Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského Banská Bystrica

DEJEPIS

Zámorské objavy

Lucia Knochová

3.C

Obsah

Úvod

1 Charakteristika zámorských objavov 4

2 Príčiny zámorských objavov 4

3 Predpoklady úspechu 5

4 Portugalské objavy 5

4.1 Objav Mysu Dobrej nádeje 6

4.2 Námorná cesta do Indie 7

4.3 Objav Brazílie 7

5 Španielske objavy 8

5.1 Znovuobjavenie Ameriky 8

5.2 Plavba okolo sveta 9

6 Iní objavitelia 10

6.1 James Cook 10

6.2 Abel Janszoon Tasman 10

7 Dobyvatelia 10

8 Dôsledky námorných objavov 11

9 Vlastná práca 12

9.1 Dotazník 12

9.2 Vyhodnotenie dotazníka 12

Zoznam bibliografických údajov 13

Úvod

Pre väčšinu dnešného európskeho obyvateľstva sú káva, zemiaky kukurica, či

sladké kakao samozrejmosťou. V našej modernej dobe sú všetky tieto potraviny

ľahko dostupné a relatívne lacné a existenciu bez nich si už vieme len ťažko

predstaviť. No viete, komu vďačíme za tieto novinky na našom európskom

kontinente? A čo fakt, že by Zem mala byť plochá ako doska, tak, ako si to mysleli

naši predkovia? Táto teória v nás dnes vyvoláva úsmev. Čo by sme si však mysleli

pred všetkými objavmi moreplavcov, ktorí sa rozhodli prebádať neprebádané

a odhaliť neznáme? Obdobie zámorských objavov zahrňuje obdobie významných

zámorských ciest či vynálezov. Toto obdobie bolo veľmi dôležitým zlomom pre

európsku spoločnosť. A práve preto som si práve túto tému vybrala na svoju prácu.

3

1 Charakteristika zámorských objavov

Zámorské objavy európskych moreplavcov sa považujú za historicky

najdôležitejšiu skupinu zámorských objavov. Nové poznatky z astronómie

a geografie umožnili realizovať zámorské plavby. Človek bol vzhľadom na nové

vynálezy a objavy zvedavejší. Túžba po bohatstve bájnych krajín a tajomnosť

nepoznaných krajov hnali odvážnych kartografov a námorníkov za svojimi cieľmi.

Na zámorskej expanzii sa podieľalo niekoľko štátov. V 15. storočí boli najaktívnejší

Portugalci a Španieli. V 16. storočí sa pridali Angličania, Holanďania, Francúzi,

Nemci.

2 Príčiny zámorských objavov

Príčiny zámorských plavieb mali hospodársky, kultúrny a politický charakter.

Uskutočňovali sa v období prehlbovania poznatkov z geografie a astronómie

a v období, kedy veľkosť územia začínala zohrávať veľkú úlohu.

Nedostatok drahých kovov a surovín v Európe

Nové zdroje zlata a striebra boli potrebné kvôli peňažnému hospodárstvu, ktoré sa

stále viac a viac rozširovalo. Európska ekonomika potrebovala viac zdrojov.

Významnou príčinou bol takisto dopyt po korení, škorici, klinčekoch. Dovážali sa

z Indonézie a na európskom trhu mali častokrát až tridsaťkrát väčšiu hodnotu ako

v krajine pôvodu. Žiadaný bol takisto aj hodváb, porcelán, sklo či koberce.

Hľadanie spojenia Európy s Orientom po narušení stredovekých obchodných

ciest

4

Toto prerušenie ciest spôsobujú Turci, svojou expanziou na územie Byzantskej ríše,

ktorú úspešne rozvrátili a hlavné mesto Konštantínopol v roku 1450 dobyli. Tovar sa

musel prepravovať zdĺhavo a namáhavo čo malo za následok zvýšenie cien tovarov.

Nový svetonázor prinesený renesanciou a humanizmom, ktorý sa vyznačoval

záujmom o pozemský svet

Technický pokrok, nové vedecké poznatky praktického významu svojím spôsobom

tiež podnietili námorné cesty do neznáma. Zvýšil sa záujem o veľké krajiny, prírodné

bohatstvo.

3 Predpoklady úspechu

Predpokladom k uskutočneniam týmto zemepisných objavov sú aj prvé

meracie prístroje, modernizácia techniky. Pre námorné plavby boli nevyhnutné

technické novinky ako napríklad kompas. Objavený bol napríklad Behaimov glóbus,

sextant, astroláb či plavebné navigačné príručky pre moreplavcov s presnejšie

zakreslenými mapami. Pokrok zaznamenali aj plavidlá, napríklad nákladná

španielska loď Galeóna, ktorá bola pôvodne bojová, portugalská Karavela či

holandská Flauta. Prvé pokusy objaviť novú cestu na Východ patrili španielskym a

portugalským moreplavcom. Obe krajiny mali rozsiahle pobrežie a prístavy.

4 Portugalské objavy

Princ Henrich Moreplavec, mladší syn kráľa Jána I., mal veľký záujem

o ďaleké krajiny a najmä Afriku a jej zlato. Bol organizátorom prvých portugalských

plavieb pozdĺž Afrického pobrežia, no on sám sa žiadnej plavby nezúčastnil.

5

Podporoval stavbu lodí, výučbu navigácie a kartografie, založil kartograficko –

navigačnú školu v mestečku Zagres v Španielsku.

Za počiatok prvých zámorských portugalských plavieb a objavov sa považuje

dobytie arabského opevneného mesta Ceuta na severnom pobreží Afriky v roku

1415,  čím si otvorili cestu k obchodu v Stredomorí. Postupne prebádali celé západné

pobrežie, odkiaľ dovážali slonovinu, zlato, drevo a koreniny.

4.1 Objav Mysu Dobrej nádeje

Tento objav má na svedomí portugalský moreplavec Bartolomeo Diaz.

Portugalský kráľ Ján II. ho poveril vedením výpravy, ktorej úlohou bolo preskúmať

možnosť, či sa dá oboplávať Afrika a preniknúť do Indického oceánu. Diaz sa v r.

1487 dostal až po Algou Bay (dnešné Port Elizabeth), kde sa africké pobrežie začína

otáčať na sever. Neskôr sa dostal pri západoafrickom pobreží do veľkej búrky, ktorá

jeho lode odniesla ďaleko na otvorený oceán. Po jej skončení znovu dosiahol africké

pobrežie a na spiatočnej ceste objavil veľký mys a nazval ho Mys Búrok. Kráľ sa

obával, že by tento názov mohol odrádzať potencionálnych objaviteľov, preto dal

názov zmeniť na Mys dobrej nádeje. Oboplávanie tohto mysu otvorilo námorné cesty

doIndie.

Obr. č. 1 Objavenie Mysu Dobrej Nádeje

6

4.2 Námorná cesta do Indie

Slávny portugalský moreplavec a cestovateľ bol prvým Európanom, ktorému

sa podarilo oboplávať celú Afriku a doraziť do Indie. Vasco da Gama dosiahol to, o

čo sa Portugalci pokúšali celých 80 rokov a teda dostať sa po mori až do Indie.

Oboplával Mys Dobrej nádeje, oprel sa o základne fungujúce v západnej a južnej

Afrike a dorazil až k pobrežiu Mozambiku. Vasco da Gama si získal sympatie

miestneho panovníka, najal si schopného lodivoda Ahmada ibn Magida a namieril

priamo k Indii. Svoj cieľ dosiahol 20. mája 1498, keď zakotvil v Kalikate. Napriek

tomu, že na hindského vládcu Kalikatu neurobili jeho ponuky veľký dojem, vrátil do

Portugalska s nákladom korenia. Vzhľadom na nepriateľstvo arabských obchodníkov

tam však nebolo možné otvoriť obchodnú pobočku.

4.3 Objav Brazílie

 V roku 1500 sa na žiadosť panovníka Manuela I. Pedro Alvarez Cabral stáva

hlavným kapitánom už II. organizovanej výpravy do Indie. S trinástimi loďami

opúšťa Lisabon, avšak doplával na opačnú stranu a 22.4.1500 objavuje Brazíliu.

Neskôr skutočne pokračoval vo svojej ceste do Indie. Po stopách Vasca de Gamu

doplával do Indie a otvoril tu obchodnú faktóriu. Aj keď počas plavby došlo k

menšej vojne v Kalikate a stroskotali 4 lode, Cabralova zvyšná flotila doviezla do

Portugalska santalové drevo, čierne korenie, zázvor, škoricu a iné vzácne koreniny, a

tak bola výprava chápaná ako úspešná. Počas plavby mal problémy s častým

bezvetrím a jeho posádka trpela chorobou skorbut následkom nedostatku vitamínu C.

Brazília pripadla Portugalsku na základe zmluvy, ktorá bola napísaná v roku

1494 v španielskom meste Tor de Sillas. V tejto zmluve sa Portugalsko

7

a Španielsko dohodlo na rozdelení sfér vplyvu - všetky objavené krajiny sa delili

medzi nich a to podľa hranice, ktorá sa nachádzala 370 námorných míľ od

Kapverdských ostrovov. Územie na východ od tejto hranice malo patriť Portugalsku

a na západ Španielsku. V 16. storočí Portugalci dosiahli Čínu a Japonsko.

5 Španielske objavy

5.1 Znovuobjavenie Ameriky

Krištof Kolumbus bol janovský moreplavec v španielskych službách.

Kolumbus vôbec netušil, že medzi Európou a Áziou leží na druhom brehu Atlantiku

ešte Severná a Južná Amerika, ale vychádzal z toho, že Zem je guľatá.

Portugalskému kráľovi neúspešne predložil plán vydať sa na západ, preto sa obrátil

na španielsky pár Izabelu Kastílsku a Ferdinanda Aragónskeho, ktorí mu nakoniec

vyšli v ústrety. Na svoju prvú plavbu sa vydal v roku 1492. Dostal sa na Bahamské

ostrovy a prvý objavený ostrov pomenoval San Salvador. Pri ďalších plavbách

objavil Kubu a Haiti. Netušil, že objavil nový kontinent a bol presvedčený, že sa

dostal do blízkosti Indie. Tieto objavené ostrovy nazval západnou Indiou

a domorodcov Indiánmi.

Nebol však prvý európsky moreplavec na amerických brehoch. Okolo roku

1000 sa to podarilo vikingskému moreplavcovi Leifovi Eriksonovi, ktorý narazil na

východné pobrežie Kanady. Amerika bola však pomenovaná po inom moreplavcovi.

Talian Amerigo Vespucci, ktorý ako prvý prebádal Severnú a Južnú

Ameriku dokázal, že je to nový kontinent.

8

5.2 Plavba okolo sveta

Guľatosť Zeme, z ktorej pri svojich výpočtoch vychádzal Krištof Kolumbus,

potvrdil  portugalský moreplavec Fernão (de) Magalhães , slúžiaci

španielskej korune. Magalhães podnikol výpravu, ktorá ako prvá oboplávala svet,

osobne ju však nedokončil . V roku 1519 vyplával zo Sevilly a jeho prvou zastávkou

bol ostrov Tenerife na Kanárskych ostrovoch. Plavba pokračovala cez rovník do

zátoky dnešného Ria de Janeira. V nasledujúcich mesiacoch sa výprava uberala

pozdĺž juhoamerických brehov, minula La Platu a nakoniec prenikla až do

patagónskych vôd. V marci 1520 sa Magalhães rozhodol, že po márnych bojoch so

zimnými búrkami strávia zimu v zálive Puerto San Julián. Počas plavby mal kapitán

viackrát problémy s nedisciplinovanou posádkou. 21. októbra objavil Magalhães

medzi Ohňovou zemou a dnešnou Čile prieliv, ktorý nesie jeho meno – Magalhãesov

prieliv. Týmto prielivom preplával do oceánu, ktorý nazval Tichým oceánom pre

jeho pokojný a priaznivý vietor. Výprava skoro štyri mesiace nenarazila na kúsok

zeme, posádku trápil hlad, smäd a väčšina mužstva ochorela na skorbut. Nakoniec

posádka narazila na Mariánske ostrovy kde doplnili zásoby a výprava pokračovala

na Borneo a potom na Molucké ostrovy, kde nabrali korenie pre španielskeho kráľa.

Len s jednou loďou Victoriou a so 17 mužmi na palube preplával kapitán Juan

Sebastiano del Cano okolo Mysu Dobrej nádeje a 6. septembra 1522 sa vracia do

Španielska bez Magalhãesa. Bol zavraždený na Filipínach, kde sa zaplietol do vojny

tamojších kmeňov. Najväčším prínosom tejto plavby bol dôkaz pravdivosti tézy,

ktorá tvrdila, že Zem je guľatá.

Obr. 2 Magalhãesova plavba

9

6 Iní objavitelia

6.1 James CookBritský moreplavec bol poverený úlohou preskúmať Tichomorie.  James

Cook podnikol celkovo tri plavby okolo sveta. Jeho úspechom bol aj  úspešne

zvládnutý boj proti skorbutu a iným ochoreniam, dodržiavaním hygieny a dobrej

životosprávy. V roku 1770 dosiahol pobrežie Austrálie. Prebádal Nový Zéland.

V tejto oblasti sa nachádza aj Cookov prieliv – nová cesta, ktorú našiel v Tichom

oceáne. Ďalším objavom bol ostrov Tahiti, odkiaľ pozoroval špeciálne postavenie

Venuše, ktorá zatienila Slnko. V roku 1776 na svojej tretej plavbe objavil Havai,

ktorý pôvodne nazval Sandwichské ostrovy.

6.2 Abel Janszoon Tasman

Holanďan Abel Janszoon Tasman v auguste 1642 vyplával na dvoch lodiach

z Batávie na ostrove Jáva na výskumnú plavbu do južných morí. Kvôli búrke zmenil

smer a vďaka tejto náhode objavil ostrov Tasmániu. O niekoľko dní narazil na Nový

Zéland a neskôr objavil aj súostrovia Tonga a Fidži.  Okrem nových objavených

zemí, našiel Tasman aj novú cestu z Indického do Tichého oceánu v pásme

priaznivých západných vetrov.

7 Dobyvatelia

Prvé koloniálne výpravy boli krvavé a rýchle. Vojny, zlé zaobchádzanie,

tvrdá práca a Európanmi dovezené choroby, proti ktorým nemali domorodci šancu si

vyžiadali svoje obete. Rozmohlo sa drancovanie, vyvražďovanie a násilná

rekatolizácia domorodých obyvateľov. Týmto dobyvateľom sa hovorilo

Conquistadori. Bol to výraz používaný pri procese španielskej kolonizácie Nového

sveta.

Jedným z nich bol aj Francisco Pizzaro, ktorý začal organizovať

výpravy do tohto sveta. Podarilo sa mu rozvrátiť ríšu Inkov,  ktorá bola v tom čase

10

zmietaná vnútornými rozpormi a bez vládcu bola ochromená.  (1531 - 1533).

Inšpiráciou mu mohol byť príklad conquistadora Hernána Cortésa, ktorý rozvrátil

prekvitajúcu ríšu Aztékov a zabral územie dnešného Mexika pre Španielsko  (1519 -

1521).

8 Dôsledky zámorských objavov

Prílev drahých kovov, nárast inflácie

Presunutie hlavného obchodné centra z pobrežia stredozemného mora

Rozmach otroctva (lacná pracovná sila Indiánov a neskôr otrokov ktorí boli

dovážaní z Afriky)

Vznik kolónií

Vyhubenie pôvodného obyvateľstva (Aztékov, Inkov, Severoamerických

Indiánov)

9 Vlastná práca

11

9.1 Dotazník

Na tému zámorské objavy som sa rozhodla vytvoriť dotazník s pár

jednoduchými otázkami za účelom zistiť, aké vedomosti a informácie majú študenti

o tejto tematike. Dotazník je anonymný.

Postup pri vyplňovaní dotazníka je jednoduchý. Zakrúžkujte vždy jednu

odpoveď. Tam, kde sú otázky otvorené, Vás prosím o stručnú a jasnú odpoveď. Za

Vašu ochotu pri vyplňovaní dotazníka Vám vopred ďakujem.

9.2 Vyhodnotenie

Dotazník sa skladá zo siedmich jednoduchých otázok, na ktoré odpovedalo 10

respondentov. 5 z nich bolo mužského a 5 ženského pohlavia.

Pri otázkach z možnosťou výberu správnej odpovede odpovedali

prekvapujúco všetci s výnimkou dvoch chlapcov správne a to pri otázkach č. 2 a č. 7.

Pri otvorených otázkach sa nadpolovičná väčšina vyjadrila a odpovedala

správne. Jeden respondent sa nevedel k otázke č. 5 vyjadriť vôbec.

Dotazník môžem vyhodnotiť v konečnom dôsledku ako úspešný, keďže som

zistila, že odpovedajúci mali základné znalosti ohľadom zámorských objavov.

Záver

12

Aj keď výpravy slávnych moreplavcov do nového nepoznaného sveta majú aj

nevýhody a nepríjemné dôsledky, samozrejme si myslím, že za ne môžeme byť

vďační. Počas písania práce som si musela túto problematiku naozaj hĺbkovo

naštudovať a aj keď sme sa už o zámorských objavoch učili na hodine dejepisu,

dozvedela som sa mnohé nové zaujímavé fakty. Dúfam že táto téma zaujala aj vás

a tému zámorských objavov som vám o niečo priblížila.

Použité zdroje:

13

Jungka, R. : Kronika ľudstva.Bratislava,Fortuna Print 1995

Barker, F., Ross-Macdonald, M., Castlereagh D. Začiatky hľadania. Bratislava : Mladé letá

Kapitán James Cook a jeho tri cesty okolo sveta. Historická revue. Ročník XVIII. 10/2007.

str. 30 – 33

http://encyklopedia.sme.sk/c/2852927/cortez-v-metropole-azteckej-rise.html

http://peru.elsalvador.sk/inkovia.php

http://referaty-seminarky.sk/zamorske-objavy-2/

Príloha č. 1

14

Obr. č. 3 Kolumbus v Novom svete Obr. č. 4 Krištof Kolumbus

Obr. č. 5 Bartolomeo Diaz Obr.č 6 Vasco da Gama

Obr. č 7 Pedro Alvarez Cabral Obr.č.8 Fernão de Magalhães

Príloha č. 2

15

Dotazník

Pohlavie: Muž☐Žena☐(označte prosím krížikom)

Vek : ......................

Škola, ktorú navštevujem ............................................................................................

1. Vedeli by ste uviesť aspoň jednu príčinu uskutočňovania zámorských

objavov?

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

2. Ktoré dve krajiny boli spočiatku hlavnými organizátormi a účastníkmi

prvých plavieb?

a) Portugalsko a Holandsko

b) Španielsko a Veľká Británia

c) Portugalsko a Španielsko

3. Viete, ktorý moreplavec uskutočnil prvú plavbu okolo sveta ?

a) Fernão Magalhães

b) Krištof Kolumbus

c) James Cook

4. Čo znamená španielsky výraz conquistador?

a) Moreplavec

b) Dobyvateľ

c) Osvietenec

16

5. Vedeli by ste uviesť aspoň jeden dôsledok uskutočňovania zámorských

plavieb?

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

6. Pokúste sa vymenovať aspoň tri suroviny, ktoré sa k nám do Európy

začali dovážať?

.............................................................................................................................

.............................................................................................................................

7. V ktorom storočí sa začali uskutočňovať najznámejšie zámorské plavby?

a) v 12. storočí

b) v 14. storočí

c) v 15. storočí

17

18