amicus plato mag is Ámica veritas - filozofický ústav · bogdan dembiŇski: teória idei:...

6
V poslednom desaťročí sa v Rusku objavili viaceré publikácie, v ktorých sa vo väčšom či menšom rozsahu reflektoval aj ruský typ národnej mentality. Za všetky spomeniem fundamentálnu monografiu V. K. Kantora " ...Jesťjevropejskaja deržava" Rossija: trudnyj puť k civilizácii (1997), z ktorej som svojho času preložila (i publikova- v la) práve kapitolu o ruskej mentalite. Žiaľ, ani táto publikácia niej e u nás prístupná. Rais a Kapsová PhDľ. Raisa Kopsová, CSc. Filozofický ústav SAV Klemensova 19 81364 Bratislava AMICUS PLATO MAG IS ÁMICA VERITAS BOGDAN DEMBIŇSKI: Teória idei: Evolucja mysli Platoňskiej. Wydawnictvvo Uni- wersytetu Sl^skiego, Katowice 1999, 2. doplnené vydanie, 209 s. Recenziu knihv o Platónových ideách nezačnem hodnotením ani analýzou alebo in- terpretáciou textu. Možno nezačnem tradične, teda tak. ako sa zvykne či dokonca začínať. Za postup, ktorý som si zvolil, sa ospravedlňujem. Ale nerozhodol som sa tak preto, aby som čitateľa upútal alebo pobavil (hoci staroveké texty si kládli za jednu z úloh pobaviť a upútať čitateľa, pravdaže nie na úkor kvality argumentácie). Myslím, že predtým, ako sa pustíme do premýšľania o Dembiňského Platónovi, mali by sme si pri- pomenúť situáciu, ktorá nás pri čítaní kníh - obzvlášť tých o Platónovi - sprevádza, o- hraničuje a vedie; ato často bez toho, aby sme si uvedomili jej zvláštnu moc. Naše "obcovanie" s vecami súhrne nazývanými "svet" nie j e ani nadčasové, ani nečasové. Vždy vychádza z prítomnosti, v ktorej sa nachádzame a ktorej môžeme v každom mo- mente pripísať "vlastné dejiny". Onen zvláštny pohyb vecí a ideí, ktorý nieje len jedno- duchým dianím, aíe ťažko opísateľnou "dejinnosťou" nás samých. Jednoducho vyjadrené, o veciach premýšľame spoločne s knihami, ktoré čítame. Ale ked* si to pri- pustíme, keď si čosi také uvedomíme, mohli či mali by sme uskutočniť prvý krok, ktorý sa netýka už len prvej položenej otázky, ale toho, kto ju kladie: Aké knihy o Platónovi čítame, resp. akého Platóna čítame? Donedávna to boli spravidla marxistické interpretácie, ktoré nevyrástli "samé zo seba". V pozadí ich premýšľania by sme našli najednej strane (zjednodušený) slovník Hegela a vôbec nemeckej klasickej filosofie; na strane druhej to boli tradičné (hlavne nemecké) interpretácie antického myslenia čiže (zjednodušený) Zeller, Windelband. Kranz atď. Hovoríme o "východnej", veľmi zideologizovanej forme marxizmu, ku kto- rej sme sa donedávna takmer všetci hlásili. Dnes sa k marxizmu nehlásime, ale to ešte neznamená, že nás k nemu nepútajú naše vlastné výklady, napr. výklady Platóna. Myslím, že práve na tom, ako rozumieme "vzdialeným mysliteľom" - napr. Platónovi -, Filozofia 56, 10 7

Upload: duongliem

Post on 27-Feb-2019

218 views

Category:

Documents


0 download

TRANSCRIPT

V  pos lednom  desaťročí   sa   v Rusku  objavil i   v iaceré   publ ikácie ,   v ktorých  sa  v o  väčšom  či  menšom  rozsahu  ref lektoval   a j   ruský  typ   ná rodne j   mental i ty .   Z a   všetky spomeniem  fundamentá lnu  monograf iu  V .   K.   Kantora  " . . . J e s ť j e v rope j s ka j a   deržava" Rossija:  trudnyj  puť  k civilizácii  (1997) ,  z ktorej  som svo jho  času preloži la  (i pub l ikova­

la) práve kapitolu o ruske j  mentali te.  Žiaľ ,  ani táto publ ikácia  nie  j e   u ná s  pr ís tupná.  

Rais a  Kapsová 

PhDľ.  Raisa  Kopsová ,  CSc .  F i lozof ický  ústav S AV  Klemensova   19 813  6 4  Brat is lava 

AMICUS  PLATO  MAG IS ÁMICA  VERITAS BOG  DAN  DEMBIŇSK I :   Teória  idei:  Evolucja  mysli  Platoňskiej.  Wydawnictvvo Uni ­wersytetu Sl^skiego,  Katowice   1999, 2 .  dop lnené  vydanie ,  2 0 9  s. 

Recenziu knihv o  Pla tónových  ideách nezačnem hodnotením ani analýzou a l ebo  in­terpretáciou  textu.  Možno  nezačnem  tradične,   teda  tak.  ako   sa  zvykne   či  dokonca  m á  začínať.  Z a  postup,  ktorý som  si  zvolil ,   sa ospraved lňu jem.  A le  nerozhodol  som sa   tak preto,   aby   som  čitateľa  upútal   a lebo   pobavil   (hoci  s ta roveké   texty  si  kládli   za  jednu z  úloh pobaviť  a upútať  čitateľa,  p ravdaže  nie na úkor  kvality argumentácie) .  Mys l ím,  že  predtým,  a k o  sa pus t íme d o  premýšľania   o Dembiňského  Platónovi ,  mal i  by  sme  si  pr i­pomenúť  situáciu,   ktorá  nás   pri  čítaní  kníh  ­  obzvlášť  tých  o  Platónovi   ­  sprevádza ,  o ­hraničuje   a vedie;   a t o   čas to   b e z   toho,   aby   sme   si  uvedomil i  j e j  zvláštnu  moc .  N a š e  "obcovanie"   s vecami   súhrne   nazývanými   "svet"  nie j e   ani  nadčasové ,   ani  nečasové .  Vždy  vychádza   z prí tomnost i ,   v ktorej   sa  nachádzame   a k tore j  mô ž eme   v k aždom mo ­mente  pripísať "vlastné de j iny" .  Onen  zvláštny pohyb  vecí   a  ideí, k torý nie  j e  len j e d n o ­duchým  dian ím,   aíe   ťažko   opísa teľnou  "de j innosťou"   nás   samých .   J ednoducho  vyjadrené ,   o veciach p remýšľame  spoločne   s kn ihami ,  k toré  č í tame.  A l e   ked*  si  t o  pr i­pust íme,  k eď  si čosi  t aké  uvedomíme ,  mohl i  či mali  by sme  uskutočniť  p rvý  krok,  k torý  sa  netýka u ž   len  p rve j  po ložene j  otázky,  ale  toho,   kto  j u  kladie:  Ak é  knihy o  Platónovi  čí tame,  resp.  akého  Platóna č í t ame?  

Donedávna   t o   boli  spravidla   marxis t ické  interpretácie,   ktoré   nevyrástl i   " samé  z o  seba" .   V pozad í   ich  premýšľania   by sme  našli n a j e d n e j  strane ( z j ednodušený)  s lovník  Hegela   a vôbec  nemecke j  k las ickej  f i losofie;  na  s trane d ruhe j  to   boli  t rad ičné  (h lavne  nemecké)   interpretácie  an t ického  myslenia   č iže  ( z j ednodušený)   Zeller ,   Winde lband .  Kranz  atď.  Hovor íme   o  "východnej" ,  veľmi z ideologizovanej  f o rme  marx izmu ,  ku  kto­rej  sme  sa donedávna  t akmer  všetci  hlásili.  Dnes  sa  k marx izmu nehlás ime,  a le   to  ešte  neznamená ,   ž e   nás   k n emu   nepúta jú   naše   vlastné  výklady,   napr .   výk lady   Pla tóna.  Mysl ím,  ž e  práve  na tom,  a k o  rozumieme  "vzdialeným mysl i teľom" ­  napr .  Pla tónovi  ­, 

Filozofia 56,  10  7

s i  m ô ž e m e  d ô s l e d n e j š i e  u v e d o m i ť  s v o j e  v l a s t n é  p o s t o j e  v o č i  o t á z k a m ,  k t o r é  n a z ý v a m e  

" s ú č a s n ým i " .  M a r x i s t i c k é   i n t e r p r e t á c i e   m i e s t a   č l o v e k a   v o   s v e t e   s a   n e t ý k a l i   l en   d i s c i p l í n   o ­

p i s u j ú c i c h  t ú  k t o r ú  o b l a s ť  s k u t o č n o s t i  " o k o l o  n á s " .  R o v n a k o  s a  d o t ý k a l i  t o h o ,  č o  s m e  z a ­n e c h á v a l i   " z a   s e b o u " .   D e j i n y ,   i ch   i n t e r p r e t á c i e   a  r e i n t e r p r e t á c i e ,   b o l i   v c e n t r e   n a š e j  p o z o r n o s t i .  A s p o ň  n a v o n o k .  M a r x i z m u s   i ch   m a l   r a z   a n a v ž d y  " z h o d n o t i ť "   a  " p r e h o d ­no t i ť " .   Z  h ľ a d i s k a  t e j t o  p o ž i a d a v k y  m u s e l o  b y ť  k a ž d é m u  m a r x i s t o v i  z r e j m é  kritérium j e h o  h o d n o t e n i a   e š t e   p r e d t ý m ,  a k o   z a č a l   n i e č o  p r e h o d n o c o v a ť .   V  t o m t o  p r e d b e ž n o m  n á t l a k u  n a  i n t e r p r e t á c i u  s a  p r e j a v i l  m a r x i z m u s  a k o  s c h em a t i c k ý  a  i d e o l o g i c k ý .  P l a t ó n o v i  s m e  p r i s ú d i l i   n á l e p k u   " i d e a l i s t a "   č i   k o n k r é t n e j š i e   " o b j e k t í v n y   i d e a l i s t a " ,   k t o r e j  s a  u ž  ( c h u d á k )   n e m o h o l   z b a v i ť .   M y s l í m ,   ž e   m a r x i s t i c k é   k r i t é r i um   s p o l o č e n s k e j   p r a x e   s a  p o d p í s a l o  n a  i n t e r p r e t á c i i  d e j í n  p r á v e  t a k  a k o  n a  k t o r e j k o ľ v e k  i n e j  o b l a s t i  s k u t o č n o s t i .  K o n i e c  k o n c o v  b y  b o l o  p a r a d o x n é ,  k e b y  z o s t a l i  n e p o š k v r n e n é  p r á v e  d e j i n y .  P r e t o  s o m  d o s ť  s k e p t i c k ý  v o č i  n i e k t o r ým  u b e z p e č e n i a m ,  ž e  m a r x i s t i c k í  h i s t o r i c i  n e b o l i   ­  č i  n e m u ­s e l i  b y ť  ­  z a ť a ž e n í  i d e o l ó g i o u   a ž e  i c h  p r á c a  s p o č í v a l a   v  " r e k o n š t r u k c i i  t o h o ,  č o  s a  s k u ­t o č n e  o d o h r a l o  v t o m  k t o r o m  m y s l e n í " .  N a  p l o d y  t a k v c h t o   " r e k o n š t r u k c i í "   n a r á ž a m e  W  \  J  * 

d o d n e s .  N e v i e m ,  č i  s a  m e d z i  n a m i  e š t e  n á j d e  n e j a k ý  m a r x i s t i c k ý  h i s t o r i k ,  a l e  v i e m ,  ž e  d o d n e s   s ú   m a r x i s t i c k é   s c h é m y   h o d n o t e n i a   p r í t o m n é   v s l o v n í k o c h   t ý c h ,   k t o r í   s a  k m a r x i z m u  u ž  n e h l á s i a .   S t á l e   v i a c  s o m  p r e s v e d č e n ý ,  ž e   v o č i   d e j i n á m  m y s l e n i a  s m e  z o d p o v e d n í  p r á v e  t a k  a k o  v o č i   k t o r e j k o ľ v e k   i n e j   o b l a s t i   n á š h o  o b c o v a n i a   s o  s v e t o m  n a š i c h   ž i v o t o v .  N i e s ť  z o d p o v e d a ť  z a  d e j i n y  z n a m e n á  p r e d o v š e t k ým  p o k ú š a ť  s a   r o z u ­m i e ť  im ,  i n t e r p r e t o v a ť  i c h ,  h ľ a d a ť  c e s t y  ď a l š i e h o  p o r o z um e n i a .  J e d n o d u c h o  v y j a d r e n é ,  p r i z n a ť  s i ,  ž e  a j  o n y  s ú   "v   p o h y b e " .  P o d o b n e  a k o  n a š e  m y s l e n i e ,  a n i  d e j i n \   n i e  s ú  e š t e  " h o t o v é " .  

N e v i e m ,  č i  p o ľ s k í  h i s t o r i c i  m y s l e n i a  m a j ú  p o d o b n é  p o c i t y .  A l e  v i e m .  ž e  v p o ľ s k e j  s p i s b e  p o s l e d n é h o  d e s a ť r o č i a  v z n i k l o  n i e k o ľ k o  p r á c ,  k t o r é  s a  p o k ú š a j ú  i n t e r p r e t o v a ť  d e ­j i n y  m y s l e n i a  n a  z á k l a d e  k o n k r é t n y c h  a n a l ý z  n e z a ť a ž e n ý c h  p r e d b e ž n ým i  h o d n o t i a c i m i  s c h ém am i .   A  t a k é t o   s c h é m v  n e m u s i a   b v ť   len  m a r x i s t i c k é .   V  t o m t o  o h ľ a d e   d l h u j e m e  

y  * 

P l a t ó n o v i  v e ľ a .  V e ď  v y h l á s i ť  o  n i e k om ,  ž e  b o l  " o t c o m  o b j e k t í v n e h o  i d e a l i zm u " ,  z n a m e ­n a l o  v m a r x i s t i c k om  ž a r g ó n e  a s i  t o ľ k o  a k o  o d s u n ú ť  h o  n a  v e d ľ a j š i u  k o ľ a j  e š t e  p r e d t ý m ,  a k o  s m e  s a  z a č a l i  z a o b e r a ť  k t o r ý m k o ľ v e k  a r g u m e n t o m  ( k e ď ž e  " d o t v č n \   i d e a l i s t a "  n e p o ­

y  w  x  #  >  • 

c h o p i l   m a t e r i á l n u   p o v a h u   s p o l o č e n s k é h o   d i a n i a ) . 1   A k o   a r g um e n t   \  p r o s p e c h   t e j t o  

n á l e p k y  m o h l o   s l ú ž i ť  p o u k á z a n i e  n a  " im a t e r i á l n o s ť "   i d e í ,   k t o r é  m a j ú  b y ť  v o  v z ť a h u  k  "m a t e r i á l n em u   s v e t u "   p r v o t n é   a u r č u j ú c e .   ( " P l a t ó n   p o v a ž o v a l   m a t e r i á l n u   p o d s t a t u  

1 Samozre jme ,  ž e  p o jmy  a ko  " idea l izmus" ,  "objekt ívny" ,  " subjek t ívny"  a tď.  nevynašie l  mar ­x i zmus  ani  ich neup la tňova l  n a  de j iny  mys len ia  a k o  j ed iný ;  t ieto a  iné "hodno t i ace  p o jmy"  vznikli  v novovekom myslení .  N o  a j   v j e h o  rámci   by  sme   našli   n i ekoľko   rôzne  pochopených   " ideal iz­mov "  (napr .  Be rke leyho  p o j em  "teis t ického",  Kan tov  po j em  " t ranscendentá lneho"  a l ebo  Hege lov  po j em "abso lú tneho"  ideal izmu a tď. )  Marxis t i   si j edno t l i vé  po jmy  prispôsobi l i   a n anovo   ich  de f i ­novali   tak. aby  vyhovova l i   ich pož iadavkám.  N o  podobne  up la tňovanie  te rminologických  s chém hodno ten ia  na  ce lé  d e j i ny  myslenia   nás  mô ž e  ľahko zviesť   a zaviesť  a ž   k p resvedčen iam,  k toré  n ám   nepomáha jú   rozumieť  de j inám,  a le   v konečnom  dôs ledku   n ám   ich  zahml ieva jú  ( v iď  napr .  pr íbeh  o n ikdy   nekonč i acom  "súboj i   ideal izmu  a mater ia l izmu",   v k to rom  je  u top ická   vízia víťazstva mater ia l izmu  "preukáza teľná"   v k tore jkoľvek  epoche  de j ín ;  de j iny  sú  však   p o t om   len novou  "eschato lógiou" ,  a j  k eď  obrá tenou  z  "hlavy na  nohy". . . )  

734 

s v e t a   z a   d r u h o t n ú ,   o d v o d e n ú   z p r v o t n e j   i d e á l n e j   p o d s t a t y ,   k t o r ú   v i d e l   v  i d e á c h . . . " )  

O b á v a m  s a ,  ž e  t a k é t o  č í t a n i e  P l a t ó n a  n e p r i s p i e v a  k p o c h o p e n i u  t o h o ,  č o  d n e s  z v y k n e m e  

n a z ý v a ť  " t e ó r i o u   i d e í " .  D ô v o d o v  j e  v i a c e r o .  U v e ď m e  a s p o ň  j e d e n  z a  v š e t k y :  P r i a m o  

v  P l a t ó n o v ý c h   t e x t o c h  b y  s m e   n a š l i   n i e k o ľ k o   " t e ó r i í   i d e í " .  N i e k t o r é   z  t ý c h t o   " t e ó r i í "  

( n a p r .   v  1.  č a s t i   Parmeniclcí)  b y  s m e  m o h l i   c h á p a ť  a k o  z á s a d n é  k r i t i k y   a o dm i e t n u t i a  a k e j k o ľ v e k  m o ž n o s t i  p o s t u l o v a ť  ď a l š i e  " u č e n i e   o  i d e á c h " .  A l e b o  p o u ž i m e  j e d n o d u c h ý  p r o t i a r g um e n t :  A k   P l a t ó n   d o s p i e v a   k  n u t n o s t i   p o z n á v a ť   i d e y   p o m o c o u   g e o m e t r i c k e j  s k u t o č n o s t i ,  a k o  b y  s m e  t o  v yv r á t i l i   z p o z í c i e  m a r x i s t u ?  M u s e l i  b y  s m e  n a p r .  d o k á z a ť  "m a t e r i á l n o s ť "  m a t em a t i c k ý c h  e n t í t .  A l e  u k á ž t e  m i   v m a t e r i á l n om  s v e t e  " t r o j k u "  a l e b o  " m n o ž i n u   b o d o v   r o v n a k o   v z d i a l e n ú   o d   s v o j h o   s t r e d u " !   P r á v e   t a k t o   z d ô v o d n e n é  "m y s l i t e ľ n é  v e c i "  v y r á ž a l i   z b r a n e   z  r ú k   s t a r o v e k ým  k r i t i k om   P l a t ó n a .   A  m n o h ý m   i c h  v y r á ž a j ú  d o d n e s .  Z d á  s a ,  ž e  m a r x i s t i   n e d o s i a h l i   v t e j t o  o t á z k e  a n i   ú r o v e ň  s t a r o v e k ý c h  d i s k u s i í .  M o h l i  b y  s m e  p o k r a č o v a ť  ď a l e j ,  o d  s o k r a t o v s k e j  m a i e u t i k y  k  p l a t ó n s k e j  d i a l e k ­t i k e ,  o d  m e t a f y z i k y  J e d n a  k  n e u r č i t o s t i  D y á d y  č i   k n e m o ž n o s t i  p o s t u l o v a ť  n á u k u  o  " v e c i  s a m e j "  (Siedmy list)  a t ď .  U  P l a t ó n a  j e  p r í l i š  v e ľ a  t é m ,  k t o r é  s a  n e d a j ú  v y l o ž i ť  p o z i t í v n e ,  n e c h  b y  s m e  s a  o  t o  p o k ú s i l i   z k t o r e j k o ľ v e k  i n t e r p r e t a č n e j  p o z í c i e .  N e d a j ú  s a  " z h o d n o ­t i ť " .  Z d á  s a ,  ž e  a k ý k o ľ v e k  p o z i t i v i zm u s  u p l a t n e n ý  v o č i  P l a t ó n o v i  j e  v o p r e d  o d s ú d e n ý  n a  n e ú s p e c h .   P l a t ó n o v e   t e x t y   s ú   p r í k l a d om   v š e t k ý c h   p r í k l a d o v   interpretačnej  neistoty a  n u t n o s t i   o p ä t o v n é h o   p o r o z u m e n i a   t o m u ,  č o  u ž   b o l o   i n t e r p r e t o v a n é   ­  h o c i   a j  n a m i  s a m ým i .  

O s p r a v e d l ň u j e m  s a  z a   t e n t o  z d ĺ h a v ý  ú v o d .   P o k ú š a l  s o m  s a   u v i e s ť  D e m b i ň s k é h o  k n i h u   d o   k o n t e x t u ,   k t o r ý   s a   t ý k a   p r e d o v š e t k ým   n a š e j   s i t u á c i e ,   a s p o ň   p o k i a ľ   i d e  o  v ý k l a d o v ú  l i t e r a t ú r u   k a n t i c k e j  f i l o s o f i i .  Z d á  s a ,  ž e  n a  S l o v e n s k u  s m e  d o t e r a z  n e p r e k o ­na l i   k v a l i t u   v l a s t n ý c h   m a r x i s t i c k ý c h   i n t e r p r e t á c i í .   P o z n á m e  t o  v e ľ m i   ľ a h k o   s a m i   n a  s e b e :  K e ď  v s t u p u j e m e  n a  p ô d u  a n t i c k é h o  m y s l e n i a ,  č a s t o  c í t i m e  n e i s t o t u   a n i e k e d y  d o ­k o n c a   " d e j i n n é  p r á z d n o " .  S t a r o v e k ém u  m y s l e n i u   s t á l e  d l h u j e m e  v e ľ m i   v e ľ a .   D o t e r a z  n a p r .  n e m á m e  v y p r a c o v a n ú  a d e k v á t n u  t e rm i n o l ó g i u ,  p o m o c o u  k t o r e j  b y  s m e  d o k á z a l i  i n t e r p r e t o v a ť   o n e n   " p o č i a t o č n ý   s t a v   z á p a d n é h o   m y s l e n i a " .   D o t e r a z   n a p r .   h ľ a d á m e  u  P l a t ó n a  č i  A r i s t o t e l a  n e j a k ú  " n á u k u   o h m o t e " ,  z a t i a ľ  č o  a n i  P l a t ó n ,  a n i  A r i s t o t e l e s  n e ­ma l i   v o  s v o j i c h  s l o v n í k o c h   n i č .  č o  b y  k o r e š p o n d o v a l o   s m o d e r n ý m  p o j m o m  " h m o t y "  ( a  a n i  s  pojmom  " n á u k }  " ) .  A l e  v š e t k o  j e  t o  v l a s t n e  o t o m  i s t om .  N o v é  i n t e r p r e t á c i e  b u d u  m u s i e ť  n a d v i a z a ť  n a  p r á c u   k l a s i c k ý c h   f i l o l ó g o v   a  h ľ a d a ť  m o ž n o s t i   v ý k l a d o v ,   k t o r é   ­

d ú f a j m e  ­  a n t i c k é  m y s l e n i e  o p ä ť  u v e d ú  n a  s c é n u   n á š h o  s ú č a s n é h o  p r em ý š ľ a n i a .  A l e  

p r e j d i m e  k j e d n o t l i v ý m  t é m a m  p r á c e .  K n i h a  B o g d a n a  D e m b i ň s k é h o  z a č í n a  ( a  n e s i e   s a )   v z n a m e n í  s l á v n e j  s t r e d o v e k e j  

s e n t e n c i e ,  k t o r á  m á  v e ľ m i  z v l á š t n e   a n e z am e n i t e ľ n é  d e j i n y :  Amicus  Plato,  sed  magis arnica  Veritas.  J e j  p ô v o d   s i a h a   k A r i s t o t e l o v e j   Etike  Nikomachovej,  a l e   p o u ž í v a l i  j u  n a j m ä  n e s k o r í   a n t i c k í   a p o t o m  a j  s t r e d o v e k í   k om e n t á t o r i   P l a t ó n o v ý c h   t e x t o v .  M n o h í  b á d a t e l i a  s a   k n e j  d o d n e s  h l á s i a ,   a t o  j e d n o d u c h o  p r e t o ,  l e b o  j e  d o k o n a l ý m  v y j a d r e n í m  f a s c i n á c i e  P l a t ó n om ,  k t o r á  n á s  n ú t i  " p r e k o n á v a ť "  t o ,  č o  s m e  a k o  i n t e r p r e t á t o r i  u ž  d á v n o  p r e k o n a l i ,   r e s p .  s m e   s i   m y s l e l i ,  ž e  s m e  t o  p r e k o n a l i :   Platón  je  priateľ,  ale  väčšmi  si treba  ctiť  pravdu1 

2 Lat inský  citát  s a   dochova l   v Ce rvan te sovom  románe   Do/i  Ouijote  (II.  51) :   pozr i   ana lo ­gickú  vetu  na   adresu   Sokra ta   u Roge ra   Bacona   {Opus  mains.  I.  7):  g récka   p odob a   sen tenc ie  

F i l ozo f i a  5 6 ,   10  735 

A k   s a   p ú š ť a m e  d o  v ý k l a d u   P l a t ó n a ,   s m e  ( m o ž n o   z á m e r n e ,   m o ž n o   s a m o t n ý m  P l a t ó n om )  n ú t e n í  p r i z n a ť  s a  k  u r č i t e j  p o z í c i i ,  k t o r á  n á s  o p r á v ň u j e  p o v e d a ť  č o k o ľ v e k  n a  a d r e s u  t o h o ,  k t o r é h o  o d t e r a z  b u d e m e  n a z ý v a ť  m e n o m  " P l a t ó n " .  P r e  n i e k o h o  t o  z n a m e n á  m á r n e  ú s i l i e ,  p r e  i n é h o  j e  t o  m o ž n o s ť / n u t n o s ť  p r i h l á s i ť  s a   k u r č i t e j  v ý k l a d o v e j  t r a d í c i i ,  n i e k t o  ď a l š í  t o  m ô ž e  c h á p a ť  a k o  p r o c e s ,  d o  k t o r é h o  v s t u p u j e m e  n e u s t á l e ,  d o k o n c a  a j  v t e d y ,  k e d '  P l a t ó n a  p r i a m o  n e i n t e r p r e t u j e m e  ( a k o b y  v š e t k o ,  č o  v o  f i l o s o f i i  r o b í m e ,  b o l o  l en  k l a d e n í m  t ý c h  i s t ý c h  p l a t ó n s k y c h  o t á z o k ) .  D em b i ň s k i  s i  p l n e  u v e d o m u j e  s t a t u s  i n t e r ­p r e t á t o r a   a u s k u t o č ň u j e  d v a  k r o k y ,  k t o r é  m u  d o v o ľ u j ú  v ô b e c  z a č a ť   i n t e r p r e t o v a ť .  N a  j e d n e j  s t r a n e  j e  t o  a n a l ý z a  t e x t o v  z o r a d e n ý c h   v  p o s t u p n o s t i ,  k t o r á  n á m  u m o ž ň u j e  m y s ­l i eť   evolúciu  p l a t ó n s k e j   m y š l i e n k y   i d e í .   C h á p e  j u  a k o   " t e ó r i u " ,   t e d a   d o k l a d á ,  ž e  j e  v n ú t o r n e  s p ä t á   a ž e   v k o n e č n o m  p o r i a d k u  v e c í  v y t v á r a  u r č i t ú   " j e d n o t u " .  V y p o m á h a   si p o m e r n e  š i r o k ý m  s p e k t r o m  p l a t ó n s k e j  l i t e r a t ú r y ,  k t o r á   z  r ô z n y c h  h ľ a d í s k  c h r o n o l o g i c k y  a n a l y z u j e  P l a t ó n o v u  s p i s b u .  N a  d r u h e j  s t a n e  j e  t o  v ý k l a d o v á  t r a d í c i a ,  k u  k t o r e j  s a  D e m ­b i ň s k i   p r i a m o  p r i h l a s u j e   a k t o r ú   s a   s n a ž í   d om y s l i e ť .  O n o u   p r i z n a n o u   i n t e r p r e t a č n o u  p o z í c i o u  j e  p r á c a  b á d a t e ľ o v   z  t z v .  t i i b i n g e n s k e j  š k o l y .   I d e   o  p r á c e  z o  6 0 ­ t y c h   a  7 0 ­ t y c h  r o k o v ,  k t o r é  D e m b i ň s k i  p o v a ž u j e  z a  v r c h o l  s ú č a s n ý c h  p l a t ó n s k y c h  v ý k l a d o v .  

T z v .   " t u b i n g e n s k ý   P l a t ó n "   j e   d o b r e   z n á m y   " a u t o r "   nenapísaného  učenia (Ungeschriebene  Lehré).  T í i b i n g e n s k í  p l a t o n i c i  s a  s a m i  z a r a ď u j ú   k  i n t e r p r e t a č n e j   l ín i i ,  k t o r á  m a l a  z a č a ť  A r i s t o t e l om ,  p o k r a č o v a ť  s t a r o v e k ým i   k om e n t á t o r m i   P l a t ó n a   a k t o r á  b o l a   o b n o v e n á   a ž   s ú č a s n ý m i   i n t e r p r e t á t o rm i   a k o   K r a m e r   ( r .   1 9 5 9   n a p í s a l   p r v ú  v ý z n a m n ú  p r á c u  n a  t ú t o  t é m u )  a l e b o  G a i s e r .  T u b i n g e n s k ý  P l a t ó n  s a  u j a l  p o m e r n e  r ý c h l o  v N e m e c k u   a  o  n i e č o  n e s k ô r  a j  v o  F r a n c ú z s k u  ( M a r i e ­ D om i n i q u e  R i c h a r d )  a  T a l i a n s ku  ( G i o v a n n i   R e á l e ) .   V  a n g l o s a s k o m   s v e t e   s a   n e p r e s a d i l ,   a l e b o   l e n   n e v ý r a z n e   č i  v  " um i e r n e n e j  p o d o b e "  ( J .  N .  F i n d l a y ,  K e n n e t h  M .  S a y r e ) .  D o b r ý m  p r í k l a d om   k r i t i k s  e z o t e r i c k ý c h  i n t e r p r e t á c i í  P l a t ó n a  j e  p r á c a  H a r o l d a  C h e r n i s s a .  G r e g o r y  V l a s t o s a  a  \  p o s ­l e d n om  č a s e  L u c a  B r i s s o n a .  

V ý c h o d i s k o m   e z o t e r i c k ý c h   i n t e r p r e t á c i í  j e  P l a t ó n o v a   k r i t i k a   p í s m a   a  p í s a n i a   v o  Faidrovi  a  v  Siedmom  liste.  k d e  v y j a d r u j e  s k e p t i c k ý  p o s t o j  v o č i  m o ž n o s t i  p o z n á v a ť  " s a ­m o t n ú   s k u t o č n o s ť " .   V ý k l a d y   s a   o p i e r a j ú   o  l ín iu   s t a r o v e k ý c h   a u t o r o v ,   k t o r í   r ô / n \ m i  s p ô s o b m i  r e f e r u j ú  o  P l a t ó n o v om  " o r á l n o m  u č e n í " ,  ( m a l o  b \ ť  u r č e n é  u d a j n e  l en  ú / k e m u  o k r u h u  a k a d em i k o v ) .  P a t r í  s e m  A r i s t o t e l e s ,  A r i s t o x e n e s ,  Alexandros  z A f r o d i s i a k a .  S i m ­p l i k i o s .   S e x t o s   Em p i r i k o s   a t ď .  N a j v ý z n a m n e j š o u  a n a l ý z o u   t i i b i n g e n s k e j  s k o k   d o k l a ­

d a j ú c o u  o r á i n u  n á u k u  j e  t z v .  k o n c e p c i a  Prvých  Princípov,  k t o r á  m a l a  b y ť  ­  a l e   v p í s a n e j  p o d o b e  s a  t ý m  n e s t a l a  ­ p ř e f o r m u l o v á n í m  v š e t k ý c h  p r e d o š l ý c h  k o n c e p c i í  i d e í  z a l o ž e n o m  n a   p y t a g o r e j s k o m   u č e n í   o  " i d e á l n y c h   č í s l a c h " .   O d   p r v ý c h   a n a j v y š š í c h   p r i n c í p o v ,  o  k t o r ý c h  P l a t ó n  h o v o r í  n a p r .   v  Siedmom  liste,  b y  s a  m a l i  o d v o d i ť  i d e y  " a k o  t a k é "  ( t ý m  s a  m á  v y v r á t i ť  p r e s v e d č e n i e  n i e k t o r ý c h   b á d a t e ľ o v ,  ž e  n e s k o r ý   P l a t ó n   o p u s t i l   v l a s t n ú  m y š l i e n k u  i d e í ) .  E z o t e r i c k ý  P l a t ó n  m ô ž e  m a ť  m n o ž s t v o  p o d ô b ;  z n i c h  n a j r a d i k á l n e j š i a  j e  t á ,  k t o r á  p r e s v i e d č a ,  ž e  P l a t ó n  s p á j a l  o r á l n e  u č e n i e  s o  " s p ô s o b o m  ž i v o t a "  č i ž e  s o  " s p ô s o ­b o m  m y s l e n i a " ;  a k  b y  s a  u č e n i e  d o s t a l o  z a  b r á n y  A k a d é m i e  ( n a p r .   v p o d o b e  p í s a n ý c h  t e x t o v ) ,  s t r a t i l o  b y  n a  v l a s t n e j  s i l e ,  p r e s t a l o  b y  b y ť  u č e n í m  v o  v ý z n a m e ,  a k ý  m u  p r i s ú d i l  

u Aris totela:   EN  1096a   16  (pozr i   takt iež   Aristotelis  Fragmentu,  zl.  8  Ross) .   J edna  z na jzau j ímave j š í ch  statí  n a  tú to   t ému  pochádza   z pera   Hansa ­Georga  Gadame r a   {Amicus  Pluto magis  arnica  Veritas,  Hamburg .  Felix Meiner  Verlag  1968). 

736 

Platón.  Z t oho   by,   s amozre jme ,   vyplývalo,   ž e   d ia logy  zachované   pod   P la tónovým menom sú p re  nás  bezcenné .  A k  chceme  Platóna pochop i ť  a k o  mysli teľa,  mali  by  sme  ich  zahod iť   a uskutočniť  myš l ienkové  k roky   ­  tak,   a k o  t o   urobil   s ám  Platón,   k torý t o  "očakával"  a j  o d  svoj ich  nas ledovníkov ­ sme rom k "vnútornému logu".  

Dembiňského  interpretácia nenas ledu je  radikálnu  líniu ezoter ických výkladov .  Ko ­niec  koncov ,   podobný   pos to j   by   značne   znemožňova l   akúkoľvek   snahu   napísať  o  P la tónovom myslení  ne j akú  "knihu".  Dembiňski   v t omto  zmys le  pr ipúšťa  opods ta tne­nosť  t radičných  výkladov,  aby  vzápät í  zuži tkoval   niektoré  z  ich  pos t rehov  p re  po t reby  vlastnej   interpretácie.   Pos tupu je  c e z  analýzu jednot l ivých   d ia lógov,   k toré   podľa   neho  naznačujú   "evolúciu  teórie  ideí",  a dosp ieva   a ž   k miestu  prekročenia   exote r icke j  doktr íny  a  k  uchopeniu  doktr íny ezoter ickej .  Zau j ímavé  na t omto  pos tupe  j e  to, ž e  kým prvá   časť   knihy  použ íva   interpretácie  bádateľov,   ktorí   odmie ta jú   "ezoter ického Platóna",  záver  knihy využíva  predchádza júc i  výklad na to, aby  preukázal   "skutočnosť"  nenapísanej   náuky.   T en t o   pos tup   nie j e   náhodný;   slúži  a k o   upozornen ie   na   zvláš tnu "vnútornú  logiku",  pr ib l ižujúcu "ob idvoch"  Platónov.  Mysl ím,  ž e  taká to  a l ebo  podobná  interpretácia j e  opodsta tnená ,  pokiaľ  j e  a rgumentačne  doložená ,   a t o  nezávis le  od  toho ,  aký  j e  o sobný  pos to j  interpretátora.  Pokiaľ  ide o  Platóna,  môž eme  hodnot iť  interpretácie j e h o  myslenia   len  podľa  toho ,  a k o  sú  vypracované   a vystavané;  nedokážeme  však  nie­ktorú z nich vyhlás iť  z a  lepšiu  a  inú za  horšiu.  Práve  v pr ípade  Platóna ­  a t o  j e  na  t omto  "priateľovi p ravdy"  t o  ča rovné  ­  by sme  sa  t akýmto  "hodnot iac im pr í s tupom"  priznával i  skôr   k vlastnej  (už  mie rne  dogmat icke j )  pozícii  n e ž   k snahe   interpretovať Platóna.  N i č  mene j ,  a nič viac.  

Cesta   Dembiňského   Platóna  k  "teórii  ideí"  zač ína   analýzou  textov,   ktoré   bv  sme  J  ?  J 

mohli  chápať  ako  "zrodenie"  j e j  myšl ienky (1.  kapitola) .  Tzv .  rané  sokra tovské  d ia lóg)  pos tupujú  ako  j e d en  šík  k tzv. e í ô e a  jednot l ivých vecí.  K eď  sa pý tame  na zbožnosť  "ako  takú" ,   priateľstvo  "ako   také",   odvážnosť   "spoločnú  všetkým  veciam,   ktoré  nazývame  odvážnymi" ,  naše  premýšľanie  o r ien tu jeme  smerom  k  "veci samej" .  Jazykový  charakter  maieut ického  skúmania   p rekraču je   d ia lóg   Kratylos,  ktorý  vyúsťu je   d o   pož i adavk \  poznávať  xó a ó o q  z o  samotných vecí (2. kapitola).  N a  svo je j  ceste  k  ideám musí  Platón prekonať  "tieň sokra tovske j  logiky". Prvé pokusy  o s formulovanie  toho.  č o  neskôr  nazve  s lovom  í S e a ,   sa   viažu  k tzv.   "s t rednému  obdobiu" .   Dembiňski   ana lyzu je   pasaže  

z d ia lógov  Faidón,  Faidros,  Symposion  a  Ústava,  aby  poukázal  na  množs tvo  aspektov ,  ktoré  Platóna  sprevádza jú  počas  j e h o  pokusov  uchopiť   idey  ako  skutočnost i   na  j e d n e j  strane a a k o  myšl ienkové  koncepty  na  s trane d ruhe j  (3.­4.  kapitola) .  Podobens tvo  Slnka.  

/  f 

Úsečky  a Jaskyne   z  Ústavy  6­7  (s i lne  poznačené   č íse lným  py tagore i zmom)  umožňu jú  nový  po j em  dialektiky,   ktorá   sa  pos tupne   s táva  oprot i   t e j  sokra tovskej   stále  viac   "ve­dením";   síce  zvláš tnym  vedením,   k toré  n emôžeme  chápať  a k o   ne j aký   "súhrn  pozna t ­kov",   a le   p redsa   veden ím,   k toré   si  j e  v edomé   vlas tnej   " rozumnost i"   (5 .   kapitola) .  Preverenie  prvých  pokusov   o pr ibl íženie   sa   k  ideám  preds tavu je   koncep t   anamnesis v  Menónovi  a  Faidónovi  (6 .   kapitola) .   N a   rad  pr ichádza  e leatská  d i ferencia   J edno ­Mnohé  z  Parmenida  (7 .  kapi tola)  a j e j  p řemys leme  z hľadiska  d i ferencie  súcno­nesúcno  v  Sofistovi  (8. kapitola) .  Z d á  sa,  ž e  mnohé  z toho,  na  čom bola  vystavaná koncepc ia  ideí, mus íme  zavrhnúť ,  pre tože  na rážame na  nerieši teľné apór ie .  Na š e  skúmanie  sa   v t omto  zmysle   presúva   o d   všeobecného   po jmu   idey  k po jmu   Idey­Miery   vo   Filébovi  (9 .  

F i l o zo f i a  5 6 ,   10  737 

kapitola).   Podľa  Dembiňského  j e  p r íznačná  skutočnosť ,  ž e  d ia lóg  nekonč í  apore t icky,  ako  sme  si na  t o  u ž  privykli  počas  naše j  cesty  k možnos t i  mysl ieť  ideu.  Filébos  j e  ú z ko  spätý s Mierou  vykreslenou pr ísne  matemat icky   v  Timaiovi  (10.  kapitola) .  Matemat i cký  obraz   por iadku  vecí ,   ktorý  nachádzame   na   konci   "evolúcie   P la tónove j   teór ie   ideí",  vrcholí   v koncepci i   Prvých  Pr incípov  (11.­12.   kapitola) .   J edno   (e\>)  u ž   nestoj í  oprot i  Mnohému,   a le   naprot i   Neurč i t e j   Dyáde .   Práve   v t omto   momen t e   vs tupu je   d o   hry myšlienka ezoter icke j  náuky  tak,  a k o  j e  naznačená  v niektorých pasážach  z  Pla tónových dia lógov  a  listov  a a k o  j e   p r i amo   vyložená   niektorými  Pla tónovými  komentá to rmi  a  kritikmi. 

Dembiňski  vychádza   ­ a k o  sme  u ž  pr ipomenul i   ­  z prác  Hansa  Krämera  a Konrada  Gaisera,   ktoré   sa  snaží  domys l ieť  v o  vzťahu  k vlas tnej  ana lýze   "evolúcie" .  Zdá   sa,  ž e  Platónova  "teória  ideí"  dosp ieva   počas   vlas tného  vývinu  k nutnosti   Prvých  Pr incípov (mier   ideí) za ložených  na  py tagore izme  ideálnych  čísiel.  A ž   z toh to  pohľadu  vyvs táva  pred  nami   Pla tónova  koncepc ia   idey  v urči tej   celistvosti   ­  v celistvosti ,   k torá   nie j e  pr í tomná  len  v myš l i enkovom koncepte ,  a le  n a jmä  v tom,  a k o  my  sami  u chopu j eme  svet nášho  poznania  (napr .  v o   fyzike,  p re   ktorú dodnes  platí, ž e  ňou  poznávaná   " fyz iká lna  skutočnosť"  sa  d á  vy jadr i ť  p ráve  a  len j a z y kom  matemat iky) .  

Dembiňského   Platón  j e   ukážkou  premýšľania ,   ktoré   núti  a vyzýva   na  ďalš ie  premýšľanie .  U ž  t o  j e  dos ta točný  dôvod  na  to, aby  sme  h o  čítali. Nemus íme  "súhlasiť"  s  analýzami  či  pos to jmi   interpretátora.   Nemus íme   dokonca   ani  pr i jať   "ezoter ického Platóna".  N o   každá   kvali tná  interpretácia,   vrá tane   tých  "ezoter ických",   nás   dokáže  poučiť .  Interpretácia j e  p roces ;  p roces  veľmi bl ízky samotne j  povahe  p la tónskej  d ia lek­tiky; proces ,  k torý  m á  pred sebou  cieľ,  a le  n emá  ho  ešte  v o  vlastníctve  ­  a k o  mávame  veci .   ktoré   sú   p re   nás   u ž   "hotové" .   Tak ,   ako   sa  Platón  bráni  pozi t ívnemu  čítaniu,  a j  knihy o j e h o  mys len í  by  mali  byť  predovše tkým spr í tomnením  nášho  premýšľania,  a nie  hodnotenia .  P ráve  t o  j e  zmys lom stare j  sentencie,  ktorú  si  platonici dodne s  odovzdáva jú :  Platón j e  p re  nás  mysl i teľom  len dovtedy,  kým nezačneme  premýšľať  m \   sami .  sami / a  seba.   Mysl ím,   ž e   takúto   podobu   pla tonizmu  môžeme  v t o m   naj lepšom  z im s l c   slova prisúdiť  Dembiňského  práci o  Platónovi .  

A  ešte  čosi :  Teš ím sa na  časy,  k eď  sa a j  my  na Slovensku pust íme d o  Platóna  S om  presvedčený,   že   mnohým  súčasným  o tázkam  nanovo   po rozumieme   práve   \ t e d \ .   k eď  začneme   rozumieť   vlas tnej   dej innost i   o tázok,   ktoré   si  kládli  rovnako,   a predsa   inak mnohí  myslitelia p red  nami .  

Vladislav  Suvák 

Mgr .  Vlad is lav  Suvák  Ka tedra  f i lozof ie  F F  P U  17. n ovemb r a  1 0 8 0  7 8  Prešov  S R  

738