1. TART K NOVEJKVALITE VZDELVANIAROZMANITOS VZDELVACCH CIESTV REGIONLNOM KOLSTVEKOV ZMERY V DLHODOBOM HORIZONTEZuzana Zimenov a Marcela Havrilov1

2. Materil je vytvoren za elom ujasnenia zjednocujcej lnie koncepnch zmerov anslednerealizovanch zmien vsystme regionlneho kolstva. Pomenva hlavn problmy fungovaniasystmu vkovch oblastiach a konkretizuje prekky, ktor brnia v realizcii natartovanejreformy kolstva. Aby bola reforma kolstva spen, je potrebn ma zadenovan jasn cie,ku ktormu m smerova. Nartnutie budcej podoby vzdelvacieho systmu, ktor je cieomreformnho procesu, je hlavnm zmerom tohto materilu.Vsledkom reformnho silia by mal by modern, otvoren a exibiln vzdelvac systm,zaruujci kvalitu aefektvnos. Cesta kuvedenmu cieu nebude jednoduch, preto si vyadujedobr strategick pln v podobe konkrtnych koncepnch nvrhov a strategickch krokov,denovanch vo vzjomnch svislostiach azoradench vasovej nslednosti.Materil neobsahuje analzu nannch dopadov plnovanch zmien, ani nvrhy naretrukturalizciu jednotlivch organizanch tvarov a priamo riadench organizci rezortukolstva. Materil by mal by podkladom pre optimlne nastavenie manarskeho procesuriadenia zmien, sasou ktorho by mali by nvrhy na konkrtne opatrenia legislatvnehoinelegislatvneho charakteru.Zuzana Zimenov a Marcela HavrilovZuzana ZimenovPracuje ako analytika pre oblas vzdelvania v Konzervatvnom intitte M. R. tefnika, kdesa dlhodobo venuje otzkam vzdelvacej politiky. Je autorkou viacerch publikci akoncepnch materilov zameranch na reformu kolstva, podieala sa na prprave nvrhukolskho zkona. V sasnosti psob ako extern poradkya ttneho tajomnka Ministerstvakolstva, vedy, vskumu a portu Slovenskej republiky pre oblas regionlneho kolstva.Marcela HavrilovPracuje ako generlna riaditeka vzdelvacej neziskovej organizcie Junior AchievementSlovensko. Poas celej profesionlnej drhy sa venuje oblasti kolstva a vzdelvania, najmvak problematike podnikateskho vzdelvania aprepjaniu kl srmami azamestnvatemi.Je autorkou a spoluautorkou niekokch uebnc, ale aj lnkov z oblasti prpravy prepodnikanie. Pre rezort kolstva pracuje ako extern poradkya ttneho tajomnka Ministerstvakolstva, vedy, vskumu a portu Slovenskej republiky pre oblas odbornho vzdelvania.V materili s vyjadren nzory autoriek, ktor nemusia by toton s nzormi Ministerstvakolstva, vedy, vskumu a portu Slovenskej republiky. 3. VOD*.....................................................................................................................4 PRVNE RMCE REFORMY KOLSTVA* ...................................................................4 ZHRNUTIE DOTERAJIEHO REFORMNHO PROCESU*.........................................6 IDENTIFIKCIA OBLAST VYADUJCICH NOV RIEENIA*...................................7KOV PRVOK KOLSKHO SYSTMU - VZDELVACIE PROGRAMY*.....8 HLAVN PROBLMY*...................................................................................................8 KONCEPN ZMERY*.............................................................................................11 Rozrenie modelu ttnych akolskch vzdelvacch programov oNrodn program vzdelvania*...................................................................................................11 Zadenovanie nrodnch vzdelvacch tandardov arevzia ttnych vzdelvacch programov *..................................................................................................................12 Vytvorenie databanky rznorodch didaktickch modelov *.........................................16 Podrobnejia truktra kolskch vzdelvacch programov * .......................................17 Otvorenie trhu suebnicami, uebnmi materilmi a metodikami*..............................17 Zruenie experimentlneho overovania inovci*.........................................................18INKLUZVNY CHARAKTER AFLEXIBILITA KOLSKHO SYSTMU*...............20 HLAVN PROBLMY*.................................................................................................20 KONCEPN ZMERY*.............................................................................................22 Podpora inklzie arepektovania individulnych vzdelvacch potrieb vkolskom systme*.......................................................................................................................22 Podpora vzdelvania astarostlivosti vranom detstve*................................................24 tandardizcia podmienok vstupu do kolskho vzdelvania*....................................26 Posilnenie exibility vo vntri vzdelvacieho systmu*................................................27EFEKTVNOS ODBORNHO VZDELVANIA APRPRAVY * .............................29 HLAVN PROBLMY*.................................................................................................29 KONCEPN ZMERY*.............................................................................................29 Zvenie zujmu iakov o odborn vzdelvanie a prpravu*.......................................30 Posilnenie vstupu zamestnvateov do odbornho vzdelvania aprpravy *...............31 Zvenie potu iakov vykonvajcich prax priamo vo rmch*..................................32 Zvenie kvality odbornho vzdelvania aprpravy *...................................................33 Zamedzenie predasnho odchodu iakov dvojronch uebnch odborov zo koly *34MERANIE AHODNOTENIE KVALITY VZDELVANIA*........................................35 HLAVN PROBLMY*.................................................................................................35 KONCEPN ZMERY*.............................................................................................36 Znenie informanej nerovnosti*.................................................................................36 Vytvorenie efektvneho systmu rozvoja kvality vzdelvania*.....................................37PRCA PEDAGOGICKCH TMOV A ROZVOJ MANAMENTU KL*.............39 HLAVN PROBLMY*.................................................................................................39 KONCEPN ZMERY*.............................................................................................40 Skvalitnenie pregradulnej prpravy uiteov *..............................................................40 Zmeny v systme kontinulneho vzdelvania uiteov aich karirneho rastu*...........41 Zmena systmu odmeovania uiteov *.....................................................................41 Otvorenie kolskho prostredia odbornkom zpraxe* ..................................................42 Rozvoj manamentu kl*............................................................................................43* Prloha .1 truktra kolskho systmu* Prloha .2 tatistick ukazovatele materskch, zkladnch a strednch kl 4. I. VODPRVNE RMCE REFORMY KOLSTVAV roku 2008 sa v oblasti regionlneho kolstva formlne natartovala reforma obsahuvzdelvania prijatm zkona . 245/2008 Z. z. ovchove avzdelvan aozmene adoplnenniektorch zkonov vznen neskorch predpisov (alej len kolsk zkon).Nov kolsk zkon vniesol s innosou od 1. septembra 2008 do kolskho prostredianiekoko zsadnch zmien: Vzdelvacie stupne sa zosladili smedzinrodnou klasikciou ISCED. Na vetkch stupoch vzdelania bol implementovan dvojrovov model vchovno- vzdelvacch programov, v rmci ktorho tt uruje zvzn as obsahu vzdelvania v zkladnch a strednch kolch prostrednctvom ttnych vzdelvacch programov a prolcia kl je vyjadren v samostatne projektovanch kolskch vzdelvacch programoch. V materskch kolch, ktor sa dom nadobudnutia innosti novho kolskho zkona stali sasou kolskej sstavy, sa dnes vchovno-vzdelvac proces reguluje obdobnm spsobom. V kolskch zariadeniach sa vchova a vzdelvanie uskutouje prostrednctvom vchovnch programov. Zriadila sa Kurikulrna rada, ako odborn, inician a poradn orgn ministra kolstva pre kov oblasti vchovy avzdelvania. Bol spusten kolsk register, ktor tvor kostru informanho systmu regionlneho kolstva. Zriadil sa Nrodn stav certikovanch meran vzdelvania, pre sledovanie rozvoja kvality vchovno-vzdelvacieho procesu v kolch a efektvnosti vzdelvania na rovni vchovno-vzdelvacej sstavy. Vytvorila sa vntorne diferencovan stredn odborn kola, ktor zastreuje odborn vzdelvanie a prpravu, dovtedy zabezpeovan izolovane v strednch odbornch kolch, strednch odbornch uilitiach avuilitiach. Samostatn postavenie gymnzi ostalo nezmenen. Zmena nzvu kl pre deti a iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami bola iba formlnou zleitosou a v ich samostatnom postaven nepriniesla iadne vrazn zmeny.4 5. Vytvoril sa dulny poradensk systm prostrednctvom centier pedagogicko-psychologickho poradenstva a centier pecilno-pedagogickho poradenstva. Zabezpeila sa bezplatn vchova a vzdelvanie det v materskch kolch v poslednomroku pred zaiatkom plnenia povinnej kolskej dochdzky.Na nov kolsk zkon nadviazali alie prvne pravy kolskho prostredia. Zkon .184/2009 Z. z. o odbornom vzdelvan a prprave a o zmene a doplnen niektorchzkonov (alej len zkon o odbornom vzdelvan a prprave), inn od 1. septembra 2009,priniesol nasledovn zmeny: Denoval neexistujce mechanizmy zabezpeujce as zamestnvateovv stredokolskom odbornom vzdelvan a prprave, nakoko as zamestnvateovv stredokolskom odbornom vzdelvan a prprave niesla pred nadobudnutm innostitohto zkona znaky dobrovonosti, ba a istej ivelnosti. Vytvoril podporn mechanizmy skvalitnenia odbornho vzdelvania a prpravy, v podobekoordincie odbornho vzdelvania aprpravy pretrh prce, stanovenia prv apovinnostvetkch astnkov systmu odbornho vzdelvania a prpravy a vytvorenia motivciepre vstup zamestnvateov a zamestnvateskch zvzov do odbornho vzdelvaniaaprpravy.Zkonom . 317/2009 Z. z. o pedagogickch zamestnancoch a odbornchzamestnancoch aozmene adoplnen niektorch zkonov ustanovuje prva a povinnostipedagogickho zamestnanca a odbornho zamestnanca (alej len zkon opedagogickchzamestnancoch) sa komplexne upravila problematika postavenia a vkonu uiteov a alchodbornch pracovnkov. Zkon upravuje zkladn pravidl ich odbornch vkonov, ale ajhodnotenia a odmeovania: Stanovili sa zvzn predpoklady na vkon pedagogickej innosti a na vkon odbornejinnosti azadenovali sa kvalikan predpoklady uiteov aodbornch pracovnkov. Zadenoval sa systm ich profesijnho rozvoja (karirne stupne, karirne pozcieaatestcie). Zaviedol sa nov systm kontinulneho vzdelvania uiteov aodbornch pracovnkov.Vslade snovou prvnou pravou sa novelizoval izkon . 596/2003 Z. z. ottnej sprvev kolstve a kolskej samosprve a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znenneskorch predpisov, ktor upravuje psobnos, organizciu a lohy orgnov ttnej sprvy vkolstve, ako aj psobnos obc, samosprvnych krajov a orgnov kolskej samosprvy voblasti vkonu ttnej sprvy vkolstve avoblasti kolskej samosprvy.Systm nancovania kl upravuje zkon . 597/2003 Z. z. o nancovan zkladnch kl,strednch kl akolskch zariaden vznen neskorch predpisov, ktor bol zrovnakchdvodov tie novelizovan.truktra kolskho systmu je popsan vprlohe . 1.tatistick ukazovatele materskch kl, zkladnch kl a strednch kl, ktorprognzuj vvoj kolskho systmu do roku 2025 s podrobne rozpracovan vprlohe .2. Obsahuj prehad vvoja sboru poadovanch ukazovateov od roku 2000 po sasnos.Podklady s truktrovan poda druhu kl a vecnho zamerania. Spracovan s formoutabuliek, grafov a strunch komentrov.Podklady obsahuj vvoj potu det a iakov vjednotlivch druhoch kl akolskch zariaden,vvoj potu jednotlivch druhov kl vrtane kl pre iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami (alej len pecilnych kl), potu tried v nich vrtane vvojapriemernho potu iakov v triedach, vvoj potu neospravedlnench hodn iakov, vekov5 6. zloenie pedagogickch a odbornch zamestnancov a vvoj priemernej mzdy pedagogickchaodbornch zamestnancov jednotlivch druhov kl akolskch zariaden.Podklady pre matersk koly obsahuj aj vvoj zakolenosti det v materskch kolchapodklady pre zkladn koly vvoj potu neplnoorganizovanch zkladnch kl, vvoj potupecilnych tried pri zkladnch kolch a vvoj potu det, ktorm je odloen zaiatokpovinnej kolskej dochdzky.Podklady pre stredn koly obsahuj demograck vvoj populanch ronkov strednch klvrtane prognzy vvoja do roku 2024 avvoj nezamestnanosti absolventov strednch kl.ZHRNUTIE DOTERAJIEHO REFORMNHO PROCESUPri pokuse o zhodnotenie spenosti reformnho procesu a sasne o identikciu kovchproblmov, ktor v systme regionlneho kolstva napriek prebiehajcej reforme i naalejpretrvvaj, mono s odstupom troch rokov kontatova, e reforma kolstva zatia svoj elnesplnila. Vzhadom na to, e bola spusten prirchlo ahlavn aktri reformnch zmien (uitelia,zriaovatelia kl, iaci, rodiia, ale aj pracovnci jednotlivch sekci ministerstva kolstvaa rezortnch priamo riadench organizci) neboli na u dostatone pripraven, priniesla sosebou mnoho novch problmov, ktor sa postupne nabalili na tie, ktor mala prve reformaodstrni. Tto kumulcia nerieench problmov vniesla do kolskho systmu chaos,vdsledku ktorho dolo kvznamnmu odchleniu sa od pvodne deklarovanch reformnchzmerov. V prpade neuskutonenia potrebnch systmovch korekci hroz, e tieto zmeryostan inaalej nenaplnen akvalita vzdelvania bude ma vbudcnosti klesajcu tendenciu.asov tiese a nezvldnut manament reformy na rovni rezortu kolstva sa podpsali naviacerch pochybeniach vo vetkch fzach realizcie reformnho procesu. V prvej fze saodzrkadlili najm v nzkej kvalite dleitch koncepnch materilov 1. Rovnako priebeha vstupy nslednej fzy, v ktorej sa ministerstvo kolstva sstredilo na prpravu zvznchreformnch dokumentov (nov kolsk zkon, zadenovanie novch vzdelvacch tandardov atvorba ttnych vzdelvacch programov), hodnot podstatn as odbornej verejnostis odstupom asu skr kriticky ako pozitvne. Na tretej reformnej fze, v ktorej koly zaalisamostatne tvori vlastn kolsk vzdelvacie programy, sa nedostaton pripravenosreformnej stratgie podpsala pravdepodobne najviac. Uitelia boli nten projektova kolskvzdelvacie programy poas letnch przdnin, a to bez potrebnch znalost, bez podpornhometodickho servisu a pochopitene i bez adekvtneho nannho ohodnotenia. Tomu dneszodpoved ikvalita mnohch kolskch vzdelvacch programov.Voblasti odbornho vzdelvania aprpravy sa ako nedostatok ukzalo, e sa tto oblas rieilasamostatne anie komplexne avnadvznosti na oblas veobecnho vzdelvania vzkladnchkolch. Zkon o odbornom vzdelvan a prprave napriek jeho nzvu neupravuje samotnproces odbornho vzdelvania a prpravy ako sasti vchovno-vzdelvacieho procesu vstrednch odbornch kolch, ale v skutonosti je zkonom o podpornch mechanizmochodbornho vzdelvania a prpravy v strednch odbornch kolch, strediskch praktickhovyuovania, kolskch zariadeniach a na pracoviskch inch fyzickch a prvnickch osb.1 Rezortn koncepcie, schvlen vldou SR, ktormi ministerstvo kolstva zadenovalo strategick zmery rozvoja jednotlivch oblast regionlneho kolstva vdlhodobomasovom horizonte:Koncepcia pecilnopedagogickho poradenstva (UV .282/2007), platn do roku 2015.Koncepcia pedagogicko-psychologickho poradenskho systmu ajeho implementcie dopraxe (UV . 283/2007) platn do roku 2015.Koncepcia dvojrovovho modelu vzdelvacch programov voblasti odbornho vzdelvania aprpravy vSlovenskej republike (UV .489/2007), platn do roku2013.Koncepcia vyuovania cudzch jazykov vzkladnch astrednch kolch (UV.767/2007) platn do roku 2016.Koncepcia vchovy avzdelvania nrodnostnch menn (UV .100/2007) platn doroku 2013. Vnadvznosti na tto koncepciu bolo prijat aj uznesenie vldy .196/2010 knvrhu programu na zvenie kvality vyuovania ttneho jazyka vkolch svyuovacm jazykom nrodnostnch menn.Koncepcia vchovy a vzdelvania rmskych det aiakov vrtane rozvoja stredokolskho avysokokolskho vzdelvania (UV .206/2008) platn do roku 2013.Predmetn koncepcia je platn vrmci Dekdy zaleovania rmskej populcie na roky 2005 2015. V sasnosti sa aktualizuje Nrodn akn pln v4 oblastiach,vrtane oblasti Vzdelvanie. Na rokovanie vldy SR m by preloen Zrevidovan Nrodn akn pln Dekdy zaleovania rmskej populcie 2005 2015.6 7. Z tohto dvodu ako i z kompetennch dvodov problematiku odbornho vzdelvaniaaprpravy upravuje niekoko alch veobecne zvznch prvnych predpisov.Zkon o pedagogickch zamestnancoch namiesto natartovania kvalitatvnych zmienv kolskom prostred iba zdeformoval vznam a lohu uitea vo vzdelvacom systme.Nahanie sa za kreditmi, za atestciami, za akreditciou programov kontinulnehovzdelvania asto bez relneho presahu do uiteovho kadodennho ivota, suplovanie zavzdelvajcich sa kolegov a stle menej asu na prpravu hodn s modernejmi metdamivyuovania a na vchovn innos v kole, s relne dopady novho prvneho predpisu,ktorho pvodnm vznamom malo by vhodnejie zadenovanie prvnych rmcov uiteskchinnost.Prvne predpisy, ktor maj tvori zkladn rmec reformnho pohybu vregionlnom kolstve,boli pripravovan a schvaovan v asovej tiesni a nesledovali spolon reformn ciele, ktorani neboli jasne zadenovan v zjednocujcej koncepnej lnii. kolsk systm, ktor tietopredpisy upravuj, nie je preto schopn natartova vo svojom vntornom prostred relnukurikulrnu transformciu a zmeni proces vzdelvania v kolch v slade s oakvaniamispolonosti.IDENTIFIKCIA OBLAST VYADUJCICH NOV RIEENIAPvodn reformn zmery sa v kolskom systme nepodarilo zrealizova, preto je potrebnreformn proces retartova. Vrmci retartu je iaduce identikova kov oblasti, vktorchje potrebn o najskr zaa realizova systmov zmeny, ktor umonia kolm zaavzdelva svojich iakov novm, modernm spsobom.Hlavn problmy, ktor dnes brzdia reformn proces v kolstve, mono shrnne pomenovavrmci nasledujcich oblast:1. Kov prvok kolskho systmu vzdelvacie programy.2. Inkluzvny charakter aexibilita kolskho systmu.3. Efektvnos odbornho vzdelvania aprpravy.4. Meranie a hodnotenie kvality vzdelvania.5. Prca pedagogickch tmov a rozvoj manamentu kl.alie kapitoly s venovan hlbej analze tchto problmov, ale najm hadaniu nvrhov nasystmov rieenia, ktor by ich pomohli zmierni, prpadne celkom odstrni. 7 8. II. KOV PRVOK KOLSKHO SYSTMU -VZDELVACIE PROGRAMYHLAVN PROBLMYEfektivita dvojrovovho modelu projektovania obsahu veobecnho vzdelvania, vktorom szkladn rmce nastaven na rovni ttu (ttne vzdelvacie programy) a ich konkrtnerozpracovanie a doplnenie sa realizuje na rovni kl (v podobe kolskch vzdelvacchprogramov) zvis najm od spsobu prerozdelenia zodpovednosti za obe projektov lnie.V regionlnom kolstve SR k elnmu prerozdeleniu kompetenci medzi ttnoua kolskou rovou stle nedolo, preto je kolskm zkonom deklarovan autonmiakl vo viacerch ohadoch pokriven.tt kolm aj naalej vymedzuje zkladn uivo prli zvzujco, predpisuje ho vpodobepovinnch predmetov pre jednotliv ronky a uruje kolm aj asov dotciu na jehooduenie, preto sa model autonmnej koly, plne zodpovednej za konkrtnu podobuvzdelvacieho procesu, neme vkolskej praxi naplno uplatova.Napriek prvne ukotvenej monosti pre koly koncipova vlastn uebn plny aosnovy vrmcijedinenho kolskho kurikula, uitelia vo vyuovacej praxi naraj najm na nedostatokasu, ktor limituje ich predstavy oobsahu, rozsahu apraktickej podobe vyuovaciehoprocesu.Uiteom zrove chbaj zkladn podporn mechanizmy, ktor by im mohli proceskurikulrnej transformcie vrazne uahi. V kolskom systme absentuje pestr ponukarznorodch inpiratvnych didaktickch modelov, na nov poiadavky reagujceuebnice a uebn materily, kvalitn metodick pomoc a programy aliehovzdelvania, ale aj materilne a nann zabezpeenie, zodpovedajce relnympotrebm kl v jednotlivch fzach transformanho procesu. 8 9. Hoci bola v roku 2008 konkrtna podoba tzv. obsahovej reformy ako aj zodpovednos za jejspen priebeh ttom formlne presunut na koly, kvalitatvny posun smerom k vyejrovni vzdelvania vo vntri kolskho systmu brzd niekoko faktorov, ktor koly nemuovplyvni.Na ttnej rovni sa nepodarilo elne zadenova nov vzdelvacie ciele, zameran naosvojenie si ivotne dleitch zrunost, ani sa nepodarilo zmysluplne nastavi novobsahov a vkonov vzdelvacie tandardy, ktor by kolm pomohli jasne denova, oa ako maj svojich iakov ui, resp. omu vetkmu, na akej rovni a v akch svislostiachmaj ich absolventi porozumie a vedie to i poui v praxi. Obsahov !tandardy maj definova! fakty, pojmy, vz!ahy a procesy, ktor si maj "iaci zapamta! alebo im porozumie!. Obvykle s vyjadren podstatn#m menom. V"konov !tandardy hovoria, $o je "iak schopn# vykona! v oblasti kognitvneho v#konu (taxonomick rovne vy%%ie ako zapamtanie a porozumenie), psychomotorickej zru$nosti a v afektvnej oblasti. Ur$ujce slovo je sloveso, vyjadrujce $innos! "iaka. Napriek spusteniu tzv. obsahovej reformy, ktor m pod&a oficilnych materilov ministerstva %kolstva smerova! k prestavbe vzdelvacieho obsahu za $elom posilnenia v#u$by tzv. kompetenci, pod ktor#mi sa rozumej najm prakticky vyu"ite&n vedomosti, zru$nosti a schopnosti, nedo%lo k potrebnmu vyv"eniu definci v#konov#ch a vzdelvacch %tandardov. V#konov %tandardy s stle vnman viac ako nadstavbov# prvok v balku zkladnho u$iva a nie ako zlo"ka, ktor m rovnocenn# v#znam a hodnotu s vedomos!ami, teda faktami a informciami. Vzh&adom na tto pokriven logiku vo vnman zmyslu %kolskho vzdelvania s obsahov %tandardy v %ttnych vzdelvacch programoch stle pres#ten popisom vedomost, ktor m "iak v procese u$enia nadobudn! a snaha o vyjadrenie komplexnej podoby zvldnutho u$iva stroskotva na nesprvnom uchopen v#konov#ch %tandardov, ktor s definovan iba okrajovo a v%eobecne, teda bez ujasnenia, $o konkrtne sa od "iakov toho - ktorho vzdelvacieho stupa o$akva, ke( sa povie, "e maj nau$enmu u$ivu skuto$ne porozumie!, vedie! s nm samostatne pracova!, kriticky ho zhodnoti! a na jeho zklade si utvori! vlastn# nzor.Nov kolsk zkon sce formlne zadenoval pojem vzdelvacie oblasti, avak ich relnapodoba v ttnych vzdelvacch programoch nenaplnila oakvania uiteov. Vzdelvacieoblasti s v ttnych vzdelvacch programoch denovan prostrednctvom zvznhozoznamu predmetov, m sa zdeformoval pvodn zmer poskytn kolm vonejiermce na zmyslupln usporiadanie prbuznch predmetov a tm do vlastnej truktry.Absencia kvalitnch vzdelvacch tandardov, ktor by boli zadenovanprostrednctvom vzdelvacch oblast pre jednotliv vzdelvacie stupne, do znanejmiery zapriuje i neprimeran rozvrstvenie iakov v bench, vberovch ale iv pecilnych kolch. Kee systm neumouje vytvra v bench zkladnch kolchexibiln vntorn prostredie, v ktorom by uitelia mohli optimlne prispsobi vyuovacproces individulnym potrebm iakov, zkonn zstupcovia hadaj in, priaznivejie monostina rozvoj vzdelvacieho potencilu svojich det, a to i v prpadoch, kedy by bolo pre detioptimlne vzdelva sa vbenej zkladnej kole.9 10. )kolsk# systm umo"uje hladk# postup "iaka na nro$nej%iu rove, naprklad umo"nenm prestupu zo zkladnej %koly na osemro$n gymnzium, zriedkav# v%ak u" b#va v systme nvrat "iaka, ktor# vo v#berovej %kole neprospieva, sp! do be"nej zkladnej %koly. Pr$in je viacero a patr k nim naprklad aj nastavenie mechanizmu financovania %kl prostrednctvom normatvov, ktor %koly motivuj k tomu, aby o ka"dho "iaka bojovali a nie sa ich zbavovali. K nrastu po$tu "iakov v osemro$n#ch gymnzich prispieva aj "iveln zni"ovanie latky zvldnutia vzdelvacch %tandardov, ktor umo"uje postpi! do vy%%ch ro$nkov aj t#m "iakom, ktor#ch v#kon v skuto$nosti nezodpoved kritrim v#berovej %koly. Problmy s neprimeran#m nrastom po$tu "iakov osemro$n#ch gymnzi v%ak nie s dvodom na ich okam"it zru%enie. Ke("e maj be"n zkladn %koly pomerne prsne vymedzen vzdelvaciu lniu a nedok"u sa prispsobi! %pecifick#m potrebm v%etk#ch det, maj osemro$n gymnzi v %kolskom systme svoje opodstatnenie, podobn ako %pecilne %koly. Pri s$asnom nastaven %kolskho systmu je "iaduce ponecha! v om zatia& %koly, ktor sa %pecilne venuj nielen handicapovan#m "iakom, ale aj t#m, u ktor#ch sa prejavuje v#razn nadanie a talent, alebo u ktor#ch je zjavn# potencil v#nimo$nej spe%nosti v budcom akademickom vzdelvan. Z tohto uhla poh&adu nie s osemro$n gymnzi vybo$enm zo systmu, ale prostredm in%titucionlne zastre%enej %pecilnej podpory. Problmy s prli%n#m nrastom po$tu "iakov v osemro$n#ch gymnzich, ktor# je v rozpore s ich pvodn#m poslanm, treba rie%i! obzvl%! citlivo, aby nedo%lo k umelmu obmedzovaniu slobodnej vo&by vzdelvacej cesty. O ich prpadnom zru%en sa bude da! uva"ova! a" vtedy, ke( djde k relnym zmenm v nastaven %kolskho systmu za $elom rozvoja inkluzvneho vzdelvania v be"n#ch zkladn#ch %kolch. Ak sa charakter %kolskho systmu podar zmeni! na vzdelvac systm, ktor# dok"e zabezpe$i! adekvtne naplnenie individulnych potrieb v%etk#ch "iakov v be"nom prde zkladn#ch %kl, nadobudne diskusia okolo neopodstatnenosti osemro$n#ch gymnzi zmyslupln podobu.asov tiese pri zavdzan reformy a nesprvne interpretovan autonmia kl sa odrazili ajv stanoven neprimeranch nrokov na uiteov. Prakticky zo da na de sa im pripsali takkvalikan predpoklady, ktor sa za normlnych okolnost daj zska iba dlhodoboupecializovanou prpravou.Od uiteov sa zaali oakva okamit vkony, ktor sa vzahraninch kolskch systmochzvykn pripravova dlhodobo potajc na dlh roky, nie na pr mesiacov a do ktorchvstupuj cel pecializovan vvojov tmy. V takomto modeli sa potom kolm ponkajhotov produkty, pomocou ktorch si mu svoje kolsk kurikulum vysklada poda vlastnchpredstv. Na Slovensku sa na ceste medzi ttnym vzdelvacm programom a kolskmivzdelvacmi programami vytvorilo namiesto adekvtnej pomoci uiteom vkuum,vytvrajce falon ilziu slobody kl.Pri rozhodovan o konkrtnej podobe kolskho kurikula nemaj uitelia k dispozciikvalitn servis v podobe bohatej databanky u hotovch didaktickch modelov preucelen vzdelvacie oblasti alebo ich asti, resp. pre jednotliv predmety, ktor by impomohli kolsk kurikulum vhodne vysklada.V systme podpory uiteom tie absentuj kvalitn programy alieho vzdelvaniauiteov, ktor by im pomohli so samostatnou prpravou kolskho kurikula, spoznvanmnovch trendov vo vube a s inovciou zauvanch pedagogickch postupov.Negatvny dopad na kvalitu vzdelvania m aj absencia vonho trhu s uebnicami auebnmi materilmi. Jednm z viacerch negatvnych dsledkov centrlne regulovanhosystmu vydvania uebnc je skutonos, e cel proces iniciovania tvorby uebnc, ichschvaovania, vydvania a distribuovania do kl je prli komplikovan a zdhav. Centrlne 10 11. regulovan systm zabezpeovania uebnc nedoke kolm zarui, e potrebn uebnicedostan ich iaci vpoadovanej kvalite anaas.V oblasti odbornho vzdelvania a prpravy nie s ujasnen koncepty optimlnehovyvenia veobecno-vzdelvacej zloky a odbornej zloky vo vzdelvacch t a n d a r d o c h , p r a k t i c k e j z l o k y v z d e l v a n i a a i n t e n z i t y j a z y k o v h ovzdelvania. Veobecno-vzdelvacia zloka garantuje nrast veobecnho rozhadu tak, abybolo mon absolventovi koly prizna vy stupe vzdelania, odborn zloka je predpokladomna kvalikovan vykonvanie povolania.V sasnosti nie s tieto zloky v ttnychvzdelvacch programoch vhodne rozdelen, o spsobuje, e stredn odborn koly nemajdostatok priestoru a asu na vlastn prolciu a najm na praktick odborn prpravu iakov.Koncepcia vyuovania cudzch jazykov, ktor predpoklad povinn vubu dvoch cudzchjazykov aj vstrednch odbornch kolch, je jednou zprekok, ktor znemouj strednmodbornm kolm posilni asov dotciu odbornch predmetov apraktickej odbornej prpravy.Povinnos! "iakov absolvova! dva cudzie jazyky s!a"uje prcu u$ite&om aj v zkladn#ch%kolch. Nie v%etci "iaci maj prepdoklady na zvldnutie dvoch cudzch jazykov.Vzdelvacie v#sledky "iakov b#vaj ovplyvnen okrem in#ch faktorov aj ich zujmami adanos!ami, preto u t#ch "iakov, ktor#m jazyky jednoducho "nejd", m"e ma! povinnv#u$ba dvoch cudzch jazykov opa$n# efekt - nenau$ia sa poriadne ani jeden. Obzvl%!aktulna je otzka optimlneho po$tu povinn#ch cudzch jazykov v prpade "iakov v%kolch s vyu$ovacm jazykom nrodnostn#ch men%n a v prpade integrovan#ch "iakovso %pecilnymi v#chovno-vzdelvacmi potrebami, najm ak nemaj individulny%tudijn# pln, ale maj dosahova! v#chovno-vzdelvacie %tandardy programu be"nejzkladnej %koly.Voblasti experimentlneho overovania inovci panuje vkolskom systme neprehadnsitucia. Na rovni ministerstva kolstva v sasnosti neexistuje shrnn evidenciaopriebehu experimentlnych overovan, o ich priebenom vyhodnocovan a ukonovanaopostupe pri implementcie pozitvnych vsledkov overovania do praxe bench kl.Samotn procesy overovania experimentov nie s zvldnut na dostatone odbornej rovni, osa potvrdzuje vo viacerch medializovanch kauzch. kolsk zkon upravuje postupukonovania experimentlneho projektu prli vgne a ani ministerstvo kolstva nemvypracovan iadny transparentn mechanizmus na implementciu spene overenchprojektov do benej kolskej praxe.KONCEPN ZMERY 1. Rozrenie modelu ttnych akolskch vzdelvacchprogramov oNrodn program vzdelvaniaProjektovanie vzdelvacch programov predstavuje najpodstatnej prvok reformy kolstva.Nov kolsk zkon prvne ukotvil existenciu dvojrovovho modelu vzdelvacch programov,priom ttne a kolsk vzdelvacie programy zadenoval ako dva zkladn prvky lnieprojektovania vzdelvania. Tvorba ttnych vzdelvacch programov na rovni ttu by vaknemala prebieha ivelne abez transparentne zverejnench odbornch a irch spoloensko-politickch rmcov, vktorch tt denuje svoje vzdelvacie priority.Zkladn vchodisko pre tvorbu avbudcnosti aj pre aktualizciu ttnych vzdelvacchprogramov, by mal tvori zsadn koncepn dokument, tzv. Nrodn programvzdelvania, ktor by mal sli na jasn zhodnotenie plnenia i neplnenia v minulostistanovench prioritnch cieov vzdelvania a zrove by mal denova nov priority vovzdelvan, zameran na budcnos. 11 12. Podobn dokumenty sl"ia v jednotliv#ch krajinch na ozrejmenie, ak vhu priklad %tt konkrtnym oblastiam v#chovy a vzdelvania a na zklade ak#ch ukazovate&ov kvality plnuje sledova! a vyhodnocova! nap*anie strategick#ch cie&ov v %kolch. Na pozad aktulneho pedagogickho v#skumu, celospolo$enskej odbornej diskusie, medzinrodn#ch a nrodn#ch projektov a meran, sa v nich zvy$ajne definuj aj hlavn ukazovatele, kritri a indiktory kvality, pomocou ktor#ch je potom mo"n na rovni %kolskho systmu zadefinova! zmyslupln nstroje externej a internej evalvcie vzdelvacieho procesu.Nrodn program vzdelvania by mal by vypracvan na centrlnej rovni, a topravidelne, v zkonom danej periodicite presahujcej jedno volebn obdobie a jehoprijatiu na rovni vldy SR by mala predchdza irok verejn diskusia.Ak by sa ttne vzdelvacie programy opierali o cyklicky inovovan Nrodnprogram vzdelvania, sprehadnil by sa i sasn rozbit systm rozpracvania iastkovchpriort voblasti vzdelvania do podoby rznych koncepci, aknch plnov, grantovch vziev, inrodnch a inch projektov. Nrodn program vzdelvania by pomohol vytvori pre tietorznorod aktivity spolon platformu, ktor by ich dokzala prepoji do zmysluplnhokontextu, v ktorom by mohla by rznym spsobom reektovan zkladn koncepn lniavzdelvacej politiky. Sptn vzba z tejto reexie by nsledne tvorila dleit sasargumentanej bzy, vyuitenej pri revidovan Nrodnho vzdelvacieho programuvbudcnosti. Strategick krokyNrodn program vzdelvania je potrebn prvne ukotvi v kolskom zkone ako nov prvoklnie projektovania vzdelvacch programov. Zrove je potrebn v kolskom zkoneprehodnoti vznam, truktru alohy Kurikulrnej rady aposilni jej kompetencie. Kurikulrnarada vnovej podobe by mala psobi ako hlavn poradn orgn pri tvorbe Nrodnho programuvzdelvania.Podobne v oblasti odbornho vzdelvania a prpravy je potrebn zmeni mechanizmuspsobenia rady vldy pre odborn vzdelvanie avyjasni pozciu ttneho intittu pre odbornvzdelvanie v procese identikcie hlavnch problmov a aiskovch priort tejto oblastivirom spoloenskom kontexte.Do konca volebnho obdobia je iaduce vypracova a schvli prv Nrodn programvzdelvania, v ktorom vlda jasne zadenuje priority v oblasti regionlneho vzdelvania naalie obdobie.2. Zadenovanie nrodnch vzdelvacch tandardov arevzia ttnych vzdelvacch programovZmyslom nrodnch vzdelvacch tandardov je poskytn veobecne zvzn referennrmec iaducich kompetenci, ktor s na celospoloenskej rovni konsenzulne vnman akonevyhnutn predpoklad rozvoja jednotlivca, jeho aktvneho zapojenia do zloitch truktrspoloenskho ivota a spenho zaradenia do pracovnho procesu.Zadenovanie nrodnch vzdelvacch tandardov a ich nsledn implementcia dokolskho prostredia je zkladnm predpokladom alieho rozvoja kvality vzdelvaniav kolch a potrebnm impulzom zvenia vzdelanostnej rovne v krajine. Umoujejasne zadenova veobecne zvzn ciele vzdelvania a uchopi samotn vzdelvac procesako aj hodnotenie jeho vsledkov v potrebnej komplexnosti, ktor doteraz slovenskmuvzdelvaciemu systmu chbala.12 13. Vymedzenm zvznch nrodnch tandardov v podobe nrodnho kurikula sasystmovo ukotvia transparentn nstroje na minimalizciu nerovnost anc v procesevzdelvania iakov vetkch vzdelvacch stupov.Jasne deklarovan potreba zadenova modern nrodn kurikulum me vspolonostiprebudi zujem o zmyslupln pedagogick vskum, o prispeje k zefektvneniuporovnvania kvality slovenskho vzdelvacieho systmu v medzinrodnom kontexte,ktor sa dnes pre nedostaton odborn rozhad oklieuje iba na vstupyzmedzinrodnho testovania OECD PISA.Medzinrodn sksenosti potvrdzuj, e vzdelvacie systmy, ktor s postaven na kvalitnchnrodnch vzdelvacch tandardoch, ponkaj najvyie ance na skbenie dvoch na prvpohad antagonistickch princpov modernej reformy kolstva na jasn formulovanieoakvan v oblasti vzdelvania zo strany spolonosti na jednej strane a napodporurznorodosti vzdelvacch ciest a prispsobovanie vzdelvacieho systmu individulnympotrebm jednotlivcov na strane druhej. Kvalitne zostaven nrodn kurikulum nesie vsebepotencil zjednoti obe tendencie centralizan i decentralizan pretoe umoujerovnovne nastavenie vzdelvacieho systmu v oblasti rozdelenia kompetencia zodpovednosti v konkrtnych procesoch zabezpeovania, realizcie a hodnoteniakvality vzdelvania.Zadenovanie novch vzdelvacch priort na celospoloenskej rovni v Nrodnomprograme vzdelvania a v nrodnom kurikule znamen v podstate revziu truktryaobsahovej nplne ttnych vzdelvacch programov.Revidovan ttne vzdelvacie programy, ktor bud operova s jednoznane vymedzenmizvznmi obsahovmi avkonovmi vzdelvacmi tandardami, by mali by jasne itatenmvchodiskovm dokumentom pre koly, aby vedeli sprvne vyvi vzdelvacie ciele v kolskom vzdelvacom programe, ktor by mali by vslade so ttnymi vzdelvacmi programami, uiteov, aby vedeli, o vetko je nevyhnutn, aby iaci na rovni prslunho vzdelvacieho stupa ovldali za elom absolvovania vstupnho testu v tzv. uzlovom bode, teda po ukonen danho vzdelvacieho stupa, tvorcov rznych nstrojov na meranie kvality vjednotlivch fzach vzdelvacieho procesu (napr. certikovan merania, monitorovacie testovania a pod.), aby dokzali vytvori kvalitn aobjektvne indiktory kvality atestov zadania, autorov a vydavateov uebnc a uebnch materilov, aby poznali zkladn rmce vzdelvacch priort pri ich tvorbe, zriaovateov, riaditeov, metodikov a externch hodnotiteov kvality vzdelvania, aby vedeli vprocese hodnotenia rovne vzdelvacieho procesu jasne rozli, o je zvzn priorita ao pridan hodnota, rodiov, ktor s dleitm lnkom verejnej kontroly kl, aby im bolo jasn, o vetko mus obsahova prol absolventa koly, ktor vybrali pre svoje diea.Strategick krokyPo prijat Nrodnho programu vzdelvania je potrebn bezodkladne natartova prce nadencii novch vkonovch a obsahovch vzdelvacch tandardov. Zadenovanienrodnch vzdelvacch tandardov v podobe nrodnho kurikula je prvm krokomkrelnemu naplneniu cieov kurikulrnej transformcie.Zadenovanie novho nrodnho kurikula znamen zmyslupln zostavenie zvznhozkladnho uiva vnovej podobe avpodstatne uom rozsahu. Pre koly sa tak vytvordostatok priestoru, v ktorom mu uitelia ttom denovan zvzn vzdelvacie13 14. tandardy rozvin, doplni i prehbi areagova tak na individulne potreby iakov danejkoly. Obsahov a v#konov %tandardy by mali by! v nrodn#ch vzdelvacch %tandardoch vo vzjomnom slade a v rovnovhe, $o v%ak neznamen, "e maj by! definovan v rovnakom objeme, resp. pomere. Sprvne vyv"enie obsahov#ch a v#konov#ch %tandardov je v"ny problm, rie%enie ktorho bude zrejme v procese tvorby nrodn#ch vzdelvacch %tandardov sprevdza! ostr odborn polemika, ke("e jednotn# nzor na optimlnu podobu %tandardov dnes neexistuje ani v medzinrodnom kontexte. V SR zatia& neprebehla kvalitn odborn diskusia, ktor by identifikovala hlavn skalia modernho poatia vzdelvacch %tandardov a ktor by vygenerovala dostatok argumentov ako pre odborn, tak i pre %irok laick verejnos!. Na%tartovanie tejto verejnej diskusie, ktorej s$as!ou by mali by! vahy o lohe vzdelvania, o jeho zmysluplnej podobe, ako aj o funkcich modernej %koly a o rovni vzdelanosti a jej "iaducej podobe v budcnosti, je preto nevyhnutnou podmienkou spe%nosti celho procesu kurikulrnej transformcie. V diskusii by sa mali bra! do vahy nielen na$rtnut koncepty rie%en, vytvoren na rovni ministerstva %kolstva, ale aj sksenosti z krajn, v ktor#ch sa dvojrovov# model vzdelvacch programov, postaven#ch na nrodn#ch vzdelvacch %tandardoch nielen zaviedol, ale u" $asom i revidoval, aby sa SR mohla pri nastavovan parametrov svojho %kolskho systmu vyhn! zbyto$n#m chybm.Nrodn vzdelvacie tandardy veobecnho vzdelvania by mali by identikovanprostrednctvom truktry vzdelvacch oblast a zadenovan v rmci jednotlivchstupov vzdelania. Nemali by by teda pecikovan izolovane pre jednotliv predmetyvrmci jednotlivch ronkov, ale by mali zaha komplexn balk kompetenci, nadobdanchpostupne v rmci jednotlivch vzdelvacch stupov, pri repektovan a vyuvan svislost vkontexte, logickej nslednosti a nadvznosti. Takto zadenovan nrodn vzdelvacietandardy poskytn kolm zmyslupln vchodisko na jednoduch a jednoznanzadenovanie prolu absolventa vich kolskch vzdelvacch programoch.Nrodn vzdelvacie tandardy odbornho vzdelvania a prpravy by mali byrozpracovan v nadvznosti na jednotliv odbory vzdelvania. Nevyhnutnoupodmienkou ich zmysluplnho nastavenia je kvalitn zadenovanie tandardov prejednotliv povolania.Denovanie kvalikanch tandardov sa mus udia v prvom rade u zamestnvateov,ktor pomenuj potrebn obsah vzdelvania v slade s poiadavkami trhu prce. Rezortkolstva po zadenovan kvalikanch tandardov zamestnvatemi zabezpe prenosich poiadaviek do vzdelvacieho systmu prostrednctvom ttnych vzdelvacchprogramov. Prvotn vstup zamestnvateov do celho procesu je pre spenos tohto procesurozhodujci, pretoe umon preds nesladu medzi poiadavkami trhu prce a vzdelvacmsystmom.V rmci tvorby nrodnch vzdelvacch tandardov je potrebn zmeni zadenovanievzdelvacch tandardov pre rove ISCED 1 aISCED 2 tak, aby bol 1. stupe Z (ISCED1) ohranien ronkmi 1 - 5 a 2. stupe Z ronkmi 6 9 (ISCED 2). Docieli sa tmzmysluplnejie rozloenie uiva 1. stupa Z za elom znenia zae mladch iakov, msa posilnia prleitosti na rozvoj vzdelvacieho potencilu iakov s rznorodmi pecickmipotrebami a zvia sa ance chlapcov vyrovna svoj vkon s rchlejie dospievajcimidievatami. Posunutm ukonovania 1. stupa Z zo 4. do 5. ronka Z sa zjednot dkavzdelvania vrmci vzdelvacieho stupa ISCED 1 pre vetkch iakov, teda aj pre tch, ktorpo ukonen tohto vzdelvacieho stupa prestpia na osemron gymnzi a osemronkonzervatri. 14 15. Zrove je iaduce prehodnoti zvzn vzdelvacie tandardy vzdelvacieho stupaISCED 2 pre osemron gymnzi, ktor by mali by nastaven na vyej (nronejej) rovniako tandardy pre zkladn koly, kee s uren iba pre tch pre iakov, ktorch aktulnyvkon a potencil spenosti valom tdiu je jednoznane vy ako uich vrstovnkov.Postupnos krokovProces revzie ttnych vzdelvacch programov je potrebn rozleni na dve fzy.FZA 1V prvej fze, ktor je potrebn spusti prakticky ihne, je potrebn nevyhnutn vykona takpravy vtruktre aobsahu ttnych vzdelvacch programov, ktor poved koiveniumylienky vzdelvacch oblast, poskytn kolm viac disponibilnch hodn, jasneoddelia zvzn pokyny od odporan azjednotia asprehadnia formu prloh ttnychvzdelvacch programov.Cieom pravy ttnych vzdelvacch programov by malo by optimlne vyvenie ichtruktry tak, aby sa s nimi dalo v alej fze zmysluplne pracova bez vekchformlnych zsahov. prava by sa mala dotkn najm vodnch ast, rmcovch uebnchplnov, charakteristiky vzdelvacch oblast atruktry prloh.Konkrtna podoba prvej fzy prav ttnych vzdelvacch programov bude zvisl odkonkrtnych rozhodnut zodpovednho expertnho tmu, poverenho touto lohou. Nasplnenie poiadavky oivenia vzdelvacch oblast je naprklad potrebn odstrni rozpis hodndo ronkov a ponecha len celkov set hodn za stupe vzdelvania azrove prehodnoticelkov zvzn asov dotcie pre vzdelvacie oblasti a zvi poet disponibilnch hodn,ktor bud mc uitelia vyui poda vlastnho uvenia. Skuton hbku zmien vak predstava expertn tm po komplexnom sformulovan cieovch poiadaviek na zmeny v obsahuatruktre ttnych vzdelvacch programov.Do prvej fzy prav, ktor by mala prebehn o najskr, aktvne vstpia najm priamo riadenorganizcie rezortu kolstva ako ttny pedagogick stav a ttny intitt odbornhovzdelvania. Konen podobu ttnych vzdelvacch programov po ukonen prvej fzyby vak malo ministerstvo kolstva schvli a po verejnej diskusii a zapracovanpripomienok, ktor z nej vyplyn a cel proces by malo riadi ovea transparentnejmprocesom ako doteraz.Zrevidovan ttne vzdelvacie programy by mali tvori zkladn vchodiskonevyhnutnch prav truktry aobsahu kolskch vzdelvacch programov.Upraven ttne vzdelvacie programy by mali zrove sli ako vchodiskovdokument pri prvej vlne inovcii adopania uebnc, uebnch materilov aprogramovkontinulneho vzdelvania uiteov. V tejto fze by mohli ma vydavatestv zujem najmo vydvanie tzv. doplnkovch materilov, nakoko s prpravou novch uebnc bud mcrelne zaa a po ujasnen si podoby nrodnho kurikula.FZA 2Vdruhej fze procesu zmien bude potrebn do ttnych vzdelvacch programov zapracovanov nrodn vzdelvacie tandardy.Ete predtm, ako cel proces revzie ttnych vzdelvacch programov vstpi do druhejfzy, je potrebn ujasni si na rovni ministerstva kolstva rozdelenie zodpovednosti zatvorbu zvznch vzdelvacch tandardov pre jednotliv stupne vzdelania aza konen15 16. podobu ttnych vzdelvacch programov. Sasn proces prpravy tchto dleitchdokumentov je pre budcnos neprijaten, kee nem jasn pravidl a nezaruuje potrebnkvalitu. O podobe vzdelvacch tandardov v ttnych vzdelvacch programoch by malirozhodova transparentne zostaven tmy kvalitnch didaktikov a vzdelvacch expertov zpraxe.Konen zodpovednos za nrodn kurikulum by malo aj naalej nies ministerstvo kolstva,proces tvorby i nlna podoba vak musia by garantovan na vysoko odbornej rovni.Vhodnm garantom celho procesu prpravy i schvaovania nrodnch vzdelvacchtandardov a ttnych vzdelvacch programov v oblasti veobecnho vzdelvania bymohla by Kurikulrna rada, ktorej pozcia vsystme, teda kompetencie izodpovednos,by mali by vrazne posilnen.V oblasti odbornho vzdelvania a prpravy by mali by garantom nrodnchvzdelvacch tandardov a ttnych vzdelvacch programov Rada vldy pre odbornvzdelvanie, sektorov rady attny intitt odbornho vzdelvania. Jasne denovanmikompetenciami vetkch aktrov sa predde nesladu medzi poiadavkami trhu prce avzdelvacm systmom.Po schvlen novch nrodnch vzdelvacch tandardov bude mon spusti druhinovan vlnu novch uebnc auebnch materilov.3. Vytvorenie databanky rznorodch didaktickch modelovDvojrovov model projektovania ttnych a kolskch vzdelvacch programov jepotrebn obohati oprojekty tzv. strednej rovne, ktor by uiteom ponkli pestr paletu uhotovch inovatvnych didaktickch modelov, zacielench na jednotliv tmy, predmety ivzdelvacie oblasti.Zabezpeenm vone dostupnej databanky rznorodch didaktickch modelov, ktor byuiteom pri tvorbe kolskho kurikula pomohli nielen inpiratvne, ale najm prakticky,by sa kolm vznamne uahil proces tvorby kolskch vzdelvacch programov. Zmyslomvytvorenia takejto databanky je umoni uiteom vysklada kolsk vzdelvac programzodborne kvalikovanch avpraxi overench didaktickch modelov.Do procesu projektovania kolskho kurikula je nevyhnutn vtiahnu aj alchodbornkov, ktor nepochdzaj priamo zprostredia ttnych intitci alebo kl, ale saintenzvne venuj problematike vzdelvania i u vo vysokokolskom a akademickomprostred, vprostred neziskovch organizci alebokomernch riem.Strategick krokyBez ohadu na nejasnosti a akosti, ktor bud sprevdza poiaton fzu tvorby nrodnchvzdelvacch tandardov a ttnych vzdelvacch programov, by malo ministerstvo kolstvazaa ihne intenzvne pracova na hadan spsobu, ako by mohlo technicky anannepodpori vytvorenie databanky u hotovch inovatvnych didaktickch modelov tzv.strednej rovne.Zrove je potrebn vytvori mechanizmus systmovej podpory vzniku alch projektovtzv. strednej rovne, m sa zabezpe funknos a udratenos tohto potrebnho lnkukurikulrnej transformcie ido budcnosti. 16 17. 4. Podrobnejia truktra kolskch vzdelvacch programovRevzia ttnych vzdelvacch programov umon prepracovanie truktry aobsahu kolskchvzdelvacch programov so zmerom posilni ich vznam pri odstraovan informanejnerovnosti iakov zkladnch a strednch kl a ich zkonnch zstupcov a vytvori pre nichjasne itaten ainformane bohat vzdelvaciu ponuku.Zrozumiten, prehadn a transparentn kolsk vzdelvacie programy umonia lepiuorientciu v konkrtnych vzdelvacch ponukch vetkm aktrom vzdelvania, vrtanehodnotiteov kvality vzdelvania, ale aj budcich zamestnvateov absolventov kl.Strategick krokySasou kolskch vdelvacch programov musia by zrozumitene a zodpovednezadenovan vzdelvacie ciele, ako aj transparentne nartnut vzdelvacia cesta, ktorpovedie uiteov a iakov k napaniu nielen konkrtnych krtkodobch cieov, ale ajdlhodobch zmerov koly. Zverejnenie systmu hodnotenia iakov, i zoznamupouvanch uebnc auebnch materilov vkolskch vzdelvacch programoch, by maloby pre koly povinnosou.Transparentn kolsk vzdelvacie programy posilnia vznamnou mierou zavdzaniekomplexnho hodnotenia kvality kl, v ktorom bude mon navzjom prepoji externhodnotenie kl ttnou kolskou inpekciou a neskr tzv. nezvislmi vzdelvacmi expertmiso ivm procesom autoevalvcie vkolskom prostred.Slad ttnych a kolskch vzdelvacch programov by v budcnosti nemalaposudzova centrlna intitcia, ale sie nezvislch licencovanch vzdelvacchexpertov. Tto experti by mali zrove vedie poskytova kolm aj metodick servis, m by sarozrili monosti kvalitnej odbornej pomoci uiteom.5. Otvorenie trhu suebnicami, uebnmi materilmi a metodikamiUebnice, uebn materily a metodiky s dleitou sasou balka podpornch materilov,ktor pomhaj uiteom a iakom spene absolvova proces vuby. V sasnosti je potrebnvnma tieto materily ovea komplexnejie nie s to len uebn texty klasickho typu, ale celkomplexy titulov, pokrvajce potreby uiteov a iakov v celom spektre variantnch foriemkurikula. Termn uebnica dnes zaha cel sadu materilov klasick uebnicu, metodiku preuitea, pracovn zoit, CD, DVD, prpadne in doplnkov materily, vrtane online podpory nainternete.Otvorenie trhu s uebnicami a uebnmi materilmi by malo by nosnm pilieromspenho presadenia navrhovanch reformnch zmerov do vzdelvacej praxe vkolch.Sben zabezpeovanie pestrej ponuky kvalitnch uebnc, uebnch materilova vyie spomenutch didaktickch modelov tzv. strednej rovne je dleitmpredpokladom implementcie reformnch zmerov do kadodennho ivota kl.Za vhody neregulovanho trhu s uebnicami a uebnmi materilmi mono povaovanasledujce skutonosti: dsledne sa napln autonmia kl vrozhodovan ometdach aformch vyuovania, uitelia a al pouvatelia bud ma monos vybera si uebnice a alie materily z viacerch vydavatestiev, o uah potrebn diferenciciu vzdelvacej cesty poda potrieb konkrtnych iakov, 17 18. zabezpe sa bezproblmov dostupnos uebnc poadovan uebnice a aliematerily by mali by na trhu dostupn poas celho kolskho roka, priom prpadnvpadok alebo in problmy bude mon okamite riei siahnutm po konkurennejponuke, predpokladan siln konkurencia medzi tvorcami uebnc aalch materilov vytvor tlakna neustle zvyovanie kvality a na akceptciu aktulnych poiadaviek zo strany klanovch poznatkov vo vede vpedagogickom vskume, presunutie zdrojov na nkup uebnc aalch materilov do normatvov je delegovanmzodpovednosti na koly, o by malo vies k efektvnejiemu vyuvaniu nannchzdrojov.Strategick krokyNovelou kolskho zkona je potrebn upravi paragrafy, tkajce sa uebnc a uebnchmaterilov tak, aby bolo mon zabezpei otvorenie trhu s uebnicami a uebnmimaterilmi, ich slobodn tvorbu, vydvanie adistribciu a von vber ankup uebnczo strany kl.Uebniciam auebnm materilom by malo by mon udeova na rovni ministerstvakolstva doloku sladu so ttnymi vzdelvacmi programami. loha doloky sladu bymala by iba motivan, hlavnm zmerom jej zavedenia by mala by snaha pomc autoromuebnc, vydavatestvm, ale aj uiteom, iakom a rodiom pri orientcii na kvalitu v procesetvorby uebnc apri ich vbere. Doloka sladu by nemala by povinnou sasou uebnca alch uebnch materilov, mala by sa udeova iba na poiadanie autorov alebovydavatestva.Odporac charakter doloky o slade uebnice so ttnym vzdelvacm programomznamen, e kolm by malo by umonen pouva aj tie uebnice auebn materily, ktordoloku sladu nemaj. Za vhodn vber uebnc aalch uebnch materilov by malinies zodpovednos vlune koly.hrada uebnc by mala by zabezpeovan priamo kolou, prostrednctvom iastkyvyjadrenej vnormatvoch.Sasou kolskch vzdelvacch programov by mal by i zoznam uebnc a uebnchmaterilov, ktor kola pouva. Zoznam uebnc a uebnch materilov v kolskchvzdelvacch programoch by mal sli aj ako nstroj na kontrolu vynakladaniaprostriedkov zverejnch zdrojov, ktor by mali by elovo viazan.Ak m kolsk vzdelvac program sli aj ako vchodiskov dokument pri hodnoten kvalitykoly, vprpade uebnc auebnch materilov to znamen, e prostrednctvom ich zoznamubud mc aktri verejnej kontroly zisova nielen to, ak priority si kola stanovuje a i volvhodn uebn materily na dosiahnutie stanovench vzdelvacch cieov, ale aj takskutonosti, ktor vypovedaj o tom, i je v kole pre iakov dostatok uebnc a i kolauebnice a uebn materily postupne inovuje, resp. vymiea adopa.6. Zruenie experimentlneho overovania inovciV optimlne nastavenom a dobre fungujcom dvojrovovom modeli ttnych a kolskchvzdelvacch programov, v ktorom s zvzn vzdelvacie tandardy denovan na rovnittu a zodpovednos za kolsk kurikulum nesie kola, strca experimentlny systmoverovania inovci opodstatnenie.Zvzn vzdelvacie tandardy by mali by pre vetky koly zkladnm rmcom, ktor by maldo istej miery limitova vlastn predstavy koly o konkrtnej podobe vyuovacieho procesu,18 19. preto tto pecick rove posudzovania a povoovania kvality pedagogickch postupov narovni kl nebude viac potrebn.Vysok miera autonmnosti kl a ich priama zodpovednos za kvalitu osvojenia zvznchvzdelvacch tandardov iakmi, by mala by hnacm motorom vntornch inovanch prstupovvo vzdelvan. Zrukou splnenia povinnosti kl zahrn do svojho kolskho kurikulav dostatonom rozsahu a hbke vzdelvacie ciele, smerujce k naplneniu zvznchvzdelvacch tandardov, by mala by povinnos iakov absolvova certikovan meraniavuzlovch bodoch ich vzdelvacej cesty (po ukonen jednotlivch vzdelvacch stupov). Inovcie vo vzdelvan prebiehaj vo vntri %kolskho systmu u" nieko&ko rokov, stle s v%ak limitovan viacer#mi systmov#mi brzdami. Napriek prek"kam, ktor proces inovci v %kolskom systme umelo spoma&uj, mo"no kon%tatova!, "e od prvej polovice dev!desiatich rokov, kedy sa proces vntornej reformy %koly zdola formlne umo"nil, sa podarilo najm v(aka osobnej motivcii nosite&ov inovatvnych my%lienok za$a! v %kolch postupne presadzova!: inovcie kurikula (posilnenm celostnho zmysluplnho u$enia vo vzjomn#ch svislostiach, prepojenie u$enia s relnym "ivotom, vytvorenm triedneho, %kolskho kurikula, %kolskho vzdelvacieho programu), - zmeny metd a stratgi vchovy avzdelvania (poskytnutm dieau monosti vberu spsobu edukcie, prejs od pasivity k tvorivmu a samostatnmu rieeniu problmov, rozvja jeho vyie mylienkov funkcie, komunikan zrunosti, podporova orientciu na pozitvne udsk hodnoty), - zmeny vo vzahoch medzi uitemi a iakmi (od direktvneho k demokratickmu, pri repektovan osobnosti dieaa ajeho individuality), - vytvranie pozitvnej podporujcej socilnej klmy, - vytvorenie efektvneho systmu alieho vzdelvania uiteov (najm v prpade komplexnch didaktickch modelov), - zmeny vriaden kl s inovanm edukanm programom (vyuitm manarskych zrunost, retrukturalizciou vntornho prostredia koly, jej otvorenm rodiom a irej verejnosti). Vetky pozitvne impulzy, ktor mu pomc natartova vntorn premenu kolskho prostredia vkolch, ktorch sa zatia tieto inovatvne projekty nedotkli, je potrebn zmysluplne vyui apodpori ich implementciu do irieho vzdelvacieho prdu.V prpade pilotnho overovania variantnch foriem kurikula, i ucelench vzdelvacchprogramov v rmci projektov, realizovanch na priamu objednvku ttu, by maloexperimentlne overovanie prebieha v slade s transparentne zadenovanmi pravidlami(napr. pilotn zavdzanie tzv. dulneho modelu vodbornom vzdelvania aprprave na zklademedzinrodnej zmluvy medzi SR a vajiarskom apod.).Strategick krokyMinisterstvo kolstva by malo o najskr vypracova shrnn podrobn prehado projektoch experimentlneho overovania a podpori implementciu spenevyhodnotench projektov do benho kolskho prostredia. Nastolenie poriadku v tejtooblasti by mohol uahi napanie databanky inovatvnych modelov tzv. strednej rovne.Zruenie intittu experimentlneho je mon realizova novelou kolskho zkona azmenamiv alch prvnych predpisoch, ktormi sa proces experimentlneho overovania upravuje.19 20. III. INKLUZVNY CHARAKTER AFLEXIBILITA KOLSKHO SYSTMUHLAVN PROBLMYkolsk prostredie funguje vpodobe pomerne uzatvorenho systmu, vktorom viaceroobmedzen problematizuje prestupy iakov vrmci jednotlivch vzdelvacch stupov avniektorch prpadoch aj ich postup na vyie vzdelvacie stupne.Nadmern zaraovanie iakov do pecilnych kl naznauje, e s do nich v niektorchprpadoch umiestovan aj tak iaci, ktor do nich nepatria, resp. vzdelvanie ktorch by bolo zaidelnych podmienok efektvnejie a zmysluplnejie v benej zkladnej kole. Tmtokontatovanm sa nespochybuje primn snaha uiteov pecilnych kl poskytn onajviemu potu det so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami t najlepiu odbornstarostlivos, iba sa odkrvaj systmov zlyhania kolskho vzdelvania. Tie jednoznanepoukazuj na to, e v prpade nadmernho zaraovania iakov do pecilnych kl jehlavnm problmom uzavretos kolskho systmu a jeho neschopnos exibilnereagova na relne potreby det, ktor do vstupuj v rmci plnenia povinnej kolskejdochdzky. V pecilnych kolch sa dnes vzdelvaj iaci so sluchovm, zrakovm, telesnm, mentlnym postihnutm, snaruenou komunikanou schopnosou, autizmom, chor azdravotne oslaben iaci a iaci s viacnsobnm postihnutm. Zloenie det a iakov v pecilnych kolch sa v poslednom obdob vrazne zmenilo. Km v minulosti tieto koly navtevovali iaci prevane s ahm stupom postihnutia, dnes sa v pecilnych kolch vzdelvaj najm iaci so strednm a akm stupom postihnutia as viacnsobnm postihnutm. iaci sahkm stupom postihnutia (zrakov, sluchov, telesn amentlne) mu by zalenen aj do bench materskch a zkladnch kl as vnimkou iakov smentlnym postihnutm aj do bench strednch kl.Prli vysok poet iakov v pecilnych kolch sa tka najm iakov s diagnostikovanmmentlnym postihnutm. V pozad tohto problmu sce stoj i snaha kl zska a ponecha sidostatok iakov a tm si zabezpei vyiu rove nancovania prostrednctvom normatvov,hlavnm problmom je vak skutonos, e kolsk systm nie je schopn vygenerova 20 21. v benom prde zkladnch kl tak vzdelvacie prostredie, ktor by deti sopecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami bez problmov prijalo.alm zvanm problmom v systme regionlneho kolstva je systm diagnostikypecilnych vchovno-vzdelvacch potrieb. Diagnostick nstroje na identikciupecilnych vchovno-vzdelvacch potrieb iakov nie s dostatone citliv na kultrneodlinosti det zo socilne vylench spoloenstiev2 a s vyuvan viac na stanoveniemiery vychlenia od normy ako na hadanie konkrtnych, individulne nastavenchpedagogickch postupov, ktor by mohli deom uahi zvldnutie nrokov benej koly.Diagnostika pecilno-psychologickho poradenstva je zameran najm na identikciuproblmov dieaa a vytvorenie akejsi deliacej iary medzi benm vzdelvacm potenciloma individulnymi vzdelvacmi predpokladmi danho dieaa, a to napriek tomu, e najmv prpade tzv. hraninho psma alebo ahkej mentlnej retardcie je objektvne stanovenietejto deliacej iary prakticky nemon. Ak pecilni psycholgovia odporuia zaradenie dieaado pecilnej koly i v takchto nejednoznanch prpadoch, bva ich rozhodnutie vinoumotivovan myslom pomc deom vyrovna ich handicap. V skutonosti je vak dopad ichzaradenia do pecilnej koly diskutabiln, nakoko ich ober o ancu uspie v benom prdekolskho systmu a oklieuje im monosti postupu vo vzdelvan na vych vzdelvacchstupoch, o me negatvne ovplyvni aj ich uplatnenie sa vpracovnom procese vdospelosti.Nadmern zaraovanie iakov do pecilnych kl neznamen automaticky segregciunepohodlnch det aich cielen vyradenie zbenho vzdelvacieho systmu. Naopak, ak satento problm vnma vkontexte, je zrejm, e me s osnahu prve opan, kee cieom jevytvori tmto deom pecilne podmienky na uahenie prpravy do ivota. V tomto kontexteznej hlasy za zruenie pecilnych kl teda menej naliehavo ako vzvy na o najrchlejievytvorenie takho prostredia v bench zkladnch kolch, do ktorho by samohliautomaticky zaradi vetky deti bez ohadu na svoje obmedzenia i pecilne potreby.Sasn kolsk systm neumouje vytvra v bench zkladnch kolch exibilnvzdelvacie prostredie, ktor by dokzalo bez problmov absorbova aj detisopecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, preto v om dochdza pomerne astok preventvnej selekcii det, ktor pln primrne ochrann funkciu a ktorej hlavnm cieom jeposkytn tmto deom vhodnejie vzdelvacie prostredie.kolsk systm je nastaven tak, aby pre iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmipotrebami vytvral paraleln vzdelvacie cesty, ktor s maximlne prispsoben ichpecilnym vzdelvacm potrebm. Jeho zvanou chybou je vak skutonos, e stieto cesty z vekej asti slep, pretoe dopredu uzatvraj absolventom pecilnych klmonosti alieho postupu na vyie vzdelvacie stupne, a to i v takch prpadoch, kedy sauiakov podar ich mentlny handicap prekona.Jednoduchm preradenm vieho potu det so pecilnymi vchovno-vzdelvacmipotrebami zo pecilnych do bench zkladnch kl sa problm nadmernho potu iakovv pecilnych kolch ned vyriei, kee ben zkladn koly nie s na inklziu tchtoiakov, teda na ich adekvtne vzdelvanie, dostatone pripraven. Integrcia det sopecilnymi vzdelvacmi potrebami do vzdelvacieho prostredia bench kl narav sasnosti na vek problmy, kee sa realizuje pri nedostatonom zabezpeenvhodnch materilnych, nannch a personlnych podmienok. Najviac viditenmnedostatkom vtejto oblasti je slab rove debarierizcie kl.2 Odpovede na otzky (de)segregcie rmskych iakov vo vzdelvacom systme na Slovensku, Nadcia otvorenej spolonosti Open society foundation, 201121 22. Za debarierizciu kl mono povaova pravu vstupov do budovy koly apriestorov koly tak, aby sa deti alebo iaci so zdravotnm postihnutm mohli pohybova po budove koly vone, bez pomoci ostatnch. Ide predovetkm o vybudovanie ikmch plon a v prpade viacposchodovch budov ovybudovanie vahovch plon alebo zakpenie tzv. schodolezov. Vsasnosti sa osobitne nevyleuj nann prostriedky na debarierizciu kl. Zriaovatelia kl odstrauj bariry, ktor brnia postihnutm deom vo vonom pohybe iba znannch prostriedkov, ktor uetria vrmci riadnych normatvov.Nedostaton je vak i poskytovanie vhodnej metodickej pomoci uiteom, ktor saintegrovanm iakom venuj a alarmujco nzky je i poet asistentov, psycholgov,pecilnych pedaggov aalch odbornch pracovnkov v kolch. Ben zkladn koly pomerne asto integruj iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, resp. vytvraj pecilne triedy bez toho, aby mali vytvoren potrebn podmienky na ich vzdelvanie. Motivciou k takmuto konaniu je monos zska na tchto iakov zven nann normatv. Zkladn koly vak len vnimone zamestnvaj kolskch pecilnych pedaggov a vzhadom na vek poet kl, ktor maj do svojho prostredia integrovanch iakov, centr pecilno-pedagogickho poradenstva nestaia pravidelne pracova so vetkmi iakmi. V takto nastavenom prostred benej koly me niekedy integrcia prinies deom viac problmov ako pozitv. Integrovan deti sa vkole ctia asto osamoten, kolektv spoluiakov ich prehliada, odmieta alebo ikanuje, slabo prospievaj, nezavaj pocit spechu ale skr pocit socilneho vylenia. Vsledkom potom mu by alie poruchy poruchy sprvania, psychosomatick ochorenia, neurologick problmy, odpor ku kole, neskr zkolctvo.Uzavretos vzdelvacieho systmu a problematick zavdzanie integrovanho spsobuvzdelvania m obzvl negatvne dopady na deti zo socilne vylenchspoloenstiev, najm na skupiny rmskych iakov, ale aj deti cudzincov a imigrantov.V kadej fze vzdelvacieho procesu, resp. v jednotlivch uzlovch bodoch ich vzdelvacejcesty, sa tieto skupiny det stretvaj so pecickmi problmami, ktor do znanej mieryspsobuje nevhodn, resp. mlo exibiln vzdelvacie prostredie. V irom kontexte monomedzi tieto problmy zahrn aj nzku pripravenos tchto det na plnenie povinnej kolskejdochdzky, i neskr ich predasn odchod zo vzdelvacieho systmu bez ukoneniakvalikcie.Uzavretos kolskho systmu komplikuje mladm uom a dospelm aj nvrat dovzdelvacieho systmu za elom dokonenia vzdelvacieho stupa v prpade, e zosystmu vzdelvania predasne odili bez ukonenej kvalikcie.KONCEPN ZMERY1. Podpora inklzie arepektovania individulnych vzdelvacch potrieb vkolskom systmeZabezpeenie rovnosti adekvtnych vzdelvacch prleitost pre vetky deti bez rozdielu bymalo by zkladnm princpom vzdelvacieho systmu. Primeran integrcia det sopecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami je sce v kolskom systme formlnepodporovan u dnes, do budcnosti je vak potrebn zamera sa na ovea hlbiupremenu kolskho systmu v zmysle otvorenho a exibilnho inkluzvnehovzdelvania.kolsk systm by mal podporova rznorodos vzdelvacch ciest, ich vzjomnkompatibilitu a prepojenos za elom umonenia vetkm iakom dospie rozlinmi 22 23. spsobmi atempom kspolonm vzdelvacm cieom, zadenovanm prostrednctvomnrodnch vzdelvacch tandardov pre jednotliv vzdelvacie stupne.Zsada rovnho prstupu ku vzdelaniu nevyluuje identikciu pecilnych vzdelvacchpotrieb, ale naopak predpoklad, e na zklade kvalitnej diagnostiky, pravidelnejrediagnoistiky a komplexnho sboru podpornch opatren, bude vzdelvac systmschopn ponknu kadmu dieau tak vzdelvaciu cestu, v rmci ktorej mukvalikovan tm pedagogickch aalch odbornkov pome maximlne rozvin jehoindividulny potencil.Pre vetkch, ktorch pecilne potreby to vyaduj, by mal systm vytvra adekvtnepodporn mechanizmy. Prioritou je zabezpei v systme nim nelimitovan monos voby okrem inkluzvne nastavenho prostredia bench zkladnch kl je preto potrebnvsystme ponecha aj monos kvalitnej odbornej starostlivosti v pecilnych kolchazariadeniach avo vberovch kolch pre deti snadanm amimoriadnym potencilom.Do pecilnych kl by vak mali by zaraovan vlune deti so zdravotnou indikciou,priom deti s ahkou mentlnou retardciou a deti v tzv. hraninom psme by mali byautomaticky zaraovan do bench zkladnch kl. Do pecilnych kl rovnako nepatriadeti, uktorch s diagnostikovan poruchy uenia asprvania.Rozvinut inkluzvny vzdelvac systm by mal by v budcnosti schopn prijavetkch iakov do benho vzdelvacieho prdu, bez ohadu na ich pecilne potreby.Konkrtne kontry jeho podoby sa vak mu zaa rta a vtedy, ke sa zandsledne uplatova navrhovan opatrenia, smerujce k podpore inkluzvnehovzdelvania.Strategick krokyV kolskom systme je iaduce sprsni kontrolu dodriavania opatren, ktor zakazujzaraovanie det do pecilnych kl alebo tried z dvodu etnickej prslunosti,problematickho socilneho zzemia alebo zdvodu diagnostikovanch porch uenia asprvania. Na tento el je potrebn vypracova na rovni ministerstva kolstva novmechanizmus kontroly asankcionovania poruovania pravidiel kolami ijednotlivcami.V prvnych predpisoch je potrebn vykona pravy, ktor zrovnoprvnia pracovnzaradenie a nann ohodnotenie odbornch pracovnkov s postavenm uiteov.V systme nancovania kl je nevyhnutn vykona tak pravy, ktor umonia donormatvneho nancovania bench zkladnch kl zahrn aj iastku, uren na zaplateniezvenho potu asistentov, pecilnych pedaggov, psycholgov a alch odbornchpracovnkov, ktor tak bud mc psobi priamo v kolch a pomu deom so pecilnymivchovno-vzdelvacmi potrebami zvlda vzdelvac program benej koly.Zrove je nevyhnutnskvalitni diagnostiku det so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, vrtane diagnostiky det zo socilne znevhodnenho prostredia,resp. zo socilne vylench spoloenstiev. Aktualizcia diagnostickch testov a ichprispsobenie kultrnym pecikm a individulnym potrebm det by mala by spolusnovm systmom pravidelnej povinnej rediagnostiky nielen vpecilnych kolch, aleaj v bench kolch, v ktorch s integrovan deti so pecilnymi potrebami, vznamnmnstrojom na znenie rizika neiaducej diskrimincie det a na vytvorenie optimlnychpodmienok na ich vzdelvanie arozvoj ich potencilu.V pecilnych kolch je potrebn zabezpei povinn rediagnostiku det, u ktorch jediagnostikovan mentlna retardcia, po ukonen 1., 2. a3. ronka. Umon to zachyti 23 24. pozitvne vvinov posuny det, na zklade ktorch by sa mohlo odporui ich preradenie doinkluzvneho vzdelvania v rmci vzdelvacieho programu benej zkladnej koly.V kolskom systme je potrebn zrui dulny systm poskytovania pecilnychporadenskch sluieb.2. Podpora vzdelvania astarostlivosti vranom detstveVasn prprava na vstup do kolskho prostredia je dleit pre vetky deti, najm vak predeti zo socilne vylench spoloenstiev. Z tohto dvodu je nevyhnutn zabezpei prevetky deti bez rozdielu pestr ponuku predkolskch vchovno-vzdelvacchapodpornch socilnych programov, priom najm vo vzahu kdeom, ktor potrebuj predvstupom do koly intenzvnejiu pomoc za elom vyrovnania ich anc uspie v procesevzdelvania vbenej zkladnej kole, je potrebn vyuva nielen intitucionlne prostrediematerskch kl, ale aj vytvra nov monosti predkolskej prpravy, zaloen naneintitucionlnej bze predkolskho vzdelvania asocilnej starostlivosti.Prioritou by malo by zabezpeenie dostupnosti vysoko kvalitnch inkluzvnych sluiebvzdelvania asocilnej starostlivosti vranom detstve pre kad diea ajeho rodinu. Ibatak je mon vo vetkchdeoch bez rozdielu uvoni potencil avslade sich individulnymipotrebami ich pripravi na vstup do koly. Veobecne dostupn kvalitn programypredkolskho vzdelvania a socilnej starostlivosti mu zrove prispie k zapjaniu sarodiov a alch rodinnch prslunkov do svisiacich opatren na zlepenie zamestnanostiauahi im vstup do procesu do alieho vzdelvania3 .Rovn prstup pre kadho ku kvalitnmu vzdelvaniu asocilnej starostlivosti vranom detstvebva spravidla prospenej ako opatrenia zameran vlune na tzv. problmov skupiny 4,preto je potrebn nastavi systm predkolskho vzdelvania a socilnej starostlivostitak, aby ponkal pestr monosti a formy zapojenia sa do rozmanitch programov prevetky deti. pecick potreby det zo socilne vylench spoloenstiev si vak okremspestrenia ponuky programov bud vyadova i nasadenie uritch ochranncha podpornch opatren na odstrnenie prekok, ktor im v prijman ponkanch sluiebrelne brnia.O vhodnch podobch podpory vzdelvania a starostlivosti v ranom detstve je potrebnuvaova komplexne, v svislostiach, ktor naznauj navrhovan zmeny vo vntri kolskhosystmu. Je pravdepodobn, e ak sa podar zmeni kolsk prostredie v prospechrozvoja inkluzvneho vzdelvania, zmen sa do istej miery i charakter doterazposkytovanch sluieb predkolskej starostlivosti avzdelvania.Znenie tlaku na pripravenos iaka pri nstupe do koly apri jeho adaptovan sa na kolskprostredie, ktor je dnes vdsledku rozsiahleho zkladnho uiva prli orientovan na vkon,by malo prinies aj zmenu lozoe predkolskej prpravy anov monosti pre rozrenie ponukykvalitnch programov vzdelvania a socilnej starostlivosti. Aj z tchto dvodov je monpredpoklada, e popri kvalitnej odbornej predkolskej prprave v materskch kolch vzrastieponuka aj alch foriem vzdelvania a socilnej starostlivosti, ktor bud ponka rzniposkytovatelia tchto sluieb v podobe neformlneho vzdelvania. Matersk centr,komunitn centr a alie subjekty, ktor sa u dnes deom v predkolskom vekuspene venuj5 , si preto zaslia rovnak podporu pri zabezpeovan vzdelvaniaasocilnej starostlivosti v ranom veku ako matersk koly.3 Brusel, 17.2.2011 KOM(2011) 66 v konenom znen, OZNMENIE KOMISIE, Vzdelvanie a starostlivos v ranom detstve: zabezpeenie optimlneho zaiatku pre vetkynae deti vo svete budcnosti4 tamtie5 Vskumn sprva zprojektu Dopadov tdia o materskch centrch na Slovensku, marec 200824 25. Strategick krokyPri hadan podpornch mechanizmov na rozvoj predkolskej starostlivosti je potrebn klsdraz na podporu tzv. kombinovanch programov vzdelvania a socilnej starostlivosti,ktor by mali by zameran na zke prepojenie kvalitnej intitucionlneji neintitucionlnej formy predkolskej prpravy na pde materskch kl, materskchcentier, komunitnch centier a pod. s rodinnm prostredm dieaa. Medzinrodnsksenosti ukazuj6 , e najefektvnejmi prstupmi vo vchove avzdelvan det predkolskhoveku, najm vprpade det zo socilne vylench spoloenstiev, s tie, ktor nielen podporujintenzvne prepojenie vchovno-vzdelvacch a socilnych programov s rodinnm prostredmdieaa, ale s na toto prepojenie priamo zacielen. Ako prklad kvalitnej komplexnej starostlivosti presahujcej rmec formlnych vzdelvacch programov garantovanch ttom mono spomen projekt Cez deti k rodine, ktor realizuje obianske zdruenie eMKlub v Kremnici. Cieom projektu je ozdravenie spoloenskho ivota v meste Kremnica a okol, so zameranm predovetkm na deti a mlde zo socilne vylench spoloenstiev (najm na rmske deti, deti a mlde so sluchovm handicapom, deti a mlde z detskch domovov a zo pecilnych interntnych kl). V rmci projektu obianske zdruenie zriadilo niekoko vchovno-vzdelvacch asocilnych intitci, resocializanch pracovsk acharitnch stredsk, ktor vyuvajc komplexn prstup k rieeniu problmov konkrtnych det a ich rodn, spolupracuj v synergickom efekte na spolonom cieli (skromn spojen zkladn kola s materskou kolou, skromn zkladn umeleck kola, skromn kolsk internt, skromn osemron gymnzium, koordinan akomunitn centrum skromn centrum vonho asu Ndvorie). Aktivity v rmci projektu s prepjan najm prostrednctvom Modelovho centra dennej starostlivosti, ktor je dobrm prkladom praktickho uchopenia nvrhov na komplexn rieenie problematiky vzdelvania asocilnej starostlivosti vranom detstve. Zkladom modelovho centra je skromn matersk kola, v ktorej sa deti pripravuj na vstup do kolskho vzdelvania. Okrem klasickej vchovno-vzdelvacej innosti v zmysle ttnych vzdelvacch programov pre predkolsk vzdelvac stupe ISCED 0 sa tu deom aich rodiom poskytuje aj socilna starostlivos. Vzariaden sa realizuje aj as adaptanho programu pre dievat ztulku vKremnici. Vmodelovom centre je zrove od kolskho roku 2004/2005 umiestnen aj zkladn kola, zkladn umeleck kola aklubov priestory. Centrum vonho asu Ndvorie sa okrem inch aktivt venuje aj deom, ktor sa nachdzaj vstavnej starostlivosti alebo ju ukonili asna sa ich pripravi na samostatn ivot.Poiadavka na zavedenie povinnho poslednho ronka materskej koly pre vetky 5-ron deti je v zmysle vyie uvedench argumentov neopodstatnen, preto je iaducevya ju z loh, zadenovanch v Programovom vyhlsen vldy SR na roky 2010 a2014 a zmery vldy predenova vzmysle navrhovanch opatren.Celoplon zavedenie povinnho poslednho ronka materskch kl by sce formlnezabezpeilo intitucionlnu predkolsk prpravu pre vetky deti bez rozdielu, avak ibav trvan jednho roka, o je z hadiska konench efektov nedostatone dlh asovobdobie. alou nevhodou by bolo, e by sa tak podarilo podchyti iba deti vo vekuvyom, vakom odbornci odporaj zaa scielenou odbornou starostlivosou. Tm,e by deti povinne vstupovali vpiatich rokoch do materskch kl by sa vak mohol zrovezni zujem ich rodiov o vyuvanie vzdelvacch a socilnych programov urenchpre mladie deti, ktor je u v sasnosti prli nzky. Takto krok by teda v konenomdsledku mohol prinies prve opan efekty, ktor sa nvrhmi, smerovanmi k rozreniuponuky programov vzdelvania a socilnej starostlivosti v ranom detstve sleduj. Namiestorozvoja komplexnch programov predkolskej prpravy by mohlo paradoxne djsk tlmu ponuky rznorodch vzdelvacch a socilnych sluieb, zameranch nielen na6 Vzdlvn a pe v ranm dtstv v Evrop: pekonvn socilnch a kulturnch nerovnost, Education, Audiovisual and Culture Executive Agency, 2009. stav proinformace ve vzdlvn, 2010.25 26. predkolkov ale aj mladie deti a ich rodiov, a to najm vzhadom na nedostatokverejnch zdrojov, ktor je mon na podporu programov vzdelvania asocilnej starostlivostivranom detstve vbudcnosti vyleni aktor by boli vprpade zavedenia celoplone povinnejmaterskej koly pravdepodobne smerovan vlune do prostredia materskch kl.Zmyslupln podpora rozvoja programov vzdelvania a socilnej starostlivosti v ranomdetstve bude vyadova sinnos ministerstva kolstva s ministerstvom prce,socilnych vec arodiny.3. tandardizcia podmienok vstupu do kolskho vzdelvaniaZa elom vasnho a odbornho podchytenia problmov det, ktor napriek asti vprogramoch vzdelvania a socilnej starostlivosti v materskch kolch a inch zariadeniach,alebo vdsledku neasti vtchto programoch, alebo zinch dvodov nebud vo veku 6. rokovdostatone pripraven na plnenie povinnej kolskej dochdzky, je potrebn zavies dokolskho systmu opatrenia, ktor im pri vstupe do koly pomu vyrovna tartovaciu iarus ostatnmi vrstovnkmi. Na tento el by mali by zriaovan 0-t ronky v zkladnchkolch, ktorch loha anpl by mali by in vporovnan sdnenm modelom 0-tchronkov.Zruenm monosti odloenia plnenia povinnej kolskej dochdzky o jeden roka zavedenm tzv. prpravnho 0-tho ronka by sa mohla vrazne posilni rovnosvprstupe ku vzdelaniu bez ohadu na mieru aktulnej pripravenosti dieaa na vstup dokoly, samozrejme za predpokladu, e sa na pde zkladnej koly, konkrtne vprpravnom 0-tom ronku, vytvoria adekvtne podmienky na zabezpeenie odbornej pedagogickejstarostlivosti pre vetky deti, ktorm pecick problmy brnia zaa riadne plni povinnkolsk dochdzku.V takto nastavenom modeli vstupu det do kolskho prostredia je zrove nevyhnutnzabezpei objektvne posudzovanie zrelosti det a ich kolskej pripravenosti pri zpisedo zkladnej koly ako aj kvalitn diagnostiku det so pecilnymi vchovno-vzdelvacmipotrebami.Strategick krokyV kolskom zkone je potrebn upravi pravidl plnenia povinnej kolskej dochdzky tak, abymohlo by plnenie povinnej kolskej dochdzky, resp. povinnho vstupu do kolskhovzdelvania odloen iba vmimoriadne zvanch prpadoch, vlune na odporanie lekra.Povinnos nstupu na plnenie povinnej kolskej dochdzky je potrebn upravi vznen,ktor zaru, e kad diea, ktor do 31. augusta danho roku dosiahne vek 6 rokovnastpi do benej zkladnej koly, kde bude navtevova bu riadny 1. ronk, alebo 0-tronk (v opodstatnench prpadoch bude zaraden do 1. ronka v pecilnej kole).Zaradenie dieaa do uvedench ronkov bude realizovan na zklade posdenia jeho zrelostia kolskej pripravenosti pri zpise do koly.Z dvodu potreby objektvneho posdenia pripravenosti dieaa na kolsk vzdelvanie jepotrebn do istej miery zjednoti podobu zpisu do koly. Forma zpisu by mala byponechan na rozhodnut koly, kritri posudzovania pripravenosti det na kolskvzdelvanie by vak mali by jednotn, zrozumitene stanoven a pre koly zvzn.Zosladenm podoby zpisu det do prvho ronka zkladnej koly sa posiln objektivita priidentikcii individulnych vzdelvacch potrieb vetkch iakov bez rozdielu a vytvor sazkladn vchodisko alieho postupu, ktor by mal smerova k posdeniu tchto potriebakvypracovaniu plnu, ako maj uitelia tieto potreby vkolskom prostred napa.26 27. Pre deti, uktorch sa pri zpise preuke nedostaton zrelos i nedostaton kolskpripravenos je potrebn zriadi v zkladnch kolch prpravn 0-t ronky. Prpravnronky by mali navtevova vetky deti bez rozdielu, bez ohadu na etnick prslunos,prslunos ksocilne vylenm spoloenstvm, i pecilne vchovno-vzdelvacie potreby. 0-t ronky by mali ma teda ir zber psobnosti ako je tomu vsasnosti, kedy sa zriaujvlune pre deti zmarginalizovanch skupn, najm pre rmskych iakov. Vtomto zmysle bysa v 0-tch ronkoch zaalo dsledne zavdza inkluzvne prostredie.lohu 0-tch ronkov je potrebn rozri. Vuba v 0-tch ronkoch by mala byzameran na vyrovnvanie rozdielov det v kolskej pripravenosti a na individulnyrozvoj det, nie na preberanie rozloenho uiva 1. ronka zkladnej koly, ako je tomudnes. Vzdelvac proces v 0-tom ronku by mal smerova k zvldnutiu obsahovcha vkonovch tandardov vzdelvacieho stupa ISCED 0, ktor sa v prostredpredkolskho vzdelvania povauj za jasn vymedzenie predpokladov kolskej pripravenosti.0-t ronk by sa nemal zapotava do doby plnenia povinnej kolskej dochdzky, o doistej miery prispeje kelimincii rizika predasnho odchodu iakov zo kolskho systmu bezukonenho stupa vzdelania.4. Posilnenie exibility vo vntri vzdelvacieho systmuPredpokladan zadenovanie novch zvznch vzdelvacch tandardov a novchttnych vzdelvacch programov umon kolm diferencovanejie pristupova kukonkrtnym iakom. kolm by sa mali pri dodran zvznch vzdelvacch tandardovotvori nov monosti optimlneho rozloenia zae iakov v jednotlivch ronkoch, o imumon exibilne sa prispsobova individulnym potrebm svojich iakov. Slabieprospievajce deti zskaj as na pomalie tempo zvldnutia zkladnho uiva, t ostatnby mali dosta v kole prleitos naui sa nieo navye as viac do hbky zkladnhouiva.Dsledn naplnenie cieov kurikulrnej transformcie by malo uiteom umonipracova sdemi vmench skupinch, zostavenmi poda individulnych potrieb det.Podobn postupy sa osvedili napr. vo Fnsku, kde sa princp zgrupovania iakov za elomvyrovnvania ich kolskho vkonu v rznych vzdelvacch oblastiach povauje za jedenz nosnch pilierov tzv. fnskeho spechu, opakovane dosahovanom v medzinrodnchmeraniach OECD PISA. Podmienkou je, aby sa zgrupovanie det vyuvalo iba za elomposkytn dieau v istch oblastiach jeho kolskho vkonu, v ktorch bu zaostva,alebo naopak, v ktorch napreduje rchlejie ako jeho spoluiaci, pecicky zameranpomoc. Zgrupovanie det sa nesmie realizova za inm elom, ktor by deti neopodstatnenevylenil z triedneho kolektvu, ani nesmie ma dlhodob charakter. Len tak ho bude monv kolskom systme akceptova ako podporn prvok vo vzdelvan a nie ako skrytnstroj na segregciu iakov.Zavedenie novch vzdelvacch tandardov a novho systmu rozvoja kvalityvzdelvania, sasou ktorho by mal by inov mechanizmus objektvneho externhocertikanho merania iakov v uzlovch bodoch vzdelvacieho systmu7, teda poukonen jednotlivch vzdelvacch stupov, by malo prispie k zveniu exibilityapriepustnosti naprie celm vzdelvacm systmom.7 Pozri kapitolu . IV. MERANIE AHODNOTENIE KVALITY VZDELVANIA 27 28. Nov spsob ukonovania vzdelvacch stupov (absolvovanie vstupnho testuvuzlovom bode vzdelvacej cesty) umon do znanej miery narui sasn systmovobmedzenia, ktor neprimerane oklieuj vzdelvacie prleitosti najm iakovzaradench do pecilnych kl aznemouj im pokraova vo vzdelvan na vychvzdelvacch stupoch. Po absolvovan vstupnho testu, zodpovedajcemu zvznmvzdelvacm tandardom vzdelvacch stupov bench kl, by pre nich nemalo viac existovaformlne obmedzenie, pre ktor by nemohli pokraova vo vzdelvan na vyom vzdelvacomstupni vkolch poda vlastnho vberu.Zavedenie vstupnch testov v uzlovch bodoch vzdelvacej cesty by malo uahi ajoptovn nvrat do vzdelvacieho procesu nespenm iakom zkladnch astrednchkl, ktor vzdelvanie predasne ukonili alebo preruili.tandardizcia postupu naprie vzdelvacmi stupami vpodobe povinnosti absolvovatest v uzlovom by mala uahi zaradenie do kolskho systmu aj tm iakom, ktordlhodobo ili alebo ij vzahrani, nakoko ich odbremen od povinnosti kadoronhoabsolvovania tzv. postupovch skok, zloenie ktorch je podmienkou ich zaradenia doprslunch ronkov. Pri zmene koly alebo pri nvrate iaka do kolskho vzdelvania podlhej absencii by mala by kola schopn vypracova pre iaka individulny vzdelvacprogram, v rmci ktorho mu pome vyrovna rove jeho vedomost a zrunost s vkonmijeho spoluiakov tak, aby mohli pri ukonen vzdelvacieho stupa spolone s ostatnmispoluiakmi absolvova vstupn test.Strategick krokyV kolskom zkone je potrebn zrui obmedzenia, ktor upravuj vzdelvacie cesty tak, eznemouj absolventom pecilnych kl pokraova vo vzdelvan na vyom stupniv kolch poda vlastnho vberu, ale dopredu vyluuj ich vstup do kl s nronejmvzdelvacm programom, ukonovanm maturitnou skkou. Absolvovanie vstupnho testupo ukonen vzdelvacieho stupa ISCED 2 by malo by pre vetkch bez rozdieluvstupenkou na akkovek kolu vyieho vzdelvacieho stupa.Uahenie optovnho nvratu do vzdelvacieho systmu za elom zskania vzdelania isthovzdelvacieho stupa by malo spova v zruen povinnosti zastni sa doplujcehovzdelvacieho kurzu, ktor s dnes za tmto elom organizovan na zkladnch kolch.Pre tch, ktor bud chcie monos odbornho pedagogickho vedenia dobrovone vyui, jepotrebn i naalej zabezpeova pestr ponuku vzdelvacch programov, zameranch nadoplnenie uiva danho vzdelvacieho stupa, priom kolami, poskytujcimi doplnkovvzdelvacie kurzy by mali by ako zkladn, tak aj stredn koly. Doplnkov vzdelvaciekurzy by mali by ukonovan vstupnm testom pre ukonenie vzdelvacieho stupa ISCED 2.V oblasti nancovania kl je potrebn upravi normatvne nancovanie tak, aby bolokolm umonen zaraovanie iakov do mench skupn za elom ich individulnehorozvoja.28 29. IV.EFEKTVNOS ODBORNHO VZDELVANIA APRPRAVYHLAVN PROBLMYProces prpravy na zavedenie zkona oodbornom vzdelvan do praxe nebol dostatone dlhanajm nebol kvalitne manaovan, o vnieslo viacero problmov idozko vymedzenej oblastivzahov medzi kolami a zamestnvatemi, ktor zkon upravuje. Napriek tomu, e zkonvytvoril urit mechanizmy zabezpeujce as zamestnvateov v odbornom vzdelvana prprave v strednch odbornch kolch, zamestnvatelia nie s pre vstup do odbornhovzdelvania a prpravy dostatone motivovan. Dvodom je nzka rove informovaniao monostiach, ktor nov prvna prava zamestnvateom poskytuje, ale aj nejasna neitaten zadenovanie viacerch ustanoven zkona, ako napr. ustanovenia o Fonderozvoja OVP, rade vldy, regionlnych radch, pracovnch zmluvch, uzatvranch so iakmi,at.Jednm zalch rizk, ktor zkon oodbornom vzdelvan aprprave neriei dostatone, s inevyjasnen kompetencie zamestnvateov. Nov pravidl neobsahuj presnejiu denciumiery zapojenia zamestnvateov a ich zdruen do procesu formovania obsahu vzdelvaniaa spsobu vuby, o v praxi znamen, e ich prakticky ni nezavzuje vstupova do tohtoprocesu aaktvne ovplyvova jeho vstupy. Zrove je problematicky zadenovan i spsobuvytvrania plnu potrieb trhu prce, kee je model prognzovania potrieb trhu zaloen nadomnienke zamestnvatea.KONCEPN ZMERYOd vzdelvacieho systmu v trhovo orientovanej ekonomike sa poaduje zabezpeenieprpravy udskch zdrojov v zodpovedajcej truktre a exibiln reakcia na poiadavky trhuprce. Odborn vzdelvanie a prprava by mali dva draz na zrunosti a prakticksksenosti pred teoretickmi vedomosami, preto s pralivejie pre ud, ktoruprednostuj znalos remesla pred akademickm vzdelvanm, naprklad na vysokej kole. 29 30. Cieom odbornho vzdelvania a prpravy by mala by prprava na vkon povolana odbornch innost a draz na zrunosti a praktick sksenosti pred teoretickmivedomosami. Tomuto cieu by mali by prispsoben aj vzdelvacie programy strednejodbornej koly, ktorch neoddelitenou sasou je praktick vyuovanie zameran nazskanie praktickch zrunost, nvykov a schopnost nevyhnutnch pre vkon povolania apracovnch innost.alm rozmerom efektvnosti odbornho vzdelvania a prpravy je uplatnenie potrieba poiadaviek praxe v procese vzdelvania. Predpokladom na efektvne prepojeniepotrieb trhu prce a vzdelvacieho systmu je denovanie kvalikanch tandardov,teda poiadaviek zamestnvateov na to, ak vedomosti, zrunosti a kompetencie si musabsolvent osvoji, aby mohol vrmci povolania vykonva konkrtne pracovn innosti na danejpracovnej pozci8.Budovanie takhoto vzahu medzi potrebami trhu prce avzdelvacm systmom je vakmon len za plnej podpory sektorov vzdelvania, prce, odbornej prpravy azstupcovzamestnvateov.Vvoj v odbornom vzdelvan sa uber od jednorazovo danch statickch poslank celoivotnej zamestnanosti, o vyaduje schopnos prune a prispsobivo reagova napoiadavky trhu prce prostrednctvom sstavnho obnovovania a rozirovania si vedomosta zrunost. Draz je potrebn kls aj na opatrenia zameran na podporu tvorivosti apodnikateskho ducha a na vzbudenie zujmu o tdium u osb, ktor predasne ukonilikolsk dochdzku9 .1. Zvenie zujmu iakov o odborn vzdelvanie a prpravuDemograck vvoj v poslednom obdob, trend uprednostovania veobecnho vzdelvania,ale aj informan nerovnos iakov zkladnch kl a ich zkonnch zstupcov o oblastiodbornho vzdelvania a prpravy spsobili klesajci zujem o odborn vzdelanie a poklespotu iakov nastupujcich na odborn koly 10.iaci zkladnch kl sa vsasnosti asto kvli prevyujcej ponuke nad dopytom dostan naubovon stredn kolu, ktor si vyber, bez ohadu na ich vzdelanostn rove apredpokladyna alie tdium. Tto monos spsobuje nstup iaka na nesprvnu vzdelvaciu cestu.Nakoko v populci bud vdy aj iaci, ktor nemaj predpoklady na zskanie univerzitnhovzdelania, je potrebn, aby sa iakom v zkladnch kolch venovala pozornos v oblastiporadenstva pri vbere vzdelvacej cesty a voblasti vberu povolania.Strategick krokyStanovi zkladn (minimlne) podmienky, za ktorch sa bude mc iak zkladnej kolyprihlsi na vybran tudijn odbor prslunho druhu strednej koly a saeniepodmienok na zskanie maturity. Stanovi meraten kritri a limity pre prijmacie konanieabsolventov zkladnch kl do strednch kl tak, aby tieto korepondovali s obsahom arozsahom prslunch ttnych vzdelvacch programov a vyadova ich dodriavanie. Zameraten kritrium mono povaova prospech v zkladnej kole, vsledky v certikovanchmeraniach a vsledky skok svisiacich s prijmacm konanm. Stanovenie meratench kritripre prijmacie konanie nemono ponecha iba na stredn koly, pretoe v ich prpade vprijmacom konan jednoznane rozhoduj ekonomick zujmy.8 Eurpsky kvalikan rmec pre celoivotn vzdelvanie, Eurpska komisia, Vzdelvanie a kultra 20099 Nov zrunosti pre nov pracovn miesta - Predvdanie a zoslaovanie potrieb trhu prce azrunost, Eurpska komisia, 200810 tatistika UIP ovvoji strednch kl 30 31. Predpokladom pre zvenie zujmu iakov zkladnch kl o tdium na strednej odbornejkole je zavedenie prierezovho predmetu, resp. prierezovej tmy s cieom poskytovaiakom poradenstvo v oblasti profesijnej orientcie formou zitkovho vzdelvaniavsiedmom alebo smom ronku zkladnej koly a zavedenie karirovho poradenstvavzkladnch astrednch kolch.Vdlhodobom horizonte by bolo efektvne uvaova o prave ttneho vzdelvacieho programuv ISCED 2 tak, aby bolo mon od 5. ronka diferencova vzdelvanie avchovu iakov podaich predpokladov pre alie tdium vstrednch kolch.Vytvori ukazovatele (indiktory) kvality, ktorch zverejovanm vetkmi strednmiodbornmi kolami sa vytvoria predpoklady ku zneniu informanej nerovnosti iakovzkladnch kl aich zkonnch zstupcov.Vspoluprci so zamestnvatemi pripravi systm informovania iakov aich zkonnchzstupcov omonostiach zska odborn vzdelanie vodbornch kolch. Cieom by malaby monos navtvi podniky army, oboznmi sa sjednotlivmi povolaniami aprofesiami a vprpade zujmu o dan povolanie aj s podmienkami tdia.2. Posilnenie vstupu zamestnvateov do odbornho vzdelvania aprpravyNapriek tomu, e zkon oodbornom vzdelvan aprprave vytvoril mechanizmy zabezpeujceas zamestnvateov v odbornom vzdelvan a prprave v strednch odbornch kolch,zamestnvatelia nie s dostatone motivovan pre vstup do odbornho vzdelvania aprpravy.Zamestnvatelia nepoznaj dostatone monosti, ktor im poskytuje zkon a nie sdostatone informovan obonusoch, ktor pre nich vyplvaj zich asti na odbornomvzdelvan aprprave.Zkon o odbornom vzdelvan nejasne denuje mieru zapojenia zamestnvateov a ichzdruen do procesu formovania obsahu vzdelvania s cieom, aby zamestnvateliavstupovali do denovania kvalikanch tandardov, teda dohodnutch a truktrovanchpopisov kvalikci zodpovedajcich odbornch spsobilost. Zamestnvatelia by mali ako prvpomenova potrebn obsah vzdelvania v slade s poiadavkami trhu prce, o by umonilokolm tvori vzdelvacie programy reagujce na aktulne potreby trhu prce.Strategick krokyZkon . 184/2009 Zb. z. o odbornom vzdelvan a prprave je potrebn novelizova.pravy zkona je iaduce realizova vslade s nasledovnmi koncepnmi zmermi: Sfunkni systm koordincie odbornho vzdelvania a prpravy pre trh prcezjednoduenm truktry poradnch orgnov v oblasti odbornho vzdelvania a prpravy,znenm formalizmu rokovan Rady vldy SR pre odborn vzdelvanie a pravoupostavenia sektorovch rd pre odborn vzdelvanie a prpravu zriadench zo zkonaasektorovch rd zriadench vrmci projektu Tvorba Nrodnej sstavy povolan. Zvi vykonatenos prv a povinnost jednotlivch subjektov koordincie odbornhovzdelvania a prpravy vytvorenm systmu prognzovania potreby pracovnch pozci natrhu prce a doriei efektvny spsob zberu dt na zskanie plnu potrieb trhu prceprostrednctvom ttu (napr. tatistick rad). Kooperova a komunikova agendu aktulneho monitorovania potrieb trhu prce sstredm prce, socilnych vec a rodiny.S cieom odstrnenia informanej nerovnosti je potrebn podpori mechanizmy na zvenieinformovanosti zamestnvateov o bonusoch vyplvajcich pre nich z ich asti na odbornomvzdelvan aprprave. Je najm lohou zamestnvateov, aby vsystme komunikcie nali tak 31 32. mechanizmy, ktor by prispeli kzlepeniu informovanosti vo vntri podnikateskho prostredia.Dleit lohu by mali zohrva zamestnvatesk zvzy, zdruenia astavovsk organizcie.3. Zvenie potu iakov vykonvajcich prax priamo vo rmchPraktick vyuovanie je neoddelitenou sasou odbornho vzdelvania a prpravy vstrednchodbornch kolch. Poskytuje iakom najm praktick zrunosti, nvyky a zskanie schopnostnevyhnutnch pre vkon povolania a pracovnch innost. Praktick vyuovanie sa uskutoujeskupinovou formou v kolch, v strediskch praktickho vyuovania, strediskch odbornejpraxe, kolskch hospodrstvach, zdravotnckych zariadeniach alebo individulne napracoviskch praktickho vyuovania a pracoviskch inch prvnickch osb alebo fyzickchosb.V sasnosti len asi 5,75 % iakov odbornch kl vykonva prax u inej fyzickej aleboprvnickej osoby11.Kvalitu a efektvnos odbornho vzdelvania pome posilni zvenie potu iakov,ktor bud vykonva praktick vyuovanie priamo uzamestnvateov, i u vo vekchalebo malch rmch. Odborn prax vykonvan priamo u zamestnvateov pome zvikvalitu praktickej prpravy iakov najm z toho dvodu, e umon pozna relne prostredievkonu povolania, rozvja uiakov pracovn nvyky, nevyhnutn na spen zaradenia sa natrh prce po ukonen tdia. Pre takto krok je nevyhnutn zvi motivciu zamestnvateovprijma iakov na odborn prax.Novelou zkona o odbornom vzdelvan a prprave je potrebn zadenova mechanizmyzvyujce motivciu vstupu zamestnvateov do odbornho vzdelvania aprpravy.Strategick krokyZrui Fond rozvoja odbornho vzdelvania a prpravy a vytvori nov mechanizmusnannej podpory zamestnvateov so zreteom na pecik vekch a malch riem.Podmienky vykonvania praxe upravi tak, aby repektovali odlin situciu v malch astrednch rmch a u vekch zamestnvateov (potreba intruktorov, pracovn zmluvy,nann podpora).Alternatvou k prvmu nvrhu by mohlo by zavedenie novho mechanizmu podporyformou prspevku MVVa SR na to, e sa iak bude pripravova na povolanie u inejfyzickej alebo prvnickej osoby. Tento mechanizmus podpory pome najm ivnostnkom aaj malm rmm kvstupu do systmu odbornho vzdelvania a prpravy. Vka prspevku bymohla by uren v nasledovnch parametroch: 45% fyzick alebo prvnick osoba, 50%tt, 5% zriaovate koly.Zjednodui uplatnenie daovch vdavkov spojench so vzdelvanm a prpravou nastrednch odbornch kolch pre malch zamestnvateov.Prehodnoti podmienky, za ktorch je zamestnvate povinn uzatvori pracovn zmluvuso iakom strednej odbornej koly, ktor spene vykonal zveren skku alebo maturitnskku.V svislosti so sasnou pravou zkona o zdravotnom poisten prehodnoti povinnoszamestnvatea odvdza zdravotn odvody za iaka, ktor poas odbornej praxevykonva produktvnu prcu adostva odmenu za produktvnu prcu.11 ta