Žehnajtea nepreklínajte

E D Í C I A V I E R A D O V R E C K A 1

Žehnajtea nepreklínajte

Praktická príručka pre každého kresťanacena: 1,50 EUR; cena pre predplatiteľov: 1,00 EUR

CELÝ SVET JE AJ NAPRIEK HRIECHUV STA VE POŽEHNANIA. PREČO SAŽEHNÁME A DÁVAME DEŤOM KRÍŽIKNA ČELO? TAJUPLNÝ ÚČINOK VERZUS MAGICKÁ SILA POŽEHNANIA.

J o z e f J a n č o v i č

V edícii Viera do vrecka už vyšlo:0. Boh prichádza už v Advente (Marián Gavenda)1. Žehnajte a nepreklínajte (Jozef Jančovič)

V roku 2011 pre vás ešte pripravujeme tieto témy:ZázrakyBiblické zázraky a zázraky dnešných čias.Televízia v našich rukáchNávod, ako rozumne používať televíziu.ModlitbaDôležitosť ústnej modlitby. Ako sa sústrediť pri modlení.Sväté matky a matky svätýchInšpirujúci pohľad na menej známe, ale rovnako významné sväté ženy.Ako prežívať letoPrečo potrebuje aj naša duša dovolenku a ako ju čo najlepšie prežiť.Umelé oplodneniePostoj Cirkvi k tejto téme a k ochrane života.Uzdravovanie rodových koreňovČo naozaj znamená uzdravovať rodové korene a prečo to robíme?AnjeliPrečo sa obraciame na anjelov a aký je ich skutočný význam. Falošné po-hľady a neprimerané očakávania od anjelov.Príprava na starobuKaždého z nás čaká, ale nie každý je na ňu pripravený...Rozvedení katolíciAko nájsť životnú cestu po rozvode či rozluke manželstva.Križiacke výpravyČasto kritizované obdobie v histórii Cirkvi. Dá sa nájsť na ňom niečo po-zitívne?

Presné názvy jednotlivých tém sa môžu zmeniť. Vydavateľ si vyhradzuje prá-vo na určenie poradia jednotlivých tém.

NIHIL OBSTAT

ThDr. Pavol Grach SDB, PhD., cenzor

Jozef Jančovič: Žehnajte a nepreklínajte

© vydavateľstvo DON BOSCO 2011

Fotografia na obálke © Dreamstime

ISBN 978–80–8074–132–7

NA CESTU DO KRAJINY POŽEHNANIA

V posledných rokoch sa stalo súčasťou slovníka a ži-vota mnohých ľudí pozitívne myslenie. Slúži na zdoláva-nie ťažkostí, hoci prehnané pozitívne myslenie sa môženiekedy stať zastieraním alebo odsúvaním skutočnýchprob lémov. Mnoho vnútorných i vonkajších duševnýchzáležitostí v živote jednotlivcov a skupín sa dnes rieši psy-chologickým spôsobom. Psychológia má svoje legitímnemiesto a kompetencie, no ak svoj život často analyzujemelen psychologickým vysvetľovaním skutočností a nene-chávame miesto pre Boha, nebude to bez následkov.

Ľudský život má viaceré úrovne a človek ho má žiť nareálnom základe. Pre nás veriacich nie je životným zákla-dom len naše ja, náš rozum a naše pocity, ale vďaka vie-re a náboženskej skúsenosti sme pevne presvedčení, že zá-kladom života je Pán Boh, ktorý bol už pred namizákladom života toľkých mužov a žien. Boh je tou skalou,na ktorej staviame svoj ešte stále nedokončený život. Onje tajomný pôvodca bytia tohto sveta, diskrétne stojaci zabytím každého jednotlivca i celých skupín. Vidieť právev Bohu skutočný zdroj života je nesmierny pozitívny a ži-votodarný impulz, ktorý presahuje pozitívne myslenie čis-to psychologickej povahy.

Božie zjavenie zachytené vo Svätom písme vyvoláva vie-ru v trojjediného Boha a ponúka pre náš životný projektveľa kladných podnetov. Božie požehnanie nasmerovanék nám ľuďom a zároveň naše dobrorečenie nasmerovanék Bohu v nás buduje pozitívny postoj a hlboký vzťah s Bo-

�

hom. Umožňuje nám vnímať neviditeľnú a predsa reálnuBožiu skutočnosť a iniciatívu. O dynamike požehnania,ktoré zostupuje od Pána ako Božia priazeň a milosť a vy-stupuje od nás ako „žehnanie Pána“ v podobe dobroreče-nia, chvál a ďakovania, sa ustavične hovorí v Biblii, v Sta-rom i Novom zákone. Myslíme si, že hlbšie pochopeniebiblického pojmu požehnania v Písme je najlepším vý-chodiskom pre jeho porozumenie a používanie aj v dneš-ných časoch.

Vydajme sa preto aj my v tomto prvom čísle projek-tu Viera do vrecka na cestu do nádhernej krajiny požeh-nania v Písme, s ktorým sme v duchovnom živote takčasto konfrontovaní. Spoločne objavujme bohatstvo po-žehnania, ktoré je potrebné pre náš každodenný život,a učme sa s jeho pomocou pozitívne hľadieť na svet vy-kúpený Ježišom Kristom. Lepším poznaním požehnaniapochopíme aj hĺbku vlastnej existencie a modlitby. Nechnás v tom všetkých požehná dobrý Pán Boh a ukáže námsvoju jasnú tvár!

Boh túži žehnať ľudí

Jim Wallis, vydavateľ amerického časopisu Sojournersmagazine, spomína na udalosť, ktorá sa odohrala pred nie-koľkými rokmi v jeden neskorý večer pri jeho dome neďa-leko centra Washingtonu. Vybral sa do obchodu, aby na-kúpil zopár vecí na pripravovaný výlet. Bol taký zaujatýbudúcimi povinnosťami, že za sebou nezačul kroky uteka-júcich mladíkov a zrazu bolo neskoro. Utŕžil úder do hlavynejakým ostrým predmetom, ktorý mu spôsobil sečnú ra-nu nad okom, a po tvári mu začala tiecť krv. Niekoľko rúkho tlačilo k zemi a počul výkriky: „Zhoď ho dolu! Vezmi mu

2

peňaženku! Vyber peniaze!“ Jim sa pozviechal a prudko vy-skočil; zistil, že štyria útočníci boli ešte chlapci, nemali viacako štrnásť rokov. Veľmi rýchlo spozoroval, že nie sú ozbro-jení, a preto sa rozhodol postaviť sa im na odpor. Z celejsily skríkol: „Prestaňte! Ihneď prestaňte!“ Potom trochu po-kojnejšie dodal: „Chlapci ako vy nesmú zastrašovať ľudí, akosom ja.“ Pozrel im priamo do očí a povedal: „Som pastor.Chlapci, chcete zmlátiť pastora?“ Nato vzali štyria útočnícinohy na plecia. Len najmenší z nich sa vrátil, pozrel smut-ne na Jima a zašepkal: „Pastor, vyproste pre mňa od Bohapožehnanie.“

Asi niet človeka, ktorý by netúžil po Božom požehna-ní, i keď sme niekedy v pokušení hovoriť o iných, že si honezaslúžia, lebo sú akoby mimo dosahu Boha. Popravde,aj my sa niekedy pokladáme za tých, čo si požehnanie ne-zaslúžia, a podmieňujeme ho svojimi zásluhami, hoci odnich úplne nezávisí. Sväté písmo nám predstavuje Boha,ktorý túži žehnať ľudí – chce nás posilňovať, dodáva námodvahu, otvára pre nás nové možnosti aj vtedy, keď smevtiahnutí do životných zápasov a sklamaní.

Kde a kedy žehnáme?

Požehnanie sa v našich predstavách najčastejšie via-že na kňazské požehnania vo svätej omši alebo mimo nejpri požehnávaní osôb a predmetov. Na konci každej svä-tej omše kňaz požehnáva ľud slovami a znakom kríža.Osobitným je požehnanie s Oltárnou sviatosťou pri ado-rácii alebo slávnostné požehnanie Svätého Otca Urbi etobri (mestu a svetu) na Vianoce a Veľkú noc, ale aj sláv-nostné kňazské požehnanie na sviatky alebo novokňaz -ské požehnanie. Inokedy sa požehnanie viaže na svätenie

3

domov, zvonov, jedál alebo ružencov a ostatných nábo-ženských predmetov. Na Zelený štvrtok požehnáva bis -kup vo svojej katedrále posvätné oleje (pre katechume-nov, pre chorých a krizmu), cez veľkonočnú vigíliu a naZjavenie Pána sa požehnáva voda. V stredoveku sa konaliprocesie zažehnania zlého počasia s relikviou kríža a po-dobne. Dodnes sa z tohto zvyku v čase búrok a krupo-bitia zachovala prosebná modlitba pri zapálenej hrom-ničnej sviečke, ktorú požehnal kňaz na sviatokObetovania Pána (2. februára). V misáli používanom doDruhého vatikánskeho koncilu boli dokonca aj odsu-dzujúce, resp. odďaľujúce požehnania myší, kobylieka iných škodcov (Benedictiones reservatae n. 12).

Požehnanie má však miesto aj v živote bežných veria-cich. Každý veriaci katolík sa pred modlitbou prežehnáv mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Príležitostné pre-žehnávanie športovcov zasa medializuje toto krásne gestoa vyznieva ako prosba alebo vďaka za úspech. Požehnaniezaznieva v pozdravoch, prianiach a žičeniach. Prajeme sihojné Božie požehnanie. Chválime Ježiša Krista typickýmkatolíckym pozdravom „Pochválený buď Ježiš Kristus!“.Rodičia dávajú deťom krížik na čelo nielen pri krste a predsobášom. Biblické žalmy nás aj mimo svätej omše v litur-gii hodín vyzývajú žehnať a velebiť Boha, resp. nám po-máhajú zažehnávať nepriateľské sily v živote. V minulostiveriaci otcovia stavali kríže na poliach, aby sa ľudia žeh-nali na ceste a pri práci. Robiť krížik nožom na novýchlieb pred jeho krájaním je dodnes u našich mám gestomžehnajúcej vďačnosti Bohu.

Požehnanie skutočne v rôznych formách zasahuje nášživot. Podľa biblického chápania je totiž Boh sám zdro-jom všetkého požehnania, čiže všetkých dobrých darov.Dosvedčuje to Jakubov list 1, 17: „Každý dobrý údel, kaž-

4

dý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel.“ Po-žehnanie sa nám kresťanom dostáva cez Krista: „Nech jezvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý násv Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požeh-naním“ (Ef 1, 3). Výnimočným prostredníkom Božiehopožehnania je Ježiš Kristus, ktorý veriacim udeľuje po-žehnanie ako veľ kňaz novej zmluvy predovšetkým pri bo-hoslužbe a v jeho osobe ho udeľujú najmä kňazi všetkýmveriacim. Božie požehnanie si môžu vyprosovať aj samiveriaci pre seba a pre druhého. Všetci pokrstení sú na zá-klade všeobecného kňazstva napojení na Boží život, čoim umožňuje žehnať. Príkladom sú rodičia, ktorí žehna-jú svoje deti slovom a gestom krížika. Biblický pojem po-žehnania zahŕňa aj dobrorečenia, chvály, velebenia a ďa-kovania Bohu, na ktorých sa bežne podieľame. Zdrojoma aktérom všetkého požehnania však zostáva v prvomrade Boh.

Z Písma je zjavné, že Boh, ale aj Ježiš, Boží Syn, nás po-žehnávajú. Dokonca posledným viditeľným činom JežišaKrista na tejto zemi je práve jeho žehnanie pri odchode donadprirodzeného sveta. V 24. kapitole Lukášovho evanje-lia čítame: „Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ru-ky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vzná-šal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou savrátili do Jeruzalema. Stále boli v chráme a velebili (pôv. gr.sloveso žehnali) Boha“ (Lk 24, 50 – 53). Ježiš žehná, na-čo učeníci dobrorečia Bohu. V byzantskom umení vidímečasto najmä v bazilikách žehnajúceho Ježiša, čo by moh-

5

Príležitostné prežehnávanie športovcovmedializuje toto krásne gesto a vyznieva

ako prosba alebo vďaka za úspech.

lo po vzore učeníkov aj v nás vyvolať trvalý postoj dobro-rečenia Ježišovi.

My kresťania sme vďaka Kristovi požehnaným novýmľudom, Ježišovou Cirkvou, ktorá je pokračovaním Božiehoľudu Starého zákona. Sme akoby štepom planej olivy nadobrej olive vyvoleného národa (porov. Rim 11, 17.24). Slá-va, prisľúbenia a požehnanie nebolo tomuto ľudu odňaté,a preto sme sa aj my stali ich dedičmi.

Starý zákon nám výborne umožňuje chápať pojem po-žehnania, ktorého aktuálnosť osvetlí dielo Ježiša Kristav Novom zákone.

6

POŽEHNANIE V STAROM ZÁKONE1

Požehnanie predstavuje v Písme, zvlášť v Starom zá-kone jednu z najčastejších a najdôležitejších tém. Je po-merne bohatá na významové odlišnosti, ktoré sa nedajúvždy ľahko chápať alebo vtesnať do modernej mysle a kul-túrneho kontextu našej doby, preto sa pokúsime osvetliťju z viacerých strán.

Slovo a dar

Téma požehnania najväčšmi rezonuje v prvej kniheBiblie o začiatkoch – v Knihe Genezis. V hebrejskom tex-te Starého zákona sa vyskytuje sloveso barach – požehná-vať v obmenách až 330-krát (ráta sa tam aj typický výrazbaruch – požehnaný), pričom v Knihe Genezis ho nájdemeaž 73-krát. Hebrejské podstatné meno berachá – požehna-nie je použité celkovo 72-krát; v prvej biblickej knihe 16-krát. Kniha Genezis teda obsahuje takmer jednu štvrtinuvýrazov hebrejského kmeňa b-r-ch.

V pôvodnom hebrejskom jazyku súvisí b-r-ch s kole-nom (po hebrejsky berech), následne asi s kľačaním pripožehnaní alebo dokonca s plodiacou silou pohlavnýchorgánov (pri požehnaní sa žehnaní dotýkali kolien, lonažehnajúceho). Kmeň b-r-ch sa prenesene viazal aj na lú-

7

�

1 V mnohých bodoch sa odteraz inšpirujeme poznámkami Domenica Mos-su: Benedire (Mondo nuovo 88). Turín, Elle Di Ci 1991, pričom však do-plníme ďalšie postrehy a aktualizačné podnety.

8

čenie; pri lúčení sa ľudia žehnali, a tým sa oddelili (Ježišv Lk 24, 50 – 51). Isté je, že za gestom žehnania stál zá-mer dobra.

Pozrime sa však aj na odlišné používanie jednotlivýchvýrazov:2

A) Podstatné meno požehnanie (berachá) označujev bežnom použití „dar“ a medziľudský vzťah. Dary, ktoréprináša Jakub Ezauovi (Gn 33, 11), Abigail Dávidovi(1 Sam 25, 14), Náman Elizeovi (2 Kr 5, 15), majú speča-tiť dohodu a mier. Význam gesta je náboženský, a hoci tuide o hmotné dary, voľbou slova požehnanie sa chce po-ukázať na vzťah k Bohu a jeho štedrosť (Prís 10, 6.22)alebo na vzťah k spravodlivým ľuďom a štedrosť k núdz -nym (Sir 7, 32). Ide teda o Božiu priazeň, ktorú môžesprostredkovať človek aj iným.

B) Sloveso (po)žehnať (barach, varianty berech, be-rach) má široký významový rozsah – od priania okoloidú-ceho (2 Kr 4, 29) cez formálnu zdvorilosť (Gn 47, 7.10) ažk darom Božej priazne. Najčastejšie žehná Boh, jeho po-žehnanie je životodarné (Ž 65, 11) a týka sa len živýchtvorov. Neživá príroda je posvätená Božou prítomnosťou,nie požehnaná. Po Bohu je práve otec zdrojom a spro-stredkovateľom života, preto mu náleží právo žehnať. Pa-radoxne, slabý niekedy žehná silnejšieho (Jób 29, 13)a dokonca i človek Boha a chudobný mocného. Hoci imnemajú čo ponúknuť, požehnanie v podobe dobrorečeniavyjadruje životodarný vzťah a zahrňuje malého do hojnostimocného. Znamená to uznať Božiu štedrosť a vzdať Bohuvďaky, čo je prvá povinnosť človeka (Rim 1, 21).

C) Trpné príčastie požehnaný (baruch) sa používa v he-brejských textoch Starého zákona až 96 ráz. Zaznieva v ty-2 Porov. Jacques Guillet: Požehnání. In Slovník biblické teologie, Rím 1991,s. 362 – 366.

pických biblických požehnaniach: „Nech je požehnaný člo-vek, ktorý sa staral o teba!“ (Rút 2, 19). Nie je to len pria-nie, ale nadšené zvolanie človeka tvárou v tvár Božej priaz-ni a štedrosti: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný jeplod tvojho života“ (Lk 1, 42). Vyjadruje sa ním obdiv nadBožou mocou na požehnanom človeku, ktorý patrí Bohu,podobne ako Pánov svätý, ktorý je oddelený z profánnehosveta. Požehnanie robí z vyvoleného človeka sprostredko-vateľa a zdroj svetla pre okolie. Svätý aj požehnaný patriaBohu – kým svätý zjavuje skôr Božiu neprístupnú veľkosť,požehnaný je prejavom blízkosti a štedrosti Boha. Zvola-nie „Požehnaný Abram!“, ale aj výkrik „Baruch Elohím“,teda „Požehnaný/Zvelebený Boh“, vytryskne z dojmu nadtým, ako pôsobí Božia moc. Požehnanie je ľudskou odpo-veďou na Božie zjavenie (Melchizedech v Gn 14, 20; Ab-rahámov sluha v Gn 24, 27; Jetro v Ex 18, 10; Bóz a Rútv Rút 4, 14). Niekedy zaznievajú obe zvolania súčasne, na-príklad v Gn 14, 19 – 20 a v Jdt 13, 17 – 18; v oboch prí-padoch je to po víťazstve nad nepriateľmi. V takomto dvo-jitom zvolaní vystúpi do popredia podstata požehnania: jeto výkrik z Božieho vyvolenia, ktoré je prejavom Božiehozjavenia. Skutočne požehnaný je Boh, on je baruch. „Žeh-nať Boha“, čiže dobrorečiť mu, resp. zvelebovať ho, ne-znamená pripojiť niečo k tomu, čo už má, ale skôr pripo-jiť sa k zjaveniu a k výzve chváliť ho. Požehnanie jeverejným vyznaním Božej veľkosti a moci na základe vzdá-vania vďaky za Božie dary.

Požehnanie patrí k prvým prejavom Božieho zjaveniav Biblii a podstatne sa viaže k téme života. V tomto kon-texte ho treba stále vnímať. Z rozboru biblických požeh-naní vyplýva bohatstvo Božej dobroty a nábožný úžas ob-darovaného stvorenia. Požehnanie výborne vystihuje výrazdar od Boha, ktorý zasahuje do hlbín života. Tajomstvo po-

9

žehnania je v Písme zachytené, popísané, aj keď nie úplnedefinované. Požehnanie je dobrorečením, je to slovo a darzároveň, čo výstižne vyjadruje novozákonný grécky výrazpre požehnanie – eulogia (dobro-rečenie) a takisto aj la-tinčina, kde je požehnanie – benedictio odvodené od slo-vesa benedire (dobre hovoriť).

Významovo široký hebrejský výraz berachá slovenčinapokrýva najlepšie termínom dobrorečenie, ktorý je do-slovným prekladom horeuvedeného gréckeho a latinské-ho výrazu a kladie sa ním dôraz na slová pri žehnaní.Výraz dobrorečenie je totiž významovo širší: dobrorečíBoh, ale je možné dobrorečiť i Bohu, čo dobre vystihujedvojitú dynamiku požehnania. Významovo užší výraz po-žehnanie v slovenskom jazyku podčiarkuje skôr gesto prižehnaní a vychádza zo slovesa žehnať (variantypo/pre/za-žehnať). Slovenské žehnať pochádza z ne-meckého slovesa segnen a to zasa z latinského slovesa

signare – poznačovať (totiž krížom).3 V slovenčine pôso-bí väzba „žehnať Boha“ neobvykle, preto sa používa„chváliť, velebiť Boha“, no najvýstižnejšie zo všetkých jespojenie „dobrorečiť Bohu“.

Je dobré si uvedomiť, že požehnanie sa od začiatku tý-ka bytia človeka, nie jeho vlastníctva. Vždy je dané slo-vom, no niekedy sa podobá skôr na konanie, napríklad pripožehnaní, ktoré dal slabozraký otec Izák Jakubovi: „Keďsa (Jakub) priblížil a keď ho pobozkal, (Izák) zacítil vôňu je-

10

3 Porov. Václav Machek: Etymologický slovník jazyka českého (2. oprav. vy-dání). Praha, Academia 1968, s. 724.

Požehnanie sa od počiatku týka bytiačloveka, nie jeho vlastníctva.

OBSAH

NA CESTU DO KRAJINY POŽEHNANIA............................ 1Boh túži žehnať ľudí............................................................... 2Kde a kedy žehnáme?..............................................................3POŽEHNANIE V STAROM ZÁKONE................................... 7Slovo a dar............................................................................... 7Adresované živým tvorom....................................................... 12Požehnanie verzus kliatba.......................................................13Abrahám, Izák a Jakub: požehnaní patriarchovia.................15Požehnanie na perách svätých pohanov.................................16Ľudská zrada ako prekážka.....................................................17Vzácne strieborné zvitky......................................................... 18Odpoveď človeka: „Zvelebený Pán!“...................................... 20Modlitba, chvála stvorenia......................................................21V očakávaní Ježišovho príchodu.............................................22NOVÝ ZÁKON: POŽEHNANÍ V KRISTOVI..........................24Ježišova modlitba: „Zvelebujem ťa, Otče…“.......................... 24Smerom k definitívnemu požehnaniu.................................... 25Boh nás v Kristovi požehnal...................................................26Podmanivý štýl kresťanov........................................................27POŽEHNANIE A POŽEHNANIA DNES............................... 30Prázdny zvyk alebo trvalá hodnota........................................ 31Paradoxné bohatstvo............................................................... 32Tajuplný účinok proti magickej vízii.......................................34Žehnajte (sa) a chváľte Ježiša!................................................37

40