základná škola s materskou školou gbelydokončiť rozprávanie alebo neukončené prozaické...

1

Základná škola s materskou školou Gbely

Pionierska 697, 908 45 Gbely

Školský vzdelávací program

Vzdelávacie oblasti

ISCED 2

2

Obsah

Jazyk a komunikácia ................................................................................................................................... 4

Slovenský jazyk a literatúra ....................................................................................................................... 4

Tvorivé písanie ........................................................................................................................................ 12

Komunikácia ............................................................................................................................................ 14

Anglický jazyk......................................................................................................................................... 17

Anglický jazyk – II. cudzí jazyk .............................................................................................................. 28

Nemecký jazyk ........................................................................................................................................ 45

Nemecký jazyk II. ................................................................................................................................... 48

Matematika a práca s informáciami ........................................................................................................ 53

Matematika ............................................................................................................................................. 53

Informatika .............................................................................................................................................. 58

Človek a príroda ........................................................................................................................................ 63

Biológia ................................................................................................................................................... 63

Fyzika ....................................................................................................................................................... 71

Chémia ..................................................................................................................................................... 76

Človek a spoločnosť ................................................................................................................................... 80

Dejepis ..................................................................................................................................................... 80

Geografia ................................................................................................................................................. 86

Občianska náuka ...................................................................................................................................... 89

Cestujeme po svete .................................................................................................................................. 92

Človek a hodnoty ....................................................................................................................................... 95

Etická výchova ......................................................................................................................................... 95

Náboženská výchova ............................................................................................................................. 103

Človek a svet práce .................................................................................................................................. 106

Technika ................................................................................................................................................. 106

Svet práce .............................................................................................................................................. 111

3

Umenie a kultúra ..................................................................................................................................... 116

Hudobná výchova .................................................................................................................................. 116

Výtvarná výchova .................................................................................................................................. 121

Výchova umením ................................................................................................................................... 125

Zdravie a pohyb ....................................................................................................................................... 130

Telesná a športová výchova................................................................................................................... 130

Športové hry .......................................................................................................................................... 134

Lyžiarsky výcvik ................................................................................................................................... 136

Ochrana života a zdravia ....................................................................................................................... 139

Dopravná výchova ................................................................................................................................. 145

4

Jazyk a komunikácia

Slovenský jazyk a literatúra

Charakteristika predmetu

Vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra má v systéme školského vzdelávania centrálne postavenie.

Slovenčina je štátnym jazykom v Slovenskej republike. Prostredníctvom uvedomenia si miesta slovenského jazyka

v našej spoločnosti si jednotlivec uvedomuje a vníma svoju národnú identitu a štátnu príslušnosť.

Kultivované ovládanie slovenčiny zabezpečuje občanom tejto republiky úspešné zvládnutie školského vzdelávania, aj

ich plnohodnotné uplatnenie v pracovnom zaradení.

Jazykové znalosti, štylistické a komunikatívne zručnosti a čitateľské a literárne zručnosti ako súčasť jazykovej kultúry

predstavujú základné znaky vyspelosti absolventa základného vzdelania. Žiaci nadobúdajú také schopnosti a

zručnosti, aby sa dokázali orientovať v akejkoľvek komunikatívnej situácii, vedeli sa vhodne vyjadrovať a svoje

poznatky uplatňovali v praktickom živote.

Ovládanie slovenského jazyka a literatúry či v ústnej alebo písomnej forme umožňuje žiakom poznať a pochopiť

spoločensko-kultúrny vývoj našej spoločnosti, orientovať sa v prostredí, v ktorom žijú, vnímať okolie i seba, vytvárať

predpoklady k efektívnej medziľudskej komunikácii.

Časový rozsah výučby predmetu 5. ročník 6. ročník 7. ročník 8. ročník 9. ročník Spolu

Štátny vzdelávací program 5 4 4 4 5 22

Školský vzdelávací program 0 1 1 1 1 4

Spolu 5 5 5 5 6 26

Názov predmetu Slovenský jazyk a literatúra

Škola (názov, adresa) Základná škola s MŠ Gbely

Názov ŠkVP Lúče vedomostí

Stupeň vzdelania Nižšie stredné vzdelávanie – ISCED 2

Dĺžka štúdia 5 rokov

Vyučovací jazyk slovenský jazyk

iné štátna škola

Platnosť od 1. 9. 2008

5

Vzdelávací obsah slovenského jazyka a literatúry tvoria tri oblasti:

Jazyková komunikácia, Komunikácia a sloh, Čítanie a literatúra.

Jazyková komunikácia:

- Zvuková stránka jazyka a pravopis

- Lexikológia

- Morfológia

- Syntax

- Dejiny jazyka a jazykoveda

Komunikácia a sloh:

- Komunikácia ako zdroj informácií

- Ústny a písomný prejav

- Rozprávanie príbehov a zážitkov

- Vlastné tvorivé písanie

- Subjektívna a objektívna komunikácia

Čítanie a Literatúra:

- Všeobecne o literatúre

- Základné literárne druhy

- Základné literárne žánre

- Kompozícia literárneho diela

- Štylistika literárneho textu

- Metrika

- Informácie o autoroch literárnych diel

V oblasti Jazyková komunikácia žiaci nadobúdajú schopnosti, vedomosti, zručnosti a kompetencie potrebné k

osvojovaniu si spisovnej podoby slovenského jazyka. Žiaci vhodnou motiváciou dokážu informácie získavať,

poznávať a porovnávať.

V oblasti Komunikácia a sloh sa žiaci učia vnímať a chápať rozličné jazykové informácie, čítať s porozumením,

kultivovane písať, rozprávať a na základe prečítaného alebo počutého textu samostatne sa rozhodovať, nadobúdajú

kompetencie text analyzovať a kriticky hodnotiť.

V oblasti Čítanie a literatúra sa žiak prostredníctvom literárnych ukážok zoznamuje s literatúrou všeobecne,

konkrétne s literárnymi druhmi, literárnymi žánrami, kompozíciou literárnych diel, štylistikou literárneho textu,

získava informácie o autoroch, ich živote a ďalších dielach.

Počas literárneho vzdelávania žiaci poznávajú prostriedky čítania, základné literárne druhy a žánre, učia sa vnímať

ich špecifické znaky, chápať autorove umelecké zámery a formulovať vlastné názory o prečítanom diele. Postupne

nadobúdajú čitateľské zručnosti, schopnosti reprodukovať prečítaný literárny text a samostatne tvoriť nový umelecký

text. Žiak má získať také intelektuálne zručnosti, ktoré z neho robia vzdelaného čitateľa, ktorý v literatúre nachádza

zábavu, poučenie, vie sa v nej orientovať a intelektuálne a duchovne sa vzdelávať.

Ciele vyučovacieho predmetu

Cieľom vzdelávania v oblasti slovenského jazyka a literatúry je dosiahnuť takú úroveň rečových zručností v

príslušnom jazyku, aby žiaci zvládli každú komunikatívnu situáciu či už hovorovú alebo odbornú v rozsahu

6

odbornosti všetkých vzdelávacích oblastí a primerane a vhodne z hľadiska jazykového štýlu, s príslušnou

gramatickou a pravopisnou normou v ústnom i písomnom prejave.

Cieľom vyučovania slovenského jazyka na 2. stupni základnej školy je:

- Viesť žiakov k spoznávaniu jazyka ako vnútorne štruktúrovaného a uceleného systému. Viesť ich k poznaniu

bohatosti jazykových prostriedkov na jednotlivých rovinách jazykového systému. Zameriavať sa na funkčné

využitie jazykových a mimojazykových prostriedkov písaných a ústnych prejavov.

- Rozvíjať komunikačné schopnosti a návyky žiakov, aby získali kvalitnú jazykovú kompetenciu, čo je

podmienené získaním správnych ortografických a ortoepických návykov a zručností, ale aj zručností v

štylizácii príslušnej vety či textu.

- Pestovať v žiakoch lásku k materinskému jazyku a vedomie jazykovej príslušnosti k istému etniku. Viesť

žiakov k zvyšovaniu jazykovej kultúry ich verbálnych prejavov, ústnych i písaných.

- Prostredníctvom jazyka viesť žiakov k spoznávaniu histórie vlastného národa a vážiť si ľudí, ktorí sa

zaslúžili o rozvoj a poznanie slovenského jazyka.

- Rozvíjať a prehlbovať estetické cítenie žiakov, vnímať krásu umeleckého textu i umeleckého diela. Zoznámiť

žiakov so súborom diel slovenskej a základnej svetovej literatúry

- Vedieť pracovať s literárnym textom, vedieť rozlíšiť základné literárne druhy a prehlbovať poznatky

o literárnych žánroch a umeleckých jazykových prostriedkoch.

- Dbať na čitateľskú gramotnosť, osobnostný a sociálny rozvoj, multikultúrnu výchovu, environmentálnu

výchovu.

- Rozvíjať etické cítenie žiakov založené na empatii a asertivite, viesť ich k prosociálnemu správaniu, aby si

dokázali uvedomiť podstatu a význam ľudských hodnôt.

- Viesť žiakov od základnej gramotnosti k získaniu čitateľských návykov, vzbudiť záujem o čítanie a pozitívne

prijímať literatúru a kultúru.

Z celkového cieľa vyučovania slovenského jazyka na 2. stupni základnej školy vyplývajú i čiastkové ciele, ktoré sa

majú dosiahnuť. Žiaci sa učia:

- analyzovať text,

- syntetizovať získané poznatky,

- získať prehľad o jednotlivých rovinách jazykového systému,

- precvičovať pravopisnú normu, správnu výslovnosť a ústne realizovať text aj s uplatnením

suprasegmentálnych javov,

- spoznať základné údaje z histórie jazyka a jazykovedy,

- orientovať sa v základných jazykových príručkách,

- odhaľovať zmysel základných lingvistických termínov,

- poznávať štylistickú hodnotu jednotlivých jazykových javov,

- uplatňovať poznatky o jazykovom systéme pri tvorbe vlastných textov,

- osvojovať si štylisticky primerané používanie jazykových javov,

- precvičovať si písomnú aj ústnu podobu jazykových prejavov, pracovať s konceptom a robiť korekciu textu s

využívaním korektorských značiek,

- získať základnú orientáciu v jednotlivých slohových postupoch, v žánroch a útvaroch jednotlivých štýlov,

- spoznávať, tvorivo využívať a kultivovať sa v oblasti slovenského jazyka, ktorý sa tak stáva prostriedkom

všeobecného vzdelávania žiaka – človeka v najširšom zmysle, nakoľko rozvíja žiakovu osobnosť v rovine

poznávacej, estetickej, etickej a najmä komunikatívnej.

Kľúčové kompetencie predmetu slovenský jazyk a literatúra

Kognitívne kompetencie:

- Spôsobilosť používať kognitívne operácie.

- Spôsobilosť učiť sa sám aj v skupine.

- Spôsobilosť kriticky myslieť.

7

- Spôsobilosť formulovať a riešiť problémy.

- Spôsobilosť tvorivo myslieť a uplatniť výsledky tvorivého myslenia.

Komunikačné kompetencie:

- Spôsobilosť prijať, vyhľadávať, spracovať a tvoriť informácie.

- Spôsobilosť odovzdávať vlastné poznatky a skúsenosti.

- Spôsobilosť formulovať svoj názor a argumentovať.

- Spôsobilosť verbálne i neverbálne vyjadriť vôľu a city.

Interpersonálne (sociálne) kompetencie:

- Spôsobilosť akceptovať skupinové hodnoty a rozhodnutia.

- Schopnosť kooperovať v skupine.

- Schopnosť tolerovať odlišnosti jednotlivcov i skupín.

- Schopnosť empatie.

Intrapersonálne (osobnostné) kompetencie:

- Schopnosť vytvárať a reflektovať vlastnú identitu.

- Schopnosť vytvárať si vlastný hodnotový systém.

- Schopnosť sebaregulácie a ochrany vlastného života.

Prepojenie vzdelávacích oblastí s kľúčovými kompetenciami a konkretizácia kľúčových kompetencií v

jednotlivých vzdelávacích oblastiach.

Komunikácia v materinskom jazyku:

- Vedieť sa vyjadrovať a tlmočiť svoje myšlienky, pocity a názory ústnou a písomnou formou.

Komunikácia v cudzích jazykoch:

- Vedieť využiť komunikačné zručnosti nadobudnuté v cudzích jazykoch v materinskom jazyku, uvedomovať si

kultúrne rozmanitosti so zameraním na multikultúrnu komunikáciu.

Matematická gramotnosť a kompetencie v oblasti prírodných vied a technológii:

- Vedieť používať matematické myslenie v logických morfologických a syntaktických operáciách.

Kompetencia v oblasti informačnej a komunikačnej technológie:

- Vedieť vyhľadávať, zhromažďovať a spracovávať informácie.

Učiť sa učiť:

- Vedieť si efektívne zorganizovať vlastné učenie.

Sociálne a občianske kompetencie:

- Vedieť porozumieť multikultúrnym a sociálno-ekonomickým rozmerom európskych spoločností a spôsobu,

akým je národná kultúrna identita prepojená s európskou identitou.

Podnikateľské kompetencie:

- Vedieť individuálne aj v tímoch prezentovať svoju prácu.

Kultúrne kompetencie:

- Vedieť kreatívne vyjadrovať myšlienky, skúsenosti a emócie prostredníctvom umenia, literatúry a médií.

8

Poznávacie a rečové kompetencie:

Verejná prezentácia textu, verejný prejav:

1. Pri ústnom prejave dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu, spisovnú výslovnosť a správne uplatňovať

suprasegmentálne javy.

2. Pri ústnom prejave primerane uplatňovať mimojazykové prostriedky (prostriedky neverbálnej komunikácie).

3. Reprodukovať umelecký aj vecný text (doslovne, podrobne, stručne).

Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti:

1. Zapamätať si potrebné fakty a definície, vedieť demonštrovať ich znalosť.

2. Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi.

3. Na základe indukcie a zovšeobecnenia odvodiť charakteristiky (definície) nových javov.

4. Usporiadať známe javy do tried a systémov.

5. Aplikovať jazykovedné vedomosti na vecné a umelecké texty.

6. Pri písomnom prejave aplikovať pravopisnú normu.

Analytické a syntetické zručnosti:

1. Uskutočniť jazykovú analýzu textu a vytvárať jazykový systém.

2. Odlíšiť medzi sebou umelecký a vecný text.

3. Odlíšiť medzi sebou texty z hľadiska jazykového štýlu, slohových postupov a slohových útvarov/žánrov.

Tvorivé zručnosti:

1. Vytvoriť vlastný text na základe dodržiavania stanoveného slohového útvaru/žánru, slohového postupu,

jazykového štýlu.

2. Ústne prezentovať vlastný text.

3. Napísať krátky príbeh (vlastný zážitok alebo vymyslený príbeh).

4. Dokončiť rozprávanie alebo neukončené prozaické dielo.

5. Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text.

Informačné zručnosti:

1. Používať jazykové príručky a slovníky, vedieť podľa nich korigovať vlastné texty.

2. Vyhľadávať, spracúvať a používať informácie z literárnych prameňov a internetu.

Komunikačné zručnosti:

1. Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu.

2. Vyjadrovať sa neverbálne a chápať neverbálnu komunikáciu.

3. Verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor (argument a protiargument).

Poznávacie a čitateľské kompetencie:

Technika čítania a verejná prezentácia textu:

9

1. Plynule čítať súvislý umelecký text, pri hlasnom čítaní správne dýchať, artikulovať a dodržiavať spisovnú

výslovnosť.

2. Recitovať prozaické a básnické diela. Rešpektovať rytmickú usporiadanosť básnického textu, frázovať

básnický a prozaický text v zhode s vlastným chápaním jeho významu.

3. Čítať text postavy dramatického diela pri spoločnom dramatizovanom čítaní. Modulovať hlas podľa zmyslu

textu.

Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti:

1. Zapamätať si potrebné fakty a definície a vedieť demonštrovať ich znalosť.

2. Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi.

3. Usporiadať známe javy do tried a systémov.

4. Aplikovať literárnovedné vedomosti na literárne texty s analogickou štruktúrou (jednoduchý transfer).

Analytické a interpretačné zručnosti:

1. Prerozprávať obsah prečítaného diela.

2. Odlíšiť epické, lyrické a dramatické texty.

3. Vytvoriť dejovú osnovu prečítaného diela, vyhľadať kľúčové slová.

4. Určiť hlavné a vedľajšie postavy diela.

5. Abstrahovať a sformulovať hlavnú myšlienku prečítaného diela, vrátane lyrickej básne.

6. Analyzovať umelecký text po štylisticko-lexikálnej a kompozičnej stránke, určiť funkciu jednotlivých prvkov

pre celkové vyznenie diela, interpretovať význam diela.

7. Sformulovať vlastné hodnotenie diela a podložiť svoje stanovisko argumentmi.

Tvorivé zručnosti:

1. Zdramatizovať básnický alebo prozaický text (rozprávka, bájka, povesť).

2. Ilustrovať umelecký text.

3. Napísať kratší prozaický útvar, básnický text, scenár.

4. Inscenovať kratší dramatický text.

Informačné zručnosti:

1. Orientovať sa v školskej i verejnej knižnici.

2. Pracovať s knižným fondom vo forme kartotéky a v elektronickej podobe.

3. Vedieť získať informácie z integrovaného informačného systému a internetu.

4. Budovať si vlastnú knižnicu.

Metódy a techniky pri vyučovaní slovenského jazyka a literatúry:

- Rozličné formy aktívnych jazykových hier : pomenovanie súboru, doplňovačky, tajničky, slovné rébusy,

tvorenie slov, skrývačky...

- Prenášanie informácií : reprodukcia, parafráza, transformácia textu, dopĺňanie.

- Rôzne formy dialógu.

- Pasívna recepcia: počúvanie dramatizácie textu, hlasné čítanie, nahrávky, využitie DVD.

- V rámci vyučovacích hodín sa budú využívať: učebnice, jazykové príručky, jazykovedné časopisy,

encyklopédie, multimediálna učebňa a ďalšie učebné pomôcky.

- Práca s internetom, vyhľadávanie informácií : www.wikipedia.sk , www.books.sk , www.litcentrum.sk,

http://slovnik.juls.savba.sk/ , www.osobnosti.sk.

http://www.wikipedia.sk/

http://www.books.sk/

http://www.litcentrum.sk/

http://slovnik.juls.savba.sk/

http://www.osobnosti.sk/

10

Stratégia vyučovania

Pri vyučovaní sa budú využívať nasledovné metódy a formy vyučovania a na podporou a aktiváciu vyučovania a

učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje:


Metódy vyučovania

Organizačné formy vyučovania

Učebné zdroje

motivačné rozprávanie, rozhovor,

výklad , demonštračná metóda

frontálne vyučovanie

skupinová práca

učebnice slovenského jazyka

a literatúry, pracovné listy

heuristická metóda, projektová

metóda, práca s knihou a textom,

individuálna práca

práca s IKT

slovníky i elektronické

jazykovedné príručky

situačná a inscenačná metóda,

experimentovanie, didaktické hry,

metóda riešenia úloh

brainstorming

práca vo dvojiciach

exkurzia, beseda

práca v dvojiciach

školská knižnica, Virtuálna

knižnica, internet, CD a DVD

Hodnotenie a klasifikácia slovenského jazyka a literatúry:

Hodnotenie vychádza z: Metodický pokyn č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy platný od 1.mája

2011.

- Hodnotenie bude uskutočňované na základe určitých kritérií, prostredníctvom ktorých bude sledovaný vývoj

žiaka.

- Pri hodnotení a klasifikácii vyučovacích výsledkov bude vychádzané z metodických pokynov na hodnotenie

a klasifikáciu.

11

- Pravidelne budú hodnotené predpísané kontrolné diktáty, školské písomné práce. Priebežne budú

hodnotené gramatické rozcvičky i desaťminútovky.

- V rámci literatúry budú hodnotené ústne aj písomné odpovede zamerané na rozbor literárnych ukážok,

zápisy z prečítaných kníh a literárne testy.

- Pri hodnotení výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa bude brať do úvahy

vplyv zdravotného znevýhodnenia.

- Hodnotenie spôsobilosti sa bude odlišovať od hodnotenia správania.

- Súčasťou hodnotenia bude aj povzbudenie do ďalšej práce, návod ako postupovať pri odstraňovaní

nedostatkov.

- Hodnotenie poskytuje žiakom a rodičom spätnú väzbu o zvládnutí danej problematiky, v čom má žiak

nedostatky, rezervy a aké sú jeho pokroky.

Obsah vzdelávania je prílohou na priloženom CD.

12

Tvorivé písanie

Názov predmetu Tvorivé písanie


Názov ŠVP Školský vzdelávací program II. stupňa základnej

školy






Platnosť Od 1. 9. 2009

Ciele predmetu

Základné predmetové kompetencie (spôsobilosti)


Pri vyučovaní sa budú využívať nasledovné metódy a formy vyučovania a na podporou a aktiváciu vyučovania

a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje:




Školský vzdelávací program 0 0 0,5 0,5 0 1

Spolu 0 0 0,5 0,5 0 1

13

Metódy vyučovania


Učebné zdroje




skupinová práca

učebnice literatúry

Príručka tvorivého písania pre

učiteľov SJL, lit. diela a lit. ukážky




práca s IKT

slovníky i elektronické

jazykovedné príručky




brainstorming


exkurzia, beseda


knižnica, internet, CD a DVD,

pracovné listy, časopisy a denná

tlač

Obsah vzdelávania je na priloženom CD.

14

Komunikácia

Názov predmetu KOMUNIKÁCIA

Časový rozsah výučby 1 hodina týždenne, spolu 33 vyučovacích hodín

Ročník piaty

Škola (názov, adresa) ZŠ s MŠ GBELY




Forma štúdia denná




Predmet komunikácia je zaradený v nižšom sekundárnom vzdelávaní medzi voliteľné predmety. Na tento predmet sa

v ŠKVP vyčlenila 1 vyučovacia hodina v 5. ročníku.

Predmet komunikácia ( ďalej SPK ) vychádza zo vzdelávacej oblasti JAZYK A KOMUNIKÁCIA. Súvisí i s oblasťami

Človek a spoločnosť, Človek a hodnoty, Človek a svet práce. Využíva prierezové témy : Osobnostný a sociálny

rozvoj, Multikultúrna výchova, Mediálna výchova.

Predmet SPK rozvíja schopnosť komunikovať v rôznych životných situáciách, a tak prispieva k rozvoju osobnosti

žiaka s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou. Vedie i k poznaniu silných a slabých stránok svojej osobnosti.

Vychováva žiaka k sebaovládaniu, k empatii, asertivite, pozitívnemu hodnoteniu druhých a rozvíja estetické cítenie

žiakov.




Spolu 1 0 0 0 0 1

15


- Všeobecný cieľ vzdelávania v rámci predmetu : Naučiť žiakov správne komunikovať s ľuďmi a zdokonaľovať sa

v rôznych formách komunikácie. Vedieť vystupovať v súlade so zásadami spoločenského styku.

- Špecifické (konkrétne) ciele vzdelávania podporujúce oblasť kognitívnu, psychomotorickú a afektívnu.

- Vzdelávanie smeruje k tomu, aby žiaci dokázali:

-

- primerane veku komunikovať, tvoriť vlastné jazykové prejavy

- zvyšovať kultúru verbálnych ústnych i písomných prejavov

- pochopiť význam komunikácie

- osvojiť si a využívať efektívne stratégie učenia

- osvojiť si kľúčové pojmy z predmetu

- získavať informácie

- vyjadrovať svoje city a pocity

Prehľad výchovných a vzdelávacích stratégií (ďalej len „VVS“):

Komunikatívne a sociálne interakčné spôsobilosti

sprostredkovať informácie vhodným spôsobom (video, text, hovorené slovo, diagram, piktogram) tak, aby

každý každému porozumel,

vyjadriť alebo formulovať (jednoznačne) vlastný názor a záver,

kriticky hodnotiť informácie (časopis, internet),

komunikovať správne ústnou i písomnou formou ....

Interpersonálne a intrapersonálne spôsobilosti

rozvíjať prácu v kolektíve, v družnej a priateľskej atmosfére,

osvojiť si pocit zodpovednosti za seba a spoluzodpovednosti za prácu v kolektíve,

hodnotiť a rešpektovať svoju vlastnú prácu a prácu druhých.

rešpektovať práva iných......

schopnosť aktívne počúvať

Schopnosti riešiť problémy

Názov kľúčovej kompetencie 2

Výučba smeruje k tomu, aby žiaci vedeli riešiť problémy v kolektíve vecne a kultúrne bez agresivity a na základe

vzájomného rešpektovanie práv a povinností.


Metódy vyučovania


Učebné zdroje

Informačnoreceptívna – výklad Frontálna výučba N. Ihnátková – Komunikácia a sloh

A. Húsková, E. Cesnaková –

16

Reproduktívna – rozhovor

Heuristická – riešenie úloh

Skupinová práca

Práca s PC a internetom

Cvičenia zo SJL

Tvorba modelových situácií

Dramatizácia

Didaktické hry

Práca s knihou, časopisom,

slovníkom, telefonovanie

Internet

Knihy, denná tlač

Brainstoming – burza nápadov

Motivačné rozprávanie

Beseda, exkurzia

Vystúpenie na verejnosti

Knižnica, Virtuálna knižnica

Obsah predmetu :

Význam komunikácie – robí z človeka sociálnu bytosť

Formy komunikácie – verbálna, neverbálna

- priama , nepriama

- interpersonálna, ( medzi 2 a viacerými osobami )

- intrapersonálna ( napr. získavanie informácií cez počítač, z archívov...)

- formálna , neformálna

- masová komunikácia

Komunikácia v menšej a väčšej skupine

Prezentácia vlastných myšlienok pred verejnosťou

Rozhovor a konverzácia

Zdvorilosť v komunikácii

Neslušná komunikácia

Kultúra reči

Jazyk a reč

Slovná zásoba a jej rozširovanie


17

Anglický jazyk

1. Charakteristika predmetu – jeho význam v obsahu vzdelávania.

Vyučovací predmet anglický jazyk má v systéme školského vzdelávania centrálne postavenie, pretože vytvára

predpoklady pre zvládnutie komunikačných situácií v cudzom jazyku .

Angličtina nie je štátnym jazykom v Slovenskej republike. V súčasnosti je pre väčšinu obyvateľov Slovenskej

republiky prvým cudzím jazykom, je pestrým, vnútorne bohato štruktúrovaným médiom, ktoré mu umožňuje

komunikovať o najrozmanitejších javoch ľudského bytia a vedomia. Medzi ďalšie cudzie jazyky, ktoré majú

v Európe popredné miesto patrí aj nemecký jazyk. Kvalitné poznanie a praktické ovládanie zákonitostí cudzieho

jazyka podmieňuje pohotovú, funkčne primeranú a kultivovanú komunikáciu jeho nositeľov. Prostredníctvom

uvedomenia si miesta cudzieho jazyka v našej spoločnosti si jednotlivec zároveň uvedomuje a vníma nielen

svoju národnú identitu a štátnu príslušnosť, ale aj existenciu iných národov a národností v multikultúrnej

spoločnosti. Úroveň poznania a praktického ovládania cudzieho jazyka je tak zároveň zrkadlom začleňovania sa

do štruktúr multikultúrnej spoločnosti. Kultivované ovládanie cudzieho jazyka zabezpečuje nielen úspešné

zvládnutie školského vzdelávania v iných krajinách, ale následne aj ich plnohodnotné uplatnenie v pracovnom

zaradení.

Jazyk je fenomén, ktorý sprevádza človeka v písomnej alebo ústnej podobe po celý život. Tvorí integrálnu

zložku jeho myslenia, je prostriedkom na poznávanie vonkajšieho i vnútorného sveta, na verbálne vyjadrovanie

myšlienok, pocitov a nálad, slúži na kontakt a dorozumievanie sa s inými nositeľmi jazyka, pomáha vnímať

krásu umeleckého diela. Zároveň reprezentuje svojich nositeľov, predovšetkým ich intelektuálnu, citovú

a mravnú vyspelosť.

Jazykové znalosti, štylistické a komunikatívne zručnosti a čitateľské a literárne zručnosti ako súčasť jazykovej

kultúry predstavujú základné znaky vyspelosti absolventa základného vzdelania. Žiaci nadobúdajú také

schopnosti a zručnosti, aby sa dokázali orientovať v akejkoľvek bežnej komunikatívnej situácii, vedeli sa vhodne

vyjadrovať a svoje poznatky uplatňovali v praktickom živote. Schopnosti, ktoré žiaci získajú v predmetoch

anglický jazyk, nemecký jazyk a sú potrebné nielen pre kvalitné jazykové vzdelávanie, ale sú dôležité aj pre

úspešné osvojovanie si poznatkov v ďalších oblastiach vzdelávania. Ovládanie cudzieho jazyka v ústnej a

písomnej forme umožňuje žiakom nielen poznať a pochopiť spoločensko-kultúrny vývoj krajiny, ktorej jazyk sa

učia, orientovať sa v prostredí, v ktorom sa daný jazyk aktívne používa, vnímať okolie i seba, vytvárať

Názov predmetu Anglický jazyk











Spolu 3 3 3 3 3 15

18

predpoklady k efektívnej medziľudskej komunikácii, interpretovať svoje reakcie a pocity a dokázať pochopiť

svoje postavenie v rozličných komunikatívnych situáciách.

Vzdelávací obsah cudzieho jazyka tvoria tri oblasti: všeobecné kompetencie, komunikačné jazykové

kompetencie, komunikačné zručnosti.

V oblasti Všeobecné kompetencie žiaci nadobúdajú tie kompetencie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale

sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane jazykových činností. Všeobecné kompetencie vedú žiakov

k uvedomelému získavaniu nových vedomostí a zručností, osvojovaniu si stratégií učenia sa cudzieho jazyka,

pochopeniu potreby vzdelávania sa v cudzom jazyku, účinnej spolupráci vo dvojiciach a skupinách, otvorenosti

ku kultúrnej a etnickej rôznorodosti, samo štúdiu.

V oblasti Komunikačné jazykové kompetencie žiak nadobúda tie jazykové, sociolingvistické a pragmatické

kompetencie, ktoré mu umožňujú konať s použitím konkrétnych jazykových prostriedkov.

V oblasti Komunikačné zručnosti žiaci nadobúdajú zručnosti, ktoré nemožno chápať izolovane, pretože sa

navzájom prelínajú a dopĺňajú ; t.j. počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením, písomný prejav, ústny

prejav – dialóg, monológ.

2. Rozvíjajúce ciele, spôsobilosti v 5., 6. a 7.ročníku ZŠ – kompetencie učiaceho sa na jazykovej úrovni

A1, A2.(1)

Cieľom vzdelávania v oblasti cudzieho jazyka na druhom stupni základnej školy je dosiahnuť takú úroveň

rečových zručností v danom jazyku, aby žiaci zvládli úroveň A2 ( podľa spoločného Európskeho referenčného

rámca pre jazyky ) ; t.j. používateľ základného jazyka ( independent learner); s príslušnou gramatickou a

pravopisnou normou v ústnom i písomnom prejave.

Cieľom vyučovania cudzieho jazyka v 5., 6. a 7. ročníku základnej školy na úrovni A1 a A2.(1) je rozvíjať

kľúčové kompetencie; t.j. všeobecné kompetencie, komunikačné jazykové kompetencie a komunikačné

zručnosti.

I Kompetencie

Kompetencie definujeme ako súhrn vedomostí, zručností, postojov a hodnôt, ktoré umožňujú osobe konať. Preto

základným princípom jazykového vzdelávania na báze kompetencií je zabezpečiť, aby učiaci sa:.

• dokázal riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine a v ich riešení pomáhal cudzincom, ktorí sú v

jeho vlastnej krajine,

• dokázal vymieňať si informácie a nápady s mladými ľuďmi a dospelými, ktorí hovoria iným jazykom a

sprostredkúvajú mu svoje myšlienky a pocity,

• viac a lepšie chápal spôsob života a myslenia iných národov a ich kultúrne dedičstvo.

II Všeobecné kompetencie Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne

činnosti, vrátane jazykových činností.

Učiaci sa na úrovni A1 a A2 rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:

• získavať uvedomene nové vedomosti a zručnosti,

• opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,

• uvedomovať si stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka,

• opísať rôzne stratégie učenia s cieľom pochopiť ich a používať,

• pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,

• dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, prepájať ich s poznaným, systematizovať ich a využívať

pre svoj ďalší rozvoj a reálny život,

• kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja,

• udržať pozornosť pri prijímaní poskytovaných informácií,

• pochopiť zámer zadanej úlohy,

• účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách,

• aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,

• využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,

• byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.

III Komunikačné jazykové kompetencie Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa konať s použitím konkrétnych

jazykových prostriedkov.

19

Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je primerané

danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí.

Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň A1 • rozumie známym každodenným výrazom a najzákladnejším frázam, ktorých účelom je

uspokojenie konkrétnych potrieb, tieto výrazy a frázy dokáže používať,

• dokáže predstaviť seba aj iných, dokáže klásť a odpovedať na otázky o osobných údajoch, ako

napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná a o veciach, ktoré vlastní,

• dokáže sa dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii rozpráva

pomaly a jasne a je pripravený mu pomôcť.

Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň A2

-rozumie slovným spojeniam zameraných na bežné oblasti každodenného života, rozumie základným

informáciám v krátkych zvukových záznamoch, identifikuje tému vypočutej diskusie.

1 Jazyková kompetencia

Učiaci sa na úrovni A1:

• používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov a potrieb konkrétneho

typu,

• má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na dané

konkrétne situácie,

• prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú súčasťou

osvojeného repertoáru,

• ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru naučených slov a slovných spojení zrozumiteľnú pre rodených

hovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikovať s cudzincami,

• dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia, napríklad jednoduché pokyny alebo

inštrukcie, názvy každodenných predmetov, názvy obchodov a bežne používané ustálené

spojenia,

• dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje.

Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené jazykové kompetencie na úrovni A1 a ďalej si ich rozvíja. Môže sa dopúšťať základných chýb, ale

je mu rozumieť.

2 Sociolingvistická kompetencia


• dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby vyjadrenia

zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať, ospravedlniť sa, atď.

Učiaci sa na úrovni A2 sa vie vyjadriť v situáciách jednoduchej a priamej výmeny informácií týkajúcich sa

známych a bežných vecí a záležitostí, ale z hľadiska limitovanej slovnej zásoby a gramatiky, ktorú si osvojil, je

nútený podstatne zjednodušiť obsah svojej výpovede.

3 Pragmatická kompetencia


• dokáže spájať slová alebo skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spojovacích výrazov,

napríklad „a“ alebo „potom“,

• dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované a väčšinou vopred naučené výpovede, ktoré sú poznamenané

mnohými pauzami, nevyhnutnými na hľadanie výrazových prostriedkov, na artikuláciu menej známych

slov a na pokusy o vhodnejšiu formuláciu.

Učiaci sa na úrovni A2 dokáže sformulovať svoje myšlienky v logickej následnosti a funkčne využívať

základné jazykové prostriedky na získavanie informácií, na jednoduché vyjadrenie odmietnutia, túžby, zámeru,

...

20

IV Komunikačné zručnosti

Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú

(integrované zručnosti).

1 Počúvanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1:

• dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého, jeho rodiny a

bezprostredného konkrétneho okolia, keď ľudia hovoria pomaly a jasne,

• rozumie, ak sa hovorí veľmi pomaly a pozorne, a ak dlhšie pauzy poskytujú čas na pochopenie zmyslu,

• rozumie jednoduchým pokynom, ktoré sú pomaly a zreteľne adresované a dokáže porozumieť krátkemu

jednoduchému popisu cesty.

Učiaci sa na úrovni A2 dokáže porozumieť slovným spojeniam a výrazom vzťahujúcim sa na bežné oblasti

každodenného života, základným informáciám v krátkych zvukových záznamoch a základným bodom v prejave

na témy, ktoré sú mu známe a ktoré sa ho priamo týkajú.

2 Čítanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1:

• rozumie známym menám, názvom, slovám a veľmi jednoduchým vetám, napríklad na

oznámeniach a plagátoch alebo v katalógoch, na pohľadniciach,

• rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života,

• dokáže si pri jednoduchšom informačnom materiály a krátkych, jednoduchých opisoch urobiť predstavu o

obsahu, najmä ak má k dispozícii vizuálnu pomoc,

• rozumie krátkemu jednoduchému písomnému popisu cesty.

Učiaci sa na úrovni A2 dokáže porozumieť krátke nenáročné texty, ktoré obsahujú frekventovanú slovnú

zásobu a z kontextu krátkeho prečítaného textu pochopil význam niektorých neznámych slov.

3 Písomný prejav


• dokáže napísať krátky osobný list alebo pohľadnicu, napríklad pozdrav z dovolenky,

• dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi ako meno, štátna príslušnosť,

adresa, telefón a podobne,

• dokáže napísať jednoduché slovné spojenia a vety o sebe a iných ľuďoch, o tom kde žijú a čo robia,

• vie si písomne vyžiadať informácie alebo ich podať ďalej,

• vie napísať jednoduché slovné spojenia alebo vety a použiť v nich spojovacie výrazy ako „a“, „ale“

alebo „pretože“.

Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje. Musí vedieť

jednoducho opísať aspekty všedného dňa (napr. ľudia, miesta, škola, rodina, záujmy).

4 Ústny prejav

Ústny prejav – dialóg


• dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom za predpokladu, že jeho partner v komunikácii je pripravený

zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď pri pomalšej rýchlosti reči, a že mu pomôže

sformulovať, čo sa pokúša povedať,

• dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo na známe témy,

• používať jednoduché zdvorilostné formulácie ako pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa má,

• vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú,

• rozumie každodenným výrazom, ktoré sú zamerané na uspokojenie jednoduchých konkrétnych

komunikačných potrieb a vie reagovať na jednoduché informácie, ktoré sa dozvie,

• rozumie otázkam a pokynom, jednoduchému opisu cesty, vie niekoho o niečo požiadať a niekomu niečo

oznámiť.

Učiaci sa na úrovni A2 sa dokáže zapojiť do krátkych rozhovorov na témy, ktoré ho zaujímajú, vie sformulovať

napr. pozvanie či ospravedlnenie a reagovať na ne a používa jednoduché zdvorilostné formy oslovení.

21

Ústny prejav – monológ


• dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami opísať seba, miesto, kde žije, čo robí a

ľudí, ktorých pozná.

Učiaci sa na úrovni A2 dokáže v jednoduchých pojmoch vyjadriť svoje pocity a vďačnosť, jednoduchým

spôsobom sa rozprávať o každodenných praktických otázkach, vyrozprávať príbeh, podať krátky jednoduchý

opis udalostí a činností, zážitkov zo školy a voľno časových aktivít v jednoduchom slede myšlienok ako aj

opísať svoje plány a osobné skúsenosti.

3. Metódy, formy a postupy vyučovania cudzieho jazyka v 5., 6. a 7. ročníku – jazyková úroveň A1,

A2(1)

V učebnom procese vyučovania – osvojovania cudzieho jazyka sa uplatňuje komunikatívny prístup. Na 2. stupni

ZŠ by mala prevládať uvedomeno-praktická metóda, ktorá integruje učenie sa návykom a uvedomené učenie,

vylučuje nefunkčné teoretizovanie, zameriava sa na rozumovú, vôľovú a citovú stránku osobnosti žiaka.

Prvou podmienkou komunikácie je komunikatívna situácia. Situácie ako súčasť učebného obsahu treba

plánovať, lebo v rámci nich sa nacvičuje verbálna a neverbálna komunikácia, uskutočňuje sa osvojovanie

nových lexikálnych jednotiek a gramatických javov. Najvhodnejšie sú také autentické situácie, do akých sa

žiaci dostávajú v bežnom živote. Autentickými situáciami na vyučovacích hodinách sú rozhovory o prečítaných

textoch, o programoch v televízii a rozhlase, o osobných zážitkoch žiakov. V rámci týchto situácií sa nacvičuje

aj neverbálna komunikácia: gestá, mimika, vzdialenosť medzi účastníkmi komunikácie, kontakt zrakom a pod. v

závislosti od vzťahu medzi partnermi. Na vyučovacích hodinách autentické rozhovory nahrádzajú simulované,

inscenované situácie, ktoré možno navodiť pomocou audiovizuálnych pomôcok a motivačnými, resp.

uvádzajúcimi rozhovormi. Náležitou motiváciou na takéto rozhovory a besedy je vytváranie takých situácií,

v ktorých jeden z účastníkov komunikácie chce získať nové informácie. Vo všetkých situáciách je však dôležité

využívať osobné skúsenosti žiakov, najmä tie, ktoré ostatní účastníci komunikácie nepoznajú, a vyžadovať od

nich autentické odpovede prirodzené pre reč daného veku žiakov. Podobne je dôležité, aby žiak hral vlastnú

úlohu, nie úlohu dospelých, a takto sa naučil verbálne a neverbálne správať v rozličných situáciách týkajúcich sa

jeho osobného života. Pri plánovaní situácií by mal učiteľ predvídať a plánovať aj to, aké lexikálne jednotky

a vetné štruktúry budú žiaci potrebovať na realizáciu komunikácie.

Ďalšou podmienkou rečovej komunikácie je jednoznačná identifikácia reči: porozumenie

reči partnera, porozumenie textu, presnému významu lexikálnych jednotiek a pod. V záujme jednoznačnej

identifikácie reči okrem vysvetlenia lexikálnych jednotiek výkladom a opisom v 5., 6. aj 7. ročníku je vhodné

a potrebné aj vysvetlenie prekladom.

Komunikatívny prístup vo vyučovaní vyžaduje prirodzenú sémantizáciu reči. To znamená, že aj lexikálne

jednotky, aj potrebné gramatické javy treba znázorňovať a nacvičovať v reálnych situáciách, nie izolovane.

Štvrtou, veľmi dôležitou podmienkou rečovej komunikácie je vhodná motivácia. Podľa názoru

psycholingvistov najvhodnejší je taký typ motivácie, pri ktorej žiak chce a má čo povedať partnerovi, chce sa

dačo dozvedieť, keď sa hovorí o takých udalostiach a zážitkoch, ktoré niečo znamenajú v jeho živote.

Motivácia je vtedy dobrá, keď sa učiteľovi podarí vytvoriť kladný citový vzťah k obsahu vyučovacích hodín,

vrátane činností. Je to podmienkou trvalého zafixovania učiva v pamäti. Na úrovni A1 je vhodné striedať

činnosti, témy precvičovať formou rozličných činností.

V zmysle kritéria dlhodobosti sa gramatické javy nevyučujú lineárne, ale špirálovite. Po určitých intervaloch

a podľa potreby je potrebné sa vrátiť k osvojeným jazykovým prostriedkom s cieľom ich využívania v nových

kontextoch.

22

Učebné techniky v 5., 6., 7., 8. a 9. ročníku ZŠ – jazyková úroveň A1, A2(1):

Riadené, resp. kontrolované techniky

1. Techniky na uvedenie žiakov do jazyka: na rozcvičku a uvoľnenie, spev, tanec, relaxačné techniky a pod.

2. Uvedenie žiakov do problematiky: sústredenie pozornosti žiakov na cieľ vyučovacej hodiny, navodenie

situácie, otázky, upozornenie na text v učebnici, zvukovú nahrávku, obrázky, mapy atď.

3. Organizačné techniky: štrukturácia vyučovacej hodiny alebo aktivity triedy, organizácia disciplíny,

vonkajšie usporiadanie triedy (delenie žiakov na skupiny, presúvanie nábytku a pod.).

4. Vysvetlenie obsahu (učiva) vyučovacej hodiny: gramatického, lexikálneho, sociolingvistického,

pragmatického, resp. iných aspektov jazyka.

5. Demonštrácia rolovej hry: učiteľom, vopred pripravenými žiakmi, v učebnici atď., ktorú žiaci majú

napodobňovať. Sem patria aj krátke jazykové modely, stručné znázornenie jazykového javu (vzory),

mini dialógy alebo ustálené rečové zvraty a panely.

6. Prezentácia dialógu alebo rozprávania pre pasívnu recepciu: predčítanie, počúvanie zvukovej nahrávky a

pod.

7. Prednes dialógu alebo rozprávania: predvedenie osvojených vedomostí alebo pripravených

textov žiakmi v skupinách alebo individuálne doslovnou reprodukciou.

8. Hlasné čítanie.

9. Kontrola žiackych prác, ústnych prejavov atď.

10. Otázky - odpovede, prejav: aktivity vyžadujúce od žiakov okamžitú, pohotovú reakciu na otázky zvyčajne

naučenými, očakávanými vetami a odpoveďami. Odporúča sa tu odlíšiť tieto otázky a reakcie od

otázok zameraných na pravdepodobné, nepredvídané, voľné odpovede a reakcie žiakov.

11. Dril, opakovanie vzorových viet a dialógov, substitúcia a iné mechanické aktivity.

12. Preklad.

13. Písanie na diktát.

14. Odpisovanie (z tabule, z učebnice a pod.).

15. Identifikácia, zisťovanie: žiaci vyberajú - zisťujú a tvoria alebo iným spôsobom identifikujú špecifické

formy, funkcie, definície alebo zameranie lekcie.

16. Spoznávanie: žiaci identifikujú formu a pod. Je to vlastne identifikácia

viac - menej bez jazykovej produkcie, napr. žiaci kontrolujú odseky a časti textov, kreslia symboly,

triedia a usporadúvajú obrázky a pod.

17. Opakovanie vrátane opakovania formou testu.

18. Testovanie ako forma merania učebných výsledkov žiakov.

19. Zmysluplný (nie mechanický) dril: drilové aktivity vyžadujúce od žiakov výber spomedzi rozličných

informácií. Táto aktivita nie je totožná s činnosťou výmeny informácií podľa určenej postupnosti.

Čiastočne riadené, resp. kontrolované techniky

20. Kreatívne riešenie daných situácií, tzv. Brainstorming ,

21. Vyrozprávanie príbehov (najmä žiakmi): na základe textov, podrobnejšia súvislá prezentácia príbehu buď

učiteľom alebo žiakmi (môže sa prekrývať aj s tzv. motivačnými, uvádzacími technikami alebo

prednesom rozprávania, poviedky ). Táto aktivita je vhodná aj na udržiavanie pozornosti žiakov, na

motiváciu a pod.

22. Otázky a odpovede, vyjadrenia: aktivity vyžadujúce promptné vyjadrenia, voľné odpovede žiakov

(napríklad pri kladení otázok informujúci sa nevie, aké má informácie opýtaný).

23. Reťazový dialóg, resp. rozvíjanie dialógu: podľa obrázkov, pohľadníc, mimetizácie a pod.

24. Prenášanie informácií: z jednej formy rečovej činnosti do druhej, napríklad napísanie obsahu

vypočutého textu, podľa ústnych inštrukcií dopĺňanie textu alebo diagramu, tabuľky a pod.

23

25. Výmena informácií: úlohy vyžadujúce dva spôsoby komunikácie, cvičenia na získavanie,

zhromažďovanie chýbajúcich informácií, keď jeden alebo ani jeden

z účastníkov komunikácie nedisponuje potrebnými informáciami na zmysluplnú komunikáciu.

26. Prezentácia príbehu alebo vysvetlenie podnetu, stimulu. Táto aktivita sa od rozvíjania dialógu, resp.

reťazového dialógu líši v tom, že nevyžaduje iné stimuly.

27. Príprava: učenie sa žiakov, tiché čítanie, samostatná práca s učebnicou, pracovným zošitom, príprava na

prednes v dvojiciach, príprava počúvania s porozumením a pod.

Voľné, neriadené, resp. nekontrolované techniky

28. Rolové hry (hranie roly): relatívne samostatná, voľná aktivita. Nie je totožná s rozvíjaním dialógu,

respektíve s reťazovým dialógom. (Reťazové dialógy v skutočnosti vyžadujú iba minimálnu samostatnú

aktivitu žiakov, najmä pri začatí dialógu)

29. Hry: Rozličné formy aktívnych jazykových hier.

30. Riešenie problému.

31. Dramatizácia: plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.

32. Simulácia: simulovanie, napodobňovanie životných situácií, aktivity, ktoré vyžadujú interakciu medzi

skupinou žiakov a jednotlivcami.

33. Kompozícia: vypracovanie osnovy referátu, písomné rozvíjanie témy, príbehu a pod.

34. Pojmové mapy, slovné diagramy a iné zobrazenia vzájomných vzťahov v rámci preberanej slovnej zásoby

4. Učebné zdroje v 5., 6., 7., 8. a 9. ročníku – jazyková úroveň A1, A2(1)

Učebnice: Pre anglický jazyk

5.ročník

-učebnica Project 1 – 3rd edition (OUP)

-pracovný zošit k danej učebnici

6. ročník



7.ročník



8. ročník



9. ročník



Odborná literatúra:

- metodická príručka k učebnici Project 1( 3rd edition )


- metodická príručka k učebnici Project 3 (3rd edition )

- Didaktika Anglického jazyka (Repka, R.)

Internetové zdroje:

- http://www.englishraven.com/methodology.html - metodické materiály

- http://www.teachingenglish.org.uk/ - metodické materiály

- http://www.primaryresources.co.uk/ - pracovné materiály

- http://www.onestopenglish.com – pracovné a metodické materiály

- http://www.zborovna.sk – metodické a pracovné materiály

Odborné časopisy, žiacka literatúra :

- Pedagogická revue, Pedagogické rozhľady

- Svet cudzích jazykov ( staršie vydania)

- žiacke časopisy v AJ

http://www.englishraven.com/methodology.html

http://www.teachingenglish.org.uk/

http://www.primaryresources.co.uk/

http://www.onestopenglish.com/

http://www.zborovna.sk/

24

- knihy zo žiackej knižnice v AJ

Náučné slovníky:

- prekladové a výkladové ; vrátane žiackeho slovníčka v pracovnom zošite

- slovníky na CD nosičoch, on-line slovníky

- obrázkové slovníky

Materiálno-technické a didaktické prostriedky:

- magnetofón

- CD prehrávač

- školská tabuľa

- tabuľky a prehľady

- nástenné mapy

- flash karty

- softvérové výučbové programy, Power Point-ové prezentácie, práca s MS Word

- on-line kurzy, testy, web stránky

- DVD nosiče

- autentické materiály: obrázky, fotografie, pohľadnice, informatívne letáky atď.

5. Témy, prostredníctvom, ktorých rozvíjame kompetencie, obsahový a výkonový štandard,

prierezové témy a prepojenie s inými predmetmi a požiadavky na výstup v 5., 6., 7., 8. a 9ročníku

ZŠ

Táto časť učebných osnov bola vypracovaná na základe PEDAGOGICKEJ DOKUMENTÁCIE

Z ANGLICKÉHO JAZYKA a NEMECKÉHO JAZYKA pre ÚROVEŇ A1,A2 nachádzajúcej sa na internetovej

stránke Štátneho pedagogického ústavu 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto štruktúry učebných osnov.

PRIEREZOVÉ TÉMY PRECHÁDZAJÚCE OBLASŤAMI VZDELÁVANIA

PRIEREZOVÉ TÉMY

OSOBNOSTNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ

ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA

MEDIÁLNA VÝCHOVA

MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA

DOPRAVNÁ VÝCHOVA

OCHRANA ŽIVOTA A ZDRAVIA

TVORBA PROJEKTU A PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTI

REGIONÁLNA VÝCHOVA

FINANČNÁ GRAMOTNOSŤ

5.2 STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA PRIEREZOVÝCH TÉM (TEMATÍK)

Povinnou súčasťou obsahu vzdelávania sú prierezové tematiky, ktoré sa spravidla prelínajú cez obsahové

vzdelávacie oblasti. Prierezové tematiky je možné uplatňovať viacerými formami - ako integrovanú súčasť

vzdelávacieho obsahu oblastí vzdelávania a vhodných vyučovacích

predmetov, ako samostatný učebný predmet v rámci voliteľných hodín (pri profilácii školy). Vhodná je forma

projektu (v rozsahu počtu hodín, ktoré sú pridelené téme) alebo veľmi efektívnou formou kurzu. Nevyhnutnou

podmienkou účinnosti a neformálnej realizácie témy je

používanie aktivizujúcich, interaktívnych učebných metód. Výber spôsobu a času realizácie prierezovej tematiky

je v kompetencii každej školy.

5.2.1 DOPRAVNÁ VÝCHOVA – VÝCHOVA K BEZPEČNOSTI V CESTNEJ PREMÁVKE

V každodennom živote sa žiaci stávajú účastníkmi cestnej premávky ako chodci, korčuliari, kolobežkári,

cyklisti, cestujúci v prostriedkoch hromadnej alebo osobnej dopravy a pod. Okrem pozitívnych stránok má

doprava a motorizmus aj veľa záporných stránok. Neúmerný je počet dopravných nehôd, ktorých účastníkmi sú

deti v mladšom a staršom školskom veku. Základné vedomosti, zručnosti a návyky zamerané na bezpečné

správanie sa v rôznych dopravných situáciách získavajú deti najmä prostredníctvom školy. Učivo tematiky

Dopravná výchova je povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov základných škôl. Úlohou výchovy k

1 http://www.statpedu.sk/buxus/generate_page.php?page_id=1221

http://www.statpedu.sk/buxus/generate_page.php?page_id=1221

25

bezpečnosti v cestnej premávke v škole je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke - ako

chodcov alebo cyklistov - pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových

vozidiel. Realizácia učebnej činnosti sa uskutočňuje v objekte školy, na detských dopravných ihriskách alebo v

bezpečných priestoroch v okolí školy. Ciele výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke na ZŠ zahŕňajú oblasť

kognitívnu, afektívnu

a psychomotorickú, ktoré je potrebné proporcionálne rozvíjať. Ciele sú zostavené v zmysle

týchto kritérií :

- pochopiť funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými

právnymi predpismi,

- sformovať si mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a právnej zodpovednosti

pri chôdzi a jazde v cestnej premávke,

- uplatňovať zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne

záväzných právnych predpisov, a to ako chodec, korčuliar, cyklista, cestujúci

(spolujazdec) a pod.,

- spôsobilosť pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska bezpečnosti a

aplikovať návyky bezpečného správania sa v cestnej premávke v praktickom živote,

- schopnosť zvládnuť techniku chôdze a jazdy na bicykli,

- schopnosť zvládnuť základné taktické prvky chôdze a jazdy v cestnej premávke,

.5.2.2 ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA

Environmentálna výchova je prierezová téma, prelína sa všetkými predmetmi, ale najmä prírodovedou,

vlastivedou, pracovným vyučovaním, etickou výchovou. Cieľom je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že

nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím vo

svojom okolí, pričom zároveň chápe potrebu ochrany životného prostredia na celom svete. Dôležité je, aby žiaci

získali

vedomosti ale aj zručnosti, ktorými môžu pomáhať životnému prostrediu jednoduchými činnosťami, ktoré sú im

primerané a vhodné - chrániť rastliny, zvieratá, mať kladný vzťah k domácim zvieratám ale aj k zvieratám v

prírode, starať sa o svoje okolie a pod.. Organizačne je vhodné prierezovú tému začleniť do viacerých predmetov

prostredníctvom jednotlivých tém, projektov alebo urobiť kurzovou formou, napríklad zamerať sa jeden týždeň

na

environmentálnu výchovu – s teoretickou a praktickou časťou.

5.2.3 OSOBNOSTNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ

Prierezová oblasť osobnostný a sociálny rozvoj rozvíja ľudský potenciál žiakov, poskytuje žiakom základy pre

plnohodnotný a zodpovedný život. Znamená to nielen študijný (akademický) rozvoj žiakov, ale aj rozvíjanie

osobných a sociálnych spôsobilostí, ktoré spätne akademický

rozvoj podporujú. Aby žiak získal kvalitné vzdelanie, k tomu je potrebné aby si už od primárneho vzdelávania

rozvíjal sebareflexiu (rozmýšľal o sebe), spoznával sám seba, svoje dobré ale aj slabé stránky, rozvíjal si

sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie

zodpovednosti za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie. V tejto súvislosti je potrebné aby sa naučil

uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných. Dôležité je, aby prierezová téma

podporovala u žiakov rozvoj schopnosti uplatňovať prevenciu

sociálno-patologických javov (šikanovanie, agresivita, užívanie návykových látok). Cieľom je, aby žiak získaval

a udržal si osobnostnú integritu, pestoval kvalitné medziľudské vzťahy, rozvíjať sociálne spôsobilosti potrebné

pre osobný a sociálny život a spoluprácu. V tejto

prierezovej tematike sa uplatňuje aj vzdelávanie k ľudským právam ale aj k rodinnej výchove. Téma sa prelína

všetkými obsahovými vzdelávacími oblasťami, pričom sa pri jej uskutočňovaní berú do úvahy aktuálne potreby

žiakov. Najviac priestoru má v predmete etická výchova, ale je

dôležité aby si učiteľ uvedomil, že na dosiahnutie cieľov tejto prierezovej tematiky je nutné vymedziť priestor aj

v náukových predmetoch. Nevyhnutné je, aby sa všetky témy realizovali prakticky, prostredníctvom vhodných

cvičení, modelových situácií, diskusií, hier a iných interaktívnych metód.

5.2.4 OCHRANA ŽIVOTA A ZDRAVIA

Ochrana života a zdravia (OŽZ) sa v základných školách realizuje prostredníctvom učebných predmetov

štátneho vzdelávacieho programu a samostatných organizačných foriem vyučovania – didaktických hier. V

rámci témy sa aplikuje učivo, ktoré bolo v minulosti súčasťou povinného

učiva ochrany človeka a prírody (OČP). Ochrana života a jeho zdravia integruje postoje, vedomosti a schopnosti

žiakov zamerané na ochranu života a zdravia v mimoriadnych situáciách. Podobne pri pobyte a pohybe v

prírode, ktoré môžu vzniknúť vplyvom nepredvídaných skutočností ohrozujúcich človeka a jeho okolie. Cieľom

spoločnosti je pripraviť každého jednotlivca na život v prostredí, v ktorom sa nachádza.

Nevyhnutným predpokladom k tomu je neustále poznávanie prostredníctvom pohybu a pobytu v prírode. Obsah

učiva je predovšetkým orientovaný na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických

havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými

26

katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej

moci, terorizmom voči občanom nášho štátu. Cieľom oblasti je formovať ich vzťah k problematike ochrany

svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí. Poskytnúť

žiakom potrebné teoretické vedomosti a praktické zručnosti. Osvojiť si vedomosti a zručnosti v seba ochrane a

poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života. Rozvinúť morálne vlastnosti žiakov, tvoriace

základ vlasteneckého a národného cítenia. Formovať

predpoklady na dosiahnutie vyššej telesnej zdatnosti a celkovej odolnosti organizmu na fyzickú a psychickú

záťaž v náročných životných situáciách.

Prierezovú tému napĺňa obsah :

- riešenie mimoriadnych situácií - civilná ochrana,

- zdravotná príprava,

- pohyb a pobyt v prírode.

5.2.5 TVORBA PROJEKTOV A PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTI

Prierezová téma spája jednotlivé kompetencie, ktoré chceme rozvíjať u žiakov - komunikovať, argumentovať,

používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, poznať sám seba a svoje schopnosti, spolupracovať v

skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine, vytvoriť

nejaký produkt. V tejto prierezovej téme je obsah zameraný na postupnosť jednotlivých krokov a metodológiu

tvorby projektu, ktorú budú môcť žiaci využívať v ostatných predmetoch alebo aj v mimoškolskej činnosti pri

prezentácii svojej školy.

Naučia sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií.

5.2.6 MEDIÁLNA VÝCHOVA

Žiaci sú už vo veku 7 - 11 rokov vystavení vplyvom médií – nielen elektronických ale aj tlačených - rôznych

časopisov. Zvlášť vo veľkej obľube sú televízia a počítač. Nie každý žiak dokáže ich obsah selektovať, preto sa

čoraz viac do popredia dostáva potreba rozvíjať u žiakov

mediálnu kompetenciu, ktorý by umožnila žiakom osvojiť si stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi

druhmi médií, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty, čo znamená, že učiteľ by mal viesť žiakov k

tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá

fungovania „mediálneho sveta“, primerane veku sa v ňom orientovali. Formovať schopnosť detí primerane veku

posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné, pozitívne formujúce ich osobnostný a

profesijný rast, ale tiež ich schopnosť

uvedomovať si negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a snažiť sa ich zodpovedným prístupom

eliminovať.

5.2.7 MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA

Multikultúrna výchova je zaradená do obsahu vzdelávania s ohľadom na slovenské kultúrne prostredie, kde po

stáročia spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu. Tradičná

kultúrna rozmanitosť sa pritom v súčasnosti ešte prehlbuje vďaka viacerým trendom, ktoré sa často zastrešujú

pojmom globalizácia. Jedným z týchto trendov, ktorý výrazne zvyšuje rozmanitosť kultúr na Slovensku, je

migrácia príslušníkov vzdialenejších a doposiaľ nepoznaných kultúr a subkultúr. Multikultúrnosť slovenskej

spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné spolunažívanie rôznych skupín obyvateľov, ale vždy bola a

dodnes je poznačená aj predsudkami a stereotypmi, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti,

rasizmu, či xenofóbie. Žiaci všetkých vekových kategórií budú čoraz častejšie v osobnom aj verejnom živote

vystavení

rôznym kultúrnym vplyvom a v čoraz väčšej miere sa budú dostávať do kontaktu s príslušníkmi iných kultúr.

Preto je potrebné, aby boli na tieto výzvy pripravení, a aby boli schopní rozoznať, rešpektovať a podporovať

rôzne kultúrne ukotvenie vo svojom okolí. Cieľom prierezovej témy

multikultúrna výchova je preto výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na rozvoj poznania rozličných

tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj

tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu

ku kultúrnej odlišnosti. Edukačná činnosť je zameraná na to, aby škola a školské vzdelávanie fungovali ako

spravodlivé systémy, kde majú všetci žiaci rovnakú príležitosť rozvíjať svoj potenciál. Žiaci spoznávajú svoju

kultúru aj iné kultúry, históriu, zvyky a tradície ich

predstaviteľov, rešpektujú tieto kultúry ako rovnocenné a dokáže s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať

a spolupracovať.

Multikultúrnu výchovu možno prirodzene začleniť do humanitných a spoločenskovedných predmetov. Prvky

multikultúrnej výchovy však možno v obsahovej a metodickej rovine či s pomocou vhodných príkladov rozvíjať

aj v prírodovedných predmetoch či pri výučbe materinského a cudzích jazykov.

27


Pri vyučovaní sa budú využívať nasledovné metódy a formy vyučovania a na podporu a aktiváciu učenia sa

žiakov využijú nasledovné učebné zdroje.

Metódy vyučovania Organizačné firmy vyučovania Učebné zdroje

Výklad

Riadený rozhovor

Riešenie úloh

Metóda práce s knihou

Metóda riešenia úloh

Situačná metóda

Inscenačná metóda

Metóda tvorivej dramatiky


Motivačný rozhovor

Problémová metóda

Rozprávanie

Opis

Vysvetľovanie

Rozhovor

Beseda

Dramatizácia

Manipulácia s predmetmi

Problémové vyučovanie

Projekty

Samostatná práca s knihou

Samostatné štúdium

Hodnotenie

Klasifikácia

Ústne opakovanie učiva žiakmi

Metóda otázok a odpovedí a i.

Frontálna výučba

Frontálna a individuálna práca

žiakov

Skupinová práca žiakov

Integrované vyučovanie

Exkurzie

Vyučovacie bloky

a i.

Odborná literatúra

Učebnica

Didaktická technika

Materiálne výučbové prostriedky –

jazykové laboratórium

Ďalšie zdroje ( internet,

knižnica...)

Hodnotenie žiakov v 5. -9. ročníku ZŠ – jazyková úroveň A1, A2(1)

Hodnotenie žiakov je realizované sumatívne i formatívne, teda známkami. Súčasťou hodnotenia práce žiakov na

vyučovaní a jeho výsledkov je aj ústne hodnotenie, percentuálne hodnotenie, vystavovanie žiackych prác,

prezentovanie žiackych prác.

Vychádzame z: Metodický pokyn č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy platný od 1.mája 2011.

Obsah vzdelávania je prílohou na priloženom CD

28

Anglický jazyk – II. cudzí jazyk

1.Charakteristika predmetu – jeho význam v obsahu vzdelávania.

Vyučovací predmet anglický jazyk má v systéme školského vzdelávania centrálne postavenie, pretože vytvára

predpoklady pre zvládnutie komunikačných situácií v cudzom jazyku .

Angličtina nie je štátnym jazykom v Slovenskej republike. V súčasnosti je pre väčšinu obyvateľov Slovenskej

republiky prvým cudzím jazykom, je pestrým, vnútorne bohato štruktúrovaným médiom, ktoré mu umožňuje

komunikovať o najrozmanitejších javoch ľudského bytia a vedomia. Medzi ďalšie cudzie jazyky, ktoré majú

v Európe popredné miesto patrí aj nemecký jazyk. Kvalitné poznanie a praktické ovládanie zákonitostí cudzieho

jazyka podmieňuje pohotovú, funkčne primeranú a kultivovanú komunikáciu jeho nositeľov. Prostredníctvom

uvedomenia si miesta cudzieho jazyka v našej spoločnosti si jednotlivec zároveň uvedomuje a vníma nielen

svoju národnú identitu a štátnu príslušnosť, ale aj existenciu iných národov a národností v multikultúrnej

spoločnosti. Úroveň poznania a praktického ovládania cudzieho jazyka je tak zároveň zrkadlom začleňovania sa

do štruktúr multikultúrnej spoločnosti. Kultivované ovládanie cudzieho jazyka zabezpečuje nielen úspešné

Názov predmetu Anglický jazyk II.









Štátny vzdelávací program - 1 1 1 1 4

Školský vzdelávací program - 0 0 0 0 0

Spolu - 1 1 1 1 4

29

zvládnutie školského vzdelávania v iných krajinách, ale následne aj ich plnohodnotné uplatnenie v pracovnom

zaradení.

Jazyk je fenomén, ktorý sprevádza človeka v písomnej alebo ústnej podobe po celý život. Tvorí integrálnu

zložku jeho myslenia, je prostriedkom na poznávanie vonkajšieho i vnútorného sveta, na verbálne vyjadrovanie

myšlienok, pocitov a nálad, slúži na kontakt a dorozumievanie sa s inými nositeľmi jazyka, pomáha vnímať

krásu umeleckého diela. Zároveň reprezentuje svojich nositeľov, predovšetkým ich intelektuálnu, citovú

a mravnú vyspelosť.

Jazykové znalosti, štylistické a komunikatívne zručnosti a čitateľské a literárne zručnosti ako súčasť jazykovej

kultúry predstavujú základné znaky vyspelosti absolventa základného vzdelania. Žiaci nadobúdajú také

schopnosti a zručnosti, aby sa dokázali orientovať v akejkoľvek bežnej komunikatívnej situácii, vedeli sa vhodne

vyjadrovať a svoje poznatky uplatňovali v praktickom živote. Schopnosti, ktoré žiaci získajú v predmetoch

anglický jazyk, nemecký jazyk a sú potrebné nielen pre kvalitné jazykové vzdelávanie, ale sú dôležité aj pre

úspešné osvojovanie si poznatkov v ďalších oblastiach vzdelávania. Ovládanie cudzieho jazyka v ústnej a

písomnej forme umožňuje žiakom nielen poznať a pochopiť spoločensko-kultúrny vývoj krajiny, ktorej jazyk sa

učia, orientovať sa v prostredí, v ktorom sa daný jazyk aktívne používa, vnímať okolie i seba, vytvárať

predpoklady k efektívnej medziľudskej komunikácii, interpretovať svoje reakcie a pocity a dokázať pochopiť

svoje postavenie v rozličných komunikatívnych situáciách.

Vzdelávací obsah cudzieho jazyka tvoria tri oblasti: všeobecné kompetencie, komunikačné jazykové

kompetencie, komunikačné zručnosti.

V oblasti Všeobecné kompetencie žiaci nadobúdajú tie kompetencie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale

sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane jazykových činností. Všeobecné kompetencie vedú žiakov

k uvedomelému získavaniu nových vedomostí a zručností, osvojovaniu si stratégií učenia sa cudzieho jazyka,

pochopeniu potreby vzdelávania sa v cudzom jazyku, účinnej spolupráci vo dvojiciach a skupinách, otvorenosti

ku kultúrnej a etnickej rôznorodosti, samo štúdiu.

V oblasti Komunikačné jazykové kompetencie žiak nadobúda tie jazykové, sociolingvistické a pragmatické

kompetencie, ktoré mu umožňujú konať s použitím konkrétnych jazykových prostriedkov.

V oblasti Komunikačné zručnosti žiaci nadobúdajú zručnosti, ktoré nemožno chápať izolovane, pretože sa

navzájom prelínajú a dopĺňajú ; t.j. počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením, písomný prejav, ústny

prejav – dialóg, monológ.

2.Rozvíjajúce ciele, spôsobilosti v 6. - 9.ročníku ZŠ – kompetencie učiaceho sa

Cieľom vyučovania cudzieho jazyka v 6. až 9. ročníku základnej školy je rozvíjať kľúčové kompetencie; t.j.

všeobecné kompetencie, komunikačné jazykové kompetencie a komunikačné zručnosti.

I Kompetencie

Kompetencie definujeme ako súhrn vedomostí, zručností, postojov a hodnôt, ktoré umožňujú osobe konať. Preto

základným princípom jazykového vzdelávania na báze kompetencií je zabezpečiť, aby učiaci sa:.

• dokázal riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine a v ich riešení pomáhal cudzincom, ktorí sú v

jeho vlastnej krajine,

30

• dokázal vymieňať si informácie a nápady s mladými ľuďmi a dospelými, ktorí hovoria iným jazykom a

sprostredkúvajú mu svoje myšlienky a pocity,

• viac a lepšie chápal spôsob života a myslenia iných národov a ich kultúrne dedičstvo.

II Všeobecné kompetencie

Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne

činnosti, vrátane jazykových činností.

Učiaci sa na úrovni A1 a A2 rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:

• získavať uvedomene nové vedomosti a zručnosti,

• opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,

• uvedomovať si stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka,

• opísať rôzne stratégie učenia s cieľom pochopiť ich a používať,

• pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,

• dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, prepájať ich s poznaným, systematizovať ich a využívať

pre svoj ďalší rozvoj a reálny život,

• kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja,

• udržať pozornosť pri prijímaní poskytovaných informácií,

• pochopiť zámer zadanej úlohy,

• účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách,

• aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,

• využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,

• byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.

III Komunikačné jazykové kompetencie

Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa konať s použitím konkrétnych

jazykových prostriedkov.

Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je primerané

danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí.


• rozumie známym každodenným výrazom a najzákladnejším frázam, ktorých účelom je

uspokojenie konkrétnych potrieb, tieto výrazy a frázy dokáže používať,

31

• dokáže predstaviť seba aj iných, dokáže klásť a odpovedať na otázky o osobných údajoch, ako

napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná a o veciach, ktoré vlastní,

• dokáže sa dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii rozpráva

pomaly a jasne a je pripravený mu pomôcť.


-rozumie slovným spojeniam zameraných na bežné oblasti každodenného života, rozumie základným

informáciám v krátkych zvukových záznamoch, identifikuje tému vypočutej diskusie.

Jazyková kompetencia


• používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov a potrieb konkrétneho

typu,

• má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na dané

konkrétne situácie,

• prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú súčasťou

osvojeného repertoáru,

• ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru naučených slov a slovných spojení zrozumiteľnú pre rodených

hovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikovať s cudzincami,

• dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia, napríklad jednoduché pokyny alebo

inštrukcie, názvy každodenných predmetov, názvy obchodov a bežne používané ustálené

spojenia,

• dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje.

Učiaci sa na úrovni A2

má osvojené jazykové kompetencie na úrovni A1 a ďalej si ich rozvíja. Môže sa dopúšťať základných chýb, ale

je mu rozumieť.

Sociolingvistická kompetencia


• dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby vyjadrenia

zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať, ospravedlniť sa, atď.

32

Učiaci sa na úrovni A2 sa vie vyjadriť v situáciách jednoduchej a priamej výmeny informácií týkajúcich sa

známych a bežných vecí a záležitostí, ale z hľadiska limitovanej slovnej zásoby a gramatiky, ktorú si osvojil, je

nútený podstatne zjednodušiť obsah svojej výpovede.

Pragmatická kompetencia


• dokáže spájať slová alebo skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spojovacích výrazov,

napríklad „a“ alebo „potom“,

• dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované a väčšinou vopred naučené výpovede, ktoré sú poznamenané

mnohými pauzami, nevyhnutnými na hľadanie výrazových prostriedkov, na artikuláciu menej známych

slov a na pokusy o vhodnejšiu formuláciu.

Učiaci sa na úrovni A2 dokáže sformulovať svoje myšlienky v logickej následnosti a funkčne využívať

základné jazykové prostriedky na získavanie informácií, na jednoduché vyjadrenie odmietnutia, túžby, zámeru,

...

IV Komunikačné zručnosti

Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú

(integrované zručnosti).

1 Počúvanie s porozumením


• dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého, jeho rodiny a

bezprostredného konkrétneho okolia, keď ľudia hovoria pomaly a jasne,

• rozumie, ak sa hovorí veľmi pomaly a pozorne, a ak dlhšie pauzy poskytujú čas na pochopenie zmyslu,

• rozumie jednoduchým pokynom, ktoré sú pomaly a zreteľne adresované a dokáže porozumieť krátkemu

jednoduchému popisu cesty.

Učiaci sa na úrovni A2 dokáže porozumieť slovným spojeniam a výrazom vzťahujúcim sa na bežné oblasti

každodenného života, základným informáciám v krátkych zvukových záznamoch a základným bodom v prejave

na témy, ktoré sú mu známe a ktoré sa ho priamo týkajú.

2 Čítanie s porozumením


• rozumie známym menám, názvom, slovám a veľmi jednoduchým vetám, napríklad na

oznámeniach a plagátoch alebo v katalógoch, na pohľadniciach,

33

• rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života,

• dokáže si pri jednoduchšom informačnom materiály a krátkych, jednoduchých opisoch urobiť predstavu o

obsahu, najmä ak má k dispozícii vizuálnu pomoc,

• rozumie krátkemu jednoduchému písomnému popisu cesty.

Učiaci sa na úrovni A2 dokáže porozumieť krátke nenáročné texty, ktoré obsahujú frekventovanú slovnú

zásobu a z kontextu krátkeho prečítaného textu pochopil význam niektorých neznámych slov.

Písomný prejav


• dokáže napísať krátky osobný list alebo pohľadnicu, napríklad pozdrav z dovolenky,

• dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi ako meno, štátna príslušnosť,

adresa, telefón a podobne,

• dokáže napísať jednoduché slovné spojenia a vety o sebe a iných ľuďoch, o tom kde žijú a čo robia,

• vie si písomne vyžiadať informácie alebo ich podať ďalej,

• vie napísať jednoduché slovné spojenia alebo vety a použiť v nich spojovacie výrazy ako „a“, „ale“

alebo „pretože“.

Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje. Musí vedieť

jednoducho opísať aspekty všedného dňa (napr. ľudia, miesta, škola, rodina, záujmy).

Ústny prejav – dialóg


• dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom za predpokladu, že jeho partner v komunikácii je pripravený

zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď pri pomalšej rýchlosti reči, a že mu pomôže

sformulovať, čo sa pokúša povedať,

• dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo na známe témy,

• používať jednoduché zdvorilostné formulácie ako pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa má,

• vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú,

• rozumie každodenným výrazom, ktoré sú zamerané na uspokojenie jednoduchých konkrétnych

komunikačných potrieb a vie reagovať na jednoduché informácie, ktoré sa dozvie,

• rozumie otázkam a pokynom, jednoduchému opisu cesty, vie niekoho o niečo požiadať a niekomu niečo

oznámiť.

34

Učiaci sa na úrovni A2 sa dokáže zapojiť do krátkych rozhovorov na témy, ktoré ho zaujímajú, vie sformulovať

napr. pozvanie či ospravedlnenie a reagovať na ne a používa jednoduché zdvorilostné formy oslovení.

Ústny prejav – monológ


• dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami opísať seba, miesto, kde žije, čo robí a

ľudí, ktorých pozná.

Učiaci sa na úrovni A2 dokáže v jednoduchých pojmoch vyjadriť svoje pocity a vďačnosť, jednoduchým

spôsobom sa rozprávať o každodenných praktických otázkach, vyrozprávať príbeh, podať krátky jednoduchý

opis udalostí a činností, zážitkov zo školy a voľno časových aktivít v jednoduchom slede myšlienok ako aj

opísať svoje plány a osobné skúsenosti.

1. Metódy, formy a postupy vyučovania cudzieho jazyka v 6. - 8. ročníku

V učebnom procese vyučovania – osvojovania cudzieho jazyka sa uplatňuje komunikatívny prístup. Na 2. stupni

ZŠ by mala prevládať uvedomeno-praktická metóda, ktorá integruje učenie sa návykom a uvedomené učenie,

vylučuje nefunkčné teoretizovanie, zameriava sa na rozumovú, vôľovú a citovú stránku osobnosti žiaka.

Prvou podmienkou komunikácie je komunikatívna situácia. Situácie ako súčasť učebného obsahu treba

plánovať, lebo v rámci nich sa nacvičuje verbálna a neverbálna komunikácia, uskutočňuje sa osvojovanie

nových lexikálnych jednotiek a gramatických javov. Najvhodnejšie sú také autentické situácie, do akých sa

žiaci dostávajú v bežnom živote. Autentickými situáciami na vyučovacích hodinách sú rozhovory o prečítaných

textoch, o programoch v televízii a rozhlase, o osobných zážitkoch žiakov. V rámci týchto situácií sa nacvičuje

aj neverbálna komunikácia: gestá, mimika, vzdialenosť medzi účastníkmi komunikácie, kontakt zrakom a pod. v

závislosti od vzťahu medzi partnermi. Na vyučovacích hodinách autentické rozhovory nahrádzajú simulované,

inscenované situácie, ktoré možno navodiť pomocou audiovizuálnych pomôcok a motivačnými, resp.

uvádzajúcimi rozhovormi. Náležitou motiváciou na takéto rozhovory a besedy je vytváranie takých situácií,

v ktorých jeden z účastníkov komunikácie chce získať nové informácie. Vo všetkých situáciách je však dôležité

využívať osobné skúsenosti žiakov, najmä tie, ktoré ostatní účastníci komunikácie nepoznajú, a vyžadovať od

nich autentické odpovede prirodzené pre reč daného veku žiakov. Podobne je dôležité, aby žiak hral vlastnú

úlohu, nie úlohu dospelých, a takto sa naučil verbálne a neverbálne správať v rozličných situáciách týkajúcich sa

jeho osobného života. Pri plánovaní situácií by mal učiteľ predvídať a plánovať aj to, aké lexikálne jednotky

a vetné štruktúry budú žiaci potrebovať na realizáciu komunikácie.

Ďalšou podmienkou rečovej komunikácie je jednoznačná identifikácia reči: porozumenie

reči partnera, porozumenie textu, presnému významu lexikálnych jednotiek a pod. V záujme jednoznačnej

identifikácie reči okrem vysvetlenia lexikálnych jednotiek výkladom a opisom v 6. aj 7. ročníku je vhodné

a potrebné aj vysvetlenie prekladom.

Komunikatívny prístup vo vyučovaní vyžaduje prirodzenú sémantizáciu reči. To znamená, že aj lexikálne

jednotky, aj potrebné gramatické javy treba znázorňovať a nacvičovať v reálnych situáciách, nie izolovane.

Štvrtou, veľmi dôležitou podmienkou rečovej komunikácie je vhodná motivácia. Podľa názoru

psycholingvistov najvhodnejší je taký typ motivácie, pri ktorej žiak chce a má čo povedať partnerovi, chce sa

dačo dozvedieť, keď sa hovorí o takých udalostiach a zážitkoch, ktoré niečo znamenajú v jeho živote.

Motivácia je vtedy dobrá, keď sa učiteľovi podarí vytvoriť kladný citový vzťah k obsahu vyučovacích hodín,

35

vrátane činností. Je to podmienkou trvalého zafixovania učiva v pamäti. Na úrovni A1 je vhodné striedať

činnosti, témy precvičovať formou rozličných činností.

V zmysle kritéria dlhodobosti sa gramatické javy nevyučujú lineárne, ale špirálovite. Po určitých intervaloch

a podľa potreby je potrebné sa vrátiť k osvojeným jazykovým prostriedkom s cieľom ich využívania v nových

kontextoch.

Učebné techniky v 6.- 9. ročníku ZŠ

Riadené, resp. kontrolované techniky

1. Techniky na uvedenie žiakov do jazyka: na rozcvičku a uvoľnenie, spev, tanec, relaxačné techniky a pod.

3. Uvedenie žiakov do problematiky: sústredenie pozornosti žiakov na cieľ vyučovacej hodiny, navodenie

situácie, otázky, upozornenie na text v učebnici, zvukovú nahrávku, obrázky, mapy atď.

3. Organizačné techniky: štrukturácia vyučovacej hodiny alebo aktivity triedy, organizácia disciplíny,

vonkajšie usporiadanie triedy (delenie žiakov na skupiny, presúvanie nábytku a pod.).

4. Vysvetlenie obsahu (učiva) vyučovacej hodiny: gramatického, lexikálneho, sociolingvistického,

pragmatického, resp. iných aspektov jazyka.

5. Demonštrácia rolovej hry: učiteľom, vopred pripravenými žiakmi, v učebnici atď., ktorú žiaci majú

napodobňovať. Sem patria aj krátke jazykové modely, stručné znázornenie jazykového javu (vzory),

mini dialógy alebo ustálené rečové zvraty a panely.

6. Prezentácia dialógu alebo rozprávania pre pasívnu recepciu: predčítanie, počúvanie zvukovej nahrávky a

pod.

8. Prednes dialógu alebo rozprávania: predvedenie osvojených vedomostí alebo pripravených

textov žiakmi v skupinách alebo individuálne doslovnou reprodukciou.

8. Hlasné čítanie.

9. Kontrola žiackych prác, ústnych prejavov atď.

10. Otázky - odpovede, prejav: aktivity vyžadujúce od žiakov okamžitú, pohotovú reakciu na otázky zvyčajne

naučenými, očakávanými vetami a odpoveďami. Odporúča sa tu odlíšiť tieto otázky a reakcie od

otázok zameraných na pravdepodobné, nepredvídané, voľné odpovede a reakcie žiakov.

11. Dril, opakovanie vzorových viet a dialógov, substitúcia a iné mechanické aktivity.

12. Preklad.

36

13. Písanie na diktát.

14. Odpisovanie (z tabule, z učebnice a pod.).

15. Identifikácia, zisťovanie: žiaci vyberajú - zisťujú a tvoria alebo iným spôsobom identifikujú špecifické

formy, funkcie, definície alebo zameranie lekcie.

16. Spoznávanie: žiaci identifikujú formu a pod. Je to vlastne identifikácia

viac - menej bez jazykovej produkcie, napr. žiaci kontrolujú odseky a časti textov, kreslia symboly,

triedia a usporadúvajú obrázky a pod.

17. Opakovanie vrátane opakovania formou testu.

18. Testovanie ako forma merania učebných výsledkov žiakov.

19. Zmysluplný (nie mechanický) dril: drilové aktivity vyžadujúce od žiakov výber spomedzi rozličných

informácií. Táto aktivita nie je totožná s činnosťou výmeny informácií podľa určenej postupnosti.

Čiastočne riadené, resp. kontrolované techniky

20. Kreatívne riešenie daných situácií, tzv. Brainstorming ,

21. Vyrozprávanie príbehov (najmä žiakmi): na základe textov, podrobnejšia súvislá prezentácia príbehu buď

učiteľom alebo žiakmi (môže sa prekrývať aj s tzv. motivačnými, uvádzacími technikami alebo

prednesom rozprávania, poviedky ). Táto aktivita je vhodná aj na udržiavanie pozornosti žiakov, na

motiváciu a pod.

22. Otázky a odpovede, vyjadrenia: aktivity vyžadujúce promptné vyjadrenia, voľné odpovede žiakov

(napríklad pri kladení otázok informujúci sa nevie, aké má informácie opýtaný).

23. Reťazový dialóg, resp. rozvíjanie dialógu: podľa obrázkov, pohľadníc, mimetizácie a pod.

24. Prenášanie informácií: z jednej formy rečovej činnosti do druhej, napríklad napísanie obsahu

vypočutého textu, podľa ústnych inštrukcií dopĺňanie textu alebo diagramu, tabuľky a pod.

25. Výmena informácií: úlohy vyžadujúce dva spôsoby komunikácie, cvičenia na získavanie,

zhromažďovanie chýbajúcich informácií, keď jeden alebo ani jeden

z účastníkov komunikácie nedisponuje potrebnými informáciami na zmysluplnú komunikáciu.

26. Prezentácia príbehu alebo vysvetlenie podnetu, stimulu. Táto aktivita sa od rozvíjania dialógu, resp.

reťazového dialógu líši v tom, že nevyžaduje iné stimuly.

27. Príprava: učenie sa žiakov, tiché čítanie, samostatná práca s učebnicou, pracovným zošitom, príprava na

prednes v dvojiciach, príprava počúvania s porozumením a pod.

Voľné, neriadené, resp. nekontrolované techniky

28. Rolové hry (hranie roly): relatívne samostatná, voľná aktivita. Nie je totožná s rozvíjaním dialógu,

respektíve s reťazovým dialógom. (Reťazové dialógy v skutočnosti vyžadujú iba minimálnu samostatnú

aktivitu žiakov, najmä pri začatí dialógu)

37

29. Hry: Rozličné formy aktívnych jazykových hier.

30. Riešenie problému.

31. Dramatizácia: plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.

32. Simulácia: simulovanie, napodobňovanie životných situácií, aktivity, ktoré vyžadujú interakciu medzi

skupinou žiakov a jednotlivcami.

33. Kompozícia: vypracovanie osnovy referátu, písomné rozvíjanie témy, príbehu a pod.

34. Pojmové mapy, slovné diagramy a iné zobrazenia vzájomných vzťahov v rámci preberanej slovnej zásoby

2. Učebné zdroje v 6. - 9. ročníku

Učebnice:

6., 7.ročník



8., 9.ročník



Odborná literatúra:



- metodická príručka k učebnici Project 3 (3rd edition )

- Didaktika Anglického jazyka (Repka, R.)

Internetové zdroje:

- http://www.englishraven.com/methodology.html - metodické materiály

- http://www.teachingenglish.org.uk/ - metodické materiály

- http://www.primaryresources.co.uk/ - pracovné materiály

- http://www.onestopenglish.com – pracovné a metodické materiály

- http://www.zborovna.sk – metodické a pracovné materiály

Odborné časopisy, žiacka literatúra :

- Pedagogická revue, Pedagogické rozhľady

- Svet cudzích jazykov ( staršie vydania)

- žiacke časopisy v AJ

- knihy zo žiackej knižnice v AJ

Náučné slovníky:

http://www.englishraven.com/methodology.html

http://www.teachingenglish.org.uk/

http://www.primaryresources.co.uk/

http://www.onestopenglish.com/

http://www.zborovna.sk/

38

- prekladové a výkladové ; vrátane žiackeho slovníčka v pracovnom zošite

- slovníky na CD nosičoch, on-line slovníky

- obrázkové slovníky

Materiálno-technické a didaktické prostriedky:

- magnetofón

- CD prehrávač

- školská tabuľa

- tabuľky a prehľady

- nástenné mapy

- flash karty

- softvérové výučbové programy, Power Point-ové prezentácie, práca s MS Word

- on-line kurzy, testy, web stránky

- DVD nosiče

- autentické materiály: obrázky, fotografie, pohľadnice, informatívne letáky atď.

6. Témy, prostredníctvom, ktorých rozvíjame kompetencie, obsahový a výkonový štandard,

prierezové témy a prepojenie s inými predmetmi a požiadavky na výstup v 9. ročníku ZŠ

Táto časť učebných osnov bola vypracovaná na základe PEDAGOGICKEJ DOKUMENTÁCIE

Z ANGLICKÉHO JAZYKA a NEMECKÉHO JAZYKA pre ÚROVEŇ A1,A2 nachádzajúcej sa na internetovej

stránke Štátneho pedagogického ústavu 2, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto štruktúry učebných osnov.

PRIEREZOVÉ TÉMY PRECHÁDZAJÚCE OBLASŤAMI VZDELÁVANIA

PRIEREZOVÉ TÉMY

OSOBNOSTNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ

ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA

MEDIÁLNA VÝCHOVA

MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA

DOPRAVNÁ VÝCHOVA

2 http://www.statpedu.sk/buxus/generate_page.php?page_id=1221

http://www.statpedu.sk/buxus/generate_page.php?page_id=1221

39

OCHRANA ŽIVOTA A ZDRAVIA

TVORBA PROJEKTU A PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTI

REGIONÁLNA VÝCHOVA

FINANČNÁ GRAMOTNOSŤ

5.2 STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA PRIEREZOVÝCH TÉM (TEMATÍK)

Povinnou súčasťou obsahu vzdelávania sú prierezové tematiky, ktoré sa spravidla prelínajú cez obsahové

vzdelávacie oblasti. Prierezové tematiky je možné uplatňovať viacerými formami - ako integrovanú súčasť

vzdelávacieho obsahu oblastí vzdelávania a vhodných vyučovacích

predmetov, ako samostatný učebný predmet v rámci voliteľných hodín (pri profilácii školy). Vhodná je forma

projektu (v rozsahu počtu hodín, ktoré sú pridelené téme) alebo veľmi efektívnou formou kurzu. Nevyhnutnou

podmienkou účinnosti a neformálnej realizácie témy je

používanie aktivizujúcich, interaktívnych učebných metód. Výber spôsobu a času realizácie prierezovej tematiky

je v kompetencii každej školy.

5.2.1 DOPRAVNÁ VÝCHOVA – VÝCHOVA K BEZPEČNOSTI V CESTNEJ PREMÁVKE

V každodennom živote sa žiaci stávajú účastníkmi cestnej premávky ako chodci, korčuliari, kolobežkári,

cyklisti, cestujúci v prostriedkoch hromadnej alebo osobnej dopravy a pod. Okrem pozitívnych stránok má

doprava a motorizmus aj veľa záporných stránok. Neúmerný je počet dopravných nehôd, ktorých účastníkmi sú

deti v mladšom a staršom školskom veku. Základné vedomosti, zručnosti a návyky zamerané na bezpečné

správanie sa v rôznych dopravných situáciách získavajú deti najmä prostredníctvom školy. Učivo tematiky

Dopravná výchova je povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov základných škôl. Úlohou výchovy k

bezpečnosti v cestnej premávke v škole je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke - ako

chodcov alebo cyklistov - pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových

vozidiel. Realizácia učebnej činnosti sa uskutočňuje v objekte školy, na detských dopravných ihriskách alebo v

bezpečných priestoroch v okolí školy. Ciele výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke na ZŠ zahŕňajú oblasť

kognitívnu, afektívnu

a psychomotorickú, ktoré je potrebné proporcionálne rozvíjať. Ciele sú zostavené v zmysle

týchto kritérií :

- pochopiť funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými

právnymi predpismi,

- sformovať si mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a právnej zodpovednosti

pri chôdzi a jazde v cestnej premávke,

- uplatňovať zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne

záväzných právnych predpisov, a to ako chodec, korčuliar, cyklista, cestujúci

(spolujazdec) a pod.,

- spôsobilosť pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska bezpečnosti a

aplikovať návyky bezpečného správania sa v cestnej premávke v praktickom živote,

40

- schopnosť zvládnuť techniku chôdze a jazdy na bicykli,

- schopnosť zvládnuť základné taktické prvky chôdze a jazdy v cestnej premávke,

.5.2.2 ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA

Environmentálna výchova je prierezová téma, prelína sa všetkými predmetmi, ale najmä prírodovedou,

vlastivedou, pracovným vyučovaním, etickou výchovou. Cieľom je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že

nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím vo

svojom okolí, pričom zároveň chápe potrebu ochrany životného prostredia na celom svete. Dôležité je, aby žiaci

získali

vedomosti ale aj zručnosti, ktorými môžu pomáhať životnému prostrediu jednoduchými činnosťami, ktoré sú im

primerané a vhodné - chrániť rastliny, zvieratá, mať kladný vzťah k domácim zvieratám ale aj k zvieratám v

prírode, starať sa o svoje okolie a pod.. Organizačne je vhodné prierezovú tému začleniť do viacerých predmetov

prostredníctvom jednotlivých tém, projektov alebo urobiť kurzovou formou, napríklad zamerať sa jeden týždeň

na

environmentálnu výchovu – s teoretickou a praktickou časťou.

5.2.3 OSOBNOSTNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ


plnohodnotný a zodpovedný život. Znamená to nielen študijný (akademický) rozvoj žiakov, ale aj rozvíjanie

osobných a sociálnych spôsobilostí, ktoré spätne akademický

rozvoj podporujú. Aby žiak získal kvalitné vzdelanie, k tomu je potrebné aby si už od primárneho vzdelávania

rozvíjal sebareflexiu (rozmýšľal o sebe), spoznával sám seba, svoje dobré ale aj slabé stránky, rozvíjal si

sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie

zodpovednosti za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie. V tejto súvislosti je potrebné aby sa naučil

uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných. Dôležité je, aby prierezová téma

podporovala u žiakov rozvoj schopnosti uplatňovať prevenciu

sociálno-patologických javov (šikanovanie, agresivita, užívanie návykových látok). Cieľom je, aby žiak získaval

a udržal si osobnostnú integritu, pestoval kvalitné medziľudské vzťahy, rozvíjať sociálne spôsobilosti potrebné

pre osobný a sociálny život a spoluprácu. V tejto

prierezovej tematike sa uplatňuje aj vzdelávanie k ľudským právam ale aj k rodinnej výchove. Téma sa prelína

všetkými obsahovými vzdelávacími oblasťami, pričom sa pri jej uskutočňovaní berú do úvahy aktuálne potreby

žiakov. Najviac priestoru má v predmete etická výchova, ale je

dôležité aby si učiteľ uvedomil, že na dosiahnutie cieľov tejto prierezovej tematiky je nutné vymedziť priestor aj

v náukových predmetoch. Nevyhnutné je, aby sa všetky témy realizovali prakticky, prostredníctvom vhodných

cvičení, modelových situácií, diskusií, hier a iných interaktívnych metód.

5.2.4 OCHRANA ŽIVOTA A ZDRAVIA

Ochrana života a zdravia (OŽZ) sa v základných školách realizuje prostredníctvom učebných predmetov

štátneho vzdelávacieho programu a samostatných organizačných foriem vyučovania – didaktických hier. V

rámci témy sa aplikuje učivo, ktoré bolo v minulosti súčasťou povinného

učiva ochrany človeka a prírody (OČP). Ochrana života a jeho zdravia integruje postoje, vedomosti a schopnosti

žiakov zamerané na ochranu života a zdravia v mimoriadnych situáciách. Podobne pri pobyte a pohybe v

prírode, ktoré môžu vzniknúť vplyvom nepredvídaných skutočností ohrozujúcich človeka a jeho okolie. Cieľom

spoločnosti je pripraviť každého jednotlivca na život v prostredí, v ktorom sa nachádza.

41

Nevyhnutným predpokladom k tomu je neustále poznávanie prostredníctvom pohybu a pobytu v prírode. Obsah

učiva je predovšetkým orientovaný na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických

havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými

katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej

moci, terorizmom voči občanom nášho štátu. Cieľom oblasti je formovať ich vzťah k problematike ochrany

svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí. Poskytnúť

žiakom potrebné teoretické vedomosti a praktické zručnosti. Osvojiť si vedomosti a zručnosti v seba ochrane a

poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života. Rozvinúť morálne vlastnosti žiakov, tvoriace

základ vlasteneckého a národného cítenia. Formovať

predpoklady na dosiahnutie vyššej telesnej zdatnosti a celkovej odolnosti organizmu na fyzickú a psychickú

záťaž v náročných životných situáciách.

Prierezovú tému napĺňa obsah :

- riešenie mimoriadnych situácií - civilná ochrana,

- zdravotná príprava,

- pohyb a pobyt v prírode.

5.2.5 TVORBA PROJEKTOV A PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTI

Prierezová téma spája jednotlivé kompetencie, ktoré chceme rozvíjať u žiakov - komunikovať, argumentovať,

používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, poznať sám seba a svoje schopnosti, spolupracovať v

skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine, vytvoriť

nejaký produkt. V tejto prierezovej téme je obsah zameraný na postupnosť jednotlivých krokov a metodológiu

tvorby projektu, ktorú budú môcť žiaci využívať v ostatných predmetoch alebo aj v mimoškolskej činnosti pri

prezentácii svojej školy.

Naučia sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií.

5.2.6 MEDIÁLNA VÝCHOVA

Žiaci sú už vo veku 7 - 11 rokov vystavení vplyvom médií – nielen elektronických ale aj tlačených - rôznych

časopisov. Zvlášť vo veľkej obľube sú televízia a počítač. Nie každý žiak dokáže ich obsah selektovať, preto sa

čoraz viac do popredia dostáva potreba rozvíjať u žiakov

mediálnu kompetenciu, ktorý by umožnila žiakom osvojiť si stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi

druhmi médií, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty, čo znamená, že učiteľ by mal viesť žiakov k

tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá

fungovania „mediálneho sveta“, primerane veku sa v ňom orientovali. Formovať schopnosť detí primerane veku

posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné, pozitívne formujúce ich osobnostný a

profesijný rast, ale tiež ich schopnosť

uvedomovať si negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a snažiť sa ich zodpovedným prístupom

eliminovať.

5.2.7 MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA

42

Multikultúrna výchova je zaradená do obsahu vzdelávania s ohľadom na slovenské kultúrne prostredie, kde po

stáročia spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu. Tradičná

kultúrna rozmanitosť sa pritom v súčasnosti ešte prehlbuje vďaka viacerým trendom, ktoré sa často zastrešujú

pojmom globalizácia. Jedným z týchto trendov, ktorý výrazne zvyšuje rozmanitosť kultúr na Slovensku, je

migrácia príslušníkov vzdialenejších a doposiaľ nepoznaných kultúr a subkultúr. Multikultúrnosť slovenskej

spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné spolunažívanie rôznych skupín obyvateľov, ale vždy bola a

dodnes je poznačená aj predsudkami a stereotypmi, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti,

rasizmu, či xenofóbie. Žiaci všetkých vekových kategórií budú čoraz častejšie v osobnom aj verejnom živote

vystavení

rôznym kultúrnym vplyvom a v čoraz väčšej miere sa budú dostávať do kontaktu s príslušníkmi iných kultúr.

Preto je potrebné, aby boli na tieto výzvy pripravení, a aby boli schopní rozoznať, rešpektovať a podporovať

rôzne kultúrne ukotvenie vo svojom okolí. Cieľom prierezovej témy

multikultúrna výchova je preto výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na rozvoj poznania rozličných

tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj

tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu

ku kultúrnej odlišnosti. Edukačná činnosť je zameraná na to, aby škola a školské vzdelávanie fungovali ako

spravodlivé systémy, kde majú všetci žiaci rovnakú príležitosť rozvíjať svoj potenciál. Žiaci spoznávajú svoju

kultúru aj iné kultúry, históriu, zvyky a tradície ich

predstaviteľov, rešpektujú tieto kultúry ako rovnocenné a dokáže s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať

a spolupracovať.

Multikultúrnu výchovu možno prirodzene začleniť do humanitných a spoločenskovedných predmetov. Prvky

multikultúrnej výchovy však možno v obsahovej a metodickej rovine či s pomocou vhodných príkladov rozvíjať

aj v prírodovedných predmetoch či pri výučbe materinského a cudzích jazykov.

5.2.8 REGIONÁLNA VÝCHOVA

Hodnotenie žiakov v 6. - 9. ročníku ZŠ

Hodnotenie žiakov je realizované sumatívne i formatívne, teda známkami. Súčasťou hodnotenia práce žiakov na

vyučovaní a jeho výsledkov je aj ústne hodnotenie, percentuálne hodnotenie, vystavovanie žiackych prác,

prezentovanie žiackych prác.


43


Pri vyučovaní sa budú využívať nasledovné metódy a formy vyučovania a na podporu a aktiváciu učenia sa

žiakov využijú nasledovné učebné zdroje.

Metódy vyučovania Organizačné firmy vyučovania Učebné zdroje

Výklad

Riadený rozhovor

Riešenie úloh

Metóda práce s knihou

Metóda riešenia úloh

Situačná metóda

Inscenačná metóda

Metóda tvorivej dramatiky


Motivačný rozhovor


Rozprávanie

Opis

Vysvetľovanie

Rozhovor

Beseda

Dramatizácia

Manipulácia s predmetmi

Problémové vyučovanie

Projekty

Samostatná práca s knihou

Samostatné štúdium

Hodnotenie

Frontálna výučba


žiakov



Exkurzie

Vyučovacie bloky

a i.


Učebnica

Didaktická technika

Materiálne výučbové prostriedky –

jazykové laboratórium

Ďalšie zdroje ( internet,

knižnica...)

44

Klasifikácia

Ústne opakovanie učiva žiakmi

Metóda otázok a odpovedí a i.


45

Nemecký jazyk

Názov predmetu Nemecký jazyk I.








Nemecký jazyk


Tak, ako iné vyučovacie predmety, aj vyučovanie nemeckého jazyka musí zodpovedať požiadavkám súčasnej

spoločnosti a vzdelávacej úlohy základnej školy, napomáha človeku orientovať sa vo svete, umožňuje

sprostredkovanie a spracovanie skúseností a je prostriedkom pre kreatívnu a estetickú tvorbu. Vnímanie a

vysvetľovanie rozdielov medzi jazykmi a kultúrami otvára možnosť spochybniť názory, odbúrať predsudky a

získať nové poznatky pre pochopenie iných kultúr.

V školách je potrebné rátať aj s rôznorodosťou skupín žiakov, s ich rozdielnou motiváciou a rozdielnymi

záujmami.

Obsahom vyučovania nemeckého jazyka je systematické rozvíjanie rečových zručností - receptívnych, t.j.

porozumenie vypočutého prejavu a čítaného textu, a produktívnych, t.j. ústne a písomné vyjadrovanie na základe

osvojených jazykových prostriedkov, t.j. výslovnosti, slovnej zásoby, gramatiky a pravopisu v podmienkach

rečových tém a situácií, v ktorých sa používajú rôzne funkcie jazyka a informácie z reálií.




Spolu 0 0 0 3 3 6

46


Základným cieľom vyučovania cudzích jazykov je podpora vzájomného porozumenia medzi ľuďmi rôznych krajín

a umožnenie komunikácie s nimi. Komunikatívne vyučovanie umožňuje predovšetkým učiacemu sa získať vôľu a

schopnosť používať určený jazyk vhodným a správnym spôsobom k efektívnej komunikácii.

Cieľom praktického ovládania nemeckého jazyka v základnej škole je, aby žiak po piatich rokoch učenia

dosiahol základnú úroveň komunikatívnej kompetencie, ktorá vytvára predpoklady pre jeho ďalšie štúdium a

využívanie v profesionálnej praxi.

Aby bol dosiahnutý tento cieľ, je potrebné:

- vzbudiť konštruktívnu zvedavosť a podporiť ochotu vžiť sa do daností inej krajiny a komunikovať s ľuďmi,

- preniknúť do podstaty kultúry a civilizácie danej krajiny,

- rozvíjať uvedomenie si povahy jazyka,

- používanie jazyka pri komunikácii v skutočných situáciách mimo triedy (výmena listov, audiokazety,

videokazety),

- rozvíjať u žiakov chápanie seba samých a svojej vlastnej kultúry.

Hodnotenie predmetu

Žiaci v ročníkoch 5. – 9. sú hodnotení a klasifikovaní v súlade s : Metodický pokyn č. 22/2011 na hodnotenie

žiakov základnej školy platný od 1.mája 2011 a doteraz platnými usmerneniami uvádzanými v Pedagogicko-

organizačných pokynoch.





Metódy vyučovania


Učebné zdroje

Všeobecné metódy- motivačné


Učebnice: Projekt Deutsch 1,

Projekt Deutsch 2,

Projekt Deutsch 3,

47

rozprávanie, rozhovor,


skupinová práca Projekt Deutsch 4,

Projekt Deutsch 5

Počúvanie s porozumením individuálna práca

práca s IKT

kazety k učebnici, počítač, internet,

rádiomagnetofón, texty piesní.

Čítanie s porozumením práca vo dvojiciach


práca s IKT

počítač, internet, časopisy, noviny,

komiksy, obrázkové príbehy, CD a

DVD

Porozumenie skupinová práca



slovníky prekladové, internet

kartičky, pexeso a iný materiál na

hry

Písanie individuálna práca

skupinová práca

práca s IKT

pracovný zošit, tabuľa, virtuálna

knižnica, materiál na hry


48

Nemecký jazyk II.

Názov predmetu Nemecký jazyk




Dĺžka štúdia 4 roky





Výuka 2. cudzieho jazyka na našej základnej škole (nemecký jazyk od 6. ročníka s časovou dotáciou po 1

vyučovacej hodine týždenne od 6.-9. ročník) je zameraná na dosiahnutie úrovne A1 - podľa Spoločného

európskeho referenčného rámca pre jazyky (SERR).

Žiak na úrovni A1 je iba používateľom základného jazyka na tej najnižšej úrovni, rozumie známym

každodenným výrazom a najzákladnejším frázam, ktorých účelom je uspokojenie konkrétnych potrieb a tieto

výrazy a frázy dokáže používať. Dokáže predstaviť seba aj iných a dokáže klásť a odpovedať na otázky o

osobných údajoch, ako napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná a o veciach, ktoré vlastní. Dokáže sa

dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii rozpráva pomaly a jasne a je

pripravený mu pomôcť.

Výuka bude zameraná hlavne na dôkladnejšie upevňovanie prebratého lexikálneho i gramatického učiva. To

bude potom preverované testami z jednotlivých lekcií, rozborom chýb a nedostatkov, ktoré sa v nich vyskytnú.




Spolu 0 1 1 1 1 4

49

Hodiny budú rozšírené aj o rolové úlohy vyplývajúce z preberaného učiva, napr. predstavovanie osôb pri

stretnutí, rozhovory o členoch rodiny, záľubách detí, o živote v rodine, o škole i zvieratách. Žiaci si sami

zostavia krátke scénky. Na hodinách budeme využívať výukové programy na CD a Internet. Na rozšírenie

slovnej zásoby budeme využívať pracovné listy vo forme obrazových slovníkov.

Literatúra:

Lehrbuch „Projekt DEUTSCH 1 – neu“, vyd. University Press OXFORD

Arbeitsheft - // -

Slovník N-S, S-N

Výukové CD „Nemčina – začiatočníci“, vyd. Tangram / Infovek /

Pracovné listy – vlastné a stiahnuté z Internetu / Infovek.sk, Zborovna.sk, ... /

Tematicky zamerané obrázkové slovníkové listy / školské potreby, oblečenie, ulica, potraviny, ... /

V 6. ročníku budú prebraté nasledovné tematické bloky:

/ v súlade s obsahom 1. časti zakúpenej učebnice „Projekt Deutsch 1 - neu“ – Lehrbuch /

1. Komunikácia (pozdravy, informácie o sebe a o iných ľuďoch)

2. Vzdelávanie a práca (škola, trieda, predmety, povolania)

3. Môj svet (rodina , domáce zvieratká, priatelia a veci, ktoré nás obklopujú)

4. Narodeniny (sviatok, darčeky, rodinná oslava, jedlá a nápoje, blahoželanie)

5. Moje záľuby (čo robíš rád vo volnom čase, ...) - pokračovanie v nasledujúcom ročníku

Aktuálne budú vložené témy o vianočných a veľkonočných zvykoch a blahoželaniach v nemecky hovoriacich

krajinách.

Tak, ako iné vyučovacie predmety, aj vyučovanie nemeckého jazyka musí zodpovedať požiadavkám súčasnej

spoločnosti a vzdelávacej úlohy základnej školy, napomáha človeku orientovať sa vo svete, umožňuje

sprostredkovanie a spracovanie skúseností a je prostriedkom pre kreatívnu a estetickú tvorbu. Vnímanie a

vysvetľovanie rozdielov medzi jazykmi a kultúrami otvára možnosť spochybniť názory, odbúrať predsudky a

získať nové poznatky pre pochopenie iných kultúr.

50

V školách je potrebné rátať aj s rôznorodosťou skupín žiakov, s ich rozdielnou motiváciou a rozdielnymi

záujmami.

Cieľom praktického ovládania nemeckého jazyka v základnej škole je, aby žiak po piatich rokoch učenia

dosiahol základnú úroveň komunikatívnej kompetencie, ktorá vytvára predpoklady pre jeho ďalšie štúdium a

využívanie v profesionálnej praxi.

Aby bol dosiahnutý tento cieľ, je potrebné:

- vzbudiť konštruktívnu zvedavosť a podporiť ochotu vžiť sa do daností inej krajiny a komunikovať s ľuďmi,

- preniknúť do podstaty kultúry a civilizácie danej krajiny,

- rozvíjať uvedomenie si povahy jazyka,

- používanie jazyka pri komunikácii v skutočných situáciách mimo triedy (výmena listov, audiokazety,

videokazety),

rozvíjať u žiakov chápanie seba samých a svojej vlastnej kultúry.

Obsahom vyučovania nemeckého jazyka je systematické rozvíjanie rečových zručností - receptívnych, t.j.

porozumenie vypočutého prejavu a čítaného textu, a produktívnych, t.j. ústne a písomné vyjadrovanie na základe

osvojených jazykových prostriedkov, t.j. výslovnosti, slovnej zásoby, gramatiky a pravopisu v podmienkach

rečových tém a situácií, v ktorých sa používajú rôzne funkcie jazyka a informácie z reálií.


Základným cieľom vyučovania cudzích jazykov je podpora vzájomného porozumenia medzi ľuďmi rôznych krajín

a umožnenie komunikácie s nimi. Komunikatívne vyučovanie umožňuje predovšetkým učiacemu sa získať vôľu a

schopnosť používať určený jazyk vhodným a správnym spôsobom k efektívnej komunikácii.

Hodnotenie predmetu


žiakov základnej školy platný od 1.mája 2011. a doteraz platnými usmerneniami uvádzanými v Pedagogicko-





51


Metódy vyučovania


Učebné zdroje

Všeobecné metódy- motivačné

rozprávanie, rozhovor,



skupinová práca

Učebnice: Projekt Deutsch 1,

Projekt Deutsch 2,

Projekt Deutsch 3,

Projekt Deutsch 4,

Projekt Deutsch 5

Počúvanie s porozumením individuálna práca

práca s IKT

kazety k učebnici, počítač, internet,

rádiomagnetofón, texty piesní.

Čítanie s porozumením práca vo dvojiciach


práca s IKT

počítač, internet, časopisy, noviny,

komiksy, obrázkové príbehy, CD a

DVD

Porozumenie skupinová práca



slovníky prekladové, internet

kartičky, pexeso a iný materiál na

hry

Písanie individuálna práca

skupinová práca

práca s IKT

pracovný zošit, tabuľa, virtuálna

knižnica, materiál na hry

Hodnotenie predmetu

52


žiakov základnej školy platný od 1.mája 2011. a doteraz platnými usmerneniami uvádzanými v Pedagogicko-



53

Matematika a práca s informáciami

Matematika

Názov predmetu Matematika


Názov ŠkVP Školský vzdelávací program II. stupňa základnej

školy







Učebný predmet matematika na 2. stupni ZŠ je zameraný na rozvoj matematickej kompetencie tak, ako ju

formuloval Európsky parlament:

„Matematická kompetencia je schopnosť rozvíjať a používať matematické myslenie na riešenie rôznych

problémov v každodenných situáciách. Vychádzajúc z dobrých numerických znalostí sa dôraz kladie na postup a

aktivitu, ako aj na vedomosti. Matematická kompetencia zahŕňa na rôznych stupňoch schopnosť a ochotu

používať matematické modely myslenia (logické a priestorové myslenie) a prezentácie (vzorce, modely,

diagramy, grafy, tabuľky).“


Štátny vzdelávací program 3,5 4 3,5 4 4 19

Školský vzdelávací program 1,5 0,5 1,5 1 2 6,5

Spolu 5 4,5 5 5 6 25,5

54

„Potrebné vedomosti z matematiky zahŕňajú dobré vedomosti o počtoch, mierkach a štruktúrach, základné

operácie a základné matematické prezentácie, chápanie matematických termínov a konceptov a povedomie o

otázkach, na ktoré matematika ponúka odpovede. Jednotlivec by mal mať zručnosti na uplatňovanie základných

matematických princípov a postupov v každodennom kontexte doma a v práci a na chápanie a hodnotenie sledu

argumentov. Jednotlivec by mal byť schopný myslieť matematicky, chápať matematický dôkaz, komunikovať v

matematickom jazyku a používať vhodné pomôcky. Pozitívny postoj v matematike je založený na rešpektovaní

pravdy a na ochote hľadať príčiny a posudzovať ich platnosť.“

Obsah vzdelávania je spracovaný na kompetenčnom základe. Pri prezentácii nových matematických poznatkov

sa vychádza z predchádzajúceho matematického vzdelania žiakov, z ich skúseností s aplikáciou už osvojených

poznatkov. Vyučovanie sa prioritne zameriava na rozvoj žiackych schopností, predovšetkým väčšou aktivizáciou

žiakov.

Vzdelávací obsah predmetu je rozdelený na päť tematických okruhov

Čísla, premenná a počtové výkony s číslami

Vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy

Geometria a meranie

Kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika

Logika, dôvodenie, dôkazy.

V tematickom okruhu Čísla, premenná a počtové výkony s číslami sa dokončuje vytváranie pojmu

prirodzeného čísla, desatinného čísla, zlomku a záporných čísel. Žiak sa oboznamuje s algoritmami počtových

výkonov v týchto číselných oboroch. Súčasťou tohto okruhu je dlhodobá propedeutika premennej, rovníc a

nerovníc.

V tematickom okruhu Vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy žiaci objavujú kvantitatívne a priestorové vzťahy,

zoznámia sa s pojmom premennej veličiny a jej prvotnou reprezentáciou vo forme, tabuliek, grafov a diagramov.

Skúmanie týchto súvislostí smeruje k zavedeniu pojmu funkcie.

V tematickom okruhu Geometria a meranie sa žiaci zoznamujú so základnými geometrickými útvarmi,

skúmajú a objavujú ich vlastnosti. Učia sa zisťovať odhadom, meraním a výpočtom veľkosť uhlov, dĺžok,

povrchov a objemov. Riešia polohové a metrické úlohy z bežnej reality. Dôležité miesto má rozvoj priestorovej

predstavivosti.

Ďalšou súčasťou matematického vzdelávania žiakov 2. stupňa základnej školy je Kombinatorika,

pravdepodobnosť a štatistika, v ktorej sa žiaci naučia systematicky vypisovať možnosti a zisťovať ich počet,

čítať a tvoriť grafy, diagramy a tabuľky dát, rozumieť bežným pravdepodobnostným a štatistickým vyjadreniam.

55

Tematický okruh Logika, dôvodenie, dôkazy sa prelína celým matematickým učivom a rozvíja schopnosť

žiakov logicky argumentovať, usudzovať, hľadať chyby v usudzovaní a argumentácii, presne sa vyjadrovať a

formulovať otázky.


Cieľom matematiky na 2. stupni je:

rozvíjať u žiak schopnosť používať matematiku v svojom budúcom živote,

rozvíjať žiakovo logické a kritické myslenie, schopnosť argumentovať, komunikovať a spolupracovať v

skupine pri riešení problému,

rozvíjať u žiakov vedomie, že matematika vždy bola , je a bude súčasťou ľudskej kultúry a súčasne

dôležitý nástroj pre spoločenský pokrok,

umožniť žiakom, aby získavali nové vedomosti špirálovite a s množstvom propedeutiky,

prostredníctvom riešenia úloh s rôznorodým kontextom, tvorili jednoduché hypotézy a skúmali ich

pravdivosť, vedeli používať rôzne spôsoby reprezentácie matematického obsahu (text, tabuľky, grafy,

diagramy), rozvíjali svoju schopnosť orientácie v rovine a priestore,

napomôcť rozvoju algoritmického myslenia žiakov, schopnosti pracovať s návodmi a tvoriť ich,

naučiť žiakov správne používať matematickú symboliku, znázorňovanie a schopnosť čítať s

porozumením súvislé texty obsahujúce čísla, závislosti, vzťahy a nesúvislé texty obsahujúce tabuľky,

grafy a diagramy,

viesť žiak k správnemu využívaniu osvojených postupov a algoritmov pri riešení úloh,

viesť žiakov k budovaniu vzťahu medzi matematikou a realitou,

podieľať sa na rozvíjaní schopností žiakov používať prostriedky IKT na vyhľadávanie, spracovanie,

uloženie a prezentáciu informácií. Použitie vhodného softvéru by malo uľahčiť niektoré namáhavé

výpočty alebo postupy a umožniť tak sústredenie sa na podstatu riešeného problému,

viesť žiakov k získaniu a rozvíjaniu zručností súvisiacich s procesom učenia sa, k aktivite na

vyučovaní a k racionálnemu a samostatnému učeniu sa

podporiť a upevňovať kladné morálne a vôľové vlastnosti žiakov, ako je samostatnosť, rozhodnosť,

vytrvalosť, húževnatosť, sebakritickosť, kritickosť, cieľavedomá sebavýchova a sebavzdelávanie,

dôvera vo vlastné schopnosti a možnosti, systematickosť pri riešení úloh.

Hodnotenie predmetu

Hodnotenie vychádza z Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov základných škôl schválené

Ministerstvom školstva a vedy Slovenskej republiky dňa 25. 5. 1994 pod číslom 2489/1994-211. Žiaci

v ročníkoch 5. – 9. sú hodnotení a klasifikovaní v súlade s doteraz platnými usmerneniami uvádzanými

v Pedagogicko-organizačných pokynoch. Konkrétne:

1. Verbálna forma - zisťovať a hodnotiť najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou

časťou vzdelávacieho štandardu.

2. Písomná forma – päťminútovky – preverovanie nového učiva,

kontrolné práce - na konci tematického celku,

školské úlohy – 4 štvrťročné písomné práce zostavené podľa výkonovej časti vzdelávacieho

56

štandardu

vstupné a výstupné písomné práce – hodnotenie percentuálne

3. Prezentácia projektov podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov.





Metódy vyučovania


Učebné zdroje

Reproduktívna - rozhovor

Heuristická - rozhovor

Problémový výklad

Metóda demonštrovania

a pozorovania

Motivačná metóda – rozprávanie

Opis

Vysvetľovanie

Rozhovor

Demonštrácia

Práca s knihou

Diagnostická a klasifikačná

Frontálna výučba


žiakov

Skupinová práca

Práca s knihou


Exkurzia

Učebnice

Dataprojektor

Interaktívna tabuľa

Internet

Encyklopédie

Tabuľa

Učebnice matematiky

Pracovné listy

Výukové programy

Testy

57

Tradičná - met. s knihou

- otázok a odpovedí

- písomné opak.


58

Informatika

Názov predmetu Informatika



školy







Predmet informatika sprístupňuje základné pojmy a techniky používané pri práci s údajmi a pri tvorbe

algoritmov a výpočtových procesov. Informatika má dôležité postavenie vo vzdelávaní, pretože podobne ako

matematika rozvíja myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať, zovšeobecňovať, hľadať vhodné

stratégie riešenia problémov a overovať ich v praxi. V spojení s informačnými technológiami vytvára platformu

pre všetky ďalšie predmety. Žiak sa naučí základné pojmy, postupy a prostriedky informatiky, buduje si

informatickú kultúru, t.j. vychováva sa k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie

s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných a komunikačných technológií (IKT)

a produktov.

Všeobecným cieľom informatiky ako vyučovacieho predmetu je umožniť žiakom oboznámiť sa s pojmami údaj

a informácia, s rôznymi typmi údajov, s ich zbieraním, uchovávaním, zobrazovaním, spracovaním

a prezentovaním, aby rozumeli pojmom algoritmus a program, si rozvíjali schopnosť algoritmizovať zadaný

problém, rozvíjali si programátorské zručnosti, naučili sa pracovať v prostredí bežných aplikačných programov,

naučili sa efektívne vyhľadávať informácie uložené na CD alebo na sieti a naučili sa komunikovať cez sieť,


Štátny vzdelávací program 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 2,5


Spolu 0,5 0,5 0,5 0,5 0,5 2,5

59

rozvíjali si svoje schopnosti kooperácie a komunikácie (naučili sa spolupracovať v skupine pri riešení problému,

verejne so skupinou o ňom diskutovať a referovať), rozvíjali si svoju osobnosť, tvorivosť, logické myslenie,

zodpovednosť, morálne a vôľové vlastnosti, húževnatosť, sebakritickosť a snažili sa o sebavzdelávanie, naučili

sa rešpektovať intelektuálne vlastníctvo a autorstvo informatických produktov, systémov a aplikácií (aby

chápali, že informácie, údaje a programy sú produkty intelektuálnej práce, sú predmetmi vlastníctva a majú

hodnotu), pochopili sociálne, etické a právne aspekty informatiky.

Obsah

Obsah vzdelávania je spracovaný na kompetenčnom základe. Obsah vyučovacieho predmetu informatika je

navrhnutý tak podľa úrovne žiakov a vybavenia školy počítačmi a softvérom. Rozsah predmetu je

1 vyučovacia hodina týždenne.

Obsah je členený do 5 tematických okruhov, pričom každý jeden okruh je ďalej rozdelený na niekoľko

menších tém. Učiteľ zostavuje tieto okruhy do najvhodnejšieho poradia a rozsahu

podľa seba. V jednotlivých okruhoch je definované minimálne základné učivo, ktoré je uvedené na začiatku

každého okruhu. Väčšinou sa predpokladá presné poradie tém v jednotlivýchokruhoch, nakoľko sú zostavované

podľa rastúcej náročnosti, ale v závislosti od zvolenej metodiky a softvérových nástrojov sa v

niektorých prípadoch môžu témy meniť poradie, niektoré sa môžu vynechat, resp. niektoré špecifické sa môžu

pridať. Predpokladáme, že rôzne témy môžu mat rôzny rozsah vyučovacích hodín od 2 až do 5

Uciteľ pre jednotlivé ročníky vyberie, ktoré časti okruhov (témy) bude preberať a ako

ich bude navzájom striedať. Je nevyhnutné, aby učiteľ pri jednotlivých témach bral do úvahy nielen úroveň

ostatných predmetov, ale aby prispôsobil aj motivácie v informatických témach ostatným predmetom.

Takto sa budú lepšie využívať medzipredmetové vztahy.

V predmete informatika sú rozdelené do piatich tematických okruhov:

- Informácie okolo nás

- Komunikácia prostredníctvom IKT

- Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie

- Princípy fungovania IKT

- Informačná spoločnosť

Základom obsahu informatiky v škole je učivo. Štruktúru učiva tvoria tematické celky /TC/, ktoré sú časťami

tematických okruhov.

Vyučovacie hodiny informatiky realizujeme v odborných učebniach IKT, ktoré sú zariadené moderným

softvérovým a hardvérovým vybavením. PC, dataprojektor a internet umožňujú pedagógom a žiakom viesť

interaktívne vyučovacie hodiny zamerané na rozvoj individuálnych schopností žiakov. Trieda sa delí na skupiny

podľa počtu počítačov max. do 15 žiakov. V niektorých témach sa môžu na informatike riešiť aj

medzipredmetové úlohy a projekty. Žiaci pracujú individuálne, vo dvojiciach i v skupinách.

.Ciele

Špecifické ciele predmetu sú vyjadrené pomocou nasledovných kľúčových a predmetových kompetencií:

60


Žiaci sa naučia pochopiť a pracovať :

- s informáciami, ktoré budú schopní prezentovať v pútavej forme a podať vo forme prezentácie

- overovať a hľadať zdroj,

- preposielať ďalej vo forme pošty či okamžitej správy,

- s IKT, pomocou kterých spoznajú presné určenie a parametre jednotlivých komponentov

- pochopia princípy programovania a algoritmizácie

Kognitívne (poznávacie) kompetencie:

- vedieť sa učiť a poznať vlastný štýl učenia,

- vedieť pracovať s rôznymi zdrojmi informácií,

- vedieť aktívne počúvať,

- mať rozvinuté vyššie poznávacie funkcie učenia na úrovni analýzy, syntézy a hodnotenia,

- vedieť aktívne pracovať s IKT.

Komunikačné kompetencie:

- rozvoj využívania IKT pre kvalitnú a účinnú komunikáciu

- kriticky hodnotiť informácie (časopis, internet, diskusné skupiny, maily)

- správne interpretovať získané fakty.

Sociálne spôsobilosti (kompetencie):

- vytvárať pozitívne medziľudské vzťahy,

- vedieť slušne komunikovať a argumentovať,

- vedieť uznať názory iných ľudí a spolupracovať v tíme,

- vedieť zvládať vlastné emócie a správať sa kultivovane,

- mať zodpovednosť za svoje správanie.

Interpersonálne a intrapersonálne spôsobilosti:

Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčovej kompetencie k učeniu sú využívané stratégie, ktoré

majú žiakom umožniť:

- efektívnu prácu s počítačom a Internetom,

- skupinovú prácu na diaľku,

- hodnotiť a rešpektovať svoju vlastnú prácu a prácu druhých

Schopnosť tvorivo riešiť problémy: Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčovej kompetencie k riešeniu problémov sú využívané

stratégie, ktoré majú žiakom umožniť:

- rozvoj kritického myslenia a logického uvažovania,

- vytváranie vlastných názorov na problémové situácie,

- hľadanie variantov riešenia problémov a overovanie správnosti riešenia,

- vyhľadávať informácie vhodné k riešeniu problému, hľadať ich zhodné, podobné a odlišné znaky,

- samostatne riešiť problémy; voliť vhodné spôsoby riešenia,

- obhajobu vlastných postojov a rozhodnutí.

61

Osobnostný a sociálny rozvoj


plnohodnotný a zodpovedný život. Znamená to nielen študijný (akademický) rozvoj žiakov, ale aj rozvíjanie osobných

a sociálnych spôsobilostí, ktoré spätne akademický rozvoj podporujú.

Hlavný cieľ

- rozvíjať ľudský potenciál žiakov, poskytovať základy pre plnohodnotný a zodpovedný život,

- rozvíjať osobné a sociálne spôsobilosti, ktoré spätne podporujú akademický rozvoj,

- rozvíjať u žiakov sebareflexiu, ebapoznávanie, sebaúctu, sebadôveru, a s tým spojené prevzatie zodpovednosti

za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie,

- naučiť žiakov uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných, pomáhať žiakom

získavať a udržať si osobnostnú integritu,

- pestovať kvalitné medziľudské vzťahy, rozvíjať sociálne zručnosti potrebné pre život a spoluprácu,

- podporovať svojím obsahom prevenciu sociálnopatologických javov v škole.

Prierezová téma je obsiahnutá v tematickom celku

Komunikácia prostredníctvom IKT .

Environmentálna výchova

Hlavný cieľ

- prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že v oblasti vedomostí, zručností a schopností nadobudne schopnosť

chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania

zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi,

- poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach

sveta,

- pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu

k prostrediu.

Prierezová téma je obsiahnutá v tematickom celku

Komunikácia prostredníctvom IKT .

Informácie okolo nás

Hodnotenie predmetu

Žiaci budú hodnotení a klasifikovaní známkou 1 – 5.

Hodnotenie vychádza z Metodického pokynu na hodnotenie a klasifikáciu žiakov základných škôl č. 22/2011

platných od 1.mája 2011.




62


Metódy vyučovania Organizačné formy vyučovania Učebné zdroje

Motivačné metódy – rozprávanie,

demonštrácia

Vysvetľovanie

Rozhovor

Beseda

Demonštrácia

Práca s knihou a textom

Diskusia

Kooperácia


Individuálna výučba

Skupinová výučba

Hromadná výučba

Samoštúdium

Projekty

Domáca úloha

Súťaže

Blaho, Kalaš:

Tvorivá informatika - Prvý zošit z

programovania + CD

CD-2005-5665/87721:09

Varga, Hrušecká:

Tvorivá informatika - Prvý zošit

s internetom

CD-2006-11016/26870-2:092

Salanci:

Tvorivá informatika - Prvý zošit o

obrázkoch + CD

CD-2005-3046/28747-23:092

Blaho, Salanci:

Tvorivá informatika - Prvý zošit o

práci s textom + CD

CD-2007-14051/28982-1:092

Kalaš, Winczer:

Tvorivá informatika - Informatika

okolo nás

CD-2007-15414/32261-2:092

Kalaš a kol.:

Tvorivá informatika- Prvý zošit

o práci s číslami + CD

Kalaš a kol.:

Tvorivá informatika-Druhý zošit

s internetom

Obsah vzdelávania je súčasťou priloženého CD.

63

Človek a príroda

Biológia

Názov predmetu Biológia









Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy

organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým a neživý zložkám prostredia. Predmet je zameraný na

chápanie živej a neživej prírody ako celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a život

organizmov v ich životnom prostredí. Orientuje sa na prejavy života a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie

základných súvislostí živých a neživých zložiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov.

Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, využívať ich v praktickom živote, rozvíjať aktívny a pozitívny

vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia.

Ciele učebného predmetu

Ciele sú zamerané na poznávanie živej a neživej prírody ako celku, čo predstavuje:

Časový rozsah výučby predmetu 5.

ročník

6.

ročník

7.

ročník

8.

ročník

9.

ročník

Spolu

Štátny vzdelávací program 1 1 1,5 1 1 5,5

Školský vzdelávací program 1 1 0,5 0,5 0 3

Spolu 2 2 2 1,5 1 8,5

64

1. Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich.

2. Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných vzťahoch ako súčastí

celku.

3. Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného pôsobenia prírodných

procesov a javov.

4. Chápať základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody.

5. Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a využívať v praktickom živote.


Poznávať živé organizmy a ich význam v prírode a pre život človeka. Chápať lesný, vodný, trávny, poľný

ekosystém a ľudské obydlia ako životný priestor organizmov, poznať typických predstaviteľov podľa

vonkajších znakov, životných prejavov a potravových vzťahov, zásady prevencie a spôsob ochrany pred

škodlivými druhmi.

Poznať základnú stavbu, funkcie a životné prejavy rastlinných a živočíšnych buniek, jednobunkových

a mnohobunkových organizmov.

Poznať základnú stavbu a funkcie sústav orgánov človeka, zásady starostlivosti prvej

predlekárskej pomoci pri bežných poraneniach. Rozvíjať poznatky o činnosti ľudského tela, ako celostného

systému z hľadiska ochrany zdravia a zdravého životného štýlu.

Porozumieť vzťahu neživej a živej prírody a význam jej poznávania. Poznať základnú stavbu a

stavebné jednotky Zeme, podstatné zmeny v zemskej kôre, základné vonkajšie a vnútorné geologické

procesy, súvislosti geologického vývoja Zeme, prírody a človeka.

Poznať základné podmienky života, faktory prostredia a vzťahy organizmov, následky vplyvu

človeka na biosféru a možnosti ich odstránenia

Poznať hlavné znaky základných životných procesov baktérii, rastlín, húb a živočíchov,

podstatu a význam dedičnosti v prírode a pre človeka.

Poznať zložky životného prostredia, ich vzájomný vzťah, význam pre podmienky života

organizmov a človeka a faktory vplývajúce na kvalitu životného prostredia, zdravie a spôsob života človeka

a organizmov, základné hľadiská ochrany životného prostredia a prírody.

Stanovené ciele sa dosahujú rozvíjaním ďalších kľúčových kompetencií žiakov:

v oblasti komunikačných schopností:

- identifikovať a správne používať základné pojmy, objektívne opísať, vysvetliť alebo zdôvodniť

základné znaky biologických objektov a procesov, podstatu procesov a vzťahov, vecne správne sa

vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme, vedieť využiť informačné a komunikačné

zdroje, vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov, zrozumiteľne

prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti, vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania

na základe danej štruktúry, vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele,

metódy, výsledky a ich využitie.

• v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť:

- riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie, navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a

prístupov, rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických úloh, spracovávaní jednoduchých správ

z pozorovaní a jednoduchých školských projektov, využívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery

na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh, predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať,

experimentovať a odhadovať.

• v oblasti sociálnych kompetencií:

- vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti, pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne

radiť a pomáhať, prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti, hodnotiť vlastné

výkony a pokroky v učení,

• v oblasti získavania, osvojovania a rozvíjania manuálnych zručností:

65

- používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach, dodržiavať pravidlá bezpečnosti

a ochrany zdravia, využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky, rozvíjať zručnosti pri práci

s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach, aplikovať teoretické poznatky a skúsenosti v praktických

podmienkach.





Metódy vyučovania


Učebné zdroje

1. Motivačné metódy:

Motivačné metódy smerujú k

vzbudeniu záujmu žiakov o učebnú

činnosť:

motivačné rozprávanie (citové

približovanie obsahu učenia),

motivačný rozhovor (aktivizovanie

poznatkov a skúseností žiakov),

motivačný problém (upútanie

pozornosti prostredníctvom

nastoleného problému), motivačná

demonštrácia ( vzbudenie záujmu

pomocou ukážky).

Platné učebnice biológie

Internet

2. Expozičné metódy:

Expozičné metódy smerujú k

vytváraniu nových poznatkov a

zručností:

rozprávanie (vyjadrovanie

skúseností a aktívne počúvanie),

vysvetľovanie (logické systematické

sprostredkovanie učiva), rozhovor

(verbálna komunikácia formou

otázok a odpovedí na vyjadrenie

faktov, konvergentných

a divergentných otázok, otázok na

pozorovanie, posúdenie situácie,

hodnotenie javov, rozhodovanie),

beseda (riešenie aktuálnych otázok


Internet

66

celým kolektívom), demonštračná

metóda (demonštrácia obrazov,

modelov, prírodnín...), krátkodobé

a dlhodobé pozorovanie, pri

projektoch, praktických aktivitách

a samostatných pozorovaniach

(cielené systematické vnímanie

objektov a procesov), manipulácia

s predmetmi (praktické činnosti,

experimentovanie, pokusy,

didaktická hra), inštruktáž

(vizuálne a auditívne podnety

k praktickej činnosti, vedenie

žiakov k chápaniu slovnému

a písomnému návodu).

3. Problémové metódy:

Heuristická metóda (učenie sa

riešením problémov založenom na

vymedzení a rozbore problému,

tvorbe a výberu možných riešení

a vlastnom riešení) a projektová

metóda (riešenie projektu,

komplexná praktická úloha,

problém, téma, ktorej riešenie

teoretickou aj praktickou

činnosťou vedie k vytvoreniu

určitého produktu).


Internet

4. Práca s knihou a textom:

Čítanie s porozumením,

spracovanie textových informácií,

učenie sa z textu, orientácia

v štruktúre textu, vyhľadávanie,

triedenie, využívanie podstatných

informácií.


Internet

5. Samostatné učenie sa

prostredníctvom IKT:

Samostatné učenie prostredníctvom

informačnej a komunikačnej

techniky a experimentovanie

(samostatné hľadanie, skúšanie,

objavovanie).


Internet

6. Aktivizujúce metódy:

Diskusia (vzájomná výmena

názorov, uvádzanie argumentov,

zdôvodňovaní za účelom riešenia

daného problému), situačná

metóda (riešenie problémového

prípadu reálnej situácie so stretom

záujmov), kooperatívne vyučovanie


Internet

67

(forma skupinového vyučovania

založená na vzájomnej závislosti

členov heterogénnej skupiny).

7. Fixačné metódy:

Metódy opakovania

a precvičovania učiva, (ústne a

písomné opakovanie, opakovanie

s využitím učebnice a inej

literatúry, domáce úlohy...).


Internet

8. praktické aktivity (samostatná činnosť na základe

inštruktáže) – pozorovanie

dostupných prírodných procesov

na podporu chápania vzájomné

vzťahy a ich významu.


Internet

Hodnotenie:

Žiaci budú v priebehu roka hodnotení ústnou aj písomnou formou.

Písomné hodnotenie : písomné testy

po prebraní tematického celku, krátke písomné práce po vybraných učivách

Stupnica: 100% - 90% 1

89% - 80% 2

79% - 50% 3

49% - 30% 4

29% - 0% 5

Ústne hodnotenie : najmenej dve ústne odpovede v priebehu polroka

Motivačné hodnotenie : aktivitu žiaka a výnimočnú prácu žiaka známkou výborný

praktické cvičenia – písmenami A, B, C, D


68

Obsah

Predmet oboznamuje žiakov s vybranými poznatkami z oblasti botaniky a zoológie, ktoré ich vedú k poznávaniu

prírody ako celku. Štruktúra učiva umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch, v súlade

s vekovými osobitosťami žiakov. Zdôrazňuje vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka

k živým a neživým zložkám prostredia. Učivo je orientované na konkrétne prírodne celky, poznávanie

jednotlivých druhov organizmov, porovnávanie ich vonkajšej stavby, triedenie a zovšeobecňovanie poznatkov

s pozornosťou na potravové vzťahy a vzťahy k prostrediu.

69

Námety praktických aktivít

Pozorovanie a určovanie kostí (na modeloch, obrazoch, diapozitívoch a pod.).

Porovnanie stavby a funkcie kostry stavovcov (na modeloch, obrazoch, diapozitívoch a pod.).

Porovnanie šupiny ryby, pera vtáka a chlpu cicavca.

Stavba vtáčieho vajca.

Pozorovanie stavby pera vtáka.

Prvá pomoc pri zlomeninách a vykĺbení.

Prvá pomoc pri zastavení dychu.

Prvá pomoc pri krvácaní zo žily a tepny.

Prvá pomoc pri zastavení činnosti srdca.

Prvá pomoc pri šoku.

Činnosť zmyslových orgánov

Námety na samostatné pozorovania (krátkodobé, dlhodobé)

Vonkajšie prejavy dýchania a v pokoji a pri telesnej aktivite.

Zmeny tepu v pokoji a pri pohybovej činnosti.

Námety na tvorbu projektov

Režim dňa.

Zdravý životný štýl.

Škodlivosť fajčenia.

Drogy okolo nás.

Živíme sa správne?

Medziľudské vzťahy v našej triede.

Z organizačných foriem sa uplatňuje

1. vyučovacia hodina

/základného,motivačného,expozičného,fixačného,aplikačného,diagnostického typu/

2. terénne pozorovania

70

3. praktické aktivity

4. exkurzia /volí učiteľ podľa podmienok školy a regionálnych možností/

Hodnotenie

Hodnotiť sa budú ústne odpovede, písomné testy, praktické aktivity na praktických cvičeniach, správy zo

samostatných pozorovaní, prezentácia projektov, iné formy samostatnej práce žiakov a schopností práce

s textom / vyhľadávanie informácii v odbornej literatúre a na internete atď. /



71

Fyzika

Názov predmetu Fyzika




Dĺžka štúdia 5rokov





Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými

vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote.

Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku

spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu k prírodným

vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva.

V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými

úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej

spolupráce všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov IKT.




Spolu 0 1 1 1 1 4

72

Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach a prostriedkoch

výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Žiaci preto budú mať čo najviac

príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie experimentálne) formy skúmania fyzikálnych javov.

Každý žiak dostane základy, ktoré z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť

prírodovedné úsudky a vedel použiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov.

Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám, ktoré sú zamerané na

činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy práce, akými sú diskusia,

brainstorming, vytváranie logických schém a pojmových máp a práca s informáciami.

Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne vzdelávanie

poskytne žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných vied s rozvojom techniky,

technológií a so spôsobom života spoločnosti.

Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové a morálne

aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania. To bude možné dosiahnuť

slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania dát alebo overovania hypotéz.

Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí a postupov

potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych záležitostiach a dá mu schopnosť

zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam, ako zdravie, životné prostredie, nová technika,

odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy,

uvažovať nad medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou.

Obsah učiva je rozvrhnutý do týchto tematických celkov:

1. Skúmanie vlastností kvapalín, plynov a pevných telies

2. Elektrické vlastnosti látok

3. Magnetické vlastnosti látok

4. Meranie dĺžky pevného telesa

5. Meranie objemu telesa

6. Meranie hmotnosti telesa

7. Meranie času

8. Meranie teploty telesa

9. Elektrický obvod

10. Tepelné elektrické spotrebiče

11. Elektrický prúd v kvapalinách a plynoch

Praktické aktivity – laboratórne práce, projekty

Vyučovacie hodiny fyziky sa budú realizovať v učebni fyziky, v interaktívnej učebni, počítačovej učebni,

klasickej triede.

73


Intelektuálna oblasť

vedieť vysvetliť na primeranej úrovni prírodné javy v bezprostrednom okolí a vedieť navrhnúť metódy

testovania hodnovernosti vysvetlení,

rozvíjať schopnosti myslieť koncepčne, kreatívne, kriticky a analyticky,

vedieť aplikovať logické postupy a kreativitu v skúmaní javov v bezprostrednom okolí,

vedieť získavať, triediť, analyzovať a vyhodnocovať informácie z rozličných vedeckých

a technologických informačných zdrojov,

využívať informácie na riešenie problémov, efektívne rozhodnutia a pri rozličných činnostiach,

vedieť rozlíšiť argumenty od osobných názorov, spoľahlivé od nespoľahlivých informácii,

vedieť obhájiť vlastné rozhodnutia a postupy logickou argumentáciou založenou na dôkazoch,

vedieť analyzovať vzájomné vzťahy medzi vedou, technikou a spoločnosťou.

Schopnosti a zručnosti

porovnávať vlastnosti látok a telies pozorovaním aj pomocou meradiel fyzikálnych veličín,

nájsť súvislosti medzi fyzikálnymi javmi a aplikovať ich v praxi,

využívať každú príležitosť na rozvíjanie logického myslenia,

vedieť pripraviť, uskutočniť aj vyhodnotiť jednoduchý fyzikálny experiment,

dodržiavať pravidlá bezpečnosti práce počas experimentovania,

trénovať schopnosť sústredene pracovať a trpezlivo sa dopracovať k výsledku,

vynakladať na dosiahnutie cieľa maximálne úsilie a zvládať prípadný neúspech,

zdokonaľovať sa v komunikácii so spolužiakmi, vedieť pracovať v skupinách,

vedieť správne formulovať aj otázky aj odpovede, ale aj počúvať druhých. Dokázať obhájiť svoj názor

a nehanbiť sa priznať vlastnú chybu

riešiť problémové situácie,

vedieť nájsť, získať a spracovať informácie z odbornej literatúry a iných zdrojov aj ich kriticky

zhodnotiť z hľadiska ich správnosti, presnosti a spoľahlivosti.

Postojová oblasť

naučiť žiakov pristupovať k riešeniu problémov,

byť otvoreným k novým objavom, vedeckým a technickým informáciám,

vzbudiť u žiakov záujem o prírodu, prírodné vedy a svet techniky,

snažiť sa pochopiť fyzikálne zákony a využívať ich vo svojom živote, lebo človek je súčasťou prírody,

v ktorej platia fyzikálne zákony,

osvojiť si a rozvíjať schopnosť cielene experimentovať, lebo experiment je jednou zo základných

metód aktívneho poznávania vo fyzike a rozvíja nielen manuálne zručnosti, ale aj rozumové

schopnosti,

vytvárať pozitívny vzťah žiakov k procesu poznávania a zdokonaľovania svojich schopností.

Sociálna oblasť

uvedomiť si poslanie prírodných vied, ako ľudského atribútu na

vysvetlenie reality nášho okolia,

uvedomiť si možnosti, ale aj hranice využitia vedy a techniky v spoločnosti,

vedieť kriticky posúdiť úžitok a problémy spojené s využitím vedeckých poznatkov a techniky pre

rozvoj spoločnosti,

vedieť sa učiť, komunikovať a spolupracovať v tímoch,

vedieť sa rozhodovať,

byť autoregulatívny napr. pri dodržiavaní pracovnej disciplíny, vlastnom samovzdelávaní,

mať cit pre hranice vlastných kompetencií a svoje miesto spoločnosti.

74

Hodnotenie predmetu

Žiaci budú v priebehu roka hodnotení ústnou a písomnou formou.

Písomné hodnotenie: písomné testy po prebratí tematického celku, krátke písomné kontrolky po vybraných

učivách

Stupnica: 100% - 90% 1

89% - 80% 2

79% - 50% 3

49% - 30% 4

29% - 0% 5

Ústne hodnotenie: najmenej dve ústne odpovede v priebehu polroka

Motivačné hodnotenie: aktivitu žiaka a výnimočnú prácu žiaka známkou výborný


75





Metódy vyučovania


Učebné zdroje

Výklad učiteľa

Rozhovor

Demonštrácia učiteľom

Ústna žiacka prezentácia

Vyhľadávanie informácií

Práca v dvojiciach


Heuristická metóda

Samostatná práca žiakov (s

odbornou literatúrou, s pracovným

listom, s internetom)

Tvorba projektu

Prezentačná metóda

Brainstorming (diskusia, riadená

diskusia o riešení nových

problémov)



Frontálna výučba


Práca s knihou

Riadený rozhovor (aktivizovanie

poznatkov a skúseností žiakov)

Pozorovanie

Experimentálna činnosť


Platné učebnice fyziky

Pracovné zošity z fyziky

Encyklopédie

Didaktická technika: počítače,

interaktívna tabuľa, výučbové CD

nosiče, dataprojektor

Materiálne výučbové prostriedky:

pomôcky dostupné z kabinetu,

fyziky, filmy, projekty, texty

Iné zdroje: internet, web stránky,

internetová knižnica.


76

Chémia

Názov predmetu Chémia






Iné štátna škola


Časový rozsah výučby predmetu 6. ročník 7. ročník 8. ročník 9. ročník Spolu

Štátny vzdelávací program 0,5 0.5 1 2 4

Školský vzdelávací program 0,5 0.5 0,5 0 1,5

Spolu 1 1 1,5 2 5,5

1. Charakteristika predmetu:

Predmet chémia vo vzdelávacej oblasti Človek a príroda svojim experimentálnym charakterom vyučovania

umožňuje žiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam chemických javov a procesov. Obsah učiva tvoria poznatky o

vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa žiaci stretávajú v každodennom živote.

Sú to predovšetkým tieto oblasti: chémia potravín a nápojov, kozmetiky, liečiv, čistiacich prostriedkov, atď.

Zvlášť významné je, že pri štúdiu chémie špecifickými poznávacími metódami si žiaci osvojujú dôležité

spôsobilosti. Ide predovšetkým o rozvíjanie spôsobilosti objektívne a spoľahlivo pozorovať, experimentovať a

merať, vytvárať a overovať hypotézy v procese riešenia úloh rôznej zložitosti. Organickou súčasťou učebného

predmetu chémia je aj systém vhodne vybraných laboratórnych prác, ktorých správna realizácia si vyžaduje

osvojenie základných manuálnych zručností a návykov bezpečnej práce v chemickom laboratóriu.

2. Ciele učebného predmetu:

Cieľom vyučovania chémie na základnej škole je oboznámiť žiakov s významom poznatkov z chémie pre

človeka, spoločnosť a prírodu, čo umožňuje u žiakov vytvorenie pozitívneho vzťahu k učebnému predmetu

chémia. Ďalším významným cieľom vyučovania chémie na ZŠ je v čo najväčšej miere prispieť k splneniu

všeobecných cieľov vzdelávania, vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií prostredníctvom obsahu chémie.

Cieľom vyučovania chémie je podieľať sa na rozvíjaní prírodovednej gramotnosti, v rámci ktorej je potrebné

rozvíjať aj čitateľskú gramotnosť a prácu s odborným textom. Žiaci by mali porozumieť odborným textom na

primeranej úrovni a majú vedieť aplikovať získané poznatky pri riešení konkrétnych úloh. V rámci samostatnej

práce majú byť schopní samostatne získavať potrebné informácie súvisiace s chemickou problematikou z

rôznych informačných zdrojov (odborná literatúra, internet) a využívať multimediálne učebné materiály.

Vyučovanie chémie na hodinách základného typu a laboratórnych cvičeniach realizované metódami aktívneho

poznávania, výraznou mierou prispieva k formovaniu a rozvíjaniu logického, kritického a tvorivého myslenia

77

žiakov, ktoré im umožňuje nachádzať vzťahy medzi štruktúrou a vlastnosťami látok ako aj osvojenie dôležitých

manuálnych zručností. Významným cieľom vyučovania chémie je aj oboznámenie sa žiakov s chemickými

látkami, ktoré pozitívne a negatívne ovplyvňujú život človeka (chemické aspekty racionálnej výživy, vplyv

alkoholu, nikotínu a iných drog na ľudský organizmus). V predmete chémia si žiaci majú v dostatočnej miere

osvojiť zručnosti a návyky bezpečnej práce v chemickom laboratóriu. Potrebné je, aby žiaci dosiahli takú

úroveň pochopenia a zvládnutia učiva, aby vedeli využiť na hodinách získané vedomosti, spôsobilosti a návyky v

každodennom živote.

Ďalšie ciele:

Identifikácia a správne používanie pojmov

Žiak vie správne používať základné pojmy a identifikovať ich v reálnych situáciách. Pritom nie je vhodné

iba mechanické odrecitovanie definícií. Vedomosť týchto pojmov žiak dokáže tým, že rozumie textu, v ktorom sa

vyskytujú a vie ich aktívne používať v správnom kontexte.

Kvalitatívny popis objektov, systémov a javov a ich klasifikácia Žiak vie popísať a poprípade načrtnúť objekt, systém alebo jav, ktorý pozoruje podľa skutočnosti, modelu alebo

nákresu vie popísať stavbu systému, vie nájsť spoločné a rozdielne vlastnosti látok, predmetov alebo javov

(napríklad uviesť hlavné rozdiely medzi kovmi a nekovmi).

Vysvetlenie javov Žiak vie vysvetliť niektoré javy pomocou známych zákonov alebo pomocou jednoduchších javov.

Predvídanie javov a určovanie kauzálnych svislostí Žiak vie v jednoduchých prípadoch predpovedať, čo sa v určitej situácii stane, rozhodnúť, či za určitých

okolností je daný jav možný alebo nie (napríklad určiť faktory, ktoré ovplyvňujú rýchlosť chemickej reakcie).

Pozorovanie, experimentovanie, meranie a odhady Žiak vie zrealizovať jednoduchý experiment podľa návodu, navrhnúť a zrealizovať jednoduchý experiment, ktorý

simuluje určitý jav, alebo dáva odpoveď na určitú otázku. Do tejto skupiny patria predovšetkým merania a

odhady veľkosti niektorých veličín, zhromažďovanie a vhodné usporiadanie údajov (napríklad zistiť, či roztok je

kyslý, zásaditý alebo neutrálny).

Kvantitatívny popis Žiak vie vypočítať niektoré veličiny z iných. Vie v jednoduchých prípadoch porovnať dve veličiny rovnakého

druhu, určiť ako sa určitá veličina mení. Vie určiť hodnotu niektorých veličín z grafu alebo z tabuľky alebo

naopak.

Aplikácia vedomostí

Žiak vie opísať niektoré prírodné alebo umelé systémy a v jednoduchších prípadoch opísať aj princíp ich

fungovania. Vie uviesť príklady aplikácie určitých prírodných javov, rozhodnúť, kedy je daný jav výhodný a kedy

nevýhodný. Vie posúdiť dôsledky určitých javov alebo ľudskej činnosti z ekologického, ekonomického alebo

zdravotného hľadiska (napríklad vysvetliť škodlivé účinky používania chloridu sodného k zimnému posypu ciest).

78


Metódy vyučovania


Učebné zdroje

výklad učiteľa s ukážkami

rozhovor s ukážkami

pozorovanie

demonštračná metóda

(demonštračné pokusy)

experimentálna činnosť

problémová metóda

kooperatívne vyučovanie

(práca v skupinách,

laboratórne cvičenia)

heuristická metóda

samostatná práca žiakov

(s odbornou literatúrou, s

pracovným listom,

s internetom)

tvorba projektu

prezentačná metóda

brainstorming (diskusia,

riadená diskusia o riešení

nových problémov)


Práca s knihou

Riadený rozhovor

(aktivizovanie poznatkov

a skúseností žiakov)

Pozorovanie

Praktická činnosť

Platné učebnice chémie

Platné pracovné zošity

z chémie

Cvičebnice z chémie

Odborné časopisy

DVD

výučbové CD

internet.

Legenda: OSR – Osobnostný a sociálny rozvoj

ENV – Environmentálna výchova

MEV – Mediálna výchova

MUV – Multikultúrna výchova

OŽZ – Ochrana života a zdravia

PPZ – Tvorba projektu a prezentačné zručnosti

79

4. Hodnotenie:

Klasifikácia žiakov bude uskutočňovaná na základe výsledkov ústnych odpovedí (minimálne 2-krát v priebehu

klasifikačného obdobia), písomných odpovedí žiakov, didaktických testov, grafických prejavov žiakov, práce na

laboratórnych cvičeniach a na základe aktivity a tvorivého prístupu žiaka k danému predmetu

Stupnica: 100 – 90% 1

89 – 75% 2

74 – 45% 3

44 – 25% 4

24 – 0% 5

Motivačné hodnotenie : praktické cvičenia písmenami A, B, C, D


80

Človek a spoločnosť

Dejepis

Názov predmetu Dejepis









Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou výchovou tvorí vzdelávaciu oblasť

spoločenskovedných predmetov. Je v nej však samostatným predmetom a spolu s nimi v integratívnych vzťahoch

predstavuje jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie žiakov. V jeho priebehu si žiaci postupne

osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na základe oboznamovania

sa s vývojom ľudskej spoločnosti najmä z hľadiska aspektu konajúcich osôb, či skupín ľudí a tiež

prostredníctvom pohľadov na dôležité formy života spoločnosti v jednotlivých historických obdobiach.

Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti a uchovanie

kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej, regionálnej,

celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Súčasťou jej odovzdávania je predovšetkým postupné

poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom




Spolu 1 2 2 2 2 9

81

ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Pričom kladie dôraz na dejiny

19. a 20. storočia, v ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov.

Takto vedie žiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti kultivovania ich historického

vedomia, v ktorom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám, rovnako tak rešpektovanie kultúrnych a iných

odlišností, ľudí, rôznych diverzifikovaných skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály

demokratickej spoločnosti. Rovnako dôležitosť pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie.

Ciele predmetu

Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu štúdijných predmetových,

medzipredmetových kompetencií – spôsobilostí, schopností využívať kvalitu získaných znalostí v rôznych

poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom, aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej

minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály kompetencií (spôsobilostí) klásť si v aktívnej činnosti kognitívne

rôznorodé otázky, pomocou ktorých sa cez prizmu prítomnosti pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak postupne

vlastný názor.

Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov (aj exemplárne

mnohostranných), ktorý sa považuje za integrálnu súčasť didaktického systému výučby dejepisu i dejepisných

učebníc na základných školách.

Závažným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je prekonávať

transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe prevažne

explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať

prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, objavovania a konštruovania (vytvárania)

poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení.


Žiaci si kladú otázky:

- použijú ich na osvojovanie daných významov, ktoré súvisia s riešením základných operácií:

s historickým časom

- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky

- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti synchrónne

- rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja

- využívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti

s historickým priestorom

- rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor

82

- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo

- rozpoznať podmienenosť medzi historickým priestorom a spôsobom života a obživy človeka, spoločnosti

s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim posudzovaním

- vymedziť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, osobnosť

- popísať jednotlivé historické udalosti, javy, procesy, osobnosti na základe určujúcich znakov

- rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti

- skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho

- určiť príčiny jednotlivých historických udalostí, javov, procesov

- vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalostí, javov, procesov

- rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období

- rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj

aplikujú ich v nových situáciách, v „skúmateľských“ postojoch a pracovných postupoch pri vyšetrovaní,

pátraní v školských historických písomných, obrazových, grafických a hmotných prameňoch - stopách po

minulosti

- pri vymedzovaní predmetu skúmania

- pri vytvorení plánu skúmania

- pri komunikácii v tíme o výsledkoch skúmania

- pri vytvorení záznamu zo skúmania

pri vyhľadávaní relevantných informácií

- z rôznych zdrojov – textov verbálnych, obrazových, grafických, i z textov kombinovaných

- z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov, novín, časopisov, webových stránok

- z populárnovedeckej literatúry a historickej beletrie

pri využívaní týchto informácií a verifikovaní ich hodnoty

- vyberaní informácií

- organizovaní informácií

- porovnávaní informácií

- rozlišovaní informácií

- zaraďovaní informácií.

- kritickom zhodnotení rôznych zdrojov informácií

pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu

zoradení výsledkov

83

- rozpoznaní podstatného od nepodstatného

- integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca

- vyhodnocovaní správnosti postupu

- tvorbe súboru vlastných prác

Uvedený komplex študijných (predmetových) kompetencií (spôsobilostí) sa spresňuje, konkretizuje v učebných

požiadavkách v jednotlivých tematických celkoch učebného obsahu v podobe systematizovaného výkonového

štandardu.


Pri vyučovaní sa budú využívať nasledovné metódy a formy vyučovania a na podporou a aktiváciu

vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje:

84


Metódy vyučovania

Organizačné formy vyučovania Učebné zdroje





a pozorovania


Opis

Vysvetľovanie

Rozhovor

Demonštrácia

Práca s knihou



-otázok a odpovedí

- písomné opak.

Frontálna výučba


žiakov

Skupinová práca

Práca s knihou


Exkurzia

Učebnice

Dataprojektor


Internet

Encyklopédie

Tabuľa

Časopisy :Historická revue,

History revue,Záhorie

85

Hodnotenie

V priebehu roka absolvujú žiaci ústne a písomné skúšanie. Klasifikované budú najmenej dve ústne odpovede

v priebehu polroka a písomné testy po prebratí každého tematického celku. Motivačné hodnotenie :aktivitu žiaka

a výnimočnú prácu žiaka známkou výborný.



86

Geografia

Názov predmetu Geografia


Názov ŠKVP Lúče vedomostí







Učebný predmet geografia rozvíja u žiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Od toho sa odvíja obsah

predmetu. Žiaci pochopia význam poznania zákonitostí Zeme. Uvedomia si, že dokonalé pochopenie princípov

existencie Zeme im pomôže ju využívať a chrániť. Kompetencie, ktoré žiaci prehlbujú štúdiom geografie,

umožňujú im spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadania, možnosti optimálneho využitia a ochrany krajiny

človekom.

Obsah geografie sa sústreďuje aj na väzby prírody a ľudskej spoločnosti. Vzhľadom na nárast problémov,

vyplývajúcich z aktivít človeka a ich dopadu na prírodné prostredie i na spoločnosť, žiaci získajú aj skúsenosti

ako reagovať na zmeny v priestore, pochopiť ich a v budúcnosti riešiť.

Základnou geografickou kompetenciou je práca s mapou. Vedieť pracovať s mapou, čítať ju, analyzovať obsah

mapy a interpretovať ho, orientovať sa podľa mapy, vedieť zhotoviť jednoduchý náčrt okolia a i. Túto základnú

kompetenciu podporujú i záujmy žiakov, nielen o svoje okolie, ich možnosť cestovať, pracovať s internetom a i.

Spoznávanie Zeme je základnou podmienkou jej ochrany. Každé miesto na Zemi je iné, líši sa podnebím,

rastlinstvom, živočíšstvom, obyvateľmi a ich výtvormi. Obyvateľstvo v rôznych častiach sveta sa líši nielen

jazykom ale aj svojou kultúrou či spôsobom života. Poznanie týchto charakteristík a ich pochopenie vedie

k porozumeniu predovšetkým vzájomných väzieb v krajine. Posúdiť postavenie Slovenska v porovnaní s ostanými

štátmi, ako ďalej zmeniť súčasný stav a pričiniť sa o rozvoj Slovenska a jeho regiónov tiež patria do

geografického poznávania. Námety, čo môže každý žiak urobiť pre svoje mesto, svoj región, sú súčasťou

praktického geografického výstupu potrebného pre bežný život.


Geografia rozvíja súbor kľúčových kompetencií, ktoré majú prevažne priestorový a integrujúci charakter.

Považuje sa za ne súbor vedomostí, zručností a schopností, ktoré vie žiak správne skombinovať a tak

porozumieť, interpretovať a prakticky využívať danosti krajiny. Patria medzi ne:

- Používať a vedieť interpretovať mapy rôzneho druhu (automapy, mapy na internete, turistické mapy, tematické

mapy a i.).

- Práca s informáciami o krajine ako časti Zeme (aj Zeme ako celku). Ich praktické využitie v bežnom živote

a schopnosť vyhľadať a použiť ich pre praktické potreby (textové a dátové zdroje v tlačenej či digitálnej podobe).

Získané poznatky systemizovať do oblastí fyzickej a humánnej geografie.




Spolu 2 2 1 2 2 9

87

Poznatky fyzickej geografie sú u oblasti prírodných charakteristík Zeme. Získané informácie využije žiak pri

správnom pochopení vzniku a vývoji hlavných povrchových tvarov, pri porovnávaní a využívaní nerovností

zemského povrchu napríklad i turistike, ale aj pri rozhodovaní umiestňovaní aktivít v rozvoji regiónov –

dopravných sietí, prípadne ťažbe nerastných surovín. Poznať vplyv a účinok vnútorných a vonkajších síl, ktoré

pôsobia na povrch Zeme umožnia ľuďom chrániť sa pred živelnými pohromami. To isté platí aj pri poznaní

zákonitostí počasia v rôznych podnebných oblastiach sveta.

V oblasti humánnej geografie vyučovanie sa zameriava na človeka na Zemi, na premeny ktorými ovplyvnil

krajinu Porozumieť premenám v krajine, ktoré podmieňuje človek /vrátane kultúrnych aspektov/ Zhodnotiť

perspektívy rozvoja pre budúcnosť (vývoj počtu obyvateľstva, rozvoja sídel, hospodárstva a i.).

- Pri vyučovaní geografie sa veľký dôraz kladie na literatúru ako zdroj, nielen učebnice ale ja odborné

a populárnovedecké časopisy, ktoré prinášajú aktuálne infomácie. Podporujeme tým potrebu čítania u žiakov,

správne porozumenie prečítaného a spracovanie a interpretáciu. Prvotné rozvíjanie čítania a interpretácie

obrázkov, fotografií, grafov, tabuliek, prierezov, schém a diagramov považujem za základné vyjadrovacie

prostriedky geografie.

- V obsahu geografie sa snažíme o integráciu a súborný pohľad na poznatky získané v spoločenských či

prírodovedných disciplínach (história, biológia, geológia, fyzika, chémia, sociológia, filozofia). Vytvoriť ich

prepojenie tak, aby vznikol komplexný obraz o regiónoch v rôznych častiach sveta. V novom zameraní geografie,

kladieme väčší dôraz na kultúru a charakteristiku kultúrnych prejavov ľudí v rôznych častiach sveta, preto

prinášame aj väčšie prepojenie s hudobnou a výtvarnou výchovou.

- Rozvíjanie podnikateľských zručností žiaci získajú spracúvaním projektov. Žiaci sa naučia riadiť projekty, ako

sú napr. modelové cestovné kancelárie, projekty na inventarizáciu predpokladov rozvoja regiónov a pod.

- Kultúrne kompetencie rozšíriť prostredníctvom poznania rôznych kultúr na celom svete. Geografia učí vážiť si

iné kultúry pri zachovaní vlastnej identity, venuje sa ľudovej kultúre a kultúrnym tradíciám. Kultúrne pamiatky

sú súčasťou obsahu regionálnej geografie.

- Schopnosti a zručnosti získané štúdiom geografie využiť pri oddychových aktivitách (cestovaní, rekreácii a i.).

Hodnotenie predmetu

V priebehu roka absolvujú žiaci ústne a písomné skúšanie. Klasifikované budú najmenej dve ústne odpovede

v priebehu polroka a písomné testy po prebratí každého tematického celku. Motivačné hodnotenie :aktivitu žiaka

a výnimočnú prácu žiaka známkou výborný.


88





Metódy vyučovania


Učebné zdroje





a pozorovania


Opis

Vysvetľovanie

Rozhovor

Demonštrácia

Práca s knihou a mapou




- písomné opakovanie

Frontálna výučba


žiakov

Skupinová práca

Práca s knihou a mapami


Exkurzia

Samostatná práca

Prezentácia projektu

Kooperatívne učenie

Učebnice pre príslušný ročník

Dataprojektor


Internet

Encyklopédie

Tabuľa

Atlasy, nástenné mapy

Odborné časopisy: Geografia,

National Geographic, GEO, Ľudia

a zem

DVD, zemepisné encyklopédie,

vedecko-populárne časopisy.

prezentácie, pracovné listy a iné

učebné materiály


89

Občianska náuka

Názov predmetu Občianska náuka








Charakteristika vyučovacieho predmetu

Úlohou občianskej náuky v príslušnej vzdelávacej oblasti je formovanie mladých ľudí so snahou

uchovať kontinuitu tradičných hodnôt našej spoločnosti a zároveň v súlade s aktuálnymi integračnými procesmi

v Európe a vo svete. Občianska náuka vedie k vytváraniu vlastenectva a národnej hrdosti v kontexte európanstva

a multikulturalizmu. Žiaci sa oboznamujú s najvýznamnejšími spoločenskými javmi a procesmi, ktoré sa

premietajú do ich každodenného života, učia sa vnímať svet integrujúco vo vzájomnom vzťahu rodiny –

komunity – národa – štátu – medzinárodných spoločenstiev. Občianska náuka v základnej škole zároveň otvára

priestor na kultivovanie individuálnych a spoločenských spôsobilostí, učí vidieť veci a javy vo vzájomných

súvislostiach, ponúka argumenty, inšpiruje k tvorivému riešeniu otázok dôležitých pre vzdelanostnú spoločnosť.

Podieľa sa na občianskom, intelektuálnom, kultúrnom, duševnom rozvoji žiakov.



Štátny vzdelávací program 1 1 1 0,5 0 3,5

Školský vzdelávací program 0 0 0 0,5 0 0,5

Spolu 1 1 1 1 0 4

90

Predmet sa cieľmi spolupodieľa na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií:

sociálnych a personálnych,

spoločenských a občianskych,

iniciatívnosť a podnikavosť,

schopnosť naučiť sa učiť.

Vedie žiaka k:

podpore vedomia jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka v spoločnosti,

utváraniu vedomia vlastnej identity a identity druhých ľudí,

realistickému sebapoznávaniu a sebahodnoteniu,

akceptovaniu vlastnej osobnosti a osobnosti druhých ľudí,

orientácii v politických, právnych a ekonomických faktov tvoriacich rámec každodenného života,

aktívnemu občianstvu a osobnej angažovanosti, uvedomovaniu si práv a povinností, rešpektovaniu

základných princípov demokracie a tolerancie,

vytváraniu pozitívnych vzťahov k opačnému pohlaviu v prostredí školy a mimo školy,

rozpoznávaniu stereotypných názorov na postavenie muža a ženy,

osvojovaniu si základov ekonomickej gramotnosti, dôležitej na orientáciu v zložitých podmienkach

modernej trhovej ekonomiky a k orientovaniu a rozhodovaniu sa v rôznych situáciách na trhu,

získaniu základných vedomostí o formách a nástrojoch politiky zamestnanosti a trhu práce, ktoré mu

umožnia základnú orientáciu o uplatnení sa na pracovnom trhu aj v medzinárodnom meradle,

zvládnutiu základného kategoriálno-pojmového aparátu filozofie,

prezentovaniu filozofie a jej dejín ako určité laboratórium ľudského myslenia a výkony jednotlivých

filozofov ako inšpirujúcu ukážku toho, ako sa ľudské myslenie rodilo, v čase menilo a precizovalo

v strete s inými myšlienkovými platformami,

uplatňovaniu vhodných komunikačných prostriedkov k vyjadrovaniu vlastných myšlienok, citov,

názorov a postojov,

k obhajovaniu vlastných postojov a k primeranému obhajovaniu svojich práv,

vytváraniu schopnosti využívať ako zdroj informácií rôzne verbálne a neverbálne texty spoločenského

a spoločenskovedného charakteru,

rešpektovaniu a uplatňovaniu mravných princípov a pravidiel spoločenského spolunažívania a prebratiu

zodpovednosti za vlastné názory, správanie sa a dôsledky konania.

Obsah

Predmet oboznamuje žiakov s vybranými poznatkami z oblasti psychológie, sociológie, politológie,

práva, ekonómie, sveta práce a filozofie, ktoré ich vedú k poznávaniu seba a iných, k chápaniu personálnych,

interpersonálnych, sociálnych a ekonomických vzťahov medzi jednotlivcov a spoločnosťou. Podieľa sa na

mravnom, občianskom a intelektuálnom rozvoji žiakov.

Hodnotenie učebného predmetu

Učebný predmet sa bude klasifikovať. Vychádzame z: Metodický pokyn č. 7/2009-R z 28. apríla 2009 na

hodnotenie žiakov základnej školy platný do 30.apríla 2010 a Metodický pokyn č. 22/2011 na hodnotenie žiakov

základnej školy platný od 1.mája 2011.

91





Metódy vyučovania


Učebné zdroje




skupinová práca

učebnice občianskej náuky,

pracovné listy, obrazové schémy




práca s IKT

denná tlač, časopisy

Ústava SR, zb. zákonov




brainstorming


exkurzia, beseda

prezentácie


knižnica, internet, CD a DVD,

mapy, encyklopédie, dokumenty

o ľudských právach

Obsah vzdelávania učebného predmetu je na priloženom CD.

92

Cestujeme po svete

Názov predmetu Cestujeme po svete








Charakteristika vyučovacieho predmetu

Učebný predmet Cestujeme po svete rozvíja u žiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Od toho sa odvíja

obsah predmetu. Žiaci pochopia význam poznania zákonitostí Zeme. Uvedomia si, že dokonalé pochopenie

princípov existencie Zeme im pomôže ju využívať a chrániť. Kompetencie, ktoré žiaci prehlbujú štúdiom

geografie, umožňujú im spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadania, možnosti optimálneho využitia

a ochrany krajiny človekom.

Obsah predmetu sa sústreďuje aj na väzby prírody a ľudskej spoločnosti. Vzhľadom na nárast problémov,

vyplývajúcich z aktivít človeka a ich dopadu na prírodné prostredie i na spoločnosť, žiaci získajú aj skúsenosti

ako reagovať na zmeny v priestore, pochopiť ich a v budúcnosti riešiť.

Základnou geografickou kompetenciou je práca s mapou. Vedieť pracovať s mapou, čítať ju, analyzovať obsah

mapy a interpretovať ho, orientovať sa podľa mapy, vedieť zhotoviť jednoduchý náčrt okolia a i. Túto základnú

kompetenciu podporujú i záujmy žiakov, nielen o svoje okolie, ich možnosť cestovať, pracovať s internetom a i.




Spolu 0 0 0 0 1 1

93

Spoznávanie Zeme je základnou podmienkou jej ochrany. Každé miesto na Zemi je iné, líši sa podnebím,

rastlinstvom, živočíšstvom, obyvateľmi a ich výtvormi. Obyvateľstvo v rôznych častiach sveta sa líši nielen

jazykom ale aj svojou kultúrou či spôsobom života. Poznanie týchto charakteristík a ich pochopenie vedie

k porozumeniu predovšetkým vzájomných väzieb v krajine. Posúdiť postavenie Slovenska v porovnaní

s ostanými štátmi, ako ďalej zmeniť súčasný stav a pričiniť sa o rozvoj Slovenska a jeho regiónov tiež patria do

geografického poznávania. Námety, čo môže každý žiak urobiť pre svoje mesto, svoj región, sú súčasťou

praktického geografického výstupu potrebného pre bežný život.


Predmet Cestujeme po svete rozvíja súbor kľúčových kompetencií, ktoré majú prevažne priestorový

a integrujúci charakter. Považuje sa za ne súbor vedomostí, zručností a schopností, ktoré vie žiak správne

skombinovať a tak porozumieť, interpretovať a prakticky využívať danosti krajiny. Patria medzi ne:

- Používať a vedieť interpretovať mapy rôzneho druhu (automapy, mapy na internete, turistické mapy, tematické

mapy a i.).

- Práca s informáciami o krajine ako časti Zeme (aj Zeme ako celku). Ich praktické využitie v bežnom živote

a schopnosť vyhľadať a použiť ich pre praktické potreby (textové a dátové zdroje v tlačenej či digitálnej

podobe).

- Pri vyučovaní predmetu sa veľký dôraz kladie na literatúru ako zdroj, nielen učebnice ale ja odborné

a populárnovedecké časopisy, ktoré prinášajú aktuálne infomácie. Podporujeme tým potrebu čítania u žiakov,

správne porozumenie prečítaného a spracovanie a interpretáciu. Prvotné rozvíjanie čítania a interpretácie

obrázkov, fotografií, grafov, tabuliek, prierezov, schém a diagramov považujem za základné vyjadrovacie

prostriedky geografie.

- Rozvíjanie podnikateľských zručností žiaci získajú spracúvaním projektov. Žiaci sa naučia riadiť projekty, ako

sú napr. modelové cestovné kancelárie, projekty na inventarizáciu predpokladov rozvoja regiónov a pod.

- Kultúrne kompetencie rozšíriť prostredníctvom poznania rôznych kultúr na celom svete. Geografia učí vážiť si

iné kultúry pri zachovaní vlastnej identity, venuje sa ľudovej kultúre a kultúrnym tradíciám. Kultúrne pamiatky

sú súčasťou obsahu regionálnej geografie.

- Schopnosti a zručnosti získané štúdiom geografie využiť pri oddychových aktivitách (cestovaní, rekreácii a i.).




94


Metódy vyučovania


Učebné zdroje





a pozorovania


Opis

Vysvetľovanie

Rozhovor

Demonštrácia

Práca s knihou a mapou




- písomné opakovanie

Frontálna výučba


žiakov

Skupinová práca

Práca s knihou a mapami


Exkurzia

Samostatná práca

Prezentácia projektu

Kooperatívne učenie

Dataprojektor


Internet

Encyklopédie

Tabuľa

Atlasy, nástenné mapy

Odborné časopisy: Geografia,

National geographic, GEO, Ľudia a

zem

DVD, zemepisné encyklopédie,

vedecko-populárne časopisy.

prezentácie, pracovné listy a iné

učebné materiály

Hodnotenie predmetu

Predmet bude v I. aj II. polroku hodnotený slovne – absolvoval/a.

Vychádzame z: Metodický pokyn č. 7/2009-R z 28. apríla 2009 na hodnotenie žiakov základnej školy platný do

30.apríla 2010 a Metodický pokyn č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy platný od 1.mája 2011


95

Človek a hodnoty

Etická výchova

Názov predmetu Etická výchova

96








Charakteristika predmetu:

Poslaním povinne voliteľného predmetu etická výchova je vychovať osobnosť s vlastnou identitou a hodnotovou

orientáciou v ktorej úcta k človeku a prírode, spolupráca, prosociálnosť a národné hodnoty zaujímajú významné

miesto.

Ciele etickej výchovy:

- poskytnúť žiakom impulzy a pozitívne skúsenosti , ktoré podporujú základnú dôveru a iniciatívu

- osvojiť si základné komunikačné zručnosti, úkony spoločenského správania, učiť sa pozitívne hodnotiť

seba aj druhých, tvorivo riešiť každodenné situácie

- vysvetliť pojem empatia, asertivita, spolupráca, prosociálne spávanie, vyjadrovanie citov

- osvojiť si základné postoje, ktoré podmieňujú kultivované dospievanie, učiť ich poznať sám seba,

objavovať svoju identitu, rozvíjať sebaoceňovanie

- spoznať svoje práva a povinnosti v rodine, učiť sa kognitívne prejaviť svoj názor, postupne preberať

zodpovednosť za svoje rozhodnutia ale zároveň rešpektovať svojich rodičov, učiteľov

- umožniť žiakom uvedomiť si svoju sexuálnu identitu, chápať pozitívne hodnoty priateľstva, lásky,

manželstva rodiny, uvedomiť si riziká predčasného sexuálneho života a zdôvodniť základné mravné

normy

- rozvíjať pozitívny postoj k postihnutým, chorým a iným skupinám obyvateľstva

- vysvetliť základné pojmy s voľbou životných cieľov, svetonázorom, náboženstvom, etickými normami

a hodnotami

- umožniť pochopiť základné etické problémy s ekonomickými hodnotami, pravdou a dobrým menom

- vysvetliť základné pojmy s ochranou prírody a životného prostredia

- učiť žiakov rešpektovať ľudí s inými názormi, zároveň však ostať sám sebou, formulovať svoje životné

ciele, byť odolný voči nevhodným ponukám, ostať sám slobodný od závislostí, ktoré znehodnocujú

a ohrozujú náš život

- rozvíjať u žiakov povedomie vlastnej dôstojnosti a hodnoty ľudskej bytosti


Štátny vzdelávací program 1 1 1 0,5 0,5 4

Školský vzdelávací program 0 0 0 0,5 0,5 1

Spolu 1 1 1 1 1 5

97

Obsah EV v piatom ročníku tvorí 5 tematických celkov:

1. Otvorená komunikácia

2. Poznanie a pozitívne hodnotenie seba

3. Poznávanie a pozitívne hodnotenie druhých

4. Tvorivosť v medziľudských vzťahoch, iniciatíva

5. Etické aspekty ochrany prírody

Základom výchovno-vzdelávacieho procesu etickej výchovy je zážitkové učenie realizované prostredníctvom

rôznych cvičení, aktivít – hranie scénok, anketové metódy, dramatizácia, práca so zdrojmi, tvorba projektov,

riešenie problémov a pod. Osvojené zručnosti a skúsenosti na hodinách etickej výchovy budú žiaci prenášať do

každodenného života prostredníctvom viacerých techník – záznamy pozorovaní, vedenie denníka, zbieranie

článkov, vyhľadávanie vhodných obrázkov, interview s rodičmi alebo inými osobami.

Učebné zdroje:

Metodika etickej výchovy Ladislav Lenz , Oľga Krížová

Etická výchova pre 5. ročník - pracovný zošit Tatiana Piovarčiová, Darina Gogolová

Nechaj ma, chcem sa učiť 1 - 4 časť Alexová/Vopel

Denná tlač

Aktivity na hodinách etickej výchovy

Hodnotenie:

Na hodinách etickej výchovy klasifikujeme.

Je vhodné a žiaduce žiakov slovne oceniť počas hodiny, skupinu žiakov priebežne i na konci hodiny.


Obsah ETV v siedmom ročníku tvorí 6 tematických celkov:

98

1. Dôstojnosť ľudskej osoby, identita

2. Práva a názory

3. Prosociálnosť

4. Etické aspekty vzťahu k vlastnej rodine

5. Sexuálna výchova

6. Tolerancia

Základom výchovno-vzdelávacieho procesu etickej výchovy je zážitkové učenie realizované

prostredníctvom rôznych cvičení, aktivít - scénky, anketové metódy, dramatizácia, práca so zdrojmi, tvorba

projektov, riešenie problémov a pod.. Žiaci budú mať možnosť realizovať v bežnom živote osvojené zručnosti

a skúsenosti získané na hodinách etickej výchovy prostredníctvom rôznych techník – záznamy pozorovaní,

vedenie denníka, zbieranie článkov, vyhľadávanie obrazového materiálu, interview s rodičmi alebo inými

osobami.

99

Tematický celok Obsahový štandard Výkonový štandard

Dôstojnosť ľudskej osoby, identita Objavenie vlastnej

jedinečnosti

Dôstojnosť človeka

Základné postoje

Sebapoznávanie

Silné a slabé stránky človeka

Zdravé sebavedomie

Prijať seba samého aj so svojimi

nedostatkami

Uvedomiť si seba samého.

Vnímať rovnosť človeka.

Rozvíjať vlastnú osobnosť.

Rozvíjať vzťahy, vedieť chrániť seba

samého.

Rozvíjať schopnosti

seba hodnotenia a sebakritiky.

Práva a názory Moje práva a názory

Vedieť sa obhájiť

Vedieť sa opýtať

Manipulácia a tlak skupiny

Požiadať o láskavosť

Vysloviť návrh

Spoznávať hodnoty dieťaťa, rodiny.

Vedieť si stanoviť svoje práva

a povinnosti v rodine.

Osvojiť si zásady komunikácie.

Vedieť rozpoznať nevhodné správanie

skupiny, partie.

Prosociálnosť Prosociálnosť ako zložka

vlastnej identity

Nové vzťahy

Vlastná identita

Prosociálnosť v nás

Slobodné prijatie záväzkov

Objavovať a osvojovať

aspekty prosociálneho cítenia.

Rešpektovať jedinečnosť

druhého človeka.

Akceptovať schopnosti iných.

Naučiť sa otvorene hovoriť,

hľadať v sebe pozitíva,

pestovať sebadôveru.

Etické aspekty

vzťahu k vlastnej rodine

Rodina – základ štátu

Zdravá a nezdravá kritickosť

Práva a povinnosti v rodine

Viesť k hlbšiemu poznávaniu

poslania rodiny.

Pestovať zdravú sebakritiku.

100

Rodičia a súrodenci

Hry a súťaže, doplnkové aktivity

Poznať zákon o rodine.

Bližšie poznávať vlastných rodičov,

vychovávateľov a ich životné osudy.

Sexuálna výchova Etické aspekty sexuálnej zrelosti.

Sexuálna identita

Vzťahy medzi chlapcami

a dievčatami

Priateľstvo a láska

Budúci partner

„Zázrak života“ – dieťa; jeho

počatie a prenatálny život

Pohlavná a psychosociálna zrelosť

Predčasný pohlavný styk

Pohlavné choroby a AIDS

Vzťah telesný a duchovný

Dôvera - dôvernosť

Rozšíriť základné poznatky

o fyzických, emocionálnych

a sociálnych zmenách človeka .

Vedieť nadviazať a rozvíjať vzťahy

k ľuďom opačného pohlavia.

Pestovať mravné hodnoty človeka.

Poznávať fakty o sexualite.

Poznávať rozdiely medzi biologickou

a sociálnou zrelosťou.

Oboznámiť sa s dôsledkami vzniku

a prenosu pohlavných chorôb.

Vedieť otvorene hovoriť

o problémoch a dôsledkoch

sexuálneho života.

Tolerancia Vzťah k chorým a starým ľuďom

Mentálne a morálne narušení ľudia

Človek pre človeka

Viesť žiaka k úcte k ľuďom

a k životu.

Vedieť prijať človeka s jeho identitou,

rešpektovať jeho duševné a telesné

dispozície.

Učebné zdroje:

Lenz,L , Krížová, O.: Metodický materiál k predmetu etická výchova

Lenz,L. a kol.: Metodický materiál II k predmetu etická výchova

Alexová,S.,Vopel,K.W.: Nechaj ma, chcem sa učiť sám

Šimanovský,Z.,Mertin,V.: Hry pomáhají s problémy

101

Hodnotenie

Žiaci sú hodnotení a klasifikovaní v súlade s:Metodický pokyn č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy

platný od 1.mája 2011 a platnými usmerneniami uvádzanými v Pedagogicko-organizačných pokynoch.


Metódy vyučovania


Učebné zdroje

Didaktické metódy:

objasňovanie,

presvedčovanie,

uvádzania príkladov,

posilňovanie žiaduceho

správania,

disciplinovanie – obmedzovanie

nežiaduceho správania

Anketové metódy:

dialóg, interview, diskusia

Zážitkové metódy:

senzibilácia

(emocionálne, kognitívne),

brainstorming

situačné -

Práca individuálna, vo dvojici,

v skupine, hromadná,

práca s Pracovnými listami,

prezentácie vlastnej tvorby,

kvíz, súťaž, práca s internetom

Metodický materiál k predmetu

Etická výchova

Metodická príručka k Etickej

výchove

Etická výchova pre 1.,2.,3.,4.ročník

ZŠ – Pracovné listy

Etická výchova – Pracovný zošit

pre 5.ročník

Etická výchova – Pracovný zošit

pre 6.ročník

Knižnica

Internet

102

dramatizácia - hra roly, scénky,

nácvik v podmienkach triedy,

transfer – reálna skúsenosť

Metódy čítania, počúvania,

kreslenia, relaxačné hry


103

Náboženská výchova

Názov predmetu Náboženská výchova









Metódy vyučovania


Učebné zdroje

Expozičná

rozhovor,

dramatizácia,

výklad,

výrazové vyjadrenie,

práca so symbolom,

dialóg.

frontálna a individuálna práca

žiakov

Metodická príručka pre daný

ročník,

Pracovný zošit pre daný ročník,

www.modernaskola.sk,




Spolu 1 1 1 1 1 5

104

Učebnica ETV pre daný ročník

Kombinovaná

priraďovanie,

kreslenie,

porovnávanie,

vyhľadávanie podľa

limitácií (súradníc),

zdramatizovanie príbehu,

skladanie textu.

skupinová a individuálna práca Metodická príručka pre daný

ročník – textové a obrazové

prílohy,


Práca so Svätým písmom – NZ,

Odborná literatúra – Cirkevné

dejiny, kresťanské časopisy

Problémová

riešenie problémových

úloh,

práca s obrazom,

s príbehom, s rozprávkou,

pozorovanie a opis,

práca s papierom,

rozprávanie príbehu,

metóda otázok

a odpovedí,

práca s obrázkami

z časopisov.


žiakov


ročník,


Sväté písmo,

www.zborovna.sk

Demonštračná

analýza príbehu,

riadený dialóg,

výklad rozprávaní,

tanec, spev, pohyb,

kreslenie.

skupinová práca, frontálna

a individuálna práca žiakov



prílohy,

Učebnica ETV pre daný ročník

Brainstorming skupinová práca Metodická príručka pre daný

ročník,

Pracovný zošit,

Učebnica ETV pre daný ročník,

Sväté písmo

Projektová exkurzia Odborná literatúra,

Pracovné listy vytvorené učiteľom,

Rôzne zdroje z internetu

Vysvetľujúca

riešenie tajničky,

rozprávanie príbehu,

výklad,

čítanie Božieho slova


žiakov



prílohy,

Práca s pracovným listom,

Krížovky, osemsmerovky,

105

tajničky vytvorené učiteľom,

Sväté písmo

Prezentačná frontálna a individuálna práca

žiakov

Internet,


Hodnotenie:

Na hodinách náboženskej výchovy klasifikujeme.

Je vhodné a žiaduce žiakov slovne oceniť počas hodiny, skupinu žiakov priebežne i na konci hodiny.



106

Človek a svet práce

Technika

Názov predmetu Technika








Názov predmetu: Technika

Časová dotácia: 0,5h týždenne/ 16,5h ročne


Oblasť Človek a svet práce zahrňuje široké spektrum pracovných činností a technológií, vedie žiakov k získaniu

základných užívateľských zručností v rôznych oblastiach ľudskej činnosti a prispieva k vytváraniu životnej

a profesijnej orientácie žiakov.

Koncepcia vzdelávacej oblasti človek a svet práce vychádza z konkrétnych životných situácií, v ktorých žiaci

prichádzajú do priameho kontaktu s ľudskou činnosťou a technikou v jej rozmanitých podobách a širších

súvislostiach.


Štátny vzdelávací program 0 0 0,5 0,5 0 1


Spolu 0 0 0,5 0,5 0 1

107

Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce sa zameriava na praktické návyky a doplňuje celé základné vzdelávanie

o dôležitú zložku nevyhnutnú pre uplatnenie človeka v ďalšom živote a spoločnosti. Tým sa odlišuje od

ostatných vzdelávacích oblastí a je ich určitou protiváhou. Je založená na tvorivej spolupráci žiakov.

Ciele predmetu


- Získať základné poznatky z techniky, grafickej komunikácie, materiálov a technológií

- Rozvíjať schopnosti myslieť koncepčne, kreatívne, kriticky a analyticky.

- Vedieť aplikovať logické postupy a kreativitu v praktických činnostiach.

- Vedieť získať, triediť, analyzovať a vyhodnotiť informácie z rôznych informačných zdrojov.

- Efektívne využívať získané informácie.

- Vedieť rozlíšiť argumenty od osobných postojov.

- Vedieť obhájiť vlastné rozhodnutia a postupy overené v praxi.

- Vedieť analyzovať vzájomné vzťahy medzi vedou, prírodou, technikou spoločnosťou a jednotlivcom.

- Ovládať správne zaobchádzanie s el. spotrebičmi.


- Ovládať základné operácie obrábania dreva, plastov, kovov

- Vedieť zhotoviť výrobok z dreva, plastu, kovu

- Využívať každú možnosť na rozvoj kreativity.

- Dodržiavať pravidlá bezpečnosti pri práci počas praktických činností.

- Trénovať sústredenie a trpezlivosť pri práci.

- Vynaložiť maximálne úsilie k dosiahnutiu cieľa, naučiť sa zvládnuť aj záťažové situácie a prípadné

neúspechy.

- Zdokonaľovať sa v komunikácii a práci v skupine.

- Vedieť asertívne obhájiť svoj názor a vedieť priznať vlastnú chybu.

- Vedieť vyhľadať a využívať informácie z rôznych informačných zdrojov.

Postojová oblasť

- Naučiť žiakov správne sa rozhodovať, byť otvorený k novým metódam, postupom a informáciám.

- Vzbudiť u žiakov záujem zodpovedne pristupovať k povinnostiam v domácnosti.

- Vytvárať pozitívny vzťah k procesu poznávania a sebazdokonaľovania.

- Vytvárať pozitívny vzťah k životnému prostrediu a jeho ochrane.

- Osvojiť si a rozvíjať schopnosť pracovať so zámerom dosiahnutia stanoveného cieľa.

- Vytvárať si pozitívny vzťah k jednotlivým druhom povolania.

108

Sociálna oblasť

- Uvedomiť si dôležitosť techniky v živote

- Uvedomiť si možnosti, ale aj hranice využitia informácií.

- Vedieť kriticky posúdiť úžitok a problémy spojené s využitím rozličných poznatkov a informácií pre

rozvoj technického myslenia

- Vedieť sa rozhodovať, vedieť si určiť hranice vlastných kompetencií.

- Byť autoregulatívny napr. pri dodržiavaní pracovnej disciplíny, vlastnom sebavzdelávaní.

109





Metódy vyučovania


Učebné zdroje

Výklad učiteľa

Rozhovor




Práca v skupinách

Samostatná práca žiakov

Tvorba projektu



Práca s knihou



Pozorovanie


Učebnica Technická výchova pre

5. – 9. ročník

Odborná literatúra.


dataprojektor


projekty, texty



Školská dielňa

Kompetencie žiaka

Všeobecné/univerzálne/ kompetencie

1. schopnosť riešiť problém, schopnosť uplatňovať tvorivé nápady vo svojej práci,

2. schopnosť preberať zodpovednosť, schopnosť byť samostatným, schopnosť hodnotiť

a vyjadrovať vlastný názor,

110

3. schopnosť sebapoznania a sebahodnotenia v smere vlastnej profesijnej orientácie,

4. schopnosť flexibilne reagovať na zmeny na trhu práce v snahe čo najlepšie sa uplatniť,

Pracovné kompetencie žiaka

používa bezpečné a účinné materiály, nástroje a vybavenie, dodržuje stanovené

pravidlá, plní povinnosti a záväzky, adaptuje sa na zmenené alebo nové pracovné

podmienky

pristupuje k výsledkom pracovnej činnosti nielen z hľadiska kvality, funkčnosti,

hospodárnosti a spoločenského významu, ale i z hľadiska ochrany svojho zdravia i

zdravia druhých, ochrany životného prostredia i ochrany kultúrnych a spoločenských

hodnôt

využíva znalosti a skúsenosti získané v jednotlivých vzdelávacích oblastiach v záujme

vlastného rozvoja i svojej prípravy na budúcnosť, robí podložené rozhodnutia

o ďalšom svojom vzdelávaní a profesionálnom raste

orientuje sa v základných aktivitách ktoré bude potrebovať k uskutočneniu

podnikateľského zámeru a k jeho realizácii, chápe podstatu, cieľ a riziko podnikania,

rozvíja svoje podnikateľské myslenie.

Hodnotenie

- Hodnotenie bude uskutočňované na základe určitých kritérií, prostredníctvom ktorých bude sledovaný

vývoj žiaka. Treba brať ohľad na jeho schopnosti, nadanie, ambície, vkus.

- Pri hodnotení a klasifikácii vyučovacích výsledkov bude vychádzané z metodických pokynov na

hodnotenie a klasifikáciu. Odporúčame hodnotenie známkami 1, 2, 3, 4.

- Pri hodnotení výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa bude brať do

úvahy vplyv zdravotného znevýhodnenia.



nedostatkov.

Vychádzame z: Metodický pokyn č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy platný od 1.mája

2011.


111

Svet práce

Názov predmetu Svet práce



školy







Predmet je zameraný na domácnosť a rodinu, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť spoločnosti. Žiakom

poskytne možnosť získať informácie, ktoré súvisia so spôsobom života spoločnosti, prehĺbi aj morálne

a hodnotové aspekty výchovy.

Základom predmetu je rozvíjanie zručností a schopností pri bežných domácich činnostiach

v každodennom živote. Dáva možnosť žiakom realizovať sa, využívať vlastné poznatky, vedomosti a nápady

získané aj z iných výchovno-vzdelávacích oblastí, zároveň zahŕňa široký okruh činností realizovaných

v domácnosti, či už pre domácnosť nevyhnutných alebo doplnkových. Žiaci získajú vedomosti a zručnosti, ktoré


Štátny vzdelávací program 0 0 0,5 0,5 0 1

Školský vzdelávací program 0,5 0 0 0 0 0,5

Spolu 0,5 0 0,5 0,5 0 1,5

112

budú schopní využívať v činnostiach spojených s vedením a chodom domácnosti, hospodárením v domácnosti,

ochrane životného prostredia a vzťahu k prírode ako nevyhnutnej súčasti kultúry spoločnosti.

V rámci výchovno-vzdelávacieho procesu bude najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci –

aktivitám žiakov, ktoré budú zamerané na činnosti vedúce k novým poznatkom, skúsenostiam a praktickým

radám, k vzájomnej spolupráci a efektívnej deľbe práce. Žiaci získajú vedomosti a zručnosti potrebné pre

samostatné rozhodovanie v rámci rodiny aj spoločnosti.

Ciele predmetu


- Získať základné poznatky súvisiace s chodom domácnosti.

- Rozvíjať schopnosti myslieť koncepčne, kreatívne, kriticky a analyticky.

- Vedieť aplikovať logické postupy a kreativitu v praktických činnostiach.

- Vedieť získať, triediť, analyzovať a vyhodnotiť informácie z rôznych informačných zdrojov.

- Efektívne využívať získané informácie.

- Vedieť rozlíšiť argumenty od osobných postojov.

- Vedieť obhájiť vlastné rozhodnutia a postupy overené v praxi.

- Vedieť analyzovať vzájomné vzťahy medzi vedou, prírodou, technikou spoločnosťou a jednotlivcom.

- Ovládať správne zaobchádzanie s el. spotrebičmi.


- Vedieť správne stolovať.

- Vedieť pripraviť rôzne druhy pokrmov.

- Využívať každú možnosť na rozvoj kreativity.

- Dodržiavať pravidlá bezpečnosti pri práci počas praktických činností.

- Trénovať sústredenie a trpezlivosť pri práci.

- Vynaložiť maximálne úsilie k dosiahnutiu cieľa, naučiť sa zvládnuť aj záťažové situácie a prípadné

neúspechy.

- Zdokonaľovať sa v komunikácii a práci v skupine.

- Vedieť asertívne obhájiť svoj názor a vedieť priznať vlastnú chybu.

- Vedieť vyhľadať a využívať informácie z rôznych informačných zdrojov.

Postojová oblasť

113

- Naučiť žiakov správne sa rozhodovať, byť otvorený k novým metódam, postupom a informáciám.

- Vzbudiť u žiakov záujem zodpovedne pristupovať k povinnostiam v domácnosti.

- Vytvárať pozitívny vzťah k procesu poznávania a sebazdokonaľovania.

- Vytvárať pozitívny vzťah k životnému prostrediu a jeho ochrane.

- Osvojiť si a rozvíjať schopnosť pracovať so zámerom dosiahnutia stanoveného cieľa.

- Vytvárať si pozitívny vzťah k jednotlivým druhom povolania.

Sociálna oblasť

- Uvedomiť si poslanie rodiny v spoločnosti.

- Uvedomiť si možnosti, ale aj hranice využitia informácií.

- Vedieť kriticky posúdiť úžitok a problémy spojené s využitím rozličných poznatkov a informácií pre

rozvoj domácnosti.

- Vedieť sa rozhodovať, vedieť si určiť hranice vlastných kompetencií.

- Byť autoregulatívny napr. pri dodržiavaní pracovnej disciplíny, vlastnom sebavzdelávaní.

Tematické okruhy predmetu

1. Ovocie

2. Zelenina

3. Obilniny a strukoviny

4. Zemiaky

5. Mäso

6. Požívatiny a pochutiny

7. Ostatné potraviny

8. Úprava pokrmov

9. Jedlá studenej a teplej kuchyne

10. Stravovanie

11. Stolovanie

12. Diéta

13. Izbové rastliny

14. Úrazy v domácnosti

15. Elektrospotrebiče v domácnosti

16. Ekonomika domácnosti

17. Voľný čas

18. Kultúra a racionalizácia bývania

19. Kultúra odievania

20. Praktické práce

114





Metódy vyučovania


Učebné zdroje

Výklad učiteľa

Rozhovor




Práca v skupinách


Tvorba projektu



Práca s knihou



Pozorovanie


Odborná literatúra.


dataprojektor


projekty, texty



Cvičná kuchynka

115

Praktické práce

Námety: ročné obdobia, významné dni a sviatky – Vianoce, Valentín, Veľká noc, Deň Zeme, Deň

matiek, narodeninové oslavy a pod.

Materiál

Prírodný materiál: konáre, listy, šišky, kamene, kvety, drevo atď. (žiaci si materiál zabezpečia a upravia

sami – zbieraním, lúpaním, lisovaním, sušením ...).

Odpadový materiál: plasty, sklo, keramické materiály, papier, kartón, staré textílie, tkaniny, cestoviny, vrchnáky,

plechovky atď. (žiaci využijú odpadový materiál z domácnosti).

Výrobky

Výrobky žiaci zhotovujú z materiálu – prírodniny a odpadový materiál, ktorý si zabezpečili sami.

Výroba jednotlivých výrobkov bude prispôsobená dostupnému materiálu, náročnosti a veku žiakov

v jednotlivých ročníkoch. Žiaci si budú sami zhotovovať a vyhľadávať návrhy, čím bude rozvíjaná ich kreativita.

Návrhy výrobkov: rôzne ozdoby a dekorácie, bábiky, bábky, maňušky, panáky, hračky, modely, obrázky,

školské pomôcky, náhrdelníky, náramky, darčeky, blahoželania, pohľadnice, pozvánky ... .

Hodnotenie

- Hodnotenie bude uskutočňované na základe určitých kritérií, prostredníctvom ktorých bude sledovaný

vývoj žiaka. Treba brať ohľad na jeho schopnosti, nadanie, ambície, vkus.

- Pri hodnotení a klasifikácii vyučovacích výsledkov bude vychádzané z metodických pokynov na

hodnotenie a klasifikáciu. Odporúčame hodnotenie známkami 1, 2, 3, 4.





nedostatkov.

Vychádzame z: Metodický pokyn č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy platný od 1.mája

2011.


116

Umenie a kultúra

Hudobná výchova

Názov predmetu Hudobná výchova









Hudobná výchova je spoločenský, organizovaný, cieľavedomý proces hudobného rozvoja jedinca a je

rozhodujúca pri odovzdaní a sprostredkovaní hudby novým generáciám, pričom zohráva dôležitú úlohu aj ako

jedna z foriem realizácie tvorivosti každého človeka.

Spoločná úloha predmetov vo vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra je sprostredkovať žiakom národné a svetové

kultúrne dedičstvo a takto zvýšiť všeobecnú vzdelanosť národa.

Hudobnosť národa neurčuje niekoľko desiatok vynikajúcich interpretov, ale viacgeneračná vrstva zanietených

percipientov hudby. Jedine hudobná výchova na základnej škole pokrýva celú populáciu, preto jej kvalita je

mimoriadne dôležitá a chápeme ju aj ako výchovu človeka.

Dôraz sa kladie na výchovu hudbou s rešpektovaním výchovy k hudbe. Hudobné prejavy a počúvanie hodnotnej

hudby znamená nenahraditeľný prostriedok formovania osobnosti najmä vo sfére jej emocionalizácie. Hudobná

výchova umožňuje žiakom tvorivo si osvojovať hudbu a spoznávať hudobné umenie v kontexte s inými druhmi

umenia.




Spolu 1 1 1 0 0 3

117

Základnými prostriedkami hudobno-výchovnej práce sú rozmanité hudobné činnosti, ktoré podporujú celkovú

hudobnosť žiakov, ich záujem o hudbu, rozvíjanie ich individuálnych schopností, emocionálnej inteligencie,

tvorivého myslenia s využitím špecifík národnej, regionálnej a svetovej hudobnej kultúry. Formuje estetický,

citový a morálny základ osobnosti žiakov s dôrazom na sebauvedomovanie, sebavýchovu a sebareflexiu,

porozumenie a solidaritu pre ochranu prírody, kultúrnych hodnôt Slovenska a vlastného regiónu, toleranciu

k iným kultúram a národom. Utvára a rozvíja hudobno-estetické schopnosti, zručnosti, vedomosti, návyky,

skúsenosti, názory a vlastné postoje žiakov pri prehlbovaní hudobného zážitku aj na uvedomené vnímanie a na

aktívny hudobný prejav. Hudobná výchova posilňuje hodnotovú a vkusovú orientáciu žiakov, rozvíja schopnosť

vytvárať a obhajovať svoje hodnoty, no súčasne rešpektovať aj hodnoty iných.

V intenciách tvorivo – humánnej výchovy a vzdelávania je hlavným zámerom hudobnej výchovy optimálne

formovanie osobnosti a efektívne rozvíjanie hudobnosti žiaka tak, aby si aj prostredníctvom komunikácie

s hudbou vytvoril svoj progresívny a kreatívny spôsob bytia pre život v 21. storočí.

Význam hudobnej výchovy a jej miesto v hierarchii vyučovacích predmetov závisí od toho, ako sa vo formovaní

osobnosti jedinca uplatňuje hudobno-výchovný proces so svojimi špecifikami a ako prispeje k priblíženiu sa či

k dosiahnutiu ideálu, ktorý je definovaný v Koncepcii rozvoja výchovy a vzdelávania v SR v projekte Milénium

ako človek.

Vzájomným pôsobením činnostného, tvorivého a objaviteľského princípu hudobná výchova vytvára predpoklady

na poskytovanie zážitkov, radosti, pozitívnych životných podnetov tak, aby sa hudba stala súčasťou života

žiakov. Robí tak prostredníctvom tradičných hudobných činností (vokálno-intonačné, inštrumentálne, hudobno-

pohybové, /reprodukčné a produkčné/, percepčné činnosti) rozšírených o hudobno-dramatické činnosti.

Hudobno-dramatické činnosti chápeme ako integráciu hudobných činností so slovnými, výtvarnými

a pohybovými prejavmi, a to prostredníctvom hier, experimentovania, tvorivej dramatiky na báze zážitkového

učenia. Pri týchto činnostiach žiaci využívajú skúsenosti, vedomosti a zručnosti z iných vyučovacích predmetov

ako aj skúsenosti z riešenia z rôznych problémov detského života. V tejto súvislosti pôjde predovšetkým

o zážitky z hudby, o participáciu na jej vzniku v podmienkach pre žiaka najprirodzenejších – pri dramatickej hre.

Komplexne poňaté hudobné činnosti vytvárajú podmienky hudobného vzdelania žiakov a obohatia estetickú,

morálnu a intelektuálnu stránku ich osobnosti. Treba ich usmerňovať tak, aby prinášali radosť a možnosť

sebarealizácie.

Tak ako v primárnom vzdelávaní, aj v sekundárnom vzdelávaní dodržujeme postup: od hudobných zážitkov

k poznatkom a vedomostiam a cez ne k transferu pri vnímaní a interpretovaní nových umeleckých diel.

Hudobno-výchovný proces musí zásadne vychádzať z hudby a smerovať opäť k nej, hudba má byť

prameňom zážitkov i vedomostí.


Cieľom vzdelávacej oblasti umenie a kultúra je pochopenie vlastnej kultúry a zmysel pre identitu, ktorá je

základom rešpektovania rozmanitosti kultúrneho vyjadrovania.“

Kognitívne ciele

Cieľom je, aby žiaci získali poznatky, vedomosti a zručnosti v procese komunikácie s hudbou. Na základe

získaných vedomostí o hudbe, hudobných skúseností a hudobných zručností

118

nadobudnú schopnosť získané vedomosti a zručnosti uplatňovať pri aktívnom vnímaní a obsahovom

sprístupňovaní umeleckých diel a pri elementárnej tvorivosti,

spoznajú najvýznamnejších slovenských a svetových hudobných skladateľov jednotlivých štýlových období

a ich vybrané diela,

uvedomia si svoju národnú identitu, a to na základe osvojenia si umeleckej výpovede hudobných diel (slovenské

ľudové a národné piesne, významných diel slovenskej umeleckej hudby) v kontexte s európskou hudobnou

kultúrou, získajú úctu ku svojej kultúre,

prostredníctvom hudobných činností získajú schopnosť vyjadrovať svoje emócie, vzťahy a postoje, teda

komunikovať umeleckými prostriedkami,

nadobudnú schopnosť otvorene prijímať, hodnotiť a vážiť si hudobné diela a hudobné prejavy vlastného

národa, iných národov a etník,

v kontexte s hudbou dokážu analyzovať, porovnávať a syntetizovať poznatky a podnety z iných predmetov

(dejepis, etika, výtvarná, literárna výchova, zemepis, cudzí jazyk).

Socioafektívne ciele

- prostredníctvom precítenia a pochopenia hudobného diela dokážu žiaci prekonať svoj egocentrizmus, vedia

sa preladiť na komunikačný a ideový kód iného človeka (autora), pochopia jeho citový a myšlienkový svet

s určitou mierou stotožnenia sa. Uvedomené počúvanie hudby môže – a to úplne nenásilne – vychovávať

k empatii. Tieto etické momenty vnímania hudby smerujú k socializácii a tu tkvie jedna z príčin opodstatnenosti

hudobnej výchovy v systéme humanisticko-tvorivej edukácie),

- na základe vnímania a prežívania hudobných skladieb (od ľudových piesní po rozsiahlejšie umelecké diela)

slovne, výtvarne a pohybom vyjadriť svoje estetické zážitky,

- dokážu bez predsudkov pristupovať k vnímaniu a rozširovaniu umeleckých hodnôt rôznych kultúr,

vedieť prežívať výnimočnosť významných umeleckých osobností a hľadať v ich

tvorivých osudoch inšpiráciu pre vlastný život. Rešpektovať estetické a etické hodnoty

obsiahnuté v hudbe,

- schopnosť spolupracovať (pri kolektívnych hudobných činnostiach a najmä pri hudobno-

dramatických činnostiach), mať zodpovednosť za plánovanie a realizáciu spoločnej

a vlastnej práce,

- vedieť oceniť silu hudby a uvedomiť si jej miesto v zmysluplnom využívaní voľného

času.

Psychomotorické ciele

119

žiaci dokážu správne realizovať hudobné prejavy (vokálne, inštrumentálne, pohybové) a integrovať ich pri

realizácii hudobno-dramatických činnosti,

v intonačnej a sluchovej výchove získané zručnosti vedia využiť pri svojich hudobných činnostiach,

na primeranej úrovni dokážu využiť nadobudnuté zručnosti pri vyjadrení svojich myšlienok, pocitov a postojov,

a tak prostredníctvom hudby komunikovať s okolitým svetom.

Hodnotenie predmetu

Hodnotenie vychádza z: Metodický pokyn č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy platný od 1.mája

2011.

Žiaci v ročníkoch 5. – 7. sú hodnotení a klasifikovaní v súlade s doteraz platnými usmerneniami uvádzanými

v Pedagogicko-organizačných pokynoch.





Metódy vyučovania


Učebné zdroje

Motivačný rozhovor,

Demonštačná metóda

Počúvanie hudby,

Práca s učebnicou a textom

Metódy osvojovania hudby-

Hravé formy, improvizácia,

aktivizačné a motivačné,

upevňovanie vedomosti

a zručnosti, preverovanie,

precvičovanie a hodnotenie

Učiteľ sa usiluje o to, aby

Učebnica Hudobnej výchovy

Hudobné nahrávky

PC

CD

DVD

120

imitačná , intonačná, vokálno-

intonačná, kombinovaná metóda.

Metódy: predbiehania a návratov,

pozorovanie, problémové, tvorivá

dramatika, hudobný dialóg,

samostatné objavovanie hudby

poskytoval podnety pre hudobnú

aktivitu žiakov:

skupinové,

projektové,

diferencované

vyučovanie, návšteva

hudobných podujatí,

besedy,


121

Výtvarná výchova

Názov predmetu Výtvarná výchova








Charakteristika a ciele predmetu

Výtvarná výchova ako všeobecnovzdelávací predmet sa výrazne podieľa na rozvoji a utváraní osobnosti

človeka a jeho životného štýlu. Esteticko-výchovná koncepcia predmetu sa svojím cieľom a obsahom orientuje

na estetickú výchovu vo vzťahu s etickou výchovou ako aj s ďalšími zložkami výchovy.

Cieľom výtvarnej výchovy je výtvarno-estetické osvojovanie skutočnosti, prírody, sveta vecí a človeka

prostredníctvom výtvarných činností a aktívneho osvojovania výtvarného umenia a mimoumeleckého estetična.

Týmito aktivitami sa kultivuje estetické cítenie a tvorivá fantázia, schopnosti výtvarno-esteticky vnímať,

prežívať, hodnotiť a výtvarne sa vyjadrovať.

Vo výtvarných činnostiach, ako aj pri aktívnom vnímaní výtvarného umenia sa uspokojuje potreba

žiakov vyjadriť vlastný postoj k svetu, utvárajú sa ich estetické hodnotové kritériá k skutočnosti a k umeniu.

Rozvíja sa tým slobodná tvorivá osobnosť.

Členenie výtvarných činností




Spolu 1 1 1 0 0 3

122

Zobrazovacie činnosti sa zacieľujú na výtvarné vyjadrenie konkrétneho obsahu.

Úžitkové práce nezobrazujú, ale sa zacieľujú najmä na výtvarný výraz, ktorý sprostredkujú jednotlivé

výtvarné materiály, výrazové prostriedky a výtvarné riešenia na ploche, v materiáli a v priestore.

Výtvarná kultúra kultivuje estetické cítenie žiakov v oblasti výtvarného umenia, hmotnej kultúry a

prírodného prostredia.

I. Zobrazovacie činnosti

1. Štúdie

- Rozvíjať osobné výtvarné vnímanie a vyjadrovanie tvarových a farebných znakov prírodnín a

predmetov. Odhaľovať zákonitosti stavby prírodných a umelých foriem, kultivovať priestorové videnie,

cítenie a vyjadrovanie.

- Výtvarne vyjadrovať charakteristické farebné a tvarové znaky zaujímavých prírodnín a ich skupín s

vystihnutím modelácie, tvarových, priestorových i farebných vzťahov.

- Rozvíjať priestorové videnie, cítenie a vyjadrovanie na základe pozorovania priestorových útvarov a

javov.

- Rozvíjať výtvarný výraz v jednote s rozvinutejším individuálnym výtvarným riešením.

2. Tematické práce

- Rozvíjať tvorivosť, obohacovať predstavivosť a fantáziu pri výtvarnom vyjadrovaní priamych a

sprostredkovaných zážitkov.

- Vyjadriť dejový celok so vzťahom ku konkrétnemu prostrediu. Využiť poznanie základných zákonitostí

lineárnej a farebnej kompozície a pokúsiť sa o vyjadrenie priestorových vzťahov (postavy v priestore,

svetelný a farebný kontrast). Príležitostne využiť predchádzajúce náčrty (figúr, priestoru a pod.).

II. Úžitkové práce

Úžitkové práce na ploche a v materiáli

- Rozvíjať estetické cítenie, chápanie a vzťah k úžitkovej tvorbe na ploche a v materiáli v životnom

prostredí.

- Aplikovať zásady lineárnej, tvarovej a farebnej dekoratívnej kompozície neukončenej i ohraničenej

plochy.

- Uplatniť výtvarný výraz línie vytváranej rozličnými nástrojmi v rôznych materiáloch. Uplatniť výber,

kontrast a vzťahy tvarov, plôch a farieb v symetrickej a asymetrickej plošnej kompozícii. Vo

výtvarných návrhoch uplatniť vzťah k výtvarným prácam v materiáli.

- Experimentálnymi činnosťami rozvíjať citlivý vzťah k materiálu a k jeho spracovaniu s ohľadom na

účel a výtvarný výraz. Využiť pritom výrazové možnosti najmä línie, plochy, tvaru a štruktúry v

materiálovom výtvore.

- Oboznámiť so základnými zákonitosťami výberu a uplatnenia písma v jednote informačnej a výtvarno-

estetickej funkcie. Overovať výrazové možnosti písma v hravých a experimentálnych činnostiach s

použitím hotového typografického písma.

Priestorové vytváranie

123

- Rozvíjať estetické cítenie pre priestorové formy a chápanie výtvarných priestorových faktorov (hmoty,

tvaru, štruktúry, svetla, farby) a ich vzťahov.

- Na základe hravých a experimentálnych výtvarných činností poznávať zmysel, organizáciu, funkciu a

výtvarno-estetický účinok reliéfneho riešenia plochy v architektúre. Poznávať funkciu farieb svetlých a

tmavých, teplých a studených pri vytváraní dojmu priestoru.

III. Výtvarná kultúra

- Rozvíjať vnímanie a prežívanie výtvarného umenia ako špecifickej formy odrazu a vyjadrenia

skutočnosti.

- Uvedomenejšie poznávať výtvarné umenie, jeho základné žánre, výrazové prostriedky a hlavné funkcie.

Chápať vzťahy umenia a skutočnosti (proces a podmienky vzniku umeleckého diela).

- Maliarstvo, rôzne spôsoby umeleckého vyjadrenia skutočnosti (figúra, portrét, krajina, zátišie).

- Voľná grafika, základné druhy a techniky.

- Súčasná ilustračná tvorba (umelecká, náučná a pod.).

- Prehlbovať estetický vzťah, vnímanie funkcií a významu hmotnej kultúry, úžitkovej tvorby a

estetických aspektov životného prostredia.

- Ľudové umenie, súčasná úžitková tvorba; úžitkové umenie v bytovom a verejnom prostredí.

- Dizajn a estetická úroveň predmetov dennej potreby.

- Súčasná odevná kultúra, mládež a odievanie.

- Písmo, jeho komunikatívne a estetické funkcie, vznik a premeny, výber písma na základe účelu a

použitia.

Prehľad využitia výtvarných techník

- Kresba: voskový pastel, hrudka, uhoľ, drievko, kovové pero, lavírovaná kresba.

- Maľba: tempera, vodové farby, kriedový pastel.

- Grafika a techniky tlače: odtlačky, tlač z koláže, monotypia, suchá ihla, aplikované grafické techniky.

- Kombinácia techník: kolorovaná kresba; techniky s rezervami (preškrabovanie, domaľovanie);

dokreslená a domaľovaná koláž; tlačidlá s kresbou a maľbou.

- Materiálové techniky: koláž a dekoláž (papier, textil), asambláž (prvky z dreva, papiera, kovu, plastov

a pod.), tkanie a pletenie, textilná aplikácia, vitráž; vystrihovanie a nalepovanie, pretláčanie,

dekoratívne predmety (hlina, modurit, plech a drôt, koža); kašírovanie, mozaika (papier, kamienky,

keramické prvky, drevo, sklo, prírodné materiály), intarzia (papier, drevo)

- Techniky priestorového vyjadrovania: modelovanie (hlina, plastelína, modurit), odlievanie v sadre,

plastika (drevo, papier, plasty), tvarovanie a konštruovanie priestorových a architektonických objektov

(papier, drevo, drôt, plasty, hotové prvky z odpadového materiálu).


124

Metódy vyučovania

Organizačné formy

vyučovania

Učebné zdroje

Metódy

motivačné,vysvetľovacie,aplikačné,názorné

Brainstorming

Riadený rozhovor

Frontálna výučba

Frontálna a individuálna

práca žiakov

Skupinová práca

Projektová výučba

reprodukcie diel výtvarných

umelcov v odborných

publikáciách,

internetové stránky zamerané na

výtvarné umenie,

filmové, hudobné a literárne

ukážky,

kultúrne inštitúcie a galérie

prezentujúce diela výtvarných

umelcov,

výtvarná tvorba žiakov,

prírodné objekty, školská

knižnica.

Hodnotenie a klasifikácia výtvarnej výchovy

Hodnotenie bude uskutočňované známkou 1 – 5 na základe určitých kritérií, prostredníctvom ktorých bude

sledovaný vývoj žiaka. Pri hodnotení a klasifikácii vyučovacích výsledkov vychádzame z: Metodický pokyn č.

22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy platný od 1.mája 2011.

- metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu.





nedostatkov.


125

Výchova umením

Názov predmetu Výchova umením









Tento nový predmet, ktorý nadväzuje na predmety výtvarná a hudobná výchova, je akýmsi variantom

estetickej výchovy, pretože pristupuje k umeniu ako komplexnému prejavu ľudského jedinca, spoločnosti. No od

estetiky sa odlišuje tým, že sa zameriava najmä na prepojenie hudobného a vizuálnych umení (výtvarné umenie,

dizajn, film, architektúra) a žiakom bude sprostredkovávaný najmä v praktických činnostiach.

Cez prepojenie auditívneho a vizuálneho princípu má žiakom sprostredkovať dotyk so slovenským aj svetovým

kultúrnym dedičstvom. Žiak sa nemá na umenie pozerať ako na prejav nejakej osoby, ktorá sa rozhodla, že bude

maľovať alebo komponovať. Tento predmet má vychovať kultúrne uvedomelých ľudí, ktorým nebude dianie

v galériách a koncertných sieňach ľahostajné, ktorí budú v umení hľadať odpovede, budú sa naň pozerať ako na

isté doplnenie ich každodenného života. Umožní žiakovi porozumieť jazyku umenia, jeho vyjadrovacím

prostriedkom, komunikačným stratégiám a žiak prestane podnety, ktoré umenie dáva posudzovať len ako pekné

alebo škaredé bez hlbšieho zamyslenia sa nad tým, prečo je niečo urobené takýmto spôsobom a čo mi má

povedať. Umenie tým, že ho budú vedieť vnímať, bude pôsobiť na ich emocionálnu, ale aj racionálnu stránku,

poskytne im ďalšiu možnosť trávenia voľného času.




Spolu 0 0 0 1 1 2

126

Praktická stránka predmetu nadviaže na doterajšie skúsenosti, zručnosti a postoje žiakov a bude naďalej rozvíjať

ich tvorivosť.

Ciele predmetu

A) Kognitívne ciele: žiaci získajú okrem praktických zručností informácie o rôznych druhoch, štýloch

a obdobiach umenia, prestanú sa na ponúkané hudobné a výtvarné podnety pozerať z pohľadu pekné – škaredé,

začnú vnímať obsah umeleckého diela, jeho formu, umelecké diela budú nie len hodnotiť, ale aj prijímať

a oceňovať ich tvorcov; získajú vedomosti a prehľad o najznámejších slovenských a svetových dielach

a umelcoch, zoznámia sa s umením vo svojom regióne.

B) Socioafektívne ciele: cez prácu s umením a nazeranie na umenie ako súčasť kultúry a istú reakciu na dobu

dokážu žiaci hodnotiť umenie a istým spôsobom sa stotožňovať s autormi, no zároveň budú vedení k tomu, aby

postoje a názory autorov len mechanicky nepreberali, le ich aj hodnotili, prípadne si vyberali a rozvíjali

ponúknuté riešenia ďalej. K umeniu nebudú pristupovať s predsudkami, prípadne len mechanicky preberať

názory svojho učiteľa, ale kritickým myslením. Umenie iných kultúr a národností im umožní nezavrhovať iných

ľudí, ale chápať a prijímať ich odlišnosť ako súčasť rozmanitosti života na Zemi. Prácou na projektoch

a v skupinách sa rozvinú ich schopnosti pracovať v tíme a uvedomovať si zodpovednosť za svoju časť práce,

naučia sa propagovať a prezentovať vlastnú prácu, kriticky ju hodnotiť a takýmto spôsobom pozerať aj na prácu

spolužiakov.

C) Psychomotorické ciele: na základe získavania praktických zručností dokážu žiaci aj samostatne zrealizovať

svoje predstavy, budú schopní využívať estetické v bežnom živote, osvojením si rôznych technických postupov

sa žiakom otvoria možnosti sebarealizácie.

Kľúčové kompetencie žiakov

Žiak by mal mať po absolvovaní nižšieho sekundárneho vzdelania určité vedomosti, zručnosti a postoje.

Väčšina vedomostí je získavaná a overovaná prostredníctvom praktických činností žiaka.

Časť vedomostí o výtvarnom umení a hudobnom umení a kultúre sa vytvára počas motivačnej, expozičnej

a diskusnej časti vyučovania a je podporená vizuálnymi materiálmi / edukačné DVD, knihy, časopisy,

publikácie, internetové galérie/.

ZRUČNOSTI A SPÔSOBILOSTI

Formálne a technické zručnosti

1. Žiak si dokáže vybrať vhodnú techniku vzhľadom na zvolenú tému a formu práce.

2. Dokáže sa slobodne vyjadrovať, stvárniť svoje pocity, myšlienky s istým cieľom a cieľavedome ich

usporiadať do istej kompozície, inštalácie.

127

3. Dokáže si nielen vybrať a stvárniť výsek reality, ale ju pretvárať, modifikovať, vytvárať štylizácie a farebné

variácie videného.

4. Vyjadriť sa kombinovaním rôznych vyjadrovacích techník.

5. Transformovať text alebo melódiu napočúvanej alebo obľúbenej skladby, piesne. Vyjadriť pocity radosti,

smútku, nebezpečenstva, harmónie, šťastia rytmickými nástrojmi, prípadne hraním na hudobný nástroj alebo

kombináciou rôznych zvukov.

6. Vytvárať doplnenie textu, spevu, rapu do hotovej melódie na zvolenú tému. 7. Spracovať podnety z iných

podnetov a transformovať ich – napr. hudobné podnety do výtvarného umenia alebo naopak.

8. Zvládne zhmotňovať svoje predstavy kresbou rôznymi nástrojmi, modelovaním, konštrukciou, či technikami

maľby alebo monotypie.

9. Pracovať čisto so zámerom prezentácie svojho výtvoru.

10. Naplánovať a zrealizovať formou projektu nejaké kultúrne predstavenie pre obec - výber hudby, výzdoba.

11. Navrhnúť kostýmy a štýl líčenia pre nejaké krátke divadelné predstavenie.

12. Technicky zvládnuť prípravu jednoduchého kostýmu podľa charakteru postavy.

13. Zvládne základné práce s fotoaparátom, cieľavedome komponuje fotografiu a následne zvládne jednoduché

úpravy a dotvorenie fotografie na počítači.

Mentálne spôsobilosti

1. Žiak dokáže vedieť odôvodniť a skomentovať výber umeleckého diela.

2. Chápe základné princípy výstavby umeleckých diel.

3. Vie zdôvodniť výber výtvarnej techniky, prípadne hud. nástroja alebo hud. ukážky na stvárnenie určitej témy.

4. Rozlíši moderné a klasické umenie, vie sa orientovať v jednotlivých výtvarných a hudobných epochách

(základné a preberané epochy).

Komunikatívne a sociálno-interakčné zručnosti

1. Žiak výtvarne aj slovne interpretuje umelecké dielo.

2. Navštevuje kultúrne inštitúcie a osvojuje si spoločenské správanie v nich.

3. Vo vyučovacom procese využíva informačno-komunikačné médiá.

4. Dokáže predniesť svoje vlastné názory na umenie, predloženú tému.

5. Pracuje v tíme, zapája sa do skupinových aktivít.

128

6. Vie primerane reagovať na podnety výtvarného a hudobného umenia.

7. Rozvíja svoje prezenčné a organizačné zručnosti pri usporiadaní kultúrneho podujatia pre obec.

POSTOJE

Hlavnou kompetenciou v oblasti postojov je tvorivý prístup – žiak je vedený k tomu, aby pri každej

edukačnej téme volil svoje vlastné, teda autentické riešenie a postupne formoval svoj estetický a hodnotiaci

názor.


Metódy vyučovania

Organizačné formy

vyučovania

Učebné zdroje

Metódy

motivačné,vysvetľovacie,aplikačné,názorné

Brainstorming

Riadený rozhovor

Frontálna výučba

Frontálna a individuálna

práca žiakov

Skupinová práca

Projektová výučba

reprodukcie diel výtvarných

umelcov v odborných

publikáciách,

internetové stránky zamerané na

výtvarné umenie,

filmové, hudobné a literárne

ukážky,

kultúrne inštitúcie a galérie

prezentujúce diela výtvarných

umelcov,

výtvarná tvorba žiakov,

prírodné objekty, školská

knižnica.

129

Hodnotenie a klasifikácia výchovy umením

Hodnotenie bude uskutočňované známkou 1 – 5 na základe určitých kritérií, prostredníctvom ktorých bude

sledovaný vývoj žiaka. Pri hodnotení a klasifikácii vyučovacích výsledkov vychádzame z: Metodický pokyn č.

22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy platný od 1.mája 2011.






nedostatkov.

Obsah vzdelávania je prílohou na priloženom CD:

130

Zdravie a pohyb

Telesná a športová výchova

Názov predmetu Telesná a športová výchova









Predmet telesná a športová výchova poskytuje základné informácie o biologických, fyzických a sociálnych

základoch zdravého životného štýlu. Žiak si v ňom rozvíja schopnosti a osvojuje vedomosti, zručnosti a návyky,

ktoré sú súčasťou zdravého životného štýlu nielen počas školskej dochádzky, ale i v dospelosti. Osvojí si

zručnosti a návyky na efektívne využitie voľného času a zároveň vedomosti o zdravotnom účinku osvojených

zručností a návykov.

Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je umožniť žiakom rozvíjať

kondičné a koordinačné schopnosti na primeranej úrovni, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať pohybové

návyky a zručnosti, zvyšovať svoju pohybovú gramotnosť, zvyšovať všeobecnú pohybovú výkonnosť a

zdatnosť, prostredníctvom vykonávanej pohybovej aktivity pôsobiť a dbať o zdravie, vytvárať trvalý vzťah

k pohybovej aktivite, telesnej výchove a športu s ohľadom na ich záujmy, predpoklady a individuálne potreby

ako súčasť zdravého životného štýlu a predpokladu schopnosti celoživotnej starostlivosti o vlastné zdravie.




Spolu 2 2 2 2 2 10

131

Obsah vzdelávania je spracovaný na kompetenčnom základe. Vyučovanie sa prioritne zameriava na rozvoj

žiackych schopností. Zabezpečenie uvedených kompetencií sa uskutočňuje prostredníctvom obsahu, ktorý tvoria

základné poznatky o význame pohybových aktivít pre zdravie, prevenciu ochorení, správnej životospráve,

športovej činnosti a jej organizovaní, pohybovej výkonnosti a jej hodnotení a pohybové prostriedky.

V predmete telesná výchova sú rozdelené do štyroch modulov:

1. Zdravie a jeho poruchy

2. Zdravý životný štýl

3. Zdatnosť a pohybová výkonnosť

4. Športové činnosti pohybového režimu

Základom obsahu telesnej výchovy v škole je učivo. Štruktúru učiva tvoria tematické celky /TC/, ktoré sú

rozdelené na základné a výberové.

Prehľad tematických celkov:

Poznatky z telesnej výchovy a športu

Všeobecná gymnastika

Atletika

Základy gymnastických športov

Športové hry

Bedminton

Výučba predmetu sa bude realizovať v skupinách v nasledovných priestoroch: telocvičňa, hokejbalové ihrisko,

multifunkčné ihrisko.

Ciele

Špecifické ciele predmetu sú vyjadrené pomocou nasledovných kľúčových a predmetových kompetencií:

Pohybové kompetencie

– Žiak si vie vybrať a vykonávať pohybové činnosti, ktoré bezprostredne pôsobia ako

prevencia civilizačných chorôb.

– Žiak dokáže rozvíjať všeobecnú pohybovú výkonnosť s orientáciou na udržanie

a zlepšenie zdravia.

– Žiak má osvojené primerané množstvo pohybových činností vo vybraných odvetviach

telesnej výchovy a športu a vie ich uplatniť vo voľnom čase.

Kognitívne kompetencie

132

– Žiak vie vysvetliť dôvody potreby vykonávania pohybovej činnosti v dennom režime

so zameraním na úlohy ochrany vlastného zdravia.

– Žiak používa odbornú terminológiu osvojených pohybových činností a oblastí

poznatkov.

– Žiak vie zostaviť a používať rozcvičenie pred vykonávaním pohybovej činnosti.

– Žiak dodržiava osvojené pravidlá pri vykonávaní pohybových činností súťažného

charakteru.

– Žiak vie, ktoré sú základné olympijské idey a riadi sa nimi vo svojom živote.

– Žiak vie posúdiť a diagnostikovať úroveň svojej pohybovej výkonnosti a telesného

rozvoja podľa daných noriem.

– Žiak vie poskytnúť prvú pomoc pri úraze v rôznom prostredí.

– Žiak dodržiava bezpečnostné a hygienické požiadavky pri vykonávaní pohybovej

činnosti.

– Žiak pozná životné priority a priority v starostlivosti o vlastné zdravie.

– Žiak pozná negatívne účinky návykových látok na organizmus.

Komunikačné kompetencie

– Žiak sa dokáže jasne a zrozumiteľne vyjadrovať.

– Žiak používa správnu odbornú terminológiu v edukačnom procese i počas voľno-

časových aktivít.

Učebné kompetencie

– Žiak vie zdôvodniť potrebu zaradenia pohybových aktivít do svojho denného režimu.

– Žiak vie zdôvodniť potrebu rozohriatia organizmu a rozcvičenia pre športový výkon

i ako prevenciu pred zranením.

Interpersonálne kompetencie

– Žiak prejavuje pozitívny vzťah k sebe i iným.

– Žiak efektívne pracuje v kolektíve.

– Žiak vie racionálne riešiť konfliktné situácie, najmä v športe.

– Žiak sa vie správať empaticky a asertívne pri vykonávaní telovýchovných a športových

činností, ale i v živote.

Postojové kompetencie

– Žiak má zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti.

– Žiak dokáže zvíťaziť, ale i prijať prehru v športovom zápolení i v živote, uznať kvality

súpera.

– Žiak dodržiava princípy fair-play.

– Žiak sa zapája do mimoškolskej telovýchovnej a športovej aktivity.

– Žiak využíva poznatky, skúsenosti a zručnosti z oblasti telesnej výchovy a športu

a iných predmetov so zameraním na zdravý spôsob života a ochranu prírody.

Hodnotenie predmetu

Žiaci budú hodnotení známkou po dôkladnom osvojení pohybových zručností a návykov známkou 1 – 5.

Hodnotenie bude uskutočňované na základe určitých kritérií, prostredníctvom ktorých bude sledovaný vývoj

žiaka. Pri hodnotení a klasifikácii vyučovacích výsledkov vychádzame z: Metodický pokyn č. 22/2011 na

hodnotenie žiakov základnej školy platný od 1.mája 2011.

133






nedostatkov.








a pozorovania

Motivačná metóda – rozprávanie,

opis

Vysvetľovanie

Rozhovor

Demonštrácia


Realizácia aktívneho,

samostatného, tvorivého

rozumového i pohybového prejavu

žiaka, zvyšovanie aktívnosti žiaka,

úsilie o spoluprácu a zníženie

príkazovej závislosti od učiteľa,

rozvoj individuálnych schopností

jednotlivcov, práca dvojíc, skupín,

kolektívov.

Didaktika školskej telesnej

výchovy, Metodiky a pravidlá

jednotlivých športov. Na podporu

a aktiváciu vyučovania a učenia

žiakov sa využijú všetky učebné

prostriedky, telocvičné náradie a

náčinie, ktoré je v škole k

dispozícii. Vyučovací proces bude

prebiehať podľa možností vždy v

niektorej z učební telesnej

výchovy: telocvičňa, hokejbalové

ihrisko, multifunkčné ihrisko.


134

Športové hry

Názov predmetu Športové hry









Športová výchova poskytuje základné informácie o loptových hrách, prehlbuje záujem o všestranný

pohyb. Podporuje zdravý rozvoj organizmu, upevňuje základné návyky správnej životosprávy a pôsobí ako

prevencia civilizačných ochorení a závislostí rôzneho typu, čím prispieva k efektívnemu využívaniu voľného

času..

Žiaci si osvojujú základné poznatky súťaživých hier, oboznamujú sa so základnými charakteristikami

herných činností, osvojujú si zručnosti, herné systémy a kombinácie. Zároveň si budujú vzťah k dodržiavaniu

fair play hry, upevňujú svoje začlenenie v sociálnej skupine a prispievajú k osobnostno-sociálnemu rozvoju.

Ciele predmetu




Spolu 1 1 1 1 1 5

135

- Rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti na primeranej úrovni:

- Osvojiť pohybové návyky a zručnosti.

- Schopnosť súťažiť podľa pravidiel s neštandardným počtom hráčov, s výkonnostne diferencovanými

družstvami.

- Zvyšovať pohybovú gramotnosť.

- Vedieť vysvetliť a prakticky uplatniť herné kombinácie a systémy.

- Dbať o zdravie a vytvárať pozitívny vzťah k telesnej výchove a športu.

- Prejaviť húževnatosť, vytrvalosť, statočnosť, mať zážitok z vykonávanej pohybovej aktivity.

Hodnotenie v jednotlivých ročníkoch:

Predmet bude v I. aj II. polroku hodnotený slovne – absolvoval/a.

Vychádzame z: Metodický pokyn č. 7/2009-R z 28. apríla 2009 na hodnotenie žiakov základnej školy platný do

30.apríla 2010 a Metodický pokyn č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy platný od 1.mája 2011.








a pozorovania


opis

Vysvetľovanie

Rozhovor

Demonštrácia










kolektívov.



jednotlivých športov. Na podporu

a aktiváciu vyučovania a učenia

žiakov sa využijú všetky učebné

prostriedky, telocvičné náradie a

náčinie, ktoré je v škole k

dispozícii. Vyučovací proces bude

prebiehať podľa možností vždy v

niektorej z učební telesnej

výchovy: telocvičňa, hokejbalové

ihrisko, multifunkčné ihrisko.


136

Lyžiarsky výcvik

Názov predmetu Lyžiarsky výcvik









Lyžiarsky výcvik poskytuje základné informácie o biologických, fyzických a sociálnych základoch zdravého

životného štýlu. Žiak si v ňom rozvíja schopnosti a osvojuje vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú súčasťou

zdravého životného štýlu nielen počas školskej dochádzky, ale i v dospelosti. Osvojí si zručnosti a návyky na

efektívne využitie voľného času a zároveň vedomosti o zdravotnom účinku osvojených zručností a návykov.

Všeobecným cieľom lyžiarskeho výcviku je umožniť žiakom rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti na

primeranej úrovni, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať pohybové návyky a zručnosti v oblasti zjazdového

lyžovania, zvyšovať svoju pohybovú gramotnosť a všeobecnú pohybovú výkonnosť a zdatnosť. Prostredníctvom

vykonávanej pohybovej aktivity pôsobiť a dbať o zdravie, vytvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite –

lyžovaniu ako súčasti zdravého životného štýlu a predpokladu schopnosti celoživotnej starostlivosti o vlastné

zdravie.

Obsah vzdelávania je spracovaný na kompetenčnom základe. Výcvik sa prioritne zameriava na rozvoj žiackych

schopností v oblasti lyžovania a k využitiu uvedených kompetencií pri pestovaní zdravého životného štýlu

a prevencii ochorení.



Školský vzdelávací program 0 0 3h/3h/deň 3h/3h/deň 0 6/6

Spolu 0 0 3h/3h/deň 3h/3h/deň 0 6/6

137

Výcvik sa bude realizovať podľa záujmu žiakov II. stupňa vo vybraných lyžiarskych strediskách

v bezlavínových zónach, každý rok, prípadne každé dva roky s hodinovou dotáciou 3h/3h/ deň, pričom tretí deň

výcviku musí byť minimálne poldňa odpočinkový.

Ciele

Špecifické ciele lyžiarskeho výcviku sú vyjadrené pomocou nasledovných kompetencií:

Pohybové kompetencie

– Žiak si vie vybrať a vykonávať pohybové činnosti, ktoré bezprostredne pôsobia ako

prevencia civilizačných chorôb.

– Žiak dokáže rozvíjať všeobecnú pohybovú výkonnosť s orientáciou na udržanie

a zlepšenie zdravia.

Kognitívne kompetencie

– Žiak vie vysvetliť dôvody potreby vykonávania pohybovej činnosti v zimnom období

– so zameraním na úlohu ochrany vlastného zdravia.

– Žiak používa odbornú terminológiu osvojených pohybových činností a oblastí

– poznatkov.

– Žiak vie zostaviť a používať rozcvičenie pred vykonávaním pohybovej činnosti.

– Žiak vie poskytnúť prvú pomoc pri úraze v lyžiarskom prostredí.

– Žiak dodržiava bezpečnostné a hygienické požiadavky pri vykonávaní pohybovej

činnosti.

– Žiak pozná životné priority a priority v starostlivosti o vlastné zdravie.

Komunikačné kompetencie

– Žiak sa dokáže jasne a zrozumiteľne vyjadrovať.

– Žiak používa správnu odbornú terminológiu.

Učebné kompetencie

– Žiak vie zdôvodniť potrebu zaradenia pohybovej aktivity do svojho denného režimu v zimnom období.

– Žiak vie zdôvodniť potrebu rozohriatia organizmu a rozcvičenia pre športový výkon

i ako prevenciu pred zranením.

Postojové kompetencie

138

– Žiak má zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti.

– Žiak dokáže zvíťaziť, ale i prijať prehru v športovom zápolení i v živote, uznať kvality

– súpera.

– Žiak sa zapája do zimnej športovej aktivity.

– Žiak využíva poznatky, skúsenosti a zručnosti z oblasti zjazdového lyžovania so zameraním na zdravý

spôsob života a ochranu prírody.








a pozorovania


opis

Vysvetľovanie

Rozhovor

Demonštrácia










kolektívov.



lyžiarskeho výcviku. Na podporu a

aktiváciu vyučovania a učenia

žiakov sa využijú všetky dostupné

prostriedky. Vyučovací proces

bude prebiehať podľa možností a

schopností žiakov a uskutočnenie

LVVK bude vo veľkej miere

závisieť od snehových podmienok

vo vybranom LS.


139

Ochrana života a zdravia

Charakteristika učiva:

Ochrana života a zdravia (OŽZ) sa v základnej škole realizuje prostredníctvom samostatných

organizačných foriem vyučovania – didaktických hier a účelových cvičení.

Aplikuje sa v ňom učivo o ochrane človeka a jeho zdravia, ktoré integruje postoje, vedomosti a

zručnosti žiakov zamerané na ochranu života a zdravia v mimoriadnych situáciách, tiež pri pobyte a pohybe v

prírode, ktoré môžu vzniknúť vplyvom nepredvídaných skutočností ohrozujúcich človeka a jeho okolie.

Ciele učiva:

Povinné učivo, ktoré nie je samostatným predmetom je súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov

základných škôl. Poskytuje žiakom potrebné teoretické vedomosti, praktické poznatky a formuje ich vzťah k

problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí.

Formatívna a informatívna zložka učiva sa prezentuje činnosťou žiakov:

- morálnou, ktorá tvorí základ ich vlasteneckého a národného cítenia;

- odbornou, ktorá im umožňuje osvojenie vedomostí a zručností v sebaochrane a

poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života;

- psychologickou, ktorá pôsobí na proces adaptácie v požiadavkách záťažových situácií;

- fyzickou, pre ktorú je charakteristická tvorba predpokladov na dosiahnutie vyššej telesnej zdatnosti a

celkovej odolnosti organizmu na fyzickú a psychickú záťaž v náročných životných situáciách;

Kompetencie preberaného učiva zahŕňajú individuálne, medziľudské aspekty a pokrývajú formy

správania, ktoré jednotlivec využíva na efektívnu a konštruktívnu účasť na spoločenskom živote v prípadoch

riešenia konfliktov. Základné zručnosti v rámci tejto kompetencie zahŕňajú schopnosť účelne komunikovať

v rozličných prostrediach a situáciách ohrozujúcich život a zdravie človeka. Tieto spoločenské a občianske

kompetencie by mali ovplyvniť schopnosť žiakov zvládať stres a frustráciu, komunikáciu s inými ľuďmi a

solidaritu pri riešení problémov širšej komunity ľudí.

Možno predpokladať, že rozvíjaním týchto vlastností sa utvárajú požadované schopnosti potrebné pre

občana v oblasti ochrany života a zdravia ( OŽZ ) a to nielen v aktuálnom čase počas vzdelávania v škole, ale aj

v úlohe perspektívnej v dospelosti v rôznych zamestnaniach.

Absolvovaním učiva získavajú žiaci nevyhnutné vedomosti, zručnosti a návyky potrebné na

prežitie pri vzniku mimoriadnej udalosti a v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie. Učivo obsahuje

opatrenia a popis činností pri záchrane života, zdravia a majetku obyvateľov pri odstraňovaní následkov

mimoriadnych udalostí. Svojou humánnou podstatou má pre žiakov mimoriadny význam.

Sebaochrana a vzájomná pomoc vychádza z práva každého občana byť včas varovaný pred

hroziacim nebezpečenstvom varovnými signálmi, zabezpečený individuálnymi ochrannými prostriedkami,

140

evakuáciou a ukrytím. Mimoriadna udalosť môže vzniknúť v rôznych častiach štátu kedykoľvek. Občania

nemôžu očakávať okamžité poskytnutie pomoci. Z toho dôvodu musia byť schopní v rámci svojich

možností chrániť svoje zdravie a poskytnúť pomoc iným osobám.

Cieľom spoločnosti je pripraviť každého jedinca na život v prostredí, v ktorom sa nachádza.

Nevyhnutným predpokladom k tomu je aj poznávanie prírodného prostredia. Prioritne je učivo obsahom

orientované na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými

nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné

podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmu voči občanom nášho štátu.

V obsahu učiva je viac tém, ktoré sa odvíjajú zo základov takých oblastí, ktoré môžu prispieť k rozvoju

vedomostí, zručností a návykov pre ochranu človeka a spoločnosti. Pre dosiahnutie cieľov využíva OŽZ

daný tematický obsah, vhodné organizačné formy, metódy a prostriedky prispôsobené daným podmienkam.

Opakovanie určitých zhodných prvkov a príbuznosti tém treba chápať z hľadiska cieľov v jednotlivých

ročníkoch (vidieť, poznať, ovládať, získať poznatok a zručnosť ).

Na záver deväťročného štúdia na základnej škole by mali žiaci teoreticky a prakticky ovládať

vybrané úlohy:

- z tematiky riešenia mimoriadnych situácií – civilná ochrana;

- zo zdravotnej prípravy vedieť poskytnúť predlekársku prvú pomoc;

- vedieť zvládnuť základné činnosti pri pohybe a pobyte v prírode;

- vzhľadom na vek a pohlavie optimálne zvyšovať psychickú, fyzickú pripravenosť a odolnosť

pre prípad vzniku predpokladaných mimoriadnych situácií.

Obsah a realizácia učiva

Odbornú zložku učiva napĺňajú tematické celky s uvedeným obsahom :

1. Riešenie mimoriadnych situácií- civilná ochrana.

2. Zdravotná príprava.

3. Pohyb a pobyt v prírode.

Na realizáciu učiva OŽZ sa využívajú viaceré organizačné formy:

Účelové cvičenia v 5. – 9. ročníku budú realizované 2-krát v priebehu školského roka – október, jún. ÚC sa

organizujú v rozsahu piatich hodín v jednotlivých ročníkoch spravidla na

jeseň a jar. Účelové cvičenia budú vykonávané vždy v jeden príslušný deň v jednotlivých ročníkoch - triedach

s daným obsahovým zameraním.

Na komplexnejšie zabezpečenie uplatnenia obsahového zamerania jednotlivých ročníkov budeme využívať

ďalšie vzdelávacie a organizačné činnosti školy :

141

- Vhodné témy z obsahu niektorých vyučovacích predmetov – medzi predmetové vzťahy,

- úlohy objektovej ochrany školy,

- rešpektovanie vnútorného poriadku školy,

- požiarne a poplachové smernice,

- zabezpečenie úrazovej zábrany a predlekárskej prvej pomoci,

- cvičenia v prírode v rámci TV,

- príprava učiteľov na proces v ÚC.

Obsahové zameranie v piatom ročníku

1. Riešenie mimoriadnych situácií – civilná ochrana:

- Varovné signály CO – činnosť na varovný signál (Všeobecné ohrozenie, Ohrozenie vodou, Koniec

ohrozenia).

- Ochranná poloha ochranných prostriedkov ( DM-1, CM3-/3h ).

- Ukážka prechodu priestoru kontaminovaného nebezpečnými látkami.

- Kolektívna ochrana, evakuácia –vyhlasovanie evakuácie, evakuačné zariadenia; spôsoby vykonávania

evakuácie, evakuačná batožina.

- Kolektívna ochrana – ukrytie a ochrana v budovách pri mimoriadnej udalosti.

2. Zdravotná príprava:

- Imobilizácia horných a dolných končatín pomocou štandardných dláh.

- Znehybnenie poranených končatín improvizovanými prostriedkami.

- Uloženie postihnutého do stabilizovanej polohy – privolanie lekára.

- Ošetrenie a znehybnenie zlomenín dolných končatín.

- Spôsoby odsunu poraneného – podľa druhu a závažnosti poranenia.

3. Pohyb pobyt v prírode:

- Zásady orientácie v prírode podľa prírodných úkazov, kompasu, buzoly, mapy.

- Odhad vzdialeností do 300 m a výšky 10 m.

- Pochod na neznáme miesto s riešením úloh na určovanie vlastného stanovišťa podľa mapy.

- Správne zakladanie ohňa.

Obsahové zameranie v šiestom ročníku


- Charakteristika nebezpečných látok ohrozujúcich školu a jej okolie.

- Vyhlásenie varovných signálov CO – činnosť v domácnostiach, činnosť žiaka a triedy po ich

- vyhlásení.

- Lokalizácia a likvidácia požiaru ručnými hasiacimi prostriedkami.

- Vyrozumenie a privolanie požiarnikov – údaje.

- Dekontaminácia – hygienická očista a čiastočná špeciálna očista materiálu.

- Evakuácia z ohrozeného priestoru.

- Pravidlá správania sa obyvateľstva pri ohrození a pri vzniku mimoriadnej udalosti.


142

- Zložitejšie obväzovanie obväzmi horných a dolných končatín, trupu a brucha – obväzová technika.

- Prakové obväzy brady nosa.

- Šatkové obväzy hlava, ruky, nohy.

- Náplasťové obväzovanie poranení na horných a dolných končatinách.

- Ošetrenie poranených kĺbov a kostí horných a dolných končatín- vyvrtnutie; vykĺbenie, zlomeniny.

3. Pohyb a pobyt v prírode:

- Mierky máp a náčrtov, meranie vzdialeností na mape a v teréne.

- Pomer výšky a šírky s nárastom vzdialenosti.

- Zhotovenie jednoduchej pomôcky na odhad výšky a šírky.

- Zemepisný azimut.

- Určenie vlastného stanovišťa podľa mapy.

- Určenie svetových strán podľa núdzových orientačných prostriedkov.

- Prenášanie azimutu z mapy do terénu a z terénu do mapy

- Preventívna ochrana pred bleskom.

Obsahové zameranie v siedmom ročníku


- Činnosť na varovné signály CO.

- Ukladanie a skladovanie ochrannej masky ( DM-1, CM-3-3/h ).

- Kolektívna ochrana, evakuácia obyvateľstva, obsah evakuačnej batožiny.

- Ochranné stavby, pravidlá správania sa v úkrytoch, činnosť po opustení úkrytov.

- Dezinfekcia, dezinsekcia, deratizácia, dekontaminácia.

- Postup pri vzniku požiaru v osobnom automobile.

- Zbrane hromadného ničenia - ničivé účinky, škodlivé pôsobenie na organizmus a ochrana pred nimi.

- Ochrana potravín a vody pred škodlivinami a zamorením.


- Poskytnutie prvej pomoci s pomocou lekárničky v osobnom automobile.

- Prvá pomoc pri otrave plynom, chemikáliami.

- Prvá pomoc pri šoku, protišokové opatrenia.

- Vytiahnutie poraneného z rokliny.

- Znehybnenie pri poranení panvy, krčnej chrbtice, hrudníka.

- Ošetrenie a znehybnenie otvorenej zlomeniny.

- Umelé dýchanie z pľúc do pľúc ( ústami, nosom ), masáž srdca.

- Zastavenie tepnového, žilového a vlásočnicového krvácania.


- príprava pochodu, zhotovenie harmonogramu a náčrtu pochodu;

- výber a úprava plochy pre stanovanie, stavanie turistického stanu;

- meranie rýchlosti, šírky a hĺbky vodného toku;

- prekonávanie vodnej prekážky;

- správanie sa pri prietrži mračien a prívaloch vody;

- značenie mostov a prechodov cez vodné toky;

Obsahové zameranie v ôsmom ročníku

143


- Jadrové zbrane a ich ničivé účinky.

- Ochrana pre svetelným žiarením.

- Ochrana pred tlakovou vlnou ( tlakovým nárazom ).

- Ochrana pred prenikavou radiáciou a rádioaktívnou kontamináciou.

- Hygienická očista a čiastočná špeciálna očista materiálu.

- Lokalizácia a likvidácia požiaru s jedovatými splodinami horenia.

- Nebezpečné látky v okolí školy – zásady ochrany pri ich úniku, evakuácia z ohrozeného územia.

- Kolektívna ochrana – druhy úkrytov, pravidlá správania sa v úkrytoch.

- Odstraňovanie nebezpečných látok z povrchu terénu, budov a materiálu.


- Hromadné nešťastia, triedenie chorých a ranených.

- Postup pri poskytovaní prvej pomoci v mieste hromadného nešťastia.

- Praktické riešenie prvej pomoci topiacej sa osobe.

- Technická a zdravotná pomoc pri poranení elektrickým prúdom.

- Prvá pomoc pri popáleninách.

- Poskytnutie zdravotníckej pomoci pri strate vedomia.

- Poskytnutie prvej pomoci pri úpaloch.

- Sterilizácia prostriedkov.

- Nebezpečenstvo pohlavných chorôb, zásady prevencie.

- Alkoholizmus, drogy, toxikománia – škodlivé účinky, prevencia.


- Pochod podľa pripravených azimutov, tabuľka pochodu.

- Vybavenie zdravotníckym materiálom pri individuálnej turistike( pešo, bicyklom).

- Značkovanie turistických ciest a chodníkov.

- Príprava jednoduchej teplej stravy s použitím ohňa, zásady bezpečnosti.

- Odstraňovanie devastačných následkov spôsobených ľuďmi v prírode.

Obsahové zameranie v deviatom ročníku


- Úlohy CO vyplývajúce zo Ženevských dohovorov a dodatkových protokolov.

- Civilná ochrana v Slovenskej republike, jej miesto úlohy a poslanie.

- Analýza územia obce, mesta, okresu.

- Organizovanie jednotiek civilnej ochrany – štáby a odborné jednotky.

- Varovné signály CO – činnosť po ich vyhlásení.

- Činnosť pri záchrane ľudí zo závalov a poškodených krytov.

- Jódová profilaxia ( v okolí AE ).


- Preverenie vedomostí a prehĺbenie návykov a zručností z poskytovania prvej pomoci pri rôznych

poraneniach, zlomeninách, obväzovanie, znehybňovanie častí tela.

- Darcovstvo krvi a transplantácie orgánov ľudského tela.

- Správanie sa pri náleze zraneného mimo obývaného priestoru.

- Prevencia proti kliešťovej encefalitíde.

144


- Základný turistický výstroj.

- Absolvovanie trasy primeranej veku.

- Povinnosti turistov pri ochrane životného prostredia.


Metódy vyučovania


Učebné zdroje




skupinová práca

pracovné listy


metóda


práca s IKT


knižnica




brainstorming


exkurzia, beseda

internet, CD a DVD


145

Dopravná výchova

Názov predmetu Dopravná výchova








*predmet sa nevyučuje samostatne, ale ako súčasť vybraných predmetov v jednotlivých ročníkov


Milióny ľudí sú deň čo deň účastníkmi cestnej premávky. Okrem pozitívnych stránok má doprava a motorizmus

aj veľa záporných stránok. Neúmerný je počet dopravných nehôd, ktorých účastníkmi sú deti v mladšom

a staršom školskom veku. Zvládnuť vedomosti, zručnosti, návyky zamerané na bezpečnosť správania sa v rušnej

dopravnej sieti získavajú deti najmä prostredníctvom školy.

Úlohou dopravnej výchovy v školách je postupne pripraviť žiakov na samostatný pobyt v cestnej premávke –

ako chodcov alebo cyklistov – pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov

motorových vozidiel. Realizácia učebnej a praktickej činnosti sa uskutočňuje v objekte školy, na detských

dopravných ihriskách alebo v blízkom okolí školy.

Akýkoľvek druh pohybu v cestnej premávke je nemysliteľný bez adekvátneho poznania a rešpektovania

pravidiel cestnej premávky, teda platných všeobecne záväzných právnych predpisov pre túto oblasť, učebný

Časový rozsah výučby predmetu* 5. ročník 6. ročník 7. ročník 8. ročník 9. ročník Spolu



Spolu 0 0 0 0 0 0

146

predmet a nepriamo celá vzdelávacia sústava pripravuje ľudí na život v premávke na pozemných komunikáciách.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že škola je základnou a najdôležitejšou zložkou tohto systému. Základné

vedomosti, zručnosti a návyky zamerané na bezpečné správanie sa v rôznych dopravných situáciách získavajú

deti najmä prostredníctvom školy.

Učivo predmetu Dopravná výchova je povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov základných škôl.

Svojim špecifickým obsahom a zameraním cieľavedome pôsobí na mravné, intelektuálne, fyzické a psychické

vlastnosti žiakov. Úlohou dopravnej výchovy v školách je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej

premávke - ako chodcov alebo cyklistov - pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov

motorových vozidiel. Realizácia učebnej činnosti sa uskutočňuje v objekte školy, na detských dopravných

ihriskách (ďalej len DDI) alebo v bezpečných priestoroch v okolí školy.

Ciele dopravnej výchovy

Ciele dopravnej výchovy na ZŠ sú zamerané na všetky tri oblasti osobnosti žiaka, na oblasť kognitívnu,

afektívnu a psychomotorickú. Je prirodzené, že nie pri každej téme sú v rovnakej miere rozvíjané všetky tri

zložky osobnosti žiaka. Vyučujúci má dbať o to, aby na úkor osvojenia jednotlivých faktov a zručností

nezanedbal rozvíjanie osobnosti žiaka z tejto oblasti do takej miery, ako ho umožňujú jeho osobné dispozície,

vek, fyzická vyspelosť, atď.

- osvojiť si zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke

- poznať dopravné značky a riadiť sa podľa nich

- bezpečne chodiť po chodníku a po ceste

- brať ohľad na ostatných účastníkov cestnej dopravy

- vedieť bezpečne jazdiť na bicykli

- pochopiť význam technického stavu svojho bicykla a povinnú výbavu cyklistu

- zavolať pomoc pri dopravnej nehode

- schopnosť pozorovať svoje okolie a vyhodnocovať ho z hľadiska bezpečnosti

Hodnotenie vzdelávania

147

Učivo Dopravnej výchovy má niekoľko špecifík a odlišností od ostatných vyučovacích predmetov v

základnej škole. Základným znakom učiva je, že hoci nemá vyučovací predmet, učivo je pre žiakov povinné.

Používané metódy rešpektujú bežné didaktické postupy, žiada sa však uplatňovať menej verbálne a viac názorné

metódy, cvičenia a kontroly. Dôležitú funkciu plnia aktivizujúce a motivačné hodnotenia, samostatné alebo

skupinové činnosti. Žiaci sú hodnotení slovne, hodnotenie známkou by nebolo možné.






Výklad učiteľa

Rozhovor



s pracovným listom



Práca v skupinách

Diskusia

Frontálna výučba


Práca s letákmi, žurnálmi

Plagáty s témami

Žurnál

Pracovné listy


základná škola s materskou školou gbelydokončiť rozprávanie alebo neukončené prozaické...

Documents