akademické centrum stu

1AKADEMICK CENTRUM STUVber tudentskch projektov

2013/2014

2AKADEMICK CENTRUM STU NA NMEST SLOBODY V BRATISLAVE

ZBORNK ATELIROVCH PRC

Slovo garanta: prof. Ing. arch. Robert paek, CSc.Vvoj Nmestia slobody: Ing. arch. Marin PotorZostavil: Ing. arch. Luk p, PhD.Grafick prava a oblka: Mgr. Art. Michala Lipkov, MA. Peter ChmelaKoncept atelirovho zadania: prof. Ing. arch. Robert paek, CSc. Ing. arch. Luk p, PhD.

Vydala: Slovensk technick univerzita v BratislaveRok: 2014Nklad: 50 vtlakovTla: ForPress NITRIANSKE TLAIARNE s.r.o. Potravinrska ulica . 6, 949 01 Nitra

ISBN 978-80-227-4170-5

3Obsah

4

6

7

10

12

ZADANIE ATELIROVEJ PRCE

SITUCIA

VVOJ NMESTIA SLOBODY

SLOVO GARANTA PREDMETU

INDEX TUDENTSKCH PROJEKTOV

4Zadanie atelirovej prce

1. Aula

Kapacita auly je cca. 500 miest. Aula bude sli predovetkm pre reprezentatvne e-ly, podujatia ako napr. zahjenia akademick-ho roka, promcie tudentov STU, prednky zahraninch a domcich pedaggov a po-dobne. Zrove sli irokmu spektru spolo-enskch podujat svisiacich so zameranm STU, napr. prezentcie vedecko-vskumnch vstupov naich faklt, prezentcia univerzi-ty smerom k verejnosti, vedeck konferencie, tlaov besedy a podobne.

Okrem hlavnej sly treba navrhn priestory technickho zzemia auly (miestnos pre pr-pravu akademickch funkcionrov, miestnos audio a video techniky...). Dleit s priesto-rov nadvznosti navrhovanej auly, jej vzah k vstupnm a rozptylovm priestorom, zze-miu a podobne. Aula by mala by prepojen so sdlom rektora (vi. bod 2).

2. Sdlo rektora

Sdlo rektora je reprezentatvny priestor, kto-r sli rektorovi (prpadne inm akademic-km funkcionrom) na oficilne stretnutia s vznamnmi nvtevami, prevane z prostre-dia mimo STU. Nejde o pracovu rektora, ale vlune reprezentatvny priestor (rektort na Vazovovej ulici bude naalej plni svoj teraj el). Sasou tchto priestorov je kancel-ria rektora, zasadacia miestnos (kapacita 25 - 30 osb) a reprezentatvny vstupn priestor.

3. Hotel

Kapacita hotela bude min. 20 izieb. Ubyto-vanie sli vlune pre nvtevy STU, teda pozvanch prednajcich pedaggov, zahra-nin delegcie, vskumn tmy at. Niektor izby mu by rieen ako nadtandardn (plon vmera, zariadenie, balkn, ...), resp. ako apartmny. Izby mu by jedno- a dvoj-lkov, prpadne ich optimlna kombincia.

Je potrebn dba na nevyhnutn zzemie uby-tovacej asti, t.j. njs vhodn formu recepcie (stlej, obasnej), zabezpei servisn priesto-ry (dleit je op prevdzkov nadvznos).

4. Mediatka s multimedilnym priestorom Mediatka je kninica s digitlnymi a tie fyzickmi publikciami rzneho druhu a za-merania (okruh STU). Sasou mediatky s tudovne (uzatvoren - otvoren, samostatn - spolon) pre tudentov STU (pracovn sto-ly, pripojenie na kninin databzy, potao-v pracovisk, ...).

Tieto pracovisk by mali by prstupn 24/7 poas roka prostrednctvom ipovej karty tu-denta i zamestnanca STU s tm, e nebude naruen ostatn priestor AC (je dleit vyriei harmonogram fungovania AC). S-asou mu by aj oddychov priestory pre tudentov.

AKADEMICK CENTRUM (AC) je poly-funkn objekt, ktor sli reprezentatvnym elom Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a zrove ponka zzemie pre kadodenn tudijn, pedagogick a tvoriv aktivity tudentov a uiteov naej univerzity. Navrhovan objekt, resp. skupina objektov

bude situovan na juhovchodnom okraji Nmestia slobody, pozd hlavnej cestnej ko-munikcie (medzi Mtnou ul. a Nm. 1. Mja). V spodnej lnii nmestia tak me vznikn akademick ulica. Nvrh AC mus vychdza z urbanistickho kontextu, ktor bude doku-mentovan analzami zny. tudenti v rmci

LOKALITN PROGRAM HLAVN ASTI AKADEMICKHO CENTRA

atelirovej skupiny vypracuj urbanistick koncept rieenia priestoru Nmestia slobody. Do tohto konceptu osad kad tudent svoj nvrh AC. V nvrhu nmestia je dleit vy-riei priestorov a prevdzkov vzby medzi objektom AC a ostatnmi budovami STU, kto-r leia v jeho bezprostrednom okol. Dleit

je tie vzah AC k priestoru Nmestia slobody a budovm, ktor tento priestor vymedzuj. Jedinm obmedzenm bude vka zstavby na max. 4 nadzemn podlaia. Sasou zadania je lokalitn program, ktor je zvzn.

5LOKALITN PROGRAM OSTATN ASTI AKADEMICKHO CENTRA

Stravovacie zariadenia

AC bude obsahova kantnu (samoobslun forma stravovania s bufetovm stolovanm), retaurciu (s obsluhou) a kaviare. Je mon uvaova so spolonou kuchyou a spolonm zzemm, zsobovanm pre kantnu a retau-rciu.

Kantna bude rieen ako bufet, kde bud vy-dvan tepl jedl poda dennej (alebo fixnej) ponuky a obmedzen sortiment studench jedl a inch potravinrskych vrobkov a n-pojov. Retaurcia bude fungova poas cel-ho da a bude sli aj pre verejnos. Bud tu vydvan jedl poda jedlneho lstka s klasickm retauranm stolovanm.

Priestor retaurcie je mon od kantny oddeli tak, aby mohol sli pre uzavret spolonos. Monos vonkajieho stolovania, resp. vonkajieho sedenia pre kaviare a pr-padne aj retaurciu je vtan.

Podzemn parkovanie Kapacita podzemnho parkoviska bude cca. 300 automobilov. Vjazd do podzemnch ga-r situova v priestore zstavky MHD pri po-te, pri budove MDVaRR tak, aby vjazd nebol v kolzii s kriovatkou Mtnej a Imricha Kar-vaa. Poloha vjazdu do gar nie je zvzn a tudent me vjazd situova poda vlastnho uvenia. Parkovisko sli pre ubytovanch host v hoteli, pre akademickch funkcionrov a pre oficilne nvtevy tieto parkovacie miesta bud vyhraden, prpadne bud tvori samostatn as parkoviska a ostatn par-kovacie miesta s von (me ich vyui aj verejnos za poplatok) s tm, e zamestnanci STU maj parkovacie karty. Podlanos pod-zemnho parkoviska je na zven tudenta. Okrem podzemnho parkoviska uvaova aj so zchytnm parkoviskom pozd cestnej komu-nikcie v nadvznosti na vstupn priestory. Tu treba umoni krtkodob parkovanie pre au-tobusy a tie niekoko osobnch automobilov.

Vstupn hala

Je potrebn vyriei nadvznos vstupnej haly na hlavn cestn komunikciu smerom k Strojnckej fakulte a tie vzah tejto haly k samotnmu priestoru Nmestia slobody. Podzemn parkovisko mus ma priamu nad-vznos na vstupn halu, rovnako aj aula.

Vzah ostatnch priestorov k vstupnej hale je na zven tudenta. Vstupn hala me by rieen ako multifunkn priestor uren pre prezentciu STU, vstavy, spoloensk pod-ujatia a podobne. ata bude rieen samo-statne pre aulu a ostatn priestory, alebo ako spolon ata pre vetky prevdzky.

Vstavn priestor

Ako alternatvu je mon navrhn aj sa-mostatn vstavn priestor, ktor bude pr-stupn zo vstupnej haly a me sli aj pre komern innosti.

Hygienick zariadenia

Je potrebn navrhn dostaton hygienick zzemie pre nvtevnkov a personl AC. Ka-pacity je potrebn riei samostatne pre aulu, stravovacie zariadenia a prpadne samostatne pre mediatku a tudovne.

Komern priestory

Priestory, ktor bud prenajman poskyto-vateom sluieb, ako napr. repro i rzne pre-dajne; ich funkcia vak priamo nadvzuje na funkciu centra STU.

Technologick zzemie budovy

Obsahuje technologick priestory VZT, vyku-rovania, skladov hospodrstvo, zsobovanie, odvoz odpadkov, vjazdy do gare a podobne.

6Rieen zemie

rad vldy

Ministerstvo financi

Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja

Rozhlas a televzia Slovenska

Nrodn banka Slovenska

Fakulta architektry STU

Strojncka fakulta STU

Stavebn fakulta STU

Fakulta chemickej a potravinrskejtechnolgie STU

01

02

03

04

05

06

07

08

09

10

Situcia

01

02

03

04

05

06

07

08

09

10

7Vvoj Nmestia slobody v Bratislave v 20. storo

Ing. arch. Marin Potor

Nmestie slobody je osobit a rozlohou naj-v verejn mestsk priestor Bratislavy. Jeho dnen podoba bola utvran poas viacerch desaro dvadsiateho storoia1. Napriek ne-ustle sa meniacemu kontextu politickch reimov s rznym ideologickm pozadm sa naprie jeho vvojom tiahne kontinulna snaha o budovanie monumentlneho repre-zentatvneho nmestia v rmci Bratislavy, ako rchlo rastceho priemyselnho mesta.

U v medzivojnovej eskoslovenskej republike sa zrodila idea vyuitia Nmestia slobody vtedy ete przdneho priestoru bvalej knie-acej aleje uprostred zmieanej perifrnej z-stavby pozostvajcej z vojenskch objektov, starej mestskej plynrne, arcibiskupskho

1 Genze modernej podoby Nmestia slobody v Bratislave je ve-novan samostatn kapitola v knihe Moravkov, Henrieta et al.: Modern a/alebo totalitn v architektre 20. storoia na Slo-vensku. Slovart, 2013. isbn: 978-80-556-1056-6. Pozri aj Potor, Marin: Gottwaldovo Nmestie slobody v Bratislave - nmestie totalt. In: alfa: Architektonick listy fa stu, 2013, ro. 18, . 1, s. 1825.

palca2 a nzkych vidieckych domov pre e-ly politickej reprezentcie a v roku 1929 sa tu konala vek sa na budovu Zemskho ra-du3. Tento projekt sa vak nerealizoval a ivot na nmest nabral nov tempo a na konci 30. rokov, ke sa stal miestom masovch mani-festci nastupujceho kleriklne-faistick-ho vldneho reimu Slovenskej republiky.

V rmci plnov na prebudovanie Bratislavy inicioval udcky reim v roku 1942 aj vyzvan medzinrodn sa na nvrh Vldnej tvrte v okol Nmestia slobody. Sa vyhral Josef Gor spornejm nvrhom, ktor komplex rieil iastonm zastavanm nmestia.

2 Palc bol v roku 1940 zrekontruovan, dostavan a adaptovan poda projektu Emila Bellua pre ely Ministerstva zahraninch vec.3 Pozri Dulla, Mat: Architekt Emil Bellu. Bratislava: Slovart, 2011, s. 7477. Pozri aj Brzotick, A.: Budova Zemskho adu v Bratislav. Poznmky k veejn souti a nrty. In: Architekt sia, 1930, ro. 29, 53 a 66.

Nvrhy architektov z vtedajch kultrno-po-litickch centier Talianska a Nemecka na-proti tomu navrhovali vekoryso dimenzovan reprezentatvne nmestie. Obzvltne sympa-tie dobovch komenttorov si zskal nvrh znmych talianskych architektov A. Liberu a E. La Padulu, ktor nmestie navrhli ako rozsiahlu zhromaovaciu plochu, s kulisami racionalistickmi (v kontexte doby) kolosl-nymi budovam4.

Hoci sa projekt vldnej tvrte sa nerealizoval, v intermezze medzi koncom vojny po nstup diktatry komunistickej strany sa prikroilo

4 K sai pozri viac v Dulla, Mat a Moravkov, Henrieta: Architektra Slovenska v 20. storo. Bratislava: Slovart, 2002, s. 172174; Stolin, Elena a Tabor, Jan: Geschichte eines Platzes. In: Falker, 2001, . 24; Pojtek, Vladimr: Budujeme Vldnu tvr v Bra-tislave. In: Eln, 1943, ro. 14, . 1, s. 46; San nvrhy Vldnej tvrti v Bratislave. In: Technick obzor slovensk, 1943, ro. 7, . 10, s. 141150. Nad otzkami architektry, monumentality a politickej moci uvaovala Moravkov v: Moravkov, Henrieta: Monumen-tality in Slovak architecture of the 1960s and 1970s: authoritarian, national, great and abstract. In: The Journal of Architecture, 2009, ro. 14, . 1.

k realizcii projektov, ktor rozhodli o forml-nom zhmotnen urbanistickch konceptov zo sae z ias Slovenskej republiky. Nvrhom Liberu a La Padulu sa inpirovali architekti Eugen Kramr a tefan Lukaovi pri navr-hovan strednej potovej sprvy5, ktor zabrala severovchodn stranu nmestia. Hlavn doskov hmota tejto monumentlnej funkcionalistickej stavby je formlnou al-ziou na dom HSS z talianskeho nvrhu.

V ase, ke u prebiehala vstavba Potovej sprvy, vedeniu Slovenskej vysokej koly technickej (svt, dnes Slovenskej technickej univerzity) sa podarilo presadi aj stariu v-ziu univerzitnej tvrte na Nmest slobody. V roku 1947 bol Emile Bellu poveren vypra-covanm urbanistickej tdie budceho are-lu, v rmci ktorho koncipuje nmestie ako rozsiahlu verejn plochu v duchu Liberovej

5 Ilo o vazn nvrh zo sae vypsanej Poverenctvom pt. V sasnosti v budove sdli Ministerstvo dopravy a regionlneho rozvoja sr.

8Zhromadenie poas vojenskej prehliadky organizo-vanej vldnym reimom Slovenskho ttu na mieste dnenho Nmest slobody. Neskr tu postavili Pavi-ln teoretickch stavov (dnes Fakulta architektry STU). V pozad mono vidie as Jozefskej ulice. zdroj: Slovensk tlaov kancelria 1939 1945, Slovensk nrodn archv

a La Padulovej schmy. Rovnobene s bu-dovou Potovej sprvy navrhuje na zpad-nej strane nmestia Paviln teoretickch stavov. Z juhovchodnej strany nmestie po celej dke uzatvra kompaktn hlavn budova univerzity s vbekami na rohoch n-mestia, ktor naznauj brny pri vstupoch do nmestia po ceste lemujcej jeho okraj v preden Mtnej ulice. V navrhovanom are-ly sa nenachdzaj vkov budovy, budovy jednotlivch faklt sa nachdzaj v riadkovo zoradench hmotch vytiahnutch do zemia na juhovchodnej strane nmestia (na zem bvalej Valnskej a Jnskej ulice), do vntra bloku svt Bellu umiestuje botanick z-hradu. Budovanie novho univerzitnho are-lu vak u bolo slvnostnou udalosou no-vho reimu diktatry komunistickej strany, ktor sa naplno chopila moci v roku 19486.

Po vzniku centralizovanch projektovch stavov vak Bellu stratil vplyv na urbanis-tick rieenie nmestia. V jeho kompetencii ostalo len projektovanie budovy Pavilnu teoretickch stavov SVT na juhozpad-nej strane nmestia, ktor dostalo meno po K. Gottwaldovi.6 Na slvnosti poloenia zkladnho kamea svt sa zast-nil aj predseda poverenkov Gustv Husk, ktor sa za zriadenie Techniky zasadzoval u v medzivojnovom obdob ako len Aknho vboru za zriadenie Technickej koly. Pozri Petrnsky, udovt, ed.: Bellu kole a kola Belluovi. Katalg k storonici Emila Bellua. Bratislava, 1999; Slvnos poloenia zkladnho kame-a novostavby Slovenskej vysokej koly technickej na nmest klementa gottwalda v Bratislave. In: Technik , 1949, ro. 7, . 1, s. 26. Mimochodom, roku 1980 u ako prezident ssr a verejn tvr normalizanho reimu osobne odhaoval na tomto nmest aj neskor pamtnk K. Gottwalda.

V budove pavilnu so symetrickou kompoz-ciou, barokizujcimi detailami7 a figurl-nymi fasdnymi relifmi sa spsobom, ktor Mat Dulla nazva mimobenm8, sbene prejavuj stratgie moderny a klasicizujce-ho historizmu. Na u stojacu stredn po-tov sprvu kompozine nadviazal podobnm motvom zvenho foyeru prechdzajcim naprie celou hmotou budovy, umiestnenm na jednej osy s foyerom poty. Hlavn vstup pavilnu je orientovan do vtedy plnovanej okrunej Triedy Slovenskho nrodnho po-vstania9.

Kratmi epizdami v histrii budovania N-mestia slobody boli projekt Stavoprojektu na ttny plnovac rad (1951)10, sa na jeho dorieenie v duchu socialistickho realizmu

7 Barokov genius loci na nmest a barokizujce metdy Bel-luovej tvorby analyzovala Bencov, Jarmila: Bellu barokizujci? In: Architektra & Urbanizmus, 1999, ro. 33, . 1/2, s. 3546.8 Porovnaj Dulla, Mat: ahk mimobenos moderny a tradcie. In: Architektra Slovenska. Impulzy a reflexie. Anton Pustet, 2003.9 Poda Bellu, Emil: Novostavby Slovenskej vysokej koly tech-nickej v Bratislave. In: Technik , 1949, ro. VII, . 1, s. 67, tu s. 7.10 Vkov modernistick budova ttneho plnovacieho radu navrhnut tmom Stavoprojektu Havlek Filsak Hrub Po-korn Kus mala by umiestnen na severnej strane nmestia. V ase zverejnenia projektu sa vak u naplno presadila metda socialistickho realizmu, projekt bol ostro kritizovan a nikdy sa nerealizoval. Pozri Beneov, Marie a Svoboda, Jan: Sprvn budo-va Slovenskho plnovacho adu v Bratislav. In: Architektura sr, 1951, ro. 10, . 3/4, s. 7274 a Havlek, Josef et al.: Budova s.p.. v Bratislav. In: Architektura sr, 1951, ro. 10, . 3/4, s. 7580

Manifestan nstup Hlinkovch grd na mieste dnenho Nmestia slobody. Za doasne vybudova-nm pdiom mono vidie bval arcibiskupsk palc pred rekontrukciou pre ely Ministerstva zahrani-nch vec. zdroj: Slovensk tlaov kancelria 1939 1945, Slovensk nrodn archv

9Zhromadenie pri prleitosti slvnostnho odovzda-nia pamtnka K. Gottwalda verejnosti, 13. 11. 1980. foto: tefan Petr zdroj: Fotoarchv TASR

Oficilny hostia slvnostnho odovzdania pamtnka K. Gottwalda verejnosti. Zava len Predsednctva V KS a predseda vldy SSR Peter Colotka, len Predsednctva V KS a prv tajomnk V KSS Jozef Lenrt, generlny tajomnk V KS aprezident SSR Gustv Husk, len Predsednctva V KSS a vedci tajomnk MV KSS v Bratislave Gejza lapka, len predsednctva a tajomnk V KSS Jn Jank, lenka Predsednctva V KSS a predsednka V SZ Elena Litvajov. foto: Vlastimr Andor zdroj: Fotoarchv TASR

(1953)11, i sa na vybudovanie kongresovej haly, ktor iniciovala SVT (1964)12.

No tak vazn obrie kolondy, ktor mali za-kry kozmopolit budovu potovej sprvy v prvej polovici 50. rokov, ako aj vekorys priena os v susedstve nmestia, i kon-gresov haly z obdobia odmku 60. rokov ostali prspevkami k herbru nerealizovanch architektonickch a urbanistickch konceptov v Bratislave.

V rokoch 1957 1961 bola na nmest po-staven budova Fakulty strojnho a elektro-technickho ininierstva, ktor navrhol Mar-tin Kus13. Jej kompaktn hmota uzatvorila nmestie pozd celej juhovchodnej strany a dovila urbanistick koncept z talianskeho nvrhu vldnej tvrte. Stredovo umiestnen hlavn vstup nie je akcentovan, eln fas-da budovy je rytmizovan tyrmi vysunutmi posluchrami zdobenmi monumentlnymi mozaikami.

11 Tto sa bola jednm z najvch miestnych architektonic-kch podujat z obdobia stalinizmu. Jej cieom bolo prebudova nmestie v duchu socialistickho realizmu, navrhn pomnk K. Gottwalda a potrie modernistick vraz budovy strednej po-tovej sprvy. Eugen Kramr, jeden z jej autorov, bol v tomto obdob z politickch dvodov uvznen. Pozri Dulla, Mat a Moravkov, Henrieta, Architektra Slovenska v 20. storo, s. 179.12 Pozri Kramr, Eugen: Kongresovou halou dobudujeme Gottwal-dovo nmestie. In: Projekt, 1965, ro. 7, . 11/12, s. 258260.13 Pozri Kus, Martin: Gottwaldov nmestie a fakulta strojnho ininierstva v Bratislave. In: Projekt, 1958, . 3, s. 67 a Lacko, Jozef: Strojncka fakulta v Bratislave. In: Projekt, 1962, ro. IV, . 9, s. 193.

Po obostavan nmestia budovami SVT, ostala jeho plocha napriek srii sochrsko--architektonickch sa v provizrnom stave a do konca 70. rokov. Po vazstve v sai v roku 1976 navrhli konen pravu nmestia Virgil Droppa a Juraj Hlavica, ktor koncipo-vali ako mestsk park14.

Na najvyom rohu nmestia bol konene umiestnen pamtnk Gottwalda (autormi monumentlneho figurlneho ssoia s Tibor Bartfay a Karol Lacko) a nerezov fon-tna Druba (autor Juraj Hovorka) lemo-van vodnmi kaskdami bola umiestnen na priesenku dvoch hlavnch diagonlnych trs. Priestor nmestia je organizovan radilne usporiadanmi plochami zelene s betnovmi obrubnkmi. prava bola pl-novan metdou vlastnou architektre ne-skorej moderny reprezentujcej moc relne socialistickho reimu. Po Novembri 1989 bol Gottwaldovo nmestie jednm z prvch premenovanch mestskch priestorov a bola z neho odstrnen Gottwaldov pamtnk. No okrem tchto priamoiarych zmien nedolo k vraznejiemu zsahu do jeho fyzickej po-doby. Bval oficilny diskurz jednoznane definovanho Nmestia bol nahraden zloi-tou pluralitou nzorov. Zaniknut Gottwaldov pamtnk zanechal po sebe przdne miesto, ktor od 90. rokov viacer navrhuj zaplni novm pamtnkom, i umeleckm dielom.

14 Pozri Droppa, Virgil a Hlavica, Juraj: Gottwaldovo nmestie v Bratislave v novej podobe. In: Projekt, 1981, ro. 23, . 5, s. 2328.

Nmestie naalej pln aj lohu miesta pre masov spoloensk rituly, no v tomto sme-re u ako urbanistick sbor nepln lohu pecificky aranovanch kuls. Sasne s prostredncvom mdi avizovan zmery na zsahy, podmienen logikou liberlneho trhu. Legitizuje ich aj mdiami produkovan obraz nmestia ako problmovho miesta, ktor postupne psob ako samo sa napajce pro-roctvo.

10

Slovo garanta predmetu

prof. Ing. arch. Robert paek, CSc.

Zmyslom architektry je zveaova auchov-va kultrny status na loklnej, regionlnej aj globlnej rovni. Architektra je integrujci kultrny fenomn. Je vprvom rade vsledkom tvorivch procesov, ktor sa rodia aodohrvaj vo vedom, podvedom... Tvorba je rmcovan racionlne nauitenmi faktormi, ale jej esen-cia ostva zahalen tajomstvom nevyspytate-nch npadov, emotvnych aintuitvnych hnut mysle. Architektonick tvorba je komplexnejia ako ktorkovek (in) umeleck tvorba.

Atelir architektonickho navrhovania III. je ve-novan rieeniu prevdzkovo zloitejieho, po-lyfunknho objektu, s vymi nrokmi na dis-pozino-prevdzkov a kontrukno-technick rieenie. Atelir je koncipovan s drazom na komplexnos zvldnutia architektonickho resp. architektonicko-urbanistickho zadania. Hierarchia priort, mnohorakch a rznorodch poiadaviek je len sekundrne podmienen ty-pologickou orientciou ateliru.

Vuplynulom semestri sme sa rozhodli zvzne vyhlsi jednu tmu pre cel ronk. Sledovali sme tm veobecn porovnatenos vsledkov. Jedna tma umouje urobi celkov zrovnanie kvality vsledkov, reakcie tudentov na kvalitu vuby sa daj porovna. Pokia jednotliv ui-telia dvaj svoje zadania, relevantn porov-nania nie s mon.

Uite m v kadom tudentovi objavi jeho vlastn kvality atie rozvja, nevzdelva ho na svoj vlastn obraz, m akceptova aj in tvoriv nzor ako, ako by som tvoril, ako by som to navrhol ja.

Na zaiatok nho AAN_III. sme zaradili pred-nku pre cel ronk, al priebeh bol na vedcich atelirovch skupn. Existuj modely architektonickho vzdelvania, kedy s takmer vetky teoretick predmety prednan vkon-texte s atelirmi. Tento metodick princp sa poksime vrelnej miere uplatova aj naa-lej.

Sasou odovzdvanej agendy boli dva pre-zentan formty A4, ktor mali by zhrnu-tm projektu. Z tchto podkladov vydvame katalg, ktor umon verejn porovnanie pripravenosti uiteov a tvorivho potencilu a pracovitosti tudentov. Do katalgu neboli zaraden prce, ktor zretene nesplnili pod-mienky zadania. Uveden prklady ukazuj, e produktvny vsledok nezvis od prslunosti uitea kstavu apridelenie tudenta na stav a nsledne uiteovi, nem rozhodujci vplyv na kvalitu vsledku.

11

E 5% FX 2%

A 28%

B 30%

C 25%

D 10%Graf prezentuje percentulny podiel jednot-livch stupov hodnotenia (znmok) tu-dentov za akademick rok 2013 / 2014, teda tudentov za atelir AAN3 v akademickom roku 2013/2014 poda Akademickho infor-manho systmu (AIS).

Katalg tudentskch projektov obsahuje ka-talgov listy, ktor boli sasou odovzd-vanho elabortu atelirovej prce. Uverej-ujeme ich v takej podobe v akej ich tudenti odovzdali. Podkladom na vypracovanie tch-to katalgovch listov bola jednotn grafick predloha, ktor bolo potrebn dodra. Za grafick pravu a obsah katalgovch listov nes zodpovednos tudenti ako autori svo-jich atelirovch prc.

12

Index tudentskch projektov

Ing.arch. Peter LovichIng.arch. Dagmar Mikukov, PhD.Ing.arch. Dagmar Mikukov, PhD.

Ing.arch. Pavel KosnIng.arch. Peter Lovich

Ing.arch. Pavel KosnIng.arch. ubica Selcov, PhD.Ing.arch. Duan Ferianc, PhD.

Ing.arch. ubica Selcov, PhD.Ing.arch. Duan Ferianc, PhD.Ing.arch. Duan Ferianc, PhD.

Ing.arch. ubica Selcov, PhD.Ing.arch. Peter Lovich

Ing.arch. Pavel KosnIng.arch. Pavel Kosn

Ing.arch. Dagmar Mikukov, PhD.Ing.arch. Pavol Korek, PhD.Ing.arch. Pavol Korek, PhD.

Ing.arch. Zuzana ereov, PhD.Ing.arch. Alexander Schleicher, PhD.

Ing.arch. Danica Konekov, PhD.Ing.arch. Milan Andr, PhD.Ing.arch. Pavol Korek, PhD.

Ing.arch. Zuzana ereov, PhD.

Ing.arch. Milan Andr, PhD.doc. Ing.arch. Lea Rollov, PhD.

Ing.arch. Pavol Korek, PhD.Ing.arch. Jozef Btor, PhD.

Ing.arch. Alexander Schleicher, PhD.Ing.arch. Stanislav Majcher, PhD.Ing.arch. Stanislav Majcher, PhD.

doc. Ing.arch. Lea Rollov, PhD.Ing.arch. Zuzana ereov, PhD.

Ing.arch. Pavol Korek, PhD.doc. Ing.arch. Lea Rollov, PhD.

Ing.arch. Jozef Btor, PhD.Ing.arch. Danica Konekov, PhD.

Ing.arch. Jozef Btor, PhD.Ing.arch. Jozef Btor, PhD.

Ing.arch. Alexander Schleicher, PhD.Ing.arch. Stanislav Majcher, PhD.

Ing.arch. Alexander Schleicher, PhD.Ing.arch. Milan Andr, PhD.

Ing.arch. Danica Konekov, PhD.doc. Ing.arch. Lea Rollov, PhD.

Ing.arch. Jozef Btor, PhD.Ing.arch. Stanislav Majcher, PhD.

Ing.arch. Pavol Korek, PhD.

UABBUABBUABBUABBUABBUABBUABBUABBUABBUABBUABBUABBUABBUABBUABBUABBUAOBUAOBUAOBUAOBUAOBUAOBUAOBUAOB

UAOBUAOBUAOBUAOBUAOBUAOBUAOBUAOBUAOBUAOBUAOBUAOBUAOBUAOBUAOBUAOBUAOBUAOBUAOBUAOBUAOBUAOBUAOBUAOB

Adamcov IvanaAndrakov MonikaBako MartinBalik MatejBlintov LuciaBartas PatrikBerecov KristnaBlakov ubomraBokov MonikaBgiov EnikBognerov MartinaBoreck LenkaBukov ZuzanaCapkov Zuzanaura RolandCzria TamsDeme VojtechDieka MiloDunajsk TatianaDurakov VeronikaFabov EvaFabrici JurajFakovcov FrederikaGborov Dominika

141618202224262830323436384042444648505254565860

62646668707274767880828486889092949698100102104106108

Gerbi DuanGilov JliaGramerov VeronikaHavlikov SoaHavranov AlexandraJablonsk LenkaJopek TomJurekov AdrinaKacej MichalKanovitsov AlexandraKiripolsk KatarnaKocsisov MartinaKollrov KamilaKolov LuciaKovov KatarnaKovrov LuciaKvry JozefKoov TerziaKrajiov DominikaKrcho MichalKubaliakov RadkaKubica AdamKubinov MriaKuzmiakov Mria

tudentstrana strana tudentstav stavpedagg pedagg

13

Ing.arch. Stanislav Majcher, PhD.Ing.arch. Milan Andr, PhD.

Ing.arch. Jozef Btor, PhD.Ing.arch. Milan Andr, PhD.

Ing.arch. Alexander Schleicher, PhD.Ing.arch. Alexander Schleicher, PhD.

Ing.arch. Lorant Krajcsovics, PhD.Ing.arch. Lorant Krajcsovics, PhD.Ing.arch. Lorant Krajcsovics, PhD.

Ing.arch. Martin Uhrk, PhD.Ing.arch. Martin Uhrk, PhD.Ing.arch. Martin Uhrk, PhD.Ing.arch. Martin Uhrk, PhD.

doc. Ing.arch. Jana Gregorov, PhD.Ing.arch. Luk p, PhD.Ing.arch. Luk p, PhD.

Ing.arch. Klra Machov, PhD.Ing.arch. Klra Machov, PhD.Ing.arch. Klra Machov, PhD.

Ing.arch. akad.arch. Vladimr Bahna, PhD.Ing.arch. akad.arch. Vladimr Bahna, PhD.

Ing.arch. Tibor Varga, PhD.Ing.arch. Tibor Varga, PhD.Ing.arch. Jozef Bal, PhD.

Ing.arch. Tibor Varga, PhD.Ing.arch. Andrej AlexyIng.arch. Andrej Alexy

Ing.arch. Jozef Bal, PhD.Ing.arch. Jozef Bal, PhD.

Ing.arch. Andrej AlexyIng.arch. Andrej Alexy

Ing.arch. Jozef Bal, PhD.doc. Ing.arch. Frantiek Kalesn, PhD.doc. Ing.arch. Frantiek Kalesn, PhD.doc. Ing.arch. Frantiek Kalesn, PhD.doc. Ing.arch. Frantiek Kalesn, PhD.

Ing.arch. Katarna Kujanov, PhD.Ing.arch. Katarna Kujanov, PhD.Ing.arch. Katarna Kujanov, PhD.

Ing.arch. Andrej Maciak, PhD.Ing.arch. Andrej Maciak, PhD.Ing.arch. Andrej Maciak, PhD.Ing.arch. Eva Vojtekov, PhD.Ing.arch. Eva Vojtekov, PhD.Ing.arch. Eva Vojtekov, PhD.Ing.arch. Eva Vojtekov, PhD.

UAOBUAOBUAOBUAOBUAOBUAOBUEEAUEEAUEEAUEEAUEEAUEEAUEEAUEEAUEEAUEEAUEEAUEEAUEEAUKAISUKAISUEEAUEEAUKAIS

UEEAUKAISUKAISUKAISUKAISUKAISUKAISUKAISUKAISUKAISUKAISUKAISUKAISUKAISUKAISUKAISUKAISUKAISUKAISUKAISUKAISUKAIS

110112114116118120122124126128130132134136138140142144146148150152154156

158160162164166168170172174176178180182184186188190192194196198200

Labancov MartinaLeko LukLevianin AntonijeMacejko AdamMajernk RenMattov AdrianaMichalkov MartinaMikovk MartinMilikov MriaMolnr MatejNaov IvanaNedelsk KatarnaNovek OtoOlesov KristnaPetrkov SilviaPetrilov MartinaPovraznkov GabrielaRusnakov SimonaSabadoov Viktriaalt MatejSalintroov DianaSchredlov PetronelaSeidl Dominiklapkov Anna

Sliacka LenkaSlun AndreaSokyov Edinatrbkov Mriaulekov VeronikaSkorov MichaelaSzabov MiriamTomanov KristnaTrebua MarekTrizma MichalTurociov VeronikaTvaroek VladislavVafinov DaaVais MatejVaura JnVargovkov DanaVasikov tefniaVitzkov TerezaVoleek TiborVolfov Dorotak Michalkov Michaela

tudentstrana strana tudentstav stavpedagg pedagg

14SITUCIA M1:2500

Navrhovan objekt je situovan na Nmest slobody, ktor sa nachdza medzi Mtnou ul. A Nm.1, Mja. Tto oblas m rozlohu 46 620 m2 sa nachdza v centre okolitch faklt STU. Budova sa nachdza takmer v strede nmestia a jej ro-zloha je 3845 m2 . Pdorys akademickho centra m ne-pravideln tvar, pozostvajci z dvoch kosodnikov prepo-jench viacermi funkciami, ktor dotvraj jeho celkov tvar, ktor je v druhej asti rozdelen vzhadom na prepojenie budovy a pech ahov.Celkov tvar budovy je predovetkm prispsoben pem ahom smerujcim z centra na eleznin stanicu, k Fakulte architektry i Ministerstvu do-pravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR. Ide teda o tri najfrekventovanejie smery, ktorm bol nvrh prispsoben bez obmedzenia prechodu chodcov na Nmestie slobody. Tvar budovy bol okrem pech ahov ovplyvnen aj stpa-jcim ternom smerom k elezninej stanici a dleitm fak-torom boli aj vhady na Slavn, Kamzk a NBS. Prevdzka akademickho centra funguje na princpe rozdelenia na dve hlavn asti: run znu a tich znu. Nmeste slobody je rieen tak, aby zachovvalo najhlavnejie trasy. Tieto komu-nikcie s rieen systmom rmp a schodov, ktor maj okrem primrnej funkcie aj funkciu oddychov a relaxan. Budova ma kombinovan nosn systm, kde v priestoroch vstupnho podlaia sa nachdza vekorozponov kontrukcia tvoren oceovmi nosnkmi. Priestory hotela s rieen vyahenou sendviovou kontrukciou. Fasda je celo presklen s predsadenou fasda pozostvajca z oceovch ty bielej farby priemeru 200 milimetrov. Budova tak dostala celistv podobu. tak dostala celistv podobu.

Vedci prce: Ing.arch. Peter Lovich, PhD.stav architektry obytnch budov

Ivana Adamcov

15SITUCIA M1:2500

Navrhovan objekt je situovan na Nmest slobody, ktor sa nachdza medzi Mtnou ul. A Nm.1, Mja. Tto oblas m rozlohu 46 620 m2 sa nachdza v centre okolitch faklt STU. Budova sa nachdza takmer v strede nmestia a jej ro-zloha je 3845 m2 . Pdorys akademickho centra m ne-pravideln tvar, pozostvajci z dvoch kosodnikov prepo-jench viacermi funkciami, ktor dotvraj jeho celkov tvar, ktor je v druhej asti rozdelen vzhadom na prepojenie budovy a pech ahov.Celkov tvar budovy je predovetkm prispsoben pem ahom smerujcim z centra na eleznin stanicu, k Fakulte architektry i Ministerstvu do-pravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR. Ide teda o tri najfrekventovanejie smery, ktorm bol nvrh prispsoben bez obmedzenia prechodu chodcov na Nmestie slobody. Tvar budovy bol okrem pech ahov ovplyvnen aj stpa-jcim ternom smerom k elezninej stanici a dleitm fak-torom boli aj vhady na Slavn, Kamzk a NBS. Prevdzka akademickho centra funguje na princpe rozdelenia na dve hlavn asti: run znu a tich znu. Nmeste slobody je rieen tak, aby zachovvalo najhlavnejie trasy. Tieto komu-nikcie s rieen systmom rmp a schodov, ktor maj okrem primrnej funkcie aj funkciu oddychov a relaxan. Budova ma kombinovan nosn systm, kde v priestoroch vstupnho podlaia sa nachdza vekorozponov kontrukcia tvoren oceovmi nosnkmi. Priestory hotela s rieen vyahenou sendviovou kontrukciou. Fasda je celo presklen s predsadenou fasda pozostvajca z oceovch ty bielej farby priemeru 200 milimetrov. Budova tak dostala celistv podobu. tak dostala celistv podobu.

Vedci prce: Ing.arch. Peter Lovich, PhD.stav architektry obytnch budov

Ivana Adamcov

PDORYS 2. NADZEMNHO PODLAIA

PDORYS - MIERKOV PREBENIE REZ - MIERKOV PREHBENIE

16

Nm

estie

slob

ody

Vedci prce :Ing. arch. Dagmar Mikukov, PhD. stav obytnch budov

Novo navrhovanej zstavbe na Nmest slobody je situovanch viacero objektov vysokokolskch zariaden. Na pozemku sa nachdza fontna, z ktorej vychdza aj architek-tonick nvrh. Fontnu tvoria trojuholnkov stupne, na ktor nadvzuje pdorysn rieenie objektu. Z ulinej strany m objekt rovn, pdorys nadvzujci na susediace stavby, zrove aj fasda sa nijako extrmne neodliuje od prilieha-jcich budov. Cieom bolo vytvori slad medzi okolitmi budovami a otvorenm priestorom parku, ktor neobmedzuj striktn pravidl. Pri rieen bola zohadnen peia komu-nikcia a hlavne komunikan tepny pech. Objekt tvoria dve oddelen celky, s prslunou nadvznosou na vybavenos. Fontna sa v danom nvrhu zachov len ako pdorysn rieenie, s vyuitm niektorch stupov s funkciou ters a jednm vyhradenm stupom rieenm ako piesko-visko pre deti. Rieen pozemok je sasou tudentskho mesteka. V danej situci s jasne dan ulin kontry a tak umiestnenie objektu je priamo napojen na situovanie ostat-nch objektov. Hmotovo nereaguje na plnovan zstavbu. tvorpodlan objekt vrazne vynieva spomedzi hmt okolitch budov. Prstup pech aj ut je bezprostredn, parkovanie sa nachdza pod objektom . Vjazd na pozemok (a do gar) je z vchodosevernej strany, kvli dovozu jedla, no mon je aj zo zpadosevernej strany. Budova mala ambciu byt v prostred dominantnou formou, ale taktie funkciou. Nedr si kubick tvar tak ako objekty v okol. Nosn funkciu v budove preber kombinovan stenovo-skeletov systm so zapustenmi stpmi. Je to pozdny dispozin systm, vjactraktov. Na zastreenie je pouit elezobetnov pred-pet nosnk pouit taktie ako nosn kontrukcia stropov a alch podla.

MONIKA ANDRAKOV

17

B B

C C

PODORYS 1NP M 1 : 200

REZ B - B M 1: 500

A

A

B

PODORYS 1NP M 1:500

VIZUALIZCIA

20

SITUCIA M1:2500

Pri navrhovan akademickho centra som v prvom rade vy-chdzal z hlavnc pech ahov prechdzajcich nmestm. Nakoko jednou z nosnch mylienok bolo pritiahnu ivot do tejto lokality, bolo dleit aby boli tieto komunikcie zacho-van. Budova svojim tvarom zrove otvra prstup do n-mestia. alm dleitm faktorom pri koncepte bolo, aby objekt napriek svojej hmote oddeujcej nmestie od akademickej ulice nevytvral medzi nimi blok, ale aby slil ako prepojenie tchto dvoch celkov. Pre posilnenie interakcie medzi objektom a nmestm som vytvoril balkn vo forme au-ditria, ktor je orientovan smerom do nmestia a vytvra tak medzi nimi priamy kontakt.Centrum sa sklad z dvoch objektov, ktor sa nachdzaj pod organicky tvarovanm plom, vaka omu psobia ako jeden celok. Podchod medzi dvoma objektmi vytvoren ich plom sa nachdza priamo pred vstupom Strojnckej fakulty, m je pre tudentov SjF vytvoren okamit kontakt s nmestm. Organick tvar budovy zrove odzrkadluje mylienku prilka ivot do lokality. Vraznm prvkom ob-jektu s stpy plta, ktor okrem statickej funkcie symbolijektu s stpy plta, ktor okrem statickej funkcie symboli-zuj vetky fakulty STU a oznauj tak miesto kde sa mu stretn tudenti,ale aj pedaggovia zo vetkch odborov a faklt - Akademick centrum.

Vedci prce: Ing. arch. Pavel Kosnstav architektry obytnch budov

MATEJ BALIK

22

SPOLON CENTRUMSAMOSTATN CENTRUM

K O N C E P T

KONCEPT AKADEMICKHO CENTRA, NACHDZAJCEHO SA NA NMEST

SLOBODY DOPA KOMPLEX UNIVERZITNCH BUDOV SLOVENSKEJ

TECHNICKEJ UNIVERZITY. TENTO KOMPLEX TVORIA 4 FAKULTY STU:

CHEMICK FAKULTA, STROJNCKA FAKULTA, STAVEBN FAKULTA A FAKULTA

ARCHITEKTRY. V OBLASTI RIEENHO ZEMIA SA POHYBUJE PRIBLINE

8650 TUDENTOV A 1460 PEDAGOGICKCH PRACOVNKOV. KAPACITY

FAKULTNCH BUDOV S V MNOHCH PRPADOCH NEDOSTAUJCE A

ZROVE ABSENTUJE PRIESTOR PRE SAMOTDIUM UNIVERZITNCH

TUDENTOV VO VONOM ASE. NMESTIE SLOBODY JE V SASNOSTI

PREDOVETKM TRANZITNM PRIESTOROM, PREPJAJCIM CENTRUM

M E S T A S H L A V N O U E L E Z N I N O U S T A N I C O U .

POLOHA NMESTIA PONKA HNE NIEKOKO BENEFITOV. JEHO

STRATEGICK POLOHA UMOUJE VHADY NA DOMINANTY MESTA,

AKMI S VOJNOV PAMTNK SLAVN, I TELEVZNY VYSIELA KAMZK.

ALMI VHODAMI S PRIESTRANNOS NMESTIA AKO AJ KUDOV

PRIESTOR ZELENHO PARKU, OCEOVAN MNOHMI OBYVATEMI

BRATISLAVY. TIETO FAKTORY S DETERMINUJCE PRI URBANISTICKOM, AJ

ARCHITEKTONICKOM PRETVRAN TOHTO ZEMIA. MOJIM NVRHOM JE

BUDOVA AKADEMICKHO CENTRA UMIESTNEN V HORNEJ ASTI

NMESTIA, KTOR NETVOR BARIRU MEDZI AKADEMICKOU ASOU A

REPREZENTATVNOU KUDOVOU ASOU NMESTIA, ALE PRIRODZEN

PRECHOD A SPOJENIE TCHTO DVOCH AST. GENEROVAN TVARY

JEDNOTLIVCH PAVILNOV S OVPLYVNEN PEMI TRASAMI A VHADMI.

KONCEPT "DOM JE NMESTM" PODPORUJE BENEFITY NMESTIA A

CITLIVO ZASAHUJE DO NOVO NAVRHNUTHO URBANIZMU NMESTIA.

PLOCHA NMESTIA JE VYGRADOVAN V SMERE STPANIA TERNU, O

VYTVRA FUNKNE KUDOV A RELAXAN PLOCHY NIE LEN PRE

TUDENTOV V AKADEMICKOM KOMPLEXE, ALE AJ PRE OBYVATEOV

BRATISLAVY. GRADCIA TERNU JE ODZRKADLEN VO FASDE BUDOVY

TVORENEJ HORIZONTLNYMI LAMELAMI, KTOR USTUPUJ A PRIRODZENE

TM VYTVRAJ EFEKT "DOMU VYCHDZAJCEHO Z NMESTIA".

I D E A

PODORYS 1.NP

PRIENY REZ SCHMA KONCEPTU

PODORYS 1.NP

CHARAKTERISTICK REZ FUNKNO - PREVDZKOVA SCHMA

23

SPOLON CENTRUMSAMOSTATN CENTRUM

K O N C E P T

KONCEPT AKADEMICKHO CENTRA, NACHDZAJCEHO SA NA NMEST

SLOBODY DOPA KOMPLEX UNIVERZITNCH BUDOV SLOVENSKEJ

TECHNICKEJ UNIVERZITY. TENTO KOMPLEX TVORIA 4 FAKULTY STU:

CHEMICK FAKULTA, STROJNCKA FAKULTA, STAVEBN FAKULTA A FAKULTA

ARCHITEKTRY. V OBLASTI RIEENHO ZEMIA SA POHYBUJE PRIBLINE

8650 TUDENTOV A 1460 PEDAGOGICKCH PRACOVNKOV. KAPACITY

FAKULTNCH BUDOV S V MNOHCH PRPADOCH NEDOSTAUJCE A

ZROVE ABSENTUJE PRIESTOR PRE SAMOTDIUM UNIVERZITNCH

TUDENTOV VO VONOM ASE. NMESTIE SLOBODY JE V SASNOSTI

PREDOVETKM TRANZITNM PRIESTOROM, PREPJAJCIM CENTRUM

M E S T A S H L A V N O U E L E Z N I N O U S T A N I C O U .

POLOHA NMESTIA PONKA HNE NIEKOKO BENEFITOV. JEHO

STRATEGICK POLOHA UMOUJE VHADY NA DOMINANTY MESTA,

AKMI S VOJNOV PAMTNK SLAVN, I TELEVZNY VYSIELA KAMZK.

ALMI VHODAMI S PRIESTRANNOS NMESTIA AKO AJ KUDOV

PRIESTOR ZELENHO PARKU, OCEOVAN MNOHMI OBYVATEMI

BRATISLAVY. TIETO FAKTORY S DETERMINUJCE PRI URBANISTICKOM, AJ

ARCHITEKTONICKOM PRETVRAN TOHTO ZEMIA. MOJIM NVRHOM JE

BUDOVA AKADEMICKHO CENTRA UMIESTNEN V HORNEJ ASTI

NMESTIA, KTOR NETVOR BARIRU MEDZI AKADEMICKOU ASOU A

REPREZENTATVNOU KUDOVOU ASOU NMESTIA, ALE PRIRODZEN

PRECHOD A SPOJENIE TCHTO DVOCH AST. GENEROVAN TVARY

JEDNOTLIVCH PAVILNOV S OVPLYVNEN PEMI TRASAMI A VHADMI.

KONCEPT "DOM JE NMESTM" PODPORUJE BENEFITY NMESTIA A

CITLIVO ZASAHUJE DO NOVO NAVRHNUTHO URBANIZMU NMESTIA.

PLOCHA NMESTIA JE VYGRADOVAN V SMERE STPANIA TERNU, O

VYTVRA FUNKNE KUDOV A RELAXAN PLOCHY NIE LEN PRE

TUDENTOV V AKADEMICKOM KOMPLEXE, ALE AJ PRE OBYVATEOV

BRATISLAVY. GRADCIA TERNU JE ODZRKADLEN VO FASDE BUDOVY

TVORENEJ HORIZONTLNYMI LAMELAMI, KTOR USTUPUJ A PRIRODZENE

TM VYTVRAJ EFEKT "DOMU VYCHDZAJCEHO Z NMESTIA".

I D E A

PODORYS 1.NP

PRIENY REZ SCHMA KONCEPTU

PODORYS 1.NP

CHARAKTERISTICK REZ FUNKNO - PREVDZKOVA SCHMA

26

SITUCIA M1:2500

Hlavnou mylienkou nvrhu bolo vytvorenie dvoch rovn nmestia a to tudentskho nmestia v dolnej rovni orientovanho na budovy univerzt a verejnho parku v hornej rovni. Park je vybudovan na podzem-nom parkovisku, ktor je v rovni 1NP. Z jednej rovne na druh je mon sa dosta vekm schodiskom upros-tred, ktor zrove sli ako auditrium pre tudentov, rampou na boku, alebo vone pokraujcim chodnkom s miernym stpanm. Parter tvor jedna hmota, take je prechodn a z neho vystupuj alie pavilnov hmoty, medzi ktormi sa vytvorili terasy, prstupn z parku. Taktie aj niektor prevdzky s prstupn z parku. Objekt je rozdelen na seky. Prv je sek stra-vovania, v ktorom sa nachdza kantna a retaurcia so spolonou kuchyou, ktor s jednopodlan s monosou stolovania na terase a kaviare, ktor m aj druh podlaie s terasou hore v parku. Veda sa nachdza schodisko so sedenm a alej je hotel, ktor m 3 nadzemn podlaia a kapacitu 22 izieb. alej popri predajni sa d dosta a do auly a foyeru, ktor sli zrove pre aulu, rektort a mediatku. Mediatka m 3 nadm 3 nadzemn podlaia a jedno podzemn, v ktorom sa nachdza sklad knh.

Vedci prce: ING. ARCH. UBICA SELCOV, PHD.Nzov stavu: stav architektry obytnch budov

KRISTNA BERECOV

28

Navrhovan akademick centrum sa nachdza v Bratislave na nmest Slobody. Je situovan na juhovchodnej strane nmestia oproti Strojnckej fakulte STU. Navrhovan urbanistick rieenie, vyuva tento priestor v centre mesta ako miesto vzdelvania a orga-nizovania rznych spoloenskch aktivt. V strede zachovan vek priestor , sli tomuto elu v pod-mienkach exteriru. Navrhnut parkov pravy, vrtane laviiek na sedenie. Trvnat plochy, nzku zele, je mon vyuva na pikniky a pasvny oddych. Prefero-van peie alebo dopravn, ostali nedotknut, o rob oddychov znu ahko prstupnou pre obanov. Po okrajoch nmestia je vkov zele, ktor ho uzatvra a zrove priestorovo izoluje od ruchu mesta. Priestor pod nmestm je vyuit na podzemn gare.Vstup je z ulice pred centrom. Peie vchody z gari s mon bu do jednotlivch budov , alebo cez podchod pred centrom. Nvrh budovy sa sklad zo tyroch trojpod-lanch kubusov, navzjom prepojench v jednotlivch podlaiach chodbami. Tm je cel komplex perforovan, o zabezpeuje priehady na nmestie z ulice. V najjunejej sa nachdza kanta s mediatkou. V alej budove je na przem situovan kaviare a na alch dvoch podlaiach sa nachdza 18 hotelovch izieb a dva apartmny.Nasledujca budova je foyer, z ktorho sa d s smerom dole do vstavnho priestoru. Na najvyom podla sdlo rektora. Na 1. nadzemnom podla posled-nej tvrtej budovy je retaurcia. Ostatn dva podlaia slia priestorom auly. Fasda budovy je dvojplov. Prv je rzne z priehadnho alebo nepriehadnho skla, s monosou otvrania okien a druh je neotvraten.

29

PDORYS / REZ / POHADVIZUALIZCIA / 3D ZOBRAZENIE

SKICA / SCHMA / KONCEPT

VEKOS 130 x 83mm

!?

HMOTOV VVOJ

PDORYS 1NP NZOV KRESBY / POPIS OBRZKU

30

MONIKA BOKOV

Ing. arch. ubica Selcov, PhD. stav architektry obytnch budov

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT

PRO

DU

CED

BY

AN

AU

TOD

ESK

ED

UC

ATI

ON

AL

PRO

DU

CT


PRO

DU

CED

BY A

N A

UTO

DESK

EDU

CA

TION

AL PR

OD

UC

T

V koncepte vytvrame dve nmestia. Nmes-tie pre verejnos a nmestie pre tudentov s are-lom akademickho centra. Aby sa tieto dve funkcie nemieali a mohli zrove koexistova, vytvorili sme dve rovne v ktorch sa ivot nmestia odohrva.

Horn nmestie: verejn nmestie, ktorho vkov prava ternu zostva nezmenen oproti aktulnemu stavu - je rozdelen( tudentskm koridorom ) na dve asti. Prv je as s prevaujcou vegetciou vhodn na hry, s rozahlou trvnatou plochou a vysokou zeleou po bokoch, s prstupom k prevdzkam, ktor s sasou tudentskho nmestia. Druh je as s centrlnou spevnenou plochou, ktor vznikla prirodzene spojenm dvoch hlavnch pech ahov zacho-vanch aj ponad tudentsk nmestie v spodnej rovni. V tejto asti sa napa funkcia nmestia ako centrlnej spe-vnenej plochy s mobilrom a niou organizovanou zeleou.

Spodn nmestie akka tudentsk underground. Je to koridor veden ako lomen had cez cel Nmestie Slobody zanajc pri fakulte architektry a stiac pri ministerstve. S z neho dostupn prevdzky ktor s sasou akademick-ho centra a koridor samotn je rekrean plocha sliaca tudentom, ktor je od verejnho nmestia prirodzene odd-elen vkovou barirou. Priame napojenie s podzemnmi garami je sprostredkovan cez vertiklne komunikan jadr,ktor zrove stia aj na nmest pre verejnos.

31

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCTPR

OD

UC

ED B

Y A

N A

UTO

DES

K E

DU

CA

TIO

NA

L PR

OD

UC

T


PRO

DU

CED

BY A

N A

UTO

DESK

EDU

CA

TION

AL PR

OD

UC

T

PRIENY REZ

ROZVINUT POHAD


PRO

DU

CED

BY

AN

AU

TOD

ESK

ED

UC

ATI

ON

AL

PRO

DU

CT


PRO

DU

CED

BY A

N A

UTO

DESK

EDU

CA

TION

AL PR

OD

UC

T

REZ TRIOM HOTELA


PRO

DU

CED

BY

AN

AU

TOD

ESK

ED

UC

ATI

ON

AL

PRO

DU

CT


PRO

DU

CED

BY A

N A

UTO

DESK

EDU

CA

TION

AL PR

OD

UC

T

PRIENY REZ

ROZVINUT POHAD


PRO

DU

CED

BY

AN

AU

TOD

ESK

ED

UC

ATI

ON

AL

PRO

DU

CT


PRO

DU

CED

BY A

N A

UTO

DESK

EDU

CA

TION

AL PR

OD

UC

T

REZ TRIOM HOTELA

32

SITUCIA M1:2500 - PODA PREDLOHYVEKOS 150 x 150mm

SITUCIA M1:2500

Konceptom urbanistickho rieenia bolo zachovanie nmes-tia a rekontrukcia a fontny. Rekontruovan nmestie sli najm udom, ktor potrebuj pokoj, oddych, alebo len chc vyui von mintky s kamrtmi, demi alebo pskom.Konceptom architektonickho rieenia bolo vytvori hmotu,ktor sa rozmermi podob okolitm budovm. Navrh-nut funkcie s v logickom usporiadan poda hlunosti jed-notlivch funkci. Hmota budovy je zdvhan 5 metrov od zemi aby sa nevytvorila jedna neprjemn ulica medzi dvoma ver-tiklami. Zvenm budovy sa vytvorilo ovea prjemnejie prostredie, a tm sme spjali nmestie s ulicou a ulicu so zeleou nmsetia.Navrhnut budov je 6 podlan, 2 podzemn podlaia a 4 nadzemn podlaia. Hlavn komunikan jadro budovy je foyer, ktor prechdza cez vetky nadzemn podlaia. Na 2. NP sa na avej strane nachdza mediatka s kavirou a s kninicou, a na pravom strane sa nachdza retaurcia, kantna a prenajmaten miestnosti. Podlaie je najvyuvanejm a najfrekventovanejm podlam budovy.Na 3.NP sa nachdzaj menej frekventovan funkcie ak s na jednej strane ateliry a tudijn miestnosti pre tudentov a na druhej strane rektort a prv podlaie hotela.4.N4.NP je najkudnejm podlam ,ke sa nachdzaj oddy-chov miestnosti tzv. splne pre tudentov, 2 podlaie hotela a na obidvoch stranch zelen strechy.Budova je rozdelen ja podla vyuvatelov. Na avej strane s funkcie pre tudentov, a na pravej strane s funkcie sliace STU.

Vedci prce: Ing .arch. Duan Ferianc, PhD.ABB FA

Enik Bgiov

33



VEKOS 130 x 83mm

HLAVN VIZUALIZCIA / 3D ZOBRAZENIE

VEKOS 145 x 98mmROZLENIE 300 dpi

KONCEPT

PDORYSY 3.NP A 2.NP POHAD A REZ

36

LENKA BORECKIng. arch. ubica Selcov, PhD. stav architektry obytnch budov


PRO

DU

CED

BY

AN

AU

TOD

ESK

ED

UC

ATI

ON

AL

PRO

DU

CT


PRO

DU

CED

BY A

N A

UTO

DESK

EDU

CA

TION

AL PR

OD

UC

T

V koncepte vytvrame dve nmestia. Nmes-tie pre verejnos a nmestie pre tudentov s are-lom akademickho centra. Aby sa tieto dve funkcie nemieali a mohli zrove koexistova, vytvorili sme dve rovne v ktorch sa ivot nmestia odohrva.

Horn nmestie: verejn nmestie, ktorho vkov prava ternu zostva nezmenen oproti aktulnemu stavu - je rozdelen( tudentskm koridorom ) na dve asti. Prv je as s prevaujcou vegetciou vhodn na hry, s rozahlou trvnatou plochou a vysokou zeleou po bokoch, s prstupom k prevdzkam, ktor s sasou tudentskho nmestia. Druh je as s centrlnou spevnenou plochou, ktor vznikla prirodzene spojenm dvoch hlavnch pech ahov zacho-vanch aj ponad tudentsk nmestie v spodnej rovni. V tejto asti sa napa funkcia nmestia ako centrlnej spe-vnenej plochy s mobilrom a niou organizovanou zeleou.

Spodn nmestie akka tudentsk underground. Je to koridor veden ako lomen had cez cel Nmestie Slobody zanajc pri fakulte architektry a stiac pri ministerstve. S z neho dostupn prevdzky ktor s sasou akademick-ho centra a koridor samotn je rekrean plocha sliaca tudentom, ktor je od verejnho nmestia prirodzene odd-elen vkovou barirou. Priame napojenie s podzemnmi garami je sprostredkovan cez vertiklne komunikan jadr,ktor zrove stia aj na nmest pre verejnos.

37

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCTPR

OD

UC

ED B

Y A

N A

UTO

DES

K E

DU

CA

TIO

NA

L PR

OD

UC

T


PRO

DU

CED

BY A

N A

UTO

DESK

EDU

CA

TION

AL PR

OD

UC

T

PRIENY REZ

ROZVINUT POHAD

1 NP MENZA A RETAURCIA


PRO

DU

CED

BY

AN

AU

TOD

ESK

ED

UC

ATI

ON

AL

PRO

DU

CT


PRO

DU

CED

BY A

N A

UTO

DESK

EDU

CA

TION

AL PR

OD

UC

T

38

Zuzana Bukov

Vedci prce: Ing.arch.Peter Lovich, PhD.

stav architektry obytnch budov

Akademick centrum pre STU je situovan na Nmest

Slobody v Bratislave. V blzkosti Nmestia Slobody sa

nachdzaj tyri fakulty Slovenskej Technickej univerzity. Na

zklade okolitho urbanizmu som sa rozhodla pracova s

podobnm pdorysnm tvarom. Koncept mojej tdie

vychdza z analzy pech ahov.

Kee nmestie sa nachdza v centre hlavnho mesta, tvor

zrove aj uzol pech ahov k dominantm a dleitm

miestam . Mojou hlavnou mylienkou bolo vytvori

reprezentan ale aj tudentsk priestory a zrove tm o

najmenej zasiahnu do chodu mesta. V mojom nvrhu som

vytvorila budovu obdnikovho pdorysu s podchodom pre

monos vstupu na nmestie. Diera v objekte mi umonila

prepoji a zrove oddeli priestory uren pre tdium a

von as tudentov od reprezentanej asti urenej prevane

pre prednky, rektora prezentciu univerzity a vznamnch

hosti.

as uren pre tudentov sa nachdza v blzkosti faklt

STU. V tejto asti sa nachdza pobytov schodisko, ktor

vyuva lniu podchodu. Schodisko sli na oddych ale aj ako

auditrium pri mench prednkach, i premietaniach. V

treom podla je mon prechod do druhej asti budovy.

Budova svojim umiestnenm dotvra lniu tudentskej ulice.

39

VIZUALIZCIA - POHAD Z NMESTIA VIZUALIZCIA

POZDNY REZ PDORYS 1.NP

40

SITUCIA M1:2500

Charakteristika zemia Nmestie slobody m mierne svait tern zvaujci sa smerom na juh. Hranice nmestia tvor zo severnej a junej strany dopravn ah a z vchodnej a zpadnej strany je uzavret budovou fakulty architektry a budovou ministerstva dopravy. V mojom nvrhu som sa rozhodla nezachova pvodn stav nmestia vzhadom na vstavbu podzemnch gar a nvznos navrhovanej budovy na nmestie. Na junej strane nmestia vznikne peia zna alebo tzv. akademick ulica, ktorej elom je spja fakulty STU s akademickm centrom a vytvori tak priestor pre tudentov. Jun dopravn ah je v nvrhu veden do podjazdu. Architektonick rieenie V mojom nvrhu som sa snzaila vytvori centrum, ktor zaujme nielen svojim zovajkom, ale aj funknosou. V prvom rade som sa zamerala na Nmestie slobody, z ktorho sa asom stala iba kriovatka pre chodcov, a preto bolo mojm cieom urobi tak nvrh, aby sem prilkal ud a znovu nmestie oivil. Cez pvodn nmestie kriuje viacero hlavnch pech ahov, ktor bolo nutn pri nvrhu repektova a tieto peie ahy sa stali mojou inpirciou. Navrhnut Akademick centrum je situovan do junej asti Nmestia slobody a nadvzuje na jeho peie ahy, z ktorch vyrast samotn centrum. Budova je pochdzna a vystpi na u je mon pomocou iestich chodnkov. Zo strany nmestia vytvra polkruhovpolkruhov trium, ktor je vhodn na rzne kultrne podujatia, ktor mu nvtevnci pozorova priamo z povrchu budovy.

Vedci prce: Ing. Arch. Pavel KosnNzov stavu

Zuzana Capkov

41



VEKOS 130 x 83mm



VEKOS 130 x 83mm



VEKOS 130 x 83mm

PDORYS 1.N.P.

VIZUALIZCIA VCHODN A ZPADN POHAD

48

SITUCIA M1:2500

KONCEPTNmestieNmestie slobody v Bratislave je predimenzovanm nmestm, ktor sa stalo vhradne komunikanm priestorom medzi starm mestom a dleitmi bodmi Bratislavy, ako je naprklad stanica. Jeho nedorieenie sposobilo aj to, e priestor ostal ovplyvovan dopravou, ktor sa stala neskr dleitou tepnou Bratislavy. PretoPreto vo svojom koncepte nmestie typologicky uzatvram do a definujem ho tak. Zrove zmenujem jeho mierku tak, e dostvam dva verejn priestory ulicu a nmestie vnmaten lovekom. udsk mierka sa akosi vytrca z archi-tektry, a nmestie tomu podahlo. Budovu ktor orientujem medzi tieto dva verejn priestory sa stva tak uzlom a prepja ich. Akoby sa verejn priestor stval jej sasou.

ArchitektraArchitektra a Samotn dispozin rieenie podlieha urban-izmu. V dipozinom rieen je dleit, aby prevdzky, tvori-ace kvalitn verejn priestor, boli na priamo napojen. Budova je tak v symbize s nmestm a vie s nm spolopracova.

EXPERIMENTV zvere spomeniem experiment na, o ktor som sa poksil v mojej prci. Symbiza udovej a mestskej architektry. Zobral som si za vzor imansk udov architektru maovanch drevench fasd. Vzory tejto architektry som vyabstrahoval do najjednoduchch tvarov polygnov. Z nich som vyab-strahoval trojuholnk. Ten som pouil na fasad a opak-ovanm i vynechavanm vznikli okn. Experiment sa teda podaril.

Vedci prce: Ing.arch. Pavol Korek, PhD.stav architektry obianskych budov

Milo Dieka

52

SITUCIA M1:2500

Zkladnou mylienkou projektu akademickho centra je vytvori prjemn, pekn prostredie v rmci Nmestia Slo-body, ktor nebude prostredie nara ale bude s prostredm harmonizova. Zrove ideou je zachovanie pech komu-nikci, ktor s stle frekventovan. Zakomponovanie ob-jektu bolo rieene poda zkladnej filozofie a to vytvorenie prjemnho prostredia harmonizujceho s okolm, nie len pre tudentov STU ale aj pre nvtevnkov, i okoloidcich. Objekt tvor jedna jednoduch hmota vlna, ktor plynule vy-chdza z trvnatej plochy nmestia. Objekt je rozdelen na dve hmoty, kli zachovaniu hlavnej peej komunikcie a z funknho hadiska na tudentsk hlun a tich znu hotela. Strecha objektu je vegetan, vychadzajca u zo za-trvnench plch nmestia. Nachadzaj sa v nej svetlky, ktor slia na presvetlenie vntrodispozinch priestorov ale s sasou architektonickho nvrhu nmestia. Objekt je rieen do dvoch hmt, ktor tvoria jeden celok s oddelen peou komunikciou a prepojen zelenou strechou, ktor vy-chdza z nmestia. Trojpodlan as objektu m funkciu hotela na 2. a 3. nadzemnom podla. Retaurcia spolu s re-cepsiou sa rozpriestieraj na 1. nadzemnom podla tejto asti objektu. Hlavn vstup retaurcie je rieen z centra n-mestia, z junej strany. Druh as objektu je trojpodlan hmota, sutern v podzem, kde je parkovanie spolu s TZB, atne vstupy do auly akomern priestory. Zo severnej strany od Ministerstva je iastone zakopan 1. nadzemn podlaie kde sa hned pri vstupe z nmestia nachdzame vo foyeri, ktor je zrove priestorom vstavnm. Aula je prstupn aj z toho podlaia. Nad aulou je umiesten rektor a mediatka.

Vedci prce: Ing. arch. Alexander SchleicherUAOB

Veronika Durakov

53

PODORYS 1. NP

KONCEPT NVRHU POHAD JUN / POHAD SEVERN

57

PDORYSY / 1.NP, 2.NP

REZY / PRIENY A POZDNY VIZUALIZCIA INTERIRU/VSTUP DO AULY

60

Navrhovan objekt akademickho centra sa nachdza na Nmest slobody v Bratislave. Spolu u s existujcimi vysokmi kolami m dotvra vysokokolsk komplex. Moderne navrhnut akademick centrum doke zlepi vzhad a charakter budov a tm aj kvalitu mestskej krajiny. Ide o as mesta dostupn MHD, ale aj individulnou dopravou, ktor m blzke a rchle napojenie na hlavn komunikcie.na hlavn komunikcie.

Do popredia sa predklad nie prispsobenie sa, ale naopak vyniknutie - o je vytvoren corbusierovskou hrou samostatnch geometrickch tvarov. Nejde len o prebratie formy minulch obdob do svojho nvrhu, ale o nov koncepciu .Vytvorenie priestoru, ktor bude nie len funkn. Jednotliv geometrick tvary predstavuj bude nie len funkn. Jednotliv geometrick tvary predstavuj samostatne fungujce lokalitn programy, ktor s vak prepojen a tm je vytvoren rchla a jednoduch prevdzka. Nvrh kladie draz na tak priestory, ktor prilkaj tudentov a verejnos. Za elom v nich provokova fantziu, s vytvor nezvyajn tvary z rznych materilov a povrchovch textr. Nvrh akademickho centra nezaha len vytvorenie stien a nbytku, ale najm dosiahnutie dobrho a pohodlnho ivota. Vytvorenie atraktvneho dosiahnutie dobrho a pohodlnho ivota. Vytvorenie atraktvneho a prjemnho prostredia me ma pozitvny inok na zdravie a morlku nielen tudentov, ale aj na obyvateov alebo personl. Je dokzan, e prostredie m vplyv na udsk sprvanie a vkon v mnohch alch cestch.

Ing. Arch. Zuzana ereov, PhD stav architektry obianskych budov

61

multifunknaula

hotel+ re.

posedenie vonku

prechody

rektor

foyer

nstupnplocha- foyer

aula

hotelov izba

KONCEPT- VRTENIE IVOTA DO NMESTIA -CORBUSIEROVK HRA GEOM.TVAROV

VIZUALIZCIA NSTUPNEJ PLOCHY S VESTIBULOM, 3NP -SDLO REKTORAAKADEMICK CENTRUM - PODORYS 1.N.P

PREPOJEN SAMOSTATNE FUNGUJCE LOKALITN PROGRAMYAKADEMICK CENTRUM - PODORYS 2.N.P

63

Pdorys 1NP

Pdorys 2NPPdorys 3NP

Vizualizcia celho zemia

64

A5

A5

JLIA GILOV

Vedci prce: doc. Ing. arch. Lea Rollov, PhD.stav architektry obianskych budov

Hlavnou ideou nvrhu bola snaha o vytvorenie objektu,ktor by netvoril na nmest bariru, ale bol o najviaczalenen do nmestia. Preto bola via as hmoty budovypotlaen a zapusten pod tern. To umonilo prepoji ternnmestia so strechou navrhovanho objektu vo forme"landscapu" alm z faktorov, ktor ovplyvnili samotn nvrhbol fakt, e situovanm objektu do nmestia by sa prilo omnostvo zelene, ktorej je v centre mesta mlo. Preto bolvytvoren koncept, ktor pracuje s budovou ako so sasouternu, ktor plynule prechdza a na strechu budovy. T bolakoncipovan ako pochdzna s formou zhradnej pravy,uren nvtevnkom centra, ale aj okoloidcim, ktor ceznmestie len prechdzaj. Vytvoren bol exterirov ainterirov priestor na oddych i tdium pre tudentovokolitch kl.Cel nmestie bolo navrhnut formou parkovejpravy s mnostvom stromov so snahou zachovania onajvieho potu pvodnej zelene. Ilo o vytvorenie "prrody" vcentre mesta.

SITUCIA M 1:2500

65

A5

A5

JLIA GILOV

Vedci prce: doc. Ing. arch. Lea Rollov, PhD.stav architektry obianskych budov

Hlavnou ideou nvrhu bola snaha o vytvorenie objektu,ktor by netvoril na nmest bariru, ale bol o najviaczalenen do nmestia. Preto bola via as hmoty budovypotlaen a zapusten pod tern. To umonilo prepoji ternnmestia so strechou navrhovanho objektu vo forme"landscapu" alm z faktorov, ktor ovplyvnili samotn nvrhbol fakt, e situovanm objektu do nmestia by sa prilo omnostvo zelene, ktorej je v centre mesta mlo. Preto bolvytvoren koncept, ktor pracuje s budovou ako so sasouternu, ktor plynule prechdza a na strechu budovy. T bolakoncipovan ako pochdzna s formou zhradnej pravy,uren nvtevnkom centra, ale aj okoloidcim, ktor ceznmestie len prechdzaj. Vytvoren bol exterirov ainterirov priestor na oddych i tdium pre tudentovokolitch kl.Cel nmestie bolo navrhnut formou parkovejpravy s mnostvom stromov so snahou zachovania onajvieho potu pvodnej zelene. Ilo o vytvorenie "prrody" vcentre mesta.

SITUCIA M 1:2500

70

SITUCIA M1:2500

Nmestie ako verejn priestor m sli uom. Aby bolo toho schopn, je potrebn vytvori prjemn, bezpen miesto s dostatkom podnetov pre innos i oddych. Umiest-nenm akademickho centra do nmestia vytvrame dvod k prchodu, zotrvaniu, nvteve. Nmestie sa stva ivm, udia nm u nie len prechdzaj. Oivenie bolo i cieom lenenia hmt poda funkcie- NMESTIE SA STALO FOYER prepre budovu. Zrezan hmoty vychdzaj z nmestia, s jeho sasou. Svojou polohou vymedzuj nmestie od ulice, avak vaka leneniu sa nestvaj barirou.Funkne je budova rozdelen na 5 ast- mediatku, rektort, galriu, hotel s retaurciou, ktor s prepojen podzemnou chodbou, na ktor sa napja aj slvnostn aula. Samostatne stojaca je jednopodlan kaviare. Podzemn chodba umouje plynul prevdzkov prepojenia pre ubytovanch host, tudentov i personl. Pln tie funkciu rozptylovho priestoru pre aulu, ktor me by flexibilne vyuvan a lenen pri rznych slvnostnch udalostiach.lenen pri rznych slvnostnch udalostiach.Kontrukcia budovy je prevane elezobetnov skelet v podzemnch astiach kombinovan s nosnmi stenami. Fasdy s tvoren hrou okennch otvorov v nadzemnch podlaiach. Presklen parter je dsledkom snahy priamej ko-munikcie nmestia a budovy. Pouitm materilom v nadzemnch podlaiach je kamennch obklad bledej farby, aby nedochdzalo ku kontrastu s okolm, kee budova je kontrastn u svojim tvarovanm. Dleitou sasou je i piata fasda- strecha, kee vstupujem medzi vyie objekty, zz ktorch bude vnman. Zoikmen strechy s zazelenen, plynulo prechdzajce do ternu nmestia.

Vedci prce: Ing. arch. Alexander Schleicher, PhD.stav architektry obianskych budov

Alexandra Havranov

71

BOSS

FUNKN SCHMA AKADEMICKHO CENTRA

POHAD JUN, POHAD JUN VRMCI ULICE PODORYS 1. NP

72


SITUCIA M1:2500

Akademick centrum je polyfunkn objekt, ktor m sli na reprezentatvne ely Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a zrove ponka zzemie pre kadodenn tudijn, pedagogick, tvoriv i oddychov aktivity tudentom naej univerzity.

Navrhovan objekt je situovan na juhovchodnom okraji Nmestia slobody, pozd hlavnej cestnej komunikcie (medzi Mtnou ul. A Nm.1, Mja. Pdorys akademickho centra m tvar jednoduchho obdnika, ktor v troch astiach kriuj peie komunikcie smerujce z centra na eleznin stanicu, k Fakulte architektry i Ministerstvu do-pravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR. Ide teda o tri najfrekventovanejienajfrekventovanejie smery, ktor umouj vytvorenie aka-demickej ulice bez obmedzenia prechodu chodcov na N-mestie slobody. Tvar zrezanho kvdra podporuje klesajci charakter objektov v okol a zrove vytvra zelen terasy orientovan na jun stranu. Terasy s prstupn v kadho podlaia, priom dve z nich slia pre tudentov a jedna je skromn, uren pre hotelovch host.

Prevdzka akademickho centra funguje na princpe roz-delenia na tri hlavn asti: run tudentsk znu, run znu pre nvtevnkov a tich znu. Run as sliacu verejnosti tvor parter, ktor jeho jemnm zatlaenm vytvra podlubie umoujce kryt prechod cez centrum. Runej tudentskej zne prislcha as centra orientovan na hlunejiu jun stranu. Tich as uren pre nvtevnkov hotela a rektortu je situovan pri Ministerstve, v nie vemi hlunej oblasti.je situovan pri Ministerstve, v nie vemi hlunej oblasti.

Vedci prce: Ing. arch. Stanislav Majcher PhD.stav architektry obianskych budov

Lenka Jablonsk

73


SITUCIA M1:2500

Akademick centrum je polyfunkn objekt, ktor m sli na reprezentatvne ely Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a zrove ponka zzemie pre kadodenn tudijn, pedagogick, tvoriv i oddychov aktivity tudentom naej univerzity.

Navrhovan objekt je situovan na juhovchodnom okraji Nmestia slobody, pozd hlavnej cestnej komunikcie (medzi Mtnou ul. A Nm.1, Mja. Pdorys akademickho centra m tvar jednoduchho obdnika, ktor v troch astiach kriuj peie komunikcie smerujce z centra na eleznin stanicu, k Fakulte architektry i Ministerstvu do-pravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR. Ide teda o tri najfrekventovanejienajfrekventovanejie smery, ktor umouj vytvorenie aka-demickej ulice bez obmedzenia prechodu chodcov na N-mestie slobody. Tvar zrezanho kvdra podporuje klesajci charakter objektov v okol a zrove vytvra zelen terasy orientovan na jun stranu. Terasy s prstupn v kadho podlaia, priom dve z nich slia pre tudentov a jedna je skromn, uren pre hotelovch host.

Prevdzka akademickho centra funguje na princpe roz-delenia na tri hlavn asti: run tudentsk znu, run znu pre nvtevnkov a tich znu. Run as sliacu verejnosti tvor parter, ktor jeho jemnm zatlaenm vytvra podlubie umoujce kryt prechod cez centrum. Runej tudentskej zne prislcha as centra orientovan na hlunejiu jun stranu. Tich as uren pre nvtevnkov hotela a rektortu je situovan pri Ministerstve, v nie vemi hlunej oblasti.je situovan pri Ministerstve, v nie vemi hlunej oblasti.

Vedci prce: Ing. arch. Stanislav Majcher PhD.stav architektry obianskych budov

Lenka Jablonsk

VVOJOV KONCEPT

PDORYS MEDIATKY POHAD A REZ MEDIATKOU

74


SITUCIA M1:2500

AKADEMICK CENTRUM na Nmest Slobody sa stane spojovacm lnkom jednotlvch faklt STU. Z toho vyplva jeho poloha, je umiestnen pri runej komunikcii popri stro-jnckej fakulte, vytvra aksi akademick ulicu. Prepojenie budov STU je umocnen podchodom. Sasou nmestia s podzemn gare pre verejnos, ktor sasti rieia dlhodobo kov situciu parkovania v okol nmestia. Hmot m charaktercharakter kvdra, ktor akoby sa vznal nad zemou. Umocuje spolu s podchodom prepojenie faklt STU.

Vedci prce: Ing. arch. Stanislav Majcher, Phd.Nzov stavu

Tom Jopek

Tom Jopek

Vedci prce: Ing. arch. Stanislav Majcher, PhD.stav architektry obianskych bytov

AKADEMICK CENTRUM na Nmest Slobody sa stane spojovacm lnkom jednotlvch faklt STU. Z toho vyplva jeho poloha, je umiestnen pri runej komunikcii popri strojnckej fakulte, vytvra aksi akademick ulicu. Prepojenie budov STU je umoc-nen podchodom. Sasou nmestia s podzemn gare pre verejnos, ktor sasti rieia dlhodobo kov situciu parkovania v okol nmestia. Hmo-t m charakter kvdra, ktor akoby sa vznal nad zemou. Umocuje spolu s podchodom prepojenie faklt STU.

75



VEKOS 130 x 83mm

PDORYS AKADEMICKHO CENTRA M 1:500

VIZUALIZCIA INTERIRU - FOYER

VIZUALIZCIA EXTERIRU

REZ M 1:500

76

ADRINA JUREKOV

Vedci prce : Doc. Ing. arch. Lea Rollov, PhD. stav architektry obianskych budovPozemok je situovan v starej asti mesta Bratislava, na juhovchodnom okraji Nmestia slobody. Priestor je vhodne navrhovan pre tudijn, pedagogick, tvoriv i oddychov aktivity tudentov. Po konzultcii s dopravnm ininierom, bola ponechan mestsk hromadn doprava a novonavrhovan kruhov objazd na ulici Mtnej, vstup do podzemnch gar je rieen z hlavnej ulice. Akademick centrum neru sasn peie trasy nmestia.

Medzi hlavn asti objektu patr aula pre slvnostn prleitosti. Jej kapacita je 500 miest na sedenie plus miesta pre handicapovanch tudentov. Je polozapusten, vstup sa nachdza: jeden z podzemnho parkoviska, druh vedie na najvyiu rove auly z foyer.Do foyer stia aj dva vahy, ktor s sasou jednho z dvoch hlavnch vertiklnych jadier vedench z podzemnch gar. Foyer je tak isto vybaven oberstvenm s posedenm v priamej nadvznosti na vstavn priestory s monosou uzavretia. Cez tieto priestory mme plynule prejs (alebo ich plynule spoji) do viacelovej sly, ktor me sli ako premietacia miestnos prstupn z mediatky alebo prevdzkovan samostatne. Vahy ved a na druh podlaie k rektortu, kde njdeme zasadaciu miestnos a kancelriu rektora spolu s archvom.Tretie vertiklne jadro sa nachdza v mediatke a vedie z prvho na druh nadzemn podlaie. Mediatka je prstupn 24/7 z hlavnej ulice, ale zrove m al vstup z interiru budovy. V zakrivenej asti budovy sa nachdza hotel a jedlensk as na prvom a hotelov izby na druhom podla. Kantna je umiestnen smerom do nmestia,aby komunikovala s exterrom. SITUCIA M 1:2500

77

ADRINA JUREKOV

Vedci prce : Doc. Ing. arch. Lea Rollov, PhD. stav architektry obianskych budovPozemok je situovan v starej asti mesta Bratislava, na juhovchodnom okraji Nmestia slobody. Priestor je vhodne navrhovan pre tudijn, pedagogick, tvoriv i oddychov aktivity tudentov. Po konzultcii s dopravnm ininierom, bola ponechan mestsk hromadn doprava a novonavrhovan kruhov objazd na ulici Mtnej, vstup do podzemnch gar je rieen z hlavnej ulice. Akademick centrum neru sasn peie trasy nmestia.

Medzi hlavn asti objektu patr aula pre slvnostn prleitosti. Jej kapacita je 500 miest na sedenie plus miesta pre handicapovanch tudentov. Je polozapusten, vstup sa nachdza: jeden z podzemnho parkoviska, druh vedie na najvyiu rove auly z foyer.Do foyer stia aj dva vahy, ktor s sasou jednho z dvoch hlavnch vertiklnych jadier vedench z podzemnch gar. Foyer je tak isto vybaven oberstvenm s posedenm v priamej nadvznosti na vstavn priestory s monosou uzavretia. Cez tieto priestory mme plynule prejs (alebo ich plynule spoji) do viacelovej sly, ktor me sli ako premietacia miestnos prstupn z mediatky alebo prevdzkovan samostatne. Vahy ved a na druh podlaie k rektortu, kde njdeme zasadaciu miestnos a kancelriu rektora spolu s archvom.Tretie vertiklne jadro sa nachdza v mediatke a vedie z prvho na druh nadzemn podlaie. Mediatka je prstupn 24/7 z hlavnej ulice, ale zrove m al vstup z interiru budovy. V zakrivenej asti budovy sa nachdza hotel a jedlensk as na prvom a hotelov izby na druhom podla. Kantna je umiestnen smerom do nmestia,aby komunikovala s exterrom. SITUCIA M 1:2500

POHADY

VIZUALIZCIA PODORYS 1.NP

VIZUALIZCIA

+ 0,000

+ 7,600

+ 9,600

+ 0,000

+ 7,600

+ 9,600

AULA

wc

wc

ATA

OBERSTVENIE

MEDIATKAKOMERNPRIESTORY

RECEPCIAHOTELA

KANTNA

RETAURCIA

KUCHYA

SKLAD,ZSOBOVANIE

KOMERNPRIESTORY

VIACELOVSLA

wc

VSTAVNPRIESTOR

wc

A-A' A-A'

+ 0,000

- 4,000 - 3,100

250037500 8000 160005000300072000

4400

5400

5000

5400

7400

9800

5600

4300

0

B-B'

B-B'

78

Vedci prce: Ing. arch. Zuzana ereov, PhD.stav architektry obianskch budov

Michal Kacej

79

VIZUALIZCIA

PODORYS 1.NP M 1:1250 AXONOMETRICK SCHMA KONCEPTU

80

ALEXANDRA KANOVITSOV

VEDCI PRCE: Ing. Arch. Pavol Korek, PhDUstav obianskch budov

Nmestie Slobody v Bratislave je jedno znajznmejch a najvch nmest v Bratislave .Nachdza sa v mestskej asti Star Mesto a mrozmery pribline 200 x 200 metrov. Od roku 1980sa tu nachdza najvia fontna v Bratislave,Druba. Toto nmestie bolo jednm z prvch, ktorboli po roku 1989 premenovan. V sasnosti slina prleitostn koncerty a akcie, niekedy akomiesto demontrci a trajkov, no najm ako peiatrasa chodcov medzi centrom a hlavnou vlakovoustanicou. Mnoho ud tam tie chodieva veni psy.Jeho potencil vak nie je ani zaleka vyuitnaplno. Kee je z dvoch strn obklopenbudovami Slovenskej Technickej Univerzity azrove sa nealeko nachdzaj alie fakultyposkytuje vborn miesto pre univerzitn dianie astretvanie sa tudentov. Nmestie m zaujmavhviezdicov tvar, ktor sa vyskytuje aj pri inchparkoch v starom meste. Nachdza sa tam tiedos zelench plch a vysokej zelene. Tieto dvafaktory boli vchodiskov v mojom nvrhu, takistoako aj prirodzen peie trasy cez nmestie. Aby satoto vetko zachovalo rozhodla som sa akademickcentrum umiestni pribline do centra nmestia abudovu koncipova tak, aby chodcom neprekala vprechdzan. SITUCIA M 1:2500

83

+ 0, 000-

Foyer

ToaletyAula

ata

Prenajmaten priestory

Sklad +upratovaka

Zzemie auly

nikov komunikcieKuchya

Zzemie kuchne

Kantna

Recepcia hotela

84

SITUCIA M1:2500

Vedci prce: Ing. arch. Jozef Btor, PhD.stav architektry obianskych budov

Martina Kocsisov

85

VIZUALIZCIA (pohad z ulice Nm. 1.mja)

POHADY PODORYS 1.NP

86

Kamila Kollrov

Ing. arch. Danica Konekov, PhD.UAOB

Univerzita je formlne rozdelen na akademick obec a tudentov, no v skutonosti prepojenie medzi tymito dvomi plmi je kov. Univerzita by nemohla fungova bez aka-demickej obce ani bez tudentov a prve toto spojenie mus by pre chod univezity vyven. Akademick centrum ako reprezentatvne miesto univerzity by malo preto poskytova priestor pre cel univerzitu, tak ako pre tudentov ako aj pre akademick obec a navzjom tieto dva ply prepja a spja. Objekt sa funkne del na tri asti. Na as pre tudentov, reprezentativn as pre akademick obec a foyerom, ktor ich spja. tudentsk as m tri poschodia s rznou svet-lou vkou, kde strednm prvkom komponovania priestoru je aula. Aula sa tiahne cez dve podlaia a okolo nej s umi-estnen otvoren priestory ako vstavn priestory, kaviare, tudovne, oddychov multifunkn priestory ale aj uzatvoren komern priestory a jadr. Na treom a poslednom podlai nad aulou sa nachdza uzatvoren kninica a okolo nej multifunkn uzatvreten priestory uren ako tudovne ale aj oddychov priestory. Reprezentatvna as tvor retaurciu a jej zzemie na prvom podla, dvojpodlan hotel a rektort. Komunikan priestory medzi dvoma asami zabezpeuje trojpodlan foyer. Kede dve asti maj v kadom podla rzne svetl vky, bezbarirovos objektu je zabezpeen vahmi v oboch astiach a rampami, ktor tieto asti spjaj. Pod celm objektom sa nachdzaj podzemn gare cez dve podlaia.

87

VIZUALIZCIA_POHAD Z NMESTIE

VIZUALIZCIA_POHAD Z ULICEPDORYSY

PHADY_JUN, VCHODN POHAD

88

Lucia KoalovVeduci prce : Ing. arch. Jozef Btor PhDNzov stavu : stav architektry obianskch budov

Ideov koncept nvrhu akademickho centra vychdza z pouitia rmp ,do ktorch s povkladan priestory. Niektor priestory priamo funguj na rampch. Priestory v budove s rozmiestnen poda potrieb Priestory v budove s rozmiestnen poda potrieb priestorov a vyuitenosti funkcie budovy , retaurcia, komern priestory alebo kaviare maj priame napojenie na exterier ie na nmestie slobody ostatn priestory st-paj, ako je mediatka retaurcia, menza, rektort, hotel obopna rampa po celom obvode budovy. Funkcie priesto-rov s rozmiestnen aj na zklade najvtej nvtevnosti prietorov. Na zaiatku cesty rampov sa nachdza media-tk, z dvodu vekej nvtevnosti a kli samostatnmu vstupu do tejto prevdzky, alej sa nachdza retaurcia,menza rektort a hotel. Rampa prechdza aj do podzemia, kde sa nachdza aula a pomocn priestory, ktor s priamo prepojen na podzemn pakovisko. V budove vznik lievikov efekt na konci rampy na najvyom podola, kde sa nachdza hotel sa plynule rampa vracia po obvode celho foye. Foyer je druh as budovy, ktor vizulne prepaja vetky priestory. K zaujmavosti projektu mme pripoji preplvajce K zaujmavosti projektu mme pripoji preplvajce prietory mediatky a retaurcie. Mediatka sa odohrva na rampch, kde sa nachdza von vber knh,tdijne miesta sa nachdzaj na vodorovnch plochch, kror vyrastaj z rmp,mediatka je troch rovniach hlun as sa nachdza na rampch, tich na vyvenej ploche nad rampamy, tretia as sa nachdza na medzi poschod, kde sa odohrvaj multimedilne preznetcie a rzne premietasa odohrvaj multimedilne preznetcie a rzne premieta-nia vstav a podujat. Do retauranej asbudovy tak isto preplvaj rampy a stoly sa nachdzaj na vyvyench rovnch podiach.

89

PRIESTOROV SCHMA VIZUALIZCIA

PODORYS 2.NP KONCEPT

90


SITUCIA M1:2500

VEDCI PRCE: ING. ARCH. JOZEF BTOR, PhD.STAV ARCHITEKTRY OBIANSKYCH BUDOV

KATARNA KOVOV

91



VEKOS 130 x 83mm



VEKOS 130 x 83mm



VEKOS 130 x 83mm



KONCEPT

PDORYS 3.NP POHAD

92

SITUCIA M1:2500

Akademick centrum na Nmest slobody je polyfunkn objekt, ktor m sli na reprezentatvne ely Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a zrove ponka zzemie pre kadodenn tudijn, pedagogick, tvoriv i oddychov aktivity tudentom Fakulty architektry, ktor je v priamej nvznosti na toto nmestie. Navrhovan sbor objektov je situovan na juhovchodnom okraji Nmestia slobody. Pri nvrhunvrhu som sa snaila vytvori nmestie, kde by ostalo o na-jviac zelene. Preto som prevdzky situovala aj pod tern, priom som nad nimi zachovala zele. Akademick centrum je zloen zo tyroch zkladnch objek-tov: prv objekt tvor mediatka s multimedilnym priestorom, druh hotel pre vznamnch host STU spolu zo stravovacm zariadenm, tret objekt tvor sdlo rektora a tvrt objekt je aula s kapacitou 500 miest. Cel komplex m v suterne podzemn parkovanie. Pred vstupom do centra je umiest-nen zastvka MHD a zchytn parkovanie pre osobn aj autobusov dopravu. Hlavn vstup do akademickho centra je situovan pribline v strede spodnej asti nmestia v priamej nvznosti na Stro-jncku fakultu. Do centra sa vstupuje cez dvojpodlan foyer. Po vstupe sa tudent alebo nvtevnk ocit vo vekorysom priestore, zhluku viacerch prevdzok. ata, ktor sa nachdza po avej strane po vstupe je rieen ako spolon pre vetky prevdzky. Na vstupnom podla sa nachdza aula,aula, kantina, kaviare, mediatka a miestnos pre TZB. alie podlaia m kad objekt tvoren vlastnmi funkciami.

Vedci prce: Ing. arch. A. Schleicher, PhD.Nzov stavu : stav obianskch budov

Lucia Kovrov

93



VEKOS 130 x 83mm



VEKOS 130 x 83mm



VEKOS 130 x 83mm



1. PODZEMN PODLAIE

1. NADZEMN PODLAIE REZY

98

SITUCIA M1:2500

Vedci prce: Ing. arch. MILAN ANDR, PhD.stav architektry obianskych budov

DOMINIKA KRAJIOV

99

PDORYSY A DISPOZCIE

POHADY

100

SITUCIA M1:2500

Architektonick koncept navrhovanho objektu bol z vekej miery ovplyvnen ako vonkajou tak aj vntornou prevdzkou objektu. Vonkaj tvar kopruje presun chodcov tak, aby boli zachovan vetky potrebn peie ahy nmestia. Aka-demick centrum je rozdelen na tri samostatn celky, ktor s navzjom poprepjan cez prv podzemn podlaie. V najniej jednopodlanej asti ktor pozvona splva s ter-nom sa nachdza rektort a aula zapusten do ternu zo strany nmestia. Strecha je zatrvnen a je prstupn verejnosti ako sast nmestia. V strednom objekte s dvoma nadzemnmi podlaiami sa nachdza vstupn foyer a media-tka so tudovami. Foyer m reprezentan charakter a siaha cez obe podlaia. Tret objekt je hotelov ast akademickho centra s retaurciou pre hotelovch host a verejnos. Na prvom nadzemnom podla sa nachdza retaurcia a recepcia hotela, na druhom a tretom nadzem-nom podla sa nachdzaj hotelov izby a apartmny. Vetky tri asti s prepojen cez prv podzemn podlaie ktor je presvetovan cez dve tri. Nachdzaj sa tu tudovne, vstavn priestor, oddychov zna, kantna, kuchya a zzemie auly, hotela a mediatky. Garov sttia s na prvom a druhom podzemnom podla a s priamou sasou objektu.

Vedci prce: Ing. arch. Danica Konekov, PhD.Nzov stavu: stav architektry obianskych budov

MICHAL KRCHO

101

PDORYS 1.NP

POHADY A REZY

102

RADKA KUBALIAKOV

Vedci prce : Doc. Ing. arch. Lea Rollov, PhD.stav architektry obianskych budov

SITUCIA M 1:2500

Pozemok je situovan v starej asti mesta Bratislava, najuhovchodnom okraji Nmestia slobody. Priestor je vhodnenavrhovan pre tudijn, tvoriv i oddychov aktivitytudentov. Po konzultcii s dopravnm ininierom, bolaponechan mestsk hromadn doprava a novonavrhovankruhov objazd na ulici Mtnej, vstup do podzemnch garje rieen z hlavnej ulice. Akademick centrum nerusasn peie trasy nmestia.Akademick centrum jetvoren troma kubusmi. Kad z hmt obsahuje rozdielnefunkcie. Prv hmota sli pre reprezentatvne ely,konferencie. Druh kubus poskytuje priestor pre mediatku smultimedilnym priestorom, zatia o tret ponka hotelov aretauran priestory. Vetky s vzjomne prepojen adispozine na seba nadvzuj. Z vtvarnho aspektu bolirieen rovnako, avak kad z nich psob plne odline.Vetky kubusy sa otvraj smerok k nmestiu, zrove dvaz nich poskytuj pochdznu strechu.Hlavn vstup je situovan v stredom kubuse. Tu sanachdza foyer a mediatka. V hlavnom kubuse sanachdza aula, komern a vstavn priestory. Pri aule sanachdza sdlo rektora, ktorho sasou je zasadaciamiestnos, reprezentatvne vstupn priestory a kancelriarektora.Tret kubus bol navrhnut ako hotel pre host STU. V prvomnadzemnom podla sa nachdzaj stravovacie zariadenia,technologick zzemie budovy.

103

-3,250

0,000

+3,250

+8,100

GAR

VSTAVNPRIESTORY

POCHDZNA STRECHALOUNGE PRIESTOR

REPREZENTATVNY VSTUPNPRIESTOR PRE REKTORA

0,000

+3,250

+8,150

+4,500

+ 2,100

+8,000

0,000

+4,500

+11,000

-3,250

+4,500

+8,000

+12,300

WCAULAVSTAVY

KOMERNPRIESTORY

GAR

KNINICA

FOYER

HOTEL

STRAVOVANIE

HOTEL

REKTORT

LOUNGEPRIESTOR

POCHDZNA STRECHALOUNGE PRIESTOR MEDIATKY

POCHDZNA STRECHALOUNGE PRIESTOR

0,000

+9,700

0,000

+12,300

+4,500

+11,00012,300

+9,700

0,000

+4,250

0,000

+7,900

+12,300

+9,700

0,000

+12,300

+4,500

REZY

POHADY VIZUALIZCIA

106


SITUCIA M1:2500

URBANISTICK RIEENIE: Rozloha pozemku je 48 300 m, zastavan plocha predstavuje 4400 m. Nmestie Slo-body je rieen tak, aby zachovvalo najhlavnejie trasy pech ahov. Podlanos hmoty vyplva z vkovch vzahov voi okolitej zstavbe. Vstup do akademickho centra je mon ako zo strany ulice, tak aj z nmestia. ARCHITEKTONICK RIEENIE: Pdorys akademick-ho centra m tvar jednoduchho obdlnika, ktor je pre-transformovan pemi prechodmi do nepravidelnho tvaru. Vraznm prvkom je velk vsek umiestnen na osi Slavn rad vldy, o umouje neobmedzen pohyb chodcov medzi ulicou a nmestm. Stren terasy s orientovan na jun stranu. Terasy s prstupn ako z exteriru rampou, tak aj z interiru. Jedna terasa sli ako letn kino a druh je sk-romn, uren pre hotelovch host. DISPOZIN RIEENIE: Otvor cez 2 podlaia rozdeuje budovu na run tudentsk ast, tich pedagogick ast a ast pre host. Vstupn priestory tvoria dve samostatn foyery otvoren cez tri podlaia, v ktorom s komunikan jadr rieen schodiskami a rampovm systmom. V runej avej asti, ktor je orientovan na jun stranu s po obvode vstupnho podlaia umiestnen komern priestory. 2. np tejtotejto asti patr mediatke, ktor m aj samostatn vstup, aby bola prstupn 24/7. 3. np je spojovacie podlaie pravej a avej asti, jedn sa o neformlnu znu mediatky, z ktorej je mon prstup na stren terasu. Prav ast patr tichej zne, preto je situovan pri ministerstve, v nie velmi hlunej oblasti. Nachdza sa tu reprezentatvna aula, rektort a hotelov as. Podzemn parkovisko ponka 730 parkovacch miest.

Vedci prce: Ing. Arch. Stanislav Majcher, Phd.stav architektry obianskych budov

Mria Kubinov

107

Pdorys - mediatka

Rez - mediatka Pohad - mediatka

108

Mria Kuzmiakov

Vedci prce: Ing. arch. Pavel Korek, PhD.

Nzov stavu: AOOB

Nvrh budovy akademickho centra sa nachdza v

akademickej zstavbe ktor tvor trium ako aj akade-

mick centrum spolu s okolitmi budovami uzatvra

nmestie a tvor priestor kde je njdeme verejn priestor

nmestia ale aj pocit prrody a lesa sprstupnen aj prie-

chodom cez budovu.

Budova je prevdzkovo lenen na dve hlavn asti.

jun je akademick, kde sa nachdza aula, reprezen

tan priestor s galriu a mediatka so tudovami.

Severn je skr pre host a nvtevnkov AC s hotelom

a retaurciou ale vzhladom na spolon zzemie stra-

vovania sa tam nachdza aj kantna vyuiten pre cel

akademick mesteko. Obe asti su prepojen tunelmi

na 2. a 3.NP.

Fasda je z perforovanej cortenovej ocele, cez ktor sa

do dispozcie na zklade potreby dostane osvetlenie.

Takisto aj v strede dispozcie mediatky sa nachdza

trium pre denne osvetlenie a ako vetranie auly.

109

Mria Kuzmiakov

Vedci prce: Ing. arch. Pavel Korek, PhD.

Nzov stavu: AOOB

Nvrh budovy akademickho centra sa nachdza v

akademickej zstavbe ktor tvor trium ako aj akade-

mick centrum spolu s okolitmi budovami uzatvra

nmestie a tvor priestor kde je njdeme verejn priestor

nmestia ale aj pocit prrody a lesa sprstupnen aj prie-

chodom cez budovu.

Budova je prevdzkovo lenen na dve hlavn asti.

jun je akademick, kde sa nachdza aula, reprezen

tan priestor s galriu a mediatka so tudovami.

Severn je skr pre host a nvtevnkov AC s hotelom

a retaurciou ale vzhladom na spolon zzemie stra-

vovania sa tam nachdza aj kantna vyuiten pre cel

akademick mesteko. Obe asti su prepojen tunelmi

na 2. a 3.NP.

Fasda je z perforovanej cortenovej ocele, cez ktor sa

do dispozcie na zklade potreby dostane osvetlenie.

Takisto aj v strede dispozcie mediatky sa nachdza

trium pre denne osvetlenie a ako vetranie auly.

VIZUALIZCIA - POHAD OD STROJNCKEJ FAKULTY VIZUALIZCIA - POHAD Z NMESTIA

VIZUALIZCIA - POHAD OD RADU VLDYREZ A PODORYS 1.NP

112

SITUCIA M1:2500

Navrhnut objekt akademickho centra sa nachdza na Nmest slobody v Bratislave, konkrtne na jeho dolnom junom okraji. Nvrh hmoty vychdza z okolitho urbanizmu, je jasne definovan istm kubusovitm tvarom ktor je na dvoch miestach predelen z dvodu vizulneho aj funknho prepojenia ulice s nmestm. V zpadnej asti centra sa nachdza aula s foyerom a vstavnm priestorom. Mediatka jeje situovan v strednej asti a nad ou reprezentatvne sdlo rektora. Na vchodnej strane sa nachdza hotel a stravovanie s nadvznosou na hospodrsky dvor pre zsobovanie. Budova akademickho centra je uren pre fakulty STU a preto je strojncka fakulta prepojen podchodom s vstavnm priestorom akademickho centra ktor alej sti do amfitetru v nmest. Nmestie samotn si zachovva v hornej asti svojusvoju pvodn truktru a s navrhovan len menie zmeny a v o najvej miere zachovan pvodn vzrastl zele. V dolnej asti je nmestie tvarom prispsoben budove a s vytvoren rozptyln plochy. Socha fontny na nmest ostva na pribline pvodnom mieste a okolo nej je navrhnut vodn plocha bez vkovho odsadenia od okolia. Fasda budovy je rieen systmom zdvojenej fasdy. Je celoplone zasklen ss pouitm priehadnho a nepriehadnho mlieneho skla. Spodn podlaia s presvetlen triami na viacerch mi-estach. Budova m 3 nadzemn podlaia a dve podzemn kde spodn sli na parkovanie a v prvom podzemnom bolo vaka trim mon umiestni aj in prevdzky.

Vedci prce: Ing. arch. Milan Andr, PhD.stav architektry obianskych budov

Luk Leko

113

3D ZOBRAZENIE

REZOPERSPEKTVA SCHMA VZSTAVNHO PRIESTORU

114

R E

K TO

R

M E

D I

A T

K

A

M I

N I

S T

E R

S T

V O

D

O P

R A

V Y

H O

T E

L

F I V

E

S T

A R

R E

S I

D E

N C

E

F A

S T

U

P O L

Y F U

N K

N

O B

J E K

T Y

H O

T E

L

P O L

Y F U

N K

N

O B

J E K

T Y

R

A D

V

L

akademické centrum stu

Documents