zal-vnutro-prir3-nove:sestava 1 · 2012-01-12 · ŽivoČÍchy – sÚČasŤ prÍrody – prečo...

Autorky © doc. PaedDr. Adriana Wiegerová, PhD., PaedDr. Gabriela Česlová, PhD.RNDr. Janka Kopáčová, CSc., 2011

Lektorovali: PaedDr. Adriana Csipáková, Mgr. Irena Čechovičová, Mgr. Anna Maková, PhD.Mgr. Viera Haverlíková, PhD.

Illustrations © Mgr. Roman Andrezál, Mgr. Ivan Kostroň, Mgr. art. Miroslav Regitko,Mgr. art. Vladimír Vanko

Grafický dizajn © SPN – Mladé letá, s. r. o.Obálka © Mgr. art. Kamila Dzurňáková Královičová

Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pod č. 2011-11258/29859:4-919 zo dňa 9. augusta 2011 ako prírodovedu pre 3. ročník základnej školy. Schvaľo-vacia doložka má platnosť 5 rokov.

Prvé vydanie, 2011

Všetky práva vyhradené.Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu majiteľa práv.

Ďakujeme žiakom Základnej školy Milana Hodžu za podnetné námety a spoluprácu pri tvorbe učebnice.

Zodpovedná redaktorka Mgr. Zuzana AndrezálováVýtvarná redaktorka Mgr. Ľuba SuchalováTechnická redaktorka Daniela Schmidtová

Vyšlo vo vydavateľstve Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, s. r. o.,Sasinkova 5, 811 08 Bratislava

Vytlačil Polygraf print, spol. s r. o., Prešov

ISBN 978-80-10-02079-9

OBSAH

OPAKOVANIE – Čo sme sa naučili 8, 9VECI OKOLO NÁS – Prečo sa veci líšia? 10, 11RASTLINY – SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo stromy plačú? 12, 13, 14, 15RASTLINY – SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo existujú nahé semená? 16, 17RASTLINY – SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo máme stromy, ktoré majú semená ukryté? 18, 19VECI OKOLO NÁS – Prečo je voda vo fľaši a knihy nie? 20, 21VECI OKOLO NÁS – Prečo je slon ťažký a more veľké? 22, 23VECI OKOLO NÁS – Prečo je zmrzlina studená? 24, 25VECI OKOLO NÁS – Prečo mláky miznú? 26, 27VESMÍR – Prečo Slnko vychádza a zapadá? 28, 29VESMÍR – Prečo je Zem guľatá? 30, 31TECHNIKA A TECHNICKÉ OBJAVY – Prečo sa lopta kotúľa? 32, 33TECHNIKA A TECHNICKÉ OBJAVY – Prečo je ľad šmykľavý? 34, 35TECHNIKA A TECHNICKÉ OBJAVY – Prečo má bicykel pedále? 36, 37TECHNIKA A TECHNICKÉ OBJAVY – Prečo žiarovka svieti? 38, 39ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo sa podobáme na opicu? 40, 41ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo vidíme, cítime, počujeme? 42, 43ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo potrebujeme zmysly? 44, 45, 46, 47ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo si učením precvičujeme mozog? 48, 49ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo počujeme tlkot srdca? 50, 51OPAKOVANIE – Čo sme sa naučili 52, 53ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo majú niektoré živočíchy kostru? 54, 55ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo existujú cicavce? 56, 57ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo vtáky vedia lietať? 58, 59, 60, 61ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo had v chlade nezamrzne? 62, 63, 64, 65ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo žaba môže žiť vo vode aj na súši? 66, 67ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY – Prečo žralok nie je typická ryba? 68, 69SPOLOČENSTVO – ZÁKLAD ŽIVOTA V PRÍRODE – Prečo u nás nie je púšť? 70, 71SPOLOČENSTVO – ZÁKLAD ŽIVOTA V PRÍRODE – Prečo ryby nelietajú? 72, 73SPOLOČENSTVO – ZÁKLAD ŽIVOTA V PRÍRODE – Prečo medvede nemajú rady parky? 74, 75SPOLOČENSTVO – ZÁKLAD ŽIVOTA V PRÍRODE – Prečo sú lesy pľúcami planéty? 76, 77OPAKOVANIE – Čo sme sa naučili 78, 79

Milí žiaci – bádatelia, milí učitelia – kolegovia,

opäť začíname nový školský rok. Pripravili sme pre vás novú učebnicu prírodove-dy. S každou stranou, ktorú budete čítať, sú spojené aj názory žiakov tretieho roč-níka, ktorí nám pomohli učebnicu v praxi celý rok overovať. Vďaka nim sme zisti-li, že tretiaci sa chcú veľa pýtať a potrebujú učiteľov, ktorí s nimi dokážu hľadaťodpovede na ich otázky.

Tí z vás, ktorí už pracovali s prváckymi a druháckymi pracovnými listami, vedia,že odkrývanie prírodných zákonitostí nie je spojené iba s jednoduchým memoro-vaním. Je za tým oveľa viac didaktického uvažovania a učiteľovho myslenia.

V podmienkach primárneho prírodovedného vzdelávania sa stále stretávame s neadekvátnymi didaktickými stratégiami učiteľov, ktoré sú zamerané najmä nademonštrácie skutočností a javov a následne na verbálne utvrdzovanie pojmov,ktoré sú pre žiakov nové či abstraktné. Už je dávno za nami didaktický „svet“ krí-žoviek a hlasné opakovanie pojmov, presné vyvodzovanie viet z javov, ktorévysvetľuje učiteľ. Je už za nami čas, keď na hodinách rozprával viac učiteľ a žiacinemo počúvali bez toho, aby sa mohli pýtať. Pre tieto javy sa vyučovanie často stá-valo pre dieťa nezáživným a príliš verbálnym, vzdialeným od jeho skutočného pre-žívania sveta.

Súčasťou nových moderných didaktických prístupov by mala byť konfrontáciadoterajšieho detského poznania s kvalitatívne novým poznaním, prezentovanýmučiteľom počas vyučovania. Je len prirodzené, že takéto vyučovanie je pre učiteľaoveľa náročnejšie a zvládne ho iba ten, kto je dostatočne odborne a didakticky pri-pravený. Je to výzva i pre súčasnú didaktiku, a preto je potrebné tomu prispôsobiťaj všetky didaktické prostriedky, medzi ktoré patrí aj učebnica.

V prírode je potrebné veľa vecí pochopiť a snažiť sa im porozumieť. Preto je i tátoučebnica spojená s bádateľskými aktivitami. Je plná námetov na pozorovania,pokusov, projektov a skupinových prác. Je v nej však zachovaná špirálovitosť v osvojovaní nových informácií.

Určite si pamätáte, že v prvom a druhom ročníku sme pracovali predovšetkým s obsahovými tematickými celkami: 1. Ja a veci okolo mňa2. Ja a príroda3. Ja a moje zdravie

Učebnica pre tretí ročník je obohatená o ďalšie obsahové tematické celky. Na tiepôvodné tri však ani v najmenšom nezabúdame.

Učebnica obsahuje sedem tematických celkov: 1. VECI OKOLO NÁS2. RASTLINY – SÚČASŤ PRÍRODY3. ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY4. ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY5. VESMÍR6. TECHNIKA A TECHNICKÉ OBJAVY7. SPOLOČENSTVO – ZÁKLAD ŽIVOTA V PRÍRODE

V učebnici nájdete tieto piktogramy:

POVEDZ, DISKUTUJ, VYMENUJ, ROZPRÁVAJ

NAPÍŠ

UVAŽUJ, ROZMÝŠĽAJ, PÝTAJ SA

BÁDAJ, EXPERIMENTUJ

DOPRACUJ DO SVOJHO PORTFÓLIA

Piktogramy sú označené symbolom vo farbe daného tematického celku.Názorne vysvetľujú a doplňujú úlohy pre deti.

Ak si učiteľ vie dobre pripraviť svoju vlastnú koncepciu vyučovania predmetu, ten-to model mu môže výrazne pomôcť v osvojovaní nových a využívaní starších infor-mácií.

Po úspešnej druháckej učebnici sme sa i tentokrát rozhodli pre formu hľadaniaodpovedí na otázky, ktoré majú predovšetkým divergentný charakter. Žiaci otázkyvítajú a sami ich kladú. Nebrzdime ich. Posledné výskumy v pedagogike dokladu-jú skutočnosť, že dieťa počas dňa kladie doma za jednu hodinu asi 25 otázok. Popríchode do školy sa, žiaľ, postupne pýtať prestáva. Frekvencia kladenia otázok saznižuje o dve tretiny.

Prírodoveda je predmetom, v ktorom deti po nových informáciách a hľadanínových odpovedí priam prahnú. Neberme im ich prirodzenú zvedavosť, naopak,učme ich s ňou pracovať.

Vaše autorky

OPAKOVANIE8Čo sme sa naučili

Milí bádatelia,práve ste otvorili svoju novú učebnicu. Chceme s vami naďalej sledovať všetko, čo sa v prírodedeje. Nie ste však začiatočníci. Už veľa vecí viete a poznáte. Spoločne si spomeňme na to, čo všetkosme zistili minulý rok.

Ako sa mení príroda počas roka?Čo je typické pre počasie v našej krajine?Pamätáte sa na to, čo je víchrica, tornádo a čo súvisí s vetrom?

Naučili sme sa, že vzduch je plynná látka bez farby a zápachu.

PROJEKT

Čím sa od seba líši víchrica a tornádo?

Spravte si spoločnú konferenciu na túto tému a odprezentujte svoje projekty.

OPAKOVANIE 9Čo sme sa naučili

Čím sa od seba tieto stromy líšia a čo o nich viete?

Na akej rastline rastú banány?

Naučili sme sa spolu i to, že v lese a parkoch nájdeme dva typy stromov.

V prírode rastú aj iné druhy rastlín. Porozmýšľajte, ako sa líšia od tých, ktoré rastú na Slovensku.

Ak ste boli počas prázdnin pri mori, určite ste takéto stromy i videli. Možno máte aj fotografie. Spravtesi v triede galériu fotiek z prázdnin.

VECI OKOLO NÁS10Prečo sa veci líšia?

Všade okolo nás jeveľmi veľarozmanitých vecí.Ako aj na obrázku.Pokúste sa ichspoločne pomenovaťa roztriediť.

Pozorne si pozrite obrázok. Zapíšte si do svojich bádateľských zošitov, čo všetko vidíte naobrázku.Navrhnite rozdelenie vecí z obrázka do skupín. Môže jedna vec patriť aj do viacerých sku-pín? Čím sa veci líšia? Čo majú spoločné?Navrhni tabuľku, do ktorej zaznamenáš veci z každej skupiny. Skupiny farebne odlíš.

Milí bádatelia,veríme, že ste si cez prázdniny oddýchli a znova máte chuť objavovať. Aj tento rok sme pre vásv prírodovede pripravili odpovede na veľa zaujímavých otázok. Začneme tým, čo je okolo nás.

Svet okolo nás je plný vecí. Všetky veci, ktoré vytvoril človek, sú ľudské výtvory.

Poznáš veci, ktoré človek nevytvoril? Ako vznikli?Čo majú spoločné? Čím sa líšia?

VECI

ŽIVÉ NEŽIVÉ

RASTLINY ŽIVOČÍCHY KTORÉ NEVYTVORIL KTORÉ VYTVORILČLOVEK ČLOVEK

VECI OKOLO NÁS 11Prečo sa veci líšia?

Ako rozlíšiš živé a neživé prírodniny?Podčiarkni vo svojej tabuľke živé prírodniny zelenou ceruzkou. Podľa čoho vieš, že sú živé?Čím sa odlišuje rastlina od živočícha? Pomôžu ti obrázky.

Porozmýšľajte a odpovedzte.

� Podľa čoho poznáš živú prírodninu?� Si aj ty prírodnina? Aká? Prečo?� Porozprávajte sa o tom, čo všetko z prírody potrebuje človek pre svoj život. Čo z prírody využí-

va? Čo je jeho potravou? Z čoho stavia domy? Ako svojou prácou mení prírodu?

Všetko okolo nás,čo nevytvoril človek,

je príroda.Súčasťou prírody

sú prírodniny.Voda, vzduch, kamene

a piesok sú častineživej prírody

– neživé prírodniny.

Živočíchy, rastliny a huby sú časti živej prírody – živé prírodniny.Živé prírodniny prijímajú potravu, dýchajú, rastú, vyvíjajú sa a rozmnožujú.

Svet okolo nás je plný vecí.

ľudské výtvoryVeci neživé

prírodniny hubyživé rastliny

živočíchy (človek)

RASTLINY – SÚČASŤ PRÍRODY12Prečo stromy plačú?

Videli ste už niekedy stromy, do kto-rých boli vyryté srdiečka s rôznyminápismi? Ten, kto to urobil, možno aninevie, ako ublížil stromu.

Milí bádatelia,možno ste už v prírode videli jav, keď zo stromu vytekala bezfarebná tekutina so sladkým zápa-chom. Táto tekutina sa volá miazga. Stromy ju potrebujú pre svoj život. Ak ju nemajú, odumiera-jú.

Keď zo stromu vyteká miazga, hovorí sa, že stromy plačú. Je to ako keby sme sa porezali a videli svo-ju krv. Ak zo stromu vytečie miazga iba raz ročne, je to akoby nám zobrali trošku krvi, ktorá sa časom obno-ví. Napríklad z miazgy stromu javora sa vyrába javorový sirup. No strom, ktorý je stále poškodzova-ný, trpí.Miazga z ihličnatých stromov sa nazýva živica. Na vzduchu stuhne. Má typickú vôňu, ktorá pripomí-na vôňu ihličia. Zo živice sa vyrába terpentín. Používa sa pri výrobe mastí na liečenie kožných cho-rôb. Zo živice sa vyrába aj pevná látka, ktorá sa volá kolofónia. Využíva sa pri výrobe sláčikovýchhudobných nástrojov.

Poznáte niektoré sláčikové hudobné nástroje?

Ak živica stuhne a zostane v pôde dlhý čas,postupne skamenie. Tak vzniká jantár. Často vňom môžeme vidieť rôzne drobné živočíchy,ktoré zostali uväznené v živici.

RASTLINY – SÚČASŤ PRÍRODY 13Prečo stromy plačú?

Určite ste už videli strom a na ňom plody – gaštany. Tento strom, ktorý často rastie v parkoch, volá-me pagaštan konský.

Plody pagaštana sú uložené v obale. Keď rozlúskneme obal, vo vnútri niekedy nájdeme viac gaštanov.Hovoríme, že semeno – teda gaštan, je ukryté v tvrdej šupine.Na jeseň gaštany zbierame a vyrábame z nich rôzne výrobky. Keby sme nechali gaštan ležať v parku,môže prasknúť a postupne zapustiť do pôdy korene.

listy

kmeň

koreneplod

list

kvet

RASTLINY – SÚČASŤ PRÍRODY14Prečo stromy plačú?

Strom gaštan jedlý má typické listy i kmeň. Určite ste už listy gaštana jedlého videli.Skúste ich opísať. Čo je pre ne podľa vás typické?

Možno sa vám vybavuje vôňa pečených gaštanov, ktoré pripomínajú koniec leta, jeseň a blížiacu sazimu.

Čím sa líši jedlý gaštan od nejedlého?

listy

kmeň

korene

plod

list

kvet

RASTLINY – SÚČASŤ PRÍRODY 15Prečo stromy plačú?

Ak ďateľ ďobe do stromu, ubližuje mu? Medzi ktoré živočíchy patrí ďateľ? Čím sa živí? Kde ho nájdeme?Porozmýšľajte a o svojich zisteniach sa porozprávajte.V skupinách spracujte referát na tému Čo robí ďateľ na stomoch?


� Čo sa môže stať, ak je na stromoch veľa rytín a kresieb?� Čím sa odlišujú pagaštan konský a gaštan jedlý?� Z čoho sa skladá strom?� Čo je miazga?

V zošite si pripravte pozorovací hárok. Zapíšte doň svoje zistenia.

Pagaštan konský Gaštan jedlý

POKUS

•Čo budete potrebovaťPripravte si gaštan, sklený pohár naplnený zemi-nou.

•Ako postupujeteGaštan zasaďte k stene pohára tak, aby ste homohli ľahko pozorovať. Pravidelne ho zalievajtea pohár dajte na slnečné miesto.

•Čo ste zistiliGaštan pravidelne pozorujte a zistenia zapisujtedo záznamového hárka.

PROJEKT

Čo robí ďateľ na stromoch?

V skupinách spracujte svoje vysvetlenie.

RASTLINY – SÚČASŤ PRÍRODY16Prečo existujú nahé semená?

Ihličnaté stromy majú úzke listy ihlicovitého alebo šupinovitého tvaru. Sú vždyzelené a opa-dávajú až po niekoľkých rokoch, nie však naraz, ale postupne. Preto sa zdá, že ihličnatéstromy neopadávajú vôbec. Poznáme však aj ihličnaté stromy, ktoré svoje listy menia čas-tejšie. U nás v lesoch nájdeme taký strom. Volá sa smrekovec opadavý.

Opíšte stromy, ktoré vidíte na obrázkoch a porozprávajte sa o nich. Podľa čoho by ste ichrozoznali?Čím sa vyznačujú ihličnaté stromy?

Milí bádatelia,putovanie po svete rastlinnej ríše sme začali pri stromoch. Pagaštan konský patrí medzi listnatéstromy. Ako ste sa sami presvedčili, ich plody sú ukryté v obale. Všetky semená však nemajú mož-nosť skryť sa. Existujú aj stromy, ktoré majú nahé semená. Takéto stromy voláme nahosemennérastliny. Patria medzi ne ihličnaté stromy. O ihličnatých stromoch ste sa už veľa naučili v druhomročníku.

RASTLINY – SÚČASŤ PRÍRODY 17Prečo existujú nahé semená?

Zistili ste, že semená sú obalené jemnou priesvitnou blankou. Sú nahé a nič ich nechráni. Blanka jepodobná krídelku. V prírode to funguje tak, že krídelko pomáha, aby sa semeno dostalo do pôdya mohlo vyklíčiť. Krídelko odnáša semeno ďalej od materského stromu. Pri prenose semien pomáhanapríklad aj vietor.

V prírode tento zvláštny pohyb pomocou krídelok pomáha rozširovať semená. Môže sa stať aj to, žesa semená na svoje miesto do pôdy nedostanú. Mnohé totiž slúžia aj ako potrava rôznym živočíchom.Tie zároveň rozširujú semená aj na také miesta, kde by sa prirodzene nedostali. V prírode teda veľastromov vyrastie s cudzou pomocou.

PROJEKT

Čo môže spraviť človek pre to, aby v lesoch rástlo veľa nových stromov?

Spracujte svoj návrh a navrhnite postup tvorby nového lesa.

Ako vyzerajú semená? Čo ich pokrýva?

POKUS

•Čo budete potrebovaťPripravte si šišky so semenami z rôznych stro-mov, lupu a papier ako podložku.

•Ako postupujeteOpatrne vyberte semená zo šišiek a pozorujteich. Postavte sa na stoličku a pustite semenáz výšky na zem. Sledujte pohyb semien a pozo-rujte spôsob ich letu.

•Čo ste zistiliSvoje zistenia zapíšte a porovnajte so spolužiak-mi.

POZOROVANIE

Určite ste už v lese zbierali šišky. Ak nájdete šiš-ku, ktorá bude zatvorená, položte ju na radiátoralebo na teplé miesto. Pomaličky sa začne otvá-rať. Budú z nej vypadávať semená.

Ktoré živočíchy sa živia semenami?Ako vietor a živočíchy pomáhajú semenám?

RASTLINY – SÚČASŤ PRÍRODY18Prečo máme stromy,

ktoré majú semená ukryté?

Milí bádatelia,okrem ihličnatých stromov nájdeme v prírode aj stromy, ktoré nazývame listnaté. Listnaté stromymajú široké, ploché listy najrozmanitejších tvarov. Listy na jeseň menia svoju farbu a postupneopadávajú. O tom sme sa už rozprávali v druhom ročníku. Je to preto, aby strom šetril energioua dokázal odolávať zimnému chladu. Listnaté stromy však nepatria medzi nahosemenné rastliny.Patria do skupiny, ktorú nazývame krytosemenné rastliny. Ako už napovedá názov, krytosemenné rastliny majú svoje semená ukryté v plode alebo ako gaš-tan, v tvrdej šupine.

POZOROVANIE

Prineste si jablko, hrušku a pomaranč. Rozdeľteich na polovice a hľadajte semená. Rozdeľte seme-ná na porušené a neporušené.

Ako sa volajú plody a ako stromy, na ktorých tietoplody rastú?

Jabloň, hruška i pomarančovník sú krytosemenné rastliny. Ich semená sú ukryté v plodoch. Plody majúpríjemnú chuť a my ich veľmi radi konzumujeme pre veľký obsah vitamínov. Na Vianoce je rozpole-né jablko s vydarenou hviezdičkou symbolom šťastia. V takto rozrezanom jablku semená už neosta-nú vcelku. Ich štruktúru porušíme.

Je dôležité, aby semená zostali neporušené?

Tento strom u nás často nájdeme v sadoch a záhradách. Rastie skoro na celom územíSlovenska. Jeho plody sú typické pre našu kraji-nu. Záhradkári pestujú rôzne odrody tohtovýborného ovocia. Ako sa volá?

RASTLINY – SÚČASŤ PRÍRODY 19

POKUS

•Čo budete potrebovaťPripravte si vybraté neporušené semená z plodova nádobu so zeminou.

•Ako postupujeteSemená zasaďte do nádoby a polejte. Nádobupoložte na slnečné miesto.

•Čo ste zistiliPravidelne pozorujte, či zo semien vyrastú novéstromy. Zistenia zapisujte do záznamového hár-ka.

Prečo máme stromy,ktoré majú semená ukryté?

Strom nakreslený na obrázku na Slovenskunenájdeme. Jeho plody, ktoré bežne kupujemev obchodoch, sa k nám dovážajú. Ako sa stroma jeho plody volajú? Kde tento strom rastie?

Aj tento strom často nájdeme v sadoch a záhra-dách. Strom a ovocie majú rovnaký názov. Akosa volajú?

VECI OKOLO NÁS20Prečo je voda vo fľaši a knihy nie?

Nájdite v triede veci z dreva.Z čoho je vyrobená kniha, zošit a pra-covné listy?Z čoho je umývadlo? Z čoho sú vyrobe-né ďalšie veci v triede?Vytvorte si v zošite tabuľku. Zaraďte donej veci podľa toho, z akej látky súvyrobené.

HRA

Zahrajte sa s kamarátom na slepú babu.Prvý si zaviaže oči a bude hádať, z čoho je vec.Druhý vyberie jednu vec. Klopká na ňu, dá muju ovoňať...Potom si úlohy vymeňte.

Každá látka má svoju farbu, vôňu, tvrdosť a iné vlastnosti. Látky rozoznávame a používame podľa ichvlastností.

Milí bádatelia,už vieme, že svet okolo nás je plný vecí. Poobzerajte sa po triede. Veci sú z rôznych látok.

Veci sú vyrobené z látok. Látky majú rôzne vlastnosti.Vlastnosti látok pozorujeme alebo skúmame pokusmi.

POZOROVANIE

Ako rozoznáte sklo a papier?Najskôr si obe látky dobre prezrite. Akú majú farbu?Obe chyťte do ruky. Aký máte pocit? Sú hladké? Sústudené?Porovnajte sklo a papier so zavretými očami. Rozlíšitesklo a papier podľa zvuku?

VECI OKOLO NÁS 21Prečo je voda vo fľaši a knihy nie?

Vymenuj niekoľko vecí a látok, z ktorých sú vyrobené.Vyber si ľubovoľnú látku a zisti jej vlastnosti.Nájdeš doma alebo v škole veci vyrobené z dvoch látok?Z koľkých látok môže byť vyrobená vec? Mnohé veci vieme rozoznať podľa tvaru. Čo je na obrázkoch?

Voda je látka, s ktorou sa stretávaš každý deň.Porozmýšľaj a napíš, kde si dnes videl vodu.Vymenuj 3 svoje najobľúbenejšie nápoje. Je v nich voda? Pripravujú sa z vody?Poznáš iné látky s podobnými vlastnosťami, ako má voda?

Každá vec má svoj tvar.Papier, drevo, sklo môžeme zobrať do ruky. Ich tvar sa nezmení.Látky, ktoré zachovávajú svoj tvar, nazývame pevné (tuhé) látky.

Vodu, olej, lieh musíme nabrať do nádoby. Svoj tvar prispôsobujú nádobe.Vždy utvoria hladinu. Nazývame ich kvapalné látky (kvapaliny).

Nájdi v triede všetky guľaté veci.Sú tam aj veci iného tvaru?

POZOROVANIE

Zoberte dve plastové fľaše. Jednu naplňte do polovicevodou, druhú soľou alebo jemným pieskom.Fľaše nakláňajte a pozorujte hladinu. Ako sa líši voda od soli?Svoje pozorovanie zapíšte alebo zakreslite do zošita.

Je piesok kvapalina alebo pevná látka? Prečo?Napíšte, na čo používate vodu. Ako ňou môžete šetriť?

VECI OKOLO NÁS22Prečo je slon ťažký a more veľké?

Malinovka vo fľaši zaberá istý priestor. Hovoríme, že zaberá objem. V pohári je malinovky menej,zaberá menší objem.Všetky látky zaberajú objem. Všetky kvapaliny prispôsobujú svoj tvar nádobe, ale ich objem sa týmnemení.

Ľudia často potrebujú merať objem. Objem meriamev litroch. Ak potrebujeme odmerať malé objemy,napríklad lieky, meriame objem v mililitroch. Nameranie objemu sa používajú odmerné valce.

Milí bádatelia, dnes vás chceme viac zoznámiť so svetom merania. Dobre si pozrite komiks.

Prečo sa Miškovi nepodarilo preliať celú malinovku do pohárov naraz?

Ako by si to dokázal?

Objem meriame v litroch (značka l) a mililitroch (značka ml).Meradlom objemu je odmerný valec.

Odmeraj objem svojho pohárika. Ako to urobíš?

Napíš niekoľko látok, ktorých objem meriame v litroch.Zisti, aký objem má tvoj obľúbený jogurt, puding, tvarohový krém.Aký je objem tvojho obľúbeného nápoja vo fľaši, ktorú si kupuješ v obchode?

Máme domamalinovku.

Poriadne somvysmädol.

Rozdelíme siju celú napolovicu.

Myslel som si, žeju celú rozlejemdo pohárov na

jeden raz.

VECI OKOLO NÁS 23Prečo je slon ťažký a more veľké?

Každá vec má hmotnosť. Hmotnosť vecí vieme porovnávať, najlepšie na miskových váhach. Potommôžeme určiť, či je hmotnosť jednej veci väčšia ako druhej. Aj slona by sme mohli odvážiť a v porov-naní s človekom by bol oveľa ťažší.

Zisti, akú hmotnosť má vrecko múky, cukru, soli.Akú hmotnosť majú tvoje obľúbené cukríky?Akú hmotnosť máš ty? Zisti, koľko si vážil pri narodení.

Ľudia často merajú rôzne hmotnosti, preto používajú rôzne druhy váh.

Zisti, kde sa používajú váhy na obrázkoch.


� Zistite, množstvo ktorých potravín meriame v litroch a ktorých v kilogramoch.� Zistite, čo je napísané na kompóte z obchodu. Je tam hmotnosť alebo objem ovocia?� Môžeme určiť hmotnosť kvapaliny? Ako?� Ako by si zistil objem kameňa?

Na meranie hmotnosti používame váhy. Medzinárodnou jednotkou hmotnostije kilogram (značka kg) a menšou jednotkou gram (značka g).

POKUS

•Čo budete potrebovaťPripravte si pravítko, plastový uzáver, kúsok plas-telíny, strúhadlo a gumu.

•Ako postupujeteVyrobte si váhy podľa obrázka.Porovnajte hmotnosť gumy a strúhadla.

•Čo ste zistiliČo má väčšiu hmotnosť?

VECI OKOLO NÁS24Prečo je zmrzlina studená?

Keď sa v zime ochladí, voda sa mení na ľad. Voda tuhne. Na jar sa oteplí a ľad sa opäť mení na vodu.Ľad sa topí. Voda a ľad nie sú rozdielne látky.

Milí bádatelia, všimli ste si, ako sa počas roka mení jazero? V lete sa v jazere kúpeme. V zime sa na ňom korču-ľujeme. Ale stále je plné vody. Ako je to možné?

Topením a tuhnutímsa látky nemenia

na iné látky. Menia sa len niektoré

vlastnosti látok.


� Dokážeš odniesť vodu v koši? Ako?� Dá sa prejsť po hladine jazera suchou nohou? Kedy?� Čo sa stane s čokoládou, keď ju dlho držíš v ruke?� Čo urobíš s maslom, keď sa ťažko natiera na chlieb?

Topenie a tuhnutie môžemepozorovať aj pri iných látkach.

Vieš, že všetkysnehové vločky

majú tvaršesťuholníka?

VECI OKOLO NÁS 25Prečo je zmrzlina studená?

Zmrzlina je studená, čaj horúci. Človek vníma teplotu kožou.

Prečo ľudia merajú teplotu?Aké teplomery poznáš?Odmeraj teplotu svojho tela.Odmeraj teplotu vzduchu v triede.Odmeraj teplotu vzduchu vonku.

Niekedy je veľmi dôležité poznať presnú teplotu. Presnú teplotu meriame teplomerom. Najstarší jekvapalinový teplomer. Vznikol približne pred 250 rokmi. Švédsky vedec Anders Celsius (čítameCelzius) naplnil ortuťou sklenú rúrku s rozšíreným koncom. Najskôr rúrku ponoril do vody s ľadoma miesto, kam siahala ortuť, si označil. Potom dal rúrku do vriacej vody. Ortuť zväčšila svoj objem.Miesto, kam siahala, si opäť označil. Vzdialenosť medzi značkami rozdelil na sto dielikov.


� Na obrázku sú dva teplomery. Aká je teplota vzduchu? Prečo teplomeryukazujú rôzne teploty?

Na počesť pána Celsia sa jednotka teploty nazýva Celziov stupeň.Označuje sa °C.

Teplota vody s ľadom je 0 °C. Teplota vriacej vody je 100 °C.Teploty nižšie ako 0 °C sa označujú znamienkom mínus

(napríklad – 5 °C).

POKUS

•Čo budete potrebovaťPripravte si tri nádoby, studenú vodu, vlažnú vodu a tep-lú vodu.

•Ako postupujete1. Do jednej nádoby nalejte studenú vodu (môžete pridať

aj ľad).V druhej nádobe pomiešajte teplú a studenú vodu.Do tretej nádoby nalejte teplú vodu. POZOR! Len takú,aby ste sa nepopálili!

2. Ponorte jednu ruku do studenej vody a druhú ruku doteplej vody.Napočítajte pomaly do 30.

3. Obe ruky naraz ponorte do nádoby s vlažnou vodou.

•Čo ste zistiliOpíšte svoje pocity. Je voda teplá alebo studená?

A B

VECI OKOLO NÁS26Prečo mláky miznú?

Čo sa stalo s vodou?

To je odpoveďou aj na našu otázku, kam zmizne voda z mlák.

Voda sa zmenila na vodnú paru. Vyparila sa. Niekedy je tak veľa vodnej pary vo vzduchu, že sa vytvo-ria drobné kvapôčky a tie je vidieť. Voláme ich hmla. Vodná para je plynná látka (plyn). Plynná látkavždy zaplní celý priestor.

Ak chceme vodnú paru opäť zmeniť navodu, musíme ju ochladiť, napríklad sklenounádobou.Ochladená vodná para sa opäť mení navodu a kvapká na stôl.

Vieš, že to, či človek dýcha, sa skúšapriložením zrkadielka pred ústa?

Vyskúšaj, čo sa stane, keď dýchaš nazrkadlo, a čo, keď nedýchaš.

Vieš, že keď je teplo, najviac oblakovsa tvorí nad lesmi?

Hovorí sa, že „lesy fajčia“.

Všimnite si, ako sa v chladných dňoch rosia okná. Vodná para zo vzduchu sa ochladila a znovu sazmenila na vodu.

Milí bádatelia, každý deň v škole umývate tabuľu. Samozrejme, sú už tabule, ktoré netreba umývať. Ale ak sateraz budeme rozprávať o tabuli, ktorú je potrebné umývať vodou, skúste porozmýšľať, prečo jetabuľa po umytí o chvíľu suchá.

Plynné látky sa skvapalňovaním (kondenzáciou) menia opäť na kvapaliny.

POKUS

•Čo budete potrebovaťPripravte si sklenú misku, voňavku, prostriedokna umývanie riadu, olej.

•Ako postupujetePostupne kvapnite pripravené kvapaliny na mis-ku. Pozorujte.

•Čo ste zistiliKtorá kvapalina sa vyparila? Svoje pozorovaniezapíšte.

VECI OKOLO NÁS 27Prečo mláky miznú?

Na obrázku je pleso vo Vysokých Tatrách. Môžete na ňom vidieť vodu v niekoľkých podo-bách. Viete ich nájsť a pomenovať?

Na jeseň sa často vytvára hmla alebo mrholí. Nezabudnite, že pestré oblečenie s reflexnými prvkamivám môže zachrániť život!


� Ako rozoznáš horúcu vodu od studenej len pohľadom?� Vyparuje sa rýchlejšie horúca voda alebo studená? Urob si pokus.� Prečo sa vôňa šíri po celej miestnosti?� Prečo sa nevidíš v zrkadle v kúpeľni po sprchovaní teplou vodou?

Kvapalina sa vyparovaním mení na plynnú látku. Plyn sa skvapalňovaním mení na kvapalinu.

Vyparovaním a skvapalňovaním sa látka nemení na inú látku.

POKUS

•Čo budete potrebovaťPripravte si sklený pohár a kocky ľadu.

•Ako postupujeteDajte kocky ľadu do skleného pohára. Čo sa sta-lo so stenami pohára?

•Čo ste zistiliPozorujte a svoje zistenie zapíšte.

VESMÍR

Prečo Slnko vychádza a zapadá?

28

Poznáš niekoho, kto pracuje v noci? Prečo?Ktoré nočné živočíchy poznáš? Zisti, čím sa živia.

Deň sa nemení na noc okamžite, ako keď zhasneš lampu. Večer sa postupne stmieva a ráno rozvid-nieva. Deň a noc, svetlo a tma sa pravidelne striedajú. Všetko živé na Zemi sa tomu prispôsobilo.Väčšina ľudí v noci spí, len niektorí pracujú. Kvety sa na noc zatvárajú, ale niektoré živočíchy loviapráve v noci.

Milí bádatelia, všimli ste si, že Slnko sa na oblohe pohybuje? Ráno, keď idete do školy, svieti z inej strany, akokeď popoludní idete zo školy domov.

POZOROVANIE

Pripravte si model Zeme – glóbus. Nájdite na ňomEurópu (Slovensko) a označte ju vlajočkou.Postavte glóbus na stôl a osvetlite ho lampou. Otáčajteglóbus proti smeru hodinových ručičiek (doprava).Pozorujte, ako sa strieda svetlo a tieň, deň a noc. Zistite, kde na svete je noc, keď je na Slovensku deň.

Zem sa otáča okolo svojej osi od západuna východ. Jedno otočenie Zeme trvá24 hodín – jeden pozemský deň.Slnko ustavične svieti na Zem. Deň je na tej časti Zeme, ktorú Slnko práveosvetľuje. Neosvetlená časť Zeme je v tieni – tam je noc.

Dnes vieme, že Zem sa pohybuje a my sa pohybujemes ňou. Preto sa nám zdá, že Slnko vychádza a zapadá.Podobne, keď ideme vo vlaku alebo v aute, sa nám zdá,že sa pohybujú domy a stromy.

Čo myslíte, pohybuje sa Slnko alebo Zem?

VESMÍR

Prečo Slnko vychádza a zapadá?

29

Je dôležité vedieť, koľko je hodín? Prečo?Aké hodiny poznáš? Aké hodiny máte doma?Ktoré hodiny sa ti najviac páčia a prečo?Porovnaj historické hodiny s digitálnymi.Môžu slnečné hodiny meškať?

Pozorne si pozrite komix. Vysvetlite, na čo zabudla Katka.


� Prišiel si dnes do školy včas? Koľko bolo presne hodín?� O koľkej sa začína vyučovanie?� Ako dlho trvá vyučovacia hodina?� Zisti, ako si zadeľujú čas tvoji rodičia, súrodenci, ty? Nezabudni na spánok. A čo domáci miláči-

kovia – pes, mačka? Vymysli si tabuľku a zapíš to do nej.

Deň je rozdelený na 24 hodín (značka h). Každá hodina je rozdelená na 60 minút (značkamin) a každá minúta je rozdelená na 60 sekúnd (značka s).

1 deň = 24 h 1 h = 60 min 1 min = 60 s

Halóóó...Mami?

Halóóó...

Ľudia odpradávna merali čas. Používali na to rôzne spôsoby.

VESMÍR

Prečo je Zem guľatá?

30

Vieš, že do roku 2006 bolo Pluto deviatouplanétou slnečnej sústavy? Zisti, prečo sa

ho vedci rozhodli preradiť medzi planétky.

Každá planéta obiehla okolo Slnka v inej vzdialenosti, nikdy sa nezrazia. O každej z nich dnes už vie-me, aká je veľká a koľko má mesiacov. Zistili sme, koľko jej trvá, kým sa otočí okolo svojej osi (aký jena nej dlhý deň), ako dlho jej trvá, kým obehne okolo Slnka (aký dlhý je na nej rok) a veľa iných infor-mácií.

Merkúr, Venuša, Zem a Mars sú malé skalnaté planéty, ktoré sú blízko pri Slnku. Len na Zemi je život.Jupiter, Saturn, Urán a Neptún sú veľké plynné planéty s mnohými mesiacmi.

Našli sa odvážni zvedavci, ktoríchceli nájsť kraj sveta. Plávali stá-le ďalej, ale kraj sveta nenašli.Oboplávali Zem a tak dokázali,že je guľatá.Kozmonauti sa na vlastné očipresvedčili, že Zem je guľatá.

Dnes vieme, že naša Zem obieha okolo Slnka. Patrí medzi planéty slnečnej sústavy.Planéta je družica Slnka, nesvieti, len odráža slnečné svetlo.

Družica planéty sa nazýva mesiac.

Okolo nášho Slnka obieha 8 planét:Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún.

Slnko, planéty a ich mesiacetvoria slnečnú sústavu.

Milí bádatelia, v dávnej minulosti, keď ľudia chodili pešo alebo na koňoch, sa im zdalo, že sa pohybujú po rov-nej Zemi. Predstavovali si, že Zem je plochá platňa.Neskôr sa naučili zhotovovať lode a odvážili sa na nich plávať ďalej. Keď sa lode vracali do prí-stavu, námorníci si všimli, že sa pred nimi objavuje pevnina postupne. Najskôr videli majáky, vežekostolov a vrcholce stromov. Až keď sa priblížili, videli aj ostatné budovy. Začali si teda Zem pred-stavovať ako polovičku pomaranča, ktorú nesú na chrbte morské príšery.

Ktorého slávneho more-plavca poznáš?

VESMÍR

Prečo je Zem guľatá?

31


� Čo tvorí slnečnú sústavu?� Aký je rozdiel medzi hviezdou, planétou a mesiacom?� Porozprávaj, čo všetko vieš o Zemi.� Koľko trvá deň a koľko trvá rok.� Zisti tieto informácie aj o niektorej ďalšej planéte slnečnej sústavy a porovnaj ju so Zemou.� Prečo nemôžeme žiť na niektorej inej planéte slnečnej sústavy?

SLNKO

MERKÚR

VENUŠA

ZEM

MARS

JUPITER

SATURN

URÁN

NEPTÚN

PROJEKT

Vytvorte model slnečnej sústavy. Môžete použiť napríklad plastelínu alebo kašírovanie. Dôležitésú veľkosti a vzdialenosti medzi jednotlivými planétami.Slnko bude ako veľká nafukovacia lopta. Najmenší je Merkúr –ako bobuľka ríbezle, Mars ako hrášok, Venuša a Zem budú akočerešne, Urán a Neptún ako vlašské orechy, Saturn bude veľkýako jabĺčko a najväčší Jupiter ako žltý melón.Planéty okolo Slnka rozložte do takýchto vzdialeností: Merkúrje najbližšie k Slnku – 2 cm, Venuša bude od Slnka vzdialená3 cm, Zem 5 cm, Mars 7 cm, Jupiter 25 cm, Saturn 47 cm, Urán90 cm, Neptún 150 cm. K jednotlivým planétam môžete doplniť aj mesiace.

Vieš, že generál MilanRastislav Štefánik

(1880 – 1919)bol svetoznámy astronóm?Pozoroval Slnko, planéty,

kométy a hviezdy.

TECHNIKA A TECHNICKÉ OBJAVY

Prečo sa lopta kotúľa?

32

Máš aj ty silu?Kedy ju potrebuješ?

Opíšte pôsobenie sily na obrázkoch.

Milí bádatelia,rozprávali sme sa o tom, že človek si dokáže prispôsobiť prostredie, v ktorom žije. Kvôli skvalit-neniu života začal vymýšľať a objavovať nové veci. Niektoré z nich sú už samozrejmou súčasťounášho života.

Poznáte rozprávku oValibukovi? Dokázal sámváľať buky. Mal veľkú silu.

POKUS

•Ako postupujeteZmerajte si silu s kamarátom. Oprite sa lakťamio lavicu a pretláčajte sa.

•Čo ste zistiliKto má väčšiu silu?

Keď chceme pohnúť nejakou vecou, musíme pôsobiť silou.Aj keď chceme zmeniť tvar veci, musíme pôsobiť silou.


Prečo sa lopta kotúľa?

33

Nielen ľudia majú silu. Aj voda a vzduch majú silu.Nájdi na obrázkoch pôsobenie sily.Čo sila spôsobuje?Čo pôsobí najväčšou silou?

Pozrite si obrázok. Aká sila spôsobila zmenu? Čo sa zme-nilo?Zistite, ako sa ľudia chránia pred silou vody alebo vetra.

Sila mení polohu alebo tvar vecí.

POZOROVANIE

Prineste kamienok z rieky alebo potoka.Aký má tvar? Viete prečo?


Prečo je ľad šmykľavý?

34

Porovnajte obidva obrázky. Čím sa líšia?

Na suchom chodníku môžeš pohodlne kráčať aj bežať, trenie je dosť veľké. Na ľade sa ti to nepodarí,trenie je príliš malé. Preto sa nám na ľade šmýka.

Ako zvyšujeme trenie na ľade?

Niekedy nám trenie pomáha.Pozri sa na obrázky na nasledujúcej strane a povedz, čo by sa stalo, keby nebolo trenie.

Milí bádatelia,rozprávali sme sa o tom, že na to, aby sa veci dali do pohybu, je potrebná sila. Človek tiež využí-va svoju silu na to, aby sa pohyboval. Pohybujeme sa väčšiu časť dňa.

Sila, ktorá vzniká pri dotyku dvoch vecí sa nazýva trenie.


Prečo je ľad šmykľavý?

35

Vymyslite, ako by ste mohli trenie zmen-šiť.Zistite, či je trenie menšie na vode.

Niekedy nám trenie prekáža. Vtedy ľudia rozmý-šľajú, ako ho zmenšiť.


� Pozorne si prezri podošvy topánok na zimu a na leto. Čím sa líšia? Prečo?� Prečo majú autá zimné a letné pneumatiky?� Ako pracujú brzdy na tvojom bicykli?� Nakresli alebo napíš sloh na tému Život bez trenia.

POKUS

•Čo budete potrebovaťPripravte si škatuľu od topánok, knihy a hrubšiu podložku alebo kúsok koberca.

•Ako postupujeteDo škatule naložte knihy a potlačte ju po lavici. Dajte pod škatuľu podložku a znova ju potlačte.

•Čo ste zistiliPorovnajte oba pokusy. Kedy bolo trenie väčšie?


Prečo má bicykel pedále?

36

Veľmi veľa rôznych strojov má prevody.

Na obrázku sú veci, ktoré sa pohybujú. Jedna časť prenáša pohyb na druhú.

Pozorne si prezri bicykel na obrázku.Ktorou časťou bicykla pohybujeme?Ktorá časť pohybuje inou časťou?

POKUS

•Čo budete potrebovaťPripravte si cievky z nití, podložku, klince.

•Ako postupujeteZatlčte do doštičky dva klince. Nasuňte na každýcievku z nite. Vymyslite, čím ich prepojíš, aby sapohybovali obe.

•Čo ste zistiliDajú sa prepojiť tak, aby sa otáčali rovnakýmsmerom? Dajú sa prepojiť tak, aby sa otáčaliv protismere?

Milí bádatelia,už sme sa rozprávali o tom, že na to, aby sa veci dali do pohybu, je potrebná sila. Ľudia sa alesnažili vymyslieť, ako uviesť veci do pohybu a udržať ich v ňom s čo najmenšou silou.


Prečo má bicykel pedále?

37

Zisti, čím sa líšil prvý bicykel od tvojho.Nájdi doma prístroj s ozubenými kolesami.Zakresli ho do zošita.

POKUS

•Čo budete potrebovaťPripravte si tvrdý papier alebo kartón, nožnice,kružidlo, ceruzku, korkovú podložku.

•Ako postupujeteVystrihnite z tvrdého papiera ozubené kolesárôznej veľkosti. Pripevnite ich na kartón špend-líkmi. Vytvorte z nich prevody.

•Čo ste zistiliAko fungujú prevody?

Vieš, že kedysi kolesá nemali pneuma-tiky? V roku 1888 desaťročný Johny

Dunlop z írskeho Belfastu veľmi chcelvyhrať preteky detí na trojkolkách, pre-to mu urobil otec na kolesá trojkolkynové „obutie“. Z tenkej gumy urobil

dušu a tú vložil do obalu z pogumova-ného plátna. Johny vďaka týmto pneu-

matikám vyhral všetky preteky.

V strojoch nemusia byť len ozubené kolesá, niekde sú prevodové remene alebo reťaze.Uľahčujú nám pohyb.


Prečo žiarovka svieti?

38

Porovnaj život kedysi a dnes. Čo robíme inak?

Elektrické spotrebiče nám uľahčujú prácu alebo poskytujú zábavu. S elektrickými spotrebičmi musí-me zaobchádzať opatrne. Pri nesprávnom zaobchádzaní môžu spôsobiť požiar, poranenia alebo smrť.

Vždy dodržuj tieto pravidlá!


� Porozprávaj, čo sa stane, keď nemáte doma dlhšie elektrinu.� Blesk je mohutná elektrická iskra. Ako chránime domy pred bleskom?� Prečo sa nesmieš v búrke ukryť pod stromom?� Kde si videl takéto značky? Čo znamenajú?

Milí bádatelia,viete si predstaviť život bez televízie, počítačov, mobilov? Nie je to tak dávno, čo ľudia nepozna-li elektrickú energiu, a preto nemali žiadnu z týchto vecí. Žilo sa celkom inak.

POZOR,ELEKTRICKÉZARIADENIE!

NEHAS VODOUANI PENOVÝMIPRÍSTROJMI!

HLAVNÝVYPÍNAČ!


Prečo žiarovka svieti?

39

Máš vreckovú baterku,digitálne hodinky?Nosíš mobil?Odkiaľ majú elektrinu?

Elektrickú energiu máme ajv batériách. V batériách je takémalé množstvo elektrickej ener-gie, že nie sú nebezpečné. Dajúsa prenášať.

Batéria so žiarovkou tvoria elektrický obvod. Aby sme mohli žiarovku hocikedy zhasnúť, pridávamedo elektrického obvodu aj spínač.


� Prečo má skrutkovač rúčku z dreva alebo plastu?� Rozober svoju baterku. Zisti, aký má spínač. Ktoré časti sú

vodiče a ktoré nevodiče? � Vymenuj aspoň tri vodiče a tri nevodiče.� Vytvor elektrický obvod s 2 žiarovkami.

POKUS•Čo budete potrebovať

Pripravte si elektrický obvod, povrázok, drevenú špajľu, slamku alebo tuhu do ceruzky.

•Ako postupujeteVyskúšajte vo svojom elektrickom obvode prepojiť spínač povrázkom, drevenou špajľou, slam-kou na pitie alebo tuhou do ceruzky.

•Čo ste zistiliSvieti žiarovka? Vyskúšajte aj iné látky. Zistite, kedy žiarovka svieti a kedy nie. Zistenia si zapíšte.

POKUS

•Čo budete potrebovaťPripravte si baterkua žiarovku.

•Ako postupujeteSpojte baterku so žiarovkou.

•Čo ste zistiliPodarilo sa vám rozsvietiť žiarovku?

Keď sa žiarovka rozsvieti, látka vedie elektrický prúd. Elektrická vodivosť je vlastnosť látky.Vodiče elektrický prúd vedú. Nevodičom (izolantom) elektrický prúd neprechádza.

Elektrický obvod tvorí batéria, žiarovka, spínač a vodiče.

baterka

ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY40Prečo sa podobáme na opicu?

Určite ste si už položili otázku Ako som sa narodil? Skôr ako budete pokračovať v čítaní, po-vedzte si, čo už viete o tom, ako vzniká človek. Svoje doterajšie poznania si napíšte do báda-teľských zošitov.

Teraz sa pozrieme na to, ako sa stane v prí-rode malý zázrak, ako sa narodí človek.

Malé bábätko sa po narodení živí výhradne materským mliekom. Hovoríme, že ho mama dojčí. Počasdojčenia dieťa získava živiny potrebné na svoj rast. Zvláštne je, že dieťa nikto neučí prijímať mater-ské mlieko. Je to preto, lebo sa rodíme s reflexom, ktorý voláme cicavý reflex. Tento reflex začína fun-govať hneď po narodení.

Milí bádatelia,naša cesta poznania bude pokračovať a spoločne budeme poznávať seba. Prečo seba? Pretožek prírode neodmysliteľne patrí aj človek. Človek do prírody nielen patrí, ale svojím konaním ju ajovplyvňuje. Viete ako? Tak ako príroda v sebe skrýva veľa záhad, aj človek je tvorom, o ktoromtoho ešte veľa nevieme. Vedci a lekári stále prichádzajú na nové zistenia, ako funguje ľudské teloa ako sa správať, aby sme boli zdraví a žili kvalitný život. Teraz sa spoločne vyberme na cestupoznania ľudského tela.

Každý z vás už určite videl malé dieťa – bábätko. Čím sa dieťa živí, čo môže jesť? S kým prvýmsa na svete stretne? Čo robí, keď sa narodí?Na otázky odpovedzte vo svojich bádateľských zošitoch. Čo ste zistili? Porovnajte svoje odpo-vede.

Každý z nás sa narodí rodičom. Zo vzájomnej láskya porozumenia vznikne nový potomok. Môžu za to dvebunky. Jedna je ženská, voláme ju vajíčko. Druhá jemužská a tá sa volá spermia. Obe bunky sa spoja dojednej a z nej sa potom začne vyvíjať bábätko. U človeka je to zariadené tak, že bábätko samôže vyvíjať iba v tele matky. Tá má svoje teloprispôsobené na to, aby sa v ňom malé bábät-ko udomácnilo a aby postupne pomaličkyrástlo. Miesto, kde sa bábätko vyvíja, sa volámaternica. Doba rastu v matkinom tele trvápribližne deväť mesiacov. V prírode savšak každé mláďa nemusí vždy narodiťza takýto čas. Príroda zariadila životzvierat tak, že každý má svoj čas a miesto na rast, vývin, ale aj nazánik. To je cyklus života.

bábätko

maternica

Nielen človek, ale aj iné zvieratá sa rodia s cicavým reflexom.Všetky patria do jednej skupiny – medzi cicavce.

ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY 41Prečo sa podobáme na opicu?

Na obrázkoch sú rôzne zvieratá. Skúste ich roztriediť a vybrať spomedzi nich cicavce.Pomôcka: • cicavce sa po narodení živia materským mliekom,• cicavce sa rodia ako živé mláďatá.

slimákmačka

jastrab

dážďovka

tuleň

rosnička

sýkorkašimpanz

delfín

krt

nosorožec

užovka

včela

pes

žralok

Spravili ste v obrázku poriadok? Svoje zistenia zapíšte do bádateľských zošitov. Cicavce, kto-ré ste vybrali, medzi sebou porovnajte. Majú niečo spoločné?

Nájdete na obrázkoch zvieratá, ktoré sa stavbou tela podobajú? Ak áno, potom ste našli odpoveď naotázku, či je človek z opice. Pravdou je, že sa v niečom podobáme, ale vo veľa veciach sa líšime.A tak ako myš nie je z potkana, mucha z komára, tak ani človek nie je z opice.

Keď sa dieťa narodí, začínajú sa postupne vyvíjať jeho zmysly. Začína pozorovať svet a začínajú sajeho prvé skúsenosti. Putujme ďalej a poznávajme zmysly človeka.


� Čo by mala jesť mama, aby mohla mať zdravé mlieko pre bábätko? Skúste vo dvojici vymyslieťjedálny lístok pre mamičku, ktorá sa práve vrátila z pôrodnice. Opäť použite svoje bádateľskézošity.

� Porovnajte svoje zistenia o zrode človeka s tým, čo ste si zapísali na začiatku. � Kedy dieťa môže začať jesť aj inú potravu ako mlieko?� Dokedy mamička dieťa dojčí?� Je človek cicavec? � Vyberte si cicavca a pripravte album jeho života.

ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY42Prečo vidíme, cítime, počujeme?

UCHO

NOS

KOŽA

Svet okolo nás vnímame zmyslami.Vďaka nim náš mozog prijíma väčšinu informácií z nášho okolia.

Vďaka zmyslom sa človek vie orientovať vo svojom okolí, poznávať vlastnosti vecí a javov.Zrak, sluch, chuť, čuch a hmat nazývame zmysly. Tieto zmysly prežívame a pomenúvame

slovami vidieť, cítiť, počuť, chutiť, voňať. Spolu tieto slová voláme zmyslové vnemy.Na to, aby sme mohli prežívať zmyslové vnemy, máme prispôsobené orgány v našom tele.

Budeme sa rozprávať o piatich zmysloch.

SLUCH

ČUCH

OKO

HMAT

JAZYK

CHUŤ

ZRAK

Milí bádatelia,premýšľali ste niekedy o tom, prečo vieme o veciach a javoch povedať, že sú malé, veľké, pekné,škaredé, mäkké, tvrdé, hlučné, tiché, voňavé, zapáchajúce, sladké, horké?

Urobte si v obrázkoch a slovách poriadok a vyberte trojice slov, ktoré k sebe patria. Môžeteurobiť v týchto trojiciach aj zmenu? Pokúste sa nájsť čo najviac možností.

Pomocou obázku ich určite budete vedieť pomenovať.

ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY 43Prečo vidíme, cítime, počujeme?

Ako to všetko funguje? Odpoveď je jednoduchá. Podnety z nášho okolia prichádzajú k zmyslovémuorgánu. Ten pošle prostredníctvom na to určených nervov informáciu nášmu mozgu, ktorý naspäťvydá pokyn, ako máme zareagovať.

Naše zmysly pracujú automaticky, bez toho, aby sme im to museli prikázať. Jednoducho ich okamži-te preciťujeme. Nepracujú samostatne, ale naraz. Preto môžeme v jednej chvíli vidieť, počuť aj cítiť.

Porozprávajte sa o podobných situáciách, ktoré ste zažili.

Zmyslové vnímanie v nás zanechá skúsenosť, ktorú si veľakrát pamätáme. Ak sa popálime na niečomhorúcom, neskôr to už nechytáme holými rukami. Ak nám nejaké jedlo po ochutnaní nechutilo, užho nabudúce nebudeme jesť.

Viete určiť, koľko zmyslov je zapojených do činností ľudí? Svoje zistenia si zapíšte a porov-najte so spolužiakmi.


� Aké zmysly rozlišujeme?� Vysvetli, čo je to zmyslový vnem.� Priraď k zmyslom zmyslové orgány.

PROJEKT

Koľko zmyslov zapájate, keď hráte na hudobnomnástroji? Nájdite činnosť, pri ktorej zapájate všetkyvnemy a činnosť, keď zapájate iba jeden vnem.Vytvorte si vzorkovník podnetov k niektorému zozmyslov.

ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY44Prečo potrebujeme zmysly?

Zmysly sú dôležité najmä preto, lebo prostredníctvom nich získavame informácie o svete okolo nás.Nie každý nám ale sprostredkúva rovnako veľa informácií.

Počas vývoja človeka sa do popredia dostali zrak a sluch. Ďalšie tri zmysly – čuch, chuť a hmat námneposkytujú tak veľa informácií, hlavne v porovnaní s ostatnými živočíchmi. Zmyslové vnímanienemajú totiž iba ľudia, ale aj zvieratá. Tie sa riadia zmyslami často oveľa viac ako človek.

Už viete, že koža je hmatový orgán. Má veľa dôležitých funkcií.Udržuje teplotu tela, sú v nej uložené zmyslové orgány, chráni

naše telo pred svetelnými lúčmi, ale zabraňuje aj tomu,aby sa doň dostali rôzne mikróby.

Viete si predstaviť, že by sme cho-dili bez kože?Ako by sme vyzerali?

Popremýšľajte, prečo zvieratá viac využívajú svoje zmysly.

Zmyslové vnemy zachytávajú v našom tele zmyslové orgány:kožaoko

uchochuťové poháriky umiestnené na jazyku

nos

Koža je dôležitá aj pre zvieratá. Počas roka sa jej vzhľad môže meniť.Veľakrát je pokrytá srsťou, šupinami, perím. To všetko sú časti kože. Aj člo-vek má zvláštne časti kože, napríklad vlasy a nechty.

Vieš, že na dotyksú najcitlivejšiekončeky prstova špička jazyka?

ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY 45Prečo potrebujeme zmysly?

Koža zvieratá chráni, pomáha im udržiavať telesnú teplotu.V živote zvierat má aj inú dôležitú úlohu. Vydáva pachy, ktorépomáhajú zvieratám rozpoznať iné zviera a aj jeho teritórium. Jedôležitá aj pri komunikácii medzi človekom a zvieraťom. Veľazvierat zažíva veľké potešenie, ak je hladkané alebo škrabkané.

Dá sa prirovnať ku kamere, ktorá sníma „film“. Zaznamenáva obraz z nášho okolia. Každé z našichočí sníma rozdielny film. Prostredníctvom zrakového nervu, ktorýpripomína televízny kábel, odovzdávajú oči tieto rozdielne „filmy“do mozgu. V mozgu sa oba obrazy spoja a vytvorí sa jeden obraz.Ak by sa to nedialo, videli by sme dvojmo. Mozog spätne reagujena tento obraz a vysiela podnety nášmu telu, ako sa má správať.Preto, keď vidíte pred sebou prekážku, nevrazíte do nej, ale sa jejvyhnete.

POZOROVANIE

Štruktúra kože je u každého iná,robí nás jedinečnými. Tútovlastnosť využívajú kriminalistipri hľadaní páchateľov. Skústepouvažovať o tom, s čím krimi-nalisti pracujú.

Na papier nastrúhajte tuhuz ceruzky. Nastrúhanou tuhousi potrite palec na ruke. Potomho otlačte na papier. Pozorujtesvoj odtlačok. Porovnajte ho sospolužiakovým.

Vieš, že pri pozeranína monitor oveľa

menej žmurkáme a očisa vysúšajú?

Preto sa rýchlo unavia,začnú slziť a páliť.Je dôležité, aby si

oddýchli.

Oko je orgán zraku a reaguje na svetlo.Prostredníctvom zrakového nervu posiela informácie do mozgu.

ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY46Prečo potrebujeme zmysly?

Dvojitý obraz si spája aj veľa zvierat. Sú však ajvýnimky, napr. zajac alebo chameleón, ktoré si ichnespájajú, ale súčasne vidia dva rozdielne obrazy.Hmyz má napríklad oči zložené z množstva drob-ných očiek. Tie mu umožňujú sledovať obraz sko-ro v každom smere naraz.

Rozlišujeme zvuky tiché, napr. šepot, ale aj zvuky veľmi hlasné,napr. štartujúce lietadlo. Uši registrujú zvukové vlny, ktoré sa pro-stredníctvom nervov prenášajú do mozgu. Tenzvukové vlny vníma ako zvuk. Mozog natento zvuk odpovedá tak, že vysiela pokynynášmu telu, ako má reagovať. Preto sizapchávame uši, keď je zvuk príliš hlasný.Ak je zvuk veľmi slabý, ideme bližšiek zdroju, ktorý zvukové vlny vysiela.

Sluch je veľmi dôležitý aj v živote zvierat. Nie každé ho má rov-nako vyvinutý. Mnohým ale poskytuje veľmi dôležité informácie.

Nájdite odpovede na otázky:Majú ryby uši?Počujú vtáky svoj spev?

POKUS

•Čo budete potrebovaťPripravte si plechovku, balón, gumičku a alobal.

•Ako postupujeteNa jeden otvor plechovky napnite balón a pri-pevnite ho gumičkou. Na napnutý balón prileptekúsok alobalu. Z okna zachyťte slnečné svetlo a pohybujte plechovkou tak, aby sa svetlo odrá-žalo na stenu. Hlasno zakričte do otvoru v ple-chovke.

•Čo ste zistiliPozorujte svetlo na stene. Čo sa stalo?

Viete, že môžete vidieť zvukovú vlnu?Vyskúšajte si tento pokus.

Vieš, že dlhodobéhlasité počúvanie

osobného prehrávačamôže trvalo

poškodiť sluch?

Ucho je orgán, vďaka ktorému počujeme.Sluchom rozlišujeme zvuky z nášho okolia.

ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY 47Prečo potrebujeme zmysly?


� Vymenujte zmyslové orgány.� Povedzte ku každému zmyslu základnú charak-

teristiku. � Čím sa zmysly človeka líšia od zmyslov zvierat?

Jednotlivé chute vnímame na rôznych častiach jazyka. Horkú vzadu pri kore-ni, kyslú na bokoch vzadu, slanú vpredu a sladkú na špičke jazyka.

Čuch je pre zvieratá veľmi dôležitý. Podľa čuchu si veľa zvierat vyberá svojich partnerov, vymedzujesvoje územie alebo rozpoznáva svojich nepriateľov. Pachy slúžiaaj ako obranná zbraň. Napríklad tchor alebo skunk v nebezpečen-stve vypustia na nepriateľa zapáchajúcu tekutinu. Niektoré druhyhmyzu svojho nepriateľa pred útokom najskôr omráčia páchnucoutekutinou. Včely ho využívajú pri hľadaní rozkvitnutých kvetov,supy zase na míle zacítia čerstvú krv.

Zmysly človeku sprostredkúvajú veľa informácií o svete. Často sa na ne spoliehame a často vďaka nimprežívame krásy sveta okolo nás.

Vieš, že počas ocho-renia a pri horúčke

býva na jazykupovlak, ktorý pokrý-va chuťové pohári-ky? Zdá sa nám, žejedlo nemá chuť.

horká chuť

kyslá chuť

slaná chuť

sladká chuť

Vieš, že pes má49-krát citlivejší

čuch ako človek?

PROJEKTVyhľadajte informácie o zmysloch zvierata porovnajte ich s ľudskými zmyslami.Nájdite zvieratá, ktoré majú tieto zmyslylepšie ako ľudia a tie, ktoré ich majú horšievyvinuté.

Chuť je zmysel, vďaka ktorému vieme rozlíšiť štyri základné chute toho, čo jeme: sladkú,kyslú, slanú a horkú.Chuť vnímame pomocou chuťových pohárikov na jazyku.

Pachy z okolitého prostredia sa zachytávajú v nose. Čuchový nerv ich posiela do mozgu,tam sa roztriedia na vône príjemné, nepríjemné a neutrálne (bez zápachu).

ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY48Prečo si učením precvičujeme

mozog?

Každý pohyb, od žmurknutia až po zložitejšie činnosti, akoje jazdenie na bicykli, myslenie či rozprávanie, ovplyvňujepráve činnosť mozgu. Môže za to, že nám bije srdce, dýcha-me, dokonca má prsty aj v našich spomienkach, predsta-vách či snoch. Práve on nás odlišuje od zvierat. Na rozdielod nich totiž dokážeme hovoriť, písať, čítať, počítať, vytváraťnové vynálezy, ale aj umelecké diela. Vďaka mozgu môže-me ovplyvňovať a prispôsobovať si svet okolo nás tak, akožiadne zviera na svete.

Tak ako posilňujeme naše svaly pravidelným cvičením, ajmozog sa dá precvičovať, aby pracoval spoľahlivo a čo naj-lepšie. Na to, aby sme ho posilnili, nemusíme vôbec chodiťdo fitnescentra. Stačí, keď sa budeme snažiť poznávať novéveci, premýšľať a diskutovať o nich.

Milí bádatelia,už sme rozprávali o tom, prečo sú zmysly dôležité pre náš život a koľko informácií nám dokážuposkytnúť. Ale vedeli ste, že akékoľvek zmyslové podnety z okolia by sme nevedeli pomenovaťa ani na ne reagovať, keby sme v tele nemali „superpočítač,“ ktorý voláme mozog?

Mozog si precvičíte ajriešením rôznych úloha hlavolamov. Pri rieše-ní pracujte samostatne.

Spočítaj, koľko štvor-cov a trojuholníkov jena obrázku.

Výsledky si porovnajtemedzi sebou. Sú rovna-ké?

Spoločne popremýšľajte, čo všetko v našom tele riadi mozog.

mozog

miecha

nervy

Nebolo by správne povedať, že za všetko môže ibamozog. Dôležitá je celá nervová sústava.

Tvorí ju mozog, miecha a nervy. Mozog všetko riadi,informácie posiela cez miechu k nervom,

ktoré vysielajú príkazy do celého tela.Ale funguje to aj naopak. Nervy posielajú odkazy

a správy mozgu. Takto to funguje neustále,bez prestania.

ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY 49Prečo si učením precvičujeme

mozog?

Mozog je uložený v lebke, ktorá ho chráni. V tejto pevnej schránke „pláva“ v mozgovom moku, pre-to je dobre chránený pred poraneniami alebo otrasmi. Miecha je pokračovaním mozgu. Je uloženáv kanáliku v chrbtici. Nervy sú ako pavučina, spájajú všetky časti nášho tela.

Naše telo vykonáva vďaka nervovej sústave dva druhy dejov. Prvý druh ovplyvňujeme vôľou.Dokážeme vedome chodiť, riadiť auto, písať a podobne. Niektoré deje nevieme vôľou ovplyvniť.Napríklad sa potíme, trávime, dýchame a podobne.

Ktoré z činností na obrázku vieme vôľou ovplyvniť a ktoré nie?

Niekedy sa ale môže stať, že nervy sú prerušené alebo poškodené. Už ste si niekedy zaľahli ruku?Potom ste cítili tŕpnutie a aj keď ste chceli, ruka vás nepočúvala. Tak ste si odskúšali, aké to je, keďmá človek poškodený nerv. Porušená však môže byť aj miecha alebo časť mozgu. Práve kvôli takým-to poškodeniam ľuďom prestane fungovať niektorý zo zmyslov, alebo nemôžu vykonávať určité čin-nosti.


� Čo tvorí nervovú sústavu človeka?� Kde sú uložené časti nervovej sústavy?� Čo všetko riadi mozog?� Vieme každý dej v našom tele ovplyvniť vôľou?� Majú zvieratá mozog?� Majú rastliny mozog?� Porovnajte mozog zvieraťa s mozgom človeka.

Vieš, že mozogdospelého človeka

váži asi 1,5 kg?

Čo myslíte, aký veľký mozog má žralok, labuť alebo žirafa? Pokúste sa to zistiť a svoje ziste-nia zapíšte do svojich bádateľských zošitov.

ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY50Prečo počujeme tlkot srdca?

Bližšie si vysvetlíme, ako tento systém v našom tele pracu-je. Začneme tým najdôležitejším, a to je srdce. Dávno, keďľudia ešte nevedeli, aký orgán naše telo ukrýva a na čo slú-ži, si mysleli, že v srdci ukrývame naše city alebo aj dušu.Dodnes toto prirovnanie používame. Srdce je symbolomlásky. Hovoríme, že sa zo srdca tešíme, keď sme smutní, taksrdcervúco plačeme.

Už aj malé dieťa, keď má ukázať na seba, neukáže na hla-vu, chrbát, nohy či ruky. Ukáže práve na miesto, kde mámeuložené srdce.

Dnes už vieme, že v srdci nesídli duša alebo city. Aj tak jeveľmi dôležité a bez jeho činnosti nie je možný život. Viete,ako srdce vyzerá?

O jednom z nich hovoríme, že je to symbol a to druhé je orgán. My sa ďalej budeme rozprávať o srdciako o orgáne. Teraz už vieme, ako srdce vyzerá. Je zložené z dvoch komôr a dvoch predsiení. Jednaz nich je pravá a druhá ľavá. Máme ho dobre schované v strede hrudníka mierne vľavo.

Milí bádatelia, určite ste už veľakrát počuli, že ďalším zo životne dôležitých orgánov v našom tele je srdce.Naozaj je to pravda. Srdce nepracuje samostatne, spolu s ním pracujú aj cievy, v ktorých prúdikrv.

Nahmatajte si svoje srdce. Pokúste sa nájsť srdce kamaráta. Najprv hmatom, potom sluchom.Podľa čoho ste vedeli, kde je srdce uložené?

Ukážte na seba. Na ktorú časť tela ste ukázali?

srdcecievy

orgán symbol

ČLOVEK AKO SÚČASŤ PRÍRODY 51Prečo počujeme tlkot srdca?

A teraz sa dostávame k odpovedi na otázku, ktorú sme si položili na začiatku. Prečo srdce bije, pre-čo ho počujeme?

Cievy vyzerajú ako gumené potrubie. Sú rôzne hrubé a rozvetvujú sa do celého tela. Pumpovanie krvizabezpečuje, aby každá časť nášho tela dostala potrebný kyslík a živiny. Zároveň odvádza všetko, čotelo vyprodukuje, dôležité, ale aj to nepotrebné,škodlivé.

Krv je veľmi vzácna tekutina. Pozerali ste sa už nakrv cez mikroskop?


� Čo tvorí srdcovo-cievnu sústavu človeka?� Akú funkciu má srdce?� Prečo v našom tele prúdi krv?� Prečo srdce bije?� Majú srdce aj zvieratá?� Majú srdce aj rastliny?� Majú krv zvieratá alebo rastliny? Je vždy červená?� Zahrajte sa na poskytovanie prvej pomoci pri malom, ale aj väčšom krvácaní.

Keď je krvi z rôznych dôvodov málo, či už pre krvácanie alebo pri nedostatku tekutín, dochádzak poruchám orgánov. Keď krv chýba srdcu, prestáva pracovať. Preto je veľmi dôležité, aby ste vedeliposkytnúť prvú pomoc pri krvácaní. Správne podaná prvá pomoc môže zachrániť aj život.

Vieš, že zloženie krviovplyvňuje pestrá strava?Preto treba uprednostniťkvalitný obed pred jed-

notvárnou potravou(rýchle občerstvenie).

Vyhľadajte v encyklopédii, čo tvorí krv.

Už ste niekedy krvácali? Ako vám ošetrili ranu?

Naše srdce je sval, a teda aj ako sval dokáže pracovať.Sú v ňom uložené špeciálne bunky, ktoré dokážu vytvárať a viesť elektrické impulzy.

Tie poháňajú srdce k činnosti. Jeho hlavnou činnosťou je pumpovať krv.Krv sa v našom tele nevylieva do tela, ale prúdi v cievach.


Milí bádatelia,spoločne sme počas polroka bližšie spoznávali semená stromov, naučili sme sa merať objem a hmotnosť. Zistili sme veľa nových informácií aj o ľudskom organizme.Teraz si spoločne zopakujeme to, čo sme sa naučili o človeku. Rozprávali sme sa o tom, ako sa člo-vek narodí. Pokúste sa doplniť vety.

Zoraďte obrázky podľa časovej postupnosti a pokúste sa tieto obdobia pomenovať.

Vytvorte kategórie znakov človeka, napríklad farba vlasov, výška, hmotnosť a pod. Podľa nichrozdeľte spolužiakov v triede. Odmerajte si so spolužiakmi veľkosť rúk a nôh. Má niekto najväčšiu nohu a súčasne aj naj-väčšiu ruku v triede?Zaznamenaj si svoju výšku a hmotnosť. Porovnaj ich so spolužiakmi. Má niekto v triede rov-nakú hmotnosť aj výšku?

Človek patrí medzi najzložitejšie organizmy na našej planéte. Všetci ľudia vznikajú rovnako, ale napriektomu nie sme rovnakí. V niečom sme si podobní, v niečom rozdielni. Každý z nás je ale iný, jedinečný.

Človek vzniká spojením ........................................ a ............................................. . Sú to........................................ ........................................ . Dieťa sa pred narodením vyvíja v ............................. . Trvá to ............................... .................................... . Po narodení sa bá-bätko živí ................................ ................................... . Nikto ho neučí, ako ho má prijímať.Je to preto, lebo sa rodíme s ................................. ................................... . Podobný cyklus vý-vinu má napríklad aj ........................................... . Rozdiel je v ............................................ .

Správne vety si zapíšte do zošita.


Na každé slovo alebo slovné spojenie vytvorte vetu:

ľudský zmysel, zmyslové orgány, mozog, informácia, nervová dráha

Ľudia sa medzi sebou líšia nielen svojím výzorom, ale aj tým, ako vnímajú podnety z okolia. Môžu zato ľudské zmysly. Máme ich päť: ZRAK, CHUŤ, ČUCH, SLUCH, HMAT. Prežívame ich vďaka zmyslo-vým orgánom: OKU, CHUŤOVÝM POHÁRIKOM NA JAZYKU, NOSU, UCHU, KOŽI.

Zmyslové podnety z okolia dokážeme pomenovať a spracovať vďaka dôležitému orgánu – mozgu. Ďal-ším veľmi dôležitým orgánom je srdce. Bez ich činnosti by sme nemohli žiť.

Činnosť mozgu podporujú aj nervy a miecha. Spolu tvoria nervovú sústavu.Srdce s cievami a krvou zaraďujeme do srdcovo-cievnej sústavy.

Prekreslite si tabuľku do zošita.V skupinách si rozdeľte úlohy a spoločne doplňte tabuľku. Môžete si ju umiestniť na viditeľnémiesto v triede.

Milí bádatelia,podarilo sa nám zopakovať si to, čo sme sa o človeku naučili. Teraz budeme ďalej pokračovať v ob-javovaní zázrakov prírody.

Nervová sústava Srdcovo-cievna sústava

Tvorí ju

Jej funkcia je

Pracuje tak, že

Jej činnosť sa prejavuje

Zvieratá

Rastliny

ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY54Prečo majú niektoré živočíchy kostru?

Porozmýšľajte a priraďte kostry k živočíchom.Čo majú spoločné nakreslené živočíchy? Je to hlava, trup alebo nohy?

Milí bádatelia,otvárame spolu krásnu kapitolu, ktorá nás dovedie milióny rokov do minulosti. Pokúsime sa zod-povedať na otázky premeny živočíchov v prírode. Nebude to jednoduché, ale nesmierne zaují-mavé. Veríme, že sa vám putovanie po svete rôznorodých druhov živočíchov bude páčiť a dozvie-te sa veľa nových informácií.Cesta putovaním začína vo svete stavovcov.

A

5

E

6

C

4

3

D

F

1

B2

ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY 55Prečo majú niektoré živočíchy kostru?

Sľúbili sme vám putovanie do sveta stavovcov. Ale viete, ktoré živočíchy patria medzi stavovce?Poznáte ich? Vedeli by ste niektoré vymenovať?Zaiste vám predchádzajúci obrázok pomohol a vy už tušíte,že všetky živočíchy na obrázkoch sú stavovce. Ale prečo práve tieto?Stavovce sa začali na našej Zemi objavovať pred miliónmi rokov. Aj veľ-ké jaštery – dinosaury, tyranosaury a stegosaury, ktorých život nás dnestak veľmi priťahuje, patrili medzi stavovce. Oporou ich tela bola vnú-torná kostra. Celú kostru držala pokope chrbtica. Chrbticu tvorili pospá-jané kosti – stavce.

Prečo tieto živočíchy dnes už v prírode nenájdeme?Čo sa s nimi stalo? Kde sú?Kto ich nahradil?Spolu v skupinách si pripravte projekty. Každá skupina skúsi nájsť odpovede na jednu otázku.Potom si spoločne pripravte veľký kalendár týchto živočíchov.Do svojich bádateľských zošitov si napíšte informácie o vašom najobľúbenejšom prajašterovi.Čím sa živil? Kde žil?

Pevnú vnútornú kostru a chrbticu má mnoho živočíchov.Sú to ryby, obojživelníky, plazy, vtáky i cicavce. Chrbtica je zložená zo stavcov.

Aj preto sa volajú stavovce.

ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY56Prečo existujú cicavce?

Na túto otázku hľadalo odpoveď mnoho vedcov. Čo myslíte, ako pracujú vedci, aké nástroje používajú? Ako sa dá zistiť, kedy žili stavovce?Odkiaľ vieme, ako vyzerali?

Práca vedcov nie je jednoduchá. Výskum často trvá veľa rokov. Veda sa však neustále vyvíja a posú-va poznanie nás všetkých. To, čo nevedeli naši starí prarodičia, my dnes vieme. O to väčšiu šancumáme dozvedieť sa v budúcnosti ďalšie nové informácie.

Ktoré z nakreslených živočíchov nepatria podľa vás medzi cicavce? Ako správni bádateliavšak musíte vedieť odpovedať aj na otázku, prečo tam nepatria?

POZOROVANIE

Zahrajte sa na vedcov. Pripravte si odtlačky svojichrúk a vzájomne ich pozorujte. Nájdete medzi sebou nejaké rovnaké odtlačky rúk?Vytvorte veľký atlas odtlačkov rúk žiakov v triede.Vedľa odtlačku môžete napísať niečo o spolužiakovi.Ak by ste sa po rokoch pozreli na takýto materiál – naváš triedny atlas, bude to už dokument histórie.

ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY 57Prečo existujú cicavce?

Vďaka práci vedcov dnes vieme, že najdokona-lejšie stavovce sú cicavce. Objavili sa asi pred200 miliónmi rokov.

Pre každý vymenovaný znak cicavcov nájdite podrobnejšie informácie. Pripravte si v triedekonferenciu na tému Svet cicavcov.

• Cicavce majú svojetelá pokryté chlpmi.Niektoré majú chlpypo celom tele, iné ibana niektorej časti.

KTORÉ ĎALŠIE TYPICKÉ ZNAKY MAJÚ CICAVCE?

• Všetky cicavce majúdobre vyvinutézmysly – zrak, sluch,čuch, chuť a hmat.Podľa toho, kde tietoživočíchy žijú, majújednotlivé zmyslydokonalejšie.

• Cicavce majú stálutelesnú teplotu. Toznamená, že ichtelesná teplota saneprispôsobujeteplote okolitéhoprostredia. V obdobíchladu im napríkladnarastie hustejšia srsť,naopak, na jar pĺznu.Človek sa v zimevedome oblieka.

• Príkladne sa starajúo svoje mláďatá.Mnohé žijúv rodinách a spoločnesa starajú o mláďatáaž do dospelosti.

Poznáte živočícha naobrázku? Kde žije?Ktorý zo svojichzmyslov v prírodenajviac využíva?

Videli ste už niekdetieto živočíchy? Ak áno,kde? Môžeme ich vidieťaj na Slovensku?V akom spoločenstvežijú? Poznáte aj iné,podobné živočíchy?

Typickým znakom všetkých cicavcov je,že sa po svojom narodení živia

materským mliekom.

Vieš, že v latinčine majúcicavce krásny názov?Volajú sa Mammalia.

Je to odvodené od slovamama a cicať.

ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY58Prečo vtáky vedia lietať?

Ktoré živočíchy na obrázkoch sú cicavce a ktoré vtáky? Prečo? Pracujte v skupinách a spo-ločne uvažujte o podobných a rozdielnych znakoch.

Milí bádatelia,živočíchy v prírode nie sú rovnaké. Ani všetky stavovce nemajú rovnakú kostru a nevyzerajú rov-nako. Postupne sa prispôsobili svojmu prostrediu a spôsobu života. Niektorým z nich sa vyvinulišpeciálne časti tela – krídla. Túto skupinu živočíchov nazývame vtáky.

Človek odjakživa túžil lietať, ale nedokáže to. Preto pozoroval, akým spôsobom lietajú vtáky.Zistil, že vtáky sa vo vzduchu udržia dvoma spôsobmi. Lietajú buď tak, že mávajú krídlami horea dolu, alebo plachtia s nehybne vystretými krídlami. Pozorovanie letu vtákov postupne priviedloľudí k zostrojeniu lietadla.

ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY 59Prečo vtáky vedia lietať?

Vtáky majú dva druhy peria. Spodné perie nazývame páperie. Je mäkučké a udržiava teplo pri koži.Dodnes sa vankúše a paplóny plnia perím, ktoré hlavne v zime hreje aj nás doma. Vrchné periev minulosti ľudia používali na písanie. Do atramentu namáčali brko a písali ním texty, ktoré sú ucho-vané dodnes v knižniciach.

Porozmýšľajte, na čo ešte ľudia používali a dodnes používajúvtáčie perie. Porozprávajte sa o tom.

brko

vrchné perie páperie

Poznáte vtáky, ktoré sú na obrázkoch? Viete, kde žijú?

Vtáky majú na rozdiel od cicavcov telo pokryté perím. Sú prispôsobené životu vo vzduchu.Perie vtáky hreje a pomáha im i lietať.

Všetky vtáky nie sú rovnaké. Patria do viacerých druhov. Rozoznávame ich nielen podľa sfarbeniaperia, ale aj podľa veľkosti, spôsobu života a druhu potravy, ktorou sa živia.

ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY60Prečo vtáky vedia lietať?

Medzi vtákmi nájdeme aj zvláštne druhy. Patrí medzi ne tučniak. Nevie lietať.Väčšinu času trávi vo vode, kde loví potravu. Jeho telo sa prispôsobilo takému-to spôsobu života. Krídla používa pri plávaní a potápaní ako veslá. Vo vode jeveľmi obratný a rýchly. Na súši sa pohybuje namáhavo.

Dokáže lietať sliepka alebo kohút?Poznáte živočícha, ktorý vie lietať, ale nie je to vták? Patrí medzi cicavce.

pštrosie vajce

slepačie vajce

Veľa druhov vtákov nežije celýrok na tom istom mieste. Počasroka sa sťahujú, často na veľkévzdialenosti. Naše sťahovavé vtá-ky hniezdia u nás. Koncom leta a na jeseň odlietajú, napríkladbocian, lastovička.

Popremýšľajte, prečo savtáky sťahujú.

Medzi netypické vtáky patrí aj pštros. Jeto najväčší vták na zemi. Je však príliš veľ-ký a ťažký na to, aby mohol lietať. Má sil-né nohy, beží dvakrát rýchlejšie ako naj-lepší bežci. Znáša najväčšie vajcia nasvete.

ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY 61Prečo vtáky vedia lietať?

V prírode sú vtáky, ktoré vydávajú nášmu sluchu lahodiace melódie. Voláme ich spevavce.

KTORÉ ĎALŠIE TYPICKÉ ZNAKY MAJÚ VTÁKY?

• Vtáky sa nerodia živé,ale vyvíjajú sa vovajíčku. Vo vajíčku jezárodok, žĺtoka bielok.

• Mláďatá potrebujúteplo, aby vo vajíčkurástli, preto ichsamica zohrievavlastným telom vhniezde. Existujú všakaj vtáky, ktoré navlastných vajíčkachnesedia. Napríkladkukučka znášavajíčka do cudzíchhniezd. Vtáky sastarajú o vyliahnutémláďatá.

• Vtáky prijímajúpotravu zobákom.Jednotlivé druhyvtákov majú rôznetvary zobákov. Podľatvaru zobáka sa dázistiť, čím sa vták živí.

• Vtáky majú zvláštnyústroj na vydávaniezvukov.Najvýraznejšouskupinou, ktorejzvuky sú ľudskémuuchu príjemné, súspevavce. Vtákymôžeme rozoznať ajpodľa zvukov. Inézvuky vydávajúdravce, iné domácevtáky, iné spevavce.

sojka drozd hrdlička brhlík kukučka

bielok

žĺtokzárodok

ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY62Prečo had v chlade nezamrzne?

Poznáte živočíchy na obrázku? Viete, kde žijú?

Milí bádatelia,už sme sa rozprávali o dvoch skupinách živočíchov, ktoré patria medzi stavovce. Okrem cicavcova vtákov majú kostru vyvinutú aj plazy. Možno sa to v prípade mnohých z nich nezdá, ale je totak. Medzi plazy patria hady, jaštery, krokodíly a korytnačky. Sú to nesmierne tajuplné živočíchya mnohé v nás vzbudzujú strach. Možno je to preto, že ich svet až tak nepoznáme a strach mámepreto, že mu nerozumieme.

Plazy nemajú telo ako cicavce, ale ani ako vtáky.Niektoré majú končatiny, iné nie.U nás žije slepúch, ktorý patrí medzi jaštery.Pretože nemá nohy, ľudia si ho často mýlias hadom. Slepúch je veľmi užitočný, živí sa hmy-zom. Je zákonom chránený.

ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY 63Prečo had v chlade nezamrzne?

Dôležitým znakom všetkých plazov je, že na rozdiel od cicavcov a vtákov nemajú stálutelesnú teplotu. Teplota ich tela závisí od teploty okolitého prostredia.

Preto plazy na jeseň, keď sa začne ochladzovať, zaliezajú do úkrytov v zemi. Tam prečkajú zimu, pre-búdzajú sa na jar, keď sa vzduch zohreje.

Možno ste už v prírode videli jaštericu alebo hada, ako sa vyhrievajú na teplých skalách naslnku. Vedeli by ste povedať, prečo?

Plazy, podobne ako cicavce a vtáky, dýchajú pľúcami. Preto nedokážu prežiť dlhú dobu pod vodoubez nadýchnutia. Ak by ste napríklad chceli rýchlo rozoznať úhora od užovky, musíte vedieť, že úhorje ryba, dýcha žiabrami. Preto žije vo vode, i keď telom pripomína hada. Užovka bude preto vždy vo vode plávať s hlavou vystrčenou nad hladinou. Úhor bude celý ponore-ný vo vode.

Plazy majú dobre vyvinutý zrak, sluch a hmat. Všetky plazy majú kožu, ktorá je rohovitá a pevná.Hady a jaštery majú kožu pokrytú šupinami. Šupiny udržujú v tele hada vlhkosť. Ak by ste mali v rukehada, zistili by ste, že jeho koža na dotyk nie je odpudzujúca a ani slizká. Je príjemná. Krokodíly a korytnačky majú pevnejšiu kožu, ktorá je tvorená z tvrdých platničiek. Určite ste už videli koryt-načku a viete, že má pancier.

užovka úhor

ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY64Prečo had v chlade nezamrzne?

Aj hady rastú. Je pre ne typické zvliekanie kože. Niekoľkokrát ročne stará vrchná časť kože praská a had sa z nej vyzlečie. Pod starou kožou je nová koža. Korytnačkám rastie pancier. Nie však tak, žesi ho vyzlečú. To sa nedá. Pre korytnačky je pancier úkrytom.

Prvá pomoc pri uštipnutí vretenicouHad uštipne len vtedy, keď je podráždený. Krv z rany nikdy nevysávame ústami. Miesto nad ranoupevnejšie stiahneme, aby sa jed nedostal do celého tela. Po 10 minútach stiahnuté miesto uvoľní-me a končatinu stiahneme na inom mieste. Rýchlo vyhľadáme lekára.

Niektoré plazy sú jedovaté. Jed používajú pri love koristi a na obranu. Vretenica, ale aj inéjedovaté hady, majú dva jedové zuby. Uhryznú korisť a usmrtia ju jedom, ktorý sa vytvára v jedovej žľaze. Viete, aká je prvá pomoc pri uštipnutí vretenicou? Čo by ste v prírode muse-li spraviť?

Užovka je na Slovensku známym hadom. Pobokoch hlavy má dva žlté polmesiačiky. Nie jejedovatá a žije v blízkosti vody. Na rozdiel od vre-tenice, ktorá u nás tiež žije. Tá sa však vyhrieva naslnečných miestach a pri vode ju nenájdeme.

jedová žľaza

zvlečená hadia koža

ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY 65Prečo had v chlade nezamrzne?

KTORÉ ĎALŠIE TYPICKÉ ZNAKY MAJÚ PLAZY?

Čím sa živia korytnačky? Čo môžeme urobiť, ak si korytnačka rozbije svoj pancier? Majúkorytnačky plutvy? To sú námety na vaše zisťovanie. Pripravte si malú encyklopédiu plazov.Nezabudnite si svoje zistenia zaznamenať do bádateľských zošitov.

• Hady prehĺtajú celúpotravu. Dokážuvložiť do svojho telaaj veľmi veľkú korisť.

• Plazy kladú rovnakoako vtáky vajíčka.Nesedia však na nich.Vajíčka majúkožovitý obal.

• Hady sa dokážupozerať veľmi uprene.Je to preto, ženežmurkajú.

• Jašterice majúnamiesto uší ibaotvory ako diery.Všetky plazy majú ušiskryté vo vnútri hlavy.

• Niektoré plazy majúveľmi dobre vyvinutýčuch. Cítia aj malúzmenu teploty vosvojej blízkosti.Hady používajúna zistenie stavuvo vzduchu svojjazyk.

vajíčka

jašterica

ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY66Prečo žaba môže žiť vo vode aj na súši?

Videli ste už v prírode žabu? Ako sa pohybuje? Viete, čím sa žaba živí?

Ropucha má telo pokryté bradavič-natou kožou. V bradaviciach sanachádza jed, ktorý má pre ropu-chu ochrannú funkciu. Je nemotor-nejšia a ťarbavejšia, žije na vlhkýcha tienistých miestach. Živí sa hmy-zom.

Zistite, čím je ropucha užitočná pre človeka.

Milí bádatelia,čaká nás ďalšia otázka. Už poznáme veľa živočíchov a vieme, čo je pre ne typické. Poznáme všakživot zdanlivo obyčajnej žaby?

Žaby majú telo bez chvosta, zvyčajne hladkú a vlhkú kožu. Majú široké ústa a veľké oči. Predné kon-čatiny majú kratšie. Zadné sú dlhšie, aby mohli dobre skákať a plávať. Žijú v blízkosti vody vo vlhkomprostredí.

Ak má živočích vlhkú kožu, narodí sa vo vode a dokáže tráviť veľkú časťsvojho života aj na súši, voláme ho obojživelník.

ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY 67Prečo žaba môže žiť vo vode aj na súši?

Aj mlok vie žiť vo vode aj na súši ako žaba. Patrí medzi chvostnaté obojživelníky.

Mloky žijú v potokoch a rybníkoch. Mlok sa veľmi podobá na jaštericu, ale je menší. Od jašterice hospoľahlivo odlíšime tým, že na predných nohách má len štyri prsty, podobne ako žaba. Mloky sú dnesv prírode veľmi vzácne. Zmeny prostredia a znečistenie spôsobili, že sú ohrozený druh.

Obojživelník salamandra škvrnitá má nápadné žltéškvrny. Z kože vylučuje jedovatú látku. Žije blízko vodyna vlhkých miestach v lesoch. Je zákonom chránená.

Čo by pomohlo zachrániť mloky v prírode? Vymyslite návrh na záchranu mlokov.Spracujte v skupinách návrh najprirodzenejšieho prostredia pre život mlokov. Návrh spracujte písomne. Ten najlepší pošlite ako príspevok do časopisov, ktoré čítate.

• Mláďatá obojživelníkov saliahnu z vajíčok. Vajíčkakladú do vody, sú slizkéa rôsolovité ako huspenina.

• Podobne ako hady majú ajžaby jazyk, ktorý im pomáhapri love potravy. Dospeléžaby dýchajú pľúcami a ajvlhkou kožou.

• Obojživelníky v zime spia.

• Mláďatá obojživelníkov sanazývajú žubrienky a žijú vovode. Nohy im rastúpostupne.

KTORÉ ĎALŠIE TYPICKÉ ZNAKY MAJÚ OBOJŽIVELNÍKY?

samček samička

vajíčkažubrienky

žaba

ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY68Prečo žralok nie je typická ryba?

Kde žije kapor, kde pstruh a kde žralok? Pouvažujte a porozprávajte sa o svojich zisteniachv skupinách.

Určite poznáte kapra a mnohí z vás i iné druhy rýb.Keď doma jedávate rybu, trvá to dlhší čas. Rybymajú malé kostičky, s ktorými sa pri jedle musíte„pohrať“ a dávať si pozor, aby vám neublížili. Akvám však prinesú na stôl plátok žraloka, kosti z nehovyberať nemusíte. Prečo? Žralok kosti nemá. Jehotelo je tvorené chrupkou. Nepatrí medzi ryby, ale dosamostatnej skupiny drsnokožce. Patrí však medzistavovce, pretože má vnútornú kostru.Človeka zaujíma život žralokov. K drsnokožcompatrí aj iný morský živočích – raja. Raja elektrická jezvláštna tým, že dokáže zabiť korisť elektrickýmvýbojom.

Milí bádatelia,obojživelníky vytvorili prechod k rozprávaniu o živote vo vode. Vo vode a s vodou žijú aj cicav-ce, vtáky, plazy a samozrejme obojživelníky. Ak si predstavíte more, určite sa vám vybaví krásnya inteligentný tvor – delfín. Delfín však nie je ryba. Už vieme, že je to cicavec. Na vode plávajúaj vtáky, dokonca si z nej mnohé lovia aj potravu. Často vidíte na vode plávať labute, kačky. Avšakmy vieme, že sú to vtáky a pod vodou by žiť nemohli. Plazy tiež nemôžu pod vodou dýchať.Obojživelníky žijú vo vode aj na súši. Úplne odlišnou skupinou živočíchov sú ryby a drsnokožce(chrupkovité ryby).

pstruh

kapor

žralok

ŽIVOČÍCHY – SÚČASŤ PRÍRODY 69Prečo žralok nie je typická ryba?

Nie je to zvláštne? Ako je možné, že losos žije v mori a potom zase v rieke? Skúste nájsť odpo-vede.

• Proces kladenia vajíčok rýb sa voláneresenie. Vajíčka sa volajú ikry.

• Ryby a žraloky majú vyvinuté zmysly.Dokonca žralok má aj tzv. šiesty zmysel,ktorý mu slúži na zachytávanieelektrických signálov a umožňuje mu ajlepšiu orientáciu vo vode.

Ryby a drsnokožce dýchajú žiabramia pri pohybe im pomáhajú plutvy.

Kožu majú pokrytú šupinami.

Šupiny žraloka sa podobajú na zúbky. Ak by ste žra-loka pohladili, zistili by ste, že jeho koža je drsná.

KTORÉ ĎALŠIE TYPICKÉ ZNAKY MAJÚ RYBY?

Aj ryby majú vyvinuté zmysly. Dokážu vydávať aj zvuky. Niektoré ryby majú po bokoch úst hmatovéfúziky, napríklad kapor. Keď sa bližšie pozriete na pstruha dúhového, na jeho tele okrem pekného sfar-benia uvidíte aj bočnú čiaru. Pomocou nej pláva rovno a nie ako placka. Slúži mu teda na udržiava-nie rovnováhy. Ryby pomocou bočnej čiary zisťujú aj teplotu vody, smer prúdu a nárazy vĺn.

Ryby žijú v jazerách, riekach, ale aj v mori a oceáne. Zvláštnym druhom ryby je losos. Predovšetkýmjeho sťahovanie je zaujímavé. Losos prežije väčšinu svojho života v mori, teda v slanom prostredí. Alerozmnožovať sa (neresiť) prichádza do sladkovodného prostredia, teda do potokov a bystrín. Zvláštneje jeho putovanie, ktoré niekedy trvá aj niekoľko mesiacov. Na svojej ceste prekonáva prekážky, doká-že vyskočiť z vody aj niekoľko metrov, preskakuje aj malé vodopády alebo skaly.

bočná čiara

žiabreplutvy

šupiny

vajíčka (ikry)

ryba

SPOLOČENSTVO – ZÁKLAD ŽIVOTA V PRÍRODE70Prečo u nás nie je púšť?

Ktorý z obrázkov sa najviac podobá na prírodné prostredie na Slovensku? Svoje rozhodnutiezdôvodnite.

Príroda dokáže byť stále iná, na každom kúsku našej planéty. Veľa z toho, čo dokáže, si dodnes nevie-me vysvetliť. Tieto záhady sa snaží objasniť veľa vedných disciplín. Jedna z nich je ekológia. Zaoberása vzťahmi medzi rastlinami, zvieratami a životným prostredím. To znamená, že zisťuje a vysvetľujeaj otázky prečo levy nežijú u nás v lese a prečo u nás nežije v jazerách žralok.

Nájdite na obrázku chyby. Prečo je to nesprávne? Urobte si malú vedeckú konferenciu, naktorú si pripravte vystúpenia s príspevkami vysvetľujúcimi chyby na obrázku.

Milí bádatelia, možno ste si už niekedy kládli otázku, keď ste sa vracali z dovolenky v cudzej krajine, prečo niesú naše krajiny rovnaké. Prečo nemáme more, púšť, ľadovce, savany? Ako ste si to vysvetľovali?

Ryby a niektoré vodné rastliny môžu žiť len vo vode, nikdy na suchej zemi. A rovnako je to aj naopak,suchozemské rastliny a zvieratá neprežijú vo vode.

Rastliny a zvieratá, žijúce iba v určitom prostredí, voláme prírodné spoločenstvá.Dokážu prežiť iba tam, inde neprežijú. Sú viazané na určité prostredie.

SPOLOČENSTVO – ZÁKLAD ŽIVOTA V PRÍRODE 71Prečo u nás nie je púšť?

Rastliny a zvieratá sú závislé od spoločenstva, v ktorom rastú. Vplývajú naň a môžu ho aj meniť.Základnými podmienkami pre život sú voda, svetlo, teplota, vzduch, pôda, živiny. Ak sa iba jednaz nich zmení, zmení to celé spoločenstvo.

Napríklad, ak je málo vody, rastliny, ktoré potrebujú pre svoj život vlhké prostredie, môžu odumrieť.To ovplyvní život zvierat, ktoré sa týmito rastlinami živili. Tie buď uhynú, alebo zmenia prostredie,pretože putujú za potravou.

Prírodné spoločenstvá sa menia. Zmeny môžu byť krátkodobé a opakujúce sa, napríklad striedanieročných období. Je to kolobeh, ktorý sa pravidelne opakuje. Zmeny však môžu byť aj dlhodobé. Môžeich ovplyvniť zmena podnebia alebo aj zásahy človeka. Preto prírodné prostredie na našej planéte nieje rovnaké ako pred miliónmi rokov.


� Čím sa zaoberá ekológia?� Čo tvorí prírodné spoločenstvo?� Čo ovplyvňuje zmeny v prírodnom spoločenstve?� Prečo vznikajú púšte? � Čo je to dažďový prales? Aký má význam pre život na

našej planéte?

Vedci, ekológovia, hovoria o viacerých prírodných spolo-čenstvách. My sa ďalej budeme rozprávať o týchto troch:• spoločenstvo lesa,• spoločenstvo vodných tokov,• spoločenstvo, ktoré vytvoril človek.

Prečo dnes už nežijú dinosaury?

SPOLOČENSTVO – ZÁKLAD ŽIVOTA V PRÍRODE72Prečo ryby nelietajú?

Podľa obrázkov porozprávajte, čo patrí do vodné-ho spoločenstva. Čo by tam ešte mohlo patriť?Ako je možné, že more je slané? Dokážete tútoinformáciu zistiť? Kde budete hľadať?

Ako môže človek ovplyvniť vodné spoločenstvo?Ktoré zásahy človeka do prostredia vodného spoločenstva považujete za správne a ktoré nie?

Všetko živé vo vodnom spoločenstve sa stavbou tela a spôsobom života prispôsobilo tomuto prostre-diu. Vyhľadajte informácie o tom, čím sa živia a ako sú prispôsobené tomuto prostrediu zvieratá a rast-liny na obrázkoch na nasledujúcej strane.

Ak by ste leteli v kozmickej rakete, videli by ste, že vodapokrýva väčšiu časť našej planéty. Preto ju aj často volá-me Modrá planéta. Väčšina vody je ale slaná. Jev moriach a oceánoch. Sladkej vody je oveľa menej. Tá sanachádza v riekach, jazerách, močiaroch a ľadovcoch.

Aj vodné spoločenstvá sa v priebehu svojho vývoja veľmi zmenili. Niekedy bolo na našej planéte vod-ných plôch oveľa viac. Potom prišlo veľké ochladenie, veľká časť vody zamrzla a vznikli ľadovce.A keď sa oteplilo, voda sa roztopila. Živočíchy a rastliny sa prispôsobovali meniacemu sa prostrediu.Niektoré vyhynuli, ale vznikli aj nové druhy. Aj zásahy človeka veľakrát toto prostredie zmenili.

Milí bádatelia, veríme, že ste vedeli odpovedať na túto otázku veľmi rýchlo. Môžeme povedať, že ryby sú stav-bou tela a spôsobom života prispôsobené životu vo vode. Nielen ryby sú prispôsobené životu vovodnom prostredí. Okrem nich tam žije veľa iných druhov živočíchov, ale aj rastlín. Je to aj pro-stredie, v ktorom vznikol život na Zemi.

Rastliny a živočíchy spolu s vodou, pôdou, podnebím a všetkým, čo vodné prostredie tvorí,voláme vodné spoločenstvo. To môže byť malé, napr. rybník, ale aj obrovské, napr. oceán.

SPOLOČENSTVO – ZÁKLAD ŽIVOTA V PRÍRODE 73Prečo ryby nelietajú?

Čo majú rastliny medzi sebou spoločné a čo rozdielne?Čo majú zvieratá medzi sebou spoločné a čo rozdielne?

PROJEKT

Zorganizujte si malý triedny kvíz. Pripravte si otázky týkajúce sa vodného spoločenstva.Umiestnite ich na viditeľné miesto. Rozdeľte sa na tímy. Vyhráva tím, ktorý ako prvý vypracujeodpovede na všetky otázky. Medzi otázky zaraďte aj tieto:• Zvieratá aj rastliny potrebujú pre svoj život kyslík. Ako sa kyslík dostane do vody?• Prečo je more slané?• Ako je možné, že sa ryba neutopí?• Prečo sú morské koraly chránené?• Ako vznikne potok?


� Čo tvorí vodné spoločenstvo?� Ktoré rastliny a zvieratá žijúce v spoločenstve sladkých vôd poznáte?� Ktoré rastliny a zvieratá žijúce v spoločenstve slaných vôd poznáte?

SPOLOČENSTVO – ZÁKLAD ŽIVOTA V PRÍRODE74Prečo medvede nemajú rady parky?

Ktoré kultúrne spoločenstvá poznáte?

Kultúrne prírodné spoločenstvo môže vzniknúť dvoma spôsobmi:• človek si upraví pôvodné prírodné spoločenstvo,• človek vytvorí úplne nové prírodné spoločenstvo.

Pomenujte spoločenstvá na obrázkoch. Čo majú spoločné a čo rozdielne?Prečo si človek upravuje alebo vytvára vlastné prírodné spoločenstvá?Mohol by človek žiť iba v lese? Vy by ste to dokázali?

Milí bádatelia,posledné prírodné spoločenstvo, o ktorom sa budeme rozprávať, bude spoločenstvo, ktoré vytvo-ril človek. Voláme ho kultúrne spoločenstvo.

SPOLOČENSTVO – ZÁKLAD ŽIVOTA V PRÍRODE 75Prečo medvede nemajú rady parky?

Pozorne si prečítajte oba opisy a priraďte ich k jednej z možností.

Za mestom je lúka, na ktorej sa ľudia rozhodli postaviť si domovú zástavbu. Lúku rozryjú, odvezúz nej zeminu a vykopú základy potrebné na stavbu domov. Keď dostavajú, v okolí domov si vysa-dia trávu a stromy. Blízko si vytvoria park, aby tam mohli chodiť relaxovať. Predtým na lúke žilzajac, žaby, užovka, jašterica, rástli tam rastliny ako divý mak, margaréty a veľa liečivých rastlín.Teraz sa prostredie zmenilo. Pôvodné druhy tam už nenájdete. Rastú tam okrasné rastliny, kríky,žijú veverice, vtáky hniezdiace na stromoch.

Ujo Vavro je dobrý poľnohospodár. Záleží mu na tom, aby pestoval rastliny, ktoré budú zdravé.Chce ich predávať do obchodov aj pre iných ľudí. Preto si kúpil lúku a rozhodol sa, že na nej budepestovať obilie. Lúku teda pooral, odstránil trávu a iné lúčne rastlinstvo, čím prišli o potravu včely,bylinožravce, ktoré sa chodili na lúku pásť. Musia zmeniť svoje územie. Zasadené obilie na polepriláka vtáky a iné zvieratá, ktoré na ňom nájdu dostatok potravy.

Navrhnite pravidlá slušného správaniak prírode.


� Ako sa nazýva prírodné spoločenstvo, ktoré si človek upraví z pôvodného alebo vytvorí úplnenové?

� Ako vznikne kultúrne spoločenstvo?� Aké typy kultúrneho prírodného spoločenstva poznáte?� Ktoré rastliny alebo zvieratá v nich žijú?

PROJEKT

Vyberte sa na prechádzku do okolia školy. Do svojich bádateľských zošitov si poznačte, aké typykultúrneho prírodného spoločenstva ste videli. Zaznamenajte si aj rastliny a živočíchy, ktoré stetam videli.

Teraz už môžeme odpovedať aj na otázku, ktorú sme si položili nazačiatku. Na mieste, kde bol niekedy les, mohol žiť medveď a iné les-né zvieratá. Ak si ľudia toto územie upravili a z lesa vytvorili park, tie-to zvieratá sa presťahovali do iného lesa, pretože nežijú v prítomnostičloveka.

Človek sa oddávna snažil podmaniť si prírodu. Robil to preto, lebosi potreboval zabezpečiť bývanie, potravu a suroviny, ktoré potre-boval. Často si ale neuvedomoval, aké škody môže jeho sprá-vanie spôsobiť. Príroda má veľkú silu a dokáže sa sama uzdra-vovať. Potrebuje však na to čas a niekedy aj pomoc ľudí.Našťastie, dnes je už veľa ľudí, ktorí upozorňujú, žek prírode sa musíme správať ohľaduplne. Že jumôžeme využívať, ale nemôžeme iba brať, musí-me aj dávať.

SPOLOČENSTVO – ZÁKLAD ŽIVOTA V PRÍRODE76Prečo sú lesy pľúcami planéty?

Voda je pre les veľmi dôležitá. Tam, kde nie je voda, les zanikne. Preto sa s ňou les musel naučiťhospodáriť.

Les – to sú stromy, kry, byliny, machy, huby, lišajníky.Spolu so zvieratami tvorí zložitý prírodný útvar, v ktorom všetko na seba navzájom pôsobí.

Lesy sú pre život na Zemi veľmi dôležité, pretože:

• slúžia ako čističky vzduchu• produkujú kyslík

• ovplyvňujú podnebie, zmierňujú horúčavy• pomáhajú pri usmerňovaní režimu vody

• zabraňujú zosuvom pôdy• sú zdrojom dreva

• sú životným prostredím pre živočíchy, rastliny a ich spoločenstvá• spomaľujú rýchlosť vetra

• tlmia hluk• uchovávajú prírodné krásy

• sú miestom oddychu

V skupinách si rozdeľte funkcie lesa a pripravte k nim krátke príspevky. Usporiadajte lesnúkonferenciu, na ktorú môžete pozvať aj svojich rodičov.

Čo robí les lesom? Aké znaky má les?

Milí bádatelia, veľmi starým, ale pre život na našej planéte dôležitým spoločenstvom sú lesy. Sú tu už 350 milió-nov rokov. Za také dlhé obdobie sa podmienky menili. Vznikali a zanikali tu rôzne druhy rastlína živočíchov. Lesy sa naučili prispôsobovať rôznym zmenám. Stali sa tak veľmi silným spoločen-stvom.

SPOLOČENSTVO – ZÁKLAD ŽIVOTA V PRÍRODE 77Prečo sú lesy pľúcami planéty?

Keď ste boli v lese, možno ste si všimli, že les nie je všade rovnaký. V čom ste videli rozdie-ly?To, aké stromy, rastliny a zvieratá v lese nájdeme, závisí od viacerých podmienok. Jednouz nich je aj podnebie. Tam, kde je chladnejšie, je iný les ako tam, kde je stále teplo. Podľaobrázkov povedzte, aké druhy lesov poznáme.

O jednom z nich sa hovorí, že sa mení v každom ročnom období a darí sa mu v mierne teplýchoblastiach.

O druhom vieme, že je vždyzelený. Nachádza sa v oblastiach, kde je vlhko a veľmi horúco. Jedomovom veľkého počtu rastlín a živočíchov. Tiež sa mu hovorí pľúca Zeme.

O treťom z nich sa hovorí, že stromy sú vždyzelené a opadávajú až po niekoľkých rokoch, nie všaknaraz, ale postupne. Rastie vo vyšších polohách. Žijú v ňom rastliny a zvieratá, ktoré znášajú chlad-nejšie podnebie.

Čo majú tieto obrázky spoločné a čo rozdielne?

Priraďte tieto charakteristiky k jednotlivým typom lesa.

PROJEKT

Vytvorte si tri knihy. Každá kniha bude o inom type lesa. Vlepte do nich obrázky (alebo ich nakre-slite) zástupcov rastlín a živočíchov, ktoré žijú v danom type lesa.


� Čo tvorí les?� Aké typy lesov rozpoznávame?� Aký je medzi nimi rozdiel?� Povedz aspoň štyri funkcie lesa.


Milí bádatelia,blížia sa prázdniny a určite sa na ne všetci tešíte. Oddych si všetci zaslúžime a mali by sme si hoaj dopriať. Počas prázdnin nám však býva často smutno aj za kamarátmi v triede. Preto sa rozlúčmetým, že pôjdeme spoločne na jeden malý výlet. Kam to bude? No predsa do prírody, do lesa.

Ak ste už na naše putovanie pripravení, potrebujeme si ešte preskúmať terén, do ktorého pôj-deme. Nájdite si preto na mape miesto, kam výlet pripravujete a zistite o tom mieste z mapyčo najviac. Je tam voda? Je tam potok?

Svoje zistenia si zapíšte do bádateľského zošita.

Čo si so sebou zoberiete?

Miesto výletu:

Kde sa les nachádza:

Aké stromy sú pre les typické?

Aké zvieratá by sme mohli v lese nájsť?

Aké rastliny by sme mohli v lese vidieť?


Prajeme vám príjemný výlet, veľa nových bádateľských zistení a krásne prázdniny!

Vedeli by ste pripraviť aj trasu cestovania na miesto, kam sa chystáte?Ako by ste sa tam mohli dostať? Električkou? Autobusom? Vlakom?Svoje zistenia si opäť zapíšte a v triede sa spoločne dohodnite na spôsobe dopravy.Najlepšiu trasu odôvodnite.

Vaše poznámky budú dôležité.

Na mieste pobytu nezabudnite, ako sa treba v lese správať. Určite netreba kričať a rozhadzovať odpadky. Ale to už všetko určite viete. Všetko, čo počas výletu uvi-díte, zapíšte do svojich zošitov.

Turistický smerovník vám pomôže priorientácii v krajine. Turistické trasy súoznačené turistickými značkami.Môžu byť namaľované na rôznychmiestach – na kameňoch, stromoch,plotoch, stĺpoch.

Na niektorých miestach, napríklad v chránených územiach, môžete nájsť informačné tabule. Na tabu-liach sú kresby a opisy chránených rastlín a živočíchov, ktoré sa v okolí vyskytujú.

Videli ste už v prírode turistické značky? Aké farby mávajú?Zistite, či je v okolí vašej školy chránené územie.

Námet na ročný plán

Mesiac Tematický celok Týždeň Konkrétna téma Strana

IX Opakovanie II. Čo sme sa naučili 8, 9

Veci okolo nás III. Prečo sa veci líšia? 10, 11

Rastliny – súčasť prírody IV. Prečo stromy plačú? 12, 13

X Rastliny – Súčasť prírody I. Prečo stromy plačú? 14, 15

Rastliny – Súčasť prírody II. Prečo existujú nahé semená? 16, 17

Rastliny – Súčasť prírody III. Prečo máme stromy,ktoré majú semená ukryté? 18, 19

Veci okolo nás IV. Prečo je voda vo fľaši a knihy nie? 20, 21

XI Veci okolo nás I. Prečo je slon ťažký a more veľké? 22, 23

Veci okolo nás II. Prečo je zmrzlina studená? 24, 25

Veci okolo nás III. Prečo mláky miznú? 26, 27

Vesmír IV. Prečo Slnko vychádza a zapadá? 28, 29

XII Vesmír I. Prečo je Zem guľatá? 30, 31

Technika a technické objavy II. Prečo sa lopta kotúľa? 32, 33

Technika a technické objavy III. Prečo je ľad šmykľavý? 34, 35

I Technika a technické objavy II. Prečo má bicykel pedále? 36, 37

Technika a technické objavy III. Prečo žiarovka svieti? 38, 39

Človek ako súčasť prírody IV. Prečo sa podobáme na opicu? 40, 41

II Človek ako súčasť prírody I. Prečo sa podobáme na opicu? 40, 41

Človek ako súčasť prírody II. Prečo vidíme, cítime, počujeme? 42, 43

Človek ako súčasť prírody III. Prečo potrebujeme zmysly? 44, 45, 46, 47

III Človek ako súčasť prírody I. Prečo si učením precvičujeme mozog? 48, 49

Človek ako súčasť prírody II. Prečo počujeme tlkot srdca? 50, 51

Opakovanie III. Čo sme sa naučili 52, 53

Živočíchy – súčasť prírody IV. Prečo majú živočíchy kostru? 54, 55

IV Živočíchy – súčasť prírody I. Prečo existujú cicavce? 56, 57

Živočíchy – súčasť prírody II. Prečo vtáky vedia lietať? 58, 59, 60, 61

Živočíchy – súčasť prírody III. Prečo had v chlade nezamrzne? 62, 63, 64, 65

Živočíchy – súčasť prírody III. Prečo had v chlade nezamrzne? 62, 63, 64, 65

V Živočíchy – súčasť prírody I. Prečo žaba môže žiť vo vode aj na súši? 66, 67

Živočíchy – súčasť prírody II. Prečo žralok nie je typická ryba? 68, 69

Spoločenstvo – základživota v prírode III. Prečo u nás nie je púšť? 70, 71

Spoločenstvo – základživota v prírode IV. Prečo ryby nelietajú? 72, 73

VI Spoločenstvo – základživota v prírode I. Prečo medvede nemajú rady parky? 74, 75

Spoločenstvo – základživota v prírode II. Prečo sú lesy pľúcami planéty? 76, 77

Opakovanie III. Čo sme sa naučili? 78, 79

zal-vnutro-prir3-nove:sestava 1 · 2012-01-12 · ŽivoČÍchy – sÚČasŤ prÍrody – prečo...

Documents