Zklady potaovch sietRNDr. Darina Tothov, PhD.Darina.Tothova@uniag.sk

Potaov sie aInternetCie: Zklady potaovch siet, pojmy, ktor stouto problematikou svisia. Zkladn princpy prce, lenenie, poukzanie na to, o vetko meme prostrednctvom PS robi. Popis rznych monost pripojenia sa do Internetu. Loklna potaov sie.

Po zvldnut predmetu by ste mali vedie:sformulova zkladn princpy potaovch siet,poradi svojim znmym, ako sa maj rozhodova, ke sa chc pripoji do Internetu,vysvetli strkovi, ak vhody m pre neho loklna potaov sie na pracovisku,pozna rozdiely medzi OS Windows a OS UNIX,zklady programovania v OS UNIX.

Kov slovpotaov siepaketpracovn stanicaserverLAN, MAN, WANtopolgiaprstupov prvaprotokolyprenosov mdiumMAC adresa, IP adresazdieanie sborov a zariadenInternet, monosti pripojenia

Potaov sieteHistriaAPSAdresovanie - adresy potaov v InterneteSieov technolgieAko sa pripoji k InternetuEfektvne v LAN

HistriaZaiatky Internetu - 70. roky - ARPANETARPA (Advanced Research Project Agency) - odd. americkho ministerstvi obrany inicializovalo vskum metd tkajcich sa spoahlivho pripojenia medzi jednotlivmi vskumnmi centrami.1973 - Bob Kahn a Vint Ceft - vzjomn spojenie izolovanch siet - Internet - prce ukonen v roku 1981.Na SPU

HistriaSPUTerminlov siete s vpotovmi systmami EC 1010, SM 4-20 a EC 1046. Pota EC 1046 ukzal cestu distribcii sluieb na vzdialen pracovisk. Z tohoto potaa bolo nadviazan aj prv spojenie do Prahy do siete EARN (European Academic and Research Network) prostrednctvom modemu a programu Kermit. EARN

Potaov sie

Potaov sie je komplex technickch prostriedkov, potaov a ich softvrovch zdrojov, ktor s vhodne prepojen a zabezpeuj vzjomn komunikciu a prenos dt.

Vrobcovia - proprietrne rieenia

Architektry potaovch sietSieov architektra je definovan:topolgiou siete (celkov usporiadanie siete),prstupovmi metdami (forma komunikcie),komunikanmi protokolmi (pravidl a zkladn sluby poskytovan komunikujcim uzlom).Zkladn poiadavky na APS:realizcia dtovej komunikcie medzi koncovmi prvkami siete vyaduje vykonanie uritej sekvencie innost - nadvzovanie spojenia, rozklad prenanch informci do blokov (datagramov), ich prenos, zabezpeenie pred chybami, ...

Rozdelenie potaov v sietipracovn stanice (workstation),obslun stanice (servery),

tenk klienti.

Pracovn stanicaPracovn stanica je pota, ktor me pracova sloklnym systmom, loklnymi aplikciami, vyuva loklne zdroje, navye vak me vyuva rzne sluby, ktor jej poskytuje loklna potaov sie, do ktorej je pripojen.

Server je pota, ktor poskytuje svoje sluby a technick zariadenia potaom zapojenm do siete. Poda poskytovanch sluieb delme servery na:sborov servery (file server) poskytuj diskov priestor pre prcu so sbormi,tlaov servery (print server),komunikan servery (napr. potov - mail server),monitorovacie servery napr. pre kamerov monitorovac systm,databzov servery,zlohovacie servery.

serverserver - poskytuje sluby, napr. el. potu, prenosy sborov.klientje ten subjekt, ktor sluby prijma, najastejie programom na potai, ktor pracuje ako rozhranie so serverom.Softvr, ktor pracuje ako sprostredkovate medzi klientom a serverom sa vol protokol. Kad internetov sluba pouva pecifick protokol.

Sie pozostva z tchto zkladnch ast:Hardvr - zaha vetky technick prostriedky potaa. (Patria sem aj prostriedky, ktormi je realizovan vlastn prepojenie siete (sieov karty sieov adaptry)):prenosov mdium- zabezpeuje transport dt (meden kbel, optick kbel, mikrovlny, laser, ...),uzly siete pasvne a aktvne elektronick zariadenia pouvan ako vysielae, prjimae, smerovae a opakovae prenanch dt, stanice (servery, potae alebo terminly) - miesta vzniku aspracovania dt.

Zkladn asti sieteSoftvr programov vybavenie, ktor v spoluprci so sieovm hardvrom zabezpeuje funkcie siete. Softvr beiaci na staniciach ako aj softvr uloen v pamti jednotlivch elektronickch zariaden, teda vetok softvr zabezpeujci komunikciu vsieti.Organizan zabezpeenie - je poslednou a asto podceovanou sasou siete. Zaha hlavne opatrenia na zaistenie sprvy siete a sbor pravidiel sprvania sa pouvateov pri pouvan siete. Patr sem zabezpeenie funkcie sprvcu siete, ktor sa star o chod ariadenie siete.

Kontroln otzkyo je to potaov sie?Ako delme potae vpotaovej sieti?Zoho pozostva potaov sie?Ak je hlavn rozdiel medzi serverom apracovnou stanicou? o s to tenk klienti.

Prenos dtPrenos dajov cez potaov sie- prenosov mdiRchlos prenosu dajov zvis vinou od prenosovho mdia.Kapacita prenosovej linky sa meria v bitoch za sekundu. Bit je skratka anglickch slov binary digit - dvojkov slica, ktor me ma iba dve hodnoty - 0 a 1. Nakoko 1znak= 1 byte, potae pre kdovanie znakov pouvaj 8 bitov. Ak loklne siete na bze Ethernetu prenaj dta rchlosami 10 Mbps, ide o10 milinov bitov za sekundu na vzdialenosti do 1 km. To je pribline 1,2 milinov znakov, takmer 600 strnok textu za sekundu..

Analgov prenos

Digitlny prenos

Analgov prenos Prenos rdiov alebo po klasickej telefnnej sieti.Analgov prenos - ukladanie, spracovanie alebo prenos dt prostrednctvom spojito sa meniaceho signlu nevhodou je nepresnos, ktor vedie k chybm v prenose (pri analgovom signli sa tako uruje, ktor tn je "dobr" signl a ktor je ruenie),prenan signl je potrebn pri vch vzdialenostiach zosilova, m sa zosiln aj ruenie.na prenos udskho hlasu sta mal frekvenn psmo asi 4 kHz

Digitlny prenos Prenos informci prebieha v binrnej forme (0,1), ktor prezentuj elektrick signly (0 = zporn naptie, 1 = kladn naptie).vyia odolnos voi rueniu (ruenie mus by dos siln aby vyrovnalo rozdiely medzi 1 a 0),prenan signl je potrebn pri vch vzdialenostiach zosilova, na o slia tzv. opakovae (signl sa prjme a nsledne znov vyle, priom sa odstrni aj prpadne ruenie).

Paketnaformtovan blok informci prenan prostrednctvom potaovej siete, skupina informci, ktor je predvan ako jeden celok mezi jednotlivmi uzlami siete. M definovan vekos, hlaviku, miesto vyslania aurenia.

Rozdelenie potaovch sietPotaov siete delme poda niekokch kritri:poda rozahlosti,poda topolgie,poda pouitho sieovho OS,poda prenosovho mdia,poda servera,poda vzahov medzi potami.

Rozdelenie siet poda rozahlostiLAN (Local Area Network) loklne dtov siete, ktor prepjaj jednotliv potae aservery na relatvne malom geografickom zem do niekoko kilometrov. MAN (Metropolitan Area Network) rozahl sie pokrvajca viu lokalitu, napr. mesto - mestsk dtov sie. WAN (Wide Area Network) rozahl dtov komunikan sie, ktor pokrva geograficky rozahl zemie avyuva spojenie verejnch poskytovateov prenosovch sluieb.

TopolgiaFyzick usporiadanie prepojen medzi uzlami siete - mapa siete. Charakterizuje, akm spsobom s medzi sebou prepojen jednotliv uzly siete.

Rozdelenie siet poda topolgie Vsietiach LAN poznme 3 zkladn topolgie. zbernicov topolgia, kruhov topolgia,hviezdicov (hubov topolgia).

Zbernicov topolgia

Vhody jednoduch pripojenie, vpadok pracovnej stanice nespsob havriu siete, lacn rieenie, ahko sa roziruje.Nevhody zloit detekcia poruchy (dlhie zisovanie, kde nastalo preruenie siete), nekorektnm odpojenm jednho potaa nastane preruenie celej vetvy siete.

Kruhov topolgiaPotae s zapojen ku kblu, ktor tvor prstenec, kruh. Signl zvysielanho PC prechdza postupne vkruhu, km neprde kPC, kde je adresovan. Vhody: jednoduch pripojenie, lacn rieenie, ahko sa roziruje.

Nevhody:zloit detekcia poruchy, zlyhanie jednho PC m dopad na cel sie.

Hviezdicov topolgiaPotae vhviezdicovej topolgii s prepojen suzlom (hub, switch), ktor ich pripja ksieti a zabezpeuje tak ich komunikciu.Vhody:vpadok kbla, resp. PC spsob len vpadok jednej pracovnej stanice,jednoduch detekcia poruchy (svietiaca led dida), ahk modifikcia a pridvanie novch potaov, centrlne monitorovanie a sprva.Nevhody:porucha uzla spsob vpadok celho segmentu siete, vyie nklady.

Poda pouitho sieovho OSZvltnou kategriou operanch systmov s sieov operan systmy (NOS - Network Operating System). Tieto sa pouvaj vpotaovch sieach na vyhradench potaoch - serveroch. Zkladnou lohou serverov je poskytova do siete vlastn zdroje (disky, tlaiarne), ale modern sieov operan systmy dovouj na serveroch tartova aj pecilne aplikcie, ktor slia klientom vsieti a poskytuj im svoje sluby (napr. databzov servery, internetovsk a intranetovsk servery, sluby elektronickej poty, at.).

lohou sieovho operanho systmu je aj zabezpeenie konektivity pre potae vsieti a ochranu dt na loklnej sieti pred tokom zinternetu.

Zkladn rozdelenie sieovch OS:MS WindowsNovel NetwareUNIX

MS Windows Idelna platforma pre podnikanie na internete, vyuva schopnosti modernho hardvru, od tch najmench mobilnch zariaden a po obrovsk servery elektronickho obchodovania).

Back Office Small Business Server (SBS)Windows NT, Windows 2000, Windows 2003

Novell NetWareM bohat sluby zameran na hetegornne prostredia, najastejie sa nachdzajce u priemyselnch zkaznkov simplementovanou podporou vysokej spoahlivosti, clustera a maximlnej bezpenosti, kde u koncov pouvatelia nemusia implementova iadne klientovsk prostredie za elom prstupu k slubm NetWare.

Novell NetWare 5.0Novell NetWare 6Novell Small Business Suite 6http://podnikanieainovacie.euin.org/inovacie-spolocnosti-novell

UNIX Systmy plne kompatibiln a certifikovan poda Single UNIX Specification (en) mu pouva znaku UNIX, km ostatn sa oznauj, ako UNIX-like (unixoidn) systmy.

Solaris (SUN Microsystems)AIX (IBM AIX 5L)HP-UXTru64 UNIX (HP)

Poda serveraVyhraden server (dedikovan - server sli vhradne pre potreby siete).Nevyhraden server (nededikovan - pracuje sasne ako pracovn stanica).

Poda prenosovho mdiaPrenosov mdiumzabezpeuje prenos dt v potaovej sieti.

Prenosov mdi rozdeujeme nasledovne:kufrkov prenos (disketa, CD/DVD, usb ke, ),kblov prenos (wired)meden kbleoptick kblebezdrtov prenos (wireless)infrared light (prenos infraervenm iarenm)line of site - musia sa vidie - laser, mikrovlnysatelitn prenosWiFi.

Meden kblekoaxilny kbel tenk koaxilny kbel (Thin Coaxial Cable, siv alebo ierny)hrub koaxilny kbel (Thick Coaxial Cable, lt)krten dvojlinka (Twisted Pair Cable)dvojica jednoduchch med. kblov obtoench okolo seba UTP - netienen krten dvojlinka (Unshielded Twisted Pair)STP - tienen krten dvojlinka (Shielded Twisted Pair)FTP - tvorprov kbel tienen fliou (Folied Twisted Pair)

Optick kblePrincp pouitia svetla pre prenos informci m znan vhody:vntro kbla je imnne voi poruchm a elektromagnetickmu rueniu,nedochdza k vyarovaniu do okolia, ani k rueniam,prenosov kapacita je oproti metalickmu kblu neporovnatene via,optick kble s nenahraditen v akch a rizikovch prevdzkach.

Metdy pouitia optickch kblov1. Klasick metdavonkajie prepjanie budov,kbel sa uklad do elektrointalanch abov alebo do PE potrub,optick vlkno je vyveden do zsuvky alebo do optickho panelu vrozvdzai a je ho mono ukoni dvomi spsobmi:priame zakonenie konektorom,zvar predkonektorovanch optickch vlkien, tzv. pig tails.

Metdy pouitia optickch kblov2. Metda MT MPOpouva sa pri vytvran horizontlnych trs a vedajch chrbticovch trs medzi jednotlivmi poschodiami,najastejie sa pouvaj kble s pskovmi optickmi vlknami, tzv. ribbon,ukonenie 4-12 vlknovho kbla sa rob pomocou pecilneho konektoru,rchla intalcia brz pecilnej ochrany konektorov,opt. vlkno je mono spoji aj v labe, resp. v dvojitej podlahe.

Prklady kblov

Metdy pouitia optickch kblov3. Metda Blolitemonos pouitia - vetky optick trasy vbudovch,pecilne optick vlkna, ktor s pomocou kompresora zafukovan do vopred intalovanch trubiiek,Vhody:monos dopania i po ukonen intalcie s minimlnymi nkladmi na rozrenie potu vlkien,komplexn prepojenie celej budovy,vytvorenie hybridnho optickho kbla,monos vyuitia kblov s pskovmi optickmi vlknami.

Bezdrtov prenosSpsoby bezdrtovho prenosu meme poda pecifickch vlastnosti rozdeli na 3 typy:Infrared light & Bluetooth WiFi & LaserSatelit

Infrared light & Bluetoothloklne sietes krtkym dosahom, priepustnos do 10Mbps,vonos pohybu,infra - citlivos na siln zdroje svetla (polarizovan svetlo odrazen od okna me rui).

WiFi & Laser body, ktor sa takto "spjaj" sa musia navzjom vidie, laser - prekky v ceste = strata spojenia (prenos dt prostrednctvom laserovho la), WiFi - prekky v ceste malho rozmeru ete nemusia prerui spojenie, avak znane znia priepustnos (prenos dt prostrednctvom mikrovlnho vysielania), zvislos od poasia (hust hmla, sneenie, hust d,...), priepustnos od kbps a po stovky Mbps,dosah stovky metrov a niekoko kilometrov (limitovan hlavne zakryvenie zeme a poda ternu).

Satelit vhodn pre vek vzdialenosti, kde zakrvenie zeme neumonuje poui WiFi alebo Laser,prenos podobn prenosu TV signlu prostrostrednctvom Satelitu, prjem pomocou benho satelitu,vysielanie pecilnym satelitom alebo alternatvnou cestou (dial-up, GPRS, ...),problm dosahu signlu na vekom zem - ahk odchytenie dajov (potreba ifrovania citlivch dt), vhodn hlavne na download sborov,nevhodn pre prcu v relnom ase (dlh odozva medzi odoslanm aodpoveou sp - dilatcia).

lohaSte u kamarta v prci. Vemi sa udujete, ale realita je tak, e nie kad pota je pripojen do potaovej siete. Potae, ktor s pripojen, s pripojen medenm kblom, tzv. krtenou dvojlinkou.

Ak pripojenie odporute kamartovi, aby mohli aj ostatn pracova vpotaovej sieti?

Poda vzahov medzi potami

Klient - server Peer-to-peer (rovn s rovnm)

Klient - serverNajvkonnej z potaov zvyajne pracuje ako server, ostatn potae s pracovnmi stanicami. Vhodou tohto typu siete je jednoduchia sprva sieovch dt, jednoduchie zaistenie bezpenosti dt, ako i celej siete. Nevhodou je to, e akkovek vna chyba na serveri naru innos celej siete.

Peer-to-peerVetky do siete zapojen potae mu pracova sasne ako pracovn stanice i ako server. Vhodou s niie vstupn nklady, pretoe netreba kupova vkonn server. Nevhodou je niia rchlos celho systmu aaie zaistenie bezpenosti celho systmu.

Sieov architektra Sieov architektra je definovan:

topolgiou siete,prstupovmi metdami,komunikanmi protokolmi.

Zkladn poiadavky na APSRealizcia dtovej komunikcie medzi koncovmi prvkami siete vyaduje vykonanie uritej sekvencie innost - nadvzovanie spojenia, rozklad prenanch informci do blokov (datagramov), ich prenos, zabezpeenie pred chybami, ...

Typick architektry potaovch sietSNA (System Network Architecture) - architektra pre komunikciu systmov Mainframe/Terminal.OSI (Open System Interconnection - Reference Model) - architektra pre komunikciu tzv. otvorench systmov.TCP/IP (Transport Control Protocol / Internet Protocol) - architektra pre heterognne potaov siete.

Prstupov metdySie vyuva sasne viacero zariaden, preto je potrebn uri kto kedy me vysiela (pristupova k prenosovm mdiam). Metdu, ktor uruje tieto pravidl nazvame prstupov metda.

Prstupov metda (access method)Sstava pravidiel pre prstup pracovnej stanice na prenosov mdium.Spsob rozhodovania o porad stanc pri vysielan sprv.Vlastnos dan prslunm tandardom sieovho technickho vybavenia.

Komunikan protokolsbor pravidiel, metd prstupu na sie a komunikcie po sieti.

Meme ho prirovna kdiplomatickmu protokolu (o si m ktor diplomat obliec na jednotliv prleitosti, kde m st pri prijman nvtev, o me ao neme robi pri verejnom vystpen a pod.).

Dohoda, ako maj by realizovan dtov komunikcie, sa nazva dtov komunikan protokol alebo krtko protokol.

PrkladAk prepjame dve zariadenia toho istho vrobcu, prstroje si pravdepodobne bud rozumie. Kvm problmom me djs, ke prepojme dve zariadenia od rznych vrobcov. Pokia sa vrobcovia nedohodn na spolonom spsobe komunikcie svojich zariaden, pravdepodobne nebude mon komunikciu vbec realizova. Preto musia existova protokoly.

ISO OSI Referenn model vrstiev siete

AdresovanieKad pota m globlne jednoznan 48-bitov, tzv. MAC adresu (hardvrov adresa sieovej karty pridelen vrobcom), aby bolo zabezpeen, e vetky systmy v spolonom Ethernete maj rozdielne adresy. Vaka dnenej vadeprtomnosti Ethernetu zabudovali mnoh vrobcovia ethernetov adaptry priamo do zkladnch dosiek potaov.

IP adresaPri prci vpotaovej sieti je dleit ete jedna adresa, ato je tzv.IP adresa je logick seln identifiktor fyzickho sieovho rozhrania (sieovej karty) danho uzla (najastejie potaa) v sieti, ktor komunikuje sinmi uzlami prostrednctvom protokolu IP (naprklad pre Internet). IP adresa mus by jednoznan, inak vznikaj konflikty apripojenie do siete nie je funkn.

IP adresaIP adresa je (v protokole IP verzie 4) 32-bitov slo, ktor je rozdelen na tyri 8-bitov sla (slo v rozsahu 0-255) zapsan v desiatkovej sstave oddelen bodkou, naprklad 193.86.98.1. IP adresa je bu priamo priraden nejakmu sieovmu rozhraniu alebo je prideovan dynamicky pomocou DHCP (Dynamic Host Control Protocol) servera.

Kontroln otzkyo je to paket?Vysvetli pojmy MAN, LAN, WAN.o je to topolgia potaovch siet?Nakresli hviezdicov topolgiu.Poks sa nakresli stromov topolgiu.o si predstavuje pod pojmom kufrkov prenos dt.Zapamtal si si skratky FTP, UTP? Komu sa viau?Vyjadri jednoduchmi slovami, o je to prstupov metda.Vyjadri jednoduchmi slovami, o je to komunikan protokol.Uve najdleitejie vhody potaovch siet.

Zdrojehttp://www.svetsiti.cz/tutorialy.asphttp://www.edi.fmph.uniba.sk/11358http://www.earchiv.cz/a98/a817k180.php3http://www.pcsvet.cz/art/article.php?id=5242http://szm.sk/manlin/

Sluby loklnej potaovej sieteAko sieov technolgia sa vloklnych potaovch sieach pouva Ethernet (meno vzniklo z fyziklneho konceptu teru (po anglicky ether)). Ethernet je zaloen na npade, e potae v sieti bud posiela sprvy spsobom, ktor pripomna rdio, ale prostrednctvom spolonho kbla alebo kanla

Ethernet Pod sieou Ethernet rozumieme technolgiu pre loklnu potaov sie (LAN), ktor spja jednotliv potae prostrednctvom spolone vyuvanho mdia (Broadcast mdium). Kad pota vsieti pracuje samostatne, nezvisle na ostatnch. Signly od vysielajcich uzlov s prenan kostatnm uzlom, priom vdanom okamihu mdium vyuva iba jeden vysielajci uzol. Prstupov metda zabezpeujca prstup na mdium sa nazva kolzna. Sie Ethernet pecifikuje norma IEEE 802.3.

Siete LANPrenosov mdium (kabel, do LAN me by vak zariadenie pripojen aj bezkblovm spsobom, napr. BloeTooth, WiFi, infra) a zdiean zdroje (napr. tlaiare) s umiestnen vobjekte pouvatea.Pre prenos sa pouvaj pomerne vysok prenosov rchlosti.Maj relatvne nzku chybovos, ktor vyplva ztoho, e sie neprechdza otvorenm priestoroms vraznejm ruenm.LAN psobia ako integrujce prostredie (prepjaj heterognne prostriedky vrmci vyhradenho teritria).

Siete LAN umouj:Zdieanie technickch prostriedkov (hardvru).Zdieanie dt.Monitorovanie pripojench pouvateov kzdieanm prostriedkom adtam.

Vhody LANLoklne siete umouj lepiu sprvu zdrojovTlaiare (alebo multifunkn zariadenie (tlaiare, skener, koprka) poskytujce sluby celej skupine):Sieov tlaiare me by vemi kvalitn, napr. rchla, sobojstrannou tlaou, farebn. Tm, e ju vyuva viac pouvateov, me poskytova aj kvalitnejie sluby.Ak pouvame sieov tlaiare (vlastn IP adresa, individulne pripojenie, nemus by zapnut in pota), sta, ak jej korektn chod zabezpeuje jeden pracovnk (papier, tonery, nevyhnutn drba).Loklnu tlaiare mu vyuva viacer pracovnci, mus sa vak o u stara pracovnk, ku ktorho potau je pripojen. Pri jej pouit pre alch pracovnkov, mus by vdy zapnut pota, ku ktormu je pripojen. Prstup ktlaiarni me by chrnen heslom.

Vhody LANZdieanie sborov (o sprvu sborov sa star jeden pracovnk istenie adresra, zlohovanie, archivcia).Jeden PC vLAN me by vyhraden ako sborov server. Me ma vyzdiean adresr, ktor pouvaj bu vetci alebo len urit pracovnci. Prstup me by chrnen heslom.

Prklady pouitia: spolon dokumentcia,korepodencia pracoviska,riadenie projektov a pod.

Vhody LANZdieanie alch zariadenextern disky,CD/DVD mechaniky,in zariadenia.

Vhody LANLoklne siete pomhaj udriava spoahliv a aktulne informcie.Aktualizcia na jednom mieste, pravidelne.Transparentnos novch i aktualizovanch dajov.Loklne siete pomhaj zrchli zdieanie dt.Nie je potrebn zasiela sbory mailom, resp. pouva kufrkov prenos prenos inmi mdiami, ako napr. na disketch, CD/DVD nosioch, USB koch.Loklne siete zlepuj komunikciu medzi pracovnmi skupinami.Rchla vmena informci, rchly prstup k dokumentom.

Zhrnutie vhodPouitie loklnej siete umouje etrenie finannch prostriedkov sta kpi jedno zariadenie (preto me by drahie a tm aj vkonnejie svm mnostvom sluieb), napr. tlaiare.Pouitie loklnej siete etr as nie je nutn pouva mdi na prenos dt z kancelrie do kancelrie, je mon prca z jednho miesta, kolektvna prca na jednom projekte, spolonch dokumentoch.Je mon oetrenie prstupu prstupovmi prvami.

Kontroln otzky o vetko patr kpojmu loklna potaov sie?Vymenujte sieov aloklne zdroje.Ak je rozdiel medzi loklnou asieovou tlaiarou?Vymenujte vhody loklnych siet.Kto je zodpovedn za loklnu tlaiare?Meme vloklnej sieti pracova na spolonch projektoch? Vysvetlite ako.

ZhrnutiePotaov siete umouj lepiu sprvu zdrojov.Siete pomhaj udriava spoahliv a aktulne informcie.Siete pomhaj zrchli zdieania dt.Siete zlepuj komunikciu medzi pracovnmi skupinami.Siete zefektvuj obchodn sluby svojim klientom.

Rozhodujce otzky k realizcii sieovho prostrediaZven nklady na upgrade jednotlivch PC.Programov nekompatibilita brni jednoduchmu zdieaniu dajov.Zvenie nkladov na zakolenie apoet aplikci.Nedostatok informci.Pomal prenos informci.Mon problmy, ktor sieov prostredie ponka odstrniMonos straty dt - zabdanie vytvra zlon kpie.Zvyuje sa poet sborov prenanch kufrkovm prenosomast zvolvanie schdz aj pre malikosti.Dleit sprvy s predvan na kskoch papieroch alebo nivinovch strikoch a s tak vinou straten.

Potaov siete na pracoviskuV prostred so samostatnmi potami je kad uvate zodpovedn za vkon svojho PC.Sprvca siete, resp. sprvca servera mus by dobrm odbornkom.Sprvcovia siet, resp. sprvcovia systmov s spravidla najdrahm lnkom siete.

Celosvetov potaov sie INTERNETinternet -prepojenie mnostva rznorodch prostriedkov asiet, Internet - medzinrodn potaov sie, globlna sie, intranet - skromn sie organizcie, ktor vuva produkty Internetu ajeho technolgiu,extranet - sie alebo sieov segment s presne vymedzenmi pravidlami prstupu pre mimopodnikovch uvateov (el. obchod).

Defincia internetu (poda Federal Networking Council)globlny informan systm - potaov sie siet, zaloen na protokoloch TCP/IP,sbor informci, ktor s prstupn prostrednctvom tejto siete,komunita ud pouvajcich tto potaov sie

Histria InternetuZkladn rozdelenie 197080 internetov pravek1969 ARPANET 4 spojen superpotae198090 internetov stredovek1982 TCP/IP tandard v sieti ARPANET1984 DNS (Domain Name System)19902000 internetov novovek1990 Prv komern Internet service provider (ISP)1991 WWW sa stva tandardom na Internete autor: Tim Berners-Lee

HistriaPrv uzly tvoriace internet vznikli v roku 1969 ako ARPANET, sie vytvoren skupinou ARPA (Advanced Research Projects Agency) ministerstva obrany (Department of Defense) Spojench ttov Americkch. Ran vskum, ktor prispel k vzniku ARPANETu, bol z oblast prce na decentralizovanch sieach (z obrannch dvodov), terie hromadnej obsluhy a prepnania paketov. 1. janura 1983 zmenil ARPANET svoj zkladn sieov protokol zNCP na TCP/IP, m vznikol internet ako ho poznme dnes.alm dleitm krokom vo vvoji bolo vybudovanie univerzitnej chrbtovej siete National Science Foundation, NSFNetu v roku 1986. Dleit, dovtedy oddelene existujce siete vrtane Usenetu a Bitnetu tak boli spene asimilovan do internetu.

HistriaKolektvna sie zskala pozornos verejnosti 90. rokoch 20. storoia. Vauguste 1991 Tim Berners-Lee publikoval svoj nov projekt World Wide Web, dva roky po tom, ako zaal s tvorbou oznaovacieho jazyka HTML aprotokolu HTTP. Zverejnil prv strnky organizcie CERN vo vajiarsku. Niekoko akademickch a vldnych intitci tie prispelo strnkami, ale verejnos ich zatia nevidela. V roku 1993 bola uvonen prv verzia webovho browsera Mosaic a v roku 1994 sa zaala verejnos zaujma odovtedy akademicko-technick internet. V roku 1996 bolo slovo internet bene pouvan, ale vzahovalo sa takmer vlune na World Wide Web.

HistriaMedzitm, v priebehu dekdy Internet spene asimiloval vinu dovtedy existujcich potaovch siet (niektor siete ako Fidonet ostali oddelen). Za dvod jeho rchleho rastu sa povauje chbajca centrlna administrcia, o umonilo organick rast siete, ako aj neproprietrnu povahu internetovch protokolov, o podnecuje interoperabilitu rznych dodvateov a predchdza stavu, ke m nad sieou kontrolu jedna spolonos.

Histria v rokoch1957 V USA vznik Advanced Research Project Agency (ARPA) neskr premenovan na DARPA (Department of Defense)1969 ARPANET 4 spojen superpotae (decentralizovan sie)1970 NCP Network Control Protocol1971 E-mail (Ray Tomlinson)..15 potaov1973 University College of London & Royal Radar Establishment - > Arpanet1976 UUCP (AT&T) Unix to Unix Copy Program1979 Usenet (elektronick konferencie, UUCP)1981 Bitnet (Because its time to network, diskusn skupiny - listserv)1982 TCP/IP tandard v sieti ARPANET1983 Od ARPANETu sa oddeuje Milnet1984 DNS (Domain Name System)1986 Prv verejnosti prstupn sie Freenet Cleveland, USA1988 Internet worm prv vrus v Internete1989 Prv maily komernho charakteru v Internete1990 Prv komern Internet service provider (ISP), ARPANET zanik1991 National Science Foundation (NSF) povouje komern aktivity na Internete1991 WWW sa stva tandardom na Internete autor: Tim Berners-Lee (www.w3.com)1991 Pretty Good Privacy (PGP)1992 Vznik pojem surfovanie na Internete1993 Mosaic-prv grafick prehliada webukvantitatvny rozvoj internetuzvyovanie rchlosti a kapacity internetukvalitatvny rozvoj internetupouvanie novch technolgi (telefonovanie prostrednctvom internetu, videokonferencie)elektronick obchodovanieelektronick bankovnctvoRozvoj Internetukvantitatvny rozvoj internetuzvyovanie rchlosti a kapacity internetukvalitatvny rozvoj internetupouvanie novch technolgi (telefonovanie prostrednctvom internetu, videokonferencie)elektronick obchodovanieelektronick bankovnctvo

Zkladn pojmy

URL (Uniform Resource Locator) - v Internete m podobn vznam ako tel.. Dan URL musme vdy zada prslunmu programu, aby sme mohli zavola poadovan slubu.jednotn ukazovate (smernk) zdrojov informci

TCP/IP - Transmission Control Protocol / Internet Protocol (popsan vasti protokoly)

PaketyRouter (smerova) - smerovacie tabuky vo forme zoznamu dvojcBridge (most) - spojenie 2 alebo viac siet. Je to obvykle sieov karta alebo samost. jednotka s vlastnm napjanm

Monosti pripojenia do Internetu s dan monosou pouitia existuj-cich internetovskch infratruktr, akmi je SANET (Slovensk akademick dtov sie, potaov sie vysokch kl a vedeckch intitci na Slovensku), EUNET, at.

Kontroln otzkyVysvetlite pojmy Internet, internet, intranet aextranet.Ako sa volal predchodca Internetu?Na zklade oho vznikla prv potaov sie?Vysvetlite skratku URL.Vymenujte vhody Internetu.

truktra Internetu, pripojenie do Internetu

Internet, hovorovo net alebo sie je verejne dostupn celosvetov systm vzjomne prepojench potaovch siet, ktor prenaj dta pomocou prepnania paketov za pouitia tandardizovanho Internet Protokolu (IP) amnohch alch protokolov. Pozostva z tisciek mench komernch, akademickch, vldnych a vojenskch siet. Sli ako prenosov mdium pre rzne informcie a sluby ako napr. elektronick pota, chat a systm vzjomne prepojench webstrnok a dokumentov World Wide Webu (WWW).

Okrem neuveritene komplexnch fyzickch spojen, ktor tvoria truktru internetu, existuje internet aj vaka multilaterlnym dohodm (napr. peeringovm dohodm - dohoda o vzjomnej vmene internetovej premvky) a technickm pecifikcim alebo protokolom, ktor uruj, akm spsobom sa maj vymiea dta po sieti.

Na okrajAkkovek komunikan sie, pevn alebo bezdrtov, ktor je schopn prena obojsmerne digitlne daje me prena internetov premvku. Preto internetov pakety te pevnmi sieami ako meden drt, koaxilny kbel a optick kbel aj bezdrtov siete ako Wi-Fi. Vetky tieto siete zdieajce rovnak sadu protokolov vyej rovne tvoria internet.

RFCInternetov protokoly pochdzaj z diskusi v rmci Internet Engineering Task Force (en:IETF) a jej pracovnch skupn, ktor s otvoren verejnm prspevkom a revzii. Tieto komisie produkuj dokumenty znme ako Request for Comments (RFC).

ProtokolyMezi najpouvanejie internetov protokoly v balku internetovch porotokolov patria IP, TCP, UDP, DNS, PPP, SLIP, ICMP, POP3, IMAP, SMTP, HTTP, HTTPS, SSH, Telnet, FTP, LDAP, SSL a TLS.Niektor populrne sluby, ktor tieto protokoly vyuvaj s e-mail, Usenet newsgroups, World Wide Web, Gopher, session access, WAIS, finger, IRC, MUDy a MUSHe. Z tchto s jasne najpouvanejie e-mail a World Wide Web s mnohmi almi slubami, ktor s na nich zaloen, ako mailing listy a weblogy. Internet umouje poskytovanie sluieb v relnom ase ako internetov rdio a internetov (televzne) vysielanie, ktor s takto prstupn kdekovek na svete.

Sluby InternetuNiektor in populrne internetov sluby nevznikli tmto spsobom, ale boli pvodne zaloen na proprietrnych systmoch. Medzi ne patria IRC, ICQ, AIM a Gnutella.Bolo uskutonench mnoho analz internetu a jeho truktry. Bolo naprklad zisten, e routovacia IP truktra internetu a hypertextov linky World Wide Webu s prkladmi bezklovch siet.

Pripojenie k InternetuPln prstup (24 hodinov prstup).Klientsk prstup (prpojka nie je trval, pripojenie pomocou uritho programu klienta).Sprostredkovan prstup (prstup iba kuritm slubm, napr. pomocou programu Kermit nepouvan vsasnosti).Potov prstup (iba elektronick pota).

Spsoby a monosti pripojenia do InternetuDial-upDSLISDNKblov televziaMobiln pripojeniaBezdrtov konkurenti

Dial-up Rchly internet pomaly vytla kedysi dominantn vytan (prostrednctvom komutovanej linky) pripojenie dial-up na perifriu. Toto dnes u pomal pripojenie sa pouva najm voblastiach, kde nie s dostupn sluby kblovej televzie a rchleho pripojenia aDSL.

Dial-upPri klasickom dial-upe sa tuje as strven na internete. Pre ud, ktor na internete trvia viac ako hodinu denne, je tento spsob pripojenia nevhodn. Slovak Telecom preto pred dvomi rokmi predstavil program Rodinn internet. Zkaznk si priplat tristopdesiat korn a surfuje bez obmedzenia od tvrtej popoludn do siedmej rna. K tomu treba prirta aj internetov program, bez ktorho sa ned na internet pripoji. Najlacnej veern program stoj asi 90 korn. Celkovo, aj s telefnnou linkou, mesane zkaznk zaplat okolo 750 korn. Telecom sa netaj tm, e program Rodinn internet je uren na to, aby udia prili na chu nepretritmu pripojeniu. V alej fze potom predpoklad, e prejd na rchle pripojenie aDSL.

ADSLDSL (Digital Subscriber Line digitlna astncka prpojka) je technolgia na prenos dt vyuvajca vau existujcu telefnnu linku.

ADSL (Asymetric Digital Subscriber Line, inak asymetrick digitlna astncka prpojka) Digitlna technolgia vyuvajca existujcu telefnnu linku vdomcnostiach, firmch, radoch a pod., zabezpeujca hlasov a dtov prenos. Prenos dt je asymetrick, o znamen, e rchlos prenosu dt smerom k uvateovi (downstream) je vy, ako prenos dt smerom od uvatea (upstream). ADSL vaka odlinm frekvennm psmam prenosu dt a hlasu doke prena hlas spolu s permanentnm pripojenm na internet sasne.

Charakteristika ADSLADSL poskytuje nepretrit pripojenie do siete internet vyuvajce existujcu telefnnu linku, priom sa nemuste stara o prevolan impulzy. ADSL vm umouje vysok rchlos prstupu do siete internet. ADSL vm vak negarantuje rchlos pripojenia. Cena za vyuvanie ADSL sa uruje na zklade objemu prenesench dt alebo prostrednctvom paulu (v zvislosti od ADSL programu sluieb).

Pre koho je uren ADSL?pre domcnosti s potrebou komfortu nepretritho pripojenia,pre tudentov, aktvne vyuvajcich prstup do siete internetu,pre spolonosti, ktor vyuvaj prstup do internetu v takom asovom rozsahu, e telekomunikan poplatky s pri vytanej linke vysok,pre vetky mal a stredn spolonosti,pre vetkch, ktor aktvne vyuvaj internet na teleworking prcu zdomu,pre vetkch, ktor aktvne pristupuj k vzdelvaniu cez internet e-learning a k nakupovaniu cez internet e-commerce

o je k tomu potrebn?Potrebn je ma k dispozcii ben telefnnu alebo ISDN linku. K existujcej linke je potrebn zriadi slubu DSL, ktor je dostupn v rznych rchlostiach (vi tabuka niie). Sluby DSL zriauj a prevdzkuje Slovak Telekom a.s., priom ich objednanie je mon prostrednctvom naej spolonosti. Maximlna doba zriadenia je 22 dn.

Kblov televziaSpolonos UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o. rozrila ponuku svojich sluieb o poskytovanie prstupu do irokopsmovho internetu pod znakou chello v Bratislave da 23. aprla 2003 so zaiatkom v bratislavskej mestskej asti Star Mesto. Postupne, technologickou pravou kblovch rozvodov, bol sprstupnen prjem internetovch sluieb chello vo vetkch mestskch astiach Bratislavy. Da 4. aprla 2005 sa sluba chello stala dostupnou aj viline, od 18. aprla 2005 je chello v ponuke sluieb aj v Trnave a od 15. augusta 2005 aj v Koiciach.

SATROnet vytvra komunitu uvateov a tvor integrlnu sas internetu. Kad uvate m pridelen vlastn uniktnu verejn IP adresu, m je odlen od ostatnch v rmci celho internetu. Nedochdza k iadnemu prekladu ani k dynamickmu prideovaniu rznych IP adries. Pripojenie je z hadiska dky pripojenia, i mnostva prenesench dt v rmci SATROnetu aj internetu neobmedzen. Tmto vetkm sa SATROnet podstatne li od konvennch prstupov k poskytovaniu internetu u ns.

SATROnet Zujemca o pripojenie do SATROnetu si zvol jednu zo zkladnch sluieb SATROnet Basic, Home, Junior, Standard, alebo Professional, m si ur rchlos prenosu dt z a do internetu. V rmci zkladnej sluby dostane jednu verejn IP adresu a neobmedzen e-mailov schrnku. K tomu si me vybra z ponuky doplnkovch sluieb ako s web priestor, doplnkov e-mail, i alia verejn IP adresa na pripojenie alieho potaa vdomcnosti.

SATROnet Pripojenie do SATROnetu potencilne znamen vek prnos aj pre firmy. Tu SATRO vsdza na individulny prstup k jednotlivm zujemcom o pripojenie a ponka alie sluby ako vytvorenie dtovej infratruktry firmy, jej zabezpeenie a pripojenie do internetu, SATROnetu, alebo oboch. Individulne s tvoren aj cenov ponuky, priom sa vychdza z potrieb zkaznka. Spolonm menovateom vetkch ponk s vysok kvalita poskytovanch sluieb pri bezkonkurenne najniej cene.

Kblovka i DSL?Na sahovanie filmov a hudby sa najviac hod nepretrit a rchle pripojenie na internet, ktor na slovenskom trhu zastupuje aDSL a kblov internet.Kblovm opertorom sa oplatila stratgia ponka pauly bez obmedzen. Surfovanie cez kblovku zlacuje aj to, e zkaznci nemusia plati za telefnnu linku. Na porovnanie, neobmedzen pripojenie rchlosou 512 Kbit/s je mesane zhruba o 400 korn lacnejie ako aDSL. Problm je vak dostupnos sluby.

Kblovka, i DSLPoskytovatelia rchleho pripojenia aDSL ponkaj na rozdiel od kblovch opertorov dva typy mesanch paulov. Bu zkaznk pribline vie, koko dt stiahne a odole a vyberie si limitovan programalebo sa me rozhodn pre drah, no neobmedzen paul. Existuj aj vemi lacn programy s malm objemom dt, ale na ben surfovanie provideri odporaj predplati si minimlne tri gigabajty dt, o vychdza mesane okolo tisc korn.Kad megabajt navye toti stoj peniaze. m je program ni, tm je prekroenie limitu drahie. Intalciu kblovho internetu alebo aDSL v cene niekoko tisc korn si me zkaznk zlacni a na korunu, ke sa zaviae, e bude sluby odobera nejak as. Obvykle ide o rok alebo dva.Komentr

Mobiln pripojeniaPo nstupe modernch technolgi, ktor zvili rchlos pripojenia vmobilnch sieach, zaali zkaznci rchlo pribda aj mobilnm opertorom. Ani T-Mobile ani Orange zatia presn poty zkaznkov dtovch sluieb nezverejnili. Popri mobilnom internete funguj aj alie, bezdrtov alternatvy ako sa dosta na sie.

Mobiln pripojenia K tradinm bezdrtovm mikrovlnnm sieam nedvno pribudli zatia mlo rozren siete Wimax.Obmedzen dostupnos rchleho internetu cez kbel i telefnnu linku vyuvaj vo svoj prospech poskytovatelia bezdrtovho pripojenia. Asi najv s mobiln opertori, ktorch spech v tejto oblasti zaal po nstupe novch dtovch technolgi. EDGE a nedvno spusten sie tretej genercie UMTS toti zrchlili a tm aj zatraktvnili donedvna pomal pripojenie cez mobil.Mobiln internet je vhodn najm pre ud v pohybe, ktor s ochotn si za mobilitu priplati. Na internet sa tak mono pripoji s notebookom kdekovek, kde je dostupn signl siete. Tento spsob pripojenia me do istej miery nahradi aj nedostupn rchlejiu pevn linku.

Mobiln pripojeniaHoci Orange aj T-Mobile ponkaj neobmedzen pripojenie, uplatuj pri om "zsady sprvneho vyuvania sluieb". Znamen to, e pouvate by nemal mesane prenies viac ako 1500, respektve 2000 megabajtov.

Bezdrtov konkurentiRchlejou bezdrtovou alternatvou pre klasick pota je pripojenie cez nedvno predstaven technolgiu Wimax alebo starie takzvan mikrovlnky. Hoci je kvalita bezdrtovho prenosu zvisl aj od poveternostnch podmienok, zaujme najm cenou, ktor je vhodnejia ako pri pevnch pripojeniach.Zriadenie prpojky obvykle trv dlhie ako pri mobilnom internete alebo pri pripojen cez kblov televziu i aDSL. Je to preto, e pri takomto type pripojenia je potrebn priama viditenos, a je teda nutn umiestni antnu na strechu budovy.

Bezdrtov konkurenti Na rozdiel od pevnch siet, kde sa poas akci d vyhn plateniu niekokotiscovch intalanch a aktivanch poplatkov, pri pripojen cez Wimax mus zujemca intalan poplatok zaplati vdy. Ide o sumu asi ptisc korn, ktor si spolonosti tuj za intalciu a ako zlohu za poianie zariadenia.

Bezdrtov konkurentiBezdrtov surfisti pouvaj mikrovlnn pripojenie najm na vidieku. Pripoj sa naprklad obecn dom a odtia sa vzduchom internet rozvedie po celej obci. Pre obyvateov to me znamena internet za pr korn, pretoe na nkladoch na pripojenie sa podieaj vetci, ktor s sasou obecnej siete. Tm, e jedno naprklad 512 Kbit/s pripojenie pouva viac ud, sa jeho rchlos zniuje. Me sa potom sta, e ke viacer sahuj vie sbory, klesne rchlos pripojenia na rove vytanho pripojenia. Poznmka

Porovnanie pripojen na internet Pozn.: Uveden ceny s s DPH. * daje s z cennka Slovanetu. ** V prpade, e s potrebn dodaton povolenia na umiestnenie antny na strechu, tak sa tento as predi.Zdroj: Slovak Telecom, Nextra, Slovanet, WiMax Telecom, MBC Telecom, UPC Slovensko, KID, Dial Telecom

Dial-up / ISDNaDSLkblov pripojenieWimax (FWA 3,5 GHz)Mikrovlnka (W-Lan)*Cez mobiln sieTelefnna linka ST StandardST Standard----Rchlos prenosu dt 64 kbit/s512 - 1536 kbit/s256 - 6144 kbit/s512 - 1024 kbit/s256 - 512 kbit/s230 - 1024 kbit/sVybaveniemodemDSL modemkblov modemantnaantnamobiln modem alebo telefnRchlos zriadeniaihne7 - 10 dnihne / dohodou s technikom2 - 3 dni**5 - 7 dn***do 24 hod.Poiaton investcia0 Sk1 - 5947 Sk1 - 4500 Sk5 000 Sk1380 - 4390 Sk2 SkViazanos0 - 24 mes.0 - 24 mes.0 - 25 mes.0 - 24 mes.12 - 24 mes.0 - 24 mes.Mesan paul388 - 750 Sk888 - 6200 Sk300 - 2699 Sk500 - 1200 Sk500 - 2260 Sk700 - 1299 Sk

Nvrh sieovej akomunikanej infratruktry Nvrh sieovej a komunikanej infratruktry mus vychdza z rmcovej podnikateskej truktry podniku (spsob pripojenia zvis od vberu providera). V rmci jednotlivch budov - truktrovan kabel v kombincii optiky a tienenej krtenej dvojlinky.irokopsmov InternetDSL (Digital Subscriber Line - digitlna astncka linkaFlarion je mobiln pripojenie, ktor je oproti GPRS a EDGE ovela rchlejie UPC sprostretkovva na Slovensku irokopsmov internet WiMAX (Worldwide Interoperability for Microwave Access celosvetov interoperabilita pre mikrovlnn prstup) je nov irokopsmov rdiov technolgia FLASH-OFDM, Flarionhttp://www.pripojsa.sk/

lohaKamart m doma pota. Nevie vak, o m urobi, ke si ho chce pripoji na Internet. Pora mu.Manel/ka chce cestova za starou mamou do Koc, stratila vak cestovn poriadok. Pora jej, ako sa rchlo dostane kinformcich ovhodnch spojeniach.Sestra sa stala nezamestnanou. Vie jej poradi, ako si me njs prcu?Brat chce poradi svojmu kamartovi pripojenie cez ben telefnnu linku. o mu na to povie Ty? Vie aj jeho kamartovi poradi?

Kontroln otzky Vysvetlite ako pracuje Internet.Vymenujte Spsoby a monosti pripojenia do Internetu.Popte hlavn charakteristiky tchto pripojen.Uvete spsob vyhadania informci obezdrtovch pripojeniach.

Sun Ray a Axus terminl

akujem za pozornos

********Aktulny stav potaovej siete kadej organizcie svis sinvestciami do tejto oblasti, o sa prejavuje aj potom prpojnch miest, prenosovou rchlosou, ale aj monosami vyuvania sluieb potaovej siete. Aby pracovnk organizcie mohol tieto sluby vyuva, mus vedie na jednej strane, o sa vetko d urobi na potaovej sieti, ale mus pozna aj urit zkladn pojmy, s ktormi je mon sa stretn.*Str. 19***********Potaov komunikan linky, ktor nepodporuj prenos paketov, ako naprklad point to point telekomunikan linky jednoducho prenaj dta ako sbor bajtov, sel alebo samostatnch bitov. Ak s vak dta formtovan do podoby paketov, sie me prena vie mnostvo infomcii efektvnejie a spoahlivejie.Slovo paket meme prirovna kslovu balk, zvzok. Naformtovan blok informci toti znamen, e ide o balk opatren adresou odosielatea aadresta salmi dleitmi oznaeniami.*****V zbernicovej topolgii s potae zapojen za sebou na jeden kbel, zbernicu. Tvoria jeden segment, resp. vetvu potaovej siete.**Niekoko hviezdicovch zoskupen tvor stromov topolgiu.

************************************************Slovensk jazykovedci spojili vznam slov internet aInternet do jednho slova internet smalm i. Vliteratre sa vak asto stretneme soboma vskytmi.

***********************************Nvrh sieovej a komunikanej infratruktry mus vychdza z rmcovej podnikateskej truktry podniku (spsob pripojenia zvis od vberu providera). Prepojenie divzi ajednotlivch prevdzkovch jednotiek navrhujeme realizova poda ich rozlohy. Najvhodnejie rieenie pri malch vzdialenostiach by bolo optick pripojenie, resp. pripojenie pevnou telefnnou linkou.V rmci jednotlivch budov navrhujeme realizova truktrovan kabel v kombincii optiky a tienenej krtenej dvojlinky, vi. obrzky 2 a 3. Vedenie kabele vjednej budove odporame riei vetvenm pomocou stropnch prierazov cez hlavn stupakov trasy, horizontlne rozvody v stropnch, resp. interirovch aboch. Pri stavbe novch budov je vak nevyhnutn riei kabel v stench ako integrlnu sas stavby. Na strane pracovnch stanc odporame poui modulrne zsuvky s dvomi clonkovmi modulmi, kde sa na kad pracovn miesto pota s jednm dtovm a jednm telefnnym miestom. Architektru aktvnej asti odporame riei pomocou prepnaov sautodetekciou rchlosti a hubov prepojench do jednoduchej hviezdy k centrlnemu prepnau. Mikrovlnn pripojenie (alebo wifi) je bezdrtov pripojenie EDGE je internet cez mobil ktor m a trojnsobne vyiu rchlos ako GPRS ****Vprci je poukzan na prnos novch informanch a komunikanch technolgi vsasnom hospodrskom prostred.Zrove sa hadali nmety na spsob rieenia inovcie vpotovej techniky podnikov, vber systmovej a softvrovej platformy, nvrh na vybudovanie potaovej siete, nvrh strategickho postupu pri plnovan budovania a vyuitia informanej zkladne (informanho systmu), zvaovalo sa pouitie outsorcingu, hadali sa nov formy apoukzalo sa na efektvne vyuvanie sasnch zdrojov Internetu, resp. intranetu kdosiahnutiu budceho zisku podnikov.Venovali sme sa aj problematike implementcie e-vzdelvania. Jeho potrebu integrcie do podnikovho vzdelvania si vyntila doba, v ktorej ijeme. Preto by tto forma zvyovania kvalifikcie mala by obsiahnut aj v informanej stratgii podniku. Tto forma vzdelvania je vhodn pre rzne skupiny zujemcov. Vek vhodu prina najm v tom, e je nezvisl od vzdialenosti a naraz sa me vykoli nepomerne via skupina ud, ako sa zmest do najvej cviebne.