SmmA:a Kanula Vysl.:ottla z pu/Jitkclcte l' tc/1'1 ~um lwdbu.

TľžDE~ StOVEN KEJ HUDOBNEJ TVORBY

Dva symfomcké koncerty v 'I}idm ~lovcnskej hudobno) tvorby, ktor~ ZSS a MDKO usporiadali na počes( XV. zjaz· du 1\SC, boli koncipované r('· prezentallvne a teda nemohli a ani nechceli poskytnú( upi· n\, vyčerpävajuci obf'az SUČI!!-.· ného slovenského symfonlzmu .. Z bohatej žne sk ladieb, ktoró \'Znlkll k vS<ročlam SNP 11 Oslo· bodenla odzneli štyri· Predohra Jozefa Podprockého, Symfon lc· l!ý prol(\g Ota FerenczyJ10, 5. lfnlfónla " Partizánska" Júliusa Kowalského a Symfónia 1945 Jina Cikkera.

Podprock~ sa po prv9 r.Jz obtátll k orchestru a úspe~ne q vvskušal najmä jeho rareb· nf> motnostl, overil nlektoró na~trojové kombinácie. Ut dáv­neji;~e je pre neho charak to· r istlcké vybrúsené, Isté zvlád· nutle (ormy a pedanlná prá ra s pom&rne zaujfmav~m ma· tr·rl.ilom, jeho hudba sa roz-

VIJd kompaktne, vo vyraze sa V\ hýba vypätym polohám, kon· trasty su mierno. Este aj taneč n9 .,podtón" sk Ind by pôsobf no·

"' '"" nrf}u ..... n• hb nP11nn ~;l'lluj~. 'FurPnczyho dikcia' v Prológu je podstatne emocio nálno vzt·ui.onojslo, vo zvuku rnte<;taml dz pl'csýlcná. Autor nutlvilzUJC na svoj ui. ustálen} n-judrovac:l -.Jovnf l. , pntom v ok podkl&dti vypoveČf oi ne· obvykle vásnlvou rv porovna­nf ., trlczvcj!ilm, vccnt!Jšfm Vl'· .:nrnfm lnych jeho skludteb l, lOnletenou Cllo."ostou. Celkovy prudký, zlv9 spad Prológu I'OZ· rývujú bloky hll>ok~ch melan­chollc:kých polóh, eo este dyn<~. mtzuje dalsie vzop!llla t od· ltthčené mWsta uvorncnla a· re· Jotfvneho kTudu ( odlfsené aj v inštrumentácii s611sltcky uplatnené dychové nástrOjE' zriedená rak tllra pozadia l .,Partizánska" symfónia j. Ko walského, ktoru sl brotislovskf posluc;háčl vyP,očull prem~éro vo, nastoltla problém, dn'es ver ml d tsk u tovan9 v anga!!ovonorn výtvarnom umenf - ako 1e charakter diela a jeho -hodno· ta sp!llá s názvom. Pom~nova· nie lu fixuje a zjednoznačňu· je určlt9 ok ruh zobrazenia, ale nemOže nahradiť vlastné v~­tvarné (čl hudobnó) kvality Pa1'tlzánsku stavia autor na zjednodušenf, spevnosti r často realizovaneJ na prldlhýcb plo· chách v unisone sl áčikov), chce

(Pokračovanie na 3. str.)

Aktív o kritike . Z podnetu MS SSR u~kutoCnll sa 11. marca aktlv hudobnOch

krttlkou, kde sa stretli przslu!lntcl viacerých krttlckOch qenerdcu, najmiJ funkclondrt umeleckých zväzov, ktorl matti na starosti ko ml\tl' krllikov. Po úvode rladitela odboru umenia f. Kota vy svetl/l význam aktluu dr. S. Smatldk a odovzdal slovo pred~e dom krtttekých komisi! zo zvdzu sp/sovatelov, dramatlckych umel cov. ~kladatelov a výtvarntkov. Hovorili o celkove/ s1tuáci/ na krtllckom poll. prevažne prlzvukovall, že tu pretrvava1ú rózne zá· va:nts pro/Jiémy a obecne sa zhodil, že hoci umeleckd kritika ~a opttt ~formovala a cltlme fU v na!.e/ prltomnostl, predsa zatiaľ t•l•lr' pri.'IWŽUfe kvantito nad kuall tou. Podstatný prtspevok mal ml m~tl'r kulttíry SSR Mtroslav Vdlek, ktorý analyzoval súl!asnt> moZn11~tt 1 pou/nnostl umelecke/ k r itiky. hovor il o jeJ mot.nosllaclr t pm•/nno.\1/nch mfnhter \tva vytvára( pre kr lttku a publicistiku nntllllodne/SIP podmtenky. Rozvddzal zdkon/tú nevyh11utnost po!.la v/f \a v umeni za kvalitu. nakolko obfst historickú poumnost kll•4lllatlvne dlfPrencouat hodno/lf, ktor~ bl/ neqatlunP poci/lla srí ('a,nmt 1 budtícnosf. Pri tl'/IO príle!lto~tl r0%111 /alu/aceré est etici.:(> l.:ateqórle u vyzýval prltomntjch kritikou. al1y nezabudli l na este w:kfl ~túdlt> a úualry, ktor~ po.sunú na~c> dotera,$1e e.stet1ckt> vPrlomo~tl a stanoulsktl. Aktlu Ul/Znel ako mobillzalm!í podnet k. prdcl k rltlkou a uyzua k zvQ~enlu ndroC.no~tl pr l po~udzovanl , umeleckgch diel. - N- · ·

Anketa Hudobného života

!9. III. 1978 Rocnfk VIU. 2,- Kl!s

6 pomOct roz&frlt !>OCIAtnu ~truk · turu ohccen~tva na konccrtorh Státnej ulhnrmónlo v Ko'• c;ioch

k XV. zjazdu KSč J:!;;:! . ~ l s l o v o k č a s u .:;,~< '' JOZEF KRESA ' EK,

l. Co povazujete za naj· významnejší čin alebo tendenciu medzi XIV. a XV. zjazdom KSČ?

2. Ake sú vailoc umelec· ké 11lány v najbliztlom ob· do bt ?

LUBOl\IIR CIZEK, ~ef hudotJ­neho \ ysu"lanw Gt~~l.oslovun­skcho rozhlasu v Bratislav!'.

l Ubtlobte medZI XIV. o X\.. /)tllliom 1\~C bude r·uz v hrsto nl slovonskcl hudobne) kultú· ry JOdnou z najsvotl8)Sich utáp c;elkom nebyvalóho, vi>cstran neho ľ0ZVOJ8. XIV. tj8Zd vy­zvul k s1r okej demokrallzAcu umuma, k jeho sprístupitova mu s1rokym Vrstvám pracujú· clch. Prevazná east koltOrneho rrontu pochopila toto v9zvu a 08 \'"'l ~tr.h lU"I. OC'h \11'1 V !oPI· kyd1 tn:stlttlcluch. or gunoch l umulockych zvtlzoch &me prl· o;túptli k •·ealizllcli tejto valko· IopeJ myshenky. Mu~no bez nadsaa.tky poveda t. ~e Je ló pru.1mo blstollcke poslame na­:;ej generáCie vytvoriť podmlen·

y pre to, aby sl noji.lrl.le so· Ctálnc VI'SIVY nllSI!:h pru~;UJÚ· uc:h osvojili vtulnu umelecké skvosty ~lli;ol.no~u. bllzkeJ l dávnejšej minulosti. Osobne nikdy nezabudnem na roky W71·74, keď snHl v !:ilovkon· certe vypracova ll KoncepCIU rozvoja koncertntího ltVota Od ~:ulom uzemí ~lovonska, ktoru sme v tomto období v .tiJS<~de aj reullzovall. Podpora najvys Sích stranlckych a rezortných organov, voTkč nadšenie a ne ustupná hutevnatosť nlekof· k9ch pracovnikov pro rozvoj koncertného il vola na S lo von sku. !:ilrokťi sprlstupliOVIIOIC umelockycb hodnôt je vsak dl· llodoby proces, proces kultur­no-politick9, uvedomovací, vy­rllovn~ l or'ganlzačný. Som pre· to presvedčený, ze l teraz, po XV. zjazde str any budcmo mu­sie( pok rocova( v nastúpenej ~:este a venovať prvoradú po· zornos( najmll kvalltatlvnej stránke rozvo ja koncertného ži· vola.

2. Plány pre najblil.slo obdo· ble muslm v prvom rade spa­Ja( s moji m ter11 j!.fm pracov· ným zaradenfm. Pracujeme na novellzácll jednotneJ hudobneJ politiky Cs. rozhlasu na Slo· vcnsku. Povazu jeme to zo pr· vor adú ťí.Johu, k torá môže mat aj šlršf v9znam pre nošu hu dobnú kultúru, ak berieme do uvahy, že h udobný rozhlas je na)vllčšlm producentom a sf· rlteTom hudobnóho umenia. S tým prirodzene suvlsf celý rad vs·znamných opatreni v samot nej organizačnej štruktúre hu· clobného vysielania, zmena me· tód spOsobu riadenia práce a podobne.

No a osobne mám prlrodze· nfl llci množstvo r ozmanitých konkrétnych tvorlv9ch p14nov ľľn najbližši - pracu jem na publikácii, k toru prijalo vydA vatehtvo Opus do edičného plánu. Chcel by som Ju do kon co tohto r oka dokonCif. Mán• z tej to práce r adost, lebo po d lbych r okoch pr evafne orga n tzátor skeJ člnnostl, čl u! v

Ko~tclacb alebo v Bratislave, ~e mOtem konečne aspotl večera· mt venovať svof('f pO\·odnnj profesii.

LADISLAV HOLOU86K, za:.lu· lfl~' umelec.

1. Uča"t llilll(!f stramdieJ •1

vládneJ deiP.g.ic1e na konferf'n c il v Hetslnkuch

..!. Zin:;trumontovame ul. tlo· končľDI!J )cdnodajstvoveJ ko· ru tckoj opory

MARIAN JURlK, vedúci umfl· Jeckého Osek u vydavatalstva OPUS

l. \ .uplynulom medzl:.qazdn­vom obdobf udlelo sa u na<~ velmi VIlla, l.tvot bol v prud· kom pohybu, prP.vorovii ll :.11 hodnoty nn-.cl katdodennoj prá· ce. uprlmno~c nosích občlon · !ikych pO~tO)OV KiiTd~ na SVO• )Om prilc.ovlo;ku a svojou prel· cou mu ... ('l konkrtítnyml Ctnmt dokázat, a l.o sme sl osVOJi li vy -.'tcdky XIV ZJ8Zdu KSC. A pre to v tejto chvíli, pred XV. zjaz dom f.\~C máme možnost !'.l s plnou váhou a presvedčon 11n uvedomiť. za politika nose) strany, ako vedúcej sily, v tomto významnom medzlzjazcln vom obdohl bola správna, rea• na a konštruktívna, ie tvotl vým spôsobom ovplyvnila ce l \ ná!: život l nás kulllirny a umPicck~ rront. A práve v no !.eJ hudobneJ oblasti, vďako realizovaniu !itranlclcych a !;tál nych dokumentov o umoni, edtl:nej a kultúrnej politike, môze c.;a náš hudobn9 zivot roz· Vlj8 ( tak, ako sme toho svcd kam! na každom kroku.

2. Práve &om dokončil pre supraphonskú edtclu Lyra pro· fil Davida Oistracha. Plánov hy bolo vera, no nojreálnejslm by malo byt konečné .. srtnallzovo nie" druhého vydania Malej en­cyklopédie hudby v Prahe a nd pfsanlc Slovnfka svelovfcb In· terpretačn9ch osobnosti. No ešte viac práca ma čaká n11 mojom pracov1sku: aby smr. spoločne s kolegami splnili uJo· by vyplývajúce z noveJ pllf· rol:ntce a pripravili sa na spi nente ú loh, ktoré pre nasu prá eu vyply nO z uzáverov XV. ja1 clu KSC.

ANNA KOVAROVA, rladllcH.co Státnej filharmónie . v Ko~· CiaCh: '

l. RozvoJ. resuvnlu Brntl~lflv· ~ké hudobnó slávnosti, Jeho prijatie do asociácie cur6p :.kycb rostlvalov, no hlavne vv •mdovanle tak početného ohf' ronstva tohoto rostlvalu

2. Ukončlt pu blikáciu .. Kon certny život na Slovensku v ob dobi- budovanta soctallzmu" a

1. Za niJvS·znamnajsle pokia· dam: Bra tislavské hudobné sldvnosll {BHS), ako 111 Med11 · národn u tribúnu mlad} ch 111· terpreto\· a lnterpólllum v rtim· Ci '>0Clilll!ol1Ck}·ch krHjln.

' Na umelf!Cké plnnv tdlko mvsllet, ked :;kolu žiada pra < n pr.dagogickC:ho u Vf'd()f kHlfl dl!lt'llklP.ru. Chet•l lw ~om du 1\ončlt studio o wktonlkn v hudbl'.

Dr. GUSTAV PAPP, U!~lu:tll9

umelec, s6hsta opery !:iNLJ:

l. Za no)vý~numnopil čln OJ('·

dz1 XIV. a XV zjazdom KSC po· vnžu)em v prvom rade kom.oh· dáciu pomerov V oblasti kul· tury orientáciu a vyzdvihnutie kultúrnych hodnót oboch na· :,Ich národov a národov soct!l· hstfckHho tábora, buhHlliiU v} · menu kulturneho hohatsl\'8 ce!. k o~ho n slovenc;kl\ho nurodn .

l.. t\kÓ kulturnv prato\'ntk "·a chcem zapojtt do prfldzjllt.rln V} Ch • akCIÍ V I'IJmCI p1 r.di07fl nych záväzkov. Chcem na1.tu· dovat nove dwla našich l>k la· daterov a na koncertnych pO · cllllch pr opagovtlt v prvom ra· de plesl)ovu H opernú tvot hu českých a lllovenských skiiHiil · tFi fO\'.

BOHDAN WARCHAL, td~lužl•

Iý umelec, umoteck9 vedt1c1 ~KO:

l. Za na)dôlf"l.IIOJ tu udalo· t medzi XIV. a >N zjuzdom stra· ny z mcdzlndrodnr:ho hfadhku povn~UJCm Hl'ism~t.u konff!rnn· riu, ktora nám lli1vn ná<lej. ~P.

hudPme moct aJ no<rotej ~~t H pracova( v miert \ oblasti hu· dobného života u na~ sa merltl ztnzdamt urob•lo vera OoklH· dom starostlivosti o rozvnf umonia je zalolenle huduhnr • ho vyduvateTstvo OPUS, 11ko 111 Státneho komorného orchest 1'11

v Zlllne. NemO'-Om npspomrnú( nra~wjucu úroven a v(lnnm hudobll(iho resttvulu BHS

2. V naJbll~linm ohtlohí nás , aka ju vystúpen IH na Prul skPJ J&rl, Stras,.,burskom resttvale a na BHS Poklar ldr o moje osobn/\ pltiny <lo budúcna. h\1 ·

,dP.m sa usilova( o to, abv sa podartlo o·oz:>lrtr 5KO n11tofko, AIJV som mohol pPr-.prktlvno urchr'>tflľ cltr1gova( a uvlldzoť

tli P. IO, ktore ml • dotoľll )'.ir ob ""lol " nil' oflumo/1111)f!

• V SKLADATEĽSKEJ SUTAZI, ktorú k Medztn(lrod· nému roku 2eny vyp!sul Slovensk 9 hudobn9 fond, naJ· v ysšlo ocenenie v r ámci troch určených katór l! ziska! Alexander Moyzos za symfonickú stúd iu pro vefky or· choster l l udllu žene a Ladi slav Burlas za Sest bá~n! Iás· ky pre vefk ý miešaný zbor na poéziu Vladlmfra Relselll . Druhou cenou odmenili kompozlcle Ti bora Frešu, Vie· rostova Mo tušlka a Bohumilo Trnečku, trello ceny zts­k al! skladatelia V. Motuš!k, Igor Bázllk a Karol Elbert.

• PRED ODCIIODOM na z4j11Zd do NDR dt,a 5. 3. t. r. v ystupll v Pleštonoch Komorný orchestur slovenskych učltofov so svoJim dirigentom Bohumilom Ur llunom. No p rogramo boli diela skladatorov lluroke a k lasicizmu. Sólový part Mozartovho Komorného koncer tu Es dur p ro klavlr a sl áčlkov9 orchestet·, K. Z. 449 pred niesol Stanislav Z!lmborský, k torý ako pr ldavok zohral Bur· !osku od K lemonta Slllvlckého. Po koncer te odcestov11 1 Komorný orchester slovensk ých učitefov do Halle.

(K. D. ) e PIES'I'ANSK9M ZENÁM bol venovaný komorn9 kon cert dňa 8. 3 1976, v ktorom úči nkovalo Tollchovo kver t elo o dr. Gustáv Papp, sólista opery SND, s klavl mym spr ievodom Evy Pnppovej. Za Zväz slovenských skladu tefov pozdravil účastnlč ky koncertu BartolomeJ Urba· nec. Clenovlll Tallchovho kvu t·teta uviedli na· koncer te Sl áči kové triQ, op. 5 od josero Boháča a Sosta kovlčovo Sl áčikové kvarteto C dur, č. l . Dr. Papp pr ipravil pro svoJo vysttlpllnte ukážk y z plest~ovej tvorby M. Schncl dra Trnavského, B Urbonca, J. Zimmera a V. Novák·!.

(K. D.)

• PIESEŇ A SPEV - to nie Je len zábava. )o to práca! Kto vldPl Gilber ta Bl'caudo zbllzke, tP.n to pu tvrdi : pr išiel, osoh· ne sl prPd konror· tom skon t ro!oVIil pľi!C U RVOjl r h ZVU k árov 11 potom ce 19 večer spieval a h ral. Ale akol Po·

ma ly pl! tdeslatnlk: a tak naplno, ako l en možno -kll~dé predstavenie je pre neho premiérou. Zladne od dychové člslo , žiadne uchyfovnnle se k rut ine, neustá le r el;pek tovnnle a zlskavanle ::.1 publika: ani v tedy, ked ,.h rám" pre kamery, nesmie sa divák cftl( druhoradý. Bécaud má čosi spoločné s Marcelom Marceauom : vie - a mO~e - p rejsť od fahkého nápavu k vážnemu textu, a aj nefrancl1z!ltlnár ho pochopi. Ak chce. Po prodstaven! sl por hvafoval na!le publikum - lenže ka~­dý umelec má obncenstvo také, aké sl sám zaslúži, ono jo tba jeho zrkadlom. A vizitkou mu bolo to, ~e v Bra­tislave sa bavilo, spteval o s nim. TO prácu bolo poznat Iba velmi zbl!zka - vo výraze tvár e, ked sl medzi pr! davkamt odbehol pollahnut z Gau lolsky, pripravenej v 7lkttll ':tl Kto ho zažil, nezabudne. Kto nie, má čo luto va(. fText a snlmka: V. Jlá'' l

• PRVO BRIGÁDU SOCIALlSl iCKEj PRÁCE zlo2en0 z umeleck 9ch pracovnikov vyh lásili v Slovenskom né· r odnom divadle 16. marca. Tento čestn9 titul odovzdalt Kultúr nej brigáde československo-sovietskeho prlatef stva pr i SND, ktorá sa vytvor ila v šesťdesia tych r ok och zo skupiny sólistov opery, or chestra, zboru a členov ba· l etu a činohry. Zo známych sólistov opery sú v tejto BSP zas!. um. N. Hazuchová, laureátka StiHnej ceny KG E. Klttnárová a l aureátka Státnej ceny SSR A. Ka jabová· Pei'lašková, dalej S. Haljaková, S. Hulmanová, A. Ml· chálková, A. Svobodová, S. Beilačka, P. Dvorský, P. Gá bor, M. Kopačka , F. Llvora, V. Schrenkel, J. Spaček a J. Wleder mann. Umeleckou vedúcou je nár. umelkyňa o. Borodáčová-Orszlighová a organlzllčnou vedúcou č len· ka opery L. Wledermannová. BSP má spolu 25 členov, j e nosltelkou viacerých čestných uznani, titulov a oce n enl. Clenovlll, čl ce19 kolektlv vystupuJ tl na slávnost n ých schôdzkach a oslavách, predovšetk ým na podu jatlaCh ZCSSľ, dal ej Ak O Inštruktori, metodiCI a podo gógovla v ochotnlckych stlboroch a v stlťožlach. BSP m á dru2bu s kulttlrnou brigádou ZCSSP v Státnom dl vadle v Br ne a spolu majtl patronát nad JRD v Brumov! ciach, kde absolvuJú prav idelne k oncerty a besedy. Ale a j v Iných spoločenských akciách a podujatiach vy v!Ja tento kolektlv pozor uhodnú ak tivitu. Na na~eJ snlm ke Je Jadro tejto divadelnej umeleckeJ brigády, ktoreJ členom k dosiahnutiu titulu BSP aj my srdečne bla hot.eláme. Snfmka: J. Vavro

• NA KONCERTE PIESNI a operných árii v rámci ko· mornýcb k oncertov MDKO sa vo feb ruár i predstavila sopranistka VIktória Stracenská a basista Ondrej Ma l achovský. U speváčky, k torá sa už nlekolko rokov kon centruje na !lttldlum a Interpretáciu k omornej l iteratúry ev identne zauja l vkus, citlivý a umeleck y pravdivý pri stup k plesňovým cyk lom Moyzesa a Fallu. V ča sti oper neJ plltavo predniesla áriu Amélle z Ma!lkarného bálu 1 Mascagniho Santuzze, ktorá by však zniesla viac ve­r l stlckébo napiHia. Rondo Sexta z Mozartovho Tita vy h ovovalo svotou mezzosopránovou polohou speváčke o čosi menej. f al!lsko vystllpenla O. Malachovsk ého spo" člvalo v opernej časti , najmll v dvoch ,.vladárskych monológoch - Svätopluka a Borisa Godunova. V nich uplatnil v ýrazovú silu svojho zvučného a mohutnéh o materiálu. Umelcov sprevádzali Mlloil Star osta a Syl via Cánová. (-J-1

SKOLA A HUDBA Deli učltelov jo prcjovom uzna·

nia a vďaky nusej socialistick eJ spoločno .. tl vSotkým, ktor! so uprlmne ::. to roju o výchovu a vzde· lávanle nascj mladeže. Oslavuje· ml! ho 28. marco, v doi\ narode· nl n nás'ho vefkého uč itefa náro· dov Jána Amosa Komen&kého, k to· rého pedagogický odhaz )e este aj dnes, po vyi.o troch storočiach stá· le živý, ak tuá lny, pl ný bohatých podnetov.

). A. Komensky ma l mlmorlad· no vroly, srdečny vzťah k spevu a hudbe. HudobnO umenie pok lodlll z<t mocnóho čln itela citoveJ a mravneJ vychovy a jeho snahou bolo zuhtl t hudobno) vychove pri· merane vyznam né miesto na v et· k9ch typoch ?>kOl. Jeho odkaz je pruto obzvlásť conný pre nás, hu· dobných pedagógov, Hla Iste rov· oako cenný je pre vsetkých, k to· r ým zálei! na úspešnom rozv!JII · nl hudobnosti naSej mládeže a ji'J úprimného záujmu o hudobnó umenia.

V pcdogogtckom odkaze ). A. Komonskóho nat.hádzome mnohé ak tucilne, moderné myšl ienky sú vlstoce bezprostredno s hudobnou výchovou. Spome•)me tu Jeho vy· r ok .,Hudba Je nám nejprlrodzl!· noJš18", ktor9 vyvracia nosp1·ávny, rota llstlck9 náwr, že hudohno~t :e vla >lflO• t vrudl'ná len niektOr\ 111

rudom 1 A. Komensk ý uvedeným výrokom už vtedy vy~•ovt l moder nú, rlnes pla tnú a vedr cky pod lo 2onú pravdu, žn l nct nellullohnýt'h fudl. Sfa len hudobne :wnr dhon!, a prľloto huclol •no· t ~~~ r J7ViJ~ hu · c1ohnou čl nnos t o u , žlad11 huclolme vulnluvat v.š·,tku mltl lloZ.

llu1o:•no·p"r1 .lgoglt.k ~ 11 dl lnk tlckl! 7tl.ady m• rcollznvunle toh ro J>ož•tHluvku uvlld"B prP jedn.lt · llvé typy !.1<01 VO VleCOr9ch SVO· Jich spisoch. ). A. Komenský to· tlž dol! obdobie v9voj8 rudsk éllo jedinco od narodenia do 24 ro· kov na detstvo, chla pčenst vo, Ju· náctvo a mlá c1~nectvo (vždy po šiestich rokoch ) a v sula de s t9m navrhuje styri typy ilkO!: ?>ko lu mator~kú (má by t v každom do· me). Skol u fudovti, gymnázium a akadémiu 1 vysoká škola). Najdô· kladnejšie so zaoheral hudobnou výchovou dell do ::.lestlch rokov. Vo svojom diele Informatórium ško ly materskej zastáva názor , ~e hudo"no~t treba rozvlja t od naJ· útlejšieho veku, a to do tretieho r oku počl'1 vonlm spevu a hud by, Od stv r ttsho pfatf'hO roku UŽ aj SpP· vom d '!t! a Ich hrou na detsk9ch hudobných nostrojoch, ako sú bu· blenky, pl štalky, dNské husličky. Rod ičom a po~tti nkam radi spte· vat s defml čo najča steJšie, lebo ,.č!m viac toho budú vedie ť, tým vtac sa tm to bude lúblt~.

Z hudobného odkazu J. A. Komenského

Ku dňu učiteľov Musica maxime nobls natu­ralls est

(J. A. Komenský )

Hudobnú výchovu ziada J. A. Kamensky zarad i ť ako povinný predmot s prlrneranýml, čoraz vyl; &hn i po!ladavkaml hudobne tcoru· tlck9ml • Pl'll k tlck9ml aJ do vi.et· kých ostatných typov škOl Bl ižšie sa o tom doč!tamo v Jeho VofknJ didak ti ke, ale aJ v Iných dlelat h. Na spev a hudbu nezabudol ani v pláno .,Skoly vševed nej ~ , IOJio .,dlelno všeohecncJ m1idrostt". V siedmich tr lodut h sa tu mládPf matu vzde láVA ť vo v!lotkom, čo JP potrebné pro !Ivot. a v každeJ zo siedmich tried vymedzil pat ričné

miesto aJ hudobneJ výchove. ,.Le bo hy to bola hanba, koby ctite 1111 míaz nupoznull hudbu•

Už aJ tcnlo strm;n9 vý htH' z hu dolJno Jl!'da)!ng•rk6ho odkazu ) 1\

Ko mt nskľho nas prul.vlodt ll , !u bol no cl~P n ý za táncum bu lollllf'l výchovy. Cenil sl spev 8 hudbu na jmll ako mocný prost ri edok es tetickeJ a etickeJ v9chovy. No k ed sl uvedom!me, l!e Jeho pedago glr ké dielo je základom naše) pe· dagoglckeJ teórie a praxe, prlcho· dl nám konštatovať, žA joho od· kazu, vztahuJOcemu sa na hudob· nll v9chovu, sme zosta li mnoho d l ~nf. Meli by sme v budúcnos· ll v yvi núť vllč!.le úsilie o reo ll zo· vanie Jeho my!>llenok a )eho 1Hl

zory by sme ma li viac ako do teraz využlvat pr i prcboJúvanl snáh o lepšie post11ven1e huc1obnuj v9chovy v našich skolách dnes.

No pre nás učlt e lov htu1ohnoj výchovy okrem od kazu sllvlslare· ho pr iamo s hudobnou výchovou stl cenné aj vseobecné poučenia

J. A. Komenského, teda poučen ia

o výchove a vzdelévant vôbec. Mnohé z nich mozno aplikova ť nn našu prácu, a tak ju skvalitňova ť.

Kofkl z nás dbáme napr. na Jeho pr!kaz ,.Pr lstupuj k vyučovaniu lun v tedy, ak bola u žleka silne pod· n letenll chuť k učeniu" (Anulytlc· ká di daktika, poučka XXX!! ), bo· cl chuť k učeni u pri využiti emo· clonálnoJ sily hudby možno v na· som predmeto rahko podnlotl t? A predsa v ntektor9ch hodinách hu· dohno) výchovy su ttacl rahostaj­n!, bez záujmu, boz chutil ,.Tt·eba so s nujvllčslm úslllm vystrihať ne· chuti, najzrejmej!!leho Jedu učo·

nla" - plse dolej J. A. Komensk ý (Ana!. did, poučku CLXVl) . Keby sme Ion tieto Joho dva pr!kazy pi· nll l odteraz vst> ICI učitelia hudob· neJ výchovy, vzrtlstla by ok llvita !!tukov, Ich lnlcla tlvo, 11 hodiny hudobnej vychovy by sa mohli prumonl( na hodiny vskutku ra· dostné.

Bude k rásnou oslnvou Dt111 uči·

torov o dôstojnym uctonlm pu· mlatky ná~ho nii Jvllčšloho p&do· gOgo J. A. Komenského, uk sl vy­hor lcmP z jeho bohatého odkAz.u pro nl! :; nové, doteraz nevyuz.lvané poučun l n a tluto budeme spol u s ostatnymi, u1 skOr prl)a týml, dOs· l!'Ci nc uploli)IIVII f v na!.oJ poduAO· ~ lck t> J p u xl ~t u luJmn preto u 'l· lnvno J ho pcdagogll:;ký odknz, štutluJme ho, pravde, s pri hliad· nut!m na vteda Jšie dobové a hl:.· tortcky obmedzené podmienky, te· da historickou metódou, ako nám to správne radf Ľudov!t Bakoš v Ovade k slovenskému prekladu Komen<kého Velkej didaktiky.

EDITA VISNOVSKA

Súťaž slovenských konzervatórií Prudko s11 rozvljajuca v9chova mladej hudobno·

umeleck ej generácie sa obohati v na)bllžšlcb týl!· di1och o nova významno zlo~ku. Po dlh!.eJ dOk ladnoJ priprava sa zrodila stála súťaž slovenských konzer· vatórll. Mlnh;terstvo ikolstva SSR vyhlásilo v záuj­me konfrontácie o r astu odborno-umeleck ého študta na 3 slovenských konzer vatóri ách sotaž, klor4 s11 bude konat vo vlllcer ých ~tud1Jn9ch odboroch v aprí· ll a máj i každý rok. Organizácia súťate, nad ktorou má záštitu a) Zväz slovenských skladatelov, predvldo, ~e Jednotlivé študijné odbory (všetky hudobné ná· str oje, spev, k omorná hra) sa budO str iedať ob rok. Každá skola vyšle v pr lsl ui;nom odbore a! 10 2la· kov r ozdelených do dvoch skupin podla ročnlkov .

Ul! v tomto školskom roku budú sotal!lf: 27.-29. aprlla v Zlllne žiaci drevených dychových

nástrojov,

7.-8. mlíJe v Kol lclach l!tacl huslove) h ry, 7.-9. m6fa " Bratislave žiaci hry na organe, 14.- 16 mAja v Bratislave l!IIICI sólového spevu

V roku 1977 bude sútal! 21akov v k lavl rnej h re v Bratislave, v hre na plechov9ch dychových nástro· Joch v 2tllne, v akordeóne a v hre na sláči kových

nástrOJOCh f okrem husle! ) V Košiciach. Interpretačné v9kony súťa l!laclch konzervatoristov

budú posudzova( a hodnotlt poroty, v k torých za lld·

nú pod veden!m ml moskolského sl ovenského umel c11 profesor i konzervatórll, Organlzátot•l stlta2e venovall mi mor iadnu starostlivost výberu stl(al!nej látky, kto· r á zahrnuje vSotky ~tý lová obdobia svetovej hudob· ne) llteratllry a kladie osobitný dOraz na prednes slovensk ých, českých, sovietskych a r uských skla· dleb.

Je pravdou, l!e niektor( zvlášť vynikajúci Jednot• llvcl zo žiakov konzervatórtr sa zúčastnili a zllčastJ

i1ujú 111 doteraz rôznych celoštátnych, ba aJ zahra· nlčných stltdr. Je tlel! znémo, ~e tlspcch na týchto súťažiach dvlha nielen sebavedomie, alo aj tlsllle ~lakov, úroveň vyučovania a tým aj celej §koly. }d

spravne preto predpokladať, že rozsiahla a perma· nentn4 súťa!! slovenských konzerva tórll prlnesle no· vé a bohaté plody práce dnes ul! mnoho stoviek ~lakov 8 pedagógov. Podnieti leb k dosiahnutiu no• vých etáp skvalitnenia umeleckej lnterpretácle a technlck~ho majstrovstva. SOtal! zabezpeči stále k on· takty a spoluprácu medzi 3 slovensk ými konzerva· tóriami: leb pedagógovia budil sl mOct stlstavne vy• mleňat pedagogické a naJma metodické skOsenostL v tom mol!no vidiet velký význam a prfnos stltal!e.

Je nepochybné, l!e sl ovenská hudobná l kultllrna verejnost t>ude pozorne a so živým záujmom sledo· vat novtl súť8l!, ktorej treba poprlat pred štartom vera zdaru. MIKULAS STRAUSZ

e Vo februári t. r. r ladtterstvo A ZRPS pri CudoveJ §kole umenia v DunajskeJ Strede uspor iadali koncert svoj ich bývalých !!lakov, t. č. tlakov Konzervatória v Bra tlslave. Odznell d iela Choplna, Haydna, Kabalevskt'!ho, Scarlattlho, Grečanlnova a dal!l!rh skladatefov. Učltefský zbor, rodi čia a hostia boli s koncertnou órovňou a v y· spelostou bývalých žiakov nadšrnl

e v dňorh od 15.-29 februá· ra t. r . sa uskutočnil v k oncertnrJ c;Jenl CSU v Humennom V. ročnlk Nedolných hudobných predpolud nl. Podujatie usporladava kal!do ročne CSU a ZRPS v Humennom v spolupráci s Konzervatóriom v

Ko!ilctach. I tohto roku boli jad rom dramaturgickeJ skladby pro gramov k oncertov vystúpenia bý valých 11bso1ventov cSu v Human nom, t. č. §tudujtlclcb na Konzer ·

vatórlu v Košiciach. V tom tkvie Jeden z kfúčových zámerov podu· Jetta - prezentovať !!lak om a pa· dagógom CSU ďalš! odborný rast leb b9valých spolužiakov a !!lakov. Mimo sólistov sa v rámci troch nedol ných koncertov predstavili komorné súbory Konzervatória v Ko!llc tach, akordeónový st1bor (dlr. prot. V. Cuchran l a k omorný spe· vácky súbor ( dl r. prof. E. Sára z).

(E. G.}

Niekoľko poznámok k terminologickému uiasneniu foriem hudobno-zábavného divadla V 1. tohoročnom čiste novfn Hudobný

l ivot (19. 1. 1976) v čl6nku " HCADANIE (ALEBO - BOJ O FORMU MUSICALU) .. aadbodlla T. U r sf n yo v á n lekofko podnetných myllie nok do d iskusie. N IVOjej recenzii Bblikovbo a Solovi· i!ovbo muzlkálu Plnú vrecká peiíazf na­stoluje otázku presuóbo tormovóbo ozna· tenia tohto diela, ktoré autori označili urkoryso za "muslcal" , ale správne vy­týka l stíčasný nedos ta tok jasného ter­minologického vymedzenia jednotlivých !oriem hudobno-zlibavnóbo divadla. Ako dlhoročného pozorova tora javiskove j pro­dukcie spevoherného súboru bratis lav­skej Novej scény aj mňa neraz zará!a a znopokojujo to často nedomyslen &, l ahkomyselné ol nabubrolé formov4 označova nie uvudzaoých výtvorov, či uJ domácej, a lebo zahra nl!! nc j prove nien­cie. Zdá sn. too s formovým oznoi!enlm svojich produktov sl prflil mnoho s ta· rosil norobla tok samotní tvorcovia, ale l drama turgia spovohor ných d ivad iol. Tu, čo prich tldza z cudziny, nesie zásadne ozna!!enio musica!, u nás doma jo v tom­to smere nábeh po mód no m formálnom napodobe nl, ate l snaha po väčlej ror­movej diferenciácii. Snahou tohto prl­spnku je pokus o presnejlie termín u­logické objasnen ie a vymedzenie jed not­livých (orlom hudobno-zábavného divad­la, menov ito týc h, s ktorými sa v stí­časnosti ponaJviac s tretá vame 1 do í1vahy by prichádzali oite vaudeville, h udobnä revue, hudobná h ra) .

Opereta: te zo iityroch spomina­n!)ch foriem natstariila. Reprezentu/e hu­dobno·zdbavntí /avlskovtí formu ~peclflc­k~ho charakteru s 11ovorenýml dtalógmi, s rozsiahlymi hudobnými a tane~nQml Nslaml spo/enýml do kompaktMho cel­ku. Ndmetovo te opereta nendro~nd, text 10 zvä~~a komedtdinella charakteru, ne­komplikovaný, dobre zrozumlteln!l de/le rozvfjany znal!ne prehladne a! !iablóno­vlte. Te typicky európskou zdležltostou, f ormove sa ustdlila v druhe! polovici 19. stor. zdsluhou 1. Of!enbacha t cele/ plejddy clal!itch francúzskych a vieden­ských sklaclatelov. V hudbe uplatr1ovala od sam~llo zal!latku dobovo-módne ta· nel!n/1 farmy, v svoJich naJlepSfch ro­koch na/mit zdsluhou 1. Offenbacha sna­žila sa v textovo/ zlofke t o prvky aktu· dlnet satiry a kritiky, Nm sa stala ver­ml populdrna a obllíbcmd. Po veľkom obdobl francúzskeJ a vledcmskC?/ operety postupne operr>ta toraz vét~Smi upadala, stala sa sablónovllou, konvl'nl!nou for­mou s nl!ustált> nara~tafticmu ry~mi ma­ntlrovitostl, tlpadkovo.· ll a plytkosti. NaJ­lep!le a umelecky nnJcc/lnC?/!.Ie kla.\lck~ opere/lf ~1111 dortm•s na Javlskdcll spevo­herných dwadlel hoc/ nl'cllubajú anz po­kusy o o!luovante a znmmv::krze~eme operNn(.ll!o braku. Vl!dfn klasickef opere­tlf žl;e dnes na tavl.~kdcl! i operota mo· derna, repre::entuvana .\kluclatefml. ktfJ· rýcll (ažisko tvorb!/ spadd do mr>dzwo/· novtfho obdobia fR. Benat~ky, R. Stol.~, P. Abraham a nmollt tni/ a opereta sú­tasnd. S1í~asnd opereta u nas sa formo­vala v prudkef ndzoroveJ diskusll na runkclu operety /) soclallstlcke/ spolo~­nostl v povoJnovLíCh rokoch. Nafdalef v bofl o novlí stíl!asnú operetu taSzel u ntfs zasl. umelec Getza Dus!k operetami Z/atd ryba {1954/ a Hrnčiarsky bal {1956} a Milan Novak dielami Plnd por­nt! ld.sky {1957 J a Nie le v!iedný detl

TfŽDEŇ

Opereta, music al, spevohra,

mustcale priamo z de/a a bez rozslah lych tanečn!}ch pl6ch a pohybových evo lúcil Je muslcal prakticky nemysl/tefn.rí V hudobneJ zlofke, podobne ako opereta, vyuftva mus/cai popularne plesne, doba v/l (StíčasntíJ tanel!ntí a zdbavntí hudbu {/a zz l beat 1, prll!om hudba sa rozvt fa l vo vlil!Slch prekomponovan!}ch pio chdch. Nech!Jbaftí teden l viac hlavnfích moltvov, ktor/! sa podľa potreby vracn fO. Ak z ttjchto aspektov hodnotlme mno h~ tituly uveden4 Novou scdnou v Brali siave, tak za prav(} muslcaly mofno po

hudobná komédia ...

Sc~na z Dobrodrufstva pri obžlnkoch. Snlmka: A. Smotlák

r 1960 J. Tednako od začiatku 60. rokov po vpdde amerlckeiJO muslcalu do Eu­rópy sa komponovanie oper iet stava ana­cllronlzmom a fakticky sa s nov!}ml die­lami ozna~enyml ako opereta ani nestre­tavamc.

Mu s lc a l: deflniclt a clwraktertsllk mustcalu te vela. Z/ellnodu5ene poveda· né, mus/cai le amPrlckou odrodou európ­~>kct operettJ. /loci Je O{Jerete velmi po­dobný, prPdsa M nlektorymt !ipeclflck!í· ml znakmi od nel1o odil!.ute. Muzikál le prcrtov.~elkfím kumplcxno-syntellcký dl· uadciny utvur aneSka, spá/a/ľlCI do vy~­!.e/ umeledcet ,eclnot11 textovtí, hudobna a tunecno·pohyllol!ú :lo~ku. Vyvinul sa v Amerike u prlc/Jcllu ast IJOhtorolmiJIIo IIIÍ· voJa a zlúl!ll do .H!bO nafro:mallltef!;/e dwwlelnt1 prvky. Dtu·~ má !>pravidla dvot· dtelnu formu pupularnclto lluclobno-za­luwlll!lw dwarlla. Oli UIJI'ľl'lfl w mu\lcal vyrazne lt.\1 na,mr/ u duoc./1 bodoch: 1. tt•Hovym poc/A:Iallom na ruzctlel od plyt­kyl.'/1 OfJNl'llllfCII te~lov /Jývufú casta zá­Lm!nll ltlcrdrnl' prPc/lolly nafvýznamnr>/· !iwll ~w~utwtcl ou 11 dramatikov mm ul os­ll l sú(·a.\nOsll {Siwke~pearc, CPrvantes, Dr'i.i<', Dickens. /Jumas. Gogor, l:'erberovd, Wilcler, Kuumtzakt.~, atd./, 2. veTnll cha­rakteristickým znakom musica/u le bo­hat~ wsttípenle tane~llo·pollyboveJ zlof­ky, plniaceJ v muslcall neraz wteqru/ú· eu funkciu medzi ztí~a.~tnen!}ml zlofka­mi. Tanccno pohybova zložka vyviera v

va'i.ovat My Fatr C.ady, We~t S/cle Story, Man of la Manclw, Ile/lo, Dolly/, Fidli kant na streche, Zor ba l niektore clagie tituly, no nemo~no povu~ovat za mu~l cai napr. Bacharachov a Simonov výtvar Sluby sa sf ubu 111 . . . pre ab~oWt nu absl'TI· clu tane~no pal!ybove/ zlo~ktf . Podľa m6tllo názoru 1e tuto amerlck~ vtipné lludobn~ dielko Iba hudobnou kom~dwu a nll! viac/

V te/lo suvlslosll bude l!te zau/fmav~, ako le to vlastne s nlektorfíml sloven­skLlml vQtvormt ndroku/actm/ sl oznar)e­nle mus/cai. !>lne matno stíltlastt s Ur~l­nyovou v tom, ak za nu/vyclarene/i;t po­kus o vytvorenie slovensk(.lho mu~/cf!iu vidí v ReVIzorovt ocl Teodora Se/Ju Mar tlnského. Revlzor má v sebe skuto~ne uefa zo znakov opravrtlv~ho muslcalu. Preto tu mo!no re~pektovat oznal!ente diela za mu~lcal a osobne sl mystrm, 'e Revtzor fe prvým a zatial fedlntím sla· vensktím musica/om vóbec. Ovefa prob· lematickef!lm sa v~ak faul ,.pasovanie" za musica/ Bazllkovo a Soiovi~ovo dielo Pln~ vreckd pellazl. Urstnyovd sprdvne poukazuJe, fo toto sebavedomé oznal!enle tomuto pokusno-llrada{!sk~mu dielu ne­sedl a nazddva sa, !e overa viac by mu pr/stalo pomenovanie spevohra [doslova "poet/vd slovenskd spevohra" J. Nazdd­vam sa v§ak, fo ani t oto oznal!enle ne­vystihuJe pravtí formovtí podobu tohto diela - viac sa tu nlíka pomenovanie lludobnd kom~d/a. Prel!o lludobnd kom~­dla a nie spevohra vyplynie z nasledu­/úCich charakteristik t /ÍChto dvoch f o· rlem. ....

S pevohra: termmologtcky te po1em ,.spevohra" znal!ne vtlbny pre Mrku svat­ho významu. Spevohrami lia napr. ozna­~ova/1 v mlnulo~ll oper!f s narodn!lml a ludovýmt l'rtaml a lwvuren11m1 dlalógmz r Mozart: Carovnd flauta, tJ nos i.O Se· ralluJ, ale l bez textových dialógov {Smetwwuo opery}. A prcd~a možno po­uec/af, že ~pevullra {e d11cs samostatnou f ormou, md ~vofe charakterlstlckd ~tli· lo11tS l f ormové znaky. O spe11ohre mo!no vefnli z/ednodu~ene tvrcllf, :e ~to/l /.:desl uprostred medzi operou a operetou. Zhruba platf, !e l!o do umelecke/ zával­nosti a formalnycll znakov znamend me­ne/ nef opera, ale viac ako opereta. De· flnlcla spevol1ry by mollla preto znlet asi nasledo11ne: fe to rudovd 11ra so spev­ml a tancami bytostne ndrodn~ho cha· rakteru vo vSetkOch zlotkdch (text, hud-

ba, tanec}. Ndmel tJýlul!ne vlastenPcko­ndrodného ladenia V!fChdtlza z domdceJ tradtc/e, ~omu zodputJedtl l hud/la a ta­nec s prevahou folklórnych prvkov, re:.p. hudba l tanec vyvlerajace z f olklórneho zdkladu. to vSak, samozretme. nevylu~u­/e l za~ttípente hudobnQch prvkov mo­derne/Sieho prefavu. K te/to defln/"11 spevohry a fef uznania za samostatntí hudobnú formu dno§n~110 hudobno :zd/>nll· n~ho dtvac//a nas natl samotna prax Na Slovensku exl!.tu/ľl 3 diela, ktor~ ne­možno zaradlf k inym formam a salll l vytvára/ú typlcktí formu dneSne/ spe­uohry. Myslím tym na Urbancovu spe­vohru Md/a [libreto f. Ponttan na vlast­n!) na met/, Turovsk~ho spevohru VIetor od Porany - pd11odnP Ahl'IOv\lcfS rl/evky (libreto F. Novohrarttan podla Ttmravl-

Revlzor: na sntmke Ivan Krafll!ek v po­stave Chlesfakova a Tarosiav Rozslval ako meStanosta. Snfmko: A. šmotlák

neJ hry Ptlva} a Bdzilkovo Dobrodru!: stvo pri ob'i.lnkoch {libreto B. Kramosll a f. Sallnsk!J - podla rovnomenneJ Pa­ldrlkoveJ hry, texty plesni M. Lasica a K. PeteraJ/.

ll udo b n d k om~ dl a: tvorl akýsi medztl!itlnok medzi operetou a muszca­lom. l:'ormou t obsahom sa od operety 1151 vd~!iou prutnosfou a rýclllet!fm spd­dom dc>fa, odklonom od operctnych Sab­l6n a konvencil, pr/klonom k aktudlnym n·mam ZV!fl!ajne komPdldlncho, al! satl­rlckel!o cllaral.:trru. 1/udobnd zlatka te sledom sanu>.~ti1tnl(ch. nezdvtsliJch meló­dii (lwdo/Jnr)ch N iel/, ktor~ s defom mnolwkrt'lt ll'n V1'lm1 malo savlsla. Po­dtel lluclb!f fe znal'ne ro~c/1elny: s/alla od niekofkych 1wdolnuích ~lsll!l matúclclt nl'ra:: charaA:ter hudvbncf 11lo!ky {pie­~et)/, at k nárol!IWfi;lm hudobntjm preta­vom preitna(uclcll deJ vo vclči>P/ miere. Af ltudobntl kom6dla - podobne ako o pe­rota - využwa v 1wdobncf 1lo~ke v hot­ne/ nuere dobové tanel!nl1 formy, taneč­nd ptesne, Sans6ny, prvky fazzu t popu­larnef hudby. lludobnd komddlá, ktord sa vytvorila 11 Aml!rlke v obdobl r. 1920 a! 1930 zasluhou !.kladaterov c. Portera, R. Rodgersa, G. Gershwina, v. Yomana a ln!}cll sa na Slovensku zal!ala pestoval

1 Pokračovanie na 5. str.)

SLOVENSKEJ HUDOBNEJ TVORBY

bez vnútorného členenia zvu­kovej masy, v ktorej vyn4sa a podporuJe melodický putz. Cik· kerova prlslovečnd "umelecká tiprlmnost.. jo na jzretmejšla v precltenej druheJ a šantivej tretej časti, akomsi tanečnom obrázku v prlrode, v pt·ve j uplatJ1uje, ba uprednosllíuje dy­namlckíi fOrmu nad !ot·movýml cezúrami - právo v tom spo­člva Inovácia sonátovej rormy, posledná čast sil majstrovské variácie. Celok jo rozsahom velkolepý, myšlienkovo pre· svodčlvý, závažný. Badat v ňom zretelnú kontinuitu s predcbádzajíicou Clkkerovou tvorbou [niektoré momenty sme už spomenuli, ďalej je to onen známy motorizmus stapa­juclcb a klesajíiclch s ledov, té· my "akoby do kolosa strhlo", často uvádzané v dychoch, va­riačné rozvljanle melodlckych tvarov). Cez prizmu vlas tných zážitkov a cltenla chcel skla­datel vyslovlf aj objekt!vne platné - a p lne sa mu poda· rllo spoji( obidva tieto aspek· ty.

sna<f e::.to v1ac zvyraznlla svo· Je pouatie onerglcke]shn udo­rom a zdrsnenfm zvuku, čo Ju v zhode s málo kontrastným, takpovediac .,jednonáladovým~ charakterom Kardošovho Kon­Cirtu [samozrejme pri jeho velkej instrumentačnej a naj· ma t•ytmtckej variabilite] . O Inom, čl lep!lom zahratf tohoto d iela možno uvažova( snád Jen v pojmoch k rajnej virtuozity skokov, velkosti ruky a sily úderu, takže by bolo zaujfme· vé vypočut sl ho v podan( nie· ktorého zo "supermanov.. klo­vfra. Klá ra Havllková má Su­choňovu Rapsodlckíi v prstoch l v preds tave maximálne usa­danú a, podla mňa, nemá žia­don dOvod svoje poilatie me­nlt. Skoda , že sa nouskutočnl· lo ohlásené ozvučenie nástro· ja, čo by mohlo prldat nový rozmer tejto našej klasickej sJ..Iadbe, ktorá pri zhode sóllst· ky s dirigentom O. Lenárdom a SOCRom op!lt zažiarila v pi· nom, presvedčlvom lesku.

ja pred vá~nym problémom: do­siahli vysoky štllndard, no te­raz musta tvrdou, systematlc· kou prélcou vylepšova( detaily, presnosť a súhru sekcU, aby !loslahll určitý kvalltatfvny zlom. Predpoklady na to majú a zanietenie celého koloktlvu l vedenia pri uvádzanf s loven­skej hudby do života sl zasl11· ži ozaj velké uznanie a oce­nenie.

Symfonický orchester Cs. roz­hlasu v Bratislave s Ondre jom Lenárdom hral Ferenczyho Pro­lóg prepracovanejšle a Istejšia ako SF pri nedávneJ premiére, vydarená a dielu primeraná bo-

(Dokončenie z 1. str.) liyt v jednotlivých hudobných obrazoch zrozumltelný. Proll tomu nemožno namletat, no ! lada sa aj čosi viac - najmä nosnoj~la, výraznejšia tematika. Melos symfónie je významovo Indiferentný, hoci charakterls· tteké !~nrové Intonácie by sa sn4<1' dall využit - nemysllm Iba na pochod, čo jo prostrle­ilok v týchto kontextoch u :/: po· maly obracajúci sa proll sam sebe. Zau}all niektoré ln~tru· mentačne zaujfmavé miesta 'druhej časti, otázniku, ktorým &a dielo "preru~ene" konč(, sa ~á rozumlet, nie je Iba jasné, a ko vyplynul z predchádzaJl1· eeho priebehu. Vzhladom na !lroký poslucháčsky okruh, kto· rému Jo dielo určené, žiadala by sa aJ zovretejšia, stručnej· ~la rorma. Táto symfónia by sa bez ujmy mohla vola( aj akokolvek lnA!!, čo v !ladnom prlpada nemožno povedať o SymfónU 1945 Jána Cikkera, ktor' u anl ináč volat nemO-

že. V jej tkánl - ak už sme s pomenull lntonačné okruhy­významovo fungujú a utorova zvučka, husitský chorál, Judo· vá plesňovost, štylizovaný od· zemok ako autorizovaný citát, hlavica zo slovenskej časti čs. ~tátnej hymny, citát z Dvorá­kovej Symfónie B dur [lepste povedané len názvuk, lebo Cik· ker neprebor~t celý motlv, Iba dva p rvky, ktoré !hned llj do· tvára v lastným nápadom] , na­podobenle harmonlt..y a ďalMe, ktoré v rOznej podobe a vzfn· hach vstupujíi do diela, tvoria organlckll súčasť procesu. Po· dia mňa je nepresné hovorU o zjednodušon( hudobnej reči oproti Iným autorovým dlelBm - faktom skOr jo, že tu vy· užlva lny organizujúci prlnclp: stmeiujíiclm Interva lom celého hudobného priestoru je malá tercia (nie sekunda, ako po­vedzme vo Vzkrlcsenr a ďalej) . UrčitO zmenu možno vidiet tiež v rovnorodojšoj taktíire, keď skladatel tvori často celé bloky

Z dalsfch skladieb, k toré u! prešli do š irokého povedomia a netreba o nich hovori( bllž· ~le, odzneli Améby Josefa Gre· U ka, Koncert pr11 klnlr a or· chester Dezldera Kardol a A Ra psodická suita Eugena Su· cboňa. ...

Zo s61lstlek podala Daniela Kardoiov' štandardný výkon;

Najvllčšle aktlvum vystOpenla !!tátnej f11har m6n l11 Ko§lce s dirigentom Bystrlkom Ro!n ­chom znamenali diela domá clch, košických autorov, l ked v Podprockom by sa bolo žiA dalo ešte dotiahnut farebno~! a v Gr<'šákovl 'lA pulzovanlo Amóh chvfl11ml dostávalo do "správneho" rytmu, Ich výbu~ nos( a bodkovaná rozkolfsanost ball akosi uhladené. Celkove sa zdá , že košick( lliharmonlcl s to-

la aj Interpretácia Sucho11a. K Clkkorovl mám výhrady najmä l v tom. ~e zvukový prQd v po­liBU dirigenta primárne vych4· dzai z vefkých plOch, málo od­llšených. Naprfklad pl11ztvé gradácie druheJ časti s pozvor­ným narastanfm zvuku velmi skoro dosiahli Intenzitu, .. napl­nili sa", a Očlnok sa tým po­chopllefne zoslabil, čl strati l. OaleJ privola vrcholov, ak sťí. stá le v rovnakom tutli, otupuje pozornos( nnjml! pri takom roz­siahlom cllcle. Nepodarilo sa vynlost na povrch ani všetky rarobné odtiene, ukryté ze sa­vlslým prúdom vr.dtíclch sláči­kov Noštudov11nle a technic-ké zvl6tlnutle parlltQry však bolo na tírovnl, ktorá v pos­lr.rlnom ea~r. rohf redo~t priaz­nivcom urche~trll l slovP.nskej hudby. IGOR PODRACKf

SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA·: 19. a 20. ll . 1978

v sm·1:-;lo~tl s vvstupenlm novt•lJo 8!'>1~ · tenra dlrlgonttl SF U!tbľlela Pntóc~a vy· norlli ~a otcizky, ktoré sl poklltdt~mo za povlnno~t trochu rozviP5t o hlr,~lc o~vnt ht V sučasnosti - s v)'nlmkou O. LP ntlrda - pocllu)P.me akutny nnclostlltok kvdlltn~ch a sk!'1sen~ch domácich dlrl· gentov mladšeJ generácie a niet ani vy · hliadky, že by budúce roky mohli pri· m est určité zlcpsenle. Pri konkurzoch do mlmobratlslavsk~Ch tPIIPS r Ko~IW, Zlllna) sa naprfklad ukázalo, že urhti· dLa('l zo SlovPnska neobstáli pred svoji m1 kolegami z českých krllJCJV. Patórs '>A vsttk nko na jnáclejnr.jšf typ a prP.dhlll· vltPJ domácr.j dlrlgPntc;kcj školy na kon· kurz ani nl!prlhlásll. Nechcel sa zrojnHl \zrllallt zo slovenskPj metropoly a I'Aklll 111 rarl~eJ na svoju prlležltoc;t. Tó •11 mu knnrčne v !Pjto S1'7.Óne nac;kvtla - z.Jilnr ,. nlohP asl<;tentn SF. Zlnf, nPil\'Ptlum'l sl )P dlrii(P.llt l p ·1 na!lrp'>om Zllhran ľ nnrn peda~o~lckom vi'!IPnf potrehu Jn nP.· vvhnutne k u svojmu r<ISt u ~l"tavn5· kon· takt s orchestrom a čo najsir~lu k iHlf'l· nfC'ku p rax. Tento poznatok mMPmr ko· nočne dokumentovať aj úrovňou poc;Jpd n~ch Patócc;ov9ch sporadlckfc.;h v\'c;túpP· nf Ak by sme chceli jeho po'>ledn~ vy !'tílpenle na pódiu SF charakterizovať v kontcxto ost11tných abonentných podu jatf. jeho výkon hy nPohstál priam nR) lep!\le. V prvom rade chýhaln lntt>nzfv nP.j~la osobnostnll a cltovl! zann,l!n>ovn· nosf. Pri Patócsovom veku (odhlln!lnuc o rl nP.dostn toč nej praxe l bv sme ol' u klí vall ul! ·encrE!Ickejsli3 presadenie so o'iOh nosti, ppvnejšle dr,anle orrJw..,tro 11 ~kôr bv smf' prepóčlll prfpadnít cltovu p11• P.xponovllnO'i( ol.. o prP. )av mladfrko'itl ne' trit'7.VV rO/urno\'5 nndhTad Tif'lo t1 ll prP. jllVII pl'tiiiii'IIIACP. Z pOC'hOJlllPfnPj nn dOSI!llOČOf'j hloty OA pócltu (HP)II\'0\Itll 88 Viac·mľnt'J Jllll'•t' ľf'l{oltu kOIIII' 111

Prrmlérovltnll Wlll"unlck.í pollmll Sprv o rudskom iivute ( Oa Cdpu n l fill O) utl Juraja Hatl'lka pnnás!l du "ohJVI'II"okt J symťonickej tvorby oplitovue tdl'\ v:.n Juoskóho Zdlllf!.lanl.t :;a !lild :l Ili\ "o IU Ili ŽIVOta a jeho olobPhurn ,.utl kultsl;~ 111 po brobw. Su tu puclly, s k lot nn i s,t v ztvote ~trctu1a kuzu} ' nlh lllktu skor, 1n9 v zrtll~um vt·ku, .tlul o uJ v este ne!.kOrl>t'J, v pu ... Jt>dncJ f.ttt' Ili od ~mrtou. llatrfkollil puf'u1<1 )l' zrk.tdltt.H pohladu tlovf' 11, !dur} u1. prekun.d ou doble buriLVCJ mludo"otl a ~t uji tlll IHH hu strPdnf'ho veku ( l'u !'>lri:Hil.. t• ť'J..,uv(·l a trvunla dlP.IiJ '>klud.JICJ Ilko ll\ 111.11 11<1 srdci vera toho, co chtu puwd.tt J \'u V} bt•1 e vy judrov.tdch pro,uwd ku v (lm Cl k vyjadrc•nlu nu~ktor~ ch uhduhl lutl­skNto l.IVOitl pOUZ!ht ilj VýhO)I' IIHHlf't'• neJi;le). v tuutiltlclo;um Sllrilttlvituf <1 v11 \'~UZ(VIlllf JUdO\'I'j Jlii'IOtllk\ JH'I)llllllfll,t dielo (vdahd svojl'j ld!!OVPJ n<qllnl) pnn cfpy novoromantiCkPJ sym onu·kf!J hol, nr.. Nokladlf'mo s1 vs11k t:ll' l hludut h1•.· IOI'ICké Plllolll')y diela, 1111' t IH PIIIC s.t s uznanlm vysloviť o o.,l\lold<itr:luvum sta~tnom a vy,.,tl1.nom V} IH! tt! t(!fll, o zrutnom naruhunf s nimi. \!'Inu -.u,t.ll'..,. ti\•ne )e nap•. :ljľdnoCuJure ostJn<~tu, n.ul k or5·m prPIJtP.h,tjú lt'rnatiCf..t• OII'HIIIIU .16ZV V LIÍ:IOnf'j d~ OUIIIH' kl J V~'SIH\'ht•, Nad crlým dtelom neo.,11' sd ..,pulofny mt•no VlltPf: a tl~l jlltJtOfu·k,l mPtllt,ICI.1, kturol vytvára dali.IPho zjnllnocujt'l~!'ho l'l rll tll Ja. Vzhludom nu '>Voju rozluhto ... t, 111 •tt o rytmlrkt) \ariabllitu, vzhf,l(lom 1111 rui<l prPml(lrov(!h!l i,tmllo je diHio z lntl'rfltl' taCného hluclt~ku nu: pritvl' OdJirthl,lm orieškom. \' ti•JtO ~úvislostl nPmMtlllfl' povedať, že Piltóc·s c:Plu JHohlem.lttku IO· terpretáclc - čl v dewllorh, ulf•ho v celkovej vystllvlln - L.vi.Hiol 1Jczu1.v~ S ku. V prvom rudi' mu treha vyčrtoť rad n edo tlahnuto-.tr a miestom! ukohy ub~Pn 'clu Očlnnoj~loho o presvPdčiVP-j~leho tu ­hu . Skladatorovl za takeJto SttuAcl!' slu ŽI len ku ctt, iP nosnosťou svojich tf'>m a Ich rozpracovanlrn dokllzal prewf'clčlt posluch.lča o uprlmnostl svojľj V} povt• dl'. Nov~ koncertný mujster orchP~trn SF,

svmpatlcký joser Skorepa !.a prpdo.,tnvil ako sóU~ta l . koncertu pre husle a or· chester D dur, op. 19 od S. Prukurleva. t-:omorné l11denle )Pho vykonu nf'kllrP~ pondovalo v~11k tlostntočnf• s pomernr. pru~razným zvukom orchestru o v J'yCh· lcjsfch častl11c:h dochádzalo k zn11~nym neprP'inostlam v suhre. Nuvi!Ml o Ltlnlkll · nie husfovf!ho zvuku sa zaslu1.ll ttJ ~Am sólista, ldo1·ý Ml poc;tavJl ( hodnutlmt• stvrtkové vp.tupr.nle) tak nevhudne, TI' tón jeho pomPrno málo p•·lrorltzn(oJJO nJ· ~trojo smP.rova l skor do OI'Chest ra nPi do hfadlskal Na základe tolkychto hAn dlcapov net1·urame sl presneble chal'll k

terlzovat Interpretačný pl'OI'Il novllho

koncertného majstra. Zauar s11 prejavil eko tcchntc y dobre prlpr11vený, kulti vovan~ a v strednfch dynamtcko-fatPh

n9ch re~lslroch dost bohato vybovPn~

hráč s lntenzfvnym sk lonom ku komor

net Intim ite. Ne populárnej Franckovej Sym(61111

il mol najvypukleJšie vystúpili do popra dia rezPrvy Petócsovho dirigentského prejavu. Celkove výstavba mon umrntlll

neho diela postrl!dala lntenzfvnejšlu cl· tovC1 zAangA!'ovanost vychótlznjúcu prl<l mo z dlrlgentovho vnútra. Ak o dirigent

pOSobt Pa tócs na pódiu velmi dobre, jo·

ho ge~IO )O C)f'jolltlllllfl, llľl lllt \ Silk ll<

nim JWvnost rytml~k(•llfl tuku, ptl'rfZnP modclovauln dt!IALiov, HIP. aj vyr;Jznf'J~Ill

~u~estlvltu -..t.Jvehnych ohlt'tkov. Put()cso vn konCI'JlCIH Vllllt ' ťll.'lt l rt o, kor dotf'lll lld

m~Pn(\ho, rllctonillnP.ho. nt•i. prhlupu vv t:hlldZtiJIH l' hU Z hJhok"JlO t'ltO\'f'lttt 7~·

illku. Pri svojum nPspol nom lillf'ntP tlf' odviedol mlrlú\ d11tgcnt \ykon, (.(ttH\ l>\

sme mohli povui.ov.t( za qritiiii'Jsl po

krok V JPhO lllllt'lf'CkOIII Ol!pt'l!dti\'!lnt . t.l.J rste rad rl'tnrv, ktorli nedok<lzttl V\' uz IC, no hlo l O sa, cluf.ljme. čoskoro V} · ralnCJSle upl.t tlli<l . 71'1(11110 IllU k tomu

to na)\irlc dlnSwntsk}rh J' L rtllo. VLAOi r.HR C:I ZIK

26. a 27. ll .

Spti:kov\ nt•ttlf' ~ } oriltorl.tlll} tltt 1

.':l'll1t, Ol't:oJnlstll 11 Čl'lll•·•ill'>ltl !-;olli Hu ll ter nastuciOVoil ~ Ort'hl'Strom Sl', ~o Sltl \ens!-.~ m ťllhitnnonlckym L borom (J:hur­majstPI ) "-1. Dohrocllno,k~) a ~ varte­

tom moď.lr~kych spevtlkov mununwnttll· nu Hohe llii'Sso h mol (ll\\\ 232) od J. S. Bacha. O verkoo.,tl Jeho schopnoo,tl wod· čl medzllnym skutočnost. te sl trufol

rOZ!>Inhlo dtulo suvCJénnc oddtrlgovaf spamll tl jeho pnstup k dielu mozno < ha1 .JkterllOVIIt Ilko vefko1·ysý; nevPnu·

Je pozurno-.( dutatlom, aiP rl'llo;ovt•J ll· nit n to nojuč111nc•jsiemu vystlhnuuu ntí· ladovPJ ;ttmosrerv. Svoju koncl"pCill osno·

val JHI!úovi.t'lk~ 111 1111 11člnku plastl(kych spPvnych p.trl!.V; ort.hco.;tru vrnol.'nl p·l· zornost skôl' 11ko lilll'iPvodu, ktory url:1

tou u'>Pi'no,.,wu 11 ttkc.;entovanrm mul Ivo nt hPzpd'nlt rytmlckti oporu Pl'tl vefk~· dflittitl uf.lnkniCic Ich Ztnr, pr.tvc• v In

'>ltulnt·utllln•q liu/ke holo ptlllllll'ne nH)· VIAC lll'pi'I'SIIU 11 ll lll'clOSIUhnlltO'olf. llkiÍ

~1111' od JH'\1'1111 ~lovenského wle~n u>

da\•no llt'fl"r: ull. Nupr. truhkv (1\. l.u:;Jl<ll a 1\. H11šku 1 1':\]lrtllt.ll<lll~ vo v~ nkyr.h

,.bachuv kyt:h" puloh<ich holi vo/1 0'>1111 nym n;istrujom prflll; prle1·awč, !>Óluvf•

violonť·f'lo tK. Filipovič l s p1·111~ 111snym tÓII•J tll konc:Prtn(!ho majstra husi! V. Guh

nela (napr v .tltovPI árii) rnolo prllls temný, nezvul"n~ tón, tnkze nápadnt• z.t 111kalu. l\t'tlnrllo sn aj nlektorS·m ln~ll u

lliL'Illdlnvm sólistom: napr. huslittm v ~np1 tlnov1~j árii Glona, lesn(•mu rohu (l.

Cltlntln~ l v IHt~ovuJ árii tej lstl!j omso· set rasti. v mnohych prlpodnch bol cel kov}' 7Vllk ordH•stril vefml ocho1nog(•n

ny, tnollll kultlvuvony ll to v takf'l mil' re, ,,~ to Ztll'd ~.tlo Zo IH kl!) to silll.lc t:'

nemohli do'itllto~nt> v~·n1knú( sóh~llc.;kt\

vykony hrtll"ov tl'lf''-11 (V. Samet - fliHt ta, ). 111111\t~nv~k}' hohoj, V Mnlly -

hohuj 11 \'. Hu 6 - organ).

"' .trtt•to m.Hhlr..,k~•rll sólt-.tov uullo ako spoloi'nóho mr• nnvlttľfll pekn9 hla sovy llmhrc, kult1vnvano~t 11 ~tylovost (Jit!jH\ll. Podla nťr~ktlvltntrl najusJW~IIPj

sie oh~ttila z ~HMI v Brllli.,luvn dohre ZO Ú IO ti <oopriiOISif..il '1.1.tl(dtl l\Uhlldl OV;I,

ktorá podala vo v~r.tkych pnrllmE'troch

vy nt kajúci a vyrnvn.Jný v~ kun . It> l kultt· vovaný a prrwmný hlu:., spo!ahllvá In·

tonácld, vyrnzntl lliUZikahta 11 stylovo ... t patrili k na)SVPili'Jšlm strá nknm Inter prntácle Bachovt'j Oni~P.. 'volmi sympa tlcky so uvtcdol nu pnn v <it•tl BenPdlctu~ aj tPnorl~ta Atilla Fíiltlp. SpiPVa prlru·

tlwnc, jellnodut l Itl hills mochllujP mH k

ko, ohyhnl' a b!':liH't'nt•. Altt"olkH MoiP:Il Erco,eová dtsponuje Zllllli:ttovym, prqem

ným tlmhrom; jt' 11j multk(tlna, skodlt vi.&k, >u !> pofuhltvosť jej Intonácie v árii Agnus Dul vl'fml pokufhúvala. Al v due•

t.1ch so soprónom dokázala Ercseová vefm1 citlivo 11r1spôsoblť tnwnz1tll svoj ho hli:tsu svojej umeleckej partnl'rke. Ba­

sista )óz~Pf Cit e,l(or sa nedokázal podr ln dtt dirtgcntov}m ~P'>tllm a spll'val no z.lvhiP nn nom - neraz so zndl'oým predstihom, ČO pôsobtlO clost ruslvo a

znervózflujíico.

Výkon najexponovanejšleho z lnterpre tov - Slovpnského filharmonického zbo­ru ntesol pcCat dOkladnej prfpravy, pr!·

wac.;ného zanietenia, ale tentok rát ani táto najc,pofahhvf'jsla zložka pri predvá·

clzaní voJkych vokálno ln~trumentálnych (oriem nepodala v} kon čo do súhry s orchestrom l v Intonácii stoperccn tn~.

Napriek tofkýmto neprlazmvym mo mentom, ktoré J'tt!llvo pOsoblll v cel t.. o

vom vyznenr Richterovej lntrrpreti!Ctl' pokladlime sl za povinnosť zdôrn7.nl(, ~co

vzdv uominovala osobnost vork~ho dlrt

genta.

Zaslu1115· umfllPC profesor dr O ro FEHE~CZ\, hudobnS· skla t.lfttf'f, tt·ur!'llk , pedagóg \'yso keJ s(.(nl)' Ili liZli k~ ch ume nt 11

poll pt ptfsc•cta Zv.izu ~lovcnskyelt ,kluci.Jtdov s11 30 murca 197R dozfvu !l'í 11ch ro ov ::, menom pt·ore~n ru FPrt'nt zyho '>mP sa v os t.J t nn nt Čll'-1' l'll'il!•JSif' stret!\ \ '1111 il) na sJránkrlt h Hudobné ho ~!VOlil - V SUVi'ilOstl S au tu1'sk1 111 vkladom, ale aJ s m. nwriltdliP uspP.snou reahtlklon ( S)ll\'t•Ttsk~ kVHtlf'tO) lludlJ\ prP ~!\'rl ~),tčtkové n.t:;trotn 11

!'ile\i'ikCJ\ f!ho kVIlrlt'IB, <; prf'Otll' nHl tt IH!\'} m uvf'denim .,ymtn 1111 kélto ľl'oll'll'll v rllmr.i Tý7 cl11.t "lnven.,kej hudobnej tvm hl j111llli'lll11 prtl(e'tOI'il ťl'ff'll t z\ ho s1 pnpnmonul ro.r.hla.., tl'lrvf.do ,, Slnvuno,k~ hudohn fond 11 who Hudobné mtormai nl'l strr.ril kn u ponad11ju dJiit 31. lll•trcu t. r. stretnutie .., 1111

llll'l,m v onnystenr ~<l n.td S} m rom! k~·m prolóc:om, nn)nnvsun opusom.

úspešný nástup v Prešove Zil upi ·nu iSLh pät 1ol.ov zazname11111

konc.;ertn 5• nvot mosta Prešova velmi pekné vy:.IHdky. Oo povedomia mnohých Pl'f'SOVcHnov ~u nutrvulo zafixovali pru· vldPim• koncertn(• pudujatlo ., dlhodo bou trad!CIUU · l:'r l!sovská hudobnó jOt' a Prn~o\.,ká hudohna J<lSeJ1. V ich n\mct sa kuzdoro~no realtWJ(t de~llltkv kon certov mnoh}Ch umolcov a tf!IIPs. t'fm sa Prt!SO\o prllktltkv s:11J po l\o~Juoch

druh}lll na)význumnejšun hudobným centrom Ili! vyehmlnom Slovcm~lw, schopným poo;kytnut ncm:f15' rrallzul:nf priestor nttjlll!l llllPrpretaénllmu Ulncntu slovensk}·ch huclolmych umelt;ov Trvu lou 'illčil~fou a prlnosom fll'll prľ~ovsky konCI'llll} ŽIVOt Jf' fl<'l'lll!IOf'lltnl• li/'ln· kov.tnll' ::.túuleJ lllharmómP z 1\oslr.

Al prc~ov k~ kuncPrtnv roh 1'l7ti s.1 zut"nl v znt~ml'nl kont Prtnv 1\oo,;H'kl'l ft! httrn16n1 • Ll 15 jillluilt'ft uvict.ll.l v sprt lllpliH 1 o 'll<IOIC'Isk\tn hu~llstum Go11 ca lom Corne lnsom mutlkHntskv vyduri' n~· 1\uncert pro hush• 11 orrho~tt-r O dur op. tll Ludwtgtl van Bellllwvrn.J l\nn c·ert 'oli konal na počesť 31. vyročtrl oslohodrnla mesta PrešovA Sovlehl..ou armáctou a n11 jeho ilspesnom pr1Pill'hll mtll značn5' podiel dirigent 1arlo Kle men s.

Vo fE'bruórovom konCt!rtc l \l. ll hu Jo pre!>OV'>k(l publikum svedkom \'Ofmt prkného V} kon u amoľlckého Western Arts Tria (Brian Jlanly - husle, Du vid Tomatz - vlo loncollo, Werner Ro..,f' -kluvlr). V pontikonom programe, zoo.,tn­venom vflučne z triového repCI'toi\ru (Walter Plstun, Ludwig van Beethoven, Ilja Zeljenku, johannes Brahms l u pu ta It pozorno,t Uto u nás málo znómL umel· ct perrct-.tn) 111 kli:ISII'k~·m podAnfm Bnc· thOI'Pnovho klovfrnc•ho tria B dur 11 na) mä vrcholným muztkantským v~ kon om (vltallzmus, llllOilllcla, štýlovosť) v In· vfmom tnu c dur op. 87 jolumno·,n Bruhmsa.

Za n11mnr11111nn vvcta1·en ý (dramatur glcky, lntrrprr tnčnP, umeleckými hodno t11m1 llJ no~vst1 vnn~tou) treba oznučlt marrovy konc Prt (4. ll l ) opli( c;o <ltát nou fllht~rmúntou t 1\o~fc. Verdiho Ro­rin iem, rt•allwv.tné \ spolupráC'! so Slo

ven~ rm ítlharmomckým zborom, )e ct' · le prita.tl1vým t!slom programu, 111 ked uz v tomto podunf pred časom v Pre sove odznelo. Prítomn!'! publikum holo svedkom kviilltnl!ho v~ kon u v~ctkyllt učink u juclch. Sóluvt' partY presv~·tlť:tvo a na vysol\ej Interpretačnej urovni (AJ ked nie bez ch~bl rt!allzovalt <,opramsl­ka Magda Hajóssyová, altistka Luba Ba­r icová, tl'norlsta ~1iroslav Frydlevlcz a hasistlt Jaroslav Horofek. Plnú ocenc•n1fl 11 uznanw patr! cltrt~entovJ Marlovi Klo· mensovi. ktorý nBrocnu ulohu nustolenu \ Prcliho partlturou zvllidol perruktnr., vsn• ky zlo:>ky lntrrpr!'lačnf•lw ltparátu viedol s dokonulou muzikdoiskou 1sto tou a prehf11llom.

Ocl aprflo do Jima bude k oncertn1 žn ot v l'rt•šnVH prf"bll'h<tť podstdtllP Ili · ten:llvm.jsle. V rtimc.l tohorol'nPJ 18. prP.­sn\·~kej hlltiUIJIWJ jllľl Od/.01!)11 IU kont!'! IV Snwwnovho kvarttltu, Lenin~radskf'j

flliHII'móniP, SlovpnskP.J filharmónie, Mo ravski!J filh.lrmOnto, Sti'ttnrj filharmónie Kos1ce a dalslch !Plies ll sólistov

Nlistup do novllho l..oncertnf'lho rokli v Presove mOžemo otnačiť za uspe~n}. Na prohu tl. plltročmce vyslovu)POll' presvedčf'nlc, '-o do plilnovanľ.ho v~P stranného rozvoja oa ... ej soclaltstlc:kr] spoločnosti v tomto ohilobr usposn ptt· spr.JP svojim podJClom aJ interprPtHčnt> hudohné umenie, ako stimuluJuC! faktor pracovných llspechov, "e koncnrtnv ~~ vot v Prešove sa hu dl! aj na cr a lnj rozv1 jat a plniť úlohy, ktor/l mu v kultmnt>j siére mesta prlsluchajú.

Pre Osposnli splnenie tythto ťiloh jf' ,·l:;ak treba naďalej zlepsovat orgamza~­nu uspor!t~datelskít prácu a dramatur­~ickú skladhu pro~ramov, ahv nastavil juca plltročnlci:l sa stala pllfročnlcou kva lity aj na poll hudobnom. Po1Jadav ka je o to nallehavPjsla, že Prešov v tejto päťročnici oslávi 20. ročnfk Presov­sk ej hudobnoj jari, 15. ročntk PreSov­skPj budobnej jesene a 30 rokov axl!l· tenete spevokolu učttelov prcsovskl\ho okresu Moyzes, nosltela vyznamcnan tll Za vynlkll)úcu prácu.

FRA TIŠEK 1AT0~

Diía 10. marca t . r . ko­nal sn v divadelnom . lú · diu VSMU dromnturgic ky ojedlnel9 diplomov~ koncerl. Pred~>tavit sa n a. iiom llobojista Jnraj Klatt , žiak externého pe­dagóga Jug. Richarda No váka. Oo ~ovotef dtplomu vej práce zaradil aj Ove skladi.Jy pre hoboj a har· ru K. Rainera a Konr.ert pre hohol M. Arnolda, ktoré zazneli u nás pn pl'Vý raz. Ovodná sk lad· ba Sonáta C dur pt•e ho boJ a ktavrr od J. R r.oeilleta vyznela v poda· nl tohto naftalento'fanef §leho hoboJov6ho absol· ' 'enta v Br atislave s ver­kým zmyslom pre kanti lénnost, 11 intouafnou ~ is­totou v pomalých čas· tiach a precfznou, brl­lnntuou technikou v ~as-

Diplotnový koncert Juraja Klatta tiach rýchlych. Relnero­ve Dve skladby pre ho­boJ a harfu upútali poslucháča meditatfvne lad11nnu Introdukciou, v ktorej sa Interpretovi po· dnl'llo bezprostrednou hron navodiť atmosféru prfjemnej pohody. Doké· val dokonale zosúladil dynamiku hoboja s har­rovým sprievodom. l keď v priebehu apoml naných skladieb vznikal chvlfe­ml doJt!m, že interpret celkom ncvyullva Alriiu dynamickú iklilu v ho­boji, pocbybnosll sa úpl­ne rozplynuli v At·noldo·

vom Koncerte pre hoboJ, k de sa Klatt p rezentonl racionálne vyváfenou dy-namikou a agogikou.

oblesnost a gracl6z-nost, ktorými obohatil Arnoldov koncert svlld · čia o vefml 'fiihom, pre­myslenom prfstupe k Atúdiu nových skladieb. Ak k tejto dobrej črte pridiime oite Jeho preg­nantn6 technick6 pripra­venosť, ktorá mii neustii­le 11túpajúci trend, 'fY· chlidza nám, ie Klattove amblcla sa týmto kon­certom určite nekončia.

E. HARGAS

e Po~lucháč Konzervatória v 2lltnc Ivan Gajan z triedy prof. A 1\l!llaya mal dJ)a 3. marca t. r. klllvlrny recitál. Pro gram sl zostavil z did ). S. Bacha (Cou rante 11 SarnbAndo r. Francllzskej suli\ G dur), L. van Beethovena (Bagateli<~ op. 33 č. 5 a Sontlta cl mol op. 31 č. 2 1. l Brahmsa (Rapsódia g mol, op. 79 č. 2, ln tr.rmozzo Es dur op. 117 č. l) l!

Chopina ( Polonéza d mol op. 71 č. 1. '-iocturno F1s dur op. 15 č. 2 a Scherzo b mol). G!IJiln je výnimočne sfubn9 ta lent, disponujúc! so v§etkýml predpo kladmi ku výrazneJ klavtrlstlckeJ dr&he.

Jeho prejav, pln9 muz!kallty, zmyslu pre výstavbu skladieb umocňuje v9horná technick á pripravenost. Obecenstvo oce­nilo k rásu Gajanovho klavfrnebo tónu, nežného a zvučného l v naJ1emnojšlch pian issimách, na druhej strane nosného, zvučného a dra matického v dynamicky vypät~ch partiách. Medzi najsilnejšie zá­:Zitky patril lnterpretovan~ Brahms ll Choplnovo Nocturno. :-.ladsený aplauz st od l. GaJaoa vynútil trt prldavky (Cho­,lln - Mazurka a mol, Valčlk As dur, 11!Pthovpn - Bagotella D dur).

(C. Brez6nyo'f6)

Jan Cikker: SYMF 0 N I A 1945 Slovenskú filharmóniu dirigu]t' Zdenék Kosier C OPUS - stereo 911 O 04 12 1975

Jedna z poslcdnycl! oramoplatni mtlluloročncj pru­duk.cu! rydav atelstra OPUS - Symfó1tia 1945 na rodného umelca Jana C1kkera - je vskutku reprc::en­tam·nou t:iz1tJ.;ou skladate(a, dtrtgenta. orchestra 1 ry­dat·atelstt·a samotného. Toto ro::merne • irol.:odyci!P t·cCkolepo koncipOt•anť dieLo. plne ncnasrtných. ale uéinnycll gradaci!. je akoby predurC::enť K o!iteronnu umeleckému naturelu A; kC;Ci }e to dielo noré. to nemame teda možnosC porovnavania rwcerych ill!Pr­pretačných k.oncepciL} ::da sa nam. že dingent. - ct s mm t orchester SloVImSkej fi /harm onie - llefmi cít­lit•o a adekvatnym spôsobom pretLmocit atttorove za ­mery a myALtenky. Tie VI/PLJÍt'a}ú už zo samotneho na­:mt - veď symfóma nesie označenie· Symfónia 194:i

Otelo môže v poslucháčovi evok ovat atmosféru mP­ktorých skorších v ynikajúcich Cikkeror ých diel. pre dovAetkým vAak Spomi enok, s ktorými lcore§ponduJe tak hudobno-výrazovou matériou. ako napokon aj sa motným námetom. Rozdielnost spoctva t:lastne r ro::­dtelnosti f ormv: kým Spomienky su mozaikou refle:rir posledne dtelo je S1Jmf6niou v prat•om ztnysl e sloeu Avšak - v porov nani s inými symfonickými skladba ­mi podobného my~liPnkového smerocania - skladatl.'f nerealizuje svoju koncepcm v duchu epickej stav by ale ttaplno t·yutíva j azyk Clkkerot·ske} lvriky. Dielo - azda s 1'1/llim~ou pn·eJ. cLramattckeJ c:astt - sa odnja monolittckv. v ramc1 dclsledrtP sledora11CJ lmi• meclitattt·nosti. k tora sa aJ n dy ruunícku ťiJhrotenyclt u.~ekoch preJavuje !!.ko domhHLJttCa. Tomuto pili nu orga meky zodpocedci aj zvukot·y dtapa;;ón. naprwk tomu ze skladatet zhmotnil S!'oju l'I/IJOI'eď t' ~rrokom or­t'lw:.trahwm aparato symfonicl;eho telesa. I pri l}yna­lrazavej in~trumentálnej t a1·ebnosti trerustUJIItJe do po­predia celkový zvuh na ukor prr-or ll<'J muslienky Skladba nie )e determmot:ana popi.~nosrou. ale do ~tava sa do pozície umelecke/lo - a predor·~Ptkym -ludskeho nadhCadu.

Dielo je obrazom istť'j syntézy doterajších, pre skLa­dat.eCa typických výrazových prostriedkot•. jeho oso ­bitnej hudobnej 1'eCI. Nie je to teda ani d ielo hCada­}uce vo s/cre norých dtmenzu lm dby. ale ani dielo. ktore by v :mahe po dosiahnut i široke) komumkatínws­ll siahalo výlučne Len po o.~vedčených postupoch. Sku­toC::nostou však zostáva. že }C komunikatitme v tom 11ajlepšom sloťa zmysle. Z viacerých hradisk t•ystu­puje do popredia - al>o Zl'la t podstatny f aktor -predovsetkym hlboká aktuátnost problematiky. k toru w Ctkker neši. Pre úpLnosť treba este p rtpomemtf. .:c Symjonia 1945 ztskala na)lly§!íle ocene111P l' skla datetskej sutaži k 30. výročítt oslobode111a našej vlast 1

Sovietskou armádou. Okrem t'11nie spommanych umeleckych kraltt za ­

rucu}e tejto platni popredne m1esto 1' d1skotekacl• m ilovníkov hudobneho umenia t dokonala rei:i)na reati ­t acia Leoša Komárka. Vk tts rlu obalkn fpripraril i nž Juraj Lin:<!botltj doplniL o rozbor diela dr . Ladislaľ Bu,.las. JAN KOVA!{

Prat~>ky hudobn~ i rvot akoby do­!>la hol VO febi'UIIri p rv5' kulmmač· n5• bod tejto ::.czóny - množstvom koncertov l Ich vyznamom. Zmie i'l­ruP ba a~>pon o troch - vermt za u)fmavych dramaturgicky aj In torpretacne.

Afrllkt!vne boli hned prvé kon lf•r tv Coskef fi lharmónie v di'loth 1 li h. rcht udru llo~ toval na nich -.lú\ n~ rwmccky !>pev&k Dietrich 1-'isuhor-Dieskau - ako dirigent (v r uhrthP Na!. .:ahranr l'n5' ho~( pri nlr ~Ir ~mP pri prlleirtosll Dies 1-.auovf'j nAv~rrvy pohľAd 1111 tur n vn vcrejno-;u mnnct známu umPl r uvu tvár ). 0~011 jeho dlrlgf'nt -;k) ch progrAmov ll)·vaju :,chuhert fi S<'humann, pro ::.voje praiské kont•r•rty ~~ vsak 7.volll vrcho lnl' ~ymronrckf' cliuht romantizmu. ller nozovho lhlrOlclu v 1nllansku 11 Brahmsovu l\' !>yrnrOnr u juho partnerom v llaroldovt hol )o-.er <;uk, ktorý rHI. za rok na l<; tý čll~ .. prn<;edl6" nn v iolu 1\onrr•rt rnAI '\ nlkajucu dtmosréru. Fischer O lP..., kdu dok1iza l. 1e ani prr drrl ­l(enl'.kom pulte sH nestráca Jeho muzlklílnost. zmy~el pr·e rorebn{• rHitltmc u !.pevnost. slovom, ~e ll) uko dirigent je skutočnou osol.Jno~ tou. Suk hral na viole o nič mc nej dobre ne:t na svoj hlavny né stroj a spolu s Dleskauom \'ytvo nll zohrantr, dramaticky c11wcu a pu-;oblacu dvojicu; azda lbd men "~' dlrlgentove skúseno~tl spOsobr ll, ze mrestaml - hlavno vo ror­lll - nebol zvuk orchestra celkom vyrovnaný. V Brahmsovi bol Fl­~ľhP.r-Dtoskllu uz celkom suverén nv, dokázal !.Vojou kantabllnou v lohou prekonať l mektor·é zdlha­vejšro miesta partitúry, 8 tak teho prožský dlrlgcntsk 5' debut možno pova,.ovat za všestranne úspešn~ . Dleskauove umelecké kreácie zo sranu tiež zachované na gramoro­nov~'ch platn iach československým rhskofl lom: obidve skladby btúdlo­vo nahrávalo vydovaterstvo Suprd­phon.

Druhou vyznamnou ud8lostou hol 10. 2. klav!rny recitá l h ana Moravca. umelcu. ktorého v poc; lodnom časo noi>taslle mllmc rnoi ­nost počuť čdstojšle. Začlnal dvo­ma Br ahrnsovýml mtcrmozzarm. potom mal nn programo Beetho­venovu .. A ppasslcmatu~ Ale Ako láto sonáta. tofk(iml slah~·m l pia­nistami sprofanovaná. v Moravro­vorn podan! zaznela. akou mvs­llenkovou hlhkou, stavebnou Rra­dáclou l tOnovou bohatosťou ! Clo­vek mal takmer pocit. to Moravec na pódiu túto skladbu molflnzc interpretuje, ale priamo komponu­je. Tie drama tické a prrtom logrc­ké pauzy a po nich geniálne vv­rhrlen le hudobného pr(rrtu. čosi po nohnliho. ako keď počtiVIIme ver kého rečnfka-my!>lltera . k tor~ tn­ho sleP nrnnhovor! vP.fa . no po­tom v~ak to. čo povie, mozno Ihneď ollllčlť. Po prestávk e:: hrAl 1oravrc Chopinove Prel tídlá . Sa -

mozrotmc, že ako hudbu celkom mého wetn. 24 mlnlattír na jrôz· nojšiPho nálndového od ttenen la. Nie je rahké udd!a( pozor nosf pu b­lika v tomto kaleldoskoplckom cykle, Moravcovl sa to poda rilo

bezo zvysku. Ceská hudba mA v iiom ptanlstu nesporne ~votovoj úrovne.

\' c}"kle Speváci svetov9ch pO dl!. k tor9 zésluzne poriada Praga­koncert, vy.,túpll v pražskom Do me umelcov (15. 2.) v~zn8mnS' uasbarytonlsto , oblúben9 KaraJo nov s611'118 Walter Rerry. Jeho pro ~ram bol p lr<;r)ový, klavrrlstom 'loJ uznllvane nBJkompetentnojšl plr~

Mv~ sprovádzač f v priebehu vn čora o tom presvedči li). vieden sk ý Erik Worha. Lnpsll' n Pt v Schubertovl 1 malo bv sa spr·ávne povedat rl\ to lepšie l ~a Ber ry mu darilo vo Wolfovi fi Brahmsovl , 11

to najmll v pdrllárh splevan\;rh mezza voce. kde sR ndplno uplar nlla a t JC!ho di kc ia V nloktorýl'll ··orte pasáiArh sa Barrvho mohut ný hlas v pno~toroch DvorákovrJ siene - pre spevákOV Ole priV! f ml prraznlvr.J - dos( rozliehal a aj umelnc c:llm zviAšť vo výškach nleko!kok rll t '>tra Ili lntona~n(J kontrolu. Porovnávantu !> ul spo

m!nanym n sche1 om Oloskauom ~ .t . žra r, neubrénlme. 1:1 tak trP.ba kon­f.tatovat, l'o to l.Jol koncer t bczpo· chyby velmi dohry. nic vi.a k z nu 1 lepšieh v tejto ohlasll. Rlld l hy sme tohoto spPvúkll počuli 1111

opernom javisku, kdť' j r'ho prc•d nosti, vnfký hlas l schopnosti rl r l matlck t!ho pô~Ohf'lliH, llriChAd7.fl IU lepšie uplatn!'mc L. J.·

Zvliz l!eskfch skladetelov a koncertntch umelcov pripravil na 21.-31. merua 1976 XX. TUOE NOVEJ TVORBY. Pro· gram prot~kel prllhliadky p ri­ona nsmn koncertných podu· jatf - okrem symfonických a komorných koncertov, pred~ta­vujúclch v ' sl odky tvorivej diel ­ne českfch a moravských eu­torov :r. posledných dvoch ro­'<ov pripravili poriodatc llo ol matiné dychovej o popu Hlrnnj hudby. O priebehu l prino~e

XX. týždl•a novef tvorby bude­me čitotefnv lntormuvat no strliukRch Hudohnéhn tlvota.

• t.. ln:RARNE A HUDOBNE: MOZEUM v Bdnskel Bys­trl t'l mé v perspektívnom plt~ne úlohu . .:hroma?ďovat a s pra cO\ at pod fa moznosti u plnú dokumentaciu hudobne j tvorl.Jy s povstaleckou tomu ti kou. V l. etape (1975-76) chrc spracova! preh f.Jdy o hudobných skladatefoch v CSSR, ktorf sa akllvne zllčaMnlll SNP. bojovali v radoch vojakov. partizánov a podobne. naplsa11 skladby s pov­stt~lcckou tematikou, venovali lne diela vyznamným vy­ročram Povstania pri pr!ležltosti rôznych súfažl. V ll. ~tape (1976-78) na základe prehfadov. evidencie sa bu­dú odbornt pracovnlr.l hudobnt!ho oddel enia múzea usi­lovať (podla dohody s autormi] z!skat notovli mater ia l y (originály, xerokOple). fotografie. ron lck é záznamy. Vy­sledky výskumu sa po spracovan! budú publikovať. L1 lerárne a hudobné mllzeum v srd<.l SNP bude mat tak ťiplnťi dokumentáciu tejto významnej etapy vývoja cc::. kej a slovenske j hudby

• NA T€MU PREMENY v počuv8nf hudby predná ~a l dňa 4. marca l. r . pre č lenstvo Zvllzu slovenských skla­datcrov docent dr. Ladislav Burlas, CSc.

• V OBVODNOM KUt..TúRNOM spoločenskom c; tredls­k u Brat i slava l1l uskutočnila sa dua 17. !ll. t. r . obvod· ná prehliadka speváckych zborov v návllznostl na ob­vod oy restlval ZUC - pod názvom Plcsflou pozdravuJe­me XV. z)azd KSC.

e NA VYSOI,EJ SKOLE muzrckej vo Var~avr. predná­sal di1a 10. lllllrCR l. r . dr. Zdenko Nováček, CSc. Téma jeho predndšky: Leoš janáček a Bohuslav Martinu.

• MAGDE BLAHUSIAKOVEJ a Vllému Prrbylovl, pro­tAgonistom So v Brne tlieskalo publikum na marcovom koncerte, porladanorn MDKO. Na vysoko) urovni vy­rovnané plesuová a operná čast Blahu lakovoJ recttlilu svedč! o vyspelej muzlkallte sOllstky, o uvedomelom techn ickom ovládanl tmavo sfarbeného dramatického oprlínu, plynulo prechádzajticeho od mezzosopránových

hlbok po jasné, hodnotné a okr uhle vysoké tOny Arre Toscy, Butterfly, Alžbety z Valois a duely zo SedliackeJ ctl 8 Atdy predniesla s obdivuhodnou technickou a ~tý· l ovou Istotou. Y . Prlbylovl r obill lyrickej le plesnové opusy 1sté problémy; s oznantm sme však prijali jeho boh8 tý dramatický hlasový fond. ( - J- )

Niekoľko poznámok k terminolo~ckému uiasneniu foriem _hudobno-zábavného divadla Opereta, musica l, spevohra,

kyila• /1949/, ku ktorým hudbu skompo­noval Karol Elbert. V ďalSom obdobt vy­hraf!ovanla sa hudobne/ komédie te ba­datefnd snaha o vdč§le sklbenle defa, wxtu a hudby, pod1el hudby sa stdva vtíraznet~l a rovnocenne/Sl textu. Hudob­nd kom~dza sa postupom 50. rokov stdva plnohodnotnou samostatnou formou, ma­lucou svote stdle miesto v repertodroch

hudobná komédia ( Dokoncenle z 3. str )

u! po druhet svetove( votne, kedy ma­la nahradlf !>lara ,,nepotrebnú• operetu v Bratislave r. 1946 vzmkol pre tel pes· rovante dokonca samostatny slíbor l Hu dabnd kom~dla NoveJ $C~ny - zdrodok dneSného spevoherného stí boru NS 1, kto "Í 111 hral cellích 5 rokov {1946 -51}. Ked ~e " tom lJase nebolo k dlspozlctt vhod 111/Ch cudzlch predl611, ani domtlcet t rad! C'IP spoml nanfí stíbor hral ako hudobn~ komMie čmol!ry s nlekofktímt lludob ntjmt Nslamt. Na,tíspe!;nef$!mt repertot1 rou(fmt Nslamt tohto počtatočm1ho vý vtnov~ho §tddla hudobnef komédie na Nove/ ~c~ne, resp. na Slovensku bo/1 napr. Lanqerova hra " raua uchom Ihly• 1 UNR 1. Moll~ rova hra .,P4n z Prasiat ko oa" (1948/, Goldonzho "Sptevafúce Be 11dtlcy• {1949/, hra Ttrsu de Molinu "So·

spevohernflch slíborov. Počnfic rokom 1960 vzdno vOrazng nastup domdcet tvor by v tetto oblasti hudobno zdbavn~ho d1 vadia. NafzndmejSlmt hudobnýmt kom~ dzaml stí Slezdkoua a Hegerova Bldzm vd nedela 1 po(}( a KataJe/Jouet kom~dte. NS 1960 / , Nováko110 l.y/>iStrata {NS 1962/. Du, fknua a Rramtorlsoua To by bola l áska {NS 1971/, Ma,orova a Kra 11čkova kom~clia "rulu/um 1 podla rovn. kom~dle G. ŕ'e11deaua. NS 1972/. Bdzll kova , KraJ/čkOII(t a /,a,Jr ova hudobna ko m~dla 1/u:.drt / podla roun. kom~dle A Bredla. NS 1973/.

Uvedené charakteristik y hudobnej ko· médle sa podra mOjho názoru nojvlor hodia l nu Bázllkovo a Solovlčovo dielo Plné vrerka perlazl. horl - Ako sme u> spom!nall, zťičastnenl autori ho neváhali označi( za musica!. O Solovičove/ drtt-

matlcker predlohe Zobrdcke dobroáru!­i>/vo, ktord te vllpnou aktudlnou kom~· dzou s ostrOm ironlcko·satlrtckgm zam41-ranlm mo~no povedat, ~e poskytovala ur­čit~ potencldlne možnostt musicalov~ho spracovania. Lzbrettstt J, Satinskf1 a M. Lasica st pri prepise predlohy do po­doby mustcalov~1zo libreta poClnalt velmi zručne, mnoM vect {vnesentm wastntích prvkov a ndpadov J vtipne domysleli, no tatkostl mali prl vytvdrant prtmeran~ho prze[>toru pre uplatnenie sa pohybovo­tanečnef zlat ky. Styrt vkomponovanl vl­zle, v ktor!Jch prlde k sloou balet, p6-sobza dosf vykon$truovane a z hladiska plynulosti defa ztavne retardačne. Navy Se pohybovd zlo~ka tu nevyviera priamo z hlavn~ho defa. V!Jhrady motno mat al IIC)lJi Bdzllkovet - Inak pohotovo a ru­tinovane - nakomponovanet hudbe. Cha raktertzute fU predov$etkf1m prlvelkq Stý /ovO rozptyl, mno!stvo natrozmanltef­stch -l keď zvdč~a vtzpnych - hudob­ných ndpadov. Al keď mnoM hudobn~ Nsla ~ú nesmierne duchapln4, tednako ~a ndm len zdd, ~e Bdzltkova hudba fe at. príll!; pestrou hudobnou zmesou, kto­rd nenahradt osobite/Kt a tuorivetSt hu dobnO prefav. Pr• tieto prtNny - pre nedostatok vyUet umelecke/ fednoty, v ktoret by v~etky zfičastnen~ zlo!ky boli rormocenne ~PO/en~ do kompaktn~ho ~t{i lov~ho celku - nepova!ufem toto dtelo za proklamovaný mustcal. ale iba za dobrQ, poctlofi hudobnú komldlu.

.... Na zaver e§te ntekol ko poznámok k

fivodn!ím tt zduereCnOm my§ltenkam Ur· sfnyovet čldnku. Ursfnyovtí v fivode pt~e: ... . . nie Je také dOležité, čl na našich jav1skách hudobno-zábavného charakteru zaznieva kvolltná spevohra, alebo mOduy muslcal (my dodajme - tie! hudobné komédla ). Podstatu vldlm tnde: len 8 lei\ v kvaute textu l hudby, nepochybne 11j v leb vyvé!enostl a návllznostl, pričom j edno l druhé by sa malo prlvrávať sú· časntkovl ... S tOmto tvrdentm mo~no vre lo stihlastf, preto~e po~adovana kvalita textu a hudby a tch vyud!enost te bezo· sporu rozhodujfica. Ak vznikne dielo s týmtto di5le!ttgmt atrlbtítmi, nebude po· tom tak~ ta~k~ dat mu af adekvatne for· movl pomenovanie, ktoré vyplynie akoblf ~amo z vlastne/ formoveJ Struktfiry die la. Ide len o to, aby sme zb.Jiločne "ne­hazardooatl cudzfml slovami , nepachtlll ~a po módnom napodobovant, nezveltl!o· ualt, ale pomenovdvalt novovzntk/1 diela ~kromnef§le - tOmt natvtJsmnet~!ml a na,prlltehavetMml ndzvamt.

ALFRIO GABAUER

Pozn. redakcie: Radt prwttame do dts­kuste o problematike slouensk~ho hudob­no-zdbavn~ho divadla afllldnky - fiva1!y z pera tvorcon {skladaterov - libretis­tov 1 čl dramaturgov a krttlkou tohto ~dn-ru.

'

,

NAS ZAHRANICNf HOSŤ Zinka Kunc-Milanov, Sana Jurlnaco'f6,

Danica .Mastllovll!ová, Radmila Bakočevl· l!ová, l-filka Stojanovlčo'f6, Lillana Mol· nar-Talajlč, Olivera Mlljakovlčová, Ru l a Baldani-Pos pll, Blserka Cvajlčová, To· mlslav Neralll), Anton Dermota, Vladimir Ruldjak, Miro Cangalovič - to sf1 na mapa opernej Interpretácia nallch !)las ,o za jstná pojmy. K najvlil!lim oporám dnoln6ho reprezentačného juhoslovan· s kého opirn6ho súboru - opory Národ· n,ého divadla v Belehrade pa'trf aj moz· zosopranlstka Breda Kalefová. v tojlo sezóne sma ju prlvflall na bratislavskej sc6no u l trikrá t. Počas BHS, s celým b e lohrodským ensemblom, ako Domu v Gotovacovom Ero z onoho sveta a toru, zal!latkom marca, v postavách notové· ho repertoáru - ako .,francúzsku" Car· m on a .,taliansku" Azuconu. Pred pred· a tavenfm Trubadúra naskytol sa aj prles· tor pro krá tke atretnutie.

Breda Kalefová je Belehradl!anka, v Bolobrade ukonl!lla l Hudobnú akadíí· mlu a potom dva roky ltudovala • Be· .n á tkach u Maria Carboneho. Základy dobrého domáceho lkolenla dovf llla tu v predpoklad zrelej profealonality, upev· ňovanaj potom rokmi na javisku. Hoci patr( k mladej generácii juhoslovan· s kých operných spevákov, atojf na scé· ne Belehradskej opery ul od roku 1980, pričom debut sa odobral alte dva ro· ky pred ukonl!enfm lllídlf na akadémii.

e .. . Zatial mám na konte do §ty· ~ldsat ú loh. Tlé najkrajš ie z nich sa da· lú rozdellt do troch dramaturglck9ch o blasti. Je to predovše tk9m francťlzska t vorba a v neJ Dalila, Carmen, Charlot· t a z Werthera o Dulclnea z Dona Quljo· t a; verdlovsk9 repertoár v čele s Azu· cenou, Ulrlkou, Prezloslllou a Amneris; a napokon ruská klasika - Váňa z Iva­na Susanlna, Končakovna, Marfna Mnl!l·

Breda KALEFOVA ková, Marfa z Chovanščlny, ChlvriJa zo Soročlnského jarmoku, Olga, Pollna ~ PI· kovej dámy, ale povedzme aj Vleslevna z Iva na Hrozného od NikolaJa Rlms ké· ho·Kor akova (u nás toto dielo poznáme p od názvom Pskova nka, čl Pskovskó

KARI .. RICHTER Nerodil sa roku 1928 v Plauene, posledných dvadsaťpäť ro·

kov vlak pusobl v Mnlchove, kde stojf na !!elo s lávneho Mnf· chovsk6ho bachovského orchestra. Okrem svojej dirigentskej dráhy, 1lzko •spätej s tvorbou barokových majstrov je a j skve· lým l!emballstom a organistom. Svoje prednosti presvedčivo dokumentoval aj pol!as svojho turné po nallch kuiUirnyc h me t· ropoltlch - na koncertoch v Praha, Bratislave a v Brne. Pred novlnérml akoby mal nedôveru, pretolo sl nechal ot6zky v noml!lno predloiiC, ale nakoniec obidve strany volmi dlho Improvizovali.

Aký m smerom sa bude uberať lfalll vývoj bachovskej In ter· p retáclo? Mám na mysli skutol! no1ť, le niektor! experti sa ana!la barokových majstrov h ra( v .,auten tick om" e hlstorbu· júcom poňatl dokonca na nástrojoch, ktoré odpov!!r'a l6 nii· s trojom vtodajlej duby (napr. N. Harmancou r t alebo A. We n· zin11er atď. ) . Na druhe j strana e xistuje opačný t re nd, kedy aa Bach Interpretuje vofkýml symfonlckýnu orchestrami a pol!et­n ými zbormi • ttocha romahtlzujúcom duchu (spomc llrna na nr . posledné Karajanova nabr6vky Mat6iových pal lf alebo Omše h mol) . Zd6 11 le vy stojlta niekde uprostred medzi týmito dvoma krajnými pólmi .. .

dievča - pozn. BJ). No a pocl'iopltefne do· m4ca tvorba v čele s Domou.

- Talianska ikolanla vém dha pred· poklady, aby sta sa umelecky stretli a j s niektorým z predverdiovských meno partov . . .

e Zta r, tieto die la, zrejme nie Inak je tosnu l v Ceskoslovens ku, uvádzamt u nás zried kavo. V hudobnom naštudo vani Nlkšu Bcrezu a v réžii Vlada Ha bunka spievala som vsak na dubrovnlc· kom restlvole 1973 v jednom z prv9ch diel opernej literatúry, v opere Datnt\ od to lions koho renesančného sklada tofu J\ntonltJ Ca lduru.

- Aký je vlll zástoj v opere XX. sto· ročla a ne koncertnom poll ?

e Okrom súčosn 9ch domácich die l účtnl<ovltlo som v naštudovanl Brlttenov· ho únosu Lukrézle - no a teraz mo čaká úloha starenky Buryjovky v pre mlóro Joj pas torkyne. Plesne som prv splovoln často - dnes je týchto vystú· ponl už podstatne menej, pretože mtlm prlllš vera povinnosti na opernom javls· ku. No domácej scéne s pievam v priame re trikrát mesačne, často však hosťujem v ďulslch juhoslovunsk9ch divadlách -v Záhrchn, Sarajeve, Osjeku. .. Do ro· ka to robi tak olltdeslat predstavenl, čo p ovn'-uJem z hradiska hlasoveJ hygiE>ny za únosné Sem. pravda, nerátam zahrn nlčné vystOppnla.

- Kdo vhde v zahranll!f vás pol!ull ?

e V Berlfne, Lipsku, VIedni, na lau'l· sanskom a wiesbadenskom rest! vo lo, v Barcelone, Oslo, Kodani, Palerme, Rlmo, Neapoli, Benátkach, Kyjeve, Odesse, Je· revane, Talli ne, Budapešti . .. Za morom v New Yorku, kde som s pievala Ulrlku a v Seatt le v úlohe Ofgy. Onedlho ma opätovne čaká zájazd do Sovl!'l'lkr ho zvllzu - tentokrá t s Carmen a Azuce nou.

Zhovára l sa: JAROSLAV BLAHO

- Podfa mOjho názoru je dos ( smutné, lo p roblema ti ka bachovskoj Interpretácie sa rieši tak krajne rozdie lnymi prls· lupmi. Mysllm sl, ~o o tázka "a utenll ckého" podania no hl ~to· rlck9ch nástrojoch ja totáln ym omylom. Vyhovuje to azda nlekofk9m expertom čl skOr s nobom, ktor! chc ú za každú cenu čosi originálne. A navyše ll, ktor! na t9chto star9ch In· ~;trumentoch hrajťl, robia tak zv!lč§a len z nutnos ti, preto.~o by sa asi h rou na normáln ych n4s trojOch faUle u!lvl ll. Na druhej s trane - monstrózne p redvedenie vefk9ml telesami spravidla stráca zmysel pre správne rrázovanlo a tento aspekt povdujom v barokoveJ hudbe za rozhodujúci. Nezáležl na t empe, dOležité sú frázy. Mysllm, že dnešná Interpretácia ba· rakovej hudby sa nesmie obáva( razantn 9ch temp a plnokrv· nej dynamiky, ate U, ktorých !lpecte lltou sO staré nástroje, hrajú spravidla na d nešné eltenle drviveJ v!ll!tlný publika pr!· Jill pomaly a Ich dynamická š kála siaha od piana v najlep· šom pr!pade tak po mezzororte.

Studuje te aj die la Iných s lohových oblastf?

- S obrubou sa venujem tlel! velk9m vokálnym kompozlclám romantizmu, napr obom krásnym oratOrlám F. Mendelssohna· Bartholdyho (Eilas, Paulus). zau jlmajú má a j Schubertova om?ie, Beethovenova Mlssa solemnls, Brahmsovo Rekviem, Ovo rákova Stabat mater ... Chcel by som to skúslt aj so symro­n lckopu tvorbou, kde by som začal symfóniami z obdobia kla· slclzmu.

Méte cal9 rad sramof6novýcb nabrbok, mnohá 1 nich boli odmenená madzlnárodnfml cenami. Vynikajúci Olpech dosia· h o l napriklad Hllndlov Samson. Mienite pokral!ovať v lfallloh záznamoch orat6rll tohto majstra najmä preto, l a rad jeho dial tohto lénru nebol elle nikdy nahraný ?

Nedbno sa na nallch gramof6novýcb pultoch objavila vala nahrllvka Gluckovho Orfea. Prei!o ata tltuln6 úlohu obsadili barytónom?

- Viem, fo podla viedenskeJ verzie Ju spravidla spievajú mezzosopranis tky, podla parlžsk e j zasa ten orlstl. Mne sa viac pál!! viedenská, nechcel som však, aby Orfea spieva la !ena. A ked som mal k dispozicii takého sOllstu, ak9m je Dietrich Flscher·Dieskau, prlvelml som sa ne rozpakoval. Bol som pre· svedčen}', !e v9sledok bude rozhodne sugesUvny. - O Hll ndlove oratóriá m6m emlnentn9 záujem. VO svOjej

dis kotéka mám na priklad dvojmo vlas tn ú nahrávku Mes iáša, nz v nemčine (tO pre členov Gramofónového klubu prevza l pred rokmi Supraphon - pozn. v. č.), druhtl n o vš lu v a n· gllčtlne. Z tých menej známych by som chcel "zvečni(" Saula, Sa lomona, ale teraz so venujem Bachov ým kantátam. Do roku 1980 mám v&ak času skutočne málo a taky záznam trojhOdl· nového oratOrio, 1 ked mám k disp ozicii tych najleps lch sve· tov9ch sóllstov, stoj! predsa len vera času.

Vale ďal!la umelecké plány?

MUSTK AKTUtLL. Na éuró~siMm 11u· dobnom trhu st ztskala mimoriadnu po· zorno~t kniha z Nemecke/ spc)lkouéf r f/· publlky nazuand Musik aktuéll ( Aktut21· na hudba) s podtttulom lŕlformt2cle, do· kumenty a alohy. Predstäuute pokus o modern~ hudobŕlt1 kompendlullt, uytrledé· na sumu hudoM(Jcl'l. uédomostl, prehlad zdkladn{jah póznatkorJ a problémov, s ktorOm! sa stretd ka!dO zdufemca o hud· bu. lldttort a nafmit autort fednotlluých kapitol zostavili tak zdkladný lnu9ntdr l'l.udobngch zauttmauostl a ak st chctl oue rif čltateloufl vedomosti, pr/data ku ka!· ďlf llkoll t nlekolko otdzok. Aby mu u§ak ulahčllt prdcu, odkdtu ho na r6:·

- Po Cesko~lovensku to bude moja vlast, kde uvediem or· ganové recitá ly . V apr!ll by som mal byt vo VIedni, potom by mal nasledovať PariZ, San Francisco, už v máJI ma čakajú v Mn!chOve Bachova slávnosti a potom Rio de Janeiro ...

ne ti.ostupnl pramene. Zauflmavt1 knihu spestruffl rad atraktlunych fotograftl -ako naprtklati pohľady do nafmodernef !lch koncertnOch slent, notoulf ukd!ky z dodllkaf6nlo, tabulky ndu§tevnostl, his­torick~ prehlady nawO: namnet!itch skla datefou, fotografie popredn{jch sólistov, sntmky rozhlasov{jcl'l. a teleulznych §tt1 d/1 a pod. Na~o ul!ebnlce a nafmit tkol sk~ knihy sa preplnenl r6znyml detatla ml, často baz~ru1a na nezdžtunQch f or muldctdch. Tdto kniha te fednoduch6, kofdd formuldcla te presne uyhranend - s t1mysrom nezafafouat zbytočn{jmt

detailami. Prelzna sa tfou istý sociolo· glcký tupflkt, stdla kontrola, čo ast st1·

VLADIMIR CECH

časng človek poznd a čo by· mal poznat. Kniha 11 rozsahu 278 strdn uspokoJI zref mfl at natmlad$fch zdufemcou, prfltole so utackrdt uracta k fazzu, k populdrne/ hudbe, k hutezdam tetto oblastt - no nikdy nte na akor natuctNtch umelec kých llodnót. Po prečttant knil'l.y Musik aktuell mt2m dofem, fe autori krdčafO na podobnet ceste ako na angllckOch o holandských umeleck{jch §koldcl'l., kde sa ldtka prezentufe u skratke, d6raz sa v!iak kladtfl na zne{tíce priklady a na rozuttanle zdufmu konzumenta. Knthu mo!no odporačat ka!dému, kto cl'l.ce pra covat na modflrnfl/ popularlzačnet knlhP o hudbfl. -N-

Zo zahraničia Na scéno Volkého divadla v Lodl!l sa 14. rcbrufira konala svetová premiéra upery Romualda Twardovského Lord Jim podla románu Josepha Conrada. Auto· rom llbruta jo skladater, réžiu ma la M. Folt9nová, hudobne naš tudoval Antony Wlcherek. Operu v roku 1973 odmenlll na !>kladalefskoJ sťlfaíl v Monte Carlo.

l vllz modorsk9t.b hudobných umelcov kaídý rok udefujo zvláštnu cenu za naj· ktujšlu notovú publikáciu roka. V tomto roku Ju udellll dirigentskej parlltťlre ~klodby Zsolto DurkOa Pohrebná re!! 1 oratOrlum pro tenor, bas, zbor a or-' c hester).

Na modzlnllrodnoj súťaži Fellxa Men• dols!>ohna-Bartholdyho v západnom Bor• lino hlavnú cenu v hre na husliach zrs• t. ul mlod9 pofský huslista Edward Zblg• niow Zlcnkowskl. Studoval u O. Ruppla v Lubllno, v Gdat1sku pod veden!m s, Hermana a napokon na konzervatOrlu v lla noverl v triede A. Gertlera. Sťital! v západnom Berline sa skladá z dvoch d l!.clplln - hry na klovlrl a na husliach. Tuhtoročn9 konkurz bol v poradi ul! §trn ásty.

Mosco CBl·bor, autor vysok o hodnotenej knihy o sučasnej harmónii, monogrofll prekladan9ch do mnoh9ch jazykov (o. 1. aj o Pucclnlm) eko aJ zbierky eseJ! s rOznou hudobnou tematikou nedávno publikoval biografiu J\Jbana Borga, kto• rá obsahuje aJ mnol!stvo úvah o hudob• nfCh skladbách a o Ich t1loho vo sveto• vej hudbe nášho storočia.

Vo tebrullt•l mala v Budapešti p remiéru kantáta Pála Károlyiho Dvojrozhovor lll sky, komponovaná na starogrécke tex· ty.

Maďarské kultúrno stredisko v Rlme usporiadalo za pr!tomnostl autora vel!er1

venova n9 dnes 78·rol!nému GyOrgyovt KO· <oovl, ~lakov! Bélu Bartóka.

Herderovu cenu za rok 1976 v oblasti hudby zl!lkal bulha rsk9 skladater Marin

C.nlrmlnov

Sesťd eslatročn9 omPrlck9 huslista Yohu· tli Menuhin jo nu celom svete zná my a ko jodlnečny vlrtuOi a kedysi zázračné dieťa. Ztjo v Kollt'ornll, ale stálo je na restd ch. hrá na mnohých k oncertoch 11•11111!1 v EurOpe. Konco111 junuára Menu· hin usporludtJI v l'ur·l'l koncert pozostá· vajúcl vylučnn z Mozurrovycll slClsdteD a cely výnos z koncertu venoval na cle· lP UNESCA. Yehudlho Menuhina ako pr• vf.ho hudobnlka poctila čestn9m dakto• réítom sorhonská univerzita.

7.očlotkom januára t. r. zomrela pri Zt1• nove vo veku 78 rokov Sva]člarka lsa· uello Nerrovll. Debutovala oko klevlrlst• kit (Schumannovo cena r. 19211. no ove• trt vloc ako hro nu \clevfrl Ju zauJ!mala hl'll na klaveslno ( študovala u Wandy Landows koJ), klot•oJ zasvät ila cel9 s voj "vot. V k rlilkom časo sl zlskala sveto• vil s ll!vu. Vytvorila celú skálu novej kla · veslnovej Interpretácie. Učila na ženev• skom Konzervatóriu od roku 1936. Bola členkou V9boru pre Medzinárodné bu• ctobné konkurzy v Zeneve.

Zbor Hudobnej mládc!e z VIe dni kon· cortova l vo Vefkej sále Moskovského konzervatOrla. Na koncerte, ktor~ uzav· rei koncertnt1 cestu po ZSSR, predniesol zbor pod vedenfm G. Theurlnga p rogram nozvan 9 Viedenská hudba z t roch s to· rol!f - ctlela Mozartove, Schubertove, Bruckn erovo, SchOnbergove, Webernovo

a Johanna Straussa

Režisér Joachim Herz a Jeho koncepcia r·ealls tlckého hudobného divadla lo v po· pred! novej knihy, k torá vych4dza v HPn~chrl VerlRll v BPrlfne.

Nn proRrame t ohtoročného s tretnutia HudobneJ mládate v Bayreuthe je 1108·

lyza osobnosti a diela Rlch~~rda WRg· nera a lnter pretal!n9 seminár, ktor~ po· vedie Pierre Boulez Medzlnároctn~ or· r hester ml4deta uskutočnf po ~tretnutl

konrrrtnl! turnl'i nn 'IPV"rnnm Rnvn k11

N11 budťlcl rok os111vl WolfgAn~ F'ortner sed emdesiatiny Ul! tern:r prlprAvujA v111c orchestrov skladby k tomuto Jubileu . OsobitneJ .pozornosti sa tešla F'ortnero· ve Prlzmy pre sOiové nAstroje 11 orr.hes· IAr

V máji tohto roku uvedO v severs k9ch ~1 11toch Dallaplccolovc Tri poémy pre ~oprán 11 komorn9 orchestPr <;Olls tkou b ude zn4ma Dorothy Dorowová.

Mladí interpreti

Klaviristka IU!ENA SCHOCHMANNOVA (1951)

pocMdza z bratislavske j budobnlckoj rodiny. Na rozvoji jej talentu so po· dle!ala Z. LIIOVá (I:SU -~lnobrady), alo no jmll prof. B. Llchnet·ová, kto· r• Jej popr! základoch v detstvo poskytla také vo­denie, že po moturtto na SVS prijali mtadtl klo· tlrlstku prlumo no VSMU. Studovala tu (1969-73) v triedo zosl. umelca M. Karina· Knechtsbergera a po Je· bo odchode do dOchodku (1973) pre§ta na pražskú 'AMU k pro!. J. Pálenff· kov!. Diplom zlskala pod Jeho vedcnfm v r. 1974. V roku 1973 sa zúfastnl· IA na sOťOZl Marguorlty Longove j v Parlžl. Po ukončeni štúdii pôsobila rok ako externá korepc· tltOrka na VSMU, od septembra 1975 pracuje lntérne na KonzcrvatOrlu v Bratis lave ako pror. kore pelle lc.

Hoci Schochn1annová neprosla s trodn9m hu· 'dobnym odborným vzda· lanlm a teda nemala fas ziskať jednak dostatoč· no skúsenosť no pOdlu (Jej prvý kontakt s obc· censlvom sa uskutočnil po dlh om čase al! v l. ročnfku VSMU), alo l äostatočné technické zá· zemle, svojou vytrvalO'>· fou a hú~evnatosťou zdo· 14vala postupne tlelo zá·

Snfmka: M. Moyzos

brany. Je typom dobre rozhladeného, uvažujú· echo hudobnlka, k tory kriticky sleduje, triedi a posudzuje rozličné núzo· ry na Interpretáciu, kon· trontuje Ich so svojimi ztlsadaml, so svojim vku· som, osobnostný m zolo· ženlm a preto v uje v svoJ· sk9, v mnoh9ch paramet­roch už pozoruhodne vyzrcl9 prejav.

lnlcllgencla, rovnovli· ha, muzlkálnost a nema· IO technické dlspozfcio jeJ umožňujú úspešne su vyrovna ť s velmi nároč· nýml skladbami klavlrls· llckého repertoáru (J. Brahrns: Sonáta f mol, B. BarlOk: Sonáta a l.) . Svoj rcportoar buduje vi;estranne a clefavcdo· me. V stlčasnosll pod do· hladom prof. V. I. Noso· va v rámci postgraduál· noho stúdia na VSMU má prflctllosť aj zo živej praxe spoznáva( typické znaky vynlka)tlcej soviet­skej klavfrnej školy, čo·

ho dôkazom bol aJ Jel nedávny znamcnll~ vý· kon prl predvcdonf 4

etud F. Chopina (op. 10, č. 2, č. 7; op. 25 č. 11, č 12) na vorojnom vy·

• s túpen l žtnkov pror. No· &ova. No v lot)ajšcJ Pre hliadke mlod9ch kon· ccrtn9ch umelcov v Trenčianskych To pli ciach sa Schochmn nnovll úspešne predstavila po· pri Očcnášovcj Novej Ja · rl a ko znnmonltá Inter· pret kit Ba rlOkovej Sun á ty, kd o demonštrovala vclkl1 psychofyzlckú v9 · dr~ o obdivuhodnú srhopnos t monumontál · nych gra dácii l v tech · nlcky a zvukovo najex· ponovanejšlch úsekoc h Na novembroveJ prchráv· lee mlod ych umelcov, ktorú zorgnnlzoval Slov­koncert, očarilo predo· vsetk~m Interpretáciou klavrrnych sonát D. Scor lattlho, v ktor9ch pro ukázalo zmysel pre rlll grárnu drobnokrr.sbu a poet lčno~t krPhk~ho sto hu tnllonskcho majstra. V rámci verejných Inter· prf'tafných semlnt!rov no VSMU spolupracovalA oko žlv9 morlc l nad kln vrrnyml sont!laml tohto nutora so zast. umolky 11ou d oc. Z. Rúžlčkovou.

V súčasnosti sa R. Schochmonnova prlpra· vuje na súťaž Alfreda Cossollu do Neapolu (oprll 1076), p re ktorí. študuje: V. francúzsku suitu G dur od J. S. Ba· cha, Etudu od A. Cassel· lu, Sonúlu B dur od W. A. Mozorlo (K6chol 333), Ravelovu Sonattnu, Soná· tu r mol od J. Brahmsa o IV. klavírny koncert G dur od L. von Beetho· veno. ·lk·

l

Slovensl~i untelci l~ zjaztlu V obdob! pred XV. zJazdom K SC a u ro·

tu, keď sl prlpom1name 55. uvročle zalofenla KSC roz ldu ~a mnohl popred nl sl ouenskt umelci do ztluodou, Skôl, kulttírnych domov ROll a osuetou!Jch za­riadeni. Prostrednlctuom sólougch uystfí· peni alebo ucelenQch lllertlrno hudob· nfích programov prispe/fí suo/1m dielom k umocneniu sltluno~tne/ atmosf~ry a obohatia predzfazdou~ akcie, ~l zhroma~­denla pracuJtíclch na po~esf uQro~la za­lofenla strany. SLOVKONCERT, čs. ume· leckt1 agenttíra, prlpraull k naJu.Qznam· neJSim politickOm udalost iam tohto r oka viacero zauflmau!Jch, komponovaných a dramaturgicky obJarm!}cft programov, ktor~ stí umeleckým l ob~lanskym uy­znanlm naJ/ch umelcov, tnSp/rouan!Jch na/u!Jznamne/Jiml udalostiam! r oka u ~1 -uote naJe/ spoločnosti .

VIac ako tridsa( promlnentn!Jch ·slouen­sk!Jch tnterpreta~n!Jch umelcov a de­

~af komorn!Jch telies absoluufe u rtlmcl ~uofho ztlutlzku k XV. zJazdu KSC krtiO;e programy po mesttlch a obciach cel~llo Slovenska - bez ndr oku na honordr. Tu­to podufatle organlzu/e Slovkoncert u ~po/uprdcl so Zutlzom ~eských a Zuiizom ~louenskQch hudobmích skladateľov a na /ednotllufích koncertoch ztíčastnta ~a osobne at slouen~kl skladatelia a po­prednt predstavitelia sl ovenske/ hudob· ne/ kultCiry. Slovkoncert u spo/uprtlcl s ntlrodnýmt zutlzml skladateľov zorganl· zuJe na po~esf XV. z/azdu KSC u mes· ttlch, ktor~ sa na/viac zas/tíWI o r ozvo/ ndrodnet hudobne/ kul/Ciry koncerty Ta· llchouho a Smetanovho kvartetu s účas­rau poprednťjch česk!Jclt skladateľov Vtlclaua Dobttl§a, Tli'flto Pauera a f osefa Bohtl~a.

Z programov, klortJ fednotlluym uspo· • ladatelom ponCika Slovkoncert so za.

meranlm na zJazd alebo vOr oNe strany spometlme aspolí nlektortJ:

P?pr eclni umel e/ SND - fotdr/a Krtllo· ul~ovtl, VIera Slrnlskovd, Anna favor·

koutl, VIliam ZtlborskQ, Mlkultl§ Huba, Elo Roman~lk, Tura/ Sarua§ a f uraJ Sie· ztlbek Cll.'lnkuJú u repr ezentatlunom llle· rd.rno-hudobnom ptlsme zo sa~asnet sl o· uen~ke/ potJzle nazvanom REVOt,UCN'l PLAM. Ptlsmo doplnentJ dielami ~esk{jch

a ~louen~kych !>kladutelov u podant na/· lep~ich ~e~kych a slovenskych lnlt ru· mentulwou a komornych t.tíborou re%1/ne naštudoval T1bor Hukousk!J. Lllerdrno­lwdubn~ ptl~mo VCEHA A DNBS pTipra· ulll scenarlsta Milo!> Borsk!}, r etbtJr /U· raJ SaruaS a hudobny sklada/el /lanu§ Doman~ky. Pdsmo komponovaní~ z llte· rtlrnych diel slouen~kýcfl, ~Qskych a ~;o­utetskych autorov zaznieva/tí motluy ztl· pasou na!ie/ strany za pokrok, socltllnu a ndrodnQ ,\lObodu. V programe Cltlnk u• ta Hflda Mlcfwllkoutl, fura/ saruas, Vla· dlmlr Durcllk, Sidónia 1/al/akoutl, klaul· rlsta Paue1f Koutl~ a flusll~tka fela Sptt· kovd.. V hudobno lltertlrnom pds me Pi B· SEN o f/VI E?.DE le zakomponovang po· pr / anga~ouane/ plesni a/ modernQ tancl!· ntí pre/au (choreoqraflu md l . Mrdzko· ud./. V tomto ptlsme uystupu/Q aj Inter• prett populd.rnych piQsnl Marcela Lalfe· routl a Miroslav Ll~ko. Ver~e V. Ma/akou· sk~flo, R. Rofden\tuen\k~IIO, P. lloroua, M. Vtllka, M. RCifuso predne~a u ucele­nom celoueternnm programe pod nd· zuom ZNOVUZIIOOENIA za\1. umelkyt)a V1era Strnhknutl a Mrmn Mrllanovd. DIP· la slovPnsktjch, ro~·~ktjch n sovietsky''" hudobnfícll sldadnterov Interpretu/tí Pn­vol Koua~. Al!bata Plaskuroutl, VIktor SzmN .ko, f ozef Z\apkQ a Milo§ furka· vi~. Z vtacerlích proqramou, ktortJ prt. praulll kra/sktl stredlskd Slovkoncertu, spomet'lme a~pot1 pdsmo Akd. sl ml krds­na, r odntl zem, ktori1llo scentlrtstom re sólista SND l 1auol Gdlmr a tíčlnku/e v f'lom viacero uttznamntícll umelcov z hm· tlslauskQch dwadlel {pripravilo Kra/sktJ stredisko pre ZdparioslouenskQ kralJ. l.l· tertlrno-hudobn~ pá,~mo z tuorby nn.~/c.i bc1snlkou PI HSEN ĽUDST<SHO SRDCA, lí ktorom tí~mkufú Nenovta Divadla f. Ztl· horskiJI1o z Pre~oun o monttlf lwdhu a potJzte ZNEf, VP.RS M{}f VBSELf ltíčin· ku/ú Nenoula SD v Ko~lclach} prlprm>l· lo Kra/sktJ stredisko Slovkoncertu u Ko· !lc/ach. Hanskobystrtckd Kra/sk6 $/redis· ko Slovkoncertu pripravilo trt lltertlrno· hudobnl! IJtlsma: VDAT<A TI STRANA, SLNKO lflfAZSTVA a POZDRAV STRANE - učlnkuJtl v nich poprednl ~lenou/a

stredoslouenskf}cll divadiel. -mpk·

KONKURZ Minl11terstvo kullfu·y Slove nskej sucia­

Ji&tlckej republiky n Slovenský hudo iJilý fond v snohc vytvoriť priaznivé pod· mienky pre vAostro nný rast mladej go· aerácie koncertných umelcov a komor· afch súborov (do 5 č lenov) o ich aktív­nu účasť na hudobnom života v sfllade 1 potrebami soclallslickej spolo~nusll kaldoročne vyplsujtl. konkurz na poskyt· nutle llipcndll pro absolventov vyso· kfch hudobných llkol, resp. na absolu· tOriom vysokej Skoly bozprollolrcdne nod· vbujQceho poslgrodull lneho s tfldia. Pos­lanlm llipendll jo umo!nlť najlolcntovo­nejllm mladý m koncertným umelcom na· tludovať závažné die lo koncertné ho re· perloéru s osobllný m dôrazom na sít· t•~nQ tvorbu nollch sklodotorov.

Umelci SND v španielsku DIAS lZ. 13 v 14 CE f"URE'ftO Ac- • lloo.-• CóMkb •~~<~rtttlw.l

Vurlrovnll sme dva progra• my: v prvom hola Ouvertt1• rn C dur ). ::;. Kussor!l, Adll· glo a tómu s vurlácllllnl pre holloj op. JU~ od ). N. llum· Jllolu so sullstom J. llonu· ~ovsk9m, Aria l:lacchusa z kontitly Volbu t..apelnfka od ). lleydno so sOilstom P. Dvor kym a v druhe! l'ustl komtckli opora G. Ph. Tele· monn11 Plmplnono so sOIIs· tam! S. Hal)akovou a J. Spačkom; v druhom Fron· cuzsku suita c mol op. 62 od j. Zlmmot·a, Artu Rtnulda z rovnomennej opery od G. F. IHlntlla, &6ltsta P. Dvoľ· sk9, Aria F•gura z Flgarov~j svadby od W. A. Mozortu,

Podmienky konkurzu: t Konkurzu no zlskonio ltlpond la sa nu1·

lu z6čo!llniť obi!onlo Slnvenske j su· clallstlckoj republiky do dvuch l'okuv po 6speJnom ukončeni vysokej llko ly alebo postgraduálneho iltúdia, klorl v roku konkurzu neprekročia 28. rok !Ivota. U komorných stlborov nesmie ' roku konkurzu priemerný vek pro­krol!l( 32 rokov.

z. Prlhlólky na konkurz sa podávajú no podplsanom llol!lvo Slovenského hu· dobného fondu, Bratislava, Ful!lko· va 29 do 15. októbra balného roku.

3. Stipendium nemulu poborac koncert· nf umelci, ktor! s6 v riadnom pra· covnom pomere. Zameslnanf koncert · nl umelci mOlu na zák lade Qspelné· ho vfsladku konkurzu pollado ť u­meslnávatora o udele nie ncplale ného verna na dobu l llpondlo .

4. Výber ltlpendlslov a prihlásených uchádzačov vykonä itlpondljná komi­ala do 15. novembra bolného roku .

5. Stipendium sa poskytne spravidla na dobu 2 rokov do výllky 3000,- Kčs mesll!ne.

l. O poskytnutf itlpcnd la uzavrie Slo· unskf hudobnf rond so llipendislom dohodu, v ktoreJ okrom Iného url!( ltlpendistovl aj kunzullanto.

7. Priebeh umeleckej i!lnnosll l tipendlstu sleduje na základo polrol!ných s práv konzullcn ta llipendijna komisia, kto· r6 v prfpade neplnenia dohodnulfch podmienok navrhne sankl:né opatre · ala.

KONKURZ IConservatórlum v Koliclach Lenlno·

u 89 prijme p ro ikolakf rok 1978·77 1 nbtupom od l . septembri 1978 tnltlrn6 padagoglcké ally na tieto odbory:

klavfr, klavfrna korepeUclo, trúbka, hudobno-teoretické prodmety, sólový lpBY, akordeón, gitara a tanec.

Pllomné l ladus ll dolo! ené dotoznlkom, lltotoplaom, dokladom o -ndelanf (vy­sokej ikoly, pripadne konservat6rla) tre· bi aaslat na adresu lkoly najneskorile do 3L m6ja 1978. V priebehu meslara j6n budú. uch6dzafi plsomne pozvani na pohotor.

Vn rebr uari hu~>luvol Komorný s6bor opery SND so s61islaml v Sz!aniolsku. Bolo to po druhý raz, l:o sa lpaniolska hudobná verejnosť na domácej pudc stretlo so Slovenskfm národn9m divadlom. Po prvý ro:~ to bolo v roku 1924, kedy reprezenta~­ný zájazd opery SND oko .,l!eskoj opernej scény" Ulkutol!nll Oskar Nedbal, ktorý prei\ nal ludovol Smetanovu Predanú ne· v~lu a Ovor6kuvu Rusalku v r élil )aro11Java Kvapila a vo vfprave joaero Won lgo. Umelci 1 Bratlslaty •Y•tupotall ' Bar· colono o Madride a Ich z6 jozd so skončil s vefkým úspechom, aj ketf duma vytulal polemiky. A o tomto druhom zájazde chceme !Htatofov lnfurmova t v rozhovore s je ho tedllclm, dl· rigontom opery S O a l(omorného súboru opery SND Vlkto· rum Máll<um, ktoróm u dávame prllo!ltost k dvom taktogra· ťlckfm a dojmovým .,monológom":

Prvá nda otilzkn Je lá najvioobecnejlia 8 pre čilo lefov o l'ientačná: kto, kedy a s čim?

NM, zá jazd do Sponle lsko prlpravlll Slovkoncert so svojim ~flUnlulskylll put·tn'lt'om agont(u·ou Sanzkoncert a môž01n kon· ~Uttuvuť, ll:! z ku?.dej struny dob t·c. Našl španie lski hostitelia ~d o n lis sturo ll 1.1 vypomohli nd m v kozdej slluúcll. Z Broll­s!Hvy MlllO odchlldzult 10. ll. v takejto .,zostave" : dlt·lgenl V. Múlek, reil'tór M. Flsclter, v9tvarnlk P. M. Gábor, tajomnlk L. Rudvonyl, pracovnlčko Slovkoncertu M. Hlavdčkovll, sO fisti O(wt·y !;ND E. 1\lttnurová, !;. llaljoková, A. Cza ková, j. Martvo11, ). Spačok a v sponlolskej pohraničneJ s tanlcl !rune sa k nám pripojil n llš sOllsta P. Dvorsk9. ktor9 ta prišiel z Mllťlna; da· loJ 25·člcnn9 orchester a 7 technlck9ch pracovnikov a šofé· rov. Naša trasa viedla z Bratislavy cez Vladei\, Porlž, Bor­deaux, uz ~pomlnaný l run, Madr id, Vo lenclu, Zaragozu do Pllmptony a spll ť cez llondayc, Parlž a Vledai1 do Bratislavy. Mllll ~mo tri vystOponla v Madride v Téatro monumenlal, dve vo Valencii v Teatro de la prl ncesa, dve v Zaragoze v Teatro principal a jedno v Pamplone v Tea tro Gayarre, dokopy osem.

Komorny súbor s dir igentom VIktorom Md.lkom.

KONKURZ

CAM[BAlA [~lOfAbl --~ .. ~ ......... t• .._.. .J S KU~sat

.....,... .~.-. .. . -.., J M ~ Mo .. - JOSU ""'I'ON ...... ~ ...... ~ .... ~• e m1m..!M,." ... ... - ..... ~. .... JAI'f ~·tt - • ~. MOU.f!T

Wf:Nil • •o~oo -.....,._.,..,...~

Plagtlt z Madr idu. sOitsto J. Mortvou, Ária

Aničky z opory Carostrolec od C. M. Wobora, sOllstka A. Czd· ková, Ar ia Fausta z o pery Fuu::.t a Mut·goróta od Ch. Gouno­do, sOllsta P. Dvorsk9, Árln Glldy z opoJ'Y Rlgolotto, s011stk1 S. Hn ljukovO, Arln Vojvodu z tej l~t[)j Verdiho O(>ory, sólls!a P. Dvorský a v druhej časti lla~onova opera Sob<l5no kance­láriu so sóllstoml E. Klttnurovou, A. Czakovou a j. Mutvonom. Do Brull~luvy ~mo sa vrtitill U. ll.

Druhá otázku súvisi s celkovým lnteruým hodnoten{m vý· znamu 8 výsledkov tohto zájazdu :

Ako som už spomenul, hostllella so o nás dobre starali, pa t· rllo k tomu aj účlnna propagticlo plagátmi, predovšetkým n..t budovJch divadlo!, článkami 11 nollckuml v novinách, roltictd· ml v rozhlase a tolavlzll. Skodn te sme nemali so sebou vy­hovuj(tcejl.l a na)m!l atrakllvnoJSI materiál o 1\omornwn sllho· ro opaty SND a sOllstoch. Nazdávam ~~~. !o dnr!l ot bez f<~ · rebného a vkus ného lnformatfvneho, čl propugačného mate· rlálu sa naše súbory a sólisti vo svete nozaobldu.

Prljemn9m pt·ekvapentm bolo pt·o n ii!J španielsko obecen­stvo. AJ v chladnom pt·ostredf v Mudt•fdc 11 vo Valencii bolo Sllstt·cdené a pozorné, nesotrllo ani vykrt kml: bl'avO Nnjvllčsle \1spachy a priam ovBclo s me zužlll na trolom prodstavenl v Mudrido a no poslednom prod~tavent v Pamplone. V Pam· plene pripravili aJ vkusný, na knodc vytlučoný program s ,.kt-átkyml portrétmi dirigenta 11 sOilstov S. lloljakovrJ, j. Spačka, P. Dvorského a J. Martvotla, ako a J s rozborom Plm· plnona.

Na tomto zájazde sma sa znova presvedčili, že neznáma rei! nemusi byt prekážkou pre chápanie umalock~ch vystOpenl a zt!merov. Našl sOllsll s tu pt)ovall no koncertoch a v prcdstn · vonlach svoje spevárke v9kony a doplnoll Ich nj pOsoblvým hcreck9m prejnvom Nemalý podiel 1111 nnlllch ~pllnlfllqkvrh Ospechoch mal aJ vefml dobr9 a sO!ttrrdt•n~ výkon ortho trn. )Pho člen, prv9 hobojlsto SF J Hnnu~ov~k9 zofnl v Humml'lo· veJ sk ladbe za svoj, zo v~etkých stránok porrrk tn9 v~kon. bllrllvé ovácie publika. Pripravil: -ab-

Snfmky: J. Vavro a M. Lajllékov6

Rladltefslvo Státneho komorného or· cbestra v 21llna vypisuje konkurz na ob· sadenie miest na tlalo n6stroje:

-viola, - kl8vfr, -čelo,

-buste, - fagot, - tr6bka . Termin prihlásenia sa na konkurz je

do 1!!. 4. 1978. Vekové hranica - do 30 rokov.

HUDOBN? Zl VOT - t2 volt9Zd ltnnlk Vvdáva Slov kon cet t vo Vvd•tV1l!d~r " OBZOR. n. p . ul. Cs. arm6dv 35. 893 38 Bratislava. VedOrt rPc11'1ktor· dr ZdRo ko NovBček, CSc Rednkčn6 rada: Pavol BAI!tn Cuho mlr C"nl( orom hl<t Ladls ll!v DO§a , Mlloll Jurkovič Alotz Luknár orom oPd 71Pokc> Mtknl• dr. Michal P!llovčlk dr Gu!llll!v Pan., Mlrn~l'lv ~lll'" Rnhn"...ll Trnt>l'k~ R•r totomA1 Urbanec. Ad resa redakcia: Gorkého 13/VI., 893 36 Brt~tlslavo. tAleftl t· :5R234 AdmlntstrAclll : Vyd!l vater<~tvo OBZOR n p nl C" ~rrr ~lv '\~ RII~ ' Bratislava. Inzertné oddelenie· Gorkého 13 893 36 Bratislava Tla!!la Nltrlan ~ kP tl ačiarne n p. 949 Ol Nitra. Ro:t!ltru1" P"'S Cl'JJr>rlntlvkv orPc1nl~tlltPI orlllml! PNS - Ostrndnl! e xpAdfr ln tl'leP Jtdmtnl<rrňrln orllll'lrnr>l tllli'P Ont• IY!IIdovo n6m 48/ IV 805 10 Bra tis lava Ob1P.dnávkv n(1hrr1tr>Tov v zahrllnfl' prlllma SLOVART O!! spol.. Lenln~rlldskl! ul . !! 11/ J 81lB 2A Rrflll~IIIV8 CP n IAdnAho v911a!!ku 2,- Kes NeobiAdnllné rukonl" · <;n nPvrnrniO. lnc1Pxné !!!Plo: 454~ Rnszl .. lrlll'nll čf<'lo· c;OTI fllt

T r~ba azda hneď na tivod pou~dat, ~~ nep6tde o porovnďvante nepo· rovndvateln~ho - v tomto prtpa·

'cle filmového spracovania MozartoveJ opery sldvn11m !iiJid~k.tJm re~i'>~rom Ing­morom Bergmanom a premt~rl/ pra!ske/ m~cendcte, ktoret tuorcom te Vdclav Ka!i­ltk. Te pr/ll~ dobre zndme, akl fažkostt prtnd~a prenesenie opern~ho diela na f t!moul pldtno t akt1 u(/hody z toho zasa - at pre ll!ldobnQ tvar diela - pl11nlí, a na druheJ strane, alo:d nPrwhrarlltelnd Je at mosfha žtv(ll!o dwádelnlSI1o predstave­ma. Nakoniec, Ka!iltk md tiež sktísenostt a vyntkafÚCe vý~ledky pri tn ~cen ovani opier pre film a televlziu rovnako ako Bergman s opPrnrjm jautskom. Berqma novu jaulskovtí prácu pozndme v'.uk ver 1111 mdlo - a tak ~a t na Jeho Carountí flautu pozerdme cez prizmu 1eho ftlmo­vNlo rukopisu. Kto by v!ak od tohoto ftlmu očakdval psychologický ponor do charakterov t konania Jednotlluqch po­Mdv, nedotkd sa. A tak tba /sld strohost, v kost!]movant l u seine, prezrddza ~e­l'er~lcfí p6vod dtela a charakteristick~ tvnrwl CT'Iy režts!Sra.

čarovná flauta ! tudovanta. V!Jkon orchestra mo~no pri· rat, ak odhltadneme od men!llch nepres· nostl prt predohre, !i uspokotentm.

Celkom tndč tomu u!ak bolo s favlsko­výml vqkonml, natml1 ~ Ich spevdclcou strónkou. Mtroi>lav S"etda nie te ani zďa­leka ldedlnym Tamtnom, ku tomu mu cl!!iba vldl!nost, Talzkost, stavba kanll· Umy l dr amattckQ akcent, tam kde tre· ba, a tak podobne by sme mohli refe· rouar aJ o rade ďaWch míkonov. fedno· znal!ne ll!ipoko/ill tha dvaJa Inter pret/: host UfÚCa ~óllstka SND Magdaléna Ha· fóS~I/OIJd v tílohe Pamlny a u~ z pred· chddzaJúCPf m:.cendcte .,preverenQ" Pa· po11eno Daltbora fedllčku. llatósSI/Ovd md ntden 11!/llllnotnú k rdsu a kva/rw tónu,

Berginaiiova a Kašlíko\'8

Diriqent F.rtc f rlcson, re::t~h Inyuwr Berqman a korwer tn!l mutMer Arue Tel· lPf.,Pn prt nahrauke CarovtWJ flauty. Ak ouvertúru obraZOIJO do]Jlrlufú Mrtlly

na po~luclldCou v llladtsku - ako lell· motw sa to vracta e~le ntekolkokrát u pl'lf /;ellu ftlmu - u! z te;to expoz1ctP Vl

ďt•r. že Berqmanout ne,lo o dáky 70Sarl nl' novtj pohlad na takil mnuhoznatno'r Carovnet flauty, ale o tlúzw prene,entu opl'rného predstavenia na fllmovtt td· znam. In!iptroval ho to/i~ okrem OJJeru samotne/ 1 podla telw 111/Jadrenta patri r/2 od detstva medzi /Pilo naJublubeneJ.~tl'/ aj tnterth a ma~mlrta drottmnqllolm ~J.J·llo duor,klho diVadla z 18. storoC/0. A v rovine sfllmouanelw dtvaťlelntsl!o prefl.\tavPnla ~a film at zuii6a pollyl>u JP. l ked na ntekolkqcll mtesta,•h Rerq man vyu!ftla ~peclftckl mo!!nostt núku· n~ ft lmom {tak napr. o!lvne Pamtntn obraz na Tamtnot>om medailóniku, q11nto uta priletia na balóne v 18. ~torol'/ ta· kom módnom, Monostatoou srenu pr/ Pa mminom lô~lw zobrazute ako hrdtnl.:tn zl tJ sen 1, neurobt to u!>ak na m/e.~te, lo: to rl 5a pre takéto spractwatlle priam núka - pri sktHke olu'!om a vodou. Tu pra· cuJe u pod\late s dwadelnríml prO\Irted· komi. pekeln~ muky 'lnazorliufe balet· na, ~(tfall/ml poh11bmt rúk byto~tf bP v lasov a niekedy l bez tvt!rt - at keď v komentdrl A:u zvukoul>mu zd~namu f tl mu na q ramofónovf/Ch platnluclt ltf't t1ít1> sctsnu dost odll!inP Zdd sa, žP pri rea 1/uicll N po pro,ekcit retf~(Sr od WOfiiO p6vodnlho zdmeru odstúptl. Velmi tra· dltnd te at expoztcla Krdfovnet noc1 a nprhqba ant obllqdtny po/mesiac.

nerl!áva, ntt•k·tor(l pre~1í11a a spata fntt/· mlt v parte Papagena a PupaqPny 1 a vna­.~a metl•t prutlii/Ontstou na11!S vazhy. Sa· rc.stro i<' 111'1./to rwprík·lucl otcom Papaqe­ntt a bttlluf(Jm rrwn~Piom Kralounet no· t•t, s l.:torou sa rozt~U!l, k·eď rl!cela ZIS· kat vwc moct a tak tmrlmlif lucJ,tvo do /1'1/IIIOtl/. u 11 re/nm Sara,trm>um t1•H1' l u wlu• pot)0/1 /l/d/1'1 r(J/elný JJ0\11/l po\ta· 111{ k bO~St/111 SUTI/Otllt>nt/1, '/liA: nuprtk/ucJ nl'llovorl, te lJultuvla ur('l/t Pamtrw za ~l'nll Tam//lulll, ale že tn urob1l on, fl'IJp sc~na !i kr)azmt te f111111atnl' l farPirnP knmponouww aJ..·o poslerlná 1 t!cera Pan" 110 mď. VlJillka/111 a fe mylilwnka pri 111•l· kom Papaql'nouom 111jstupe: ked' vtál•nrk precl!itlera samovra!rlu, te ztma a t>.\m!e plnv srll'llll . keď 11Sak potom použtJe .\vo tu tarounft wonk·ohru, n/Plen!e Ml olr;rml l'aJ:W/f'na u celel ~vu/eJ mtaclu~tl a krd ,P, ale vSPtk·o sa zazt>lend a rozkvllne; po,/ecJn!l metre filmu potom patrw ton eu teJto dlJo;tce, o/Jkole~enet húfom mu· lyrlz Papaqentlatok.

ftlmovef CarouneJ flauty pozerdme z toh· to zornello ullla, ak uud t1me, že tu ne­bolo dahufúctch pred~tauuerov, potom Je vt;!.ledok velmi dol>ry, t keď n ie ~ptl!ko­IJI/. Orche;,ter ll rd ~tylouo, bez výrazneJ· ~1l'l1 kazov {l keď tPmpd stí m/estamt, vtacmpneJ oclólJodnene, rtrclzle!Siej a z hlavntích pred,tavttel ov absoltítne vyni· J..·atú Ddn Ulrlk Gold ako Sarastro a do· mdct Hakan Haqeqard ako Papaqeno tolwJa skue/1 at hereckt/ / ,' Krdľounft noel \pteua dohre, s tmalJou spodnou polohou Hnqtl Norrlmnvt.i. n f'o\t ;,peud.ck·y slubM .\'Í Ftnka Irma Urrilor/0 l Pam lna l a Ra­k·(t~an To~ef Kostl/nqer v ulolle Tamaw. lll'r(/manoua Car ouna flauta /l' kredctou ro::hodne zaUJima/Jou a zvatša dokazu­Je, le mo~no prenies( operu na filmovl plätno pMtnP, ale naJ)ľlek tomu s vla.st­ným ndzorom. l kect pr<ivP u te1to opery a na;mct u rl'i!.l\ha BPrqmanovho for­ml!lll mi .,tratltf'nn,t 4 trochu vadilO.

Pred\tavttella BergmanoueJ tPlevt;:naJ adaptacte Carovnef flauty: l. Urrllova, J. Kästltnqer, B. Nordlnoud, ll. llagegard a E. Br iksonovd.

Solmofovlto pr/e;ral!nlllo, ale at dostatok ct/ll pre Jeho 5/Qlové uplatnenie. Azda. tl>tt trorhu v1ac umtetenla by tel preto· vu neskod/lo. Keď \0111 tedlll!ku eSte v O'traue pottívaf ako Borisa l!t Meftsta, lllmtt~lel ~om .~1. !e sa Papageno stane 11 lw žwot nou tílohou. Ale md pre tlu u~ctko, hereckú vrjlwSno~t. prtrodzentí a nel!ulgarnu Jadrnost t hlas, ktorg akoby bol pre po,twru utaf4nlka vy!lkolem7. Ide s/01'0111 o vykon mtntmdlne európsk<>/ urovne. fana tond!loud techntcky zvlddla part Krdlormef noel so ctou, .,tedovug• rón. ktorý Krtilound noel k charakterlstl­ke SIJOfeJ postavy potrebuJe, vSak nemd. To nakoniec vyplQua z charakteru Jel l!lť..su, koloratfírneho soprdnu rozhodne nte dramatlck(Sho.

Novd pra!skd Caround flauta te v zd­sade dosf 11erným obrazom ti r ovne Nd· rc:c,nlho divadla - ako In~ predstavenia, aj ona te zauJfmaud, praveJ spevdckPf k1 a~tJ - na tol ko pol rebnet naprlklad pruiiP pre Mozarta - Je tu vSak mdlo. Stratil !ia u Cl'skl11o speudckeha dorastu prP l'iu eli? Ak dno, potom niet vera prf l"n pre optimizmu~ do budúcna.

Bergman, pravda, nlektorl sclny vy·

1/udobnl!ml partnermi lnqmara Berq mana sú clirlqent Eric Hricsun, Symfo· mek1í orrhe~ter !>v~d~kello roz11/a.,u a /P ho zbor a potom sóltsll, k tor/ sa ako~/ tlo\tall do \pofenln \O So~d\kym hudol1 Tlltm twotom , no sú z vtaceri!Cil, na,ml1 .~J.:rmdinduskycll kraJin. Nebolo Iste ľah la! nl!f'' speodkotJ, ktort bi/ tednak do ká;olT naplni( ndrotn~ Mozartove party a wcJnak 1>11 ball ufwclnt l 11/POvo a oh std/1 lu:>rl'rl<:y. Ak ~a na hudohnQ tuar

Akq rtJZillJ, ba cltaml'lrdlne oclli!mQ m6-!r bt/l pohlad na túto ,\lnzarrouu operu, llvk·awJe nová prai!.skd tnscl'nacla, po l'" ykrat twedend 11 TI!ICJIJom clmadle 1.!. ft•/Jrudra 1q76. Vár/auovt 1\a'o/tkol't sa tu '{'ulu ~ uywanllkom sr~ny a ko>ll/nlllv pt dt.rtlu zau;tmarrá a tstP narucná syn r~za ]Jrtlkov neskoro/wrokov(ll!o divatllu \ nUJSUCU;,IWJ\Iml IJljrdZOIJ(f/11/ prO\trWd J..·aml. Alo: vstup Krdfomzef noC'/ 1e nielen utl mt efl'/.:tiiiÍ a prt fP l ú rt i ~a použi va JU frl'klJenf'ne uyrmla11an~ svetelné efek ft/ u k illizil ocllľlnnenta fono,wtovtjcll pomoc111ko11 ducllddza po za•nt•ní Monos wroueJ wunkollľiJ pumocuu !ivete/ne roz frOZCJIICinqcfr poilyiiOIJ, temtiO /Ud\lo:tí SUI!/

Pa poctenall poneclwlt 11 t radt{'nef poclo· /JP. Do no11e1 mscendcte pre/Jzul v~ak J.:ašllk - na Skoclu prerl.stauenlu - svoto \ttorts pofl.lllte troC'il dd111. Ich kankt!nomJ k.o.~ll/1111/ a Ich .sprd11ante patri hoclk'dP inde, /pn nie do Mnznr to11llo .weta. Pred stm·enle md lnt.it m!fJ..·!i spdcl a 1e za IIJimou(S, te m tu stretávame so zllorllllí mr r odttov\kQml a manželskl/ml uzfallnll Sarastra k Pamine, l!l KrdfovneJ norl -ako u Berqmana. Pretlstauenle dlrtqoual faro.~laiJ Kromblzo/c a toto meno vtar· mrm•f qarantult> soltdnost hudobntslzo na· LEO ]CHNE

Písané pre Hudobný život

A. I. ORFIONOV

HISTÓRIA VE[KÉHO DIVADLA

x. Skon~1la sa Velká vlastenec­

ká vojna. Verkto divadlo pr·lspP Jo svojim dielom k hlstortrkŕ mu vl(azstvu sovletskyr.h vojsk. U melci dtvadla zozbHlrllh mt· Jtón devUtstotlsfc rub!ov na fon d obr11ny vla'>tl, pr acovníci,. divadla darovali raneným voja· kom sovietskej arm;tdy vy<,n dvesto lllt·ov 'lcrvl, kulturne brl· g~dy Vefkt>ho divadla vystupo· valt v naj prednejsich l!nlár.h rrontu na 1400 koncertn9ch po· dujatlach. Mnoh9l'h umelcov velenui frontu vyznamenalo vojnovými radmi a medaila mi.

Rados( z vltazstva oduševnl· Ja v~etk9Ch sovietskych ume· leckých pracovni kov k dosaho· van lu vl tazstlev a hrdinských člnov aj na umeleckom fronte. Tvorivá činnos( divadiel sa upriamila na diela so súčasnou tematikou, na predstavenia s hudbou sovietskych skladate· rov. Na scénach Velkého dlvad· la a Jeho fili álk y sa začali ob· j avova( opery a balety soviet· skych autorov - avšak nte všetko prebiehalo podra očaká· vanie. Tak naprik lad opera Anatoll ja Alexandr ov& Bela, na Lermontovov námet, In ceno· vaná dirigentom ~. Kondrall· nom, režisérom B. Pokrovsk)'m a výtvarntkom V. DmttriJevom nll scéne flltál kv v roku 1946, napriek v9borným v9konom pr edstavlterov hlllvných (iloh - Jeleny Krugtlkovovef a Grl · sorlfa BoJilakova - nevydr,ala skúšku čllsom a po dvanástich reprtzach sa ul! vtac neobjavtl ll nll repertoári.

Dlho a úpor ne pracovali In· scenátorl spolu s Inter pretmi na Rr~stavent opery Meno Mu·

radohho VP!ké prtatolstvo. Té· ma príHte[stva národov ~ovtet· skeho zväzu, lden bratstva l. au­kazského a IU Ského Fudu, k tOl é holi po prvykrát v tejto ope· re l.pracovnné u zobrnzť•n(l ua sr.éne VPFkúho divadla, predstu vow111 aktluilnv Ideový vklud do sflča.,m•j opernej dramatur· )<le. Hlavný hrdina opery komts,tr, p rndobrazom ktor(lho bol jPdl'n z budovatorov sovlf'l· ~ t.. nho l>llitu, Sorgo Ordzonikt ctw, prlniti,a ka uknzskS·m nárc> dom sprl\vu o vllazstve ruskl'l· ho proleiRrl.llu nad hur,oázluu, o nastolť'nl vlády r·ol>otnl kov a rofnlkov a zoznumuje ich s Lf!· nmovýml llleaml o mieri, štns· ti a pr laterstve všet k9ch náro dov. KomlsArove slová vyvoW· valt pozllfvne emoctonáhlP rn akcte nielen u kaukazských n.1 rodov, ale ej v hfadlsku. llod pre Ctspech tejto opery odo vzdali tvoriv! a lnterprPtač nl umelc i na čelä s predstavitt•f ml úlohy komisára - Pavlom Lisiclanom a Davidom Gamro· keliRI - vSetky voje sily, ope· r u dávali Ion dvakrát v dňoch osláv 30. výročia VeFkého ok· tóhra a neskôr ju z repertoáru s ll ah li.

Popr! hFadant nového súčas­ného repertoára obnovoval operný k olekllv na jmä diela ru kých klestkov. Tu sa mohol prezentovať podstatne lepšfml výsledktun l. Pozornos{ st zaslú ži Májová noc Rlmského Korl.a· kova, In cenovaná dirigentom Vasllljom Nebofslnum, r·ežl é­rom B. Pokrovsk9m a v9tvar· nikom A. ~lazanovom. Spont!'· dzl opier, ktoré ~a na ~ovlf"l· skych scénach InscenuJú zrled· k avo, treba spomenú( A Sero­vovu Silu nPnávlstl ( Vrat.ja &l la), naplsa nft na námet A. Os· trov&kého a ln~cPnovanll vo rt· 116lke v roku 19·17. Tvorivý ko·

lektlv vwdl r K. lwnllrllsm, B. Pokrovskrj a \ . Dnutrljcv. Zuo· v uuvedemc tejto o twry Sil kva­ltltkuvHio IlkO j>OLU!'UltOdn9, lU·

sluzný čl n a vyvolalo velk 9 z,l • ujr.m u slrokoj hudobuet vt.•reJ nosti. ln~cnnáclu preniesli nit záklndnu scénu a odmPnllt štJt nou tonou ZSSR. Sporn ina ll !>1111', 1e tcdnu z postáv tejto oper~ vytvoril svojho času nJ qcnlulny F. Safapln ( ]erem u 1. ~uť.a~nl h1ler·preti vi;uk pt·r stvan)uvonl uloh za vurk~·m vzot om v ničom nezaostal! n vytvorili svoje ntl)lepšle kreá· CH' Alexeja Ivanova (Peter J. mladu spevá~ku Veroniku Bo· t•lsenkovú ( Gruila). Nikolaja Sl:egol kova a Inscenátorov po " llli státnou cenou Olohu Je ~pmku s N. Sčegorkovom alter­nuvul llj I van Petrov.

AJ baletný 'oubor v tomto ob· dobi ltfadal nové Inscenačné a rt!pnrto:u·ové možnosti. J. Fajer, L. LaYI'ovskij a v9tvarnl k 1/ Dmttrl)l'v sa presvedčili o tom, ž o možno Ct spešne lnscenbva C balet na hudbu F. Chopina. Chopin nekomponoval hudbu pre tanečno-scónlcké zobraze· nie, no jeho skladby s bohat· stvom ne,nej, akvarelovej fa­rebnosti a lyriky poskytovali prfle~ltost pre výchovu mla­dých tanečnlkov v tanečno-po· hybovom vyjadreni hudobného obsahu. V baletnom pred~tave­nl na Choptnovu hudbu nebolo velkých vášni, vypl9vaj(tclch z dramaticky vyhrotPného a prlc;­ne symrontcky sa rozviJajCiceho deja, boli tba tance, ktoré boli prospe~né pro v9voj mlad9ch tanetnl kov a ktorfi sa verm t plí čil i publik u.

Zaujlmavým predstaven!n• bola aj ďalšia lnc;cenácla lyrtc kého baletu B. Asarteva nn sets ne [illl\lkv v roku 1946 Slr(n•• - !.edlločka. Premiéru tohlo

bdletu (na nOnu•t \. l'u~ktlld) prtpruvtli : dlng~>nt S. Sacharov, choreogr !lf R. Zacbarov a V}· tvarnfk J. Lausot·e. "'.JJvyznutn· !10JSOU uda iO!>tUU bUlc!l!leho 1>11

boru v tycllto ro koch bul.l v!iak pr·emleru Prokoftevovho bdletu ROmeo a jultu. ľnpruvtlt JU Leonid Lavr·ovski), J. l'Hjer a P. Virjams. lnSCI'!Hit:tll hodnoti· h me 1ba uko vymkaJUCI úspech lnterprutuiného maj­strovstva soviPhk!'J baletnej skoly, ale oJ uko aull!mlcké stotoznenle !od <,u '>h•tke-,pearov· skou dramaturgtou Jltl buletneJ scene. O tomto lwWtu prsall ve­dock! pracovmu mono~.:ra!'le,

na tento btt let ~a nnchodtlt ru­dia Iba pozorot, alf' ho - ~tu · dO\•all. S tymto bulc•tom Sd spli · JU ll ou tVU~šlu usp<•c hy r u~ ko· -.ovwtskeho balntncho umenia poč.ts Zllhranlčnych zOjazllov v polo\'icl p11Cdeslatyrh rokov. úspt!Ch predstavenia podmienil prnlovSotkým vyber mtmorlod· ne talentovaných sOltstov pre Jt'dnotllvé úlohy, z ktorých na pr·vom mieste treba spomenúť Galinu Ulanovovú. ]ej julia prpkvaptla mnohých pracovni· kov divadla neobyčajným, ovsak verným sho lt:espeorov· sk9m vykreslenfm bohatej clto· vej škilly veronskej hrdink y. Ulanovová pritom tvarovala SVOJU júliu n ie výrazným sha­kespeorovským slovom, nie krásou re~! alebo vybrúsenos­(ou dikc ie, ale prostriedkami ba l!'lného umenia - tancom a pantomlmou. ]e velmi ťažké optsa t jej neobyčajné u mente slovami - bolo by potrebné ho vidiet. Našfastle je Ulano· vov6 ako ]t1lla zvečnena vo tli· movom spr acovan[ Prokortevov· ho baletu a mO~eme ju vi dte( aJ v sučasnosti v našich kl· nách. Ak hovorime o shake· spearovskom pretlmočenl po· stavy júlie Ulanovovou, nesmie· me zabudnt1f, te tťíto postavu vytvorila no hudbu sk ladatera Prokofieva. Bolo to velmi od· vážne - vytvorit balet a prav­divo v ňom vyrieši( tak zlotltt1 FCtbostno-lyrlckt1 tragédiu, ak ou je Rómeo a ]t1lla. Prokofiev sa však ukazal ako vefký majster, ktorý slla kespearovskťi pr edlo· hu obdar·ll gentlllnou hudbou a lfc;t..a l c;l rPiosvetové uznanie tku JcHII'n 1. nuJiepšfch súčas­l\ ch bill l' l n\·ch skladateTov. •ocltl)pt teTnt!, npmalú zásluhu

nd úl.pu~;ltu mul choreogru( L. LuHuv;,ktJ, ktory ROmea a Ju· liu Jllsl.enovul e~te v wku l!:!IJU no l.Ceou 1-.trovovhu <livlldld opeľy u IJuletu. Vwdol aj o::.tat nych bulelnyclt sOII:.tov nd !>l.C· ne .Vefkého ulvudla vykru;.le· nlu shukespeurovs y<:.h cbar<1k WruV, vyrdZllC dt(CJUO(;OVana konaJUCtch, itvych Iudl. Nuslo· IJo<lno zabuunuc ou ROme<~ Ml· challa Gabovil:a a juri ja 2.da­nova - poetJckoho, l UllhtCeltu ale záľOV!lil OJ smelého a muz· neho hrdinu veronskoj tragu dlu. Ohromovala smrt Merkuud v tanečnej interpretacn Serge· ja KOt·eml, Tybalt Alexeja )et·· muta,uva, vykresltmy chlapsky· uu, energlckyml prostriedkam\ zostllval v pam&tl d1vakov Ilko symbol jedneho z póvodcov tr·a· gudle Montekovcov a Cupulel· lOVCOV.

Prokoflovov ba let pozn u me­na l choreogrllftcke umentc ce­lej jednej epochy. Ziska! uznd· nte slrokoj vereJOOStl. Jeho 1!1· scenátoľov 11 Galinu Ulanovovu odmenili státnou cenou Z!)::.R.

V tom čase sa us utočnlla aj generálna obnova Asaflevovho baletu Plamene PariLa. Insee· náciu taktie~ odmenil! štátnou cenou ZSSR. Choreogrur Y,. Vaj· nonen postavU okrem vybot ných mt~sových scén aj pravé Iudove typy jednotllv9Ch sólls· tov. ZauJimavé postavy vytvo· r11t: A. jet·molajev a A. Me1 e· rer (Filip), O. Lapeiinaki a Su· la mif Mes1ererovi (Jean ne), s. Golovkino~i a l . Ticbomlrnovi (Diana).

Mnohých umelcov a umelec· k9ch pracovnikov Vefkého di· vadia v tomto obdob! odmenili aj Individuálnymi ~tátnyml ce· nami. Dirigent N. Golovanov ziska! cenu za koncertno-lnter· pretačnťi činnos(, speváci M. Maksakovovd, V. Oavy do•ov6 a A. Ivano• za vynikajúce vý· sledky v oblast! operného a koncertno-ln terpretačného ume· nl a.

Sovietske umenie sl popr! naj vy§šom oceneni doma čoraz vllčlml z!skavalo aj medzlná· rodné uznanlij,

PreloW: J. RANINEC

(Pokračovanie v bud. člsli.]