýtaná 4: "Myslím si, že sa má prejsť bezpečne a rýchlo, aby som videla, že nič nejde. Ešte napravo,

naľavo? No dobre." Zuzana Glabazňová: "Pritom chaos na priechode v kombinácii so zlým počasím a nervozitou vodičov môže spôsobiť

naozaj nepríjemné situácie." Ivan Špánik: "Keď už som nútený prejsť vozovku nie kde je priechod, ale aby to bolo jednoznačne bezpečné,

aby som bol videný, aby som si bol istý, že vidia mňa." Zuzana Glabazňová: "K bezpečnosti chodcov pomáhajú aj podsvietené priechody. Vlani sa mestu takto podarilo prerobiť

päť z nich, na ďalšie nie sú momentálne peniaze - podsvietiť jeden priechod stojí asi päťtisíc eur."

Tip Hrad ako z rozprávky(20.02.2016; Pravda; mut. , Krížovky , s. 11; Zora Handzová)

Kto by nepoznal filmové rozprávky ako Kráľ Drozdia brada, Sokoliar Tomáš či Láska na vlásku. Všetky sa nakrúcali na Oravskom hrade. Túto nedeľu čaká hostí špeciálna prehliadka po filmových stopách.

Zora Handzová Oravský Podzámok Oravský hrad patrí medzi najnavštevovanejšie hrady na Slovensku a jeho exteriéry aj interiéry

lákajú aj filmárov. Najstarší film sa tam nakrúcal už v roku 1922 a bol to známy hororový príbeh Dracula - Upír Nosferatu podľa knižnej predlohy Brama Stokera. Nemecky čiernobiely film tak odštartoval celú sériu snímok, ktorým hrad poslúžil na umocnenie fantazijnej či dobovej atmosféry. A práve filmom, ktoré sa spájajú s Oravským hradom, je venovaná špeciálna prehliadka iba túto nedeľu 21. februára.

"Pri prehliadke s lektorom návštevníci prejdú celou zimnou expozíciou a navštívia aj jej novú časť - Mediatéku, venovanú filmom nakrúteným na Oravskom hrade," pozýva Eva Samčíková z Oravského múzea. Prehliadka je obohatená o divadelnú scénku a ukážky z niektorých filmov a návštevníci sa dozvedia rôzne zaujímavosti o nakrúcaní.

Napríklad, že pri prvom "oravskom filme" sa historici domnievajú, že režisér Draculu Murnau dostal tip na Oravský hrad od potomkov Thurzovcov, ktorí pochádzajú hlavne z Nemecka. Alebo že v rozprávke Láska na vlásku sa objavil trón, na ktorom sedel herec Jeremy Ironsa ako pápež v seriáli Borgiovci. Na hrade sú prezentované iba niektoré filmy, pre obmedzené priestory.

"Mediatéka je atraktívnym doplnkom klasických expozícií Oravského hradu," dodáva riaditeľka Oravského múzea Mária Jagnešáková.

Draculu na Orave vystriedal Adam Šangala, Kráľ Drozdia brada, Sokoliar Tomáš a ďalšie rozprávkové či historické filmy slovenskej alebo českej proveniencie. Hrad však pritiahol aj ďalších zahraničných tvorcov, nakrúcal sa tam napríklad poľský televízny Jánošík, talianska rozprávka Princezná a žobrák či americké Dračie srdce 2 aj ďalšie snímky.

Oravský hrad po stáročia chránil hraničné územie, hradná posádka mala zároveň chrániť obchodníkov na obchodných cestách a bol správnym centrom regiónu. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1267 a 300 rokov bol kráľovským hradom, ktorý spravovali kasteláni, medzi nimi Matúš Čák Trenčiansky. Matej Korvín hrad daroval nemanželskému synovi Jánovi, neskôr si ho kúpili Thurzovci. Múzeum na Oravskom hrade je jedným z najstarších na Slovensku, vzniklo v roku 1868 a dnes je súčasťou Oravského múzea P. O. Hviezdoslava

AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Tip na víkend: Oravský hrad sa presťahuje do rozprávky. Buďte pri tom!(19.02.2016; www.pravda.sk; Cestovanie, 13:00, s. -; Zora Handzová)

Kto by nepoznal filmové rozprávky ako Kráľ Drozdia brada, Sokoliar Tomáš či Láska na vlásku? Všetky sa nakrúcali na Oravskom hrade. Túto nedeľu čaká hostí špeciálna prehliadka po filmových stopách.

Celeste Buckinghamová na Oravskom hrade ako princezná. Autor - Archív RTVS Oravský hrad patrí medzi najnavštevovanejšie hrady na Slovensku a jeho exteriéry aj interiéry

lákajú aj filmárov. Najstarší film sa tam nakrúcal už v roku 1922 a bol to známy hororový príbeh Dracula - Upír Nosferatu podľa knižnej predlohy Brama Stokera.

Nemecký čiernobiely film tak odštartoval celú sériu snímok, ktorým hrad poslúžil na umocnenie fantazijnej či dobovej atmosféry. A práve filmom, ktoré sa spájajú s Oravským hradom, je venovaná špeciálna prehliadka iba túto nedeľu 21. februára.

"Pri prehliadke s lektorom návštevníci prejdú celou zimnou expozíciou a navštívia aj jej novú časť - Mediatéku, venovanú filmom nakrúteným na Oravskom hrade," pozýva Eva Samčíková z Oravského múzea. Prehliadka je obohatená o divadelnú scénku a ukážky z niektorých filmov a návštevníci sa dozvedia rôzne zaujímavosti o nakrúcaní.

Napríklad, že pri prvom "oravskom filme" sa historici domnievajú, že režisér Draculu Murnau dostal tip na Oravský hrad od potomkov Thurzovcov, ktorí pochádzajú hlavne z Nemecka. Alebo že v rozprávke Láska na vlásku sa objavil trón, na ktorom sedel herec Jeremy Ironsa ako pápež v seriáli Borgiovci. Na hrade sú prezentované iba niektoré filmy, pre obmedzené priestory.

"Mediatéka je atraktívnym doplnkom klasických expozícií Oravského hradu," dodáva riaditeľka Oravského múzea Mária Jagnešáková.

Draculu na Orave vystriedal Adam Šangala, Kráľ Drozdia brada, Sokoliar Tomáš a ďalšie rozprávkové či historické filmy slovenskej alebo českej proveniencie.

Hrad však pritiahol aj ďalších zahraničných tvorcov, nakrúcal sa tam napríklad poľský televízny Jánošík, talianska rozprávka Princezná a žobrák či americké Dračie srdce 2 aj ďalšie snímky.

Drakula Autor - Oravské múzeum Oravský hrad po stáročia chránil hraničné územie, hradná posádka mala zároveň chrániť

obchodníkov na obchodných cestách a bol správnym centrom regiónu. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1267 a 300 rokov bol kráľovským hradom, ktorý spravovali kasteláni, medzi nimi Matúš Čák Trenčiansky.

Matej Korvín hrad daroval nemanželskému synovi Jánovi, neskôr si ho kúpili Thurzovci. Múzeum na Oravskom hrade je jedným z najstarších na Slovensku, vzniklo v roku 1868 a dnes je súčasťou Oravského múzea P. O. Hviezdoslava.

Kam za zábavou 20. februára, sobota Banská Bystrica: Majstrovstvá Európy v pretekoch psích záprahov, Králiky, aj 21. 2. Bratislava: Rodinný koncert v Slovenskej filharmónii, svetoznáme skladby, Reduta, 16. h Čadca: Kraslica - symbol Veľkej noci, výstava v Kysuckom múzeu Čierny Balog: Prázdninové jazdy Čiernohronskou železnicou, aj 27. 2. Hodruša - Hámre: Zima v Salamandre - retro party Poprad: Textilné umenie dneška, medzinárodná výstava, Tatranská galéria Staré Hory: Krňačkové preteky, kultúrny program Tatranská Lomnica: Snežné psy, eskimácke mestečko, jazdy na psích záprahoch, rodinná

lyžovačka, aj 21. 2. Veľká Rača: Fínska sánkovačka, večerné jazdy od 18. h, Snowparadice 21. februára, nedeľa Bratislava: Rodinná nedeľa v SNG, program, Esterházyho palác, 15. h - 17. h, prihlášky vopred Dolná Krupá: Spomienka na grófku Máriu Henrietu Chotekovú, koncert, trnavský komorný

orchester, kaštieľ, 15.30 h Trenčín: Divadelný večer na hrade - Diamantová párty, 18. h 22. februára, pondelok

Bratislava: Detské tvorivé dielne na Klepáči pre deti od 2,5 roka (Železná studnička), 16. h - 19. h, prihlášky deň vopred, ďalšie dielne streda a štvrtok, sobota a nedeľa od 14. do 18. h