2010 z. z. enie ekologickÉho stavu pre ... -...
TRANSCRIPT
�
64
P
rílo
ha č
. 12
k na
riad
eniu
vlá
dy č
...../
2010
Z. z
.
LIM
ITN
É H
OD
NO
TY
PR
E U
RČ
EN
IE E
KO
LO
GIC
KÉ
HO
ST
AV
U P
RE
JE
DN
OT
LIV
É T
YP
Y V
OD
NÝ
CH
ÚT
VA
RO
V P
OV
RC
HO
VÝ
CH
VÔ
D
A S
PÔ
SOB
IC
H H
OD
NO
TE
NIA
Č
asť
A
LIM
ITN
É H
OD
NO
TY
PR
E U
RČ
EN
IE E
KO
LO
GIC
KÉ
HO
ST
AV
U P
RE
JE
DN
OT
LIV
É T
YP
Y V
OD
NÝ
CH
ÚT
VA
RO
V P
OV
RC
HO
VÝ
CH
VÔ
D
T
AB
UĽ
KA
12.
1.1
. B
IOL
OG
ICK
É P
RV
KY
KV
AL
ITY
– B
EN
TIC
KÉ
BE
ZST
AV
OV
CE
PR
E T
YP
Y P
1M, P
2M A
K2M
P1M
P
2M
K2M
T
YP
T
ried
a I
II
II
I
IV
V
I
II
III
IV
V
I
II
II
I
IV
V
PE
K1)
>
0,8
>0,
6 >
0,4
>0,
2 ≤
0,2
>0,
8 >
0,6
>0,
4 >
0,2
≤0,
2 >
0,8
>0,
6 >
0,4
>0,
2 ≤
0,2
Sapr
óbny
inde
x2)
<1,
70
<2,
15
<2,
60
<3,
05
≥3,
05
<1,
58
<2,
06
<2,
54
<3,
02
≥3,
02
<1,
58
<2,
06
<2,
54
<3,
02
≥3,
02
Olig
o ta
xa (
%)3)
>
25,4
0 >
19,3
0 >
13,1
0 >
7,00
≤
7,00
>
34,2
0 >
25,9
0 >
17,5
0 >
9,20
≤
9,20
>
34,2
0 >
25,9
0 >
17,5
0 >
9,20
≤
9,20
BM
WP
skór
e4)
>57
,50
>43
,90
>30
,20
>16
,60
≤16
,60
>11
6,00
>
86,9
0 >
58,2
0 >
29,5
0 ≤
29,5
0 >
116,
00
>86
,90
>58
,20
>29
,50
≤29
,50
Rhi
thro
n T
ype
inde
x5)
>6,
20
>4,
90
>3,
60
>2,
30
≤2,
30
>12
,60
>9,
70
>6,
80
>3,
90
≤3,
90
>12
,60
>9,
70
>6,
80
>3,
90
≤3,
90
Bio
coen
otic
Reg
ion
inde
x6)
<4,
70
<5,
90
<7,
00
<8,
20
≥8,
20
<4,
40
<5,
60
<6,
90
<8,
10
≥8,
10
<4,
40
<5,
60
<6,
90
<8,
10
≥8,
10
Rhe
oind
ex7)
>
0,73
>
0,55
>
0,36
>
0,18
≤
0,18
>
0,87
>
0,65
>
0,44
>
0,22
≤
0,22
>
0,87
>
0,65
>
0,44
>
0,22
≤
0,22
A
kal+
Lita
l+Ps
amal
(%
)8)
>43
,60
>35
,20
>26
,90
>18
,50
≤18
,50
>61
,40
>48
,40
>35
,30
>22
,20
≤22
,20
>61
,40
>48
,40
>35
,30
>22
,20
≤22
,20
EPT
taxa
9)
>5
>4
>2
>1
≤1
>16
>
12
>8
>4
≤4
>16
>
12
>8
>4
≤4
Poz
nám
ky:
1) P
EK
je p
omer
eko
logi
ckej
kva
lity
. 2)
Sap
róbn
y in
dex
podľ
a Ze
link
u &
Mar
vana
. 3)
Oli
go ta
xa je
zas
túpe
nie
olig
osap
róbn
ych
taxó
nov.
4)
Bio
tick
ý in
dex
pred
stav
uje
súčet
bod
ov p
ride
lený
ch je
dnot
livým
čeľ
adia
m p
odľa
ich
citl
ivos
ti n
a or
gani
cké
zneč
iste
nie.
5)
Rhi
thro
n T
ype
inde
x od
ráža
zas
túpe
nie
ritr
álov
ých
taxó
nov.
6)
Bio
coen
otic
Reg
ion
inde
x zo
hľad
ňuj
e za
stúp
enie
taxó
nov
pref
eruj
úcic
h je
dnot
livé
zón
y to
ku o
d kr
enál
u po
pot
amál
. 7)
Rhe
oind
ex u
dáva
pom
er ta
xóno
v pr
efer
ujúc
ich
rých
lo tečúc
e to
ky k
taxó
nom
pre
feru
júci
m p
omal
y tečúc
e a
stoj
até
toky
. 8)
Aka
l+L
ital
+P
sam
al v
yjad
ruje
per
cent
uáln
e za
stúp
enie
taxó
nov
pref
eruj
úcic
h su
bstr
áty
akál
, lit
ál a
psa
mál
. 9)
EP
T ta
xa je
poč
et ta
xóno
v po
deni
ek (
Eph
emer
opte
ra),
poš
vati
ek P
leco
pter
a a
potoční
kov
Tri
chop
tera
.
�
65
TA
BUĽ
KA
12.
1.2.
BIO
LO
GIC
KÉ
PR
VK
Y K
VA
LIT
Y –
BE
NT
ICK
É B
EZ
STA
VO
VC
E P
RE
TY
PY
K3M
a K
4M
K
3M
K4M
T
YP
T
ried
a I
II
III
IV
V
I
II
III
IV
V
PE
K1)
>
0,8
>0,
6 >
0,4
>0,
2 ≤
0,2
>0,
8 >
0,6
>0,
4 >
0,2
≤0,
2 Sa
prób
ny in
dex2)
<
1,50
<
2,00
<
2,50
<
3,00
≥
3,00
<
1,40
<
1,91
<
2,44
<
2,97
≥
2,97
Olig
o ta
xa (
%)3)
>
38,0
0 >
28,7
0 >
19,4
0 >
10,1
0 ≤
10,1
0 >
34,0
0 >
25,7
0 >
17,4
0 >
9,10
≤
9,10
BM
WP
skór
e4)
>12
8,00
>
96,8
0 >
65,5
0 >
34,3
0 ≤
34,3
0 >
98,0
0 >
75,0
0 >
51,0
0 >
27,0
0 ≤
27,0
0 R
hith
ron
Typ
e in
dex5)
>
13,7
0 >
10,5
0 >
7,40
>
4,20
≤
4,20
>
12,7
0 >
9,80
>
6,80
>
3,90
≤
3,90
B
ioco
enot
ic R
egio
n in
dex6)
<
4,10
<
5,40
<
6,60
<
7,90
≥
7,90
<
4,00
<
5,30
<
6,70
<
8,00
≥
8,00
R
heoi
ndex
7)
>0,
93
>0,
69
>0,
46
>0,
23
≤0,
23
>0,
95
>0,
70
>0,
48
>0,
24
≤0,
24
Aka
l+L
ital+
Psam
al (
%)8)
>
72,1
0 >
56,4
0 >
40,6
0 >
24,9
0 24
,90
>75
,00
>58
,60
>42
,10
>26
,60
≤26
,60
EPT
taxa
9)
>19
>
14
>10
>
5 ≤
5 >
15
>11
>
8 >
4 ≤
4 P
ozná
mky
: 1)
PE
K j
e po
mer
eko
logi
ckej
kva
lity
. 2)
Sap
róbn
y in
dex
podľ
a Ze
link
u &
Mar
vana
. 3)
Oli
go ta
xa je
zas
túpe
nie
olig
osap
róbn
ych
taxó
nov.
4)
Bio
tick
ý in
dex
pred
stav
uje
súčet
bod
ov p
ride
lený
ch je
dnot
livým
čeľ
adia
m p
odľa
ich
citl
ivos
ti n
a or
gani
cké
zneč
iste
nie.
5)
Rhi
thro
n T
ype
inde
x od
ráža
zas
túpe
nie
ritr
álov
ých
taxó
nov.
6)
Bio
coen
otic
Reg
ion
inde
x zo
hľad
ňuj
e za
stúp
enie
taxó
nov
pref
eruj
úcic
h je
dnot
livé
zón
y to
ku o
d kr
enál
u po
pot
amál
. 7)
Rhe
oind
ex u
dáva
pom
er ta
xóno
v pr
efer
ujúc
ich
rých
lo tečúc
e to
ky k
taxó
nom
pre
feru
júci
m p
omal
y tečúc
e a
stoj
até
toky
. 8)
Aka
l+L
ital
+P
sam
al v
yjad
ruje
per
cent
uáln
e za
stúp
enie
taxó
nov
pref
eruj
úcic
h su
bstr
áty
akál
, lit
ál a
psa
mál
. 9)
EP
T ta
xa je
poč
et ta
xóno
v po
deni
ek (
Eph
emer
opte
ra),
poš
vatie
k (P
leco
pter
a) a
pot
oční
kov
(Tri
chop
tera
).
TA
BUĽ
KA
12.
1.3.
BIO
LO
GIC
KÉ
PR
VK
Y K
VA
LIT
Y –
BE
NT
ICK
É B
EZ
STA
VO
VC
E P
RE
TY
PY
P1S
, K2S
a K
3S
P
1S
K2S
K
3S
TY
P
Tri
eda
I
II
III
IV
V
I
II
III
IV
V
I II
II
I
IV
V
PEK
1)
>0,
8 >
0,6
>0,
4 >
0,2
≤0,
2 >
0,8
>0,
6 >
0,4
>0,
2 ≤
0,2
>0,
8 >
0,6
>0,
4 >
0,2
≤0,
2 Sa
prób
ny in
dex2)
<
2,33
<
2,60
<
2,90
<
3,20
≥
3,20
<
1,70
<
2,20
<
2,60
<
3,10
≥
3,10
<
1,50
<
2,00
<
2,50
<
3,00
≥
3,00
Olig
o ta
xa (
%)3)
>
30,5
0 >
23,0
0 >
15,4
0 >
7,90
≤
7,90
>
36,8
0 >
27,7
0 >
18,6
0 >
9,50
≤
9,50
>
41,9
0 >
31,5
0 >
21,1
0 >
10,7
0 ≤
10,7
0 B
MW
P sk
óre4)
>
107,
00
>81
,00
>55
,00
>29
,00
≤29
,00
>12
1,00
>
92,0
0 >
62,0
0 >
33,0
0 ≤
33,0
0 >
139,
00
>10
5,00
>
71,0
0 >
37,0
0 ≤
37,0
0 M
etar
itral
(%
)10)
>22
,50
>16
,90
>11
,20
>5,
60
≤5,
60
>28
,50
>21
,40
>14
,20
>7,
10
≤7,
10
>37
,50
>28
,10
>18
,80
>9,
40
9,40
Rhi
thro
n T
ype
inde
x5)
>7,
50
>5,
80
>4,
00
>2,
30
≤2,
30
>13
,30
>10
,10
>6,
90
>3,
70
≤3,
70
>15
,80
>12
,00
>8,
10
>4,
30
≤4,
30
Bio
coen
otic
Reg
ion
inde
x6)
<5,
30
<5,
90
<6,
40
<6,
90
≥6,
90
<4,
40
<5,
10
<5,
90
<6,
70
≥6,
70
<3,
90
<4,
80
<5,
70
<6,
60
≥6,
60
Aka
l+L
ital+
Psam
al (
%)8)
>
76,7
0 >
60,5
0 >
44,4
0 >
28,2
0 ≤
28,2
0 >
80,5
0 >
63,4
0 >
46,2
0 >
29,1
0 ≤
29,1
0 >
87,5
0 >
68,6
0 >
49.8
>
30,9
0 ≤
30,9
0
�
66
P1S
K
2S
K3S
T
YP
T
ried
a I
II
II
I IV
V
I
II
II
I IV
V
I
II
III
IV
V
M
arga
lefo
v in
dex
dive
rzity
>
6,00
>
4,60
>
3,10
>
1,70
≤
1,70
>
6,20
>
4,70
>
3,30
>
1,80
≤
1,80
>
6,50
>
5,00
>
3,40
>
1,90
≤
1,90
Z
berače
/zhŕň
ače
(%)11
) <
30
<47
,1
<64
,3
<81
,4
≥81
,4
<23
,3
<42
,1
<60
,9
<79
,7
≥79
,7
<16
,3
<36
,9
<57
,4
<78
≥
78
EPT
taxa
9)
>16
>
12
>8
>4
≤4
>20
>
15
>10
>
5 ≤
5 >
24
>18
>
12
>6
≤6
Poče
t čeľ
adí
>23
>
18
>12
>
7 ≤
7 >
26
>20
>
14
>8
≤8
>28
>
22
>15
>
9 ≤
9 P
ozná
mky
:
1)
PE
K j
e po
mer
eko
logi
ckej
kva
lity
.
2)
Sapr
óbny
inde
x po
dľa
Zeli
nku
& M
arva
na.
3)
O
ligo
taxa
je z
astú
peni
e ol
igos
apró
bnyc
h ta
xóno
v.
4)
B
ioti
cký
inde
x pr
edst
avuj
e súčet
bod
ov p
ride
lený
ch je
dnot
livým
čeľ
adia
m p
odľa
ich
citl
ivos
ti na
org
anic
ké z
nečis
teni
e.
5)
R
hith
ron
Typ
e in
dex
odrá
ža z
astú
peni
e ri
trál
ovýc
h ta
xóno
v.
6)
B
ioco
enot
ic R
egio
n in
dex
zohľ
adňuj
e za
stúp
enie
taxó
nov
pref
eruj
úcic
h je
dnot
livé
zón
y to
ku o
d kr
enál
u po
pot
amál
.
8)
Aka
l+L
ital
+P
sam
al v
yjad
ruje
per
cent
uáln
e za
stúp
enie
taxó
nov
pref
eruj
úcic
h su
bstr
áty
akál
, lit
ál a
psa
mál
.
9)
EP
T ta
xa je
poč
et ta
xóno
v po
deni
ek (
Eph
emer
opte
ra),
poš
vati
ek (
Ple
copt
era)
a p
otoč
níko
v (T
rich
opte
ra).
1
0)
Met
arhi
thra
l ud
áva
perc
entu
álne
zas
túpe
nie
taxó
nov
pref
eruj
úcic
h m
etar
itrá
l. 1
1)
Zbe
rače/
zhŕň
ače
– pe
rcen
tuál
ne z
astú
peni
e ta
xóno
v po
trav
nej s
kupi
ny z
beračov
-zhŕňač
ov.
T
AB
UĽ
KA
12.
1.4
BIO
LO
GIC
KÉ
PR
VK
Y K
VA
LIT
Y –
BE
NT
ICK
É B
EZ
STA
VO
VC
E P
RE
TY
PY
P1V
, P2V
a K
3V
M
1 (P
1V),
V3(
P1V
), R
2(P
1V),
I1(
P1V
),
B1(
P1V
) V
2 (P
2V),
H2(
P2V
), R
1(P
2V),
H
1(P
2V)
V1(
K3V
), P
1(K
3V),
P2(
K3V
) T
YP
T
ried
a I
II
II
I
IV
V
I
II
III
IV
V
I
II
II
I
IV
V
PEK
1)
>0,
8 >
0,6
>0,
4 >
0,2
≤0,
2 >
0,8
>0,
6 >
0,4
>0,
2 ≤
0,2
>0,
8 >
0,6
>0,
4 >
0,2
≤0,
2
Sapr
óbny
inde
x2)
<2,
30
<2,
60
<2,
90
<3,
20
≥3,
20
<2,
10
<2,
45
<2,
80
<3,
15
≥3,
15
<1,
70
<2,
15
<2,
60
<3,
05
≥3,
05
Olig
o ta
xa (
%)3)
>
17,7
0 >
13,3
0 >
8,80
>
4,40
≤
4,40
>
26,1
0 >
19,6
0 >
13,0
0 >
6,50
≤
6,50
>
41,0
0 >
30,8
0 >
20,5
0 >
10,3
0 ≤
10,3
0 B
MW
P sk
óre4)
>
57,4
0 >
43,3
0 >
29,2
0 >
15,1
0 ≤
15,1
0 >
95,6
0 >
72,0
0 >
48,3
0 >
24,7
0 ≤
24,7
0 >
129,
00
>97
,00
>65
,00
>33
,00
≤33
,00
Met
aritr
al (
%)10
) >
18,9
0 >
14,2
0 >
9,40
>
4,70
≤
4,70
>
31,4
0 >
23,6
0 >
15,7
0 >
7,90
≤
7,90
>
43,9
0 >
32,9
0 >
22,0
0 >
11,0
0 ≤
11,0
0
Rhi
thro
n T
ype
inde
x5)
>5,
80
>4,
40
>2,
90
>1,
50
≤1,
50
>9,
10
>6,
80
>4,
60
>2,
30
≤2,
30
>14
,20
>10
,70
>7,
10
>3,
60
≤3,
60
Bio
coen
otic
Reg
ion
inde
x6)
<5,
40
<6,
20
<6,
90
<7,
70
≥7,
70
<4,
50
<5,
50
<6,
40
<7,
40
≥7,
40
<3,
20
<4,
50
<5,
80
<7,
10
≥7,
10
Aka
l+L
ital+
Psam
al (
%)8)
>
54,0
0 >
40,5
0 >
27,0
0 >
13,5
0 ≤
13,5
0 >
62,3
0 >
46,7
0 >
31,2
0 >
15,6
0 ≤
15,6
0 >
69,2
0 >
51,9
0 >
34,6
0 >
17,3
0 ≤
17,3
0 E
PT ta
xa9)
>
12
>9
>6
>3
≤3
>16
>
12
>8
>4
≤4
>26
>
20
>13
>
7 ≤
7 P
ozná
mky
: 1)
PE
K j
e po
mer
eko
logi
ckej
kva
lity
. 2)
Sap
róbn
y in
dex
podľ
a Ze
link
u &
Mar
vana
. 3)
Oli
go ta
xa je
zas
túpe
nie
olig
osap
róbn
ych
taxó
nov.
4)
Bio
tick
ý in
dex
pred
stav
uje
súčet
bod
ov p
ride
lený
ch je
dnot
livým
čeľ
adia
m p
odľa
ich
citl
ivos
ti n
a or
gani
cké
zneč
iste
nie.
5)
Rhi
thro
n T
ype
inde
x od
ráža
zas
túpe
nie
ritr
álov
ých
taxó
nov.
6)
Bio
coen
otic
Reg
ion
inde
x zo
hľad
ňuj
e za
stúp
enie
taxó
nov
pref
eruj
úcic
h je
dnot
livé
zón
y to
ku o
d kr
enál
u po
pot
amál
.
�
67
8)
Aka
l+L
ital
+P
sam
al v
yjad
ruje
per
cent
uáln
e za
stúp
enie
taxó
nov
pref
eruj
úcic
h su
bstr
áty
akál
, lit
ál a
psa
mál
.
9) E
PT
taxa
je p
očet
taxó
nov
pode
niek
(E
phem
erop
tera
), p
ošva
tiek
(P
leco
pter
a) a
pot
oční
kov
(Tri
chop
tera
).
10) M
etar
hith
ral
udáv
a pe
rcen
tuál
ne z
astú
peni
e ta
xóno
v pr
efer
ujúc
ich
met
aritr
ál.
T
AB
UĽ
KA
12.
1.5
BIO
LO
GIC
KÉ
PR
VK
Y K
VA
LIT
Y –
BE
NT
ICK
É B
EZ
STA
VO
VC
E P
RE
VY
BR
AN
É T
YP
Y P
1V
D
1 (P
1V),
D2(
P1V
) T
YP
T
ried
a I
II
II
I
IV
V
PEK
1)
>0,
8 >
0,6
>0,
4 >
0,2
≤0,
2
Sapr
óbny
inde
x2)
<2,
30
<2,
60
<2,
90
<3,
20
≥3,
20
Olig
o ta
xa (
%)3)
>
17,7
0 >
13,3
0 >
8,80
>
4,40
≤
4,40
B
MW
P sk
óre4)
>
57,4
0 >
43,3
0 >
29,2
0 >
15,1
0 ≤
15,1
0 R
hith
ron
Typ
e in
dex5)
>
5,80
>
4,40
>
2,90
>
1,50
≤
1,50
Bio
coen
otic
Reg
ion
inde
x6)
<5,
40
<6,
20
<6,
90
<7,
70
≥7,
70
Aka
l+L
ital+
Psam
al (
%)8)
>
54,0
0 >
40,5
0 >
27,0
0 >
13,5
0 ≤
13,5
0 P
ozná
mky
: 1)
PE
K j
e po
mer
eko
logi
ckej
kva
lity
. 2)
Sap
róbn
y in
dex
podľ
a Ze
link
u &
Mar
vana
. 3)
Oli
go ta
xa je
zas
túpe
nie
olig
osap
róbn
ych
taxó
nov.
4)
Bio
tick
ý in
dex
pred
stav
uje
súčet
bod
ov p
ride
lený
ch je
dnot
livým
čeľ
adia
m p
odľa
ich
citl
ivos
ti n
a or
gani
cké
zneč
iste
nie.
5)
Rhi
thro
n T
ype
inde
x od
ráža
zas
túpe
nie
ritr
álov
ých
taxó
nov.
6)
Bio
coen
otic
Reg
ion
inde
x zo
hľad
ňuj
e za
stúp
enie
taxó
nov
pref
eruj
úcic
h je
dnot
livé
zón
y to
ku o
d kr
enál
u po
pot
amál
. 8)
Aka
l+L
ital
+P
sam
al v
yjad
ruje
per
cent
uáln
e za
stúp
enie
taxó
nov
pref
eruj
úcic
h su
bstr
áty
akál
, lit
ál a
psa
mál
.
TA
BUĽ
KA
12.
2. B
IOL
OG
ICK
É P
RV
KY
KV
AL
ITY
– F
YT
OP
LA
NK
TÓ
N
D
1(P
1V),
D2(
P1V
), M
1(P
1V),
V3(
P1V
), R
2(P
1V),
I1(
P1V
), B
1(P
1V)
TY
P
Tri
eda
I II
II
I IV
V
PE
K1)
>
0,8
0,6
0,4
0,2
≤0,
2 Z
astú
peni
e s
iníc
/cya
noba
ktér
ií -
Cya
noph
yta
(%)
<2,
512)
<512
) <
10,0
0 <
20,0
0 ≥
20,0
0 Z
astú
peni
e ri
as –
Chr
omot
hyta
(%
) <
100
<66
<
50
<35
<
15
Zas
túpe
nie
ria
s –
Chl
orop
hyta
(%
) <
30
<40
<
45
<50
≥
50
Zas
túpe
nie
ria
s –
Eug
leno
phyt
a (%
) <
2 <
5 <
10
<15
≥
15
Abu
ndan
cia
(poč
et b
unie
k v
1 m
l)
<2
000
<5
000
<15
000
<
25 0
00
≥25
000
B
iom
asa
- ch
loro
fyl-
a (μ
g.l-1
) <
15
<30
<
50
<75
≥
75
�
68
Poz
nám
ky:
1)
PE
K j
e po
mer
eko
logi
ckej
kva
lity
. 12
) Bez
dom
inan
cie
siní
c/cy
anob
akté
rií r
odu
Mic
rocy
stis
.
T
AB
UĽ
KA
12.
3. B
IOL
OG
ICK
É P
RV
KY
KV
AL
ITY
– M
AK
RO
FY
TY
P
ozná
mky
:
1) P
EK
je
pom
er e
kolo
gick
ej k
vali
ty.
13) I
BM
R in
dex
je tr
ofic
ký in
dex
pre
mak
rofy
ty.
T
AB
UĽ
KA
12.
4. 1
. B
IOL
OG
ICK
É P
RV
KY
KV
AL
ITY
– F
YT
OB
EN
TO
S P
RE
TY
PY
P1S
, P1M
, D1(
P1V
), D
2(P
1V),
M
1(P
1V),
V3(
P1V
), R
2(P
1V),
I1(
P1V
), B
1(P
1V),
P2M
, K2M
, K2S
, V2(
K2V
), H
2(K
2V),
H1(
K2V
) a
R1(
K2V
)
P1S
, P1M
, D1(
P1V
), D
2(P
1V),
M1(
P1V
),
V3(
P1V
), R
2(P
1V),
I1(
P1V
), B
1(P
1V)
P2M
, K2M
, K2S
, V2(
K2V
), H
2(K
2V),
H1(
K2V
),
R1(
K2V
) T
YP
T
ried
a I
II
II
I
IV
V
I
II
III
IV
V
PE
K1)
>
0,9
>0,
7 >
0,5
>0,
3 ≤
0,3
>0,
9 >
0,7
>0,
5 >
0,3
≤0,
3 C
EE
ind
ex14
) >
12,4
>
10,1
>
7,8
>5,
5 ≤
5,5
>13
,4
>10
,9
>8,
3 >
5,8
≤5,
8 E
PI-D
ind
ex15
) >
12,4
>
10,1
>
7,8
>5,
5 ≤
5,5
>13
,6
>11
,0
>8,
4 >
5,8
≤5,
8 IP
S in
dex16
) >
14,7
>
11,9
>
9,0
>6,
1 ≤
6,1
>15
,7
>12
,6
>9,
5 >
6,4
≤6,
4 Pr
ítom
nosť
vlá
knitý
ch b
akté
rií
(stu
peň h
ojno
sti)
1
2 3
4 5
1 2
3 4
5 P
ozná
mky
:
1) P
EK
je
pom
er e
kolo
gick
ej k
vali
ty.
14) C
EE
inde
x od
ráža
rea
kciu
roz
siev
ok n
a ce
lkov
é zn
ečis
teni
e (
Des
cy &
Cos
te, 1
991)
. 15
) E
PI-
D in
dex
dete
kuje
eut
rofiz
ačné
pro
cesy
v to
koch
(D
ell'U
omo
et a
l., 1
999)
. 16
) IP
S in
dex
odrá
ža c
elko
véo
zneč
iste
nie
vody
(C
oste
in C
emag
ref,
1982
).
P1M
P
1S,
D1(
P1V
), D
2(P
1V),
V3(
P1V
),
R2(
P1V
), I
1(P
1V),
B1(
P1V
) T
YP
T
ried
a I
II
III
IV
V
I II
II
I IV
V
PE
K1)
>
0,6
>0,
4 >
0,2
>0,
1 ≤
0,1
>0,
6 >
0,4
>0,
2 >
0,1
≤0,
1 R
efer
enčn
ý in
dex
>0,
8 >
0,4
>0,
2 >
0,1
≤0,
1 >
0,8
>0,
4 >
0,2
>0,
1 ≤
0,1
Shan
onov
– W
eaw
erov
inde
x di
verz
ity
>2,
4 1,
6 0,
8 0,
4 ≤
0,4
>2,
4 >
1,6
>0,
8 >
0,4
≤0,
4 IB
MR
inde
x13)
>12
>
8 >
4 >
2 ≤
2 >
12
>8
>4
>2
≤2
Skór
e ta
xóno
v >
30
>20
>
10
>5
≤5
>20
>
14
>7
>3
≤3
�
69
TA
BUĽ
KA
12.
4.2.
BIO
LO
GIC
KÉ
PR
VK
Y K
VA
LIT
Y –
FY
TO
BE
NT
OS
PR
E T
YP
Y K
3M, K
3S,
V
1(K
3V),
P1(
K3V
), P
2(K
3V)
a K
4M
K
3M, K
3S,
V1(
K3V
), P
1(K
3V),
P2(
K3V
) K
4M
TY
P
Tri
eda
I
II
III
IV
V
I
II
II
I
IV
V
PEK
1)
>0,
9 >
0,7
>0,
5 >
0,3
≤0,
3 >
0,9
>0,
7 >
0,5
>0,
3 ≤
0,3
CE
E i
ndex
14)
>15
,1
>12
,2
>9,
2 >
6,2
≤6,
2 >
17,5
>
14,0
>
10,4
>
6,8
≤6,
8 E
PI-D
ind
ex15
) >
15,5
>
12,5
>
9,4
>6,
3 ≤
6,3
>16
,5
>13
,2
>9,
9 >
6,5
≤6,
5 IP
S in
dex16
) >
17,8
>
14,2
>
10,5
>
6,9
≤6,
9 >
18,6
>
14,8
>
10,9
>
7,1
≤7,
1 Pr
ítom
nosť
vlá
knitý
ch b
akté
rií
(stu
peň h
ojno
sti)
1
2 3
4 5
1 2
3 4
5 P
ozná
mky
: 1
) PE
K j
e po
mer
eko
logi
ckej
kva
lity
. 14
) C
EE
inde
x od
ráža
rea
kciu
roz
siev
ok n
a ce
lkov
é zn
ečis
teni
e (
Des
cy &
Cos
te, 1
991)
. 15
) E
PI-
D in
dex
dete
kuje
eut
rofiz
ačné
pro
cesy
v to
koch
(D
ell'U
omo
et a
l., 1
999)
. 16
) IP
S in
dex
odrá
ža c
elko
vé z
nečis
teni
e vo
dy (
Cos
te in
Cem
agre
f, 19
82).
TA
BUĽ
KA
12.
5.1.
FY
ZIK
ÁL
NO
-CH
EM
ICK
É P
RV
KY
KV
AL
ITY
PR
E T
YP
Y P
1M, P
2M, K
2M a
K3M
P1M
P
2M
K2M
K
3M
TY
P
Tri
eda
I.
II.
III.
I.
II
. II
I.
I.
II.
III.
I.
II
. II
I.
Tep
lota
vod
y/ [
°C]
<25
<
27
≥27
<
24
<26
≥
26
<24
<
26
≥26
<
18
<21
,5
≥21
,5
Vod
ivosť/
[m
S/m
] <
40
<70
≥
70
<40
<
70
≥70
<
40
<70
≥
70
<40
<
70
≥70
pH/ [
-]
(7,0
; 8,5
)
(6,0
; 7,
0>
aleb
o <
8,5;
9)
≤ 6
,0
aleb
o ≥
9,0
(7
,0; 8
,5)
(6,0
; 7,
0>
aleb
o <
8,5;
9)
≤ 6
,0
aleb
o ≥
9,0
(7
,0; 8
,5)
(6,0
; 7,
0>
aleb
o <
8,5;
9)
≤ 6
,0
aleb
o ≥
9,0
(7
,0; 8
,5)
(6,0
; 7,
0>
aleb
o <
8,5;
9)
≤ 6
,0
aleb
o ≥
9,0
Alk
alita
/ [m
mol
/l]
<5
<7
≥7
<4
<6
≥6
<4
<6
≥6
<3,
5 <
5,5
≥5,
5
Kys
lík r
ozpu
sten
ý/ [
mg/
l]
>7
>6
≤6
>7,
5 >
6,5
≤6,
5 >
7,5
>6,
5 ≤
6,5
>8
>7
≤7
BSK
5/ [
mg/
l]
<4
<6
≥6
<4
<6
≥6
<4
<6
≥6
<2,
5 <
4,5
≥4,
5
CH
SK
Cr/
[m
g/l]
<
15
<25
≥
25
<15
<
25
≥25
<
17
<27
≥
27
<10
<
20
≥20
N-N
H4/
[m
g/l]
<
0,5
<1
≥1
<0,
3 <
0,8
≥0,
8 <
0,5
<1
≥1
<0,
2 <
0,7
≥0,
7
N-N
O3/
[m
g/l]
<
2,5
<5
≥5
<2,
5 <
5 ≥
5 <
1,5
<4
≥4
<1,
5 <
4 ≥
4
Cel
kový
dus
ík/ [
mg/
l]
<4,
5 <
7,5
≥7,
5 <
3,5
<6,
5 ≥
6,5
<6
<9
≥9
<2
<5
≥5
P-PO
4/ [
mg/
l]
<0,
20
<0,
35
≥0,
35
<0,
050
<0,
2 ≥
0,2
<0,
05
<0,
2 ≥
0,2
<0,
03
<0,
18
≥0,
18
Cel
kový
fos
for/
[m
g/l]
<
0,25
<
0,4
≥0,
4 <
0,2
<0,
4 ≥
0,4
<0,
2 <
0,4
≥0,
4 <
0,1
<0,
3 ≥
0,3
�
70
TA
BUĽ
KA
12.
5.2.
FY
ZIK
ÁL
NO
-CH
EM
ICK
É P
RV
KY
KV
AL
ITY
PR
E T
YP
Y K
4M, P
1S, K
2S a
K3S
K4M
P
1S
K2S
K
3S
TY
P
Tri
eda
I.
II.
III.
I.
II
. II
I.
I.
II.
III.
I.
II
. II
I.
Tep
lota
vod
y/ [
°C]
<16
<
18
≥18
<
24
<26
≥
26
<22
<
24
≥24
<
19
<21
,5
≥21
,5
Vod
ivosť/
[m
S/m
] <
30
<50
≥
50
<40
<
70
≥70
<
40
<70
≥
70
<30
<
50
≥50
pH/ [
-]
(7,0
; 8,5
)
(6,0
; 7,
0>
aleb
o <
8,5;
9)
≤ 6
,0
aleb
o ≥
9,0
(7
,0; 8
,5)
(6,0
; 7,
0>
aleb
o <
8,5;
9)
≤ 6
,0
aleb
o ≥
9,0
(7
,0; 8
,5)
(6,0
; 7,
0>
aleb
o <
8,5;
9)
≤ 6
,0
aleb
o ≥
9,0
(7
,0; 8
,5)
(6,0
; 7,
0>
aleb
o <
8,5;
9)
≤ 6
,0
aleb
o ≥
9,0
Alk
alita
/ [m
mol
/l]
<2,
5 <
4 ≥
4 <
5 <
7 ≥
7 <
3,5
<5,
5 ≥
5,5
<2
<4
≥4
Kys
lík r
ozpu
sten
ý/ [
mg/
l]
>9
>8
≤8
>7
>6
≤6
>7,
5 >
6,5
≤6,
5 >
8,5
>7,
5 ≤
7,5
BSK
5/ [
mg/
l]
<2
<4
≥4
<4
<6
≥6
<3
<5
≥5
<2,
5 <
4,5
≥4,
5
CH
SK
Cr/
[m
g/l]
<
10
<20
≥
20
<15
<
25
≥25
<
15
<25
≥
25
<15
<
25
≥25
N-N
H4/
[m
g/l]
<
0,1
<0,
6 ≥
0,6
<0,
5 <
1 ≥
1 <
0,3
<0,
8 ≥
0,8
<0,
2 <
0,7
≥0,
7
N-N
O3/
[m
g/l]
<
1,2
<3,
7 ≥
3,7
<2
<4,
5 ≥
4,5
<2
<4,
5 ≥
4,5
<1,
2 <
3,7
≥3,
7
Cel
kový
dus
ík/ [
mg/
l]
<1,
5 <
4,5
≥4,
5 <
4,5
<7,
5 ≥
7,5
<3
<6
≥6
<2
<5
≥5
P-PO
4/ [
mg/
l]
<0,
03
<0,
18
≥0,
18
<0,
20
<0,
35
≥0,
35
<0,
05
<0,
2 ≥
0,2
<0,
03
<0,
18
≥0,
18
Cel
kový
fos
for/
[m
g/l]
<
0,05
<
0,25
≥
0,25
<
0,25
<
0,4
≥0,
4 <
0,2
<0,
4 ≥
0,4
<0,
1 <
0,3
≥0,
3
�
71
TA
BUĽ
KA
12.
5.3.
FY
ZIK
ÁL
NO
-CH
EM
ICK
É P
RV
KY
KV
AL
ITY
PR
E T
YP
Y D
1(P
1V),
D2(
P1V
), M
1(P
1V)
a V
3(P
1V)
D1(
P1V
)
D2(
P1V
)
M1(
P1V
)
V3(
P1V
)
TY
P
Tri
eda
I.
II.
III.
I.
II
. II
I.
I.
II.
III.
I.
II
. II
I.
Tep
lota
vod
y/ [
°C]
<21
<
23
≥23
<
23
<25
≥
25
<24
<
26
≥26
<
23
<25
≥
25
Vod
ivosť/
[m
S/m
] <
40
<70
≥
70
<40
<
70
≥70
<
40
<70
≥
70
<40
<
70
≥70
pH/ [
-]
(7,5
; 8,5
) (6
,5; 7
,5>
al
ebo
<8,
5; 9
)
≤ 6
,5
aleb
o ≥
9,0
(7
,5; 8
,5)
(6,5
; 7,5
>
aleb
o <
8,5;
9)
≤ 6
,5
aleb
o ≥
9,0
(7
,5; 8
,5)
(6,5
; 7,5
>
aleb
o <
8,5;
9)
≤ 6
,5
aleb
o ≥
9,0
(7
,0; 8
,5)
(6,0
; 7,0
>
aleb
o <
8,5;
9)
≤ 6
,0
aleb
o ≥
9,0
Alk
alita
/ [m
mol
/l]
<3,
5 <
5,5
≥5,
5 <
3,5
<5,
5 ≥
5,5
<3,
5 <
5,5
≥5,
5 <
3,5
<5,
5 ≥
5,5
Kys
lík r
ozpu
sten
ý/ [
mg/
l]
>8
>7
≤7
>8
>7
≤7
>7,
5 >
6,5
≤6,
5 >
7,5
>6,
5 ≤
6,5
BSK
5/ [
mg/
l]
<3
<5
≥5
<3
<5
≥5
<4
<6
≥6
<3
<5
≥5
CH
SK
Cr/
[m
g/l]
<
10
<20
≥
20
<10
<
20
≥20
<
17
<27
≥
27
<15
<
25
≥25
N-N
H4/
[m
g/l]
<
0,2
<0,
7 ≥
0,7
<0,
2 <
0,7
≥0,
7 <
0,5
<1
≥1
<0,
3 <
0,8
≥0,
8
N-N
O3/
[m
g/l]
<
2 <
4,5
≥4,
5 <
2 <
4,5
≥4,
5 <
2,5
<5
≥5
<2
<4,
5 ≥
4,5
Cel
kový
dus
ík/ [
mg/
l]
<2,
5 <
5,5
≥5,
5 <
2,5
<5,
5 ≥
5,5
<3,
5 <
6,5
≥6,
5 <
2,5
<5,
5 ≥
5,5
P-PO
4/ [
mg/
l]
<0,
05
<0,
2 ≥
0,2
<0,
05
<0,
2 ≥
0,2
<0,
1 <
0,25
≥
0,25
<
0,1
<0,
25
≥0,
25
Cel
kový
fos
for/
[m
g/l]
<
0,1
<0,
3 ≥
0,3
<0,
1 <
0,3
≥0,
3 <
0,2
<0,
4 ≥
0,4
<0,
2 <
0,4
≥0,
4
T
AB
UĽ
KA
12.
5.4.
FY
ZIK
ÁL
NO
-CH
EM
ICK
É P
RV
KY
KV
AL
ITY
PR
E T
YP
Y R
2(P
1V),
I1(
P1V
), B
1(P
1V)
a V
2(K
2V)
R2(
P1V
)
I1(P
1V)
B
1(P
1V)
V
2(K
2V)
T
YP
T
ried
a I.
II
. II
I.
I.
II.
III.
I.
II
. II
I.
I.
II.
III.
Tep
lota
vod
y/ [
°C]
<24
<
26
≥26
<
24
<26
≥
26
<25
<
27
≥27
<
22
<24
≥
24
Vod
ivosť/
[m
S/m
] <
40
<70
≥
70
<40
<
70
≥70
<
40
<70
≥
70
<40
<
70
≥70
�
72
R2(
P1V
)
I1(P
1V)
B
1(P
1V)
V
2(K
2V)
T
YP
T
ried
a I.
II
. II
I.
I.
II.
III.
I.
II
. II
I.
I.
II.
III.
pH/ [
-]
(7,0
; 8,5
) (6
,0; 7
,0>
al
ebo
<8,
5; 9
)
≤ 6
,0
aleb
o ≥
9,0
(7
,0; 8
,5)
(6,0
; 7,0
>
aleb
o <
8,5;
9)
≤ 6
,0
aleb
o ≥
9,0
(7
,0; 8
,5)
(6,0
; 7,0
>
aleb
o <
8,5;
9)
≤ 6
,0
aleb
o ≥
9,0
(7
,0; 8
,5)
(6,0
; 7,0
>
aleb
o <
8,5;
9)
≤ 6
,0
aleb
o ≥
9,0
Alk
alita
/ [m
mol
/l]
<3,
5 <
5,5
≥5,
5 <
3,5
<5,
5 ≥
5,5
<3,
5 <
5,5
≥5,
5 <
3,5
<5,
5 ≥
5,5
Kys
lík r
ozpu
sten
ý/ [
mg/
l]
>7,
5 >
6,5
≤6,
5 >
7,5
>6,
5 ≤
6,5
>7
>6
≤6
>8
>7
≤7
BSK
5/ [
mg/
l]
<3
<5
≥5
<3,
5 <
5,5
≥5,
5 <
3,5
<5,
5 ≥
5,5
<3,
5 <
5,5
≥5,
5
CH
SK
Cr/
[m
g/l]
<
15
<25
≥
25
<17
<
27
≥27
<
17
<27
≥
27
<15
<
25
≥25
N-N
H4/
[m
g/l]
<
0,3
<0,
8 ≥
0,8
<0,
5 <
1 ≥
1 <
0,3
<0,
8 ≥
0,8
<0,
3 <
0,8
≥0,
8
N-N
O3/
[m
g/l]
<
2 <
4,5
≥4,
5 <
2 <
4,5
≥4,
5 <
1,5
<4
≥4
<1,
5 <
4 ≥
4
Cel
kový
dus
ík/ [
mg/
l]
<3
<6
≥6
<3,
5 <
6,5
≥6,
5 <
2 <
5 ≥
5 <
2,5
<5,
5 ≥
5,5
P-PO
4/ [
mg/
l]
<0,
1 <
0,25
≥
0,25
<
0,10
<
0,25
≥
0,25
<
0,05
<
0,2
≥0,
2 <
0,05
<
0,2
≥0,
2
Cel
kový
fos
for/
[m
g/l]
<
0,2
<0,
4 ≥
0,4
<0,
2 <
0,4
≥0,
4 <
0,1
<0,
3 ≥
0,3
<0,
1 <
0,3
≥0,
3
TA
BUĽ
KA
12.
5.5.
FY
ZIK
ÁL
NO
-CH
EM
ICK
É P
RV
KY
KV
AL
ITY
PR
E T
YP
Y H
2(K
2V),
R1(
K2V
), H
1(K
2V),
V1(
K3V
)
H2(
K2V
) R
1(K
2V)
H1(
K2V
) V
1(K
3V)
TY
P
Tri
eda
I.
II.
III.
I.
II
. II
I.
I.
II.
III.
I.
II
. II
I.
Tep
lota
vod
y/ [
°C]
<21
<
23
≥23
<
21
<23
≥
23
<20
<
22
≥22
<
18
<21
,5
≥21
,5
Vod
ivosť/
[m
S/m
] <
40
<70
≥
70
<40
<
70
≥70
<
40
<70
≥
70
<30
<
50
≥50
pH/ [
-]
(7,0
; 8,5
) (6
,0; 7
,0>
al
ebo
<8,
5; 9
)
≤ 6
,0
aleb
o ≥
9,0
(7
,0; 8
,5)
(6,0
; 7,0
>
aleb
o <
8,5;
9)
≤ 6
,0
aleb
o ≥
9,0
(7
,5; 8
,5)
(6,5
; 7,5
>
aleb
o <
8,5;
9)
≤ 6
,5
aleb
o ≥
9,0
(7
,5; 8
,5)
(6,5
; 7,5
>
aleb
o <
8,5;
9)
≤ 6
,5
aleb
o ≥
9,0
�
73
H2(
K2V
) R
1(K
2V)
H1(
K2V
) V
1(K
3V)
TY
P
Tri
eda
I.
II.
III.
I.
II
. II
I.
I.
II.
III.
I.
II
. II
I.
Alk
alita
/ [m
mol
/l]
<3,
5 <
5,5
≥5,
5 <
2,5
<4,
5 ≥
4,5
<5
<7
≥7
<3
<5
≥5
Kys
lík r
ozpu
sten
ý/ [
mg/
l]
>8
>7
≤7
>8
>7
≤7
>8
>7
≤7
>8,
5 >
7,5
≤7,
5
BSK
5/ [
mg/
l]
<3,
5 <
5,5
≥5,
5 <
4 <
6 ≥
6 <
3,5
<5,
5 ≥
5,5
<2,
5 <
4,5
≥4,
5
CH
SK
Cr/
[m
g/l]
<
15
<25
≥
25
<15
<
25
≥25
<
15
<25
≥
25
<15
<
25
≥25
N-N
H4/
[m
g/l]
<
0,4
<0,
9 ≥
0,9
<0,
4 <
0,9
≥0,
9 <
0,4
<0,
9 ≥
0,9
<0,
2 <
0,7
≥0,
7
N-N
O3/
[m
g/l]
<
2,5
<5
≥5
<1,
5 <
4 ≥
4 <
2,5
<5
≥5
<1,
2 <
3,7
≥3,
7
Cel
kový
dus
ík/ [
mg/
l]
<3
<6
≥6
<3
<6
≥6
<3
<6
≥6
<2
<5
≥5
P-PO
4/ [
mg/
l]
<0,
15
<0,
3 ≥
0,3
<0,
1 <
0,25
≥
0,25
<
0,1
<0,
25
≥0,
25
<0,
03
<0,
18
≥0,
18
Cel
kový
fos
for/
[m
g/l]
<
0,2
<0,
4 ≥
0,4
<0,
2 <
0,4
≥0,
4 <
0,2
<0,
4 ≥
0,4
<0,
05
<0,
25
≥0,
25
TA
BUĽ
KA
12.
5.6.
FY
ZIK
ÁL
NO
-CH
EM
ICK
É P
RV
KY
KV
AL
ITY
PR
E T
YP
Y P
1(K
3V)
A P
2(K
3V)
P1(
K3V
) P
2(K
3V)
TY
P
Tri
eda
I.
II.
III.
I.
II
. II
I.
Tep
lota
vod
y/ [
°C]
<20
<
21,5
≥
21,5
<
21
<23
≥
23
Vod
ivosť/
[m
S/m
] <
40
<70
≥
70
<40
<
70
≥70
�
74
P1(
K3V
) P
2(K
3V)
TY
P
Tri
eda
I.
II.
III.
I.
II
. II
I.
pH/ [
-]
(7,5
; 8,5
) (6
,5; 7
,5>
al
ebo
<8,
5; 9
)
≤ 6
,5
aleb
o ≥
9,0
(7
,5; 8
,5)
(6,5
; 7,5
>
aleb
o <
8,5;
9)
≤ 6
,5
aleb
o ≥
9,0
Alk
alita
/ [m
mol
/l]
<3,
5 <
5,5
≥5,
5 <
3 <
5 ≥
5
Kys
lík r
ozpu
sten
ý/ [
mg/
l]
>8,
5 >
7,5
≤7,
5 >
8,5
>7,
5 ≤
7,5
BSK
5/ [
mg/
l]
-
-
-
<2,
5 <
4,5
≥4,
5
CH
SK
Cr/
[m
g/l]
<
17
<27
≥
27
<15
<
25
≥25
N-N
H4/
[m
g/l]
<
0,2
<0,
7 ≥
0,7
<0,
2 <
0,7
≥0,
7
N-N
O3/
[m
g/l]
<
1,2
<3,
7 ≥
3,7
<1,
5 <
4 ≥
4
Cel
kový
dus
ík/ [
mg/
l]
<2
<5
≥5
<2
<5
≥5
P-PO
4/ [
mg/
l]
-
-
-
<0,
05
<0,
2 ≥
0,2
Cel
kový
fos
for/
[m
g/l]
<
0,2
<0,
4 ≥
0,4
<0,
2 <
0,4
≥0,
4
�
75
TA
BUĽ
KA
12.
6.1.
SY
NT
ET
ICK
É A
NE
SYN
TE
TIC
KÉ
ŠP
EC
IFIC
KÉ
LÁ
TK
Y R
EL
EV
AN
TN
É P
RE
SL
OV
EN
SKO
P. č
. C
AS č.
Náz
ov c
hem
icke
j lá
tky
EN
K
Roč
ný p
riem
er
[µg
/l]
EN
K
Naj
vyšš
ia p
rípu
stná
kon
cent
ráci
a [µ
g/l]
1
62-5
3-3
Ani
lín
1,5
16
2 74
40-3
8-2
Arz
én a
jeho
zlúče
niny
7,
5 1)
2)
neup
latň
uje
sa
3 98
-10-
2 B
enzé
nsul
fona
mid
10
0 ne
upla
tňuj
e sa
4 95
-16-
9 B
enzt
iazo
l 2
neup
latň
uje
sa
5 92
-52-
4 B
ifen
yl (
feny
lben
zén)
1
3,6*
*
6 80
-05-
7 B
isfe
nol A
10
46
0
7 17
02-1
7-6
Clo
pyra
lid
70
300
8 13
684-
56-5
D
esm
edip
ham
1
15
9 84
-74-
2 D
ibut
ylft
alát
10
48
10
122-
39-4
D
ifen
ylam
ín
1,6
31
11
2622
5-79
-6
Eth
ofum
esat
e 6,
4 50
12
85-0
1-8
Fena
ntré
n 0,
38
2
13
50-0
0-0
Form
alde
hyd
5 50
14
1071
-83-
6 G
lyfo
sát
15
neup
latň
uje
sa
15
7440
-47-
3 C
hróm
a je
ho z
lúče
niny
91)
2)
neup
latň
uje
sa
16
74-9
0-8
Kya
nidy
5
neup
latň
uje
sa
17
7440
-50-
8 M
eď a
jej z
lúče
niny
1,
1 (1
. a 2
. tri
eda)
1)
2)
4,8
(3. t
ried
a)
8,8
(4. a
5. t
ried
a)
neup
latň
uje
sa
Poz
nám
ky:
1)T
ried
y tv
rdos
ti: tr
ieda
1-<
40 m
g C
aCO
3.l-1
, tri
eda
2-40
až
<50
mg
CaC
O3.
l-1l,
trie
da 3
-50
až <
100
mg
CaC
O3.
l-1,
trie
da 4
-100
až
<20
0 m
g C
aCO
3.l-1
, tri
eda
5- ≥
200
mg
CaC
O3.
l-1.
2)K
uve
dený
m o
dpor
účan
ým h
odno
tám
je
potr
ebné
pri
počít
ať h
odno
ty p
ozaď
ovýc
h ko
ncen
trác
ií ť
ažký
ch k
ovov
. V
ýsle
dné
prep
očít
ané
hodn
oty
pre
jedn
otli
vé ú
tvar
y po
vrch
ovýc
h vô
d Sl
oven
ska
sú u
vede
né v
oso
bitn
om p
redp
ise.
6) H
odno
ty s
a vzťa
hujú
na
filtr
ovan
é vz
orky
.
�
76
P.�č
. C
AS č.
Náz
ov c
hem
icke
j lá
tky
EN
K
Roč
ný p
riem
er
[µg/
l]
EN
K
Naj
vyšš
ia p
rípu
stná
kon
cent
ráci
a [µ
g/l]
18
94
-74-
6 M
CPA
1,
6 15
19
12
8-37
-0
4-m
etyl
-2,6
-di-
terc
but
ylfe
nol
1,4
17
20
1336
-36-
3 PC
B a
jeho
kon
gené
ry
0,01
ne
upla
tňuj
e sa
21
40
487-
42-1
Pe
ndim
etha
lin
0,3
2 22
79
-00-
5 1,
1,2-
tric
hlór
etán
30
0 ne
upla
tňuj
e sa
23
10
8-88
-3
Tol
uén
100
neup
latň
uje
sa
24
100-
42-5
V
inyl
benz
én (
styr
ene)
0,
63
60
25
1330
-20-
7 X
ylén
y (i
zom
éry)
10
ne
upla
tňuj
e sa
26
74
40-6
6-6
Zin
ok a
jeho
zlúče
niny
7,
8 (1
.a 2
trie
da) 1
) 2)
35
,1 (
3.tr
ieda
) 52
(4.
a 5
.trie
da)
neup
latň
uje
sa
Poz
nám
ky:
1)T
ried
y tv
rdos
ti: tr
ieda
1-<
40 m
g C
aCO
3.l-1
, tri
eda
2-40
až
<50
mg
CaC
O3.
l-1l,
trie
da 3
-50
až <
100
mg
CaC
O3.
l-1,
trie
da 4
-100
až
<20
0 m
g C
aCO
3.l-1
, tri
eda
5- ≥
200
mg
CaC
O3.
l-1
2)K
uve
dený
m o
dpor
účan
ým h
odno
tám
je
potr
ebné
pri
počíta
ť ho
dnot
y po
zaď
ovýc
h ko
ncen
trác
ií ť
ažký
ch k
ovov
. V
ýsle
dné
prep
očít
ané
hodn
oty
prie
mer
ných
roč
ných
kon
cent
ráci
í pr
e je
dnot
livé
út
vary
pov
rcho
vých
vôd
Slo
vens
ka s
ú uv
eden
é v
osob
itno
m p
redp
ise.
6 )
TA
BUĽ
KA
12.
7.1.
HY
DR
OM
OR
FO
LO
GIC
KÉ
PR
VK
Y K
VA
LIT
Y P
RE
TY
P P
1M
P1M
T
ried
a I
II
III
dyna
mik
a to
ku
Fr<
0,3
rieč
ne p
rúde
nie
zmen
a Fr
do
10 %
zm
ena
Fr >
10
%
žiad
ne
ovpl
yvne
nie
je 0
-0,5
%
ovpl
yvne
nie
je 0
,5-1
%
hydr
olog
ický
rež
im
rých
losť
toku
pri
Q35
5 £0
,3 m
.s-1
od
chýl
ka 0
-0,5
%
odch
ýlka
0,5
-1 %
prie
chod
nosť
rie
ky
nena
ruše
ná m
igrá
cia
orga
nizm
ov
je u
mož
nená
nen
aruš
ená
mig
ráci
a or
gani
zmov
a tr
ansp
ort s
edim
ento
v.
Max
. výš
ka m
igračn
ých
bari
ér je
do
0,
3 m
je u
mož
nená
nen
aruš
ená
mig
ráci
a or
gani
zmov
a tr
ansp
ort s
edim
ento
v.
Max
. výš
ka m
igračn
ých
bari
ér je
do
0,
5 m
bari
éra
môž
e byť
vyšš
ia n
ež 0
,5 m
, ale
mus
í by
ť um
ožne
ná m
igrá
cia
orga
nizm
ov
tech
nick
ými o
patr
enia
mi
mor
folo
gick
é po
dmie
nky
uspo
riad
anie
riečn
eho
kory
ta
kľuk
atý
tvar
a p
ríto
mno
sť v
šetk
ých
dnov
ých
prvk
ov
skrá
teni
e út
varu
je o
d 0
do 5
%
skrá
teni
e út
varu
je o
d 5
do10
%
�
77
P1M
T
ried
a I
II
III
prie
mer
ná š
írka
kor
yta
<15
m
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
šírk
y od
re
fere
nčné
ho s
tavu
je d
o 5
%
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
šírk
y je
do
10 %
prem
enli
vosť
šír
ky
vyso
ká a
ž veľm
i vys
oká.
Pom
er
najv
äčše
j šír
ky k
naj
men
šej j
e vi
ac a
ko
1,5
Perc
entu
álna
odc
hýlk
a od
pom
eru
najv
äčše
j šír
ky k
naj
men
šej j
e do
5 %
Pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
od p
omer
u na
jväč
šej
šírk
y k
najm
enše
j je
do 1
0 %
prem
enli
vosť
hĺb
ky
Var
iáci
a hĺ
bky
je p
reva
žne
stre
dná,
m
axim
álna
hĺb
ka s
a na
jčas
tejš
ie
vysk
ytuj
e väčš
ia a
ko 0
,5 m
pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
zmen
y hĺ
bky
je
do 5
%
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
hĺbk
y je
do
10
%
subs
trát
ové
podm
ienk
y ba
lvan
y, k
amen
e, š
trk,
pie
sok,
môž
e by
ť aj
bla
to/b
ahno
P
erce
ntuá
lna
zmen
a po
kryt
ia d
na
prir
odze
ným
sub
strá
tom
je m
ax. 5
%
Per
cent
uáln
a zm
ena
pokr
ytia
dna
pri
rodz
eným
su
bstr
átom
je m
ax. 2
0 %
štru
ktúr
a a
podm
ienk
y pr
íbre
žnej
zó
ny
Typ
ický
je v
ýsky
t pri
rodz
enéh
o pr
iriečn
eho
lesa
, ale
bo je
dnot
livýc
h st
rom
ov, b
ylin
y, v
ysok
é by
liny
a kr
y.
Zm
ena
príb
režn
ej z
óny
do 1
0 %
Z
men
a pr
íbre
žnej
zón
y do
20
%
stav
bre
hov
neop
evne
né, p
riro
dzen
ý tv
ar b
reho
v Z
men
a st
avu
breh
ov (
opev
neni
a/tv
aru)
do
15
%
Zm
ena
stav
u br
ehov
(op
evne
nia/
tvar
u) d
o 25
%
zatie
neni
e ús
eku
do 3
0 %
z v
odne
j plo
chy
Perc
entu
álna
zm
ena
zatie
neni
a je
do
5 %
Pe
rcen
tuál
na z
men
a za
tiene
nia
je d
o 15
%
TA
BUĽ
KA
12.
7.2.
HY
DR
OM
OR
FO
LO
GIC
KÉ
PR
VK
Y K
VA
LIT
Y P
RE
TY
P P
2M
P2M
T
ried
a I
II
III
dyna
mik
a to
ku
Fr<
0,3
rieč
ne p
rúde
nie
zmen
a Fr
do
10 %
zm
ena
Fr >
10
%
žiad
ne
ovpl
yvne
nie
je 0
-0,5
%
ovpl
yvne
nie
je 0
,5-1
%
hydr
olog
ický
rež
im
rých
losť
toku
pri
Q35
5 0,
1-0,
5 m
.s-1
od
chýl
ka 0
-0,5
%
odch
ýlka
0,5
-1 %
prie
chod
nosť
rie
ky
nena
ruše
ná m
igrá
cia
orga
nizm
ov
je u
mož
nená
nen
aruš
ená
mig
ráci
a or
gani
zmam
i a tr
ansp
ort s
edim
ento
v.
Max
. výš
ka m
igračn
ých
bari
ér je
do
0,
3 m
je u
mož
nená
nen
aruš
ená
mig
ráci
a or
gani
zmov
a tr
ansp
ort s
edim
ento
v. M
ax.
výšk
a m
igračn
ých
bari
ér je
do
0,5
m
bari
éra
môž
e byť
vyšš
ia n
ež 0
,5 m
, ale
mus
í by
ť um
ožne
ná m
igrá
cia
orga
nizm
ov
tech
nick
ými o
patr
enia
mi
mor
folo
gick
é po
dmie
nky
uspo
riad
anie
riečn
eho
kory
ta
kľuk
atý,
mea
ndru
júce
kor
yto,
pr
ítom
nosť
laví
c, o
stro
vov,
ply
tčín
sk
ráte
nie
útva
ru je
od
0 do
5 %
sk
ráte
nie
útva
ru je
od
5 do
10 %
�
78
P2M
T
ried
a I
II
III
prie
mer
ná š
írka
kor
yta
2-8
m
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
šírk
y od
re
fere
nčné
ho s
tavu
je d
o 5
%
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
šírk
y je
do
10 %
prem
enli
vosť
šír
ky
vyso
ká a
ž veľm
i vys
oká.
Pom
er
najv
äčše
j šír
ky k
naj
men
šej j
e vi
ac
ako
1,8
Perc
entu
álna
odc
hýlk
a od
pom
eru
najv
äčše
j ší
rky
k na
jmen
šej j
e do
5 %
Pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
od p
omer
u na
jväč
šej
šírk
y k
najm
enše
j je
do 1
0 %
prem
enli
vosť
hĺb
ky
Var
iáci
a hĺ
bky
je p
reva
žne
vyso
ká,
max
imál
na hĺb
ka s
a na
jčas
tejš
ie
vysk
ytuj
e väčš
ia a
ko 0
,4 m
pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
zmen
y hĺ
bky
je d
o
5 %
pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
zmen
y hĺ
bky
je d
o 1
0 %
subs
trát
ové
podm
ienk
y ka
meň
, štr
k a
pies
ok, m
ôže
sa
vysk
ytnúť
aj b
lato
/bah
no a
raš
elin
a P
erce
ntuá
lna
zmen
a po
kryt
ia d
na
prir
odze
ným
sub
strá
tom
je m
ax. 5
%
Per
cent
uáln
a zm
ena
pokr
ytia
dna
pri
rodz
eným
su
bstr
átom
je m
ax. 2
0 %
štru
ktúr
a a
podm
ienk
y pr
íbre
žnej
zó
ny
prir
odze
ný p
riri
ečny
les,
ale
bo
jedn
otliv
ých
stro
mov
a s
kaln
é br
ehov
é ob
last
i úzk
ych
údol
í, by
liny
Zm
ena
príb
režn
ej z
óny
do 1
0 %
Z
men
a pr
íbre
žnej
zón
y do
20
%
stav
bre
hov
neop
evne
né, p
riro
dzen
ý tv
ar b
reho
v Z
men
a st
avu
breh
ov (
opev
neni
a/tv
aru)
do
15 %
Z
men
a st
avu
breh
ov (
opev
neni
a/tv
aru)
do
25 %
zatie
neni
e ús
eku
do 4
0 %
z v
odne
j plo
chy
Perc
entu
álna
zm
ena
zatie
neni
a je
do
5 %
Pe
rcen
tuál
na z
men
a za
tiene
nia
je d
o 15
%
TA
BUĽ
KA
12.
7.3.
HY
DR
OM
OR
FO
LO
GIC
KÉ
PR
VK
Y K
VA
LIT
Y P
RE
TY
P K
2M
K2M
T
ried
a I
II
III
dyna
mik
a to
ku
Fr>
1 by
stri
nné
prúd
enie
zm
ena
Fr d
o 10
%
zmen
a Fr
> 1
0 %
žiad
ne
ovpl
yvne
nie
je 0
-0,5
%
ovpl
yvne
nie
je 0
,5-1
%
hydr
olog
ický
rež
im
rých
losť
toku
pri
Q35
5 0,
15-0
,9 m
.s-1
od
chýl
ka 0
-0,5
%
odch
ýlka
0,5
-1 %
prie
chod
nosť
rie
ky
nena
ruše
ná m
igrá
cia
orga
nizm
ov
je u
mož
nená
nen
aruš
ená
mig
ráci
a or
gani
zmov
a tr
ansp
ort s
edim
ento
v.
Max
. výš
ka m
igračn
ých
bari
ér je
do
0,
3 m
je u
mož
nená
nen
aruš
ená
mig
ráci
a or
gani
zmov
a tr
ansp
ort s
edim
ento
v. M
ax.
výšk
a m
igračn
ých
bari
ér je
do
0,5
m
bari
éra
môž
e byť
vyšš
ia n
ež 0
,5 m
, ale
mus
í by
ť um
ožne
ná m
igrá
cia
orga
nizm
ov
tech
nick
ými o
patr
enia
mi
mor
folo
gick
é po
dmie
nky
uspo
riad
anie
riečn
eho
kory
ta
kľuk
atý
tvar
a p
ríto
mno
sť v
šetk
ých
dnov
ých
prvk
ov
skrá
teni
e út
varu
je o
d 0
do 5
%
skrá
teni
e út
varu
je o
d 5
do10
%
�
79
K2M
T
ried
a I
II
III
prie
mer
ná š
írka
kor
yta
1-8
m
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
šírk
y od
re
fere
nčné
ho s
tavu
je d
o 5
%
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
šírk
y je
do
10 %
prem
enli
vosť
šír
ky
vyso
ká a
ž veľm
i vys
oká.
Pom
er
najv
äčše
j šír
ky k
naj
men
šej j
e vi
ac
ako
2 Pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
od p
omer
u na
jväč
šej
šírk
y k
najm
enše
j je
do 5
%
Perc
entu
álna
odc
hýlk
a od
pom
eru
najv
äčše
j ší
rky
k na
jmen
šej j
e do
10
%
prem
enli
vosť
hĺb
ky
Var
iáci
a hĺ
bky
je p
reva
žne
vyso
ká,
max
imál
na hĺb
ka s
a na
jčas
tejš
ie
vysk
ytuj
e väčš
ia a
ko 0
,4 m
pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
zmen
y hĺ
bky
je d
o 5
%
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
hĺbk
y je
do
10
%
subs
trát
ové
podm
ienk
y sk
alna
té p
odlo
žie,
bal
vany
, kam
ene,
št
rk, p
ieso
k P
erce
ntuá
lna
zmen
a po
kryt
ia d
na
prir
odze
ným
sub
strá
tom
je m
ax. 5
%
Per
cent
uáln
a zm
ena
pokr
ytia
dna
pri
rodz
eným
su
bstr
átom
je m
ax. 2
0 %
štru
ktúr
a a
podm
ienk
y pr
íbre
žnej
zó
ny
prir
odze
ný p
riri
ečny
les,
jedn
otliv
é st
rom
y, b
ylin
y, k
ry
Zm
ena
príb
režn
ej z
óny
do 1
0 %
Z
men
a pr
íbre
žnej
zón
y do
20
%
stav
bre
hov
neop
evne
né, p
riro
dzen
é Z
men
a st
avu
breh
ov (
opev
neni
a/tv
aru)
do
15 %
Z
men
a st
avu
breh
ov (
opev
neni
a/tv
aru)
do
25 %
zatie
neni
e ús
eku
do 4
0 %
z v
odne
j plo
chy
Perc
entu
álna
zm
ena
zatie
neni
a je
do
5 %
Pe
rcen
tuál
na z
men
a za
tiene
nia
je d
o 15
%
TA
BUĽ
KA
12.
7.4.
HY
DR
OM
OR
FO
LO
GIC
KÉ
PR
VK
Y K
VA
LIT
Y P
RE
TY
P K
3M
K3M
T
ried
a I
II
III
dyna
mik
a to
ku
Fr>
1, b
ystr
inné
prú
deni
e zm
ena
Fr d
o 10
%
zmen
a Fr
> 1
0 %
neov
plyv
nený
ov
plyv
neni
e je
0-0
,5 %
ov
plyv
neni
e je
0,5
-1 %
hy
drol
ogic
ký r
ežim
rých
losť
toku
pri
Q35
5 0,
1-1,
3 m
.s-1
od
chýl
ka 0
-0,5
%
odch
ýlka
0,5
-1 %
prie
chod
nosť
rie
ky
nena
ruše
ná m
igrá
cia
orga
nizm
ov
je u
mož
nená
nen
aruš
ená
mig
ráci
a or
gani
zmov
a tr
ansp
ort s
edim
ento
v.
Max
. výš
ka m
igračn
ých
bari
ér je
do
0,
3 m
je u
mož
nená
nen
aruš
ená
mig
ráci
a or
gani
zmov
a tr
ansp
ort s
edim
ento
v. M
ax.
výšk
a m
igračn
ých
bari
ér je
do
0,5
m
bari
éra
môž
e byť
vyšš
ia n
ež 0
,5 m
, ale
mus
í by
ť um
ožne
ná m
igrá
cia
orga
nizm
ov
tech
nick
ými o
patr
enia
mi
uspo
riad
anie
riečn
eho
kory
ta
kľuk
até
a m
eand
rujú
ce k
oryt
o,
lavi
ce, o
stro
vy, p
lytč
iny,
per
eje
skrá
teni
e út
varu
je o
d 0
do 5
%
skrá
teni
e út
varu
je o
d 5
do10
%
mor
folo
gick
é po
dmie
nky
prie
mer
ná š
írka
kor
yta
2-10
m
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
šírk
y od
re
fere
nčné
ho s
tavu
je d
o 5
%
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
šírk
y je
do
10 %
�
80
K3M
T
ried
a I
II
III
prem
enli
vosť
šír
ky
prem
enli
vosť
šír
ky je
vys
oká
až
veľm
i vys
oká.
Pom
er n
ajväčš
ej š
írky
k
najm
enše
j je
viac
ako
1,8
Pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
od p
omer
u na
jväč
šej
šírk
y k
najm
enše
j je
do 5
%
Perc
entu
álna
odc
hýlk
a od
pom
eru
najv
äčše
j ší
rky
k na
jmen
šej j
e do
10
%
prem
enli
vosť
hĺb
ky
Var
iáci
a hĺ
bky
je p
reva
žne
stre
dná,
m
axim
álna
hĺb
ka s
a na
jčas
tejš
ie
vysk
ytuj
e väčš
ia a
ko 0
,5 m
pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
zmen
y hĺ
bky
je d
o
5 %
pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
zmen
y hĺ
bky
je d
o
10 %
subs
trát
ové
podm
ienk
y sk
alna
té p
odlo
žie,
bal
vany
, kam
ene,
št
rk
Per
cent
uáln
a zm
ena
pokr
ytia
dna
pr
irod
zený
m s
ubst
ráto
m je
max
. 5 %
P
erce
ntuá
lna
zmen
a po
kryt
ia d
na p
riro
dzen
ým
subs
trát
om je
max
. 20
%
štru
ktúr
a a
podm
ienk
y pr
íbre
žnej
zó
ny
prir
odze
ného
pri
rieč
neho
lesa
, ale
bo
jedn
otliv
ých
stro
mov
a s
kaln
é br
ehov
é ob
last
i úzk
ych
údol
í, by
liny,
vy
soké
byl
iny
a kr
y Z
men
a pr
íbre
žnej
zón
y do
10%
Z
men
a pr
íbre
žnej
zón
y do
20
%
stav
bre
hov
neop
evne
né, p
riro
dzen
é Z
men
a st
avu
breh
ov (
opev
neni
a/tv
aru)
do
15 %
Z
men
a st
avu
breh
ov (
opev
neni
a/tv
aru)
do
25 %
zati
enen
ie ú
seku
Z
atie
neni
e na
tých
to ú
seko
ch d
o 50
% z
vod
nej p
loch
y P
erce
ntuá
lna
zmen
a za
tien
enia
je d
o 5
%
Per
cent
uáln
a zm
ena
zati
enen
ia je
do
15 %
TA
BUĽ
KA
12.
7.5.
HY
DR
OM
OR
FO
LO
GIC
KÉ
PR
VK
Y K
VA
LIT
Y P
RE
TY
P K
4M
K4M
T
ried
a I
II
III
dyna
mik
a to
ku
Fr>
1, b
ystr
inné
prú
deni
e zm
ena
Fr d
o 10
%
zmen
a Fr
> 1
0 %
neov
plyv
nené
ov
plyv
neni
e je
0-0
,5 %
ov
plyv
neni
e je
0,5
-1 %
hy
drol
ogic
ký r
ežim
rých
losť
toku
pri
Q35
5 0,
1-1,
5 m
.s-1
od
chýl
ka 0
-0,5
%
odch
ýlka
0,5
-1 %
prie
chod
nosť
rie
ky
nena
ruše
ná m
igrá
cia
orga
nizm
ov
je u
mož
nená
nen
aruš
ená
mig
ráci
a or
gani
zmov
a tr
ansp
ort s
edim
ento
v.
Max
. výš
ka m
igračn
ých
bari
ér je
do
0,3
m
je u
mož
nená
nen
aruš
ená
mig
ráci
a or
gani
zmov
a tr
ansp
ort s
edim
ento
v. M
ax.
výšk
a m
igračn
ých
bari
ér je
do
0,5
m
bari
éra
môž
e byť
vyšš
ia n
ež 0
,5 m
, ale
mus
í by
ť um
ožne
ná m
igrá
cia
orga
nizm
ov
tech
nick
ými o
patr
enia
mi
mor
folo
gick
é po
dmie
nky
uspo
riad
anie
riečn
eho
kory
ta
kľuk
até
kory
to, s
o vš
etký
mi
dnov
ými p
rvka
mi
skrá
teni
e út
varu
je o
d 0
do 5
%
skrá
teni
e út
varu
je o
d 5
do10
%
�
81
K4M
T
ried
a I
II
III
prie
mer
ná š
írka
kor
yta
1-10
m
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
šírk
y od
re
fere
nčné
ho s
tavu
je d
o 5
%
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
šírk
y je
do
10 %
prem
enli
vosť
šír
ky
Prem
enli
vosť
šír
ky je
vys
oká
až
veľm
i vys
oká.
Pom
er n
ajväčš
ej š
írky
k
najm
enše
j je
viac
ako
1,8
Pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
od p
omer
u na
jväč
šej
šírk
y k
najm
enše
j je
do 5
%
Perc
entu
álna
odc
hýlk
a od
pom
eru
najv
äčše
j ší
rky
k na
jmen
šej j
e do
10
%
prem
enli
vosť
hĺb
ky
Var
iáci
a hĺ
bky
je p
reva
žne
vyso
ká,
max
imál
na hĺb
ka s
a na
jčas
tejš
ie
vysk
ytuj
e väčš
ia a
ko 0
,5 m
pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
zmen
y hĺ
bky
je d
o 5
%
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
hĺbk
y je
do
10
%
subs
trát
ové
podm
ienk
y sk
alna
té p
odlo
žie,
bal
vany
, kam
ene,
št
rk
Per
cent
uáln
a zm
ena
pokr
ytia
dna
pr
irod
zený
m s
ubst
ráto
m je
max
. 5 %
P
erce
ntuá
lna
zmen
a po
kryt
ia d
na p
riro
dzen
ým
subs
trát
om je
max
. 20
%
štru
ktúr
a a
podm
ienk
y pr
íbre
žnej
zó
ny
prir
odze
ného
pri
rieč
neho
lesa
, ale
bo
jedn
otliv
ých
stro
mov
a s
kaln
é br
ehov
é ob
last
i úzk
ych
údol
í, by
liny,
vy
soké
byl
iny
a kr
y Z
men
a pr
íbre
žnej
zón
y do
10
%
Zm
ena
príb
režn
ej z
óny
do 2
0 %
stav
bre
hov
neop
evne
né, p
riro
dzen
é Z
men
a st
avu
breh
ov (
opev
neni
a/tv
aru)
do
15 %
Z
men
a st
avu
breh
ov (
opev
neni
a/tv
aru)
do
25 %
zati
enen
ie ú
seku
Z
atie
neni
e na
tých
to ú
seko
ch d
o 50
% z
vod
nej p
loch
y P
erce
ntuá
lna
zmen
a za
tien
enia
je d
o 5
%
Per
cent
uáln
a zm
ena
zati
enen
ia je
do
15 %
TA
BUĽ
KA
12.
7.6.
HY
DR
OM
OR
FO
LO
GIC
KÉ
PR
VK
Y K
VA
LIT
Y P
RE
TY
P P
1S
P1S
T
ried
a I
II
III
dyna
mik
a to
ku
Fr<
1, r
iečn
e pr
úden
ie
zmen
a F
r do
5 %
zm
ena
Fr
> 5
%
žiad
ne
ovpl
yvne
nie
je 0
-0,3
%
ovpl
yvne
nie
je 0
,3-1
%
hydr
olog
ický
rež
im
rých
losť
toku
pri
Q35
5 0,
1-0,
6 m
.s-1
od
chýl
ka 0
-0,3
%
odch
ýlka
0,3
-1 %
prie
chod
nosť
rie
ky
nena
ruše
ná m
igrá
cia
orga
nizm
ov
je u
mož
nená
nen
aruš
ená
mig
ráci
a or
gani
zmov
a tr
ansp
ort s
edim
ento
v.
Max
. výš
ka m
igračn
ých
bari
ér je
do
0,3
m
je u
mož
nená
nen
aruš
ená
mig
ráci
a or
gani
zmov
a tr
ansp
ort s
edim
ento
v. M
ax.
výšk
a m
igračn
ých
bari
ér je
do
0,5
m
bari
éra
môž
e byť
vyšš
ia n
ež 0
,5 m
, ale
mus
í by
ť um
ožne
ná m
igrá
cia
orga
nizm
ov
tech
nick
ými o
patr
enia
mi
mor
folo
gick
é po
dmie
nky
uspo
riad
anie
riečn
eho
kory
ta
kľuk
até
a m
eand
rujú
ce k
oryt
o s
lavi
cam
i, pl
ytči
nam
i, pe
reja
mi
a sk
alam
i sk
ráte
nie
útva
ru je
od
0 do
5 %
sk
ráte
nie
útva
ru je
od
5 do
10 %
�
82
P1S
T
ried
a I
II
III
prie
mer
ná š
írka
kor
yta
5-12
m
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
šírk
y od
re
fere
nčný
mi s
tavu
je d
o 5
%
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
šírk
y je
do
10 %
prem
enli
vosť
šír
ky
Prem
enli
vosť
šír
ky je
vys
oká
až
veľm
i vys
oká.
Pom
er n
ajväčš
ej
šírk
y k
najm
enše
j je
viac
ako
1,6
Pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
od p
omer
u na
jväč
šej
šírk
y k
najm
enše
j je
do 5
%
Perc
entu
álna
odc
hýlk
a od
pom
eru
najv
äčše
j ší
rky
k na
jmen
šej j
e d
o 10
%
prem
enli
vosť
hĺb
ky
Var
iáci
a hĺ
bky
je p
reva
žne
vyso
ká,
max
imál
na hĺb
ka s
a na
jčas
tejš
ie
vysk
ytuj
e väčš
ia a
ko 0
,5 m
pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
zmen
y hĺ
bky
je d
o
5 %
pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
zmen
y hĺ
bky
je d
o
10 %
subs
trát
ové
podm
ienk
y ba
lvan
y, k
amen
e, š
trk
Per
cent
uáln
a zm
ena
pokr
ytia
dna
pr
irod
zený
m s
ubst
ráto
m je
max
. 5 %
P
erce
ntuá
lna
zmen
a po
kryt
ia d
na p
riro
dzen
ým
subs
trát
om je
max
. 20
%
štru
ktúr
a a
podm
ienk
y pr
íbre
žnej
zó
ny
Typ
ický
je v
ýsky
t pri
rodz
enéh
o pr
iriečn
eho
lesa
, ale
bo je
dnot
livýc
h st
rom
ov a
ska
lné
breh
ové
obla
sti
úzky
ch ú
dolí,
byl
iny,
vys
oké
bylin
y a
kry
Zm
ena
príb
režn
ej z
óny
do 1
0 %
. Z
men
a pr
íbre
žnej
zón
y do
20
%
stav
bre
hov
neop
evne
né, p
riro
dzen
é Z
men
a st
avu
breh
ov (
opev
neni
a/tv
aru)
do
15 %
Z
men
a st
avu
breh
ov (
opev
neni
a/tv
aru)
do
25 %
zati
enen
ie ú
seku
Z
atie
neni
e na
tých
to ú
seko
ch d
o 40
% z
vod
nej p
loch
y Pe
rcen
tuál
na z
men
a za
tien
enia
je d
o 5
%
Perc
entu
álna
zm
ena
zati
enen
ia je
do
15 %
TA
BUĽ
KA
12.
7.7.
HY
DR
OM
OR
FO
LO
GIC
KÉ
PR
VK
Y K
VA
LIT
Y P
RE
TY
P K
2S
K2S
T
ried
a I
II
III
dyna
mik
a to
ku
Fr<
1, r
iečn
e pr
úden
ie
zmen
a F
r do
5 %
zm
ena
Fr
> 5
%
neov
plyv
nené
ov
plyv
neni
e je
0-0
,3 %
ov
plyv
neni
e je
0,3
-1 %
hy
drol
ogic
ký r
ežim
rých
losť
toku
pri
Q35
5 0,
2-1,
0 m
.s-1
od
chýl
ka 0
-0,3
%
odch
ýlka
0,3
-1 %
prie
chod
nosť
rie
ky
nena
ruše
ná m
igrá
cia
orga
nizm
ov
je u
mož
nená
nen
aruš
ená
mig
ráci
a or
gani
zmov
a tr
ansp
ort s
edim
ento
v.
Max
. výš
ka m
igračn
ých
bari
ér je
do
0,3
m
je u
mož
nená
nen
aruš
ená
mig
ráci
a or
gani
zmam
i a tr
ansp
ort s
edim
ento
v. M
ax.
výšk
a m
igračn
ých
bari
ér je
do
0,5
m
bari
éra
môž
e byť
vyšš
ia n
ež 0
,5 m
, ale
mus
í by
ť um
ožne
ná m
igrá
cia
orga
nizm
ov
tech
nick
ými o
patr
enia
mi
mor
folo
gick
é po
dmie
nky
uspo
riad
anie
riečn
eho
kory
ta
kľuk
até
kory
to s
lavi
cam
i, os
trov
mi
a st
upň
ami/p
rieh
lbin
ami
skrá
teni
e út
varu
je o
d 0
do 5
%
skrá
teni
e út
varu
je o
d 5
do10
%
�
83
K2S
T
ried
a I
II
III
prie
mer
ná š
írka
kor
yta
5-15
m
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
šírk
y od
re
fere
nčné
ho s
tavu
je d
o 5
%
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
šírk
y je
do
10 %
prem
enli
vosť
šír
ky
Prem
enli
vosť
šír
ky je
vys
oká
až
veľm
i vys
oká.
Pom
er n
ajväčš
ej š
írky
k
najm
enše
j je
viac
ako
2
Perc
entu
álna
odc
hýlk
a od
pom
eru
najv
äčše
j ší
rky
k na
jmen
šej j
e do
5 %
Pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
od p
omer
u na
jväč
šej
šírk
y k
najm
enše
j je
do 1
0 %
prem
enli
vosť
hĺb
ky
Var
iáci
a hĺ
bky
je p
reva
žne
vyso
ká,
max
imál
na hĺb
ka s
a na
jčas
tejš
ie
vysk
ytuj
e väčš
ia a
ko 0
,8 m
pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
zmen
y hĺ
bky
je d
o
5 %
pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
zmen
y hĺ
bky
je d
o
10 %
subs
trát
ové
podm
ienk
y ba
lvan
y, k
amen
e, š
trk,
pie
sok,
môž
e by
ť aj
bah
no/b
lato
P
erce
ntuá
lna
zmen
a po
kryt
ia d
na
prir
odze
ným
sub
strá
tom
je m
ax. 5
%
Per
cent
uáln
a zm
ena
pokr
ytia
dna
pri
rodz
eným
su
bstr
átom
je m
ax. 2
0 %
štru
ktúr
a a
podm
ienk
y pr
íbre
žnej
zó
ny
Typ
ický
je v
ýsky
t pri
rodz
enéh
o pr
iriečn
eho
lesa
, ale
bo je
dnot
livýc
h st
rom
ov, b
ylin
y, v
ysok
é by
liny
a kr
y Z
men
a pr
íbre
žnej
zón
y do
10
%
Zm
ena
príb
režn
ej z
óny
do 2
0 %
stav
bre
hov
neop
evne
né
Zm
ena
stav
u br
ehov
(op
evne
nia/
tvar
u) d
o 15
%
Zm
ena
stav
u br
ehov
(op
evne
nia/
tvar
u) d
o 25
%
zati
enen
ie ú
seku
Z
atie
neni
e na
tých
to ú
seko
ch d
o 20
% z
vod
nej p
loch
y P
erce
ntuá
lna
zmen
a za
tien
enia
je d
o 5
%
Per
cent
uáln
a zm
ena
zati
enen
ia je
do
15 %
TA
BUĽ
KA
12.
7.8.
HY
DR
OM
OR
FO
LO
GIC
KÉ
PR
VK
Y K
VA
LIT
Y P
RE
TY
P K
3S
K3S
T
ried
a I
II
III
dyna
mik
a to
ku
Fr<
1, r
iečn
e pr
úden
ie
zmen
a F
r do
5 %
zm
ena
Fr
> 5
%
žiad
ne
ovpl
yvne
nie
je 0
-0,3
%
ovpl
yvne
nie
je 0
,3-1
%
hydr
olog
ický
rež
im
rých
losť
toku
pri
Q35
5 0,
2-1,
0 m
.s-1
od
chýl
ka 0
-0,3
%
odch
ýlka
0,3
-1 %
prie
chod
nosť
rie
ky
nena
ruše
ná m
igrá
cia
orga
nizm
ov
je u
mož
nená
nen
aruš
ená
mig
ráci
a or
gani
zmov
a tr
ansp
ort s
edim
ento
v.
Max
. výš
ka m
igračn
ých
bari
ér je
do
0,3
m
je u
mož
nená
nen
aruš
ená
mig
ráci
a or
gani
zmov
a tr
ansp
ort s
edim
ento
v. M
ax.
výšk
a m
igračn
ých
bari
ér je
do
0,5
m
bari
éra
môž
e byť
vyšš
ia n
ež 0
,5 m
, ale
mus
í by
ť um
ožne
ná m
igrá
cia
orga
nizm
ov
tech
nick
ými
opat
reni
ami
uspo
riad
anie
riečn
eho
kory
ta
kľuk
até
kory
to s
lavi
cam
i a
stupň
ami/p
rieh
lbin
ami
skrá
teni
e út
varu
je o
d 0
do 5
%
skrá
teni
e út
varu
je o
d 5
do10
%
mor
folo
gick
é po
dmie
nky
prie
mer
ná š
írka
kor
yta
5-15
m
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
šírk
y od
re
fere
nčné
ho s
tavu
je d
o 5
%
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
šírk
y je
do
10 %
�
84
K3S
T
ried
a I
II
III
prem
enli
vosť
šír
ky
Prem
enli
vosť
šír
ky je
vys
oká
až
veľm
i vys
oká.
Pom
er n
ajväčš
ej š
írky
k
najm
enše
j je
viac
ako
1,8
Pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
od p
omer
u na
jväč
šej
šírk
y k
najm
enše
j je
do
5 %
Pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
od p
omer
u na
jväč
šej
šírk
y k
najm
enše
j je
do 1
0 %
prem
enli
vosť
hĺb
ky
Var
iáci
a hĺ
bky
je p
reva
žne
vyso
ká,
max
imál
na hĺb
ka s
a na
jčas
tejš
ie
vysk
ytuj
e väčš
ia a
ko 0
,8 m
pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
zmen
y hĺ
bky
je d
o
5 %
pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
zmen
y hĺ
bky
je d
o
10 %
subs
trát
ové
podm
ienk
y ba
lvan
, kam
ene,
štr
k, p
ieso
k P
erce
ntuá
lna
zmen
a po
kryt
ia d
na
prir
odze
ným
sub
strá
tom
je m
ax. 5
%
Per
cent
uáln
a zm
ena
pokr
ytia
dna
pri
rodz
eným
su
bstr
átom
je m
ax. 2
0 %
štru
ktúr
a a
podm
ienk
y pr
íbre
žnej
zó
ny
Typ
ický
je v
ýsky
t pri
rodz
enéh
o pr
iriečn
eho
lesa
, ale
bo je
dnot
livýc
h st
rom
ov, b
ylin
y, v
ysok
é by
liny
a kr
y Z
men
a pr
íbre
žnej
zón
y do
10
%
Zm
ena
príb
režn
ej z
óny
do 2
0 %
stav
bre
hov
neop
evne
né, p
riro
dzen
é Z
men
a st
avu
breh
ov (
opev
neni
a/tv
aru)
do
15 %
Z
men
a st
avu
breh
ov (
opev
neni
a/tv
aru)
do
25 %
zati
enen
ie ú
seku
Z
atie
neni
e na
tých
to ú
seko
ch d
o 20
% z
vod
nej p
loch
y Pe
rcen
tuál
na z
men
a za
tien
enia
je d
o 5
%
Perc
entu
álna
zm
ena
zati
enen
ia je
do
15 %
TA
BUĽ
KA
12.
7.9.
HY
DR
OM
OR
FO
LO
GIC
KÉ
PR
VK
Y K
VA
LIT
Y P
RE
TY
PY
D1(
P1V
), D
2(P
1V),
M1(
P1V
), V
3(P
1V),
R
2(P
1V),
I1(
P1V
) A
B1(
P1V
)
D1(
P1V
), D
2(P
1V),
M
1(P
1V),
V3(
P1V
),
R2(
P1V
), I
1(P
1V),
B
1(P
1V)
Tri
eda
I II
II
I
dyna
mik
a to
ku
Fr<
1, r
iečn
e pr
úden
ie
zmen
a F
r do
5 %
zm
ena
Fr
> 5
%
žiad
ne
ovpl
yvne
nie
je 0
-0,1
%
ovpl
yvne
nie
je 0
,1-0
,8 %
hy
drol
ogic
ký r
ežim
rých
losť
toku
pri
Q35
5 >
0,8
m.s
-1
odch
ýlka
0-0
,1 %
od
chýl
ka 0
,1-0
,8 %
prie
chod
nosť
rie
ky
nena
ruše
ná m
igrá
cia
orga
nizm
ov
je u
mož
nená
nen
aruš
ená
mig
ráci
a or
gani
zmov
a tr
ansp
ort s
edim
ento
v.
Max
. výš
ka m
igračn
ých
bari
ér je
do
0,3
m
je u
mož
nená
nen
aruš
ená
mig
ráci
a or
gani
zmov
a tr
ansp
ort s
edim
ento
v. M
ax.
výšk
a m
igračn
ých
bari
ér je
do
0,5
m
bari
éra
môž
e byť
vyšš
ia n
ež 0
,5 m
, ale
mus
í by
ť um
ožne
ná m
igrá
cia
orga
nizm
ov
tech
nick
ými o
patr
enia
mi
mor
folo
gick
é po
dmie
nky
uspo
riad
anie
riečn
eho
kory
ta
kľuk
até,
mea
ndru
júce
kor
yto
s
lavi
cam
i a o
stro
vmi
skrá
teni
e út
varu
je o
d 0
do 5
%
skrá
teni
e út
varu
je o
d 5
do10
%
�
85
D1(
P1V
), D
2(P
1V),
M
1(P
1V),
V3(
P1V
),
R2(
P1V
), I
1(P
1V),
B
1(P
1V)
Tri
eda
I II
II
I
prie
mer
ná š
írka
kor
yta
300
m
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
šírk
y od
re
fere
nčné
ho s
tavu
je d
o 5
%
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
šírk
y je
do
10 %
prem
enli
vosť
šír
ky
Prem
enli
vosť
šír
ky n
ízka
. Pom
er
najv
äčše
j šír
ky k
naj
men
šej j
e vi
ac
ako
1,1
Perc
entu
álna
odc
hýlk
a od
pom
eru
najv
äčše
j ší
rky
k na
jmen
šej j
e do
5 %
Pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
od p
omer
u na
jväč
šej
šírk
y k
najm
enše
j je
do 1
0 %
prem
enli
vosť
hĺb
ky
Var
iáci
a hĺ
bky
je p
reva
žne
vyso
ká,
max
imál
na hĺb
ka s
a na
jčas
tejš
ie
vysk
ytuj
e väčš
ia a
ko 1
m
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
hĺbk
y je
do
5
%
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
hĺbk
y je
do
10
%
subs
trát
ové
podm
ienk
y ba
lvan
y, k
amen
e, š
trk,
pie
sok,
bl
ato/
bahn
o P
erce
ntuá
lna
zmen
a po
kryt
ia d
na
prir
odze
ným
sub
strá
tom
je m
ax. 5
%
Per
cent
uáln
a zm
ena
pokr
ytia
dna
pri
rodz
eným
su
bstr
átom
je m
ax. 2
0 %
štru
ktúr
a a
podm
ienk
y pr
íbre
žnej
zó
ny
Typ
ický
je v
ýsky
t pri
rodz
enéh
o pr
iriečn
eho
lesa
, ale
bo je
dnot
livýc
h st
rom
ov, b
ylin
y, v
ysok
é by
liny
a kr
y Z
men
a pr
íbre
žnej
zón
y do
10
%
Zm
ena
príb
režn
ej z
óny
do 2
0 %
stav
bre
hov
neop
evne
né, p
riro
dzen
é Z
men
a st
avu
breh
ov (
opev
neni
a/tv
aru)
do
15 %
Z
men
a st
avu
breh
ov (
opev
neni
a/tv
aru)
do
25 %
zati
enen
ie ú
seku
Z
atie
neni
e na
tých
to ú
seko
ch d
o 2
%
z vo
dnej
plo
chy.
P
erce
ntuá
lna
zmen
a za
tien
enia
je d
o 10
%
Per
cent
uáln
a zm
ena
zati
enen
ia je
do
20 %
TA
BUĽ
KA
12.
7.10
. HY
DR
OM
OR
FO
LO
GIC
KÉ
PR
VK
Y K
VA
LIT
Y P
RE
TY
PY
V2(
K2V
), H
2(K
2V),
R1(
K2V
) A
H1(
K2V
)
V2(
K2V
), H
2(K
2V),
R
1(K
2V),
H1(
K2V
) T
ried
a I
II
III
dyna
mik
a to
ku
Fr<
1, r
iečn
e pr
úden
ie
zmen
a F
r do
5 %
zm
ena
Fr
> 5
%
žiad
ne
ovpl
yvne
nie
je 0
-0,1
%
ovpl
yvne
nie
je 0
,1-0
,8 %
hy
drol
ogic
ký r
ežim
rých
losť
toku
pri
Q35
5 >
0,3
m.s
-1
odch
ýlka
0-0
,1 %
od
chýl
ka 0
,1-0
,8 %
prie
chod
nosť
rie
ky
nena
ruše
ná m
igrá
cia
orga
nizm
ov
je u
mož
nená
nen
aruš
ená
mig
ráci
a or
gani
zmov
a tr
ansp
ort s
edim
ento
v.
Max
. výš
ka m
igračn
ých
bari
ér je
do
0,3
m
je u
mož
nená
nen
aruš
ená
mig
ráci
a or
gani
zmov
a tr
ansp
ort s
edim
ento
v. M
ax.
výšk
a m
igračn
ých
bari
ér je
do
0,5
m
bari
éra
môž
e byť
vyšš
ia n
ež 0
,5 m
, ale
mus
í by
ť um
ožne
ná m
igrá
cia
orga
nizm
ov
tech
nick
ými
opat
reni
ami
mor
folo
gick
é po
dmie
nky
uspo
riad
anie
riečn
eho
kory
ta
kľuk
até
mea
ndru
júce
kor
yto
s
lavi
cam
i a o
stro
vmi
skrá
teni
e út
varu
je o
d 0
do 5
%
skrá
teni
e út
varu
je o
d 5
do10
%
�
86
V2(
K2V
), H
2(K
2V),
R
1(K
2V),
H1(
K2V
) T
ried
a I
II
III
prie
mer
ná š
írka
kor
yta
30-5
0 m
pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
zmen
y ší
rky
od
refe
renč
ného
sta
vu je
do
5 %
pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
zmen
y ší
rky
je d
o 10
%
prem
enli
vosť
šír
ky
Prem
enli
vosť
šír
ky n
ízka
. Pom
er
najv
äčše
j šír
ky k
naj
men
šej j
e vi
ac
ako
1,1
Perc
entu
álna
odc
hýlk
a od
pom
eru
najv
äčše
j ší
rky
k na
jmen
šej j
e do
5 %
Pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
od p
omer
u na
jväč
šej
šírk
y k
najm
enše
j je
do
10 %
prem
enli
vosť
hĺb
ky
Var
iáci
a hĺ
bky
je p
reva
žne
vyso
ká,
max
imál
na hĺb
ka s
a na
jčas
tejš
ie
vysk
ytuj
e väčš
ia a
ko 1
m
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
hĺbk
y je
do
5
%
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
hĺbk
y je
do
10
%
subs
trát
ové
podm
ienk
y ba
lvan
y, k
amen
e, š
trk,
pie
sok,
bl
ato/
bahn
o P
erce
ntuá
lna
zmen
a po
kryt
ia d
na
prir
odze
ným
sub
strá
tom
je m
ax. 5
%
Per
cent
uáln
a zm
ena
pokr
ytia
dna
pri
rodz
eným
su
bstr
átom
je m
ax. 2
0 %
štru
ktúr
a a
podm
ienk
y pr
íbre
žnej
zó
ny
Typ
ický
je v
ýsky
t pri
rodz
enéh
o pr
iriečn
eho
lesa
, ale
bo je
dnot
livýc
h st
rom
ov, b
ylin
y, v
ysok
é by
liny
a kr
y Z
men
a pr
íbre
žnej
zón
y do
10
%
Zm
ena
príb
režn
ej z
óny
do 2
0 %
stav
bre
hov
neop
evne
né, p
riro
dzen
é Z
men
a st
avu
breh
ov (
opev
neni
a/tv
aru)
do
15 %
Z
men
a st
avu
breh
ov (
opev
neni
a/tv
aru)
do
25 %
zati
enen
ie ú
seku
Z
atie
neni
e na
tých
to ú
seko
ch d
o 3
% z
vod
nej p
loch
y P
erce
ntuá
lna
zmen
a za
tien
enia
je d
o 10
%
Per
cent
uáln
a zm
ena
zati
enen
ia je
do
20 %
TA
BUĽ
KA
12.
7.11
. HY
DR
OM
OR
FO
LO
GIC
KÉ
PR
VK
Y K
VA
LIT
Y P
RE
TY
PY
V1(
K3V
), P
1(K
3V)
A P
2(K
3V)
V
1(K
3V),
P1(
K3V
),
P2(
K3V
) T
ried
a I
II
III
dyna
mik
a to
ku
Fr>
1, b
ystr
inné
prú
deni
e zm
ena
Fr d
o 5
%
zmen
a Fr
> 5
%
žiad
ne
ovpl
yvne
nie
je 0
-0,3
%
ovpl
yvne
nie
je 0
,3-0
,8 %
hy
drol
ogic
ký r
ežim
rých
losť
toku
pri
Q35
5 >
0,4
m.s
-1
odch
ýlka
0-0
,3 %
od
chýl
ka 0
,3-0
,8 %
prie
chod
nosť
rie
ky
nena
ruše
ná m
igrá
cia
orga
nizm
ov
je u
mož
nená
nen
aruš
ená
mig
ráci
a or
gani
zmov
a tr
ansp
ort
sedi
men
tov.
Max
. výš
ka
mig
račn
ých
bari
ér je
do
0,3
m
je u
mož
nená
nen
aruš
ená
mig
ráci
a or
gani
zmov
a
tran
spor
t sed
imen
tov.
Max
. výš
ka
mig
račn
ých
bari
ér je
do
0,5
m
bari
éra
môž
e byť
vyšš
ia n
ež 0
,5 m
, ale
mus
í by
ť um
ožne
ná m
igrá
cia
orga
nizm
ov
tech
nick
ými o
patr
enia
mi
mor
folo
gick
é po
dmie
nky
uspo
riad
anie
riečn
eho
kory
ta
kľuk
até
mea
ndru
júce
kor
yto
s
lavi
cam
i, os
trov
mi
a st
upň
ami/p
rieh
lbin
ami
skrá
teni
e út
varu
je o
d 0
do 5
%
skrá
teni
e út
varu
je o
d 5
do10
%
�
87
V1(
K3V
), P
1(K
3V),
P
2(K
3V)
Tri
eda
I II
II
I
prie
mer
ná š
írka
kor
yta
10-2
0 m
pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
zmen
y ší
rky
od
refe
renč
ného
sta
vu je
do
5 %
pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
zmen
y ší
rky
je d
o 10
%
prem
enli
vosť
šír
ky
Prem
enli
vosť
šír
ky v
ysok
á. P
omer
na
jväč
šej š
írky
k n
ajm
enše
j je
viac
ak
o 1,
6 Pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
od p
omer
u na
jväč
šej
šírk
y k
najm
enše
j je
do
5 %
Pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
od p
omer
u na
jväč
šej
šírk
y k
najm
enše
j je
do
10 %
prem
enli
vosť
hĺb
ky
Var
iáci
a hĺ
bky
je p
reva
žne
vyso
ká,
max
imál
na hĺb
ka s
a na
jčas
tejš
ie
vysk
ytuj
e väčš
ia a
ko 1
m
perc
entu
álna
odc
hýlk
a zm
eny
hĺbk
y je
do
5 %
pe
rcen
tuál
na o
dchý
lka
zmen
y hĺ
bky
je d
o
10 %
subs
trát
ové
podm
ienk
y ba
lvan
y, k
amen
e, š
trk
Per
cent
uáln
a zm
ena
pokr
ytia
dna
pri
rodz
eným
su
bstr
átom
je m
ax. 5
%
Per
cent
uáln
a zm
ena
pokr
ytia
dna
pri
rodz
eným
su
bstr
átom
je m
ax. 2
0 %
štru
ktúr
a a
podm
ienk
y pr
íbre
žnej
zó
ny
Typ
ický
je v
ýsky
t pri
rodz
enéh
o pr
iriečn
eho
lesa
, ale
bo
jedn
otliv
ých
stro
mov
, byl
iny,
vy
soké
byl
iny
a kr
y Z
men
a pr
íbre
žnej
zón
y do
10
%
Zm
ena
príb
režn
ej z
óny
do 2
0 %
stav
bre
hov
neop
evne
ný, p
riro
dzen
ý Z
men
a st
avu
breh
ov (
opev
neni
a/tv
aru)
do
15 %
Z
men
a st
avu
breh
ov (
opev
neni
a/tv
aru)
do
25 %
zati
enen
ie ú
seku
Z
atie
neni
e na
tých
to ú
seko
ch d
o 5
% z
vod
nej p
loch
y P
erce
ntuá
lna
zmen
a za
tien
enia
je d
o 10
%
Per
cent
uáln
a zm
ena
zati
enen
ia je
do
20 %
�
88
Časť B
SPÔSOB HODNOTENIA EKOLOGICKÉHO STAVU ÚTVAROV POVRCHOVÝCH VÔD
1. Hodnotenie ekologického stavu zahŕňa hodnotenie biologických prvkov kvality, ktorými sú bentické bezstavovce, fytoplanktón, fytobentos a makrofyty, hydromorfologických prvkov kvality a chemických a fyzikálno-chemických prvkov kvality ako podporných prvkov pre biologické prvky kvality. Minimálne frekvencie meraní jednotlivých prvkov kvality sú uvedené v osobitnom predpise.6)
2. Hodnotenie biologických prvkov kvality odráža cez metriky (indexy) reakciu vodných organizmov na vplyvy (stresory) a zároveň vyjadruje aj druhovú diverzitu, abundanciu, resp. biomasu a citlivé druhy. Metriky (indexy) sú určené pre všetky hranice tried ekologického stavu. Najhoršie zatriedený biologický prvok určuje výslednú triedu kvality vodného útvaru.
3. Hodnotenie ekologického stavu vodného útvaru sa vzťahuje na reprezentatívne
monitorovacie miesto. Kritériá a postup výberu reprezentatívneho monitorovacieho miesta sú uvedené v osobitnom predpise.6) Hodnotenie ekologického stavu vodných útvarov v reprezentatívnych monitorovacích miestach zabezpečuje objektívne posúdenie stavu vodného útvaru ako celku.
4. Fyzikálno-chemické prvky charakterizujú základné kvalitatívne parametre vodného prostredia. Chemické prvky sú syntetické a nesyntetické špecifické látky relevantné pre Slovensko, zahŕňajú 26 látok, s ktorými sa na Slovensku nakladá vo významných množstvách.
5. Fyzikálno-chemické prvky sa hodnotia na základe charakteristickej hodnoty 90 percentilu,
t.�j. koncentrácie zodpovedajúcej percentám neprekročenia koncentrácie jednotlivých ukazovateľov kvality, pre rozpustený kyslík prekročenia. Ak výsledná trieda potvrdí ukazovateľ ako podporný prvok, na zatriedenie sa použije 90 percentil a hodnotenie najhoršieho ukazovateľa. Ak sa potvrdí, že výsledná trieda za fyzikálno-chemické prvky je najhoršia zo všetkých hodnotených prvkov kvality, je potrebné zachovať funkciu fyzikálno-chemického ukazovateľa ako podporného prvku a na hodnotenie sa použije nižší percentil 75 alebo až 50.
6. Hodnotenie syntetických a nesyntetických špecifických látok relevantných pre Slovensko
je založené na posudzovaní súladu s príslušnými environmentálnymi normami kvality vyjadrenými ako ročný priemer (RP-ENK) a�ako najvyššia prípustná koncentrácia (NPK-ENK). Súlad s RP-ENK sa pre danú látku dosiahne, ak aritmetický priemer koncentrácií nameraných v rôznych časoch počas roka neprekročí jej hodnotu na žiadnom reprezentatívnom monitorovanom mieste v rámci vodného útvaru. Súlad s NPK-ENK sa pre danú látku dosiahne, ak 90 percentil nameraných koncentrácií tejto látky neprekročí jej hodnotu na žiadnom reprezentatívnom monitorovanom mieste v rámci vodného útvaru. Nesúlad s príslušnou environmentálnou normou kvality nastáva, ak je aritmetický priemer alebo 90 percentil nameraných koncentrácii vyšší ako hodnota príslušnej environmentálnej normy kvality.
�
89
7. Pri hodnotení obsahu nesyntetických špecifických látok relevantných pre Slovensko sa zohľadňujú pozaďové koncentrácie ťažkých kovov, ktoré sú na Slovensku odvodené pre každý vodný útvar a sú uvedené v prílohe č. 12 časti C.
8. Hodnotenie hydromorfologických prvkov kvality je založené na princípe, že najvyššia
hydromorfologická kvalita sa dosiahne vtedy, keď sú hydromorfologické podmienky čo najbližšie k referenčnej situácii a keď je ich priestorová variabilita čo najväčšia. Jednotlivým hodnoteným parametrom sa priradí skóre od 1-5 (1 reprezentuje najlepší stav – prirodzený). Pre každú lokalitu sa vypočíta výsledné hydromorfologické skóre a priradí sa trieda hydromorfologickej kvality tokov.
9. Pri určení celkového ekologického stavu sa použije pravidlo „najhoršia hodnota
zatrieďuje“, ale až po ukončení overovacej procedúry pre fyzikálno-chemické prvky kvality.
�