zlepšenie udržateľnosti náhradného rodinného prostredia a ...v priebehu troch sledovaných...

Záverečná správa z VÚ č. 2262

Zlepšenie udržateľnosti náhradného rodinného prostrediaa monitoring dôvodov predčasného

ukončovania náhradnej rodinnej starostlivosti

Milan Fico

Bratislava, 2013

Výskumná úloha

Zlepšenie udržateľnosti náhradného rodinného prostredia a monitoring dôvodov predčasného ukončovania náhradnej rodinnej starostlivosti, VÚ č. 2262 Zadávateľ MPSVR SR, Sekcia sociálnej a rodinnej politiky, Odbor štátnej podpory a stratégie sociálnej a rodinnej politiky Zodpovedný riešiteľ Milan Fico Obdobie riešenia výskumnej úlohy 1.1.2012 – 31.12.2013

Uloženie výstupu

Inštitút pre výskum práce a rodiny, Župné námestie 5 -6, 812 41

Bratislava, http://www.ivpr.gov.sk

Forma archivácie

printová a elektronická

Počet výtlačkov

5 (päť)

Text neprešiel jazykovou korektúrou.

2

Anotácia

Práca identifikuje hlavné dôvody stojace za predčasným ukončovaním náhradnej rodinnej sta-rostlivosti na Slovensku. Ako prvé uvádza výpovede náhradných rodičov, u ktorých bola sta-rostlivosť ukončená predčasne. Porovnaním so skupinou, v ktorej náhradná rodinná starostli-vosť prebieha, špecifikuje hlavné dôvody, prečo sa tak stalo. Príčiny ukončení sumarizuje aj op-tikou pracovníkov sociálnoprávnej ochrany. Text mapuje využívané formy podpory, zameriava sa na hodnotenie a skúsenosti s ich využívaním. Obsahuje výpovede náhradných rodičov na to, čo im najviac chýba, čo najviac oceňujú, námety na zlepšenie a zmenu. Zameriava sa aj na vy-brané kvantitatívne ukazovatele. Práca uvádza detailnejší empirický prehľad súvislostí, spája-ných s priebehom náhradnej rodinnej starostlivosti. V závere je vyhodnotený SDQ dotazník, zameraný na správanie, emocionálne prežívanie a sociálne vzťahy detí prijatých do náhradných rodín.

Kľúčové slová náhradná rodinná starostlivosť, predčasné ukončenie náhradnej rodinnej starostlivosti, faktory spájané s predčasným ukončovaním náhradnej rodinnej starostlivosti, SDQ dotazník

Abstract

Main factors associated with premature breakdown of foster care in Slovakia are identified in this paper. The statements of foster parents, whose foster care was terminated prematurely, are introduced first. Besides statements of foster parents and of workers of children’s social and legal protection on crucial problems of foster care, the mostly used forms of foster family sup-port are mapped. The paper contains foster parents insights into most frequently missing topics and topics for future changes. The children premature placement breakdowns were analysed using quantitative indicators. In this way, more detailed empirical survey of connections, resul-ting into premature (breakdown of foster care, is presented. Finally, strenghts and difficulties questionnaire (SDQ), concerned on behavior, emotional life and social relations of children taken to foster families, was appraised.

Key words

foster care, placement breakdown, experiences of foster parents, factors linked with breakdown of placement, SDQ questionnaire

3

1. NOTIFIKÁCIA ...................................................................................................................................................................................................................... 6

2. VÝSKUMNÝ ZÁMER ......................................................................................................................................................................................................... 6

3. IDENTIFIKÁCIA VZORKY .............................................................................................................................................................................................. 7

4. VÝSKUMNÉ OTÁZKY .................................................................................................................................................................................................... 10

5. METÓDY RIEŠENIA ....................................................................................................................................................................................................... 10

6. OBMEDZENIA PRIESKUMU ...................................................................................................................................................................................... 11

7. ZHRNUTIE ZAHRANIČNEJ LITERATÚRY ........................................................................................................................................................... 11

8. HLAVNÉ ZISTENIA ........................................................................................................................................................................................................ 19

8.1. FORMA UMIESTNENIA DIEŤAŤA PO PREDČASNOM UKONČENÍ ..................................................................................................... 19

8.2. DÔVODY PREDČASNÉHO UKONČENIA A NAJVÁŽNEJŠIE PROBLÉMY ........................................................................................... 20

8.3. PREDČASNE UKONČENÁ NRS A NAJVÁŽNEJŠIE PROBLÉMY ....................................................................................................... 21

8.3.1. ŠKOLA .............................................................................................................................................................................................................. 21

8.3.2. PORUCHY SPRÁVANIA, DEPRIVÁCIA A PUBERTA ................................................................................................................... 22

8.3.3. OVPLYVŇOVANIE DIEŤAŤA BIOLOGICKÝMI RODIČMI ......................................................................................................... 24

8.3.4. KONFLIKTY MEDZI PÔVODNÝM A PRIJATÝM DIEŤAŤOM .................................................................................................. 25

8.3.5. PRISPÔSOBENIE SA DIEŤAŤA NÁHRADNÉMU RODINNÉMU PROSTREDIU ............................................................. 25

8.3.6. FINANČNA PODPORA .............................................................................................................................................................................. 26

8.3.7. ODBORNÁ POMOC ..................................................................................................................................................................................... 27

8.4. PREBIEHAJÚCA NRS A NAJVÁŽNEJŠIE PROBLÉMY ............................................................................................................................ 28

8.4.1. FINANČNA PODPORA NÁHRADNÉHO RODIČA .......................................................................................................................... 28

8.4.2. ŠKOLA .............................................................................................................................................................................................................. 31

8.4.3. PORUCHY SPRÁVANIA, DEPRIVÁCIE A PUBERTA .................................................................................................................. 34

8.4.4. OVPLYVŇOVANIE DIEŤAŤA BIOLOGICKÝMI RODIČMI .......................................................................................................... 35

8.4.5. NEDOSTATOK ODBORNEJ POMOCI, SÚDY .................................................................................................................................... 38

8.4.6. ZDRAVOTNÉ PROBLÉMY DIEŤAŤA .................................................................................................................................................. 40

8.4.7. NEZHODY BIOLOGICKÝCH RODIČOV S NÁHRADNÝMI RODIČMI ..................................................................................... 41

8.4.8. PROBLÉMY S PRISPÔSOBENÍM SA DIEŤAŤA PROSTREDIU NÁHRADNÝCH RODIČOV .......................................... 43

8.4.9. KONFLIKT MEDZI PÔVODNÝM A PRIJATÝM DIEŤAŤOM ...................................................................................................... 44

8.4.10. NEZHODY NÁHRADNÝCH RODIČOV SO SVOJOU ŠIRŠOU RODINOU ............................................................................ 44

8.4.11. NEZHODY MEDZI NÁHRADNÝMI RODIČMI ............................................................................................................................... 45

8.4.12. KVALITA STAROSTLIVOSTI V DETSKÝCH DOMOVOCH ...................................................................................................... 46

8.5. ZHRNUTIE - ROZDIELY A SÚVISLOSTI NAJVÁŽNEJŠÍCH PROBLÉMOV .................................................................................. 46

8.6. PRACOVNÍCI/ČKY ODDELENÍ SPODaSK – MAPOVANIE MEDZIROČNÝCH ZMIEN PREDČASNÉHO UKONČOVANIA NRS.................................................................................................................................................................................................... 48

8.6.1. DÔVODY MEDZIROČNÝCH ZMIEN V PREDČASNOM UKONČOVANÍ NRS ..................................................................... 51

8.6.2. NÁVRHY ZMIEN NA ZABRÁNENIE PREDČASNÉHO UKONČENIA NRS ........................................................................... 52

8.7. FORMY VYUŽÍVANEJ PODPORY U NÁHRADNÝCH RODIČOV ............................................................................................................... 57

8.8. PREDČASNE UKONČENÁ NRS A FORMY PODPORY ......................................................................................................................... 58

4

8.8.1 ÚRADY PRÁCE – KONZULTÁCIE A PROGRAMY .......................................................................................................................... 59

8.8.2. MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE – KONZULTÁCIE A PROGRAMY ......................................................................................... 60

8.8.3. STRETÁVANIE SA NÁHRADNÝCH RODÍN ..................................................................................................................................... 60

8.9. PREBIEHAJÚCA NRS A FORMY PODPORY ............................................................................................................................................... 60

8.9.1. ÚRADY PRÁCE - KONZULTÁCIA A PROGRAMY ....................................................................................................................... 61

8.9.2. MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE – KONZULTÁCIA A PROGRAMY .......................................................................................... 62

8.9.3. STRETÁVANIE SA NÁHRADNÝCH RODÍN ..................................................................................................................................... 62

8.9.4. PSYCHOLÓG .................................................................................................................................................................................................. 62

8.10. FORMY VYUŽÍVANEJ PODPORY A SÚVISLOSTI PREDČASNÉHO UKONČOVANIA ............................................................ 63

8.11. ČO NÁHRADNÍ RODIČIA PRI VYUŽÍVANÍ FORIEM POMOCI NAJVIAC ODCEŇOVALI ...................................................... 64

8.12. ČO NÁHRADNÝM RODIČOM PRI VYUŽÍVANÍ FORIEM POMOCI NAJVIAC CHÝBALO ...................................................... 65

8.13. ODPORÚČANIA NÁHRADNÝCH RODIČOV - NÁMETY NA ZMENU OPATRENÍ .................................................................. 66

8.14. VYBRANÉ UKAZOVATELE A PREDČASNÉ UKONČENIE NRS ............................................................................................................ 68

8.15. ZAMERANÉ NA PÔVODNÚ RODINU ........................................................................................................................................................ 69

8.15.1. DÔVODY VYŇATIA DETÍ Z PÔVODNEJ RODINY...................................................................................................................... 69

8.15.2. VZDELANIE BIOLOGICKEJ MATKY ................................................................................................................................................. 70

8.15.3. RODINNÝ STAV MATKY V ČASE VYŇATIA DIEŤAŤA Z RODINY..................................................................................... 71

8.15.4. ČASTOSŤ KONTAKTU DIEŤAŤA S BIOLOGICKÝM RODIČOM............................................................................................ 72

8.15.5. HODNOTENIE STRETNUTÍ DIEŤAŤA S PÔVODNÝM RODIČOM ...................................................................................... 72

8.15.6. SKÚSENOSŤ PÔVODNÉHO RODIČA S ÚSTAVOM NA VÝKON ROZHODNUTIA SÚDU ............................................ 73

8.15.7. EKONOMICKÁ SITUÁCIA PÔVODNEJ RODINY .......................................................................................................................... 74

8.15.8. MOŽNOSŤ NÁVRATU DO BIOLOGICKEJ RODINY .................................................................................................................... 75

8.16. ZAMERANÉ NA NÁHRADNÉHO RODIČA ............................................................................................................................................... 75

8.16.1. DÔVODY PRIJATIA DETÍ DO NRS .................................................................................................................................................... 76

8.16.2. DÔVODY PREDČASNÉHO UKONČENIA NRS .............................................................................................................................. 77

8.16.3. PRÍBUZENSKÉ VZŤAHY V NÁHRADNEJ RODINE A PRIJATÉ DIEŤA ............................................................................. 77

8.16.4. VEK NÁHRADNÉHO RODIČA V ČASE PRIJATIA ....................................................................................................................... 79

8.16.5. SKÚSENOSŤ S NÁHRADNÝM RODIČOVSTVOM V MINULOSTI ......................................................................................... 79

8.16.6. POČET DETÍ ZVERENÝCH DO NÁHRADNEJ RODINNEJ STAROSTLIVOSTI ................................................................ 80

8.16.7. DĹŽKA STAROSTLIVOSTI O DIEŤA ................................................................................................................................................ 81

8.16.8. PRESŤAHOVANIE DO INÉHO MESTA ............................................................................................................................................ 81

8.16.9. RODINNÝ STAV NÁHRADNÉHO RODIČA V ČASE PRIJATIA DIEŤAŤA .......................................................................... 82

8.16.10. PRÍPRAVA NA NÁHRADNÚ RODINNÚ STAROSTLIVOSŤ ................................................................................................. 83

8.17. PRIJATÉ DIEŤA A VYBRANÉ SOCIODEMOGRAFICKÉ CHARAKTERISTIKY ......................................................................... 83

8.17.1. POHLAVIE DIEŤAŤA .............................................................................................................................................................................. 84

8.17.2. VEK DIEŤAŤA V ČASE PRIJATIA DO RODINY ............................................................................................................................ 84

8.17.3. SUBJEKTÍVNE VYHODNOTENIE TRAUMY VYŇATIA DIEŤAŤA ....................................................................................... 85

8.17.4. SKÚSENOSŤ DIEŤAŤA SO ZARIADENÍM NA VÝKON ROZHODNUTIA SÚDU PRED PRIJATÍM DO NRS ...... 86

8.17.5. POČET SÚRODENCOV PRIJATÉHO DIEŤAŤA ........................................................................................................................... 86

8.17.6. NÁRODNOSŤ DIEŤAŤA ........................................................................................................................................................................ 87

8.17.7. KRAJE ............................................................................................................................................................................................................ 88

5

8.17.8. VEĽKOSŤ OBCE ........................................................................................................................................................................................ 88

9. VYHODNOTENIE SDQ DOTAZNÍKA ...................................................................................................................................................................... 89

10. CELKOVÉ ZHRNUTIE ZISTENÍ Z JEDNOTLIVÝCH KAPITOL ................................................................................................................. 93

11. LITERATÚRA .............................................................................................................................................................................................................. 101

6

1. NOTIFIKÁCIA

Odborná podpora na prijímanie nových opatrení za účelom aplikácie odporúčaní Výboru pre práva dieťaťa a Smernice OSN o náhradnej starostlivosti. Podklady na pripravovanú novelu zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí, sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úloha je ťažis-kovo zameraná na identifikáciu príčin/dôvodov rušenia náhradnej osobnej starostlivos-ti/pestúnskej starostlivosti z pohľadu samotných náhradných osobných rodi-čov/pestúnov, ktorí majú dieťa zverené do náhradnej osobnej alebo pestúnskej starost-livosti. Dôvody predčasného ukončovania sme konzultovali aj so zamestnancami odde-lení sociálnoprávnej ochrany SPODaSK.

2. VÝSKUMNÝ ZÁMER

Monitoringy ÚPSVaR a MPSVaR poukazujú na rastúce čísla predčasných ukončení ná-hradnej rodinnej starostlivosti na Slovensku. Výskumný zámer preto skúma dôvody a okolnosti predčasného ukončovania náhradnej rodinnej starostlivosti na Slovensku. Vychádzame z predpokladu, že pre lepší a efektívnejší priebeh náhradnej rodinnej sta-rostlivosti potrebujeme poznať nielen okolnosti a ukazovatele, ktoré sú spájané s pred-časným ukončovaním, ale aj výpovede samotných náhradných rodičov o kľúčových problémoch pri starostlivosti a výchove o deti, ktoré nemajú šťastie vyrastať vo svojich pôvodných rodinách. Na základe poznania základných faktov možno prijať opatrenia, ktoré by v budúcnosti riziko predčasného ukončovania znížili. Príčiny neplánovaného ukončenia náhradnej rodinnej starostlivosti je užitočné poznať aj z dôvodov lepšieho poznania potrieb samotných náhradných rodín. Informácie sme získali nielen od ná-hradných rodičov, ale aj od zamestnancov oddelení sociálnoprávnej ochrany na Sloven-sku.

7

3. IDENTIFIKÁCIA VZORKY

Na zbere dát spolupracovalo 46 oddelení sociálnoprávnej ochrany na celom Slovensku. Na základe podkladov vypracovaných ÚPSVaR zo septembra 2012, každé oddelenie do-stalo presne toľko dotazníkov, koľko bolo náhradných rodičov s predčasne ukončenou starostlivosťou na území pôsobnosti úradu. Dotazníky boli následne rozoslané všetkým náhradným rodičom, ktorí už náhradnú starostlivosť nevykonávajú v priebehu posled-ných troch rokov. Oddeleniam sociálnoprávnej ochrany boli poštou doručené aj dotaz-níky pre náhradných rodičov, kde starostlivosť prebieha. Celkový počet rozposlaných dotazníkov zohľadňoval 10%-nú návratnosť pri predpoklade, že ho vyplní a odošle každý tretí náhradný rodič, kde starostlivosť prebieha.

Na základe údajov ÚPSVaR zo septembra 2012, nasledujúci graf uvádza trend predčas-ného ukončovania náhradnej rodinnej starostlivosti v priebehu posledných troch rokov. Nárast bol evidentný nielen v absolútnych, ale aj relatívnych číslach. Kým v roku 2009 bolo evidovaných 51 predčasných ukončení, v roku 2011 už bolo takýchto ukončení 104. Nárast počtu sa týka obidvoch foriem náhradnej rodinnej starostlivosti: náhrad-ných osobných rodín i pestúnskych rodín/poručníctva s osobnou starostlivosťou. V priebehu troch sledovaných rokov bola predčasne ukončená starostlivosť u 226 ná-hradných rodín. Súčasne rastie aj podiel predčasného ukončenia vzhľadom k celkovo poskytovanej náhradnej rodinnej starostlivosti v jednotlivých rokoch. V roku 2009 to bolo 0,6%, v roku 2010 0,8% a v roku 2011 1,2% z poskytovanej náhradnej rodinnej starostlivosti.

Zdroj: interné zisťovanie UPSVaR

identifikácia vzorky – medziročný vývoj podielu predčasne ukončenej ná-

hradnej rodinnej starostlivosti

2009 2010 2011

prebiehajúca náhradná rodinná starostlivosť - celkovo 8286 8517 8546 predčasne ukončená náhradná rodinná starostlivosť - celkovo 51 71 104

celkový podiel predčasne ukončenej náhradnej rodinnej starostlivosti 0,6% 0,8% 1,2% Zdroj: na základe interných údajov UPSVaR a ročného výkazu o vykonávaní SPODaSK

2439

5227 32

525171

104

0

50

100

150

2009 2010 2011

identifikácia vzorky -- počet rodín s predčasne ukončenou náhradnou rodinnou starostlivosťou 2009-2011

(na základe údajov UPSVaR)

náhradná osobná starostlivosť pestúnska starostlivosť/poručníctvo spolu

8

72,2%

27,8%

identifikácia vzorky -spôsob ukončenia NRS

(2009-2011)N=36

ukončenie NRS na návrh úradu

ukončenie NRS na návrh náhradného rodiča

Do vzorky sa podarilo získať odpovede z obidvoch foriem predčasne ukončenej ná-hradnej rodinnej starostlivosti. Nasledujúci graf ukazuje, že návratnosť bola mierne vyš-šia v skupine predčasne ukončenej náhradnej osobnej starostlivosti (20%) a o niečo menšiu vzorku (17,1%) sme získali od rodičov u predčasne ukončenej pestúnskej ro-dinnej starostlivosti. Celkovo sa z náhradných rodín s predčasne ukončenou starostli-vosťou sa podarilo získať v priebehu rokov 2009-2011 18,6% dotazníkov. Prevažovali náhradní rodičia, u ktorých bola ukončená starostlivosť a výchova na ich návrh (72,2%), na návrh úradu sa tak udialo v necelej tretine získaných dotazníkov (27,8%).

Za účelom porovnania sme kontaktovali nielen rodičov z predčasne ukončenej, ale aj rodičov z prebiehajúcej náhradnej rodinnej starostlivosti. Nasledujúca tabuľka obsahuje počty a podiely návratnosti dotazníkov náhradnej rodinnej starostlivosti na Slovensku k 31.12. 2012. Celková návratnosť bola takmer 19%, pričom vyššia bola z rodín ná-hradnej osobnej starostlivosti (29,4%), v porovnaní s pestúnmi/poručníkmi (14,7%).

identifikácia vzorky – návratnosť z prebiehajúcej NRS celkovo návratnosť % návrat-nosť

pestúnska starostlivosť/poručníctvo - rodiny k 31.12.2012 2161 318 14,7% náhradná osobná starostlivosť – rodiny k 31.12 2012 858 253 29,4% náhradná rodinná starostlivosť – rodiny CELKOVO k 31.12. 2012 3019 571 18,9% Zdroj: Na základe ročného výkazu o vykonávaní SPODaSK

Ako v prebiehajúcej, tak aj prerušenej náhradnej rodinnej starostlivosti boli na prvom mieste najčastejšie zastúpení náhradní rodičia, ktorí nemali k dieťaťu žiadne príbuzen-ské väzby. Nasledovali deti prijaté do rodín k starej mame/babke, alebo k tete/ujovi. Bez ohľadu na prebiehajúcu, či prerušenú náhradnú starostlivosť, to boli tri najčastejšie spôsoby prijatia detí, ktoré boli z rôznych dôvodov vyňaté zo svojho pôvodného rodin-ného prostredia. Pri prijatí dieťaťa do náhradného rodinného prostredia, najmenšie ná-hradné rodičovské podiely reprezentovali súrodenci, bratanci a sesternice.

20,0% 17,1% 18,6%

80,0% 82,9% 81,4%

0%

50%

100%

náhradná osobná starostlivosť N=115

pestúnska starostlivosť/poručníctvo

N=111

celkovo N=226

identifikácia vzorky - návratnosť z predčasne ukončenej NRS(2009-2011)

Stĺpec1

9

identifikácia vzorky – návratnosť - forma príbuzenské-

ho vzťahu k dieťaťu

PREBIEHAJÚCA NRS

N=526

PRERUŠENÁ NRS N=39

frekvencia % frekvencia % bez rodinných väzieb 217 41,3% 17 43,6% stará mama/babka 202 38,4% 10 25,6% teta/ujo 69 13,1% 6 15,4% sestra/brat 13 2,5% 1 2,6% krstný otec 11 2,1% - - starý otec/dedko 7 1,2% 2 5,1% iný rodinný vzťah 4 0,8% 1 2,6% súrodenec 1 0,2% 1 2,6% bratanec/sesternica 1 0,2% - - otec 1 0,2% - - synovec - - 1 2,6% SPOLU 526 100% 39 100%

Ďalším dôležitým faktom je zistenie, že so zvyšujúcim sa počtom predčasných ukončení sa medziročne znižuje počet pestúnskych rodín. Ak v roku 2007 to bolo 2045 rodín, tak v roku 2012 to bolo už len 1618 rodín. Spoločne s rastúcimi medziročnými podielmi predčasne ukončovanej starostlivosti, môže mať tento trend do budúcnosti vážnejšie následky. Na druhej strane počet náhradných osobných rodín aj poručníkov ostáva rela-tívne stabilizovaný.

Zdroj: ročné výkazy o vykonávaní SPODaSK

2035 2045 1966 1875 1845 1726 1659 1618

467 479 520 519 537 495 504 543859 794 820 808 853 858

0

500

1000

1500

2000

2500

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

vývoj počtu foriem náhradnej rodinnej starostlivosti

počet pestúnských rodín k 31.12. daného rokapočet poručníkov k 31.12. daného rokapočet náhradných osobných rodín v priebehu roka

10

4. VÝSKUMNÉ OTÁZKY

Základným cieľom bolo dať komplexnejšie odpovede na otázky, týkajúce sa dôvodov a súvislostí predčasného ukončovania náhradnej rodinnej starostlivosti na Slovensku. Obi-dvom skupinám náhradných rodičov sme v dotazníku položili rovnaké otázky. Zaujímalo nás, s akými najvážnejšími problémami sa počas starostlivosti a výchovy stretávali, akú formu podpory zvyknú(li) využívať, za akým konkrétnym účelom a ako hodnotia jej efektivitu. Výpovede obidvoch skupín rodičov sme porovnali a identifikovali rozdiely v ich výpove-diach. Predčasné ukončovanie bolo diskutované aj so zamestnancami oddelení sociálnopráv-nej ochrany. Zaujímalo nás, ako vnímajú aktuálne zmeny a aké príčiny vidia za rastúcim ukončovaním náhradnej rodinnej starostlivosti. Okrem subjektívnych výpovedí náhradných rodičov a zamestnancov sociálnoprávnej ochrany, sme skúmali aj súvislosti s kvantitatívnymi ukazovateľmi. Tieto pochádzali z troch hlavných oblastí - z pôvodnej rodiny, z prostredia náhradnej rodiny a vybraných sociodemografických charakteristík dieťaťa. Pri ich výbere sme sa inšpirovali niektorými zdrojmi zo zahraničnej literatúry. Identifikovali sme tie kategó-rie, s ktorými predčasné ukončovanie súvisí najčastejšie a najmenej. Poznáme tak objektív-nejší empirický obraz náhradných rodín, kde bola starostlivosť ukončená predčasne vzhľa-dom na vybrané kvantitatívne ukazovatele. Zamerali sme saj na odporúčania a opatrenia, ktoré pracovníci sociálnoprávnej ochrany spolu s náhradnými rodičmi navrhovali. Zis-ťovali sme aj príklady dobrej praxe a návrhy zmien, ktoré by v budúcnosti mohli dopo-môcť k lepšiemu fungovaniu starostlivosti o deti, ktoré vyrastajú mimo svojich pôvod-ných rodín.

5. METÓDY RIEŠENIA

Základný súbor, z ktorého bola vytvorená vzorka, pozostával z náhradných rodičov rozdelených do dvoch hlavných skupín. Prvou skupinou boli náhradní rodičia, ktorým bola starostlivosť v priebehu posledných troch rokov predčasne ukončená. Druhú sku-pinu tvorili náhradní rodičia, ktorí starostlivosť poskytovali aj počas realizácie priesku-mu. Obidvom skupinám sme položili rovnaké otázky, za účelom vzájomného porovnania a zistenia rozdielov v sledovaných oblastiach. Na získanie dát bol použitý dotazník, dis-tribuovaný cieľovej skupine za pomoci oddelení sociálnoprávnej ochrany. Pri vyhodno-tení sme použili jednostupňové a dvojstupňové triedenia, pri subjektívnych odpove-diach sme interpretovali výpovede s ohľadom na dostupnú literatúru. Pretože počet prí-padov predčasného ukončenia náhradného rodičovstva vo vzorke bol zo štatistického hľadiska malý, kvantitatívne ukazovatele sme netestovali na vplyv tretích premenných. Z rovnakého dôvodu nebolo možné realizovať viacstupňové triedenia v ktorých by sa mohli ukázať (vzhľadom na kontrolu vybraných charakteristík) ďalšie súvislosti. Pri štatistickom vyhodnotení sme použili koeficienty mier asociácie medzi nominálnymi a ordinálnymi znakmi. Keďže nešlo o vzorku získanú náhodným výberom, zistenia štatis-tickej významnosti ako aj sily vzťahu zistených súvislosti sú ilustratívne.

11

6. OBMEDZENIA PRIESKUMU

Zistenia sú výsledkom spracovania odpovedí zamestnancov oddelení sociálnoprávnej ochrany a dvoch skupín náhradných rodičov: skupiny s prebiehajúcou a s predčasne ukončenou náhradnou rodinnou starostlivosťou(v priebehu posledných troch rokov). Z toho plynie niekoľko obmedzení. Prvé sa týka návratnosti dotazníkov z predčasne ukončenej starostlivosti. Keďže celková návratnosť v tejto skupine bola 19%, nevieme, aké boli charakteristiky rodín, ktoré sa prieskumu nezúčastnili. Niektoré zo skúmaných charakteristík nemusia byť vo vzorke dostatočne zastúpené a naopak, iné zasa môžu byť zastúpené nadmerne. To isté sa týka rodín s prebiehajúcou náhradnou rodinnou starost-livosťou. Výsledky uvedené v práci sú interpretované cez optiku náhradných rodičov a odborných pracovníkov oddelení sociálnoprávnej ochrany. Na jednej strane tak po-známe pohľad náhradných rodičov ako aj zamestnancov oddelení sociálnoprávnej ochrany, na druhej strane je práca touto optikou limitovaná a závery majú obmedzenú platnosť. Nevieme, ako sa na predčasné ukončovanie pozerajú samotné deti, ktorým bo-la starostlivosť a výchova ukončená predčasne. Ak by sme sa pýtali aj ich, zistenia by mohli byť doplnené o ďalšie dôvody a celkovo by mali aj silnejší záver. Ak niektoré ná-hradné rodiny prijali do svojej starostlivosti viac detí, pri ďalšej analýze sme sa pýtali na to, ktoré bolo do rodiny prijaté ako prvé.

7. ZHRNUTIE ZAHRANIČNEJ LITERATÚRY

Dôvody predčasného ukončovania náhradnej rodinnej starostlivosti sme v použitej lite-ratúre redukovali na súvislosti spájané s výskumným zámerom. Tie sú detailnejšie uve-dené v jednotlivých kapitolách kníh Farmer, E., Moyers, S. Kinship care – Fostering Effec-tive Family and Friends Placements, Jessica Kingsley Publishers(2008) a Fernandez, E, Barth, P.R.- How Does Foster Care Work? Jessica Kingsley Publishers (2010). Ide o dva základné zdroje, poskytujúce údaje a prehľad o zahraničných výskumných aktivitách v náhradnej starostlivosti. Sme si vedomí ťažkostí, najmä v súvislosti s medzinárodnými porovnaniami, v dôsledku rozdielnych definícií a praxe priebehu náhradnej rodinnej starostlivosti, ako aj kontextu, rozsahu a kvality poskytovaných služieb pre náhradné rodiny a deti, vyrastajúce mimo svojho rodinného prostredia. Napriek tomu, sme sa niektorými závermi z uvedených zdrojov inšpirovali aj pri empirickom výskume. Cie-ľom bolo zistiť, akú úlohu pri predčasných ukončeniach na Slovensku zohrávajú niekto-ré ukazovatele uvádzané v zahraničnej literatúre (napr. rola príbuzenských vzťahov v náhradnej rodinách, vek dieťaťa v čase prijatia, dĺžka rodinnej starostlivosti, zmena miesta bývania, deti pochádzajúce z národnostných menšín, subjektívne vyhodnotený rozsah traumy v dôsledku vyňatia a pod.).

Náhradná rodinná starostlivosť má neraz bezproblémový priebeh so šťastným a úspešným koncom, ale môžu sa v nej vyskytnúť aj komplikácie. Pre ilustráciu uvá-dzame niektoré zo základných čísel - v USA majú nejakú formu závažnejšieho problé-

12

mu dve tretiny z pestúnskych rodín v prvých 2 rokoch.1 V Holandsku je pestúnska sta-rostlivosť predčasne ukončená v priebehu 3 rokov u 32% rodín.2 Niektorí zahraniční autori uvádzajú, že pri kontrole premenných, akými sú vek, sociodemografické charak-teristiky detí alebo dôvody prijatia, bola u tínedžerov náhradná rodinná starostlivosť predčasne ukončená v rozsahoch 30%-50%. Tieto vysoké čísla boli čiastočne vysvetľo-vané počtom predchádzajúcich rodinných skúseností dieťaťa, typom rodinnej starost-livosti (veľa z ukončení, aj keď nie všetky, zahŕňali náhradných príbuzenských rodičov) a závažnosťou detských tráum v čase prijatia do náhradnej rodiny.3 K dispozícií sú aj ďalšie typy údajov, hovoriace buď o úspešnosti náhradnej rodinnej starostlivosti v zmysle návratu do pôvodných rodín alebo zaoberajúce sa dĺžkou doby, potrebnou na preklenutie problémov v pôvodnej rodine, pred opätovným návratom dieťaťa späť, do pôvodnej rodiny. Pre porovnanie, v Nemecku sa vracia 40% detí z pestúnskych ro-dín späť do svojich biologických rodín, alebo k rodinným príbuzným. V Anglicku je to 42%, Švédsko 56% a v Austrálií 63%. Problémy, ktoré boli spájané s pôvodnými rodi-nami, sa tak v týchto krajinách väčšinou ukázali ako potenciálne riešiteľné.4 Inú povahu majú údaje, ktoré ukazujú, ako sa darí pôvodným rodinám ohľadom časového úseku preklenutia dôvodov vyňatia. Prieskum z USA priniesol zistenia, že 60% detí, ktoré boli prijaté do pestúnskej starostlivosti, sa do 3 rokov vrátia buď k svojim pôvodným rodi-čom, príbuzným, alebo do adopcie (aj keď niektoré z nich sa vrátili naspäť do pestún-skej starostlivosti raz alebo dvakrát).5 Vo Veľkej Británii dosahuje tento podiel 58%, v priebehu troch rokov starostlivosti.6 V Austrálii sa väčšina detí vrátila do pôvodných rodín v priebehu prvého roka. Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo v USA sa pestúnsky rodič veľmi často stáva aj adoptívnym rodičom (v roku 2005 bola ¼ pestúnskych rodičov v USA adoptívnymi rodičmi), vo Veľkej Británii je adoptovanie si dieťaťa v pestúnskej starostlivosti veľmi zriedkavé.7 Nie vo všetkých krajinách má pestúnska starostlivosť dlhodobú tradíciu - napríklad v Dánsku začala byť preferovaná až v priebehu posled-ných 25 rokov.8 Aj keď je návrat dieťaťa do pôvodnej rodiny, alebo adopcia všeobecne spájaná s pozitívnymi výsledkami, ani tu nie je na mieste zovšeobecňovanie a prehnaná idealizácií (napr. nezhody v očakávaniach zo strany adoptívnych rodičov, nereálne pred-stavy o dieťati a pod.). Niektoré deti po návrate do pôvodných rodín, alebo po odchode do adopcie, môžu dosahovať „horšie výsledky“.9

Samotné prijatie dieťa do náhradnej rodiny ešte nie je garanciou, že toto bude aj úspeš-né a že bude viesť k dlhodobo bezproblémovej kvalitnej starostlivosti. Niektoré deti sa opakovane vracajú do tej istej náhradnej rodiny, iné sú prijaté do ďalších rodín, alebo odchádzajú späť do detského domova.10 Predčasné ukončenie má tak dva hlavné dôsled-

1Wulczyn, Kogan and Haardren, (2003), Wulczyn, Hislop, Chen, (2007) 2Oosterman at al. (2007) 3 Sallnas, Vinnerljung, Westermark (2004) 4 Fernandez, Delfabbro (2008) 5 Doyle, (2007), Wulczyn, (2004) 6 Dickens et al.,(2007), Rowe et al.( 1989) 7 Thoburn (2008) 8 Knudsen, Egelund, Hastbaek, A.d.(2008) 9 Barth (2006) 10 Sinclair (2008)

13

ky – pre náhradného rodiča i pre dieťa. Náhradný rodič môže neúspech vnímať ako signál na ukončenie akéhokoľvek pokusu stať sa náhradným rodičom v budúcnosti.11 Dieťa, ktoré bolo prijaté do náhradnej rodiny a starostlivosť v nej sa predčasne skončila, stráca vo všeobecnosti akúkoľvek dôveru ku svojim budúcim náhradným rodičom alebo dospelým.12

V celkovom zhrnutí možno identifikovať niekoľko oblastí, ktoré sú spájané s problémami alebo predčasným prerušovaním náhradnej rodinnej starostlivosti. Tieto nevypovedajú iba o priamych rizikových faktoroch, ale aj o celkovom kontexte kvality prostredia, do ktorého deti počas náhradnej rodinnej starostlivosti vstupujú. Identifi-kácia momentu stojaceho za predčasným ukončením je zložitá. Obvykle ide o súhrn via-cerých, vzájomne sa ovplyvňujúcich okolností, kde identifikovanie jednej príčiny nie je možné. Dopady následkov z pôvodnej rodiny a následných životných ciest sú rôzne. Aj keď nie všetky deti v náhradnej rodinnej starostlivosti si automaticky prešli závažnými traumami, negatívne skúsenosti si veľmi často berú so sebou aj do ďalšieho prostredia. Niekedy nepredstavujú komplikácie, inokedy sú závažné až natoľko, že ich rozsah a hĺbka má vplyv aj na kvalitu starostlivosti v náhradnej rodine.13 Deti, ktoré boli zane-dbávané alebo boli svedkami domáceho násilia, či samotné boli vystaveniu násiliu, sú traumatizované. Poruchy správania a poruchy pripútania, zdravotné a psychiatrické problémy majú tak veľmi často svoje počiatky nielen v pôvodných rodinách, ale aj v kvalite a postupnosti následných opatrení. Ak sa dieťa dostane do nového priaznivej-šieho prostredia, môže svojim konaním organizovať predchádzajúce nepriaznivé vý-chovné prostredie. Náhradní rodičia sú často v situácií, kedy čelia problémom, za ktoré nenesú zodpovednosť a ktorým nerozumejú. Problémy dieťaťa tak nemusia mať svoj zdroj v náhradnej rodine.14 Akékoľvek predčasné ukončenie preto treba interpretovať opatrne - zvlášť keď nevieme ako silnú ujmu - čo do závažnosti a rozsahu utrpeli deti v pôvodnom rodinnom prostredí, aké boli ich ďalšie životné osudy a ak dôkladne nepo-známe náhradné rodinné prostredie, do ktorého boli prijaté.

Deti v pestúnskej starostlivosti majú 5 až 7 krát vyššie riziko rôznych komplikácií (psy-chiatrické, zdravotné). Zvýšené riziko existuje v oblasti psychických problémov, skoré-ho rodičovstva, problémov s prežívaním vlastnej identity, rizika vyššieho výskytu se-bevrážd, alebo problémov s vlastným sebavedomím. Výnimkou nie sú ani posttrauma-tické stresové poruchy a problémy so vzťahovou väzbou(Švédsko).15 Niektorí autori upozorňujú, že až u 45% detí v pestúnskej starostlivosti, boli diagnostikované rôzne zdravotné problémy (opäť post-traumatická stresová porucha, poruchy vzťahovej väzby - aj keď napr. deti s problematickým pripútaním sa môžu častejšie nachádzať v detských domovoch)16. Rôzne zdravotné komplikácie boli sledované aj vzhľadom na rozdiely vo forme poskytovanej rodinnej starostlivosti. Na 600 deťoch vo Švédsku

11 Denby, Rindgleisch, Bean (1999) 12 Scroufe (1990) 13 Barth, Wildfire, Green (2006) 14 Matoušek, Pazlarová (2010) 15 Vinnerljung, Franzén, (2006) 16 Knorth, Harder, Zandberg, Kendrick (2008)

14

v adopcii a pestúnskej starostlivosti bolo zistené, že deti v pestúnskej starostlivosti mali komplikovanejšie životné príbehy, ako ich adoptovaní rovesníci. Tento rozdiel sa zväč-šoval s pribúdajúcim vekom.17 Výsledky poukazujú nielen na odlišnú kvalitu rodinného prostredia, ale aj na rozličnú štruktúru detí, ktoré sú prijímané do rôznych foriem ná-hradnej rodinnej starostlivosti.

V porovnaní s ostatnou populáciou, deti v náhradných rodinách sú v nevýhode nielen pri zdravotných alebo psychických problémoch, ale aj školských výsledkoch a celkovej výške dosiahnutého vzdelania. V porovnaní s tou istou vekovou populáciou, sú častejšie v špeciálnom vzdelávaní a čelia zvýšenému riziku nedosiahnutia akademického vzdela-nia.18 Školská neúspešnosť je jedným z faktorov, ktorý môže indikovať predčasné ukon-čenie pestúnskej starostlivosti. Výsledky detí v škole, môže ale zlepšiť zvyšovanie kvali-fikácie pestúnskych rodičov.19 Rovnako aj kvalita širších kontaktov dieťaťa, miera pod-pory zo strany štátu alebo povaha kontaktu s pôvodnou rodinou hrajú svoju rolu.20 Mladí ľudia, pokračujúci vo vlastnom vzdelávaní častejšie ostávali v pestúnskej starost-livosti aj po dosiahnutí 18 roku veku, alebo žili s tým istým náhradným rodičom. Deti, ktoré nemali problém v školskej dochádzke, navštevovali školu radi a súčasne boli vy-stavené zníženému riziku predčasného ukončenia.21

Zaujímavým zistením je fakt, že deti pochádzajúce z prostredia národnostných menšín, sú v niektorých krajinách v náhradnej starostlivosti zastúpené častejšie a dlhšie v nej aj zostávajú.22 V porovnaní s väčšinovou populáciou pochádzajú najmä zo znevýhodneného prostredia, žijú na odľahlých miestach s väčším výskytom domáceho násilia, zneužívania alkoholu a komplikáciou jazykovej bariéry. V Austrálií sú to napr. Aborigéni a v Rumunsku Rómovia. Nie vždy sú ale deti, pochádzajúce z tohto prostredia v v náhradnej starostlivosti zastúpené nadmerne alebo sa vyznačujú častejšími preruše-niami. V USA sú to napríklad biele deti u ktorých bola starostlivosť ukončená predčasne, v porovnaní s deťmi hispánskeho pôvodu alebo černošskými deťmi.23 Nie je pritom cel-kom zrejmé, či dlhší čas, ktorý deti z národnostných menšín trávia v náhradnej starostli-vosti je v niektorých krajinách dôsledkom zle nastaveného systému náhradnej starost-livosti, alebo treba hľadať hlavné dôvody u náhradných rodičov, ktorí deti prijali.24

V zhrnutí ďalších zdrojov možno faktory súvisiace s predčasným ukončovaním roztrie-diť do niekoľkých hlavných oblastí - uvádzame tie z nich, ktoré sú spomínané najčastej-šie. Prvou oblasťou je povaha náhradného rodinného prostredia do ktorého deti vstu-pujú. Dostupné štúdie, poukazujú na rozdiely v starostlivosti, vzhľadom na rodinnú prí-buznosť rodiča dieťaťu.25 Príbuzenskí náhradní rodičia sa napríklad častejšie zameria-

17 Bohman, Sigvardsson, (1990) 18 Trout et al. (2008) 19 Flynn, Paquet, Marquis (2010) 20 Daly, Gilligan (2005) 21 Sinclair (2006) 22 Tilbury and Thoburn (2009) 23James (2004) 24 Delfabbro (2009) 25 Knudsen, Egelund, Hestbaek (2010)

15

vajú na posilnenie vzťahu s dieťaťom a jeho problémovú situáciu riešia následne, zatiaľ čo u profesionálnych pestúnov platí, že ich úsilie je častejšie zamerané na deti, ktoré sa nachádzajú vo väčších problémoch a ich zámerom je skôr riešiť problémovú situáciu detí. Jedným z opakujúcich sa zistení sú benefity plynúce z preferencie náhradnej sta-rostlivosti u rodinných príbuzných dieťaťa. Aj keď príbuznosť náhradného rodiča voči dieťaťu môže mať určité nevýhody, všeobecne prevláda konsenzus, že výhody príbuzen-ských náhradných rodín pri naplnení potrieb detí dlhodobo prevažujú. Náhradný ro-dič môže byť bránou k pôvodnej rodine a zároveň byť nápomocný dieťaťu v jeho vlast-nom záujme. V Anglicku sa priaznivé výsledky preukázali najmä u starých rodičov detí, pred rodinnými príbuznými ako sú ujo alebo teta.26 Širšie rodinné prostredie viac inkli-nuje k stabilite, ako náhradné rodiny, v ktorých táto väzba nie je. Od príbuzenských náhradných rodičov sa deti menej často vracajú do svojich pôvodných rodín, ako od pes-túnov bez príbuzenskej väzby.27 Príbuzní dieťaťa môžu mať aj ďalšie špecifické črty - longitudálna štúdia realizovaná v Anglicku v priebehu rokov 1998-2001 na vzorke 7400 detí ukázala, že títo sú častejšie chudobnejší, bývajú v komplikovanejších bytových podmienkach a finančných pomeroch, majú nižšie vzdelanie a sú častejšie bez partne-ra.28 V kvalite starostlivosti o dieťa ale nehrá rolu ani tak socioekonomický status rodiny (ak sa neprejavuje hraničným stupňom chudoby) ale skôr psychologické dispozície rodi-čov v zmysle orientácie na dieťa (schopnosť načúvať dieťaťu, podpora samostatnosti, prejavenie pochopenia a pod.)29 Ide teda o schopnosť odpovedať na potreby dieťaťa. Akceptácia, podporujúci prístup voči detským „zlyhaniam“ sú spájané s dlhodobejším a stabilnejším prijatím.30 Mechanizmus pripútania v rodine a pocit spolupatričnosti zni-žuje tak rolu behaviorálnych problémov pri hroziacom predčasnom ukončení.31 Očami sociálnych pracovníkov môžu byť príbuzenskí náhradní rodičia s nižším sociálnym sta-tusom ale vnímaní aj opačne - ako tí, ktorí poskytujú starostlivosť horšiu ako náhrad-ní rodičia, ktorí nie sú príbuznými dieťaťa a majú vyšší socioekonomický status. To, že niektoré formy náhradnej rodinnej starostlivosti sa ukazujú pre dieťa prijateľnejšie ešte neznamená, že iné nemôžu fungovať. Je nutné zohľadniť celú škálu možností, ako aj to, čo bolo plánované a podmienky za akých bol plán dosiahnutý.

Na predčasné ukončenie môže mať vplyv aj profesia, ktorú náhradní rodičia vykonávajú. Lepšie výsledky dosahujú tí rodičia, ktorí sú zamestnaní v niektorých pomáhajúcich, pe-dagogických alebo zdravotníckych profesiách – sociálni pracovníci, učitelia, lekári. Tým-to profesiám sa zrejme venujú primárne prosociálne zameraní jednotlivci, ktorí môžu byť vybavení lepšími vlastnosťami potrebnými pre úspešné náhradné rodičovstvo. Rov-nako pozitívny vplyv môže mať viera alebo podpora cirkevného spoločenstva, stabilné

26 Triseliotis (1989) 27 Valle et al. (2009) 28 Berrick (1997) Cuddeback, (2004) 29 Magnuson, Duncan (2006) 30 Sinclair(2005) 31 Leahters (2006)

16

manželstvo, dobre organizovaný a štrukturovaný každodenný život, ktorý je dostatočne flexibilný, aby mohol reagovať na momentálne potreby dieťaťa.32

Niektoré zistenia z Dánska ukazujú, že priaznivé výsledky sú spájané aj s rodinným prostredím, kde sú opatrovatelia bezdetní alebo nemajú detí takého istého veku a pohlavia ako dieťa, ktoré do svojej rodiny prijali.33 Stabilitu náhradnej rodiny oslabuje, ak správanie prijatých detí začne negatívne ovplyvňovať biologické deti. Ak v náhradnej rodine nie sú žiadne problémy, nediferencuje prítomnosť ďalších detí riziko predčasné-ho ukončenia. V okamžiku, keď vzniknú medzi nimi konflikty, prichádza s veľkou prav-depodobnosťou rozpad. Ak sa náhradní rodičia cítia v strese (problémy v rodine, part-nerské nezhody, výchovné problémy detí), riziko sa ešte viac zvyšuje. 34 V Holandsku sa na vzorke 419 detí ale naopak ukázalo, že na popredných miestach nie sú konflikty dieťaťa s iným dieťaťom v rodine, ale nedostatočné prijatie dieťaťa samotnou náhrad-nou rodinou, správanie dieťaťa považované za problémové alebo tlak zo strany pôvod-nej rodiny.35 Rozdielne poznatky tak ukazujú na pluralitu problémových okolností a nejednoznačnosť získaných záverov.

Náhradná rodinná starostlivosť je ohrozená aj z hľadiska času - najmä v prvých šies-tich mesiacoch svojho trvania je riziko predčasného ukončenia najvyššie.36 Obzvlášť, ak bolo do rodiny prijaté dieťa s prejavmi porúch správania alebo vekovo mladšie dieťa, so skúsenosťou s viacerými náhradnými rodinami bez stabilného a dlhodobejšieho pobytu.37 V tomto období je preto najviac dôležitá a kľúčová profesionálna podpora v podobe služieb náhradným rodinám, zohľadňujúca aj situáciu dieťaťa vo vzťahu k náhradnej aj biologickej rodine.

S predčasným ukončením súvisia aj ďalšie okolnosti - počet predošlých skúseností s náhradnými rodinami, alebo dĺžka pobytu dieťaťa v nich. V priemere sú vo väčšom riziku deti, ktoré boli prijaté vo vyššom veku alebo si prešli pobytmi vo viacerých ná-hradných rodinách.38 Naopak, mladšie dieťa, majúce skúsenosť so stabilitou náhradnej rodiny, je v menšom riziku.

Vek dieťaťa v čase prijatia, počet predošlých prijatí do náhradnej rodinnej starostlivosti, alebo závažnosť porúch správania boli skúmané aj s ohľadom na podobu následných životných dráh. Mladšie detí s „malými“ problémami mali častejšie sklon odísť do inej pestúnskej starostlivosti alebo pôvodnej rodiny. Staršie deti s „malými“ problémami sa s pomocou podpory a poradenstva osamostatnili. Staršie deti, s rozsiahlejšími poru-chami v správaní, odchádzali do ústavnej starostlivosti.39

32 Matoušek, Pazlarová (2010) 33Triseliotis (1989) 34 Matoušek, Pazlarová (2010) 35Strijker, Zandberg (2005) 36Wulczyn (2005) 37 Wulczyn (2005), Bullock et al. (2006), Courtney et al. (2001), Pecora et al. (2005), Stein, Munro (2008) 38 Barber, Delfabbro (2002), Padreck (1984), Proch, Taber (1985), Wulczin, Kogan, Harden (2003) 39 Sinclair (2006)

17

Vplyv na predčasné ukončenie má aj častá zmena prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Sťahovanie sa z miesta na miesto spôsobuje, že dieťa musí nanovo budovať sociálne vzťahy, adaptovať sa na nové prostredie, často aj s návštevou novej školy. Rôzne sociál-ne a materiálne podmienky znamenajú stále novú konfrontáciu a prispôsobovanie sa novému bydlisku, opätovné chodenie do novej školy alebo budovanie nových sociálnych vzťahov a sietí. U detí, ktoré pôvodne nemali žiadne problémy v starostlivosti, sa vply-vom striedania rôznych prostredí komplikácie buď objavili, alebo zvýšili.40 Zároveň to môže znamenať aj znižovanie šance na úpravu rodinných väzieb dieťaťa s pôvodnou rodinou.41

Dieťa, ktoré opúšťa pestúnsku rodinu, je so svojimi vzťahmi, či už pozitívnymi alebo ne-gatívnymi, vždy spojené so svojou pôvodnou rodinou.42 Ďalšou zásadnou okolnosťou je preto povaha vzájomných kontaktov, ktoré môžu mať rôzne dôsledky. V ideálnom prí-pade by všetky strany mali mať rovnaký cieľ – návrat dieťaťa do vlastnej rodiny. Pokiaľ to nie je možné, mal by byť zaistený kontakt a stabilné zázemie v náhradnej rodine. Platí, že čim je dieťa s pôvodnej rodiny preč dlhšie, tým viac klesá pravdepodobnosť, že bude možný jeho návrat. Vzájomný kontakt s pôvodnou rodinou je dôležitý aj z hľadiska ne-uvoľňovania vzťahov, kedy sa postupne mení povaha rodinného prostredia v ktorom už dieťa po jeho odchode môže mať v každodennom rodinnom živote stále menší priestor pre návrat.43 Nie vždy je ale v záujme dieťaťa, aby stretávanie prebiehalo. U detí, ktoré boli pôvodnými rodičmi sexuálne zneužívané a zároveň k nim mali „neobmedzený prí-stup“, sa zvyšuje pravdepodobnosť predčasného ukončenia. Kontakty s rodičmi zohrá-vajú negatívnu úlohu aj vtedy, ak prostredníctvom nich prichádza k tlaku na náhradnú rodinu.44 Ak sa deti často vracali do svojho pôvodného domáceho prostredia, mali záro-veň väčšie problémy s naviazaním sa na náhradného rodiča. Prospešnosť závisí aj od toho, ako dieťa vníma svojich vlastných rodičov, aké boli dôvody vyňatia z pôvodnej ro-diny, či sú rodičia dostatočné otvorení a pripravení na vzájomné stretnutia. Ak stretnu-tia prebiehajú na neutrálnej pôde, alebo v prostredí náhradnej rodiny, riziko predčas-ného ukončenia sa znižuje.45 Na druhej strane, v krátkodobej náhradnej rodinnej sta-rostlivosti sa častosť kontaktov ukazuje ako mimoriadne priaznivá. Výskum frekvencií návštev rodičov v Holandsku ukázal, že kontakty detí s pôvodnými rodičmi nemajú ten-denciu korelovať s problémovým správaním alebo predčasným ukončením pestúnskej starostlivosti. Ak ale deti odchádzajú do svojho pôvodného rodinného prostredia za ro-dičmi, súvislosť už existuje.46 Platí, že náhradní rodičia s dobrými vzťahmi s pôvodnou rodinou, ktorí dieťa podporujú vzájomne, pričom kooperujú aj so sociálnymi pracov-níkmi, sú optimálnou možnosťou.47 Niektoré príklady dobrej praxe pre organizáciu kon-taktov sa týkajú štyroch základných oblastí - posilňovanie silných stránok rodičov

40 Newton, Litrownik,Landswerk, (2000) 41Strijker, Knorth,(2008), Knorth, Dicksheit (2008). 42 Pecora et al. (2010) 43 Matoušek, Pazlarová (2010) 44Strijker (2010) 45 Strijker, Zandberg (2005) 46Stijker, Zandberg (2005) 47 Sinclair et al. (2007)

18

v zmysle vedenia k postupnému preberaniu iniciatívy pri vzájomných stretnutiach. Po-silňovanie schopnosti rodičov vcítiť sa do potrieb detí pomocou spoločných činností. Posilňovanie rodiča zvládať vlastné emócie v priebehu návštevy a dodržiavať stanovené pravidlá za účasti profesionála. Aktívne rodičovstvo – posilňovanie vedomia rodičov, že ich skutky a slova ovplyvňujú konanie dieťaťa. Rodičia potrebujú priestor na vyjadrenie citov a obáv. Mali by dostať spätnú väzbu od profesionála.48

Ďalšou dôležitou okolnosťou je úloha štátu, ktorú pri poskytovaní náhradnej starostli-vosti zohráva. Jednotlivé úrady tvoria kľúčové rozhodnutia pri prijatí do náhradnej ro-dinnej starostlivosti. Častosť kontaktov so sociálnymi pracovníkmi alebo vzájomná spo-lupráca môže mať vplyv na pozitívne zmeny pri prijatí.49 Efekt práce sociálnych pracov-níkov sa zvyšuje, ak konajú so súhlasom všetkých zúčastnených strán. Riziko problémov sa znižuje s rastúcim množstvom energie, ktorú investujú do náhradných rodín.50 V niektorých prípadoch sa ukázalo, že pestúnska starostlivosť bola prerušená, ak neexis-tovala dostatočná spolupráca medzi sociálnym pracovníkom a problematickým alebo agresívnym pôvodným rodičom dieťaťa.51 V niektorých krajinách majú osamelí náhradní rodičia silnejšiu podporu zo strany štátu, pretože majú slabšie sociálne siete.

48 Bayer (2007), Matoušek, Pazlarová (2010) 49 Pardeck, (1984) 50 Stone (1983) 51 Ward, Munro, (2006)

19

8. HLAVNÉ ZISTENIA

Nasledujúca kapitola identifikuje výpovede náhradných rodičov a sumarizuje hlavné zistenia. Prvá tabuľka ukazuje, aký podiel náhradných rodičov uviedol výskyt vážnych problémov. Ak v prvej skupine (ukončenej predčasne) uviedli vážne problémy, všetci náhradní rodičia, v druhej skupine (prebiehajúcej) nejakú formu problému uviedlo 49% náhradných rodičov a aj napriek tomu, veľká väčšina z tohto podielu hodnotila priebeh náhradnej rodinnej starostlivosti ako veľmi dobrý alebo dobrý. Iným slovami to zname-ná, že aj keď sa v náhradných rodinách vyskytnú problémy (ako v každej rodine), tieto ešte nemusia znamenať jej automatické ohrozenie, predčasné ukončenie alebo dlhodo-bý komplikovaný priebeh. Je to pochopiteľné, keďže akákoľvek starostlivosť o deti môže byť sprevádzaná aj rôznymi komplikáciami. A nemusia to byť iba deti prijaté do ná-hradných rodín z detských domovov alebo priamo z problémových pôvodných rodín.

VÝSKYT VÁŽNYCH PROBLÉMOV V NÁHRADNEJ RODINNEJ STAROSTLIVOSTI

PREDČASNE UKONČENÁ NRS

N=41

PREBIEHAJÚCA NRS

N=571 N % N %

neuviedli (alebo sa nevyskytuje žiadny vážny problém) 0 0% 291 50,9% uviedli závažný problém 41 100% 280 49,1%

SPOLU 41 100% 571 100%

AKO PODĽA VÁS PREBIEHA NÁHRADNÁ RODINNÁ STAROSTLIVOSŤ? (skupina náhradných rodičov, ktorí uviedli najvážnejšie problémy počas starostlivosti)

N=280

PREBIEHAJÚCA NRS

N % veľmi dobre 105 37,5%

dobre 116 41,4% ani dobre ani zle 47 16,8%

zle 10 3,6% veľmi zle 2 0,7%

SPOLU 280 100%

8.1. FORMA UMIESTNENIA DIEŤAŤA PO PREDČASNOM UKONČENÍ

Ak je náhradná rodinná starostlivosť ukončená predčasne, existuje pre dieťa niekoľko následných ciest. Tieto najčastejšie znamenajú návrat do skupinovej starostlivosti det-ského domova, reedukačných centier, profesionálnych rodín v detských domovoch, ale-bo do krízových stredísk. Ide o cesty, ktoré sú vzhľadom na opatrenia a zákonné postu-py sociálnoprávnej ochrany považované za horšie alternatívy, ako prijatie v náhradnej rodine. Pre dieťa tak skôr znamenajú ďalšiu reprodukciu tráum a dôsledkov predčasne ukončenej náhradnej rodinnej starostlivosti. Celkovo len 15% podiel z detí odchádza do ďalšej náhradnej rodiny, či už pôvodnej, pestúnskej alebo náhradnej osobnej rodiny. Najzriedkavejšie sa vracajú späť do svojich pôvodných rodín, čo vzhľadom na predčasné ukončenie možno pre dieťa vnímať ako rizikovú cestu, keďže k ukončeniu neprišlo po

20

úprave rodinného prostredia a pôvodná rodina tak s najväčšou pravdepodobnosťou nie je na prijatie dieťaťa ešte pripravená.

UMIESTNENIE DIEŤAŤA PO UKONČENÍ VAŠEJ STAROSTLIVOSTI

N

% kumulatívne %

iná pestúnska starostlivosť 1 2,5% 2,5% iná náhradná osobná starostlivosť 3 7,5% 10%

biologická rodina 2 5% 15% skupina v detskom domove 20 50% 65,0%

profesionálna rodina v detskom domove 3 7,5% 72,5% krízové stredisko 3 7,5% 80,0%

zariadenie ochrannej výchovy (výkon trestu) 1 2,5% 82,5% reedukačné centrum 6 15,0% 97,5%

nie je známe 1 2,5% 100% SPOLU 40 100% -

8.2. DÔVODY PREDČASNÉHO UKONČENIA A NAJVÁŽNEJŠIE PROBLÉMY Ako hlavné príčiny predčasného ukončenia, skupina náhradných rodičov uvádzala naj-častejšie kombináciu troch problémov: problémy dieťaťa v škole, psychiatrické problé-my dieťaťa (laicky identifikované ako poruchy správania) a komplikovaný priebeh pu-berty u starších detí. U prebiehajúcej náhradnej starostlivosti boli najdôležitejšie prob-lémy so slabou finančnou podporou náhradného rodiča. Až potom nasledovali problémy dieťaťa v škole alebo komplikovaný priebeh puberty. V skupine predčasne ukončenej starostlivosti bola finančná podpora náhradného rodiča uvedená až na siedmom mieste. Štruktúra poradia najvážnejších problémov je tak v obidvoch skupinách veľmi podobná. Druhá tabuľka ukazuje, že za predčasným ukončením nie je jeden dôvod, ale kombinácia viacerých okolností, ktoré hrajú pri predčasnom ukončovaní svoju rolu

porovnanie poradia najvážnejších problémov počas starostlivosti o dieťa 1. najčastejšie uvádzaný problém, 13. najmenej často uvádzaný problém

predčasne ukončená NRS (dôvody predčasného

ukončenia) N=41

prebiehajúca NRS (najväčšie problémy)

N=300 1. problémy dieťaťa v škole 1 2 2. psychiatrické problémy dieťaťa (napr. poruchy správania) 2 4 3. nezvládanie puberty dieťaťa 3 3 4. ovplyvňovanie dieťaťa biologickými rodičmi 4 5 5. konflikt medzi pôvodným dieťaťom a prijatým dieťaťom 5 10 6. problémy s prispôsobením sa dieťaťa prostrediu náhradných rodičov 6 9 7. slabá finančná podpora náhradného rodiča 7 1 8. nezhody biologických rodičov s náhradnými rodičmi 8 8 9. nedostatok odbornej pomoci (podpory) 9 6 10. trestná činnosť dieťaťa 10 13 11. zdravotné problémy dieťaťa (napr. zdravotné postihnutie) 11 7 12. nezhody náhradných rodičov so širšou rodinou 12 11 13. nezhody medzi náhradnými rodičmi - 12

21

OBLASTI PROBLÉMOV V NRS

PRERUŠENÁ NRS

N=41 (dôvody predčasného ukončenia)

PREBIEHAJÚCA NRS N=300

(najväčšie problémy)

frekvencia dôvody %

odpovede % frekvencia dôvody

% odpovede

%

1. problémy dieťaťa v škole 28 16,1% 68,3% 123 13,7% 41,0%

2. psychiatrické problémy dieťaťa (napr. poruchy správania) 24 13,8% 58,5% 88 9,8% 29,3%

3. nezvládanie puberty dieťaťa 21 12,1% 51,2% 122 13,6% 40,7%

4. ovplyvňovanie dieťaťa biologickými

rodičmi

19 10,9% 46,3% 80 8,9% 26,7%

5. konflikt medzi pôvodným dieťaťom a prijatým dieťaťom 14 8,0% 34,1% 44 4,9% 14,7%

6. problémy s prispôsobením sa dieťaťa prostrediu náhradných rodičov 13 7,5% 31,7% 55 6,1% 18,3%

7. slabá finančná podpora náhradného rodiča 12 6,9% 29,3% 144 16,0% 48,0%

8. nezhody biologických rodičov s náhradnými rodičmi 9 5,2% 22,0% 60 6,7% 20,0%

9. nedostatok odbornej pomoci (podpory) 14 8,0% 34,1% 69 7,7% 23,0%

10. trestná činnosť dieťaťa 9 5,2% 22,0% 7 0,8% 2,3%

11. zdravotné problémy dieťaťa (napr. zdravotné postihnutie) 6 3,4% 14,6% 60 6,7% 20,0%

12. nezhody náhradných rodičov so širšou rodinou 5 2,9% 12,2% 17 1,9% 5,7%

13. nezhody medzi náhradnými rodičmi - - - 16 1,8% 5,3%

14. trestná činnosť náhradného rodiča - - - 14 1,6% 4,7%

8.3. PREDČASNE UKONČENÁ NRS A NAJVÁŽNEJŠIE PROBLÉMY

Táto časť prináša popis hlavných problémov predčasne ukončenej starostlivosti v pora-dí ich závažnosti, uvedených v tabuľke predchádzajúcej kapitoly. Detailnejšie sme priblí-žili hlavné dôvody náhradných rodičov, ktoré uvádzali pri predčasnom ukončení ná-hradnej rodinnej starostlivosti ako zásadné. V prípade prebiehajúcej starostlivosti išlo o najčastejšie komplikácie. Pre ilustráciu sme vypísali aj najtypickejšie odpovede.

8.3.1. ŠKOLA

Tam, kde bola starostlivosť prerušená predčasne, uvádzali náhradní rodičia v najčastejšie uvádzanej oblasti týkajúcej sa školy problémy ako záškoláctvo, šikanova-nie spolužiakov, neprijímanie pravidiel školského prostredia, agresivitu v škole, krádeže, problematickú školskú dochádzku, zlý prospech, slabú motiváciu učiť sa. Optikou ná-hradných rodičov, je konanie detí aj reakciou na kvalitu existujúceho školského pro-stredia, v ktorom sa učia a do ktorého každodenne dochádzajú. Urážanie zo strany spo-

22

lužiakov, výsmech v dôsledku vyrastania v detskom domove alebo v náhradnej rodine, stigmatizácia zo strany učiteľov a pripomínanie minulosti dieťaťa v negatívnom kontex-te, patria medzi okolnosti, zasahujúce svojimi dôsledkami do konania detí a aj do ich prospechu. Niektorí náhradní rodičia sa ťažko vyrovnávali so zvýšenými nárokmi, ktoré bolo potrebné týmto deťom vynaložiť vzhľadom na ich prospech, dochádzku a komplikácie, ktoré mali v školskom prostredí.

1. ...v škole sa na ňu sťažovali, zlé správanie...

2. ..správanie sa maloletého v škole, školská dochádzka...

3. ...mal viac ako 10 rokov, takéto dieťa je už veľmi ťažko prispôsobivé. Nevedel písať - denne som sa s ním učila s pomôckami pre prvý ročník, neovládal malú násobilku. Pripravoval sa do školy len v mojej prítomnosti...

4. ...prvý ročník štúdia na strednej škole nezvládol - anglický jazyk a strojopis - reparát urobil. V štúdiu pokračuje. V poslednom čase nadväzuje s nami písomný kontakt. Dúfame, že sa dostane na vysokú školu. Býval na interná-

te, platila som mu aj privát, kde často zostával počas víkendu...

5. ...šikanovanie spolužiakov...

6. ...nepracoval na hodinách, vyrušoval, ignoroval učiteľov, bol drzý...

7. ...nechce sa jej učiť, chce mať svoju rodinu a starať sa o dieťa. Tie má veľmi rada a už si chystá drobné oblečenie. Akoby už bili biologické hodiny. Nepije, nefajčí, ani disco- v tomto je nadpriemerná na túto dobu..

8. ...prestal sa učiť, dbať na úlohy, zhoršenie prospechu, arogancia voči učiteľom, žiakom i bratovi...

9. ...urážali ju spolužiaci, nezvládnutie závislosti od učiteľov, následné rozhodnutie nechodiť do školy...

10. ...nechcelo sa mu učiť, mával výbuchy zlosti (hádzanie sa do tabule, poškodenie stoličky)..

11. ...stigmatizovanie za pôvod z detského domova, nezvládanie učiva...

12. ...krádeže peňazí, osobných vecí, klamstvá, výmysly, tvrdil že pochádza z Chicaga, podpisuje si ospravedlnenky v mene rodičov....

13. ...záškoláctvo, klamstvá, ohováranie spolužiakov, žiadna autorita k učiteľom...

14. ...triedna učiteľka opakovanie poukazovala na zhoršenie prospechu a problémy v správaní....

15. ...dieťa sa sťažovalo, že keď učiteľ nebol prítomný cez prestávku v triede, bola do určitej miery provokovaná ostatnými žiakmi v triede....

8.3.2. PORUCHY SPRÁVANIA, DEPRIVÁCIA A PUBERTA

Problémové správanie identifikované ako poruchy správania bolo v rôznych podobách druhým najfrekventovanejším dôvodom predčasného ukončovania náhradnej rodinnej starostlivosti. Náhradní rodičia uvádzali, že vo svojich dôsledkoch zasahovalo ako sú-rodencov, tak aj samotných náhradných rodičov. Veľmi často bolo spájané s krádeža-mi, klamstvom, agresivitou, šikanovaním, sebapoškodzovaním alebo poruchami príjmu potravy. Prejavy agresivity detí, aj ako dôsledok prvotných zranení, môže mať celý rad príčin, pochádzajúcich z rôznych zdrojov - citovej deprivácie z pôvodnej rodiny, z pro-stredia detského domova. Prejavy súvisia aj s povahou a kvalitou následných opatrení vykonaných na vyriešenie ich situácie. Problematika porúch správania sa môže zhoršo-vať s blížiacou sa pubertou, kedy niektoré problémy medzi dieťaťom a náhradným ro-dičom majú tendenciu sa ešte viac vyostrovať. Správanie vyhodnotené ako problémové

23

bolo spájané aj s predčasnou sexualitou, skorou pubertou, so skúsenosťou so znásilne-ním, sexuálnym zneužívaním ale aj so silnou potrebou závislosti, ktorá mohla byť zo strany dospelých využitá proti dieťaťu. Najtypickejšie odpovede náhradných rodičov, ktorí starostlivosť predčasne ukončili, sú krátko zhrnuté v nasledujúcej tabuľke:

1. ...šikanovanie mladších súrodencov a bratancov....

2. ...poruchy správania, pretavujúce sa aj do vzťahov so súrodencami...

3. ...agresívny, nezvládnuteľný, nezhody v rodine, s deťmi a ohrozovanie na živote ( psychické poruchy)...

4. ...bil a zastrašoval mladších súrodencov...

5. ...šikanovanie ostatných detí, ktoré sú v pestúnstve...

6. ...asociálne správanie a prístup k životu, neprispôsobivosť, nezáujem o nič pozitívne, upútavanie pozornosti negatívnym správaním, ľutovanie sa, nespokojnosť, bohémsky život - ako kráľ...

7. ...najvážnejšie problémy sa ukazovali v poruchách správania dieťaťa, s kontrolou dieťaťa, ktoré počas týždňa dochádzalo na školský internát do iného mesta...

8. ...nerešpektovanie autority, agresívne a vulgárne správanie voči autorite (od pestúnky neprijal žiadnu kritiku, dokonca ani len názor)...

9. ...závislosť na dospelých osobách, potreba byť milovaná a s tým súvisiace krádeže, klamstvá a následné obdaro-vanie alebo zdržiavanie sa v blízkosti obľúbených ľudí (učiteľka, sestrička, vychovávatelia, spolužiaci)...

10.

...poruchy v správaní, prejavovalo sa to nielen pri hraní s deťmi, ale aj s dospelými. Časté výbuchy zlosti, nená-visť voči rodine, sebapoškodzovanie a poškodzovanie majetkových vecí. Silné prejedávanie sa a následné preja-

vy zdravotných problémov spojených s nafukovaním a niekedy s vyvrátením jedla. Ubližovanie adoptívnemu synovi Jožkovi, ktorý psychicky trpel, zdravotnými problémami - pokakávanie sa. Ubližovanie starej babke v

spoločnej domácnosti a následné útoky voči nej...

11.

...krádeže na návšteve u rodiny, v škole, kdekoľvek. Jedná sa o peniaze a osobné veci. Krádeže u nás v dome, okrádal návštevy, mizli z domu peniaze, cennosti, veci. Nevie povedať pravdu ani o bežných situáciách, ktoré

sme s ním prežili, prevracia pravdu a zamotáva sa do svojich výmyslov. Napomenutia berie ako útok proti svojej osobe, obviňuje fiktívne osoby akoby sa ho to vôbec netýkalo. Falšuje podpisy rodičov (dokonale), použil to pri

ospravedlnenkách v škole. Cvičil si podpisy učiteľov a spolužiakov. Obťažuje mladšie deti, je agresívny....

12.

...citlivosť na to, že nadávali na mňa alebo na jej biologickú rodinu, neskôr i narážky sexuálneho charakteru (bola znásilnená) a s tým súvisiace bitky, ubližovanie si, hlušenie bolestí liekmi, alkoholom a nechuťou chodiť do školy. Strachom zo znásilnenia hlavne keď videla, že násilník ešte dodnes behá po slobode a nebol potresta-

ný (stretávala ho)...

13. ...bol vyhladovaný - jedol veľké porcie i mimo stravovacieho termínu. Neovládal hygienické návyky, nechcel si

meniť spodné prádlo, nečistil si obuv. Často bil mladších súrodencov a zastrašoval ich. Bol pod silným vplyvom svojho otca (telefonický, písomný kontakt). Opakovane kradol finančnú hotovosť...

14. ...nepočúval, pocikával sa....

15. ...nekontrolovateľné návaly agresívneho správania....

16. ...závislosť na ľuďoch (stačilo ju pritúliť, pohladiť a už v tom lietala),dala by aj život za človeka ktorého si vybra-la, ubližovanie si, vynucovanie si pozornosti za každú cenu. Slabá sebadôvera, znásilnenie...

17. ...poruchy správania vplývalo na správanie dieťaťa, časté klamstvá, záškoláctvo. Poruchy správania a učenia mali vplyv na častý výskyt klamstiev, krádeží dieťaťa...

18. ...obnažuje sa pred mladšími chlapcami, rozchod s priateľom znáša ťažko, plače a snaží sa ho pošpiniť pred

známymi. Zaťaženosť na mladších chlapcov, nedokáže povedať pravdu. Nevie si priznať chybu, všetko robí, že je to ok....

19. ...súvisiace s mentálnou zaostalosťou, poruchy sociability...

20. ...sexuálne týranie v minulosti, uzavretie sa, porucha pripútania ( manipulácia)...

21. ...v tomto období sa zostrilo správanie s chlapcom- spolu študujú – viackrát ušli zo školy, hľadala ich polícia. Už chce rodiť, žiť v rómskej rodine, ktorej deti zobrala sociálka do detského domova...

22. ...puberta, naštartovala, alebo zvýraznila takmer všetky popísané problémy...

23. ...začlenenie sa do skupiny kamarátov, ktorí dieťa ovplyvňovali negatívne proti náhradným rodičom...

24

24. ....drobné krádeže, kupovanie kamarátov...

25. ...kradol peniaze a šperky...

26. ...počas prázdninovej brigády okradol spolupracovníčku. Špehoval pracovníčku diagnostického centra, kde bol 6

mesiacov....

27. ...zvýšená - predčasná sexualita...

8.3.3. OVPLYVŇOVANIE DIEŤAŤA BIOLOGICKÝMI RODIČMI V poradí tretia najčastejšia oblasť problémov bola zameraná na vzťahy medzi náhradnou a biologickou rodinou. U náhradných rodičov, kde sa tento problém vyskytol, sa odpovede týkali najmä útekov alebo odchodov dieťaťa do pôvodnej rodiny. Náhradní rodičia vyhodnocovali kontakty a stretávanie sa dieťaťa s biologickou rodinou negatívne. Biologických rodičov často videli vo svetle negatívnych vzorov, návraty dieťaťa považovali za nevyhovujúce a nežiadúce. Dávali ich pritom do súvisu so zhoršením správania, čo sa prejavovalo v zníženom rešpekte voči starostlivosti a výchove náhradného rodiča. Niektoré z detí mali sklon vracať sa, alebo priamo utekať k svojej pôvodnej rodine. Aj keď nie každé dieťa má potrebu sa vrátiť do pôvodného pro-stredia (sú aj deti, ktoré majú z pôvodných rodičov strach a nechcú sa s nimi kontaktovať), znamená to, že niektoré z nich sa môžu chcieť so svojimi rodičmi stretávať, a to bez ohľadu na dôsledky, ktoré to pre nich a vzťah s náhradnými rodičmi môže mať. Naopak - pôvodní rodičia môžu vidieť pestúnov alebo náhradných rodičov aj ako tých, ktorí im „ukradli“ dieťa. Stáva sa preto, že latentne tlačia na spätné umiestnenie do detského domova, alebo vyvíjajú také aktivity, ktoré spôsobia jeho návrat do pôvodného rodinného prostredia, a to aj v tých prípadoch keď to objektívne môže byť viac na škodu, ako na prospech. Pôvodná rodina je veľmi dôležitá, no nie vždy je pre dieťa najlepšou možnosťou. Tam kde existuje konflikt medzi náhradnými a pôvod-nými rodičmi, sa dieťa môže stať rukojemníkom dospelých.

1.

...dieťa bolo citlivé , milé , prítulné. .Malo pocit zodpovednosti, ktorý sme budovali. Všetko OK, pokiaľ neprišla biologická matka na sídlisko s akýmsi priateľom, bulikala, že budú mať byt, vzala ho tam (o 3 mesiace poň pri-

šla), chlapec sa začal meniť, veril - sklamal sa. V škole sa mu deti začali smiať, že prečo býva inde, keď tu má mamu. Brat ho začal biť, šikanovať, povyšovať sa nad ním. Matka ho falošne ľutovala, ak mal ,, zaražáka,, bez toho, aby ju zaujímalo prečo. Brala ho do podnájmu (už nie toho bytu) kde bolo nafajčené (garsónka) kde pili, nadávali, aj na náhradnú rodinu, rozprávali mu umelé dôvody prečo nie je u matky - také aby matka vyvolala

súcit. Napríklad že bola chorá, že nemala peniaze, že bola vyhnaná z domu, že ho veľmi ľúbi ale sme ho ,,ukradli,, a pod. Chlapec postupne menil priority, bol agresívny, záškolák, klamal, kradol, odmietal sa učiť, arogantný.

Teraz? ...už dvakrát prepadol u matky a stále je problematický...

2. ... kontakt s biologickým rodičom je nezdravý - rodič sa snaží ukázať dieťaťu v dobrom svetle...

3. ...keď mi ušiel k mamke, to je najhoršie...

4. ...robiť všetko naopak, ignorovanie rád, snívanie o biologickej mame (túžba)...

5. ...po kontakte s biologickými rodičmi som pozorovala zhoršený stav dieťaťa. Návrat k zlozvykom a agresivita...

6. ...rodičia dieťa podporovali v jeho postojoch, nepodporovali mňa...

7. ....návšteva biologickej rodiny prebehla len jedenkrát, ale po tejto návšteve sa problémy zvýraznili.. .

8. ...začali jej klamať, že si ju zoberú, že ju milujú. Chcela ísť späť k mame....

25

9. nezdravé rady - nerešpektovať, nepracovať. Dával synovi neuskutočniteľné sľuby k návratu domov.

10. ...intrigovanie babky s úmyslom umiestniť dieťa do detského domova...

11. ...biologickí rodičia sľubovali chlapcovi, že sa k nim vráti a nabádali ho k neposlušnosti...

12. ...nereálne sľuby rodičov ovplyvňovali správanie dieťaťa, ktoré sa spoliehalo na tie sľuby a nechcelo rešpekto-

vať pestúna...

13. ...biologickí rodičia podporovali nevhodné správanie dieťaťa...

14. ...nerovnaké názory na starostlivosť o dieťa, nedostatočná starostlivosť zo strany rodičov, prísnosť..

15. ...matka povoľovala , čo malo dieťa zakázané, opačné názory na výchovu, banalizovanie problémov.. .

16. ...nezhody s matkou nevesty, ktorá je zároveň aj mojou sestrou...

8.3.4. KONFLIKTY MEDZI PÔVODNÝM A PRIJATÝM DIEŤAŤOM

Povaha konfliktov medzi prijatým dieťaťom a dieťaťom z pôvodnej rodiny vychádza so vzá-jomných vzťahov a celkovej kvality rodinného prostredia. Dôsledkom môže byť zintenzívnenie rôznych problémov, či už na strane prijatého, alebo pôvodného dieťaťa. Tam kde si deti vzá-jomne nerozumejú a neexistuje predpoklad na zabránenie vzájomných animozít zo strany ro-diča, môže byť konflikt medzi deťmi jedným z hlavných dôvodov, prečo náhradná starostlivosť bola ukončená predčasne. Pôvodcom nemusí byť iba prijaté dieťa. Aj keď sú rôzne konflikty me-dzi deťmi bežné aj v rodinách bez prijatého dieťaťa, riziko v náhradnej rodine je prinajmenšom rovnaké, alebo ešte väčšie. V krajných prípadoch môže ísť o situácie, v ktorých prichádza k vzájomnému ohrozovaniu alebo psychickému ubližovaniu.

1. ...chlapec v pestúnskej starostlivosti sa neznášal s našimi synmi...

2. ...náhradné osvojené dieťa veľmi trpelo neposlušným a neprijateľným správaním nášho dieťaťa, ktoré mu ubližovalo psychicky...

3. ...žiarlivosť, ohováranie, neprajnosť k druhým, klamstvo, nahováranie vlastných súrodencov k zlému správa-niu...

4. ...konflikty boli na dennom poriadku...

5. ...ohrozovanie mojich detí...

6. ...máme mladšieho vlastného syna, s ktorým sme problémy nemali a nevedel túto situáciu riešiť...

8.3.5. PRISPÔSOBENIE SA DIEŤAŤA NÁHRADNÉMU RODINNÉMU PROSTREDIU

Predčasné ukončenie náhradnej rodinnej starostlivosti závisí aj od toho, ako náhradné prostredie dokáže vyjsť v ústrety dieťaťu, ktoré sa nie svojou vinou ocitlo mimo svojej pôvodnej rodiny a naopak – ako si dieťa dokáže zvyknúť na novú rodinu. Ak dieťa pri-chádza so skúsenosťami zo silne patologického prostredia, o to dôležitejšie je kvalitné

26

náhradné rodinné prostredie, ktoré negatívne dôsledky z minulosti môže v porovnaní s ústavnými zariadeniami častejšie absorbovať a zmierniť. Z toho vyplývajú aj zvýšené nároky na náhradných rodičov. Kde sa vzájomné zladenie nepodarilo dosiahnuť, bola starostlivosť ukončená predčasne buď z dôvodu neprispôsobenia sa dieťaťa požiadav-kám nového rodinného prostredia, nerešpektovania pravidiel, alebo v dôsledku rodičov-ských nárokov, ktoré sa míňali s reálnymi možnosťami dieťaťa. Je to aj otázka pre ná-hradných rodičov, ako nastavené rodinné pravidlá rešpektujú potreby prijatého dieťa-ťa a či existuje vzájomná kompatibilita s tým, čo je pre dieťa žiadúce a čo potrebuje.

1. ....náš názor je aj ten, že zrejme nebola prispôsobivá, nakoľko jej pobyt bol prerušený v detskom domove...

2. ...pod vplyvom biologických rodičov dieťa odmietalo rešpektovať naše pravidlá....

3. ...nepočúval , doma sa nehral s deťmi, často utekal...

4. ...dieťa vyšlo z prostredia, kde bolo týrané a u náhradných rodičov malo problém zvyknúť si na normálny re-žim...

5. ...áno, dieťa malo problémy prispôsobiť sa. Chýbal jej širší kolektív detí a dospelých ľudí okolo seba...

6. ...neochota dieťaťa, neposlušnosť, nadávky na pestúna v jeho neprítomnosti...

7. ...pestúnka mala predstavu, že dieťa bude vzdelané...

8. ...klamal, vodil nás za nos, keď sa ukázala pravda nekomunikoval a nechcel problém riešiť...

9. ..dieťa malo od začiatku problémy s našim režimom a vedením domácnosti....

10. ...neprijatie tohto prostredia, verbálne odmietanie...

11. ...doma mali voľnosť u nás nemohli behať do dediny...

8.3.6. FINANČNÁ PODPORA

Na rozdiel od prebiehajúcej náhradnej rodinnej starostlivosti, finančná podpora dieťaťa v predčasne prerušenej náhradnej starostlivosti - ako dôvod jej skorého ukončenia, nebola reflektovaná medzi prvými troma zásadnými problémami. Napriek tomu mala v týchto rodinách svoje miesto. Aj tu sa vyskytli rôzne problémy: neplatenie príspevkov na dieťa zo strany úradov, nezohľadnenie výšky príspevku s rastúcim vekom, alebo ne-možnosť postarať sa o dieťa v dôsledku situácie náhradného rodiča – buď ako následok rozchodu partnerov, prípadne v situáciách, kedy boli náhradní rodičia odkázaní na vlastné úspory, bez väčšej finančnej podpory zo strany najbližšieho okolia, či štátu.

1. ...dieťa bolo 8 mesiacov u mňa bez finančnej podpory úradov...

2. ...nedostatočná finančná podpora so stúpajúcim vekom dieťaťa...

3. ...málo peňazí na tak veľké dieťa...

4. ...manželka odišla, zostal som sám, bez príjmov. Som invalidný dôchodca...

5. ...ako samoživiteľ a pestún dvoch maloletých detí, bola som odkázaná na svoje úspory...

27

8.3.7. ODBORNÁ POMOC

Skúsenosť s prijímaním špecializovanej odbornej pomoci bola v skupine predčasne ukončenej starostlivosti interpretovaná rôzne. Celkovo ju náhradní rodičia vnímali ako aktivitu, ktorá prichádza na začiatku a potom je všetko na „nich“ alebo ako službu, ktorá - ak je aj ponúknutá, tak prichádza neskoro, bez dostatočnej flexibility, ochoty a v atmosfére vzájomnej nedôvery. Na druhej strane - ak je zo strany úradu práce pre jej poskytnutie vytvorený priestor, tak môže byť náhradnými rodičmi odmietnutá, alebo poskytovaná spôsobom, nezodpovedajúcim predstavám a potrebám náhradných rodi-čov. Nemusí ísť pritom iba o aktivitu zo strany úradov práce alebo obcí. Ak dieťa trpí vážnejším zdravotným problémom, alebo na dieťati bol spáchaný trestný čin, v dôsledku ktorého potrebuje lekárske odborné ošetrenie, tak informovanosť o postupoch pomoci a kvalite starostlivosti boli vyhodnocované rovnako problematicky (polícia, súdy). Dôle-žitosť odbornej pomoci narastá v prípade, ak dieťa potrebuje pravidelnú lekársku sta-rostlivosť, má zdravotné alebo iné problémy. V prípade nekvalitne poskytovanej odbor-nej pomoci, nemusí byť v silách náhradných rodičov poskytnúť dieťaťu adekvátnu sta-rostlivosť – čo následne obmedzuje ich možnosti. Kvalitne a dostatočne poskytovaná odborná pomoc zacielená na individuálne potreby náhradných rodičov a ich deti, ve-domie, že sa v prípade potreby majú možnosť obrátiť na profesionálov môže byť jed-ným z faktorov, ktorý znižuje riziko predčasného ukončenia.

1. ...nedostatočná poradenská, psychologická a sociálna podpora...

2. ...bola nám ponúknutá pomoc zo strany soc. prac. ÚPSVaR Stará Ľubovňa a obce, ale nevyužila som ju...

3. ...podpora prichádzala neskoro (až keď sme ju sami vyhľadali) a smerovala na práva dieťaťa a naše (len) po-vinnosti...

4. ...odborná pomoc bola nedostatočná....

5. ...celý rok sa nik z ÚPSVaR neozval so záujmom pomôcť....

6. ...neochota sociálnych pracovníkov včas reagovať na požiadavku o pomoc pri riešení problémov...

7. ...čakali sme viac informácií z psychiatrickej liečebne, nakoľko sme boli pestúni a záležalo nám na dievčatku, neboli sme dostatočne spokojní....

8. ...slabá podpora, nedôvera k náhradným rodičom...

9. ...znásilnenie a s tým súvisiaci nedostatok podpory zo strany školy, polície, súdov, okolia , skôr naopak, dávali

jej to za vinu...

10.

...na vykonávanie pestúnskej starostlivosti ma získala svojou osobnou iniciatívnou a kompetentnosťou pra-covníčka z ÚPSVaR . Počas celej ďalšej činnosti výkonu pestúnskej starostlivosťou už nikto iný nekonal plne

kompetentne. ÚPSVaR mi neposkytol žiadne informácie o postupe pri organizovaní trvácej pestúnskej starost-livosti, všetko som musela riešiť sama...

11. ...na základe rôznych vyšetrení sme došli k záveru, že nie je možné, aby sme si bez odbornej pomoci vedeli poradiť s chorým dieťaťom...

12. ...dieťa sa liečilo v psychiatrickej liečebni - z nášho pohľadu nespokojnosť v liečbe, po prevzatí do domáceho

prostredia nedostatok odbornej pomoci...

28

8.4. PREBIEHAJÚCA NRS A NAJVÁŽNEJŠIE PROBLÉMY

U prebiehajúcej náhradnej starostlivosti sme sa nepýtali na dôvody, ktoré viedli k predčasnému ukončeniu, ale na príčiny, spôsobujúce náhradným rodičom najväčšie ťažkosti a problémy. Ich uvedenie však automaticky neznamená komplikovaný priebeh ktorý by mohol viesť k predčasnému ukončeniu. (viď. Kap. 3. Identifikácia vzorky). Jed-notlivé okruhy sú uvedené podľa dôležitosti poradia problémových oblastí, v skupine náhradných rodičov, kde starostlivosť prebieha.

8.4.1. FINANČNA PODPORA NÁHRADNÉHO RODIČA

Hodnotenie finančných príspevkov bolo najčastejšie uvádzanými problémami, ktoré náhradní rodičia reflektovali. Ak u predčasne ukončenej starostlivosti bol problém fi-nancií uvedený na siedmom mieste u prebiehajúcej starostlivosti išlo o zásadnú oblasť, ktorá robí náhradným rodičom vážnejšie problémy. Vnímanie výšky finančných pro-striedkov, poskytovaných zo zákona, vyplývalo z celkového kontextu, v akom sa ná-hradní rodičia nachádzajú. Inak vnímajú finančný príspevok rodičia, ktorí majú v starostlivosti mladšie deti, inak tí, ktorí prijali do svojej rodiny staršie dieťa, viac detí alebo dieťa so zdravotnými problémami. Všetci sa ale zhodli na tom, že jeho výška ne-stačí na pokrytie všetkých potrieb dieťaťa a zaostáva za životnými nákladmi. Príspevok tak nezohľadňuje situáciu tej-ktorej rodiny. Veľmi často platilo, že potreba vyššieho fi-nančného príspevku stúpala s vekom alebo komplikovanosťou zdravotných problémov dieťaťa. Hodnotenie výšky príspevku súviselo s príjmom rodiny, do ktorej bolo dieťa prijaté, ako aj s rodinným stavom, pretože osamelí náhradní rodičia, žijúci bez manže-la/manželky, môžu mať väčšie problémy so stabilným príjmom. Rovnako to platí aj pre starších náhradných rodičov a dôchodcov, ktorí sa majú problém zamestnať. Ak sa im to nedarí, môže sa to prejavovať aj na kvalite starostlivosti o zverené dieťa. (napr. starí rodičia, starajúci sa o siroty a žijúci iba z dôchodku). Ak majú dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti, nemajú nárok na opakovaný príspevok. Dôležitosť príspevku bola vníma-ná aj optikou vzťahov s biologickými rodičmi dieťaťa – konkrétne, či biologickí rodičia prispievajú na dieťa v náhradnej starostlivosti, alebo či existujú rôzne obštrukcie, kedy nie je možné od rodičov získať na dieťa žiadnu peňažnú sumu, a to aj napriek rozhodnu-tiam súdu. Ak sú náhradní rodičia príbuzní dieťaťu, tak v niektorých prípadoch nemu-sia požadovať od svojich príbuzných (biologických rodičov) platenie výživného na dieťa, pretože im (podľa niektorých vyjadrení) nechcú spôsobovať ešte väčšie problémy. U náhradných rodičov to môže viesť v niektorých prípadoch až k vytvoreniu dlhov. Hodnotenie výšky finančného príspevku záviselo aj od formy skĺbenia náhradnej sta-rostlivosti so zamestnaním. Ak deti trpia zdravotnými komplikáciami, potom môže byť ťažšie zosúladiť pracovný čas so starostlivosťou, keďže zdravotné komplikácie dieťaťa si vyžadujú zvýšenú pozornosť. Ak je dostupnosť zdravotných služieb nízka, s dieťaťom treba cestovať do vzdialenejšieho mesta a dôležitosť finančného príspevku sa zvyšuje.

29

Niektorí z náhradných rodičov vnímali nespravodlivosť výšky finančnej dávky aj v porovnaní s nákladmi, ktoré sú vynakladané na deti v detských domovoch. Starostli-vosť o deti v náhradnom rodinnom prostredí je lacnejšia a lepšie napĺňa potreby dieťa-ťa, v porovnaní s deťmi umiestnenými v náhradnej inštitucionálnej starostlivosti. Vy-skytli sa aj odpovede, zdôrazňujúce obviňovanie okolia z finančných motivácií prijatí dieťaťa, nezapočítanie finančného príspevku do dôchodku, slabšie finančné ohodnote-nie profesionálnych rodín. Profesionálni rodičia sú zamestnanci/kyne detských domo-vov. Niektorí z náhradných rodičov sú presvedčení, že poskytujú rovnakú (ak nie lepšiu) starostlivosť dieťaťu, ako profesionálni rodičia, čo však nie je zohľadnené vo výške fi-nančného príspevku - v porovnaní s profesionálnymi rodičmi, ako zamestnancami a zamestnankyňami detských domovov.

1. ...rodič musí často zostať doma pri dieťati, pretože dieťa nie je natoľko samostatné a zodpovedné, aby mohlo byť bez dozoru, čo pestúnovi znemožní zamestnať sa, takže - vzhľadom na náklady štátu na jedno dieťa, od-

mena pestúna je minimálna...

2. ...deti potrebujú viac finančných prostriedkov, vzhľadom k svojmu zdravotnému a mentálnemu postihnutiu...

3. ...príspevok nepokrýva celkové náklady na 100% starostlivosť o zverené dieťa...

4. ...aj pri "ľahkom" zdravotnom postihnutí sú zvýšene výdavky na starostlivosť o dieťa...

5. ...príspevky sú nízke vzhľadom na ťažkú ekonomickú situáciu...

6. ...ohodnotenie ako profi-rodič. Dieťa by malo poberať rovnakú dávku, ako dieťa z domova - nie sú to inakšie

deti...

7. ...hlavne v čase, keď deti chodia do školy, vysoké poplatky v škole, cestovné, poplatky za knihy. Finančne je to málo, čo deti dostávajú od štátu...

8. ...žijeme z minima, som na rodičovskej dovolenke...

9. ...ak máme viac detí (chceli sme zachovať rodinu) je potrebné, pracovať aspoň v dvoch zamestnaniach...

10, ...náhradná rodinná starostlivosť nie je adekvátne ohodnotená, nezapočítava sa do dôchodku...

11. ...nedostatočné krytie potrieb dieťaťa, pestún dopláca zhruba tretinu na potreby dieťaťa...

12. ...okrem výdajov na jedlo a ošatenie, dieťa navštevuje krúžky, ZUŠ-ku 3x týždenne, treba mu cestovať do školy, užíva drahšie lieky, jeho mesačný príspevok ani zďaleka nepokryje výdavky, hradí sa to z príspevkov pestúna...

13. ...prispieva k tomu, že mnoho rodín odrádza od toho, aby si svoj život zaťažovali problémami, ktoré pestúnska starostlivosť prináša...

14. ...opatrujem 10 rokov 2 deti za cca 170 eur a nikto mi nešetrí na dôchodok. Nebyť manžela, z toho sa nedá vyžiť...

15. ...zasahuje to hlboko do súkromia, ovplyvní to cely život. Celkovo to nie je ocenené. Stratila som zdravie aj prá-cu kvôli pestúnstvu...

16. ...dieťa si vyberáme na celý život a ono si zaslúži lepšie financovanie na uspokojenie jeho potrieb. Aby bola aspoň taká, akú malo počas pobytu v DD...

17. ...biologický rodič dieťa vôbec nepodporuje. Nekupuje mu žiadne veci, nedáva mu žiadne peniaze...

18. ...veľmi slabá finančná podpora, hlavne keď dieťa vážne ochorie a lieči sa chemoterapiou. Finančná záťaž na pestúnov je obrovská. Pestúni sa prevažne zadĺžia, len aby pomohli dieťaťu...

19. ...vzhľadom na financovanie, vynaložené pri vyhľadávaní odbornej pomoci, pri psychiatrických a iných zdra-votných problémoch...

20. ...biologickí rodičia neplatia výživné, nezaujímajú sa o deti...

21.

... najväčším problémom je finančná otázka. Dcéra, ktorej deti máme v pestúnskej starostlivosti, dlhodobo ne-pracovala. Deti nepodporuje ani teraz, keď pracuje. Žije s priateľom , ktorý je veľmi nezodpovedný, takže pe-niaze idú tam. Donedávna sme podporovali ešte aj ju, pretože nemala ani na chlieb. Teraz robia obaja, ale ok-

rem nejakých sladkostí, nekúpi deťom nič. S výchovou detí si nerobí problémy, myslíme si , že to nechala úplne na nás. Aj školu, aj osobné problémy, záujmovú činnosť a iné. Chodí k nám každý deň, býva blízko, ale len ako

dcéra . Nie ako matka...

30

22. ...najzávažnejšími problémami sú finančné problémy. Biologickí rodičia si neplnia vyživovaciu povinnosť, čo ÚPSVaR započítava do príjmu, ako keby platili. Rodičia sú ale našimi deťmi, čiže nechceme sa s nimi súdiť o

výživné. Žijeme vo veľmi biednych podmienkach, niekedy nevieme zabezpečiť pre nich ani základné potreby...

23.

...trápi ma, že sú u nás zlé zákony. Nemám nárok na nič, lebo som jej stará mama. Keby som bola nejaká iná príbuzná, tak by som na ňu niečo dostávala až kým nevyštuduje. Ja si myslím, že stará mama je

bližšia osoba pre dieťa, ako nejaká príbuzná. Príspevok na dieťa v náhradnej starostlivosti by sa určite zišiel, ale aj napriek tomu má dieťa všetko čo potrebuje. Ona je na prvom mieste...

26. ...životné minimum dieťaťa absolútne nepokrýva jeho potreby...

27. ... o dievča nemali úrady záujem 1,5 roka. V dôsledku toho nám nebol za ten čas uznaný pestúnsky príspevok.

Je to hanba. Hlavne, že to vďaka nám nepocítilo dieťa...

28.

...peniaze , dvaja chalani , 7 a 12 rokov, chcem im dať to čo majú ,,normálne“ deti z ,,normálnych,“ rodín. Ja som vdova, nezamestnaná, poberám len vdovský a príspevok na deti. Niekedy je to dosť málo, poplatiť poplatky,

udržať domácnosť a treba sa aj obliecť a ešte škola...

29. ...nakoľko som dôchodca, nemôžem vyhovieť niektorým nárokom dieťaťa, čo sa týka oblečenia a pod. (nakoľko

súťažne hráva volejbal, ide najmä o značkovú obuv, dresy a pod.) Finančne si nemôžem dovoliť dlhšiu (týž-dennú) spoločnú dovolenku...

30.

...v rodine fungujú všetky vzťahy na výbornú. Horšia je finančná situácia, čo sa týka podpory štátu rodinám s NOS. Finančná podpora je nepostačujúca vzhľadom na aktuálne požiadavky a potreby dieťaťa (materiálne) . V prípade umiestnenia dieťaťa v detskom domove sú náklady niekoľkonásobne vyššie. Čo v takom prípade , keď sa rodina stará o vnúča? Rodina má vyšší príjem ako je minimálna mzda a príspevok štátu nepokrýva skutočné

náklady (strava, ošatenie, dovolenka..) V tomto vidíme veľké rezervy štátu...

31.

...môj najväčší problém bol finančný. Mala som dôchodok asi 260 eur. Otec detí je cudzinec, matka detí bola nevedno kde. Prešiel veľmi dlhý čas, kým mi deti boli zverené (asi 1,5 roka) a dovtedy som nemala nárok na žiadny finančný príspevok, minula som všetky úspory a veľmi som sa zadĺžila v nebankovkách. V banke som

pôžičku vzhľadom na môj príjem nedostala a z niečoho bolo treba žiť. Keď sa deti dostanú do domova, štát ich musí živiť hneď, ak sa dostanú do rodiny, štátu je jedno z čoho žijú. A v nebankovkách sú vysoké úroky, trvalo

mi asi tri roky, kým som to splatila...

32.

... s pribúdajúcim vekom je najväčší problém nedostatok financií. Ak chce dieťa ďalej študovať, či inak sa vzde-lávať, bude to priam nemožné, a to pre stále zvyšujúce sa náklady. Žijeme v oblasti vysokej nezamestnanosti a v

mojom veku ma už naozaj nikto nezamestná. Som odkázaná len na svoj starobný dôchodok, a to čo mi štát poskytne pre dieťa. Pri všetkých povinných poplatkoch, na živobytie pre dve osoby nám zostáva 70 eur na

mesiac. Z toho mám platiť všetky nákupy, vrátane obutia, oblečenia, pripadne opravy v byte v ktorom žijeme...

33.

...po zverení u mňa trvalo rok, kým som dostala na chlapca nejaké peniaze, predbežné opatrenia mi súdi nepo-volili a dali si na čas. Úrad práce bez varovania odňal peniaze. Zákony by mali byť stále a nie sa meniť. Moje

prvé dieťa lietalo až dva roky vo vzduchoprázdne, kým sa po dlhých prieťahoch a chodení na súdy nerozhod-lo...

34. ...ja osobne som mala obrovsky problém s finančnou pomocou od štátu. Tá prišla až keď už bolo dieťa u nás

skoro pol roka! A pritom bolo nutné zabezpečiť kvalitne sociálne podmienky pre dieťa...

35.

...je smutné, že náhradný rodič sa stará o dieťa za smiešnu čiastku, kým dieťa umiestnené v ústave stojí štát omnoho viac peňazí. Popri tom sa často stretávam s hlúposťou a zlobou okolia, ktoré si myslí, že sa ako ná-

hradný rodič starám o dieťa len kvôli vysokej finančnej čiastke od štátu...

36.

...ako pestúnka musím byť zamestnaná, prípadne na úrade práce - aj keď sa starám o 6 detí z detského domo-va, všetky deti sú na ZŠ. Ako skĺbiť zamestnanie a ich potreby ( deti majú poruchy pozornosti , učenia) Prečo sa

opakovaný príspevok náhradnému rodičovi započítava do základu dane a následne zdaní? Prečo, ak má pes-túnka nárok na rodičovský príspevok , nemá nárok na opakovaný príspevok náhradnému rodičovi, veď dieťa

nevráti, hlavne vtedy ak má viac detí? Argument bol, že nemôže poberať dve štátne dávky, a keď ide o daň, tak potom to nie je štátna dávka?...

37. ...vybavovanie na úradoch.. Je tu veľké nepochopenie okolia. Každý to vidí ako zárobkovú činnosť...

38.

..školské učebné pomôcky, rôzne poplatky, krúžky, voľnočasové aktivity a potreby pre ne sú finančne náročné. Vysoké náklady na prázdninové aktivity. Pestúnski rodičia nemajú toľko dovolenky aby vykryli prázdniny a

deti sú problémové - nemôžu ostať samotné. Deti sú nie len citovo, ale aj materiálne deprivované a nie je mož-né ich hmotne uspokojiť. Porovnávajú sa s ostatnými, detský domov má viac finančných sponzorov, ktorí sa

chcú zviditeľniť...

19.

...nepáči sa mi, ako štát vníma pestúnov, ak sú z rodiny, tak ako ja. Mne bolo povedané, že mam vyživovaciu povinnosť voči vnukovi a preto nemôžem poberať odmenu pestúna. Ak by sme ho dali do domova, nik to nerie-

ši. Myslím si, že aj starí rodičia si zaslúžia odmenu. Starajú sa možno lepšie ako cudzí...

31

8.4.2. ŠKOLA

Rodičia, ktorí reflektovali problémy v školskom prostredí, prikladali závažnosť rôznym súvislostiam, najmä ak dieťa pochádzalo z rómskeho prostredia, alebo trpelo zdravot-nými komplikáciami. Ak napríklad prijali do náhradnej starostlivosti dieťa, ktoré bolo vnímané okolím ako rómske, veľmi často sa stretávali s neakceptáciou okolia, a to nie-len v školskom prostredí. Nie vždy ale išlo o zlý úmysel a nie vždy tento problém aj dlhodobo pretrvával. Problematika akceptácie okolím sa týkala aj samotného faktu zverenia do náhradnej rodinnej starostlivosti alebo zdravotných problémov, ak boli ta-kého charakteru a závažnosti, že mohli byť vnímané aj širším prostredím. Deťom môže byť pripomínané, že nemali možnosť vyrastať vo svojich pôvodných rodinách. Proble-matické reakcie okolia tak nemusia byť redukované iba na samotné prostredie škôl, ale môžu sa prejavovať aj mimo školy, v prostredí kde náhradná rodina žije, v jej bezpros-tredne blízkom okolí. Najmä v menších mestách alebo v menších komunitách môže byť negatívne naladenie okolia voči dieťaťu vnímané ako problém, ktorý zasahuje do rodin-ného prostredia. Úroveň kvality školského prostredia hodnotili náhradní rodičia aj v rámci slabej ochoty učiteľov v školskom prostredí vyjsť v ústrety dieťaťu, ktoré trpí rôznymi komplikáciami. Deti s poruchami správania, zdravotnými postihnutiami, hy-peraktivitou, ADHD, potrebujú intenzívnejšiu starostlivosť a lepšie podmienky na uče-nie, v porovnaní s ostatnými deťmi. Učitelia nie vždy vytvárajú dostatočný priestor na zohľadnenie tohto faktu. Aj keď v niektorých školách boli deti s rôznymi zdravotnými komplikáciami individuálne integrované, alebo boli súčasťou štandardných tried, prí-stup učiteľov nebol podľa náhradných rodičov vždy optimálny. Prekážky pre „zapadnu-tie“ do školského prostredia nemusia byť preto iba na strane dieťaťa, spolužiakov, ale aj na strane samotných učiteľov, v kvalite ich prístupu a vo všeobecných podmienkach na učenie v konkrétnej škole. Ak je dieťa agresívne a niektoré jeho prejavy sú klasifiko-vané ako poruchy správania, alebo prejavy agresivity, je to potom nielen ťažšie, ale aj dôležitejšie. Podľa slov náhradných rodičov, v tejto súvislosti môže byť významnou po-mocou poskytovanie kvalitných služieb prijatým deťom v podobe odborného psycholo-gického servisu, za intenzívnej spolupráce so školou, učiteľmi a sociálnymi pracovníkmi.

1. ...má problémy s pozornosťou, v škole patri v matematike medzi najslabších...

2. ... nesústredenosť dieťaťa, odvrávanie, spomalenosť pri učení, ale hyperaktivita pri iných činnostiach, večné napomínanie za bežné denné úkony...

3. ...dieťa má vrodené postihnutie ľavej rúčky a s tým súvisí aj problém začleniť sa ku svojim rovesníkom. Je pomalšie, nestíha za štyroch. ...nezáujem o vzdelanie...

4. ...hovorí, že sa mu v škole vysmievajú, šikanujú, fujkajú (že smrdí) a nechcú sa s nim stýkať...

5

...dieťa ponižujú nielen v škole, ale aj v obci...

6.

...najzávažnejším problémom pri starostlivosti o dieťa s poruchou správania je jednoznačne škola. Takéto dieťa bolo pre učiteľa veľkou záťažou. Ich snahou bolo "zbaviť sa" takého žiaka, svojim konaním a prístupom vyvolá-vali u dieťaťa napätie a tým sa jeho správanie zhoršovalo. Obdobie povinnej školskej dochádzky, hlavne v roč-

níkoch 1-5, bolo najťažšie a vyčerpávajúce. S riešením problému si musí poradiť náhradný rodič, buď to zvládne alebo nie...

7. . ...veľmi ma mrzí, že vyučujúci dokáže byť natoľko primitívny, že vytkne dieťaťu pri vyučovaní, že je zverené do náhradnej výchovy. To bol jediný (dôvod) problém s ktorým som sa stretla....

32

8. ...nie všetci učitelia sa vedia správne správať k dieťaťu, ktoré ma rôznu diagnózu (psychické problémy, zdravot-né postihnutie), učitelia a iné dospelé osoby nevedia povedať pravdu, vedia ublížiť...

9, ...väčšina deti má poruchy a školy to nechápu, sú málo nápomocné. Niekedy sa vyjadria tak, že načo ste si to zobrali...

10. ...zlý vplyv na dieťa má okolie, posmešky spolužiakov, od rodiny časté ohováranie, aby sa o dieťa radšej staral štát, detský domov, Nepochopenie zo strany súrodencov dieťaťa...

11. ... problémy v škole s triednou učiteľkou. Nakoľko dieťa je živé, obľúbilo si p. učiteľku ktorej to však bolo na

obtiaž. Neprávom bol obvinený z niektorých vecí, ktoré neurobil. ale zadosťučinenia sa mu nedostalo, aj keď sa veci vysvetlili v jeho prospech...

12. ...v škole sa deti niekedy vysmievajú, že sú adoptované...

13. ...nepochopenie učiteľov v škole, vždy na začiatku školského roku sa dlho prispôsobuje a pani učiteľky nemajú

trpezlivosť a neustále ich z niečoho obviňujú. Myslím, že by bol potrebné pôsobiť aj týmto smerom, lebo nie všetky takéto deti musia navštevovať osobitné školy...

14.

...má diagnostikovanú ADHD a ĽHD, čo v škole spôsobovalo problémy - bol ľahko vyprovokovateľný, ťažko sa sústredil a učitelia ho hneď zaškatuľkovali a odpísali už od prvého ročníka, čím si hneď vytvoril zlý vzťah k

škole, dobrý vzťah mal len s tými učiteľmi, ktorí síce boli prísni, ale snažili sa mu pokojne dohovárať a vysvetľo-vať a cítil, že im na jeho dobre záleží...

15.

.... pre drzé správanie v škole ma opakovanie žiadali o jeho umiestnenie do diagnostického ústavu, keďže jeho správanie sa nezlepšilo, bol drzý aj doma, naďalej klamal, kradol, utekal z domu a vrátil sa okolo 10:00 večer (1

až 2 krát do roka), rozhodla som sa ho tam umiestniť. Po siedmych mesiacoch som registrovala malú zmenu, náchylný na zlé správanie bol vždy. Aktivity s drogami sme zahlásili polícii, no na konci roka opäť ušiel z domu, tentokrát na celú noc, hľadala ho aj polícia, našli ho opitého kradnúť v supermarkete. V to leto začal chodiť do cirkvi na mládežnícke stretnutia, čo jeho správaniu dosť prospelo. Napriek tomu, na konci školského roka pri-šiel domov pod vplyvom marihuany. Odvtedy žiadne vážnejšie poklesky neregistrujem, v škole sa po diagnos-

tickom centre začal viac ovládať, na strednej škole sú zatiaľ s jeho správaním spokojní, známky sa zlepšili. Aké ďalšie prekvapenie nám chystá (ak chystá) ešte nevieme...

16. ...nepochopenie, nedorozumenie zo strany okolia. Po prijatí detí sme sa stali klientmi, pacientmi u psychológov, psychiatrov, neurológov, špeciálnych pedagógov, iných lekárov, sociálnych pracovníkov, učiteľov. Časté riešenie

problémov detí v školskom prostredí a neochota odborníkov pomáhať pri integrácii deti...

17. . ...keď deti šikanovali môjho vnuka pred 3 rokmi, teraz už nie, lebo som ho preložila do inej triedy..

18.

...dieťa má psychiatrickú diagnózu, bolo veľmi ťažké integrovať ho v MŠ. Spolužiaci dieťa prijali, problém mali pani učiteľky. Dieťa má podľa lekárov - psychiater, psychológ, špeciálny pedagóg - nárok na asistenta v MŠ, no zriaďovateľ MŠ - mesto ho dieťaťu nepridelilo pre nedostatok financií. Situáciu sme museli riešiť cez nadáciu

S.P.A.C.E, ktorá nám poskytla financie na čiastočnú úhradu asistenta a zvyšok riešime z vlastných zdrojov...

19. ...adaptácia v škole - nepomôžu ani úrady, dieťa potrebuje viac času - možno aj osobnú asistenciu - ak nie je

postihnutý nemá nárok, rodič-pestún musí chodiť do zamestnania - aspoň v prvých dňoch je potrebné tráviť s nim všetok čas...

20.

...dôležitou a závažnou stránkou je dobrý vzťah medzi školou a rodinou. Problémy sa prejavia, vyústia v puber-te, dospievaní, dieťa sa stáva ešte viac hyperaktívne v správaní, stráca záujem o výučbu, ako by ostávala na tej

úrovni ako na začiatku školy. Škola vyrieši situáciu tým, že zníži počet vyučovacích hodín, dochádzku takmer na minimum. Dieťa trávi väčšiu čas pobytu doma, stráca kontakt s kolektívom, hry, kultúrne podujatie a pod. Je

viac-menej izolované od vonkajšieho sveta. Ťažkosti sú znásobené na rodiča, ktorý v jednej osobe musí zvlád-nuť celkové vedenie domácnosti a samozrejme dohľad nad dieťaťom. Tu by pomohla odborná a finančná po-moc, ktorá by vyriešila mnohé zložité situácie. Našou povinnosťou by malo byť pomôcť tým, ktorí tu pomoc

nezištne potrebujú...

21.

...napriek úzkej spolupráci so školou som nevedela výrazne ovplyvniť jeho správanie, počas pobytu v škole nám nebola poskytnutá pomoc špeciálneho pedagóga, pre neinformovanosť pedagógov s problematikou a psychikou dieťaťa z DD nezvládali jeho úlety (napriek tomu, že som odovzdala jeho info od psychiatra) . Chýbala motivá-

cia, trpezlivosť...

22. ...bolo potrebné viac sa venovať dieťaťu a naučiť ho systematickej príprave na vyučovanie...

23. ...nepochopený zo strany učiteľov kým si zvyknú na jeho povahu...

24. ...prejavy ADHD , spolužiaci a najmä pedagógovia nevedia správne usmerňovať či tolerovať...

25. ...syn v škole rešpektuje iba svoju triednu učiteľku. K ostatným učiteľkám sa správa ako k seberovným, nevie

pochopiť, že sú to dospelé osoby, ktoré treba rešpektovať. Učí sa dobre, ale niektoré veci mu treba vysvetľovať po lopate, kým to pochopí...

26. ...nerešpektovanie učiteľskej autority, neplnenie domácich úloh, nespolupracuje na vyučovaní....

27. ...v škole sa sťažujú na správanie a hyperaktivitu...

33

28. ...má problémy vo vzťahoch s deťmi - chcela by ,, vládnuť,, deti od nej bočia...

29. ...záškoláctvo, neučenie sa, dvakrát neukončený prvý ročník, momentálne chodí tretíkrát do prvého...

30. ...dieťa v náhradnej starostlivosti trpí zlomyseľnosťou ostatných detí a žiaľ aj dospelých...

31. ...už spomínaná alopécia je zdrojom výsmechu - nie učebné problémy...

32. ...dieťa je v triede síce integrovane, je zohľadnené v známkovaní, ale bude to uvedené aj na vysvedčení, takže neviem na akú učňovku sa takto dostane...

33. ...dieťa je integrované z dôvodu dislexie, diskalkulie,...porucha pojmovej tvorby, prijatie dieťaťa v kolektíve - nedostatok špeciálnych pedagógov...

34. ...u dieťaťa sú pozorované poruchy učenia, (naučenú vec hneď zabudne), podvádzanie, veľa času treba venovať učeniu sa s ním a vysvetľovaniu....

35. ...škola nevychádza v ústrety rodičom...

36. ...neochota školy pri integrácii dieťaťa...

37. ...so sekanou od ostatných deti, ťažkosti prispôsobiť sa prostrediu. Občas aj nepochopenie zo strany učiteľov (malá informovanosť učiteľov)...

38. ...slabý prospech, napriek pravidelnej príprave, reakcie spolužiakov na pôvod dieťaťa...

39. ...keď prepadol, tak neprišiel domov s vysvedčením- ale po reparáte sa upokojil, je dobrý vo futbale, tak repre-zentoval školu...

40. ...dieťa sa učí veľmi slabo a neochotne. Učitelia to často vnímajú ako našu nedostatočnú starostlivosť- napriek potvrdeniu psychológa...

41. ...ak sa učiteľ rozhodne, že nechce mat v triede dieťa s poruchou učenia a správania, je to potom veľmi ťažký zápas...

42. ...problémy v adaptácii a hľadaní kamarátov, často krát je dieťa etiketované "je to dieťa z domova...

43. ...aj keď dieťa začalo navštevovať školu, určenú aj pre deti s ADHD, často ako pestún- rodič som "rozladená" z prístupu vyučujúcich. Málo profesionality, ochoty niečo logicky riešiť...

44.

...školenia, pomoc psychológov, poradenstvo, by mali absolvovať (dostať) i učitelia, riaditelia škôl (i takých , kde na škole majú psychológa), stretla som sa s takou nevedomosťou a neznalosťou ako je ADHD, myslia si, že dieťa platí len školské pomôcky, prípadne má iné poruchy učenia, napr. dyslexia, dysgrafia, a dyskalkulacia a ostatné

poruchy, diagnostikované lekárom psychiatrom, nerešpektujú ani zdravotný stav dieťaťa. Neriadia sa napr. pokynmi klinického psychológa. Trhajú pred dieťaťom písomku, krčia ju, hádžu do koša a chovajú sa k dieťaťu

ako ku zdravému, potom chcú aby ich dieťa malo rado...

VNÍMANIE PRIJATÉHO DIEŤAŤA JEHO BEZPROSTREDNÝM OKOLÍM

1. .... nepochopenie okolia- okolie nerozumie pojmu pestúnska starostlivosť...

2. ...máme dve polorómske deti. Zo začiatku sme sa stretávali s rasovými narážkami a predsudkami, ale už je to dobré...

3. ... ja som sa nestretla s problémom, ktorý vyplýva z osvojenia v rodine. Jediným problémom bola zriedkavá netaktnosť zo strany širšieho okolia - i keď nešlo o zlý úmysel...

4. ...mám v starostlivosti rómskeho chlapčeka. Problém je vo farbe pleti, uvedomovanie si rozdielu, snažím sa pripraviť ho psychicky na zdolávanie tohto problému..

5. ...prijatie rómskeho dieťaťa v mieste bydliska , ako ho vníma okolie, bývame v dedine kde nie sú Rómovia

a ľudia(niektorí) si na to, že prišlo malé rómske dievčatko, ťažko zvykajú. Sú málo vyspelí a huckajú svoje deti aby sa nehrali s cigánčaťom...

6. ...dcéra má problémy - alopécia - vypadávanie vlasov. Nosí parochňu, čo spôsobuje, že je terčom výsmechu iných detí. Ani nie spolužiakov, skôr ostatných detí...

7 ...rasový problém - ponižovanie zo strany niektorých detí a dospelých...

8. ...dieťa je Rómka. Nie spolužiaci, ale práve učitelia jej dávajú túto skutočnosť na vedomie...

34

8.4.3. PORUCHY SPRÁVANIA, DEPRIVÁCIE A PUBERTA

V porovnaní so zvyšnou populáciou detí, u detí mimo svojich pôvodných rodín sa možno častejšie stretnúť aj s rôznymi zdravotnými komplikáciami. Deti, prijaté do náhradných rodín, prešli špecifickou cestou - prichádzajú z biologickej alebo profesionálnej rodiny, často z detského domova, alebo inej náhradnej rodinnej starostlivosti. Ich minulosť je tak poznačená buď traumami priamo z pôvodnej rodiny, alebo z náhradnej inštitucio-nálnej starostlivosti, v ktorej museli pobývať kratšiu alebo dlhšiu časť svojho života. Hy-peraktivita, poruchy pripútania, citové deprivácie, poruchy správania a pod., sa často prejavujú v konkrétnom konaní: krádeže, agresivita, pomočovanie, záchvaty hnevu, nadmerné sexuálne prejavy, ľahká ovplyvniteľnosť dospelými alebo vrstovníkmi. Tieto traumy majú pôvod najmä v minulosti detí i v následných životných dráhach, ktorými si museli (či už chceli alebo nie) prejsť. Podľa zahraničnej literatúry, kvalitná rodinná starostlivosť má lepšie predpoklady tieto poruchy eliminovať a zvládnuť. Možnosti ro-dinnej starostlivosti sú nepomerne väčšie, v porovnaní s náhradnou inštitucionálnou starostlivosťou, ktorá obsahuje systémovo viac rizík ako predností a pri vychádzaní v ústrety potrebám detí je považovaná za poslednú možnosť s obmedzeným benefitom. Nemusí to platiť iba pri hraničných prejavoch porúch správania, alebo závažných zdravotných problémoch, vyžadujúcich neustálu prítomnosť školeného a odborného personálu.

1.

... v snahe nájsť a udržať si kamarátov bol ochotný zájsť až do extrémov - v 10 rokoch začal fajčiť, kradnúť ciga-rety, peniaze (ešte skôr), dokonca sa stalo, že ukradol sladkosť aj v obchode. Vždy sa prejavoval ako svojhlavý a ak nebolo po jeho, vyhrocoval situáciu do extrémov. Ja som sa ho vždy snažila vychovávať s istými hranicami, aj keď ani na tresty často nereagoval s ľútosťou, skôr s ľútosťou, že bol prichytený. Veľmi skoro rovnaké správa-nie zopakoval aj napriek opakovaným trestom. Ani odmeny nefungovali ako u bežného dieťaťa - klamal a do-

mýšľal si dobré známky a pekné skutky, aby dostal odmenu...

2.

...veľká agresivita pri adaptácii na rodinne prostredie, pri adaptácií na škôlku, voči pestúnke a jej blízkym oso-bám. V súčasnosti je agresivita v oveľa nižšej intenzite, menej často. Zo začiatku agresivita smerovala k sebe

samej. Pestúnku udierala, hrýzla ju, hádzala po nej predmety, slovne ju chcela vyhodiť z balkóna. Neistota die-ťaťa v nových situáciách, nízke sebavedomie....

3.

...mojim hlavným problémom je neprispôsobivosť dieťaťa k pravidlám našej rodiny, poruchy správania, ktoré začali už v predškolskom zariadení a nástupom do školy sa to len stupňuje. Dieťa nie je ochotné akceptovať príkazy a z nich vyplývajúce povinnosti. Ďalej večná nezhoda s vlastným dieťaťom. Konflikty medzi mnou a

partnerom v dôsledku rozličných názorov na stupeň závažnosti poruchy správania.

4. ... dve deti máme z profesionálnej rodiny, no nevedeli ani jablko jesť. Nevenovali sa hygiene. Ich psychicky stav

je pomerne zlý...

5.

...citová deprivácia dieťaťa, jeho schopnosť nadväzovať zmysluplné vzťahy, problémy s pripútaním sa k ná-hradnému rodičovi, nerešpektovanie akejkoľvek autority, problémy dané príslušnosťou k rómskemu etniku,

absencia ambícii a cieľa v živote, ku ktorému by dieťa chcelo dospieť, únik z reality pomocou omamných látok, krádeže, klamstvá...

6. ... problém bol zvyknúť si na ich mentalitu. Nemajú vzťah k veciam, ľahko rozdajú čo majú, čo ostatné deti rých-lo zneužijú. Chcú sa len zabávať, ťažko si zvykajú na povinnosti resp. ich k tomu nedonútite. Rýchlo dospievajú

a chcú nadväzovať vážne vzťahy, pričom rozum ešte nedospel...

7. ...čo sa týka výchovy, nebolo to vôbec ľahké, niekedy som to dokonca vzdávala, ale vždy ma postavilo na nohy to,

že som to na začiatku chcela robiť, museli sme ísť ďalej. Teraz som s ňou spokojná, ale zaujímam sa čo robí, s kým , kedy príde. Myslím že keby som sa prestala zaujímať, hneď by to využila...

8. ...najproblémovejšie dieťa v triede je najlepší priateľ pre moje pestúnske deti. Problémové deti ich využívajú

35

aj "namočia" do problémov, ale aj napriek tomu ich stále moje deti vyhľadávajú. Majú málo zodpovednosti a sú nesamostatné - vo veľa oblastiach (hygiena, čas, organizácia práce a učenia)...

9. ...hyperaktivita, ADHD , porucha pozornosti a správania...

10. ...poruchy spánku, nervozita, pátrame po príčine, budenie v noci, nedostatok spánku...

11. hyperaktivita, je na nás veľmi naviazaná a hlavne kvôli jej hyperaktívnosti ju nemôžem nechať v starostlivosti

babky a pod., čo ma výrazne obmedzuje v mojich aktivitách

12. ...psychologické problémy kvôli drogovej minulosti matky...

13. ...odborníci nám nedokázali pomôcť pri problémovom správaní dieťaťa v škole...

14. ...demonštratívne pokusy o samovraždu...

15. ...veľa som musela urobiť pre zmenu- lekári - psychológ- logopéd, jeho bezpečnosť samotná., podpaľačstvo...

16. ...zo začiatku keď prišiel k nám a urobil zle, triasol sa a utekal na malú potrebu...

17. ....všetky deti mali poruchy správania, chodili sme k psychológovi a užívali lieky, chýbala nám však psychotera-pia, ktorú možno potrebovali viac a my sme na ňu nemali možnosti, financie ale ani odborníkov. Hoci sme ich

aktívne vyhľadávali, stretli sme naozaj malo takých, ktorí nám chceli pomôcť...

18. ...mierna zaostalosť, nekontrolovateľné výbuchy zlosti...

19. ....deti sú hyperaktívne, stále v pohybe, majú sklony ku klamaniu, ľahostajnosti, podvádzaniu. Nechcú spolupra-covať, zaťatosť...

20. ...dieťa má ADHD, začiatkom školského roku bil deti. Nasadené lieky u psychiatričky - stav sa zlepšil...

21. ...nenávisť dieťaťa k vlastnej mame a niekedy aj k svojmu bratovi - osvojený...

22. ...hyperaktívny, problémy v správaní...

23. ...niekedy je sestra strašne výbušná a neviem prečo, každému nadáva, nerozpráva sa, je často sama v izbe...

24. ....občasné pomočovanie , vykrikovanie zo sna...

25. ...poruchy sústredenia sa v škole ale aj doma, neplnenie zadaných úloh, resp. plnenie až na viacnásobný pokyn , emocionálna nezrelosť...

26. ...poruchy správania, v škole je impulzívny, divoký, doma keď sa mu niečo povie, jeduje sa ako 3 ročné dieťa...

27. ...občas sa správala ako divé zvieratko. Nevedeli sme zvládnuť sexuálne prejavy...

28. ...dieťa v prvých mesiacoch bolo ako divé zvieratko čo všetko chytilo do rúk zničilo...

29. ...má diagnostikovanú ĽHD a ADHD , no na to sa v škole nebral ohľad, bol výbušný (čiastočne ešte je), zbrklý,

neposedný , nevedel sa sústrediť, utekal z domu pred problémami s učením, kradol, klamal (ešte stále do istej miery)...

30. ...dieťa si vytrháva vlasy, nesústredí sa v škole...

31. ...trošku zložitejšia puberta ako u detí, ktoré sú s biologickými rodičmi. Potrebuje veľa duševnej podpory...

32. ...klamstvo, fajčenie, vyhľadávanie zlých kamarátov, odvrávanie typu "vráť ma", nechuť učiť sa...

8.4.4. OVPLYVŇOVANIE DIEŤAŤA BIOLOGICKÝMI RODIČMI

Prijatie dieťaťa do náhradnej rodinnej starostlivosti neznamená automaticky prerušenie kontaktu s pôvodnou rodinou. Ak dieťa nie je sirota, jeho rodičia nie sú neznámi, ne-zvestní, alebo dieťa svojich rodičov úplne neodmieta, kontakty a vzájomné stretnutia sú súčasťou náhradnej rodinnej starostlivosti a môžu byť nariadené aj v rámci súdneho

36

rozhodnutia. Nie vždy sú ale prospešným riešením a už vôbec nie je pravidlom, že udr-žiavanie kontaktov s pôvodnými rodičmi by sa malo realizovať za každú cenu, bez ohľa-du na to, ako prospieva detským potrebám. Z hľadiska náhradných rodičov, kde vzájom-né kontakty nefungujú tak ako by mali, je potom stretávanie dieťaťa s jeho rodičmi vnímané ako zaťažujúce a nežiadúce. Samotné výpovede preto reflektovali rôzne skú-senosti. Niektorí uvádzali, že ich pôvodná rodina obviňuje z vlastnej situácie, prenáša na nich problémy, ktoré sa ich netýkajú, kupujú si dieťa, lákajú na pobyt, zasahujú tak do ich rodinného súkromia a podrývajú náhradnú rodičovskú autoritu. Môže sa to diať najmä v prípadoch, ak dieťa majú v náhradnej starostlivosti rodinní príbuzní alebo starí rodičia. Ale deje sa to aj pri pestúnoch. Biologickí rodičia sa veľa krát snažia o kontakt na základe rôznych motivácií, kde nie vždy ide na prvom mieste o ich dieťa, ale o riešenie ich vlastnej nepriaznivej životnej situácie, spojenej s alkoholizmom, zlou životnou a materiálnou situáciou. Dieťa sa potom stáva rukojemníkom dospelých, čo môže vzbu-dzovať falošnú nádej návratu, neistotu, najmä ak presne nevie, s ktorou referenčnou osobou sa pozitívne identifikovať. Záujem zo strany biologických rodičov bol neraz ná-hradnými rodičmi vnímaný ako predstieranie, kedy v konečnom dôsledku prichádzalo k nedorozumeniam vo výchove a starostlivosti, k otváraniu rán, k strate orientácie to-ho, kam vlastne dieťa patrí. Dieťa môže mať z vlastných rodičov aj strach – tu ide o také prípady, kedy bolo v silne patologickom prostredím, v ktorom bolo napr. sexuálne zne-užívané alebo fyzicky napádané. Na druhej strane, deti chcú mať kontakt so svojimi ro-dičmi, môžu za nimi citovo strádať a ak s nimi nie sú v kontakte, môžu sa pýtať prečo im nevolajú, nenavštevujú a kto sú ich rodičia. Optimálnou kombináciou je preto vzájomná funkčná spolupráca pôvodnej a náhradnej rodiny za koordinácie a podpory sociálnych pracovníkov.

1.

...som rada, že biologickí rodičia sa nekontaktujú s dieťaťom mne zvereným. Podľa skúseností s nimi, počas konaní na súde, by to nebolo v prospech dieťaťa. So starými rodičmi problém nemám. Za dôležité považujem povedať, že veľmi dlho trvalo, kým bolo právoplatné rozhodnuté o zverení dieťaťa do PS - 8mesiacov. Môj ná-

vrh na vydanie predbežného opatrenia bol zrušený. Nemyslím si, že to bolo v prospech dieťaťa. Pre dieťa je dôležitý každý jeden deň, o ktorý môže prísť skôr do rodiny. S dieťaťom sa mi podarilo vybudovať silnú väzbu. Je na mňa naviazaná, cíti sa u mňa v bezpečí. Neviem si predstaviť, že by rodičia začali s ňou komunikovať. To by ju zničilo. Dieťa nie je predmet, ktorý by sa mal presúvať podľa aktuálnych potrieb a možností rodičov. Po-trebuje stabilitu a bezhraničnú lásku. Stačilo, že ako 9 mesačná zažila opustenie rodičmi, hospitalizáciu v ne-

mocnici, presun do profirodiny a zverenie do PS. Ten zmätok maličkého dieťaťa čo nič nechápe je ťažké si pred-staviť, vyžaduje zmeny aj na strane náhradného rodiča. Je však zmysluplné , krásne aj každé malé víťazstvo.

Vyžaduje veľa trpezlivosti, sebaovládania a nezištnej lásky. Veľmi moje dievčatko ľúbim a verím, že z nej vyras-tie dobrý človek. Ľúbim ju, aj keď mi v hneve povie, že ma neznáša. Viem, že ma veľmi potrebuje...

2. ...deťom boli podávané nepravdivé informácie o ich biologickej rodine, kde rodina obviňovala iných za svoju

rodinnú situáciu...

3. ...po 10 rokoch začali mať záujem o dieťa, a neskôr ho psychicky týrali, dieťa malo kvôli nim problémy...

4. ...návštevy matky - bezcieľne, trvali 1-2 minúty, písanie listov v zmysle ako ho nesmierne ľúbi a zoberie si ho spať...

5. ...rodičia sľubujú návštevy a neprídu...

6. ...psychicky nátlak zo strany biologických rodičov, ak pôjde do PS tak..

7. ...časté telefonáty rodičov, dieťa potom nevie kam patrí...

8.

...matka je alkoholička a je zlým príkladom pre dieťa...

9. ...časté kontakty spôsobujú zmätok dieťaťa - nevie s ktorým prostredím sa identifikovať...

37

10. ...keď menší utekal za starým otcom, mama nejaví záujem. Vekom to ustupuje...

11. ...rodičia kúpia telefón dieťaťu, aj keď jeden už má, podrývanie našej autority, keď sa vrátia z biologickej rodi-

ny...

12. ...sľubujú a neuskutočňujú sľuby, nie sú reálni biologickí rodičia...

13. ...biologická matka v trestnom konaní ovplyvňuje dieťa...

14. ...nárazové vyzváňanie na telefón - po zdvihnutí položenie. Dohodnutá návšteva nikdy neuskutočnená. Pri tele-

fonáte s dieťaťom mu nadávajú do pankhartov. Vypytovanie finančnej a materiálnej pomoci...

15. ...biologický rodič chce darom a peniazmi získať deti na svoju stranu...

16. ...biologickí rodičia udržiavajú u dieťaťa víziu, že všetko bude zas OK, ale nič pre to nerobia...

17. ...biol. matka si vynucuje návštevu v rodine, teda u pestúnky. Žiada aby mohla prespať, využíva k tomu dieťa...

18. ...matka telefonickým kontaktom na neho prenáša svoje problémy...

19. ...udržiavanie ambivalentného, ohrozujúceho vzťahu s biologickým rodičom, je pre dieťa systematickým otvá-raním rán, bez šance na zahojenie...

20. ...stačia listy – a už to robí zlú krv...

21. ...sami deťom nič nedali, ale požadujú aby im pestún všetko dal, klamstvá, sľubovanie, nesplnenie návštev a pod...

22. ...to bolo veľmi ťažké, našťastie zomrela matka a tak sa to výrazné zlepšilo, ostatne deti nenavštevujú...

23. ...nakoľko dieťa je moja vnučka, matka sa stretáva s dieťaťom každý deň, to ovplyvňuje moju výchovu a dochá-dza k nedorozumeniam...

24. ...vzbudzovanie falošných nádejí u dieťaťa...

25. ...otec dieťaťa vystupuje verbálne agresívne voči mne...

26. ...samotný otec je konfliktný, myslí si , že sme mu deti ukradli, preto podráža našu autoritu...

27. ...rodičia deti klamú, že si ich vezmú a potom prichádza veľké sklamanie , ohováranie, útoky na pestúna ktoré dieťa zle znáša a je zmätené...

28. ...rodičia ničia našu autoritu, navádzajú ho proti nám...

29. ...dieťa bolo klamané, že biologickí rodičia stavajú dom. Po dostavaní si ho zoberú k sebe (pričom rodičia spolu nežijú). Pri sporadickom telefonáte biologického rodiča dieťa dostane amok zlosti...

30. ...neustále telefonovanie opitých rodičov...

31. ...rodičov úplne neguje, nepriznáva sa k nim...

32. ...zo začiatku otec kázal deťom klamať a navádzal ich na okrádanie pestúnov. Deti sú inteligentné a otca nepo-slúchli...

33. ...keď prídu domov z takej návštevy , potom im trvá dva-tri dni kým zapadnú...

34. ...problematické kontakty s biologickou rodinou, rodičia dieťa zavádzajú, sľubujú a nič nesplnia. Narušuje to

zdravý psychicky a citový vývin dieťaťa...

35. ...matka neustále obťažuje dieťa, ktoré ju odmieta, potom má strach...

36.

..pri preberaní od rodičov malý často za nimi plakával. Keď sa naučil chodiť a pýtať na nočník, tak ak chodil k rodičom, z ničoho nič sa prestal pýtať a počúraval sa. V noci sa budil plačom, keď sa vracal od rodičov. Aj

jedenie mu robilo problém...

37. ..dieťa sa bojí, že sa ozve biologická matka a odvedie si ho...

38. ...problémy po stretnutí s biologickou matkou, dieťa ju odmieta, ťažko s ňou nadväzuje kontakt, má strach, aby nemuselo opustiť našu rodinu. Psychicky sa niekoľko dní zotavuje po návšteve matky...

38

39. .... ak pôjdete do pestúnskej rodiny, tak si niečo urobím. (biologická matka)...

40. ...vyhrážanie biologického otca, máme podozrenie, že dieťa nám zverené bolo sexuálne zneužívané...

41. ...v našom prípade je do mojej starostlivosti zverený môj vnuk, jeho rodičia často neposielajú dostatočné výživ-né, alebo ho nepošlú vôbec..

42. ...zo začiatku jej často prišlo, že nemá matku ani otca, ale teraz je už spokojná...

43. ...citové strádanie za biologickým rodičom...

44.

...zlé psychologické rozpoloženie, prekonali sme ťažké obdobie keď bola nešťastná z odvrhnutia vlastnou mat-kou, keď mala pocit, že ju nikto nemá rád a hlavne nejakým seba obviňovaním, že ona je tá zlá ... Už je to o

mnoho lepšie, aj keď niekedy príde obdobie smútku a sebaľútosti. Pomáhajú dlhé rozhovory o živote a nešťas-tiach iných ľudí, ktorí sú na tom horšie.

45. ...otázky typu: kedy príde mama a prečo nebývam s ňou sú dosť náročné. Momentálne má dieťa biologických rodičov vo väzení a snažia sa o návštevu dieťaťa v zariadení, avšak pre dieťa to nie je vhodné. Ťažko sa s nimi

komunikuje...

46. ....niekedy sa pýta, prečo ju jej mama opustila, prečo ju nenavštevuje...

47. ...sľuby biologických rodičov, že si dieťa vezmú (v minulosti), dieťa bolo z toho rozhodené...

48. ...dieťa v puberte , ktoré vám dáva najavo, že nie ste jeho rodič...

49. .... biologický rodič svojmu dieťaťu 2-3 krát do roka zatelefonuje, ohlási návštevu a nepríde. Vtedy ho pred

dieťaťom ospravedlňujeme, myslím, že to veľmi neprispieva k zodpovednosti, ku ktorej sa snažíme dieťa viesť..

50.

... v prípade stretnutí s rodičmi v dieťati vzbudzujú očakávania spoločnej budúcnosti. Rodičia jej sľubujú rodin-ný dom, zajačikov a podobne. Avšak ku konkrétnej realizácii sľubov nikdy nedošlo. Vplýva to veľmi negatívne

na jej (aj moju) psychiku...

51. ...keď príde ich matka po troch týždňoch, prinesie im cukríky, chvíľu ich vybozkáva a ide preč. Dieťa potom

plače, je nešťastné. Zbytočne ich dráždi. Von s nimi nejde, ani sa nezahrá, darmo vyvoláva nervozitu v rodine...

52. .... rozmaznajú ich, všetko im povolia, drahé veci kúpia , režim je narušený , lebo môžu do noci pozerať televízor

(stretnutie s biologickou rodinou)...

8.4.5. NEDOSTATOK ODBORNEJ POMOCI, SÚDY

Mnohé z deti sa dostávajú do starostlivosti náhradných rodín z detských domovov, ale-bo prichádzajú priamo od biologických rodičov, či z profesionálnych rodín. Bez ohľadu na prostredie, z ktorého deti do náhradnej rodiny prišli, nie je možné urobiť akýkoľ-vek krok bez rozhodnutia príslušného súdu. Tam, kde sa náhradní rodičia stretli s komplikovanosťou súdnych rozhodnutí, sa ukázalo, že najväčšie problémy vnímajú v dvoch oblastiach - pomalý postup, v rámci ktorého súdy o zverení dieťaťa rozhodujú, a nevedomosť sudcov o rodinnej situácii, o ktorej rozhodujú. Čas rozhodovania súdov je podľa náhradných rodičov dlhý - kým vydajú súdne rozhodnutie, na základe ktorého môže byť dieťa prijaté do náhradnej rodiny, často uplynie neprimeraná doba. Dĺžka toh-to času je podmienená viacerými okolnosťami, ktoré súdy musia brať do úvahy. Súdne procesy môžu komplikovať obštrukcie zo strany biologických rodičov, slabá spolupráca s pôvodnými rodinami, sociálnymi pracovníkmi/pracovníčkami, ale v konečnom dôsled-ku aj samotná nevedomosť sudcov, ktorí často rozhodujú iba na základe podkladov od sociálnych pracovníkov, bez dodatočnej, hlbšie posúdenej situácie dieťaťa. Ak dieťa pri-chádza do náhradnej rodiny priamo z detského domova, v niektorých prípadoch sa uka-zuje problematická spolupráca s detským domovom, kurátorom a Ústredím práce so-

39

ciálnych vecí a rodiny. Aj keď náhradní rodičia neraz oceňujú snahu a prácu sociálnych pracovníčok pri vychádzaní v ústrety deťom, nedeje sa tak vždy a pomalosť krokov od-chodu dieťaťa z detského domova je vnímaná v kontexte nadmernej súdnej a úradnej byrokracie. Tam, kde je už dieťa do rodiny prijaté a prichádza k závažnejším problé-mom, nie je náhradným rodičom poskytovaná rýchlo dostupná a kvalitná odborná po-moc. Musia ju sami aktívne vyhľadávať (s rizikom neistého výsledku, neraz aj bez ústre-tovosti samotných zamestnávateľov), pričom nie vždy sa im podarí nájsť kvalitného od-borníka. Pozitívne bolo oceňované najmä stretávanie sa náhradných rodín, kde sa deti navzájom spoznávajú a kde si môžu aj náhradní rodičia vymeniť skúsenosti a informácie, ktoré získali po prijatí dieťaťa do svojej rodiny.

1. ...pomalý postup ÚPSVaR a súdov pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti...

2. ... dlhý čas, kým dieťa prešlo do rodiny na základe súdneho rozhodnutia. Dlhé súdne prieťahy. Žiadne väčšie

problémy, mám veľmi ústretovú a spolupracujúcu sociálnu pracovníčku...

3. ...s nepružnosťou úradov...

4.

...pri pestúnskej starostlivosti bolo pre nás najviac stresujúce ísť dvakrát na súd o zverenie detí do pestúnskej starostlivosti a stretnúť sa tam s biologickými rodičmi. Keďže sme si deti brali z detského domova- už sme pod-ľa mňa nemali byť na takomto súde, veď deti boli u nás už rok a až potom súd si ich nechajú nám. To už malo

byť vybavené súdom dopredu, až potom ich dať do rodiny...

5.

... dlhá doba - 1 rok od podania žiadosti, kým bola súdom daná náhradná starostlivosť. Zdĺhavá finančná kompa-rácia za starostlivosť o dieťa. Vymáhanie náhradného výživného je zdĺhavé a finančne veľmi náročné. Výška

finančného príspevku za náhradnú starostlivosť by sa mala odvíjať od veku dieťaťa...

6. ...prieťahy na súde...

7. ...súdne prieťahy, nevedomosť sudcov o dôležitosti rýchleho umiestnenia deti do rodiny...

8. ... zdĺhavý proces - čakanie na súd. Nebolo možné konať, nakoľko matka bola nedostihnuteľná...

9. ...neprimerane veľa byrokracie...

10. ... zdĺhavé vybavovanie (vyše 1 rok) tak zo strany biologického otca, ako aj samotnej byrokracie...

11. ...problém s vybavením pasu, arogancia pri vybavovaní dávky, neochota na úrade...

12. ...nezáujem pracovníkov soc. právnej kurately o problémy týchto detí, malá snaha pri riešení problémov...

13.

...najvážnejší problémom je nespolupráca medzi - kurátorkou, sprostredkovateľským domovom - určeným úradom. Často sú uvádzané klamlivé a zavádzajúce informácie o dieťati, upravené neobjektivitou spracovateľa alebo podávateľa. Niektoré prípady sú zdĺhavé na súdoch a vedú k tomu, že dieťa nie je zverené. Samotná sta-

rostlivosť po zverení je veľmi dobrá....

14. ...slabá spolupráca: kuratela – pestún - dieťa, Ak je dieťa staršie, je si vedomé, že náhradný rodič mu môže iba dohovárať, prosiť, tak sa neraz stáva agresívne, je si vedomé svojej neohrozenosti. Náhradní rodičia, podobne

ako učitelia, sú málo chránení...

15. ... mať dobru sociálnu pracovníčku- s dostatkom času a nápaditosti a poznania problémov. Stretávanie sa po-

dobných rodín- deti sa poznajú- odovzdávanie si informácii...

16. ... ak je nejaký problém, nie je na koho sa obrátiť - alebo to neviem, sama si musím hľadať psychológa pre men-tálne narušené dieťa...

17. ...nedostatok odborníkov pre podporu NRS, diagnostiku, terapie, poradenstvo. Slabá odbornosť, preťaženosť,

obmedzená ponuka služieb...

18. ...nedostatok informácií z detského domova o genéze detí , o biologickej rodine a zdravotnom stave. Nedostali

sme žiadnu správu o deťoch, okrem zdravotného záznamu...

40

19.

... v našom prípade si dieťa chceme osvojiť. Každé navštevuje už materskú školu, máme problém s jeho priezvis-kom. Aj napriek podanému návrhu na osvojenie na okresný súd, veľmi dlho tento proces prebieha. Je to značne byrokratické a zdĺhavé, hlavne keď ide o deti. Sociálni pracovníci sú maximálne ústretoví. Čo sa týka výchovy a

starostlivosti o dieťa, problémy máme ako ostatní bežní rodičia...

20.

...jediný problém je s vybavovaním zákonných vecí, pretože sme len pestúni a zákonní zástupcovia sú stále rodi-čia a mnoho veci musíme mať podpísaných práve zákonným zástupcom. Naše pestúnske dieťa je ZŤP a v tom prípade boli určite problémy, našťastie, my máme dobrý vzťah s otcom dieťaťa a tak nám vždy dal súhlas bez

problémov, ale neviem, ako by sme niektoré veci riešili, keby to tak nebolo...

21. ...neústretovosť zamestnávateľov pri návštevách lekára, poradní. Nedostatok odborníkov v oblasti riešenia a

liečenia emocionálnej nezrelosti prijatého dieťaťa...

22.

...vybavovanie po úradoch, hlavne súdy pracujú v oblasti náhradného rodičovstva veľmi pomaly - ako keby išlo o nejakú pohľadávku a nie živé, opustené a zanedbané dieťa !!! Myslím si, že je veľmi slabá spolupráca medzi

ÚPSVaR a súdmi. Veď papier je dôležitejší, ako dieťa a jeho potreby....

8.4.6. ZDRAVOTNÉ PROBLÉMY DIEŤAŤA

Okrem rôznych zdravotných komplikácií, charakteristických pre deti bez ohľadu na to, či vyrastajú v náhradnej rodine, ústavnej starostlivosti alebo v štandardnom prostredí pô-vodnej rodiny, mnoho zdravotných problémov možno vystopovať práve v špecifickej minulosti detí vyňatých z pôvodnej rodiny. Veľa zdravotných komplikácií v tabuľke je charakteristických pre skupinu detí, ktorá v minulosti prešla zanedbávaním a nedosta-točnou starostlivosťou pred príchodom do náhradnej rodiny, ako dôsledok drogových závislosti rodičov a emocionálnej deprivácie (alkohol fetal syndróm, ADHD, hyperaktivi-ta, slabý vzrast, podvýživa, odpor k fyzickému kontaktu, nereagovanie na podnety z okolia). Niekedy ide o tak závažné zdravotné problémy, že ich nie je možné zvládnuť bez kvalitnej odbornej pomoci. Niektoré z týchto problémov sa majú tendenciu zmier-ňovať, či zlepšovať v priebehu náhradnej rodinnej starostlivosti, iné v rôznej intenzite pretrvávajú dlhodobo a môžu sa tak stať prekážkou napr. pri hľadaní zamestnania, alebo v školskom prostredí. Náhradní rodičia uvádzali skúsenosti aj so zámerne nepravdi-vým informovaním o zdravotnom stave detí, ktoré prijali do náhradných rodín, či už zo strany profesionálnych rodičov alebo detského domova.

1. ...zdravotné problémy HDC, zápaly uši, preliečovanie, tráviace problémy, pomočovanie počas spánku... .

2. ...dosť často navštevujeme lekárov pre zdravotný stav dcérky- alergológia, dermatológia, očné, kardiológia, cievna chirurgia...

3. ...poruchy spánku a nervozita dieťaťa, možný fetal alkohol syndróm...

4. ... zdravotne problémy, ktoré boli zanedbané odmalička, boli často hospitalizovane v čase keď mali byť pri matke v nemocnici. Pomočovanie, strach v noci...

5. ... dg . nefrotický syndróm . Dieťa má len jednu obličku a opakujúce relapsy. Mám strach, či to finančne zvládne-

me. Dlhodobá, finančne náročná liečba. Museli sme si vziať úver, len aby sme ju zachránili, lebo šancu na zá-chranu ešte má...

6. ...chlapec má už 13 rokov, je 6 rokov diabetik, predtým silný alergik...

7. ..zdravotný stav dieťaťa v dôsledku závislosti rodičov na drogách: epilepsia, mentálny postih (špeciálna škola - variant B)...

8. ...zo začiatku to boli nočné mory a desy u detí , záchvaty plaču u mladšieho dieťaťa. Časom sa to všetko upravi-lo...

9. ... nadmerné obhrýzanie nechtov na rukách a nohách. Veľká precitlivenosť - plačlivosť: pri preberané rôznych

41

situácii, zlých návykov, nedodržiavanie osobnej hygieny a poriadku okolo seba. Pri rozoberaní, prečo to tak nemôže byť a prečo to musí byt inak, dieťa skloní hlavu a hneď začne plakať, komunikácia s ním je potom veľmi ťažká. Znova sa vráti k jeho zaužívaným zvykom, akoby si chcelo chrániť to, čo si prinieslo z domu. Nadmerné,

nekontrolovateľné grimasy....

10.

...dieťa do mojej a našej širšej rodiny zapadlo veľmi dobre. S mojimi dvoma staršími deťmi je vnímané ako súrodenec. Spočiatku boli vážnejšie problémy, hlavne v tom, že pre moje deti vtedy to bolo dosť náročné prijať dieťa do rodiny. Dieťa malo aj vážnejšie zdravotné problémy, ktoré sa darí postupne stabilizovať. Trpí aj ADHD

čo prináša zvýšene nároky na nás rodičov a členov rodiny. Chce to veľa informovanosti a hľadania vhodných riešení pre dieťa, ale aj pre rodinu...

11.

...nemá rada fyzický kontakt, potrebovali sme dlhší čas kým mi dovolila objať ju, už je to lepšie, ale ma stále odstup. Má zábranu hovoriť pred kolektívom. Nevyhľadáva grafomotorické a výtvarné činnosti. Ako dievčatko sa nehrá s bábikami. Prejedá sa, smeje sa v neprirodzených situáciách, potrebuje stále aby sa s ňou niekto hral, inak si zoberie do ruky hračku, vreckovku a chodí dookola izby a myká rukou. Na ulici sa dá s hocikým do reči, ma vysokú dôveru voči cudzím. Má zvýšenú snahu zapáčiť sa okoliu. Je hyperaktívna a nedokáže sa sústrediť...

12. ...od profesionálnej rodiny sme neboli pravdivo informovaní. Najhoršie bolo tvrdenie, že dieťa spí celu noc. Prvý

rok (do veku 2r.) sa zobudila o 22 hod. a "kričala" do 5 hod. od zlosti. To prechádza až teraz, po dvoch rokoch, odkedy ju máme....

13. ...postihnutie - dieťa chcelo ísť brigádovať a všade ho kvôli tomu odmietali...

14.

...často býva chorý, z dôvodu zanedbania zdravotnej starostlivosti v biologickej rodine...

15. ...všade tvrdili, že zdravotný stav je dobrý. Deti si doniesli kožné ochorenie (v domove povedali, že sú doštípané od komárov). Sú tu tretí rok a stále chodíme po kožnej, aj na alergológiu...

16. ...zvýšené výdavky na lieky, hospitalizácie, častá chorobnosť. Problém pri začlenení do predškolského zariade-nia...

17. ...neinformovanie pestúna o reálnom zdravotnom stave dieťaťa zariadením, z ktorého dieťa prichádza...

18. ...nepozerala sa do oči, a nikto nevedel povedať či je to psychický problém, operácia strabizmu, vo veku 1roka

dieťa len sedelo, keď ju posadili , nedokázala ležať na brušku (vtedy zúrila). Nedokázala stáť, chodiť. Navštevo-vali sme neurológa, fyzioterapeuta...

19. ...alopécia - bezmocnosť, pretože nie je možné jej pomôcť...

20. ...slabý vzrast, zanedbané v detstve...

21. ...slabý zrak pre nedbalosť rodičov...

22. ...ťažko postihnutý, nemá na nič nárok, ale ja viem že áno. DNO...

23. ...podvýživa, zlá hygiena, narušená imunita...

24. ...na základe rôznych vyšetrení sme došli k záveru, že nie je možné, aby sme si vedeli poradiť s chorým dieťa-ťom bez odbornej pomoci...

25. ...zdravotný stav dieťaťa v dôsledku závislosti rodičov na drogách- epilepsia, mentálny postih (špeciálna škola - variant B) ...

8.4.7. NEZHODY BIOLOGICKÝCH RODIČOV S NÁHRADNÝMI RODIČMI

Nezhody biologických rodičov s náhradnými rodičmi sú úzko prepojené s ovplyvňo-vaním detí v náhradnej rodine vlastnými rodičmi. Tam, kde bolo ovplyvňovanie dieťaťa vyhodnotené ako negatívne, tam často existujú vzájomné nezhody. Ide o podobné situ-ácie, ako sa vyskytli u predčasne ukončených náhradných rodín. Niektorí z náhradných rodičov považujú priestor na stretávanie sa biologických rodín so svojim dieťaťom za neúmerne veľký. Tam, kde tieto vzťahy nefungujú, majú charakter buď celkovo zlej spo-lupráce, vzájomných animozít, obviňovania z nedostatočnej starostlivosti, zasahovania do priestoru náhradnej rodiny pod vplyvom alkoholu, obviňovania z ukradnutia detí

42

alebo neplatenia výživného. Len veľmi zriedkavo považovali náhradní rodičia za negatí-vum situácie, keď dieťa svojich rodičov buď nepoznalo, alebo sa s rodičmi v pôvodných rodinách vôbec nekontaktovalo, prípadne sa o dieťa vôbec nezaujímali. Ak nezhody existujú v dôsledku vzájomných stretov a konfrontácií môžu vplývať aj na samotné die-ťa.

1. ... nemôže ma volať pred ním (biologickým rodičom) mama, ale teta, vydieranie dieťaťa...

2. ....problém je, že biologickí rodičia veľakrát sľúbia svojej dcére, že prídu a oni sa ani len neospravedlnia a vtedy

sa ich dieťa strašne sklame a nevie pochopiť prečo sľúbia a neprídu. A keď sa sklame, tak dieťa dokáže byť kruté aj na náhradnú mamu. Potom sa ospravedlní, upokojí, kým sa nesklame...

3- ...zlá spolupráca s biologickým otcom a starými rodičmi z otcovej strany...

4- ...s veľmi veľkými právami biologických rodičov...

5. ...telefonáty biologických rodičov...

6. ...nútený styk s biomatkou za každých okolnosti...

7. ...biologickí rodičia narúšali chod našej domácnosti...

8. ...otec je vo výkone trestu a stále nás za niečo obviňuje, matka sa nezaujíma...

9. ...diktujú si požiadavky, osočujú nás, vyhrážajú, vyvolávajú pod vplyvom alkoholu...

10. ...biologickí rodičia negatívne zasahujú do výchovy...

11. ...ja - pestúnka to nedovolím. Preto útočí, že jej nemá kto pomôcť. Žiada pomoc pre seba, aj pre jej iné deti...

12. ...rodičia dieťaťa sa veľmi hádali medzi sebou a my sme to neuniesli, manžel skončil v nemocnici. Rodičia dieťa-

ťa sa moc zadlžili a nesplácali dlhy...

13. ...nezhody hlavne kvôli finančnej situácii...

14. ...len zatiaľ s nami nekomunikuje, nestýka sa s nami, ani s dieťaťom...

15. ...urážanie, osočovanie zo strany biologických rodičov, v súkromí i na verejnosti...

16. ...matka odmieta platiť výživné na svoje dieťa...

17. ...neprispievajú na výživné...

18. ...zatiaľ v slabšej miere, ale majú odlišný názor na výchovu...

19. ...biologickí rodičia tvrdia, že som im vzala dcéru, napriek tomu, ako sa k nej chovali...

20. ...ohováranie, vyhrážky...

21. ...nezhodneme sa, pretože si myslia, že som im ukradla dieťa...

22. ....niektorí rodičia nie sú schopní sa o deti zaujímať a stretávať sa, aj keď majú možnosť. Keď ich vidia, otočia sa

im chrbtom...

23. ..mrzí ma, že jeho matka - moja dcéra, sa vôbec o syna nezaujíma...

24. ....pomerne veľký nezáujem biologickej matky, čo je mojou osobnou tragédiou, pretože sa jedná o moju dcéru. Často sa pýtam kde som zlyhala... ...rodičia si neplnia vyživovaciu povinnosť...

25.

...môj syn je zamestnaný, žije s matkou môjho vnuka, ktorá pracuje iba príležitostne. Nespomenú si (viac mat-ka) že má ich syn meniny, narodeniny, MDD, pozornosť za vysvedčenie , napr. chlapec bol v prvom ročníku najlepší z triedy. Matka ho od 4,5 roka do cca 6,5 roka nevidela, nezatelefonuje ako sa má, či je vôbec zdravý.

Chlapcovi vlastní rodičia nechýbajú, žijeme v rodinnom dome s mojou dcérou a jej rodinou (dcéra má 2 dievča-tá 7,5 a 3,5 roka) a dobrého manžela.

43

8.4.8. PROBLÉMY S PRISPÔSOBENÍM SA DIEŤAŤA PROSTREDIU NÁHRADNÝCH RODIČOV

Prijatie dieťaťa do nového rodinného prostredia je pre samotné dieťa i pre náhradných rodičov novou skúsenosťou. Aj preto je považovaná náhradná rodinná starostlivosť za najzraniteľnejšiu najmä v prvých mesiacoch po príchode. Vzájomné zvykanie si má rôz-ne prejavy, súvisiace jednak s očakávaniami a motiváciami nových rodičov, ako aj s minulosťou a životnými dráhami detí pred príchodom do nového rodinného prostre-dia. Niektoré z nich už prešli rôznymi ústavami alebo rodinami s rôzne nastavenými pravidlami a normami, s rôznou mierou traumy. Medzi adaptačnými problémami boli uvádzané situácie týkajúce sa dlhého zvykania si, nepozeranie sa do očí, vnímanie za-ostalosti vo vývoji, problém s akceptáciou pravidiel, strach z nových ľudí, nespavosť, problémy s hygienickými návykmi. Veľa z uvedených prejavov tak svedčí o dôsledkoch zanedbávania. Niektoré z prijatých detí odmietali prijať náhradných rodičov za svojich vlastných, alebo naopak – až príliš sa na nich upäli a fixovali. V niektorých prípadoch vznikali problémy v dôsledku odlišne vnímanej etnicity. Týkali sa najmä rodín, prijíma-júcich do starostlivosti rómske dieťa, pričom samotní rodičia sa považovali za členov majority. Problémy vzájomného prispôsobenia sa môžu stupňovať aj s pribúdajúcim vekom, z náhlych rozdielov prechodu z ústavného do rodinného prostredia ale aj z čas-tých prechodov medzi rôznymi rodinami.

1. ...v rodine sa prispôsobila hneď. Sama nám začala hovoriť mama a otec. Skorej boli problémy s jej správaním...

2. ...dieťa sa ťažko adaptuje v novom prostredí, nerešpektuje pravidlá rodiny...

3. ...spočiatku obrovský strach z akýchkoľvek cudzích ľudí...

4. ...dlho sa prispôsobovala...

5. ...na začiatku problém s adaptáciou do pestúnskej rodiny, vyostrenie v období puberty...

6. ...nerešpektovanie určitých pravidiel v danej rodine...

7. ...kým si deti zvykli, museli sme si veľa odoprieť, obetovať sa...

8. ...dieťa nedodržiavalo režim, pravidlá neplatili, žiadne hygienické návyky...

9. ...deti neznášali veľa ľudí. Ako prvé prestali kakať, boli podráždené, nechceli spať, nepohli sa od nás ani na krok....

10. ...dieťa sa veľmi ťažko prispôsobuje - odmieta nové prostredie, nesúhlasí s tým, čo sa s ním deje - veľmi ovplyv-nené názormi biologického rodiča...

11. ...dieťa sa nepozeralo jeden rok do oči. Dva roky nočného plaču. Spočiatku, akoby nevnímala okolie...

12. ...každá rodina ma svoje pravidlá a dieťa sa musí naučiť ich rešpektovať, aby zapadlo. Čím je dieťa staršie, jeho pripodobenie je zdĺhavejšie. K dospelým nemá dôveru, istotu a dať mu ju je veľmi dlhy a ťažký proces a my ho

musíme pestovať každý deň krôčik za krôčikom...

13. ...rómske dieťa sa nikdy neprispôsobí bielej rodine a z toho vznikajú konflikty...

14. ...dieťa bolo v detskom domove - život v rodine je iný...

15. ...búrenie sa dieťaťa v dôsledku viacnásobného putovania z biologickej rodiny - krízové centrum, detský do-mov, profesionálna matka v detskom domove, pestúnska rodina...

16. ...dieťa bolo veľmi utiahnuté a plačlivé, zaostávalo vo vývoji...

44

17. ...najväčším problémom dieťaťa boli nesprávne návyky v pôvodnej rodine, nechodila vôbec do školského zaria-denia a keď prišla k pestúnom mala veľký problém ráno vstávať...

18. ...zo začiatku boli problémy, pokým sa prispôsobila a osvojila si hygienické návyky...

19. ...často prichádzame do konfliktu, pretože dieťa si veľmi dobre uvedomuje, že nie som jeho matka....

20. ...nerešpektuje náhradnú matku, musí sa jej doslova prosiť...

8.4.9. KONFLIKT MEDZI PÔVODNÝM A PRIJATÝM DIEŤAŤOM

Pôvodné dieťa v náhradnej rodine nemusí automaticky znamenať konflikt, ktorý by vie-dol k ohrozeniu alebo predčasnému ukončeniu. Ak je hlavnou črtou náhradnej rodiny stabilné prostredie, prítomnosť ďalších detí rozpad nediferencuje. V prebiehajúcej ná-hradnej rodinnej starostlivosti boli dôvody tohto typu uvádzané až na desiatom mieste. Najčastejšie išlo o situácie žiarlivosti na rodiča, v niektorých prípadoch išlo o prejavy agresie, vzájomné porovnávanie alebo boj o rodičov.

1. ...snaha zaujať miesto vlastného dieťaťa, snaží sa ho vytlačiť z tejto pozície. Nerešpektovanie prípadných usmernení - príkazov od vlastného dieťaťa, staršieho o 4 roky...

2. ...je to niekedy ťažké, hádajú sa, bijú sa, nadávajú si...

3. ...porovnávanie zo strany pestúnskych detí, žiarlivosť...

4. ...prijaté dieťa ma neštandardné správanie, dostáva do konfliktu s biologickým dieťaťom (agresivita, ničenie

vecí) ...

5. ...žiarlivosť vlastných detí, že sa im nevenuje väčšia pozornosť...

6. ...žiarlivosť dieťaťa na rodiča- chce ho pre seba...

7. ...boj o mamu...

8. ...nezhodneme sa s mojim biologickým synom. Hádajú sa o hračky, žiarlia na seba...

9. ...vlastné dieťa malo na začiatku vzťahu viac hračiek, nechcelo sa deliť...

10. ...žiarlivosť medzi deťmi, neprijatie dieťaťa biologickým dieťaťom a opačne...

11. ...nerešpektovanie staršieho vlastného dieťaťa, chcú sa porovnávať a mať všetko čo má o 7 r staršie dieťa, hne-vanie sa...

12. ...pri konflikte mali obe strany nárok na vyjadrenie k danému problému, Väčšinou sa to kladne vyriešilo...

13. ...žiarlivosť medzi deťmi, neprijatie dieťaťa biologickým dieťaťom a opačne...

8.4.10. NEZHODY NÁHRADNÝCH RODIČOV SO SVOJOU ŠIRŠOU RODINOU

Pre náhradných rodičov môžu byť vážnejším problémom aj nezhody so širšou rodinou. Názor širšej rodiny na prijaté dieťa nemusí byť tak dôležitý, ak náhradná rodina s ňou neprichádza do úzkeho pravidelného kontaktu. Ak ale pravidelný kontakt existuje, a tento je sprevádzaný vzájomným nesúhlasom, môžu prísť rôzne nezhody závažnejšie-ho charakteru. Zasahovanie do starostlivosti o prijaté dieťa nemusí byť preto iba zo

45

strany biologickej, ale aj širšej rodiny, ktorej motívom môže byť nielen nesúhlas, ale aj naopak – dobrá vôľa pomôcť. V širšom zmysle môže ísť o nezhody alebo rozdielne ná-zory na to, ako dieťa vychovávať. Ak širšia rodina býva s náhradnými rodičmi napríklad vo viacgeneračnom dome a existuje takýto konflikt, potom môže byť o to intenzívnejší. Zo strany širšej rodiny môže ísť aj o nadmerné posudzovanie starostlivosti viacerými rodinnými príslušníkmi proti vôli náhradných rodičov. Noví rodičia sa potom konfron-tujú aj s názormi, ktoré ich môžu nútiť buď k vzdaniu sa dieťaťa alebo, ktoré vyjadrujú nepochopenie z ich rozhodnutia prijať dieťa z detského domova – špecificky, ak bolo dieťa pred príchodom do rodiny umiestnené v detskom domove a toto je okolím vní-mané ako rómske. Nezhody tohto typu nepatria medzi často deklarované príčiny hlav-ných problémov.

1. ...žijeme spolu so starými rodičmi v jednom dome a deti vždy cítili neprijatie zo strany starkej, čo je v jej pova-he...

2. ...áno, nepochopenie, neprijatie Rómov...

3. ...neprijatie dieťaťa ako člena rodiny niektorými rodinnými príbuznými...

4. ...ovplyvnilo to vzťahy v celom širšom príbuzenstve, plusy - pomáhajú, mínusy - posudzujú...

5. ...boli v rodine rozdielne názory...

6. ...širšia rodina má pocit, že môže naše deti vychovávať a riešiť...

7. ...neprijíma deti a odsudzuje pestúnov...

8. ...v snahe pomôcť dieťaťu - získať si jeho dôveru, nevhodne zasahujú do výchovy dieťaťa...

9. ...rodičia a starí rodičia sa snažia ovplyvňovať výchovu i dieťa...

10. ...keďže som ich sestra, tak sa ku mne aj tak správajú, bez rešpektu, poslušnosti...

11. ...dohováranie rodiny, aby sme ich dali do detského domova...

12. ...veľmi citlivo vníma nezhody, zrejme z obavy pred neistotou čo bude ďalej...

14. ...trochu iné názory na výchovu, ale v podstatných veciach zhoda...

15. ...rodina nebola nadšená, ale zvykli si ...

16. ...áno, bola veľká nenávisť, skoro celej rodiny...

8.4.11. NEZHODY MEDZI NÁHRADNÝMI RODIČMI

Ak medzi náhradnými rodičmi neexistuje dostatočný konsenzus o správnosti rozhodnu-tia prijať dieťa, môže to mať vplyv aj na kvalitu náhradnej rodinnej starostlivosti. Otvo-rené konflikty alebo rozpory v dôsledku tohto rozhodnutia sa potom môžu prenášať aj na deti. Vyhodnotenie odpovedí ale naznačuje, že nešlo o oblasť, ktorá by bola reflekto-vaná príliš často. Ak ju náhradní rodičia uvádzali, tak sa skôr jednalo o občasné rozpory, vyplývajúce najmä z nezhôd ohľadom spôsobov, ako sa starať a vychovávať novoprijaté dieťa v rodine.

46

1. ...manžel nie je pestúnom, je tu vzájomný chladný vzťah....

2. ...sú len občasné, nezhodujeme sa v názoroch na výchovu dieťaťa - vždy sa vyriešia....

3. ...občasné rozpory pri výchove aj z toho, že je medzi manželmi napätie, napr. pribudli rôzne obmedzenia, strata súkromia...

4. ...bývajú často kvôli tomu, že deti idú najprv za jedným a potom za druhým, každému povedia inú verziu...

5. ...žena vie viac vycítiť stav dieťaťa, jeho psychiku, emócie - manžel potrebuje viac času spoznať dieťa...

13. ...manžel ju berie ako že .. „nie našu“, čo ma veľmi bolí, určite to cíti aj dcéra...

8.4.12. KVALITA STAROSTLIVOSTI V DETSKÝCH DOMOVOCH

Pri prijímaní detí, ktoré pochádzali z detských domovov, sa vyskytli rozdielne názory aj na organizáciu odchodu z detských domovov alebo kritické hodnotenie kvality starostli-vosti v detských domovoch. Názory vyplývali najmä z nezhôd medzi dospelými na to, ako sa má postupovať pri prijímaní dieťaťa z detského domova do rodiny. Náhradní rodičia deklarovali neochotu niektorých pracovníkov detských domovov poskytovať deťom reálnu oporu a starostlivosť, obviňovali ich z necitlivosti voči deťom a zo zame-dzovania možností odchodu do rodiny. Hodnotená bola aj nepružnosť súdneho systé-mu.

1.

...prvým a základným problémom bolo, že pred požiadaním o pestúnstvo môjho syna sme sa v DD stretávali a začali ho brávať domov na víkendy (dobrovoľne som vypomáhala v DD) a zrazu dieťaťu nebolo umožnené nás navštevovať. Dôvera dieťaťa voči nám (mne i mojej mame) sa tým sa natoľko narušila, že to ovplyvnilo celý priebeh pestúnskej výchovy - narušená väzba. Syn trpel (a do istej miery stále trpí) pocitmi menejcennosti, mal od malička tendenciu kupovať si kamarátov, lebo neveril, že by ho mali radi pre neho samotného. Na druhej strane bol až prehnane dôverčivý - nemal problém ísť domov k úplne neznámym ľuďom...

2.

...už pri samotnom začiatku pri plných detských domovoch a odpovediach typu "nie sú žiadne voľné deti", pri absolútnej arogancii a absolútnej trestnej bezúhonnosti pracovníkov DD, pri absolútnej neochote byť naozaj oporou pre opustené deti. Jednoducho chýba ľudský faktor.. V procese je plno pocitov, ktoré sa možno nikdy sa nedajú do poriadku. Tzn. proces adaptácie sa predlžuje úmerne pobytu v domove, spomalená činnosť súdov, a prispôsobovanie sa dieťaťa pre potreby DD. O to ťažšie to má doma...

8.5. ZHRNUTIE - ROZDIELY A SÚVISLOSTI NAJVÁŽNEJŠÍCH PROBLÉMOV

Z dôvodu identifikácie rozdielov medzi dvoma skupinami náhradných rodičov, sme po-rovnali odpovede vo vybraných sledovaných oblastiach. Postupne sme vyhodnotili prvé štyri okruhy - oblasť školského prostredia, „porúch“ správania sa, puberty a ovplyvňo-vania biologickými rodičmi.

V reflexii výpovedí z prvej oblasti - prostredia školy, sa ukázalo, že tam, kde sa starost-livosť skončila predčasne, boli odpovede náhradných rodičov častejšie zamerané na ne-gatívne súvislosti správania sa dieťaťa v školskom prostredí. Náhradní rodičia poukazo-vali na konkrétne problémy vyplývajúce z konania detí (agresivita, záškoláctvo, šikano-vanie spolužiakov). Rovnaké problémy sa v niektorých prípadoch vyskytovali aj

47

u prebiehajúcej náhradnej rodinnej starostlivosti, no v oveľa menšej miere. Náhradní rodičia, patriaci k druhej skupine, častejšie hodnotili ani nie tak konkrétne problémy dieťaťa v škole, v zmysle jeho správania, ale skôr kvalitu školského prostredia a jeho nastavenie smerom k potrebám detí, ktoré vyrastajú v náhradných rodinách. Aj v tejto skupine sa nachádzali deti s rôznymi zdravotnými a osobnostnými problémami, ktoré zasahovali do výsledkov v učení a vzťahov v škole, ťažisko odpovedí však bolo kladené na kvalitu školského prostredia, kde si buď vzájomne vychádzajú v ústrety s učiteľmi a spolužiakmi, alebo naopak - vzájomné vzťahy boli považované za komplikované, dieťa je za svoju minulosť stigmatizované a vylučované zo štandardného školského prostre-dia.

V oblasti porúch správania a puberty, sa závažnosť u rodičov v skupine predčasne ukončenej starostlivosti líšila v miere, v akej zasahujú do bezprostredného, najbližšieho rodinného prostredia. Problémové správanie detí tu súviselo častejšie s krádežami, ag-resivitou alebo priamym ohrozovaním ostatných členov rodiny – dospelých i detí. Na-opak, v prebiehajúcej starostlivosti neboli krajné prejavy správania vnímané v takej miere, aby zasahovali alebo ohrozovali ostatných členov rodiny. Aj v týchto oblastiach sa síce vyskytovali identické a krajné problémy. V individuálnych prípadoch, ale odpo-vede viac zohľadňovali formy správania, týkajúce sa napr. nerešpektovania pravidiel v rodine, problémov s nadväzovaním vzťahov, hyperaktivitou, alebo správaním, ktoré bolo výsledkom zdravotných komplikácií, vyžadujúcich zvýšenú pozornosť a starostli-vosť.

Podoby ovplyvňovania dieťaťa biologickými rodičmi boli v obidvoch skupinách uni-verzálnou identickou skúsenosťou, bez ohľadu na to, či sa jednalo o predčasne ukonče-nú alebo prebiehajúcu starostlivosť. V skupine predčasne ukončenej starostlivosti boli reflektované častejšie. Náhradní rodičia, ktorí s pôvodnými rodičmi nemali dobré vzťa-hy, vyhodnocovali pôsobenie a stretávanie sa dieťaťa s členom pôvodnej rodiny ako ne-žiaduce. Išlo o najrôznejšie situácie, v rámci ktorých nebolo možné jednoznačne vyhod-notiť rozdiely medzi prebiehajúcou a predčasne ukončenou náhradnou starostlivosťou. Tam kde bola starostlivosť predčasne ukončovaná, stretávanie sa dieťaťa s jeho pôvod-nými rodičmi bolo dávané do súvislosti so zhoršením jeho správania (úteky, stretávanie sa bez ohľadu na dôsledky, tlaky na umiestnenie do detského domova) a s rastúcimi komplikáciami starostlivosti v rodine. Podobné formy ovplyvňovania sa vyskytovali aj u prebiehajúcej náhradnej starostlivosti: obviňovanie pôvodných rodičov z vlastnej situ-ácie, prenášanie problémov, kupovanie dieťaťa, lákanie na pobyt, predstieranie záujmu o dieťa za účelom získania určitých výhod. Formy problémových vzťahov medzi pôvod-nou a náhradnou rodinou mali najrozličnejšie podoby, vyplývajúce z konkrétnej vzťaho-vej situácie daných rodín.

48

8.6. PRACOVNÍCI/ČKY ODDELENÍ SPODaSK – MAPOVANIE MEDZIROČNÝCH ZMIEN PREDČASNÉHO UKONČOVANIA NRS

Návrh na predčasné ukončenie náhradnej rodinnej starostlivosti môže podať rodič i samotný úrad. Ak návrh podá rodič, úrad mu musí vždy vyhovieť. Zo strany úradov sa tak udeje vtedy, ak zistia, že náhradné rodiny môžu po prijatí dieťaťa ohrozovať, alebo ide o zistenia, ktoré pracovníci úradov vyhodnotili ako krajne nevhodné a pre dieťa ne-bezpečné. Nižšie uvedený graf mapuje odpovede odborných pracovníkov sociálnopráv-nej ochrany ohľadom návrhov na predčasné ukončovania v priebehu rokov 2009-2011. Počas uvedeného obdobia, takéto návrhy podávali častejšie náhradní rodičia ako úrady. Hoci počet predčasných ukončení rástol, podiel návrhov na predčasné ukončenie zo strany úradov sa znižoval: zo 60% v roku 2009, na 35% v roku 2011. Súčasne stúpal podiel návrhov na predčasné ukončenie zo strany náhradných rodičov: zo 40% v roku 2009, na 65% v roku 2011.

Nasledujúca tabuľka ukazuje, ako úrady odpovedali na otázku o hlavných dôvodoch predčasného ukončenia náhradnej osobnej starostlivosti. Opäť ide o porovnanie me-dziročného vývoja v priebehu rokov 2009-2011, pričom pracovníci mohli uviesť aj viac odpovedí. Na prvom mieste bolo uvedené správanie detí, identifikované ako „poruchy správania dieťaťa“. Išlo o najčastejší dôvod, konštantne uvádzaný v priebehu celého sle-dovaného obdobia a jeho percento sa medziročne zvyšovalo. Druhým najčastejšie uvá-dzaným dôvodom vo všetkých troch sledovaných rokoch boli problémy súvisiace s „pubertou“ dieťaťa“. Tento dôvod mal naopak klesajúcu tendenciu pričom predstavo-val druhý najčastejší dôvod (aj keď v niektorých prípadoch bola tento percentuálny po-diel zhodný s ďalšími dôvodmi – napr. v roku 2009 to boli problémy dieťaťa v škole ale-bo problémy s prispôsobením sa dieťaťa rodinnému prostrediu. Tretím najčastejšie uvádzaným dôvodom bolo v roku 2009 súčasne niekoľko problémov (celkovo malé po-četnosti): od konfliktov dieťaťa s biologickým dieťaťom v rodine, cez zdravotné a psy-chiatrické problémy dieťaťa až po jeho trestnú činnosť. V roku 2010 to boli problémy dieťaťa v škole a ovplyvňovanie dieťaťa biologickými rodičmi. V poslednom sledovanom roku - 2011 - sa jednalo o slabú finančnú podporu náhradného rodiča.

60,0% 52,6%34,8%

46,8%

40,0% 47,4%65,2%

53,2%

0%

20%

40%

60%

80%

100%

2009 N=35 2010 N=57 2011 N=66 SPOLU N=158

medziročný vývoj návrhov na predčasné ukončenie náhradnej rodinnej starostlivosti

návrh rodič

návrh úrad

49

DÔVODY PREDČASNÉHO UKONČENIA NÁHRADNEJ OSOBNEJ STAROSTLIVOSTI

2009 N=9

2010 N=12

2011 N=14

frak. dôv. %

resp. % frek. dôv.

% resp.

% frek. dôv. %

resp. %

1. poruchy správania dieťaťa 5 17,2% 55,6% 7 19,4% 58,3% 10 24,4% 71,4%

2. problémy s prispôsobením sa die-

ťaťu náhradnému rodinnému prostrediu

4 13,8% 44,4% 3 8,3% 25% 3 7,3% 21,4%

3. problémy dieťaťa v škole 4 13,8% 44,4% 4 11,1% 33,3% 3 7,3% 21,4%

4. puberta dieťaťa 4 13,8% 44,4% 5 13,9% 41,7% 5 12,2% 35,7%

5. konflikt dieťaťa s biologickým dieťaťom v rodine 2 6,9% 22,2% 2 5,6% 16,7% 2 4,9% 14,3%

6. zdravotné problémy dieťaťa 2 6,9% 22,2% 1 2,8% 8,3% 1 2,4% 7,1%

7. psychiatrické problémy dieťaťa 2 6,9% 22,2% 2 5,6% 16,7% 1 2,4% 7,1%

8. trestná činnosť dieťaťa v náhradnej osobnej starostlivosti 2 6,9% 22,2% 1 2,8% 8,3% 2 4,9% 14,3%

9. ovplyvňovanie dieťaťa biologickými rodičmi 1 3,4% 11,1% 4 11,1% 33,3% 5 12,2% 35,7%

10. nezhody medzi náhradnými rodičmi 1 3,4% 11,1% 1 2,8% 8,3% 2 4,9% 14,3%

11. nezhody náhradných rodičov so širšou rodinou 1 3,4% 11,1% 2 5,6% 16,7% - - -

12. slabá finančná podpora náhradného rodiča 1 3,4% 11,1% 2 5,6% 16,7% 4 9,8% 28,6%

13. SPOLU 29 100% 322 36 100% 300% 41 100% 292%

17,2%19,4%

24,4%

13,8%

8,3%7,3%

13,8%

11,1%

7,3%

13,8% 13,9%12,2%

6,9%5,6% 4,9%

6,9%

2,8% 2,4%

0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

2009 2010 2011

medziročný vývoj dôvodov predčasného ukončovania NRS na návrh úradu 1/2

poruchy správania dieťaťa

problémy s prispôsobením sa dieťaťu náhradnému rodinnému prostrediuproblémy dieťaťa v škole

puberta dieťaťa

konflikt dieťaťa s biologickým dieťaťom v rodine

zdravotné problémy dieťaťa

50

Podľa výpovedí pracovníkov, existujú aj ďalšie príčiny predčasného ukončovania ako napr. alkoholizmus, zanedbávanie v náhradnej rodine, vznik zdravotných problémov náhradného rodiča, úteky dieťaťa z náhradnej rodiny, záškoláctvo, či týranie ale-bo sexuálne zneužívanie. Samotné predčasné ukončovanie sa nemusí diať iba na základe negatívnych zistení pracovníkov úradov alebo z dôvodu komplikácií zo strany samot-ných náhradných rodičov. Môže ísť aj o situácie, kedy pôvodní rodičia prídu z výkonu trestu, alebo keď maloletí rodičia dieťaťa dosiahnu plnoletosť a sú im priznané rodičov-ské práva, prípadne, ak sa potvrdí otcovstvo dieťaťa, ktoré bolo predtým neznáme. Na-sledujúca tabuľka ukazuje, ako pracovníci posúdili dôvody predčasného ukončenia u pestúnskej starostlivosti. Z dôvodu malého počtu údajov, sú označené žltou farbou iba prvé najpočetnejšie dôvody v rámci každého roka.

DÔVODY PREDČASNÉHO UKONČENIA

PESTÚNSKEJ STAROSTLIVOSTI

2009 N=9

2010 N=12

2011 N=14

frek. dôv. %

resp. % frek. dôv.

% resp.

% frek. dôv. %

resp. %

1. poruchy správania dieťaťa 3 18,8% 60% 6 22,2% 66,7% - - -

2. problémy s prispôsobením sa die-ťaťa náhradnému rodinnému pro-

strediu 2 12,5% 40% 2 7,4% 22,2% 3 21,4% 30,0%

3. problémy dieťaťa v škole 3 18,8% 60 % 5 18,5% 55,6% - - -

4. puberta dieťaťa 1 6,2% 20% 3 11,1% 33,3%

5. konflikt dieťaťa s biologickým dieťaťom v rodine 3 18,8% 60% 1 3,7% 11,1% 3 21,4% 30,0%

6. zdravotné problémy dieťaťa - - - 1 3,7% 11,1% - - -

7. psychiatrické problémy dieťaťa - - - 1 3,7% 11,1% - - -

8. trestná činnosť dieťaťa v náhradnej osobnej starostlivosti 1 6,2% 20% 1 3,7% 11,1% - - -

9. ovplyvňovanie dieťaťa biologickými rodičmi 1 6,2% 20% 2 7,4% 22,2% 3 21,4% 30,0%

10. nezhody medzi náhradnými rodičmi 2 12,5% 40% 5 18,5% 55,6% 2 14,3% 20,0%

11. nezhody náhradných rodičov so širšou rodinou - - - - - - 1 7,1% 10,0%

12. nezhody náhradných rodičov s biologickou rodinou - - - - - - 1 7,1% 10,0%

6,9%5,6%

2,4%3,4%

11,1%12,2%

3,4%2,8%

4,9%

3,4%

5,6%

9,8%

0%

2%

4%

6%

8%

10%

12%

14%

2009 2010 2011

medziročný vývoj dôvodov predčasného ukončovania NRS na návrh úradu 2/2

psychiatrické problémy dieťaťa

trestná činnosť dieťaťa

ovplyvňovanie dieťaťa biologickými rodičmi

nezhody medzi náhradnými rodičmi

nezhody náhradných rodičov so širšou rodinou

slabá finančná podpora náhradného rodiča

51

13. slabá finančná podpora náhradných rodičov - 1 7,1% 10,0%

13. SPOLU 16 100% 320% 27 100% 300% 14 100% 140%

8.6.1. DÔVODY MEDZIROČNÝCH ZMIEN V PREDČASNOM UKONČOVANÍ NRS

Pracovníkov sociálnoprávnej ochrany sme sa tiež pýtali, ako vidia medziročné zmeny v trendoch predčasného ukončovania. Ich odpovede voľne reflektovali a hlbšie špecifi-kovali zistenia uvedené v predošlých grafoch. Upozorňovali na rastúce poruchy správa-nia detí, obdobie dospievania, nedostatočné citové vzťahové väzby v dôsledku vyrasta-nia v zariadeniach na výkon rozhodnutia súdu. Časté boli aj poruchy pripútania, vníma-nia vlastnej identity a vyskytli sa aj zdravotné problémy detí so slabou vôľou pestúnov riešiť dlhodobé dôsledky detských zranení - aj v dôsledku nedostatku financií náhrad-ných rodičov a okolností, prameniacich z oblastí mimo agendu sociálnoprávnej ochrany (napr. nezamestnanosť, trh práce). Celkovo veľkú dôležitosť pri ukončovaní videli naj-mä na strane samotných pestúnov (nezvládanie starostlivosti, neochota pestúnov sa deťom venovať pri závažnejšom probléme, sklamanie očakávaní a pod.).

1. ...zlyhanie zo strany pestúnov, finančné dôvody pestúna...

2. ...priveľké očakávania od zverených detí a následné sklamanie...

3. ...nezvládanie detí náhradnými rodičmi - pestúnmi. U detí sa prejavujú poruchy správania...

4.

... prejavujúce sa poruchy správania u detí, najmä v období dospievania, často na dispozičnom (genetickom) podklade, strata záujmu pestúnov riešiť dlhodobo pretrvávajúce problémy, obavy z pretrvávajú-cej neriešiteľnej situácie, negatívne ovplyvňujúcej budúcnosť pestúnov. Vplyv negatívnych spoločenských fe-noménov (nezamestnanosť, nedostatok financií, alkohol, drogy) na pestúnsku rodinu, neschopnosť pestúnov

zvládať tieto situácie. Nezvládanie konfliktov medzi pestúnmi a deťmi...

5. ...výchovné a psychické problémy. Zlyhanie pestúna, nedostatočná citová a vzťahová väzba medzi pestúnom a

dieťaťom. Hľadanie biologických rodičov a s tým spojené nezhody v pestúnskej rodine...

6. ...vypuklejší generačný problém. Komplikovanejší priebeh puberty a väčší výskyt porúch správania. Väčší vplyv

rôznych negatívnych skupín na dieťa...

7.

...pri problémoch s deťmi, fyzické osoby im nechcú ďalej zabezpečovať náhradnú starostlivosť. Závažné prob-lémové správanie detí zo ZVRS - špecifiká a napr. porucha pripútania, správania , prijímania potravy, vnímania vlastnej identity, psychické poruchy. Málo informácií (ktoré sa podarí relevantne overiť a získať ) pre budúcich

náhradných rodičov o dieťati, napr. o zdravotnom stave, vývine, špecifických potrebách a biologickej rodine (informácie máme od náhradných rodičov)...

8. ...puberta dieťaťa. Problémy dieťaťa v škole, poruchy správania sa dieťaťa...

9. ...pestúni často nie sú ochotní riešiť problémové správanie detí a radšej sa ich hneď vzdajú...

10. ...je to cudzie problémové dieťa, viac ho nechcem, puberta dieťaťa, problémy dieťaťa v škole, poruchy správa-

nia, zdravotné problémy dieťaťa...

52

8.6.2. NÁVRHY ZMIEN NA ZABRÁNENIE PREDČASNÉHO UKONČENIA NRS

Návrhov na zabránenie predčasného ukončovania náhradnej rodinnej starostlivosti bo-lo zo strany pracovníkov úradov práce niekoľko. Za najdôležitejšie považovali potrebu zlepšiť služby pre náhradné rodiny, zamerať sa na skryté motivácie a prehodnotiť kri-tériá pre poskytovanie náhradnej rodinnej starostlivosti. Tieto sú podľa nich nedosta-točné a v konečnom dôsledku na ne môže doplatiť prijaté dieťa. Nasledovali odpovede, týkajúce sa lepšieho zabezpečenia sieťovania aktérov, pôsobiacich v oblasti sociálnop-rávnej ochrany. Nakoniec to bola reflexia nedostatku odborných pracovní-kov/pracovníčiek na jednotlivých úradoch.

NÁVRHY PRACOVNÍKOV ÚPSVaR N % 1. zlepšenie služieb pre náhradné rodiny 19 32,2% 2. sprísnenie kritérií na náhradnú rodinnú starostlivosť 19 32,2% 3. motivácie, kvalita starostlivosti náhradných rodičov 12 20,3% 4. podpora sieťovania 7 11,9% 5. nedostatok odborných pracovníkov 2 3,4% 6. SPOLU 59 100%

Prvá oblasť smerovala k zlepšeniu poskytovania služieb pre náhradné rodiny. Návrhy na zmenu zahŕňali možnosti poskytovania kvalitnej psychologickej pomoci náhradným rodičom počas prijatia dieťaťa do náhradnej rodiny, alebo podporu v podobe kurzov vzdelávania alebo rôznych skupinových programov. Podľa niektorých návrhov, existu-júce programy by sa nemali obmedzovať iba na náhradných rodičov. Cieľová skupina by mohla zahŕňať aj vybraných pedagógov, ktorí prichádzajú s deťmi do kontaktu v škole. Kurzy by mali pomôcť pri zlepšení napĺňania individuálnych potrieb rodičov a prijatých detí, zlepšiť kompatibilitu dieťa - rodič, zabezpečiť flexibilnú povahu a do ich obsahu by malo byť zahrnuté riešenie najrozličnejších problémov, s ktorými sa dospelí a náhradní rodičia počas prijatia dieťaťa do svojej starostlivosti môžu stretnúť: riešenie vzťahov biologický - náhradný rodič, prejavy klasifikované ako poruchy správania, práca s identitou detí, výchovné problémy. Niektorí pracovníci navrhovali, aby náhradní rodi-čia mali povinnosť spolupracovať s úradmi za účelom kontroly, či sa starostlivosť o dieťa v náhradnej rodine nemíňa cieľom a či nie je dieťaťu zo strany dospelých ubližo-vané. Potreby pravidelných kontrol odôvodňovali konzultáciami možných problémov, ktoré sa môžu vyskytnúť a pri ktorých by mohli náhradní rodičia potrebovať pomoc. Okrem podpory vzdelávania a psychologickej pomoci, bola reflektovaná aj potreba zvýšenia počtu sociálnych pracovníkov a častosti návštev v pestúnskych rodinách, ako aj celkové zlepšenie aktivít v oblasti terénnej sociálnej práce, či už pred zverením, alebo počas zverenia dieťaťa do novej rodiny. Celkovo absentujú služby v podobe centier pre náhradné rodiny, v ktorých by pracoval mix zamestnaneckých profesií s jediným cieľom - poskytovať služby pre náhradných rodičov tam, kde to je potrebné a kedy to je po-trebné. To všetko s potrebou supervízie aj pre samotných zamestnancov, ktorí by v centrách pracovali.

53

ZLEPŠENIE SLUŽIEB PRE NÁHRADNÉ RODINY

1.

...mal by byť vyšpecifikovaný sociálny pracovník na systematickú a cieľavedomú prácu, organizáciu práce s náhradnými rodinami a deťmi. V legislatíve by mala byť upravená presne aj súčinnosť napr. súdu, orgánov PZ,

lekára, psychológa a sociálneho pracovníka pre prácu s rodinami a na ochranu záujmov detí zverených do NRS (napr. rodinné súdy alebo tzv. poradné orgány, ich spolupôsobenie nielen pri umiestňovaní do NRS alebo

vyňatí detí z rodín, ale počas trvania a priebežného vyhodnocovania NRS - hľadanie vhodných postupov a riešení, odporúčania...

2. ...poskytnúť pestúnom systematické vzdelávanie, zamerané na zvládanie výchovných problémov, ako praco-vať s deťmi s poruchami správania, pri iných záťažových situáciách, ako riešiť konflikty, poskytnúť programy

na psychohygienu...

3. ...malo by sa viac pracovať s deťmi, ktoré sú v pestúnskej starostlivosti...

4. ...podporovať komunikáciu a kvalitu vzťahov medzi náhradnými rodičmi a biologickými rodičmi...

5. ...ponuka špecifických školení a kurzov, možnosť kontroly týchto rodín štátnymi orgánmi, vznik klubov a svoj-

pomocných skupín pre takéto rodiny, zabezpečiť kompatibilitu medzi dieťaťom a žiadateľom (výber rodiny pre dieťa, nie naopak)....

6. ...chýba sieť podpory rodín všeobecne (zariadenia, centrá, psychológovia, rodinní poradcovia, sociálni pracov-níci, špeciálni pedagógovia), pričom uvedené by bolo možné uplatniť i pri rodinách náhradných rodičov...

7. ...organizovanie skupinových stretnutí s náhradnými rodinami referátom PPS, organizovanie táborov, sociál-no-výchovných programov na podporu náhradných rodín....

8. ...častejšia práca s rodinou v zmysle terénnej práce...

9. ...kvalitnejšia práca akreditovaných subjektov s náhradnou rodinou a spolupráca s úradom, zohľadňujúce rovnaké ciele...

10.

...podporná činnosť - hlavne a) obcí - pri nepredvídateľných finančných a bytových problémoch , zvýšiť , zlepšiť a prehĺbiť primárnu prevenciu - v oblastiach záškoláctva, trestnej činnosti detí. b) inštitúcií ako sú

školy alebo CPPP pri výchovných problémoch maloletých, s plnením školskej dochádzky a pod. Pre zvýšenie záujmu o pestúnsku starostlivosť - zvýšenie finančnej motivácie záujemcov...

11.

...zvýšiť počet sociálnych pracovníkov pre náhradnú rodinnú starostlivosť, hlavne terénnych. Pravidelná su-pervízia. Pre terénnych soc. pracovníkov zaviesť flexibilný pracovný čas. Založiť Asociáciu sociálnych pracov-níkov, podporovať a zakladať svojpomocné skupiny. Kvalitná odborná literatúra dostupná náhradným rodi-

nám...

12. ...dostatok odbornej pomoci vo forme skupinových aktivít, poradenstva zo strany tretieho sektoru...

13. ...flexibilne poskytovať odbornú pomoc pre pestúnske rodiny, postupne zlepšiť spoluprácu s pestúnmi pri

budovaní dôverných vzťahov...

14.

...mal by byť vyšpecifikovaný sociálny pracovník na systematickú a cieľavedomú prácu, organizáciu práce s náhradnými rodinami a deťmi. V legislatíve by mala byť upravená presne aj súčinnosť napr. súdu, orgánov PZ,

lekára, psychológa a sociálneho pracovníka pre prácu s rodinami a na ochranu záujmov detí zverených do NRS (napr. rodinné súdy alebo tzv. poradné orgány, ich spolupôsobenie nielen pri umiestňovaní do NRS alebo

vyňatí detí z rodín, ale počas trvania a priebežného vyhodnocovania NRS - hľadanie vhodných postupov a riešení, odporúčania)...

15.

...vzdelávanie pedagógov materských, základných a stredných škôl pri práci s deťmi zo ZVRS - v čase keď sú už deti v NRS, pretože sa stretávame s nepochopením a nevhodným prístupom k týmto deťom - odporúčania

náhradným rodičom na vrátenie detí do zariadenia, organizácia by sa týkala vybraného okruhu pedagógov v školách, ktoré konkrétne deti navštevujú...

16. ...rozšíriť pôsobnosť na intenzívnu prácu s náhradnými rodinami tak, aby to nebolo len podľa potreby a so

súhlasom na pomoc a poskytovanie sociálneho poradenstva na uľahčenie plnenia účelu náhradnej rodinnej starostlivosti, ako je v súčasnom zákone...

17. ...práca so spracovaním vlastnej identity detí, ich minulosti a vnímania seba samého- pred umiestnením v NRS ešte v zariadení ZVRS a ďalej počas trvania NRS - organizácia pracovníkom NRS...

18. ...povinnosť absolvovať dvakrát ročne spoločné stretnutie u psychológa za účelom sledovania plnenia účelu PS...

19. ...aby pestúni boli naďalej v starostlivosti RPPS aj potom, keď dostanú dieťa

20. ...po zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti by bolo vhodné pre rodinu ako aj pre dieťa pravidelne aspoň raz do roka absolvovať konzultácie na referáte poradensko-psychologických služieb...

21. ..mali by sa povinne raz polročne zúčastňovať psychologických konzultácií s deťmi...

22. ....pomoc pestúnom aj počas života detí v pestúnskej starostlivosti (napríklad aspoň 2 krát ročne predvolávať rodičov, príp. aj s deťmi a konzultovať prípadné problémy v rodine a problémy s deťmi), takéto konzultácie by

54

mali prebiehať na referátoch poradensko - psychologických služieb (R-PPS)...

23. ...zvýšiť počet jednotlivých návštev v pestúnskych rodinách...

24. ...dôsledne prevádzať terénnu sociálnu prácu pred zverením a počas PS....

25. ...rozšírené vzdelávanie pre fungujúcich náhradných rodičov- povinné, resp. nutné pre prácu so špecifickými potrebami detí...

26. ...zlepšiť systém podpory mladým ľuďom, ktorí opustia náhradnú rodinu, resp. po skončení ich náhradnej starostlivosti....

27. ......počas trvania PS pestúnom aj deťom naďalej poskytovať psychologickú pomoc a podporu...

Druhá najpočetnejšie uvádzaná oblasť sa týkala kritérií prípravy na náhradnú osobnú starostlivosť. Tieto návrhy zohľadňovali prevenciu v rámci predchádzania predčasné-mu ukončeniu a mali predovšetkým kontrolný charakter. Obsahovali alternatívy sprís-ňovania kritérií pre výkon náhradného rodičovstva v podobe prísnejších návrhov voči potenciálnym žiadateľom - zvýšenie formálneho vzdelania náhradných rodičov, sprís-nenie kritérií výberu, zavedenie presných diagnostík, odhaľujúcich rôzne druhy motivá-cií ľudí, ktorí sa chcú stať náhradnými rodičmi (napr. neakceptovanie finančného motívu v zmysle riešenia si vlastnej nezamestnanosti). Návrhy zamestnancov sa zameriavali na lepšie odhaľovanie neverejných alebo skrytých motívov, stojacich za rozhodnutím pri-jať dieťa do rodinnej starostlivosti. Obsahovali aj zlepšenie odbornej prípravy tak, aby sa viac zameriavala na čo najlepšie naplnenie potrieb prijatých detí – konkrétne, aby výsledkom bolo zvýšenie pravdepodobnosti, že potreby dieťaťa budú napĺňané náhrad-nými rodičmi a nie naopak. Sprísnenie kritérií vychádzalo z presvedčenia, že nie každý je vhodným adeptom na náhradného rodiča a aby sa zamedzilo predčasnému ukončo-vaniu, okrem zvýšenia nárokov na náhradného rodiča je nutné aj predĺženie alebo ak-tualizácia samotných príprav, spolu so zaviazaním sa spolupracovať s odbornými pra-covníkmi na riešení problémov dieťaťa aj do budúcnosti – či už priamo pri prijatí do rodiny ale aj v priebehu následnej starostlivosti. Špecificky to bolo zdôrazňované najmä u tej skupiny detí, ktoré prichádzajú do náhradných rodín z náhradnej inštitucionálnej starostlivosti.

PRÍPRAVA NA NÁHRADNÚ RODINNÚ STAROSTLIVOSŤ

1.

...ja osobne vnímam slovo zlyhanie ako veľmi negatívne, mám pocit, že sa deje hon na čarodejnice, akoby bola

náhradným rodičom vôbec popieraná možnosť zlyhať. Zlyhanie patrí do života, nedá sa mu podľa mňa vyhnúť a je nezmysel očakávať od ľudí , že nikdy nezlyhajú. Darmo majú skúsenosti či poznatky, jednoducho ten moment

môže nastať, z toho vychádzam. Ak sa pozriem na prevenciu, ktorú môžem ponúknuť, je to v oblasti prípravy náhradných rodičov. Teraz je to tak, že absolvujú minimálne 26 hodín a potom sú zapísaní do zoznamu žiadate-ľov. V tom momente s nimi strácam kontakt, neviem čo sa v ich živote deje, ako sa im darí v nadväzovaní kon-

taktu s dieťaťom, s akými obavami či pochybnosťami bojujú pri stretnutí s dieťaťom. Preto sa rysuje myšlienka zmeniť prípravu, a to tak, aby časť prípravy prebiehala v momente nadväzovania kontaktu a v priebehu adopcie novovzniknutej rodiny, pretože tam je nutné rodinu sprevádzať a online pracovať na témach, ktoré sú aktuálne.

Príprava by sa mohla teda rozdeliť na akúsi všeobecnú časť (pred prijatím dieťaťa) a na špecifickú časť (po kontakte s dieťaťom). Pomohla by aj aktívnejšia spolupráca a komunikácia medzi jednotlivými členmi týmu,

ktorý má na starosti NRS.

2. ...náročnejšia príprava žiadateľov, dôkladnejšie zisťovanie schopností stať sa náhradným rodičom, využívať viacero výskumných metód a viac externých spolupracovníkov a záver o odporúčaní musí tvoriť zhodu...

3. ...aby časť prípravy pestúnov jednoznačne bola upravená zákonom tak, aby prebiehala v čase, keď dieťa príde do rodiny, aby sa príprava mohla čo najkonkrétnejšie prispôsobiť potrebám toho ktorého dieťaťa a pestúnov...

4. ...mali by dôkladnejšie prebiehať psychologické prípravy / príprava na náhradné rodičovstvo na referátoch

55

poradensko-psychologických služieb...

5. ...kontinuita v príprave s konkrétnym dieťaťom, sprevádzanie rodiny odborníkom...

6.

...dostatočne dôkladná kvalifikovaná psychodiagnostika záujemcu o NRS, založená na prepracovanej a overova-niu podrobenej štandardnej metodike. Diagnostická časť, ako aj posúdenie zdravotnej spôsobilosti a sociálno-

ekonomických podmienok by mali predchádzať samotnej príprave na NRS. Dôraz na motiváciu záujemcu o NRS pri sociálnom zaisťovaní a v rámci prípravy na NRS , ako aj na zreálnenie neprimeraných očakávaní záujemcov

na dieťa (vek, etnický pôvod, súrodenecké skupiny, poruchy správania detí)....

7. ...je potrebná dôsledná príprava žiadateľov, aby neboli zaskočení problémami, ktoré prinášajú starostlivosť a výchova zvereného dieťaťa, ale aby na ne vedeli vhodne reagovať...

8. ...náhradní rodičia by mali prejsť dlhšou prípravou na náhradné rodičovstvo...

9. ...klinické psychologické posudzovanie žiadateľov o PS, so zameraním na patologické črty osobnosti. Počas prípravy selektovať žiadateľov, prísne posudzovať rodičovské a výchovné kompetencie, pri ktorých neskôr

zlyhávajú. Neakceptovanie finančného motívu na prechod detí do pestúnskej starostlivosti...

10.

...v príprave fyzických osôb na NRS sa viac zameriavať 1) na špecifické potreby detí zo ZVRS, aby ich náhradní rodičia vedeli po prevzatí do svojej osobnej starostlivosti akceptovať, pracovať s deťmi, využívať rôzne služby odborných pracovníkov(napr. aj rozšíriť rozsah hodín prípravy na NRS v zákone) 2)Zmeniť, resp. spresniť a upraviť podmienky posudzovania spôsobilosti fyzických osôb na vykonávanie NRS (poskytnúť metodiky a

techniky na zistenie zištnosti byť pestúnom)...

11. ...príprava budúcich pestúnov v rozsahu 26 hodín je nepostačujúca, nie je jasne stanovené, ako vylúčiť „patoló-giu“. Mnoho žiadateľov chce byť pestúnom len z vlastných – zištných dôvodov. Sú nezamestnaní, tak nech majú

aspoň príjem z vykonávania pestúnskej starostlivosti vo forme štátnych sociálnych dávok...

12. ...dôslednejšia príprava budúcich pestúnov, najmä vo vzťahu k získaniu väčších osobnostných a psychologic-kých poznatkov...

13. ...prísnejšia diagnostika budúcich pestúnov...

14.

...pri príprave záujemcov o PS venovať viac priestoru pripravenosti náhradných rodičov na riešenie problémov dieťaťa (porucha vzťahovej väzby, agresivita dieťaťa, manipulácia a pod.). Do zoznamu žiadateľov by nemali

byť zaradení záujemcovia o NRS, ktorí nie sú ochotní spolupracovať s odborníkmi pri riešení problémov dieťa-ťa a ktorí nie sú ochotní (schopní) meniť svoje výchovné postupy v závislosti od oprávnených potrieb dieťaťa.

(V tomto roku sa z uvedeného dôvodu v našom regióne vyskytol prípad návratu dieťaťa do DeD.)...

15. ...pri príprave na RPPS - vymedziť dlhší čas, resp. počet hodín na prípravu NRS formou pestúnstva. Obmedzenie žiadateľov o PS. Vzdelanostná úroveň pestúnov - požadovať vyšší stupeň kvalifikácie. Z nášho pohľadu nestačí

len základné vzdelanie na vykonávanie funkcie pestúna...

16. ...mohli by snáď existovať nejaké prípadné aktualizácie prípravy na náhradné rodičovstvo,...

17. ...špecifikácia zdravotných, sociálno-ekonomických podmienok záujemcu o NRS, nové, konkrétne kontraindiká-cie pre NRS, zakomponované do zákonnej normy...

18. ...zlepšiť prípravu žiadateľov za pomoci zvýšenia počtu hodín prípravy, prehĺbenie/ rozšírenie psychologickej časti prípravy žiadateľov...

19. ...dôkladnejšia príprava pestúnov na jednotlivé vývojové obdobia dieťaťa, na to, že dieťa už niečo zažilo v minu-losti, v biologickej rodine - treba to brať do úvahy a pracovať s tým. Dostatok odbornej pomoci vo forme skupi-

nových aktivít, poradenstva zo strany tretieho sektoru... 20.

...v prvom rade nezapísať do zoznamu ,,každého,, hlavne čo sa týka pestúnskej formy NRS...

S predchádzajúcou oblasťou, zameranou na kritéria prípravy náhradných rodičov, súvisí aj hodnotenie motivácie a pripravenosti dospelých stať sa náhradnými rodičmi. Niekto-ré vyjadrenia poukazovali na buď nereálne predstavy budúcich náhradných rodičov o deťoch, ktoré si chcú vziať do svojej starostlivosti, alebo na nedostatočnú kvalitu ro-dinného prostredia, do ktorého majú byť deti prijaté. Náhradní rodičia sú očami pracov-níkov úradov často vnímaní ako nedostatočne pripravení, so skrytými motívmi finanč-ných záujmov a riešenia si vlastnej finančnej situácie cez prijaté dieťa.

MOTIVÁCIA , KVALITA STAROSTLIVOSTI NÁHRADNÝCH RODIČOV

1. ...pestúni majú nereálne predstavy o dieťati, idealizujú si ho. Nezvládnu náročné obdobie v živote dieťaťa - pu-

bertu. Vykonávajú pestúnsku starostlivosť z nesprávnych dôvodov - finančných...

2. ...pestúni by mali viac využívať možnosti predchádzať zlyhávaniu ich starostlivosti v spolupráci s odborníkmi a neriešiť situáciu až v kritickom stave...

56

3. ...zlyháva partnerský vzťah pestúnov, čo sa odzrkadľuje aj na výchove a následným výchovným problémom....

4. ...tým, že pestúnska starostlivosť môže zaniknúť bez udania dôvodu pestúnov, je to veľmi jednoduché pre nich a pestúnsku starostlivosť radšej ukončia, než by mali riešiť problémy s deťmi...

5. ...náhradní rodičia - pestúni, či poručníci, nie sú pripravení na riešenie a zvládanie problémov u detí v období puberty a dospievania...

6. ...niektorí zo žiadateľov neuvedú pravý dôvod NRS, berú to iba ako ďalší zdroj príjmu !!!...

7.

Nerobiť kampaň typu ,, Ste nezamestnaný ? Staňte sa pestúnom.“ . Budovať pestúnsku starostlivosť na osobnost-ných predpokladoch, nie na finančných stimuloch. Podporiť profesionálne rodičovstvo, ako formu riešenia ro-

dinnej starostlivosti o deti.

Posledné dva hlavné okruhy hovoria o potrebe zlepšiť vzájomné sieťovanie verejných inštitúcií a celkovom nedostatku odborných pracovníkov, ktorí by sa zaoberali pre-venciou predčasného ukončovania. Skutočnosť, že medzi úradmi a obcami neexistuje takmer žiadny kontakt, nie je žiadnym novým zistením. Do vzájomnej spolupráce by ma-li byť zahrnuté aj obce alebo samotné školské zariadenia. V prípade podozrení z násilia páchanom na deťoch aj spolupráca s lekármi. V prípade školských zariadení ide o zá-sadné návrhy, keďže aj podľa výpovedí náhradných rodičov, samotní pedagogickí za-mestnanci môžu pripomínať dieťaťu odlišnosť jeho životných ciest, ako aj fakt, že ne-vyrastá vo svojej pôvodnej rodine. To môže mať v niektorých prípadoch vplyv aj na problémy dieťaťa v škole a tá veľmi silno súvisí s predčasným ukončovaním. Ako ne-vyhnutná sa ukázala potreba posilnenia kapacít odborných pracovníkov, zaoberajúcich sa sociálnoprávnou ochranou (špecificky psychológov, špeciálnych pedagógov a pod.). Veľký počet detí, pripadajúcich na jedného sociálneho pracovníka, zároveň spôsobuje, že nie je možná pravidelná spolupráca a kontakt. Ak aj tento kontakt formálne prebehne (v niektorých prípadoch 1-2x do roka), môže sa stať, že pracovníci nezastihnú rodinu doma a tak vôbec nemajú informácie z terénu, či je v rodine všetko v poriadku. Zvyšuje sa tým pravdepodobnosť, že pestúni potom hlásia iba hraničné prípady, ktoré v čase, keď sú oznámené, sa už len ťažko riešia.

PODPORA SIEŤOVANIA

1.

...ak máme vážne podozrenia ohľadom zlyhávania pestúnskej starostlivosti, nemáme sa ako úrad „o koho oprieť,, Lekári nedajú žiadne stanovisko na papier a taktiež je to so školou alebo obecným/mestským úradom. Každý dáva ruky preč, len aby nemal problémy. Je ťažké dokázať, že dieťa treba skutočne vyňať z pestúnskej rodiny.

Pestúni bohužiaľ majú deti aj kvôli finančným príspevkom zo štátu, preto si chcú dieťa nechať vo svojej starostli-vosti. Dieťa nechce ísť naspäť do ústavnej starostlivosti, všetko je preň znesiteľnejšie, ako návrat do detského domova. Preto mlčí a tvrdí, že u pestúnov mu je dobre. Tiež sa bojí, že ak prezradí skutočnú realitu, pestún mu

ublíži. Dieťa je pod nátlakom donútené klamať...

2. ...chýba prepojenosť s inými inštitúciami....

2. ...častý kontakt náhradného rodiča s kompetentnými : zástupca obce, SPODaSK, škola...

3. ...pravidelne spolupracovať so zdravotníckymi zariadeniami. Pravidelne spolupracovať so školskými zariade-niami...

4. ...väčšia zainteresovanosť obce na riešení problémov...

5. ...intenzívnejšia spolupráca obce s úradom...

6. ...zlepšiť spoluprácu so školskými zariadeniami. Včas a promptne zareagovať na vzniknuté problémy... 7. ...zlepšiť propagáciu, osvetu významu rodiny, spoluprácu rodiny a školy, spolupráca s ostatnými inštitúciami... 8. ...väčšia podpora a pomoc rodinám aj zo strany obcí...

57

NEDOSTATOK ODBORNÝCH PRACOVNÍKOV

1.

...pri postrehoch môžem vychádzať len z dlhšej praxe, nakoľko (našťastie) vo Vami sledovanom období sme mali len jeden prípad predčasného ukončenia PS. Vysoký počet spisov, ktoré pripadajú na jedného pracovníka. S rodi-nami sa preto stretnem jeden - maximálne dvakrát do roka. Z vlastnej vôle náhradní rodičia, pestúni avizujú len vážne, vyhrotené situácie, ktoré sa ťažko riešia. S deťmi, ktoré sú zverené v NOS, PS , je to ťažšie. V čase vykoná-

vaných šetrení v domácnostiach často nie sú prítomné (pretože sú v škole, škôlke) a deti samotné naše oddelenie nevedia vyhľadať. Z toho dôvodu sa o ich starostiach často ani nedozvieme...

2. ...väčší počet odborných pracovníkov - psychológovia, rodinní terapeuti, špeciálni pedagógovia, ktorí by pomáhali predchádzať a riešiť problémy v náhradnej rodine...

3 ...je problém s nedostatočným množstvom detských psychológov a psychiatrov...

Na záver uvádzame všeobecné odpovede zamestnancov úradov. Tieto upozorňujú na rôzne aspekty širšieho pozadia motívov predčasného ukončovania náhradnej rodinnej starostlivosti.

VŠEOBECNÉ NÁZORY, PROBLÉMY ÚRADOV

1.

...výrazne negatívny vplyv na náhradnú rodinnú starostlivosť má súčasný socio-ekonomický vývoj v spoločnosti, zvýšená nezamestnanosť a zvýšená odkázanosť na štátnu podporu. Ďalším problémom sa javí súčasný trend čoraz častejších problémov so zvládnutím detí a ich výchovy. Odmietanie plnenia školskej dochádzky deťmi,

skorá sexuálna aktivita detí, ktorá vedie čoraz k častejším skorším neželaným tehotenstvám maloletých matiek (13-14 ročné matky), drogová a iná závislosť detí a pod. Problémy vo financiách i bytovej otázke - vo všeobecnej

rovine...

2.

...najväčší problém bol v tom, že keď deti vyrastú, ťažko sa vyrovnávajú so skutočnosťami, že sú v náhradnej rodine. Mnohé prichádzajú do náhradných rodín z detských domovov, kde žili určitý čas a už si „zažili“ odtrhnu-tie od rodičov. Často ani netušia prečo, nechápu to z hľadiska ich veku. To má za následok rôzne poruchy učenia,

správania. Mentálna úroveň detí z DD je mnohokrát nízka a náhradní rodičia mávajú často vysoké nároky na dieťa. Keď dostanú dieťa v útlom veku tešia sa, no keď prídu problémy (neprispôsobovanie sa v škole, drobné

krádeže, záškoláctvo, puberta) nie sú ochotní to riešiť. Opäť vidím potrebu rozsiahlejšej prípravy. Na druhej strane je vždy viac rodín, kde NRS funguje, náhradní rodičia spolupracujú a snažia sa riešiť problémy, ako tých,

kde NRS zlyháva...

3.

...viacgeneračný rozdiel medzi náhradným rodičom a deťmi, čo sa odzrkadľuje najmä v období puberty, kedy dochádza k vážnym názorovým rozdielom, nerešpektovaniu, utekaniu do vrstovníckej skupiny, čo môže prerásť

až do páchania trestnej činnosti. Zlyhanie rodičov pri výchove svojich detí a následné opakovanie chýb aj pri výchove vnúčat v NOS. Náhradní rodičia nevyhľadávajú pomoc pri začínajúcich problémoch, prídu , až keď je

problém takmer neriešiteľný. Návrh : Permanentné stretávanie náhradných rodín, svojpomocné skupiny. Povin-nosť zúčastňovať sa podporných a vzdelávacích aktivít. Užšia spolupráca so zverenými deťmi, väčšia otvorenosť,

možnosti odhaliť problém v rodine už v začiatkoch. Klinické psychologické posudzovanie žiadateľov o PS, so zameraním na patologické črty osobnosti. Počas prípravy selektovať žiadateľov, prísne posudzovať rodičovské a

výchovné kompetencie, pri ktorých neskôr zlyhávajú. Neakceptovanie finančného motívu na prebranie detí do PS. Zlyháva partnerský vzťah pestúnov, čo sa odzrkadľuje aj na výchove detí a následných výchovných problé-

moch...

4. ...v náhradnej osobnej starostlivosti sú problémy s dospievajúcimi deťmi, začínajú požívať alkohol, fajčia, začína-jú sa túlať v nočných hodinách, sú preč cez víkend, cez prázdniny aj niekoľko dní...

5.

...prax ukázala, že deti, ktorých rodičia nezvládli starostlivosť a výchovu z dôvodu výskytu patologických javov, sa v období dospievania začnú správať podobne ako ich rodičia. Preto v období dospievania dochádza hlavne zo strany náhradných rodičov k rušeniu náhradnej rodinnej starostlivosti. Chýba tu motivácia a pozitívny vzor...

6. ...bolo by vhodné zapojiť vo väčšej miere do prípravy na NRS širšiu rodinu, hlavne potencionálnych súrodencov,

prípadne partnerov, ak nie sú žiadateľmi o pestúnstvo...

8.7. FORMY VYUŽÍVANEJ PODPORY U NÁHRADNÝCH RODIČOV

V tejto kapitole porovnávame formy využívanej podpory u obidvoch skupín náhradných rodi-čov. Zamerali sme sa na konzultácie s úradmi práce, mimovládnymi organizáciami, účasť na programoch pre náhradných rodičov, stretávanie sa náhradných rodín, rodinné konferencie,

58

svojpomocné skupiny a návštevy psychológa. Najskôr uvedieme, ktoré z foriem podpory boli využívané najčastejšie a ako posudzovali náhradní rodičia ich efektivitu. Následne sme zis-ťovali, aké aktivity a postupy považovali náhradní rodičia v jednotlivých oblastiach za pro-spešné a čo naopak, vnímali ako prekážky pri vzájomnej spolupráci.

Nasledujúca tabuľka ukazuje, že obidve skupiny náhradných rodičov využívali zhodne tri identické formy podpory: najčastejšie to boli konzultácie s úradom práce, návštevy psycholó-ga a napokon vzájomné stretávanie sa náhradných rodín. V skupine s predčasne ukončenou starostlivosťou boli v porovnaní s podielmi jednotlivých identických dvojíc v prebiehajúcej starostlivosti častejšie zastúpené návštevy psychológa, konzultácie zo strany mimovládnych organizácií, účasť na programoch akreditovaných subjektov, alebo využívanie svojpomoc-ných skupín.

FORMY VYUŽÍVANEJ PODPORY prerušená NRS prebiehajúca NRS

1. konzultácie s úradom práce 1 1 2. návštevy psychológa 2 2 3. vzájomné stretávanie sa náhradných rodín 3 3 4. konzultácie zo strany mimovládnych organizácií 4 6 5. účasť na programoch, organizovaných akreditovanými subjektmi 5 5 6. účasť na programoch, organizovaných úradmi práce 6 4 7. svojpomocné skupiny 7 7 8. rodinné skupinové konferencie 8 8

FORMY VYUŽÍVANEJ PODPORY PRERUŠENÁ NRS

N=34 PREBIEHAJÚCA NRS

N=354

frekvencia dôvody %

odpovede % frekvencia dôvody

% odpovede

%

1. konzultácie s úradom práce 31 34,1% 91,2% 278 43,1% 78,5%

2. návštevy psychológa 22 24,2% 64,7% 112 17,4% 31,6%

3. vzájomné stretávanie sa náhradných rodín 10 11,0% 29,4% 95 14,7% 26,8%

4. konzultácie zo strany mimovládnych organizácií 8 8,8% 23,5% 37 5,7% 10,5%

5. účasť na programoch organizovaných akreditovanými subjektmi 7 7,7% 20,6% 43 6,7% 12,1%

6. účasť na programoch organizovaných úradmi práce 6 6,6% 17,6% 52 8,1% 14,7%

7. svojpomocné skupiny 5 5,5% 14,7% 20 3,1% 5,6%

8. rodinné skupinové konferencie 2 2,2% 5,9% 8 1,2% 2,3%

9. SPOLU 22 100% 267,6% 645 100% 182,2%

8.8. PREDČASNE UKONČENÁ NRS A FORMY PODPORY

Napriek predčasnému ukončeniu, hodnotili náhradní rodičia všetky formy využívanej podpory ako jednoznačne alebo skôr prospešné. Bez ohľadu na typ služby, vo všetkých z nich prevažovali hodnotenia, ktoré zdôrazňovali ich prospešnosť. Skupina s predčasne

59

ukončenou starostlivosťou mala najčastejšie skúsenosť s konzultáciami na úrade práce, psychológom, stretávaním sa náhradných rodín a s konzultáciami s mimovládnymi or-ganizáciami. Optikou náhradných rodičov, boli najefektívnejšie aktivity zamerané na stretávanie sa náhradných rodín, rodinné konferencie alebo svojpomocné skupiny. Jed-noznačne alebo skôr neprospešne hodnotili najmä programy alebo konzultácie s mimo-vládnymi organizáciami, návštevy u psychológa alebo konzultácie s úradmi práce.

8.8.1 ÚRADY PRÁCE – KONZULTÁCIE A PROGRAMY

Ako jednoznačne prospešné boli v rámci úradov práce hodnotené možnosti informácií o finančných a výchovných problémoch, alebo kooperácia s úradmi pri problémoch vo vzťahoch s pôvodnými rodičmi. V prípadoch predčasného ukončovania NRS boli úrady nápomocné aj pri postupoch, ktoré viedli k opätovnému umiestneniu do detského do-mova, alebo pri podávaní návrhov na ukončenie náhradnej rodinnej starostlivosti.

Programy pre náhradné rodiny a deti boli využívané aj náhradnými rodičmi, kde sa sta-rostlivosť ukončila predčasne. Na druhej strane táto skupina rodičov uvádzala, že nie vždy o takýchto aktivitách vedeli a ak aj mali záujem, stretávali sa zo strany úradov so slabou ochotou takéto programy zorganizovať. V porovnaní so skupinou náhradných rodičov, kde nebola starostlivosť ukončená predčasne, sa zároveň častejšie vyjadrovali, že programy sú nefunkčné, neúčinné a po ich návšteve sa problémy s dieťaťom môžu ešte zhoršiť. Dávali tak najavo svoju nespokojnosť a slabú ochotu spoločne riešiť vznik-nuté problémy pri starostlivosti o dieťa.

Nespokojnosť a kritické výhrady boli aj voči forme pomoci, poskytovanej zo strany úra-dov. Náhradní rodičia uvádzali, že úrad práce nie vždy poskytuje dostatočnú pomoc pri zvládaní problémov. Na žiadosť o spoluprácu niektoré z nich nemusia reagovať aktuál-ne a v niektorých prípadoch si vysvetľovali konanie úradu, ako konanie proti ich záuj-mom. Ústretovosť v prístupe úradu sa môže zmeniť po výskyte vážnejších problémov.

0%

50%

100%

jednoznačne a skôr prospešná

jednoznačne a skôr neprospešná

predčasne ukončená náhradná rodinná starostlivosť - hodnotenie využívanej podpory

konzultácia - UPSVaR N=30

konzultácia - MVO N=9

programy - UPSVaR N=8

programy - MVO N=6

stretávanie náhradných rodín N=9

rodinné konferencie N=2

svojpomocné skupiny N=4

návštevy psychológa N=23

60

Keďže je potrebné pátrať po dôvodoch a riešeniach, prečo výchova a starostlivosť pre-bieha s komplikáciami, jedným z následkov môže byť ochladnutie dobrých vzťahov a keď je to najviac potrebné, práve vtedy sa môže oslabiť ochota nájsť spoločné riešenie. V odpovediach úradov je veľmi silno zastúpená potreba kontroly a nutnosti splniť prís-ne kritériá pri prijímaní dieťaťa. Z tejto pozície môže úrad vystupovať aj pri snahe rie-šiť problémy, čo následne môže náhradného rodiča odrádzať od vzájomnej spolupráce. Náhradní rodičia si to môžu vysvetľovať ako formu nátlaku alebo nedôvery, ktoré ne-prispievajú k riešeniu ich situácie. Na druhej strane bolo možno zaznamenať aj výpo-vede, ktoré, aj napriek predčasnému ukončeniu, zdôrazňovali potrebu a dôležitosť in-formácií o možnostiach poskytovanej výchovy a starostlivosti, riešenia školských prob-lémov, problémov doma alebo v rodine cez poradenstvo alebo pohovor.

8.8.2. MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE – KONZULTÁCIE A PROGRAMY

Ponuky riešení problémov pre náhradných rodičov môžu prichádzať aj zo strany mimo-vládnych organizácií. Nie vždy sa ale stretávajú s využitím ponúkaných alternatív, so svojimi programami môžu byť odmietané a ich poradensko-konzultačná činnosť tak zostáva nevyužitá. Obzvlášť zreteľne sa to prejavuje u rodín, kde z rôznych dôvodov existujú problémy alebo zvýšené riziko predčasného ukončenia. Rovnako to platí aj pre nevyužitie ponúk práce s rodinou a sanácie rodinného prostredia. Dôležitým sa preto stávajú otázky vytvorenia ciest a postupov, ako sa k týmto rodinám dostať, ako s nimi nadviazať bližšiu spoluprácu čo najskôr – v rámci prevencie a v čase, keď potenciálne problémy v rodine sú ešte v počiatočných štádiách a dajú sa nájsť vhodné riešenia.

8.8.3. STRETÁVANIE SA NÁHRADNÝCH RODÍN

Stretávanie sa náhradných rodín bolo vyhodnotené, napriek predčasnému ukončeniu náhradnej rodinnej starostlivosti, ako jednoznačne alebo skôr prospešné. Táto forma stretávania sa je jednou z aktivít, ktorá sa ukázala pre náhradných rodičov ako jedno-značne prospešná, bez kritickejších pripomienok, ktorými by túto činnosť hodnotili. Za-pojenie sa do tejto aktivity je vnímané ako možnosť si vymeniť vzájomné skúsenosti a poskytnúť si tak v prípade problémov vzájomnú podporu.

8.9. PREBIEHAJÚCA NRS A FORMY PODPORY

Podobne ako v skupine predčasne ukončenej náhradnej starostlivosti, aj tu využívali náhradní rodičia najčastejšie konzultácie na úradoch práce, návštevy psychológa a vzájomné stretávanie sa náhradných rodín. Opäť prevažovali odpovede zdôrazňujúce

61

prospešnosť stretávania sa náhradných rodín alebo svojpomocných skupín. Na rozdiel od prerušenej náhradnej rodinnej starostlivosti, v tejto skupine náhradných rodičov bo-lo celkové hodnotenie jednotlivých foriem podpory priaznivejšie.

8.9.1. ÚRADY PRÁCE - KONZULTÁCIA A PROGRAMY

Za prospešné alebo jednoznačne prospešné boli vyhodnotené najmä služby, týkajúce sa možností finančných otázok, konzultácií k príspevkom na náhradnú rodinnú starostli-vosť, získavania výživného a štátnych dávok. Pozitívne bolo hodnotené aj riešenie prob-lémov v rodine, v škole, rady pri kontaktoch s biologickými rodičmi (ak sú sprevádzané komplikovanosťou vzájomných stretnutí). Náhradní rodičia oceňovali aj konzultácie zmien v zákonoch, týkajúcich sa náhradného rodičovstva, pohovory v prípade problé-mov správania detí alebo návštevy sociálnych pracovníčok v rodine. Za dôležité a užitočné boli považované konzultácie po príchode dieťaťa do rodinného prostredia. Na druhej strane, vyskytli sa aj odpovede, ktoré uvádzali kritické pripomienky - tieto sa vo všeobecnosti týkali nespokojnosti s vedomosťami, kedy podľa výpovedi náhradných rodičov, niektorí zamestnanci úradov nevedeli rodičom poradiť na čo majú nárok, alebo boli slabo zorientovaní v problematike sociálnoprávnej ochrany.

Realizácia programov ÚPSVaR bola hodnotená ako jednoznačne prospešná. Ich obsah bol zameraný na vzájomné stretnutia náhradných rodín, organizáciu výletov, na ktorých bolo možné konzultovať problémy s inými, vzájomne sa poznať a získať povzbudenie a podporu. Na organizovanie takýchto programov ale nemali v niektorých prípadoch úrady peniaze, čo následne reflektovali aj samotní náhradní rodičia ako chybu a krok nesprávnym smerom. Tieto programy tak museli byť v niektorej ukončené aj napriek tomu, že po nich existoval dopyt.

0,0%

50,0%

100,0%

jednoznačne alebo skôr prospešná

jednoznačne alebo skôr neprospešná

prebiehajúca náhradná rodinná starostlivosť - hodnotenie prospešnosti

konzultácia - UPSVaR N=289

konzultácia - MVO N=47

programy- UPSVaR N=50

programy - MVO N=51

stretávanie náhradných rodín N=97

rodinné konferencie N=11


návštevy psychológa N=114

62

8.9.2. MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE – KONZULTÁCIA A PROGRAMY

Formy podpory zo strany mimovládnych organizácií sa týkali praktických riešení, vyplý-vajúcich z každodennej reality náhradných rodičov. Ako jednoznačné prospešné boli vnímané aktivity, ktoré rôznym spôsobom súviseli buď so samotným dieťaťom a po-mocou (vyrovnávanie sa s minulosťou dieťaťa, kurzy pripútania sa, rady pri problémo-vom správaní) alebo boli zamerané na rady a postupy pre náhradných rodičov, ktorí sa nachádzajú v kríze. Oceňovaná bola aj stále prístupná možnosť telefonickej podpory pri akomkoľvek probléme, hľadanie riešení pri právnych otázkach, získavanie nových skúseností a postupov v rôznych oblastiach náhradnej výchovy (finančná výpomoc, hra s deťmi, terapia, využívanie skúseností, opäť problematika pripútania.) Stretávanie sa s deťmi rovnakého osudu je užitočné nielen pre samotné deti, ale aj pre ich náhradných rodičov. Je príležitosťou na vymieňanie si vzájomných skúseností, názorov a zdieľanie vzájomnej podpory.

8.9.3. STRETÁVANIE SA NÁHRADNÝCH RODÍN

Samostatnou aktivitou náhradných rodičov je stretávanie sa náhradných rodín, ktorá sa môže sa uskutočňovať aj vďaka programom úradov, alebo akreditovaných subjektov. Tu boli prezentované veľmi podobné výpovede – ako jednoznačné prospešné bolo hodno-tené odovzdávanie si vlastných skúseností, zdieľanie radostí i starostí. U detí zo skúse-nosťou z detského domova sú možnosťou ako prekonať tento odchod, nadviazať kon-takty s ďalšími deťmi a vzájomne sa poznať s inými deťmi s podobnou minulosťou, de-finujúcou spoločné témy pre deti aj náhradných rodičov.

8.9.4. PSYCHOLÓG

Problémové okruhy, s ktorými navštevujú náhradní rodičia psychológa, boli zamerané najmä na riešenie situácií dieťaťa v škole. Týkali sa buď porúch učenia, nesústredenosti, problémov so zapamätávaním si učiva, alebo bola realizovaná spolupráca za účelom individuálneho vzdelávacieho programu. Ako dôvody návštev boli udávané agresivita, poruchy správania, hyperaktivita, mentálne problémy, stabilizácia emočného vývinu. Niektorí náhradní rodičia mali so psychológom iba ojedinelú skúsenosť alebo skúsenosť, ktorú vyhodnotili ako negatívnu. Tak bolo možné identifikovať rodičov, ktorí návštevy prerušili po krátkej dobe, pretože očakávali rýchly výsledok, už po úvodných sedeniach. Ak sa nedostavil, prerušili spoluprácu a prácu psychológa vyhodnotili ako neúčinnú. No vyskytla sa aj dlhodobá spolupráca, ktorej výsledkom nebola žiaduca zmena ani po opakovaných sedeniach. Ďalším problémom bolo striedanie psychológov pre ťažkosti, ktoré podľa náhradných rodičov nevedia riešiť, pretože nemajú dostatok skúseností s problematikou nechcených detí. Mnohí z nich boli presvedčení, že nechápu problémy detí a náhradných rodičov, pretože nie sú na to špecializovaní a nemajú na riešenie komplikácií, spojených s prijatými deťmi, odbornejšie zázemie.

63

8.10. FORMY VYUŽÍVANEJ PODPORY A SÚVISLOSTI PREDČASNÉHO UKONČOVANIA

Nasledujúca kapitola ukazuje, ako súvisia jednotlivé formy podpory s predčasným ukončova-ním náhradnej rodinnej starostlivosti. Dole uvedený graf znázorňuje, že najrozšírenejšie akti-vity, ktoré využívajú všetci náhradní rodičia sa týkajú konzultácií s úradmi práce, návštev psychológa a vzájomného stretávania sa náhradných rodín. Najmenší počet náhradných rodi-čov malo skúsenosť s rodinnými skupinovými konferenciami, svojpomocnými skupinami alebo s konzultáciami zo strany mimovládnych organizácií. V rámci troch najmenej využíva-ných aktivít sa zároveň vyskytovali aj najvyššie podiely predčasných ukončení. Zo všetkých náhradných rodičov, ktorí využili rodinné skupinové konferencie a svojpomocné skupiny, bolo predčasne ukončených 20%. Zo všetkých, ktorí konzultovali aj s mimovládnymi organi-záciami to bolo 18%. Najmenší podiel ukončení sa vyskytoval v skupine, ktorá nikdy nevyu-žila žiadnu formu podpory (3%) a v skupine, ktorá mala skúsenosti so stretávaním sa náhrad-ných rodín (10%). Keď porovnáme podiely prerušenej starostlivosti, môžeme vidieť, že naj-menší podiel sa vyskytuje v skupine náhradných rodičov, ktorí nevyužívali žiadnu formu podpory. Všade tam, kde sú podiely predčasne ukončenej náhradnej rodinnej starostlivosti vyššie, sú vždy spojené aj s využívaním niektorej z aktivít. Z toho samozrejme nevyplýva, že využívanie rôznych služieb zvyšuje riziko predčasného ukončenia. Ukazuje iba to, že ná-hradní rodičia u ktorých sa vyskytli problémy, sa ich snažia riešiť aj cestou hľadania spôso-bov, ako predčasnému ukončeniu zabrániť. Výsledky interpretujeme aj v kontexte ďalšieho grafu (index miery podpory a spokojnosť s užitočnosťou), kde sa ukázalo, že náhradní rodi-čia, kde bola starostlivosť ukončená predčasne majú sklon jednotlivé formy podpory využívať častejšie v porovnaní s náhradnými rodinami, kde starostlivosť ohrozená nie je (viď index miery využívania foriem podpory).

20,0%

20,0%

17,8%

16,4%

14,0%

10,3%

10,0%

9,5%

3,3%

80,0%

80,0%

82,2%

83,6%

86,0%

89,7%

90,0%

90,5%

96,7%

0% 50% 100%

rodinné skupinové konferencie N=10


konzultácie mimovládnych organizácií N=45

návšety psychológa N=134

účasť na programoch - AS N=50

účasť na programoch - UPSVAR N=58

konzultácie s úradom práce N=309

vzájomné stretávanie náhradných rodín N=105

nevyužíval formy podpory N=150

formy využívanej podpory a predčasné ukončovanie

prerušená NRS prebiehajúca NRS

64

Index miery využívania foriem podpory porovnáva intenzitu využívania foriem podpory u obidvoch skupín náhradných rodičov. Prvá skupina uvádzala, že neboli pasívni, z ich odpovedí vyplývalo, že sa situáciu snažili riešiť a pre udržanie náhradnej starostlivosti využívali aj jednotlivé formy podpory. Nasledujúci graf ukazuje, že v porovnaní s náhradnými rodičmi, kde starostlivosť prebieha a nebola ukončená predčasne, využí-vali jednotlivé služby vo väčšom rozsahu.

8.11. ČO NÁHRADNÍ RODIČIA PRI VYUŽÍVANÍ FORIEM POMOCI NAJVIAC ODCEŇOVALI

Spokojnosť s poskytovaním sociálnoprávnej ochrany prejavovali náhradní rodičia hlav-ne tam, kde im pracovníci vychádzali v ústrety smerom k naplneniu ich potrieb a potrieb detí, ktoré prijali do náhradnej starostlivosti. Oceňovali najmä ochotu prerokovať situá-ciu, prejavy profesionality a záujmu o dieťa. Veľmi dôležitými sa ukázali dlhodobé prak-tické skúsenosti s deťmi, ako aj to, či deťom pracovníci rozumejú. Ak sa vyskytol prob-lém, kladne bola hodnotená najmä pružnosť pri jeho riešení, povzbudenie, pomoc a poskytnutie morálnej podpory. V prípade právneho poradenstva, poskytnutie dobrej úrovne informovanosti, poznania zákonov a noriem v rozličných právnych situáciách, súvisiacich s aktivitami náhradného rodičovstva (poznanie pomerov na súdoch, návrh na podanie žiadosti, právne rady pri zmene priezviska, pomoc ak prebiehal konflikt s biologickými rodičmi). Pri uskutočňovaní návštev v náhradných rodinách si vysoko cenili ochotu, pomoc, podporu, alebo záujem o to, či je dieťa v rodine spokojné. Ako pro-spešná a žiadúca sa ukázala aj flexibilita a prispôsobenie sa časovým možnostiam ná-hradných rodičov.

Pri spolupráci s mimovládnymi organizáciami boli kladne hodnotené najmä odborné oblasti, ktoré náhradným rodičom pomáhali v lepšej orientácií pri výchove a starostli-vosti o prijaté dieťa. Opäť sa týkali predovšetkým ľudských vlastností zamestnancov a zamestnankýň. Jednalo sa o také osobnostné črty, ako sú ochota pomôcť, dôslednosť,

0% 20% 40% 60% 80% 100%

nevyužil jedna forma podpory

dve formy podporytri formy podpory

štyri formy podporypäť foriem podpory

šesť foriem podporysedem foriem podpory

osem foriem podpory

index miery využitia foriem podpory

predčasne ukončená NRS N=42 prebiehajúca NRS N=571

65

ústretovosť. Kladné ohlasy boli reakciou na ochotu mimovládnych organizácií poznať celkovú situáciu detí a náhradných rodín. Oceňovaná bola kvalita odborného poraden-stva, kluby náhradných rodín. Efektivita a užitočnosť, z ktorej môžu náhradní rodičia ťažiť, bola spájaná predovšetkým s organizovaním školení, prednášok, seminárov na rôzne témy spojené s náhradným rodičovstvom, prijímaním detí do náhradných rodín, alebo odporúčania literatúry, venujúcej sa náhradnému rodičovstvu.

8.12. ČO NÁHRADNÝM RODIČOM PRI VYUŽÍVANÍ FORIEM POMOCI NAJVIAC CHÝBALO

Kľúčové pripomienky sa zameriavali na nedostatok času, ktorý náhradným rodičom sociálni pracovníci venujú. Najčastejšie sa zhodli na tom, že pracovníci nestíhajú, sú pracovne preťažení a nemôžu im preto venovať toľko času, koľko si vyžaduje aktuálna situácia. Nedostatok času sa prejavoval aj vo veľmi rýchlej komunikácii, krátkych náv-števách, nízkej flexibilite a nezastihnuteľnosti na úrade PSVaR. Krátky časový rámec na kvalitné poradenstvo a odbornú pomoc často súvisí s celkovo podhodnotenými stavmi pracovníkov v sociálnoprávnej ochrane, kde na jedného pracovníka pripadá veľké množstvo prípadov. Je to ale záležitosť aj organizácie práce. S problematikou času do veľkej miery súvisí aj kvalita vzájomnej dôvery, pochopenia, záujmu o náhradné rodi-ny. Kde neexistuje dostatok času, tam sa dôvera a záujem budujú len veľmi ťažko. Ak neexistuje pravidelnejší kontakt alebo je tento veľmi povrchný, ruka v ruke s tým kráča znížený záujem. Nevzniká tak priestor na vytvorenie vzájomného stabilnejšieho pocho-penia a záujmu. Ďalšie pripomienky sa týkali najmä odbornosti. Tu sa odpovede zaobe-rali nutnosťou posilnenia riešení pri konkrétnych aktuálnych problémoch - napr. viac informácií o tom, kam sa má náhradná rodina ďalej posúvať, zvýšenie informovanosti o možnostiach, ktoré by im mohli sociálni pracovníci poskytnúť v oblasti právneho po-radenstva a ochrany. Náhradní rodiča neočakávajú kontrolu, ale pomoc alebo spoluprá-cu. Neradi tiež vnímajú represívny tlak, či reštriktívnu atmosféru zo strany úradov. Naopak, očakávajú ľudský záujem, spoluprácu, profesionalitu, komunikáciu a dôveru, na ktorej by sa dalo vzájomne stavať a ktorá by ich mohla posunúť k lepšej starostlivos-ti o prijaté dieťa. V prípadoch tendencie predčasného ukončenia náhradnej rodinnej sta-rostlivosti, je veľmi dôležité celkové poznanie situácie: pred prijatím i po prijatí zvere-ného dieťaťa. Nedostatok času, veľká vzdialenosť, slabá ochota ku komunikácií potom môžu byť zásadnými slabinami v systéme. Naopak - profesionálny odborný prístup je veľmi cenený a potrebný. Ak nefunguje vzájomná ochota k riešeniu problémov, najhor-šie dôsledky postihujú dieťa, či už vyňatím z náhradnej rodiny, prijatím do inej náhrad-nej rodiny alebo (opätovným) umiestnením do detského domova. V oblasti vyplácania dávok v náhradnej rodinnej starostlivosti, požadovali náhradní rodičia lepší prístup a informovanosť o prípadných zmenách a poskytovaní informácií ohľadom toho, na aké dávky majú nárok.

Návštevy pedagogicko-psychologických poradní hodnotili náhradní rodičia v niekoľkých súvislostiach, najčastejšie opäť s nedostatkom času. Uvádzali pritom podobné dôvody,

66

ako v prípade sociálnych pracovníkov/pracovníčok na úradoch a oddeleniach sociálnop-rávnej ochrany. Náhradní rodičia očakávajú komplexnejšie riešenie ich problémov, ne-dávanie rád ako „z laboratória“ ale konzultácie vyplývajúce z potreby rešpektovať sú-časne dieťa i náhradného rodiča. V prípade existujúcich komplikácií očakávajú väčšiu mieru pochopenia, ako aj návrhy konkrétnych riešení, vyplývajúcich z praxe a skutočného poznania ich situácie.

V spolupráci s mimovládnymi organizáciami bolo identifikovaných niekoľko oblastí, ktoré náhradní rodičia vnímajú ako prekážky. Prvou je dostupnosť ich služieb, príliš vzdialenej pre niektorých z nich. Platí to obzvlášť pri zmene bydliska náhradnej rodiny, alebo v prípadoch absencie konkrétnej mimovládnej organizácie, venujúcej sa náhrad-nému rodičovstvu v blízkosti pobytu náhradného rodiča. Apelovali na potrebu častej-šieho stretávania sa, zvýšenia záujmu, väčšieho počtu odborníkov a kvalitnejšieho vzá-jomného prepojenia.

8.13. ODPORÚČANIA NÁHRADNÝCH RODIČOV - NÁMETY NA ZMENU OPATRENÍ

Odporúčania pre efektívnejšiu realizáciu opatrení sociálnoprávnej ochrany pre deti i náhradné rodiny, by sa dali zhrnúť do deviatich základných okruhov. Nasledujúca ta-buľka uvádza, ktoré z nich boli reflektované najčastejšie a ktoré zriedkavejšie, alebo takmer vôbec.

ODPORÚČANIA NÁHRADNÝCH RODIČOV (NÁMETY NA ZMENU OPATRENÍ)

N %

1. prístup zo strany sociálnych pracovníkov 24 33,8% 2. častejšie návštevy v rodinách 10 14,1% 3. problematika času sociálnych pracovníkov 9 12,7% 5. zvýšenie odbornosti sociálnych pracovníkov 8 11,3% 6. posilnenie informovanosti náhradných rodičov 6 8,4% 7. posilnenie kontaktu s náhradnými rodičmi 5 7,0% 8. obmedzenie byrokracie 5 7,0% 9. problém s biologickými rodičmi 4 5,7% 10. SPOLU 71 100%

Najviac návrhov sa týkalo zmeny osobného prístupu zo strany sociálnych pracovníkov. Náhradní rodičia veľmi citlivo vnímali spôsob, ako sa k nim pristupuje. Zdôrazňovali potrebu konštruktívnejšej atmosféry, v ktorej by prevládala ochota, záujem o ich prob-lémy, individuálnejší prístup, empatia, dôvera, väčší záujem o deti. Zatiaľ čo niektorí z rodičov považujú sociálnych pracovníkov / pracovníčky za úradníkov, ktorí „iba“ vy-plácajú dávky, a to bez väčších skúseností s reálnou praxou náhradných rodín a terénom, iní boli s aktivitou, praxou a ľudským prístupom zo strany úradov veľmi spokojní. Skú-senosť s dobrým prístupom a ochotou nebola očami náhradných rodičov považovaná za normu a súvisela s konkrétnym krajom alebo sídlom úradu. Časť náhradných rodičov uviedla, že nevedia o možnostiach poskytovania služieb zo strany sociálnoprávnej

67

ochrany. Iní naopak uvádzali, že sú im formy pomoci známe. Rovnako bola diferencova-ná aj ochota z hľadiska ústretovosti úradov.

Druhým kľúčovým odporúčaním bola potreba posilnenia návštev sociálnych pracovní-kov v samotných náhradných rodinách. Detailnejšie a širšie poznanie rodinného pro-stredia by mohlo prispieť k lepšiemu k rozhodovaniu a spolupráci, ako aj ponuke rieše-ní, šitých na mieru tej-ktorej náhradnej rodine. V niektorých prípadoch sa dôležitou ukázala zmena charakteru návštev – z kontrolných na informačno-preventívne. Hlbšie poznanie celkovej situácie dieťaťa a náhradného rodiča by mohlo viesť k skoršej identi-fikácii potenciálnych problémov, čo by mohlo byť iba prínosom. Ak sa v náhradnej rodi-ne vyskytuje problém, včasná identifikácia môže zabrániť jeho nárastu, a viesť k zníženiu rizika predčasného ukončenia. Ak náhradná rodina nestíha alebo nezvláda starostlivosť, účasť dobrovoľníkov alebo „asistentov“ by mohla dočasne zlepšiť prostre-die a atmosféru rodiny a pomôcť tak náhradným rodičom preklenúť krízové obdobie. Malý počet sociálnych pracovníkov, a z toho rezultujúca preťaženosť, vo veľkej miere znemožňuje asistovať pri tomto prechode, keďže sa venujú najmä byrokratickým a formálnym stránkam organizácie sociálnoprávnej ochrany.

Tretím, už univerzálne reflektovaným dôvodom bola opätovne problematika času, ktorí venujú sociálni pracovníci náhradným rodinám. Náhradní rodičia zdôrazňovali dlhšie obdobia, počas ktorých sociálni pracovníci a pracovníčky nenavštevujú náhradné rodiny. Ak sa tak aj udeje, potom je čas návštevy príliš krátky, alebo ide iba o formálnu návštevu bez intenzívnejšieho kontaktu. Chýba hlbšie osobné spoznanie a oboznámenie sa s ná-zormi dieťaťa: či je spokojné, alebo ako sa cíti v náhradnej rodine. V prípade výskytu problémov v škole, alebo v prostredí v ktorom sa dieťa zvykne pohybovať, prospešnou by mohol byť možnosť nonstop telefonického kontaktu. V dôsledku veľkého preťaženia sociálnych pracovníkov je však individuálny a časovo dostatočný prístup málo pravde-podobný. Nie je preto vytvorený priestor na dostatočné poznanie rodinnej situácie, ná-zorov detí, chýba vzájomný osobný kontakt. Konzultácie sa potom realizujú iba počas prípravy budúcich rodičov na náhradnú rodinnú starostlivosť, prípadne sú redukované na formálne pravidelné kontroly v stanovených časových intervaloch, alebo pri vypĺňaní povinných hlásení a správ smerom k súdu, ktorý rozhodol o náhradnej rodinnej starost-livosti. Ako užitočný a žiadúci krok bola uvádzaná aj zvýšená informovanosť – kvalifi-kované poradenstvo o právach a povinnostiach pri starostlivosti o dieťa, konzultácie o budúcnosti dieťaťa, jeho usmernení v ďalšom živote, výbere školy, povolania alebo o problematických kontaktoch s biologickými rodičmi. Informovanosť sa ukázala ako dôležitá aj v prípade detských domovov, so zámerom prijať čo najviac deti do rodiny a zabrániť tak ich pobytu v zariadení náhradnej inštitucionálnej starostlivosti. Potreba rešpektovať individuálne potreby náhradných rodičov sa prejavovala aj v návrhoch na zmenu prevádzkových hodín, alebo flexibilnejšom a rýchlejšom konaní zo strany úradov, či pracovníkov sociálnoprávnej ochrany.

Významný podiel náhradných rodičov navštevuje s deťmi pedagogicko-psychologické poradne, a to obzvlášť v prípadoch ťažkej a problematickej minulosti detí z detských

68

domovov alebo pôvodného rodinného prostredia. Odporúčania náhradných rodičov boli zamerané na potrebu cielenejšieho záujmu o rodinu a posilnenie komunikácie psycholó-gov v prvých mesiacoch po prijatí dieťaťa. Práve toto obdobie sa v mnohých prípadoch ukazuje pre náhradnú rodinu ako kritické. Návrhy zachádzali aj do možností návštevy psychológa priamo u dieťaťa, alebo sa opäť týkali problematiky krátkeho času návštevy a lepšieho prístupu. Keďže deti vyňaté zo svojich rodín prešli špecifickou životnou skú-senosťou, mnohí reflektovali možnosti odborného zamerania pracovníkov týchto po-radní iba na túto cieľovú skupinu. Odborná zameranosť a špecializácia by tak mohla zlepšiť odporúčania v rámci postupov pri adaptácií dieťaťa v rodine, alebo zvládnutia vážnejších problémov v náhradnom rodinnom prostredí.

Odporúčania na mimovládne organizácie spočívali v potrebe lepšieho pokrytia ich slu-žieb v jednotlivých regiónoch Slovenska, kde náhradní rodičia s prijatými deťmi bývajú. Ak pochádzajú z menších miest, alebo bývajú vo väčšej vzdialenosti od krajských miest, služby týchto organizácií sú im dostupné v podstatne menšej miere alebo sú úplne ne-prístupné. Ak je pestúnsky rodič v pracovnom pomere, môže byť preňho ťažké skĺbiť pracovné povinnosti s cestovaním na dlhšiu vzdialenosť do krajských miest. Situácia môže byť o to komplikovanejšia, ak náhradný rodič prijal dieťa z vážnymi zdravotnými problémami. Posilnenie vzájomného sieťovania by mohlo by užitočné v prípadoch za-cielenia na identifikovaný problém. Mimovládne organizácie by sa tak na návrh oddelení sociálnoprávnej ochrany mohli cielene zaoberať tými rodinami, ktoré potrebujú vo svo-jej situácií kooperovať s odbornými pracovníkmi. Vzájomná komunikácia a sieťovanie tak môže prispieť k efektívnejšiemu riešeniu vznikajúcich problémov a posilniť tak pre-ventívne kroky s cieľom zabrániť predčasnému ukončeniu náhradnej rodinnej starostli-vosti a odchodu dieťaťa späť do detského domova alebo reedukačných centier.

8.14. VYBRANÉ UKAZOVATELE A PREDČASNÉ UKONČENIE NRS

Predčasné ukončovanie náhradnej starostlivosti sme analyzovali aj prostredníctvom vybraných kvantitatívnych ukazovateľov, zameraných na tri hlavné oblasti: na rodinu (pôvodnú a náhradnú), charakteristiky dieťaťa a vybrané sociodemografické ukazova-tele. V prvej oblasti bolo cieľom zistiť, či existujú kategórie z pôvodného rodinného prostredia dieťaťa, predurčujúce ukončovanie častejšie alebo menej často. Zamerali sme sa na dôvody vyňatia dieťaťa z pôvodnej rodiny, vzdelanie biologickej matky a ro-dinný stav pôvodnej rodiny v čase vyňatia. Zaujímalo nás tiež, ako súvisí predčasné ukončovanie s frekvenciou stretávania sa rodičov so svojimi deťmi, ako je riziko asocio-vané so stretávaním sa biologických rodičov s náhradnými rodičmi, s pobytom pôvod-ného rodiča v ústavnej starostlivosti, ekonomickou situáciou pôvodnej rodiny alebo so šancami dieťaťa na návrat.

V druhej oblasti nás zaujímala distribúcia rizík, s dôvodmi spájanými s náhradnými ro-dičmi. Ako prvé sme sa zamerali na deklarované motivácie náhradných rodičov prijať dieťa do svojej rodiny. Skúmali sme rolu príbuzenských vzťahov, vek náhradných rodi-

69

čov v čase prijatia, opakovanú skúsenosť s náhradným rodičovstvom v minulosti a počet zverených detí. Zamerali sme sa aj na dĺžku starostlivosti, sťahovanie sa z miesta na miesto, rodinný stav náhradného rodiča v čase prijatia, alebo prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť.

Tretia oblasť je zameraná na charakteristiky dieťaťa a vybrané sociodemografické uka-zovatele. Pozreli sme sa na vzťah predčasného ukončenia s pohlavím, s vekom prijatia do rodiny, so subjektívne vyhodnotenou traumou dieťaťa alebo so skúsenosťou s ústavnou starostlivosťou pred príchodom do rodiny. Zaujímali nás aj súvislosti počtu súrodencov prijatého dieťaťa, národnosti, krajov a veľkostí obcí.

Všetky tieto porovnania vychádzajú z bivariačnej analýzy, v ktorej sme vždy porovnávali dve premenné. Z dôvodu malého počtu prípadov predčasných ukončení NRS, vzájomné vzťahy nie sú testované na vplyv ďalších ukazovateľov. Uvedené zistenia neumožňujú usudzovať na kauzálne príčiny. Pri vyhodnocovaní sme použili štatistické testy a koeficienty mier asociácie medzi nominálnymi a ordinálnymi znakmi.

8.15. ZAMERANÉ NA PÔVODNÚ RODINU

Deti v náhradných rodinách pochádzajú z rôznych rodinných pomerov. Rovnako sú roz-dielne aj ich následné životné cesty. Cieľom následných opatrení by malo byť hľadanie alternatívnych náhradných rodinných riešení. Hoci vždy neplatí, že aj zlá rodina je vždy lepšia ako náhradná alebo krátkodobý núdzový pobyt v detskom domove, pôvodná ro-dina by mala byť prvotným cieľom, do ktorej by sa dieťa (ak to je objektívne možné) malo po zlepšení a úprave rodinných pomerov vrátiť čo najskôr. Nasledujúca časť ma-puje kategórie ukazovateľov z prostredia pôvodnej rodiny. Umožňuje tak priblížiť de-tailnejší empirický obraz pozadia pôvodnej rodiny tej skupiny detí, kde sa náhradná ro-dinná starostlivosť ukončila predčasne ako aj tých, kde prebiehala dobre bez akýchkoľ-vek komplikácií.

8.15.1. DÔVODY VYŇATIA DETÍ Z PÔVODNEJ RODINY

Príčiny, stojace za vyňatím detí z ich biologických rodín, sú rôzne. Obvykle nejde iba o jedinú príčinu, ale je ich viac a vzájomne sa kombinujú. Ich spoločným znakom je, že každá z nich reprezentuje závažnú a hraničnú situáciu, ktorá vo svojich dôsledkoch dl-hodobo ohrozuje dieťa a zároveň má oporu v zákone o rodine. Náhradní rodičia uvá-dzali ako tri najčastejšie dôvody vyňatia opustenie rodičmi, zanedbávanie, úmrtie rodiča/rodičov. Vo vzorke išlo o najčastejšie príčiny, prečo deti nemohli vyrastať vo svo-jich vlastných rodinách. Najčastejšie prípady sa týkali okolnosti rodičov a nie detí. Po-ruchy správania, drogová závislosť, zdravotné alebo nešpecifikované psychiatrické problémy detí boli ako dôvody vyňatia z rodiny zastúpené vo veľmi malých počtoch. Dôvody na strane detí boli ale tými, ktoré sa s predčasným ukončovaním NRS spájali

70

najčastejšie - išlo najmä o kategórie psychiatrických, zdravotných problémov dieťaťa alebo záškoláctvo. Naopak najmenej sa vyskytovalo ukončenie v skupinách, kedy deťom zomrel jeden alebo obidvaja rodičia, keď boli rodičmi opustené, alebo mali rodičia zdra-votné problémy, komplikácie s drogami.

8.15.2. VZDELANIE BIOLOGICKEJ MATKY

Vzdelanie a školská úspešnosť detí v náhradnej rodinnej starostlivosti je, v porovnaní s ostatnou populáciou, rizikovejšia a komplikovanejšia. Tieto deti sa častejšie nachádza-jú v špeciálnom vzdelávaní, čelia zvýšenému riziku nedosiahnutia akademického vzde-lania. Zvýšené riziko najvyššieho základného a špeciálneho vzdelania platí aj pre deti umiestnené v detských domovoch. Nasledujúci graf poukazuje na mieru asociácie pred-časného prerušenia so vzdelaním pôvodnej matky dieťaťa. Najčastejšie pochádzali deti z rodín, kde mala biologická matka ukončené stredoškolské alebo základné vzdelanie. Deti, ktorých mama ukončila základné vzdelanie, boli konfrontované s predčasným ukončením v porovnaní so skupinami matiek so stredoškolským alebo vysokoškolským vzdelaním najčastejšie. Čím viac sa vzdelanie matky blížilo k základnému, tým viac rástli podiely predčasných ukončení. Koeficienty merajúce asociácie medzi premennými tieto rozdiely potvrdili ako štatisticky významné. Vzdelanie rodičov tak má súvislosť s mierou predčasného ukončenia. Vecná miera tejto asociácie bola ale pomerne nízka.

50,0%

50,0%

28,6%

30,0%

17,1%

15,0%

13,3%

12,9%

11,4%

8,9%

8,8%

7,0%

6,6%

5,2%

4,1%

50,0%

50,0%

71,4%

70,0%

82,9%

85,0%

86,7%

87,1%

88,6%

91,1%

91,2%

93,0%

93,4%

94,8%

95,9%

0% 20% 40% 60% 80% 100%

psychiatrické problémy dieťaťa N=6sexuálne násilie medzi rodičmi N=2

zdravotné problémy dieťaťa (ŤZP) N=7záškoláctvo dieťaťa N=10

podozrenie z fyzického týrania N=35fyzické násilie medzi rodičmi N=40

psychiatrické problémy rodičov N=60zanedbávanie dieťaťa rodičmi N=186

trestná činnosť rodičov N=79konflikty medzi rodičmi N=79

bezdomovectvo rodičov N=68zdravotné problémy rodičov N=43

drogová závislosť rodičov N=61opustenie rodičmi N=270

úmrtie jedného alebo obidvoch rodičov N=97

dôvody vyňatia detí z rodiny a predčasné ukončenie náhradnej rodinnej starostlivosti


71

8.15.3. RODINNÝ STAV MATKY V ČASE VYŇATIA DIEŤAŤA Z RODINY

Najväčšia skupina detí pochádzala z rodinných pomerov, ktorých rodičia boli slobodní a v čase vyňatia detí neboli zosobášení so svojim partnerom. Druhá najväčšia skupina pochádzala z úplných rodín. Za ňou nasledovali rozvedené rodiny. Najmenší počet tvo-ril skupinu vdovcov/vdov, kde deti stratili jedného alebo obidvoch rodičov. Podiel detí, ktorým bola starostlivosť ukončená predčasne, bol najvyšší u detí, pochádzajúcich z úplných rodín alebo z rodín, kde boli partneri slobodní. Neplatí preto, že problematic-ké rodinné prostredie, definované cez rodinný stav matky (rozvedená, slobodný, vdo-va/vdovec), má s predčasným ukončením najvyššiu súvislosť. Najväčšie podiely pred-časných ukončení sa nachádzali v čase vyňatia v úplných rodinách. Výsledky neboli šta-tisticky významné. Znamená to, že štatisticky tento vplyv preukázať nevieme.

10,3%

5,4%

3,4%

89,7%

94,6%

96,6%

100,0%

základné N=262

stredoškolské bez maturity N=112

stredoškolské s maturitou N=59

vysokoškolské N= 5

vzdelanie biologickej matky a predčasné ukončenie


5,6%

7,2%

9,8%

5,5%

94,4%

92,8%

90,2%

94,5%

vdova/vdovec N=54

slobodný/slobodná N=237

vydatá/ženatý N=122

rozvedený/rozvedená N=91

rodinný stav pôvodného rodiča v čase zverenia a predčasné ukončenie


72

8.15.4. ČASTOSŤ KONTAKTU DIEŤAŤA S BIOLOGICKÝM RODIČOM

Stretávanie sa detí s ich pôvodnými rodičmi môže byť nariadené súdom, dohodnuté ale-bo voľné. Samotné stretávanie sa nemusí mať vždy len jednoznačne pozitívne dôsledky. Pôvodná rodina je dôležitá, súčasne ale môže spôsobovať veľa problémov. Závisí od viacero faktorov – ako je rodina pripravená na opätovné prijatie dieťaťa, ako sa v nej upravili podmienky na návrat, či sú rodičia dieťaťu známi a pod. Neobmedzený prístu-pom detí ku svojim biologickým rodičom, ktorí ich v minulosti sexuálne zneužívali, mô-že byť pre ne veľmi problematický. Je treba preto brať do úvahy aj ďalšie okolnosti. S nadviazaním kontaktu môžu mať problém - vzhľadom na vek - najmä adolescenti. Ak však náhradní rodičia majú s pôvodnými rodičmi dobré vzťahy a existuje aj vzájomná spolupráca so sociálnymi pracovníkmi, benefit z tejto spolupráce môže byť pre deti veľmi veľký. Vzorka obsahovala najviac detí bez akéhokoľvek kontaktu na svojich rodi-čov. Nasledujúci graf ilustruje, že stretávanie sa biologických rodičov so svojimi deťmi nemožno dávať do lineárneho vzťahu s predčasne ukončenou náhradnou starostlivos-ťou. Častosť kontaktu nemá súvislosť s mierou zhoršujúceho alebo zlepšujúceho sa rizi-ka ukončenia. Výsledky neboli štatisticky významné. Znamená to, že štatisticky tento vplyv preukázať nevieme.

8.15.5. HODNOTENIE STRETNUTÍ DIEŤAŤA S PÔVODNÝM RODIČOM

Ak častosť kontaktov detí s biologickými rodičmi nebola vo vzťahu s rastúcim alebo klesajúcim predčasného ukončenia náhradnej starostlivosti, u hodnotenia stretnutí s pôvodným rodičom tomu bolo inak. Tam, kde sa deti so svojimi rodičmi stretávajú a tento kontakt bol vyhodnocovaný ako jednoznačne prospešný alebo prospešný, do-chádzalo k predčasnému ukončovaniu starostlivosti menej často, ako v prípadoch, kedy bol tento kontakt vyhodnotený ako neprospešný alebo jednoznačne neprospešný. Ak je

12,5%

15,0%

12,5%

15,0%

5,9%

94,2%

88,5%

90,7%

85,7%

92,6%

asi raz za dva týždne N=86

asi raz za mesiac N=52

asi raz za polrok N=54

asi raz za rok N=42

nie je kontakt N=305

častosť kontaktu dieťaťa s biologickým rodičom a predčasné ukončenie


73

kontakt hodnotený náhradnými rodičmi ako prospešný, ide o názor, ktorý má súvislosť s nižšou tendenciu predčasného ukončovania. Nepriamo tak potvrdzuje tézu, že v súvis-losti s predčasnými ukončeniami nie je ani tak dôležité ako často, ako skôr kvalita a prospešnosť vzájomných stretnutí. Miera tejto súvislosti sa ale neukázala ako štatistic-ky významná. Znamená to, že štatisticky tento vplyv preukázať nevieme.

8.15.6. SKÚSENOSŤ PÔVODNÉHO RODIČA S ÚSTAVOM NA VÝKON ROZHODNUTIA SÚDU

Existencia rozdielov predčasného ukončovania bola identifikovaná v tých prípadoch, kedy pôvodní rodičia mali skúsenosť s ústavom náhradnej rodinnej starostlivosti. V skupine detí, kde bol rodič sám vyňatý z rodinného prostredia a umiestnený do ústa-vu na výkon rozhodnutia súdu, sa ukázalo predčasné ukončenie starostlivosti častejšie, ako v skupine detí, ktorých rodičia takúto skúsenosť nemali. Miery asociácie však boli nízke a štatisticky nevýznamné. Znamená to, že zo štatistického hľadiska nevieme preu-kázať, či rodičovská skúsenosť s umiestnením do zariadenia na výkon rozhodnutia súdu - napriek existencii vyšších podielov ukončení, má vplyv na predčasné ukončenie ná-hradnej starostlivosti ich detí.

6,8%

6,2%

12,5%

18,4%

93,2%

93,8%

87,5%

81,6%

0% 50% 100%

jednoznačne prospešné N=59

prospešné N=96

neprospešné N=64

jednoznačne neprospešné N=38

hodnotenie stretnutí s pôvodnými rodičmi a predčasné ukončenie


11,8%

6,9%

88,2%

93,1%

0% 50% 100%

áno N=102

nie N=349

skúsenosť niektorého z biologických rodičov s pobytom v ústave a predčasné ukončenie


74

8.15.7. EKONOMICKÁ SITUÁCIA PÔVODNEJ RODINY

Deti, ktoré boli prijaté do náhradnej starostlivosti, pochádzajú z rodín s rôznym sociál-no-ekonomickým pozadím. Nie sú to len deti, pochádzajúce z veľmi zlých alebo zlých ekonomických a sociálnych pomerov (aj keď sa z týchto pomerov deti vo vzorke nachá-dzali najčastejšie). Optikou náhradných rodičov, nie je zriedkavosťou, že sa v náhradnej rodine nachádzajú aj deti s veľmi dobrou alebo dobrou ekonomickou situáciou – aj keď s mierne odlišnou štruktúrou dôvodov vyňatia. Tie z nich, ktoré pochádzali z veľmi dobrých alebo dobrých pomerov, boli na prvých miestach dôvody úmrtia rodičov (jed-ného alebo obidvoch), opustenie rodičmi a zanedbávanie. U detí s veľmi zlým alebo zlým ekonomickým rodinným pozadím to bolo najčastejšie opustenie, zanedbávanie alebo trestná činnosť rodičov. Subjektívne posúdenie zanedbávania ako dôvodu vyňatia sa tak nevyhýba ani rodinám, ktoré boli náhradnými rodičmi vnímané ako ekonomicky a sociálne na dobrej alebo veľmi dobrej úrovni. Vo vzorke vyňatých detí sa ale najčastej-šie nachádzali deti, pochádzajúce (optikou náhradných rodičov) z veľmi zlých alebo zlých ekonomických pomerov. Z tejto skupiny detí zároveň pochádzal aj najväčší podiel predčasných ukončení. Čim horšia ekonomická situácia rodiny, tým vyššie podiely predčasného ukončenia. Rozdiely sa však neukázali ako štatisticky významné. Znamená to, že zo štatistického hľadiska vplyv ekonomickej situácie biologickej rodiny na pred-časný ukončenie preukázať nevieme.

8,7%

5,2%

3,7%

91,3%

94,8%

96,3%

0% 50% 100%

veľmi zlá alebo zlá N=345

ani zlá ani dobrá N=96

veľmi dobrá alebo dobrá N=54

ekonomická situácia biologickej rodiny a predčasné ukončenie


75

8.15.8. MOŽNOSŤ NÁVRATU DO BIOLOGICKEJ RODINY

Predčasné prerušenie sme skúmali aj z hľadiska zabezpečenia podmienok nutných na návrat dieťaťa do pôvodného rodinného prostredia. Zaujímalo nás, či podmienky návra-tu majú k predčasnému ukončeniu vzťah alebo nie. Najčastejšie náhradní rodičia uvá-dzali, že neexistuje šanca pre návrat dieťaťa do pôvodnej rodiny. Predčasné ukončova-nie sa vyskytovalo najčastejšie v skupine, v ktorej náhradní rodičia uvádzali podmienku konca výkonu väzby pre rodiča, úpravu hygienických a sociálnych pomerov alebo ná-jdenie rodičovského ubytovania. Naopak – najmenší podiel ukončení bol v tých prípa-doch, kde rodičia uviedli ako podmienku zvýšenie záujmu o svoje dieťa, respektíve ak sa rodičia vrátia z nemocnice alebo liečebne. Opäť sa rozdiely medzi kategóriami nepreu-kázali ako štatisticky významné. Zo štatistického hľadiska tak nevieme preukázať súvis-losť splnením podmienok návratu a predčasným ukončovaním.

8.16. ZAMERANÉ NA NÁHRADNÉHO RODIČA

V druhej hlavnej oblasti, zameranej na náhradného rodiča, sme ako prvé vyhodnotili dôvody prijatia detí do náhradnej rodinnej starostlivosti. Motivácia náhradných rodičov prijať dieťa môže mať najrozličnejšiu povahu. Zisťovali sme ako súvisí s predčasným ukončovaním. Zamerali sme sa aj príčiny ukončovania. Zaujímalo nás, či optikou ná-hradných rodičov súvisí skôr so samotným dieťaťom alebo sa týka najmä rôznych ne-zhôd medzi dospelými. Rôzne formy náhradnej starostlivosti (príbuzenské/mimo širšiu rodinu) môžu dospieť k rozličným výsledkom. Rovnako to platí aj pre vek náhradných rodičov v čase prijatia dieťaťa do rodiny. Tiež nevieme, či náhradní rodičia, ktorí mali

4,8%

6,5%

8,7%

10,3%

14,7%

19,0%

100,0%

95,2%

93,5%

91,3%

89,7%

85,3%

81,0%

0% 50% 100%

ak rodič/rodičia sa vrátia z nemocnice/liečebne N=2

ak sa o dieťa začnú rodičia zaujímať N=62

nie je šanca návratu do biologickej rodiny N=372

ak u rodičov dôjde k náprave správania N=46

ak rodič/rodičia získajú bývanie a ubytovanie N=53

ak rodič/rodičia zlepšia hygienické, sociálne pomery N=34

ak rodič/rodičia sa vrátia z výkonu väzby alebo trestu odňatia slobody N=21

podmienky návratu do pôvodnej rodiny a predčasné ukončenie


76

opakovanú skúsenosť s prijatím dieťaťa, vykazujú výsledky lepšie alebo horšie. Niekto-ré zistenia ukazujú, že riziko predčasného ukončenia je vysoké ak prichádza k nezhodám medzi deťmi v rodine respektíve v období krátko po prijatí dieťaťa. Zisťovali sme preto, či má vplyv na predčasné ukončenie aj počet detí v rodine, alebo dĺžka starostlivosti. Ako posledné sme zisťovali, ako súvisí predčasné ukončovanie so zmenou pobytu rodi-ny, rodinný stavom náhradného rodiča alebo prípravou na náhradnú rodinnú starostli-vosť.

8.16.1. DÔVODY PRIJATIA DETÍ DO NRS

Dôvody prijatia detí do náhradnej rodinnej starostlivosti majú rôzny kontext. Nasledu-júci graf nezachytáva skryté a „neverejné“ dôvody ale motivácie, deklarované náhrad-nými rodičmi. Najčastejšie uvádzanými bola ochota pomôcť dieťaťu, ktoré to potrebu-je, rodinná povinnosť, spolupatričnosť alebo presvedčenie, že náhradní rodičia budú prijatým deťom rozumieť. V poslednej vymenovanej skupine bol podiel predčasných ukončení najvyšší – tí z budúcich náhradných rodičov, ktorí deklarovali presvedčenie, že deťom rozumejú a že to s nimi vedia, mali podiel predčasných ukončení najvyšší. Druhá najväčšia výška podielu sa ukázala u náhradných rodičov, ktorí uviedli, že chceli mať dieťa, no nemali partnera. Na treťom najrizikovejšom mieste bola skupina, uvádza-júca svoj pozitívny vzťah k deťom. Naopak - najmenší podiel predčasných ukončení sa ukázal u tých náhradných rodičov, ktorí uviedli, že deti prijali preto, lebo sa chceli starať o ďalšie dieťa po odchode svojich vlastných detí, alebo u tých rodičov, ktorí nemali s partnerom vlastné deti, a preto sa rozhodli pre prijatie. Celkovo je riziko vyššie u tých náhradných rodičov, ktorí idú do náhradnej rodinnej starostlivosti sami, kvôli tomu, že nemajú partnera alebo u tých, ktorí ako hlavné verejné motivácie uvádzajú pochopenie a porozumenie pre starostlivosť o deti.

14,3%

12,5%

10,5%

10,3%

8,4%

7,3%

3,2%

3,2%

85,7%

87,5%

89,5%

89,7%

91,6%

92,7%

96,8%

96,8%

0% 50% 100%

presvedčenie, že deťom rozumiem a že to s …

chcel/i sme dieťa ale nemal som partnera N=16

pozitívny vzťah k deťom N=191

podelenie sa o materiálny dostatok N=39

ochota pomôcť dieťaťu, ktoré ju potrebuje …

rodinná povinnosť, spolupatričnosti N=301

nemali sme s partnerom/kou vlastné dieťa N=63

vlastné deti odišli z domova a my sme chceli …

dôvody prijatia detí do rodiny a predčasné ukončenie


77

8.16.2. DÔVODY PREDČASNÉHO UKONČENIA NRS

Vyňatie dieťaťa z pôvodnej rodiny sa môže diať iba na základe rozhodnutia súdu, a to v závažných hraničných prípadoch, ktoré sú presne špecifikované v zákone o rodine. Nasledujúci graf ukazuje, ako bolo predčasné ukončovanie distribuované pri porovnaní kategórií najvážnejších problémov. Najväčšie podiely predčasného ukončovania sa na-chádzali v kategórií detí, ktoré mali skúsenosť s trestnou činnosťou, ktoré zažívali kon-flikty s pôvodným dieťaťom, tam kde náhradní rodičia uviedli nezhody so širšou rodi-nou, alebo konanie dieťaťa identifikované ako poruchy správania. Naopak, najmenšie podiely ukončení sa nachádzali v kategóriách, ktoré uvádzali slabú finančnú podporu náhradného rodiča alebo zdravotné postihnutie dieťaťa.

8.16.3. PRÍBUZENSKÉ VZŤAHY V NÁHRADNEJ RODINE A PRIJATÉ DIEŤA

Náhradnú rodinnú starostlivosť deťom často poskytujú ich rodinní príbuzní. Vo vzorke to boli najmä starí rodičia alebo teta/ujo, ktorí v rámci rodinných vzťahov prijmú dieťa do náhradnej rodiny. Skupina dospelých s príbuzenským vzťahom k dieťaťu je veľmi častá. Rodinné vzťahy majú dôležité miesto v poskytovaní náhradnej rodinnej starostli-vosti. Niektoré zistenia ukazujú, že celkové výhody príbuzenských rodín prevažujú nad

56,2%

24,1%

22,7%

21,4%

19,2%

19,1%

18,5%

16,9%

14,7%

13,0%

9,1%

7,7%

43,8%

75,9%

77,3%

78,6%

80,8%

80,9%

81,5%

83,1%

85,3%

87,0%

90,9%

92,3%

0% 50% 100%

trestná činnosť dieťaťaN=16

konflikt medzi pôvodným dieťaťom a prijatým dieťaťom N=58

nezhody náhradných rodičov so širšou rodinouN=22

psychiatrické problémy dieťaťa (napr.poruchy správania) N=112

ovplyvňovanie dieťaťa biologickými rodičmiN=99

problémy s prispôsobením sa dieťaťa prostrediu náhradných rodičov N=68

problémy dieťaťa v škole N=151

nedostatok odbornej pomoci (podpory)N=83

nezvládanie puberty dieťaťaN=143

nezhody biologických rodičov s náhradnými rodičmi N=69

zdravotné problémy dieťaťa (napr. zdravotné postihnutie) N=66

slabá finančná podpora náhradného rodičaN=156

dôvody predčasného ukončenia / najvážnejšie problémy a predčasné ukončovanie

predčasne ukončená NRS prebiehajúca NRS

78

nevýhodami. No ani táto forma rodinnej starostlivosti neostáva bez rizika a aj v rámci nej sa dajú nájsť rozdiely. Nasledujúce dva grafy poukazujú, že riziko predčasného ukončenia bolo nižšie v príbuzenskej, než v nepríbuzenskej rodinnej starostlivosti. To by mohlo potvrdzovať väčšiu stabilitu v rodinách s bližšími alebo vzdialenejšími väzbami na dieťa. Rozdiely sa ale ukázali ako štatisticky nevýznamné. Nevieme preto, zistenú súvislosť potvrdiť aj štatisticky. Druhý graf ilustruje predčasné ukončovanie v jednotli-vých kategóriách príbuzenského vzťahu. Podiely ukončenia boli vyššie tam, kde náhrad-ným rodičom bol iba strýko alebo starý otec, kde nebol rodinný vzťah bližšie špecifiko-vaný a v rodinách tety/uja alebo súrodencov. Najmenšie podiely ukončenia sa nachá-dzali v kategórií detí, ktoré žili v rodine so starou mamou/babkou alebo u krstného otca - prijatie detí týmito ľuďmi bolo najstabilnejšie a miera rizika, v porovnaní s ostatnými rodinnými osobami, tu bolo najmenšia. Za týmto priaznivým výsledkom sa môžu ale skrývať aj ďalšie faktory, ktoré poukazujú na ďalšie súvislosti predčasného ukončova-nia.

7,3%

6,6%

92,7%

93,4%

0% 50% 100%

dieťa prijaté mimo príbuzenského vzťahu N=234

dieťa prijaté do príbuzenského vzťahu N=331

príbuzenský vzťah a predčasné ukončenie

predčasne ukončená NRS prebiehajúca NRS

100,0%

50,0%

22,2%

20,0%

8,0%

7,1%

7,3%

4,7%

50,0%

77,8%

80,0%

92,0%

92,9%

92,7%

95,3%

100,0%

100,0%

0% 50% 100%

synovec N=1

súrodenec N=2

strýko/dedko/starý otec N=9

iný rodinný vzťah N=5

teta/ujo N=75

sestra/brat N=14

bez rodinných väzieb N=234

stará mama/babka N=212

krstný otec N=11

bratanec sesternica N=1

forma príbuzenského vzťahu a predčasné ukončenie


79

8.16.4. VEK NÁHRADNÉHO RODIČA V ČASE PRIJATIA

Vek náhradného rodiča sa ukázal ako jeden z faktorov, v ktorom sa ukazuje náznak line-árneho trendu. Čím mal náhradný rodič vyšší vek, tým pre dieťa existovalo menšie rizi-ko, že sa náhradná starostlivosť ukončí predčasne. Najvyššie riziko bolo u najmladších náhradných rodičov. Ani v jednom prípade neprišlo k predčasnému ukončeniu v kate-górií veku vyššom ako 60 rokov. Tieto výsledky sa ale opäť nepreukázali ako štatisticky významné. Nevieme preto, či zistený empirický obraz možno očakávať aj v celej populá-cií detí prijatých do náhradnej rodinnej starostlivosti, alebo je to dôsledok aktuálneho výberu. Deti boli vo najčastejšie prijaté do rodín, kde mal jeden z náhradných rodičov vek v intervale 39 - 52 rokov.

8.16.5. SKÚSENOSŤ S NÁHRADNÝM RODIČOVSTVOM V MINULOSTI

Opakovaná skúsenosť s náhradným rodičovstvom nie je dobrým prediktorom predčas-ného ukončovania. V obidvoch skupinách náhradných rodičov, v skupine s opakovanou i prvou skúsenosťou s náhradným rodičovstvom, dosahovalo predčasné ukončenie rov-naké podiely. Náhradní rodičia, ktorí mali opakovanú skúsenosť s prijatím dieťaťa, nie sú ohrození väčším rizikom predčasného ukončenia, než rodičia, ktorí prijali dieťa po prvý raz. Opakovaná skúsenosť s náhradnou starostlivosťou je relatívne ojedinelá.

11,8%

8,6%

7,3%

6,6%

6,6%

5,6%

88,2%

91,4%

92,7%

93,4%

93,4%

94,4%

100,0%

0% 50% 100%

18-24 N=17

25-31 N=58

32-38 N=109

39-45 N=136

46-52 N=136

53-59 N=72

60 a viac N=36

vek náhradného rodiča v čase prijatia a predčasné ukončenie


80

8.16.6. POČET DETÍ ZVERENÝCH DO NÁHRADNEJ RODINNEJ STAROSTLIVOSTI

Pri sledovaní predčasného ukončovania z pohľadu počtu detí, zverených do náhradných rodín, sa najmenší podiel rizika vyskytol v náhradných rodinách, ktoré prijali jedno dieťa. Rodičia s jedným dieťaťom boli zároveň vo vzorke zastúpení najčastejšie. Podiely skúsenosti s predčasným ukončenia rástli so zvyšujúcim sa počtom zverených detí. Naj-vyšší bol v skupine náhradných rodičov, ktorí prijali štyri, alebo šesť detí. Čim vyšší po-čet prijatých detí, tým väčšie riziko, že sa náhradná rodinná starostlivosť skončí pred-časne. Rozdiely sa ukázali ako štatisticky významné, vecná miera asociácie ako nízka až stredná. Za touto súvislosťou sa môžu skrývať aj ďalšie identifikované faktory (napr. konflikty medzi deťmi).

7,2%

7,3%

92,8%

92,7%

0% 50% 100%

prvá skúsenosť s náhradným rodičovstom N=459

opakovaná skúsenosť s náhradným rodičovstvom N=41

skúsenosť s náhradným rodičovstvom v minulosti a predčasné ukončenie


4,5%

8,8%

14,0%

25,0%

16,7%

25,0%

95,5%

91,2%

86,0%

75,0%

83,3%

75,0%

0% 50% 100%

1 N=398

2 N=125

3 N=43

4 N=12

5 N=6

6 N= 4

počet detí zverených do náhradnej rodinnej starostlivosti a predčasné ukončovanie


81

8.16.7. DĹŽKA STAROSTLIVOSTI O DIEŤA

Niektoré uvedené zdroje z vybranej literatúry uvádzajú, že náhradná starostlivosť je ohrozená najmä v samotných začiatkoch, v prvých mesiacoch po prijatí dieťaťa do ro-diny. Nasledujúci graf ukazuje, že najčastejšie boli deti vo vzorke v starostlivosti štyri - sedem rokov. Nasledovala kategória detí prijatých v rodinách v trojročnom ročnom a menšom časovom intervale. Predčasné ukončenia sa najviac týkalo detí z dvoch sku-pín – tých ktoré boli v náhradnej rodine príliš krátku dobu, alebo naopak tie, ktoré mali skúsenosť s náhradnou rodinou viac ako 11 rokov. Výsledky sa ukázali ako štatisticky nevýznamné. Nevieme preto potvrdiť, či takto získaný empirický obraz sa nachádza v celej populácií detí prijatých do náhradných rodín alebo je dôsledkom chyby výberu.

8.16.8. PRESŤAHOVANIE DO INÉHO MESTA

Príliš častá zmena bydliska náhradnej rodiny môže znamenať pre zverené dieťa viacero komplikácií. Ak táto zmena súvisí s presťahovaním sa do iného mesta, alebo iného kraja, je súčasne naviazaná na zmenu školy. Ak dôjde aj k negatívnej zmene sociálnych vzťa-hov, potom sa komplikácie prijatého dieťaťa v náhradnej rodine môžu výrazne zhoršiť. Ak existovali kontakty na pôvodného rodiča a v rôznej miere sa rozvíjali priaznivým smerom, v dôsledku častej zmeny bydliska sa môžu narušiť. Nasledujúci graf ukazuje, ako so zmenou bývania náhradnej rodiny súvisí jej predčasné ukončovanie. Náhradní rodičia najčastejšie miesto svojho pobytu nemenia. Veľká väčšina z nich bývala v čase konania prieskumu na jednom mieste. Zmena bydliska je preto ojedinelou skúsenosťou. Čím častejšie prichádzalo v náhradných rodinách k zmene bývania, tým sa ale objavoval väčší podiel prerušenej náhradnej rodinnej starostlivosti. Zistenia sa ale nepreukázali ako štatisticky významné.

8,3%

5,0%

5,9%

9,9%

91,7%

95,0%

94,1%

100,0%

0% 50% 100%

3 roky a menej N=181

4-7rokov N=201

8-11rokov N=118

viack ako 11 N=71

dĺžka doby starostlivosti o dieťa a predčasné ukončovanie


82

8.16.9. RODINNÝ STAV NÁHRADNÉHO RODIČA V ČASE PRIJATIA DIEŤAŤA

Dieťa do svojej rodiny môže prijať osoba slobodná, rozvedená alebo ovdovená. Ak žije osoba v manželstve, môže prijať dieťa aj jeden z manželov, ale potrebuje k tomu súhlas druhého partnera/partnerky. Súhlas nie je potrebný, ak nežijú v jednej domácnosti, partner/partnerka nemá spôsobilosť na právne úkony, alebo je súhlas spojený s ťažko prekonateľnou prekážkou (zo zákona o rodine). V skúmanej vzorke boli náhradní rodi-čia v čase prijatia najčastejšie v manželstve. Úplná náhradná rodina bola najbežnejšou formou náhradnej starostlivosti. Nasledovali slobodné, rozvedené a nakoniec ovdovené osoby. Rodiny, v ktorých v čase prijatia boli náhradní rodičia v manželstve, obsahovali najmenšie podiely predčasných ukončení. Najväčšie podiely rezonovali naopak u osôb, ktoré boli v čase prijatia ovdovené a ich manžel/manželka už nežili. Výsledky sa ukázali ako štatisticky významné. Rodinný stav náhradného rodiča má aj zo štatistického hľadi-ska na predčasné ukončovanie vplyv. Očakávame preto, že aj v populácií detí sa budú predčasné ukončovania líšiť z hľadiska rodinného stavu náhradného rodiča v čase prija-tia. Z vecného hľadiska išlo ale o nízku až strednú súvislosť.

6,5%

7,5%

20,0%

33,3%

93,5%

92,5%

100,0%

80,0%

66,7%

0% 50% 100%

ani raz N=417

jeden krát N=53

dva krát N=11

tri krát N=5

štyri krát N=3

počet zmien bývania náhradnej rodiny a predčasné ukončovanie(presťahovanie do iného mesta)


13,7%

10,3%

5,0%

9,1%

86,3%

89,7%

95,0%

90,9%

0% 50% 100%

ovdovený/ná N=51

slobodný/ná N=68

ženatý/vydatá N=399

rozvedený/ná N=66

rodinný stav náhradného rodiča v čase prijatia dieťaťa a predčasné ukončenie


83

8.16.10. PRÍPRAVA NA NÁHRADNÚ RODINNÚ STAROSTLIVOSŤ

Prípravu na náhradnú osobnú starostlivosť musí absolvovať každý, kto sa chce stať pes-túnom. Ak je dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti rodinnému príbuznému, prípravu absolvovať nemusí. Počet náhradných rodičov, ktorí odpovedali na otázku z hľadiska prípravy, rozdelil vzorku na polovicu. Prvá polovica uviedla, že túto prípravu neabsolvovala, druhá polovica prípravou prešla. Nasledujúci graf ukazuje, že absolvo-vanie prípravy nemá žiadnu súvislosť s predčasne ukončenou starostlivosťou. Bez ohľadu na to, či náhradní rodičia prípravou prešli alebo nie, podiely predčasných ukon-čení dosahovali približne rovnaké hodnoty. Uvedené výsledky sa ukázali štatisticky ne-významné.

8.17. PRIJATÉ DIEŤA A VYBRANÉ SOCIODEMOGRAFICKÉ CHARAKTERISTIKY

V poslednej tretej oblasti sme sa zamerali na charakteristiky prijatého dieťaťa a niektoré sociodemografické ukazovatele. Ako prvé nás zaujímalo, či súvisí predčasné ukončenie s pohlavím a vekom dieťaťa. Zisťovali sme, či existujú rozdiely medzi chlap-cami a dievčatami, a jednotlivými vekovými skupinami. Vyňatie dieťaťa z pôvodnej ro-diny je veľakrát sprevádzané traumou, ktorá môže byť rôznej závažnosti a intenzity. Sila tejto traumy v podobe rôznych dôsledkov môže zvyšovať riziko predčasného ukončenia náhradnej rodinnej starostlivosti. Na komplikácie v náhradnej rodinnej starostlivosti môžu mať vplyv aj predchádzajúce životné dráhy dieťaťa. Ak deti prešli rôznymi zaria-deniami na výkon rozhodnutia súdu - detskými domovmi, profesionálnymi rodinami alebo reedukačnými centrami, táto skutočnosť môže súvisieť aj s rizikom predčasného ukončovania. Skúmali sme preto, ako sa budú ukončenia líšiť aj z hľadiska skúsenosti s ústavnými zariadeniami. Nakoniec sme sa zamerali aj na niektoré vybrané sociodemo-

6,8%

7,1%

93,2%

92,9%

0% 50% 100%

absolvoval prípravu N=279

neaobsolvoval prípravu N=266

príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť a predčasné ukončenie


84

grafické ukazovatele - počet súrodencov, národnosť dieťaťa, kraj v ktorom náhradná rodina žije alebo veľkosť mesta/obce.

8.17.1. POHLAVIE DIEŤAŤA

Ako naznačuje nižšie uvedený graf, pohlavie dieťaťa, prijatého do náhradnej rodinnej starostlivosti, nemá predčasným ukončením súvislosť. Bez ohľadu na to, či išlo o skupinu chlapcov alebo dievčat, v obidvoch skupinách detí podiel ukončení približne rovnaký. Vplyv pohlavia sa zároveň ukázal aj ako štatisticky nevýznamný.

8.17.2. VEK DIEŤAŤA V ČASE PRIJATIA DO RODINY

Jedným z faktorov, ktorý môže ovplyvňovať priebeh náhradnej rodinnej starostlivosti, je vek dieťaťa v čase jeho prijatia do náhradnej rodiny. Niektoré poznatky poukazujú na súvislosť veku a potenciálneho predčasného ukončenia - najmä s ohľadom na prijíma-nie detí v staršom veku a tínedžerov. Nasledujúci graf ukazuje, ukazuje ako sa s rastúcim vekom menia podiely náhradných rodín, v ktorých bola starostlivosť ukonče-ná predčasne. Čim vyšší vek dieťaťa, tým väčší bol podiel prerušenej náhradnej starost-livosti. Rozdiely sa nepreukázali ako štatisticky významné.

7,0%

6,9%

93,0%

93,1%

0% 50% 100%

chlapec N=298

dievča N=289

pohlavie a predčasné ukončenie


85

8.17.3. SUBJEKTÍVNE VYHODNOTENIE TRAUMY VYŇATIA DIEŤAŤA

Vyňatie dieťaťa z pôvodnej rodiny sa môže uskutočniť z rôznych dôvodov. Pri umies-tnení do detských domovov je najčastejšie uvádzaným dôvodom zanedbávanie. Vše-obecne tak ide o príčiny, ktoré sa vyskytujú najmä na strane biologických rodičov dieťa-ťa. Štát môže zasiahnuť do rodinného prostredia iba v závažných a presne špecifikova-ných prípadoch, uvedených v zákone o rodine. Obmedzeniu rodičovských práv musia predchádzať opatrenia spadajúce pod sociálnoprávnu ochranu, ktorých cieľom je za-brániť vyňatiu dieťaťa z jeho pôvodnej rodiny a úprava rodinných pomerov. Samotné vyňatie dieťaťa je vždy spojené s traumou. Ak sa tak už stane, musí sa jednať o hraničné krajné situácie potvrdené súdnym rozhodnutím. Závažnosť tejto traumy vyhodnotili náhradní rodičia najčastejšie ako málo závažnú. No stále veľký počet z nich ju vnímal ako stredne alebo aj veľmi závažnú. Kategória najkritickejšieho posúdenia závažnosti traumy mala zároveň najvyšší podiel predčasných ukončení - neporadilo sa ale preuká-zať, že by rozdiely v subjektívne vyhodnotenej závažnosti traumy boli aj štatisticky výz-namné.

3,9%

4,2%

5,8%

8,6%

96,1%

95,8%

94,2%

91,4%

0% 50% 100%

0-3 N=330

4-7 N=240

8-11 N=138

viac ako 11 N=81

vek dieťaťa v čase prijatia do rodiny a predčasné ukončenie


9,8%

5,8%

6,9%

90,2%

94,2%

93,1%

0% 50% 100%

veľmi závažná N=122

stredne závažná N=121

málo závažná N=261

subjektívne vyhodnotenie traumy vyňatia dieťaťa z pôvodnej rodiny a predčasné ukončenie


86

8.17.4. SKÚSENOSŤ DIEŤAŤA SO ZARIADENÍM NA VÝKON ROZHODNUTIA SÚDU PRED PRIJATÍM DO NRS

Predčasné prerušenie náhradnej rodinnej starostlivosti ovplyvňovala aj skúsenosť detí so zariadeniami náhradnej starostlivosti. Aj keď deti prichádzali do náhradných rodín najčastejšie bez tejto skúsenosti, stále sa vo vzorke vyskytoval veľký počet z nich, ktoré prešli rôznymi podobami náhradnej inštitucionálnej starostlivosti - druhá najpočetnejšia skupina detí prichádzala do náhradných rodín práve zo skupinovej starostlivosti det-ských domovov. Nasledovali deti z krízových stredísk, z profesionálnych rodín a nakoniec z reedukačných centier. Dole uvedený graf ukazuje, že najväčší podiel pred-časne ukončenej starostlivosti pochádzal z posledne menovanej skupiny - reedukačných centier. Až štvrtina detí, ktoré prešli v minulosti reedukačnými centrami, mala predčas-nú skúsenosť s ukončením náhradnej rodinnej starostlivosti. Nasledovali krízové stre-diska a skupinová starostlivosť v detských domovoch. Najmenšie podiely sa nachádzali u detí, ktoré prišli do náhradnej rodiny z profesionálnych rodín. Ak v reedukačných cen-trách sú najmä deti so závažnými poruchami správania, v krízových strediskách ide o najmä o deti, ktoré boli konfrontované s rôznymi formami domáceho násilia alebo ná-silia páchanom na deťoch. V detských domovoch sú deti umiestňované prevažne z dôvodov zanedbávania. Rozdiely sa ukázali ako štatisticky významné, vecne išlo o nízku až strednú súvislosť. Skúsenosť s umiestnením v zariadení na výkon rozhodnu-tia súdu má tak vplyv na predčasné ukončenie.

8.17.5. POČET SÚRODENCOV PRIJATÉHO DIEŤAŤA

Deti prijaté do náhradných rodín pochádzajú z prostredia s rôznym počtom súroden-cov. Vo vzorke sa najčastejšie nachádzali deti s jedným súrodencom. So zvyšujúcim sa počtom súrodencov, počty detí vo vzorke klesali. Najmenej detí bolo bez súrodenca.

5,4%

4,3%

8,9%

11,5%

25,0%

94,6%

95,7%

91,1%

88,5%

75,0%

0% 50% 100%

žiadne zariadenie N=259

detský domov – profesionálna rodina N=47

detský domov – skupina N=180

krízové stredisko N=52

reedukačné centrum N=4

skúsenosť s umiestnením do zariadenia na výkon rozhodnutia súdu a predčasné ukončenie


87

S najvyššími podielmi predčasných ukončení sa museli konfrontovať tie z nich, ktoré pochádzali z mnohodetných rodín, s väčším počtom súrodencov. Dialo sa tak najmä u rodín, ktoré mali päť alebo viac súrodencov. Nepodarilo sa ale preukázať štatisticky významné rozdiely.

8.17.6. NÁRODNOSŤ DIEŤAŤA

Aj keď nejde o pravidlo, v niektorých krajinách existujú poznatky o tom, že deti, ktoré sú príslušníkmi menšín, alebo sú za ne považované, sa nielen častejšie nachádzajú v náhradnej starostlivosti, ale v nej aj zostávajú dlhšie. Nižšie uvedený graf ilustruje, že na Slovensku boli aj častejšie konfrontované s predčasným ukončením. Najväčší podiel ukončení sa nachádzal v skupine detí, považovaných za členov rómskej a maďarskej menšiny. Rozdiely sa ukázali ako štatisticky významné, hoci z vecného hľadiska ukazo-vali koeficienty miery asociácie nízku až strednú súvislosť. Dieťa, považované za prí-slušníka menšiny, je tak v štatisticky významnom - aj keď v nízko až stredne silnom - vzťahu s predčasným ukončením.

7,3%

3,5%

5,2%

13,8%

26,7%

25,0%

20,0%

100,0%

92,7%

96,5%

94,8%

100,0%

86,2%

73,3%

75,0%

80,0%

0 N=8

1 N=132

2 N=85

3 N=58

4 N=27

5 N=29

6 N=15

7 N=12

8 N=10

počet súrodencov dieťaťa a predčasné ukončenie


4,5%

15,6%

18,8%

95,5%

84,4%

81,2%

0% 50% 100%

slovenská N=471

maďarská N=32

rómska N=80

subjektívne vnímaná národnosť dieťaťa a predčasné ukončenie


88

8.17.7. KRAJE

Prieskum sa uskutočnil za pomoci všetkých oddelení sociálnoprávnej ochrany. Oddele-nia distribuovali dotazníky náhradným rodičom s predčasne ukončenou i prebiehajúcou náhradnou rodičovskou starostlivosťou. Keďže prieskum sa uskutočnil na celom Sloven-sku, mali sme k dispozícií vzorku náhradných rodičov zo všetkých krajov Slovenska. Najväčšia návratnosť dotazníkov bola z banskobystrického a prešovského kraja, naj-menšia z bratislavského a trnavského kraja. Najväčšiemu podielu predčasných ukončení dochádzalo v nitrianskom, trnavskom a košickom kraji. Naopak, najmenší podiel sa na-chádzal v trenčianskom kraji. Rozdiely medzi krajmi sa ukázali ako štatisticky výz-namné. Na predčasné ukončenie mali kraje nízko až stredne silný vplyv. Z hľadiska vec-ného to znamená, že vzhľadom na predčasné ukončenia, nie je jedno, v ktorom kraji je dieťaťu náhradná rodinná starostlivosť poskytovaná. Najmä v nitrianskom kraji bolo predčasných ukončení štatisticky významne viac ako predkladá hypotéza nezávislosti.

8.17.8. VEĽKOSŤ OBCE

Vo vzorke sa najčastejšie nachádzali náhradné rodiny z menších obcí - medzi 5000 – 19 999 obyvateľmi. Najmenšia návratnosť pochádzala naopak z najväčších miest – nad 90 000 obyvateľov. Najväčšie podiely predčasných ukončení sa nachádzali najmä v kategóriách menších obcí– najčastejšie s počtom obyvateľov medzi 2000-4999 a 20 000 – 90 000. Neplatí preto, že ukončenia sa nachádzajú najmä v najväčších mes-tách/obciach. So zvyšujúcim (znižujúcim) sa počtom obyvateľov sa nezvyšujú (neznižu-jú) aj podiely ukončení. Nepodarilo sa tiež preukázať, že by veľkosť obce/mesta mala

1,5%

4,0%

4,2%

4,4%

6,5%

7,4%

8,3%

16,1%

98,5%

96,1%

95,8%

95,6%

93,5%

92,6%

91,7%

83,9%

0% 50% 100%

trenčiansky N=68

bratislavský N=25

banskobystrický N=118

žilinský N=68

prešovský N=107

košický N=68

trnavský N=48

nitriansky N=87

kraj v ktorom bývajú náhradní rodičia a predčasné ukončenie


89

štatistickú súvislosť s predčasným ukončovaním - tieto dva ukazovatele sú na sebe nezávislé.

9. VYHODNOTENIE SDQ DOTAZNÍKA

Pri predčasnom ukončovaní náhradnej rodinnej starostlivosti, sme sa pokúšali zistiť, či vnímanie detí náhradnými rodičmi v rámci piatich základných dimenzií, nadefinovaných v SDQ dotazníku52 (strenghts and difficulties questionnaire), bude medzi dvoma skupi-nami prerušenej a prebiehajúcej náhradnej rodinnej starostlivosti spôsobovať rozdiely. Vypočítaním skóre v piatich hlavných dimenziách (emocionálne problémy, správanie, hyperaktivita, problémy s vrstovníkmi, prosociálne správanie) sme mapovali ako vidí náhradní rodič prijaté dieťa v uvedených dimenziách. Vyhodnotením sme dostali odpo-vede, ktoré sa pohybovali buď v rámci normálnych, hraničných alebo abnormálnych hodnôt skóre. U tých náhradných rodičov, ktorí ukončili náhradnú rodinnú starostlivosť predčasne boli najvyššie podiely detí, ktoré so svojim skóre zasahovali do abnormálnej oblasti najmä v dimenzií problémov so správaním (71% detí). Nasledovali problémy s vrstovníkmi (52% detí) alebo hyperaktivitou dieťaťa (45% detí). Najmenšie podiely v abnormálnej oblasti sa ukázali v dimenzií emocionálnych problémov (31% detí). V porovnaní s prebiehajúcou starostlivosťou, u ktorej nie je pravdepodobné, že sa skončí predčasne, boli podiely detí v abnormálnej oblasti vo všetkých piatich dimenziách pod-statne menšie. Pri porovnaní sa najvyšší podiel v abnormálnom skóre ukázal na di-

52Dotazník obsahuje otázky, ktoré zahŕňa päť základných dimenzií – emocionálne problémy, problémy indikujúce problé-my správania, problémy s hyperaktivitou dieťaťa, kvalitu vrstovníckych vzťahov a prosociálne správanie. Posledná dimen-zia zahrňuje celkové skóre, ktoré pozostáva z vyhodnotenia všetkých dimenzií, okrem poslednej. Dotazník je určený pre deti od 3 do 16 rokov (v našom prieskume sme preto vyhodnocovali odpovede, ktoré boli robené pre dieťa od 4rokov). Jednotli-vé dimenzie sa v ňom vyhodnocujú podľa počtu dosiahnuté skóre, ktorého výška sa nachádza buď v normálnej, hraničnej alebo abnormálnej oblasti. V prieskume sme použili variantu skórovania, ktorú vypĺňa za dieťa rodič (v našom prípade išlo o náhradného rodiča). Na základe informácií z oficiálnej webovej stránky variujú hodnoty skóre v celej populácií v závislosti od pohlavia, veku, alebo teritória, v ktorom sa realizuje prieskum. . Celkovo možno odhadnúť, že približne 10% detskej populácie sa pre každú dimenziu pohybuje v hraničnej oblasti a 10% v abnormálnej oblasti. viac informácií Viac informácií - oficiálna webová stránka - Goodman R. (1997) The Strengths and Difficulties Questionnaire http://www.sdqinfo.com/

3,1%

3,4%

3,8%

6,4%

8,8%

12,4%

96,9%

96,6%

96,2%

93,6%

91,2%

87,6%

nad 90 000 obyvateľov N=32

medzi 5000 – 19 999 obyvateľmi N=119

do 999 obyvateľov N=105

medzi 1000 – 1999 obyvateľov N=110

medzi 20 000- 90 000 obyvateľmi N=102

medzi 2000 – 4999 obyvateľov N=97

veľkosť obce/mesta a predčasné ukončovania


http://www.sdqinfo.com/

90

menzií problémov s vrstovníkmi (22,4% detí) a problémov so správaním (21,6% detí). Naopak najmenší dosahovala dimenzia prosociálneho správania (3,0% detí). Celkové skóre SDQ dotazníka u prerušenej náhradnej rodinnej starostlivosti ukazuje, že až 81% odpovedí náhradných rodičov, týkajúcich sa hodnotenia dieťaťa, dosahovalo vysoké priemerné skóre, spadajúce buď do abnormálnej alebo hraničnej oblasti. U prebiehajúcej to bolo približne 32% odpovedí. V porovnaní s ostatnou detskou popu-láciou, ide o vysoké podiely - odhady hovoria, že abnormálne skóre dosahuje približne 10% detskej populácie.

1. emocionálne symptómy (emotional problems)

PRERUŠENÁ NRS

PREBIEHAJÚCA NRS

SPOLU

frekvencia % frekvencia % frekvencia % normálne skóre 22 52,4 365 72,1 397 71,1 hraničné skóre 7 16,7 60 12,1 67 12,0

abnormálne skóre 13 31,0 79 15,8 94 16,8 spolu 42 100 504 100 558 100

2. problémové správanie (conduct problems)

PRERUŠENÁ NRS

PREBIEHAJÚCA NRS

SPOLU



3. hyperaktivita, nepozornosť (hyperactivity problems)

PRERUŠENÁ NRS

PREBIEHAJÚCA NRS

SPOLU

frekvencia % frekvencia % frekvencia %

normálne skóre 18 42,9 360 71,4 386 69,2 hraničné skóre 5 11,9 45 8,9 52 9,3


4. vzťahy s vrstovníkmi (peers problems)

PRERUŠENÁ NRS

PREBIEHAJÚCA NRS

SPOLU

frekvencia percento frekvencia percento frekvencia percento normálne skóre 13 31,0 323 64,1% 341 61,1% hraničné skóre 7 16,7% 68 13,5% 77 13,8%

abnormálne skóre 22 52,4% 113 22,4% 140 25,1% spolu 42 100% 504 100% 558 100%

5. prosociálne správanie (prosocial behavioral problems)

PRERUŠENÁ NRS

PREBIEHAJÚCA NRS

SPOLU



91

6. celkové skóre

PRERUŠENÁ NRS

PREBIEHAJÚCA NRS

SPOLU

frekvencia % frekvencia % frekvencia % normálne 8 19,0 343 68,1 359 64,3 hraničné 9 21,4 61 12,1 72 12,9

abnormálne 25 59,5 100 19,8 127 22,8 spolu 42 100 504 100 558 100

52,4%

11,9%

42,9%31,0%

54,8%

19,0%

16,7%

16,7%

11,9%16,7%

11,9%

21,4%

31,0%

71,4%45,2% 52,4%

33,3%59,5%

emocionálne problémy

problémy so správaním

problémy s hyperaktivitou

problémy s vrstovníkmi

prosociálne správanie

celkové skóre

predčasne ukončená náhradná rodinná starostlivosť (SDQ dotazník)N=42

normálne skóre hraničné skóre abnormálne skóre

72,1% 66,3% 71,4% 64,1%91,1%

68,1%

12,1% 12,1% 8,9% 13,5%

6,0%

12,1%

15,8% 21,6% 19,6% 22,4%3,0%

19,8%






celkové skóre

prebiehajúca náhradná rodinná starostlivosť (SDQ dotazník)N=504

normálne skóre hraničné skóre abnormálne skóre

92

31,0%

71,4%

45,2%52,4%

33,3%

59,5%

15,8%21,6% 19,6% 22,4%

3,0%

19,8%






celkové skóre

porovnanie - podiel detí s abnormálnym skóre prerušená/prebiehajúca náhradná rodinná starostlivosť (SDQ dotazník)

prerušená NRS N=42 prebiehajúca NRS N=504

93

10. CELKOVÉ ZHRNUTIE ZISTENÍ Z JEDNOTLIVÝCH KAPITOL

V priebehu posledných rokov možno na Slovensku zaznamenať zvyšujúce sa podiely predčasne ukončovanej náhradnej rodinnej starostlivosti. Zároveň pribúda prípadov, kedy o ukončenie žiadajú samotní náhradní rodičia. Aj keď v porovnaní s niektorými krajinami v zahraničí ide stále o malé čísla, v kombinácií s dlhodobo klesajúcim počtom pestúnskych rodín môže ísť do budúcnosti o závažnejší trend. Náhle ukončenia náhrad-nej rodinnej starostlivosti automaticky neznamenajú predčasný rozpad náhradných ro-dinných vzťahov. Tieto môžu byť dôsledkom napr. skoršieho návratu rodiča z výkonu trestu alebo náhleho vyriešenia komplikácií v pôvodnej rodine. V absolútnej väčšine prípadov sú ale spojené s nejakým typom závažnejšieho problému. Predčasné ukonče-nie má pritom dva hlavné dôsledky – pre náhradného rodiča a pre dieťa. Pre náhradné-ho rodiča (ak nejde o zverenie do starostlivosti rodinnému príslušníkovi v dôsledku úmrtia rodičov alebo riešení situácií v rámci rodinných tragédií) znamená spochybnenie rozhodnutia stať sa ním aj v budúcnosti. Pre dieťa znamená stratu dôvery k dospelým obecne, s rizikom zintenzívnenia traumy, ktorá do veľkej miery sprevádza takmer všet-ky deti vyrastajúce mimo svojich pôvodných rodín. Faktom je, že následné životné drá-hy detí po odchode z náhradných rodín nie sú najlepšie. Najčastejším následným mies-tom sa stáva skupina v detskom domove alebo reedukačné centrum. Ide o alternatívy, ktoré sú z hľadiska ochrany a napĺňania potrieb detí považované za krajné riešenia. Deti sa tak často stávajú obeťou celého radu okolností a zmien o ktorých nerozhodujú, kto-rým sa ale musia nanovo prispôsobiť – či chcú alebo nie.

Deti vyrastajúce mimo svojich pôvodných rodín tvoria okolo 1% z celej detskej populá-cie 0-17 ročných. V dôsledku udalostí, ktoré ich stretli, čelia zvýšenému riziku najrôznej-ších psychických a zdravotných problémov. No nie každá náhradná rodina, ktorá sa rozhodla pre prijatie dieťaťa sa musí konfrontovať so zásadnými problémami ohrozujú-cimi rodinný vzťah. Ak sa aj vážnejšie problémy po prijatí dieťaťa vyskytnú je zriedka-vejšie, že by v rodine mali takú váhu, ktorá by priebeh starostlivosti a výchovy vážnejšie narúšala, nieto ešte viedla k predčasnému ukončeniu. Keď sme sa pýtali skupiny ná-hradných rodičov, kde starostlivosť prebieha a nebola predčasne ukončená, na vyme-novanie najvážnejších problémov, vyše 50% z nich neuviedla žiadny. Zvyšná polovica rôzne problémy a komplikácie uviedli, zároveň ale 79% z nich dodalo, že starostlivosť prebieha buď veľmi dobre alebo dobre. Iba niečo menej ako 5% z rodín, ktoré uviedli nejaký typ problému uvádzalo, že starostlivosť prebieha zle alebo veľmi zle. Znamená to, že samotný výskyt komplikácií ešte neznamená dlhodobo komplikovaný priebeh starostlivosti, ktorý by mohol viesť až k predčasnému ukončeniu (viď monitoring UP-SVaR predčasných ukončení). Kľúčovou sa preto stala otázka: „Čím sú náhradné rodiny, kde sa starostlivosť ukončila predčasne, špecifické a aké sú dôvody predčasného ukon-čovania v širšom kontexte?“. Odpovede sme sa snažili nájsť jednak pomocou porovnania výpovedí náhradných rodičov, ako aj na základe kvantitatívnych ukazovateľov z oblastí pôvodnej rodiny, náhradnej rodiny a vybraných sociodemografických a iných charakte-ristík detí.

94

Najčastejšie uvádzané príčiny v skupine predčasných ukončení boli kombinácie štyroch dôvodov – problémy dieťaťa v škole, konanie vyhodnotené ako „poruchy správania“, nezvládnutie puberty vo vyššom veku a ovplyvňovanie zo strany biologických rodičov. Na rozdiel od náhradných rodičov kde starostlivosť prebieha, sa v tejto skupine na pr-vých štyroch miestach nevyskytoval problém výšky príspevkov, ktoré sa poskytujú ná-hradným rodičom na dieťa. Tie tvorili najčastejšie uvádzaný dôvod v druhej skupine, kde starostlivosť prebieha bez vážnejších komplikácií – opäť pred problémami dieťaťa v škole, nezvládnutím puberty alebo problémov vyhodnotených ako „poruchy správa-nia“. Výška finančných príspevkov v náhradnej rodinnej starostlivosti tak nie je jednou z hlavných príčin ukončení. Spôsobuje ale zásadné problémy rodinám, kde starostlivosť o deti prebieha bez rizika skorého ukončenia. Bez ohľadu na rozličnú finančnú situáciu v akej sa náhradné rodiny nachádzali, bola jeho výška vyhodnotená ako nedostačujúca.

Podobnú štruktúru dôvodov uvádzali v priebehu troch sledovaných rokov aj pracovnici úradov práce sociálnych vecí a rodiny. V poslednom sledovanom roku (2011) bolo na prvom mieste ukončení konanie dieťaťa vyhodnotené ako „poruchy správania“, pred pubertou dieťaťa, ovplyvňovaním zo strany biologických rodičov a finančnými problé-mami náhradnej rodiny. Ak poruchy správania, ovplyvňovanie biologickými rodičmi a finančné dôvody mali tendenciu v priebehu rokov 2009-2011 rásť, nezvládnutie pu-berty dieťaťa zaznamenalo v roku 2011 - v porovnaní s predošlými dvomi rokmi naopak pokles.

Dôvody ukončení sú podľa pracovníkov úradov (s čiastočnou výnimkou finančných okolností), čo do štruktúry najvážnejších problémov veľmi podobné. Všeobecne nebola uvádzaná jedna príčina ukončenia, ale veľmi často ich bolo viac a boli spájané najmä so samotným dieťaťom. Na jednej strane je tak dieťa obeťou okolností ktoré nemôže (ale-bo len veľmi málo môže) ovplyvniť. Na druhej strane, ak sa problém vyskytne, je pôvod komplikácií videný najmä na jeho strane. Pre ilustráciu - keď sa pozrieme na dôvody vyňatia detí z rodiny, tieto nie sú spojené s charakteristikami alebo komplikáciami na strane dieťaťa ale s charakteristikami a situáciou ich rodičov (opustenie, zanedbávanie a pod.). Vo vzorke sa vyskytli dôvody vyňatia z rodiny na strane dieťaťa (napr. poruchy správania) veľmi zriedkavo. Tieto boli ale jedným z najčastejších neskôr uvádzaných príčin, kvôli ktorým bola náhradná starostlivosť komplikovaná, alebo sa predčasne skončila. Znamená to, že deti sú vyňaté z rodiny najčastejšie kvôli okolnostiam, ktoré sami nespôsobili. Neskôr sú už hlavné problémy (či už oprávnene alebo nie) videné hlavne na ich strane. Ide o nepriamy dôkaz, že niektoré z nich môžu trpieť takými ná-sledkami, ktoré sa v neskoršom živote veľmi ťažko korigujú. Ich noví rodičia tak môžu čeliť problémom, ktorých pôvod sa nemusí nachádzať v náhradnom rodinnom prostredí.

Keď sa pozrieme na najčastejšie uvádzané dôvody podrobnejšie, môžeme vidieť, že problémy detí v školskom prostredí uvádza ako jeden z rizikových faktorov aj dostupná literatúra. Deti, ktorým sa v škole darí lepšie, ktoré zapadli do školského prostredia a majú dobré vzťahy so spolužiakmi, sú vystavené nižšiemu riziku. Kvalita školského pro-stredia, ktoré dokáže reagovať na niektoré hraničné prejavy konania detí vyrastajúcich

95

mimo svojich pôvodných rodín, čo najviac ich začleniť do školského prostredia a motivovať, môže tak hrať pri predčasnom ukončení svoju rolu. O to viac, že ide často o deti, ktoré sú vystavené zvýšenému riziku zaradenia do špeciálneho vzdelávania alebo nedosiahnutia vyššieho vzdelania.

„Poruchy správania“ sú krajnými podobami detského konania. Ide o maladaptív-ne konanie, s trvalejšími črtami, ktoré zasahuje do rôznych oblastí každodenného života. Má rôzne prejavy a jedným z jeho zdrojov môžu byť vonkajšie vplyvy (problematické pôvodné rodinné prostredie, sociálne vplyvy, školské prostredie a pod.) Aj keď sa v prípade posúdenia „porúch správania“ mohlo jednať o laický odhad bez odbornejšieho posúdenia, optikou náhradných rodičov bolo považované za druhý najčastejší dôvod prečo sa starostlivosť a výchova skončila predčasne. Na detailnejší pohľad na problémy detí v náhradných rodinách sme použili SDQ dotazník vo verzií, ktorú vypĺňajú za dieťa náhradní rodičia. Jednou z dimenzií, ktoré SDQ dotazník mapuje sú aj problémy v správaní. Táto v skupine predčasných ukončení, v porovnaní s ostatnými dimenziami dosahovala najvyšší podiel detí presahujúcich do abnormálne skóre (71%) pred prob-lémami s vrstovníkmi (52%) a hyperaktivitou (45%). V porovnaní s prebiehajúcou sta-rostlivosťou tak obsahovala približne o 49 percentuálnych bodov viac detí, ktoré do nej spadali - v prebiehajúcej náhradnej starostlivosti bolo v dimenzií porúch správania v abnormálnej oblasti 22% detí, pričom približne rovnaký podiel detí mal problémy s vrstovníkmi(22%) alebo hyperaktivitou (20%). Aj celkovo možno považovať deti, ktoré boli prijaté do náhradnej rodinnej starostlivosti na základe výsledkov SDQ dotazníka vo všetkých sledovaných dimenziách (správanie, emocionálne prežívanie, sociálne vzťahy) za zvlášť ohrozené. Špeciálne v náhradných rodinách s predčasnými ukončeniami. Ak v ostatnej detskej populácií sa odhaduje, že do celkového abnormálneho skóre, ktoré zahrňuje jednotlivé sledované dimenzie, spadá približne 10% detí, u detí prijatých do náhradnej starostlivosti, ktorá prebieha to bolo takmer 20%. Tam kde sa ukončila pred-časne sa celkovo v abnormálnej oblasti, nachádzalo až takmer 60% detí.

Tretím najčastejším uvádzaným dôvodom, je rastúci vek dieťaťa a s ním súvisiaca pu-berta. Niektoré poznatky poukazujú na rizikový faktor vyššieho veku v čase prijatia. Dá-ta zozbierané na Slovensku naznačujú, že riziko predčasného ukončenia rastie s vekom, v ktorom bolo dieťa prijaté do náhradnej rodinnej starostlivosti. Adolescenti môžu mať komplikovanejšie vzťahy aj so svojimi pôvodnými rodičmi, čo v kombinácii so štvrtým najčastejším dôvodom – ovplyvňovanie dieťaťa biologickými rodičmi – môže riziko ešte viac zvyšovať. Deti prijaté do náhradnej rodinnej starostlivosti majú na rozdiel od detí v inštitucionálnej starostlivosti, vo väčšej miere jedného alebo obidvoch rodičov, ktorí už nežijú. Úmrtie rodičov bolo v našej vzorke na treťom mieste dôvodov vyňatia z rodiny - pred zanedbávaním a opustením dieťaťa. U zvyšných detí by kontakty a vzájomné stretnutia mali byť súčasťou náhradnej rodinnej starostlivosti. Keďže dieťa je so svojimi biologickými rodičmi často spojené priamo alebo nepriamo, zníženie rizika prerušenia súvisí aj s kvalitou vzájomných kontaktov a spôsobu vnímania vlastných rodičov. Na jednej strane sa nepodarilo preukázať, že by častosť vzájomných stretnutí súvisela so znižujúcim alebo zvyšujúcim rizikom predčasného ukončenia. Čo naopak hralo rolu bola

96

kvalita vzájomných stretnutí. V skupine kde náhradní rodičia vyhodnotili stretnutia ako jednoznačne prospešné bolo riziko najmenšie. Najväčšie sa naopak ukázalo v skupine, kde náhradní rodičia považovali stretnutia dieťaťa s jeho rodičom za jednoznačne ne-prospešné. V oblasti vzťahov náhradná - biologická rodina je preto optimálnou spolu-práca ako náhradných tak aj biologických rodičov (ideálne za účasti sociálneho pracov-níka). Priaznivými sú kontakty najmä tam, kde sú na ne deti a rodičia už pripravení, kde to aj náhradný rodič považuje za prospešné a kde neboli dôvody vyňatia z rodiny spoje-né s extrémne patologickými prejavmi dospelých. Problematickými sa stávajú vtedy, ak prostredníctvom nich prichádza k tlaku na náhradných rodičov, ak sa stávajú zámienkou na riešenie problémov nesúvisiacich s dieťaťom alebo ak pôvodní rodičia prostredníc-tvom nich preferujú inštitucionálnu starostlivosť. V prípade pretrvávania ich problémo-vého charakteru môžu náhradní rodičia obviňovať pôvodnú rodinu za zhoršenie ich si-tuácie alebo zlé správanie sa zvereného dieťaťa. Dieťa sa v nich ľahko môže stať ruko-jemníkom dospelých. Názor dieťaťa by mal byť preto pri vzájomnom kontakte rešpek-tovaný a vzájomné rodinné stretnutia by sa nemali diať v prípade, ak s tým nesúhlasí alebo má zo stretnutí strach.

Na predčasné ukončovanie sme sa pozreli aj z hľadiska vybraných kvantitatívnych uka-zovateľov pochádzajúcich z troch hlavných oblastí – pôvodnej rodiny, náhradnej rodiny a vybraných sociodemografických a iných charakteristík dieťaťa. Ako prvé sme zisťovali súvislosť s dôvodmi, pre ktoré boli deti vyňaté z pôvodnej rodiny. Najviac predčasných ukončení pochádzalo zo skupín (kategórií) detí, ktorým náhradní rodičia uviedli ako dôvod vyňatia psychiatrické, zdravotné problémy, záškoláctvo alebo podozrenie z fyzického týrania dospelými. Ide o štyri skupiny detí, ktorým predčasne ukončenie hrozí najviac. Naopak najmenej ukončení sa nachádzalo v tých skupinách, kde bolo ako dôvod vyňatia uvedené úmrtie rodičov, opustenie alebo drogová závislosť rodičov.

Z oblasti pôvodnej rodiny, sa ukázala súvislosť so vzdelaním matky dieťaťa. Čím nižšie vzdelanie matky, tým vyššie riziko ukončenia. Platilo tiež, že čím bola ekonomická situ-ácia pôvodných rodičov horšia, tým boli podiely ukončení väčšie. Z hľadiska ekonomic-kej situácie sú tak najviac ohrozené deti, ktorých náhradní rodičia považovali životnú úroveň pôvodnej rodiny za veľmi zlú. Predčasné ukončovania diferencovala aj skúse-nosť niektorého z pôvodných rodičov s ústavnou starostlivosťou. Ak ju niektorí z nich mal, riziko bolo väčšie. Z hľadiska rodinného stavu pôvodnej rodiny, bola najviac ohro-zená skupina detí pochádzajúca z úplných rodín. Nešlo tak prekvapivo o siroty, polosi-roty alebo deti, ktoré v čase vyňatia z rodinného prostredia pochádzali z rozvedeného prostredia. Pri porovnaní to boli deti, ktoré majú obidvoch rodičov. Skúmanie ukončení s podmienkami návratu späť do pôvodnej rodiny ukázalo, že skupina detí, ktorých rodi-čia musia najskôr ukončiť výkon trestu odňatia slobody aby sa mohli vrátiť, sú v porovnaní s ostatnými skupinami na tom ohľadom podielov predčasných ukončení v rámci podmienok návratu najhoršie. Ohrozené sú tak najmä tie z nich, ktorých rodičia spáchali nejaký trestný čin a boli odsúdený na výkon väzby.

97

Z oblasti zameranej na náhradného rodiča sme ako prvé vyhodnotili dôvody rozhodnutí prijať dieťa do svojej starostlivosti. Najväčšie podiely predčasných ukončení sa ukázali v skupine náhradných rodičov, ktorí ako motiváciu uvádzali, že deťom rozumejú, majú ich radi, alebo sa tak rozhodli kvôli životu bez partnera. Naopak, najmenšie riziko sa nachádzalo v skupinách, kde sa tak rozhodli až po odchode vlastných detí, tam kde manželia/partneri nemohli mať dieťa, alebo v rámci rodinných väzieb a povinností. V rozdieloch príbuzenských vzťahov bola najnižšia miera rizika spojená so starostli-vosťou krstného otca, starej mamy/babky. Najvyššia bola naopak u súrodenca, strý-ka/dedka/starého otca. Najbezpečnejšie prostredie z hľadiska rodinného stavu bolo pre deti v úplných náhradných rodinách. Najvyššie podiely ukončení sa naopak nachádzali u náhradných rodičov, ktorí boli v čase prijatia slobodní. Vek náhradného rodiča v čase, kedy prišlo dieťa do rodiny rovnako spôsobovalo rozdiely. Čim vyšší vek tým menšie riziko, že bude starostlivosť ukončená predčasne. V skupine s najvyšším vekom sa do-konca neukázalo ani jedno predčasné ukončenie. Toto ale neplatilo pri počte prijatých detí v náhradnej rodine– s ich stúpajúcim počtom riziko naopak rástlo. Podobne tomu bolo aj v prípade, keď sa náhradná rodina sťahovala z miesta na miesto. Pokiaľ je zmena miesta bydliska spojená s vytrhnutím dieťaťa z jeho sociálnych a kamarátskych vzťahov, je zvlášť rizikovým faktorom. Ak je navyše spojená s opakovaným prerušeným kontak-tom s pôvodným rodičom, zmenou školy a hľadaním si nových kamarátskych vzťahov, môže byť zvlášť zaťažujúca aj pre samotné dieťa. Následkom môžu byť zvýšene kom-plikácie aj pri pôvodne bezproblémovej starostlivosti. Prekvapivé zistenia sa ukázali v absencií rozdielov v rámci príprav na náhradnú rodinnú starostlivosť alebo opakova-nej skúsenosti s náhradným rodičovstvom. Aj keď náhradný rodič takouto prípravou pred príchodom dieťaťa do svojej rodiny prešiel, nebol pri poskytovaní starostlivosti úspešnejší. Opakovaná skúsenosť s profesiou náhradného rodiča rovnako nespôsobova-la žiadne rozdiely. V súvislosti s dĺžkou starostlivosti v náhradnej rodine, bol podiel predčasných ukončení vyšší tesne po prijatí dieťaťa, potom mierne klesal a opäť narás-tol po dlhších časových obdobiach - 11 rokov a viac. Tu už ide o obdobie, kedy sa z detí stávajú tínedžeri. Na jednej strane to môže poukazovať na väčšiu zraniteľnosť náhrad-ných rodín v čase krátko po príchode dieťaťa, ako aj počas puberty detí a ich dospieva-nia.

Aj posledná skúmaná oblasť, zameraná na dieťa a vybrané sociodemografické charakte-ristiky, priniesla niekoľko zaujímavých zistení. Prvým z nich bolo, že riziko predčasného ukončenia nesúvisí s pohlavím. To, či ide o chlapca alebo dievča, nemá z hľadiska pred-časného ukončovania žiadny význam. Vplývať naopak môže už spomenutý rastúci vek dieťaťa, národnosť, skúsenosť dieťaťa s umiestnením do zariadenia na výkon rozhod-nutia súdu alebo počet jeho biologických súrodencov. So zvyšujúcim sa vekom dieťaťa v čase príchodu do rodiny rastie riziko – čím vyšší vek, tým vyššie podiely predčasného ukončenia. Všetky skupiny detí, ktoré prešli reedukačnými zariadeniami, krízovými strediskami alebo skupinovou starostlivosťou v detských domovoch, sú ohrozené častej-šie, ako deti prichádzajúce priamo z profesionálnych rodín alebo bez skúsenosti so za-riadeniami na výkon rozhodnutia súdu. Zvýšené riziko sa vyskytlo aj u tých z nich, kto-

98

rých národnosť bola vyhodnotená náhradnými rodičmi ako rómska alebo maďarská. Svoju rolu v raste rizika napokon zohráva aj intenzita traumy alebo vyšší počet súroden-cov. Ak bola náhradnými rodičmi trauma vyhodnotená ako veľmi závažná, riziko bolo najväčšie. Z hľadiska krajov bol na tom najhoršie nitriansky kraj, v protipóle k trenčianskemu kraju, kde boli podiely predčasných ukončení najmenšie. Najmenšiemu riziku čelia deti v najväčších mestách – 90 000 obyvateľov a viac, naopak najväčšiemu v menších alebo veľmi malých mestách – medzi 2000-4999 obyvateľmi.

Zo všetkých kvantitatívnych ukazovateľov sa ako štatisticky významné ukázali vzdela-nie biologickej matky, počet detí zverených do náhradnej rodinnej starostlivosti, rodinný stav náhradného rodiča v čase prijatia, skúsenosť dieťaťa so zariadením na výkon roz-hodnutia súdu, subjektívne vnímaná národnosť dieťaťa a kraj poskytovania náhradnej rodinnej starostlivosti. Vo všetkých týchto ukazovateľoch dosahovali ale miery asociácie najvyššie hodnoty v intervale stredná až nízka súvislosť. Znamená to, že ak by bola vzorka náhradných rodičov reprezentatívna a vybraná náhodným výberom, dal by sa vplyv vybraných ukazovateľov potvrdiť aj štatisticky, hoci so zanedbateľnou alebo mi-nimálnou vecnou súvislosťou. U ostatných, štatisticky nevýznamných ukazovateľoch by sme potom mohli povedať, že nevieme posúdiť, či sa zistené rozdiely nachádzajú aj v celej populácií náhradných rodičov alebo sú výsledkom náhody alebo chyby výberu.

Odpovede náhradných rodičov na ďalšie otázky naznačovali, že ide o zvlášť zraniteľnú kategóriu detskej populácie, ktorá si vyžaduje nutnosť súčinnosti kvalitných služieb. Zvlášť ak jednou z najohrozenejších kategórií detí sú tie, ktorým boli uvedené psychiat-rické, zdravotné problémy, záškoláctvo alebo fyzické týranie zo strany dospelých. Keď sa pozrieme na neľahkú minulosť mnohých detí, vyrastajúcich mimo pôvodnej rodiny, mô-žeme najrôznejšie komplikácie na strane detí interpretovať nielen ako pretrvávajúce negatívne dôsledky pochádzajúcich z náhradného inštitucionálneho prostredia, pôvod-ných rodín ale aj kvality následných opatrení a ďalších faktorov. Ukázalo sa, že skupina náhradných rodičov, kde sa starostlivosť ukončila predčasne nie je pri hľadaní foriem pomoci pasívna. V porovnaní s náhradnými rodičmi, kde starostlivosť prebieha bez väč-ších problémov, častejšie využívali väčší počet jednotlivých foriem podpory. Znamená to, že náhradní rodičia sa snažili svoju rodinnú situáciu (aj keď nakoniec neúspešne) riešiť a pred samotným ukončením vyhľadávali rôzne formy podpory oveľa častejšie, ako tomu bolo v ostatných náhradných rodinách - bez komplikovaného priebehu ná-hradného rodičovstva. Dostávame sa tak ku kvalite, dostupnosti a efektívnosti využíva-ných služieb. Z hľadiska foriem využívanej podpory, obidve skupiny najčastejšie využí-vali konzultácie s úradmi práce, návštevy psychológa (častejšie u predčasne ukonče-ných), vzájomné stretávanie sa náhradných rodín. konzultácie zo strany mimovládnych organizácií alebo účasť na programoch organizovaných akreditovanými subjektmi.

Všetky prvé tri formy pomoci boli vyhodnotené najmä ako prospešné alebo jednoznačné prospešné – konzultácie s úradmi práce - prebiehajúca (95,8%), predčasne ukončená (70%), návšteva psychológa (P91,2%/U65%), vzájomné stretávanie sa náhradných ro-dín (P100%/U100%). Najväčší rozdiel medzi bezvýhradnou prospešnosťou a prospeš-

99

nosťou tak existoval v hodnoteniach psychológov, zmenšoval sa pri úradoch práce a v aktivitách náhradných rodín bol tento rozdiel nulový.

To čo obidve skupiny náhradných rodičov oceňovali na úradoch práce (konzultácie, programy) sa týkalo najmä poskytovania informácií súvisiacich s náhradným rodičov-stvom, finančné poradenstvo, riešenie výchovných problémov, možnosti konzultácie pri zmene zákonov. Kritické názory sa týkali foriem pomoci, neadekvátnych reakcií, ne-dostatočnej ústretovosti alebo spôsobu prístupu k náhradným rodinám (kontrola na-miesto partnerstva).

Návštevy psychológa boli spájané najmä s riešením situácií detí v škole alebo konaním, ktoré sa prejavovalo ako „poruchy správania“. Niektorí z náhradných rodičov uvádzali, že psychológovia nie sú odborne vyškolení na riešenie problémov detí a náhradných rodičov. Nechápu tak ich potreby ako aj prácu náhradných rodičov. Preto mali niektorí náhradní rodičia tendenciu psychológov striedať. Vyskytli sa aj prípady rušenia spolu-práce, ak sa nedostavila zmena rýchlo alebo po niekoľkých sedeniach. Na druhej strane bolo možné zaznamenať aj dlhodobejšiu, efektívnu spoluprácu.

Stretávanie sa náhradných rodín boli jednou z aktivít, ktoré náhradní rodičia bez výhrad oceňovali. Bez ohľadu na to či išlo o skupinu, kde bola náhradná starostlivosť ukončená predčasne alebo nie, vyzdvihovaná bola vzájomná výmena skúsenosti, ako aj efektívne spôsoby prekonávania možných problémov spojených s predchádzajúcimi životnými cestami dieťaťa.

Opatrenia smerujúce k zabráneniu predčasného ukončovania boli zo strany pracovníkov sociálnoprávnej ochrany zamerané najmä zlepšenie služieb pre náhradné rodiny, sprís-nenie kritérií pre náhradnú rodinnú starostlivosť, podporu sieťovania a posilnenie sta-vov sociálnych pracovníkov. Vytvorenie a zlepšenie dostupnosti služieb pre náhradné rodiny v skupine, kde existujú komplikácie môže byť jedným z kľúčových opatrení ako zabrániť predčasnému ukončeniu. Návrhy sa týkali zlepšenia poskytovania kvalitnej psychologickej pomoci, lepšej dostupnosti kurzov vzdelávania a skupinových progra-mov - zefektívnenia ich flexibility, nastavenia na individuálne potreby detí, náhradných rodičov a zahrnutia do týchto aktivít - v prípade starších detí, aj školy a pedagógov na školách. Toto možno vnímať ako konštruktívny návrh, keďže problémy v školskom pro-stredí boli jedným z hlavných dôvodov, prečo sa náhradná rodinná starostlivosť končí predčasne.

Pre zlepšenie efektivity náhradnej rodinnej starostlivosti bola zdôraznená potreba po-silnenia návštev v rodinách alebo vznik centier pre náhradné rodiny s odborne vyškole-ným personálom. Ak by sa mohli náhradní rodičia u ktorých sa vyskytnú komplikácie včas obrátiť na dostupný, vyškolený a úzko zameraný profesionálny tím, ktorý by koo-peroval na riešení ich situácie, samotná preventívna činnosť by mohla znížiť nielen počet predčasných ukončení v náhradných rodinách ale aj podiely detí vyňatých z ich pôvodných rodín. Sociálni pracovníci na úradoch tieto aktivity nestíhajú- sú často pre-

100

ťažení, majú veľa prípadov a venujú sa najmä byrokratickému chodu sociálnoprávnej ochrany. Uvítali by preto väčšie zapojenie obcí alebo posilnenia vlastných stavov.

Zníženie počtu predčasných ukončení vnímali pracovníci úradov aj cez sprísnenie kri-térií pre náhradnú rodinnú starostlivosť. Pracovníci úradov požadovali vyššiu latku pre potenciálnych uchádzačov. Spočívala v zlepšení ich odbornej prípravy, sprísnenia ich diagnostiky s povinnosťou spolupráce (najmä pri prijatých deťoch z náhradnej inštitu-cionálnej starostlivosti) alebo zvýšenia formálneho vzdelania. Na strane náhradných rodičov videli často neverejné alebo skryté motivácie, smerujúce aj k možnému finanč-nému prospechu alebo riešenia si vlastnej nezamestnanosti. Zdôrazňovali, že nie každý je vhodným adeptom na náhradné rodičovstvo. Požadovali hodnotenie motivácií, zreál-nenie predstáv o deťoch alebo zlepšenie rodinného prostredia uchádzačov.

Odporúčania zo strany náhradných rodičov mali odlišnú optiku. Vo vzťahu k oddele-niam sociálnoprávnej ochrany zdôrazňovali najmä zlepšenie prístupu sociálnych pra-covníkov, osobnejší a ľudskejší prístup, potrebu atmosféry, v ktorej by prevládala ocho-ta, empatia a dôvera. Tam kde existuje nedostatok času sa vzájomná dôvera buduje len veľmi ťažko. Niektorí náhradní rodičia videli odborných pracovníkov ako ľudí, ktorí ne-majú kontakt s terénom a vyplácajú iba dávky. Rovnako si uvedomovali potrebu zin-tenzívnenia vzájomnej spolupráce. Uvítali by posilnenie vzájomného kontaktu a častej-šie návštevy v rodinách, so zmenou ich charakteru - z kontrolných a formálnych na informačno-preventívne. Náhradní rodičia sú citliví na atmosféru kontroly, viac oceňujú potrebu hlbšieho poznania situácie dieťaťa, privítali by účasť dobrovoľníkov alebo „asistentov“, ktorí by rodinám mohli pomôcť s krízovým obdobím. Preferovali konti-nuálny záujem - nielen na začiatku alebo tesne pred predčasným ukončením, keď už existuje problém, ktorý je už vypuklý a ťažko riešiteľný. Ocenili by vyššiu informova-nosť, efektívnejšiu psychologickú pomoc, kvalifikovanejšie rady o detských domovoch, školských potrebách dieťaťa, o právach a povinnostiach alebo pri usmerneniach dieťa-ťa v ďalšom živote.

Vo vzťahu k mimovládnym organizáciám, akreditovaným subjektom sa odporúčania týkali zlepšenia dostupnosti ich služieb alebo posilnenia sieťovania, za účelom zlepšenia identifikácie konkrétneho problému. Kľúčovou sa tu stáva aj otázka dlhodobého nasta-venia a odstraňovania prekážok vykonávania priorít sociálnoprávnej ochrany akredito-vanými subjektmi a vzájomne sieťovanie s úradmi a obcami pri výkone opatrení - viď správa IVPR (2012) – Prekážky zapájania akreditovaných subjektov do výkonu sociál-noprávnej ochrany.

ĎAKUJEME ZA SPOLUPRÁCU ODDELENIAM SOCIÁLNOPRÁVNEJ OCHRANY A NÁHRADNÝM RODIČOM, KTORÍ SA ZÚČASTNILI PRIESKUMU.

101

11. LITERATÚRA

1. Farmer, E., Moyers, S. Kinship care – Fostering Effective Family and Friends Place-ments, Jessica Kingsley Publishers(2008), ISBN 978-1843-10-362-2

2. Fernandez, E, Barth, P.R.- How Does Foster Care Work? Jessica Kingsley Publishers (2010), ISBN 978-184310-116-1

3. Matoušek, O., Pazlarová, H. – Hodnocení ohroženého dítěte a rodiny, Portál (2010), ISBN 978-80-7367-739-8

3. Goodman R, (1997)The Strengths and Difficulties Questionnaire http://www.sdqinfo.com/ 4. Ročné výkazy o vykonaní opatrení sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately 5. Ročné výkazy o poskytovaní starostlivosti a výchovy deťom v detskom domove a det-skom domove pre maloletých bez sprievodu

http://www.sdqinfo.com/

zlepšenie udržateľnosti náhradného rodinného prostredia a ...v priebehu troch sledovaných...

Documents