V  pos lednom  desaťročí   sa   v Rusku  objavil i   v iaceré   publ ikácie ,   v ktorých  sa  v o  väčšom  či  menšom  rozsahu  ref lektoval   a j   ruský  typ   ná rodne j   mental i ty .   Z a   všetky spomeniem  fundamentá lnu  monograf iu  V .   K.   Kantora  " . . . J e s ť j e v rope j s ka j a   deržava" Rossija:  trudnyj  puť  k civilizácii  (1997) ,  z ktorej  som svo jho  času preloži la  (i pub l ikova­

v 

la) práve kapitolu o ruske j  mentali te.  Žiaľ ,  ani táto publ ikácia  nie  j e   u ná s  pr ís tupná.  

Rais a  Kapsová 

PhDľ.  Raisa  Kopsová ,  CSc .  F i lozof ický  ústav S AV  Klemensova   19 813  6 4  Brat is lava 

AMICUS  PLATO  MAG IS ÁMICA  VERITAS BOG  DAN  DEMBIŇSK I :   Teória  idei:  Evolucja  mysli  Platoňskiej.  Wydawnictvvo Uni ­wersytetu Sl^skiego,  Katowice   1999, 2 .  dop lnené  vydanie ,  2 0 9  s. 

Recenziu knihv o  Pla tónových  ideách nezačnem hodnotením ani analýzou a l ebo  in­terpretáciou  textu.  Možno  nezačnem  tradične,   teda  tak.  ako   sa  zvykne   či  dokonca  m á  začínať.  Z a  postup,  ktorý som  si  zvolil ,   sa ospraved lňu jem.  A le  nerozhodol  som sa   tak preto,   aby   som  čitateľa  upútal   a lebo   pobavil   (hoci  s ta roveké   texty  si  kládli   za  jednu z  úloh pobaviť  a upútať  čitateľa,  p ravdaže  nie na úkor  kvality argumentácie) .  Mys l ím,  že  predtým,  a k o  sa pus t íme d o  premýšľania   o Dembiňského  Platónovi ,  mal i  by  sme  si  pr i­pomenúť  situáciu,   ktorá  nás   pri  čítaní  kníh  ­  obzvlášť  tých  o  Platónovi   ­  sprevádza ,  o ­hraničuje   a vedie;   a t o   čas to   b e z   toho,   aby   sme   si  uvedomil i  j e j  zvláštnu  moc .  N a š e  "obcovanie"   s vecami   súhrne   nazývanými   "svet"  nie j e   ani  nadčasové ,   ani  nečasové .  Vždy  vychádza   z prí tomnost i ,   v ktorej   sa  nachádzame   a k tore j  mô ž eme   v k aždom mo ­mente  pripísať "vlastné de j iny" .  Onen  zvláštny pohyb  vecí   a  ideí, k torý nie  j e  len j e d n o ­duchým  dian ím,   aíe   ťažko   opísa teľnou  "de j innosťou"   nás   samých .   J ednoducho  vyjadrené ,   o veciach p remýšľame  spoločne   s kn ihami ,  k toré  č í tame.  A l e   ked*  si  t o  pr i­pust íme,  k eď  si čosi  t aké  uvedomíme ,  mohl i  či mali  by sme  uskutočniť  p rvý  krok,  k torý  sa  netýka u ž   len  p rve j  po ložene j  otázky,  ale  toho,   kto  j u  kladie:  Ak é  knihy o  Platónovi  čí tame,  resp.  akého  Platóna č í t ame?  

Donedávna   t o   boli  spravidla   marxis t ické  interpretácie,   ktoré   nevyrástl i   " samé  z o  seba" .   V pozad í   ich  premýšľania   by sme  našli n a j e d n e j  strane ( z j ednodušený)  s lovník  Hegela   a vôbec  nemecke j  k las ickej  f i losofie;  na  s trane d ruhe j  to   boli  t rad ičné  (h lavne  nemecké)   interpretácie  an t ického  myslenia   č iže  ( z j ednodušený)   Zeller ,   Winde lband .  Kranz  atď.  Hovor íme   o  "východnej" ,  veľmi z ideologizovanej  f o rme  marx izmu ,  ku  kto­rej  sme  sa donedávna  t akmer  všetci  hlásili.  Dnes  sa  k marx izmu nehlás ime,  a le   to  ešte  neznamená ,   ž e   nás   k n emu   nepúta jú   naše   vlastné  výklady,   napr .   výk lady   Pla tóna.  Mysl ím,  ž e  práve  na tom,  a k o  rozumieme  "vzdialeným mysl i teľom" ­  napr .  Pla tónovi  ­, 

Filozofia 56,  10  7

^ 

s i  m ô ž e m e  d ô s l e d n e j š i e  u v e d o m i ť  s v o j e  v l a s t n é  p o s t o j e  v o č i  o t á z k a m ,  k t o r é  n a z ý v a m e  

" s ú č a s n ým i " .  M a r x i s t i c k é   i n t e r p r e t á c i e   m i e s t a   č l o v e k a   v o   s v e t e   s a   n e t ý k a l i   l en   d i s c i p l í n   o ­

p i s u j ú c i c h  t ú  k t o r ú  o b l a s ť  s k u t o č n o s t i  " o k o l o  n á s " .  R o v n a k o  s a  d o t ý k a l i  t o h o ,  č o  s m e  z a ­n e c h á v a l i   " z a   s e b o u " .   D e j i n y ,   i ch   i n t e r p r e t á c i e   a  r e i n t e r p r e t á c i e ,   b o l i   v c e n t r e   n a š e j  p o z o r n o s t i .  A s p o ň  n a v o n o k .  M a r x i z m u s   i ch   m a l   r a z   a n a v ž d y  " z h o d n o t i ť "   a  " p r e h o d ­no t i ť " .   Z  h ľ a d i s k a  t e j t o  p o ž i a d a v k y  m u s e l o  b y ť  k a ž d é m u  m a r x i s t o v i  z r e j m é  kritérium j e h o  h o d n o t e n i a   e š t e   p r e d t ý m ,  a k o   z a č a l   n i e č o  p r e h o d n o c o v a ť .   V  t o m t o  p r e d b e ž n o m  n á t l a k u  n a  i n t e r p r e t á c i u  s a  p r e j a v i l  m a r x i z m u s  a k o  s c h em a t i c k ý  a  i d e o l o g i c k ý .  P l a t ó n o v i  s m e  p r i s ú d i l i   n á l e p k u   " i d e a l i s t a "   č i   k o n k r é t n e j š i e   " o b j e k t í v n y   i d e a l i s t a " ,   k t o r e j  s a  u ž  ( c h u d á k )   n e m o h o l   z b a v i ť .   M y s l í m ,   ž e   m a r x i s t i c k é   k r i t é r i um   s p o l o č e n s k e j   p r a x e   s a  p o d p í s a l o  n a  i n t e r p r e t á c i i  d e j í n  p r á v e  t a k  a k o  n a  k t o r e j k o ľ v e k  i n e j  o b l a s t i  s k u t o č n o s t i .  K o n i e c  k o n c o v  b y  b o l o  p a r a d o x n é ,  k e b y  z o s t a l i  n e p o š k v r n e n é  p r á v e  d e j i n y .  P r e t o  s o m  d o s ť  s k e p t i c k ý  v o č i  n i e k t o r ým  u b e z p e č e n i a m ,  ž e  m a r x i s t i c k í  h i s t o r i c i  n e b o l i   ­  č i  n e m u ­s e l i  b y ť  ­  z a ť a ž e n í  i d e o l ó g i o u   a ž e  i c h  p r á c a  s p o č í v a l a   v  " r e k o n š t r u k c i i  t o h o ,  č o  s a  s k u ­t o č n e  o d o h r a l o  v t o m  k t o r o m  m y s l e n í " .  N a  p l o d y  t a k v c h t o   " r e k o n š t r u k c i í "   n a r á ž a m e  W  \  J  * 

d o d n e s .  N e v i e m ,  č i  s a  m e d z i  n a m i  e š t e  n á j d e  n e j a k ý  m a r x i s t i c k ý  h i s t o r i k ,  a l e  v i e m ,  ž e  d o d n e s   s ú   m a r x i s t i c k é   s c h é m y   h o d n o t e n i a   p r í t o m n é   v s l o v n í k o c h   t ý c h ,   k t o r í   s a  k m a r x i z m u  u ž  n e h l á s i a .   S t á l e   v i a c  s o m  p r e s v e d č e n ý ,  ž e   v o č i   d e j i n á m  m y s l e n i a  s m e  z o d p o v e d n í  p r á v e  t a k  a k o  v o č i   k t o r e j k o ľ v e k   i n e j   o b l a s t i   n á š h o  o b c o v a n i a   s o  s v e t o m  n a š i c h   ž i v o t o v .  N i e s ť  z o d p o v e d a ť  z a  d e j i n y  z n a m e n á  p r e d o v š e t k ým  p o k ú š a ť  s a   r o z u ­m i e ť  im ,  i n t e r p r e t o v a ť  i c h ,  h ľ a d a ť  c e s t y  ď a l š i e h o  p o r o z um e n i a .  J e d n o d u c h o  v y j a d r e n é ,  p r i z n a ť  s i ,  ž e  a j  o n y  s ú   "v   p o h y b e " .  P o d o b n e  a k o  n a š e  m y s l e n i e ,  a n i  d e j i n \   n i e  s ú  e š t e  " h o t o v é " .  

N e v i e m ,  č i  p o ľ s k í  h i s t o r i c i  m y s l e n i a  m a j ú  p o d o b n é  p o c i t y .  A l e  v i e m .  ž e  v p o ľ s k e j  s p i s b e  p o s l e d n é h o  d e s a ť r o č i a  v z n i k l o  n i e k o ľ k o  p r á c ,  k t o r é  s a  p o k ú š a j ú  i n t e r p r e t o v a ť  d e ­j i n y  m y s l e n i a  n a  z á k l a d e  k o n k r é t n y c h  a n a l ý z  n e z a ť a ž e n ý c h  p r e d b e ž n ým i  h o d n o t i a c i m i  s c h ém am i .   A  t a k é t o   s c h é m v  n e m u s i a   b v ť   len  m a r x i s t i c k é .   V  t o m t o  o h ľ a d e   d l h u j e m e  

y  * 

P l a t ó n o v i  v e ľ a .  V e ď  v y h l á s i ť  o  n i e k om ,  ž e  b o l  " o t c o m  o b j e k t í v n e h o  i d e a l i zm u " ,  z n a m e ­n a l o  v m a r x i s t i c k om  ž a r g ó n e  a s i  t o ľ k o  a k o  o d s u n ú ť  h o  n a  v e d ľ a j š i u  k o ľ a j  e š t e  p r e d t ý m ,  a k o  s m e  s a  z a č a l i  z a o b e r a ť  k t o r ý m k o ľ v e k  a r g u m e n t o m  ( k e ď ž e  " d o t v č n \   i d e a l i s t a "  n e p o ­

y  w  x  #  >  • 

c h o p i l   m a t e r i á l n u   p o v a h u   s p o l o č e n s k é h o   d i a n i a ) . 1   A k o   a r g um e n t   \  p r o s p e c h   t e j t o  

n á l e p k y  m o h l o   s l ú ž i ť  p o u k á z a n i e  n a  " im a t e r i á l n o s ť "   i d e í ,   k t o r é  m a j ú  b y ť  v o  v z ť a h u  k  "m a t e r i á l n em u   s v e t u "   p r v o t n é   a u r č u j ú c e .   ( " P l a t ó n   p o v a ž o v a l   m a t e r i á l n u   p o d s t a t u  

1 Samozre jme ,  ž e  p o jmy  a ko  " idea l izmus" ,  "objekt ívny" ,  " subjek t ívny"  a tď.  nevynašie l  mar ­x i zmus  ani  ich neup la tňova l  n a  de j iny  mys len ia  a k o  j ed iný ;  t ieto a  iné "hodno t i ace  p o jmy"  vznikli  v novovekom myslení .  N o  a j   v j e h o  rámci   by  sme   našli   n i ekoľko   rôzne  pochopených   " ideal iz­mov "  (napr .  Be rke leyho  p o j em  "teis t ického",  Kan tov  po j em  " t ranscendentá lneho"  a l ebo  Hege lov  po j em "abso lú tneho"  ideal izmu a tď. )  Marxis t i   si j edno t l i vé  po jmy  prispôsobi l i   a n anovo   ich  de f i ­novali   tak. aby  vyhovova l i   ich pož iadavkám.  N o  podobne  up la tňovanie  te rminologických  s chém hodno ten ia  na  ce lé  d e j i ny  myslenia   nás  mô ž e  ľahko zviesť   a zaviesť  a ž   k p resvedčen iam,  k toré  n ám   nepomáha jú   rozumieť  de j inám,  a le   v konečnom  dôs ledku   n ám   ich  zahml ieva jú  ( v iď  napr .  pr íbeh  o n ikdy   nekonč i acom  "súboj i   ideal izmu  a mater ia l izmu",   v k to rom  je  u top ická   vízia víťazstva mater ia l izmu  "preukáza teľná"   v k tore jkoľvek  epoche  de j ín ;  de j iny  sú  však   p o t om   len novou  "eschato lógiou" ,  a j  k eď  obrá tenou  z  "hlavy na  nohy". . . )  

734 

s v e t a   z a   d r u h o t n ú ,   o d v o d e n ú   z p r v o t n e j   i d e á l n e j   p o d s t a t y ,   k t o r ú   v i d e l   v  i d e á c h . . . " )  

O b á v a m  s a ,  ž e  t a k é t o  č í t a n i e  P l a t ó n a  n e p r i s p i e v a  k p o c h o p e n i u  t o h o ,  č o  d n e s  z v y k n e m e  

n a z ý v a ť  " t e ó r i o u   i d e í " .  D ô v o d o v  j e  v i a c e r o .  U v e ď m e  a s p o ň  j e d e n  z a  v š e t k y :  P r i a m o  

v  P l a t ó n o v ý c h   t e x t o c h  b y  s m e   n a š l i   n i e k o ľ k o   " t e ó r i í   i d e í " .  N i e k t o r é   z  t ý c h t o   " t e ó r i í "  

( n a p r .   v  1.  č a s t i   Parmeniclcí)  b y  s m e  m o h l i   c h á p a ť  a k o  z á s a d n é  k r i t i k y   a o dm i e t n u t i a  a k e j k o ľ v e k  m o ž n o s t i  p o s t u l o v a ť  ď a l š i e  " u č e n i e   o  i d e á c h " .  A l e b o  p o u ž i m e  j e d n o d u c h ý  p r o t i a r g um e n t :  A k   P l a t ó n   d o s p i e v a   k  n u t n o s t i   p o z n á v a ť   i d e y   p o m o c o u   g e o m e t r i c k e j  s k u t o č n o s t i ,  a k o  b y  s m e  t o  v yv r á t i l i   z p o z í c i e  m a r x i s t u ?  M u s e l i  b y  s m e  n a p r .  d o k á z a ť  "m a t e r i á l n o s ť "  m a t em a t i c k ý c h  e n t í t .  A l e  u k á ž t e  m i   v m a t e r i á l n om  s v e t e  " t r o j k u "  a l e b o  " m n o ž i n u   b o d o v   r o v n a k o   v z d i a l e n ú   o d   s v o j h o   s t r e d u " !   P r á v e   t a k t o   z d ô v o d n e n é  "m y s l i t e ľ n é  v e c i "  v y r á ž a l i   z b r a n e   z  r ú k   s t a r o v e k ým  k r i t i k om   P l a t ó n a .   A  m n o h ý m   i c h  v y r á ž a j ú  d o d n e s .  Z d á  s a ,  ž e  m a r x i s t i   n e d o s i a h l i   v t e j t o  o t á z k e  a n i   ú r o v e ň  s t a r o v e k ý c h  d i s k u s i í .  M o h l i  b y  s m e  p o k r a č o v a ť  ď a l e j ,  o d  s o k r a t o v s k e j  m a i e u t i k y  k  p l a t ó n s k e j  d i a l e k ­t i k e ,  o d  m e t a f y z i k y  J e d n a  k  n e u r č i t o s t i  D y á d y  č i   k n e m o ž n o s t i  p o s t u l o v a ť  n á u k u  o  " v e c i  s a m e j "  (Siedmy list)  a t ď .  U  P l a t ó n a  j e  p r í l i š  v e ľ a  t é m ,  k t o r é  s a  n e d a j ú  v y l o ž i ť  p o z i t í v n e ,  n e c h  b y  s m e  s a  o  t o  p o k ú s i l i   z k t o r e j k o ľ v e k  i n t e r p r e t a č n e j  p o z í c i e .  N e d a j ú  s a  " z h o d n o ­t i ť " .  Z d á  s a ,  ž e  a k ý k o ľ v e k  p o z i t i v i zm u s  u p l a t n e n ý  v o č i  P l a t ó n o v i  j e  v o p r e d  o d s ú d e n ý  n a  n e ú s p e c h .   P l a t ó n o v e   t e x t y   s ú   p r í k l a d om   v š e t k ý c h   p r í k l a d o v   interpretačnej  neistoty a  n u t n o s t i   o p ä t o v n é h o   p o r o z u m e n i a   t o m u ,  č o  u ž   b o l o   i n t e r p r e t o v a n é   ­  h o c i   a j  n a m i  s a m ým i .  

f 

O s p r a v e d l ň u j e m  s a  z a   t e n t o  z d ĺ h a v ý  ú v o d .   P o k ú š a l  s o m  s a   u v i e s ť  D e m b i ň s k é h o  k n i h u   d o   k o n t e x t u ,   k t o r ý   s a   t ý k a   p r e d o v š e t k ým   n a š e j   s i t u á c i e ,   a s p o ň   p o k i a ľ   i d e  o  v ý k l a d o v ú  l i t e r a t ú r u   k a n t i c k e j  f i l o s o f i i .  Z d á  s a ,  ž e  n a  S l o v e n s k u  s m e  d o t e r a z  n e p r e k o ­na l i   k v a l i t u   v l a s t n ý c h   m a r x i s t i c k ý c h   i n t e r p r e t á c i í .   P o z n á m e  t o  v e ľ m i   ľ a h k o   s a m i   n a  s e b e :  K e ď  v s t u p u j e m e  n a  p ô d u  a n t i c k é h o  m y s l e n i a ,  č a s t o  c í t i m e  n e i s t o t u   a n i e k e d y  d o ­k o n c a   " d e j i n n é  p r á z d n o " .  S t a r o v e k ém u  m y s l e n i u   s t á l e  d l h u j e m e  v e ľ m i   v e ľ a .   D o t e r a z  n a p r .  n e m á m e  v y p r a c o v a n ú  a d e k v á t n u  t e rm i n o l ó g i u ,  p o m o c o u  k t o r e j  b y  s m e  d o k á z a l i  i n t e r p r e t o v a ť   o n e n   " p o č i a t o č n ý   s t a v   z á p a d n é h o   m y s l e n i a " .   D o t e r a z   n a p r .   h ľ a d á m e  u  P l a t ó n a  č i  A r i s t o t e l a  n e j a k ú  " n á u k u   o h m o t e " ,  z a t i a ľ  č o  a n i  P l a t ó n ,  a n i  A r i s t o t e l e s  n e ­ma l i   v o  s v o j i c h  s l o v n í k o c h   n i č .  č o  b y  k o r e š p o n d o v a l o   s m o d e r n ý m  p o j m o m  " h m o t y "  ( a  a n i  s  pojmom  " n á u k }  " ) .  A l e  v š e t k o  j e  t o  v l a s t n e  o t o m  i s t om .  N o v é  i n t e r p r e t á c i e  b u d u  m u s i e ť  n a d v i a z a ť  n a  p r á c u   k l a s i c k ý c h   f i l o l ó g o v   a  h ľ a d a ť  m o ž n o s t i   v ý k l a d o v ,   k t o r é   ­

d ú f a j m e  ­  a n t i c k é  m y s l e n i e  o p ä ť  u v e d ú  n a  s c é n u   n á š h o  s ú č a s n é h o  p r em ý š ľ a n i a .  A l e  

p r e j d i m e  k j e d n o t l i v ý m  t é m a m  p r á c e .  K n i h a  B o g d a n a  D e m b i ň s k é h o  z a č í n a  ( a  n e s i e   s a )   v z n a m e n í  s l á v n e j  s t r e d o v e k e j  

s e n t e n c i e ,  k t o r á  m á  v e ľ m i  z v l á š t n e   a n e z am e n i t e ľ n é  d e j i n y :  Amicus  Plato,  sed  magis arnica  Veritas.  J e j  p ô v o d   s i a h a   k A r i s t o t e l o v e j   Etike  Nikomachovej,  a l e   p o u ž í v a l i  j u  n a j m ä  n e s k o r í   a n t i c k í   a p o t o m  a j  s t r e d o v e k í   k om e n t á t o r i   P l a t ó n o v ý c h   t e x t o v .  M n o h í  b á d a t e l i a  s a   k n e j  d o d n e s  h l á s i a ,   a t o  j e d n o d u c h o  p r e t o ,  l e b o  j e  d o k o n a l ý m  v y j a d r e n í m  f a s c i n á c i e  P l a t ó n om ,  k t o r á  n á s  n ú t i  " p r e k o n á v a ť "  t o ,  č o  s m e  a k o  i n t e r p r e t á t o r i  u ž  d á v n o  p r e k o n a l i ,   r e s p .  s m e   s i   m y s l e l i ,  ž e  s m e  t o  p r e k o n a l i :   Platón  je  priateľ,  ale  väčšmi  si treba  ctiť  pravdu1 

2 Lat inský  citát  s a   dochova l   v Ce rvan te sovom  románe   Do/i  Ouijote  (II.  51) :   pozr i   ana lo ­gickú  vetu  na   adresu   Sokra ta   u Roge ra   Bacona   {Opus  mains.  I.  7):  g récka   p odob a   sen tenc ie  

F i l ozo f i a  5 6 ,   10  735 

A k   s a   p ú š ť a m e  d o  v ý k l a d u   P l a t ó n a ,   s m e  ( m o ž n o   z á m e r n e ,   m o ž n o   s a m o t n ý m  P l a t ó n om )  n ú t e n í  p r i z n a ť  s a  k  u r č i t e j  p o z í c i i ,  k t o r á  n á s  o p r á v ň u j e  p o v e d a ť  č o k o ľ v e k  n a  a d r e s u  t o h o ,  k t o r é h o  o d t e r a z  b u d e m e  n a z ý v a ť  m e n o m  " P l a t ó n " .  P r e  n i e k o h o  t o  z n a m e n á  m á r n e  ú s i l i e ,  p r e  i n é h o  j e  t o  m o ž n o s ť / n u t n o s ť  p r i h l á s i ť  s a   k u r č i t e j  v ý k l a d o v e j  t r a d í c i i ,  n i e k t o  ď a l š í  t o  m ô ž e  c h á p a ť  a k o  p r o c e s ,  d o  k t o r é h o  v s t u p u j e m e  n e u s t á l e ,  d o k o n c a  a j  v t e d y ,  k e d '  P l a t ó n a  p r i a m o  n e i n t e r p r e t u j e m e  ( a k o b y  v š e t k o ,  č o  v o  f i l o s o f i i  r o b í m e ,  b o l o  l en  k l a d e n í m  t ý c h  i s t ý c h  p l a t ó n s k y c h  o t á z o k ) .  D em b i ň s k i  s i  p l n e  u v e d o m u j e  s t a t u s  i n t e r ­p r e t á t o r a   a u s k u t o č ň u j e  d v a  k r o k y ,  k t o r é  m u  d o v o ľ u j ú  v ô b e c  z a č a ť   i n t e r p r e t o v a ť .  N a  j e d n e j  s t r a n e  j e  t o  a n a l ý z a  t e x t o v  z o r a d e n ý c h   v  p o s t u p n o s t i ,  k t o r á  n á m  u m o ž ň u j e  m y s ­l i eť   evolúciu  p l a t ó n s k e j   m y š l i e n k y   i d e í .   C h á p e  j u  a k o   " t e ó r i u " ,   t e d a   d o k l a d á ,  ž e  j e  v n ú t o r n e  s p ä t á   a ž e   v k o n e č n o m  p o r i a d k u  v e c í  v y t v á r a  u r č i t ú   " j e d n o t u " .  V y p o m á h a   si p o m e r n e  š i r o k ý m  s p e k t r o m  p l a t ó n s k e j  l i t e r a t ú r y ,  k t o r á   z  r ô z n y c h  h ľ a d í s k  c h r o n o l o g i c k y  a n a l y z u j e  P l a t ó n o v u  s p i s b u .  N a  d r u h e j  s t a n e  j e  t o  v ý k l a d o v á  t r a d í c i a ,  k u  k t o r e j  s a  D e m ­b i ň s k i   p r i a m o  p r i h l a s u j e   a k t o r ú   s a   s n a ž í   d om y s l i e ť .  O n o u   p r i z n a n o u   i n t e r p r e t a č n o u  p o z í c i o u  j e  p r á c a  b á d a t e ľ o v   z  t z v .  t i i b i n g e n s k e j  š k o l y .   I d e   o  p r á c e  z o  6 0 ­ t y c h   a  7 0 ­ t y c h  r o k o v ,  k t o r é  D e m b i ň s k i  p o v a ž u j e  z a  v r c h o l  s ú č a s n ý c h  p l a t ó n s k y c h  v ý k l a d o v .  

T z v .   " t u b i n g e n s k ý   P l a t ó n "   j e   d o b r e   z n á m y   " a u t o r "   nenapísaného  učenia (Ungeschriebene  Lehré).  T í i b i n g e n s k í  p l a t o n i c i  s a  s a m i  z a r a ď u j ú   k  i n t e r p r e t a č n e j   l ín i i ,  k t o r á  m a l a  z a č a ť  A r i s t o t e l om ,  p o k r a č o v a ť  s t a r o v e k ým i   k om e n t á t o r m i   P l a t ó n a   a k t o r á  b o l a   o b n o v e n á   a ž   s ú č a s n ý m i   i n t e r p r e t á t o rm i   a k o   K r a m e r   ( r .   1 9 5 9   n a p í s a l   p r v ú  v ý z n a m n ú  p r á c u  n a  t ú t o  t é m u )  a l e b o  G a i s e r .  T u b i n g e n s k ý  P l a t ó n  s a  u j a l  p o m e r n e  r ý c h l o  v N e m e c k u   a  o  n i e č o  n e s k ô r  a j  v o  F r a n c ú z s k u  ( M a r i e ­ D om i n i q u e  R i c h a r d )  a  T a l i a n s ku  ( G i o v a n n i   R e á l e ) .   V  a n g l o s a s k o m   s v e t e   s a   n e p r e s a d i l ,   a l e b o   l e n   n e v ý r a z n e   č i  v  " um i e r n e n e j  p o d o b e "  ( J .  N .  F i n d l a y ,  K e n n e t h  M .  S a y r e ) .  D o b r ý m  p r í k l a d om   k r i t i k s  e z o t e r i c k ý c h  i n t e r p r e t á c i í  P l a t ó n a  j e  p r á c a  H a r o l d a  C h e r n i s s a .  G r e g o r y  V l a s t o s a  a  \  p o s ­l e d n om  č a s e  L u c a  B r i s s o n a .  

V ý c h o d i s k o m   e z o t e r i c k ý c h   i n t e r p r e t á c i í  j e  P l a t ó n o v a   k r i t i k a   p í s m a   a  p í s a n i a   v o  Faidrovi  a  v  Siedmom  liste.  k d e  v y j a d r u j e  s k e p t i c k ý  p o s t o j  v o č i  m o ž n o s t i  p o z n á v a ť  " s a ­m o t n ú   s k u t o č n o s ť " .   V ý k l a d y   s a   o p i e r a j ú   o  l ín iu   s t a r o v e k ý c h   a u t o r o v ,   k t o r í   r ô / n \ m i  s p ô s o b m i  r e f e r u j ú  o  P l a t ó n o v om  " o r á l n o m  u č e n í " ,  ( m a l o  b \ ť  u r č e n é  u d a j n e  l en  ú / k e m u  o k r u h u  a k a d em i k o v ) .  P a t r í  s e m  A r i s t o t e l e s ,  A r i s t o x e n e s ,  Alexandros  z A f r o d i s i a k a .  S i m ­p l i k i o s .   S e x t o s   Em p i r i k o s   a t ď .  N a j v ý z n a m n e j š o u  a n a l ý z o u   t i i b i n g e n s k e j  s k o k   d o k l a ­

d a j ú c o u  o r á i n u  n á u k u  j e  t z v .  k o n c e p c i a  Prvých  Princípov,  k t o r á  m a l a  b y ť  ­  a l e   v p í s a n e j  p o d o b e  s a  t ý m  n e s t a l a  ­ p ř e f o r m u l o v á n í m  v š e t k ý c h  p r e d o š l ý c h  k o n c e p c i í  i d e í  z a l o ž e n o m  n a   p y t a g o r e j s k o m   u č e n í   o  " i d e á l n y c h   č í s l a c h " .   O d   p r v ý c h   a n a j v y š š í c h   p r i n c í p o v ,  o  k t o r ý c h  P l a t ó n  h o v o r í  n a p r .   v  Siedmom  liste,  b y  s a  m a l i  o d v o d i ť  i d e y  " a k o  t a k é "  ( t ý m  s a  m á  v y v r á t i ť  p r e s v e d č e n i e  n i e k t o r ý c h   b á d a t e ľ o v ,  ž e  n e s k o r ý   P l a t ó n   o p u s t i l   v l a s t n ú  m y š l i e n k u  i d e í ) .  E z o t e r i c k ý  P l a t ó n  m ô ž e  m a ť  m n o ž s t v o  p o d ô b ;  z n i c h  n a j r a d i k á l n e j š i a  j e  t á ,  k t o r á  p r e s v i e d č a ,  ž e  P l a t ó n  s p á j a l  o r á l n e  u č e n i e  s o  " s p ô s o b o m  ž i v o t a "  č i ž e  s o  " s p ô s o ­b o m  m y s l e n i a " ;  a k  b y  s a  u č e n i e  d o s t a l o  z a  b r á n y  A k a d é m i e  ( n a p r .   v p o d o b e  p í s a n ý c h  t e x t o v ) ,  s t r a t i l o  b y  n a  v l a s t n e j  s i l e ,  p r e s t a l o  b y  b y ť  u č e n í m  v o  v ý z n a m e ,  a k ý  m u  p r i s ú d i l  

u Aris totela:   EN  1096a   16  (pozr i   takt iež   Aristotelis  Fragmentu,  zl.  8  Ross) .   J edna  z na jzau j ímave j š í ch  statí  n a  tú to   t ému  pochádza   z pera   Hansa ­Georga  Gadame r a   {Amicus  Pluto magis  arnica  Veritas,  Hamburg .  Felix Meiner  Verlag  1968). 

736 

Platón.  Z t oho   by,   s amozre jme ,   vyplývalo,   ž e   d ia logy  zachované   pod   P la tónovým menom sú p re  nás  bezcenné .  A k  chceme  Platóna pochop i ť  a k o  mysli teľa,  mali  by  sme  ich  zahod iť   a uskutočniť  myš l ienkové  k roky   ­  tak,   a k o  t o   urobil   s ám  Platón,   k torý t o  "očakával"  a j  o d  svoj ich  nas ledovníkov ­ sme rom k "vnútornému logu".  

Dembiňského  interpretácia nenas ledu je  radikálnu  líniu ezoter ických výkladov .  Ko ­niec  koncov ,   podobný   pos to j   by   značne   znemožňova l   akúkoľvek   snahu   napísať  o  P la tónovom myslení  ne j akú  "knihu".  Dembiňski   v t omto  zmys le  pr ipúšťa  opods ta tne­nosť  t radičných  výkladov,  aby  vzápät í  zuži tkoval   niektoré  z  ich  pos t rehov  p re  po t reby  vlastnej   interpretácie.   Pos tupu je  c e z  analýzu jednot l ivých   d ia lógov,   k toré   podľa   neho  naznačujú   "evolúciu  teórie  ideí",  a dosp ieva   a ž   k miestu  prekročenia   exote r icke j  doktr íny  a  k  uchopeniu  doktr íny ezoter ickej .  Zau j ímavé  na t omto  pos tupe  j e  to, ž e  kým prvá   časť   knihy  použ íva   interpretácie  bádateľov,   ktorí   odmie ta jú   "ezoter ického Platóna",  záver  knihy využíva  predchádza júc i  výklad na to, aby  preukázal   "skutočnosť"  nenapísanej   náuky.   T en t o   pos tup   nie j e   náhodný;   slúži  a k o   upozornen ie   na   zvláš tnu "vnútornú  logiku",  pr ib l ižujúcu "ob idvoch"  Platónov.  Mysl ím,  ž e  taká to  a l ebo  podobná  interpretácia j e  opodsta tnená ,  pokiaľ  j e  a rgumentačne  doložená ,   a t o  nezávis le  od  toho ,  aký  j e  o sobný  pos to j  interpretátora.  Pokiaľ  ide o  Platóna,  môž eme  hodnot iť  interpretácie j e h o  myslenia   len  podľa  toho ,  a k o  sú  vypracované   a vystavané;  nedokážeme  však  nie­ktorú z nich vyhlás iť  z a  lepšiu  a  inú za  horšiu.  Práve  v pr ípade  Platóna ­  a t o  j e  na  t omto  "priateľovi p ravdy"  t o  ča rovné  ­  by sme  sa  t akýmto  "hodnot iac im pr í s tupom"  priznával i  skôr   k vlastnej  (už  mie rne  dogmat icke j )  pozícii  n e ž   k snahe   interpretovať Platóna.  N i č  mene j ,  a nič viac.  

Cesta   Dembiňského   Platóna  k  "teórii  ideí"  zač ína   analýzou  textov,   ktoré   bv  sme  J  ?  J 

mohli  chápať  ako  "zrodenie"  j e j  myšl ienky (1.  kapitola) .  Tzv .  rané  sokra tovské  d ia lóg)  pos tupujú  ako  j e d en  šík  k tzv. e í ô e a  jednot l ivých vecí.  K eď  sa pý tame  na zbožnosť  "ako  takú" ,   priateľstvo  "ako   také",   odvážnosť   "spoločnú  všetkým  veciam,   ktoré  nazývame  odvážnymi" ,  naše  premýšľanie  o r ien tu jeme  smerom  k  "veci samej" .  Jazykový  charakter  maieut ického  skúmania   p rekraču je   d ia lóg   Kratylos,  ktorý  vyúsťu je   d o   pož i adavk \  poznávať  xó a ó o q  z o  samotných vecí (2. kapitola).  N a  svo je j  ceste  k  ideám musí  Platón prekonať  "tieň sokra tovske j  logiky". Prvé pokusy  o s formulovanie  toho.  č o  neskôr  nazve  s lovom  í S e a ,   sa   viažu  k tzv.   "s t rednému  obdobiu" .   Dembiňski   ana lyzu je   pasaže  

f 

z d ia lógov  Faidón,  Faidros,  Symposion  a  Ústava,  aby  poukázal  na  množs tvo  aspektov ,  ktoré  Platóna  sprevádza jú  počas  j e h o  pokusov  uchopiť   idey  ako  skutočnost i   na  j e d n e j  strane a a k o  myšl ienkové  koncepty  na  s trane d ruhe j  (3.­4.  kapitola) .  Podobens tvo  Slnka.  

/  f 

Úsečky  a Jaskyne   z  Ústavy  6­7  (s i lne  poznačené   č íse lným  py tagore i zmom)  umožňu jú  nový  po j em  dialektiky,   ktorá   sa  pos tupne   s táva  oprot i   t e j  sokra tovskej   stále  viac   "ve­dením";   síce  zvláš tnym  vedením,   k toré  n emôžeme  chápať  a k o   ne j aký   "súhrn  pozna t ­kov",   a le   p redsa   veden ím,   k toré   si  j e  v edomé   vlas tnej   " rozumnost i"   (5 .   kapitola) .  Preverenie  prvých  pokusov   o pr ibl íženie   sa   k  ideám  preds tavu je   koncep t   anamnesis v  Menónovi  a  Faidónovi  (6 .   kapitola) .   N a   rad  pr ichádza  e leatská  d i ferencia   J edno ­Mnohé  z  Parmenida  (7 .  kapi tola)  a j e j  p řemys leme  z hľadiska  d i ferencie  súcno­nesúcno  v  Sofistovi  (8. kapitola) .  Z d á  sa,  ž e  mnohé  z toho,  na  čom bola  vystavaná koncepc ia  ideí, mus íme  zavrhnúť ,  pre tože  na rážame na  nerieši teľné apór ie .  Na š e  skúmanie  sa   v t omto  zmysle   presúva   o d   všeobecného   po jmu   idey  k po jmu   Idey­Miery   vo   Filébovi  (9 .  

F i l o zo f i a  5 6 ,   10  737 

kapitola).   Podľa  Dembiňského  j e  p r íznačná  skutočnosť ,  ž e  d ia lóg  nekonč í  apore t icky,  ako  sme  si na  t o  u ž  privykli  počas  naše j  cesty  k možnos t i  mysl ieť  ideu.  Filébos  j e  ú z ko  spätý s Mierou  vykreslenou pr ísne  matemat icky   v  Timaiovi  (10.  kapitola) .  Matemat i cký  obraz   por iadku  vecí ,   ktorý  nachádzame   na   konci   "evolúcie   P la tónove j   teór ie   ideí",  vrcholí   v koncepci i   Prvých  Pr incípov  (11.­12.   kapitola) .   J edno   (e\>)  u ž   nestoj í  oprot i  Mnohému,   a le   naprot i   Neurč i t e j   Dyáde .   Práve   v t omto   momen t e   vs tupu je   d o   hry myšlienka ezoter icke j  náuky  tak,  a k o  j e  naznačená  v niektorých pasážach  z  Pla tónových dia lógov  a  listov  a a k o  j e   p r i amo   vyložená   niektorými  Pla tónovými  komentá to rmi  a  kritikmi. 

Dembiňski  vychádza   ­ a k o  sme  u ž  pr ipomenul i   ­  z prác  Hansa  Krämera  a Konrada  Gaisera,   ktoré   sa  snaží  domys l ieť  v o  vzťahu  k vlas tnej  ana lýze   "evolúcie" .  Zdá   sa,  ž e  Platónova  "teória  ideí"  dosp ieva   počas   vlas tného  vývinu  k nutnosti   Prvých  Pr incípov (mier   ideí) za ložených  na  py tagore izme  ideálnych  čísiel.  A ž   z toh to  pohľadu  vyvs táva  pred  nami   Pla tónova  koncepc ia   idey  v urči tej   celistvosti   ­  v celistvosti ,   k torá   nie j e  pr í tomná  len  v myš l i enkovom koncepte ,  a le  n a jmä  v tom,  a k o  my  sami  u chopu j eme  svet nášho  poznania  (napr .  v o   fyzike,  p re   ktorú dodnes  platí, ž e  ňou  poznávaná   " fyz iká lna  skutočnosť"  sa  d á  vy jadr i ť  p ráve  a  len j a z y kom  matemat iky) .  

Dembiňského   Platón  j e   ukážkou  premýšľania ,   ktoré   núti  a vyzýva   na  ďalš ie  premýšľanie .  U ž  t o  j e  dos ta točný  dôvod  na  to, aby  sme  h o  čítali. Nemus íme  "súhlasiť"  s  analýzami  či  pos to jmi   interpretátora.   Nemus íme   dokonca   ani  pr i jať   "ezoter ického Platóna".  N o   každá   kvali tná  interpretácia,   vrá tane   tých  "ezoter ických",   nás   dokáže  poučiť .  Interpretácia j e  p roces ;  p roces  veľmi bl ízky samotne j  povahe  p la tónskej  d ia lek­tiky; proces ,  k torý  m á  pred sebou  cieľ,  a le  n emá  ho  ešte  v o  vlastníctve  ­  a k o  mávame  veci .   ktoré   sú   p re   nás   u ž   "hotové" .   Tak ,   ako   sa  Platón  bráni  pozi t ívnemu  čítaniu,  a j  knihy o j e h o  mys len í  by  mali  byť  predovše tkým spr í tomnením  nášho  premýšľania,  a nie  hodnotenia .  P ráve  t o  j e  zmys lom stare j  sentencie,  ktorú  si  platonici dodne s  odovzdáva jú :  Platón j e  p re  nás  mysl i teľom  len dovtedy,  kým nezačneme  premýšľať  m \   sami .  sami / a  seba.   Mysl ím,   ž e   takúto   podobu   pla tonizmu  môžeme  v t o m   naj lepšom  z im s l c   slova prisúdiť  Dembiňského  práci o  Platónovi .  

A  ešte  čosi :  Teš ím sa na  časy,  k eď  sa a j  my  na Slovensku pust íme d o  Platóna  S om  presvedčený,   že   mnohým  súčasným  o tázkam  nanovo   po rozumieme   práve   \ t e d \ .   k eď  začneme   rozumieť   vlas tnej   dej innost i   o tázok,   ktoré   si  kládli  rovnako,   a predsa   inak mnohí  myslitelia p red  nami .  

Vladislav  Suvák 

Mgr .  Vlad is lav  Suvák  Ka tedra  f i lozof ie  F F  P U  17. n ovemb r a  1 0 8 0  7 8  Prešov  S R  

738