ÚZEMNÝ PLÁN OBCE

VESELÉZ A D A N I E

ECOCITIES

ZADANIE NA ÚZEMNÝ PLÁN OBCE VESELÉ

Obstarávateľ:

Obec Veselé

Poverený obstarávaním:

Ing. arch. Karol Ďurenec

odborne spôsobilá osoba na obstarávanie ÚPP a ÚPD, reg. č. 335

Spracovateľ ÚPD obce:

Ecocities, s.r.o. Piešťany

www.eco-cities.eu

Spracovateľ zadania:

doc. Ing. arch. Jaroslav Coplák, PhD.

autorizovaný architekt SKA, reg. č. 1524 AA

Dátum spracovania:

november 2019

Obsah

1. Dôvody na obstaranie územného plánu..............................................................................3

2. Určenie hlavných cieľov rozvoja územia – rozvojový program obstarávateľa..................3

3. Vymedzenie riešeného územia............................................................................................3

4. Požiadavky vyplývajúce z návrhu územného plánu regiónu na územie obce.................4

5. Zhodnotenie významu obce v štruktúre osídlenia a požiadavky na riešenie záujmového územia obce............................................................................................................................11

6. Základné demografické údaje a prognózy.........................................................................12

7. Osobitné požiadavky na urbanistickú kompozíciu obce.................................................16

8. Osobitné požiadavky na obnovu, prestavbu a asanáciu obce..........................................17

9. Požiadavky na riešenie rozvoja dopravy a koncepcie technického vybavenia...............18

10. Požiadavky na ochranu prírody a tvorbu krajiny, kultúrneho dedičstva, na ochranu prírodných zdrojov a ložísk nerastov....................................................................................23

11. Požiadavky z hľadiska ochrany trás nadradených systémov dopravného a technického vybavenia územia...................................................................................................................25

12. Požiadavky vyplývajúce zo záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany, ochrany pred povodňami, civilnej ochrany obyvateľstva...........................................................................27

13. Požiadavky na riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce.........................................................................................................................................28

14. Požiadavky na riešenie bývania, občianskeho vybavenia, sociálnej infraštruktúry a výroby.....................................................................................................................................29

15. Požiadavky z hľadiska životného prostredia a určenie požiadaviek na hodnotenie z hľadiska predpokladaných vplyvov na životné prostredie..................................................32

16. Osobitné požiadavky z hľadiska ochrany pôdy..............................................................33

17. Požiadavky na riešenie vymedzených častí územia obce, ktoré je potrebné riešiť s podrobnosťou územného plánu zóny...................................................................................34

18. Požiadavky na určenie regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívaniaúzemia.....................................................................................................................................34

19. Požiadavky na vymedzenie plôch na verejnoprospešné stavby....................................35

20. Požiadavky na rozsah a úpravu dokumentácie územného plánu.................................35

21. Zoznam podkladov pre vypracovanie zadania...............................................................36

2

1. Dôvody na obstaranie územného plánu

Dôvodom pre obstaranie a spracovanie územného plánu obce je potreba právne záväznéhodokumentu s jednoznačne stanovenými regulatívmi pre stavebné aktivity a využívanieprírodných zdrojov. Tieto sú nevyhnutné pre harmonický rozvoj obce v súlade s princípmiudržateľného rozvoja.

Je tiež žiaduce premietnuť rozvojové zámery z relevantných strategických dokumentov,najmä z územného plánu regiónu Trnavského samosprávneho kraja a z aktuálnehoprogramu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce Veselé.

2. Určenie hlavných cieľov rozvoja územia – rozvojový program obstarávateľa

Cieľom územného plánu obce Veselé bude v zmysle ustanovení § 1 zákona č. 50/1976 Zb.v znení neskorších predpisov komplexné riešenie priestorového usporiadania a funkčnéhovyužitia územia v rozsahu katastrálnych území Veselé a Ťapkové, stanovenie zásad jehoorganizácie a vecná a časová koordinácia činností v území.

Hlavným cieľom rozvoja územia bude navrhnúť kvalifikovanú koncepciu územnéhorozvoja obce, zameranú primárne na rozvoj obytnej funkcie. Okrem regulácie funkčnéhovyužívania územia je cieľom tiež definovanie optimálnej územno-priestorovej organizácie,zachovávajúcej identitu obce. Primárnym záujmom obce je pri rozvojových aktivitáchvychádzať z princípov udržateľného rozvoja a v maximálnej miere zohľadňovaťpožiadavky ochrany prírody a životného prostredia.

Strategická vízia rozvoja obce, obsiahnutá v aktuálnom programe hospodárskeho asociálneho rozvoja obce Veselé, bude východiskom aj pre nový územný plán obce. Jeformulovaná v nasledovnom znení: „Chceme, aby obec Veselé v roku 2025 bolakonkurencieschopná, príťažlivá a perspektívna obec so zvyšujúcou sa kvalitou života prevšetkých jej obyvateľov vo všetkých oblastiach, využívajúca všetky zdroje pre tvorbunových hodnôt v súlade s ochranou životného prostredia a udržateľným využívanímkultúrneho, historického a prírodného dedičstva.“

3. Vymedzenie riešeného územia

Obec Veselé (okres Piešťany, Trnavský kraj) leží v severovýchodnej časti sprašovejTrnavskej pahorkatiny na styku s považským výbežkom Podunajskej nížiny pozdĺž bývalejHolešky. Územie je úplne odlesnené a intenzívne poľnohospodársky využívané. Podklad

3

tvoria mladé treťohorné usadeniny pokryté riečnymi uloženinami a sprašou. Nadmorskávýška riešeného územia je od 152 do 212 m n.m., stred obce je vo výške 165 m n.m.

Riešené územie pre územný plán obce je vymedzené administratívno-správnymihranicami obce, t. j. katastrálnymi územiami Veselé a Ťapkové. Obe katastrálne územia naseba nadväzujú a vytvárajú mimoriadne kompaktný celok. Spolu majú výmeru 1387 ha, ztoho 1247,7 ha pripadá na k.ú. Veselé a zvyšok na k.ú. Ťapkové. Hustota osídleniadosahuje 88,4 obyvateľov na km2, čo je mierne pod úrovňou celoštátneho priemeru (110obyv./ km2). Riešené územie hraničí s nasledujúcimi katastrálnymi územiami:

• na severe s k.ú. Rakovice

• na východe s k.ú. Piešťany, k.ú. Drahovce

• na juhu s k.ú. Horné Dubovany

• na západe s k.ú. Dolný Lopašov, k.ú. Lančár

Katastrálne hranice administratívneho celku prebiehajú bez nápadných ohraničujúcichprvkov ornou pôdou, len juhovýchodnú hranicu na istom úseku tvorí Borovský kanál aHorný Dudváh. Najväčšiu šírku dosahuje riešené územie v smere západ – východ.

Zastavané územie zahŕňa zastavané pozemky s priľahlými záhradami a hospodársky dvor,pričom vytvára kompaktný celok. Je vymedzené hranicami stanovenými k 1.1.1990. Jepretiahnuté v v smere hlavnej kompozičnej a prevádzkovej osi, t.j. v smere sever – juh.

4. Požiadavky vyplývajúce z návrhu územného plánu regiónu na územie obce

Územný plán regiónu Trnavského samosprávneho kraja bol schválený uznesenímZastupiteľstva Trnavského samosprávneho kraja dňa 17.12.2014 a jeho záväzná časť bolavyhlásená Všeobecne záväzným nariadením č. 33/2014. Záväzná časť Územného plánuregiónu Trnavského kraja je záväzným podkladom pre riešenie Územného plánu obceVeselé.

V záväznej časti ÚPN regiónu Trnavského samosprávneho kraja sú určené niektorévšeobecné podmienky pre rozvoj miest a obcí, ako aj konkrétne požiadavky vzťahujúce sana riešené územie:

1.1. v oblasti medzinárodných, celoštátnych a nadregionálnych vzťahov

• 1.1.2. Rozvíjať bratislavsko-trnavské ťažisko osídlenia ako súčasť medzinárodnéhosídelného systému vo väzbe na aglomerácie Viedne, Győru a Budapešti.

1.2. v oblasti regionálnych vzťahov

4

• 1.2.1. Rešpektovať a rozvíjať polohový potenciál Trnavského kraja predstavujúcirozmanité sídelné štruktúry a etnografické, ekonomické a kultúrno-historickéšpecifiká jednotlivých častí kraja.

• 1.2.2. Podporovať v sídelnom rozvoji Trnavského kraja vytváranie polycentrickéhokonceptu územného rozvoja vo väzbe na centrá a osídlenie susediacich krajov,

• 1.2.6. Podporovať na území regiónu rozvoj sídelných rozvojových osí prvého stupňapodľa KURS:

• 1.2.6.1. Považskú rozvojovú os: (Bratislava) – Trnava – (Trenčín – Žilina)

1.3. v oblasti štruktúry osídlenia

• 1.3.2. Rešpektovať pri rozvoji osídlenia prírodné zdroje, poľnohospodársku pôdu apodzemné zásoby pitných vôd vysokej kvality ako najvýznamnejšie determinantyrozvoja územia:

• 1.3.2.2. územnoplánovacími nástrojmi podporovať ochranu najkvalitnejších anajprodukčnejších poľnohospodárskych pôd pred ich zástavbou.

• 1.3.3. Územný a priestorový rozvoj orientovať prednostne na intenzifikáciuzastavaných území, na zvyšovanie kvality a komplexity urbánnych prostredí.

1.4. v oblasti navrhovaných regionálnych centier osídlenia

• 1.4.12. Rešpektovať a podporovať centrá osídlenia zaradené v ÚPN-R TTSK doôsmej skupiny, ktoré pri vyváženom polycentrickom rozvoji Trnavského krajazohrávajú doplnkovú úlohu ponukou špecifických funkcií a ku ktorým patria: ...Veselé

• 1.4.13. Rešpektovať základné funkcie centier osídlenia TTSK ôsmej skupiny apodporovať ich rozvoj ako:

• 1.4.13.1. urbanizované centrá štruktúry osídlenia menšieho rozsahu určenépredovšetkým pre bývanie vo vidieckom prostredí.

• 1.4.13.2. centrá určené predovšetkým pre funkcie mikroregionálneho alokálneho významu.

• 1.4.13.3. centrá pre základnú občiansku vybavenosť a sociálnu starostlivosť preokolité vidiecke priestory, lokálne centrá hospodárskych aktivít, najmäprimárneho a terciárneho sektoru.

• 1.4.13.4. centrá podporujúce trvalú starostlivosť o krajinu a rozvoj krajinnejzelene.

• 1.4.13.5. centrá s kvalitnými plnohodnotnými podmienkami bývania,umožňujúcimi formy „práce doma“, najmä v špecifických činnostiach terciéru,v oblasti vedy a techniky, rastu vzdelanosti, zvyšovania kvalifikácie a rozvojazdravotníckej starostlivosti.

• 1.4.13.6. dopravné zastávky, prípadne uzly lokálneho významu pre prepravuosôb.

5

• 1.4.13.7. centrá pre alokáciu rekreačných, turistických, agroturistických aoddychových aktivít spolu s osobitne vymedzeným rekreačnými obcami.

• 1.4.13.8. centrá osídlenia rozvíjané na základe lokálnych a mikroregionálnychšpecifík obcí.

2. Zásady funkčného využívania územia z hľadiska rozvoja hospodárstva

2.1 v oblasti hospodárstva

• 2.1.3. Obmedzovať vhodným urbanistickým riešením možný negatívny dopadpriemyselnej a stavebnej produkcie na životné prostredie a na prírodnú krajinu.

• 2.1.7. Preveriť v obciach aktuálnosť a potrebu ďalšieho územného rozvojaexistujúcich a budovania nových výrobných areálov, najmä priemyselných parkov,z hľadiska limitov využitia územia.

2.2. v oblasti poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva

• 2.2.2. Minimalizovať pri územnom rozvoji možné zábery poľnohospodárskychpozemkov a lesných pozemkov.

• 2.2.4. Rešpektovať v územnom rozvoji pôdu, ako rozhodujúci potenciál pre rozvojprimárneho sektora hospodárstva, ktorý valorizuje ekonomickú aktivitu kraja azvyšuje potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť na národnej úrovni.

• 2.2.6. Podporovať zvyšovanie výmer krajinnej zelene, najmä nelesnej drevinovejvegetácie, na neproduktívnych, resp. málo produktívnych poľnohospodárskychpozemkoch.

2.3. v oblasti ťažby

• 2.3.1. Zabezpečiť ochranu nerastného bohatstva a jeho racionálneho využitiarešpektovaním výhradných ložísk, ložísk nevyhradených nerastov, chránenýchložiskových území, chránených území pre osobitné zásahy do zemskej kôry, ako ajdobývacích a prieskumných území.

2.4. v oblasti sekundárneho sektoru – priemysel a stavebníctvo

• 2.4.3. Uprednostňovať intenzifikáciu existujúcich hospodárskych areálov, vrátanepriemyselných parkov.

• 2.4.5. Opätovne umiestňovať aktivity priemyselnej výroby, skladov, logistiky astavebníctva a ostatných sektorov do už existujúcich ale nevyužívaných areálov.

2.5. v oblasti terciárneho sektoru

• 2.5.3. Usmerňovať lokalizáciu aktivít terciárneho sektora do zastavaných územímiest a obcí.

4.1. v oblasti rozvoja cestovného ruchu /turizmu

• 4.1.1. Rešpektovať prioritu prírodného prostredia ako nevyhnutnej podmienkyoptimálneho fungovania rozvoja cestovného ruchu, ktorý sa v rozhodujúcej miere

6

viaže na prírodné a krajinné prostredie a podporovať aktivity súvisiace sostarostlivosťou o krajinu a s aktívnym spôsobom jej ochrany.

• 4.1.2. Vytvárať územné predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu /turizmu akojedného z najväčších generátorov zamestnanosti.

• 4.1.5. Vytvárať územné podmienky pre rozvoj služieb, produktov a centiercestovného ruchu pre rozmanité príjmové skupiny a vekové kategórie obyvateľstva.

• 4.1.6. Podporovať jednoduché formy ubytovania v cestovnom ruchu šetrné kživotnému prostrediu, podporovať rozvoj kempingov a táborísk.

• 4.1.12. Podporovať rozvoj aktivít cestovného ruchu v sekundárnej krajinnejštruktúre Trnavského kraja na území dolnopovažského regiónu cestovného ruchu,charakteristického najmä vodnou nádržou Sĺňava s rekreačno-športovým využitím,chalupárskymi, chatovými lokalitami na svahoch Považského Inovca,vinohradníckymi lokalitami na svahoch Považského Inovca, kúpeľným mestomPiešťany (mestom s prívlastkom „mesto bicyklov“), cyklistickou a pešou turistikou,vodnými nádržami, rybníkmi a inými vodnými plochami a pod.

4.1. v oblasti jednotlivých druhov a foriem cestovného ruchu / turizmu

• 4.2.1. Podporovať rozvoj vidieckej turistiky, agroturistiky ako foriem cestovnéhoruchu šetrných k životnému prostrediu.

• 4.2.3. Podporovať budovanie a rozvoj agroturistických zariadení a areálov svýznamom rekreačnooddychovým a poznávacím, poľnohospodársko-produkčným,ekologickým a krajinotvorným.

• 4.2.4. Podporovať rozvoj agroturistických aktivít prostredníctvom rekonštrukcienevyužívaných poľnohospodárskych dvorov.

• 4.2.11. Podporovať územný a kvalitatívny rozvoj siete náučných chodníkov, a taksprístupňovať významné kultúrno-historické lokality, objekty, prírodné lokality aobjekty verejnosti.

5. Zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie

5.2. v oblasti vody a vodných zdrojov a vodnej a veternej erózie

• 5.2.1. Chrániť a udržiavať sústavu vodných tokov a vodných plôch:

• 5.2.1.1. podporovať proces revitalizácie – obnovy prírodného stavu ekosystémuvodných tokov, vodných plôch a ich okolí, podporovať proces obnovy ramienvýznamných vodných tokov ako vodných alebo mokraďových ekosystémov.

• 5.2.2. Rešpektovať a chrániť oblasti prirodzenej akumulácie vôd – zdrojepodzemných pitných vôd, minerálnych a geotermálnych vôd.

• 5.2.4. Zohľadňovať v územnom rozvoji princíp zadržiavania vôd v území –rešpektovať a zachovať sieť vodných tokov, suchých korýt, úžľabín vodných tokov,vodných plôch zabezpečujúcich retenciu vôd v krajine.

7

• 5.2.7. Upravovať odtokové pomery a vodný systém vo voľnej krajine i v zastavanýchúzemiach.

• 5.2.8. Podporovať zadržanie zrážkových vôd v území, formou prírodnýchretenčných nádrží jazierok, budovaním občasných vodných plôch plnených lenzrážkami, dopĺňaním plôch krajinnej zelene.

• 5.2.9. Pre ochranu pôdy proti účinkom veternej erózie podporovať zvyšovaniepodielu vegetačného krytu v krajine – zachovať existujúce, navrhovať nové líniovéalebo plošné prvky zelene ako vegetačný ochranný kryt, najmä v odkrytejpoľnohospodárskej krajine.

5.3. v oblasti ochrany pôd

• 5.3.1. Navrhovať funkčné využitie územia tak, aby čo najmenej narúšaloorganizáciu poľnohospodárskej pôdy a jej využitie a aby navrhované riešenie bolo zhľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy najvhodnejšie.

5.5. v oblasti radónového rizika a prírodnej rádioaktivity

• 5.5.1. Uprednostňovať pri výstavbe nových objektov tie oblasti na rozvojurbanizácie, kde nie sú potrebné protiradónové opatrenia.

5.6. v oblasti odpadového hospodárstva

• 5.6.4. Podporovať zakladanie a rozvoj kompostární v obciach.

6. Zásady a regulatívy priestorového usporiadania územia z hľadiska ochrany prírody atvorby krajiny a v oblasti vytvárania a udržiavania ekologickej stability

6.1. v oblasti ochrany prírody a tvorby krajiny

• 6.1.2. Rešpektovať a zohľadňovať sústavu chránených území členských krajínEurópskej únie NATURA 2000, ktorými sú vyhlásené chránené vtáčie územia:Dunajské luhy (SKCHVU007), Kráľová (SKCHVU010), Lehnice (SKCHVU012), MaléKarpaty (SKCHVU014), Záhorské Pomoravie (SKCHVU016), Ostrovné lúky(SKCHVU019), Úľanská mokraď (SKCHVU023), Sĺňava (SKCHVU026),Veľkoblahovské rybníky (SKCHVU034) a Špačínsko-nižnianske polia(SKCHVU054) ako aj navrhované územia európskeho významu (ÚEV).

6.2. v oblasti vytvárania a udržiavania ekologickej stability

• 6.2.1 Rešpektovať a zohľadňovať všetky na území Trnavského kraja vymedzenéprvky územného systému ekologickej stability (ÚSES), predovšetkým biocentráprovinciálneho (PBc) a nadregionálneho (NRBc) významu a biokoridoryprovinciálneho (PBk) a nadregionálneho (NRBk) významu (tok rieky Dunaj, MalýDunaj a okolie, Váh, niva rieky Moravy, svahy Malých Karpát, Bielych Karpát aPovažského Inovca, mokraďové spoločenstvá).

• 6.2.2. Udržiavať zachované rozsiahlejšie plochy krajinnej zelene, rešpektovaťterestrické aj hydrické biokoridory a biocentrá v územiach navrhovanej novejzástavby; nadviazať na systém zelene vo voľnej krajine a na systém sídelnej zelene.

8

• 6.2.3. Podporovať zvyšovanie podielu nelesnej stromovej a krovinovej vegetácie vkrajine.

• 6.2.4. Podporovať výsadbu ochrannej a izolačnej zelene v blízkosti železničnýchtratí, frekventovaných úsekov diaľnic a ciest, pozdĺž hraníc výrobných areálov.

• 6.2.8. Dopĺňať sprievodnú vegetáciu výsadbou pásov pôvodných domácich druhovdrevín a krovín pozdĺž vodných tokov; budovať zatieňovacie pásy zelene pozdĺžodkrytých vodných tokov.

• 6.2.12. Uprednostňovať pri obnove vegetačných porastov spôsob prirodzenejobnovy, uplatňovať prirodzené druhové zloženie drevín.

• 6.2.13. Podporovať zachovanie ekologicky významných fragmentov lesov s malýmivýmerami v poľnohospodársky využívanej krajine, zvyšovať ich ekologickú stabilituprostredníctvom ich obnovy dlhovekými pôvodnými drevinami podľastanovištných podmienok.

• 6.2.14. Zabezpečiť bezbariérovosť migračného pohybu zveri a spojitosť prírodnýchprvkov cez dopravné koridory vo vhodne vymedzených lokalitách.

7. Zásady a regulatívy priestorového usporiadania územia z hľadiska starostlivosti okrajinu

• 7.1.4. Navrhované stavebné zásahy citlivo umiestňovať do krajiny v záujme ochranykrajinného obrazu, najmä v charakteristických krajinných scenériách a v lokalitáchhistorických krajinných štruktúr.

• 7.1.5. Usmerňovať a regulovať využitie pozemkov v súkromnom vlastníctve vcenných /chránených územiach prírody tak, aby sa našiel racionálny súlad správami vlastníka, verejným záujmom a krajinou.

• 7.1.6. Pri územnom rozvoji rešpektovať a chrániť primárnu krajinu a jejgeomorfologické a hydrogeologické charakteristiky vo všetkých jej typoch.

• 7.1.7. Formovať sekundárnu krajinnú štruktúru v súlade s princípmi trvaloudržateľného rozvoja.

• 7.1.10. Podporovať budovanie krajinnej zelene ako základného ekostabilizačnéhosystému v krajine s významným krajinotvorným efektom.

• 7.1.11. Podporovať revitalizáciu vodných tokov a revitalizáciu skanalizovanýchtokov a priľahlých pobrežných pozemkov z dôvodov vodohospodárskych,ekostabilizačných, krajinotvorných a estetických funkcií.

• 7.1.19. Podporovať rozvoj plôch krajinnej zelene viazanej na iné funkčné plochy(napr. plochy poľnohospodárskych kultúr, plochy prímestskej rekreácie,rekreačných a hospodárskych areálov).

8. Zásady a regulatívy priestorového usporiadania z hľadiska zachovania kultúrno-historického dedičstva

9

• 8.1.1 Rešpektovať kultúrno – historické dedičstvo, vyhlásené kultúrne pamiatkyvrátane ich prostredia, vyhlásené a navrhované na vyhlásenie pamiatkové územia(pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny) a ich ochranné pásma vrátane ichkrajinného kontextu (siluety, panorámy), ako aj objekty vedené v evidenciáchpamätihodností miest a obcí. Rešpektovať a zohľadňovať zásady ochranypamiatkových území.

9. Zásady a regulatívy rozvoja územia z hľadiska nadradeného verejného dopravnéhovybavenia

9.3. cestná doprava

• 9.3.2. Rešpektovať lokalizáciu existujúcej cestnej infraštruktúry diaľnic až ciest III.triedy – definovanú pasportom Slovenskej správy ciest „Miestopisný priebehcestných komunikácií“ – ohraničenú jej ochrannými pásmami mimo zastavanéhoúzemia a cestnými pozemkami v zastavanom území kraja.

9.8. hromadná preprava osôb

• 9.8.8. Rozvíjať centrá osídlenia zaradené v ÚPN-R TTSK do ôsmej skupiny akovýznamné prestupné body hromadnej prepravy mikroregionálneho významu.

9.9. cyklistická doprava

• 9.9.2. Rezervovať územný koridor pre výstavbu cyklomagistrál medzinárodného ažregionálneho významu na segregovanom telese pozemných komunikácií,vyhradených pre cyklistickú dopravu.

• 9.9.3. Podporovať územno-technickými opatreniami cyklistickú dopravu akoalternatívny dopravný prostriedok v obslužnej doprave a v rekreačnej doprave.

10. Zásady a regulatívy nadradeného technického vybavenia

10.2. v oblasti zásobovania vodou

• 10.2.1. Akceptovať pásma ochrany potrubí existujúceho verejného vodovodu akanalizácie, ako aj manipulačný pás pri diaľkových vodovodoch a kanalizačnýchzberačoch.

• 10.2.2. Rešpektovať vymedzené územné rezervy vodárenských zdrojovregionálneho a nadregionálneho významu, vrátane ich ochranných pásiem a riešiťúčinnú ochranu vodných zdrojov aj v celej prítokovej oblasti podľa prúdenia hladínpodzemnej vody (odkiaľ je dlhšia doba prítoku podzemnej vody)

10.3. v oblasti odkanalizovania územia

• 10.3.1. Dobudovať čistiarne odpadových vôd (ČOV) a kanalizačných sietí voblastiach s chýbajúcou kanalizáciou a zvyšovať celkový počet domov pripojenýchna kanalizačnú sieť.

• 10.3.3. Realizovať prioritne výstavbu kanalizácií s čistiarňami odpadových vôd vobciach ležiacich v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov.

10.5. v oblasti zásobovania elektrickou energiou

10

• 10.5.3. Rešpektovať vedenia existujúcej elektrickej siete, areály, uzlové oblasti,zariadenia a ich ochranné pásma (zdroje – elektrárne, vodné elektrárne, PPC,kogeneračné jednotky, transformačné stanice ZVN a VVN, elektrické vedenia ZVN aVVN, rozvodné siete VN a NN, prevádzkové areály a pod.).

10.6. v oblasti zásobovania plynom

• 10.6.1. Rešpektovať vedenia existujúcej a navrhovanej plynovodnej siete a s týmsúvisiace areály a zariadenia.

• 10.6.2. Rešpektovať všetky stanovené ochranné a bezpečnostné pásmanachádzajúce sa alebo priestorovo zasahujúce do riešeného územia.

10.9. v oblasti telekomunikácií

• 10.9.1. Rešpektovať existujúce trasy a ochranné pásma telekomunikačných vedení azariadení.

5. Zhodnotenie významu obce v štruktúre osídlenia a požiadavky na riešenie záujmového územia obce

Obec Veselé patrí na základe územno-správneho členenia do okresu Piešťany aTrnavského kraja. Okres Piešťany má rozlohu 381 km2 a 63 152 obyvateľov. Vznikolodčlenením od okresu Trnava po zmene územnosprávneho členenia v roku 1996. Obec jesituovaná v južnej časti okresu.

Podľa Koncepcie územného rozvoja Slovenska (KURS) obec leží v ťažisku osídleniaceloštátneho až medzinárodného významu s rozvinutými aglomeračnými väzbami.Nachádza sa na priamo na Považskej rozvojovej osi prvého stupňa.

Najbližšími mestami sú Piešťany (12 km, 28 268 obyv. podľa SODB 2011) a Vrbové (9,5km, 6263 obyv.), ktoré predstavujú centrá osídlenia regionálneho významu. MestoPiešťany je spádovým územím pre obyvateľov obcí okresu z hľadiska dochádzky zaobčianskou vybavenosťou. Okrem administratívno-správnej funkcie plní kúpeľnú funkciu,na čo nadväzuje rozvoj ďalších funkcií – kultúrnej, spoločenskej, vzdelávacej, obchodnej,turisticko-rekreačnej. Z tohto hľadiska plní aj niektoré funkcie celoštátneho významu.Výrazne sa prejavuje aj vplyv Trnavy (25 km, 66 358 obyv.), ktorá je významným cieľovýmmiestom dochádzky za prácou, hlavne po etablovaní nových výrobných podnikov. MestáTrnava a Piešťany sú podľa ÚPN VÚC Trnavského kraja klasifikované ako centrá osídlenia1. významu.

Výhodná poloha voči významným ekonomickým centrám – mestám Piešťany a Trnava, jevýrazným potenciálom rozvoja obce Veselé. Tomu napomáha priame dopravné napojenie,ktoré umožňuje dennú dochádzku obyvateľov do zamestnania. V budúcnosti preto možno

11

očakávať prílev obyvateľov, hľadajúcich možnosť usadenia sa vo vidieckych obciachv blízkosti týchto miest, ktoré disponujú výhodným komunikačným napojením.

Obec Veselé patrí medzi stredne veľké obce s počtom obyvateľov 1126 k 31. 12. 2018.Podľa ÚPN regiónu je klasifikovaná ako centrum osídlenia ôsmej skupiny. V časeuplatňovania strediskovej sústavy osídlenia bola obec Veselé zaradená medzi strediskámiestneho významu a jej spádové územie tvorili obce Borovce, Rakovice a Dubovany. Vsúčasnosti sa medziobecná spolupráca realizuje v rámci združení obcí Mikroregión nadHoleškou, Združenia miest a obcí, región JE Jaslovské Bohunice.

Z hľadiska širších vzťahov je potrebné venovať pozornosť riešeniu väzieb na obce Rakovicea Dubovany, s ktorými je obec Veselé urbanisticky zrastená do kontinuálneho sídelnéhopásu.

6. Základné demografické údaje a prognózy

6.1 Zloženie a vývoj počtu obyvateľstva

Vývoj počtu obyvateľov odzrkadľuje socio-kultúrne, demografické a ekonomické procesyprebiehajúce na úrovni celej spoločnosti, čiastočne je aj odrazom významu obcev štruktúre osídlenia a lokálnych zmien.

V dlhodobom časovom úseku sa počet obyvateľov obce postupne mierne zvyšoval až dozačiatku 2. svetovej vojny, kedy počet obyvateľov kulminoval na úrovni 1374 obyvateľov.Po poklese do 60. rokov 20. storočia počet obyvateľov opäť vzrástol až takmer khistorickému maximu. V ďalších dekádach dochádza k miernemu poklesu počtuobyvateľov. Tento vývoj bol dôsledkom sťahovania obyvateľom do miest (urbanizáciou) zapodpory masívnej bytovej výstavby. K stabilizácii miestnej populácie dochádza až koncom90. rokov, keď sa počet obyvateľov ustálil nad úrovňou 1100 obyvateľov. V poslednýchtroch rokoch počet obyvateľov výraznejšie rastie.

V sledovanom 10-ročnom období rokov 2009 – 2018 sa do obce prisťahovalo 209obyvateľov, odsťahovalo sa 176 obyvateľov. Pozitívna migračná bilancia prevyšuje ajmierne migračné úbytky a zabezpečuje celkový rast počtu obyvateľov. V rovnakom obdobísa narodilo 110 obyvateľov a zomrelo 128 obyvateľov. Pokles miery natality je dôsledkomcelkových spoločenských a sociálnych zmien v SR a v celom stredoeurópskom priestore.

12

Tab.: Vývoj počtu obyvateľov v rokoch 1869 – 2011

Rok sčítania obyv. Spolu Veselé Ťapkové

1869 989 877 112

1880 972 864 108

1890 985 874 111

1900 1134 1012 122

1910 1175 1060 115

1921 1245 1077 168

1930 1277 1081 196

1940 1374 1190 184

1948 1209 1049 160

1961 1360

1970 1299

1980 1165

1991 1087

2001 1121

2011 1210 1099 111

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, ŠÚSR

Z hľadiska prognózovania budúceho demografického vývoja má vysokú výpovednúhodnotu index vitality, definovaný ako podiel počtu obyvateľov v predproduktívnom vekuk počtu obyvateľov v poproduktívnom veku, násobený číslom 100. Tento ukazovateľ podľaúdajov z roku 2011 dosahuje za celú obec hodnotu 96,7. Podľa všeobecnej interpretácie, ažhodnoty výraznejšie nad 100 zaručujú perspektívu rastu počtu obyvateľov prirodzenoumenou. Ide teda o stagnujúci až mierne regresívny typ populácie.

Najväčší nárast v období rokov 2001 – 2011 zaznamenal segment obyvateľstva vproduktívnom veku. V roku 2011 predstavoval jeho podiel až 70%. Znamená to, žehumánny potenciál ekonomického rozvoja v súčasnosti dosahuje vrchol, čo sa prejavuje ajinvestíciami generácie v produktívnom veku do individuálnej bytovej výstavby. Výraznýrast sa prejavuje v posledných 3 rokoch, vďaka čomu počet obyvateľov presiahol 1200.

V budúcnosti predpokladáme pokračovanie trendu presunu časti obyvateľstva z miest dookolitých vidieckych obcí s výhodnou polohou a dobrou dostupnosťou. Tieto predpokladyobec Veselé spĺňa. Preto do roku 2035 prognózujeme mierny rast počtu obyvateľov na1 350 – 1 400 obyvateľov (t.j. na úroveň historických maxím z 1. polovice 20. storočia).

Skutočný potenciál obce získavať nových obyvateľov migráciou bude závisieťpredovšetkým od globálnych vývojových tendencií a lokalizačných faktorov, investičnejaktivity súkromného sektora, ale tiež od samotnej obce, jej rozvojovej politiky, udržania azlepšenia kvality života v obci, ponuky služieb v obci, odstránenia deficitov infraštruktúry.

13

Tab.: Skladba obyvateľov podľa vekových skupín

Počet trvalo bývajúcich obyvateľov 1210

z toho muži 587

z toho ženy 623

Počet obyvateľov v predproduktívnom veku (0-14) 179

Počet obyvateľov v produktívnom veku 846

Počet obyvateľov v poproduktívnom veku 185

Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011

Tab.: Vývoj počtu obyvateľov, narodených, zomretých, prihlásených a odhlásených

Rok narodení zomrelí prihlásení odhlásení Počet obyv.k 31.12.

2009 17 8 13 6 1201

2010 13 15 26 12 1213

2011 12 19 7 28 1189

2012 8 17 21 15 1186

2013 12 17 35 18 1198

2014 13 14 27 33 1191

2015 10 9 28 23 1197

2016 7 13 19 30 1180

2017 18 16 33 11 1204

2018 19 8 27 16 1226

Spolu 110 128 209 176

Zdroj: ŠÚSR

Obyvateľstvo je z hľadiska národnostnej skladby homogénne. K slovenskej národnosti sahlási 99,1 % obyvateľov (bez zohľadnenia obyvateľov s nezistenou národnosťou).

Z hľadiska náboženského vyznania je štruktúra obyvateľstva tiež homogénna. Mierareligiozity dosahuje nadpriemerné hodnoty. 82% všetkých obyvateľov sa hlási krímskokatolíckej cirkvi (bez zohľadnenia obyvateľov s nezisteným vierovyznaním). Inévierovyznania nie sú významnejšou mierou zastúpené.

Tab.: Národnostné zloženie obyvateľstva

Národnosť slovenská iná nezistená

1159 10 41

Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011

Tab.: Skladba obyvateľov podľa vierovyznania

Vierovyznanie rímskoka-tolícka cirkev

evanjelická cirkev a.v.

iné bez vyznania nezistené

992 12 14 98 94

Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011

14

6.2 Ekonomická aktivita obyvateľov

Z vekovej skladby a údajov o počte ekonomicky aktívnych vyplýva, že obyvateľstvo máv súčasnosti priemerný potenciál ekonomickej produktivity. Miera ekonomickej aktivityobyvateľov predstavuje 47,9%.

Základom hospodárskej aktivity a zdrojom obživy tunajšieho obyvateľstva bolo odnajstarších čias poľnohospodárstvo. Po roku 1990 sa zmenila štruktúra ekonomickejaktivity obyvateľov. Pomerne vysoký počet pracovných miest poskytovalipoľnohospodárske podniky, ktoré výrazne zredukovali svoje výrobné kapacity a najmänároky na pracovnú silu. Súčasne došlo k zvýšeniu podielu zamestnaných v sekundárnoma terciárnom sektore. Podľa údajov z posledného sčítania z roku 2011 väčšina obyvateľovpracovala v terciárnom sektore (služby) – 273 obyvateľov, v sekundárnom sektore(priemysel) pracovalo 211 obyvateľov a 60 v primárnom sektore (poľnohospodárstvo).Podnikateľské prostredie v obci je relatívne dobre rozvinuté. Okrem existujúcichprevádzok malých živnostníkov tu pôsobí niekoľko väčších zamestnávateľov - PLANTEXs.r.o., Spoločné poľnohospodárske družstvo Veselé (SPD), Agro Vos s.r.o., AG FOIL, s.r.o.

Za ekonomickými aktivitami mimo obec odchádzalo 491 obyvateľov, čo z počtuekonomicky aktívnych v roku 2011 predstavovalo 84,8%. Cieľovými miestami odchádzkyza prácou sú najmä Piešťany, Trnava, Trebatice, JE Jaslovské Bohunice. Možnosť získaniazamestnania je teda podmienená ochotou cestovať za prácou.

Tab.: Ekonomická aktivita obyvateľov

Počet ekonomicky aktívnych osôb 579

Podiel ekonomicky aktívnych na celku (%) 47,9

- pracujúci (okrem dôchodcov) 484

- pracujúci dôchodcovia 24

- osoby na materskej a rodičovskej dovolenke 36

- nezamestnaní 66

- študenti 82

- osoby v domácnosti 8

- dôchodcovia 262

- príjemcovia kapitál. príjmov 0

- iná a nezistená 47

- deti do 16 rokov 201

Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011

6.3 Bytový fond

Obec Veselé v štruktúre osídlenia plní primárne obytnú funkciu. Obytné budovy tvoriaväčšinu stavebného fondu. Bytový fond sa sústreďuje prevažne v tradičných rodinnýchdomoch, zastúpené sú aj bytové domy.

15

Priemerná obložnosť bytu (počet obyvateľov na 1 byt) dosahuje hodnotu až 3,33 a výrazneprevyšuje priemer SR a priemer za okres Piešťany (2,87). Plošný štandard bytového fondudosahuje priemerné hodnoty v rámci okresu.

Podiel neobývaných bytov predstavuje 15,2% z celkového počtu bytov a korešponduje sokresným priemerom (16,3%). Hlavným dôvodom neobývanosti bytov je vyšší podielstarších objektov, ktoré sú zlom stavebno-technickom stave a nie sú prispôsobenémoderným štandardom bývania.

Z uvedenej analýzy vyplýva, že možnosti ďalšej intenzifikácie využitia existujúcehobytového fondu sú obmedzené a ďalší nárast počtu obyvateľov obce je podmienenývýstavbou nových bytov.

Tab.: Počet domov a bytov

domy spolu 384

trvale obývané domy 325

z toho rodinné domy 314

z toho bytové domy 7

z toho iné 1

neobývané domy 59

byty spolu 428

trvale obývané byty spolu 363

z toho v rodinných domoch 296

z toho v bytových domoch 47

z toho iné 18

neobývané byty spolu 65

Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011

Tab.: Domy podľa obdobia výstavby

do roku 1945 1946 – 1990 1991 – 2000 2001 a neskôr

47 232 16 15

Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011

7. Osobitné požiadavky na urbanistickú kompozíciu obce

Urbanistickú kompozíciu sídla determinuje hlavná kompozičná os, ktorá prebieha vseverojužnom smere, paralelne s bývalým tokom Holešky. Zástavba obce je súčasťousúvislého sídelného pásu obcí Borovce, Rakovice, Veselé a Dubovany, ktoré ležia na tejtokompozično-prevádzkovej osi. V riešenom území sa pozdĺž kompozičnej osi zoskupovalazástavba, najprv v dvoch samostatných jadrách pôvodne samostatných častí Veselé aŤapkové. Neskôr dôšlo k ich vzájomnému zrasteniu v podobe kontinuálnej zástavby. V

16

ďalšom vývoji ju podporila paralelne vedená novšia os, daná cestou II/504. Aj táto os sapostupne obostavuje obytnou zástavbou a výrobnými areálmi. Priečne kompozičné osi niesú vyvinuté. Majú len charakter spojovacích ulíc medzi oboma osami.

Približne v strede kompozičnej osi sa nachádza hlavný uzlový priestor, okolo ktorého sasústreďujú kultúrno-historické pamiatky, zariadenia občianskej vybavenosti i dominantyobce. Dominantné priestorové pôsobenie má z historických objektov kostol a z hľadiskahorizontálneho rozmeru aj fara. Z novodobých dominánt sú to viacpodlažné bytové domy,administratívna budova Agro Vos, s.r.o., ako aj výrobné haly.

Obec má kompaktný pôdorys, výrazne pretiahnutý v smere hlavnej kompozičnej osi.Vyššiu mieru kompaktnosti má staršia zástavba na pôvodnej kompozičnej osi. Verejnépriestranstvo so vzrastlou parkovou zeleňou sa nachádza k hlavnom uzlovom priestore, vmieste prepojenia pôvodnej osi a novej osi.

Požiadavky na kompozičné formovanie obce

• odporúčať komplexnú revitalizáciu a dobudovanie centrálnej časti obce, vrátaneúpravy a dotvorenia verejných priestranstiev, plôch verejnej a parkovej zelene

• rešpektovať limity prírodného charakteru (vodné toky) a antropogénnehocharakteru (cesta II. triedy, siete technickej infraštruktúry)

• navrhovanú uličnú sieť podľa možností zokruhovať a prepojiť s existujúcou uličnousieťou

• rozvinúť pôsobenie hlavnej kompozičnej osi

• pri vymedzení nových rozvojových plôch zachovať charakter a kompaktnosťpôdorysu obce

• zachovať vidiecky charakter zástavby, typickú siluetu zástavby, najmä jej výškovúhladinu a urbanistickú mierku jednotlivých objektov

• regulovať maximálnu výšku zástavby za účelom zachovania konzistentnostiurbanistickej štruktúry

• navrhnúť výstavbu na nezastavaných prielukách v uličnej fronte s cieľomvytvorenia kontinuálneho uličného priestoru

8. Osobitné požiadavky na obnovu, prestavbu a asanáciu obce

V zástavbe je istý podiel starších domov, z nich časť je pre nevyhovujúci stavebno-technický stav nevhodná pre trvalé bývanie.

Z hľadiska obnovy, prestavby a asanácií budú v návrhu územného plánu obce Veselézapracované nasledujúce požiadavky:

• neuvažovať o rozsiahlych plošných asanáciách stavebného fondu

17

• odporúčať postupnú rekonštrukciu a prestavbu staršieho bytového fondu a umožniťjeho prípadné využitie aj pre rekreačné funkcie

• stanoviť záväzné regulatívy intenzity využitia, ktoré budú určujúce pri zámerochrekonštrukcie a rozširovania existujúceho bytového fondu formou dostavieb anadstavieb

9. Požiadavky na riešenie rozvoja nadradených a miestnych systémov dopravy a technického vybavenia

9.1 Verejné dopravné vybavenie

Na nadradený komunikačný systém je obec Veselé napojená prostredníctvom cesty II.triedy II/504 Trnava – Nové Mesto nad Váhom. Zabezpečuje spojenie s okolitými obcamimikroregiónu a krajským mestom. V Trebaticiach sa križuje s cestou II/499 v smerePiešťany – Vrbové – Senica. Umožňuje pripojenie na diaľnicu D1 Bratislava – Žilina (súčasťmedzinárodného cestného ťahu E 75). Možno konštatovať, že obec Veselé má z hľadiskadopravnej dostupnosti výhodnú polohu, aj napriek polohe mimo hlavných dopravnýchtepien. Cesta II/504 je v súčasnosti upravená v kategórii C 7,5/60. Na sčítacom úseku č.82060 (Trebatice – Veľké Kostoľany, dĺžka úseku = 3095 m) predstavovalo podľa sčítaniadopravy z r. 2015 dopravné zaťaženie 4242 voz./24 hod. a oproti sčítaniu z roku 2000 saintenzita dopravy výrazne zvýšila (2771 voz./24 hod.).

Zariadenia a líniové stavby iných druhov dopravy sa v území nenachádzajú. Najbližšiaželezničná stanica je v Piešťanoch (na trati č. 125 Bratislava – Žilina). Najbližšie dopravnéletisko sa nachádza v Piešťanoch (poskytuje však len obmedzené služby).

Miestne komunikácie vytvárajú vzájomne prepojenú sieť ulíc, sprístupňujúcu všetky častizástavby. Pripájajú sa na cestu II. triedy, ktorá na prieťahu zastavaným územím plnífunkciu kostry dopravného systému obce funkčnej triedy B2. Miestne komunikácie sazaraďujú do funkčnej triedy C3; niektoré kratšie vedľajšie úseky majú charakterupokojených komunikácií funkčnej triedy D1. Vytvárajú vzájomne prepojenúzokruhovanú uličnú sieť, len niektoré úseky sú riešené ako slepé komunikácie.

Chodníky pre chodcov sú vybudované na väčšine prieťahu cesty II/504 zastavanýmúzemím obce. Ich značná časť je v nevyhovujúcej kvalite a šírke.

Cyklotrasy v riešenom území nie sú vybudované ani vyznačené, napriek tomu, že bicykelje využívaným dopravným prostriedkom a v okolí sú tiež vhodné podmienky pre rozvojcykloturistiky.

Verejné plochy statickej dopravy sa nachádzajú v hlavnom uzlovom priestore obce prizariadeniach občianskej vybavenosti a bytových domoch. Väčšie odstavné plochy sanachádzajú aj pri výrobných a podnikateľských prevádzkach (najmä pri prevádzkePLANTEX-u). Pre odstavovanie motorových vozidiel sa ďalej využívajú pridružené

18

priestory komunikácií – rozšírenia asfaltovej plochy vozovky, prípadne zatrávnenékrajnice. Odstavné plochy pre rodinné domy sú zabezpečované na pozemkoch rodinnýchdomov – v garážach alebo na spevnených plochách.

Verejná hromadná doprava je zabezpečovaná výlučne autobusovou dopravou na viacerýchlinkách. Spojenie s mestom Piešťany, ktoré je hlavným centrom dochádzky za službamia občianskou vybavenosťou, zabezpečuje 27 párov spojov v pracovných dňoch, s mestomVrbové 14 párov spojov a s Trnavou 8 párov spojov. Celkovo možno spojenie verejnoudopravou hodnotiť ako vyhovujúce. V obci sú dva páry autobusových zastávok na ceste II.triedy. Vzhľadom na rozsah zastavaného územia je požiadavka dostupnosti do vzdialenosti500 m splnená.

Požiadavky na riešenie rozvoja nadradených a miestnych systémov dopravy

• rešpektovať výhľadové šírkové usporiadanie cesty II. triedy v zastavanom územív kategórii MZ 8,5(8,0)/50 a vo funkčnej triede B2 a v kategórii C 9,5/70 mimozastavaného územia

• navrhnúť nové miestne komunikácie pre dopravné napojenie nových rozvojovýchplôch

• odporúčať rekonštrukciu, smerové a šírkové úpravy nevyhovujúcich úsekovmiestnych komunikácií

• navrhované miestne komunikácie, miestne komunikácie na rekonštrukciu a ďalšieverejné dopravné vybavenie definovať ako verejnoprospešné stavby

• počítať s dobudovaním chodníkov pozdĺž cesty II. triedy v zastavanom území obce

• navrhnúť ucelené dopravné okruhy pre napojenie nových rozvojových plôch

• v rámci návrhu miestnych komunikácií najvyšších funkčných tried počítať aj svýstavbou chodníkov

• počítať s cyklistickou trasou (cyklomagistrálou) Piešťany – Trnava cez obec Veselé(v zmysle ÚPN regiónu)

• cyklistické trasy navrhnúť a vyznačiť v širších súvislostiach k riešenému územiu

• nenavrhovať podľa možností ekonomicky neefektívne riešenie systému obslužnýchkomunikácií s jednostrannou zástavbou

• navrhnúť šírkové usporiadanie miestnych komunikácií v súlade s platnou STN(STN 73 6110)

• klasifikovať navrhované i existujúce miestne komunikácie podľa funkčných tried vzmysle platných STN (STN 73 6110 a STN 73 6101)

• vyznačiť pešiu dostupnosť zastávok hromadnej dopravy a v prípade potrebynavrhnúť umiestnenie nových zastávok hromadnej dopravy

• posúdiť potrebné kapacity statickej dopravy a podľa potreby navrhnúť novéodstavné plochy a parkoviská v zmysle platnej STN (STN 73 6110)

19

• dodržiavať a v grafickej časti vyznačiť hranice ochranného pásma cesty II. triedymimo sídelného útvaru v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o pozemnýchkomunikáciách v znení neskorších predpisov

• prípadné križovanie komunikácií a inžinierskych sietí s vodnými tokmi technickyriešiť v súlade s platnou STN (STN 73 6822)

9.2 Verejné technické vybavenie – vodné hospodárstvo

Zásobovanie pitnou vodou

V obci Veselé je vybudovaný verejný vodovod pre zásobovanie obyvateľov obce pitnouvodou, ktorý je súčasťou skupinového vodovodu Vrbové. Pitnou vodou je zásobovaný zvodných zdrojov Rakovice – Borovce a Veľké Orvište. V súčasnosti je na verejný vodovodnapojených takmer 100% domácností.

Požiadavky na riešenie koncepcie zásobovania pitnou vodou

• navrhnúť rozšírenie verejného vodovodu pre napojenie celej obce na zásobovaniepitnou vodou

• navrhnúť vybudovanie rozvodov vody pre nové rozvojové plochy

• rešpektovať existujúce potrubia verejného vodovodu a odporúčať ich rekonštrukciu

• rešpektovať ochranné pásma existujúcich vodovodných potrubí v zmysle zákona č.442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v zneníneskorších predpisov

• rešpektovať existujúce vodárenské zdroje a ich ochranné pásma

• preferovať zokruhovanie navrhovaných a existujúcich rozvodov vody pre efektívnuprevádzku systému

• v návrhu vypracovať bilancie potrieb vody pre existujúcu a navrhovanú výstavbu

Odvádzanie a likvidácia odpadových vôd

V obci Veselé je čiastočne vybudovaná verejná kanalizačná sieť. Je riešená gravitačnýmistokami s úsekmi tlakových potrubí. Na čistiareň odpadových vôd je napojená tlakovýmzberačom. Čistiareň odpadových vôd slúži pre štyri obce (Veselé, Rakovice, Borovce,Dubovany) a nachádza sa na východnom okraji obce.

Požiadavky na riešenie koncepcie odkanalizovania

• navrhnúť dobudovanie splaškovej kanalizácie v celej obci a počítať srekonštrukciou čistiarne odpadových vôd

• odvádzanie a čistenie odpadových vôd z rozvojových lokalít musí zohľadňovaťpožiadavky na čistenie vôd v zmysle platnej legislatívy (zákon o vodách č. 364/2004Z.z. a nariadenie vlády SR č. 269/2010 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky nadosiahnutie dobrého stavu vôd)

20

• uviesť bilancie množstva splaškových vôd pre súčasný stav a návrh

• v riešení umožniť zdržanie dažďových vôd z rozvojových plôch v území vsakom dopodložia

9.3 Verejné technické vybavenie – energetika

Zásobovanie elektrickou energiou

Severozápadným okrajom katastrálneho územia prechádza elektrické vedenie ZVN 2x400kV V043 EBO V2 – Bošáca, V496 Križovany – Bošáca.

Obec Veselé je zásobovaná elektrickou energiou odbočkami z vonkajšieho kmeňovéhovedenia VN 22 kV z elektrizačnej siete Západoslovenskej distribučnej, a. s. Kmeňovévedenie prebieha východne od obce. Okrem obytnej zástavby transformačné stanicezásobujú aj viaceré prevádzkové areály.

Požiadavky na riešenie koncepcie zásobovania elektrickou energiou

• na základe urbanistickej koncepcie rozvoja obce bilancovať predpokladané nárokyna spotrebu elektrickej energie

• efektívne využitie existujúcich bilančných zdrojov s uprednostnením kapacitnejúpravy transformačných staníc pred zahusťovaním novými transformačnýmistanicami

• v prípade nepostačujúcich kapacít existujúcich zariadení navrhnúť nové vedeniaVN a trafostanice pre zásobovanie elektrickou energiou nových rozvojových plôch

• umiestnenie navrhovaných trafostaníc riešiť tak, aby NN vývody z jednotlivýchtrafostaníc nepresahovali dĺžku 350 m

• navrhovať transformačné stanice v zastavanom území s vnútorným vyhotovením(kioskové alebo murované) s výkonom do 630 kVA

• navrhovať elektrické siete VN a NN v zastavanom území ako káblové vedeniauložené v zemi

• pri umiestňovaní zástavby alebo iných činností v blízkosti energetických zariadenírešpektovať ochranné pásma existujúcich energetických zariadení v zmysle zákonač. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zásobovanie plynom

V riešenom území sa v súčasnosti nachádza strednotlaková plynovodná distribučná sieť smaximálnym prevádzkovým tlakom 300 kPa. Je budovaná z materiálu oceľ, polyetylén.Obec Veselé je zásobovaná zemným plynom z vysokotlakového plynovodu PL TrebaticeDN100 PN25 prostredníctvom regulačnej stanice RS Borovce 2,5 MPa /300 kPa s výkonom3000 m3/h. Z regulačnej stanice sú okrem obce Veselé zásobované aj obce Borovce,Rakovice, Dubovany a m.č. Kocurice.

21

Požiadavky na riešenie koncepcie zásobovania plynom

• navrhnúť zásobovanie plynom rozšírením siete strednotlakových plynovodov donových rozvojových plôch

• na základe urbanistickej koncepcie rozvoja obce spracovať bilancie hodinovýchpotrieb a ročných potrieb zemného plynu

• pri umiestňovaní zástavby alebo iných činností v blízkosti existujúcich plynovodovrešpektovať ich ochranné a bezpečnostné pásma v zmysle zákona č. 251/2012 Z. z. oenergetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

• energetickú bilanciu a návrh spotreby zemného plynu stanoviť na základe platnýchtechnických podmienok prevádzkovateľa distribučnej siete

• návrh spotreby (hodinovej a ročnej) zemného plynu rozdeliť pre jednotlivérozvojové lokality

Zásobovanie teplom

Objekty obytných objektov, podnikateľských aktivít a občianskej vybavenosti využívajúako zdroj tepla potrebného pre účely kúrenia, varenia a prípravu teplej úžitkovej vodyprevažne zemný plyn.

Požiadavky na riešenie koncepcie zásobovania teplom

• počítať s výrobou tepla pre účely kúrenia a prípravu teplej úžitkovej vody prevažnezo zemného plynu, ale uvažovať aj s miestnou výrobou tepla, prípadne i elektrickejenergie využitím obnoviteľných zdrojov (biomasa, slnečná energia)

9.4 Verejné technické vybavenie – telekomunikačné a informačné siete

Miestna telekomunikačná sieť je realizovaná podzemným i vzdušným vedením. Súčasťoutelekomunikačnej siete je digitálna ústredňa.

Územie je vyhovujúco pokryté signálom mobilných operátorov. Pokrytie internetom jezabezpečované prostredníctvom telekomunikačných operátorov. V obci je zriadenýmiestny rozhlas.

Požiadavky na riešenie telekomunikačných a informačných sietí

• na základe urbanistickej koncepcie rozvoja obce spracovať bilancie požadovanýchkapacít na rozšírenie miestnej telefónnej siete

• uvažovať s napojením navrhovaných rozvojových plôch na verejnútelekomunikačnú sieť zemnými káblovými rozvodmi

• pri riešení zohľadniť a rešpektovať existujúce telekomunikačné vedenia, zariadeniaa objekty verejnej telekomunikačnej siete, ako aj ich ochranné pásma v zmyslezákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskoršíchpredpisov

22

10. Požiadavky na ochranu prírody a tvorbu krajiny, kultúrneho dedičstva, naochranu prírodných zdrojov a ložísk nerastov

10.1 Požiadavky na ochranu prírody a tvorbu krajiny a na zabezpečenie ekologickejstability územia

Západná časť riešeného územia spadá do chráneného vtáčieho územia SKCHVU054Špačinsko-nižnianske polia. Hranicu chráneného územia tu tvorí Lančársky potok, pričomzastavané územie je už mimo chráneného územia.

Riešenie územného plánu obce Veselé bude vychádzať z nasledujúcich požiadaviek nazabezpečenie ekologickej stability územia:

• rešpektovať chránené vtáčie územie SKCHVU054 Špačinsko-nižnianske polia

• rešpektovať biokoridory regionálneho významu - RBk 08 Dudváh, RBk 18 Kočínskypotok, RBk 31 Šteruský potok

• premietnuť do návrhu územného plánu obce návrhy krajinnoekologického plánuobce a prvkov územného systému ekologickej stability (biocentrá, biokoridory,interakčné prvky)

• navrhnúť ekostabilizačné opatrenia a ekostabilizačné prvky v zastavanom územíi mimo zastavaného územia obce (resp. premietnuť ich návrh zkrajinnoekologického plánu)

• rešpektovať ekologicky významné segmenty krajiny (lesné remízkyv poľnohospodárskej krajine, vodné toky, vrátane brehových porastov a sprievodnejvegetácie, línie nelesnej drevinovej vegetácie)

10.2 Požiadavky na ochranu prírodných zdrojov a ložísk nerastov

V riešenom území sa nenachádzajú žiadne výhradné ložiská, dobývacie priestory, ložiskánevyhradených nerastov. Zasahuje sem prieskumné územie P3/14 Trnava – horľavý zemnýplyn.

V riešenom území je potrebné rešpektovať ochranné pásma vodných zdrojov a prírodnýchliečivých zdrojov:

• ochranné pásmo prírodných a liečivých zdrojov v Piešťanoch III. a IV. stupňa

• pásma hygienickej ochrany vodného zdroja Rakovice – Borovce

10.3 Požiadavky na ochranu kultúrneho dedičstva

Na území obce Veselé sa nachádzajú nehnuteľné národné kultúrne pamiatky evidované vÚstrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF), ktoré je potrebné zachovať a chrániť:

• náhrobník (č. ÚZPF 1154), pri kostole, z roku 1692

• stĺp so sochou Panny Márie (č. ÚZPF 1153), barokový, pred kostolom, z roku 1763

• rodný dom Štefana Moyzesa, s pamätnou tabuľou (č. ÚZPF 1149/1, 2), z 2. polovice18. storočia

23

V zmysle platnej legislatívy v oblasti pamiatkovej ochrany (zákon č. 49/2002 Z.z. o ochranepamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, § 27 ods. 2), v bezprostrednom okolínehnuteľnej kultúrnej pamiatky nemožno vykonávať stavebnú činnosť ani inú činnosť,ktorá by mohla ohroziť pamiatkové hodnoty kultúrnej pamiatky. Bezprostredné okolienehnuteľnej kultúrnej pamiatky je priestor v okruhu desiatich metrov od nehnuteľnejkultúrnej pamiatky; desať metrov sa počíta od obvodového plášťa stavby, ak nehnuteľnoukultúrnou pamiatkou je stavba, alebo od hranice pozemku, ak je nehnuteľnou kultúrnoupamiatkou aj pozemok.

Nachádzajú sa tu aj ďalšie architektonické pamiatky a solitéry s historickými a kultúrnymihodnotami, ktoré je potrebné zachovať a chrániť:

• kostol sv. Bartolomeja, rímskokatolícky, postavený v rokoch 1736-43 na miestestaršieho kostola (spomínaného z r. 1560), z ktorého zostala časť veže, v rokoch1773-74 bola pristavaná sakristia a klenba lode

• farská budova z 18. storočia, baroková, dvojpodlažná, so sochami, s priechodomzaklenutým pruskými klenbami

• kaplnka sv. Kríža, z roku 1900, novogotická, na cintoríne

• mariánsky stĺp, z roku 1763, na námestí pri kostole

• socha sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia, na vonkajšej strane steny kostola

• socha sv. Jána Nepomuckého, z roku 1808, na podstavci pri ceste v bývalej obciŤapkové

• socha sv. Vendelína, s datovaním z r. 1922, pri športovom areáli

• socha sv. Rócha, pri poľnej ceste do Dolného Lopašova

• pomník padlým vojakom v 1. svetovej vojne

• kríže - malý náhrobný kamenný kríž, železný kríž, kovový kríž, kamenné kríže nacintoríne

• zvonica, drevená, na hornom konci m.č. Ťapkové

V obci sa zachovali fragmenty cestnej radovej zástavby. Z 19. storočia sú hlinenétrojpriestorové domy s hospodárskymi stavbami hĺbkovo radenými vo dvore pod valbovoustrechou (pôvodne slamenou).

Pri obnove, dostavbe a novej výstavbe je potrebné zohľadniť mierku pôvodnej štruktúryzástavby, zachovať typickú panorámu zástavby. Taktiež je potrebné zachovať vidiecky(historický) charakter zástavby, najmä v uzlovom priestore okolí kostola.

Na území obce sú evidované archeologické nálezy z neolitu - sídlisko volútovej kultúry,eneolit. s kanelovanou keramikou, kostrové pohrebisko veselského typu zo začiatku dobybronzovej, opevnená osada maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, osada smohylovou kultúrou zo strednej doby bronzovej, sídlisko kalenderberskej kultúry zmladšej doby hallštattskej, z doby laténskej a z doby rímskej, stredoveká pevnôstka z 12.-13. stor. Z uvedeného dôvodu musí byť v jednotlivých etapách realizácie a uplatňovania

24

územného plánu v praxi splnená nasledovná podmienka v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. oúzemnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a zákona č.49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov:

• investor, resp. stavebník každej stavby, vyžadujúcej si zemné práce, si od Krajskéhopamiatkového úradu Trnava v jednotlivých stupňoch územného a stavebnéhokonania vyžiada konkrétne stanovisko ku každej pripravovanej stavebnej činnostisúvisiacej so zemnými prácami (líniové stavby, budovanie komunikácií, bytovávýstavba atď.) z dôvodu, že stavebnou činnosťou resp. zemnými prácami môže dôjsťk narušeniu archeologických nálezísk, ako aj k porušeniu dosiaľ neevidovanýcharcheologických nálezov a nálezísk

• o nevyhnutnosti vykonať pamiatkový výskum rozhoduje Krajský pamiatkový úradTrnava v súlade so zákonom č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v zneníneskorších predpisov

11. Požiadavky z hľadiska ochrany trás nadradených systémov dopravného atechnického vybavenia územia

Z hľadiska ochrany trás (nadradených) systémov dopravného vybavenia územia jepotrebné v riešenom území rešpektovať ochranné pásma:

• cestné ochranné pásma mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnouznačkou označujúcou začiatok a koniec obce (v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. opozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacejvyhlášky č. 35/1984 Zb.):

• ochranné pásmo cesty II. triedy – v šírke 25 m (od osi vozovky)

Z hľadiska ochrany trás (nadradeného) technického vybavenia územia je v zmyslepríslušných právnych predpisov potrebné v riešenom území rešpektovať požiadavky naochranné a bezpečnostné pásma existujúceho aj navrhovaného technického vybavenia:

• ochranné pásma vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia (a vyplývajúceobmedzenia pre výstavbu a iné činnosti v zmysle zákona č. 251/2012 Z. z. oenergetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 43), vymedzené zvislýmirovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo navedenie od krajného vodiča pri napätí:

• 400 kV – 25 m

• 22 kV – 10 m (pre vodiče bez izolácie)

• ochranné pásmo vonkajšieho podzemného elektrického vedenia (a vyplývajúceobmedzenia pre výstavbu a iné činnosti v zmysle zákona č. 251/2012 Z. z. oenergetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 43) vymedzené zvislýmirovinami po oboch stranách krajných káblov vedenia vo vodorovnej vzdialenosti

25

meranej kolmo na toto vedenie od krajného kábla – 1 m pri napätí do 110 kVvrátane vedenia riadiacej regulačnej a zabezpečovacej techniky

• ochranné pásmo elektrickej stanice vonkajšieho vyhotovenia (a vyplývajúceobmedzenia pre výstavbu a iné činnosti v zmysle zákona č. 251/2012 Z. z. oenergetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 43):

• s napätím do 110 kV je vymedzené zvislými rovinami, ktoré sú vedené vovodorovnej vzdialenosti 10 m kolmo na oplotenie alebo na hranicu objektuelektrickej stanice

• s vnútorným vyhotovením je vymedzené oplotením alebo obostavanou hranicouobjektu elektrickej stanice, pričom musí byť zabezpečený prístup do elektrickejstanice na výmenu technologických zariadení

• ochranné pásmo plynovodu (a vyplývajúce obmedzenia pre výstavbu a iné činnostiv zmysle zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorýchzákonov, § 79) vymedzené vodorovnou vzdialenosťou od osi priameho plynovodualebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia merané kolmo naos plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenskéhozariadenia:

• 4 m pre plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm

• 1 m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn na zastavanom území mesta sprevádzkovaným tlakom nižším ako 0,4 MPa

• bezpečnostné pásmo plynovodu (a vyplývajúce obmedzenia pre výstavbu a inéčinnosti v zmysle zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplneníniektorých zákonov, § 80) vymedzené vodorovnou vzdialenosťou od osi priamehoplynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadeniamerané kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej častiplynárenského zariadenia:

• 10 m pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0,4 MPa prevádzkovaných navoľnom priestranstve a na nezastavanom území

• ochranné pásma telekomunikačných vedení, zariadení a objektov verejnejtelekomunikačnej siete v zmysle zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronickýchkomunikáciách v znení neskorších predpisov

• ochranné pásmo vodovodu a kanalizácie v zmysle zákona č. 442/2002 Z. z. overejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisov: 1,5m od vonkajšieho okraja potrubia horizontálne na obe strany (priemer potrubia do500 mm vrátane)

26

12. Požiadavky vyplývajúce zo záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany, ochrany pred povodňami, civilnej ochrany obyvateľstva

12.1 Požiadavky v záujme obrany štátu

Vojenské objekty a podzemné inžinierske siete vojenskej správy nie sú v záujmovompriestore evidované a vojenská správa tu nemá žiadne územné požiadavky.

12.2 Požiadavky v záujme požiarnej ochrany

Ulice v zastavanom území sú pokryté verejným vodovodom. Ako náhradné zdrojepožiarnej vody sú miestne vodné toky. V prípade požiaru slúži profesionálna zásahovájednotka v Piešťanoch.

V záujme zabezpečenia požiarnej ochrany budú v návrhu územného plánu obce Veselézapracované nasledujúce požiadavky:

• navrhnúť zdroje vody pre hasenie požiarov a zásobovanie požiarnou vodouz verejného vodovodu, aj v nových rozvojových plochách

• riešiť požiadavky vyplývajúce zo záujmov požiarnej ochrany v súlade s platnoulegislatívou v oblasti požiarnej ochrany (zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane predpožiarmi v znení neskorších predpisov, vyhláška č. 94/2004 Z. z., ktorou saustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a priužívaní stavieb)

12.3 Požiadavky v záujme ochrany pred povodňami

Vzhľadom k vyvýšenej polohe nie je zastavané územie obce vo väčšej miere ohrozovanépovodňami. Katastrálnym územím preteká tok Horný Dudváh a viaceré drobné vodné toky(Šteruský potok, Kočínsky potok, Lančársky potok), ktoré sú ľavostrannými prítokmiDudváhu, ako aj odvodňovacie kanály na nive (Borovský kan., Veselský kan., Paličkovkan., Stará Holeška). Ich korytá sú upravené a prispôsobené pre odvádzanie zvýšenýchprietokov.

V záujme zabezpečenia ochrany pred povodňami budú v návrhu územného plánu obceVeselé zapracované nasledujúce požiadavky:

• pri návrhu krajinnoekologických opatrení uvažovať s opatreniami nazvýšenie retenčnej schopnosti krajiny a spomaľovanie odtoku povrchových vôd, sprotieróznymi opatreniami

• uvažovať s protipovodňovými opatreniami na ochranu zastavaného územia obce,osobitne na Šteruskom potoku

• rozvojové aktivity navrhovať v súlade s platnou legislatívou v oblasti ochrany predpovodňami (zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami)

27

12.4 Požiadavky v záujme civilnej ochrany

V obci v súčasnosti nie sú vybudované žiadne väčšie zariadenia civilnej ochrany. Ukrytieobyvateľov je riešené formou jednoduchých úkrytov budovaných svojpomocne. Časťobjektov v obci je podpivničená, pivničné priestory môžu slúžiť pre ukrytie obyvateľstva.Je tu inštalovaná siréna ovládateľná z Jaslovských Bohuníc, pre prípad nepredvídateľnýchudalostí. Obec spadá do pásma ohrozenia 21 km od jadrovej elektrárne V-2 v JaslovskýchBohuniciach.

Pri riešení požiadaviek civilnej ochrany v územnom pláne obce Veselé, ako ajv nadväzujúcej dokumentácii, je potrebné postupovať v zmysle platnej legislatívy v oblasticivilnej ochrany (zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskoršíchpredpisov, vyhláška č. 532/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečeniestavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany vznení neskorších predpisov, vyhláška č. 388/2006 Z. z. o podrobnostiach nazabezpečovanie technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnejochrany v znení neskorších predpisov, vyhláška č. 314/1998 Z.z. o podrobnostiach nazabezpečovanie hospodárenia s materiálom civilnej ochrany v znení neskoršíchpredpisov).

13. Požiadavky na riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce

Pre riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v návrhuúzemného plánu obce Veselé sú nasledujúce požiadavky:

• vymedziť vhodné plochy pre ďalší územný rozvoj obce s dostatočnou kapacitou,prípadne naznačiť priestorové možnosti pre výstavbu vo výhľadovom období

• navrhnuté plochy pre novú výstavbu umiestniť vo vhodných polohách v rámcizastavaného územia a v priamej nadväznosti na existujúce zastavané územie

• novú zástavbu prednostne umiestňovať v dopravne dobre dostupných lokalitách

• rozvíjať predovšetkým obytné funkcie v primeranom rozsahu

• výrobné a rekreačno-športové funkcie rozvíjať len v rozsahu prevádzok a zariadenímiestneho a mikroregionálneho významu

• rešpektovať existujúce funkčné zónovanie obce – nenavrhovať nové plochy prevýrobu v rámci obytného územia, resp. v kontakte s obytným územím

• rešpektovať priestorové obmedzenia pre výstavbu vyplývajúce z prítomnostidopravných a inžinierskych stavieb a ich ochranných pásiem (cesta II. triedy,elektrické vedenia VN, ZVN)

• zohľadňovať v riešení požiadavky bezbariérovosti pri stavbách užívaných osobami sobmedzenou schopnosťou pohybu – počítať s prístupom do každej stavby na úrovni

28

územnoplánovacej koncepcie, ako aj pri projektovaní v následných stupňochdokumentácie v zmysle platnej legislatívy

• stanoviť zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívaniaúzemia v súlade s § 12, ods. 6 vyhlášky č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacíchpodkladoch a územnoplánovacej dokumentácii

• v rámci návrhu časovej koordinácie podmieňovať výstavbu objektov vybudovanímverejného dopravného a technického vybavenia (komunikácií a inžinierskych sietí)v navrhovaných rozvojových plochách

14. Požiadavky na riešenie bývania, občianskeho vybavenia, sociálnej infraštruktúry a výroby

14.1 Bývanie

Bývanie je hlavnou funkciou v riešenom území. Bytový fond tvorí z väčšej časti tradičnázástavba rodinných domov, zväčša jednopodlažných. Zastúpené sú aj nájomné bytyv bytových domoch.

Požiadavky na riešenie bývania

Pre riešenie rozvoja bývania v návrhu územného plánu obce Veselé stanovujemenasledujúce požiadavky:

• pri dimenzovaní rozvojových plôch pre bývanie reflektovať záujem o výstavburodinných domov v obci

• okrem plôch pre výstavbu rodinných domov umožniť aj výstavbu málopodlažnýchbytových domov

• pre výstavbu obytných ulíc uprednostniť podľa možností rezervy v zastavanomúzemí – využitím rozsiahlejších záhrad

• využiť pre výstavbu rodinných domov aj disponibilné prieluky medzi rodinnýmidomami

• uvažovať s pokračovaním trendu znižovania obložnosti bytového fondu až naúroveň 2,5 obyvateľa na byt

• pri lokalizácii rozvojových plôch pre bývanie rešpektovať všetky ochranné pásmasietí a zariadení technickej a dopravnej infraštruktúry, ako aj hygienické ochrannépásma a ďalšie identifikované limity

• odporúčať rekonštrukciu existujúceho bytového fondu, ktorý je v nevyhovujúcomstavebnotechnickom stave

29

• rešpektovať požiadavky na hygienickú kvalitu bývania dodržiavaním ochrannýchpásiem od zariadení dopravnej a technickej vybavenosti, hospodárskeho dvora soživočíšnou výrobou, cintorínov

14.2 Občianska vybavenosť a sociálna infraštruktúra

Občianska vybavenosť je vybudovaná na úrovni základnej občianskej vybavenosti. Väčšinazariadení a prevádzok sa sústreďuje v centre obce, v hlavnom uzlovom priestore.

Sociálnu vybavenosť reprezentujú vzdelávacie zariadenie (materská škola, základná škola),zdravotné stredisko, verejná správa (obecný úrad), kostol s farou, dva cintoríny (v každejmiestnej časti), kultúrny dom. Kultúrno-historická expozícia je v rodnom dome biskupaMoyzesa.

Materská škola má dve triedy. Základná škola je pre 1-4. ročník, plnotriedna základnáškola (pre 1.-9.ročník) je v susednej obci Rakovice a v obci Veľké Kostoľany. V Rakoviciachje aj stredná odborná škola. Ďalšie stredné školy sú dostupné v neďalekých mestáchPiešťany a Trnava. Počet žiakov v MŠ aj v ZŠ sa pohybuje od 30 do 40. Kapacity a stavvzdelávacích zariadení vyhovujú súčasným nárokom. V budove MŠ a aj v budove ZŠ sídlielokované pracovisko Cirkevnej základnej umeleckej školy sv. Gorazda Vrbové.

V zdravotnom stredisku sú ambulancie praktického lekára pre dospelých, pediatra,stomatológa a lekáreň. Obyvatelia využívajú aj zdravotnícke zariadenia v okolitýchmestách (Piešťany, Vrbové, Trnava).

Pre kultúrno-spoločenské aktivity sa využíva kultúrny dom a spoločenská sála v SPDVeselé. V budove obecného úradu je obecná knižnica. Je tu tiež pošta.

Maloobchodné zariadenia sú zastúpené viacerými menšími predajňami potravinárskeho arozličného tovaru, mäsiarstvom a pohostinskými zariadeniami (hostinec, bar, pizzeria). Kvýrobným službám sa zaraďujú aj niektoré ďalšie podnikateľské prevádzky, (napr.Autoelektro, kaderníctvo). Spektrum a počet prevádzok obchodu služieb je vzhľadomk počtu obyvateľov primerané. Najbližšie veľkokapacitné zariadenia maloobchodu sú vPiešťanoch a Trnave.

Požiadavky na riešenie občianskej vybavenosti a sociálnej infraštruktúry

Pre riešenie rozvoja občianskej vybavenosti v návrhu územného plánu obce Veseléstanovujeme nasledujúce požiadavky:

• návrh občianskej vybavenosti z hľadiska kapacít a štruktúry zariadení zosúladiť snávrhom rozšírenia obytného územia

• vymedziť centrálnu zónu obce a definovať ju ako územie so zastúpením funkciíbývania i občianskeho vybavenia

• koncentrovať zariadenia občianskeho vybavenia celoobecného významu docentrálnej zóny obce

• odporúčať rekonštrukciu a modernizáciu verejných budov

• počítať s vybudovaním zariadenia sociálnej starostlivosti v obci

30

• pri stanovovaní regulatívov umožniť prípadnú lokalizáciu zariadení služieb aobčianskeho vybavenia v rámci obytného územia

14.3 Výroba a hospodárska základňa

Hospodárstvo regiónu je založené na poľnohospodárskej výrobe, ktorá tu má dlhú tradíciu.Pôsobia tu Spoločné poľnohospodárske družstvo Veselé (SPD), PLANTEX s. r.o. a niekoľkosamostatne hospodáriacich roľníkov. Ich hospodárske areály sa nachádzajú pri ceste II/504a východne od nej. Špecifickou orientáciou miestnej poľnohospodárskej výroby jeovocinárstvo a pestovanie ovocných a okrasných drevín.

Nepoľnohospodársku výrobu reprezentujú spoločnosti AgroVos s.r.o. (výroba elektrickýchzariadení, poľnohospodárskej techniky), AG FOIL s.r.o. (výroba fólií a etikiet), VAŠU(výroba fúrikov), MAGICKÁ NOC, s.r.o. (výroba posteľnej bielizne), REGMAX a.s. (výrobaa predaj regálov) a i. Ich výrobné areály sa nachádzajú taktiež zväčša pri ceste II/514, avšakv priamom kontakte s obytným územím.

Požiadavky na riešenie výroby a hospodárskej základne:

Pre riešenie rozvoja výroby v návrhu územného plánu obce Veselé stanovujemepožiadavky:

• odporúčať revitalizáciu existujúcich výrobných areálov a umožniť ich využitie ajpre nepoľnohospodársku výrobu

• pri stanovovaní regulatívov umožniť prípadnú lokalizáciu drobných remeselnýchprevádzok bez negatívneho vplyvu na životné prostredie v rámci obytného územia

• regulovať veľkochov hospodárskych zvierat

• regulovať drobnochov hospodárskych zvierat - stanovením limitu pre drobnochov vzástavbe obce

14.4 Rekreácia, šport a cestovný ruch

Okrem historických pamiatok sa v obci nenachádzajú atrakcie cestovného ruchu. Nie sú tužiadne rekreačné ani ubytovacie zariadenia.

Je tu len športové zariadenie lokálneho významu – športový areál s futbalovým ihriskom,viacúčelovým ihriskom a strelnicou. Areál je situovaný je na východnom okraji obce.

Požiadavky na riešenie rekreácie a cestovného ruchu

Pre riešenie rozvoja rekreácie v návrhu územného plánu obce Veselé stanovujemepožiadavky:

• počítať s cyklistickou trasou (cyklomagistrálou) Piešťany – Trnava cez obec Veselé

• navrhnúť cyklistické a cykloturistické trasy v katastrálnom území s prepojením naokolité sídla

• počítať s rozvojom agroturistiky

• odporúčať rekonštrukciu športového areálu

31

• zvážiť vhodnosť vybudovania športovej haly v obci

• odporúčať budovanie ihrísk pre deti a ostatné vekové kategórie na verejnýchpriestranstvách v obci

• v regulačných podmienkach umožniť výstavbu doplnkovej infraštruktúryturistických a náučných trás

15. Požiadavky z hľadiska životného prostredia a určenie požiadaviek na hodnotenie z hľadiska predpokladaných vplyvov na životné prostredie

Územný plán obce Veselé bude zdôrazňovať význam nasledujúcich opatrení pre zlepšenieživotného prostredia:

• návrh ďalšieho rozvoja obce koncipovať v súlade s princípmi udržateľného rozvoja

• pri návrhu rozvoja zohľadňovať všetky zložky životného prostredia riešenéhoúzemia (voda, ovzdušie, pôda, biotická zložka)

• navrhnúť rozšírenie verejného vodovodu do nových rozvojových plôch s cieľomzabezpečiť kvantitatívne i kvalitatívne vyhovujúce hromadné zásobovanieobyvateľstva obce pitnou vodou

• navrhnúť dobudovanie splaškovej kanalizácie a počítať s rekonštrukciou čistiarneodpadových vôd

• prispieť k zníženiu znečistenia ovzdušia návrhom plynofikácie v navrhovanýchnových rozvojových plochách, resp. využitím alternatívnych zdrojov nazásobovanie teplom

• regulovať rozvoj obce tak, aby sa eliminovalo možné nežiaduce ovplyvňovaniechránených funkcií (bývanie, šport a rekreácia) dopravou a prevádzkami nadmernezaťažujúcimi životné prostredie hlukom, emisiami škodlivín a pachov

• vymedziť priestor na vytvorenie polyfunkčnej krajinnej zelene a navrhnúť opatreniana zachovanie, rozvoj a ochranu krajinnej zelene, interakčných prvkov (remízky,vetrolamy…)

• navrhnúť revitalizáciu a novú výsadbu sídelnej zelene, vrátane zelene v rámcinavrhovaných rozvojových plôch, areálovej izolačnej zelene, verejnej zelene alíniovej zelene pri nových komunikáciách

• navrhnúť líniovú zeleň s pôdoochrannou funkciou na medziach a popri poľnýchcestách

• zapracovať do návrhu ekostabilizačné opatrenia a opatrenia na zlepšenie kvalityživotného prostredia, vrátane opatrení v poľnohospodárskej výrobe

• pri lokalizácii výstavby rešpektovať ochranné pásma sietí a zariadení dopravnej atechnickej infraštruktúry

32

• navrhnúť vhodné umiestenie zberného dvora

• odporúčať odstraňovanie drobných skládok odpadov

• odporúčať likvidáciu inváznych rastlín

• rešpektovať opatrenia programu odpadového hospodárstva kraja a programuodpadového hospodárstva mikroregiónu, príslušného VZN obce o odpadoch anakladaní s odpadmi, ako aj platnú legislatívu v oblasti odpadového hospodárstva

• pri navrhovaní usporiadania územia vzhľadom k obytnej zástavbe rešpektovaťplatnú legislatívu v oblasti ochrany pred hlukom (vyhláška č. 549/2007 Z.z., ktorousa ustanovujú podrobnosti o prípustných hladinách hluku, infrazvuku a vibráciía o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnomprostredí)

• pri navrhovaní novej bytovej výstavby dodržiavať platnú legislatívu v oblastiradiačnej ochrany (zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejnéhozdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 87/2018 Z.z. o radiačnejochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláška č. 98/2018 Z.z.)

• rešpektovať ochranné pásmo vodohospodársky významných vodných tokov (HornýDudváh) 10 m od brehovej čiary a pri ostatných vodných tokoch 5 m od brehovejčiary obojstranne, v zmysle § 49 zákona č. 364/2004 Z.z. (vodný zákon) avykonávacej normy STN 75 2102. V ochrannom pásme nie je prípustná orba,stavanie objektov, zmena reliéfu ťažbou, navážkami, manipulácia s látkamiškodiacimi vodám, výstavba súbežných inžinierskych sietí.

• rešpektovať ochranné pásmo cintorínov 50 m (v zmysle zákona č. 131/2010 Z. z. opohrebníctve)

• rešpektovať ochranné pásmo od objektov so živočíšnou výrobou

• navrhnúť opatrenia, ktoré budú smerovať k zmierneniu nepriaznivých dôsledkovzmeny klímy na sídelné prostredie, ktoré vyplývajú zo Stratégie adaptácie SR nanepriaznivé dôsledky zmeny klímy

16. Osobitné požiadavky z hľadiska ochrany pôdy

Orná pôda má rozhodujúci podiel na výmere poľnohospodárskej pôdy (92,9%), ako aj nacelkovej výmere riešeného územia (84,8%). Značný rozsah majú aj plochy ovocných sadov(33,8 ha, t.j. 2,4 % z celkovej výmery riešeného územia). Lesné pozemky sa v riešenomúzemí nenachádzajú.

Z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy bude návrh územného plánu obce Veselénapĺňať nasledujúce požiadavky:

• využívať pre účely novej výstavby najmä disponibilné plochy v rámci zastavanéhoúzemia a plochy priamo nadväzujúce na zastavané územie obce

33

• minimalizovať zábery najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v danomkatastrálnom území

• pri návrhu nových plôch pre výstavbu nenarušiť ucelenosť honov a nesťažiťobhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy

• rešpektovať existujúce hydromelioračné zariadenia (závlahové stavby) v správeHydromeliorácie, š.p.

• rešpektovať platnú legislatívu v oblasti ochrany poľnohospodárskej pôdyustanovenia (zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdya o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovaniaživotného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov)

• vyhodnotiť dôsledky stavebných zámerov a iných návrhov na poľnohospodárskejpôde

17. Požiadavky na riešenie vymedzených častí územia obce, ktoré je potrebné riešiť s podrobnosťou územného plánu zóny

Podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov môže územný plán obcevymedziť plochy, pre ktoré bude nutné obstarať územný plán zóny. Vzhľadomk súčasnému rozsahu zastavaného územia obce a možnostiam jeho rozšírenia sa potrebaa účelnosť spracovania územného plánu zóny nepredpokladá.

18. Požiadavky na určenie regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia

Územný plán obce Veselé stanoví súbor regulatívov priestorového usporiadania afunkčného využitia územia, vzťahujúcich sa na jednotlivé priestorovo ohraničené celky,ktoré vymedzí územný plán.

Regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využitia územia budú sledovať cieľhospodárneho a ekologického využívania územia v súlade s princípmi udržateľnéhorozvoja. Budú mať charakter limitov a pravidiel zakotvených v záväznej častidokumentácie a odporúčaní, ktoré budú súčasťou smerných častí dokumentácie.

Záväzná časť návrhu územného plánu bude stanovovať najmä nasledujúce regulatívy:

• zásady a regulatívy funkčného využívania územia: v textovej časti stanoviťpriradenie k funkčnej územnej zóne a taxatívne definovať prípustné, obmedzujúcealebo vylučujúce funkčné využívanie – vo všeobecne zrozumiteľnej legende.Regulatívy funkčného využívania aplikovať na priestorové ohraničené regulačnécelky.

34

• zásady a regulatívy priestorového usporiadania: v textovej časti určiť regulatívmaximálnej výšky objektov, regulatív intenzity využitia územia, (podielzastavaných plôch, prípadne zelene), regulatív minimálnej výmery pozemkovrodinných domov

• zásady a regulatívy umiestnenia verejného občianskeho vybavenia

• zásady a regulatívy umiestnenia verejného dopravného vybavenia

• zásady a regulatívy umiestnenia verejného technického vybavenia

• zásady a regulatívy zachovania kultúrnohistorických hodnôt, ochrany a využívaniaprírodných zdrojov, ochrany prírody a tvorby krajiny, vytvárania a udržiavaniaekologickej stability, vrátane plôch zelene

• zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie

• vymedzenie zastavaného územia obce

• vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných predpisov

• vymedzenie plôch na verejnoprospešné stavby, na vykonanie delenia a sceľovaniapozemkov, na asanáciu a chránené časti krajiny

• zoznam verejnoprospešných stavieb

• určenie, na ktoré časti územia je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny

• schéma záväzných častí riešenia a verejnoprospešných stavieb

19. Požiadavky na vymedzenie plôch na verejnoprospešné stavby

V zmysle zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (§108, ods. 3) a vyhlášky č.55/2001 Z. z. vymedzí územný plán obce Veselé verejnoprospešné stavby, pre ktoré jemožné vyvlastniť pozemky a stavby za účelom zabezpečenia verejnoprospešných služieb averejného technického vybavenia územia podporujúceho rozvoj územia a ochranuživotného prostredia.

Pri návrhu plôch na verejnoprospešné stavby je potrebné uvažovať s verejnoprospešnýmistavbami hlavne v oblasti dopravného, technického a sociálneho vybavenia. V zmysleúzemného plánu regiónu je potrebné rezervovať koridor pre severovýchodný obchvatHlohovca.

Návrh vymedzenia verejnoprospešných stavieb bude súčasťou záväznej častiúzemnoplánovacej dokumentácie.

20. Požiadavky na rozsah a úpravu dokumentácie územného plánu

Postup spracovania, prerokovania a schválenia územného plánu obce Veselé budev súlade s postupom stanoveným v zákone č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) v znení

35

neskorších predpisov. Obec spadá do kategórie sídiel s menej ako 2000 obyvateľmi, pretonebude spracovaný koncept riešenia. Návrh riešenia bude prerokovaný a následneschválený v obecnom zastupiteľstve. Schváleniu dokumentácie bude predchádzaťpreskúmanie návrhu územného plánu obce podľa § 25 stavebného zákona.

Územný plán obce bude obsahovať textovú a grafickú časť. Textová časť a grafická časťbudú spracované v rozsahu podľa § 12 vyhlášky č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacíchpodkladoch a územnoplánovacej dokumentácii. Všetky výkresy budú vyhotovené akovektorové plnofarebné kresby, pri využití počítačovej techniky a digitálnej tlače. Akomapový podklad sa použije digitálna katastrálna mapa. Grafická časť bude obsahovaťnasledovné výkresy:

• Výkres širších vzťahov

• Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, svyznačenou záväznou časťou riešenia a verejnoprospešnými stavbami

• Výkres riešenia verejného dopravného vybavenia

• Výkres riešenia verejného technického vybavenia

• Výkres ochrany prírody a tvorby krajiny vrátane prvkov územného systémuekologickej stability

• Výkres budúceho možného použitia poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkovna stavebné a iné zámery

Zastavané územie bude zobrazené na výkresoch mierky 1: 5 000, prípadne v podrobnejšejmierke. Na výkresoch mierky 1: 10 000 bude zobrazené celé katastrálne územie obce.Mierka výkresu širších vzťahov bude 1: 50 000.

Textová časť bude obsahovať základné údaje a riešenie územného plánu, vrátanezáväzných častí riešenia. Textová časť bude členená na kapitoly podľa ods. 3 a 4 § 12vyhlášky č. 55/2001 Z. z.

21. Zoznam podkladov pre vypracovanie zadania

• Atlas krajiny Slovenskej republiky, Bratislava: Ministerstvo životného prostrediaSR, 2002

• Krajinnoekologický plán obce Veselé, 2019

• Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskejrepublike, MDVaRR 2015

• Oficiálna stránka obce Veselé www.vesele.sk

• Operačný program Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020

• Prieskumy a rozbory pre územný plán obce Veselé, 2019

• Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce Veselé 2015 – 2025

36

• Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja Trnavského samosprávnehokraja na roky 2016 – 2020

• Regionálna integrovaná územná stratégia Trnavského samosprávneho kraja na roky 2014 - 2020

• Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Trnava, SAŽP 1994

• Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, 2014

• Územný plán regiónu Trnavského samosprávneho kraja, 2014

37