Obsahová oblasť vzdelávania: oblasť rozvíjania jazykovej gramotnosti

Tematický okruh: JA SOM Obsahový štandard : Pasívna a aktívna slovná zásoba

Výkonový štandard: Používať synonymá, antonymá a homonymá, vytvárať rýmy Veková skupina detí: najstaršia: 5-6 ročné deti

Všeobecné výučbové ciele:

1. Afektívna oblasť- Utvárať schopnosť citlivého vnímania a aktívneho sústredeného počúvania.2. Kognitívna oblasť- Utvárať základy slovno-logického myslenia.3. Psychomotorická oblasť- Osvojovať si hygienické návyky. Konkrétny výučbový cieľ/ciele: Spoznať a rozlíšiť obsahový význam dvojíc slov rovnako znejúcich, ale rozličného významu a pôvodu (homonymá).

Obsah (téma) výučby: „Kto má zuby“

Týždenná téma: Starostlivosť o ľudské telo

Podmienky výučby: → príprava prostredia: Vopred si do 5 miestností MŠ poschovávam obálky s obrázkami a kúskami mapy k pokladu, zlaté dukáty do truhlice v triede, zhotovím nápis „POKLAD“ na výkres a vytlačím pracovné listy a pripravím predmety k príbehu k magnetickej tabuli. → pomôcky: predmety (hrebeň, zubná kefka, kefa na šaty, detské hrabličky, koliesko z hodín), bábika Alenka, obrazový materiál- homonymá, 10 obálok (v každej bude obrázok a v správnej obálke aj kúsok mapy), výkres s nápisom „POKLAD“, zlaté čokoládové dukáty v truhličke.

Stručná osnova plánovaných výučbových aktivít:

1.časť- MotiváciaDeťom položím hádanku: „Dva rady vojakov stoja oproti sebe, a skoro každý deň si sily merajú na čerstvom chlebe. Čo je to?“ (Zuby)Po uhádnutí hádanky si spolu zarecitujeme báseň, deti napodobňujú rukou umývanie zubov. „ Hore dolu, hore dolu, umyjeme zúbky spolu, tuti- fruti do zákruty, zúbkom sladká pasta chutí“.Porozprávam deťom krátky príbeh o dievčatku, ktoré si zabúdalo umývať svoje zúbky. Prečítam text príbehu : Kto má zuby“, pričom budem zároveň ukazovať predmety, ktoré v príbehu kefka stretne. Po dočítaní príbehu zavesím na tabuľu aj obrázky týchto predmetov a budem deťom klásť otázky: „Prečo zubná kefka odišla od dievčatka?, Aké predmety chcela očistiť kefka?, Prečo chcela čistiť práve tieto predmety?“

-1-Rozklad slov na slabiky a vytlieskavanie názvov obrázkov z tabule: zu-by v ús-tach, zub-ná kef-ka, ke-fa na ša-ty, hrab-le, ho-di-no-vé ko-lies-ko. Otázka deťom: „Čo majú všetky

obrázky, vlastne všetky slová spoločné?“ Deti po uhádnutí správnej odpovede vytlieskajú- “zu-by“.

2.časť- Hra na stratený pirátsky pokladRozprávam deťom príbeh a ukážem bábiku - dievčatko Alenku: „Naše dievčatko z príbehu o zubnej kefke, volala sa Alenka, sa raz vybrala loďou na výlet, hľadať stratený pirátsky poklad na ostrov pirátov. Loď, ktorou sa viezla však stroskotala. Piráti ten poklad však dobre ukryli a hocikomu sa ho nepodarí získať, iba tomu, kto správne rozlúšti obrázky v nájdených obálkach“. Navrhnem deťom, či pomôžu Alenke hľadať poklad a riešiť úlohy. Vysvetlím deťom, že budeme spoločne v každej z miestností MŠ (trieda, spálňa, umyváreň, chodba, jedáleň) hľadať ukryté 2 obálky na rôznych miestach v miestnosti. Ak ich nájdu, tak im prečítam krátky text (príbeh) a podľa neho majú uhádnuť a otvoriť správnu obálku, na ktorej je nakreslený obrázok, ktorý patrí k prečítanému príbehu a v ktorej je aj kúsok z mapy k pokladu. Deti budú postupne spoločne so mnou prechádzať miestnosťami MŠ a hľadať obálky s obrázkami. Dvojica detí, ktorá prvá nájde obálky má právo hádať, ktorú obálku otvoriť. Keď nebude vedieť, alebo si nebude istá, ktorú obálku majú otvoriť, pomáhajú im aj ostatné deti. Deťom čítam tieto príbehy: 1.V triede- Príbeh o fľaši, ktorú našla Alenka, keď stroskotala na ostrove pirátov. Vo fľaši bola tajná správa napísaná na liste (na 1.obálke je nakreslený list zo stromu a na 2.obálke list papiera)2. V spálni- Príbeh o hrnčeku, z ktorého sa Alenka chcela napiť, ale mal odbité ucho (na 1. obálke je nakreslené ľudské ucho a na 2.obálke ucho na šálke)3. V umyvárni- Príbeh o dome, v ktorom z kohútika tiekla namiesto vody malinovka ( na 1. obálke je nakreslený obrázok kohútika- zviera, v 2.obálke je obrázok vodovodného kohútika)4. Na chodbe- Príbeh o pere z páva, ktoré našla pri jazere (na 1. obálke sú nakreslené perá na písanie, na 2.obrázku je pávie pero)5.V jedálni- Príbeh o stolíku, ktorý má nalomenú nohu (na 1.obálke je nakreslený obrázok ľudskej nohy a na 2.obálke obrázok nohy zo stola)Deti postupne hádajú, otvárajú správne obálky a zbierajú kúsky mapy (na mape, keď ju zložia, je nápis TRIEDA), teda zistia, že poklad je ukrytý v triede. Návrat do triedy, deti hľadajú poklad v triede, nájdu ho pod nápisom POKLAD- v truhlici objavia plno zlatých čokoládových dukátov.

3. časť – ZáverPrisľúbim deťom, že po vyriešení poslednej úlohy- pracovného listu im zlaté čokoládové dukáty z nájdeného pirátskeho pokladu rozdám. Vysvetlím úlohu na pracovnom liste- pospájať slová, ktoré rovnako vyslovujeme, ale nie sú rovnako nakreslené, deti ich musia spojiť rovnako farebnou ceruzkou: list- zo stromu / list papiera koruna- peniaz / koruna stromu zuby- človeka / zuby na hrebeni kohútik- zviera / vodovodný kohútik (príp. správne je aj hrebeň kohúta/ hrebeň na vlasy)Po vypracovaní pracovného listu vyzvem deti, aby si svoj pracovný list podpísali (ktorí vedia), ostatné pracovné listy podpíšem ja. Vyhodnotenie pracovných listov na koberci v kruhu a rozdelenie čokoládových dukátov z pirátskeho pokladu deťom.

-2-ANALÝZA A   HODNOTENIE PRIEBEHU VÝUČBY A   JEHO EFEKTOV

1.Predchádzajúce poznanie detí, jeho diagnostika a zohľadnenie vo výučbeDeti mali slabšie vedomosti z oblasti významového procesora (model pregramotnosti Anne van Kleeckovej) a doteraz sa im poskytlo málo aktivít, ktoré sa vyslovene zameriavali na poznávanie tohto procesora a obohacovanie a diferenciáciu slovnej zásoby cez lexikálno-sémantickú rovinu hovorenej podoby jazyka. Boli to len EA: „ Ovocie“ (domáce, exotické) alebo „Zvieratá“ (domáce, divožijúce), v ktorej triedili ovocie, zvieratá – podľa kritéria z jednej nadradenej kategórie do dvoch podradených kategórií (významovo nadradené, podradené slová). Podstatou riešení však nebolo mechanické triedenie jednotlivých druhov do kategórií, ale diskusia a rozhodovanie o vlastnostiach týchto objektov a odôvodňovanie svojich tvrdení.Skôr sa doteraz deti zúčastnili hier a aktivít, ktoré neprekročili hranice jednoduchého rozširovania slovnej zásoby. Napr. antonymá (protiklady) používali, lebo význam týchto slov poznali, ale väčšinou len počas hier, nie počas umelo navodených EA.Preto som na oboznamovanie s homonymami vybrala vhodný text rozprávky “Kto má zuby“ a pracovala s ním a potom aj hru na hľadanie strateného pokladu, na ktorých deti zistili, že slová, ktoré používame nemajú len jeden význam, ich význam sa bližšie špecifikoval v kontexte, v ktorom boli použité, v textoch rozprávky a príbehu o poklade.

2.Výber výučbových prostriedkov (predovšetkým metód výučby) a ich vzťah k napĺňaniu cieľov výučby (všeobecných aj konkrétnych)Počas celej EA som volila organizačnú formu výučby- hromadnú (frontálnu) formu, pretože sa mi z praxe pri tejto aktivite najviac osvedčila. Z metód výučby som využila:informačno- receptívnu metódu (použila som formu vysvetľovania, obrazový materiál, popis činnosti, pracovný zošit), reproduktívnu metódu (deti si pomocou otázok zapamätali, zopakovali názvy predmetov z rozprávky, pomocou organizovaného, opakujúceho sa spôsobu činnosti riešili úlohy),metódu problémového výkladu (vytýčila som deťom problém, na ktorý našli odpoveď až po objasnení problému, postupnom riešení a výbere správneho riešenia- vybrať správnu obálku)heuristickú metódu (učebné úlohy som zvolila tak, aby ich riešenie postupne a prevažne samostatne riešili a otváraním obálok, nájdením kúskov mapy si overovali výsledky svojej práce). Použila som teda z hľadiska didaktického, metódy slovné- monologické (rozprávanie, vysvetľovanie) i dialogické (rozhovor) a z hľadiska fáz výučby metódy motivačné (v úvode i počas aktivity), fixačné (v hlavnej a záverečnej časti- hľadanie ďalších obálok, práca s prac. listom). Hladina učenia v kognitívnej oblasti: sa pohybovala v oblasti zapamätania (počutej rozprávky, textu), porozumenia (napr. vysvetliť, prečo kefka prišla len za niektorými predmetmi), aplikácie (realizovať sa v hre na hľadanie pokladu, uplatniť doterajšie poznatky) , analýzy (rozlišovať podľa textu, ktorú obálku otvoriť) aj hodnotenia (napr. deti rozhodovali, či kamarát vyberá správnu obálku), v oblasti psychomotorickej: (pripravenosti na činnosť a napodobovania činnosti- umývanie zubov), v oblasti afektívnej: prijímania, reagovania a oceňovania činností súvisiacich s napĺňaním cieľov EA. Prostredníctvom plnenia konkrétneho cieľa výučby som zároveň plnila aj 3 všeobecných výučbových cieľov (SEO: citlivo vnímať a aktívne a sústredene počúvať text, KO: utvárať základy slovno-logického myslenia, PMO: svojovať si hygienické návyky). Tretí všeobecný cieľ naplním i konkrétne v priebehu dňa, počas hygieny detí.

-3-3.Zisťovanie a hodnotenie učebných výsledkov detí

To, či deti správne pochopili konkrétne naformulovaný konkrétny cieľ som zisťovala priebežne: počas motivácie, po dočítaní rozprávky otázkami- (viď. príprava), tiež v hlavnej časti, pri hľadaní pokladu v miestnostiach po dočítaní krátkych príbehov prerušením rozprávania a kladením otázky: „ Ktorú obálku deti podľa príbehu otvoríme?“ – či deti porozumeli význam slova v kontexte príbehu, no aj na konci EA- pri spájaní rovnako znejúcich slov rovnako farebnou ceruzkou. Učebné výsledky detí som hodnotila aj priebežne, no skôr nepriamo - napr. ak chcelo otvoriť nesprávnu obálku, tak som položila otázky: „Naozaj si myslíš, že máme otvoriť tú obálku, ktorú si vybral ty?“ „Radšej sa spýtajme aj ostatných detí, či súhlasia, alebo by vybrali tú druhú.“, ale hlavne po dokončení pracovného listu spoločne v kruhu na koberci pri záverečnom hodnotení.Deti prostredníctvom tejto EA spoznávali a rozlišovali v kontexte textov význam homoným, v hre na hľadanie pokladu porovnávali význam dvojíc homoným.

4.Vzťah medzi učebnými aktivitami detí a učením sa detíV prvej časti som ako motiváciu využila hádanku a rozprávku (žánre písanej reči), v nich sa deti učili počúvať, spoznávať a rozlišovať čo majú jednotlivé predmety rovnaké (zuby). Z oblasti foneticko-fonologickej som využila rozklad slov na slabiky. Aktivity smerujúce k porozumeniu textu som využila aj v hre na hľadanie pokladu, keď si deti museli po vypočutom príbehu sami, príp. ak nevedeli, po porade s ostatnými deťmi vybrať správnu obálku a získať postupne všetky kúsky mapy. Pri činnosti tiež identifikovali niektoré grafémy (TRIEDA, POKLAD) a spájali ich s hláskovaním. No a nakoniec pri vypracovaní pracovného listu museli deti samé spájali slová rovnako znejúce. Na pracovnom liste mali 3 homonymá, ktoré sa vyskytli v predchádzajúcich činnostiach (na zopakovanie) a 1 až (2) nové, pretože som chcela zistiť, či pochopia nielen to, čo sme všetci opakovali, ale aj nové poznatky, no mladšie deti (7) túto úlohu nezvládli. Predkonvenčnú písomnú produkciu (podpísať sa na prac. list svojim menom) zvládlo 12 detí z 16. Počas tejto EA sa väčšina detí naučila cielene spoznávať a rozlišovať obsahový význam dvojíc slov rovnako znejúcich, ale rozličného významu a pôvodu (homonymá), pretože ich význam a použitie som bližšie špecifikovalo v kontexte, v ktorom boli použité.

PRÍLOHY:

1.časť- motivácia: príbeh „KTO MÁ ZUBY“ ( Octav Pancu-Iasi )

Bola raz jedna Kefka na zuby. Mala zelenú ligotavú rúčku a pevnú hustú srsť. Slovom, bola to znamenitá Kefka! Ale, veľmi sa trápila. Nemala nikoho a nikto ju nepotreboval. Celý deň len postávala, nič nerobila, iba nariekala nad trpkým životom. Jedného dňa to už nevydržala: „Idem pohľadať nejaké zuby, aby som ich očistila. Takto to ďalej nejde!“Ako povedala, tak aj urobila. Vyšla z domu a opýtala sa kohosi na ulici:„ Prosím ťa, povedz mi, kto má zuby?“„Hrebeň, ktože iný?“„Ďakujem. Idem teda za Hrebeňom.“Kefka zastihla hrebeň pri družnej debate s Kefou na šaty. Povedala mu:„Hrebeň, máš zuby?“„ Pravdaže mám! Nevidíš?“„Keď máš, teda si ma vezmi, budem ti ich čistiť.“Hrebeň sa zasmial:„Moje zuby sa nečistia kefkou. Nájdi si niekoho iného.“A kefka smutná odišla hľadať niekoho iného. Opýtala sa zase kohosi:„ Nehnevaj sa, prosím ťa, povedz mi, kto má zuby?“

„Hrable, ktože iný?“„Ďakujem! Idem za Hrabľami.“Kefka našla Hrable, ako spali vo fúriku za domom. Zobudila ich a povedala:„Máte zuby?“„Mám, akoby nie? Pozri!“„Keď máte, teda si ma vezmite, budem vám ich čistiť.“ No hrable jej povedali:„Čo ti to prišlo na um? Kto to kedy videl, aby si Hrable čistili zuby kefkou! Opýtaj sa inde.“A kefka odišla. Stretla zase kohosi: „ Poraď mi, prosím ťa, nevieš, kto má zuby?“„Kolieska v nástenných hodinách, ktože iný?“„Ďakujem. Idem za Hodinami.“ Kefka zaklopala na oblôčika nástenných hodín a keď sa otvoril, spýtala sa jedného kolieska: „ Máš zuby?“„Mám, a ako veľa!„Keď máš, teda si ma vezmi, budem ti ich čistiť.“Koliesko sa išlo puknúť od smiechu.„Ešte čo! Keby si mi zuby vodou vyčistila, zhrdzaveli by mi.“ A oblôčik na hodinách sa zavrel.„Čo mám robiť,? Čo mám robiť?“- nariekala kefka. Práve vtedy vošlo do izby dievčatko. Keď uvidelo kefku, povedalo si.„Aha, práve také čosi potrebujem. Vyčistím si zuby a budem ich mať čisté a biele ako sneh.“Dievčatko vzalo kefku a zanieslo ju do kúpeľne. A je tam doteraz. Ak mi neveríte, choďte sa pozrieť. Stojí v pohári pri zubnej paste a pozerá sa do zrkadla. A ako jej to svedčí!

2.časť- hľadanie pirátskeho pokladu pomocou obrázkov