· web viewuž sa začala najobľúbenejšia výstava Žilinskej župy (13.12.2016; turčianske...

Už sa začala najobľúbenejšia výstava Žilinskej župy(13.12.2016; Turčianske noviny; č. 49, SPEKTRUM / INZERCIA , s. 9; ZA)

Už desiaty raz ponúkajú šikovní klienti domovov sociálnych služieb v Žilinskom kraji unikátnu predajnú vianočnú výstavu.

ŽILINA. Od minulého týždňa môžu návštevníci sídla Žilinského samosprávneho kraja vidieť a zakúpiť si originálne výrobky so sviatočnou tematikou. "Žilinská župa má v pôsobnosti 26 domovov sociálnych služieb a všetky z nich tu prezentujú svoje práce. Na výber sú rôzne dekorácie do bytu, domu, na vianočný stromček či štedrovečerný stôl," priblížila výstavu riaditeľka odboru sociálnych vecí ŽSK Marta Pauková. Kraj organizuje počas roka tri tematické výstavy DSS. Najväčší úspech má práve vianočná. "Pre našich klientov, ktorí dekorácie vyrábajú týždne dopredu, je nádherný pocit, keď si ich práce niekto kúpi. Peniaze z predaja idú priamo konkrétnym domovom, ktoré ich môžu použiť na ďalší rozvoj," vysvetlil žilinský župan Juraj Blanár. Vlani sa podarilo vyzbierať 1 971 eur. Predajná výstava potrvá do 20. decembra, výrobky však budú vystavené až do 9. januára 2017.

(ZA)

Žilinský kraj obnovil techniku pre Správu ciest za 3,7 milióna eur(12.12.2016; www.dobrenoviny.sk; , 14:13, s. -; TASR)

Žilinský samosprávny kraj dnes odovzdal Správe ciest ŽSK do užívania päť moderných sypačov s nadstavbami, radlicami a ďalšie nové vozidlá, ktorými obnovuje vozový park.

Na snímke zľava predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár, generálny riaditeľ Správy ciest ŽSK Dezider Szabó a riaditeľ odboru dopravy a územného plánovania ŽSK Ivan Mokrý počas odovzdania novej cestnej techniky pre údržbu Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja v priestoroch závodu SC ŽSK Horné Považie v Žiline 12. decembra 2016. - Foto: TASR - Erika Ďurčová

Žilina 12. decembra (TASR) - Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) dnes odovzdal Správe ciest (SC) ŽSK do užívania päť moderných sypačov s nadstavbami, radlicami a ďalšie nové vozidlá, ktorými obnovuje vozový park v piatich regionálnych závodoch na Kysuciach, v Turci, na hornom Považí, na Orave a v Liptove.

Obnova techniky si podľa predsedu ŽSK Juraja Blanára vyžiadala investíciu 3,7 milióna eur a samosprávny kraj ju financoval z úveru pre správu ciest a na obnovu nemocníc. "Tento rok našim cestárom pribudne 26 úplne nových áut, 63 prídavných zariadení a desať vozidiel, ktoré prešli generálnou opravou. Dokonca aj nový finišér, ktorým už dnes môžeme obnovovať naše cesty vlastnými kapacitami. Sme opäť o čosi kvalitnejší z hľadiska akčnosti a môžeme údržbu vykonávať spoľahlivo. Každé vozidlo bude vybavené aj GPS a maximálne využijeme aj logistiku. Aby sme to, čo sa od nás očakáva, zabezpečovali vždy včas a v dostatočnej kvalite," povedal Blanár.

"Popritom sa snažíme udržať pri živote ešte schopnú techniku. V tomto roku sme 'zgenerálkovali' desať sypačov, ktoré budú môcť ďalších niekoľko rokov slúžiť. V budúcom roku plánujeme 'zgenerálkovať' ďalšie tri sypače. Dnes môžeme povedať, že obnova techniky sa nám darí a technika, ktorú mnohí ľudia poznali - staré liazky a tatrovky, sa už bude z našich ciest pomaličky vytrácať," zdôraznil predseda ŽSK.

Doplnil, že ŽSK v súčasnosti zabezpečuje zimnú údržbu na 1800 kilometroch ciest. "V tom je zahrnutých aj 493 kilometrov ciest I. triedy a takmer 18 kilometrov rýchlostných ciest. Najväčšie gro sú naše krajské cesty - 1356 kilometrov ciest II. a III. triedy. Zatiaľ máme najazdených v rámci tejto zimy 160.000 kilometrov. Ale máme predpovede, že nás čakajú ďalšie sneženia, takže táto technika prišla akurát vhod," podotkol Blanár.

Generálny riaditeľ SC ŽSK Dezider Szabó informoval, že päť sypačov s nadstavbami a radlicami rozdelia do jednotlivých závodov. "Plus sypače budú osadené novými nadstavbami podľa potrieb jednotlivých závodov. Máme 18 nových nadstavieb, 23 nových radlíc, na každý závod pôjde jeden nový traktor s prídavnými zariadeniami, jeden nakladač a máme ešte päť áut do 3,5 tony na bežnú údržbu, ktoré tiež pôjdu na každý závod. Bez týchto áut sme mali 109 vozidiel údržby a priemerný vek bol okolo 23 rokov. S týmito pribudli autá a znížil sa vek," uzavrel Szabó.

http://www.dobrenoviny.sk/c/88432/zilinsky-kraj-obnovil-techniku-pre-spravu-ciest-za-3-7-miliona-eur

Prímestské autobusové linky v Žilinskom kraji majú nové cestovné poriadky(12.12.2016; www.podkapotou.zoznam.sk; Pod kapotou, , s. -; jh TASR, Ministerstvo vnútra SR)

V Žilinskom kraji platia od nedele nové cestovné poriadky. Zmeny sa dotkli viacerých liniek. Zmeny v rámci prímestskej autobusovej dopravy by mali zlepšiť nadväznosť medzi jednotlivými

druhmi verejnej dopravy a rozšíriť dopravnú obsluhu o nové spoje a zastávky. TASR o tom informovala hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Lenka Záteková.

"Úpravy cestovných poriadkov realizujeme každý rok, a to po vzájomných rokovaniach ako s autobusovými, tak železničnými dopravcami. Diskutujeme vždy aj s predstaviteľmi obcí a miest a pripomienky zasielajú i samotní cestujúci," vysvetlil riaditeľ odboru dopravy Úradu ŽSK Ivan Mokrý. ŽSK si podľa neho objednáva u zmluvných dopravcov SAD Žilina a ARRIVA Liorbus prímestskú autobusovú dopravu na 218 linkách pre 313 obcí a miest.

O 21.30 h pribudol autobus s odchodom zo Žiliny v smere na Rajec, Bytčanov poteší nový prípoj k nedeľnému rýchliku do Bratislavy s odchodom o 18.20 h z Bytče. "Zmeny máme aj v Turci, kde napríklad spoj v smere Martin - Kraľovany - Dolný Kubín zastaví o 11.00 h už i v Krpeľanoch na železničnej stanici ako prípoj k osobnému vlaku do Košíc. Podobne je o päť minút skôr posunutý ranný autobus z Mošoviec do Martina tak, aby mohli cestujúci v Turčianskych Tepliciach bez problémov prestúpiť na vlak do Martina a Žiliny," vymenoval riaditeľ odboru dopravy Úradu ŽSK.

Ako ďalej uviedol, ďalšie zmeny sú aj na Kysuciach, dotknú sa najmä Turzovky a Ochodnice. "Nový spoj budú môcť v dňoch školského vyučovania využiť žiaci z Dlhej nad Kysucou do Turzovky s odchodom o 6.10 h alebo autobus z turzovskej miestnej časti Hlinené do centra o 5.50 h. Prípoje k vlakom na železničnú stanicu pribudnú Ochodničanom ráno o 5.30 h i podvečer o 18.30 h a v smere zo stanice na konečnú aj o 6.10 h ráno.

Na Orave od pondelka (12. 12.) začne premávať ďalší posilový spoj o 5.40 h na linke Dolný Kubín - Banská Bystrica, ktorý začali vo väčšej miere využívať predovšetkým študenti. "Zlepší sa tiež obslužnosť obcí na trase Dolný Kubín - Trstená, kde pribudne osem nových zastávok," doplnil Mokrý.

Zmeny na Liptove privítajú cestujúci prímestskej linky z Demänovskej doliny do Liptovského Mikuláša. Odchod spoja o 11.00 h sa posúva o päť minút neskôr tak, aby ostal zachovaný prestup na vlak. Autobus z Dolného Kubína do Ružomberka o 22.15 h bude po novom vyrážať už zo zastávky Dolný Kubín Mokraď, autoservis.

"Snažíme sa pre cestujúcich vytvoriť čo najpohodlnejšie a najideálnejšie riešenia. Nie vždy je to však možné. Pri takom počte spojov a počte obyvateľov, ktorí autobusy využívajú na prepravu do práce, školy alebo zdravotníckych zariadení, je veľmi ťažké vyhovieť každému," skonštatoval predseda ŽSK Juraj Blanár.

http://podkapotou.zoznam.sk/cl/1000673/1595123/Primestske-autobusove-linky-v-Zilinskom-kraji-maju-nove-cestovne-poriadky

Žilinský kraj obnovil techniku pre Správu ciest za 3,7 milióna eur(12.12.2016; www.teraz.sk; Regióny, 13:45, s. -; TASR)

Generálny riaditeľ SC ŽSK Dezider Szabó informoval, že päť sypačov s nadstavbami a radlicami rozdelia do jednotlivých závodov.

Na snímke zľava predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár, generálny riaditeľ Správy ciest ŽSK Dezider Szabó a riaditeľ odboru dopravy a územného plánovania ŽSK Ivan Mokrý počas odovzdania novej cestnej techniky pre údržbu Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja v priestoroch závodu SC ŽSK Horné Považie v Žiline 12. decembra 2016. Foto: TASR - Erika Ďurčová


Obnova techniky si podľa predsedu ŽSK Juraja Blanára vyžiadala investíciu 3,7 milióna eur a samosprávny kraj ju financoval z úveru pre správu ciest a na obnovu nemocníc. "Tento rok našim cestárom pribudne 26 úplne nových áut, 63 prídavných zariadení a desať vozidiel, ktoré prešli generálnou opravou. Dokonca aj nový finišér, ktorým už dnes môžeme obnovovať naše cesty vlastnými kapacitami. Sme opäť o čosi kvalitnejší z hľadiska akčnosti a môžeme údržbu vykonávať

spoľahlivo. Každé vozidlo bude vybavené aj GPS a maximálne využijeme aj logistiku. Aby sme to, čo sa od nás očakáva, zabezpečovali vždy včas a v dostatočnej kvalite," povedal Blanár.




http://www.teraz.sk/regiony/zilinsky-kraj-obnovil-techniku-pre-spr/233193-clanok.html

FOTO: Na zasnežené žilinské cesty vyrazila nová cestárska technika(12.12.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 11:42, s. -; Branislav Koscelník)

Dvadsaťšesť nových vozidiel na zimnú údržbu dnes odovzdali cestárom v Žilinskom kraji. Medzi nimi sú sypače s radlicami, nakladače, traktory i vozidlá pre pracovníkov údržby ciest.

Každé z piatich stredísk úržby v Žilinskom kraji si prilepší novým sypačom. (Zdroj - BRANISLAV KOSCELNÍK)

REGIÓN. Pätica závodov v Žilinskom kraji si rozdelí nové stroje, ktoré budú slúžiť prevažne na zimnú údržbu ciest. Každý z nich si prevezme jeden nový sypač s radlicou a nadstavbou na posypovanie, ale aj ďalšiu techniku. "Máme18 nových nadstavieb a 23 nových radlíc. Na každý závod pôjde jeden traktor s prídavnými zariadeniami, jeden nakladač a auto do 3,5 tony na bežnú údržbu," vymenoval novinky v garáži Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja poverený generálny riaditeľ závodu Dezider Szabó.

Vozidlá nahradia časť vozidlového parku, ktorého priemerný vek je asi 23 rokov. Najstarší, stále funkčný veterán, je Liazka z roku 1969. "Doposiaľ sme mali 109 áut v údržbe. Investícia prinesie nižšie prevádzkové náklady. Staré 36-ročné autá boli dva i trikrát za zimu v servise, takže pôjdeme dole s nákladmi," povedal Szabó.

Žilinský samosprávny kraj spravuje asi 1800 kilometrov ciest. Na obnovu vozidlového parku si krajská samospráva vzala úver. "Po prvej veľkej vlne, ktorú sme mali pred niekoľkými rokmi, pokračuje druhou vo výške 3,7 mil. eur. Celé je to financované z úveru, ktorý sme si vzali pre správu ciest a obnovu nemocníc. Sú veľmi dobré úrokové sadzby a dokážeme to splácať," povedal na slávnostnom uvedení vozidiel do prevádzky žilinský župan Juraj Blanár.

Pripomenul, že každé vozidlo bude vybavené GPS. "Sme opäť o čosi kvalitnejší, z hľadiska akčnosti môžeme našu údržbu vykonávať spoľahlivo," povedal Blanár. Dodal, že okrem nákupu novej techniky na zimnú údržbu ciest robia aj generálne opravy starších sypačov. "Snažíme sa držať pri živote techniku, ktorá je ešte schopná. V tomto roku sme zgenerálkovali desať sypačov, ktoré budú môcť slúžiť ďalšie roky. V budúcom roku prejdú generálkou ďalšie tri vozidlá."

Nové oranžové cestárske vozidlá odovzdávali predstavitelia župy a Správy ciest ŽSK v daždi. Napriek tomu už žilinskí cestári majú počas tejto zimy najazdených asi 160-tisíc kilometrov. "Máme predpovede, že nás čaká ďalšie sneženie, takže táto technika prišla práve vhod," uzavrel Juraj Blanár.

http://s.sme.sk/r-rss/20407748/nasazilina.sme.sk/na-zasnezene-zilinske-cesty-vyrazila-nova-cestarska-technika.html

Rada mládeže Žilinského kraja udelila ceny za aktívne občianstvo(12.12.2016; www.teraz.sk; Školský servis, 06:49, s. -; TASR)

Cieľom ocenenia je zviditeľnenie hodnoty aktívneho občianstva, ľudského prístupu a hodnotných príkladov záujmu o skvalitnenie života v miestnej komunite.

Žilina 12. decembra (TASR) - Rada mládeže Žilinského kraja v piatok 9. decembra po prvý raz udeľovala ceny za aktívne občianstvo a ľudskosť. Cieľom ocenenia je zviditeľnenie hodnoty aktívneho občianstva, ľudského prístupu a hodnotných príkladov záujmu o skvalitnenie života v miestnej komunite.

"V tomto roku sme prijali 22 nominácií na ocenenie. V každej kategórii boli obsiahnuté zaujímavé a nevšedné príbehy ľudí a miestnych komunít. Hodnotiaca komisia nemala ľahkú úlohu, lebo ocenenie si skutočne zaslúžili všetci nominovaní, no ten najlepší mohol byť len jeden," povedala riaditeľka kancelárie projektového riadenia Rady mládeže Žilinského kraja Darina Čierniková.

Ceny udelili v piatich kategóriách. Medzi Aktívnymi mládežníkmi uspela Dominika Kubicová z Čadce, cenu Aktívny občan získala Tatiana Jánošková z Kysuckého Nového Mesta. V kategórii Top starosta/primátor zvíťazil Alojz Lajčin z Habovky, za Obec s najpriateľskejším vzťahom k mládeži zvolila porota Likavku a za benefičné aktivity dostali cenu Top čin ľudskosti Tomáš Badik a Peter Kuriak zo Žiliny.

"Vďačnosť a úcta sú vzácne prejavy v uponáhľanej spoločnosti, ktoré si ľudia môžu navzájom odovzdať. Pre Radu mládeže Žilinského kraja je cťou vytvárať priestor, v ktorom obyvatelia kraja môžu vyzdvihnúť hodnoty aktívneho občianstva a ľudskosti cez konkrétnych ľudí zo svojho okolia, a tým poukázať aj na to, ako sa dajú vytvárať podmienky pre rozvoj detí a mládeže," povedal Martin Šturek, predseda Rady mládeže Žilinského kraja.

Oceňovanie sa zrealizovalo pod záštitou predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára, s podporou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR "Programy pre mládež 2014 - 2020", ktoré administruje IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže a Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd.

http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/rada-mladeze-zilinskeho-kraja-udelil/31267-clanok.html

Žilinský kraj obnovil techniku pre Správu ciest za 3,7 milióna eur(12.12.2016; www.24hod.sk; Z domova, , s. -; Teraz.sk, TASR)

Na snímke zľava predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár, generálny riaditeľ Správy ciest ŽSK Dezider Szabó a riaditeľ odboru dopravy a územného plánovania ŽSK Ivan Mokrý počas odovzdania novej cestnej techniky ...





Generálny riaditeľ SC ŽSK Dezider Szabó informoval, že päť sypačov s nadstavbami a radlicami rozdelia do jednotlivých závodov. "Plus sypače budú osadené novými nadstavbami podľa potrieb

jednotlivých závodov. Máme 18 nových nadstavieb, 23 nových radlíc, na každý závod pôjde jeden nový traktor s prídavnými zariadeniami, jeden nakladač a máme ešte päť áut do 3,5 tony na bežnú údržbu, ktoré tiež pôjdu na každý závod. Bez týchto áut sme mali 109 vozidiel údržby a priemerný vek bol okolo 23 rokov. S týmito pribudli autá a znížil sa vek," uzavrel Szabó.

Zdroj - Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

Objednaní pacienti po ordinačných hodinách? Zabudnite(12.12.2016; www.sme.sk; Z domova, 22:00, s. -; Ján Krempaský)

Minister Drucker podľa šéfa súkromných lekárov uvažuje, že by sa pacienti mohli opäť objednávať k lekárom vo vyhradených ordinačných hodinách.

Objednávanie u lekára na konkrétny termín by malo byť možné vo vyhradených časoch počas ordinačných hodín. (Zdroj - SME - Gabriel Kuchta)

BRATISLAVA. Nevymyslí nič prevratné a zavedie späť viac-menej rovnaký systém, aký Smer minulý rok zrušil. Z vyjadrení šéfa Asociácie súkromných lekárov Mariána Šótha vyplýva, že minister zdravotníctva Tomáš Drucker obnoví poplatky za prednostné vyšetrenie v ordinačných hodinách.

Šóth chodí na rokovania o možnosti, aby sa pacienti opäť mohli objednať k lekárovi, a ministerstvo jeho úvahy nepoprelo. Odpovedalo len všeobecným vyhlásením, že návrh konceptu poplatkov chce vláde predložiť do konca februára. Pôvodne to malo byť do konca roka.

Smer sa vracia k poplatku, ktorý pred vyše rokom sám zavrhol Len počas ordinačných hodín V septembri, keď Drucker predstavoval svoj zámer, hovoril najmä o objednávaní po ordinačných

hodinách. "Na to zabudnite úplne," hovorí šéf súkromných lekárov Šóth. "To vyhlásenie bolo skôr nejakým

omylom povedané, že to bude po ordinačných hodinách," reaguje na prvotné Druckerove úvahy. Na rokovaniach podľa Šótha o tejto možnosti ani nehovorili.

Na pacientov objednaných za poplatok počas ordinačných hodín by si mali lekári podľa Šótha vyčleniť konkrétne časové úseky. Mimo nich by išli pacienti do ambulancie podľa poradia v čakárni.

Napríklad po štyroch hodinách vstupu do ambulancie podľa poradia by nasledovali dve, vyčlenené pre platiacich objednaných pacientov.

Systém v ambulanciách už fungoval za druhej vlády Roberta Fica zo Smeru. Most-Híd, vtedy ako opozičná strana, presadil, že medzi dvoma termínmi na prednostné ošetrenie museli byť najmenej dve hodiny pre pacientov, ktorí si nepriplatili.

"Zatiaľ sme sa predbežne dohodli podobne ako v predchádzajúcom období," súhlasí Šóth. Jedinou zmenou by tak mohla byť výška poplatku, podľa úvah ministerstva by pacienti nemali platiť

viac ako päť eur. Pôvodne v závislosti od župy platili päť až pätnásť eur. Lekári riešia, ako získať poplatky. Nechcú prísť o príjem Ministerstvo detaily tají Ako by sa mohlo objednávať u lekára - Len počas ordinačných hodín - Vo vopred vyhradených časových úsekoch - Výška poplatku maximálne päť eur "Návrh konceptu má byť pripravený do konca roka, potom predstavíme všetky detaily

navrhovaného riešenia," povedala hovorkyňa ministerstva Stanislava Luptáková. Zopakovala aj skoršie Druckerovo vyjadrenie, že pre pokračujúcu diskusiu s partnermi "požiadal

predsedu vlády o posunutie návrhu materiálu na rokovanie vlády na február 2017". Podobne mĺkvy je aj žilinský župan a čerstvý podpredseda Smeru Juraj Blanár, ktorý minulý rok

presadil, aby sa poplatky za prednostné vyšetrenie zrušili a tým zanikla aj možnosť pre pacientov, aby sa k lekárovi objednali na presný termín.

"Keďže ministerstvo stiahlo tento bod z legislatívneho procesu na budúci rok, zatiaľ nepoznáme návrh znenia zákona, v ktorom by malo dôjsť k zmenám," odpovedal Blanár cez svoju hovorkyňu na otázku SME, čo hovorí na to, že Drucker uvažuje o päťeurových poplatkoch.

Preverujú polikliniky ProCare, nepáči sa vyberanie poplatkov Analytik: Chce to presné pravidlá Poplatky za objednanie u lekára víta aj zdravotnícky analytik INEKO Dušan Zachar. "Navrátenie

poplatku za prednostné vyšetrenie celospoločensky zefektívňuje proces návštev u lekára," vraví. Ak sa Drucker vráti k pôvodnému modelu, bude podľa Zachara treba stanoviť pevné pravidlá, kedy

a za akých podmienok budú lekári brať pacientov na prednostné vyšetrenia.

"Aby sa nestávalo, že v čakárňach bude dochádzať k nevyjasneným situáciám, ktoré nie sú príjemné pre nikoho, a aby sa 'neplatiacim' pacientom výrazne neznížila časová dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti," vysvetľuje.

http://s.sme.sk/r-rss/20408156/domov.sme.sk/objednani-pacienti-po-ordinacnych-hodinach-zabudnite.html

Na naše cesty vyrazilo päť úplne nových autobusov(13.12.2016; Turčianske noviny; č. 49, AKTUALITY , s. 5; BRANISLAV KOSCELNÍK;AD)

V Turci sa už cestujúci v prímestskej doprave vozia na piatich modernejších autobusoch. Ekologické vozidlá prirovnal George Trabelssie k čistiarňam vzduchu.

Dvadsať nových prímestských autobusov minulú stredu oficiálne nastúpilo na cesty v okolí Žiliny. Žilinská SAD rozšírila svoju modrú flotilu o ekologické vozidlá Iveco Crossway. Tie prinášajú najlepšie technológie, wifia viaceré vylepšenia pre komfort pasažierov i vodiča. V interiéri je protišmyková podlaha, klimatizácia a vykurovanie s nastaviteľnou teplotou, bezpečnostné pásy pre pasažierov a vodičovi slúžia cúvacie senzory, čo pri autobusoch nie je bežnou výbavou.

Čistiarne vzduchu Žilinský dopravca už vlani zaradil do prevádzky prvé dva autobusy s motorom, ktorý spĺňa normu

EURO 6. K nim v súčasnosti pribudlo ďalších dvadsať vozidiel. Päť z nich bude jazdiť na Kysuciach, päť v Turci, desať zostane v Žiline.

Z Martina budú vyrážať moderné spoje smerom na Blatnicu, Dubové, Sklabinský Podzámok, Šútovo a Turček.

SAD Žilina vďaka nákupu dvadsiatky nových vozidiel stiahne z ciest rovnaký počet najstarších autobusov.

"Pokračujeme v trende obnovy vozového parku, ktorý sme začali pred desiatimi rokmi. Každý rok prichádzajú na cesty nové autobusy. Toto sú prvé v rámci žilinského regiónu, ktoré majú motory normy EURO 6. Odborníci nadnesene hovoria, že tieto motory nasávajú špinavší vzduch, ako vyfukujú, takže fungujú ako čistiarne vzduchu. Sme radi, že dnes dvadsať vozidiel začne čistiť vzduch," žartoval pri slávnostnom odovzdaní predseda dozornej rady SAD Žilina George Trabelssie.

Automatické kúrenie Dopravné výkony objednáva u spoločnosti SAD Žilinský samosprávny kraj. V celom regióne je to

pre budúci rok 25 miliónov kilometrov. "Potrebujeme mať kvalitné autobusy, aby sme pokryli všetkých 313 obcí na území kraja na viac ako 218 linkách. V nových autobusoch sa budú môcť cestujúci pripojiť na internet, zvýšenie komfortu zabezpečí vykurovanie či klimatizácia a priestor kabíny je vykurovaný podlahovým kúrením, čo zabezpečí, aby vodiči mali menšiu práceneschopnosť vzhľadom na niekedy veľkú vyťaženosť v práci," povedal podpredseda Žilinského samosprávneho kraja Jozef Štrba.

Pripomenul, že na cesty nemôže byť nasadený autobus starší ako 16 rokov. Priemerný vek vozidlového parku SAD Žilina sa aktuálnou dodávkou zníži na 8,31 roka. "Vodiči dvadsať minút pred odchodom si môžu kúrenie nastaviť automaticky a v zime je vozidlo predkúrené. V týchto autobusoch je nainštalované wifi, pripojenie pribudne aj v ďalších desiatich autobusov. Celkovo tak budú mať cestujúci k dispozícii wifipripojenie už v deväťdesiatich vozidlách," informoval technický riaditeľ SAD Žilina Ľubomír Taška.

Cez mobil si zistíte meškanie Cestujúcich určite poteší aj zavedenie aplikácie môjbus, kde si cestujúci môže pozrieť svoj spoj

ešte pred príchodom na zastávku. Zistiť sa v predstihu dá aj to, či autobus naozaj ide, či ide načas alebo či náhodou nemešká.

Novinkou je tiež GPS navigácia v telefóne pre cestujúcich autobusovou dopravou formou aplikácie UBIAN. Ľudia už majú možnosť aj online cez internet dobíjať a vybavovať dopravné karty, keď z pohodlia obývačky vybavia všetko, bez nutnosti ísť do klientskeho centra, ako to bolo donedávna.

Napriek modernizácii prepravné výkony v prímestskej doprave klesajú. V Žilinskom samosprávnom kraji klesol medziročne počet cestujúcich v mesiacoch január až október 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o 4,29 percenta.

BRANISLAV KOSCELNÍK, AD

Od nedele sa zmenili cestovné poriadky(13.12.2016; Turčianske noviny; č. 49, AKTUALITY , s. 5; VL)

Už v nedeľu začali platiť nové cestovné poriadky v autobusovej doprave. MARTIN. Nové cestovné poriadky začali platiť v nedeľu 11. decembra. Ako informoval riaditeľ

odboru dopravy ŽSK Ivan Mokrý, v rámci prímestskej autobusovej dopravy dochádza aj tento rok k zmenám, ktoré zlepšia nadväznosť medzi jednotlivými druhmi verejnej dopravy a rozšíria dopravnú obsluhu o nové spoje a zastávky.

"Úpravy cestovných poriadkov robíme každý rok, a to po vzájomných rokovaniach s autobusovými i železničnými dopravcami. Diskutujeme vždy aj s predstaviteľmi obcí a miest a pripomienky zasielajú i samotní cestujúci, čo je pre nás veľmi dobrá spätná väzba," priblížil celý proces I. Mokrý. Žilinský kraj si objednáva u zmluvných dopravcov SAD

Žilina a Arriva Liorbus prímestskú autobusovú dopravu na 218 linkách pre 313 obcí a miest a zmeny sa tak dotknú všetkých župných regiónov. "Zmeny máme aj v Turci, kde napríklad spoj v smere Martin - Kraľovany - Dolný Kubín zastaví o 11. už i v Krpeľanoch na železničnej stanici ako prípoj k osobnému vlaku v smere do Košíc. Podobne je o päť minút skôr posunutý ranný autobus z Mošoviec do Martina tak, aby mohli cestujúci v Turčianskych Tepliciach bez problémov prestúpiť na vlak do Martina a Žiliny," uviedol riaditeľ odboru dopravy ŽSK.

(VL)

Deťom pripomínali, aké a kde má Turiec korene(13.12.2016; Turčianske noviny; č. 49, NAPÍSALI NÁM , s. 27; MONIKA ONDRUŠOVÁ)

Projekt Turiec očami detí mal nedávno svoje finále vo Valčí. VALČA. Turčianske kultúrne stredisko v Martine v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK pripravilo pre

deti predškolského veku projekt pod názvom Turiec očami detí. Predškolákom pripomenul prostredníctvom tvorivých dielní a prezentácií tradičnú ľudovú kultúru. Nedávno vyvrcholil záverečným programom 22. novembra v Kultúrnom dome vo Valči.

V programe účinkovali Detský folklórny súbor Turiec, domáci Valčania s tancom a predškoláci z Blatnice, ktorí si vyslúžili potlesk všetkých zúčastnených za svoj metlový tanec. Pripravený bol aj náučný kvíz o olejkároch a turčianskej prírode, ktorý mal veľký úspech a do ktorého sa zapojili takmer všetky deti.

Počas tvorivých dielní organizátori vyhlásili aj súťaž, určenú pre predškolákov. Dostali zadanie zdokumentovať vo forme výtvarných prác prírodu Turca - prírodné bohatstvo, ktorým sa Turiec radí k najvzácnejším územiam Slovenska, tradičné remeslá v Turci -výrobu modrotlače, ale i tradíciu olejkárstva v regióne. Nechýbali ani zvyky na stridžie dni - magické dni počas zimného slnovratu, počas ktorých ľudia verili, že temné sily majú väčšiu moc ako tie dobré.

Z prác prihlásených do súťaže porota vybrala tie najzaujímavejšie. Z nich vznikla výstava, ktorá bola súčasťou záverečného kultúrneho programu projektu.

Ocenenými súťažiacimi sa stali: Materská škola Ul. J. V. Dolinského Martin 1. Katka Vašinová, 2. Eliška Kozáková, 3. Hanka Mitrušková, čestné uznanie: Timea Sokolová, Dominik Oravec, Maxim Huťan a Klárka Lakatošová. Materská škola Blatnica 1. Emma Čičmancová, 2. Viktória Štúriková a Adriana Ďanovská, 3. Oliver Sekanina, čestné uznanie: Lukáš Froľa a Lukáš Maršala, Materská škola Valča 1. Nellka Paľovčíková, 2. Sárka Švecová a Alžbetka Jurigová, 3. Zuzka Perončíková, čestné uznanie: Tobias Buček, Alica Holoubková, Nikol Tomčányová, Nina Chovancová, Sofinka Hvizdáková.

Diplom za tvorivosť dostali Materská škola Ul. J. V. Dolinského Martin, Materská škola Blatnica a Materská škola Valča.

Záver programu patril detskému folklórnemu súboru Turiec, ktorého repertoár sa sústreďuje najmä na zvyky, obyčaje, hry, tance a piesne regiónu Turiec. Námetom programu s názvom Tak sa oni hrajú bolo kováčstvo. Deti sa zahrali na kováča a ich hry boli poprepletané pesničkami, riekankami a vyčítankami. Ich vystúpenie bolo dôstojným ukončením náučného predpoludnia.

MONIKA ONDRUŠOVÁ ---- FOTO: DSF Turiec. FOTO: J. MERIAČ Deti z MŠ Valča. FOTO: J. MERIAČ

Žilinská župa pripravila rozpočet na rok 2017 Miliónové investície smerujú do regiónov

(13.12.2016; Turčianske noviny; č. 49, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková;PR-CL TP63021187)

Chcete vedieť, ktoré stredné školy čakajú v budúcom roku výrazné investície? Koľko župa dáva do ciest a dopravy a kam sa posunie kultúra v regióne? Aj to možno vyčítať z pripraveného rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) na rok 2017. Dokument roka budú poslanci schvaľovať na najbližšom decembrovom zastupiteľstve.

Investujú do športovísk aj technického vybavenia Gymnázium V. P. Tótha v Martine plánuje modernizovať telocvičňu, na Spojenej škole Červenej

armády v Martine chcú postaviť nový športovo-rekreačný areál. Stredné odborné školy plánujú s pomocou župy zlepšovať aj svoje technické vybavenie. Spojená škola v Martine chce zakúpiť v budúcim roku novú CNC frézovačku za 31-tisíc eur, rovnako ako Stredná priemyselná škola v Martine.

Služby pre sociálne odkázaných Máte príbuzného alebo blízkeho človeka umiestneného v domove sociálnych služieb či v zariadení

pre seniorov? Do ich rekonštrukcie a modernizácie v budúcom roku plánuje župa investovať 1,8 milióna eur. V pláne sú aj prístroje a zariadenia, ktoré sú nevyhnutné na ich kvalitné fungovanie. V zariadení v Turčianskych Tepliciach plánujú kúpiť novú priemyselnú automatickú práčku za 15-tisíc, trojrúru do kuchyne či varný kotol. V DSS a ZpS Mazúra v Martine zase nový signalizačný systém, v DSS Méta v Martine potrebujú nové kalové čerpadlo za 14-tisíc eur. Župa má v 26 zariadeniach pre seniorov a domovoch sociálnych služieb pre deti a dospelých viac ako 3200 klientov, priamo v Turci sa stará o 473 ľudí odkázaných na sociálnu pomoc.

Oprava ciest a nová technika pre cestárov Samosprávny kraj plánuje v budúcom roku investovať do regionálnych ciest v Turci viac ako

866-tisíc eur. Rozpočet ráta s opravou cesty II. triedy medzi Slovenským Pravnom a Rudnom, s rekonštrukciou oporného múru v Jasenove, v pláne je aj oprava troch mostov v Ivančinej, Sklabini a Dražkovciach.

Do výbavy cestárov v každom regióne pribudnú nové sypacie nadstavby, snehové pluhy, vibračné valce na opravy ciest, sprievodné vozidlá a v pláne je aj generálna oprava áut Tatra. To všetko v hodnote viac ako milión eur.

Cestujeme s podporou ŽSK Prepravu autobusmi do škôl či zamestnania na Orave, Kysuciach, ale aj v Liptove, Turci a

Hornom Považí zabezpečuje župa prostredníctvom objednaných kilometrov u autobusových dopravcov Arriva Liorbus a SAD Žilina. Na budúci rok si objednala 25 miliónov kilometrov za 16 miliónov eur. Dopravcovia na základe zmluvy s krajom ročne prepravia 27 miliónov osôb, pričom župa financuje aj zľavy pre seniorov, študentov, deti či zdravotne znevýhodnených. V regiónoch ich prepravuje 445 autobusov, časť z nich je vybavená aj Wi-Fi pripojením.

Investície do kultúry Žilinská župa sa v regióne Turiec stará o fungovanie múzea, galérie, knižnice, divadla či

kultúrneho strediska. Vďaka tomu Slovenské komorné divadlo v Martine odohrá ročne 190 predstavení, 110-tisíc ľudí ročne využije služby Turčianskej knižnice v Martine. V budúcom roku je v pláne investícia do vybudovania vjazdu do podzemných garáží a úprava spevnených plôch pri Slovenskom komornom divadle v Martine.

Modernejšie školy v Turci Rozhodujete sa, na ktorú strednú školu pôjde vaše dieťa? Výber môže ovplyvniť aj kvalita a

vybavenie školy. Plánované investície do skvalitnenia a modernizácie školských budov by mali v budúcom roku dosiahnuť 4,4 milióna eur. Čiastka 200-tisíc eur putuje na výmenu okien do Pedagogickej a sociálnej akadémie v Turčianskych Tepliciach. Ďalších 230-tisíc by mali využiť v Strednej priemyselnej škole v Martine na rekonštrukciu školskej jedálne a kuchyne. SOS obchodu a služieb v Martine plánuje zakúpiť nový kuchynský robot s príslušenstvom, Pedagogická a sociálna akadémia v Turčianskych Tepliciach zase v budúcom roku ráta s novými priemyselnými sporákmi. Investície do oblasti stravovania majú nezanedbateľný význam, nakoľko kuchárky v školských kuchyniach Žilinskej župy ročne pripravia a vydajú 1,4 milióna jedál.

---- Bližšie informácie o rozpočte na rok 2017 nájdete na stránke župy www.zilinskazupa.sk, v časti

Aktuality. Poslanci schvaľujú rozpočet 19. decembra 2016. Vaše návrhy a pripomienky môžete posielať na [email protected].

Stranu pripravila Jana Špiláková

PR-CL TP63021187 ---- GRAF: VZDELÁVANIE 63 122 240 KULTÚRA 7 622 791 SOCIÁLNE SLUŽBY 36 871 346 DOPRAVA 32 800 000 ZDRAVOTNÍCTVO 5 926 000 Bežné výdavky v zdravotníctve sú hradené zo zdravotných poisťovní

Žilinský kraj pozná ocenené osobnosti(12.12.2016; Rozhlasová stanica Regina Banská Bystrica; Správy RTVS; 11:00; por. 3/3; Marína Debnárová / Marína Debnárová)

Marína Debnárová, moderátorka RTVS: "Žilinský samosprávny kraj cez víkend odovzdával v Slovenskom komornom divadle v Martine

Najvyššie krajské ocenenia - Cenu a Pamätnú plaketu Žilinského samosprávneho kraja. Podpredseda župy Jozef Štrba."

Jozef Štrba, podpredseda Žilinskej župy: "Ide o osobnosti, ktoré sa svojou či celoživotnou prácou, alebo konkrétnymi výsledkami svojej

práce výrazným spôsobom zaslúžili či o rozvoj alebo reprezentáciu Žilinského samosprávneho kraja."

Marína Debnárová: "Laureátmi boli scénograf, etnograf, dramaturg, scenárista a režisér Viliam Gruska, lekár Štefan

Köhler či literárny vedec a zakladateľ Literárneho múzea Slovenskej národnej knižnice Michal Kováč." Michal Kováč, literárny vedec a zakladateľ Literárneho múzea Slovenskej národnej knižnice: "86 rokov mám, však vlastne to ma drží, že robím. Mám rozpracované dve knižky a dokončil som

libreto novej expozície Literárneho múzea." Marína Debnárová: "Medzi ocenenými bol aj tohtoročný strieborný medailista Rallye Dakar Štefan Svitko či zakladateľ

viacerých tradičných podujatí zameraných na ovčiarstvo a salašníctvo Karol Herian. Ak máte aj vy tip na osobnosť, nominujte ju do ďalšieho ročníka. Čas máte do konca augusta."

Hipster Turzo(12.12.2016; Televízna stanica Markíza; Prvé Televízne noviny; 17:00; por. 9/11; Zuzana Glabazňová / Viktor Vincze)

Viktor Vincze, moderátor: "Mám trochu väčší pupek a hipsterskú bradu - tieto slová vložila do úst Jurajovi Turzovi žilinská

župa, ktorá o ňom nakrútila vtipné, no zároveň náučné video. Rapovanou verziou chcú mladým priblížiť život uhorského palatína. Mnohí totiž ani nevedia, že takýto rodák tu pred štyristo rokmi žil."

Jarmila Ševčíková, koordinátorka filmu ŽSK: "Chceli sme hlavne teda takou hravejšou a pútavejšou formou priblížiť historickú osobnosť Juraja

Turza práve tej mladšej generácii." Zuzana Glabazňová, redaktorka: "V klipe sú zachytené všetky významné a reálne miesta, kde Turzo pôsobil." Jarmila Ševčíková: "Ako napríklad Lietavský hrad, kde sa narodil alebo sobášny palác, ktorý dal postaviť. Oravský

hrad, samozrejme, kde pôsobil a kde sa nachádza aj jeho krypta." Zuzana Glabazňová: "Video je určené pre mladých a tak sme ho teda ukázali pár študentom." Študentka: "Je to fakt veľmi zaujímavé video, veľmi sa mi páči a ja si myslím, že určite zaujme veľa mladých

ľudí a že ich to aj naučí, nie je to iba také, že len tak nahraté." Študent:

"Mne sa to páči, je to mladé, fresh, edukatívne je to. Je to také vtipné, usmial som sa a tým pádom, keď sa mi to páči, tak to pošlem ďalej kamarátom, nech si to pozrú a budeme sa na tom smiať."

Zuzana Glabazňová: "Nakrúcanie videa mala pod palcom mladá zamestnankyňa úradu. Kostýmy si požičali z múzea, a

tak celá táto paráda stála župu len honorár pre spevákov, čo bolo okolo štyristo eur." Jarmila Ševčíková: "Už teraz vieme z reakcií ľudí, že zaujalo toto video aj dospelých."

Hipster Turzo(12.12.2016; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19:00; por. 25/27; Zuzana Glabazňová / Patrik Švajda, Zlatica Švajdová Puškárová)

Patrik Švajda, moderátor: "Mám trochu väčší pupek a hipsterskú bradu - tieto slová vložila do úst Jurajovi Turzovi žilinská

župa, ktorá o ňom nakrútila vtipné, ale zároveň náučné video." Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka: "Áno, zaujímavou rapovanou verziou chcú mladým priblížiť život uhorského palatína." Patrik Švajda: "Mnohí ani nevedia, že takýto rodák tam pred štyristo rokmi žil." Jarmila Ševčíková, koordinátorka filmu ŽSK: "Chceli sme hlavne teda takou hravejšou a pútavejšou formou priblížiť historickú osobnosť Juraja

Turza práve tej mladšej generácii." Zuzana Glabazňová, redaktorka: "V klipe sú zachytené všetky významné a reálne miesta, kde Turzo pôsobil." Jarmila Ševčíková: "Ako napríklad Lietavský hrad, kde sa narodil alebo sobášny palác, ktorý dal postaviť. Oravský

hrad, samozrejme, kde pôsobil a kde sa nachádza aj jeho krypta." Zuzana Glabazňová: "Video je určené pre mladých a tak sme ho teda ukázali pár študentom." Študentka: "Je to fakt veľmi zaujímavé video, veľmi sa mi páči a ja si myslím, že určite zaujme veľa mladých

ľudí a že ich to aj naučí, nie je to iba také, že len tak nahraté." Študent: "Mne sa to páči, je to mladé, fresh, edukatívne je to. Je to také vtipné, usmial som sa a tým pádom,

keď sa mi to páči, tak to pošlem ďalej kamarátom, nech si to pozrú a budeme sa na tom smiať." Zuzana Glabazňová: "Nakrúcanie videa mala pod palcom mladá zamestnankyňa úradu. Kostýmy si požičali z múzea, a

tak celá táto paráda stála župu len honorár pre spevákov, čo bolo okolo štyristo eur." Jarmila Ševčíková: "Už teraz vieme z reakcií ľudí, že zaujalo toto video aj dospelých."

Päť nových autobusov dostanú aj Kysuce(12.12.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 08:19, s. -; Iveta Hažíková)

Na cesty Žilinského kraja vyrazí dvadsať nových autobusov vybavených modernými bezpečnostnými a ďalšími elektronickými prvkami vyrazí na cesty v regiónoch. Päť z nich bude premávať aj po Kysuciach.

Nové autobusy sú vybavené i wifi pripojením, ktoré cestujúci nájdu už vo viac ako 100 vozidlách jazdiacich v Žilinskom kraji. (Zdroj - ŽSK)

ČADCA. Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) financuje prímestskú autobusovú dopravu na území župy a snaží sa vytvoriť pre cestujúcich čo najlepšie podmienky. "Aj preto vymieňajú naši dopravcovia staré autobusy za úplne nové, aby priniesli ľuďom viac pohodlia a zároveň dodržali prísne technické normy," informoval podpredseda ŽSK Jozef Štrba. Podľa jeho slov kraj objedná na budúci rok spolu 25 miliónov kilometrov u dvoch dopravcov. Okrem 20 nových autobusov v SAD Žilina, čaká modernizácia aj vozový park ARRIVA Liorbus. Ten v roku 2017 postupne vymení 12 vozidiel. Spolu

budú mať tak dopravcovia k dispozícii 446 vozidiel, ktoré si župa objednáva na dopravu pre cestujúcich 313 miest a obcí 218 autobusovými linkami.

Ako povedala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková nové autobusy sú vybavené i wifi pripojením, ktoré cestujúci nájdu už vo viac ako 100 vozidlách jazdiacich v Žilinskom kraji. "Snažíme sa ísť dopredu s dobou a využívať moderné technológie. Okrem wifi pripojenia môžu cestujúci využívať najnovšie aplikácie spojené s navigáciou, platiť bezkontaktnými kartami a dobíjať si ich pohodlne cez internet. Chceme ľudí pritiahnuť späť do autobusov a ukázať im, že aj tento spôsob dopravy sa posúva na vyššiu úroveň," informoval Štrba.

Žilinský kraj tiež poskytuje seniorom, študentom a hendikepovaným ľuďom zľavy na cestovnom, ktoré v minulom roku dosiahli výšku šesť miliónov eur. Tento rok očakáva župa podobné číslo. "Okrem toho zabezpečujeme, aby cestujúci neplatili plnú výšku cestovného. Na každého prepraveného doplácame 53 centov a cena lístka je tak pre ľudí omnoho nižšia. Taktiež treba povedať, že aj so zavádzaním všetkých modernizácií ostáva cena lístkov rovnaká a nezvyšujeme ju," zdôraznil žilinský vicežupan.

Aj napriek tomu však kraje na Slovensku sledujú pokles cestujúcich v autobusoch prímestskej dopravy. V ŽSK bol medziročný pokles za mesiace január - október 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka 4,29 %. "Sme ale povinní zabezpečiť pre ľudí dopravnú obslužnosť a nemôžeme sa na stratu pozerať iba z ekonomického hľadiska. Ak by sme pre ľudí nefinancovali tieto spoje, nemali by sa ako dostať do práce, školy alebo k lekárovi," dodal.

http://s.sme.sk/r-rss/20407445/nasekysuce.sme.sk/pat-novych-autobusov-dostanu-aj-kysuce.html

Uložte si do mobilu. Autobusy idú inak(12.12.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 11:00, s. -; Viera Legerská)

Včera - v nedeľu 11. decembra - začali platiť nové cestovné poriadky v autobusovej doprave. (Zdroj - Ilustr.foto: ŽSK) MARTIN. Nové cestovné poriadky začali platiť v nedeľu 11. decembra. Ako informoval riaditeľ

odboru dopravy ŽSK Ivan Mokrý, v rámci prímestskej autobusovej dopravy dochádza aj tento rok k zmenám, ktoré zlepšia nadväznosť medzi jednotlivými druhmi verejnej dopravy a rozšíria dopravnú obsluhu o nové spoje a zastávky.

"Úpravy cestovných poriadkov robíme každý rok, a to po vzájomných rokovaniach s autobusovými i železničnými dopravcami. Diskutujeme vždy aj s predstaviteľmi obcí a miest a pripomienky zasielajú i samotní cestujúci, čo je pre nás veľmi dobrá spätná väzba," priblížil celý proces I. Mokrý.

Žilinský kraj si objednáva u zmluvných dopravcov SAD Žilina a Arriva Liorbus prímestskú autobusovú dopravu na 218 linkách pre 313 obcí a miest a zmeny sa tak dotknú všetkých župných regiónov. "Zmeny máme aj v Turci, kde napríklad spoj v smere Martin - Kraľovany - Dolný Kubín zastaví o 11-tej už i v Krpeľanoch na železničnej stanici ako prípoj k osobnému vlaku v smere do Košíc. Podobne je o päť minút skôr posunutý ranný autobus z Mošoviec do Martina tak, aby mohli cestujúci v Turčianskych Tepliciach bez problémov prestúpiť na vlak do Martina a Žiliny," uviedol riaditeľ odboru dopravy ŽSK.

http://s.sme.sk/r-rss/20405978/nasturiec.sme.sk/ulozte-si-do-mobilu-autobusy-idu-inak.html

Vianočné zvyky a tradície v podaní Liptovského Múzea(11.12.2016; www.ruzomberok.dnes24.sk; Ružomberok, , s. -; Ivana Milanová)

V Liptovskom múzeu v Ružomberku sa (7.12.) konal 12.ročník kultúrno - výchovného podujatia s názvom "Vianočné zvyky a tradície". Vianočnú atmosféru si vychutnalo 605 návštevníkov.

Na podujatí, tak ako po minulé roky, účinkovali deti z Detského folklórneho súboru Liptáčik pod vedením Mgr. Igora Littvu a učiteľky tanca Bc. Michaely Apolenárovej so sólistom FS Liptov Dominikom Fínikom. Program sprevádzala detská ľudová hudba pod vedením p. učiteľa Mgr. Vladimíra Struhára s primášom folklórneho súboru Liptov Martinom Liptákom, DiS.art. - spolu so žiakmi SZUŠ Ľudového tanca a hudby.

V programe, ktorý sa pre novú skupinu návštevníkov opakoval každých 45 minút, sa zúčastnení oboznámili s ľudovými zvykmi v období adventu a Vianoc, s vinšami, koledami a tanečnými kreáciami. Počas programu malí čertíci a strigy obdarovávali niektoré deti cukríkmi. Po programe mohli detskí návštevníci nielen vidieť, ale aj vyskúšať si niektoré ľudové remeslá - suché plstenie z vlny, tkanie na malých krosienkach, mohli si cukrovou polevou ozdobiť medovníček, sledovať odlievanie vianočných

sviečok z vosku a pozorovať pri práci rezbárov, drotárku, medovnikárku, či paličkárku pri zhotovovaní krehkej paličkovanej čipky.

Na vianočnom podujatí - tak ako po iné roky - nesmela chýbať ani praktická ukážka pečenia vianočných oblátok, ktoré prezrádzala úžasná vôňa hneď pri vstupe do múzea.

Návštevníci si tu mohli zakúpiť rôzne vianočné výrobky a suveníry ostatných ľudových výrobcov (výrobky z drôtu, z papiera, z dreva, textilu, vyzdobené ikebany a vianočné dekorácie z prírodného materiálu, medovníky a iné).

Svoju tvorivú prácu predstavili aj žiaci zo ZŠ sv. Vincenta, SZUŠ DOTYK, ako aj klienti z Centra sociálnych služieb TROJLÍSTOK v Ružomberku. Svojimi výrobkami sa na podujatí prezentovali aj niektoré dámy, ktoré sa niekoľko rokov pravidelne každý pondelok v múzeu aktívne zúčastňujú tvorivého podujatia s názvom Múzeum pre seniorov.

Podujatie Vianočné zvyky a tradície bolo ďalším podujatím Liptovského múzea v Ružomberku, ktoré bolo zaradené do programu Ružomberského adventného kalendára 2016. Zúčastnili sa ho deti z materskej školy na Bystrickej ceste, MŠ Hrabovo, MŠ sv. Lujzy, MŠ Liptovské Sliače a MŠ Vlachy. Taktiež žiaci zo ZŠ Ľubochňa, ZŠ Ludrová, ZŠ Likavka, ZŠ na Bystrickej ceste, ZŠ Dončova, ZŠ Zarevúca, ZŠ sv. Vincenta, SZŠ DOTYK, žiaci z Diagnostického centra J. Jančeka v Ružomberku, a študenti zo Spojenej školy S. Viatora 8 a tiež klienti Centra sociálnych služieb - LIKAVA.

Vianočného podujatia v Liptovskom múzeu sa zúčastnilo celkom 605 ľudí - z nich bolo 523 detí a 82 dospelých. Účinkujúcich bolo 33 dospelých a 32 detí.

Zdroj - Liptovské múzeum v Ružomberku http://ruzomberok.dnes24.sk/vianocne-zvyky-a-tradicie-v-podani-liptovskeho-muzea-257909

Rokovali aj o príprave cyklotrasy(13.12.2016; Kysucké noviny; č. 49, NÁŠ REGIÓN , s. 10; PM)

Predseda Mikroregiónu horné Kysuce Ľubomír Golis zvolal 2. novembra do Turzovky členov združenia - starostov z Vysokej nad Kysucou, Makova, Klokočova, Korne, Olešnej, Dlhej nad Kysucou a Staškova.

Pozvanie prijal aj predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár a Michal Patuš, riaditeľ odboru európskych projektov a regionálneho rozvoja ŽSK. Hovorili o programoch, cez ktoré je možnosť získať finančnú podporu. Primátor Turzovky zhodnotil stretnutie ako užitočné a zdôraznil, že treba neustále hľadať možnosti na získanie financií z dostupných zdrojov. Po 20 dňoch sa na Mestskom úrade v Turzovke uskutočnilo pracovné stretnutie. Zúčastnili sa na ňom primátor mesta, prednosta Marián Masnica, Miroslava Štrbová a Renáta Michalisková z úseku výstavby a rozvoja mesta. Zo Žilinského samosprávneho kraja prišiel riaditeľ odboru európskych projektov a regionálneho rozvoja ŽSK Michal Patuš so svojimi spolupracovníkmi. Konkrétne sa zaoberali prípravou 3,5-kilometrovej cyklotrasy v hodnote desiatok tisíc eur. (PM)

Začala najobľúbenejšia výstava Žilinskej župy(13.12.2016; Kysucké noviny; č. 49, NÁŠ REGIÓN , s. 11; LENKA ZÁTEKOVÁ)

Jubilejný desiatykrát ponúkajú šikovné ruky klientov domovov sociálnych služieb v Žilinskom kraji unikátnu predajnú vianočnú výstavu "Vianoce našimi rukami".

Od štvrtka 8. decembra majú možnosť návštevníci foyeru Žilinského samosprávneho kraja vidieť a zakúpiť si originálne výrobky so sviatočnou tematikou.

"Žilinská župa má v pôsobnosti 26 domovov sociálnych služieb a všetky z nich tu prezentujú svoje práce. Na výber sú pripravené rozličné dekorácie do bytu, domu, ale aj priamo na vianočný stromček či štedrovečerný stôl. Dnes čakalo na všetkých aj malé prekvapenie, a to vianočný punč a čerstvo robené, ešte teplé oblátky," priblížila atmosféru riaditeľka odboru sociálnych vecí ŽSK Marta Pauková.

Kraj organizuje počas roka tri tematické výstavy DSS, spomedzi ktorých má najväčší úspech práve vianočná. "Pre našich klientov, ktorí dekorácie vyrábajú niekoľko týždňov dopredu, je nádherný pocit, keď si ich práce niekto kúpi. Preto majú tieto výstavy u nás svoje stále miesto, aby tu mohol každý podporiť dobrú vec. Peniaze z predaja idú totiž priamo konkrétnym domovom, ktoré ich môžu použiť na ďalší rozvoj," vysvetlil žilinský župan Juraj Blanár.

V minulom roku sa podarilo počas vianočného obdobia vyzbierať 1 971 eur. "Veríme, že tento rok presiahne táto suma dvetisíc eur a návštevníkom sa budú výrobky páčiť. Často k nám chodia tiež triedy zo škôl či škôlok a aj deti sú z dekorácií nadšené. Dvere má k nám otvorené každý okoloidúci," uzavrela Pauková.

Vianočná výstava potrvá vo svojej predajnej forme do 20. decembra vždy počas pracovných dní od 8.00 do 15.00 h, výrobky však budú vystavené až do 9. januára 2017.

LENKA ZÁTEKOVÁ

Môžu si vychutnať výhľad na zasnežené Javorníky(13.12.2016; Kysucké noviny; č. 49, SPRAVODAJSTVO , s. 3; IH)

Snehová pokrývka teší najmä milovníkov zimných športov. Jedinečný zážitok, spojený s očarujúcim výhľadom na zasnežené Javorníky, nájdu bežkári aj na upravovanej stope Javorníckej lyžiarsko-bežeckej magistrály.

Približne 54-kilometrový úsek je ako stvorený na bežkovanie, preto sa oň župa každú zimu stará. Podľa počasia Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) upravuje stopu z MakovaKasární až na Husárik (Čadca) tak, aby sa slovenská stopa napojila na Kasárňach na českú a umožnila prepojenie oboch republík. Záujemcovia môžu skontrolovať stav magistrály aj na župnom webe. "Z pohodlia domova si overia, ako to na trase vyzerá a rozhodnú sa, či na bežky vyrazia, alebo nie. Je to skvelý systém, ktorý podľa GPS zariadenia sleduje samotný ratrak, zbiera údaje o hĺbke snehu, teplote alebo prípadných prekážkach," povedal žilinský župan Juraj Blanár. Vedúca oddelenia cestovného ruchu ŽSK Barbora Zigová informovala, že na trase v osade Bielovci na Semeteši kraj osadil i webkameru, ktorá na web vysiela v pravidelných intervaloch aktualizované zábery. Svoje fotografie a komentáre môžu však zdieľať priamo na web aj návštevníci Javorníckej magistrály. Ak to počasie dovolí, túto sezónu chce župa zorganizovať tiež tradičný bežkársky prechod, ktorý sa minulú zimu práve pre nedostatok snehu nepodarilo uskutočniť.

Hovorkyňa ŽSK dodala, že všetky aktuálne informácie o dianí na trati sú dostupné na webových stránkach www.zilinskazupa.sk v sekcii Náš kraj, www.nabezky.sk alebo na facebookovej stránke Beskydsko-javornícka lyžiarska bežecká magistrála. (IH)

Foto: Ratrak upravuje stopu na Javorníckej lyžiarsko-bežeckej magistrále.

Má už 130 rokov, ale stále je tínedžerka(13.12.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 09:56, s. -; soš)

Pozrite si mílniky odbornej školy, ktorá má viac ako storočnú históriu. Slávnostná akadémia k 130. výročiu Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Dolnom Kubíne.

(Zdroj - soš) Stredná odborná škola obchodu a služieb v Dolnom Kubíne je naozaj 130-ročná a vďaka svojim

skvelým žiakom - vždy tínedžerom, je v podstate tiež stále tínedžerkou aj ona. Toto sú jej mílniky. 1886 Karl Benz vyrobil prvý osobný automobil, v New Yorku sprístupnili verejnosti Sochu slobody. V

Dolnom Kubíne bola podľa § 80 zákona číslo 17 z roku 1884 zriadená pre učňov remeselníckych a obchodných odborov Učňovská škola.

V 1. školskom roku ju navštevovalo 41 učňov. Podľa hlásenia župného školského inšpektorátu bola na Orave z priemyselných škôl len naša.

1918 Československo vyhlasuje nezávislosť od Rakúsko-Uhorska a stáva sa republikou. Na Učňovskej

škole v Dolnom Kubíne sa stáva slovenčina vyučovacím jazykom. Mnoho učiteľov pôsobiacich na našej škole nemalou mierou prispelo aj k rozvoju kultúrneho života

na celej Orave. Vďaka ich pôsobeniu sa rozvíja ochotnícke divadlo, vzniká mužský učiteľský zbor, v Dolnom Kubíne sa buduje lyžiarske stredisko. Učňovská škola bola teda neoddeliteľnou súčasťou školského systému i kultúrneho života celého regiónu.

1939 Škola bola premenovaná na Odbornú učňovskú školu, kde sa vykonávali tovarišské skúšky v

odboroch kolár, zámočník, cukrár, krajčír, mäsiar, murár, kaderník, obuvník a elektrikár. V roku 1944 pribudli odbory klampiar, vodoinštalatér, sklár, tesár, stolár.

1945

Do prevádzky je uvedený prvý počítač na svete Enyak, ktorý zaberal dve miestnosti veľkosti telocvične. Na Orave sa uvažuje o opodstatnenosti troch všeobecných učňovských škôl, ktoré sa nachádzali v Dolnom Kubíne, Námestove a Tvrdošíne.

Rozhodnutím inšpektorátu sa školy zlúčili a vzniká Obvodná odborná škola v Dolnom Kubíne. Sídlila priamo pri závode SEZ (Slovenských elektrotechnických závodoch), jej prvým riaditeľom bol Tomáš Kováč, na jeho miesto v roku 1960 nastúpil Vladimír Ballo.

1965 Tokio sa stáva najväčším mestom sveta, v britskej televízii je zakázaná reklama na cigarety. Pre

našu školu je dôležitý 27. september, kedy sa slávnostne otvára Stredné odborné učilište pri SEZ. Sťahuje sa do novopostavených priestorov na Pelhři-movskej ulici č. 1186, v ktorých sídli časť školy až dodnes. O rok neskôr pribúdajú nové budovy - jedáleň a telocvičňa. O ďalších 13 rokov internát. Riaditeľom sa 1. marca 1966 stáva Jozef Janotík, ktorý v tejto funkcii pôsobil až do roku 1989.

1989 17. novembra odštartovala naša spoločnosť demokratické zmeny. V roku 1990 sa stáva novým

riaditeľom školy František Oravec, nasledujúci rok je pri SOU zriadená Dievčenská odborná škola, ktorá zanikla v roku 2002. V roku 1993 sa prvýkrát otvára Hotelová akadémia.

Motto školy Chceme byť škola, kde * žiak bude cítiť, že všetko, čo mu škola umožňuje, má alebo snáď bude mať zmysel, * absolvent školy prizná, že všetko, čo mu škola umožnila, malo zmysel. Že sa nám ho darí napĺňať dokazuje množstvo spokojných a úspešných absolventov, ktorí si svoju

kariéru úspešne budujú nielen v rôznych miestach Slovenska, ale aj v Nemecku, Anglicku, Švajčiarsku, Česku, Nórsku, Rakúsku, Dánsku, Dubaji či USA.Remeslo má stále zlaté dno.

V školskom roku 2008/2009 mala škola počas celej svojej histórie najviac: tried - 37, žiakov - 1102 a zamestnancov - 116. V roku 2010 sa stáva riaditeľom Dušan Štrifler. Žiaci sa vzdelávajú v nasledujúcich odboroch:

Študijné - maturitné: hotelová akadémia, čašník - servírka, kuchár, operátor stavebnej výroby, operátor drevárskej a nábytkárskej výroby, kozmetik.

Učebné: hostinský, kuchár, kaderník, murár, inštalatér. Nadstavbové: podnikanie v remeslách a službách, vlasová kozmetika. Praktické vyučovanie prebieha * v školských strediskách praktického vyučovania (dielne): školská jedáleň, 2 reštaurácie, 2

kadernícke a kozmetické salóny, dielne pre inštalatérov, murárov a stolárov, predajňa potravín; * vo firmách na Slovensku a v zahraničí. Projekty a stáže Bohatá je projektová činnosť v rôznych programoch EÚ: 2x Európsky sociálny fond, 8x Leonardo

da Vinci, 4x Socrates, 4x Comenius, 1x Phare, 2x Interreg, 1x Operačný program Vzdelávanie, 4x Erazmus+.

Podstatou všetkých projektov je zvyšovanie kvality odborného vzdelávania a posilnenie zames-tnateľnosti, flexibility a adaptability žiakov na európskom trhu práce.

Doteraz škola na rôznych aktivitách spolupracovala s partnermi zo 17 krajín Európy. V roku 2011 získal projekt Mobilita v EÚ - štandard kvality stratégie odborného vzdelávania národnú Cenu kvality od Národnej agentúry Programu celoživotného vzdelávania.

Veľkou výhodou štúdia na našej škole je možnosť absolvovať zahraničnú stáž v rozsahu jedného až piatich mesiacov, ktorá rozvíja odborné, jazykové a aj osobnostné kompetencie: samostatnosť, zodpovednosť, sebadisciplínu, zdravé sebavedomie, húževnatosť, cieľavedomosť, komunikatívnosť, riešenie problémov, toleranciu a multikulturálnosť.

Škola doteraz umožnila viac ako 1000 žiakom praxovať v niektorej z 11 krajín Európy. Na žiadnej škole v Žilinskom kraji neštuduje 50 žiakov, Slovákov zo Srbska. V septembri 2013

sme privítali prvých z nich z Báčskeho Petrovca. Okrem nich študuje na našej škole aj jeden žiak z Ukrajiny.

V ostatných rokoch škola čiastočne revitalizovala svoje objekty: * internát a školská jedáleň - výmena okien a obnova strechy, * budova Stavbár - zateplenie a výmena okien, * telocvičňa - výmena osvetlenia a obnova strechy.

Akadémia k výročiu školy (6 fotografií) Slávnostná akadémia Stredná odborná škola obchodu a služieb v Dolnom Kubíne si 130. výročie pripomenula 2.

decembra slávnostnou akadémiou. Počas interaktívneho programu bolo cítiť vzájomnú zohratosť pedagógov a žiakov a ich schopnosť spoločného, tímového nadchnutia sa pre správnu vec - pre svoju školu. Veľmi motivačne odzneli videá, ktoré špeciálne pre túto príležitosť škole zaslali úspešní absolventi školy z rôznych kútov sveta. Program sa niesol v duchu genézy vzájomnej interakcie života spoločnosti a života školy.Akadémie sa zúčastnil aj Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja, Jaroslava Dokoupilová, riaditeľka Střední školy Odry a Adam Zoň, riaditeľ Zespół Szkół Ekonomiczno - Gastronomicznych, Živjec.Vzácnymi hosťami boli riaditelia základných a stredných škôl z Dolného Kubína, zástupcovia kooperujúcich zamestnávateľov a bývalí zamestnanci školy.

http://s.sme.sk/r-rss/20408738/nasaorava.sme.sk/ma-uz-130-rokov-ale-stale-je-tinedzerka.html

ŽSK navrhlo rozpočet na rok 2017: Najviac peňazí do sociálnej oblasti(12.12.2016; www.zilina.dnes24.sk; Žilina, , s. -; TASR)

Poslanci ŽSK o navrhnutom rozpočte rozhodnú 19. decembra. Do čoho sa plánuje investovať najviac? Návrh najnovšieho rozpočtu je zverejnený na webe ŽSK.

Poslanci zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) budú na poslednom tohtoročnom zasadnutí v pondelok 19. decembra rozhodovať o rozpočte na rok 2017, ktorý je navrhnutý ako vyrovnaný vo výške 173.536.864 eur, čo je o 6,4 milióna eur viac ako v roku 2016. Informovala o tom hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.

"Podarilo sa nám prerozdeliť financie do všetkých regiónov a oblastí ŽSK - do školstva, sociálnych služieb, kultúry, zdravotníctva, dopravy či spolufinancovania eurofondov, na ktoré sa pripravujeme v nadchádzajúcom období. Aj tento rok investujeme najviac v rámci rozpočtových peňazí ŽSK do sociálnej oblasti, a to 36,8 milióna eur. Oproti minulému roku ide o navýšenie o viac ako štyri milióny eur," povedal predseda ŽSK Juraj Blanár.

Riaditeľ odboru financií Úradu ŽSK Stanislav Ulaher doplnil, že pri zostavovaní rozpočtu počítal samosprávny kraj i s legislatívnymi zmenami, ktoré začnú platiť v roku 2017. "Ide napríklad aj o zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb z aktuálne platných 22 na 21 percent," uviedol Ulaher s tým, že ŽSK plánuje pokračovať v čerpaní rozvojového úveru z Rozvojovej banky Rady Európy na modernizáciu a rekonštrukcie v oblasti zdravotníctva a dopravy v objeme viac ako 11 miliónov eur.

Prečítajte si aj "Rozpočet odzrkadľuje naše hlavné ciele a priority. Okrem rekonštrukcie ciest a techniky pre

cestárov investujeme z našich zdrojov do modernizácie nemocníc, polikliniky, múzeí a galérií v pôsobnosti ŽSK. Pokračovať budeme v zatepľovaní a zlepšovaní vybavenosti stredných škôl a zvyšovať chceme tiež kvalitu domovov sociálnych služieb v našej pôsobnosti, do ktorých nakúpime nové práčky, sušičky, sporáky a ďalšie potrebné technológie," zdôraznil Blanár.

Návrh najnovšieho rozpočtu je zverejnený na webe ŽSK v sekcii aktuality, dodala Záteková. Foto: ilustračné Zdroj - TASR

Najlepší programátori súťažili v škole v KNM(13.12.2016; Kysucké noviny; č. 49, NÁŠ REGIÓN , s. 10; JANA KOMANOVÁ)

November sme v Spojenej škole v Kysuckom Novom Meste zakončili krajským kolom súťaže Zenit v programovaní. V dňoch 29. a 30. novembra sa tu zišli najlepší programátori a webdizajnéri zo Žilinského samosprávneho kraja.

Slávnostné otvorenie podujatia patrilo vedúcemu odboru školstva Okresného úradu v Žiline Viliamovi Rojkovi a Anne Trauerovej. Správny priebeh súťaže garantovali predseda krajskej odbornej komisie Ladislav Staroň spoločne s Jozefom Škorupom, Petrom Tvrdým, Jurajom Králikom, Antonom Maslákom, Máriou Čamborovou a Andreou Krevovou. Prvý deň riešili žiaci súťažné úlohy samostatne. Svoje odborné vedomosti preukazovali v dvoch kategóriách: A (žiaci 3. a 4. ročníka) a B (žiaci 1. a 2.

ročníka). Avšak jedným zo spôsobov, ako rozvíjať osobnosť žiaka, a tak napredovať, je i tímová práca. Tá

bola náplňou druhého súťažného dňa, kedy súťažné tímy programátorov a grafikov navrhovali tie najlepšie webstránky. Všetci súťažiaci si domov odniesli certifikát, potvrdzujúci účasť v súťaži. Peknou spomienkou pre víťazov sú diplomy a vecné ceny.

V kategórii A a B prvé miesta opätovne obhájili Michal Sládeček z Gymnázia Varšavská cesta v Žiline a Matej Sládek z Gymnázia Antona Bernoláka v Námestove. V kategórii WEB do celoštátneho kola postúpili Martina Pitáková a Dávid Duda zo Spojenej školy v Tvrdošíne. Blahoželáme a prajeme veľa úspechov v ďalšom kole súťaže.

JANA KOMANOVÁ

Seniori na návšteve v Kysuckej hvezdárni(13.12.2016; Kysucké noviny; č. 49, NÁŠ REGIÓN , s. 23; MÁRIA SUCHÁNKOVÁ)

V utorok 15. novembra šesť klientov zo Zariadenia pre seniorov a Domova sociálnych služieb KNM navštívilo Kysuckú hvezdáreň v Kysuckom Novom Meste.

Kysucká hvezdáreň, riadená Žilinským samosprávnym krajom, sprostredkováva pre návštevníkov najnovšie objavy z oblasti astronómie. Aj pre seniorov si pani Sucháňová pripravila zaujímavú prednášku o Slnečnej sústave, spojenú s premietaním a najnovšími poznatkami, ktoré má hvezdáreň. Po prednáške sa seniori premiestnili do kupoly hvezdárne, kde si pozreli pomocou špeciálneho astronomického ďalekohľadu Slnko. Na špeciálnej váhe mohli starkí zistiť svoju váhu, ktorú by mali na jednotlivých planétach.

V prízemí si pozreli výstavu hornín, minerálov aj meteoritov a v záhrade hvezdárne vybudovanú expozíciu hornín z Karpát. V dolnej časti záhrady sú vybudované slnečné hodiny, kde zistili presný čas pomocou tieňa.

Návšteva hvezdárne sa vydarila, prialo jej aj počasie. Seniori ďakujú zamestnankyni, pani Sucháňovej za zaujímavú prednášku a dohodli sa na opätovnej návšteve hvezdárne.

MÁRIA SUCHÁNKOVÁ, SOCIÁLNY PRACOVNÍK Foto: Seniorom sa v Kysuckej hvezdárni páčilo.

Literárny festival Jašíkove Kysuce 2016(13.12.2016; Kysucké noviny; č. 49, NÁŠ REGIÓN , s. 24; HELENA PAGÁČOVÁ)

Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja bola hlavným organizátorom Literárneho festivalu Jašíkove Kysuce 2016, ktorý prebiehal v dňoch 28. novembra - 2. decembra.

Hlavným partnerom celoslovenského podujatia bol Fond na podporu umenia a podporili ho i mnohí mediálni partneri. Festival vyvrcholil literárnym galavečerom, na ktorom boli udelené hlavné ceny, prémie a čestné uznania víťazom 48. ročníka celoslovenskej literárnej súťaže Jašíkove Kysuce. Hlavnú cenu Rudolfa Jašíka získala poviedka Včera a dnes alebo Modlitba za Raj autorky Nely Vrtochovej. Spoluorganizátormi súťaže, ktorá sa radí medzi najstaršie a najprestížnejšie literárne súťaže na Slovensku, sú významné stavovské organizácie: Spolok slovenských spisovateľov, Literárny fond Slovenska i Kysucká kultúrna nadácia. Odborná porota literárnej súťaže pracovala v tomto roku v zložení - Vladimíra Komorovská, Zuzana Kuglerová a Mária Bátorová - predsedníčka poroty. Porota v tomto ročníku súťaže hodnotila viac ako 100 literárnych textov mladých autorov vo veku od 10 do 35 rokov. Prémie Literárneho fondu (ďalej "LF") získal: 1. prémia LF Ján Bidovský za poviedku Pred potopou; 2. prémia LF Andrea Komorníková (Mária Daneková) za poviedku Stratená a 3. prémia LF Mony (Monika Kvašňovská) za poviedky Vytúžený pokoj; Edita. Vo vekovej kategórii od 10 do 18 rokov uspela Dominika Gavláková so svojou poviedkou pod názvom Fázy môjho smútku a Cenu Jozefa Hnitku, ktorú udeľuje Kysucká kultúrna nadácia, si prevzala z rúk literárnej vedkyne a spisovateľky Prof. PhDr. Márie Bátorovej, DrSc. Čestné uznania boli udelené finalistom súťaže: Márii Strýčkovej (Ľudia), Sore - Simone Športekovej (Fortissimo), Lenke Želonkovej (V kalužiach), Patrikovi Polkovi (Sťažnosť), Charlie - Ivane Dzurianikovej (Ostrie lásky), Kristíne Kobolkovej (Svet rozbitých citov), Františkovi Habľákovi (Tajomstvo farmy Oakwodoovcov), Anne Šušlíkovej (Svätice), Neullior Aeternum - Nikolete Preložníkovej (Zápisky zbesilého detstva) a Emme Bradovej (Stratení v čase).

Súťažné poviedky boli od vyhlásenia súťaže postupne zverejňované na stránke www.jasikovekysuce. sk a vybrané prozaické texty laureátov vydala Kysucká knižnica v Čadci formou zborníka. Literárny galavečer otvorilo vystúpenie speváčky Kataríny Koščovej, ktorá s hudobníkom Dávidom Špinerom zabezpečovala hudobné vstupy počas celého večera. Slávnostné vyhodnotenie súťaže moderovala Gabriela Tomajková, redaktorka RTVS Banská Bystrica a úryvky priblížili herci martinského a žilinského divadla - Eva Gašparová Mankovecká a Braňo Bačo. Vyhodnotenie súťaže sprevádzal počas celého týždňa bohatý program kultúrnych a literárnych podujatí, pozostávajúci z autorských besied, prednášok, seminárov a výstav. Literárny festival slávnostne otvorila 28. novembra Janka Bírová, riaditeľka Kysuckej knižnice v Čadci a privítala prvého hosťa, akademického maliara Stanislava Lajdu. Verejnosť si v priestoroch knižnice môže prezrieť jeho unikátnu výstavu originálnych výtvarných prác a ilustrácií. Kysuce uvítali na svojom literárnom festivale veľa významných osobností - Jozefa Banáša, Igora Sokolíka, Mariána Tkáča, Petra Cabadaja, Pavla Holeštiaka, Ladislava Hrubého, Máriu Ďuranovú, Máriu Bátorovú, Katarínu Mikolášovú, Janu Pronskú, Silviu Bystričanovú, Slávku Koleničovú, Zuzanu Kuglerovú, Ľuboša Juríka, Ľubomíra Olacha a Rudolfa Geráta. Hosťami boli i herečky a moderátorky Ivana Halašová, Zuzana Galková a Andrea Kulasová, hudobníčka a vedúca vokálnej dievčenskej skupiny Irina Školníková. Všetci protagonisti svojimi hudobnými, hereckými a umeleckými vstupmi, prednáškami, literárnou a výtvarnou tvorbou, autorskými stretnutiami a besedami zaujali žiakov základných škôl, stredoškolskú mládež i širokú kultúrnu a čitateľskú verejnosť. Najväčší ohlas u čitateľskej verejnosti získali podujatia Literárne kolokvium autorov Vydavateľstva Matice slovenskej a výstava knižnej produkcie Vydavateľstvo Matice slovenskej sa predstavuje, taktiež literárne večery s umelcami a podujatie Ženy, ženy - literárny babinec, kolokvium najčítanejších slovenských spisovateliek. Podujatia prebiehali v Kysuckej knižnici v Čadci, v Krásne nad Kysucou, v Turzovke, v Olešnej, Makove a v Kysuckom Novom Meste. Všetky podujatia Literárneho festivalu Jašíkove Kysuce 2016 sa mohli úspešne realizovať vďaka príspevku Fondu na podporu umenia z verejných finančných zdrojov, spolufinancovania projektu Žilinským samosprávnym krajom, príspevku spoluorganizátorov, Kysuckej kultúrnej nadácie a sponzorov.

HELENA PAGÁČOVÁ, KYSUCKÁ KNIŽNICA

Päť nových autobusov dostanú aj Kysuce(13.12.2016; Kysucké noviny; č. 49, SPRAVODAJSTVO , s. 2; IH)

Na cesty Žilinského kraja vyrazí dvadsať nových autobusov, vybavených modernými bezpečnostnými a ďalšími elektronickými prvkami. Päť z nich bude premávať aj po Kysuciach.

ČADCA. Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) financuje prímestskú autobusovú dopravu na území župy a snaží sa vytvoriť pre cestujúcich čo najlepšie podmienky. "Aj preto vymieňajú naši dopravcovia staré autobusy za úplne nové, aby priniesli ľuďom viac pohodlia a zároveň dodržali prísne technické normy," informoval podpredseda ŽSK Jozef Štrba. Podľa jeho slov kraj objedná na budúci rok spolu 25 miliónov kilometrov u dvoch dopravcov. Okrem 20 nových autobusov v SAD Žilina čaká modernizácia aj vozový park ARRIVA Liorbus. Ten v roku 2017 postupne vymení 12 vozidiel. Spolu budú mať tak dopravcovia k dispozícii 446 vozidiel, ktoré si župa objednáva na dopravu pre cestujúcich 313 miest a obcí 218 autobusovými linkami.

Ako povedala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková, nové autobusy sú vybavené i wifipripojením, ktoré cestujúci nájdu už vo viac ako 100 vozidlách, jazdiacich v Žilinskom kraji.

"Snažíme sa ísť dopredu s dobou a využívať moderné technológie. Okrem wifipripojenia môžu cestujúci využívať najnovšie aplikácie spojené s navigáciou, platiť bezkontaktnými kartami a dobíjať si ich pohodlne cez internet. Chceme ľudí pritiahnuť späť do autobusov a ukázať im, že aj tento spôsob dopravy sa posúva na vyššiu úroveň," informoval Štrba.

Žilinský kraj tiež poskytuje seniorom, študentom a hendikepovaným ľuďom zľavy na cestovnom, ktoré v minulom roku dosiahli výšku šesť miliónov eur. Tento rok očakáva župa podobné číslo. "Okrem toho zabezpečujeme, aby cestujúci neplatili plnú výšku cestovného. Na každého prepraveného doplácame 53 centov a cena lístka je tak pre ľudí omnoho nižšia. Taktiež treba povedať, že aj so zavádzaním všetkých modernizácií ostáva cena lístkov rovnaká a nezvyšujeme ju," zdôraznil žilinský vicežupan.

Aj napriek tomu však kraje na Slovensku sledujú pokles cestujúcich v autobusoch prímestskej dopravy. V ŽSK bol medziročný pokles za mesiace január - október 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka 4,29 %. "Sme ale povinní zabezpečiť pre ľudí dopravnú obslužnosť a nemôžeme sa na stratu pozerať iba z ekonomického hľadiska. Ak by sme pre ľudí nefinancovali tieto spoje, nemali by sa ako dostať do práce, školy alebo k lekárovi," dodal. (IH)

Nové spoje aj pre Kysuce(13.12.2016; Kysucké noviny; č. 49, Titulná strana , s. 1; IH)

V súvislosti s novými cestovnými poriadkami v železničnej doprave začali platiť uplynulú nedeľu zmeny aj v prímestskej autobusovej doprave. Dotkli sa tiež Kysúc. Ako informoval riaditeľ odboru dopravy ŽSK Ivan Mokrý, v rámci prímestskej autobusovej dopravy došlo tento rok k zmenám, ktoré zlepšia nadväznosť medzi jednotlivými druhmi verejnej dopravy a rozšíria dopravnú obsluhu o nové spoje a zastávky. "Úpravy cestovných poriadkov robíme každý rok, a to po vzájomných rokovaniach ako s autobusovými, tak železničnými dopravcami. Diskutujeme vždy aj s predstaviteľmi obcí a miest a pripomienky zasielajú i samotní cestujúci, čo je pre nás veľmi dobrá spätná väzba," povedal. Úpravy sú aj na Kysuciach, najmä v Turzovke a Ochodnici. Žiaci, cestujúci z Dlhej nad Kysucou do Turzovky, môžu v dňoch školského vyučovania využiť nový spoj s odchodom o 6.10 h, prípadne autobus z turzovskej mestskej časti Hlinené do centra o 5.50 h. Prípoje k vlakom na železničnú stanicu pribudnú Ochodničanom ráno o pol šiestej i podvečer o pol siedmej a v smere zo stanice na konečnú o 6. 10 h ráno. (IH)

Sociálna starostlivosť(13.12.2016; Kysucké noviny; č. 49, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 5; Jana Špiláková)

Máte príbuzného alebo blízkeho človeka umiestneného v domove sociálnych služieb či v zariadení pre seniorov? Do ich rekonštrukcie a modernizácie v budúcom roku plánuje župa investovať 1,8 milióna eur. V pláne je nákup sprchovacieho vozíka a schodolezu pre zariadenia v Čadci - Horelici. V ZpS a DSS na Štúrovej ulici v Kysuckom Novom Meste by mali získať financie na nové vybavenie do kuchyne. DSS a špecializované zariadenie Slniečko v Oščadnici by s pomocou svojho zriaďovateľa malo zakúpiť hydromasážnu vaňu a veľkokapacitnú priemyselnú práčku. V pláne sú aj investície do modernizácie budov. CSS Žarec v Čadci čaká zateplenie, zariadenie Slniečko v Oščadnici plánuje rekonštrukciu a modernizáciu svojich priestorov. Župa má v 26 zariadeniach pre seniorov a domovoch sociálnych služieb pre deti a dospelých viac ako 3200 klientov, priamo na Kysuciach sa stará o 740 ľudí odkázaných na sociálnu pomoc.

Oprava ciest a nová technika pre cestárov(13.12.2016; Kysucké noviny; č. 49, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 5; Jana Špiláková)

Samosprávny kraj plánuje v budúcom roku investovať do opravy regionálnych komunikácií na Kysuciach 1,4 milióna eur. Rozpočet ráta s investíciami do ciest III. triedy medzi Rakovou a Korcháňom a Staškovom a Klokočovom či do úseku v časti Turzovka - Semeteš. Do výbavy cestárov v každom regióne pribudnú navyše nové sypacie nadstavby, snehové pluhy, vibračné valce na opravy ciest, sprievodné vozidlá a v pláne je aj generálna oprava áut Tatra. To všetko v hodnote viac ako milión eur.

Financie pre rozvoj Kysuckej NsP(13.12.2016; Kysucké noviny; č. 49, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 5; Jana Špiláková)

Do zdravotníctva dáva župa každoročne nemalé financie. Priamo do Kysuckej NsP v Čadci smeruje 1,3 milióna eur. Napríklad na prístrojové vybavenie novootvorenej kožnej ambulancie, ktorá bude pacientom k dispozícii od februára budúceho roka. V pláne je aj výmena okien v internistickom pavilóne, pokračovanie opráv hygienických zariadení v nemocnici či rekonštrukcia čakární, chodieb a nemocničnej kuchyne. Kysucká nemocnica pritom ročne hospitalizuje 16-tisíc pacientov, ambulantne jej lekári vyšetria 79-tisíc pacientov.

Žilinská župa pripravila rozpočet na rok 2017 Miliónové investície smerujú do regiónov(13.12.2016; Kysucké noviny; č. 49, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 5; Jana Špiláková)


VZDELÁVANIE 63 122 240

KULTÚRA 7 622 791 SOCIÁLNE SLUŽBY 36 871 346 DOPRAVA 32 800 000 ZDRAVOTNÍCTVO 5 926 000 Bežné výdavky v zdravotníctve sú hradené zo zdravotných poisťovní --- Bližšie informácie o rozpočte na rok 2017 nájdete na stránke župy www.zilinskazupa.sk, v časti


Cestujeme s podporou ŽSK(13.12.2016; Kysucké noviny; č. 49, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 5; Jana Špiláková)

Prepravu autobusmi do škôl či zamestnania na Orave, Kysuciach, ale aj v Liptove, Turci a Hornom Považí zabezpečuje župa prostredníctvom objednaných kilometrov u autobusových dopravcov Arriva Liorbus a SAD Žilina. Na budúci rok si objednala 25 miliónov kilometrov za 16 miliónov eur. Dopravcovia na základe zmluvy s krajom ročne prepravia 27 miliónov osôb, pričom župa financuje aj zľavy pre seniorov, študentov, deti či zdravotne znevýhodnených. V regiónoch ich prepravuje 445 autobusov, časť z nich je vybavená aj Wi-Fi pripojením.

Vzdelávanie(13.12.2016; Kysucké noviny; č. 49, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 5; Jana Špiláková)

Rozhodujete sa, na ktorú strednú školu pôjde vaše dieťa? Výber môže ovplyvniť aj kvalita a vybavenie školy. Plánované investície do skvalitnenia a modernizácie školských budov by mali v budúcom roku dosiahnuť 4,4 milióna eur. Časť pôjde aj do Spojenej školy v Kysuckom Novom Meste. Sumu 100-tisíc eur chcú využiť na úpravu športového ihriska či na rekonštrukciu podlahy v škole. SOŠ technická v Čadci zase plánuje výstavbu novej telocvične pre svojich 561 žiakov. Stredné odborné školy plánujú s pomocou župy investovať aj do modernizácie výučby a technického vybavenia. SOŠ strojnícka v Kysuckom Novom Meste, ktorá vychováva budúcich mechanikov a inštalatérov, plánuje zakúpiť zvárací trenažér za 27-tisíc eur a SOŠ technická v Čadci univerzálnu frézku za 27-tisíc.

Investícia do kultúry a pamiatok(13.12.2016; Kysucké noviny; č. 49, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 5; Jana Špiláková)

Žilinský samosprávny kraj sa v regióne Kysúc stará o fungovanie múzea, galérie, hvezdárne, knižnice či kultúrneho strediska. Vďaka tomu využije služby Kysuckej knižnice v Čadci ročne 79-tisíc návštevníkov, expozície Kysuckého múzea si pozrie 75-tisíc ľudí a Kysucké kultúrne stredisko v Čadci pripraví 111 záujmových a vzdelávacích aktivít pre verejnosť. V pripravovanom rozpočte na budúci rok sa ráta aj investíciami. Príkladom je vybudovanie depozitára pre Kysuckú galériu, sídliacu v historickej budove Kaštieľa v Oščadnici za 70-tisíc eur.

ZAŽITE TÚ najkrajšiu zimu!(13.12.2016; Slovenka; č. 49, TIPY NA VÝLET , s. 138; PETER BOHUŠ)

Kam na dovolenku v zime? Predsa do Žilinského kraja, najviac navštevovaného v tomto roku zo všetkých regiónov Slovenska.

Malá Fatra, Veľká Fatra, Nízke Tatry. K tomu wellness Aquapark Tatralandia či Bešeňová, kúpele Lúčky alebo Rajecké Teplice. Fantastická príroda, kvalitné zázemie na aktívny oddych, športy aj zaháľanie. Za svetovým lyžovaním nemusíme jazdiť ďaleko. Môžeme si ho užiť trebárs na Liptove.

Jasná a Chopok v Nízkych Tatrách Desiatky rokov známe a obľúbené stredisko zimných športov. Menej zdatní lyžiari ocenia zjazdovky

Májová - Priehyba - Jasná a Jelení Grúň, rodiny s deťmi 6 800 metrov dlhú zjazdovku na južnej strane Chopku. Na svoje si prídu aj vyznávači bežeckého lyžovania, čaká ich viac ako 70 km tratí rôznych stupňov obťažnosti. Mobilná aplikácia LIPTOV poskytuje aktuálne informácie o prevádzke lanoviek, zľavách skipasov, vstupoch do akvaparkov. Info o akciách sú na stiahnutie na grafikone SKI & AQUA

bus, držitelia Liptov Region Card môžu navyše bezplatne využívať tento špeciálny autobus spájajúci najväčšie turistická lákadlá v regióne. Viac na www.visitliptov.sk. Na Liptove sa začala zimná sezóna 3. decembra.

Lyžiarska magistrála Upravená trať, rozprávkové výhľady, pokoj horských osád ponúka návštevníkom

Beskydskojavornícka lyžiarska bežecká magistrála. Žilinská župa už piatu sezónu vytvára exkluzívne podmienky na 45 km dlhých, strojovo upravovaných bežkárskych tratiach vedúcich z Husárika pri Čadci až na slovensko-české pohraničie v časti Makov-Kasárne. Čo sa deje na magistrále vrátane aktuálnych záberov z webkamery zistíte na stránkach www.zilinskazupa.sk alebo na Facebooku Beskydsko-javorníckej lyžiarskej bežeckej magistrály, portáli www.nabezky.sk alebo na tzv. infobodoch priamo v teréne v 10 ubytovacích a reštauračných zariadeniach na trase magistrály.

Užite si Oravu Viac než 20 lyžiarskych stredísk, výborne upravené zjazdovky, ideálne podmienky na bežecké

lyžovanie a skialpinizmus. Tri akvaparky aj s termálnou vodou, kvalitné wellness zariadenie, tradičná gastronómia, večerné prehliadky v Múzeu oravskej dediny v Zuberci. Taká je aktívna dovolenka v prírode plná zábavy, športových a kultúrnych akcií či oddychu. Pravá slovenská zima na Orave.

Jedným z blízkych, najvyššie položených lyžiarskych stredísk sú oravské Roháče - Spálená v Západných Tatrách. Najsevernejší región Slovenska ponúka skvelé podmienky pre rodiny s deťmi, začínajúcich, rekreačných aj profesionálnych lyžiarov a skialpinistov. Do okolitých panoramatických výhľadov sa zamiluje každý návštevník. Stredisko Roháče - Spálená má 2 lanovky, 3 vleky, 8 zjazdoviek a viac než 20 km upravovaných bežeckých trás. Stredisko kvôli výbornej polohe a dobrým klimatickým podmienkam otvára sezónu ako prvé a uzatvára ju medzi poslednými. Moderná vyhrievaná 6-sedačková lanovka poskytuje komfort aj pri hustom snežení alebo v mrazivom počasí. Do strediska jazdí bezplatný skibus, v okolí je kvalitné ubytovanie, hotely, penzióny, apartmány i chaty. Viac na www.tatrawest.sk, www.visitorava.sk. Množstvo výhod je pripravených s regionálnou kartou OravaCard.

PETER BOHUŠ, WWW.ZILINSKYTURISTICKYKRAJ.SK, foto: shutterstock, archív

Na turčianske cesty vyrazilo päť nových modrých autobusov(13.12.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 14:03, s. -; Andrea Dudráková)

V Turci sa už cestujúci v prímestskej doprave vozia na piatich modernejších autobusoch. Ekologické vozidlá prirovnal George Trabelssie k čistiarňam vzduchu.

Nové autobusy už jazdia krajom. (Zdroj - ARCHÍV ŽSK) Dvadsať nových prímestských autobusov minulú stredu oficiálne nastúpilo na cesty v okolí Žiliny.

Žilinská SAD rozšírila svoju modrú flotilu o ekologické vozidlá Iveco Crossway. Tie prinášajú najlepšie technológie, wifi a viaceré vylepšenia pre komfort pasažierov i vodiča. V interiéri je protišmyková podlaha, klimatizácia a vykurovanie s nastaviteľnou teplotou, bezpečnostné pásy pre pasažierov a vodičovi slúžia cúvacie senzory, čo pri autobusoch nie je bežnou výbavou.

Aj vodič bude mať lepší komfort. (zdroj: SITA) Čistiarne vzduchu na kolesách Žilinský dopravca už vlani zaradil do prevádzky prvé dva autobusy s motorom, ktorý spĺňa normu

EURO 6. K nim v súčasnosti pribudlo ďalších dvadsať vozidiel. Päť z nich bude jazdiť na Kysuciach, päť v Turci, desať zostane v Žiline.

Z Martina budú vyrážať moderné spoje smerom na Blatnicu, Dubové, Sklabinský Podzámok, Šútovo a Turček.

SAD Žilina vďaka nákupu dvadsiatky nových vozidiel stiahne z ciest rovnaký počet najstarších autobusov.

"Pokračujeme v trende obnovy vozového parku, ktorý sme začali pred desiatimi rokmi. Každý rok prichádzajú na cesty nové autobusy. Toto sú prvé v rámci žilinského regiónu, ktoré majú motory normy EURO 6. Odborníci nadnesene hovoria, že tieto motory nasávajú špinavší vzduch, ako vyfukujú, takže fungujú ako čistiarne vzduchu. Sme radi, že dnes dvadsať vozidiel začne čistiť vzduch," žartoval pri slávnostnom odovzdaní predseda dozornej rady SAD Žilina George Trabelssie.

Automatické kúrenie Dopravné výkony objednáva u spoločnosti SAD Žilinský samosprávny kraj. V celom regióne je to

pre budúci rok 25 miliónov kilometrov.

"Potrebujeme mať kvalitné autobusy, aby sme dokázali pokryť všetkých 313 obcí na území kraja na viac ako 218 linkách. V nových autobusoch sa budú môcť cestujúci pripojiť na internet, zvýšenie komfortu zabezpečí vykurovanie či klimatizácia a priestor kabíny je vykurovaný podlahovým kúrením, čo zabezpečí, aby vodiči mali menšiu práceneschopnosť vzhľadom na niekedy veľkú vyťaženosť v práci," povedal podpredseda Žilinského samosprávneho kraja Jozef Štrba.

Pripomenul, že v rámci platných regulatív nesmie byť na cesty nasadený autobus starší ako 16 rokov. Priemerný vek vozidlového parku SAD Žilina sa touto dodávkou zníži na 8,31 roka. "Vodiči dvadsať minút pred odchodom si môžu kúrenie nastaviť automaticky a v zime je vozidlo predkúrené. V týchto dvadsiatich autobusoch je nainštalované wifi a k nim pribudne wifi aj v ďalších desiatich autobusoch. Celkovo tak budú mať cestujúci k dispozícii wifi pripojenie už v deväťdesiatich vozidlách," informoval technický riaditeľ SAD Žilina Ľubomír Taška.

Cez mobil si zistíte meškanie Cestujúcich určite poteší aj zavedenie aplikácie môjbus, kde si cestujúci môže pozrieť svoj spoj

ešte pred príchodom na zastávku. Zistiť sa v predstihu dá aj to, či autobus naozaj ide, či ide načas alebo či náhodou nemešká. Novinkou je tiež GPS navigácia v telefóne pre cestujúcich autobusovou dopravou formou aplikácie UBIAN. Ľudia už majú možnosť aj online cez internet dobíjať a vybavovať dopravné karty, kedy z pohodlia obývačky vybavia všetko, bez nutnosti ísť do klientskeho centra, ako to bolo do nedávna.

Napriek modernizácii prepravné výkony v prímestskej doprave klesajú. V Žilinskom samosprávnom kraji klesol medziročne počet cestujúcich v mesiacoch január až október 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o 4,29 percent.

http://s.sme.sk/r-rss/20408723/nasturiec.sme.sk/na-turcianske-cesty-vyrazilo-pat-novych-modrych-autobusov.html

Vtipné a poučné. Pozrite si, ako rapuje Juraj Turzo(13.12.2016; www.tvnoviny.sk; Zaujímavosti, 06:00, s. -; ŽILINA/TV Markíza)

Video sme ukázali študentom a čakali sme na reakciu. Raper Turzo. Mám trochu väčší pupek a hipsterskú bradu. Tieto slová vložila do úst Jurajovi Turzovi žilinská

župa, ktorá o ňom nakrútila vtipné, no zároveň náučné video. Rapovanou verziou chcú mladým priblížiť život uhorského palatína. Mnohí totiž ani nevedia, že takýto rodák tu pred 400 rokmi žil.

"Chceli sme takou hravejšou a pútavejšou formou priblížiť historickú osobnosť Juraja Turza práve tej mladšej generácií," hovorí koordinátorka videa Jarmila Ševčíková.

V klipe sú zachytené všetky významné a reálne miesta, kde Turzo pôsobil. Nechýba Lietavský hrad, kde sa narodil, sobášny palác, ktorý dal postaviť, Oravský hrad, kde sa nachádza jeho krypta alebo Rajecké Teplice, kde rád chodieval.

Video sme ukázali študentom a čakali sme na reakciu. "Je to fakt veľmi zaujímavé video, veľmi sa mi páči a ja myslím si, že zaujme veľa mladých ľudí.

Niečo sa dozvedia," povedala študentka. Podobne reagovali aj ostatní opýtání. Nakrúcanie videa mala pod palcom mladá zamestnankyňa úradu. Kostýmy si požičali z múzea, a

tak cela táto paráda stála župu len honorár pre spevákov - približne 400 eur. http://www.tvnoviny.sk/a/1851014

Posila pre župných cestárov(15.12.2016; www.ruzomberok.dnes24.sk; Ružomberok, , s. -; Ivana Milanová)

Päť moderných sypačov s nadstavbami a radlicami i ďalšie nové vozidlá pre zimnú údržbu cestárov Žilinského samosprávneho kraja uviedli tento utorok (12.12.) na cesty.

Prvé nakladače, dodávky a TATRY majú už jednotlivé závody v regiónoch Kysuce, Turiec, Orava, Horné Považie a Liptov k dispozícii a pribudnúť by malo ešte päť traktorbagrov. Nové autá vybavia taktiež GPS zariadeniami a spolu s ostatnými ich bude možné sledovať na cestách online cez internet.

"Tento rok našim cestárom pribudne 26 úplne nových áut, 63 prídavných zariadení a 10 vozidiel, ktoré prešli generálnou opravou. Ide o veľkú obnovu, vďaka ktorej môžeme postupne vymeniť naše staršie vozidlá," uviedol predseda ŽSK s tým, že do modernizácie investoval kraj 3,7 mil. eur. "Verím, že to pomôže najmä cestárom, ktorým sa bude lepšie jazdiť a v zime nové stroje ocenia i vodiči,"

dodal J. Blanár. Modernizácia by mala pri výkonoch šetriť aj prevádzkové náklady. Žilinský kraj v zimnom období

udržiava 1.356 kilometrov ciest II. a III. triedy v pôsobnosti ŽSK, 493 kilometrov ciest I. triedy a takmer 18 kilometrov rýchlostných ciest na základe zmluvy o údržbe. "Niektoré staršie stroje sa zvykli kaziť a každá oprava niečo stojí, pričom kým je auto v servise, nemôžeme ho používať do terénu. Úsporu teda očakávame v tejto oblasti," vysvetlil D. Szabó. Priblížil tiež, že počas tohtoročnej sezóny už majú cestári najazdených 160-tisíc kilometrov, z čoho viac ako 100-tisíc bolo výkonových. "Veľa práce máme predovšetkým na horských priechodoch. Aj pri takomto upršanom počasí, ktoré je aktuálne v mestách, na horách môže snežiť, takže vyrážame odhŕňať alebo posýpať vždy podľa potreby," doplnil generálny riaditeľ Správy ciest ŽSK Dezider Szabó.

Prečítajte si aj Zdroj - ŽSK

Žilinský kraj odovzdal 5 nových sypačov a ďalšie vozidlá Správe ciest(14.12.2016; www.podkapotou.zoznam.sk; Pod kapotou, , s. -; jh TASR, Ministerstvo vnútra SR)

5 nových moderných sypačov a ďalšie vozidlá v hodnote 3,7 milióna eur v kraji pomôžu bojovať so zimou.

Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) dnes odovzdal Správe ciest (SC) ŽSK do užívania päť moderných sypačov s nadstavbami, radlicami a ďalšie nové vozidlá, ktorými obnovuje vozový park v piatich regionálnych závodoch na Kysuciach, v Turci, na hornom Považí, na Orave a v Liptove.





http://podkapotou.zoznam.sk/cl/1000673/1595657/Zilinsky-kraj-odovzdal-5-novych-sypacov-a-dalsie-vozidla-Sprave-ciest

Do cyklodopravy treba viac investovať(13.12.2016; Obecné noviny; č. 49, CYKLODOPRAVA , s. 20; zat)

Krajskí cyklokoordinátori a členovia skupiny ,,Cyklodoprava" upozornili na to, že vo finančnom balíku z IROP je pre cyklistov alokovaných o 80 miliónov menej ako sa plánovalo.

Cyklistika je na Slovensku fenomén a je vnímaná ako rýchla, zdravá a ekonomicky i ekologicky prijateľná forma dopravy. Je preto nutné rozvíjať jej potenciál. Podporu prisľúbil aj žilinský župan

Juraj Blanár, ktorý uviedol, že ŽSK má v tejto téme jasný cieľ. ,,Intenzívne sa venujeme rozvoju cyklistiky na našom území a na budovanie infraštruktúry pre bajkerov sa snažíme využívať všetky dostupné zdroje. Aktuálne pripravujeme viacero projektov, ktoré by uľahčili cyklistom presun do práce alebo školy. Jedným z nich je aj vybudovanie trasy z Budatína cez Bytču až po hranicu s Trenčianskym krajom," uviedol predseda ŽSK.

Zámerom stretnutia krajských koordinátorov bolo prerokovanie prípravy cykloprojektov a hľadanie riešení aktuálnych problémov, s ktorými zápasia v jednotlivých župách. Zástupcovia krajov sa zhodli, že za vážny problém považujú absenciu centrálneho cyklokoordinátora na rezorte dopravy a urýchlene preto žiadajú jeho vymenovanie. ,,Je tiež potrebné prehodnotiť program IROP. Zdroje určené na oblasť cyklodopravy ani zďaleka nepostačujú na budovanie trás na Slovensku. Žiadame preto revíziu tohto programu," zdôraznil cyklokoordinátor ŽSK Juraj Hlatký. Kraje počítali s finančným balíkom pre všetky župy vo výške viac ako 103 miliónov eur. ,,V programe sú však alokované prostriedky o takmer 80 miliónov eur nižšie. Za 24 miliónov nedokážeme naplniť priority a budovať potrebnú cyklistickú infraštruktúru," apeloval J. Hlatký. Výsledkom stretnutia je tak podľa jeho slov aj výzva adresovaná ministerke pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ministrovi dopravy a ministrovi životného prostredia.

Pracovnú skupinu ,,Cyklodoprava" tvoria cyklokoordinátori zo samosprávnych krajov, predseda Slovenského cykloklubu a zástupca tretieho sektora nadácia Ekopolis. Stretnutia sa zúčastnili zástupcovia všetkých samosprávnych krajov a zástupcovia z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

(zat)

Poradenské centrá pomohli už viac ako tisícke klientov(13.12.2016; Obecné noviny; č. 49, SOCIÁLNE VECI , s. 24; zat)

Žilinský samosprávny kraj popri starostlivosti o 26 domovov sociálnych služieb v župných regiónoch poskytuje prostredníctvom poradenských centier a špecializovaného sociálneho poradenstva pomoc všetkým, ktorí sa ocitnú v nepriaznivej sociálnej situácii.

,,Pri našich domovoch sociálnych služieb funguje desať centier poskytujúcich bezplatné poradenstvo, pričom centru ANIMA v Liptovskom Mikuláši sa tento rok podarilo získať akreditáciu aj na špecializované sociálne poradenstvo. Vzniklo tu integrované pracovisko, v ktorom je krízové stredisko pre deti, zariadenie núdzového bývania pre mamičky s deťmi a k tomu aj poradenstvo, ktoré pomáha týraným ženám a obetiam domáceho násilia," priblížila riaditeľka odboru sociálnych vecí ŽSK Marta Pauková. Podľa jej slov tu vyhľadalo pomoc už 35 klientok. ,,Naši poradcovia sú odborníci, vedia citlivo komunikovať s ľuďmi a tým, že sú centrá navzájom prepojené, nikoho neposielajú po ďalších inštitúciách, ale venuje sa im vždy konkrétny odborník. Je preto vyššia šanca, že sa na nich klienti obrátia a dovolia podať im pomocnú ruku," zdôraznila výhody župného poradenstva M. Pauková.

V rozpočte na budúci rok, ktorý by krajskí poslanci mali schvaľovať už tento mesiac, plánuje župa na tento účel vynaložiť viac ako 37 miliónov eur. Tieto peniaze, podľa vyjadrenia župana Juraja Blanára, nepomáhajú len klientom domovov sociálnych služieb, ale aj bežným občanom, ktorí sa kedykoľvek môžu ocitnúť v problémovej situácii. Ako dodal, v tomto roku takúto pomoc využili klienti z Kysúc, Oravy, horného Považia, Turca či Liptova prostredníctvom 1 115 konzultácií. Riaditeľka odboru sociálnych vecí doplnila, že sociálni pracovníci venovali poradenstvu približne 1000 hodín.

Bezplatné poradenstvo môžu občania využiť aj v priestoroch Úradu ŽSK. ,,Naši zamestnanci sú k dispozícii každý deň a stretávajú sa s rôznymi problémami. Najčastejšie ide o umiestňovanie klientov v domovoch sociálnych služieb, exekúcie a rôzne úradné záležitosti, kde sa snažíme ľuďom uľahčiť a vysvetliť potrebné procesy. Riešime však aj problémy s bývaním a, bohužiaľ, stretávame sa aj s domácim násilím, týranými ženami, deťmi či dokonca seniormi," dodala M. Pauková.

Poradenské centrá sú v Čadci, Kysuckom Novom Meste, Zákamennom, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši, Liptovskom Hrádku, Ružomberku, Likavke, Turí a Terchovej.

(zat) Foto: Citlivým prístupom sa darí získavať dôveru klientov, ktorí sa často boja požiadať o pomoc.

Do regiónov prinesie financie aj štvrtá úprava župného rozpočtu(13.12.2016; Obecné noviny; č. 49, VÚC , s. 9; zat)

Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja koncom novembra schválilo predposlednú úpravu tohtoročného rozpočtu. Navýšenie predstavuje jeden milión eur.

,,Finančné prostriedky sme rozdelili v oblasti kultúry, ale aj sociálnych vecí, zdravotníctva a školstva. Rovnako sú v rozpočte schválené presuny financií z grantov a transferov a tiež zálohové platby pri eurofondoch. Vďaka tejto úprave opäť investujeme do našich regiónov," uviedol župan Juraj Blanár. Na reštaurovanie Turzovho podkrovia a pamiatkový výskum unikátnych renesančných malieb získal Oravský hrad 100-tisíc eur. Financie v sume 20-tisíc eur schválili poslanci aj pre národnú kultúrnu pamiatku, Kaštieľ Divinka, ktorý by chcela v budúcnosti župa zrekonštruovať z grantových systémov. O 23-tisíc eur si prilepší aj Krajské kultúrne stredisko v Žiline. Vďaka investícii bude môcť pokračovať v nevyhnutnej II. etape sanácie vlhkosti suterénu. ,,V sociálnej oblasti priniesla štvrtá úprava rozpočtu 30-tisíc eur pre Domov sociálnych služieb v Dolnom Kubíne na vyregulovanie systému ústredného kúrenia, čím ušetrí na energiách, a 20-tisíc eur na výmenu starého žehliča v havarijnom stave v Domove sociálnych služieb v Turčianskych Tepliciach," priblížil ďalej J. Blanár. Navýšenie financií v zdravotníctve sa dotkne všetkých štyroch župných nemocníc. ,,Kysucká NsP vymení staré parné sterilizátory za nové, Liptovská NsP prefinancuje vybudovanie dvoch izieb na internom oddelení, Dolnooravská NsP zrekonštruovala areál parkovísk a Hornooravská NsP presúva prostriedky do interného oddelenia," zhrnula riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK Anna Majbíková. Nové investície čakajú aj stredné školy v pôsobnosti Žilinského kraja. Podľa informácií riaditeľky odboru školstva ŽSK Evy Rovňanovej dofinancuje župa rekonštrukciu budovy pre odbory kaderník a cukrár v SOŠ obchodu a služieb v Čadci, obnovu dielní v SOŠ polytechnickej v Ružomberku či vynovenie hygienických zariadení Gymnázia Hlinská v Žiline. ,,Našim školám tak zvýšime rozpočet o 265-tisíc eur," dodala Rovňanová.

(zat)

Javornícka magistrála je prístupná(12.12.2016; Žilinské noviny; č. 49, MARKETING/INZERCIA , s. 15; TASR)

Bežkárom je k dispozícii 54-kilometrový úsek lyžiarsko-bežeckej magistrály. REGIÓN. Milovníkom bežeckého lyžovania je k dispozícii 54-kilometrový úsek Javorníckej

lyžiarsko-bežeckej magistrály. O úpravu bežeckej stopy sa stará Žilinský samosprávny kraj. Podľa predsedu kraja Juraja Blanára býva úprava bežeckej trate každoročne očakávanou

udalosťou. "Sám som aktívnym bežkárom a každoročne netrpezlivo čakám, kedy snehové podmienky umožnia ratraku vytvoriť stopu. Približne 54-kilometrový úsek je ako stvorený na bežkovanie, a preto sa oň župa každú zimu stará a prináša tento výnimočný zážitok," informoval Blanár.

Podľa počasia kraj upravuje stopu z Makova-Kasární až na Husárik tak, aby sa slovenská stopa napojila na Kasárňach na českú a umožnila prepojenie oboch republík. Blanár tiež doplnil, že záujemcovia môžu skontrolovať stav magistrály aj na krajskom webe. "Z pohodlia domova si overia, ako to na trase vyzerá a rozhodnú sa, či na bežky vyrazia, alebo nie. Je to skvelý systém, ktorý podľa GPS zariadenia sleduje samotný ratrak, zbiera údaje o hĺbke snehu, teplote alebo prípadných prekážkach," dodal.

Vedúca oddelenia cestovného ruchu žilinského kraja Barbora Zigová doplnila, že na trase v osade Bielovci na Semeteši kraj osadil i webkameru, ktorá na web vysiela v pravidelných intervaloch aktualizované zábery. Svoje fotografie a komentáre môžu však zdieľať priamo na web aj návštevníci Javorníckej magistrály. Ak to počasie dovolí, túto sezónu chce kraj zorganizovať tiež tradičný bežkársky prechod, ktorý sa minulú zimu práve pre nedostatok snehu nepodarilo uskutočniť.

(TASR)

Vynovenú športovú halu otvoria už budúci rok(29.11.2016; Obecné noviny; č. 47, Šport , s. 28; zat)

Športová hala v areáli Spojenej školy na Rosinskej ul. v Žiline prechádza komplexnou rekonštrukciou. Budovu sa župa rozhodla obnoviť a vytvoriť z nej moderné športovisko.

,,Halu sa už podarilo kompletne zatepliť, vymenili sme okná, dvere, nová bude aj palubovka a podlaha v hľadisku. Ide o veľký projekt, ktorý zo školy vytvorí športové centrum Žiliny. V jednom areáli sa nachádza aj športové gymnázium, tartanová dráha, multifunkčné ihrisko a dve ďalšie ihriská," informoval počas kontrolného dňa na stavbe predseda ŽSK Juraj Blanár. Podľa jeho slov kraj práce

odhaduje na 800-tisíc eur, pričom ich súčasťou je aj rekonštrukcia sociálnych zariadení na prízemí i poschodí, výmena vzduchotechniky a elektroinštalácie.

Ako priblížil riaditeľ odboru investícií ŽSK Vladimír Majtán, v hale je hracia plocha na rôzne športy, preto ju bolo nutné prispôsobiť. ,,Hrať sa tu dá futbal, futsal, volejbal, basketbal, hádzaná, florbal a tiež bedminton. Hraciu plochu sme predĺžili a musíme preto sčasti posunúť basketbalové koše a vytvoriť nové vrty pre volejbalové stĺpiky. Zložité bolo tiež statické podchytenie stropu telocvične, kde sa nám stretávajú okná so strechou," vysvetlil niektoré z problematických častí prác V. Majtán. Žiaci budú môcť čoskoro využívať aj novú posilňovňu, ktorá vznikla prestavbou rezbárskej dielne.

Rekonštrukcia športovej haly je druhou etapou obnovy areálu Spojenej školy na Rosinskej, do ktorej župa od roku 2006 investovala už 2,8 mil. eur.

(zat) Foto: Po komplexnej rekonštrukcii bude z haly moderné športovisko.

Aj štvrtá úprava rozpočtu žilinskej župy prinesie do regiónov financie(29.11.2016; Obecné noviny; č. 47, Z regiónov , s. 20; zať)

Zastupiteľstvo ŽSK 21. novembra schválilo predposlednú úpravu tohtoročného rozpočtu. Navýšenie predstavuje jeden milión eur.

,,Finančné prostriedky sme rozdelili v oblasti kultúry, ale aj sociálnych vecí, zdravotníctva a školstva. V rozpočte sú schválené aj presuny financií z grantov a transferov a tiež zálohové platby pri eurofondoch. Vďaka tejto úprave opäť investujeme do našich regiónov," uviedol župan Juraj Blanár. Na reštaurovanie Turzovho podkrovia a pamiatkový výskum unikátnych renesančných malieb získal Oravský hrad 100-tisíc eur. Financie vo výške 20-tisíc eur schválili poslanci aj pre národnú kultúrnu pamiatku Kaštieľ Divinka, ktorý by chcela v budúcnosti župa zrekonštruovať z grantových systémov. O 23-tisíc eur si prilepší i Krajské kultúrne stredisko v Žiline. Vďaka investícii bude môcť pokračovať v nevyhnutnej II. etape sanácie vlhkosti suterénu. ,,V sociálnej oblasti priniesla štvrtá úprava rozpočtu 30-tisíc eur pre Domov sociálnych služieb v Dolnom Kubíne na vyregulovanie systému ústredného kúrenia, čím ušetrí na energiách, a 20-tisíc eur na výmenu starého žehliča v havarijnom stave v Domove sociálnych služieb v Turčianskych Tepliciach," priblížil ďalej J. Blanár. Navýšenie v zdravotníctve sa dotkne všetkých štyroch župných nemocníc. ,,Kysucká NsP vymení staré parné sterilizátory za nové, Liptovská NsP prefinancuje vybudovanie dvoch izieb na internom oddelení, Dolnooravská NsP zrekonštruovala areál parkovísk a Hornooravská NsP presúva prostriedky do interného oddelenia," zhrnula riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK Anna Majbíková. Nové investície čakajú aj stredné školy v pôsobnosti Žilinského kraja. Podľa informácií riaditeľky odboru školstva ŽSK Evy Rovňanovej dofinancuje župa rekonštrukciu budovy pre odbory kaderník a cukrár v SOŠ obchodu a služieb v Čadci, obnovu dielní v SOS polytechnickej v Ružomberku či vynovenie hygienických zariadení Gymnázia Hlinská v Žiline. ,,Našim školám tak navýšime rozpočet o 265-tisíc eur," dodala E. Rovňanová.

(zať) Foto: Štvrtá úprava rozpočtu prinesie financie aj na interné oddelenie Hornooravskej nemocnice.

Žilinská župa investuje do ďalšej modernizácie svojich nemocníc(14.12.2016; Rozhlasová stanica Regina Banská Bystrica; Správy RTVS; 11:00; por. 1/3; Daniela Matejovičová / Daniela Matejovičová)

Daniela Matejovičová, moderátorka RTVS: "Žilinský samosprávny kraj chce do modernizácie svojich nemocníc investovať ďalšie milióny

eur. Župa spravuje nemocnice v Čadci, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši a Trstenej. Za viac ako milión eur plánujú zrekonštruovať kuchyňu, vymeniť okná a obnoviť hygienické zariadenia v Kysuckej nemocnici. Otvoriť by tam chceli aj novú kožnú ambulanciu. Takmer 2 milióny eur poputujú do Liptovskej nemocnice, a to na obnovu čakární a hygienických zariadení. Viac ako milión eur pôjde na obnovu gynekologicko- pôrodníckeho oddelenia v Hornooravskej nemocnici. V Dolnom Kubíne pribudnú dva nové novorodenecké inkubátory. V poliklinike v Námestove by mali dokončiť rekonštrukciu druhého poschodia polikliniky za 680 tisíc eur. Nový rozpočet budú krajskí poslanci schvaľovať na pondelkovom zastupiteľstve."

Najlepší programátori súťažili v škole v KNM (+FOTO)(14.12.2016; www.sme.sk; Zaujímavosti, 09:30, s. -; Jana Komanová)

November v Spojenej škole v Kysuckom Novom Meste zakončili krajským kolom súťaže Zenit v programovaní. V dňoch 29. a 30. novembra sa tu zišli najlepší programátori a webdizajnéri zo Žilinského samosprávneho kraja.

Súťažili programátori aj webdizajnéri. (Zdroj - JANA KOMANOVÁ) Slávnostné otvorenie podujatia patrilo vedúcemu odboru školstva Okresného úradu v Žiline

Viliamovi Rojkovi a Anne Trauerovej. Správny priebeh súťaže garantovali predseda krajskej odbornej komisie Ladislav Staroň spoločne s Jozefom Škorupom, Petrom Tvrdým, Jurajom Králikom, Antonom Maslákom, Máriou Čamborovou a Andreou Krevovou.

Prvý deň riešili žiaci súťažné úlohy samostatne. Svoje odborné vedomosti preukazovali v dvoch kategóriách: A (žiaci 3. a 4. ročníka) a B (žiaci 1. a 2. ročníka).

Avšak jedným zo spôsobov, ako rozvíjať osobnosť žiaka, a tak napredovať, je i tímová práca. Tá bola náplňou druhého súťažného dňa, kedy súťažné tímy programátorov a grafikov navrhovali tie najlepšie webstránky. Všetci súťažiaci si domov odniesli certifikát, potvrdzujúci účasť v súťaži. Peknou spomienkou pre víťazov sú diplomy a vecné ceny.

V kategórii A a B prvé miesta opätovne obhájili Michal Sládeček z Gymnázia Varšavská cesta v Žiline a Matej Sládek z Gymnázia Antona Bernoláka v Námestove. V kategórii WEB do celoštátneho kola postúpili Martina Pitáková a Dávid Duda zo Spojenej školy v Tvrdošíne. Blahoželáme a prajeme veľa úspechov v ďalšom kole súťaže.

Najlepší programátori súťažili v škole v KNM (8 fotografií)

Do súťaže Vianočná pohľadnica sa zapojilo vyše päťtisíc detí(13.12.2016; Obecné noviny; č. 49, KULTÚRA , s. 27; Iveta HAPLOVÁ)

Okrem tradičných vianočných biblických námetov boli vo výtvarných dielkach zastúpené aj prírodné motívy a nechýbali ani práce zachytávajúce zvyky a tradície sviatočného obdobia.

Do 13. ročníka medzinárodnej výtvarnej súťaže Vianočná pohľadnica poslalo svoje práce viac ako 5500 detí z 350 škôl zo Slovenska, Českej republiky, Poľska, Maďarska, Ukrajiny a Srbska. Súťaž, ktorú vyhlasuje Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne sa tak opäť stretla s vysokým záujmom.

Témou prác výtvarne nadaných detí boli vianočné, prírodné, zvykoslovné a biblické motívy. Detskí autori vo výtvarných prácach prezentovali svoje zručnosti a vnímanie vianočnej tematiky. Cieľom výtvarnej súťaže bolo nielen konfrontovať detskú výtvarnú tvorbu a umelecké prístupy či dávať priestor prezentácii mladých umeleckých talentov, ale najmä priblížiť a sprítomniť tradičné chápanie Vianoc.

Porota ocenila svojskú detskú interpretáciu i kreatívne experimenty s materiálom. Ďakujeme všetkým deťom, ktoré sa svojimi prácami zúčastnili súťaže. Svojimi prácami ste nám poodhalili svoje vnímanie a očakávania sviatočného obdobia.

Porota v zložení Mgr. art. Miroslav Knap, Mgr. Daniel Marček, Mgr. Zbigniew Michierdzinski zasadala 24. novembra a navrhla oceniť 76 individuálnych prác a 18 kolekcií.

Kolekciu víťazných prác sprístupnili verejnosti 12. decembra v Oravskom kultúrnom stredisku v Dolnom Kubíne, kde sa uskutočnilo aj vyhlásenie výsledkov spojené s odovzdaním cien. Dolnokubínska výstava potrvá do 21. januára 2017.

Ďalšie výstavné kolekcie budú nainštalované nasledovne: 29.11.2016 - 13.1.2017 vo Výstavnej sieni Albína Poláška vo Frenštáte pod Radhoštěm (Česká

republika), 5. 12. 2016 - 27. 1. 2017 v Liptovskom kultúrnom stredisku v Liptovskom Mikuláši, 6.- 16. 12. 2016 si kolekciu výtvarných prác možno pozrieť na Bratislavskom hrade (Západnej terase), 7. 12. 2016 - 10. 1. 2017 súťažné práce vystavia vo Foyeri Úradu Žilinského samosprávneho kraja, 8. 12. 2016 - 17. 1. 2017 bude výstava sprístupnená v Centre slovenskej kultúry v Novej Belej (Poľsko), 15. - 30. 12. 2016 si ju záujemcovia môžu pozrieť v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade (Srbsko).

Iveta HAPLOVÁ, OOS Dolný Kubín Foto: Vianočná pohľadnica - Vivien Czibulka, 10 r., ZŠ Komárno, B1, 1. miesto

Kristínka Maslová, MŠ Dlhá nad Oravou, A, 1. miesto

Na historickej budove gymnázia vymenia okná(13.12.2016; Liptovské noviny; č. 49, MY , s. 2; ĽUBICA KUBIŠOVÁ)

ÚSPORA ENERGIE JE PRI VZÁCNEJ STAVBE PROBLÉM Žilinská župa sa púšťa do náročnej rekonštrukcie vzácnej stavby. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ.

Gymnázium Michala Miloslava Hodžu je jednou z najpozoruhodnejších stavieb v Liptovskom Mikuláši. Stará budova stojí od roku 1918.

Dnes je snahou vykurovať budovy čo najlacnejšie, pri starých stavbách to je problém. Budovu gymnázia nemožno otepliť, pretože polystyrén by prekryl tehlové múry, čo je pri pamiatkach neprípustné. Jednou z mála možností, ako ušetriť na vykurovaní, je výmena starých drevených okien. Ani to ale nie je v prípade mikulášskeho gymnázia jednoduché, pretože ich štýl má tiež pamiatkovú hodnotu. Okná majú okrem toho rôzne tvary, o štandardných rozmeroch hovoriť skutočne nemožno.

Kastlíkové za drevené Žilinský samosprávny kraj, ktorý je zriaďovateľom gymnázia, sa napriek náročnosti púšťa do

výmeny okien na historickej budove gymnázia. Investuje do nej takmer 230-tisíc eur. "Účelom stavby je realizovať v škole také stavebné úpravy, ktoré budú viesť k značnej úspore

energií," vysvetlila Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja. Na chodbách a schodiskách sa nachádzajú pôvodné kastlíkové poloblúkové okná. V triedach sú

drevené zdvojené okná. "V objeme prác je riešená výmena kastlíkových okien za drevené okná s izolačným trojsklom. V triedach budú osadené plastové okná s izolačným trojsklom," opísala rozsah prác župná hovorkyňa. Fasáda starého objektu vyniká plastickým členením s použitím kamenného obkladu a ornamentov z lícovej tehly. "Z hľadiska pamiatkového záujmu musíme zachovať pôvodnú identitu objektu," doplnila.

Cez prázdniny Okná na hlavnej budove gymnázia by mala firma, ktorá vyhrala verejné obstarávanie, vymeniť za

tri mesiace. Stavbu si prevzali minulý týždeň. "Začali sa prvé práce na výmene okien. Predpokladáme, že práce by mali byť v prípade priaznivého počasia hotové koncom februára.

Modernizácia prinesie najmä zníženie nákladov na energie, podobne ako sa nám podarilo dosiahnuť pri zateplení prístavby gymnázia," dodala hovorkyňa.

Maďarsky aj slovensky Secesná budova Gymnázia M. M. Hodžu patrí medzi architektonicky najvýraznejšie stavby v

Liptovskom Mikuláši. "Budova bola pôvodne postavená pre potreby maďarského gymnázia, so vznikom Československej republiky sa v nej však začalo vyučovať po slovensky. Nová vzdelávacia inštitúcia prijala meno Michala Miloslava Hodžu a v tých istých historických priestoroch aj dnes pripravuje svojich študentov na vysokoškolské štúdium," vysvetlila hovorkyňa mesta Liptovský Mikuláš Viktória Čapčíková.

ĽUBICA KUBIŠOVÁ

Na internom pribudli dve nadštandardné izby(13.12.2016; Liptovské noviny; č. 49, MY , s. 2; ĽK)

Pacienti hospitalizovaní v nemocnici majú stále väčší záujem o samostatné izby, hoci si za ne musia priplatiť.

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. V liptovskomikulášskej nemocnici poskytuje možnosť bývania v nadštandardnej izbe dovedna sedem oddelení. Najnovšie môžu pacienti využiť nadštandardnú izbu už aj na internom oddelení.

Oddelenie nedávno rozšírili o dve samostatné izby. "Vytvárame ich ako reakciu na dopyt pacientov, ktorí majú o ne veľký záujem," vysvetlila dôvod ich zriadenia Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja. V nadštandardnej izbe je jedno lôžko a vlastná sprcha s toaletou, pacient má viac súkromia. "Momentálne má interné oddelenie kapacitu 55 lôžok, z čoho desať je na jednotke intenzívnej starostlivosti," spresnila hovorkyňa.

Do rekonštrukcie dvoch izieb investovala Žilinská župa 36- tisíc eur. Izby pacienti už využívajú. Nadštandardné izby môžu pacienti žiadať aj na oddeleniach úrazovej chirurgie, chirurgii alebo na gynekologickopôrodníckom oddelení. Poplatok za jednu noc je 10 eur.

(ĽK)

Žilinská župa pripravila rozpočet na rok 2017(13.12.2016; Liptovské noviny; č. 49, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 5; Jana Špiláková)

Miliónové investície smerujú do regiónov Chcete vedieť, ktoré stredné školy čakajú v budúcom roku výrazné investície? Koľko župa dáva do

ciest a dopravy a kam sa posunie kultúra v regióne? Aj to možno vyčítať z pripraveného rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) na rok 2017. Dokument roka budú poslanci schvaľovať na najbližšom decembrovom zastupiteľstve.

VZDELÁVANIE 63 122 240 KULTÚRA 7 622 791 SOCIÁLNE SLUŽBY 36 871 346 DOPRAVA 32 800 000 ZDRAVOTNÍCTVO 5 926 000

Bežné výdavky v zdravotníctve sú hradené zo zdravotných poisťovní --- Oprava ciest a nová technika pre cestárov Samosprávny kraj plánuje v budúcom roku investovať do regionálnych ciest na Liptove takmer 1,4

milióna eur. Príkladom je úsek medzi Liptovským Hrádkom a Dovalovom, ktorý si vyžiada investíciu 350-tisíc eur. Most ponad rieku Belá v Liptovskom Hrádku by mal v budúcom roku prechádzať rekonštrukciou v hodnote 765-tisíc eur. Do výbavy cestárov v každom regióne pribudnú nové sypacie nadstavby, snehové pluhy, vibračné valce na opravy ciest, sprievodné vozidlá a v pláne je aj generálna oprava áut Tatra. To všetko v hodnote viac ako milión eur.

--- Cestujeme s podporou ŽSK Prepravu autobusmi do škôl či zamestnania na Orave, Kysuciach, ale aj v Liptove, Turci a


--- Financie pre Liptovskú nemocnicu Do zdravotníctva dáva župa každoročne nemalé financie. Priamo do Liptovskej NsP v

Liptovskom Mikuláši smeruje 3,6 milióna eur. Okrem krvinkového separátora pre hematologicko-transfuziologické oddelenie plánujú zakúpiť novú sanitku rýchlej lekárskej pomoci a prístroje pre centrálne operačné sály. Nemocnicu čakajú aj stavebné práce. Pokračovať sa bude v budovaní urgentného príjmu, ktorý by mal byť hotový už v prvých mesiacoch budúceho roka, ráta sa s rekonštrukciou hygienických zariadení v nemocnici aj s prestavbou očného pavilónu. Bezbariérový prístup pribudne v budove bývalej polikliniky v Liptovskom Hrádku, ktorú čaká aj výmena okien. Investícia za 500-tisíc eur by mala skvalitniť priestory pre lekárov i pacientov využívajúcich ich služby.

--- Modernejšie školy na Liptove Rozhodujete sa, na ktorú strednú školu pôjde vaše dieťa? Výber môže ovplyvniť aj kvalita a

vybavenie školy. Plánované investície do skvalitnenia a modernizácie školských budov by mali v budúcom roku dosiahnuť 4,4 milióna eur. Časť z nich pôjde aj do SOŠ elektrotechnickej v Liptovskom Hrádku, ktorá plánuje v budúcom roku zatepľovať. Financie na zateplenie a lepšie hospdárenie s energiami by mali putovať aj do ďalších liptovských škôl - Gymnázia M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši či do školského internátu na ulici Andreja Hlinku v Ružomberku. Ráta sa aj s rekonštrukciou budovy dielní v SOŠ polytechnickej v Ružomberku. Zakúpiť by sa malo aj nové technické vybavenie, ktoré má skvalitniť výučbu na našich stredných školách. SOŠ polytechnická v Ružomberku potrebuje nový CNC výukový sústruh s príslušenstvom za 27-tisíc eur, SOŠ lesnícka a drevárska v Liptovskom Hrádku zase plánuje zakúpiť digitálne výškometre za viac ako 10-tisíc eur.

--- Služby pre sociálne odkázaných Máte príbuzného alebo blízkeho človeka umiestneného v domove sociálnych služieb či v zariadení

pre seniorov? Do ich rekonštrukcie a modernizácie v budúcom roku plánuje župa investovať 1,8 milióna eur. V zariadení Likavka plánujú kúpiť vakový zdvihák, v CSS Trojlístok v Ružomberku novú hydraulickú zdvíhaciu stoličku a komunikačný systém. Zariadenie EDEN v Liptovskom Hrádku chce

zakúpiť sprchovaciu hydraulickú stoličku za 8-tisíc eur, v pláne sú aj stavebné práce. Rekonštrukcia čaká CSS Anima v Liptovskom Hrádku, kde plánujú výmenu vstupných dverí a okien. Strecha sa bude opravovať v DSS a ŠZ v Liptovskom Hrádku. Župa má v 26 zariadeniach pre seniorov a domovoch sociálnych služieb pre deti a dospelých viac ako 3200 klientov a priamo v Liptove stará o 646 ľudí odkázaných na sociálnu pomoc.

--- Investujú aj do pamiatok Žilinská župa sa v regióne Liptov stará o fungovanie múzea, galérie, knižnice či kultúrneho

strediska. Vďaka tomu Liptovská knižnica v Liptovskom Mikuláši vypožičia ročne 260-tisíc publikácií a Liptovské múzeum privíta vo svojich expozíciách 150-tisíc návštevníkov. V budúcom roku plánuje ŽSK zo svojho rozpočtu investovať do Liptovského múzea v Ružomberku 70-tisíc eur na dokončenie druhej etapy opravy podláh vo výstavnej sále. Ráta sa aj s investíciou do spevnenia hradného brala na hrade Likava, ktorá má zabezpečiť statiku historického skvostu. Spolu 50-tisícová suma smeruje aj do Múzea liptovskej dediny v Pribyline.

Žilinský samosprávny kraj Stranu pripravila Jana Špiláková

Všetko, čo chcete vedieť o Európskej únii(12.12.2016; Žilinské noviny; č. 49, REGIÓN/INZERCIA , s. 8; EDIC ZA;PR-CL TP63021220)

Informačné centrum Europe Direct Žilina (EDIC ZA) patrí do celoeurópskej siete informačných centier. Slúži pre občanov ako kontaktný bod v otázkach súvisiacich s Európskou úniou s cieľom zlepšovať komunikáciu medzi inštitúciami EÚ a jej občanmi.

Obyvatelia Žiliny, aj návštevníci mesta, majú možnosť získať tu informácie a odpovede na otázky týkajúce sa práce, štúdia, cestovania, nakupovania, pobytu či podnikania v Európskej únii. Jednou z hlavných činností je komunikácia s mladými ľuďmi. Séria diskusných podujatí s poslancami Európskeho parlamentu (EP) pod názvom Európa? Európa! pokračovala 11. novembra v žilinskom Dome odborov. Počas živej diskusie malo takmer 400 študentov stredných škôl a gymnázií zo Žilinského samosprávneho kraja možnosť klásť svoje otázky. Na podujatí vystúpili poslanci EP Ivan Štefanec, Richard Sulík a zástupca Informačnej kancelárie EP na Slovensku Dionýz Hochel. "Diskutovalo sa najmä o aktuálnych témach, akými sú výsledky referenda o členstve v EÚ vo Veľkej Británii, klimatické zmeny, možnosti štúdia a práce v zahraničí, ale aj prezidentské voľby v USA a ich dopad na vzťahy s EÚ. Otázok bolo naozaj veľa," zhodnotil diskusiu Ján Kirnág z Informačného centra Europe Direct Žilina.

Návštevu Informačného centra Europe Direct Žilina absolvovali v novembri tohto roku študenti žilinskej Obchodnej akadémie, aj žiaci Súkromnej strednej umeleckej školy v Žiline. V krátkych videách a interaktívnej prezentácii získali nové informácie o možnostiach vzdelávania v rámci programu Erasmus+. Stredoškoláci z celého Slovenska majú možnosť zapojiť sa do súťaže o najlepšiu esej venovanú európskej téme. Určená je hlavne záujemcom o štúdium na Katedre politológie a európskych štúdií na Univerzite svätého Cyrila a Metoda v Trnave.

Medzi pravidelné aktivity EDIC ZA patria aj návštevy základných a stredných škôl. Počas druhého decembrového týždňa zavítali do základnej školy v Belej, v novembri boli na ZŠ vo Varíne. Žiaci deviatych ročníkov získali pomocou zaujímavej prezentácie doplnenej krátkymi videami informácie o fungovaní siete EDIC, Európskej únii a jej inštitúciách, možnostiach vzdelávania v EÚ a ďalších témach týkajúcich sa mladých ľudí.

Okrem mladých ľudí patria medzi návštevníkov EDIC ZA aj seniori. Vo štvrtok 24. novembra pripravilo Informačné centrum pre členov žilinského Klubu seniorov Priatelia seminár s názvom Aktívny senior s diskusiou k aktuálnej téme starnutia populácie a jej riešeniam v európskom aj národnom kontexte. "Práve Klub seniorov Priatelia je príkladom toho, že aj táto veková skupina sa stále môže aktívne zapájať do spoločenského a rodinného života prostredníctvom dobrovoľníctva, celoživotného vzdelávania, kultúry i športu," doplnil Ján Kirnág.

Text a foto: EDIC ZA PR-CL TP63021220 ---- Informačné centrum Europe Direct Žilina nájdete na Dolnom vale 37 v Žiline, tel. 041/270 31 90, e-mail: [email protected],

www.europedirectzilina.sk. ---- FOTO: Na diskusnom podujatí Európa? Európa! v Žiline mali študenti možnosť položiť otázky

zástupcom Európskeho parlamentu.

Na cesty vyrazilo dvadsať modrých autobusov(12.12.2016; Žilinské noviny; č. 49, REGIÓN/INZERCIA , s. 8; BRANISLAV KOSCELNÍK)

Ekologické vozidlá prirovnal George Trabelssie k čistiarňam vzduchu. REGIÓN. Dvadsať nových prímestských autobusov oficiálne nastúpilo na cesty v okolí Žiliny.

Žilinská SAD rozšírila svoju modrú flotilu o ekologické vozidlá Iveco Crossway. Tie prinášajú najlepšie technológie, wifia viaceré vylepšenia pre komfort pasažierov i vodiča. V interiéri je protišmyková podlaha, klimatizácia a vykurovanie s nastaviteľnou teplotou, bezpečnostné pásy pre pasažierov a vodičovi slúžia cúvacie senzory. Žilinský dopravca už vlani zaradil do prevádzky prvé dva autobusy s motorom, ktorý spĺňa normu EURO 6. K nim v súčasnosti pribudlo ďalších dvadsať vozidiel. Päť z nich bude jazdiť na Kysuciach, päť v Turci, desať zostane v Žiline.

Prvé z nových autobusov vyrazia na cesty ešte dnes smerom na Terchovú, Bytču, Rajec, ale aj do Kolárovíc či Ovčiarska. SAD Žilina vďaka nákupu dvadsiatky nových vozidiel stiahne z ciest rovnaký počet najstarších autobusov. "Pokračujeme v trende obnovy vozového parku, ktorý sme začali pred desiatimi rokmi. Každý rok prichádzajú na cesty nové autobusy. Toto sú prvé v rámci žilinského regiónu, ktoré majú motory normy EURO 6. Odborníci nadnesene hovoria, že tieto motory nasávajú špinavší vzduch ako vyfukujú, takže fungujú ako čistiarne vzduchu. Sme radi, že dnes dvadsať vozidiel začne čistiť vzduch," žartoval pri slávnostnom odovzdaní predseda dozornej rady SAD Žilina George Trabelssie.

Dopravné výkony objednáva u spoločnosti SAD Žilinský samosprávny kraj. V celom regióne je to pre budúci rok 25 miliónov kilometrov. "Potrebujeme mať kvalitné autobusy, aby sme dokázali pokryť všetkých 313 obcí na území kraja na viac ako 218 linkách. V nových autobusoch sa budú môcť cestujúci pripojiť na internet, zvýšenie komfortu zabezpečí vykurovanie a klimatizácia a priestor kabíny je vykurovaný podlahovým kúrením, čo zabezpečí, aby vodiči mali menšiu práceneschopnosť vzhľadom na niekedy veľkú vyťaženosť v práci," povedal podpredseda Žilinského kraja Jozef Štrba.

Pripomenul, že v rámci platných regulatív nesmie byť na cesty nasadený autobus starší ako 16 rokov. Priemerný vek vozidlového parku SAD Žilina sa touto dodávkou zníži na 8,31 roka. "Vodiči si môžu dvadsať minút pred odchodom kúrenie nastaviť automaticky a v zime je vozidlo predkúrené. V týchto dvadsiatich autobusoch je nainštalované wifia k nim pribudne wifiaj v ďalších desiatich autobusoch. Celkovo tak budú mať cestujúci k dispozícii wifipripojenie už v deväťdesiatich vozidlách," informoval technický riaditeľ SAD Žilina Ľubomír Taška. Napriek modernizácii prepravné výkony v prímestskej doprave klesajú. V Žilinskom samosprávnom kraji klesol medziročne počet cestujúcich v mesiacoch január až október 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o 4,29 percent.

BRANISLAV KOSCELNÍK

Bežkárska sezóna sa začala excelentne(12.12.2016; Žilinské noviny; č. 49, ŠPORT , s. 35; ŠTEFAN DRÁBIK)

Nová bežkárska sezóna sa začala. Nadšenci tohto športu však vedia, že výkyvy počasia ju môžu poriadne ovplyvniť.

Týždeň na prelome novembra a decembra začal na celom Slovensku výrazným ochladením, ktoré bolo sprevádzané víchricami, na horách prakticky celoslovenským intenzívnym snežením. Mrazy aj výšky snehovej pokrývky pre tieto dni na viacerých miestach Slovenska lámali rekordy. Prvý decembrový víkend ale vietor i sneženie ustáli, a tak už v prvú decembrovú sobotu sa vybralo množstvo bežkárov zahájiť nečakane skoro začínajúcu sa bežkársku sezónu.

Premiéra na Javorníkoch V sobotu od skorého rána Žilinským samosprávnym (ŽSK) krajom avizovaná úprava bežkárskej

trate ratrakom na hrebeni považskej časti Javorníkov (od Melocíka po Kasárne) sa naozaj konala, a tak bežkári nastupovali na parádnu, prevažne dvojprúdovu lyžiarsku magistrálu čerstvo upravenú na cca 40 cm vrstve nádherne bieleho snehu. Niekoľkodňová veterná smršť na hrebeňoch slovenských hôr neobišla ale ani Javorníky. Na trase bolo popadaných viacero stromov. Tie úpravu trate brzdili a

predlžovali, takže na vrchole Čemerka (1052 m) už tí prvší dobehli ratrak zápasiaci s prekážkami na trati a sprevádzali ho až do sedla Bútorky. Menšie a tenšie popadané stromy ratrak "demoloval" a jeho vodič ich odkladal mimo trasu. Tie mohutné dokázal zasa šikovne obísť (pomohla by len motorová píla...). A tak trasa bola v sobotu doobeda upravená až ku Kasárňam (12,5 km) plus aj na najstrmšom stúpaní zo sedla Bútorky na hrebeň Veľkého Javorníka, kde už pre prekážku ratrak nemohol pokračovať až na jeho vrchol. Prekonanie niekoľko stometrového úseku až na vrchol bolo pre asi päticu najodvážnejších bežkárov hotovými galejami, pretože sa do páperového snehu krok za krokom prepadávalí až nad kolená, no napokon na Veľkom Javorníku, najvyššom bode celých Javorníkov (1071 m), stáli. Drvivá väčšina ostatných absolvovala perfektne upravenú trasu pohodlne od Melocíka do Kasárni a späť. Svoje nadšenie z upravenej trate neskrývali a ich poďakovanie si zaslúži ŽSK i ratrakár Rasťo Gajdoš zo SKI centra Makov, ktorý obetavo robil maximum preto, aby bežkári mali z prvej bežkárskej túry začínajúcej sezóny čo najkrajšie zážitky.

Nedeľa fantastická! Viditeľnosť v sobotu, najmä do diaľky, ešte nebola najlepšia - ale v nedeľu to bolo už doslova

Javornícke "galapredstavenie." Hrebeň bol až po Kohútku po celý deň zaliaty slnkom a podmienky ideálne: mrazivo, úplné bezvetrie a viditeľnosť takmer na hranici možností. Sponad Greguší aj spod "Nad Zápačou" boli perfektne viditeľné nielen Súľovské vrchy s Roháčom, Bradou, hradom, Žibridom a Manínmi, ale aj celá Malá Fatra: Krivánska aj Lúčanská - od Rozsutcov až po Kľak. A v diaľke, vľavo za Rozsutcami, jasne viditeľná aj časť Západných Tatier s masívom Baranca, Baníkova a spol. Blízko Kľaku aj najvyšší vrch Strážovských vrchov Strážov - na opačnej strane zasa Moravsko-Slezské Beskydy s dominantnou Lysou horou. A tak ozaj k úplne stopercentnej viditeľnosti chýbal jedine národný vrch Čechov Praděd, ktorý je ale z Javorníkov viditeľný skutočne len ojedinele.

Aj kysucká časť už prejazdná Aj kysucká časť hrebeňovky Javorníkov, "vyšperkovaná" drevenicami, kaplnkami, rozhľadňami,...

je už upravená: od Melocíka až po Husárik (35 km) a jediným mínusom (opakujúcim sa každoročne...) tohto úseku je niekoľko, našťastie nie dlhých, ťažbou dreva rozrušených úsekov bežkárskej trasy. Tohoročný nástup zimy bol pre bežkárov a zimných turistov výnimočne priaznivý, no jej ďalší priebeh je vzhľadom na v tejto dobe mimoriadne výkyvy počasia nepredvídateľný...

ŠTEFAN DRÁBIK ---- FOTO: Najprv opakovane rozlámať, potom odhodiť nabok. FOTO: AUTOR Zjazd na Greguše. FOTO: AUTOR Na Veľkom Javorníku, vpravo dole sedlo Gežov a hore "Ruský kopec". FOTO: AUTOR Významný česko-moravský horský hotel na českej strane hrebeňa Javorníkov-Považie. FOTO:

AUTOR

Žilinská župa pripravila rozpočet na rok 2017. Miliónové investície smerujú do regiónov(12.12.2016; Žilinské noviny; č. 49, Žilinský samosprávny kraj , s. 5; Jana Špiláková;PR-CL TP63021206)


Nakúpia aj techniku pre školy Ráta sa aj s technikou, ktorá má skvalitniť výučbu na našich stredných školách. SOŠ stavebná v

Žiline, ktorá vychováva budúcich mechanikov či inštalatérov, chce vytvoriť nové elektrotechnické laboratórium praktického vyučovania za 25-tisíc eur. Stredná priemyselná škola stavebná v Žiline zase potrebuje zakúpiť novú sitovačku na skúšku zrnitosti kameniva za 51-tisíc eur a Dopravná akadémia v Žiline by mala získať prístroj na meranie a nastavovanie podvozku.

Sociálna starostlivosť Máte príbuzného alebo blízkeho človeka umiestneného v domove sociálnych služieb či v zariadení

pre seniorov? Do ich rekonštrukcie a modernizácie v budúcom roku plánuje župa investovať 1,8 milióna eur. Okrem nákupu priemyselných automatických práčok, sušičky, žehliča či konvektomatov

do kuchyne sú v pláne aj stavebné práce. Zatepľovanie čaká Centrum sociálnych služieb Straník aj DSS Synnómia. V domove na Karpatskej ulici majú v úmysle budúci rok pristaviť lôžkový výťah. Župa má v 26 zariadeniach pre seniorov a domovoch sociálnych služieb pre deti a dospelých viac ako 3200 klientov, priamo na Hornom Považí sa stará o 850 ľudí odkázaných na sociálnu pomoc.

Oprava ciest a nová technika pre cestárov Samosprávny kraj plánuje v budúcom roku investovať do regionálnych ciest na Hornom Považí

viac ako 1,3 milióna eur. Rozpočet ráta s dofinancovaním križovatky v Žiline pri Celulózke, rekonštrukciou mosta v Kotešovej a vo Varíne. V pláne sú aj práce na opornom múre v Bukovej - Veľkom Rovnom či Hornej Tižine. Do výbavy cestárov v každom regióne pribudnú nové sypacie nadstavby, snehové pluhy, vibračné valce na opravy ciest, sprievodné vozidlá a v pláne je aj generálna oprava áut Tatra. To všetko v hodnote viac ako milión eur.

Cestujeme s podporou ŽSK Prepravu autobusmi do škôl či zamestnania na Orave, Kysuciach, ale aj v Liptove, Turci a


Ďalšie investície do Budatína ŽSK sa v regióne stará o fungovanie múzea, galérie, hvezdárne, knižnice, kultúrneho strediska a

divadla. Vďaka tomu Bábkové divadlo v Žiline odohrá ročne 150 predstavení, ktoré si pozrie v priemere 25-tisíc divákov, služby Krajskej knižnice v Žiline využije 200-tisíc návštevníkov. Župa investuje tiež do ich rozvoja a opráv. Príkladom je Budatínsky hrad, ktorý prechádza od roku 2009 rozsiahlou rekonštrukciou. Okrem toho, že samosprávny kraj sa uchádza o eurofondy na budúci rok, už dnes ráta s vlastnou investíciou do technického zázemia hradu, vrátane skladov, technických miestností a depozitárov. Na tento účel vyčlenil 200-tisíc eur.

Vzdelávanie Rozhodujete sa, na ktorú strednú školu pôjde vaše dieťa? Výber môže ovplyvniť aj kvalita a

vybavenie školy. Plánované investície do skvalitnenia a modernizácie školských budov by mali v budúcom roku dosiahnuť 4,4 milióna eur. Časť pôjde aj do Spojenej školy na Rosinskej ceste v Žiline a jej športovej haly, ktorá sa začala rekonštruovať ešte v tomto roku. Jej celková premena bude stáť župu 600-tisíc eur. Škola plánuje aj rekonštrukciu kuchyne, kuchyňu s jedálňou by mali opravovať aj na Strednej zdravotníckej škole v Žiline. Investície do oblasti stravovania majú význam, nakoľko kuchárky v školských kuchyniach Žilinskej župy ročne pripravia a vydajú 1,4 milióna jedál.



Stranu pripravila Jana Špiláková PR-CL TP63021206 ---- GRAF: VZDELÁVANIE 63 122 240 KULTÚRA 7 622 791 SOCIÁLNE SLUŽBY 36 871 346 DOPRAVA 32 800 000 ZDRAVOTNÍCTVO 5 926 000 Bežné výdavky v zdravotníctve sú hradené zo zdravotných poisťovní

Martinský cestovateľský festival už po šiestykrát(29.11.2016; Obecné noviny; č. 47, Cestovný ruch , s. 18; Radoslav PANČÍK)

V sobotu 12. novembra vyvrcholil štvordňový Martinský cestovateľský festival. Odohrával sa na

viacerých miestach a prvýkrát sa na ňom objavili najlepšie práce z projektu Mosty kultúry. Festival samotný už tradične priniesol rôzne zaujímavé témy zamerané na rôznorodosť kultúr, ale

aj obdivuhodné výkony v horolezectve, či expedičnej turistike. Sme veľmi radi, že sme mohli medzi prezentujúcimi uvítať Svetozára Krna, ktorý sa ako jediný prezentujúci zúčastnil všetkých ročníkov nášho festivalu. Nielen jeho, ale aj všetky ostatné prezentácie doniesli pre deti, ako aj širokú verejnosť poznania kultúr, ako aj možnosti turistického a športového vyžitia. Obohatením festivalu bol aj film Rasťa Hatiara Obyčajní chlapci, príbeh dvoch slovenských skialpinistov. K príprave a zorganizovaniu festivalu prispelo Turčianske kultúrne stredisko v Martine v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, Martinský klub priaznivcov cestovania, Klub slovenských turistov Turiec a Slovenské národné múzeum v Martine. Snahou organizátorov tohto zaujímavého festivalu bolo vytvoriť priestor na spoznávanie kultúrnych a spoločenských rozdielov v jednotlivých kútoch sveta, a tým znižovať mieru predsudkov a intolerancie, čo je v dnešnej dobe tak dôležité. Počas štyroch dní návštevníci festivalu mohli vidieť zaujímavé výstavy fotografií, zachytávajúce ľudí v rôznych životných situáciách, ktorých pridanou hodnotou bola netradičná inštalácia. Umiestnené boli v priestoroch kina Moskva a tiež na Chate na Martinských holiach. Už tradičná súťažná výstava fotografií bola tento rok obohatená o turistickú tému. Prvýkrát v histórii festivalu sa počas programu objavili i najzaujímavejšie žiacke prezentácie z projektu Mosty kultúry, ktorý podporil Fond na podporu umenia. Tie sa mohli realizovať vďaka podpore vyučujúcich zo škôl zapojených do projektu. Poďakovanie pri príprave festivalu patrí aj SOŠ obchodu a služieb, ktorá si v rámci programu pre žiakov pripravila zaujímavé prekvapenie, čím obohatila festival. Atmosféru spríjemnili svojou hudbou Dávid Bolek, Andrej Jankovič a Sarah Mária Verníčková. O hry a súťaže sa postarali skauti z Vrútok. Ďakujeme všetkým, čo sa akoukoľvek formou podieľali na zorganizovaní tohto ročníka, ako i návštevníkom, vďaka ktorým sa vytvorila príjemná atmosféra. Tešíme sa spoločne na ďalšie ročníky nášho festivalu.

Radoslav PANČÍK, Turčianske kultúrne stredisko v Martine

Mosty kultúry pre žiakov stredných škôl(29.11.2016; Obecné noviny; č. 47, Kultúra , s. 27; Radoslav PANČÍK)

Cieľom projektu, ktorý pripravilo Turčianske kultúrne stredisko v Martine, bolo motivovať mladých ľudí k vlastnej tvorbe a jej prezentácii.

Turčianske kultúrne stredisko v Martine pripravilo pre žiakov stredných škôl projekt pod názvom Mosty kultúry.

Záverečný program projektu sa uskutočnil v kine Moskva 12. novembra. V rámci programu boli predstavené fotografické výstavy, zachytávajúce problematiku ľudských práv, a tiež žiacke prezentácie, ktoré vznikli na podnet tvorivých dielní, pripravených pre žiakov stredných škôl v septembri a októbri tohto roka. Snahou organizátorov bolo motivovať mladých ľudí k vlastnej tvorbe, spočívajúcej v príprave multimediálnych prezentácií, ako aj ich následnom sprístupnení nielen svojim rovesníkom ale aj verejnosti. Ďalším cieľom projektu Mosty kultúry bolo viesť autorov, ale aj divákov a poslucháčov k zamysleniu sa nad kontrastmi moderného sveta. Spoluorganizátorom pripravovaných podujatí bol Martinský klub priaznivcov cestovania a Slovenské národné múzeum v Martine. Projekt Mosty kultúry podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia a spolufinancoval ho Žilinský samosprávny kraj, ktorý je zriaďovateľom Turčianskeho kultúrneho strediska.

Radoslav PANČÍK, TKS v Martine

ŽILINA: Konzervatoristi potešili vianočnými koledami pacientov nemocnice(14.12.2016; www.lekari.sk; s. -; TASR)

Žilina - Vianočnými skladbami a koledami potešilo v utorok (13. 12.) desať žilinských konzervatoristov pacientov psychiatrického oddelenia a liečebne dlhodobo chorých Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) v Žiline. TASR o tom informovala hovorkyňa nemocnice Viera Jurčiová."Sestrička Zdenka nás oslovila a stalo sa tradíciou, že posledné roky chodíme robiť vianočný koncert do žilinskej nemocnice na oddelenie psychiatrie. Chceme spríjemniť sviatky ľuďom, ktorí sa možno nemajú tak dobre ako my," povedala študentka žilinského konzervatória Katarína Slížková.Aktivitu konzervatoristov hodnotia pozitívne nielen pacienti, ale aj personál oddelenia. "Spätná väzba je veľmi pozitívna, pozorujeme slzičky radosti, dojatia. Zároveň je to aj súčasť liečebného režimu. Muzikoterapia alebo kultúrne vyžitie by mali byť časťou terapeutického režimu

duševne chorých," uviedla primárka psychiatrického oddelenia žilinskej nemocnice Martina Hanzelová.Podľa hovorkyne nemocnice chcú zamestnanci oboch oddelení koncertom zaželať pacientom nielen šťastné a veselé Vianoce, ale aj spríjemniť im predvianočné obdobie v nemocnici. "Mnohí psychiatrickí a geriatrickí pacienti sa cítia na okraji spoločnosti. Chceme im ukázať, že nám zamestnancom na nich záleží," doplnila vedúca sestra psychiatrického oddelenia žilinskej nemocnice Renáta Lachová.

http://www.lekari.sk/denne-spravy/zilina-konzervatoristi-potesili-vian ocnymi-koledami-pacientov-nemocnice-16377.html

Samosprávnym krajom sa ekonomicky darí(14.12.2016; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18:18; por. 2/3; Jaroslav Barborák / Jaroslav Barborák)

Jaroslav Barborák, moderátor: "Samosprávnym krajom sa ekonomicky darí. Dokazuje to rebríček, ktorý zostavil Inštitút pre

ekonomické a sociálne reformy INEKO. Popoludní sme požiadali o rozhovor analytika, ktorý s ním spolupracuje, Mateja Tunegu. Pekný deň."

Matej Tunega, analytik (telefonát): "Pekný deň želám." Jaroslav Barborák: "Pán Tunega, najskôr sa spýtame na metodiku, ktorú v hodnotení používate. Aké kritériá beriete do

úvahy a potom akú majú váhu v rámci vyhodnocovania?" Matej Tunega: "Do nášho hodnotenia finančného zdravia vstupuje päť hlavných ukazovateľov. Ide o celkový dlh,

dlhovú službu, záväzky viac ako šesťdesiat dní po lehote splatnosti, okamžitú likviditu a napokon o spoločnú bilanciu bežného a kapitálového účtu. Čo sa týka váh, takto meraný dlh má váhu dve šestiny, zvyšné štyri ukazovatele zhodne po jednej šestine."

Jaroslav Barborák: "Všetky župy okrem Prešovskej si podľa toho vášho hodnotenia zlepšili v roku 2015 finančné

zdravie. To je asi to najdôležitejšie konštatovanie vášho rebríčka. Ako teda na tom konkrétne sú z pohľadu najdôležitejšieho parametra tej zadlženosti?"

Matej Tunega: "Zväčša dobre. V zmysle, že aj najzadlženejšia župa má dlh na úrovni, ktorá je šesť

percentuálnych bodov pod hranicou prvého sankčného pásma dlhovej brzdy pre samosprávy. A aby som bol aj konkrétnejší, najvyšší dlh mali ku koncu minulého roka v Trenčianskej župe a to na úrovni necelých štyridsaťštyri percent ročných bežných príjmov. Nasleduje Trnavská župa s štyridsať percentami a Bratislavská s tridsaťtri percentami."

Jaroslav Barborák: "Ak to zlepšenie konštatujeme za samosprávne kraje ako celok, komu sa podarilo najviac skresať

dlh, respektíve postupne sa zlepšiť aj v iných tých hodnotených parametroch, pán Tunega?" Matej Tunega: "Medziročne sa dlh najviac znížil v Košickom a Trenčianskom kraji. Nejednalo sa však o výrazné

poklesy dlhu. V oboch prípadoch pokles predstavoval približne iba dva percentuálne body. Najpozitívnejšie hodnotím zlepšenie dosiahnuté v prípade bilancie bežných účtov. Tu dosiahli najväčší posun v Trenčianskej, Nitrianskej, Žilinskej a Banskobystrickej župe. Lepšia bilancia respektíve teda prebytok bežného účtu znamená, že župe ostane viac prostriedkov, ktoré možno ďalej využiť na znižovanie dlhu či na investície. Mierne sa zlepšili župy aj v ďalších ukazovateľoch. Väčšine žúp klesla dlhová služba, narástla likvidita. To sú takisto dobré správy. A napokon aj v prípade žúp, ktoré majú nejaké záväzky po lehote splatnosti, aj tam sme zaznamenali prevažne pokles objemu týchto záväzkov."

Jaroslav Barborák: "Vy ste už v úvode spomínali tú dlhovú brzdu. Pre samosprávne kraje platí variant dlhovej brzdy,

kde župan po prekročení dlhu vo výške viac ako polovice bežných príjmov predchádzajúceho roka je povinný vypracovať a potom predložiť zastupiteľstvu správu a návrh opatrení. A po ďalšie, keď sa župa zadlží nad šesťdesiat percent bežných príjmov, za porušenie limitu platí pokutu päť percent z pôžičky. Podpísali sa pod ekonomickú disciplinovanosť žúp aj tieto pravidlá, teda sú efektívne?"

Matej Tunega: "Osobne vítam, že tieto pravidlá boli zavedené. Myslím si, že je to dobre preventívne opatrenie,

ktoré by malo pomôcť eliminovať prípadné nerozumné hospodárenie niektorých samospráv. Nemyslím si však, že by to pri župách malo rozhodujúci vplyv. Hovorím to preto, že aj dlh najzadlženejšej župy sa po kríze zastavil na ešte relatívne prijateľnej úrovni päťdesiatšesť percent a hneď začal klesať. Už v roku 2013 mali všetky župy dlh pod päťdesiat percent. Žiadna zo žúp teda už posledné tri roky nie je ohrozovaná sankciami vyplývajúcimi z dlhovej brzdy a dlh aj napriek tomu ďalej znižujú."

Jaroslav Barborák: "To tohtoročné hodnotenie teda skončilo dobre. Od čoho bude závisieť ten ďalší vývoj? Vieme, že

na budúci rok nás čakajú župné voľby. Nie je toto riziko, že vo volebnom roku sa budú peniaze míňať intenzívnejšie a že sa župné samosprávy budú chcieť akosi zapáčiť voličom?"

Matej Tunega: "No, ak sa pozrieme na históriu, posledné voľby, ktoré sa konali v roku 2013, tak nemôžem

potvrdiť, že by bolo viditeľné krátkodobo horšie hospodárenie či už vo volebnom roku alebo o rok skôr. Župy vtedy po kríze znižovali svoj dlh a nezdá sa, že by teda v tom čase míňali neadekvátne veľa peňazí. To však neznamená, že ich to nemôže lákať v súčasnosti, keď už možno necítiť takú potrebu šetrenia ako po kríze. Ostáva mi veriť, že budú hospodáriť efektívne a viac možno napovedia údaje za rok 2016, ktoré by mali byť na našom portáli dostupné okolo leta 2017, čiže určite ešte pred voľbami."

Jaroslav Barborák: "Hodnotenie samosprávnych krajov a Matej Tunega z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy.

Ešte pekný deň." Matej Tunega: "Pekný deň aj vám, dopočutia."

Žilinský kraj odovzdal päť nových sypačov a ďalšie vozidlá Správe ciest(14.12.2016; www.topky.sk; Domáce, , s. -; http://podkapotou.zoznam.sk)

ŽILINA - Päť nových moderných sypačov a ďalšie vozidlá v hodnote 3,7 milióna eur v kraji pomôžu bojovať so zimou.

Prečítajte si celý článok >> http://www.topky.sk/cl/100523/1595769/Zilinsky-kraj-odovzdal-pat-novych-sypacov-a-dalsie-vozidl

a-Sprave-ciest

Budúci rok čaká stredné školy v Žilinskom kraji iacero rekonštrukcií(17.12.2016; www.teraz.sk; Školský servis, 07:55, s. -; Školský servis)

V pôsobnosti Žilinského kraja je rekonštrukcia budov a učební, ktoré prevzala župa pri delimitácii od štátu s veľkým modernizačným dlhom.

Žilina 17. decembra (SkolskyServis.sk) - Školstvo bude v budúcom roku hospodáriť so sumou 70.573.384 eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu Žilinského samosprávneho kraja na rok 2017, ktorí budú župní poslanci schvaľovať v pondelok 19. decembra 2016. Oblasť vzdelávania má ŽSK z väčšej časti v prenesenej kompetencii financovanej zo štátneho rozpočtu. Viac ako 58,5 mil. eur tak pridelí ministerstvo školstva pre gymnáziá, stredné odborné školy a konzervatóriá. Zahrnuté je i šesťpercentné navýšenie platov, a to rovnako zo strany ŽSK pre školské zariadenia.

V pôsobnosti Žilinského kraja je rekonštrukcia budov a učební, ktoré prevzala župa pri delimitácii od štátu s veľkým modernizačným dlhom. Tento rok ŽSK investuje do obnovy 4.408.212 eur, čo predstavuje 17,57 % z jeho kapitálových výdavkov. "Plánujeme nakúpiť nové vybavenie do jedální, skvalitniť internáty a zabezpečiť moderné učebné pomôcky. Zároveň nás čakajú ďalšie rekonštrukcie, keďže mnoho školských budov je už rokmi opotrebovaných a postupne preto vyčleňujeme financie do každého regiónu," uviedol žilinský župan Juraj Blanár.

Podľa jeho slov kraj naplánoval v Hornom Považí napríklad aj výmenu trafostanice z roku 1982 v Dopravnej akadémii v Žiline, obnovu hygienických zariadení Gymnázia Okružná a dokončenie jednej z najočakávanejších investícií - komplexnej rekonštrukcie najväčšej funkčnej haly v Žiline na Rosinskej. Nové ihrisko by malo v budúcom roku vzniknúť i v Kysuckom Novom Meste pri Spojenej škole a dobudovaná bude tiež telocvičňa pri SOŠ technickej v Čadci.

Financie rozpočet pridelí aj turčianskych školám a ich športoviskám. "Na Gymnázium V. Paulinyho-Tótha počítame s výmenou podlahy telocvične a pokračujeme tiež v združenej investícii s

mestom Martin pri budovaní športovo - rekreačného areálu," informovala riaditeľka odboru školstva Eva Rovňanová.

Cieľ zníženia energetickej náročnosti chce kraj naplniť najmä v regióne Liptov. Výmena okien a zateplenie je zahrnuté do rozpočtu v SOŠ elektrotechnickej v Liptovskom Hrádku, Gymnáziu M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši či v školskom internáte v Ružomberku. Obnova hygienických zariadení zase čaká oravskú Spojenú školu v Nižnej, kde si finančné prostriedky vyžiada taktiež výmena kabíny výťahu a výťahových dverí.

Lenka Záteková hovorkyňa ŽSK http://skolskyservis.teraz.sk/import/stredne-skoly-v-zsk/31376-clanok.html

Ak predajú, pomôže im to(17.12.2016; www.sme.sk; Zaujímavosti, 14:00, s. -; Viera Legerská)

Už po desiaty raz ponúkajú šikovné ruky klientov domovov sociálnych služieb v Žilinskom kraji unikátnu predajnú vianočnú výstavu. Prispeli do nej aj Turčania.

Z výstavy výrobkov vo foyer sídla ŽSK.(Zdroj - Archív ŽSK) MARTIN. Návštevníci sídla Žilinského samosprávneho kraja už môžu vidieť a zakúpiť si

originálne výrobky so sviatočnou tematikou. "Žilinská župa má v pôsobnosti 26 domovov sociálnych služieb a všetky z nich tu prezentujú svoje práce. Na výber sú pripravené rozličné dekorácie do bytu, domu, ale aj priamo na vianočný stromček či štedrovečerný stôl," priblížila obsah výstavy riaditeľka odboru sociálnych vecí ŽSK Marta Pauková.

Kraj organizuje počas roka tri tematické výstavy DSS, spomedzi ktorých má najväčší úspech práve vianočná. "Pre našich klientov, ktorí dekorácie vyrábajú niekoľko týždňov dopredu, je nádherný pocit, keď si ich práce niekto kúpi. Peniaze z predaja idú totiž priamo konkrétnym domovom, ktoré ich môžu použiť na ďalší rozvoj," vysvetlil žilinský župan Juraj Blanár. V minulom roku sa podarilo počas vianočného obdobia vyzbierať 1 971 eur.

Vianočná výstava potrvá vo svojej predajnej forme do 20. decembra 2016, výrobky však budú vystavené až do 9. januára 2017.

http://s.sme.sk/r-rss/20408866/nasturiec.sme.sk/ak-predaju-pomoze-im-to.html

Víťazné firmy na dodávku CT-čiek(16.12.2016; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál Rádia Regina; 17:00; por. 8/15; Erik Potocký / Martina Bodnárová)

Martina Bodnárová, moderátorka: "Ministerstvo zdravotníctva zverejnilo víťazné firmy, ktoré budú súťažiť pri nákupoch CT-čiek pre

nemocnice. Tie chce rezort nakupovať centrálne aj preto, aby podľa ministra, Tomáša Druckera, zabránil podozreniam z predraženia, aké sa objavovali v minulosti. Celková suma, za ktorú chce ministerstvo CT-čká nakúpiť, by nemala presiahnuť štyridsať miliónov eur."

Erik Potocký, redaktor: "Firmy Audioscan, Siemens, Health Care, Intes Poprad, SNT Slovakia, Meditrade, ktoré sa dostali

do druhého kola súťaže na dodávky CT-čiek pre nemocnice, patria podľa ministerstva zdravotníctva medzi priamych zástupcov, alebo výhradných dodávateľov výrobcov tejto medicínskej techniky na Slovensku. V piatich rôznych kategóriách postúpili dve firmy. Ministerstvo teraz s nimi podpíše rámcovú zmluvu. Pre každú dodávku CT-čka pre konkrétnu nemocnicu budú však opäť súťažiť v elektronickej aukcii. V zmluvných podmienkach je aj povinnosť súťažiť, čo má zabezpečiť čo najnižšiu cenu, ako uviedol v polovici októbra minister Tomáš Drucker."

(začiatok archívneho záznamu, október 2016) Tomáš Drucker, minister zdravotníctva SR (nom. Smeru-SD): "A keď sa bude tendrovať na dva roky, tak sa nezúčastní, pretože si povie, že však nemusím sa

zúčastniť, lebo túto som dal zlú cenu. Tak my hovoríme práve tá podmienka garantuje to, že bude znášať zodpovednosť za prípadnú škodu. To znamená my si budeme nárokovať od neho zodpovednosť za rozdiel ceny, s ktorou išiel do súťaže a nezúčastnil sa, voči tej, ktorá by bola v konečnom dodaní."

(koniec archívneho záznamu, október 2016)

Erik Potocký: "Ak by sa počas trojročnej platnosti rámcovej zmluvy preukázalo, že existuje na trhu lacnejší nákup

konkrétneho prístroja, bude musieť víťaz súťaže z ceny zľaviť. Cieľom centrálneho nákupu, ktorý by nemal presiahnuť štyridsať miliónov eur, je podľa ministerstva aj to, aby sa predišlo rôznym špekulatívnym verejným obstarávaniam. Každú zákazku na CT-čko bude totiž nemocniciam musieť schváliť ministerstvo. Najmedializovanejší prípad nákupu CT-čka v piešťanskej nemocnici z roku 2014 je doteraz nevyriešený. Generálna prokuratúra zrušila obvinenia voči viacerým osobám, napríklad kvôli zle spracovanému znaleckému posudku. Po náprave však prokuratúra nevylúčila obnovenie konania. V preverovaní kontrolných orgánov je stále aj nákup CT prístrojov pre Žilinskú župu z roku 2011 pod vedením Juraja Blanára."

Doprava v ŽSK má na budúci rok hospodáriť so sumou 32,84 milióna eur(16.12.2016; www.openiazoch.zoznam.sk; openiazoch.zoznam.sk, , s. -; TASR)

Oblasť dopravy v Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK) má podľa návrhu rozpočtu na rok 2017, ktorý budú v pondelok 19.

Oblasť dopravy v Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK) má podľa návrhu rozpočtu na rok 2017, ktorý budú v pondelok 19. decembra schvaľovať poslanci zastupiteľstva ŽSK, hospodáriť so sumou 32.843.000 eur. V porovnaní s tohtoročným rozpočtom ide o zvýšenie financií o 1,7 milióna eur (5,6 percenta). TASR o tom informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.

"ŽSK patrí k prirodzeným dopravným uzlom spájajúcim západ Európy s východom a juh so severom. Oblasť dopravy a zvlášť kvalitná cestná infraštruktúra je pre ďalší rast Žilinského kraja absolútne kľúčovou a úzko súvisí s rozvojom cestovného ruchu, zamestnanosťou a prílevom nových investícií. Rekonštrukcie ciest a ich údržba preto patria medzi priority nášho kraja," zdôraznil predseda ŽSK Juraj Blanár.

Kapitálové výdavky v oblasti dopravy počítajú pre budúci rok so sumou 7,6 milióna eur a počas roka sa budú zvyšovať podľa aktuálnych potrieb. "V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2016 sú výdavky vyššie o 100.000 eur. Investované budú do opravy krajských ciest a do novej techniky pre cestárov. Pribudne päť nových sypacích nadstavieb za 200.000 eur a za takmer 560.000 eur tiež nové traktory," uviedla Záteková.

Doplnila, že budúcoročný rozpočet ráta rovnako s investíciami vo výške 640.000 eur na opravu cesty II. triedy medzi Turzovkou a Semetešom, 350.000 eur na opravu cesty III. triedy medzi Liptovským Hrádkom a Dovalovom a 765.000 eur na rekonštrukciu mosta ponad rieku Belá v Liptovskom Hrádku. "Do opravy oravských mostov cez potok Zázrivka a cez potok v obci Klin vyčlenil kraj dovedna 300.000 eur. Most sa bude obnovovať i v Kotešovej, naň je schválená suma 350.000 eur. Najvýznamnejšou investíciou na Turci bude rekonštrukcia oporného múru v Jasenove vo výške 500.000 eur," dodala hovorkyňa ŽSK.

Najväčšie zvýšenie rozpočtu dopravy je v bežných výdavkoch, a to o takmer päť percent oproti roku 2016. "Klesá počet cestujúcich, preto očakávame aj úbytok tržieb, ktoré treba dofinancovať. Našou úlohou je zabezpečiť dopravnú obslužnosť a ak by sme tieto spoje nefinancovali, ľudia by sa nemali ako dostať do školy, do práce či k lekárovi," zdôraznil riaditeľ odboru dopravy Úradu ŽSK Ivan Mokrý.

Pripomenul, že ŽSK si u dopravcov objednáva výkony vo verejnom záujme, prepravu občanov prímestskými autobusmi v regiónoch Liptov, Orava, Turiec, Kysuce a horné Považie. "Ročne najazdia dopravcovia Arriva Liorbus a SAD Žilina v kraji 25 miliónov kilometrov. ŽSK bude túto službu občanom v roku 2017 financovať sumou 16 miliónov eur. Dopravcovia na základe zmluvy so ŽSK ročne prepravia 27 miliónov osôb, pričom samosprávny kraj financuje aj zľavy pre seniorov, študentov, deti či zdravotne znevýhodnených. V regiónoch ich prepravuje 445 autobusov, časť z nich je vybavená aj wi-fi pripojením," uzavrela Záteková. http://openiazoch.zoznam.sk/cl/173027/Doprava-v-ZSK-ma-na-buduci-rok-hospodarit-so-sumou-miliona-eur

Rokovali aj o príprave cyklotrasy(16.12.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 06:48, s. -; Peter Malicher)

Predseda Mikroregiónu horné Kysuce Ľubomír Golis zvolal 2. novembra do Turzovky členov

združenia - starostov z Vysokej nad Kysucou, Makova, Klokočova, Korne, Olešnej, Dlhej nad Kysucou a Staškova.

Zaoberali sa prípravou cyklotrasy v hodnote desiatok tisíc eur. (Zdroj - PETER MALICHER) TURZOVKA. Pozvanie prijal aj predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár a

Michal Patuš, riaditeľ odboru európskych projektov a regionálneho rozvoja ŽSK. Hovorili o programoch, cez ktoré je možnosť získať finančnú podporu. Primátor Turzovky zhodnotil stretnutie ako užitočné a zdôraznil, že treba neustále hľadať možnosti na získanie financií z dostupných zdrojov. Po 20 dňoch sa na Mestskom úrade v Turzovke uskutočnilo pracovné stretnutie. Zúčastnili sa na ňom primátor mesta, prednosta Marián Masnica, Miroslava Štrbová a Renáta Michalisková z úseku výstavby a rozvoja mesta. Zo Žilinského samosprávneho kraja prišiel riaditeľ odboru európskych projektov a regionálneho rozvoja ŽSK Michal Patuš so svojimi spolupracovníkmi. Konkrétne sa zaoberali prípravou 3,5-kilometrovej cyklotrasy v hodnote desiatok tisíc eur. http://s.sme.sk/r-rss/20408810/nasekysuce.sme.sk/rokovali-aj-o-priprave-cyklotrasy.html

Má už 130 rokov, ale stále je tínedžerka(13.12.2016; Oravské noviny; č. 49, MARKETING / SPRAVODAJSTVO , s. 8; SOŠ)

Stredná odborná škola obchodu a služieb v Dolnom Kubíne je naozaj 130-ročná a vďaka svojim skvelým žiakom - vždy tínedžerom, je v podstate tiež stále tínedžerkou aj ona.

1886 Karl Benz vyrobil prvý osobný automobil, v New Yorku sprístupnili verejnosti Sochu slobody. V

Dolnom Kubíne bola podľa § 80 zákona číslo 17 z roku 1884 zriadená pre učňov remeselníckych a obchodných odborov Učňovská škola.

V 1. školskom roku ju navštevovalo 41 učňov. Podľa hlásenia župného školského inšpektorátu bola na Orave z priemyselných škôl len naša.

1918 Československo vyhlasuje nezávislosť od Rakúsko-Uhorska a stáva sa republikou. Na Učňovskej

škole v Dolnom Kubíne sa stáva slovenčina vyučovacím jazykom. Mnoho učiteľov pôsobiacich na našej škole nemalou mierou prispelo aj k rozvoju kultúrneho života

na celej Orave. Vďaka ich pôsobeniu sa rozvíja ochotnícke divadlo, vzniká mužský učiteľský zbor, v Dolnom Kubíne sa buduje lyžiarske stredisko. Učňovská škola bola teda neoddeliteľnou súčasťou školského systému i kultúrneho života celého regiónu.

1939 Škola bola premenovaná na Odbornú učňovskú školu, kde sa vykonávali tovarišské skúšky v

odboroch kolár, zámočník, cukrár, krajčír, mäsiar, murár, kaderník, obuvník a elektrikár. V roku 1944 pribudli odbory klampiar, vodoinštalatér, sklár, tesár, stolár.

1945 Do prevádzky je uvedený prvý počítač na svete Enyak, ktorý zaberal dve miestnosti veľkosti

telocvične. Na Orave sa uvažuje o opodstatnenosti troch všeobecných učňovských škôl, ktoré sa nachádzali v Dolnom Kubíne, Námestove a Tvrdošíne.

Rozhodnutím inšpektorátu sa školy zlúčili a vzniká Obvodná odborná škola v Dolnom Kubíne. Sídlila priamo pri závode SEZ (Slovenských elektrotechnických závodoch), jej prvým riaditeľom bol Tomáš Kováč, na jeho miesto v roku 1960 nastúpil Vladimír Ballo.

1965 Tokio sa stáva najväčším mestom sveta, v britskej televízii je zakázaná reklama na cigarety. Pre

našu školu je dôležitý 27. september, kedy sa slávnostne otvára Stredné odborné učilište pri SEZ. Sťahuje sa do novopostavených priestorov na Pelhřimovskej ulici č. 1186, v ktorých sídli časť školy až dodnes. O rok neskôr pribúdajú nové budovy -jedáleň a telocvičňa. O ďalších 13 rokov internát. Riaditeľom sa 1. marca 1966 stáva Jozef Janotík, ktorý v tejto funkcii pôsobil až do roku 1989.

1989 17. novembra odštartovala naša spoločnosť demokratické zmeny. V roku 1990 sa stáva novým

riaditeľom školy František Oravec, nasledujúci rok je pri SOU zriadená Dievčenská odborná škola, ktorá zanikla v roku 2002. V roku 1993 sa prvýkrát otvára Hotelová akadémia.

V školskom roku 2008/2009 mala škola počas celej svojej histórie najviac: tried - 37, žiakov - 1102 a zamestnancov - 116. V roku 2010 sa stáva riaditeľom Dušan Štrifler. Žiaci sa vzdelávajú v

nasledujúcich odboroch: Študijné - maturitné: hotelová akadémia, čašník - servírka, kuchár, operátor stavebnej výroby,

operátor drevárskej a nábytkárskej výroby, kozmetik. Učebné: hostinský, kuchár, kaderník, murár, inštalatér. Nadstavbové: podnikanie v remeslách a službách, vlasová kozmetika. Praktické vyučovanie prebieha * v školských strediskách praktického vyučovania (dielne): školská jedáleň, 2 reštaurácie, 2

kadernícke a kozmetické salóny, dielne pre inštalatérov, murárov a stolárov, predajňa potravín; * vo firmách na Slovensku a v zahraničí. Projekty a stáže Bohatá je projektová činnosť v rôznych programoch EÚ: 2x Európsky sociálny fond, 8x Leonardo

da Vinci, 4x Socrates, 4x Comenius, 1x Phare, 2x Interreg, lx Operačný program Vzdelávanie, 4x Erazmus+.

Podstatou všetkých projektov je zvyšovanie kvality odborného vzdelávania a posilnenie zamestnateľnosti, flexibility a adaptability žiakov na európskom trhu práce.

Doteraz škola na rôznych aktivitách spolupracovala s partnermi zo 17 krajín Európy. V roku 2011 získal projekt Mobilita v EÚ - štandard kvality stratégie odborného vzdelávania národnú Cenu kvality od Národnej agentúry Programu celoživotného vzdelávania.

Veľkou výhodou štúdia na našej škole je možnosť absolvovať zahraničnú stáž v rozsahu jedného až piatich mesiacov, ktorá rozvíja odborné, jazykové a aj osobnostné kompetencie: samostatnosť, zodpovednosť, sebadisciplínu, zdravé sebavedomie, húževnatosť, cieľavedomosť, komunikatívnosť, riešenie problémov, toleranciu a multikulturálnosť.

Škola doteraz umožnila viac ako 1000 žiakom praxovať v niektorej z 11 krajín Európy. Na žiadnej škole v Žilinskom kraji neštuduje 50 žiakov, Slovákov zo Srbska. V septembri 2013

sme privítali prvých z nich z Báčskeho Petrovca. Okrem nich študuje na našej škole aj jeden žiak z Ukrajiny.

V ostatných rokoch škola čiastočne revitalizovala svoje objekty: * internát a školská jedáleň -výmena okien a obnova strechy, * budova Stavbár - zateplenie a výmena okien, * telocvičňa - výmena osvetlenia a obnova strechy. (SOŠ) ---- MOTTO ŠKOLY Chceme byť škola, kde * žiak bude cítiť, že všetko, čo mu škola umožňuje, má alebo snáď bude mať zmysel, * absolvent školy prizná, že všetko, čo mu škola umožnila, malo zmysel. Že sa nám ho darí napĺňať dokazuje množstvo spokojných a úspešných absolventov, ktorí si svoju

kariéru úspešne budujú nielen v rôznych miestach Slovenska, ale aj v Nemecku, Anglicku, Švajčiarsku, Česku, Nórsku, Rakúsku, Dánsku, Dubaji či USA. Remeslo má stále zlaté dno.

---- Slávnostná akadémia Stredná odborná škola obchodu a služieb v Dolnom Kubíne si 130. výročie pripomenula 2.

decembra slávnostnou akadémiou. Počas interaktívneho programu bolo cítiť vzájomnú zohratosť pedagógov a žiakov a ich schopnosť spoločného, tímového nadchnutia sa pre správnu vec - pre svoju školu. Veľmi motivačne odzneli videá, ktoré špeciálne pre túto príležitosť škole zaslali úspešní absolventi školy z rôznych kútov sveta. Program sa niesol v duchu genézy vzájomnej interakcie života spoločnosti a života školy.

Akadémie sa zúčastnil aj Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja, Jaroslava Dokoupilová, riaditeľka Strední školy Odry a Adam Zoň, riaditeľ Zespól Szkól Ekonomiczno - Gastronomieznych, Živjec.

Vzácnymi hosťami boli riaditelia základných a stredných škôl z Dolného Kubína, zástupcovia kooperujúcich zamestnávateľov a bývalí zamestnanci školy.

Jedinečnosť sa uchovala pre ďalšie generácie: Gotický kostol všetkých svätých v Ludrovej(16.12.2016; www.ruzomberok.dnes24.sk; Ružomberok, , s. -; Ivana Milanová)

Vidiecky kolonizačný kostolík bol postavený v poslednej tretine 13. storočia v priestore medzi Ružomberkom a Liptovskou Štiavnicou a je považovaný za najstarší na Liptove.

Návrh na reštaurovanie unikátnych malieb vypracoval ak.soch.Juraja Matáka, ktorý ako mladý začínajúci reštaurátor pracoval v rokoch 1960-1966 pod vedením Mikuláša Štalmacha pri záchrannom reštaurátorskom zásahu. Realizátorom reštaurátorských prác bol Oblastný reštaurátorský ateliér v Levoči.

Ako informovala Ing. Naďa Somorová z Liptovského múzea v Ružomberku, Ccieľom projektu bolo na základe reštaurátorského prieskumu a návrhu na reštaurovanie exteriéru a interiéru gotického kostola začať reštaurátorské práce v interiéri vzácnej národnej kultúrnej pamiatky, zabrániť ďalšiemu znehodnocovaniu malieb a ich reštaurovaním uchovať túto jedinečnú pamiatku pre ďalšie generácie.

Projekt bol realizovaný s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v rámci grantového programu Dotácie 2016 v sume 15 000,00 E a spolufinancovaný finančnými prostriedkami Žilinského samosprávneho kraja v sume 1 764E.

Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v Ludrovej-Kúte patrí vďaka ojedinelým vnútorným maľbám medzi najvýznamnejšie ranogotické sakrálne pamiatky nielen v Liptove, ale i na celom Slovensku.

Reštaurátorské práce boli vykonané v súlade s rozhodnutím KPU Žilina na vysokej odbornej úrovni.

Interiér kostola je cenným svedectvom stredovekej nástennej maľby. Najvzácnejšiu a najkrajšiu časť chrámu predstavuje svätyňa, na stenách ktorej neznámy autor okolo roku 1420 namaľoval christologický cyklus. Celkovo 34 výjavov zo života Ježiša Krista svojou nádherou osloví každého, nielen veriaceho človeka. So spomínaným počtom fresiek ide o najrozsiahlejší christologický cyklus na Slovensku.

Žilinská župa pripravila rozpočet na rok 2017. Miliónové investície smerujú do regiónov(13.12.2016; Oravské noviny; č. 49, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková;PR-CL TP63021206)


---- Služby pre sociálne odkázaných Máte príbuzného alebo blízkeho človeka umiestneného v domove sociálnych služieb či v zariadení

pre seniorov? Do ich rekonštrukcie a modernizácie v budúcom roku plánuje župa investovať 1,8 milióna eur. V CSS Studienka v Novoti plánujú v budúcom roku rekonštrukciu práčovne a kuchyne, v domove v Zákamennom zase nákup štyroch plynových kotlov, priemyselnej automatickej práčky a kuchynského robota. V CSS Orava v Tvrdošíne chcú nový lôžkový výťah a v DSS v Zákamennom, ktoré sa stará o dovedna 146 obyvateľov, plánujú rekonštrukciu izieb. Župa má v 26 zariadeniach pre seniorov a domovoch sociálnych služieb pre deti a dospelých viac ako 3200 klientov. Priamo na Orave sa stará o 529 ľudí odkázaných na sociálnu pomoc.

---- Financie pre oravské nemocnice Do zdravotníctva dáva župa každoročne nemalé financie. Priamo do Dolnooravskej NsP v Dolnom

Kubíne by malo ísť v budúcom roku 764-tisíc eur. Okrem iného z nich plánujú zakúpiť dva novorodenecké intenzívne inkubátory, zatepliť nemocnicu či zrekonštruovať hygienické zariadenia a podlahy na lôžkových oddeleniach. Do Hornooravskej NsP v Trstenej by podľa plánovaného rozpočtu mohlo v budúcom roku ísť 1,2 milióna eur. Popri nákupe prístrojov a budovania urgentného príjmu budú modernizovať gynekologicko-pôrodnícke oddelenie a jednotku intenzívnej starostlivosti.

----

Oprava ciest a nová technika pre cestárov Samosprávny kraj plánuje v budúcom roku investovať do regionálnych komunikácií na Orave

570-tisíc eur. Rozpočet ráta s investíciami do cesty III. triedy v Dolnom Kubíne - Záskalí či do opravy mostov cez potok Zázrivka a cez potok v obci Klin. Do výbavy cestárov v každom regióne pribudnú nové sypacie nadstavby, snehové pluhy, vibračné valce na opravy ciest, sprievodné vozidlá a v pláne je aj generálna oprava áut Tatra. To všetko v hodnote viac ako milión eur.

---- Cestujeme s podporou ŽSK Prepravu autobusmi do škôl či zamestnania na Orave, Kysuciach, ale aj v Liptove, Turci a


---- Investície do kultúry Žilinská župa sa v regióne Orava stará o fungovanie múzea, galérie, knižnice či kultúrneho

strediska. Oravská knižnica tak môže ročne vypožičať takmer 225-tisíc publikácií, expozície Oravského múzea, ktoré má v správe najnavštevovanejší hrad na Slovensku, si ročne pozrie viac ako 160-tisíc návštevníkov. Vďaka každoročným investíciám do rozvoja kultúry sa darí tieto služby stále zlepšovať. Naplánované sú preto aj na budúci rok. Opravovať by sa mala strecha na Oravskej knižnici A. Habovštiaka v Dolnom Kubíne, ráta sa aj s rekonštrukciou schodísk. Oravská galéria zase môže vybudovať lodný výťah pre lepšiu údržbu lode Slanica, ktorá počas sezóny preváža turistov na Slanický ostrov umenia uprostred Oravskej priehrady.

---- Modernejšie školy na Orave Rozhodujete sa, na ktorú strednú školu pôjde vaše dieťa? Výber môže ovplyvniť aj kvalita a

vybavenie školy. Plánované investície do skvalitnenia a modernizácie školských budov by mali v budúcom roku dosiahnuť 4,4 milióna eur. Gymnázium A. Bernoláka v Námestove plánuje prístavbu telocvične v celkovej hodnote 778-tisíc eur. Spojená škola v Nižnej by vďaka investícii 300-tisíc eur mala zrekonštruovať hygienické zariadenia v budove školy aj na internáte.

Ráta sa aj s technikou, ktorá má skvalitniť výučbu na našich stredných odborných školách. SOŠ lesnícka v Tvrdošíne, ktorá vychováva budúcich odborníkov na lesné hospodárstvo, plánuje zakúpiť lesný kolesový traktor a ťahač za 138-tisíc eur. Na SOŠ polytechnickej v Dolnom Kubíne-Kňažej zase zakúpia nový CNC sústruh za 21-tisíc eur.



Stranu pripravila Jana Špiláková PR-CL TP63021206 ---- GRAF: VZDELÁVANIE 63 122 240 KULTÚRA 7 622 791 SOCIÁLNE SLUŽBY 36 871 346 DOPRAVA 32 800 000 ZDRAVOTNÍCTVO 5 926 000 Bežné výdavky v zdravotníctve sú hradené zo zdravotných poisťovní

Krajská knižnica na knižnom veľtrhu(29.11.2016; Žilinský večerník; č. 48, KULTÚRA , s. 10; kk)

Už po siedmykrát sa vďaka zriaďovateľovi, Žilinskému samosprávnemu kraju, zúčastnila Krajská knižnica v Žiline medzinárodného knižného veľtrhu Bibliotéka - Pedagogika 2016.

Na prestížnom veľtrhu vo svojom stánku prezentovali aj ostatné regionálne knižnice Žilinského

kraja - Kysucká knižnica v Čadci, Liptovská knižnica Gašpara Fejérpataky-Belopotockého v Liptovskom Mikuláši, Oravská knižnica Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne a Turčianska knižnica v Martine svoju činnosť, úspešné projekty i vlastné vydavateľské aktivity. Krajská knižnica v Žiline sa podieľa aj na realizácii sprievodných podujatí knižného veľtrhu. "V programovom centre sme prezentovali víťazné knihy regionálnej čitateľskej súťaže Kniha horného Považia 2015. Pozvanie prijala autorka Katarína Mikolášová, ktorá predstavila svoju knihu pre deti Bojnickí búbeli. Umiestnila sa na prvom mieste v kategórii beletria," vyslovila Ivana Jančulová z Úseku regionálneho výskumu, dokumentov a informácií Krajskej knižnice v Žiline.

Riaditeľka knižnice Katarína Šušoliaková predstavila knihu autorov Patrika Gromu, Milana Nováka, Miroslava Pfliegela a Petra Štanského s názvom Žilina vo svetle lámp, ktorá sa umiestnila na prvom mieste v kategórii odborná literatúra. "Priestor na prezentáciu svojej publikácie dostala aj autorka knihy A veru, Rozsutec - v päťdesiatom roku 1965-2015 "rozsutčiarka" Júlia Marcinová Knapcová, ktorá spolu s ďalšími bývalými i súčasnými členmi Folklórneho súboru Rozsutec rozozvučala priestory bratislavskej Incheby," povedala Ivana Jančulová.

-kk-, snímka z archívu KKZA --- Na Bibliotéke sa prezentovali víťazné knihy.

Gymnázium v Bytči úspešné v projekte Vráťme šport do škôl(29.11.2016; Žilinský večerník; č. 48, PUBLICISTIKA , s. 15; ss)

Vráťme šport do škôl je názov projektu Žilinského samosprávneho kraja, v rámci ktorého sme vypracovali náš úspešný projekt s názvom Fitnes posilňuje a spája. Jeho hlavným cieľom je motivovať žiakov Gymnázia v Bytči a Špeciálnej základnej školy internátnej v Bytči (ŠZŠI) k väčšej športovej aktivite nielen na hodinách telesnej a športovej výchovy, ale i v čase po vyučovaní. Vďaka projektu sa našej škole podarilo skvalitniť a zmodernizovať výchovno-vzdelávací proces i vďaka zakúpeniu cvičebných pomôcok do posilňovne. Opätovne sme prizvali k spolupráci i žiakov ŠZŠI. Dávame im možnosť zašportovať si spolu s našimi žiakmi tak, ako sa to u nás deje v rámci unifikovaných športových aktivít, t. j. aktivít, kde v jednom tíme hrajú žiaci základných, resp. stredných škôl so žiakmi s duševným znevýhodnením, a to formou individuálnych tréningov, kruhových tréningov či súťaží. Prostredníctvom projektu sa tak posilňuje povedomie, že bez ohľadu na prípadný hendikep šport ľudí naozaj spája.

-ss-, snímka autor

Nástroj alebo hračka?(29.11.2016; Žilinský večerník; č. 48, SPRAVODAJSTVO , s. 5; Monika Randíková)

Dvojdňová medzinárodná konferencia Inteligentné dopravné systémy: Nástroj alebo hračka?, ktorú organizovala Žilinská univerzita v Žiline v rámci projektu 7. rámcového programu ERAdiate v spolupráci s asociáciou COST (European Cooperation in Science and Technology) a organizáciou ERTICO ITS Europe, sa uskutočnila 22. - 23. novembra 2016 v priestoroch hotela Holiday Inn v Žiline. Táto transdisciplinárna konferencia privítala až 150 registrovaných účastníkov z 22 európskych krajín.

Konferencia sa konala pod záštitou slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. Bola organizovaná s podporou Žilinského samosprávneho kraja a Rozvojovej agentúry Žilinského samosprávneho kraja. Transdisciplinárna konferencia mala za cieľ zdôrazniť úlohu vedy a výskumu pri rozhodovaní politických a verejných činiteľov o formovaní vhodného ekosystému v oblasti inteligentných dopravných systémov (IDS), ako aj úlohu priemyslu, predovšetkým malých a stredných podnikov, pre urýchlené nasadzovanie inovatívnych, udržateľných a navzájom spolupracujúcich IDS riešení.

Hlavný dôraz bol zameraný na dva dôležité piliere budúcej mobility: Autonómne riadenie vozidiel (autonómne vozidlá) a Mobilita ako služba (MaaS). Tieto dva piliere boli prezentované a diskutované z dvoch rôznych pohľadov, a to z pohľadu výskumu a inovácií a z pohľadu strategického. Čo sa týka pohľadu výskumu a inovácií, účastníci konferencie diskutovali najmä na témy ako: V akých oblastiach inteligentných dopravných systémov potrebujeme ďalší výskum? Ako vytvárať dynamiku inovácií? Aké produktové a systémové zmeny sú potrebné v priemysle? Strategický pohľad priniesol diskusiu na témy: K čomu nás zaväzuje nový legislatívny rámec EK pre inteligentné dopravné systémy? Čo môžu od nasadzovania inteligentných dopravných systémov očakávať občania a akú úlohu pritom hrajú orgány miestnej a regionálnej samosprávy?

Konferenciu otvorila prezidentka COST Asociácie Dr. Ángeles Rodríguez-Peňa. Otvorenia sa zúčastnil aj štátny tajomník Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Viktor Stromček, doc. Juraj Wagner z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Igor Liška, prednosta MsÚ Žilina a Ivan Mokrý, riaditeľ odboru dopravy a územného plánovania Žilinského samosprávneho kraja. Konferencie sa zúčastnilo vyše 130 účastníkov z 22 európskych krajín, medzi nimi boli rečníci z významných organizácií a inštitúcií v oblasti inteligentných dopravných systémov, ako napríklad EK DG MOVE, ERTICO, POLIS, ECTRI, COST.

"Nestačí sa usilovať iba o technologický progres. Je tiež nevyhnutné definovať výzvy, ktorým v súčasnosti čelíme v oblasti inteligentných dopravných systémov, ako sú napríklad ochrana a bezpečnosť dát, spoľahlivosť, legislatívne problémy, sociálne a ekonomické aspekty a podobne. V tomto kontexte sa na koncept "mobility ako služby" môžeme pozerať ako na novú paradigmu, transformujúcu skúsenosti zákazníkov a využitie fyzických zdrojov. To prináša do hry nové alternatívy dopravy, ako napr. nový model zmiešanej dopravy, čo má vplyv na mestské plánovanie, využívanie pôdy a úlohy verejných organizácií. Prijatie zo strany občana ako koncového používateľa je pritom rozhodujúce," povedala výskumná pracovníčka projektu ERAdiate na Žilinskej univerzite v Žiline, hlavná organizátorka konferencie z ERAChair tímu na Žilinskej univerzite - prof. Ing. Tatiana Kováčiková, PhD.

Monika Randíková, snímka autorka

Budatínsky hrad skrásnel aj vďaka eurofondom(29.11.2016; Žilinský večerník; č. 48, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)

SEN GRÓFA ČÁKYHO SA STÁVA REALITOU Gejza Čáky vtisol Budatínskemu hradu výraznú pečať, keď ho niekoľko desaťročí starostlivo

zušľachťoval a podarilo sa mu z neho urobiť rodinné sídlo i obľúbené miesto pre aristokratické návštevy. Dal zrekonštruovať poškodený hrad, aby po dvoch rokoch stavebných prác získal v roku 1922 podobu, s ktorou bol gróf spokojný. Čas a historické zmeny, ktoré nasledovali zanechali na hrade stopy. Aktuálny majiteľ - Žilinský samosprávny kraj mu však prinavracia zašlý lesk a krásu.

Budatínsky hrad je pýchou regiónu i kraja a jeho postupná rekonštrukcia sa realizuje od roku 2009, kedy ŽSK obnovil priľahlý hradný park z 18. storočia za vyše 920-tisíc eur. Postupne sprístupnil kompletne opravenú hradnú vežu, zrekonštruovaná je už aj časť druhého a tretieho nadzemného podlažia a v tomto roku slávnostne otvorili verejnosti aj samotný hrad a zrekonštruovanú hradnú kaplnku z 18. storočia.

Viac ako päťtisíc ľudí si v deň slávnostného otvorenia - 31. júla 2016 prišlo pozrieť jeho sprístupnené priestory. Po desiatich rokoch si tak mohli vychutnať zákutia tohto jedinečného strážneho hradu, ktorý patrí k najstarším architektonickým pamiatkam v našom kraji. Prehliadka začína prechodom po historickom schodisku, vedie cez expozíciu drotárstva, pristavíme sa pri výstave autentických katovských mečov, ktoré pamätajú nejednu popravu v Žiline. Nechýbajú predmety patriace Čákyovcom, okrem iného osobná korešpondencia Gejzu Čákyho - posledného majiteľa hradu, s jeho dcérou Natáliou z vojnových čias, keď odišla žiť spolu s matkou do Francúzska. Nevynecháme ani 700 rokov starú a 36 metrov vysokú vyhliadkovú vežu, jednu z najväčších hradných veží na Slovensku. Najskôr však musíme vystúpať po 126 schodoch, aby sme si pozreli výstavu hodín i hodinového stroja, ktorý slúžil ešte za čias, keď hrad obývali hradní páni. Počas rekonštrukcie historického klenotu regiónu Horného Považia sa podarilo obnoviť takmer tisíc štvorcových metrov priestorov, ktoré návštevníkom odhalia príbeh nielen samotného hradu, ale aj jeho majiteľov, ktorých stopy cítiť na každom kroku. Žilinský samosprávny kraj využil pri obnove hradného areálu eurofondy i nórsky finančný mechanizmus, z ktorých doteraz smerovalo do Budatína takmer 5 miliónov eur. Na komplexnú premenu treba ešte takmer dva milióny. Tie chce župa získať opäť z eurofondov.

Žiadame o ďalšie prostriedky Podané žiadosti, s ktorými sa uchádzame o eurofinancie, by mali priniesť prostriedky na plánovanú

opravu druhého nadzemného podlažia hradu či na rekonštrukciu priľahlých hospodárskych budov. Partnerstvo s Českou republikou a Poľskom nám umožňuje žiadať o nenávratný finančný príspevok v rámci cezhraničnej spolupráce. Aktuálne sú podané dve žiadosti. Jedna na 774-tisíc eur, ktoré by mali putovať na vybudovanie druhého nadzemného podlažia a 1,1 milióna eur práve na rekonštrukciu hospodárskej budovy. V prípade ich získania by sa areál Budatína zase o poriadny kus priblížil k dokončeniu svojej celkovej premeny. Rozhodnutie o úspechu podaných projektov by sme sa mali dozvedieť najneskôr začiatkom budúceho roka.

Myslia aj na cyklistov a nevidiacich Samotný hrad je vyhľadávanou destináciou aj pre tých turistov, ktorí pri spoznávaní histórie s

obľubou vysadnú na dvojkolesového tátoša. Aktuálne je pre nich ideálna cyklotrasa spájajúca hrad Budatín so Strečnom. Náš kraj sa však uchádza o zdroje z EU aj na ďalší cykloprojekt, ktorý ešte skvalitní toto prepojenie a vytvorí súvislý okruh cyklotrasy. V rámci neho by sa mal vybudovať nový 3,8 kilometra dlhý cykloúsek v časti Budatínsky most - hydrouzol pri Vodnom diele v Žiline, ktorý bude súčasťou Vážskej cyklomagistrály

Ďalší podaný zámer myslí aj na telesne znevýhodnených, keďže jeho cieľom je odstrániť bariéry v prístupe k turistickým atraktivitám, medzi ktorými je aj Budatínsky hrad, Strečno, ale aj Oravský hrad. Ide o popis pamiatok v Braillovom písme, osadenie informačných kioskov, ale aj vytvorenie modelu hradu, ktorý si budú môcť nevidiaci "ohmatať".

Jana Špiláková --- Foto: Všade cítiť ducha Čákyovcov. Na hrade sa zachovala osobná korešpondencia posledného majiteľa

hradu Gejzu Čákyho s jeho dcérou Natáliou, ktorá pred vojnou odišla do Francúzska. Vonkajší pohľad na zrekonštruovanú kaplnku Budatínskeho hradu. Práve kruhová veža ponúka okrem fascinujúceho výhľadu aj jedinečnú výstavu historických hodín,

vrátane pôvodného hodinového stroja z čias Čákiovcov."Vo veži je nainštalovaná aj výstava venovaná histórii Žiliny a dejinám hradu. V galérii sa nachádzajú maľby zo 17. až 19. storočia," predstavuje priestory Budatína riaditeľka Považského múzea v Žiline Zuzana Kmeťová.

Sútok riek Váh a Kysuca ponúka okrem Budatínskeho hradu s parkom tiež cyklotrasu BikeKia v správe Žilinského kraja.

· web viewuž sa začala najobľúbenejšia výstava Žilinskej župy (13.12.2016; turčianske...

Documents