Mmmm\\mmmm<iimw\wMšlM

Číslo 11. V Prešporku, 13. marca 1914. Ročník 5.

Varujme sa zvyku pekelného.

Nedávno boly fašiangy. Išiel som v noci dedinou popri židovskej krčme. Z vonku počuť krik korheľov. Smejú sa, skáču, vadia sa ako diablom posedlé duše. Desný úsmev im je na tvári, divo im hľadia oči. Prichádza hodina, pánu veľ­komožnému krčmárovi sa chce spať. Vyženie korheľov von. Hľa, ide jeden. Klobúk na krivo, shrbený, krok neistý. Shovára sa sám so sebou. Tacká sa, spadne, zdvihne sa a zas cupká domov. Okolo tmavá noc. Tmavá i v duši toho korheľa. Čo cez týždeň zarobil, nechal to teraz u žida v krčme. Ozbíjal ženu, deti. Tie čakajú naň doma hladné, upla­kané. Hriech, zlosť, choroba, nešťastie, bieda, žobrácka palica, hanba, všetko to tiahlo za tým ožranom do jeho bytu, keď on v noci zabijúc svedomie, navrátil sa z korheľne domov. Nad tým nešťast­ným domom vznáša sa už ako čierne mračno obraz židovského krčmára-úžer-nika . . . . Vystiera ruku . . . . zahučí bubon a ožran s vrecom na pleci, so žobráckou palicou v ruke vyjde z neho von . . .

Tieto myšlienky mi přišly na um, keď som videl toho korheľa a keď som roz­mýšľal o tejto morovej rane nášho slo­venského ľudu. Je to s nami zle.

Náš Slovák nevie žiadnu prácu začať, v žiadnej pokračovať, ani žiadnu dokončiť bez toho, aby nenazrel do fľašky. Keď pekelný duch počal hútať, akoby mohol statočného slovenského hospodára, pra­vého občana, dobrého kresťana dostať do pazúrov, po nezdarených mnohých pokusoch, čo posledný prostriedok po­chytil skleníčku s pálenkou, dal mu ju do ruky a zaspieval mu túto pieseň:

„Sklenička sestrička a pohárik v l a s t n ý b r a t ;

Súdeček s pálenkou, to mi je Otec, mať!"

1 toto je ten jed, ktorý i duševne i hmotne otravuje našich dobrých Slová­kov ; ktorý tak sa už vpil do krve tohoto ľudu, že už-už takmer nemožnosť je ho vyliečiť. Jemu zapáľ tú pálenku na stole,

Sovedz mu, že v tom ohni jeho duša oref bude, že ten oheň v ňom takto a

takto búra, rúca, kazí, otravuje všetko,

čo šľachetného, dobrého, jemného, po­čestného má v duši, on pokrúti hlavou, a dá si skleničku zase doniesť." I jako mu poradiť? Na svoje vlastné oči vidí i jeden i druhý, ako jeho susedia padajú i hmotne i duševne; vidí, jako jeden klesá na duchu, l e b o o t r á v e n é má alkoholom vnútornosti, a prepitý rozum nevládze už tak účinkovať. Nevládze sa zmôcť k vyplneniu i božských zákonov.

Vidí, jáíko druhý klesá na majetku, lebo čo sa zarobí, ide na pálenku, a čo Boh požehná, sotva stačí k ročnej vý­žive, a kdeže sú ešte sto a stonásobné poplatky, dane atď. atď. Nuž, veru niet odkiaľ, lebo prekliate hrdlo so dňa na deň pýta: — dávajú sa potom veci do zálohu, podpisujú sa zmenky (veksle); kde sa dá, tam sa^robia pôžičky, až naraz pretiahnutá struna praskne, a roľa za roľou, za tým dobytok, až konečne i chalúpka prechádza do rúk cudzích, a bývalý hospodár, teraz nový žobrák s vypúlenými, pijatikou zakalenými očima díva sa na holé dlane, a na tú nemilú muziku, akú bubon vystrája pred tros­kami majetku, predtým i dosť značného.

I jako mu pomôcť? Tak sa domnie­vam, žeby sa tejto veci najlepšie zod­povedalo tým, keby duchovní s čnost­nými a zdržanlivými veriacimi ruka v ruke boli na tom, aby títo nešťastníci od­trhli sa najprv od krčiem a pomaly i od domového pitia. A jako?

Hlavná je láska k ľudu a vytrvanlivosť v dobrom úmysle. Ale i naši ľudia, ktorí sa neopíjajú, mali by použiť každú prí­ležitosť, kde by zhnusovali toto besné pitie svojím spoluobčanom, odvádzali od neho, predkladajúc patričným nešťastní­kom krásne príklady: veliké a neoceni­teľné výhody tých, ktorí sú zdržanliví v pití pálenky. Hor' sa teda! Kto ľúbi spolublížnych svojich, komu záleží na tom, aby už raz vymanení boli naši Slo­váci z otroctva páleného, nech sa dá do práce. Pokúsme sa, snáď ešte toto spo-môže. T.

[ Pavel Mudroň f i S útrpným srdcom podávame našim čitate­

ľom smutnú zprávu, ktorá nám došla dňa 9. marca z Turčianskeho Sv. Martina, že Pavel M u d r o ň, vodca a otec slovenského národa, v tešínskom špitali, kde hľadal svoje uzdra­venie, v roku 79. svojho požehnaného života umrel, niet ho viac medzi nami.

Smutno je duši našej, leho jedon z prvých

mužov našich, vodca, verný syn svojho ná­roda, vynikajúci rodoľub, um ostrý, rozum hlboký, širokého rozhľadu, verný druh a spolu­pracovník veľkého nášho biskupa Moysesa, činiteľ na poli kultúrneho nášho dviženia prvo­triedny, neúnavný, vždy verný, zástanca, ob­ranca poníženého národa úprimný, vytrvalý až po hrob, dokonal pút života svojho.

Zarmútení v hlbinách duše stojíme okolo jeho rakve. Ďakujeme Bohu, že nám ho dal. Láska verných bude ho sprevádzať i tam za hranicu pozemskosti. Vieme, že ťažký život žene nás do práce. Roztratení, každý za hviez­dou svojho osudu v trapiech, v bojoch, opu­stení ale nepoddajní, my nikdy nezabudneme na vzory úctyhodné, verné slovenskej myšlien­ke, milej Bohu snáď až za hrob. A preto pro­síme: k modlitbe I Boh daj mu sladké odpo-činutie! Láska a úcta naša sprevádzaj ho a sotrvávaj v srdciach našich!

Narodil sa Pavel Mudroň 7. decembra r. 1835 na Cabrackom Vrbovku, v Hontianskej stolici. Vlastne: narodili sa dvaja, blížence, M i c h a l a Pavel .

Otec, Michal Mudroň, na Cabrackom Vr­bovku bol učiteľom. Na Vrbovku nezostali Mudroňovci ani celé dva roky, prešli na Malú Čalomiu, tiež v Honte

Roku 1845 dali rodičia synkov do gymná­zia na Sarvaš, boli takí pripravení, že ich prijali do druhej triedy. Na zkúške v prvý rok bratia dostali štipendium — po dva zlaté. V Sarvaši skončili IV. triedy. Do V. triedy išli do Banskej Štiavnice. Učili sa dobre, pro-fessori mali ich radi; v škole už udržali sa svojou silou, od rodičov nežiadali, čoho im sírni od seba nedali. Spokojní skončili v Štiav­nici V, VI. a VII. triedu.

V Štiavnici obznámili sa s Andrejom Čer-venákom a ním povzbudení rozhodli sa, že pôjdu študovať právo do Prešporka. Tak i VIII. triedu Mudroňovci skončili už v Preš­porku na katolíckom gymnáziume Po skon­čenej maturitnej zkúške začali študovať právo v Prešporku. Po dvoch rokoch skončených na právnickej akademii v Prešporku, odhod­lali sa na viedenskú uni/ersitu. Vo Viedni po­budli Mudroňovci dva roky a pilne chodili ua universitu. Koncom svojho druhého vie­denského roku (1857) sloíili štátnu zkúšku. Michal vstúpil do kancellárie u advokáta Měrka v Prešporku, Pavel prišiel do Turca, do Necpál, za vychovávateľa k synom Jozefa Justha. Až dotiaľ blíženci neboli jeden bez druhého azda ani dva-tri dni a mali vo všet­kom spoločný osud: tu rozišly sa cesty ich kivota.

Pavel neskoršie ostal pravotárom v Turč. Sv. Martine a ako výborný právnik bol pravým obrancom a zástancom chudoby. Na Kysuciach obce podnes ho spomínajú, ako im Mudroň ratoval ich majetky proti Popperovi.

Na politickom poli pracoval Mudroň tiež a to mnoho. Sedemkrát kandidoval do snemu, ale pri terajšom volebnom systéme bolo mu prekazené dostať sa do parlamentu. Ako žur­nalista napísal mnoho článkov do „Národných Novín", zvláště články týkajúce sa vnútornej politiky uhorsko-krajinskej a vnútornej slo­venskej.

Ä

OVENSKĚ ĽUDOV Ě NOVINY. Cislo 11.

Politický prehíad. Delegácie. Ministerský předseda gróf Tisza

tento týždeň radil sa s rakúskym ministerským predsedom ohľadom svolania delegácií. Dia spoločného dohodnutia oboch ministerských predsedov, delegácie zasadnú v poslednom týždni apríla v Budapešti. Delegácie budú zasedat aj v tom páde, jestli by Česi pokra­čovali v obštrukcii, vtedy sessiu rajchsrátu zakľúčia a po zahájení novej sessie zostane platný mandát terajších delegátov.

Uhorský snem pokračuje v debatte o národnostnej otázke. Za záujmy slovenského národa, veľkú reč povedal vyslanec slovenskej ľudovej strany FerdíŠ Juriga. jeho reč uverejníme v budúcom Čísle v plnom znení. Za rečníka prihlásil sa aj náš Ferko Skyčák. Naši slovensko-ľudovf poslanci konajú svedomité svoju povinnosf, a náležité zavrátili nejapné upodozrievania masarfckých a mladoluteráns-kych Časopisov. Sláva našim dvom poslancom t

Zprávy zahraničné. Rakúsko. Vo viedenských politických kru­

hoch kolujú chýry, že vláda už má v rukách cisársky reškript, ktorý nariaďuje r o z p u s ­t e n i e p a r l a m e n t u . Ministerský predseda gróf Stilrgkh len na'zakročenie vodcov par-lamentárnych strán uzavrel, že publikovanie reškriptu o niekoľko dtif odročí.

Z Prahy píšu, Že sa o vodcovi nár. socia­listov posl. švihoví dokázalo, že konal vláde špiclovské služby. Poslanci Klofáč a Choc zaslali predsedovi poslaneckej snemovne dr. Sylvestrovi telegramm, v ktorom mu oznamujú, aby považoval mandát po poslancovi Švihoví za uprázdnený. Poslanec Švihá vy vandru je do cudzozemská a utiahne sa od politiky.

Položenie na Balkáne. Nový panovník albánsky už zaujal svoj trón a prevzal spra­vovanie Štátnych záležitostí a v prvom rade usiluje sa sostavií viádu. Turkhan baša ozná­mil albánskemu panovníkovi, ktorý mu nabíd­nul predsedníctvo ministerstva, že dňa 12. marca príde do Dráče. Turkhan baša býval vyslancom tureckým v Ríme a je v diploma­tických kruhoch európskych známou osob­nosťou.

Voľby v Bulharsku. Konečný výsledok je tento: Vládna strana má 130 poslancov, agrár­nici 43, radikáli 5, socialisti 16, demokrati 21, národní 6, a iní 25 poslancov. Vláda Rado­slavova má teraz v sobranji rozhodnú väč­šinu. Cici ktorý si vláda bola vytýčila, do­siahla v plnej miere.

Kalendár cirkevný. 15. N. Longin. 16. P. Herlbert. 17. U. Oeitruua. 18. S. Eduard. 19. S. Jozef pest. 20. P. Pam. 5 r. K. P. 21. S. Benedikt.

- - • • •

Na tretia nedeľu pôstnu (Oculí). Čítanie z listu sv. Pavla k Efesanom h. 6., v. 1-9.

Bratři 1 Budte nasledovníkmi Božími, jako najrrilejší synovia; a obcujte v láske, jako aj Kristus nás miloval a vydal seba samého za nás na smrť, na dar a obetu Bohu, k vôni ľúbeznej. Preto smilstvo a každá nečistota, lebo lakomstvo, nech sa ani nespomínajú medzi vami, jako sa sluší na svätých; ani oplzlosf, ani bláznivé reči, ani neslušné žarty, ktoré sa nesvedčia, lež radšej vďačné vďaky. Veď vedzte a povážte, že Žiaden smilník, alebo nečistý, alebo lakomec, čo je modlár-stvom, nemá dedictva v kráľovstve Kristovom, a Božom. Nikto nech vás nesváďa daromný­mi řečmi; lebo pre toto všetko prichádza hnev Bolí na synov nevery. Nebuďte teda ich účastníkami. Veď boli ste nlekdy temno­sťou ; ale teraz ste svetlom v Pánovi! Obcujte Í ako synovia světlal Lebo ovocim svetla je ;aždá dobrota, spravodlivosť a pravda.

Evanjelium sv. Lukáša h. 11., v. 14-28. Za onoho času vyháňal Ježiš nečistého

ducha a to nemého. A keď diabla vyhnal, premlúvii nemý, a zadlvily sa zástupy. Ale niektorí z nich pravili: Skrze Belzebuba, knieža diabolské, vyháňa diablov. A iní pokú-

Vojenská srážka na hranici rakúsko-uhorskej a černohorské]. Ako je známe, väčšia čiastka novibazarského sandžáku po balkánskej vojne dostala sa Černohorcom. Na tomto novom černohorskom území, medzi pohraničnými stanicíami Metelka a Sjenokos v nedeľu medzi rakúsko-uhorským a černo­horským vojskom udala sa krvavá srážka. Veliteľ rakúskej čaty upozornil černohorského nadporučíka, že nemá právo pristaviť čatu, lebo územie patrí Rakúsko-Uhorsku. černo­horský dôstojník* toto nechcel uznať. Nato rakúski vojaci obsadili chodník. Poneváč Černohorci odstúpiť nechceli a neodišli z bo­senského územia, rakúska čata strelila na Černohorcov a zastrelila dvoch vojakov a piatich ranila. Pre srážku černohorská vláda poslala notu rakúsko-uhorskému vyslancovi na Cetinji.

Rusko sa chystá na vojnu. Ruský cár na poslednej ministerskej porade žiadal, aby počet rekrútov o 11.000 hláv povýšili, čo by o tri roky znamenalo povýšenie o 333.000 hláv Ku tomuto pripočítajúc povýšenie počtu rekrútov o 75.000 hláv, čo duma už odhla­sovala, skutočný počet mužstva bude pový­šený o 408.000 mužov. Nemci pre toto trúbia na poplach a huckajú, že treba s iahnuť č í m s k ô r po z b r a n i .

VoFby vo Španielsku. Španielske sněmové voľby, ktoré sa teraz previedly, vypadly na­sledovne: Zvoleno bolo 109 konzervatívcov, 95 liberálov, 21 radikálov, republikánov a socialistov, 7 neodvyslých, 7 reíormných re­publikánov, 4 katolíci a 5 iných. V 9 okre­soch budú užšie voľby. Z ostatných okresov zprávy nedošly.

Odkaz katolíkom do Piešťan. V Ostrihomských novinách Čítame o vašej

katolíckej škole, že vám ju chce političná obec odobrať a že v tejto veci má sa pria­teľské pekonanie spraviť medzi školskou sto­licou a političnou obcou. Čítame ďalej, že už predstavenstvo obcc^adalo prosbu do Nitry, aby ešte nevyniesll výrok na základe toho vy­šetrovania, ktoré bolo v predošlom roku pre­vedene, lebo že sa má tá vec priateľsky us­poriadať. Ale nemilo nás dotklo to, čo ďalej čítame, že toto priateľské pokonanie tak má vyzerať, aby ste vy uznali za majiteľa vašeho školského k a t o l í c k e h o majetku polltičnú obec, a "5c tomu aby ste si vy katolíci sami vydržovali školu. Upozorňujeme vás, aby ste ani jedno, ani druhé neprijali Prečo by ste darovali političnej obci váš katolícky majetok:

šajúc ho žiadali od neho znamenie na nebi. Ale on, keď videl ich myšlienky, riekol im: Každé kráľovstvo samo v sebe rozdelené spustne, a dom padne na dom. Keď teda aj satan proti sebe je rozdelený, jako-že obstojí

eho kráľovstvo ? lebo hovoríte, že ja skrze íelzebuba vyháňam diablov. A keď ja mocou Belzebuba vyháňam diablov, nuž synovia vaši skrze koho ich vyháňajú? Preto oni sudcami vašimi budú. Ale keď ja prstom Božím vy­háňam diablov, tenkrát doprišlo k vám krá­ľovstvo Božie. Keď silný ozbrojenec chráni si dvor, v pokoji je všetko, čím vládne. Ale keď přijde silnejší než on, a premôže ho, od­nesie mu kdejakú zbroj, v ktorej si zakladal, a čo má v dome, s tým sa podelí. Kto nie je so mnou, ten je proti mne; a kto neshro­mažďuje so mnou, ten rozhadzuje. Keď ne­čistý duch vyjde z človeka, chodí po vypra-hlinách a hľadá si odpočinok, a keď ho ne-nachodí, hovorí: Vrátim sa do svojeho domu, zkadiaf som vyšiel. A keď přijde, najde ho metlami vymetený a ozdobený. Vtedy ide, vezme so sebou iných sedem duchov, horších nežil sám, a vojdúc prebývajú tam. I bývajú posledné veci toho človeka horšími nežli prvé. I stalo sa, že keď toto mluvil, pozdvi­hla istá žena zo zástupu hlas a riekla mu: Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požívali A on riekol: Ba ovšem blahoslavení sú tí, ktorí slyšia slovo Božie a zachovávajú ho.

íkolu katolícku? Škoda, že ešte nepýtajú od vás aj ťaru a na prídavok kostol. Jako vieme, majú tam aj židáci školu. Aj tú pýta političná obec V

A potom je to nebezpečná hrafka. Keď už uznáte za majiteľa vašeho školského ka­tolíckeho majetku političná obec, s tým ste si ju vy spravili pánom vo škole a vtedy sa jej ľahšie podarí aj názov katolícky odobrať. Na sľuby nedajte nič.

Tak vieme, že už tri roky to zastával ma-dunický pán farár a pri vyšetrovaní krásne zastal vašu katolícku školu a včuľ, keď sa iná len ďalej pokračovať a len appellovat treba, \y by ste Váš katolícky majetok len tak ľahko darovali ?

Ani druhý návrh nepríjtnite. aby ste oslo­bodili političnú Obec od povinnosti vydrŕn-vania vašej katolíckej školy. A kedby obecný výbor alebo školská stolica predsa niekedy takýto výrok vyniesol, zadajte appelláctu proti t mu.

Veľmi sme sa potešili, že údovia vašej ka­tolíckej školskej stolice jaknáhle počuli, čo zamýšľa političná obec, jednomyseľne sa proti tomu postavili. My poznáme katolíkov pieš­ťanských a vieme, že tí svoje práva nepopustia. Len vytrvajte. Práve u vás je potrebná nad-vrch katolícka škola. Nás katolíkov všade utískajú, aspoň to, čo máme, si nedajme. Tak robme, jako ten, čo ho už z domu vlečú a chcú ho na ulicu vyhodiť, chytí sa ešte tej brány. Aj my sa chyťme toho našeho posled­ného stipu : katolíckej školy a nedajme si ju. Tak môžeme si ju vydobyť, keď aj nie my, aspoň naše dietky.

Veľmi by sme boli radi, keby ten madu-nický pán farár Dp. Michal B u b n i Č, ktorý už tri roky tak neúnavne zastával túto kato­lícku školu, predniesol tie dôkazy, čo ukazujú katolícky ráz, katolícky majetok ttjto školy. Prosíme v záujme všeobecného katolíckeho dobrého. Vidíme totiž, že v mnohých obciach berú katolícke školy, lebo mnoho raz nevedia si ich katolíci obrániť.

Konvencia Srduženia Slovenských Katolíkov

odbývaná v Johnstown, Pa., vo februári t. r. Konvenciu zahájil rev. [A Qracík modlitbou

a podal v krátkej reči svoju predsednícku zprávu, ktorá bola so zápisničnou vďakou prijatá.

Na to podal rev. MurgaŠ, tajomník Sdru-ženia svoju zprávu.

Besednica. Múdry rybár a oklamaný čert.

(Dokončenie.) ; Rybár vidiac, že čert rozhodne si umienii

neodstúpiť od svojej prísahy, to jest zabiť svojho osvoboditefa, zarmútil sa veľmi, nie tak pre seba, ako pre svoju ženu a deti, ichž osud ho trápil, poneváč s jeho smrťou aj ony musejú zahynúť. Zkúsil ešte raz šťastie a za­čal prosiť ducha, aby ho nechal na živu.

— Bedal riekol, sľutuj sa nado mnou a vezmi do povahy tú velikánsku službu, ktorú som ti preukázal!

— Už som ti povedal, odvetil duch, že práve pre tú príčinu musím zadržať prísahu a zabiť ťa.

— To je divné, namietal rybár, že chceš nezmeniteľné odslúžiť sa zlým za dobré. Prí­slovie vraví, že kto preukáže dobré tomu, kto toho zasluhuje, vždy dostane kameňom po tvári! Do týchto čias som myslel, že je to tá najhrubšia lož, avšak ku svojmu najväčšiemu zármutku a nešťastiu musím uznať, že je to skutočná pravda.

— Nebudeme mariť času, riekol duch, všetko tvoje mudrovanie ti nespomôže, a ja nevezmem nazpäť svoju piísahu, zabiť svojho osvoboditeľa. Ponáhlaj sa teda vybrať si smrť, aká sa ti ľúbi.

„Núdza učí rozum", hovorí sa, a je to sku­točná pravda.

Nášmu rybárovi napadla nasledujúca lesť:

SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ NOVINY Str. 3.

Zpráva tajomníka bola prijatá s potleskom a bola mu vyslovená zápisničná vďaka za jeho neúnavnú a bezžistnú činnosť. Pokladník p. Jozef Kisel podal zprávu a ku prezretiu kníh a porovnaní účtov bol vyvolený rev. J. M. LiŠčinský, p. A. Gajdoš a rev. Parlak. Keď rev. LiŠčinský oznámil, že knihy poklad­níka a tajomníka, taktiež i bankové výkazy o uložených peniazoch sa úplne srovnávajú, bola zpráva pokladníka so zápisničnou vďakou prijatá.

Následovaly opravy stanov. Tieto boly schválené s tou zmenou, že bol vynechaný bod, ktorým sa Sdruienie zaväzuje nedo­rozumenie v osadách vyrovnávať, poneváč ľudia tento bod ruzumeli tak, jako by Sdru-ženie malo právo do osadných záležitostí sa miešať.

Na to nasledovala voľba úradníkov a vý­boru. Za predsedu bol znovuzvolený rev. A. Qracik. Ohľadom úradu tajomníka, rev. Jos. Murgaš, dosavádny tajomník, oznámil, že sa pre mnohé iné starosti vzdáva tohoto úradu a praje si, aby konvencia vyvolila iného tajomníka. Vyvolený bol rev. Gašpar Pánik z Torrington, Conn. Bola do povahy vziatá rozsiahla práca tajomníka a preto bolo navrhováno, aby tento dostával plat, ktorý bol stanovený na 200 dollárov ročne. Za podpredsedov boli vyvolení nasledovní: p. Michal Lapčák, pani Anna Ondrey, p. J. C. Molitoris. Dp výboru boli vyvolení: p. A. V. Kozák, rev. J. Murgaš, p. A. Gajdoš, rev. Novák, p. E. Ujfalussy, rev. Ján Sobota, p. Jos. Hušek, p. Michal Bosák, p. A. Vaniščak, p. J. Komára, rev. Ján Martvoň, rev. J. Komorovský.

Následovaly volné návrhy. P. A. V. Kozák vysvetlil v kratšej reči

potrebu spevníka s piesňami sharmonizova-nými vo štvorhlase pre potreby kostolných spevokolov a podal návrh, aby Sdruženie takýto spevník vydalo. Návrh tento bol jed­nohlasne prijatý a po krátkej zámene názo­rov bol úrad Sdruženia poverený, že by po­veril schopných mužov ku sostaveniu a kori­govaniu diela a vydanie knihy aby sa previedlo tým istým spôsobom, jako bola vydaná .Encyklopédia".

Prišlo ku pojednávaniu slovenskej školskej otázky. Predseda Sdruženia poukázal na po­trebu pojednávania o tejto otázke a vyzval rev. S. Furdeka, aby referoval o tejto veci. Rev. S. Furdek v dlhšej reči vysvetlil dôleži­tosť tejto otázky. Myšlienku túto doniesol dr. Blaho pri svojej návšteve v Amerike. On

— Poneváč nemôžem ujsť smrti, riekol ry­bár, tak odovzdávam sa do vôle Božej. Sko­rej však, ako bych si vybral spôsob smrti, prosím ťa menom Pána Boha, abys' mi po­vedal pravdu o tom, čo sa ta teraz opýtam.

Keď to čert počul, zatriasol sa, lebo zacítil, že to bude čosi nedobrého; predsa však sa pochlapil a riekol rybárovi:

— Ponáhlaj sa teda a pýtaj sa, čo chceš ? — Ja chcel bych vedieť, riekol rybár, či

skutočne bol si ty v tejto váze, a či môžeš na to prisahať?

— Áno, odvetil duch, prisahám na Boha, že ja som tam bol, je to skutočná pravda.

— Nie, nemôžem ti veriť, jedna tvoja noha, ani tá tam nevnide, a ešte celé telo, — nie, to je nemožno!

— Prisahám ti odpovedal duch, že ja som bol vo váze, Či mi neveríš po tom, akó pri­sahal som sa menom Najvyššieho ?

— Nie, ja ti neuverím, kým neuvidím to vlastnými očiami.

Tu spozoroval náš rybár, že telo čertovo začalo sa rozpadávať a postupne premenovať sa v dym, konečne dym došiel k brehu mora a začal shromažďovat sa vo váze do tých čias, kým tam všetek nevnišiel. Potom bolo po­čuť z vázy hlas, obrátený k rybárovi: „No, neveriaci rybár, čí som nie vo váze? tera* už veríš ?

Rybár, miesto toho, aby čertovi odpovedal, vzal vrchnák vázy a pevne zapchal s ním vázu, pričom riekol:

— Diable 1 Teraz je na tebe poriadok ; vy­ber si smrť akú chceš; ostatne, nie, radšej hodím ta do mora, na to samé miesto, kde

povzbudil americkú Slovač ku podporovaniu vzdelanostných slovenských cieľov v Uhorsku, aby takto slovenský národ lepšie mohol sa postaviť proti maďarisácii. Myšlienky tejto sa chytili iní a ju podporujú. Uvažoval o mož­nosti postavenia slovenskej vyššej školy. V Uhorsku by takáto škola stáť nemohla, tam by ju maďarská vláda doraz zavrela. Takáto slovenská vyššia škola by mohla byt posta­vená jedine mimo hraníc Uhorska. Keď ale povážime tie veľké výdavky, ktoré sú spo­jené s postavením a udržaním takejto školy, shľadáme, že táto myšlienka by sa v blízkej budúcnosti nedala uskutočniť. O mnoho výdatnejšie by sme mohli v tomto smere pracovať, keby sme vydržiavali 20 alebo i 40 študentov pomocou štipendií na rozličných školách. Tento spôsob podporovania slovens­kého školstva uznáva za prospešnejší, nežli postavenie vyššej školy.

Po reči rev. Furdekovej rozpriadla sa živá debatta a usneseno bolo, že by bol založený zvláštny fond pre podporovanie slovenskej mládeže študujúcej na rozličných školách tu i v starom kraju, do ktorého má byť pře­neseno 2000 dol. z pokladnice Sdruženia. Tento základný fond má byt zväčšený a udržovaný pomocou sbierok, ktoré zaháji výbor. Taktiež časopisy majú byť vyzvané, aby ku sbierke přispěly.

Konvencia bola riadnym spôsobom zakľú-čená predsedom a medzi prítomnými zahájená bola sbierka v prospech slovenskej študu­júcej mládeže, ktorej výsledok oznámime budúcne.

Čitatefky tohoto časopisu

405 upozorňujeme zdvorilé na české cikorkys

Kolínskou, Bergrovu, Buvovku.

Dopisy. Kráfová Senecká*^, prešporská). Spali sme dlhé časy, jako by sme ani o

svete neznali, ale dnes sú u nás už časy iné. Máme rozum vybrúsenejší. A to je pre nás pochvalou. V našej obci služby Božie odbý-vajú sa vo dvoch rečiach: jednu nedeľu po maďarsky, druhú nedeľu zase po slovensky.

bol si prv ; potom si na tom mieste posta­vím dom, kde budem bývat, abych mal mož­nosť upozorniť všetkých rybárov, ktorí prídu sem loviť ryby, aby nevytiahli takého nevďač-nlka, ako si ty, ktorý zaprisahá sa, že zabije toho, kto mu zachráni život.

Pri týchto slovách rozdrážděný duch upo­trebil všetky svoje diabolské sily, aby dostal sa z vázy, no jeho námahy boly marné, po­neváč na pokrývke bol nápis Šalamúna, Bo­žieho proroka. Takto, vidiac, že opäť octnul sa v zajatí, začal prosiť rybára.

— Rybár, riekol mu dojemným hlasom, chráň sa urobiť to, čo si povedal, to, čo ja som riekol, bolo povedané žartom. Osvoboď ma zase, a ja, nielen že ťa nezabijem, ale urobím ťa najšťastnejším človekom.

— O, čert — pokušiteľ I odvetil rybár, ty, ktorý si bol pred niekoľkými minútami tým najväčším a teraz si tým najmenším čertom, vedz, že tvoja podvodná reč k ničomu ne­povedie. Budeš zas ležať v mori, ako ležal si posiaľ. Jestli je pravda, že bol si tak dlho vo väzení, to môžeš tam ostat i do súdneho dňa.

Ja prosil som ta pre Boha, abys' ma ne­zbavil života, ale ty nevšímal si si mojich prosieb, nuž ja teraz tiež tak urobím. „Aký vitaj, taký bodajzdravl"

Čert medzitým ďalej prosil rybára : — Otvor vázu, pusť ma na svobodu, pro­

sím ťa, sľubujem ti, že budeš spokojný. — Tys' zradca! Ja zaslúžil bych smrť, ke-

bych tebe zachránil život, a preto, seď si teraz na veky vo svojom väzení 1

Poslovenčil: V.

Nemáme nič proti tomu, lebo veď bývajú medzi nami aj Maďari. Slušná vec je teda, aby, sa služby Božie aj po maďarsky odbavovaly. Jedno nás ale veľmi trápi. A síce to, že tie naše panny a vôbec mladšie pokolenie často zapiera krv svoju. Pravda je, že Maďarom ani len slovíčkom neblížime, ba ešte prejavujeme lásku k nim. A pevne veríme, že aj oni ne­majú nič proti tomu, keď si žiadame právo reči našej materinskej. Ja skôr obviňujem tých našich slovenských modleníkov, ktorí nenas­ledujú príklad modleníkov maďarských. V na­šom chráme, keď majú byt maďarské služby Božie, maďarský modleník zavčasu je na svo­jom mieste a predmodlieva sa ruženec, alebo predspevuje nábožné piesne. Naši modleníci nevšímajú si toho a nechodia konať túto svoju povinnosť. To je nedobre. Ba to je zle, veľmi zle. Jestli budeme zanedbávat v chráme Bo­žom modlitby slovenské, ľahko sa dožijeme časov, v ktorých nám vytisnů z chrámu našu materinskú reč. A od toho zachráň nás Bože dobrotivý! A veru už to s nami aj dnes akosi smutno vyzerá. Tie naše dievky dajú sa omámiť všeliakými koníkmi, pajácmi a zrkadielkami. Napodobňujú vo fintení sa Maďarky a svoj starobylý kroj zanechávajú. A takto po ma­ďarsky vyobliekaná, neotvorí Vám viac úst, keď sa po slovensky modlíme, lebo vraj ona sa modlieva už len po maďarsky 1

Ejhfa, jak skoro začína sa hanbiť za svoju materinskú reč 1 Tieto dievky musíme priviesť k svetlu a smelo musíme im vysvetliť, že je to hriech, keď sa za reč svoju stydia. I naša reč je od Pána Boha, musíme ju teda všade a nadovšetko v chráme Božom milovať. Pane duchovný otče náš, majte nás lepšie na sta­rosti, aby sme sa Vám nerozpŕchli, aby nás nesobrali kazári, socialisti, .Amerika.

Nateraz dosť. S Bohom! Všadebol.

Obišovce (stol. šarišská.) Obec naša Obišovce je dosť pamätná. Máme

dve železničné stanice a farský kostol náš je miestom pútnickým. Je náš kostol na ďaleko videf, stojí na kraji obce na vyvýšenom mie­ste a honosí sa zázračným obrazom Panny Marie na bočnom oltári. Ku dňu sv. Ruženca v prvú nedeľu v októbri připutuje tu mnoho pútnikov zo šarišskej, spišskej a zemplinskej stolice.

Len do nedávna boli sme filiálkou ku su­sednej fare drienovskej, teraz ale máme sa­mostatného svojho p. kaplána, a to buď Bohu chvála, pastiera veľmi dobrého, kňaza života nábožného. Menujú sa: Jozef Sopko. Sú usi­lovným spovedeľníkom, horlivým kazateľom a učiteľom našich dietok a starostlivom otcom a radcom vo všetkých potrebách.

Dôkaz toho môže byt aj to, že bárs je obec naša nie celá katolická, chodieva k nám do 70 čísiel „Svätej Rodiny", ktoré pán kaplán pred kostolom nám rozdávajú a aj sami čí­tajú, čo je v biskupstve našom veľkou zried­kavosťou.

Ostatné fašiangy velp. kaplán prichystali nám veľmi radostné. V kostole vystavená bola Najsv. Sviatosť a my všetci farníci z troch dedín cez celé tri dni na malé prestávky boli sme v kostole. Keď milovaný duchovný náš Sviatostného Ježiša sami o samote každo­denne tak radi navštivujú, v tie dni mali tú radosť, že učiniť to mohli spolu s nami, pri spoločnom speve a modlení, pri spovedelnici a svätom prijímaní.

Každý večer o piatej hodine na požiadanie p. kaplána zavítal k nám obľúbený kňaz Jozef C á r s k y z Košíc, ktorý k úcte prítomného Spasiteľa a k nášmu potešeniu prekvapil nás krásnymi dojímavými kázňami. Pr/á kázeň bola o dvoch práporoch, totiž o prápore Krista a diabla. Stúžime-li hriechu a evetu, hovoril vel. kazateľ, v živote dá nám málo ; v smrti zúfalstvo a vo večnosti peklo. Ježiš ale v živote dá nám mnohé potešenia, v smrti pokoj a vo večnosti nebe.

Druhá kázeň bola o pijanstve, jako ničí náš majetok, podkopáva zdravie, kazí rodin­ný život a vedie do záhuby našu dušu. Po­sledná kázeň bola o Prevelebnej Sviatosti ol­tárnej, v ktorej Ježiš s nami chce prebývať a

Str. 4.

byf našim tak blízkym nielen priateľom, ale aj pokrmom, nielen v živote, ale aj v hodine našej smrti. O jak šťastní sú ti ľudia, ktorí z lásky k nemu hriechov sa varujú a po ceste prikázaní Božích kráčajú. Na kázne prichád­zali aj ľudia z okolia.

Buď Bohu chvála, takéto fašiangy odbavujú sa už na miestach aj po našom Šariši, ale na koľkých miestach sú kostoly ešte zamknuíé a farníci po krčmách? A v koľkých dedinách ešte ľudia nič nečítajú ? Daj nám o Bože kňazov pastierov dobrých, aby obnovila sa tvár zeme. Všetko urobí' môžu dobrí kňazi.

Farník.

Kúty (st. nitrianska). S bystrým zrakom a so zadivenfm som po­

zoroval rokom 1914-tým přeběhlé fašiangy, ale poneváč som nemal príležitosti na viac miestach sa tých, dneskajšiemu svetu tak veľmi obľúbených, a jako to už hovcria, vý-ročitých sviatkov zúčastnit, tedy hovořit mô­žem len o jedných, a to o tých, ktoré sa v mojej rodnej dedine odbavovaly. Staré pore­kadlo nášho ľudu hovorí, že ostatný ten vták, ktorý si do svojho hniezda špiní; ale ja som presvedčený, že správne jednať budem, kecí poukážem na to, jako sa v Kútoch fašiangy odbavovaly a viem, že moje riadky budú mať na mojich spoluobčanov dobrý a poučný vplyv.

Plakať sa mi chcelo, keď som videi spolu­občanov mojich, jako už v sobotu pred tými slávnymi sviatkami pili po krčmách ten lie­hový nápoj, toho nepriateľa celého ľudského pokolenia. Čo sa ale dialo posledné tri dni, o tom sa nechcem rozpisovať, lebo, keď by tieto riadky dostaly do rúk susedné obce, zaiste by sa vysmialy z Kúfanov a hovořily by, že predsa nie nadarmo sú v tých Kútoch tie finančné pomery tak slabé.

Pomyslite si len vy otcovia (česť výnimkám, nie všetci) je to pekne, ked vy si zajdete v robotný fašiangový deň do krčmy, kde je mu­zika pre mládež objednaná, a sľubujete mu­zikantom hory-doly, len aby vám jeden čárdaš povedali, a oni aj bez dlhého navádzania vezmú jeden hore, ;i vy si tedy hovoríte medzi sebou :a šak je fašang, nech sa bára j z e dereme, a nech bár hned pomreme, a skáčete pri tom ďalej tak, jako keď by ste videli v tom vaše spasenie 1 Bože, je mi to za spasenie I ? Je to pravá cesta k peklu.

Ale otcovia, kuknúť ste sa mali a] ta pred krčmu. Tu Vás obdivovalo hŕba detí a po-vrávaly si medzi sebou: hen strýc . . . ten a ten tancujú, a možná, že boly medzi nimi i vaše dietky, ktorým ste s tým veru smutný príklad dávali. Lichva íle rúkala od hladu v maštali, lebo ju nemal kto nakŕmiť a napojiť. Ten manžel, ktorý má zdvorilú manželku, tá to zaňho chudera s plačom a s veľkou ná­mahou spravila, keď manžela zo šenku dostať nemohla a na hladnú lichvu sa tiež dívať nechcela.

Nezišiel mi zrak ani s tých našich ženičiek, z ktorých niektoré zo zvedavosti, druhé preto, lebo bez nich sa muzika odbaviť nemôže, zašly si do krčmy tiež, kde sa dívaly a povrávaly si jedna druhej, že vraj ktorý s ktorou tancuje, a jako to ktorým svedči, z čoho potom len samé kle­bety a hriechy povstávajú. Ale nečudoval bych sa, keď by to len tie mladé ženičky išly sa na tú muziku podívať, ale veď staré ženy a to niektoré i po 60 rokoch a iné zase s malými dielkami ne rukách išly do krčmy k muzike. Zaplakal som nad tým. To je vec smutná, ktorá pohne človeka az k slzám.

Slová pána farárove neboly povšimnuté, lebo nadarmo nám hovorili, že aby sme v posledné tri dni fašiangové viac navštivovali chrám Boží, než krčmu. V Kútoch to robili ľudia naopak.

Či ste počuli ten príklad, ktorý vám pán farár podali o tom Carihradčanovi ? Ten ce­stoval po Europe tiež vo fašiangy, a vrátiac sa nazpäť, pýtal sa ho sultán, že čo zkúsil v tom kresťanskom svete, aby mu to porozprával. Ten počal rozprávať o svojej zkušenosti, a i to spomenul, že tam videl veľmi zaujímavé

Lkúsky, slovom sprostosti. Lebo že ľudia tri dni spievali a tancovali, na štvrtý deň ale išli

SLOVENSKÉ ĽUDO VE NOVINY Clslo 11.

do kostola a tam si nechali hlavy popolom natrieť. A veru, keď by ten turek bol býval prítomný na kútskych fašiangoch, tiež by bol to isté povedal, keď nie viac.

Myslím, že som vás s týmito riadkami ne-•brazil. ale zaiste poviete, máš pravdu, je tomu tak. Nepamätali sme ani na Boha, ani na zdravie, ani na vačok, ani na dieiky naše. Tak poviete.

Mal bych ku vám ešte aj viac úprimných slov, ale nateraz bude toho aj dosť, len to k vám ešte prehovorím, že jestli sme spra­vodliví vyznavači Krista a jeho učenia, a jestli nám na srdci leží spasenie duši našich, i na­šich dietok, nuž dávajme im lepší přiklad a pracujme tak, aby sa nielen obyvatelia, lež aj dedičia kráľovstva nebeského rozmnožovali.

Buďme horliteľmi za Boha, za vieru, a za národ I .Katolík".

Zákopčie (st. trenčianska). Ctená Redakcia 1 Chytám i ja pero, aby som

dľa toho, jako mi presvedčenie káže, napísal pár riadkov o našej obci.

Z našej obce teraz cez zimu všetko muž­stvo je vo svete za remeslom drotárskym. Na sv. Jozefa všetko sa zase dohrnie domov. Jedni príjdú z Pešti, tu je ich zo Zákopčia do 200, iní z Dolniakov: x Kaloče, zo Sek-sárdu, iní zo Slavonic z Viedne — tu je Zá-kopčanov 150, z Čiech, zo Sliezka, z Haliče, len v Krakove je do 300 Zákopčanov; z Varšavy (Rusko), z Prajska, zo Sakska — aj tu je Zákopčanov do 300, ba až z Ame­riky a tu ich je do 700. Ba ešte až hen z Ar­gentíny Concarau pridu ku Veľkej noci domov naši občania. No, a to sa máte napočúvať a podívať vo veľkonočnú nedeľu, keď sa naši Zákopčania poschodia. Jedni za dva, tri, päť aj šesť rokov neboli doma. Je to veľmi zau­jímavé, keď sa vítajú s priateľmi a keď vy-právajú o svojich zkúsenostiach, čo ktorého v tom ďalekom a širokom svete potkalo. To vtedy počuť u nás shováraf sa v rôznych rečiach: po s l o v e n s k y , maďarsky, ne­mecky, a n g l i c k y , rusky, poľsky, š p a n i e l s k y aJckNaše ženy a deti počúvajú týchto našich múW"/ sťa prorokov.

A čo myslíte o týchto ľudoch, ktorí si vy­hľadávajú chlieb svoj v širom svete drotár-činou? To sú všetko ľudia dobrí, poriadni, pracovití, snášanllví, reč svoju a kraj svoj milujúci občania. Letí jednu chybu majú všetci a síce tú, že nevedia rozoznať, kto je nám bližší, či žid, či kresťan-katoilk ? Veľký žiaľ pocíti človek, keď vidí, že všetko, aj sveta zkúsení občania hrnú sa do židovského ob­chodu, jako muchy na med, kdežto do kres­ťanského obchodu len máloktorý zablúdi. Bratia moji, už ste možno viacrazy slyšali to príslovie: že kto sa hesla drží „Svoj k svoj­mu", vždy dobre pochodí. Teda pozor v budúcnosti! Váš kamarát, drotár.

UKNA 603

a moderné látky pre pá­nov a dámy kúpite naj-

— lepšie u známej firmy:

Prokop Skorkovský a syn Í S y l l . Humpolec (Cechy). Nové letné vzorky sa už rozposielajú.

Chýry. Našim odberateľom. Asi tretina našich

odberateľov nedostála ešte dosiaľ svojej po­vinnosti, mnohí 2—3 roky odoberajú časopis, ale neplatia. Takto nakopilo sa hrúzu zaosta­lých prédplatkov a takýmto spôsobom ne­možno časopis vydávať, lebo my musíme za všetko hneď zaplatiť, tlačiarni a ľudom za prácu, pošta tiež nezborguje ani haliera. Pri­nútení sme všetkých dlžníkov — každého osobitne — znova upomenúť, čo nás zase bude stáť hodne práce a groša a to len čo si naše požadujeme. Žiaľbohu našli sa mnohí, ktorí vzdor upomenutiu neurobi1'. zadosť svo­jej povinnosti, čo je veru veľnM smutné a od patričných zrovna nesvedomitost. Poneváč

„ nechceme prist o naše groSe, neupustíme od našej požiadavky a takýchto zaostalých dlž­níkov oddáme advokátovi a miestnemu okres­nému súdu. Vyzývame preto každého zaosta­lého dĺžnika, aby si za časopis rýchlo za­platil. InáČe už od troch mesiacov listovné i v časopise upomíname dlžníkov a tak každý mal času, aby si svoj dlh vyrovnal. Upo­zorňujeme našich dlžníkov na najnovší výrok kráľovskej uhorskej kurie, v ktorom vypove­dala, že každý, kto dlhší Čas prijímal noviny poštou mu doručované, povinný je platiť za ne i v tom páde, jestli si ich neobjednal. Výrok obsahuje 1 to ustanovenie, že vo veci tejto nerozhoduje sad, na ktorého území dlžník býva, lež tamojší súd, kde časopis vychodí, alebo je na poštu oddávaný. Odo­berať časopis celý rok a potom, keď pýtame predplatok, vyhovárať sa, že časopis nebol objednaný atrf. to neplatí. Kto nechce časo­pis odobrať, nech si zaplatí dlh a nech nám to oznámi, že časopis vracia nazad. Na celom svete je taký poriadok, že za časopis platí sa popredku. Dúfame, že každý úprimný kre-sťan-katolík a priateľ našej slovensko-kato-iickej veci, ktorí to nielen slovom, ale skut­kom je hotový dokázať, vezme si hore povedané k srdcu a dľa toho sa zadrží.

Redakcia. Ť Anna Moyšová rod. Pruiinská, matka

dp. Ladislava Moyša r. kat. farára v Halí-govciach a Antona M o y š a r. kat farára v Dúbravke, umrela v Prešporku v 75. roku požehnaného života svojho a pochovaná bola v Dúbravke pri účasti mnohých kňazov a učiteľov a veľkého obecenstva. Nebožká vi­dela krásne časy slovenské v Lipt j>v. Mi­chale u nebohého Štefana Hyroša, kde jej nebožký manžel Anton M o y š za moc rokov bol organistom-učiteľom, Ako matka bola vždy veľmi starostlivá a dobrá matka, vycho­vala dvoch synov kňazov, vždy príkladný a veľmi nábožný život viedla a nábožne aj do­konala tuzemské putovanie spoje. Pán Boh ju osláv!

f Ján Príhoda, pens, farár petrovický ro­dák zo Skalice 8. marca odobral sa na večný odpočinok. Nebohý nezaprel krv svoju, ticho, bez hluku účinkoval, ako otec spravodlivý. Žil 77 rokov. Nebohý tešil a povzbudzoval k vy trvanlivosti vždy mladších. Obetujte ř Ot-č e n á š" za dušu nebohého kňaza, svojmu ľudu verného Skaličana. Boh ho osláv!

f Michal Gruič karlovický pravoslávny biskup, administrátor karlovickei metropolity v sobotu na porážku srdca v Plaskl v 55. roku svojho života zomrel. R. L P. I

Novinka z Výštuku. Musím soznať pred ce­lým svetom, že my Výštučania slabo horlíme za veci dobré a užitočnú. Náš Výštuk, zvláště jeho kostolná ulic, topí sa v blate tak, ie nemožno ulicou preisť. Náš duchovný otec upozornili nás, žeby bolo dobre, keby sa lep­šie a sluiné chodníky cez dedinu spravili, však máme štrkovú baňu. I nakopalo sa štrku, len to je chyba, že ho nemá kto voziť, lebo sa nikomu nechce. Chrám Boží dali pán farár ohradit, a aj sem je zapotreby štrku doviezť. A čo občania na to povedali: Ná však keď si dali pán farár chrám Boží ohradiť, nech si aj štrku navozia! Takto hovoria katolíci?! Nuž veď chrám Boží je dom modlitby, do ktorého chodíme Bohu vďaky vzdávať, a na naše rany úľavu hľadať, teda je slušná vec, aby dom Pána bol v každom ohľade v poriadku. Ej tá pýcha nás hrdúsi a iuším nás aj zahrdosi. A] tie matky naše by malý upozorniť svoje dcérky a svojich synkov, slovom mládež, aby sa va­rovala od pokušiteľov. Na fašiangy sme tu mali akéhosi komedianta, ktorý prednášal v našej škole kartovú hru v nesrozumiteľnej reči. Obviňujeme za to školskú stolicu, jestli ona dovolila, aby sa v našej škole v nesrozumi­teľnej reči všeliaké hlúposti vystrájaly. Náš pán organista zariadili nám už lepšiu zábavu,

^nacvičili našu mládež na divadelnú hru „Stra­šidlo." To už bola potom zábava! To na každému páčilo. Prosíme pána organistu, aby tú našu mládež viedli po cestách dobrých aj v budúcnosti. Katolík.

Okolie Skalice zaplavila rieka Morava. Celé okolie Skalice, lesy, role a lúky sú pod vodou. Voda na niektorých miestach dostala

^^^M mam ^^^mmmm^mam

sa až k železničnému násypu. Premávka medzi dedinami susednými zasekla. Mesto Skalica ale aj okolie trpí už od rokov veľké škody, lebo voda každý rok zničí úrodu. Mesto uza­vrelo, že postaví nové hrádze a takto mieni ratovaf gazdovské záujmy obyvateľov. Neško­dilo by, keby pán poslanec Blaho uráčil sa v parlamente pozdvihnut hlas svoj za regulo­vanie rieky Moravy.

Sfiahom zasypaní vojaci. V južnom Ty­rolsku zasypal snah jednu celú vojenskú pa­trolu. Minulý týždeň podarilo sa najsf všetky mrtvoly, ktoré zaniesli do obce Trafoj, kde ich do spoločného hrobu pochovali. Pohrab odbýval sa s veľkou vojenskou pompou. Jeho Veličenstvo kráľ nad nešťastím vyslovil svoju hlbokú sústrasf a vyzval veliteľa vojenského sboru, aby mu oznámil, či sú rodiny nešťast­níkov utisnuté na podporu.

Úplné zatmenie slnka roku 1914 bude dňa 21. augusta viditeľné v Rusku a Švédsku. Najväčšie zatmenie nachádzať sa bude v Se­vernom mori, kde zatmenie potrvá 2 a pol minúty. U nás, lebo sme vzdialení od centrál­nej čiary 2000 km, zle budú viditeľné pausy zatmenia. Dňa 7-ho novembra t. r. nastane priechod planéty Merkúra pred slncom, ktorý budeme môct i s ceľkom malým ďalekohľadom pozorovaf. Sveteľný rok je cesta, ktorou svetlo vykoná v jednom roku 1,267.590 000.000 mil. (10 billionov) km. Mlhovina v Andromede je od nás vzdialená dľa prtf. Woľfa 32.000 sve­teľných rokov. Točivý pohyb zeme okolo svo­jej osy sa neustále uvoľňuje, za 167.000 rokov o jednu vteřinu, tedy za 5 a pol billionov rokov o 365 dní. V roku 1914 sú opäť po 14-ti rokoch najlepšie viditeľné prstene Saturna. Na mape ukazujúcej státie hviezd na oblohe nebeskej v januári o 9. hod. večer v nadhlav­níku budú viditeľné hviezdy: Perseus, na zá­pade Lýra, s modrou Vegou, na juhu Orion a Býk, na východe Blíženci.

Zprávy z Ameriky. Nový s l o v e n s k ý č a s o p i s v Amerike. Ešte nikdaj, píšu z Ameriky, sme nemali takú bohatú úrodu du­ševného krmiva, ako v poslednom polroku. Nové časopisy rástly, v pravom smysle slova toho, ako huby po daždi. Máme dnes štyri denníky, asi tucet týždenníkov. V ohľade tom naši starokrajoví bratia sú ďaleko za- nami. Môžme dnes tvrdif, že tri štvrtiny slovenského tlačeného slova pripadá na slovenskú Ame­riku. Nový denník volá sa „Denník", vy­chodí v Pitsburgh, Pa. (P. O. Box 1533), redaktorom je pán Peter Kompiš. Prvé číslo vyšlo 17. ;ebruára. V dnešnej dobe, kedy hocjaký tsmolený šuster pľuje drzo v tvár pravde, kase a dobru, dobre nám padne čí­tať šlachené slová: „Našou magnetickou ihlou, našim kompassom bude úprimná kresťanská viera. Víra v božie riadenie; viera v moc dobra, l&ky a pravdy". Taký programm pod­pisujeme oboma rukami I Takého bojovníka a pracovnka vítame s náru'ím otvoreným a s radosíoi. Žijeme v dobe lžipokroku, před­pojatost bigoterie. „Dobrota srdca sa mi hnusí," čítali sme v istom slovenskom plátku. Nuž, eru človeku sa hnusí takýto hnusník, ktorý zapiera Boha a výkladmi svojho zvrh­lého nodzgu obkydáva krásu, dobro a pravdu. Novmu časopisu privolávame: Na zdarí —

Dti sa neposielajú poštou. Washing­ton D. C. — Zdálo sa to byf žartom, ale je to skutočnosť, že sanajdú ľudia, ktorí chcejú psielať deti po balíčkovej pošte. Prípad taký <al sa v Stratforde, Oklahoma, kde sa jeden >bčan pýtal poštmajstra, či by pošta prijala

jeho zásielku dieťaťa, ktoré žije v Twin Falls, Idaho, a má byť poslané domov. Poštmajster zásielku odmietol a došlo na odvolanie k úradom do Washingtonu, ktoré teraz rozhod­nutie poštmajstrovo schválily a vyhlásily, že balíčková pošta na deti ešte zariadená nie je. Nesmejú sa po nej posielať žiadne živé tvory, vynímajúc včelu kráľovnú, pre ktorú je v zákone zvláštne opatrenie.

Oprava. Dp. Trubinyi íarár gajarský po­slal nám nasledujúcu opravu: V Qajaroch na fašiangovú nedeľu sa prihodila smutná uda­losť, následkom ktorej po rozličných časo­pisoch viděly svetlo docela mylné úmysly. A preto som prinútený požiadať ct. Redakciu, aby ten chýr o prelievaní krve v Oajaroch

ĽOĎOVE NO V I N T

opravila. Vec má sa takto: Pavel Orth dlhé roky sa pravotil s bratom a mnohými inými. Následkom pravot upadol do veľkých dlžôb. Malacká ľudová banka mu dala celý majetok na verejnej licitácii odpredať. Dom i grunty odkúpil mladý gazda Ján Dnbrovodský za 11.000 korún. Dlhy obnášaly asi 3600 korún, teda ešte by Orthovi boly ostaly pekné groše. Keď malacká ľudová banka nechala Ortha exekvovať, Orth a jeho žena surovo vystúpili oproti komissii; rychtára vybili a exekútor musel utiecť. Dobrovodský nový majiteľ ne­žiadal zprvu vysťahovanie sa Ortha z domu, až vtedy požiadal rychtára o pomoc, keď videl, že Orth po dvore a záhrade ovocné stromky a vinič pustoší. Rychtář v mene ma­jiteľa prišiel k Orthovcom a požiadal ich, aby to nerobili. Nato Orth pochytil hnojné vidly a rychtára Jána Michaloviča po hlave ovalil. A keby Orthovi nebol vytrhi vidly z rúk a jeho ženu rozbesnenú neboli odtiahli, rych­tára by- boli zabili. Rychťár dokrvácaný po­slal jednoho mládenca pre žandárov. Medzi­tým sa Orthovci zamkli a bránu od ulice za-tĺkli klincami. Žandári oslovili v mene zá­

kona trikrát Ortha, aby otvoril. Keď to ne­urobil, poslali pre kováča, aby on otvoril dvere. Medzitým Orth stále vykrikoval: Však ja Vám dám zákona, toto je zákon a ukazo­val kus železa. Keď žandári dvere vyvalili, Orthova zvolajúc: tu máš zákon! s jedným rýlom uderila žandára po hlave a ranila mu hlavu. Na tohoto istého žandára hnal sa aj Orth a síce s otkou a až keď tento žandár na kolená spadol, až vtedy druhý strelil. Guľa prešla Orthovi cez pravé pleco a do steny sa vraziac, odprelovala a trafila Orthovú na hlave, rozdrúzgala jej škraňu, vyrazila i horné i dolné zuby a pol jazyka. Orthová ešte len pred pár minútami vrešťala: Neni t o h o B o h a , k t o r ý by sa sem d o s t a l ; a čo chvíľa ten istý jazyk tá guľa rozdvojila. Čím kto hreší, tým trestaný býva. Ortha žan­dári len pomocou mládencov boli vstave po-viazať a odviesť do kasárne žandárskej. Orth ani nevedel, že je ranený, až keď ho vyzliekli zbadali ranu, ktorú potom lekár zaviazal. Neni teda pravda, žeby bol rychtář Ortha nútil násilím, aby sa rlaku vysťahoval, o tom ani reči nebo' iravda, žeby Ortha aj s diekami na ulicu ^oli vyhodili, bo veď má Orth deti už odrastnuté, iba najmenšie je 11 ročné. Nie podrychtára ranil Orth, lež rychtára, podrychtára žiadali len vtedy, keď bol rychtář už ranený. Není pravda, že žan­dári nevinnú krev cedili, lebo žandár len vtedy strelil, keď jeho ranený kamarát k zemi klesol. Neni pravda, že Orthová zomrela, ona žije vo špitáli.

V Gajaroch 1914, III. 9. Ján T r u b i n y i , farár.

Výbuch dynamitu v Prešporku. V preš-porskej dynamitovej fabrike chceli vyprobo-vaf dynamitové patrony. Patrony ale vybúšily a usmrtily dvoch chemikov, viacerí boli ra­není.

Skandál Českých národných socialistov. Z Prahy nám píšu, že Dr. Karol Švihá ríšsky poslanec, ktorého obvinili, že stál v službe politickej policie, zaďakoval s mandátu. Švihá z Prahy odcestoval na neznáme miesto.

Oheň. V Prešove v dielni na stroje Buch-nera a Moskovitza minulý týždeň vypukol oheň. Jedna čiastka budovy zhorela. Škodu šacujú na 50,000 korún.

Pri peštianskej technike idú otvoriť novú fakultu pre národno-hospodárske vedy. Bude zavedený i doktorát. Predmety: teória národ­nej okonomie, financie i štatistika; praktická veda národno-hospodárska; sociálna politika. Okrem toho bočné predmety z práva, zo správy, bankového práva, železničného práva, práva patentov, pracovného práva.

Tisícročné staré mäso a čerstvé. V se­vernej Siberii kedy-tedy nachádza sa vo vrstve večného ľadu mamut. Nedávno našli tiež také jedno vyhynuté obrovské zviera úplne zacho­vané, lebo do ľadu nemal vzduch prístupu. Mäso dalo sa požívať. Kostra tohoto z vieraťa darovaná bola ruskou vládou prírodopisnému museumu v Paríži.

JfcJL. Hospodárstvo.

Drobničky z hospodárstva. Špinát ako liek. Vieme, že jednotlivé rast­

liny prijmú do seba rozličné soli zo zeme a dostanú sa potom jedením do ľudského tela. V jednom viedenskom botanickom ústave skúmajú, že jednotlivé rastliny koľké množstvo železa sú vstave v sebe nakopiť. Vieme totižto, že železo je výborný liek pre malokrvných a vieme aj to, že železo môže len v istej forme byf do ľudského tela vnesené, aby bolo aj stráviteľným. Prvé pokusy robili so špinátom a tieto pokusy sa výtečné vydařily. Pozemok, na ktorom bol špinát pestovaný, kropili roz­tokom železnej soli a špinát nielen že sa dobre vyvinoval, lež aj obsahoval sedemkrát viac železa než obyčajne obsahuje. Prívarok varený z tohoto špinátu malokrvným nemoc­ným výtečné chutnal a mal veľmi dobrý účinok.

Aby mlieko neprismudlo, radno je, aby hrnec, v ktorom mlieko prevárame, nikdy nebol suchý, lež aby v ňom vždy stála voda. Ale prv, než by sme mlieko do hrnca naliali, máme ho vodou dobre vypláknuf.

Domáca huba. Proti domácej hube, ktorá rastie v mokrých bytoch pod dlážkou alebo za futrami dvier, odporúčajú sa dva pros­triedky. 1. Rozpustíme 5 grammov kyseliny salicilovej v litre liehu (špiritusu) a roztok vodou rozriedime. Roztokom potřeme hubou napadnuté miesta. 2. 950 grammov kucRyňskej soli a 90 grammov na prach potlačenej kyse­liny borovej (dostať v apatieke) hodíme do 5 litrov vriacej vody a týmto horúcim roz­tokom natřeme hubou napadnuté drevo. Toto musíme viackrát opakovať.

Barvené víno. Či je červené víno barvené, to sa ľahko môžeme dozvědět, jestli do jed­ného deci patričného vína nalejeme 2—3 grammy na<rium-superoxydu, od tjhoto víno ztratí barvu, či bolo barirené alebo nie. Ale jestli potom nakvapkáme do tekutiny trochu octovej kyseliny, ktoré víno bolo barvené, to dostane zpät červenú barvu, kdežto prirod­zené červené víno zostane bezbarevné.

Proti švábom. Svábi veľmi radi majú med. Namiešajme teda trochu fosforu do medu a potrime všetky miesta, kade švábi lezievajú. Keď toto viackrát opakujeme, šváby celkom vykapú.

Kolika u koni. Hlavnou príčinou koliky u koni je to, že používa sa tvrdá, nezáživná (ozimná ražná a pšeničná) slama ku rezaniu sečky. Pri krmení ovsennou a jačmennou slamou je kolika zriedkavá.

Proti moľam osvedčilo sa uložiť kožušiny do papierových vriec, ktoré si môže kto­koľvek sám zhotoviť slepením niekoľko hárkov papieru.

Mlieko ako liek. Popukané (dopadané) ruky zahoja sa, jestli ich mliekom natřeme. Mlieko stiahne kožu jako glycerin a o niekoľko minút sú ruky zase hladké.

Proti borasti zapríčinenej pichnutím včely odporúčajú šťavu bieleho maku, ktorý by mal mať každý včelár v záhrade. Boľast razom prestane, jestli kvet bieleho maku odrežeme a vyvierajúcou šťavou píchnuté miesto po­třeme.

Do advokátskej kancelárie hfadám právnika-pomocníka. Slovenská reč nevyhnutne potrebná. Plat dfa do­

hodnutia, vstúpiť môže hneď J. U. Dr. Stefan Mandík pravotár v

Ružomberku (Liptórózsahegy).

/C / / SUQYAMSKE ĽUDOVÉ NOVINY •i i r i T f r r l r ^ ^ f U T i i • • • • -• i r M I

Ctóo II.

Budapeštianska obilná bursa. Za 100 kilogrammov. K

Pšenica tlsská, 2490—25 75 PSenica stolnobeíehx 2455—25 50 Pšenica peítianska, 24-65—25*60 Pšenica banátska, 24 60—25-55 Rai (Mto), prvotriedna . . . . 18-50—18 60 Raž (žito), druhotriedna . . . . 18-35—18-45 Jačmeň nový, prvotriedny . . . 1445-15--Jačmeň nový, druhotriedny . . . 14- 14-35 Proso —• •— Ovos prvotriedny 15-70—16-40 Ovos druhotriedny 15.10—1540 Kukurica 13-90-1420 Repica —• — Lucerna, uhorská 110*—160 — ĎateiinoYé semä. vefkozrné . . 150 — 180 —

Právnická rada. Testamenty.

f, hluchonemí a niže 18-ho roku mladi ľudia, len pred kráľovským notárom môžu

'spravit testament, toto je všeobecný testa­ment ; druhí ľudia ale kdekoľvek a pred kým­koľvek môžu spravit testament, a toto je tak­zvaný privátny testament. Tento privátny testament je platný, keď ho vystaviteľ do

{jodrobna sám napíše a pritom sa vysloví, ie e tcto jeho posledná vôľa, podpfše ho pred

dvoma svedkami, ktori ku tejto príležitosti pozvaní boli; jestli by to ale prv bol sám podpísal, vyhlási pred svedkami, že je to jeho vlastnoručné písmo a podpis. Keď aie vystaviteľ testamentu napíše ho sám, len ho podpíše, alebo keď pfsaf a čítat nevie, vtedy sú 4 svedkovia potrební. Svedok nemôže byt kto 18-tý rok nedoplnil, taktiež nemôže byť slepý, hluchý a hluchonemý, krivoprísažník, alebo ten, kto pre ziskuchtivosť posúdený bo!. Štyria svedkovia, pred ktorými vystavi-tel testament podpise, alebo znakom ruky opatri, pri vystavovaní testamentu musia všetci byť prítomní. Po prečítaní testamentu nech sa svedkovia na testamente osvedčia, že sa testement pred vystaví, tľom řftal a že sa mu vysvetlil a že ho vlastnoručne podpísal alebo znakom ruky opatril. Tí, ktorým sa v testamente niečo poručí, alebo rodina nemajú byf svedkami. Ústny testament sa môže tiež pred troma svedkama spraviť, ale ten je len vtedy platný, jestli vystaviteľ vyhlási pred svedkami, aby sa táto jeho vôľa považovala za ústny testament, ale len v tom páde, jestli vystaviteľ od vystavenia rátajúc, za Íri me­siace zomre. Nemí a hluchonemí, ak písať a čítať a] vedia, ďalej takí, ktorí 18-tý rok ešte nedoplnil!, len pred kráľ. notárom môžu spra­viť platný testament Ten, kto testament opa­truje, po smrti vystaviteľovej nech testament hneď oddá smrtný pád značiacemu notárovi, alebo predstavenstvu obce, kto ale pri úst­nom testamente prítomný bol, aj ten nech to hneď, oznámi výšoznačeným. Kto sa skrze testament urazeným byť cíti pri pojednávaní po­zostalostí, nech si prednesie svoju krivdu; a v páde by žiadal riešenie súdu, nech záleži­tosť skrze pravotára podá súdu na termín, ktorý je sentenciou označený. Testament sa môže bárskedy a kedykoľvek zmeniť, ale vždy len posledný testamant, nakoľko zákonu zod­povedá, je platný.

Poďakovanie. Všetkým priateľom a známym, ktorí mi po

smrti mojej drahej matky

Anny Moyš rod. Pružinský svoju sústrasť listovné alebo ústne vyslovili, ktorí jej na poslednej ceste počestnosť preuká­zali, vyslovujem týmto svoju srdečnú vďaku.

V Dúbravke pri Prešporku, dňa 5. marca 1914.

Anton Moyš, správca fary.

MALÝ OZNAMOVATEĽ, \ T £ X f . p I Kto ehet za málo peňazí dobrej jakosti V (1/ . IIC . hotoví, mužské a detské Satý kúpiť?

Ten nech nezamešká v Prešporku na Uhorskej u. č. 12. (Kalvínsky dom) Samuela Fehéra veľký sklad šiat vyhradaf, kde páni a dělnici lacno môžu si kúpit hotové šaty, alebo dfa miery.

Dom o peMrelí JE na predaj h n !^i F' Nitrianskej s t Denne sa utrží 30 do 40 korún. Listy prosím na adressu týchto novín 528,

7 d n r f i 1 { l J e s t ! i chcete nový dom staväf alebo ^ * U f * I * " * * • niečo popraviť, vôbec za všetky murárske práce a za všetko vysvetlenie, odpíšte mi na 5 h. karotke a všetko vysvetlenie aj menšie pláni doručím Vám zdarma, ked sa aj nezjednám a každú prácu hneď zhotovým. Hons Pavel, murársky majster, Bazin.

Predám hospodárstvo nnae£0

vc

Slovenska pozostávajúce: z lúk a poľa. Emanuel Vojáček, Starý Hrozenkov u Uh. Hradišťa, Morava.

R í i r f i v í r l ŕ t i pravú karpatskú, čistú pôvodnú. u v i i r v i w i v u Slivovicu stolovú sriemsku, čistú pôvodnú. Karpatské horké žalúdočné bilinné, všetky tri druhy v 3l/i litr. pletených fTašiach l liter za K 2-40 A m a r o l pravé, bilinné, červené, železné zdravotné víno. C h i n o I, zdravotné žalúdočné vino, obidva druhy lekármi odporúčané, znamenitou vý­bornou liečibnou silou djkázanč pri chudokrevnosti, bledničke, a žalúdkových chorobách, povzbudzuje chuť k jedlu a napomáha 'ravenie. Cena: prvého pô­vodná veľká ffaáa K 3 40, druhého pôvodná velká fíaša K .--60 v 5 kil. pošt. zásúikach obsahujúcich s prvého j l z druhého 2 tľaše, uitné balenie, vplatene i dobierkou zasiela Ľud S; ' --t "'•••* -*-'-1

i Stolárske p»uc< dobre so zárukou Na žiado^f podám vysvetlenie, prí­padne dojdem do domu. Obsluha rýchla. Ceny fävné. Eduard Vyhnálek, Stupava (Stomfa, Pozsony m).

H ľss H á m 6 obuvníckych pomocníkov na mužskú I l i a u u i l l a ženskú prácu. Jozef Nagy v Modre (Prešporská stol)

Súcich yyrástlph chlapcov sfiSBcÄ (maschinšlosiarstvo) O. MACKO, v Bysterec, p. Alsó Kubin (Árva m.) továreň na hospodárske stroje.

D r n c h o I Prosím tých kníhkupcov, alebo pri-ľ I U O U O ! vátnych rudí, ktorí by mali na pre­daj slovníky: Slovenský-nemecký a Nemecký-slo-venský slovník aby mi to oznámili. Eugen Domm, u. f. E. Kuszy, Breznóbánya, Zólyom m.

Najdokonalejšie pluhy rôznej sústavy, žetezné brány za Tavné ceny, taktiež bystria, čer­padlá na vodu dostať v továrni

G. Macko, V. Bysterec p. Alsókubin (Árvamegye).

Oznámenie. Dovofujem si ct. obecenstvu otnámlf,

- že som ===== •

obchod pekársky na čierne a biele pečivo na Uhorskej ul. C. 21 od p. Rudolfa Pullman prevzal. P. Pullman vyslovuje ty nto ct obecenstvu svoju vďaku za pre­ukázanú mu dôveru za minulé roky Ja ale jako jeho nástupca presfm o túto dôveru i naďalej ct. obecenstvo.

S úctou

Ján Blažiček, pekár. ! sát; j • M M w ŕ H

VelMeliía na organy a taenia Eninorí Stell i BQ&um! T a i l l i

IMmWmBí

Odporu ráme svoj zá­vod si. »atronátom, íarným i o>ecným úra­dom k postveniu no­vých organqr vietkých susiavou. opravy a ladenia orgajov, har­monií i klftiroY aa prijíma. Vla'ni vý roba clnovýcl clnko vých piS'af, k0ré sa p. organistom o'porú-čajú Mnoho pi'hvai-ných vysvedcef po ruke. — v Hore ktné Králowtvo Cealt 577

ZEMSKÍ PRŮMYSLOVÁ BflHHfl ORCIOVÁ SPOLEČNOST, ^ i ' ' '™ vklady pri naj-založená Živnostenskou bankou v Prahe,

zmenárens V., Ferenc József-tér 6. 584 BUDAPEST, V., Ferenc Jôzsef-tér 6.

(palác .ORFSHAM'J. Telegrafická adresa „INDUSTRIALS".

I 131-85 Telefon : í 131—86

t 111-70

:-: vyššom zúročení. :-:

tiíet a ufcoriltej poštovej tporitelny ¢. 26120. Úeet n rukiske] po&tovej t>?orlteray č. 105585 Uíí l u bo». herc. poit. iporitefay 2. 816«.

Filiálka v MUNKÁČI. Ucastlnný kapitál ŽIVNOSTENSKEJ BANKY V PRAHE je K 80,000.000-— a rezervy vySe . . K 20,000.000---

Eskont zmeniek. Preddavky na cenné papiere. Vybavenia vietkých bankových a burzových transakcií na budapeštianskej a cudzozem­ských burzách. Kúpa a predaj cudzozemských peňazí, zvlažte dolárov, mariek a rublov. Ž'vé spojenie s vidieckymi ústavmi. Priame styky so zahraničím a Amerikou,

Veľactenému obecenstvu odporúčam do láskavej pozornosti na-slednjúce lieky. Hollandské kvapky, upotrebujů saprot i bo leniu žalúd­ka proti črevovému katarru, proti kŕčom napomáha chuť k jedeniu. Ža­lúdkový prášok upotrebúva sa proti chronickým žalúdkovým chorobám. — Lona Crém, Lona púder a Lona mydlo, účinkuje výborne* na zachovanie tváre a kože, tvár zotavuje nanajvýš.

Garmen Sylva (voda na vlasy) za­chováva zuby a občerstvuje ústa.

Garmen Sylva lieh na vlasy, upo­trebúva sa proti šupinám na hlave, proti padaniu vlasov a na posilnenie vlaso­vých koreňov.

Rôzne Francúzske Likéry, Cognac a najlepší večný čaj.

ĹekáPBlí (apotieha) h .Svätej BIME4

Eugena Szabó, Szereď.

M M M M 1 M E S 3 K H Ä 3 Oznam, s= ~ L - J — a .

Umelý bamen a umelý mramor, jako i napodobnenie všetkých druhov kameňa a vôbec do tohoto oboru ho-diace sa práce dorábam nasledovne: Sochy, balkóny, terasse, oltáre, náhrobné pomníky, ozdoby na steny a dekorácie. Ďalej všetky druhy dlažby jako granito, mosait, cement, beton, beton na trotoáre, Xylolit, rimaniký a benádsky mosaik.

Gudini & Spo!.. Prešporok, Fabrilistrasse 3. a GrOssNnggBSse. Telefon 1*15.

hote potravin D ľ y H U Z ä je výborná potravina a lacná tak, že pri jej lačnotě v každej domácnosti je ne-vyhnuteľne potrebná. — Túto dobrú

potravinu dorába prvá im- Liptovská dieína na bryndzu ~*v

Filip Pewný, Liptov. Sv. Mikuláš. Odporúča najtajnejšiu dessertnú

bryndzu 5 kg >• . . . Kor. 7 50 Odporúča I. triednu výživnú j tmnú

bryndzu 5 kg Kor. 5 5 0 Odporúča II. triednu výživnú pi­

kantnú bryndzu 5 kg Kor. 6#—

V 5 kg. bedničkách zasiela vyplateno. Cenník a reklamnú tabufu zdarma a franko.

Údeniny najlepšej j a k o s t i dostanete u firmy F. Potměšil, Brno,

Ferdinandova ul. Hotel. Pri objednávke ráčte vždy úplnú adressu písať. Žiadajte cenník.

*M4*%MV*MR0MWW*0M0*MMMM*N«Wta%M*taWV*M*H* , _— , — • _ - . .- , - - - ,—_ _ ,_- - _ . - -. . — , _ _ . , _ , . .—.. , — _ •— • — • - • i i m • v a i H W ^ V ^ > ^ V ^ ^ * ^ > « m W ^ d

verná Banka účast. spol. v Ružomberku. iz^ranie

do 34. riadneho valného shromaždenia Uvernej banky účastinného spolku, ktoré bude dňa 22. marca 1914 o 3. hodine popoludní v spolkových miest­nostiach v Ružomberku.

Vzal

1. Voľba predsedu pre toto valné shromáž­děme a 2 účastinárov k uhodnoverneniu zápisnice.

2. Zpráva správy, dozorného výboru, pre­skúmanie účtov, rozdelenie čistého zisku a udelenie absolutoria.

Súvahy dňa 31. ďécembra 1913.

Denný por iadok:

3. Vofba 3 členov výbofu na 3 roky. 3. Voľné návrhy v smysle 21. §-u stanov

8. dňami vopred oznámené. '4

V Ružomberku, dňa 4. marca 1914.

SPRAVA.

Dal

MAJETOK

Hotovosť , Valuty a mince Zmenky s reeskontom . . ; Hypotheky Report a zálohy . . . . Dlžníci v bežnom účte . . Filiálky v hl. ústave . . , Cenné papiere Cenné papiere penz. fondu Základina , Depozity a kaucie Nemovitosti , Náradie a zariadenie . . Majetok v Tepličke . . . , Tovarové oddelenie . . . , Závislé úroky Rozliční dlžníci

K

137979 50013

9375299 2348914 407290 4617165 962188 1166073 71995 6000 47400 215971 32211 419818 51574 34734

[ 14492

07 23 52 77 72 54 71 58 49

98 06 77 16 15 34

ŤARCHA

Základná istina Rezervná základina . . • . . Penzijná základina . . . . Vklady na knižočkách . . . . Vklady na bežné účty « . . . Veritelia v bežnom účte . Hl. ústav vo filiálkach . . . Reeskont hl. ústavu . . . .

„ filiálok v hl. ústave Depozity a kaucie Dan úroková od vkladov . . . Nevyzdvihnutá dividenda . . Prechodné úroky a položky . Amortizačná pôžička Tepličky Tovarové oddelenie Rozliční veritelia Zisk

Vzal. 19959123 ,09

Účet ztráty a zisku 31. decembra 1913.

K

3000000 1244304

79846 6913493

570476 1449796 962188

3864606 1002307

47400 14920

1930 185949 233707

3^495 10819

344879

50 21 99 42 79 71 86 03

87

99 50 90 28 04

19959123 (

Dal.

ZTRÁTA

Úroky vkladov, reeskontu, bežných účtov a pen­zijnej základiny

Daň rozličná a od vkladov Platy, bytné a honoráre Trovy zavedovacie, pravotné a protestné, hospodné

a Iné výdavky Odpisy z náradie a zariadenia a iné Zisk

K

836538 103702 111852

55165 24222

344879 1476359

65 06 55

06 33 04

69

ZISK

Úroky eskontné, hypothek, zálohov, bežných účtov a cenných papierov

Provízia, zisk na cennostiach, prepisné a iné zisky Přenáška zisku z r. 1912

K

1351212 109743

15403

91 12

166

69 Ružomberok 31. decembra 1913. Andre j T h o m e s z v. r., podsprávca, hl. účtovník.

Správa: Vladimír Makovický v. r., správca. Dr. Jozef Burjan v. r., podsprávca. Jozef Špitálský v. r. Peter Makovický v. r.

r. M. M. Bella v. r. S Ä v a h u t ú t o f m t p r t i W m a u a v poriadku našli. D r - W a n tywfo* v. r.

DOZORNÝ VÝBOR: Jozef H o u d e k v. r., predseda. D a n i e l Vlkol lnszky v. r. J u l i u s Oriel l v. r.

Str. 8. S L O V E N S K É ĽUDOVÉ NOVINY Číslo i I

n a Bub účastín, spi. T Zohori na ulici vedúcej so stanice

Filíállra \r ŠačfítiP n a ^ n k u v d o m e " v e r k o v e h o spolku, 1 l l i (Xlt\c4 V i j a a i i i l w v susedstve hostinca ku trom zajacom a Expozitúry v Prešporku, Vysoká u. 3. a v Prešporskej Bystrici. prijíma

I ú a ydačnB opatrujú úspory Ivfeíadí j nsilch roinihoy a remeselníkov, B platia od nick

a°|o s daňou (porciou) 5 ° | 0 úrokov Zaoberajú sa so všetkými bankovými obchodmi. Solídne a slušne obslúžia vždy a v každom prípade. — Banka úraduje od 8.-eJ hod.

ráno do 1. popoludní. ^ Bratia, sestry Slováci, podporujte svojské banky na Záhorí!

Mm o SOI lacnejšia ! Amerikánska Úsporná káva, veľmi voňavá, výdaluá { a úsporná. 5 kg. vrecúäko na próbu K 10*— frank*

na dobierku zasiela

j A. S c h a p i r a, vývoz kávy a čaju Tiszabogdány č". 258.

HolIeitt^ifirMisto Línia »•«. • >^M w * ^ f « . i ^ ^ f

IM ROTTERDAM. Nizozemsko - Amerikánska paro-lodná účastinárska spoločnosť.

V Uhorshu zaznažERi firma. . Týždenný odchod t odl medzi

Rattepdam-HewyoFh-Kanada Mdpnf, VIL^OMlf-ft 110.

MM R. MAŠEK A SPOL. ' Ústredné kúrenie. —;

Železné konštrukcie a kotlárňa. Praha-Žižkov, {jjjjy Pelefon

čísio 3885. Husova třída Číslo 24.

Návrh) rozpoc zdarma.

« 5

TO!!! by mal už dnes

každý vedef že najlepšiu zdravotnú

Žitnú kávu v ručnikOYum sáčku

S kg. balia u K 360 i s peknou cennou prémiou pre kuchyňu a domácnost franco na

dobierku zasieia len firma

Jozef Skála. zasielateľstvo kávy v Prahe III., Cechy. Založené v 1799. Ku každej zásielke prilo­

žený zdarma pekný kalendár na stenu.

IV/WA/WV* 1»

» M W » < » » « M P — * * * * * * 1

Pozor: bavlnená príadza!

DOUBLE :: (cvernová priadza) :: 5"5

surovo a bieleno v najlepšej jakosti •i dodáva zvláštne lacno =

E. Haselbauer :: Prešporok Rázga Pál-u. číslo 14.

Žiadajte vzorky a cenník. Kresťanská firma.

POZOR! 576

MM f speri tel len priamym nákupom dámskych a všetkých prádlových iátok u známe]

«==• a chválené) Krmy

adolf Soumar, raUí i a u t . íkilcBi&i i Oltinisi B lnffts I i i t i B. Stitafl. 6isBf.

Krásne zbytky za továrne ceny stále na skhule. r. Vzorky zdanaa a franko.

333?3rxxdL25TX, m

čerstvú z čistého ovčieho syra, zaručenej jakosti najjemnejšiu . . . jemnú . . . . . . . konkurenčnú >?.kosf

1 kg. kor. 1.70 1 . ' , 1.30 1 . . 1 . 3 0

v 1, 2, 3, 5, 10, 15 a 20 kilových dievecých nádobách.

Maslo, pôvodné kravské zaručené čisté 1 kg. kor. 2.40 v pergament, papieri zaba­lené, dobierkou 5 kg. balíkoch 4 V, čistej váhy, vyplatené 1 kg. o 20 ha!, drahšie, zasiela:

3 í Ľudovít Šteindí, bryndziareň v Sklabine], Turčianska stol.

Podporujme krestansko-slovenský priemysel!

NSSBeSgaSGKSX )r^](^®r^SČ^52)lsSS^)e®3fôl

c Pre Sereď a okolie! 1 Crnil b e n n i m n l T o m& °y' našim heslom a] pri požičiavaní a ukladaní UVUJ R a1rU|lIlU! peňazí na vkladnú knižku, preto odporúčame aašu

Sereďskí! Ľudovú Banku Účast. Spoločnosť MR LAJ

vo vlastnom dome pod čistom 29., kde bola stará lekárfia **JfcS|| a jej FILIÁLKU V TRNAVE, v dolnej hrubej ulici číslo 35. ~

Požičiava na zmenky (veksle), úpisy so zaručitehnl, na intabuttciu pri výhodných podmienkach, CDCB 579

Prijíma peniaze na vkladné knižky a na bežný účet a platí mmmu-i n . . i t. M . Í . . I od nich 4 Vi V. (štyri a pol) interesov čisto, bes srážky. BPIti l l SlQj I 110)1111

l»i»'i>l •tí:* "l»l»l|-Íi.lH •»•••!* á 1;': 11 • i* 1 »1111 «>• i t t laM • 11

!

Pôsobí Vím starosť? kde dobre a lacno kúpite

tkáčske tovary pre jarné a letné obdobie ? — Tak píšte si pre nádhernú kolekciu vzoriek, zefí-rov, kanafasov, plátna, kryzetov, ox-fordov, modrotlače, satinov, delenov, dámskych látok, cajkov na mužské oblek)'

atď. našej domácej tkalcovně

HUDEC & LOCHMAN Nové M e s t o n/Met. (Čechy)

ktorú obdržíte zdarma a franko k obzretiu.

Zásielky od K 80*—franko. Ceny továrne.

i a vydávate!: Nakladatelský, knflitlačlarsky a kníhkupecký spolok, neastináruka spoločnosť v Preiporlru. Zodpovedný redaktor Perko SkVcik'"kraj. VysíaMa. 1 r - n . 1 1 . 1 1 x. . _ - Í - . Í . »__ ..< i ^ . • • „ . - —' . . . . • • - . , - _ «_— . . •» v .__ Knihtlačiareřs katolického literárneho spolku účastl-.iárskej spoločnosti v Prešporku.