HORIZONTÁLNYSLNEČNÝ DALEKOHĽAD

Horizontálny slnečný ďalekohľad (HSD) je určený na štú-dium fotosféry a chromosféry Slnka pomocou spektra. HSDsa skladá z Jenschovho celostatu s hlavným zrkaldom o

priemere 60 cm, od ktorého sa svetlo odráža na štrbinuspektrografu typu Czerny-Turner, v ktorom sa pomocoudvoch zrkadiel dostáva na mriežku. Výsledným obrazom jespektrum Slnka, v ktorom sa na spojitom pozadí nachádzajúabsorpčné spektrálne čiary, patriace prevažne vodíku a hé-l iu. Prístroj vyrobila firma Carl Zeiss Jena a do prevádzkybol uvedený v roku 1 987.

VESMÍR

Pod slovom Vesmír rozumieme všetko, čo sa v ňom na-chádza – priestor, čas, všetky druhy energií, polí, žiarení ahmoty, od elementarných častíc po superkopy galaxií. Ves-mír, v ktorom žijeme, začal Veľkým výbuchom (Big Bang)pred pribl ižne 1 3,7 mil iardami rokov. Od tohto okamihu saneustále vyvíja a rozpína, pričom rýchlosť jeho rozpínaniasa od veku asi 6 mil iárd rokov zvyšuje. Vesmír vytvárajúštyri si ly (si lná, slabá, elektromagnetická a gravitačná), pri-čom rozhodujúcou silou pri tvorbe planét, hviezd až kôp ga-laxií a s nimi spojených veľko-škálových štruktúr je gravitá-cia. Prvotné objekty (hviezdy a galaxie), ktoré v súčasnostivo Vesmíre pozorujeme, vznikl i asi 200 - 400 mil iónov rokovpo Veľkom výbuchu.

Pohľad Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu do veľmivzdialeného vesmíru odhaľuje všadeprítomné galaxie.

PAVILÓN G2

Zrkadlový ďalekohľad typuCassegrain s priemeromobjektívu 0,6 m a ohnis-kovou vzdialenosťou 7,5  m.Slúži na fotoelektrické me-ranie jasností premennýchhviezd a komét, hľadanieextrasolárnych planét.

GALAXIA

Galaxia je obrovské, gravitačne viazané zoskupenie hviezd,medzihviezdného prachu, plynu a tmavej hmoty. Typická ga-laxia obsahuje od 200 do 400 mil iárd hviezd, pričom všetkyobiehajú okolo jej centra, v ktorom sa často nachádza su-

permasívna čierna diera. Súčasťou galaxií sú nielen indivi-duálne hviezdy, ale aj hviezdne systémy, hviezdokopy a me-dzihviezdne mraky, z ktorých vznikajú nové hviezdy. Podľavzhľadu sa galaxie delia na špirálové, el iptické a nepravi-delné. V pozorovanom vesmíre sa nachádza viac ako 1 70bil iónov galaxií, pričom Galaxia, v ktorej ži jeme, sa nazývaMliečna cesta a patria do nej všetky hviezdy, hviezdokopy ahmloviny, ktoré na oblohe vidíme voľným okom.

SLNKO

Hviezda, okoloktorej obiehajúvšetky telesáSlnečnej sústa-vy. Je to žeraváplazmová guľatvorená najmävodíkom (74%)a héliom (24%).Priemer Slnkaje 1 09-násob-kom priemeru Zeme a jeho hmotnosť je 330000-násobkomhmotnosti Zeme. Zdrojom slnečnej energie sú termojadrovéreakcie, ktoré pri vysokej teplote a hustote prebiehajú v jehojadre. Slnko je aktívna hviezda, ktorej aktivita je tvorenámagnetickým poľom a pravidelne sa mení v pribl ižne 11 -roč-nej perióde. V maxime aktivity pozorujeme veľké množstvoslnečných škvŕn, erupcií a výronov koronálnej hmoty.

PLANÉTA

Planéta v Slnečnej sústave je podľa definície Medzinárodnejastronomickej únie také teleso, ktoré obieha okolo Slnka,má dostatočnú hmotnosť, aby ho gravitačné sily sformovalido pribl ižne guľového tvaru a je dominantné v zóne svojejobežnej dráhy. V Slnečnej sústave máme osem planét;okrem nich poznáme trpasl ičie planéty. Spĺňajú väčšinu

charakteristíkplanéty, ale niesú dominant-né v zóne svo-jej obežnejdráhy. Doterazvieme o pia-tich: Ceres,Eris, Haumea,Makemake aPluto.

METEOR

Meteor je súbor ja-vov, ktoré pozoruje-me pri vniknutí ma-lého tel ieska medzi-planetárnej hmoty -meteoroidu - dozemskej atmosféry.Vďaka veľkej rých-losti 1 1 ,2–72,8 km/ssa povrch meteoro-idu pri vstupe dozemskej atmosféryzahrieva a dochádza k ionizácii a excitácii molekúl atmosférya povrchu telesa. Vo výškach 1 20 – 80 km nad zemou žiariarekombinačným procesom oblasť atmosféry a pary telesa –vzniká stopa meteoru. Postupne sa tel iesko taví a vyparuje.

METEORIT

Meteoroidy, ktoré savďaka svojej veľkosti azloženiu pri lete cezzemskú atmosféru cel-kom „nevyparia“, ale do-padnú až na zemskýpovrch, nazývame me-teority. Dňa 28.  2.  201 0dopadol v blízkosti Ko-šíc kamenný meteorit.Hmotnosť 77 nájdených

úlomkov je viac ako 4   kg. Klasifikovaný bol ako chondrit H5.

PAVILÓN G1

Zrkadlový ďalekohľadtypu Newton s prieme-rom objektívu 0,5 m aohniskovou vzdialenos-ťou 2,5 m. Slúži na me-ranie jasností a priamesnímkovanie premen-ných hviezd a kométpomocou CCD, kresbyslnečnej fotosféry, hľada-nie extrasolárnych pla-nét.

Leonidy

Galaxia M31 v súhvezdí Androméda

Kúsky meteoritu Košice

1 3

1 22

3

6 1 0

11

7

  GEOFYZIKÁLNY ÚSTAV  SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED,METEOROLOGICKÉ OBSERVATÓRIUMSTARÁ LESNÁ

Observatórium zabezpečuje meranie základných meteo-rologických prvkov (teplota, tlak a vlhkosť vzduchu, množ-stvo a intenzita zrážok, rýchlosť a smer vetra), slnečnéhožiarenia (globálne, difúzne, odrazené a priame slnečné žia-renie) a v spolupráci so SHMÚ aj monitoring kvality ovzdu-šia (prízemný ozón, prachové častice, mokrá depozícia).

HVIEZDA

Hviezda je plazmové, pribl ižne guľovité teleso, ktoré máhmotnosť 0,02 až 1 00 hmotností Slnka a povrchové teplotyod 2000 do 1 00 000 stupňov. Zdrojom elektromagnetickéhožiarenia hviezd sú termojadrové reakcie, najmä premenavodíka na hélium. Po Slnku je k nám najbl ižšou hviezdouProxima Centauri.Hviezdy počassvojho života azániku sa podieľa-jú na vzniku skorovšetkých chemic-kých prvkov, ťaž-ších ako hélium.Materiál , ktorý tvo-rí našu Zem a ajživé bytosti , vzni-kol kedysi vo vnú-tri hviezd a pri vý-buchoch super-nov. Hviezdy vzni-kajú v skupinách ačasto ostávajú sú-časťou dvojhviezda viachviezdnychsústav.

MESIAC

Mesiac je jediný prirodze-ný satel it Zeme. Vďakaslapovým silám rotuje o-kolo vlastnej osi rovnakorýchlo ako obieha okoloZeme - Mesiac je k Zemiprivrátený stále tou istoupologuľou. Pravdepodo-bne sa sformoval z mate-riálu vyvrhnutého pri veľkejexplózii po zrážke menšieho telesa veľkosti Marsu so Ze-mou pred asi 4,5 mil iardami rokov. Na jeho povrchu sa vy-skytujú mnohé impaktné krátery a veľké panvy - moria -vyplnené tmavou čadičovou lávou.

MESIACE PLANÉT

Okrem Merkúra a Venuše má každá planéta Slnečnej sú-stavy od jedného (Zem) až po 63 (Jupiter) doposiaľ potvrde-ných mesiacov. Spolu je to 1 68 rozmanitých tel ies líšiacichsa veľkosťou, zložením, geológiou, aj pôvodom.

Vydal Astronomický ústav SAV vďaka finančnej podporeAgentúry na podporu výskumu a vývoja,

projekt: LPP-0078-09www.ta3.sk

Obrazový materiál : archív AsÚ a GFÚ SAV, AGO Modra,NASA, JAXA

Tlač: Popradská tlačiareň, vydavateľstvo, s.r.o. , PopradPanely: RAMIprint, s.r.o. , Liptovský Mikuláš

Design: Z. Kaňuchová2011

KOMÉTA

Malé teleso Slnečnej sústavy zlože-né z jadra (asi 80% tvoria zmrznutéplyny a 20% prachové častice rôz-nych veľkostí), plynnej kómy, plazmo-vého, prachového a vzácne aj sodí-kového chvosta a vodíkového hala.Priemery jadier komét sa pohybujúod 0,5   km do 40 km a majú nepra-videlné tvary. Kométa sa okolo Slnkapohybuje po eliptickej dráhe.

ASTEROID

Malé pevné, neaktívne teleso (od 5 m do 940 km) obieha-júce okolo Slnka. Asteroidy sú zvyšky pôvodného materiálu,ktoré sa nespoji l i do väčšieho telesa pre silné pôsobenie Ju-

pitera. Najviac pozorovanýchasteroidov sa nachádza medziMarsom a Jupiterom. Asteroidytypov Amor, Apollo a Aten samôžu priblížiť k Zemi, prípadnedo nej naraziť.

CESTA VESMÍROMNÁUČNÝ CHODNÍK

Astronomický ústavSlovenskej akadémie vied

Vážení návštevníci!Do rúk sa Vám dostáva sprievodcapo Náučnom chodníku Astronomic-kého ústavu SAV v Tatranskej Lomni-ci, cieľom ktorého je Vás stručneoboznámiť s prístrojovým vybaveníma vedeckým zameraním nášho praco-viska, ktoré má svoje observatóriá ajna Skalnatom plese a Lomnickomštíte. Jednotlivé panely Vás prevedúvesmírom a poskytnú Vám stručnéinformácie o najdôležitejších objek-toch astronomického výskumu.

Ďakujeme vám za prehliadku.

1

Kométa Bennett

NGC 4755

Asteroid I tokawa

9

5

4

8