školský rok: 2008/2009 školský časopis číslo 2

ZŠ s MŠ v KOTEŠOVEJ

Obsah:

1. Pohľad do kalendára ............................ 3 2. Tvoríme bájky ............................ 4 3. Vlastná tvorba - básne ............................ 5 4. Naši cestovatelia ............................ 6 5. Tajničky zo slovenského jazyka ............................ 7 6. Učíme sa vybrané slová ............................ 9 7. Hádanky ............................ 12 8. Cinquin ............................ 12 9. Dejepisná krížovka ............................ 13

10. Pátrame po minulosti ............................ 14 11. Vedel by som získať voličov? ............................ 15 12. Moje Vianoce ............................ 16 13. Tvoríme cinquainy! ............................ 17 14. Výrobky z predvianočnej burzy ............................ 17 15. Púšte ............................ 18 16. Z listov pre Ježiška ... ............................ 19 17. Vyhodnotenie zberov ............................ 19 18. Vianočná besiedka ............................ 20

Vydáva: ZŠ s MŠ Kotešová Adresa redakcie: Kotešová 378, 01361 Šéfredaktor: Mgr. Andrea Karchutňáková Predseda redakčnej rady: Renáta Dornáková, IX. ročník Ročník: XI. Vychádza: pravidelne 4 krát ročne Číslo 2/2008 vychádza 31. 1. 2009 Podiel pedagóga: technická pomoc pri zostavovaní stránok (tretina),

autori textov sú žiaci našej školy

- 3 -

Pohľad do kalendára  

Len  nedávno  sme  prežívali  najkrajšie  sviatky 

v roku,  ktoré  do  našich  duší  vniesli  nezameniteľnú 

vôňu  ihličia,  medovníčkov,  škorice,  vanilky 

a všakovakých dobrôt našich mám. 

Vianoce  sú  sviatky  spojené  s ligotajúcim  sa    vianočným  stromčekom, 

s očakávaním narodenia Božieho Syna, so všetkých strán znejúcich vianočných piesní 

a kolied,    s  pozeraním  obľúbených  rozprávok,    s idylou    voľných  dní,  pokoja 

a rodinnej pohody. 

Atmosféra Vianoc napĺňa každého z nás radostným pocitom  ľudskej blízkosti, 

dobročinnosti, ochoty darovať núdznym, či podporiť  boj proti chorobám a chudobe. 

Túžba  po ľudskej blízkosti je prejavom túžby po lepšom človeku. V období Vianoc si 

uvedomujeme, že potrebujeme okolo seba ľudí, s ktorými sa môžeme deliť s tým, čo 

máme, s naším šťastím, ale i nešťastím, radosťami i starosťami. Aj od nás záleží, aké 

budú  Vianoce  našich  najbližších  –  rodičov,  detí,  partnerov,  susedov, 

spolupracovníkov,  známych,...  Možno  práve  odrobinka  nášho  úsmevu  alebo 

pochopenia  rozžiari  smutné  srdcia  opustených,  starých,  chorých.  Darujme  dary, 

ktoré sa nedajú kúpiť ani zaplatiť – dar srdca, ktoré je čistým, nekonečným dobrom 

dávaným  bez  nároku  na  odmenu,  lásku  trpezlivú  a prajnú,  pokoj,  radosť  a dobré 

slovo  každý  deň.  Doprajme  si  Vianoce  po  celý  rok  a buďme  k sebe  lepší,  milší, 

láskavejší, ústretovejší. 

Vianoce strieda Silvester, Silvestra novoročné sviatky. Takto to beží každý rok. 

Kolobehy  rokov  so  svojimi  udalosťami,  sviatkami,  výročiami,  ale  aj  každodenným 

stereotypom  vyjadrujú  večné  plynutie  času.  Sme  jeho  svedkami,  ale  aj  dôležitými 

aktérmi.  

Dovoľte mi,  na  prahu  roku,  ktorý  symbolizujú  číslice  2009,  popriať  všetkým 

učiteľom, zamestnancom, žiakom, rodičom, ale aj všetkým ostatným pevné zdravie, 

veľa  tvorivých  síl,  radosť,  spokojnosť,  svornosť, úspešné  rozhodnutia, úctu  a lásku 

vašich  blízkych.    Želám  Vám,  aby  ste  na  uplynulý  rok  spomínali  s  príjemnou 

nostalgiou a v pamäti si zachovali len to pekné, čo ste počas starého roka prežili. 

 

Mgr. Mária Mihoková                  

riaditeľka 

- 4 -

Tvoríme bájky

Mačka a myš Behala tu myška práve, v tom zbadala mačku v tráve. Myš bežala ako mohla, mačka ju však uchytila. Myš chytila mačka stará, veľmi sa s tým uchvastala. Myška prosí ako môže: „Nezjedz ma, to ti nepomôže.“ Mačka si to premyslela a myšičku prepustila. Pred odchodom povedala: „Ty si ale stvora malá.“ Myšička mačku si zastala, „Máš dobré srdce,“ povedala. Myšky a mačky sa spriatelili a už žiadne konflikty nešírili. K. Hôrečná, 6. roč.

Slimák a komár Smial sa komár slimákovi, že ho asi bolia nohy. Ledva sa on z domova plazí, komár rýchlo vetrom razí. Posmieva sa komár tomu, že mu trčia nohy z domu. Zrazu vietor zašumí, z neba búrka zahrmí. V domčeku sa slimák skryje, komár krídla z vetrom bije. Slimák kukne parôžkami, komár končí zo silami. Ponúkne mu domček svoj: „Poď sa schovať, priateľ môj.“ Komár vtedy prišiel na to, dobrý priateľ je nad zlato! H. Keráková, 6. roč.

Krab Krab žil so svojou mamou na dne mora. Matka bola na svojho syna veľmi pyšná, no ustavične ho nabádala, aby bol lepší. Raz ráno si všimla, že jej malý krab beží po morskom dne bokom, tak ako všetky kraby. „Bola by som rada, keby si chodil rovno,“ povedala mu. „Vyzeralo by to krajšie.“ „Budem, mama, ak mi ukážeš ako,“ odvetil jej syn. Mama krabka to skúsila, no zistila, že inak ako bokom chodiť nevie. Poučenie: Nemali by sme kritizovať ľudí za to, za čo nemôžu. A. Mozolík, 6. roč.

Dva koníky Jeden pán mal starého koníka, ktorý mu dlho, dlho slúžil. A tak si kúpil nového. Krásneho a silného koňa. Starého koníka už nepotreboval. Nový kôň bol pyšný. Chodili spolu orať na pole.

Až raz tak zapadli, že mladý kôň svojho pána nemohol vytiahnuť. Keď to zbadal starý kôň, rýchlo im išiel pomôcť. A spoločnými silami sa vytiahli. A vtedy si pán uvedomil, že aj starý kôň pomôže. A odvtedy chodili orať spolu. Ponaučenie: Aj starí ľudia pomôžu. Alebo: Sú veci, ktoré sú staršie, ale lepšie ako tie nové.

M. Potočárová, 6. roč.

- 5 -

Vlastná tvorba – básne

Hrobár

Bol raz jeden hrobár a mal veľký kobár. Raz jamu robil, mal drahý mobil. Keď ju urobil, zobral, čo zarobil. A keď z krčmy ide, zanedlho k tomu cintorínu príde. Prišiel k tej jame: „To pre koho máme?“ Spadol do jamy, hore nohami. Keď tam mŕtvy leží, Jano k nemu beží. Keď ho zbadá, na riť padá. Ponaučenie: „Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.“

A. Lokšík, 6. roč.

Holúbok

Holúbok milený, vyletel vznešený. Do kraja šíreho a sveta milého. Kým sa on obzeral, šuhaj ho zameral. Trafil silno, boľavo, až mu pierko vypadlo. Spadol zvysoka do trávy – do mäkka. J. Kaplík, 6. roč.

Snehuliak

Snehuliak stojí krásny bozkáva sniežik jemný. „Sniežik, sniežik bielučký, utri mi moje slzičky.“ Sneh sa roztopil, snehuliak sa stratil. Všetci plakali, všetci smútili, snehuliaci sa vytratili. A. Michálková, 4. roč.

Radostné Vianoce

Na Vianoce krásny stromček, nech je pod ním veľký darček.

Jedla, pitia nech je dosť, všetkým doma pre radosť. A. Michálková, 4. roč.

- 6 -

Naši cestovatelia Cesta okolo sveta Každý človek má svoje sny. Nie som výnimka. Raz sa mi prisnil takýto: Bol krásny slnečný deň. Otec ma zaviezol na letis-ko do Bratislavy. Nastúpila som do lietadla. Smer bol jasný – Španielsko. Musím povedať, že ma očarilo svojimi krásnymi plážami. Mala som šťastie, pretože prebiehali práve býčie zápasy, tak som videla aj tie. Pokračovala som ďalej v ceste – zastávka Maroko. Aby moja cesta nebola len vo vzduchu, nastúpila som na loď, ktorá smerovala cez atlantický oceán do Brazílie. Bolo

tam super. A neušiel mi ani svetoznámy karneval v Riu. Na maskách a kostýmoch som išla oči nechať. Cestu loďou vystriedalo opäť lietadlo. Smer – Austrália. Okrem prehliadky mesta Sydney a návštevy podmorského akvária, videla som aj klokaní park. Opäť nalodenie. Teraz plavba smerovala do Indonézie, Indickým oceánom až do Indie. India bola čarovná, jej príroda, zvieratá. Zo všetkých boli najkrajšie slony. Neodolala som jazde

na nich. Loď pokračovala – Saudská Arábia, prebrázdili sme Čierne more, Suezský prieplav a vrátili sme sa do Stredozemného mora. Vylodili nás v Taliansku. Dala som si tam, samozrejme, typickú taliansku pizzu a vlakom frčala späť na Slovensko, priamo do Žiliny. Cesta bola krásna, očarujúca, plná zážitkov, ale musím uznať, že som bola šťastná, že som naspäť doma, na Slovensku v mojej rodnej Kotešovej.

A. Minarčíková, 5. roč. Cestovanie vo sne

Jedného dňa som si povedal: „Čo keby som cestoval okolo sveta?“ Pobalil som si veci. Zabalil som si peniaze, foťák, stravu, pitie a nejakú krabičku, do ktorej budem odkladať veci na pamiatku.

Na druhý deň som sa vydal na cestu. Kúpil som si lístok do Bratislavy. Tam som sa bol pozrieť na Bratislavský hrad. Zastavil som sa aj pri Dunaji, kde plávali lode. Na pamiatku som si všetko vyfotil. Spýtal som sa na vlakovú stanicu. Vlakom som vycestoval do Poľska. Bolo tam veľa trhov. Prechádzal som sa pomedzi stánky, objavil som na zemi poľskú mincu a uschoval si ju do svojej krabičky.

Odtiaľ som cestoval do Ukrajiny. Stretol som tam aj pár Slovákov. Na pamiatku som si kúpil náramok s ukrajinským znakom. V meste som si od únavy sadol na lavičku, kde som zadriemal. Keď som otvoril oči, zistil som, že som vo svojej posteli a že cestovanie bol iba krásny sen.

T. Ferenčík, 5. roč.

- 7 -

Môj zatiaľ nesplnený sen V Bratislave nastúpim do lietadla. Cez Čechy, Nemecko, Švédsko a Fínsko sa dostanem do Dánska, kde v hlavnom meste Kodani, pozriem Malú morskú vílu. Z Fínska cez Rusko, Japonsko ponad Šalamúnove ostrovy, Nový Zéland sa pozriem V Austrálii na klokany, koaly a krásnu zem pôvodných obyvateľov – Maoriov.

Po tomto najmenšom svetadiele na svete sa presuniem cez Madagaskar, južnú Namíbiu, Uruguaj, Argentínu, Bolíviu do Brazílie, kde si určite pozriem karneval v Riu. Potom cez Malé Antily, Bahamy si nenechám ujsť návštevu Mexika. V hlavnom meste – Mexico City – si ako suvenír kúpim krásne farebné sombrero a ručne tkané pončo.

Po opustení teplého Mexika cez Tichý oceán navštívim studenú Aljašku, Grónsko. Nakoniec sa cez Veľkú Britániu, Francúzsko, Luxembursko a Rakúsko dostanem až do môjho rodného Oblazova. To je môj sen... K. Poláčková, 5. roč. Tajničky zo slovenského jazyka:

V tajničke sa ukrýva odborné pomenovanie riadeného rozhovoru! 1.

2. 3. 4. 5. 6. 7. 8.

w

1. Historicky príznakové slová (napr.: dereš, zlatka, hajdúch...) 2. Napr.: trenažér, mobil, e –mail sú aké slová? 3. Aké slová používa stará generácia? 4. Ako sa nazývajú slová bez citového zafarbenia? 5. Ako sa nazývajú historicky príznakové slová, pre ktoré už máme nové slová? 6. Aké slovo vzniká odvodzovaním? 7. Psisko, frfloš sú aké slová? 8. Ako sa nazývajú slová s citovým zafarbením?

P. Talačová, 7. roč.

- 8 -

V tajničke nájdete konkrétny druh frazeologických jednotiek, do ktorých patrí napr. Achillova päta (zraniteľné miesto) či trójsky kôň (prostriedok, dar na oklamanie).

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9. 10. 11. 12. 13. 14. 15.

1. Prenášanie pomenovania na základe vonkajšej podobnosti. 2. Prisudzovanie vlastností ľudí na veci a javy. 3. Prirovnávanie jedného predmetu k inému. 4. Správu rozdeľujeme na subjektívnu a ..... 5. K akému slohovému postupu patria poznámky? 6. Dáva sa na zlé chodníčky. Aký je to druh nepriameho pomenovania? 7. Pomenovanie poznáme nepriame a ..... 8. Prvé spracovanie slohovej práce. 9. Aké informácie nám prináša referát?

10. Zhustený obsah textu, spracovaný ako súvislý

text. 11. Príhovor rozdeľujeme na uvítací a ..... 12. Jablko nepadá ďaleko od stromu. Čo je to? 13. Medardova kvapka, 40 dní kvapká. Čo je to? 14. Frazeologické jednotky alebo inak ..... 15. Prenášanie pomenovania na základe vnútornej

podobnosti. T. Mičúch, 7. roč.

- 9 -

Učíme sa vybrané slová – píšeme príbehy

Náš sused sa vybral cez zimu na výlet. Počas toho, ako bol na vychádzke sa spustila víchrica, v potokoch sa začali tvoriť vodné víry. Ponáhľal sa domov a cestou mu vysoko ponad hlavou preletel výr.

Doma sa povyzliekal a ľahol si do vyhriatej postele. Mal zimnicu a teplota sa mu na teplomere vyšplhala vysoko.

Musel jesť veľa vitamínov a vypiť bylinkový čaj, aby vyzdravel. Vyliečený sa vybral na vysokohorskú túru.

R. Jandačka, 4. roč.

Môj kamarát Vilo, čo nezvykol stvárať vylomeniny, vyšiel si na vychádzku. Zrazu začala víchrica, sypký sneh sa mu sypal až za golier a on nachladol. Vilo prišiel domov z vychádzky a mama mu odmerala teplotu. O chvíľu Vilovi prikázala, že sa musí vypotiť. Tak stále ležal, vylihoval, čo bolo jeho zvykom pri liečení. Najhoršie bolo však to, že nemôže vidieť v televízii program o vydrách, vyžlách, výroch a vysokých skalách. A tiež vytie vlkov a kováča vo vyhni. Nakoniec nad chorobou zvíťazil, vyliečil sa a vysoká teplota klesla.

I. Kuzmová, 4. roč.

Rýmujeme s vybranými slovami Rybníček maličký, máš krásne rybičky. Oproti rybičkám korytnačka pláva, snaží sa rýchlo, ale aj tak stále zaostáva. Na lúke pri rybníku strýc sedí a okolo neho všetok hmyz letí.

Malá myška zasmeje sa, že ostatní idú do lesa, ale mýli sa! Zrazu pytliak zjaví sa. Chce chytiť kobylu, ale tá nedá sa, uteká naspäť do lesa. Z. Kaplíková, 3. roč.

- 10 -

Veselé bývanie Kobyla, býk a bystrý Dunčo, byvol aj myška ryšavá, tak ako býva dobrým zvykom, rýchlo sa skryli za korytom, keď strýc im sypal suchý pýr. Dunčovi dal aj kostičku, myške zas syra trošičku. Sýkorka šmyk sem cez oblok, uchmatne hmyz a rýchlo von. Prasa sa rýpe v koryte, ryžu či bryndzu skryť si chce. A tak sa všetci zasýtia, aby už mohli ísť rýchlo spať. A. Belanec, 3. ročník

Jedného dňa babka z Bytče opustila svoj príbytok. Vybrala sa na zbytočný obyčajný nákup, lebo všetkého má prebytok. My sa mýlime, keď si myslíme, že myš a hmyz sa šmýkajú a pritom si spievajú. Pýtame sa vás: „Má sa pykať za pýchu?“ Kto žije v drahom prepychu, nech sa pýri potichu. A. Tichý, 3. roč.

Žil raz v hore malý mýval, veľmi nerád sa umýval. Nenávidel vodu, mydlo a nemal rád umývadlo. Prišla k nemu malá myška, pošepkala mu do uška: „Ak sa budeš umývať, môžeme sa spolu hrať.“

P. Lukáč, 3. roč.

Pyšná bystrá myš našla v byte skrýš, býval tam však hmyz. Myška rýchlo rozmýšľala, akoby hmyz odtiaľ vyhnala. Bola pyšná, pýrila sa, prišiel kocúr, zmýlila sa. Kocúr – pytliak bystrý, myškou si bol istý. S. Remišová, 3. roč.

- 11 -

Na lúke sa myšky hrali, veselo sa naháňali. Pribehol k nim statný býček, že či by sa spolu zahrali. Akože sa budú hrať? Myšky sa chceli šmýkať. Ale pyšný býček vraví, že sa môžu inak baviť. „Poďme zbierať bylinky, pre dobytok malinký.“ A. Gabajová, 3. roč.

V mravenisku hmýrili sa veľmi malé mravce, stretli koňa s kopytami, čo mal rád šúľance. Počkaj koník, budeš pykať, žalúdok ti bude žmýkať. Šúľance to nie je tvoje, mýliť sa je konské. Daj si radšej z lúky byle, najlepšie sú horské. Mysleli si mravce veru, že je koník bystrý, neposlúchol radu dobrú, šúľance mal v mysli. Teraz plače, híka, kňučí, kobyla sa mu smeje, mravčia rada v ušiach hučí, šúľance už neje. A. Lazar, 3. roč.

Keby sa pyšná princezná v Bystrici mýlila, bola by bielizeň od byvola kúpila. Ale keďže kobyla s býkom a myšou v láske sa nemajú, preto všetci bystrí Bystričania za všetko pykajú. Na lúke rastie bylina s pýrom, pýta sa pytliak: „Čo bude s revírom?“ R. Vrana, 3. roč.

My máme radi bylinkový čaj. Bylinky rastú obyčajne v mesiaci máj. Keďže moja teta je známa bylinkárka, videla už bylinky, ktoré majú tenké byľky. Keď príde s bylinkami domov, umyje si ruky čistou vodou. S. Zagrapanová, 3. roč.

- 12 -

Hádanky

Rád by stále med, v zime by spal len. Kabát z vlny, nohy, rohy, na všeličo má on vlohy. So psom nie je kamarát, len trávu a seno má rád. M. Jandačka, 6. roč. Dlhé uši, krátky chvost, na Veľkú noc bude hosť. Stojí na mieste v zime, v lete na ňu prší, svieti, ani sa nepohne, keď si unavený, môžeš na nej spať.

Keď to zapneš, pomôže ti, keď to vypneš, pocítiš to. M. Vranová, 6. roč.

Je to čierna gulička, no nie je to gombička! Nožičiek má strašne moc, rátania na celú noc. Keď cupitá, tak sa vlní, zo škaredého na krásu sa zmení.

M. Kollár, 6. roč.

Farebné a štíhle sú, občas polámané kosti majú, v peračníku spávajú. H. Keráková, 6. roč.

Pri hádaní ti pomôžu obrázky.

Cinquin Kvietok maličký, voňavý rastie, pučí, rozkvitá. Keď rozkvitne žiari - príroda. H. Keráková, 6. roč.

Babička dobrá, zlatučká spieva, varí, pečie. Deťom je s ňou dobre. V srdiečkach. J. Kaplík, 6. roč.

Sestrička maličká, žalobnícka kričí, skáče, plače. Ľúbim ju v srdiečku. Maličkú. J. Kováčik, 6. roč.

Pes milý, pekný hrá sa, behá, skáče. Je to dobrý strážca. Kamarát. S. Jancová, 6. roč.

Nikolka, milá, usilovná učí sa, píše si, číta si. Je múdra ako sovička - hlavička. N. Tichá, 6. roč.

Žabka, zelená, maličká poskakuje, nadskakuje, skacká. Je to veselé. Prší. K. Puškárová, 6. roč.

- 13 -

Dejepisná krížovka Na slovenskej dvojkorunáčke bola vyobrazená neolitická _______________, ktorú našli v Nitrianskom Hrádku.

1. 2. 3. 4. 5. 6.                  1. Na Bratislavskom hrade je vystavená vzácna

soška, ktorá bola vyrobená v staršej dobe kamennej (paleolit) z kla mamuta. Táto soška symbolizuje plodnosť a život a podľa svojho náleziska sa volá ___________ venuša.

                  

                  

                  

                   2. Ako sa volal riaditeľ múzea v Kodani (Dánsko), ktorý rozdelil pravek na tri doby podľa materiálu, z ktorého boli vyrobené praveké nástroje, nádoby... Jeho meno je Christian Jűrgensen ____________.

                   

                   

                  

                  3. Ako nazývame NAJSTARŠIU PRAVEKÚ DOBU?

                4. Ako sa volá teória anglického prírodovedca Charlesa Darwina, podľa ktorej život nie je nemenný, ale vyvíjal (a vyvíja) sa z jednoduchších foriem na zložitejšie, dokonalejšie?

                            

              

P. Malík, 6. roč. Hádanky    

5. Výroba papyrusu, materiálu na písanie, je vynálezom starovekého národa. Jeho členovia sa nazývajú _______________.

Čo je na obrázkoch? Aké zvieratá?

Prírodovedná krížovka 1. plynná látka                       

2. rozpustná látka                       

3. vlastnosť pevných látok                         

4. jednotka hmotnosti                            

R. Vrana, 3. roč.

- 14 -

Pátrame po minulosti Ako kedysi žili naši starí rodičia

Keď dozrelo obilie, zožalo sa a šli sme ho mlátiť. Do ulice sa priviezla mláťačka a všetci susedia mlátili obilie. My ako deti sme mali veľkú radosť. Učili sme sa robiť povriesla. Vymlátená slama sa dávala do humna. Radi sme stavali tunely a ešte radšej sme v tej slame skákali. Inokedy sme pásli husi, pri ktorých sme čítavali knižky a hrali sa rôzne hry. V. Malíková, 5. roč.

Po skončení vysokej školy sa dostal dedko na jeden rok na vojnu do Olomouca. Na tieto časy si často a rád spomína. Pretože je dedko veselej povahy, hneď si tam našiel veľa kamarátov, s ktorými si dodnes píše. Medzi kamarátov patril aj pán Jozef Šimon, ktorý bol pilot. Dedko aj s kamarátmi ho bol navštíviť na letisku Mošnov pri Ostrave. Pán Šimon všetkých naložil do lietadla a dvojhodinovým vyhliadkovým letom im ukázal Ostravu a Kladno z výšky. Jeden dedov kamarát sa robil veľký hrdina a nakoniec mu bolo zle a všetci sa mu smiali. Dedko na túto príhodu s úsmevom spomína. J. Mičúch, 5. roč.

Veľmi ma upútalo rozprávanie mojej babky v dobe, ktorá je dávno za nami. Rozprávala mi o tom, ako sa kedysi starali o domácnosť, ako sa pripravovala na Vianoce. Oni brali Vianoce ako čas pokoja a kľudu. V dnešnej dobe sa to nedá povedať. Všade samý zhon a nedočkavosť. Deti mali radosť z maličkostí. Každé obdobie má svoje tempo, a to naše tiež nie je také bláznivé, ako sa na prvý pohľad zdá.

D. Mavrov, 5. roč. Keď bola babka mladé dievča, chodila pásť kozy na lúku. Už ako 12 – ročná sa musela starať o seba a mladších súrodencov. Musela sa naučiť variť, chodila prať do rieky a niekedy jej zašlo za nechty. Jej mama bola z roka na rok chorľavejšia, a tak sa starala aj o ňu. Okrem týchto prác musela chodiť kopať na roľu, kde mali nasadené zemiaky. Babka mala ťažký život, ale rada naň spomína. I. Buranda, 5. roč.

Moja mama mala starkého, ktorý sa narodil v roku 1908, takže zažil prvú i druhú svetovú vojnu. Často jej rozprával príbehy z obdobia vojny. Bývali v malej dedinke Paštiná – Závada a keď išiel cez dedinu front, nemeckí vojaci okupovali a rabovali celú dedinu. Vtedy sa chlapi rozhodli, že zachránia, čo sa dá. V noci všetci, čo mali silu, zišli sa a išli kopať veľký tunel. Do neho poskrývali všetku úrodu, aby neprišli o jedlo, ktoré mali na celú zimu. Nemcom sa to

- 15 -

nepozdávalo a vtedy zastrelili v tejto obci na kopci Chríby jedného vojaka z Juhoslávie. Nikto nič neprezradil, a tak prešiel front a po týchto chodníčkoch prišla konečne sloboda. D. Ostrochovská, 5. roč. Prichádza čas Vianoc. Na domácu úlohu nám pani učiteľka dala napísať príbeh z dávnej minulosti. Porozprávam príbeh, ktorý mi rozprávala moja babka. Babke to rozprávala jej babka. Tento pravdivý príbeh sa dotýka práve času Vianoc. Na svete žijú rôzni ľudia – dobrí aj zlí. Je to tak medzi obyčajnými ľuďmi, ale je to tak i medzi ľuďmi vzdelanými.

V dávnych časoch, pred Vianocami, chodil po dedine pán farár aj s kostolníkom vyberať desiatok. Desiatok to bola akási daň alebo dar pre faru. Moja praprababka bola chudobná žena s tromi deťmi. Prapradedko odišiel za prácou do Ameriky. O deti sa starala sama. Mala kúsok poľa, ktorý ich živil. Na ňom si pestovala zemiaky. Iné nemala nič. Keď prišiel pán farár do jej domu, žiadal od nej, aby mu niečo dala. Ona sa pustila do plaču a povedala mu, že ona veru nič nemá, iba v komore trochu zemiakov, ale tie potrebuje pre deti. Kostolník ju odsotil, vošiel do

komory a naložil si vrece zemiakov. Praprababka plačúci im hovorila, že teraz jej už nič neostáva, len tie deti podrezať. Samozrejme, že to nemyslela naozaj. Im to však neprekážalo. Zemiaky si odniesli. Keď sa s pánom farárom neskôr stretla v dedine, s posmechom na ňu kričal, že kedy bude nože brúsiť. Moja babka pri tomto rozprávaní mala slzy v očiach. Je rada, že takéto časy sú už preč. A. Minarčíková, 5. roč.

Vedel by som získať voličov? Hľa, ľud môj, ako vidím, máte ťažkosti nájsť si prácu, zohnať potravu a nájsť si strechu nad hlavou. Keď to vidím, až mi to trhá srdce. Ak ma zvolíte, budete sa mať lepšie. Budete môcť vyznávať náboženstvo, aké chcete. Každý dostane príležitosť pracovať a zarobiť si slušné peniaze. Manželia po svadbe dostanú bezúročnú manželskú pôžičku, aby si mohli zabezpečiť vlastnú strechu nad hlavou. Každé dieťa bude mať právo na vzdelávanie bez ohľadu na to, či je chudobné alebo bohaté. Každá rodina dostane päťdesiat metrov štvorcových úrodnej pôdy, aby mali kde pestovať zeleninu, ovocie a rastliny. Nebudete musieť platiť vysoké dane. Každý chlapec, ktorý dospeje, bude mať možnosť ísť na vojenský výcvik. Ak ma zvolíte, nastanú pre vás „zlaté“ časy. M. Lamlech, 9. roč.

- 16 -

Moje Vianoce Moje Vianoce vyzerajú takto:

Deň pred Vianocami ozdobujeme vianočný stromček. Keď sa ráno zobudíme, dívame sa na roz-právky. Mamina varí kapustnicu, ktorú máme na obed. Varí dvojakú – mne iba s rezancami, ale ostatným hubovú. Neskôr si kreslíme. Pustíme nejakú vianočnú rozprávku, alebo ideme na prechádzku. Zatiaľ mama dovára dobroty na stôl, napríklad: kapra, zemiakový šalát... Keď prídeme, ideme večerať. Stôl je krásne prestretý. Ja ukladám príbory, ale tato ich vždy po mne uloží správne. Najskôr sa pomodlíme, potom nám dá tato na hlavu krížik s medom.

Najprv večeriame kapustnicu, až potom kapra. Nakoniec si dáme oplátky s medom. Máme taký zvyk, že my s tatom ideme do izby a mama dá pod stromček darčeky. Kým neuvidíme hviezdičku na nebi, nemôžeme ísť von z izby. Potom rozbalíme darčeky a ideme k babke.

T. Tichá, 5. roč.

Vianoce sú najkrajšie sviatky v roku. Vždy sa na ne teším, a to nielen na darčeky, ale aj na tú krásnu atmosféru. Čím sú u nás typické? Večeru pri štedrovečernom stole začíname modlitbou. Oco urobí na čelo každému krížik s medom, rozkrojí jabĺčko na päť častí, každý z nás zje jednu časť, potom nám natrie med na oplátky a každý zje

oplátku s medom. Nasleduje prípitok. My deti máme domáci vaječný koňak, ktorý pripraví mamina. Rodičia si uvaria víno s klinčekmi. Pokračujeme tradičnou kapustnicou so smotanou a hríbmi, samozrejme bez mäsa. Rybu jeme vyprážanú, no skôr ako ju mama vysmaží, namočí ju do mlieka a pokvapká citrónom. Ku rybe jeme jemný zemiakový šalát. Na stole nesmie chýbať zapálená sviečka a pod obrusom peniažky. A. Minarčíková, 5. roč.

- 17 -

Tvoríme cinquainy! Vianoce...

šťastné, veselé spájajú, rozdávajú, upokojujú rozsievajú lásku medzi ľuďmi

KAMARÁTSTVO Erik Vlčák, 7. roč.

pokojné, duchaplné oddychovať, obdarovať, potešiť čas spoločného pokoja, chvíľ

NÁDEJ Iveta Galiová, 9. roč.

milé, nežné sneženie, korčuľovanie, pečenie ľudské pochopenie nad dary

SVIATOČNOSŤ Marián Lamlech, 9. roč.

čarovné, pokojné potešia, spoja, zblížia všetci sú družne spolu

RADOSŤ Richard Kyčerka, 7. roč.

nádherné, štedré obdarúvajú, zbližujú, skrášľujú

prežívajme ich v pokoji LÁSKA

Tomáš Hulín, 8. A

očarujúce, biele spomaľujú, obdarúvajú, zbližujú

sú sviatkom rodinného pokoja RADOSŤ

Miloš Belanec, 9. roč.

dobré, nenahraditeľné rozosmejú, rozdávajú, potešujú

sú vždy rovnako vzácne NÁDHERA

Martin Kuchar, 9. roč.

krásne, spoločné zbližujú, pomáhajú, tešia spájajú celú našu rodinu

ŠŤASTIE Michal Lamlech, 7. roč

Výrobky z predvianočnej burzy:

- 18 -

Vieš, aký je život na púšti? Ak nie, Elenka Majtánová zo 7. triedy ti prezradí oveľa viac.

Púšte Milí žiaci!

V mojom príspevku vám chcem poskytnúť základné informácie o púšťach. Púšte pokrývajú takmer tretinu súše na Zemi. Na niektorých miestach vystúpi teplota počas dňa nad 48°C a sú až také suché, že tam živé organizmy môžu len ťažko prežiť. V noci sa môžeme stretnúť zasa s mínusovými hodnotami teplôt, býva tam až okolo -20°C. Púšť Gobi v Ázii leží tisícky kilometrov od mora, takže sa tam nikdy nedostane vlhký vzduch. Zaujímavosťou je, že v púšti Atacama na západnom pobreží Južnej Ameriky sú miesta, kde nepršalo najmenej 400 rokov. Dážď na púšti je totiž veľmi zriedkavým javom. Ak sa aj nejaké dažde vyskytli, vytvorili sa korytá občasných riek. Ďalšou jednou z najsuchších púští je púšť Údolie smrti. Rastlinstvo púšte je obmedzené práve zrážkami. Sukulentné rastliny (napr. kaktusy) majú hrubé listy, z ktorých sa tak rýchlo neodparuje voda. Niektoré rastlinky majú namiesto listov tŕne a dlhé korene. Ak sa v púšti vyskytne nejaká oáza, rastú tam datľové palmy. S podnebím súvisí aj život zvierat na púšti. Sú to viac nočné zvieratá, ktoré sa tak vyhnú vysokým denným teplotám, prípadne sú stavbou tela prispôsobené životu na púšti. Typické sú hady či drobné hlodavce, ako napr. štrkáč, púštna líška, jež ušatý, púštny potkan. Zvieraťom púšte je, ako všetci dobre viete, ťava. Jej široké stupáky zabránia zabárať sa do piesku a dlhé mihalnice chránia ťavie oči pred

pieskom. Hustá srsť ochraňuje toto zviera pred horúcimi lúčmi slnka. V najteplejšej časti roka vydržia ťavy týždeň bez vody, pretože sa môžu naraz napiť až 50 l vody. Dúfam, že po prečítaní tohto referátu, ste sa niečo viac dozvedeli o živote na púšti. Vážme si, že máme dostatok vody a dobré prírodné podmienky na pestovanie rôznych rastliniek či chovanie zvierat.

Elena Majtánová, 7. roč. Najväčšie svetové púšte:

Názov Kontinent Rozloha (km²)

Názov Kontinent Rozloha (km²)

Sahara Afrika 9 100 000 Chihuahuan Severná Amerika 450 000Arabská púšť Afrika 2 330 000 Veľká

piesočná púšťAustrália 400 000

Gobi Ázia 1 300 000 Karakum Ázia 350 000Patagonská púšť Južná Amerika 670 000 Kyzylkum Ázia 300 000Great Basin Severná Amerika 470 000 Taklamakan Ázia 270 000 Kalahari Afrika 260 000

- 19 -

Z listov pre Ježiška... „... Milý Ježiško! Chcem ťa veľmi poprosiť o jednu láskavosť. Prial by som si, aby si pomohol deťom v Afrike. Deťom, ktoré nemajú čo jesť, čo piť, bývajú v hlinených a slamených chatrčiach. Sú to deťúrence, ktoré musia dennodenne prejsť niekoľko kilometrov za potravou a lekárom. Želám si, aby mali lepšie bývanie, kvalitnejšiu a plnohodnotnejšiu stravu. Dúfam, že si môj list prečítaš a pomôžeš tým bezmocným „čokoládkam“. Vopred Ti zo srdca ďakujem...“

Michal Lamlech, 9. roč.

„... prajem si, aby choré deti dostali pod stromček viac zdravia a aby sa im aspoň raz splnil ich tajný sen. Možno sa čuduješ, ale ja týmto deťom aj niečo závidím! Je to ich viera, čo nosia vo svojich srdciach, ich odhodlanie a chuť ďalej žiť, vzdelávať sa, čo zdravým ľuďom často chýba...“

Monika Gumančíková, 9. roč.

„... chcem Ťa, drahý Ježiško, požiadať, aby v celom svete zavládol mier. Myslím si, že každý má nárok na pokoj, radosť, šťastie i lásku. Niektorí ľudia si však tieto hodnoty vôbec nevážia. Preto pomôž aj im, aby sa vedeli viac zamyslieť nad sebou...“

Nikola Talačová, 9. roč.

„... milý Ježiško, prajem si, aby všetky deti na celom svete mali krásne Vianoce, aby počas celých sviatkov nebol nikto sám a aby tieto sviatky neboli len o hmotných daroch, ale najmä o láske, spolupatričnosti...“

Miloš Belanec, 9. roč.

„... keďže prichádzajú Vianoce – najkrajšie sviatky v roku, chcem Ťa poprosiť, milý Ježiško, aby si v tomto vianočnom čase viac myslel na deti, ktorým chýba rodičovská láska. My, ktorí máme svojich rodičov, si často ani neuvedomujeme, aká je dôležitá, nevyhnutná. Ako povedal C. Brentano: „Život žije iba z lásky.“ Tak dávaj pozor na tieto deti, aby žili z lásky...“

Katarína Minarčíková, 9. roč.

„... Drahý Ježiško! Viem, ako ti všetky deti posielajú listy, že chcú dostať pod stromček rôzne veci od výmyslu sveta. Ja si želám len jedno! Pokoj, šťastie, zdravie, lásku vo svete i v našej rodine, aby každý pocítil lásku aspoň na Vianoce...“

Marián Lamlech, 9. roč.

Vyhodnotenie zberov ku dňu 31. 12. 2008

Vianočná besiedka