1 ip adresovanie - ostrovskeho.sk

1 IP ADRESOVANIE

IPv4 adresa je má 32 bitov, inak 4 bajty a je to logická adresa sieťového rozhrania. Ak má systém

viacej sieťových kariet, je pre každú sieťovú kartu vyhradená jedna IP adresa. Zápis adresy je tvorený

číselnými hodnotami jednotlivých bajtov oddelených bodkou. Na vyjadrenie číselnej hodnoty sa

používa dekadická (napr. 175.154.2.1) alebo binárna číselná sústava

(napr.10101010.01011011.0001100.00000001).

Cieľom tejto kapitoly bude:

Vysvetliť prevod čísel z dvojkovej sústavy do desiatkovej a naopak.

Pochopiť význam podsieťovania.

Rozdeliť siete na podsiete, pričom zadáme počet sietí alebo počet počítačov v jednotlivých

podsieťach.

Vysvetliť pojem VLSM – sieťová maska s premenlivou dĺžkou.

Vysvetliť rozdelenie jednej veľkej siete na podsiete, pričom každá z podsietí bude mať inú

dĺžku sieťovej masky.

1.1 PREVOD ČÍSEL Z DVOJKOVEJ SÚSTAVY DO DESIATKOVEJ A NAOPAK

Na pochopenie rozdelenia sietí na podsiete, potrebujeme nadobudnúť zručnosti s prevodom čísel

z dvojkovej (binárnej) sústavy do desiatkovej a naopak.

Dvojková číselná sústava, novšie tiež binárna číselná sústava je číselná sústava, ktorá zapisuje

hodnoty pomocou dvoch symbolov, zvyčajne 0 a 1. Konkrétnejšie hovoríme o pozičnej číselnej

sústave so základom dva. Každá pozícia je reprezentovaná zvyšujúcim sa násobkom dvoch:

27 26 25 24 23 22 21 20.

Takže, ak máme dvojkové číslo: 1111 1111, tak jednotku na každej pozícii vynásobíme s číslom dva

umocnením na daný exponent:

1* 27 + 1 * 26 + 1 * 25 + 1* 24 + 1* 23 + 1* 22 + 1* 21 + 1* 20 =

128 + 64 + 32 + 16 + 8 + 4 + 2 + 1 = 255

Ak máme dvojkové číslo 1000 1000:

1* 27 + 0 * 26 + 0 * 25 + 0* 24 + 1* 23 + 0* 22 + 0* 21 + 0* 20 =

128 + 0 + 0 + 0 + 8 + 0 + 0 + 0 = 130

Tento výpočet platí pre jeden oktet (skupinu ôsmych bitov). Každá IP adresa je 4 bajtová, skladá sa

teda zo štyroch oktetov, preto musíme previesť každý bajt osobitne do desiatkovej sústavy.

Preveďme IP adresu v dvojkovej sústave 1010 1100 0001 0000 0000 0011 0001 0111 do desiatkovej

sústavy:

1. Rozdelíme IP adresu do štyroch oktetov:

1010 1100 0001 0000 0000 0011 0001 0111

1010 1100 0001 0000 0000 0011 01 1

2. Každé dvojkové v oktete prevedieme do desiatkovej sústavy:

1 x 128 = 128 0 x 128 = 0 0 x 128 = 0 0 x 128 = 0

0 x 64 = 0 0 x 64 = 0 0 x 64 = 0 0 x 64 = 0

1 x 32 = 32 0 x 32 = 0 0 x 32 = 0 0 x 32 = 0

0 x 16 = 0 1 x 16 = 16 0 x 16 = 0 1 x 16 = 16

1 x 8 = 8 0 x 8 = 0 0 x 8 = 0 0 x 8 = 0

1 x 4 = 4 0 x 4 = 0 0 x 4 = 0 1 x 4 = 4

0 x 2 = 0 0 x 2 = 0 1 x 2 = 2 1 x 2 = 2

0 x 1 = 0 0 x 1 = 0 1 x 1 = 1 1 x 1 = 1

=128 + 32 + 8 + 4 =16

=2+1 =16+4+3

= 172 =16

=3 =23

Takže IP adresa v desiatkovej sústave bude: 172.16.3.23

A teraz si ukážeme prevod z desiatkovej sústavy do dvojkovej:

Preveďme číslo 48 z desiatkovej sústavy do dvojkovej:

Začneme číslom 48 a budeme ho postupne deliť číslom 2. Vpravo vždy vpíšeme zvyšok po delení.

Takže ak vydelíme číslo 48 dvojkou, výsledok je 24 a zvyšok 0. Ak vydelíme číslo 3 dvojkou, výsledok

je 1 a zvyšok tiež 1. Akonáhle prídeme k číslu jeden, tak už ďalej nepočítame.

Výsledkom budú zvyšky po delení (vrátane poslednej jednotky. Hodnoty usporiadame zdola nahor!

Číslo 48 v desiatkovej sústave bude po prevedení do dvojkovej: 110000.

Preveďme IP adresu 192.168.1.3 do dvojkovej sústavy.

Každé číslo do dvojkovej sústavy prevedieme samostatne:

Výsledkom bude IPadresa: 1100 0000 1010 1000 0000 0001 0000 0011. Všimnite si, že ak je

číslo kratšie ako 8 bitové, je jeho začiatok doplnený nulami tak, aby celkový počet bitov v oktete

bol 8.

1.2 IP ADRESA A SIEŤOVÁ MASKA

Každá IP adresa má dve časti: sieťovú časť a host časť. Ak máme IP adresu 192.168.1.1 /24 (/24 je

skrátený tvar masky 255.255.255.0), rozpíšeme IP adresu aj masku pod seba v dvojkovej sústave:

sieťová časť IP adresy host časť

192 . 168 . 1 . 1

1100 0000 . 1010 1000 . 0000 0001 . 0000 0001

1111 1111 . 1111 1111 . 1111 1111 . 0000 0000,

Všetky bity IP adresy, ktoré sú v sieťovej maske nastavené na 1, tvoria sieťovú časť. Všetky bity

IPadresy v sieťovej maske nastavené na 0 tvoria host časť IP adresy. V desiatkovej sústave je sieťovou

časťou 192.168.1 a host časť číslo 1.

Sú tri typy adries v rámci každej IPv4 siete:

Sieťová adresa – je to vždy prvá adresa v sieti. Všetky bity host1 časti IP adresy sú nastavené na 0.

Broadcast adresa – je to posledná adresa v sieti. Všetky bity host časti IP adresy sú nastavené na 1.

Host adresa – každé zariadenie je jednoznačne identifikované Ipv4 adresou. Je to adresa medzi

sieťovou a broadcastovou adresou.

Takže ak máme IP adresu 192.168.2.12 s maskou siete: 255.255.255.0, tak potom sieťovú adresu

získame ak vynásobíme bity IP adresy s bitmi v sieťovej maske – je to tzv. AND operácia.

IP adresa: 1100 0000 . 1010 1000 . 0000 0010 . 0000 1100

*

so sieťovou maskou : 1111 1111 . 1111 1111 . 1111 1111 . 0000 0000

----------------------------------------

--------------------------

Výsledok: 1100 0000 . 1010 1000 . 0000 0010 . 0000 0000

Sieťová adresa bude: 1100 0000 . 1010 1000 . 0000 0010 . 0000 0000, inak 192.168.1.0

Host adresa bude 192.168.1.12

1 Host = počítač, notebook, sieťová tlačiareň, IP telefón

Broadcast adrea bude 192.168.1.255

Okrem unicast adresy (host adresy) a broadcast adresy poznáme aj multicast adresu.

Multicast adresa je každá adresa, ktorá začína číslom, ktoré je z rozsahu od 224 do 239.

1.3 PRIVÁTNE A VEREJNÉ IP ADRESY

Privátne adresy sú všetky adresy z rozsahu:

10.0.0.0 to 10.255.255.255 (10.0.0.0/8)

172.16.0.0 to 172.31.255.255 (172.16.0.0/12)

192.168.0.0 to 192.168.255.255 (192.168.0.0/16)

1.4 ADRESOVANIE V IPV4

Spôsob adresovania v IPv4 je možné rozdeliť do dvoch časových období. Prvé obdobie adresovania

nezaťažovalo nedostatočný adresný priestor. Adresy boli rozdelené na dve časti: adresu siete a adresu

host, pričom IP adresy boli rozdelené do piatich tried A, B, C, D a E (vid. Obr.3).

Obrázok 1 Rozdelenie IPv4 adries do tried.

Triedy A, B a C sa líšia vo veľkosti sieťovej masky, Defaultná sieťová maska triedy A je 255.0.0.0

Defaultná sieťová maska triedy B je 255.255.0.0. A defaultná sieťová maska triedy C je 255.255.255.0.

Ak vynásobíme sieťovú masku v binárnej sústave s IP adresou počítača, časť adresy určená hosta sa

vynuluje a zostáva len adresa siete.

Pre rozlíšenie tried A, B a C stačí poznať prvé tri bity prvého bajtu IP adresy, ktoré jednoznačne

identifikujú triedu a veľkosť masky.

Trieda D tvorí časť IP adries určených pre multicast, trieda E určuje rezervované adresy pre výskum.

Obidve triedy je možné identifikovať pomocou prvých štyroch bitov.

1.5 IPV6 ADRESY

Sú vyjadrené v šestnástkovej sústave. IPv6 sú 128 bitové a skupiny 16-tich bitov nazývame hextety.

Napr.

2001:0DB8:0000:1111:0000:0000:0000:0200. Skupina 2001 je hextet.

Pravidlá pre skrátený zápis IPv6 adresy:

1. Ak na začiatku hextetu sú nuly, môžeme ich v zápise vynechať.

2. Nulové hextety môžene nahradiť jedinou 0.

3. Viac za sebou nasledujúcich nulových hextetov môžeme nahradiť „::“

4. Ak je viac nulových hextetov, ale nie za sebou, tak iba jednu skupinu nulových hextetov môžeme

nahradiť „::“

Podľa uvedených pravidiel vyššie uvedenú adresu môžeme napísať takto:

2001:DB8:0:1111::200

1.6 KONFIGURÁCIA IPV6 ADRESY

Konfigurácia IPv6 pozostáva z konfigurácie IPv6 adries a lokal-link adries:

1.7 ÚLOHY A TESTY

1.7.1 Úloha 1

Preveďte IP adresu 1110 0000 1010 0111 00001000 1000 1010 do desiatkovej sústavy.

1.7.2 Úloha 2

Preveďte IP adresu 172.16.10.12 do dvojkovej sústavy.

1.7.3 Úloha 3

Rozhodnite, či ide o adresu podsiete, broadcastovú adresu alebo adresu hosta ak je daná IP

192.168.10.128 /25.

IP adresa v dvojkovej sústave: ________________________________________________________

Sieťová maska:

________________________________________________________

Porovnáme bity hostov v IP adrese a sieťovej maske. Sú rovnaké? ____________________________

Ak áno, a sú to samé jednoty je to _____________________ adresa, ak sú to samé nuly je to

_____________________ adresa. Ak bity nie sú rovnaké je to adresa _________________________.

1.7.4 Úloha 4

Rozhodnite, či ide o adresu podsiete, broadcastovú adresu alebo adresu hosta ak je daná IP adresa:

192.168.10.95/ 27.


Sieťová maska:

________________________________________________________

Z porovnania bitov host časti IP adresy a v sieťovej maske vyplýva, že daná adresa je_____________

1.7.5 Úloha 5


192.168.10.59/ 27.


Sieťová maska:

________________________________________________________

Z porovnania bitov host časti IP adresy a v sieťovej maske vyplýva, že daná adresa je_____________

1.7.6 Úloha 6


192.168.10.225/ 27.


Sieťová maska:

________________________________________________________

Z porovnania bitov host časti IP adresy a v sieťovej maske vyplýva, že daná adresa je____________.

1.7.7 Úloha 7

Napíšte skrátený tvar IPv6 adresy: 2001:0DB8:00AB:CD00:0000:0000:0000:0001.

1.7.8 Test

1. Koľko tried IP adries poznáme?

A. 6

B. 5

C. 4

D. 3

2. Aký druh IP adresy je adresa: 192.168.4.151 / 29 ?

A. Sieťová

B. Host adresa

C. Broadcast adresa

D. Multicast adresa

3. Máme IPv6 adresu FE80:0:0:0:2AA:FF:FE9A:4CAB Aký je jej správny skrátený zápis?

A. FE8::2AA:FF:FE9A:4CA3B

B. FE80::2AA:FF:FE9A:4CAB

C. FE80::0:2AA:FF:FE9A:4CAB

D. FE80:::0:2AA:FF:FE9A:4CAB

4. Ktorá z IP adries nie je privátna?

A. 192.168.7.6

B. 172.16.32.4

C. 10.2.5.3

D. 172.32.16.5

5. Napíšte sieťovú adresu hosta 192.168.7.123 / 27.

A. 192.168.7.64

B. 192.168.7.128

C. 192.168.7.96

D. 192.168.7.32

6. Ktorý z uvedených výrokov nie je pravdivý?

A. IPv4 adresy sú 32 bitové

B. IPv6 adresy sú 64 bitové

C. IPv6 adresy sú 128 bitové

D. skupina bitov v šestnástkovej sústave sa nazýva hextet.

7. Ktorý výrok z uvedených nie je pravdivý?

A. Defaultná sieťová maska triedy C je 255.255.255.0

B. Defaultná sieťová maska triedy A je 255.0.0.0

C. Trieda D sa využíva na experimentálne účely.

D. Defaultná sieťová maska triedy B je 255.255.0.0

2 ROZDELENIE SIETÍ NA PODSIETE

Pôvodné rozdelenie adries do tried predstavuje zbytočné plytvanie s adresným priestorom, preto

zanikajú triedy s pevnou dĺžkou masky a nastupujú variabilné masky podsietí (CIDR – Classless

Interdomain Routing, VLSM – Variable-Lenght Subnet Mask).

S variabilnou dĺžkou sieťovej masky súvisí pojem prefix - dĺžka masky (počet jednotiek v sieťovej maske

vyjadrenej v dvojkovej sústave) napr. 175.154.2.1/25, kde číslo 25 označuje masku tvorenú 25 bitmi

(11111111.1111111.11111111.100000).

2.1 ROZDELENIE SIETE NA PODSIETE (1.SPÔSOB)

Poďme rozdeliť sieť 192.168.10.0/24 na 4 podsiete.

Riešenie: (1. spôsob)

Keďže IP adresa začína číslom 192, patrí táto IP adresa do triedy C. Pre počítače v triede platí, že prvé

tri oktety vyjadrujú sieťovú časť IP adresy a posledný, štvrtý oktet vyjadruje host časť:

Takže maska siete je: 1111 1111 . 1111 1111 . 1111 1111 . 0000 0000 Ak chceme vytvoriť 4 podsiete, zo štvrtého oktetu si požičiame 2 bity. Preto 2 bity, lebo podľa vzťahu:

22 = 4, dané dva bity dokážu danú podsieť rozdeliť na 4 podsiete. Na hostov zostalo 6 bitov. Maska

podsiete potom bude:

11111111.11111111.11111111.11000000

255 . 255 . 255 . 192

27+2 6+= 128 + 64 = 129

Prvá podsieť bude mať adresu: 192.168.10.0 a sieťovú masku v skrátenom tvare: / 26. Druhú podsieť

dostaneme z počtu núl v maske (je ich 6, takže 26=64. Takže druhá sieť bude 192.168.10.64. Každú

ďalšiu sieť vytvoríme tak, že k číslu v poslednom oktete pripočítame číslo 64. Takže tretia sieť bude mať

tvar 192.168.10.128...

Broadcastová adresa je posledná adresa v danej podsieti. A keďže sme už vytvorili sieťové adresy

podsietí, tak broadcastové adresy dostaneme tak, ak z IP adresy novej siete (192.168.10.64) odčítame

jednotku. Dostaneme: 192.168.10.63.

Potrebujeme 8 podsietí, vytvoríme si tabuľku podsietí:

Číslo

podsiete

ID podsiete Rozsah hostovských adries Broadcastová adresa

0 192.168.10.0 26 .1 - .62 (00000001-00111110) .31 (00111111)

1 192.168.10.64 26 .65 - .126 (01000001-01111110) .63 (01111111)

2 192.168.10.128 26 .129 – 190 .191

3 192.168.10.192 26 .193 - .254 .255

Stále + 64

Tabuľka 1 Rozdelenie siete 192.168.1.0 /24 na 4 podsiete

2.2 ROZDELENIE SIETE NA PODSIETE (2.SPÔSOB)

Máte zadanú IP adresu 172.16.128.0 a jej sieťovú masku 255.255.224.0. Našou úlohou je túto sieť

rozdeliť na 2 podsiete.

a) Ako prvé si musíme premeniť do dvojkovej sústavy IP adresu a jej masku.

IP: 10101100.00010000.10000000.00000000 172.16.128.0

MS: 11111111.11111111.11100000.00000000 255.255.224.0

Adr. starej siete 10101100.00010000.10000000.00000000

ID siete

ID hosta

Na 2 podsiete si potrebujeme požičať od hosta 1 bit. 21 = 2 podsiete.

Adr. novej siete 10101100.00010000.10000000.00000000

ID siete ID podsiete ID hosta

Nová maska podsiete bude väčšia o 1 bit.

11111111.11111111.11110000.00000000 255.255.240.0 alebo zápis prefixom /20

LAN1

adr. 1. podsiete 10101100.00010000.10000000.00000000 172.16.128.0

1. použiteľná IP 10101100.00010000.10000000.00000001 172.16.128.1

posledná použit. IP 10101100.00010000.10001111.11111110 172.16.143.254

broadcast 10101100.00010000.10001111.11111111

172.16.143.255

LAN2

adr. 1. podsiete 10101100. 00010000.10010000.00000000 172.16.144.0

1. použiteľná IP 10101100. 00010000.10010000.00000001 172.16.144.1

posledná použit. IP 10101100. 00010000.10011111.11111110 172.16.159.254

broadcast 10101100. 00010000.10011111.11111111

172.16.159.255

Názov

siete

Adresa

podsiete

Prvá

použiteľná

IP adresa

Posledná

použiteľná

IP adresa

Broadcast

podsiete

Maska

podsiete

LAN 1 172.16.128.0 172.16.128.1 172.16.143.254 172.16.143.255 255.255.240.0

LAN 2 172.16.144.0 172.16.144.1 172.16.159.254 172.16.159.255 255.255.240.0

Tabuľka 2 Rozdelenie siete 172.16.128.0 /19 na 2 podsiete

a) Počet bitov, ktoré ostali pre hosta (v sieťovej maske nastavených na 0) je jedenásť. 212-2 = 4096

- 2 = 4094.

2.3 VLSM (1. SPÔSOB)

V predchádzajúcich príkladoch sme sieť delili na rovnako veľké podsiete. Teda, ak sme raz zvolili, že

sieť rozdelíme na 4 podsiete, tak do každej podsiete sme mohli dať rovnako veľký počet počítačov,

napr. 62. V praxi sa ale stretávame s takým delením sietí, kde jedno oddelenie firmy potrebuje 100

počítačov, ďalšie oddelenie 50 počítačov, zase iné oddelenie potrebuje pripojiť len 10 počítačov. Keby

sme použili našu pôvodnú techniku delenia sietí na podsiete, tak sa nám to nepodarí. Preto existuje iná

technika:

VLSM (Variable Length Subnet Mask = sieťová maska s premenlivou dĺžkou sa využíva sa

v prípadoch, keď potrebujeme použiť v našej sieti viac ako jednu sieťovú masku. Dôvod na jej vznik dala

potreba oveľa efektívnejšieho prideľovania IP adries a zabrániť zbytočnému plytvaniu IP adresami.

Typickým príkladom môže byť rozšírenie počtu počítačov v danej sieti. Vtedy potrebujeme urobiť

variabilné podsieťovanie. Použitie VLSM si ukážeme na konkrétnom príklade:

Sieť 193.15.7.024 potrebujeme rozdeliť na 6 podsietí – 2 podsiete po 40 hostov, 2 podsiete po 28

hostov, 1 podsieť po 12 hostov a 1 podsieť typu point to point pre 2 host-y.

Obrázok 2 VLSM

Keby sme v danej schéme použili klasickú metódu rozdelenia siete, rozdelili by sme ju síce na 6 podsietí,

ale do každej podsiete by sme vedeli dať maximálne 30 počítačov:

4. oktet: _ _ _ _ _ _ _ _

23=8 25-2=30 hostov…..Nevyhovuje! Podsiete po 40 hostov by sa sem

nezmestilo. Ale pomocou VLSM sa to dá.

Takže použijeme iný postup:

1. Zoradíme siete od najväčšej po najnižšiu. 40, 40, 28, 28, 12, 2 2. Počet počítačov zaokrúhlime na najbližšiu vyššiu mocninu čísla 2. 64, 64, 32, 32, 16, 4 3. Určíme sieťové masky pre počty jednotlivých hostov: /26, /26, /27, /27, /28, /30 Maska 26, lebo do siete potrebujeme dostať 40 počítačov a to dokážeme, ak v sieťovej maske bude

šesť núl, maska siete bude:

1111 1111 . 1111 1111 . 1111 1111 . 1100 0000.

4. Začneme danou sieťovou adresu a sieťovou maskou:

193.15.7.024, čiže 193.15.7.0 255.255.255.0

1) podsieť teda bude: 193.15.7.0 /26 – z danej masky vyplýva, že v nej ostane šesť núl, to

znamená, že ďalšia podsieť začne číslom 26= 64

2) podsieť teda bude : 193.15.7.64 /26 – z danej masky vyplýva, že v nej ostane šesť núl, to

znamená, že ďalšia podsieť začne číslom o 64 väčším 64 + 64 = 128

3) podsieť teda bude: 193.15.7.128 /27 – z danej masky vyplýva, že v nej ostane päť núl, to

znamená, že ďalšia podsieť začne číslom 25= 32, o 32 väčším, 128 + 32 = 160

4) podsieť teda bude: 193.15.7.160 /27 – z danej masky vyplýva, že v nej ostane päť núl, to

znamená, že ďalšia podsieť začne číslom 25= 32, teda 160 + 32 = 192

5) podsieť teda bude: 193.15.7.192 /28 – z danej masky vyplýva, že v nej ostanú štyri nuly, to

znamená, že ďalšia podsieť začne číslom 24= 16, teda 192 + 16 = 208

6) podsieť teda bude: 193.15.7.208 /30 – z danej masky vyplýva, že v nej ostanú dve nuly, to

znamená, že ďalšia podsieť začne číslom 22= 4, teda 208+4 = 212.

Pri určovaní broadcastovej adresy prvej siete budeme vychádzať zo sieťovej adresy nasledujúcej, teda

druhej podsiete 193.15.67.64. Odčítaním jednotky od čísla 64 (v štvrtom oktete) dostaneme hodnotu

63 a úplná boradcastová adresa bude mať tvar: 193.15.67.63.

Podobne postupujeme pri určovaní ostatných broadcastových adries.

Číslo podsiete ID podsiete Rozsah hostov Broadcast

0 193.15.67.0/26 193.15.67.1 - .62 193.15.67.63

1 193.15.67.64/26 193.15.67.65 - .126 193.15.67.127

2 193.15.67.128/27 193.15.67.129- .158 193.15.67.159

3 193.15.67.160/27 193.15.67.161 - .190 193.15.67.191

4 193.15.67.192/28 193.15.67.193 - .206 193.15.67.207

5 193.15.67.208/30 193.15.67.209 - .210 193.15.67.211

Tabuľka 3 Tabuľka podsietí s VLSM

2.4 VLSM ( 2. SPÔSOB)

K rovnakému záveru prídeme, ak použijeme trochu odlišný postup, pomocou metódy štvorca:

Vypočítame sieťovú masku najväčšej podsiete a potom menších podsietí. Použijeme na to štvorec

s číslami od 0 po 255 a postopne ho budeme predeľovať. Vždy najskôr vodorovne a potom zvisle.

Štvorec predstavuje posledný, švrtý oktet IP adresy, čiže /24. Predelením rozdelíme adresy ne dve časti

s prefixom /25. Ďalším predelením dostaneme prefix /26 a tak postupujeme ďalej, až kým nepokryjeme

všetky požiadavky na podsiete.

Z vytvoreného švorca potom vyčítame údaje na zostavenie tabuľky podsietí. Tabuľka bude obsahovať

číslo podsiete, ID podsiete aj s prefixom, rozsah hostov v podsieti a broadcast.

Maska pre podsiete 0 a 1: 11111111.11111111.11111111.11000000 255 . 255 . 255 . 192 /26 Maska pre podsiete 2 a 3: 11111111.11111111.11111111.11100000 255 . 255 . 255 . 224 /27 Maska pre podsiet 4: 11111111.11111111.11111111.11111000 255 . 255 . 255 . 248 /28 Maska pre podsiet 5: 11111111.11111111.11111111.11111100 255 . 255 . 255 . 252 /30 4. oktet……/24

Obrázok 3 Podsieťovanie metódou štvorca

Číslo podsiete ID podsiete Rozsah hostov Broadcast

0 193.15.7.0/26 193.15.7.1 - .62 193.15.7.63

1 193.15.7.64/26 193.15.7.65 - .126 193.15.7.127

2 193.15.7.128/27 193.15.7.129- .158 193.15.7.159

3 193.15.7.160/27 193.15.7.161 - .190 193.15.7.191

4 193.15.7.192/28 193.15.7.193 - .206 193.15.7.207

5 193.15.7.208/30 193.15.7.209 - .210 193.15.7.211

Obrázok 4 Tabuľka podsietí - metóda štvorca

2.5 ÚLOHY A TESTY

2.5.1 Úloha 1

Máte zadanú IP adresu 192.168.128.0 a jej sieťovú masku 255.255.255.0.

a) Vašou úlohou je túto sieť rozdeliť na 4 podsiete. Koľko bitov v sieťovej maske si musíme požičať

z host časti, aby sme vytvorili 4 podsiete? ___________________________________

b) Koľko bitov ostane v host časti? _________________________________________________

c) Koľko použiteľných adries bude v jednej podsieti? ___________________________________

d) Aký bude skrátený tvar sieťovej masky? __________________________________________

e) Pre každú podsieť doplňte údaje do tabuľky:

Názov

siete

Adresa

podsiete

Prvá

použiteľná

IP adresa

Posledná

použiteľná

IP adresa

Broadcast

adresa

podsiete

Maska

podsiete

LAN 1

LAN 2

LAN 3

LAN 4

2.5.2 Úloha 2

K dispozícii máte privátnu adresu triedy B 172.16.0.0 /16. Je potrebné túto adresu rozdeliť na podsiete

tak, aby v každej podsieti bolo max. 2000 počítačov.

a) Koľko bitov v sieťovej maske vyhradíme pre uvedený počet hostov ? ____________________

b) b) Koľko bitov ostane v sieťovej časti IP adresy? _____________________

c) Koľko použiteľných adries bude v jednej podsieti? _____________________

d) Aký bude skrátený tvar sieťovej masky? _____________________

e) Koľko vznikne takýmto delením použiteľných podsietí?_____________________

Zapíšte adresy pre prvé tri podsiete do tabuľky.

Názov

podsiete

Adresa

podsiete

Prvá

použiteľná

IP adresa

Posledná

použiteľná IP

adresa

Broadcast

podsiete

Maska

podsiete

LAN 1

LAN 2

LAN 3

2.5.3 Úloha 3

Podsieťujte technikou VLSM sieť 192.168.187.0 /24 na 7 podsietí: Jedna sieť bude po 50 hostov, dve

siete budú po 20 hostov, jedna po 8 hostov a tri podsiete sú typu point to point (po dva hosty).

50 20 20 8 2 2 2

64 32 32 16 4 4 4

2.5.4 Úloha 4

Podsieťujte technikou VLSM sieť 202.86.93.128 /25 na 10 podsietí: Tri siete budú mať po 10 hostov,

tri siete budú mať po 7 hostov štyri siete budú typu point to point.

10 10 10 7 7 7 2 2 2 2

16 16 16 16 16 16 4 4 4 4

2.5.5 Úloha 5

Podsieťujte technikou VLSM sieť 172.16.0.0 /16 na 5 podsietí: Tri siete budú mať po 1000 hostov,

jedna sieť bude mať 500 hostov jedna sieť bude typu point to point.

1000 1000 1000 500 2

1024 1024 1024 512 2

2.5.6 Test

1.Aký prefix má sieť, ktorá obsahuje 100 počítačov?

A. /23

B. /24

C. /25

D. /26

2.Koľko počítačov dokážeme dať do siete 192.168.1.32 /27?

A. 32

B. 30

C. 64

D. 16

3. Koľko bitov z host časti si potrebujeme požičať, aby sme dokázali sieť 192.168.1.0 rozdeliť

na 6 rovnako veľkých podsietí?

A. 5

B. 4

C. 3

D. 2

4. Koľko podsietí pri delení siete tak v skutočnosti vznikne?

A. 7

B. 4

C. 3

D. 8

5. Koľko host adries je dostupných v sieti 172.16.128.0 so sieťovou maskou 255.255.252.0?

A. 510

B. 512

C. 1022

D. 1024

6. Koľko hostov vieme dať do podsiete, ktorá vznikne z pôvodnej sieťovej masky /24, keď si

požičiame z host časti 4 bity?

A. 16 hostov

B. 14 hostov

C. 12 hostov

D. 13 hostov

1 ip adresovanie - ostrovskeho.sk

Documents