· web viewhodnota spôsobilosti, ako komplexnej schopnosti vykonávať určitú činnosť, je...

MINISTERSTVO OBRANY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Návrh

Dlhodobého plánu rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj

ozbrojených síl Slovenskej republiky

s výhľadom do roku 2030

Bratislava 2017

Obsah

ÚVOD.........................................................................................................................................3

1. STRATEGICKÝ RÁMEC..................................................................................................4

2. ŠTRUKTÚRA A POSLANIE OZBROJENÝCH SÍL SR..................................................5

3. PERSONÁL.........................................................................................................................9

4. VYZBROJOVANIE..........................................................................................................11

5. INFRAŠTRUKTÚRA.......................................................................................................11

6. VÝCVIK............................................................................................................................12

7. FINANČNÉ ZABEZPEČENIE.........................................................................................12

ZÁVER.....................................................................................................................................14

Prílohová časť

Príloha 1 – Hlavné spôsobilosti – zvýšenie ich úžitkovej hodnoty cestou modernizácie

Príloha 2 – Harmonogram realizácie hlavných projektov modernizácie v oblasti VTaMaKIS

Príloha 3 – Prepojenie hlavných modernizačných projektov na jednotlivé spôsobilosti

Príloha 4 – Hlavné projekty modernizácie v oblasti infraštruktúry

Príloha 5 – Harmonogram realizácie hlavných projektov modernizácie v oblasti infraštruktúry

Príloha 6 – Prognóza makroekonomického vývoja Slovenskej republiky a predpokladaný vývoj finančných a ľudských zdrojov rezortu obrany SR

Príloha 7 – Rozmiestnenie výcvikových zariadení

Príloha 8 – Rozmiestnenie útvarov a zariadení OS SR

ÚVODNávrh dlhodobého plánu rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj ozbrojených

síl SR s výhľadom do roku 2030 (ďalej len „dlhodobý plán“) vychádza z kaskády strategických dokumentov bezpečnostnej, obrannej a vojenskej stratégie, ktoré reagujú na zmenu bezpečnostnej situácie, stanovujú strategické ciele a návody na ich dosiahnutie. Vojenská stratégia naviac definuje požiadavky na budúce spôsobilosti ozbrojených síl SR (ďalej len „OS SR“), ktoré sú spolu s cieľmi spôsobilostí pre Slovenskú republiku (ďalej len „SR“) dohodnutými s NATO východiskom pre definovanie modernizačných projektov. Požiadavky NATO na interoperabilitu dávajú týmto projektom aj ich kvalitatívny obsah.

Predkladaný dokument vo svojej podstate predstavuje plán obranných investícií do roku 2030.

Vlastný plán sa vo svojej prvej časti prepája na vojenskú stratégiu, špecifikuje budúcu štruktúru a spôsobilosti OS SR. Stanovuje priority rozvoja v oblasti personálu, výzbroje, infraštruktúry a výcviku. Jeho jadrom je zoznam hlavných projektov modernizácie výzbroje, techniky a komunikačných a informačných systémov a infraštruktúry s harmonogramom realizácie a uvedením ich prepojenia na jednotlivé spôsobilosti. Za spôsobilosť v tomto zmysle je považovaná komplexná schopnosť vykonávať určitú činnosť a je tvorená organizačnou jednotkou, napr. rotou, práporom, brigádou, jej vycvičeným a v zmysle príslušných doktrín pripraveným personálom, výzbrojou, zásobami munície a materiálu, infraštruktúrou a pod. Harmonogram obsahuje plánované termíny realizácie projektov, počty plánovaných kusov prípadne súprav v jednotlivých rokoch a predpokladané náklady. V závere je popísaný spôsob realizácie projektov, ktorý predpokladá zapojenie slovenského obranného priemyslu, európske riešenia najmä v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce EÚ (PESCO), V4, V4+ a aj cestu dvoj- a viacstrannej spolupráce.

Celý plán je založený na predpoklade, že bude naplnený prísľub daný v NATO a súčasne splnená časť podmienok na zapojenie sa do PESCO v rámci EÚ, teda vyčleňovať na obranu 1,6 % z HDP do roku 2020 a 2 % z HDP od roku 2024. Na obstaranie hlavnej výzbroje a techniky OS SR a súvisiaceho výskumu a vývoja sa vyčlení podľa kritérií NATO minimálne 20 % z obranných výdavkov. Plán vychádza z prognózy makroekonomického vývoja SR uvedenej v prílohe 6.

Po schválení dlhodobého plánu vládou SR sa predpokladá začatie realizácie už schválených projektov. Ďalej sú rozpracovávané a pripravované ďalšie projekty a v prípade potreby budú predkladané na prerokovanie a schválenie vláde SR. Bude vykonaný programovací cyklus obranného plánovania, ktorý alokuje finančné zdroje v strednodobom plánovacom horizonte na základné oblasti (personál, prevádzku vrátane výcviku a modernizáciu) v zmysle dlhodobého plánu. Využitie systému obranného plánovania ako štandardného nástroja manažmentu zdrojov v rámci NATO spolu s ďalšími kontrolnými nástrojmi zabezpečí transparentnosť celého procesu.

Za splnenie cieľa sa bude považovať dosiahnutie úplnej a certifikovanej danej spôsobilosti, nie iba realizácia modernizačného projektu bez vykonania ďalších nadväzných krokov. O postupe modernizácie bude vláda SR informovaná pravidelnými hodnoteniami a primeraným spôsobom bude informovaná aj verejnosť.

1. STRATEGICKÝ RÁMECDlhodobý plán je ďalším kamienkom v mozaike dokumentov bezpečnostnej, obrannej

a vojenskej stratégie, ktoré sú jeho východiskom. Je prvým implementačným dokumentom, aj keď stále predstavuje víziu obohatenú o postupnosť krokov v jednotlivých oblastiach.

Jedným zo základných východísk na definovanie rozsahu nevyhnutných spôsobilostí OS SR je politicko-vojenská ambícia SR, ktorá vyžaduje efektívne zaručovanie obrany SR samostatne alebo kolektívne, s ozbrojenými silami členských krajín NATO alebo EÚ. Na to budepotrebné, pri bezprostrednej hrozbe ozbrojeného útoku a pri ozbrojenom útoku, zvýšiť kapacity a spôsobilosti OS SR ichmobilizáciou a dodávkami tovarov a služieb.

OS SR musia byť pripravené na poskytnutie pomoci zmluvnej strane alebo zmluvným stranám Severoatlantickej zmluvy podľa jej čl. 5 v rámci kolektívnej obrany a poskytnúť pomoc a podporu aj zmluvnej strane Zmluvy o EÚ a Zmluvy o fungovaní EÚ. Takisto prispievať k mieru, stabilite a bezpečnosti mimo územia SR spravidla pod vedením medzinárodných organizácií v súlade s medzinárodným právom, poskytnúť pomoc pri riešení a odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí a nevojenských krízových situácií na území SR.

V rámci politicko-vojenskej ambície musia byť OS SR pripravené zabezpečovať nedotknuteľnosť vzdušného priestoru SR v rámci integrovaného systému protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO, plniť úlohy súvisiace s podporou zahraničných ozbrojených síl, ktorú poskytuje SR ako hostiteľská krajina, plniť úlohy v silách rýchlej reakcie NATO a EÚ. Musia byť schopné spolupracovať s ozbrojenými silami iných krajín vrátane spolupráce v oblasti výcviku, plniť úlohy mimo územia SR v rámci posilnenej predsunutej prítomnosti na území členského štátu NATO a humanitárnej pomoci a vyčleňovať vojenský personál do štruktúr a vojenských veliteľstiev NATO a EÚ.

Pri rozpracovaní požiadaviek na potrebné spôsobilosti na plnenie uvedených úloh je vo vojenskej stratégii zdôraznené, že životy a zdravie vojakov a ich schopnosť prežiť na bojisku priamo závisia od dostupnosti a spoľahlivosti zbraňových systémov a materiálu, ktorými sú vybavení. Preto je modernizácia a výmena zastaranej výzbroje jednou z najvyšších priorít dlhodobého plánu.

Generálny štáb OS SR

Pozemné sily OS SR Vzdušné sily OS SR PPÚZ GŠ OS SR

1. mechanizovaná brigáda

2. mechanizovaná brigáda

Brigáda bojového zabezpečenia

Základňa výcviku a mob. doplňovania

Základňa nasaditeľných KIS

Stredisko CIMIC a PSYOPS

Krídlo velenia a riadenia

Taktické krídlo

Vrtuľníkové krídlo

Dopravné krídlo

Protilietadlová raketová brigáda

5. pluk špeciálneho určenia

Úrad logistického zabezpečenia

Veliteľstvo posádky Bratislava

Dozorná a strážna služba

Ostatné úrady a zariadenia

2. ŠTRUKTÚRA A POSLANIE OZBROJENÝCH SÍL SRCieľom rozvoja OS SR budú moderné, akcieschopné a dôveryhodné ozbrojené sily

disponujúce adekvátnym bojovým potenciálom, schopné zaručovať obranu štátu, podieľať sa na kolektívnej obrane spojencov a prispievať k riešeniu konfliktov v misiách a operáciách mimo územia SR. Tieto ozbrojené sily budú schopné rozhodne, účinne a efektívne splniť im určené úlohy pri obrane, ochrane, podpore, obhajobe a presadzovaní bezpečnostných záujmov SR.

V stave bezpečnosti budú ozbrojené sily organizačne členené, personálne naplnené, vyzbrojené a vycvičené na takej úrovni, aby boli schopné plniť svoje úlohy stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi a zároveň generovať sily a prostriedky do síl rýchlej reakcie NATO a/alebo EÚ a do operácií mimo územia štátu v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov. OS SR v stave bezpečnosti budú pripravené prijať zálohy a po mobilizácii ozbrojených síl dosiahnuť vojnovú štruktúru.

OS SR sa skladajú z týchto hlavných súčastí: Generálny štáb OS SR, Pozemné sily, Vzdušné sily a priamo podriadené útvary a zariadenia Generálneho štábu OS SR.

Schéma č.1

Ozbrojené sily SR rozvíjajú spektrum vojenských spôsobilostí, ktoré sú nevyhnutné pre napĺňanie ich strategických cieľov.

Generálny štáb OS SR

Generálny štáb OS SR podľa zákona1 odborne, organizačne a technicky zabezpečuje velenie ozbrojeným silám s dôrazom na odolnosť a udržateľnosť velenia ozbrojených síl a zabezpečenie plynulého dosiahnutia pripravenosti systému velenia a riadenia vo vojnovom stave a v čase vojny. Generálny štáb plánuje a riadi operácie OS SR a súčasne pripravuje vojenské hodnotenia a odporúčania pre politicko-vojenské rozhodnutia.

Podporu Generálneho štábu OS SR zabezpečuje jednotka podpory velenia Generálneho štábu OS SR.

Priority rozvoja spôsobilostí Generálneho štábu OS SR

príprava personálu, nastavenie procesov a technické vybavenie pre naplnenie hlavných úloh GŠ OS SR,

zabezpečenie prenosu informácií na všetkých stupňoch velenia a riadenia.

Pozemné sily

Sú určujúce pre veľkosť a výkonnosť ozbrojených síl a plnia úlohy pri zaručovaní obrany SR pred vojenským ohrozením. Poskytujú deklarované sily v rámci kolektívnej obrany a plnia úlohy pri mimoriadnych udalostiach a nevojenských krízových situáciách na území SR. Ich základom sú dve mechanizované brigády s bojovými prvkami, prvkami bojovej podpory, bojového zabezpečenia a podpory velenia. Bojové spôsobilosti sú rozvíjané na báze mechanizovaných a motorizovaných jednotiek podporovaných spôsobilosťami všeobecnej palebnej podpory, ženijnej podpory, spôsobilosťami radiačnej, chemickej a biologickej ochrany. Ďalej spôsobilosťami spravodajstva, sledovania, zisťovania cieľov a prieskumu, spôsobilosťami civilno-vojenskej spolupráce a psychologických operácií. Komplexné zabezpečenie ozbrojených síl v celom spektre operácií vrátane prijatia a rozmiestnenia spojeneckých síl na území SR v rámci operácie kolektívnej obrany zaisťujú spôsobilosti bojového zabezpečenia.

Hodnota spôsobilosti, ako komplexnej schopnosti vykonávať určitú činnosť, je daná hodnotou (cenou) hlavnej výzbroje a prevádzkovými výdavkami na personál, výcvik, údržbu výzbroje, infraštruktúru a pod. Príklad súčasných prevádzkových nákladov na spôsobilosti pozemných síl je uvedený nižšie. U pozemných síl výdavky na personál tvoria zvyčajne najväčšiu položku. Výdavky na výcvik a údržbu techniky a infraštruktúry sú dlhodobo poddimenzované.

Väčšina vojenskej techniky pozemných síl, ktorá tvorí základ ich spôsobilosti (bojovej, podpornej alebo zabezpečovacej), sa buď dostala na hranicu svojej technickej životnosti alebo nie je vhodná na plnenie súčasných a budúcich úloh. Jej úroveň použiteľnosti v zmysle požadovaných štandardov a interoperability sa pohybuje na úrovni cca 50 percent. Tento stav spôsobuje zníženú obranyschopnosť SR a súčasne zníženú schopnosť spoločného pôsobenia so spojencami. Plánované investície do hlavnej výzbroje a materiálu, ktoré nepresahujú hodnotu súčasnej spôsobilosti, majú za cieľ tento stav zvrátiť a modernizáciou, obmenou, prípadne doplnením hlavnej výzbroje zvýšiť úroveň jej použiteľnosti na 90 až 95 percent.

1 Zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

Hodnota a použiteľnosť spôsobilostí pozemných síl

Súčasná Plánovaná Hodnota hlavnej výzbroje 4,427 mld. eur investícia 3,086 mld. eur

Obligatórne ročné náklady

Personál 178,002 mil. eurZa ozbrojené sily celkom

cca 80 % z 2% z HDPVýcvik 4,655 mil. eurTechnika a materiál 13,715 mil. eurInfraštruktúra 8,046 mil. eur

Úroveň použiteľnosti 49,9% 90 až 95%

Priority rozvoja spôsobilostí pozemných síl spôsobilosti bojových jednotiek disponujúcich vyššou mobilitou, odolnosťou

a palebnou silou, zabezpečenie prenosu informácií na všetkých stupňoch velenia a riadenia, integrácia a modernizácia prostriedkov bojového velenia, automatizovaného riadenia

paľby, prieskumu a výcviku delostrelectva zavedených vo výzbroji ozbrojených síl.

Vzdušné sily

Zabezpečujú nepretržitú ochranu a obranu vzdušného priestoru SR v rámci Integrovaného systému obrany vzdušného priestoru a protiraketovej obrany NATO, taktickú vzdušnú podporu operácií pozemných síl, síl pre špeciálne operácie a vzdušnú prepravu. Disponujú spôsobilosťami taktického letectva, ktoré plní operačné úlohy ochrany vzdušného priestoru, spôsobilosťami vzduch-vzduch na podporu pozemných síl a spôsobilosťami dopravného letectva zameranými na leteckú prepravu osôb, materiálu a výzbroje. Vrtuľníkové letectvo zabezpečuje vzdušnú prepravu osôb, materiálu a výzbroje, odsun zranených, prieskum, pátranie a záchranu, ako aj plnenie úloh v kontexte riešenia mimoriadnych udalostí a nevojenských ohrození. Spôsobilosti protivzdušnej obrany zabezpečujú podporu obrany územia SR a zároveň sú pripravované na nasadenia do spoločných operácií aj mimo územia SR.

Letecká technika a technika protivzdušnej obrany je z hľadiska úrovne použiteľnosti v zmysle požadovaných štandardov a interoperability na úrovni cca 58 percent. Napriek čiastkovým investíciám je v stave vyžadujúcom zásadnú modernizáciu. Plánované investície do hlavnej výzbroje a materiálu vzdušných síl majú za cieľ zvýšiť úroveň ich použiteľnosti na 90 až 95 percent.

Hodnota a použiteľnosť spôsobilostí vzdušných síl





Úroveň použiteľnosti 58,0% 90 až 95%

Priority rozvoja spôsobilostí vzdušných síl

dokončiť budovanie spôsobilostí leteckej prepravy, prijať rozhodnutie o budúcnosti taktického letectva do ukončenia Abonentnej zmluvy, zabezpečiť spôsobilosti rádiolokačného prieskumu.

Sily pre špeciálne operácie

Predstavujú nástroj náčelníka Generálneho štábu OS SR na vykonávanie špeciálnych operácií naprieč celým spektrom konfliktov a nástroj vedenia vojenských operácií v problematickom, nepriateľskom alebo neprístupnom prostredí. Tieto operácie sú vykonávané buď samostatne, alebo s podporou konvenčných síl, alebo ako súčasť operácií komponentu síl pre špeciálne operácie spoločných síl NATO. Sily pre špeciálne operácie budú aj naďalej plniť úlohy v rámci boja proti terorizmu, podieľať sa aj na úlohách boja proti extrémizmu a aj na úlohách v rámci mimoriadnych udalostí a nevojenských ohrození na území SR.

Hlavná výzbroj špeciálnych síl je z hľadiska úrovne použiteľnosti v zmysle požadovaných štandardov a interoperability na úrovni cca 92 percent. Plánované investície do výzbroje a materiálu špeciálnych síl majú za cieľ udržať súčasnú úroveň ich použiteľnosti a zvýšiť ju na 95 percent.

Hodnota a použiteľnosť spôsobilostí špeciálnych síl





Úroveň použiteľnosti 92,0% 95%

Priority rozvoja spôsobilostí síl pre špeciálne operácie

spôsobilosti samostatne plánovať, riadiť a vykonávať špeciálne operácie, schopnosť prispievať do systému spoločného spravodajstva, sledovania a prieskumu

na všetkých stupňoch velenia od taktického až po strategický.

Komunikačné a informačné systémy

OS SR sú zabezpečované spôsobilosťami bezpečnosti a ochrany informácií a komunikačných a informačných systémov, ktoré umožňujú prenos informácií na všetkých úrovniach velenia a riadenia OSSR v domácom a aj medzinárodnom prostredí podľa požadovaného stupňa utajenia.

Komunikačné a informačné systémy (ďalej len „KIS“) vrátane zabezpečenia prenosu utajovaných informácii a obrany v kybernetickom priestore sú z hľadiska úrovne použiteľnosti v zmysle požadovaných štandardov a interoperability na úrovni cca 24 percent. Plánované investície do príslušných komponentov KISmajú za cieľ zvýšiť ich súčasnú úroveň použiteľnosti nad 90 percent.

Hodnota a použiteľnosť spôsobilostí komunikačných a informačných systémov

Súčasná Plánovaná

Hodnota hlavnej výzbroje 0,945 mld. eur investícia 0,726 mld. eur



cca 80 % z 2% z HDPVýcvik 0,135 mil. eurTechnika a materiál 0,400 eurInfraštruktúra 1,299 mil. eur

Úroveň použiteľnosti 24,0% nad 90 %

Priority rozvoja komunikačných a informačných systémov

- MILSEC, - Automatizované systémy velenia a riadenia,- Špeciálne rádiové systémy, - Vojenský informačný systém o území.

Vojenské zdravotníctvo

Komplexná zdravotnícka a veterinárna starostlivosť, vrátane adekvátnych preventívnych opatrení na všetkých úrovniach odsunového systému v mieri, počas výcviku a nasadenia je zabezpečovaná vojenským zdravotníctvom.

Vojenské zdravotníctvo je z hľadiska úrovne použiteľnosti v zmysle požadovaných štandardov a interoperability na úrovni cca 56 percent. Plánované investície do výzbroje a materiálu vojenského zdravotníctva majú za cieľ doplniť chýbajúcu zdravotnícku techniku a tým zvýšiť jeho súčasnú úroveň použiteľnosti nad 90 percent.

Hodnota a použiteľnosť spôsobilostí vojenského zdravotníctva





Úroveň použiteľnosti 56,0% nad 90 %

Priority rozvoja vojenského zdravotníctva

- poľná nemocnica ROLE 2 (E a B),- zdravotnícka odsunová technika vrátane pásových zdravotníckych vozidiel.

3. PERSONÁLPre úspešné plnenie úloh ozbrojených síl je potrebné naplnenie jednotiek personálom

na požadovanú úroveň. Opatrenia definované v dlhodobom pláne sú zamerané na získanie kvalitného, kvalifikovaného a zdravotne, fyzicky a psychicky zdatného vojenského personálu, jeho prípravu a vzdelávanie, zvyšovanie jeho odbornej a morálnej pripravenosti spolu s uplatňovaním konkurencieschopných motivačných a stimulačných faktorov. Nedeliteľnou súčasťou opatrení je rozvoj kvality života profesionálnych vojakov a zdokonalenie tvorby a prípravy záloh ozbrojených síl.

Cieľovým stavom v oblasti naplnenia ozbrojených síl personálom je dosiahnutie naplnenosti na 100 % tabuľkových počtov. V tejto súvislosti bude potrebné do roku 2022 dosiahnuť tabuľkovú naplnenosť minimálne na úrovni 90 % a do roku 2030 dosiahnuť naplnenosť na úrovni 100 % tabuľkových počtov. Z celkového počtu personálu ozbrojených síl bude cca 80 % profesionálnych vojakov a 20 % zamestnancov. Zámerom je postupne dosiahnuť pomer počtu personálu medzi jednotlivými hodnostnými zbormi, v ktorom bude 25 % dôstojníkov, 35 % poddôstojníkov a 40 % z celkových počtov profesionálnych vojakov bude tvoriť mužstvo.

Pre naplnenie definovaného cieľového stavu v oblasti personálu je nevyhnutné zvýšiť atraktivitu vojenského povolania a konkurencieschopnosť rezortu obrany na trhu práce. Na podporu udržania a stabilizácie kvalitného, vzdelaného, vycvičeného a skúseného personálu a zvýšenia personálnej naplnenosti ozbrojených síl cestou regrutácie sú plánované opatrenia zahŕňajúce analýzu a úpravu systému odmeňovania zohľadňujúceho zložitosť a náročnosť vykonávaných funkcií a činností, miesto výkonu štátnej služby a zodpovednosť na funkciách na jednotlivých stupňoch velenia a riadenia. Ich cieľom je zabezpečiť vertikálnu rotáciu vojenského personálu a podporiť záujem občanov a profesionálnych vojakov o štátnu službu.

Na zabezpečenie doplňovania ozbrojených síl sa vytvoria vhodné podmienky zvýšením kapacity regrutačných stredísk a ich adekvátnym materiálno-technickým zabezpečením. Prijmú sa opatrenia na podporu ozbrojených síl pri podieľaní sa na brannej výchove na školách, ktorá je jedným zo základných predpokladov na budovanie pozitívneho vzťahu žiakov a študentov k ozbrojeným silám, vojenskému povolaniu a k vlastenectvu. Dôraz sa položí aj na rozvíjanie moderných foriem vzdelávania a prípravy profesionálnych vojakov v rezortných i mimorezortných vzdelávacích zariadeniach doma a v zahraničí. V Akadémii ozbrojených síl generála M. R. Štefánika (ďalej len „AOS“) sa rozvinú a prispôsobia vzdelávacie kapacity a organizačná štruktúra tak, aby odzrkadľovali potreby ozbrojených síl a súčasne sa zabezpečil rozvoj vojenského vysokoškolského vzdelávania a vojenskej vedy. Pozornosť sa bude venovať aj stredoškolsky vzdelaným záujemcom o službu v ozbrojených silách. Jednou zo zvažovaných foriem ich prípravy na službu bude pomaturitná príprava nedostatkových odborností v AOS.

V súvislosti s udržaním a stabilizáciou profesionálnych vojakov sa prijmú dostatočné motivačné a stimulačné opatrenia, ktoré podporia udržanie a stabilizáciu vojenského personálu a opatrenia na zvýšenie kvality života profesionálnych vojakov a ich rodín. Modernizáciou infraštruktúry sa vytvoria také pracovné a životné podmienky pre personál ozbrojených síl, ktoré zodpovedajú súčasným moderným nárokom života a výcviku. Inovujú sa programy starostlivosti o profesionálnych vojakov a ich rodinných príslušníkov nielen počas výkonu štátnej služby, ale aj po jej skončení, a to s primeranou dotáciou takýchto programov. Vytvoria sa vhodné podmienky pre využitie schopností profesionálnych vojakov v rezorte obrany aj po ukončení ich služobného pomeru. Zároveň sa garantuje stabilita a zachovanie dosiahnutého systému sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov počas služobnej kariéry a výsluhového zabezpečenia po skončení štátnej služby.

V rámci systému sociálneho zabezpečenia budú môcť vojnoví veteráni a poberatelia výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku využívať služby poskytované penziónom pre vojnových veteránov, ktorý zriadi ministerstvo obrany v súlade so zákonom č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch v znení neskorších predpisova o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

4. VYZBROJOVANIEZákladom pre budovanie a rozvoj spôsobilostí schopných zaručovať obranu štátu je

modernizácia výzbroje, techniky, materiálu a komunikačných a informačných systémov, respektíve celková obmena zastaranej techniky, pri ktorej ďalšie vylepšovanie už nie je efektívne. Pri príprave projektov vyzbrojovania je zámerom nájsť čo najefektívnejšie riešenie pri dodržaní platnej legislatívy a princípu „hodnoty za peniaze“.

Pre dosiahnutie požadovaných spôsobilostí ozbrojených síl sú stanovené nasledovné priority realizácie hlavných projektov vyzbrojovania:

1. Projekty na zvýšenie kvalitatívnych parametrov hlavnej bojovej techniky pozemných síl na zabezpečenie kriticky nedostatkových spôsobilostí mechanizovanej brigády (v hodnote 1,782 mld. eur),

2. Projekty na zvýšenie kvalitatívnych parametrov hlavnej bojovej techniky vzdušných síl (v hodnote 1,662 mld. eur),

3. Projekty na dosiahnutie požadovanej úrovne interoperability KIS vrátane zabezpečenia prenosu utajovaných informácií a ochrany a obrany vlastných sietí v kybernetickom priestore (v hodnote 0,662 mld. eur),

4. Projekty modernizácie/obmeny ďalšej techniky a materiálu v pozemných, vzdušných silách a v silách pre špeciálne operácie, s prihliadnutím na plnenie prijatých záväzkov (v hodnote 2,464 mld. eur).

Konkrétne charakteristiky a zameranie jednotlivých hlavných projektov vyzbrojovania sú uvedené v prílohe 1. Harmonogram ich realizácie je uvedený v prílohe 2 a zohľadňuje potreby ozbrojených síl na dodávku výzbroje, techniky, materiálu a KIS v súlade s prijatými záväzkami. Predpokladané náklady na projekty vychádzajú z hrubého odborného odhadu na základe informácií získaných z viacerých druhov prieskumu.

Hlavné projekty vyzbrojovania sa budú v súlade so závermi štúdií realizovateľnosti realizovať formou samostatných projektov alebo účasťou v medzinárodných projektoch. SR sa bude aktívne podieľať na iniciatívach NATO a využívať agentúry NATO, bude participovať na nových iniciatívach EÚ (PESCO, CARD) a podľa možností spolupracovať v rámci regionálnych zoskupení (V4, V4+).

V rámci projektov vyzbrojovania, spolu s účelovou podporou výskumu a vývoja na podporu obrany štátu, sa budú prednostne využívať kapacity a možnosti obranného priemyslu SR. Súčasne sa budú podporovať aktivity tohto priemyslu na zabezpečenie zvyšovania konkurencieschopnosti, vývoja a rozvoja jeho obranných schopností, pri presadzovaní sa na zahraničných trhoch a pri spolupráci s EÚ a NATO.

5. INFRAŠTRUKTÚRAProjekty vyzbrojovania a zavádzanie novej výzbroje, techniky a materiálu sú úzko

prepojené s infraštruktúrou v posádkach a súčastiach cieľovej dislokácie útvarov a zariadení ozbrojených síl. Celková hodnota týchto projektov do roku 2030 predstavuje hodnotu 0,582 mld. eur.

Základným východiskom pre efektívne vynakladanie finančných prostriedkov v oblasti rozvoja a prevádzky nehnuteľného majetku v správe MO SR je dlhodobý zámer rozvoja ozbrojených síl vrátane systémových dislokačných rozhodnutí, podporený zodpovedajúcim a spoľahlivým zdrojovým rámcom, ktorý zaručí dlhodobú stabilitu

v investičných zámeroch rozvoja infraštruktúry s orientáciou na priority v rámci rozpočtových možností.

Pre rozvoj spôsobilostí ozbrojených síl sú stanovené priority rozvoja infraštruktúry v uvedených smeroch:

1. modernizácia infraštruktúry na letiskách Kuchyňa, Sliač a Prešov,2. modernizácia infraštruktúry pre potreby mechanizovanej brigády,3. modernizácia a budovanie infraštruktúry v Centre výcviku Lešť,4. modernizácia infraštruktúry s cieľom zabezpečiť ochranu vybraných priestorov

a objektov, 5. modernizácia infraštruktúry s cieľom zabezpečiť zvýšenie energetickej efektívnosti

budov,6. modernizácia infraštruktúry s cieľom zabezpečiť zvýšenie kvality života personálu.

Konkrétne charakteristiky a zameranie jednotlivých hlavných projektov rozvoja infraštruktúry sú uvedené v prílohe 4. Harmonogram ich realizácie je uvedený v prílohe 5.

6. VÝCVIKOzbrojené sily pokračujú v príprave a realizácii procesu vzdelávania, výcviku

a cvičení tak, aby zvyšovali úroveň pripravenosti na plnenie svojichúloh. Tento cieľ sa zabezpečí dôsledným plánovaním a realizáciou kvalitného, účelného, efektívneho a cieľovo orientovaného výcviku podľa stanovených priorít. Výcvik veliteľov, štábov a jednotiek prebieha a bude prebiehať podľa štandardov NATO prostredníctvom komplexných metód prípravy v kvalitnom výcvikovom prostredí. Výcvik a cvičenia sú organizované aj za účasti koaličných síl a v súčinnosti so Styčným tímom pre integráciu síl NATO (NFIU-SVK). Velitelia, štáby a jednotky sa zúčastňujú aj medzinárodných cvičení mimo územia SR. Zladením vojenských jednotiek sa podporí príprava ozbrojených síl na plnenie úloh v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Jednotky ozbrojených síl sa tiež vycvičia na plnenie úloh pri riešení mimoriadnych udalostí a nevojenských ohrození.

Pre skvalitnenie a zintenzívnenie výcviku je potrebné:1. modernizovať Vojenský výcvikový priestor Kamenica nad Cirochou do roku

2030,2. modernizovať Vojenský výcvikový priestor Kuchyňa do roku 2030,3. modernizovať Vojenský výcvikový priestor Turecký vrch do roku 2030,4. dobudovať a modernizovať časť z existujúcich výcvikových priestorov,5. dobudovať a modernizovať posádkové výcvikové zariadenia,6. zaviesť nové druhy trenažérov a výcvikových simulátorov,7. zaviesť moderné výcvikové a výukové prostriedky.

7. FINANČNÉ ZABEZPEČENIEV zmysle prognózy makroekonomického vývoja SR sú obranné výdavky

v plánovacom období 2018-2030 kalkulované vo výške cca. 30 mld. eur za predpokladu vyčleňovaného limitu 1,6% z HDP od roku 2020 a 2% z HDP od roku 2024. Uvedený finančný rámec zabezpečí realizáciu rozvojových projektov definovaných dlhodobým plánom, intenzívnejší výcvik, vytvorenie podmienok pre zvýšenie personálnej naplnenosti

v mil. €

ozbrojených síl, doplnenie zásob a chýbajúceho materiálu, zvýšenie počtov prevádzkyschopnej techniky a odstraňovanie nedostatkov v oblasti údržby budov.

Realizácia dlhodobého plánu bude každoročne spresňovaná v procese strednodobej fázy obranného plánovania, kde budú jednotlivé limity aktualizované z pohľadu dostupných zdrojov a tiež aj z rozpracovanosti jednotlivých projektov, resp. napĺňania dlhodobého plánu.

Tabuľka č. 1 Predpokladané výdavky rezortu obrany na roky 2018 až 2030

2018 2019 2020 2021 2022 2023 2024 2025 2026 2027 2028 2029 20300

500

1,000

1,500

2,000

2,500

3,000

3,500

1,082 1,155

1,612 1,766 1,8551,990

2,494 2,6202,750 2,885 3,023

3,1653,310

339 400548 466 485 555

911 1,026914 845 910 770

645

Predpokladané výdavky rezortu obrany na roky 2018-2030 (v mil. eur)

Rozvoj

Tabuľka č. 2 Rozdelenie výdavkov rezortu obrany na roky 2018 až 2030

2018 2019 2020 2021 2022 2023 2024 2025 2026 2027 2028 2029 20300

500

1000

1500

2000

2500

3000

3500

339 400548 466 485 555

911 1026 914 845 910770 645

743755

1,064 1,3001,370 1,435

1,584 1,594 1,8362,039

2,1132,395

2,664

Rozdelenie výdavkov rezortu obrany na roky 2018-2030 na prevádzku a rozvoj (v mil. eur)

Rozvoj Prevádzka

Podiel finančných zdrojov vyčlenených na rozvoj obrany je v plánovacom období 2018-2030 kalkulovaný v priemere 30,19% z predpokladaných výdavkov na obranu. V tejto oblasti sú finančné zdroje plánované na hlavné projekty výzbroje, techniky a materiálu (ďalej len „VTaM“), KIS a infraštruktúry a ostatné rozvojové projekty na zabezpečenie plnenia úloh ozbrojených síl. Ďalej sú financie vynakladané na rozvoj informačných systémov nepovažovaných za hlavnú výzbroj a techniku a podporu domáceho výskumu a vývoja, ale aj spoluprácu v rámci NATO a EÚ.

Finančné zdroje na zabezpečenie prevádzky rezortu obrany sú kalkulované aj na poplatky odvádzané do medzinárodných organizácií (z dôvodu odchodu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska sa znateľne zvýšia poplatky v rámci EÚ), náklady na odmeňovanie profesionálnych vojakov a zamestnancov (platy, odvody, atď.), vrátane zabezpečenia konkurencieschopnosti rezortu obrany na trhu práce, výdavky na výber a výcvik vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy, vytvorenie a udržanie systému aktívnych záloh, tvorby a udržiavania predpísaných zásob ozbrojených síl, doplnenie chýbajúceho materiálu, zlepšenie kvality života profesionálnych vojakov vrátane zabezpečenia starostlivosti o vojenských dôchodcov, vojnových veteránov a rodinných príslušníkov, zabezpečenie výcviku ozbrojených síl, prevádzkyschopnosti bojovej a zabezpečujúcej techniky, zbraní a zbraňových systémov, rutinnej a štandardnej údržby budov a zariadení rezortu obrany s dôrazom na sklady výzbroje a munície vrátane zabezpečenia ich bežnej prevádzky.

Realizácia dlhodobého plánu v oblasti finančných zdrojov bude zabezpečená v rokoch 2018 až 2020 v súlade s prideleným finančným limitom kapitoly MO SR v rámci prípravy rozpočtu verejnej správy na príslušné roky 2018 až 2020 s tým, že nezabezpečenú časť výdavkov nad rámec rozpísaného limitu MO SR predložilo v rámci Návrhu rozpočtu kapitoly MO SR na roky 2018 až 2020 v rámci priorít. Na rok 2018 v sume 234,9 mil. eur na zabezpečenie viacúčelových taktických lietadiel, delostreleckého palebného prostriedku ZUZANA a špeciálnych rádiových systémov BKRS, na rok 2019 v sume 64,2 mil. eur na zabezpečenie delostreleckého palebného prostriedku ZUZANA a špeciálnych rádiových systémov BKRS a na rok 2020 v sume 49,4 mil. eur na zabezpečenie delostreleckého palebného prostriedku ZUZANA a špeciálnych rádiových systémov BKRS.

ZÁVERDlhodobý plán predstavuje rámec alebo víziu, ako SR zabezpečí svoju obranu a bude

spoľahlivým spojencom a dôveryhodným partnerom v rámci NATO a EÚ. Prílohy ukazujú cestu a rozsah potrebnej modernizácie spôsobilostí, aby stanovený cieľ bol naplnený.

Jeho schválením sa začne viac ako desaťročná cesta modernizácie ozbrojených síl, realizovaná počas funkčného obdobia niekoľkých vlád SR. Vzhľadom na to, že obrana je vo svojej podstate nadstranícka a ide o čestnú občiansku povinnosť, existuje predpoklad, že dlhodobý plán bude podporený naprieč celým politickým spektrom.

Prílohová časť

15

· web viewhodnota spôsobilosti, ako komplexnej schopnosti vykonávať určitú činnosť, je...

Documents