amicus plato mag is Ámica veritas - filozofický ústav · bogdan dembiŇski: teória idei:...
Post on 27-Feb-2019
219 Views
Preview:
TRANSCRIPT
V pos lednom desaťročí sa v Rusku objavil i v iaceré publ ikácie , v ktorých sa v o väčšom či menšom rozsahu ref lektoval a j ruský typ ná rodne j mental i ty . Z a všetky spomeniem fundamentá lnu monograf iu V . K. Kantora " . . . J e s ť j e v rope j s ka j a deržava" Rossija: trudnyj puť k civilizácii (1997) , z ktorej som svo jho času preloži la (i pub l ikova
v
la) práve kapitolu o ruske j mentali te. Žiaľ , ani táto publ ikácia nie j e u ná s pr ís tupná.
Rais a Kapsová
PhDľ. Raisa Kopsová , CSc . F i lozof ický ústav S AV Klemensova 19 813 6 4 Brat is lava
AMICUS PLATO MAG IS ÁMICA VERITAS BOG DAN DEMBIŇSK I : Teória idei: Evolucja mysli Platoňskiej. Wydawnictvvo Uni wersytetu Sl^skiego, Katowice 1999, 2 . dop lnené vydanie , 2 0 9 s.
Recenziu knihv o Pla tónových ideách nezačnem hodnotením ani analýzou a l ebo interpretáciou textu. Možno nezačnem tradične, teda tak. ako sa zvykne či dokonca m á začínať. Z a postup, ktorý som si zvolil , sa ospraved lňu jem. A le nerozhodol som sa tak preto, aby som čitateľa upútal a lebo pobavil (hoci s ta roveké texty si kládli za jednu z úloh pobaviť a upútať čitateľa, p ravdaže nie na úkor kvality argumentácie) . Mys l ím, že predtým, a k o sa pus t íme d o premýšľania o Dembiňského Platónovi , mal i by sme si pr ipomenúť situáciu, ktorá nás pri čítaní kníh obzvlášť tých o Platónovi sprevádza , o hraničuje a vedie; a t o čas to b e z toho, aby sme si uvedomil i j e j zvláštnu moc . N a š e "obcovanie" s vecami súhrne nazývanými "svet" nie j e ani nadčasové , ani nečasové . Vždy vychádza z prí tomnost i , v ktorej sa nachádzame a k tore j mô ž eme v k aždom mo mente pripísať "vlastné de j iny" . Onen zvláštny pohyb vecí a ideí, k torý nie j e len j e d n o duchým dian ím, aíe ťažko opísa teľnou "de j innosťou" nás samých . J ednoducho vyjadrené , o veciach p remýšľame spoločne s kn ihami , k toré č í tame. A l e ked* si t o pr ipust íme, k eď si čosi t aké uvedomíme , mohl i či mali by sme uskutočniť p rvý krok, k torý sa netýka u ž len p rve j po ložene j otázky, ale toho, kto j u kladie: Ak é knihy o Platónovi čí tame, resp. akého Platóna č í t ame?
Donedávna t o boli spravidla marxis t ické interpretácie, ktoré nevyrástl i " samé z o seba" . V pozad í ich premýšľania by sme našli n a j e d n e j strane ( z j ednodušený) s lovník Hegela a vôbec nemecke j k las ickej f i losofie; na s trane d ruhe j to boli t rad ičné (h lavne nemecké) interpretácie an t ického myslenia č iže ( z j ednodušený) Zeller , Winde lband . Kranz atď. Hovor íme o "východnej" , veľmi z ideologizovanej f o rme marx izmu , ku ktorej sme sa donedávna t akmer všetci hlásili. Dnes sa k marx izmu nehlás ime, a le to ešte neznamená , ž e nás k n emu nepúta jú naše vlastné výklady, napr . výk lady Pla tóna. Mysl ím, ž e práve na tom, a k o rozumieme "vzdialeným mysl i teľom" napr . Pla tónovi ,
Filozofia 56, 10 7
^
s i m ô ž e m e d ô s l e d n e j š i e u v e d o m i ť s v o j e v l a s t n é p o s t o j e v o č i o t á z k a m , k t o r é n a z ý v a m e
" s ú č a s n ým i " . M a r x i s t i c k é i n t e r p r e t á c i e m i e s t a č l o v e k a v o s v e t e s a n e t ý k a l i l en d i s c i p l í n o
p i s u j ú c i c h t ú k t o r ú o b l a s ť s k u t o č n o s t i " o k o l o n á s " . R o v n a k o s a d o t ý k a l i t o h o , č o s m e z a n e c h á v a l i " z a s e b o u " . D e j i n y , i ch i n t e r p r e t á c i e a r e i n t e r p r e t á c i e , b o l i v c e n t r e n a š e j p o z o r n o s t i . A s p o ň n a v o n o k . M a r x i z m u s i ch m a l r a z a n a v ž d y " z h o d n o t i ť " a " p r e h o d no t i ť " . Z h ľ a d i s k a t e j t o p o ž i a d a v k y m u s e l o b y ť k a ž d é m u m a r x i s t o v i z r e j m é kritérium j e h o h o d n o t e n i a e š t e p r e d t ý m , a k o z a č a l n i e č o p r e h o d n o c o v a ť . V t o m t o p r e d b e ž n o m n á t l a k u n a i n t e r p r e t á c i u s a p r e j a v i l m a r x i z m u s a k o s c h em a t i c k ý a i d e o l o g i c k ý . P l a t ó n o v i s m e p r i s ú d i l i n á l e p k u " i d e a l i s t a " č i k o n k r é t n e j š i e " o b j e k t í v n y i d e a l i s t a " , k t o r e j s a u ž ( c h u d á k ) n e m o h o l z b a v i ť . M y s l í m , ž e m a r x i s t i c k é k r i t é r i um s p o l o č e n s k e j p r a x e s a p o d p í s a l o n a i n t e r p r e t á c i i d e j í n p r á v e t a k a k o n a k t o r e j k o ľ v e k i n e j o b l a s t i s k u t o č n o s t i . K o n i e c k o n c o v b y b o l o p a r a d o x n é , k e b y z o s t a l i n e p o š k v r n e n é p r á v e d e j i n y . P r e t o s o m d o s ť s k e p t i c k ý v o č i n i e k t o r ým u b e z p e č e n i a m , ž e m a r x i s t i c k í h i s t o r i c i n e b o l i č i n e m u s e l i b y ť z a ť a ž e n í i d e o l ó g i o u a ž e i c h p r á c a s p o č í v a l a v " r e k o n š t r u k c i i t o h o , č o s a s k u t o č n e o d o h r a l o v t o m k t o r o m m y s l e n í " . N a p l o d y t a k v c h t o " r e k o n š t r u k c i í " n a r á ž a m e W \ J *
d o d n e s . N e v i e m , č i s a m e d z i n a m i e š t e n á j d e n e j a k ý m a r x i s t i c k ý h i s t o r i k , a l e v i e m , ž e d o d n e s s ú m a r x i s t i c k é s c h é m y h o d n o t e n i a p r í t o m n é v s l o v n í k o c h t ý c h , k t o r í s a k m a r x i z m u u ž n e h l á s i a . S t á l e v i a c s o m p r e s v e d č e n ý , ž e v o č i d e j i n á m m y s l e n i a s m e z o d p o v e d n í p r á v e t a k a k o v o č i k t o r e j k o ľ v e k i n e j o b l a s t i n á š h o o b c o v a n i a s o s v e t o m n a š i c h ž i v o t o v . N i e s ť z o d p o v e d a ť z a d e j i n y z n a m e n á p r e d o v š e t k ým p o k ú š a ť s a r o z u m i e ť im , i n t e r p r e t o v a ť i c h , h ľ a d a ť c e s t y ď a l š i e h o p o r o z um e n i a . J e d n o d u c h o v y j a d r e n é , p r i z n a ť s i , ž e a j o n y s ú "v p o h y b e " . P o d o b n e a k o n a š e m y s l e n i e , a n i d e j i n \ n i e s ú e š t e " h o t o v é " .
N e v i e m , č i p o ľ s k í h i s t o r i c i m y s l e n i a m a j ú p o d o b n é p o c i t y . A l e v i e m . ž e v p o ľ s k e j s p i s b e p o s l e d n é h o d e s a ť r o č i a v z n i k l o n i e k o ľ k o p r á c , k t o r é s a p o k ú š a j ú i n t e r p r e t o v a ť d e j i n y m y s l e n i a n a z á k l a d e k o n k r é t n y c h a n a l ý z n e z a ť a ž e n ý c h p r e d b e ž n ým i h o d n o t i a c i m i s c h ém am i . A t a k é t o s c h é m v n e m u s i a b v ť len m a r x i s t i c k é . V t o m t o o h ľ a d e d l h u j e m e
y *
P l a t ó n o v i v e ľ a . V e ď v y h l á s i ť o n i e k om , ž e b o l " o t c o m o b j e k t í v n e h o i d e a l i zm u " , z n a m e n a l o v m a r x i s t i c k om ž a r g ó n e a s i t o ľ k o a k o o d s u n ú ť h o n a v e d ľ a j š i u k o ľ a j e š t e p r e d t ý m , a k o s m e s a z a č a l i z a o b e r a ť k t o r ý m k o ľ v e k a r g u m e n t o m ( k e ď ž e " d o t v č n \ i d e a l i s t a " n e p o
y w x # > •
c h o p i l m a t e r i á l n u p o v a h u s p o l o č e n s k é h o d i a n i a ) . 1 A k o a r g um e n t \ p r o s p e c h t e j t o
n á l e p k y m o h l o s l ú ž i ť p o u k á z a n i e n a " im a t e r i á l n o s ť " i d e í , k t o r é m a j ú b y ť v o v z ť a h u k "m a t e r i á l n em u s v e t u " p r v o t n é a u r č u j ú c e . ( " P l a t ó n p o v a ž o v a l m a t e r i á l n u p o d s t a t u
1 Samozre jme , ž e p o jmy a ko " idea l izmus" , "objekt ívny" , " subjek t ívny" a tď. nevynašie l mar x i zmus ani ich neup la tňova l n a de j iny mys len ia a k o j ed iný ; t ieto a iné "hodno t i ace p o jmy" vznikli v novovekom myslení . N o a j v j e h o rámci by sme našli n i ekoľko rôzne pochopených " ideal izmov " (napr . Be rke leyho p o j em "teis t ického", Kan tov po j em " t ranscendentá lneho" a l ebo Hege lov po j em "abso lú tneho" ideal izmu a tď. ) Marxis t i si j edno t l i vé po jmy prispôsobi l i a n anovo ich de f i novali tak. aby vyhovova l i ich pož iadavkám. N o podobne up la tňovanie te rminologických s chém hodno ten ia na ce lé d e j i ny myslenia nás mô ž e ľahko zviesť a zaviesť a ž k p resvedčen iam, k toré n ám nepomáha jú rozumieť de j inám, a le v konečnom dôs ledku n ám ich zahml ieva jú ( v iď napr . pr íbeh o n ikdy nekonč i acom "súboj i ideal izmu a mater ia l izmu", v k to rom je u top ická vízia víťazstva mater ia l izmu "preukáza teľná" v k tore jkoľvek epoche de j ín ; de j iny sú však p o t om len novou "eschato lógiou" , a j k eď obrá tenou z "hlavy na nohy". . . )
734
s v e t a z a d r u h o t n ú , o d v o d e n ú z p r v o t n e j i d e á l n e j p o d s t a t y , k t o r ú v i d e l v i d e á c h . . . " )
O b á v a m s a , ž e t a k é t o č í t a n i e P l a t ó n a n e p r i s p i e v a k p o c h o p e n i u t o h o , č o d n e s z v y k n e m e
n a z ý v a ť " t e ó r i o u i d e í " . D ô v o d o v j e v i a c e r o . U v e ď m e a s p o ň j e d e n z a v š e t k y : P r i a m o
v P l a t ó n o v ý c h t e x t o c h b y s m e n a š l i n i e k o ľ k o " t e ó r i í i d e í " . N i e k t o r é z t ý c h t o " t e ó r i í "
( n a p r . v 1. č a s t i Parmeniclcí) b y s m e m o h l i c h á p a ť a k o z á s a d n é k r i t i k y a o dm i e t n u t i a a k e j k o ľ v e k m o ž n o s t i p o s t u l o v a ť ď a l š i e " u č e n i e o i d e á c h " . A l e b o p o u ž i m e j e d n o d u c h ý p r o t i a r g um e n t : A k P l a t ó n d o s p i e v a k n u t n o s t i p o z n á v a ť i d e y p o m o c o u g e o m e t r i c k e j s k u t o č n o s t i , a k o b y s m e t o v yv r á t i l i z p o z í c i e m a r x i s t u ? M u s e l i b y s m e n a p r . d o k á z a ť "m a t e r i á l n o s ť " m a t em a t i c k ý c h e n t í t . A l e u k á ž t e m i v m a t e r i á l n om s v e t e " t r o j k u " a l e b o " m n o ž i n u b o d o v r o v n a k o v z d i a l e n ú o d s v o j h o s t r e d u " ! P r á v e t a k t o z d ô v o d n e n é "m y s l i t e ľ n é v e c i " v y r á ž a l i z b r a n e z r ú k s t a r o v e k ým k r i t i k om P l a t ó n a . A m n o h ý m i c h v y r á ž a j ú d o d n e s . Z d á s a , ž e m a r x i s t i n e d o s i a h l i v t e j t o o t á z k e a n i ú r o v e ň s t a r o v e k ý c h d i s k u s i í . M o h l i b y s m e p o k r a č o v a ť ď a l e j , o d s o k r a t o v s k e j m a i e u t i k y k p l a t ó n s k e j d i a l e k t i k e , o d m e t a f y z i k y J e d n a k n e u r č i t o s t i D y á d y č i k n e m o ž n o s t i p o s t u l o v a ť n á u k u o " v e c i s a m e j " (Siedmy list) a t ď . U P l a t ó n a j e p r í l i š v e ľ a t é m , k t o r é s a n e d a j ú v y l o ž i ť p o z i t í v n e , n e c h b y s m e s a o t o p o k ú s i l i z k t o r e j k o ľ v e k i n t e r p r e t a č n e j p o z í c i e . N e d a j ú s a " z h o d n o t i ť " . Z d á s a , ž e a k ý k o ľ v e k p o z i t i v i zm u s u p l a t n e n ý v o č i P l a t ó n o v i j e v o p r e d o d s ú d e n ý n a n e ú s p e c h . P l a t ó n o v e t e x t y s ú p r í k l a d om v š e t k ý c h p r í k l a d o v interpretačnej neistoty a n u t n o s t i o p ä t o v n é h o p o r o z u m e n i a t o m u , č o u ž b o l o i n t e r p r e t o v a n é h o c i a j n a m i s a m ým i .
f
O s p r a v e d l ň u j e m s a z a t e n t o z d ĺ h a v ý ú v o d . P o k ú š a l s o m s a u v i e s ť D e m b i ň s k é h o k n i h u d o k o n t e x t u , k t o r ý s a t ý k a p r e d o v š e t k ým n a š e j s i t u á c i e , a s p o ň p o k i a ľ i d e o v ý k l a d o v ú l i t e r a t ú r u k a n t i c k e j f i l o s o f i i . Z d á s a , ž e n a S l o v e n s k u s m e d o t e r a z n e p r e k o na l i k v a l i t u v l a s t n ý c h m a r x i s t i c k ý c h i n t e r p r e t á c i í . P o z n á m e t o v e ľ m i ľ a h k o s a m i n a s e b e : K e ď v s t u p u j e m e n a p ô d u a n t i c k é h o m y s l e n i a , č a s t o c í t i m e n e i s t o t u a n i e k e d y d o k o n c a " d e j i n n é p r á z d n o " . S t a r o v e k ém u m y s l e n i u s t á l e d l h u j e m e v e ľ m i v e ľ a . D o t e r a z n a p r . n e m á m e v y p r a c o v a n ú a d e k v á t n u t e rm i n o l ó g i u , p o m o c o u k t o r e j b y s m e d o k á z a l i i n t e r p r e t o v a ť o n e n " p o č i a t o č n ý s t a v z á p a d n é h o m y s l e n i a " . D o t e r a z n a p r . h ľ a d á m e u P l a t ó n a č i A r i s t o t e l a n e j a k ú " n á u k u o h m o t e " , z a t i a ľ č o a n i P l a t ó n , a n i A r i s t o t e l e s n e ma l i v o s v o j i c h s l o v n í k o c h n i č . č o b y k o r e š p o n d o v a l o s m o d e r n ý m p o j m o m " h m o t y " ( a a n i s pojmom " n á u k } " ) . A l e v š e t k o j e t o v l a s t n e o t o m i s t om . N o v é i n t e r p r e t á c i e b u d u m u s i e ť n a d v i a z a ť n a p r á c u k l a s i c k ý c h f i l o l ó g o v a h ľ a d a ť m o ž n o s t i v ý k l a d o v , k t o r é
d ú f a j m e a n t i c k é m y s l e n i e o p ä ť u v e d ú n a s c é n u n á š h o s ú č a s n é h o p r em ý š ľ a n i a . A l e
p r e j d i m e k j e d n o t l i v ý m t é m a m p r á c e . K n i h a B o g d a n a D e m b i ň s k é h o z a č í n a ( a n e s i e s a ) v z n a m e n í s l á v n e j s t r e d o v e k e j
s e n t e n c i e , k t o r á m á v e ľ m i z v l á š t n e a n e z am e n i t e ľ n é d e j i n y : Amicus Plato, sed magis arnica Veritas. J e j p ô v o d s i a h a k A r i s t o t e l o v e j Etike Nikomachovej, a l e p o u ž í v a l i j u n a j m ä n e s k o r í a n t i c k í a p o t o m a j s t r e d o v e k í k om e n t á t o r i P l a t ó n o v ý c h t e x t o v . M n o h í b á d a t e l i a s a k n e j d o d n e s h l á s i a , a t o j e d n o d u c h o p r e t o , l e b o j e d o k o n a l ý m v y j a d r e n í m f a s c i n á c i e P l a t ó n om , k t o r á n á s n ú t i " p r e k o n á v a ť " t o , č o s m e a k o i n t e r p r e t á t o r i u ž d á v n o p r e k o n a l i , r e s p . s m e s i m y s l e l i , ž e s m e t o p r e k o n a l i : Platón je priateľ, ale väčšmi si treba ctiť pravdu1
2 Lat inský citát s a dochova l v Ce rvan te sovom románe Do/i Ouijote (II. 51) : pozr i ana lo gickú vetu na adresu Sokra ta u Roge ra Bacona {Opus mains. I. 7): g récka p odob a sen tenc ie
F i l ozo f i a 5 6 , 10 735
A k s a p ú š ť a m e d o v ý k l a d u P l a t ó n a , s m e ( m o ž n o z á m e r n e , m o ž n o s a m o t n ý m P l a t ó n om ) n ú t e n í p r i z n a ť s a k u r č i t e j p o z í c i i , k t o r á n á s o p r á v ň u j e p o v e d a ť č o k o ľ v e k n a a d r e s u t o h o , k t o r é h o o d t e r a z b u d e m e n a z ý v a ť m e n o m " P l a t ó n " . P r e n i e k o h o t o z n a m e n á m á r n e ú s i l i e , p r e i n é h o j e t o m o ž n o s ť / n u t n o s ť p r i h l á s i ť s a k u r č i t e j v ý k l a d o v e j t r a d í c i i , n i e k t o ď a l š í t o m ô ž e c h á p a ť a k o p r o c e s , d o k t o r é h o v s t u p u j e m e n e u s t á l e , d o k o n c a a j v t e d y , k e d ' P l a t ó n a p r i a m o n e i n t e r p r e t u j e m e ( a k o b y v š e t k o , č o v o f i l o s o f i i r o b í m e , b o l o l en k l a d e n í m t ý c h i s t ý c h p l a t ó n s k y c h o t á z o k ) . D em b i ň s k i s i p l n e u v e d o m u j e s t a t u s i n t e r p r e t á t o r a a u s k u t o č ň u j e d v a k r o k y , k t o r é m u d o v o ľ u j ú v ô b e c z a č a ť i n t e r p r e t o v a ť . N a j e d n e j s t r a n e j e t o a n a l ý z a t e x t o v z o r a d e n ý c h v p o s t u p n o s t i , k t o r á n á m u m o ž ň u j e m y s l i eť evolúciu p l a t ó n s k e j m y š l i e n k y i d e í . C h á p e j u a k o " t e ó r i u " , t e d a d o k l a d á , ž e j e v n ú t o r n e s p ä t á a ž e v k o n e č n o m p o r i a d k u v e c í v y t v á r a u r č i t ú " j e d n o t u " . V y p o m á h a si p o m e r n e š i r o k ý m s p e k t r o m p l a t ó n s k e j l i t e r a t ú r y , k t o r á z r ô z n y c h h ľ a d í s k c h r o n o l o g i c k y a n a l y z u j e P l a t ó n o v u s p i s b u . N a d r u h e j s t a n e j e t o v ý k l a d o v á t r a d í c i a , k u k t o r e j s a D e m b i ň s k i p r i a m o p r i h l a s u j e a k t o r ú s a s n a ž í d om y s l i e ť . O n o u p r i z n a n o u i n t e r p r e t a č n o u p o z í c i o u j e p r á c a b á d a t e ľ o v z t z v . t i i b i n g e n s k e j š k o l y . I d e o p r á c e z o 6 0 t y c h a 7 0 t y c h r o k o v , k t o r é D e m b i ň s k i p o v a ž u j e z a v r c h o l s ú č a s n ý c h p l a t ó n s k y c h v ý k l a d o v .
T z v . " t u b i n g e n s k ý P l a t ó n " j e d o b r e z n á m y " a u t o r " nenapísaného učenia (Ungeschriebene Lehré). T í i b i n g e n s k í p l a t o n i c i s a s a m i z a r a ď u j ú k i n t e r p r e t a č n e j l ín i i , k t o r á m a l a z a č a ť A r i s t o t e l om , p o k r a č o v a ť s t a r o v e k ým i k om e n t á t o r m i P l a t ó n a a k t o r á b o l a o b n o v e n á a ž s ú č a s n ý m i i n t e r p r e t á t o rm i a k o K r a m e r ( r . 1 9 5 9 n a p í s a l p r v ú v ý z n a m n ú p r á c u n a t ú t o t é m u ) a l e b o G a i s e r . T u b i n g e n s k ý P l a t ó n s a u j a l p o m e r n e r ý c h l o v N e m e c k u a o n i e č o n e s k ô r a j v o F r a n c ú z s k u ( M a r i e D om i n i q u e R i c h a r d ) a T a l i a n s ku ( G i o v a n n i R e á l e ) . V a n g l o s a s k o m s v e t e s a n e p r e s a d i l , a l e b o l e n n e v ý r a z n e č i v " um i e r n e n e j p o d o b e " ( J . N . F i n d l a y , K e n n e t h M . S a y r e ) . D o b r ý m p r í k l a d om k r i t i k s e z o t e r i c k ý c h i n t e r p r e t á c i í P l a t ó n a j e p r á c a H a r o l d a C h e r n i s s a . G r e g o r y V l a s t o s a a \ p o s l e d n om č a s e L u c a B r i s s o n a .
V ý c h o d i s k o m e z o t e r i c k ý c h i n t e r p r e t á c i í j e P l a t ó n o v a k r i t i k a p í s m a a p í s a n i a v o Faidrovi a v Siedmom liste. k d e v y j a d r u j e s k e p t i c k ý p o s t o j v o č i m o ž n o s t i p o z n á v a ť " s a m o t n ú s k u t o č n o s ť " . V ý k l a d y s a o p i e r a j ú o l ín iu s t a r o v e k ý c h a u t o r o v , k t o r í r ô / n \ m i s p ô s o b m i r e f e r u j ú o P l a t ó n o v om " o r á l n o m u č e n í " , ( m a l o b \ ť u r č e n é u d a j n e l en ú / k e m u o k r u h u a k a d em i k o v ) . P a t r í s e m A r i s t o t e l e s , A r i s t o x e n e s , Alexandros z A f r o d i s i a k a . S i m p l i k i o s . S e x t o s Em p i r i k o s a t ď . N a j v ý z n a m n e j š o u a n a l ý z o u t i i b i n g e n s k e j s k o k d o k l a
d a j ú c o u o r á i n u n á u k u j e t z v . k o n c e p c i a Prvých Princípov, k t o r á m a l a b y ť a l e v p í s a n e j p o d o b e s a t ý m n e s t a l a p ř e f o r m u l o v á n í m v š e t k ý c h p r e d o š l ý c h k o n c e p c i í i d e í z a l o ž e n o m n a p y t a g o r e j s k o m u č e n í o " i d e á l n y c h č í s l a c h " . O d p r v ý c h a n a j v y š š í c h p r i n c í p o v , o k t o r ý c h P l a t ó n h o v o r í n a p r . v Siedmom liste, b y s a m a l i o d v o d i ť i d e y " a k o t a k é " ( t ý m s a m á v y v r á t i ť p r e s v e d č e n i e n i e k t o r ý c h b á d a t e ľ o v , ž e n e s k o r ý P l a t ó n o p u s t i l v l a s t n ú m y š l i e n k u i d e í ) . E z o t e r i c k ý P l a t ó n m ô ž e m a ť m n o ž s t v o p o d ô b ; z n i c h n a j r a d i k á l n e j š i a j e t á , k t o r á p r e s v i e d č a , ž e P l a t ó n s p á j a l o r á l n e u č e n i e s o " s p ô s o b o m ž i v o t a " č i ž e s o " s p ô s o b o m m y s l e n i a " ; a k b y s a u č e n i e d o s t a l o z a b r á n y A k a d é m i e ( n a p r . v p o d o b e p í s a n ý c h t e x t o v ) , s t r a t i l o b y n a v l a s t n e j s i l e , p r e s t a l o b y b y ť u č e n í m v o v ý z n a m e , a k ý m u p r i s ú d i l
u Aris totela: EN 1096a 16 (pozr i takt iež Aristotelis Fragmentu, zl. 8 Ross) . J edna z na jzau j ímave j š í ch statí n a tú to t ému pochádza z pera Hansa Georga Gadame r a {Amicus Pluto magis arnica Veritas, Hamburg . Felix Meiner Verlag 1968).
736
Platón. Z t oho by, s amozre jme , vyplývalo, ž e d ia logy zachované pod P la tónovým menom sú p re nás bezcenné . A k chceme Platóna pochop i ť a k o mysli teľa, mali by sme ich zahod iť a uskutočniť myš l ienkové k roky tak, a k o t o urobil s ám Platón, k torý t o "očakával" a j o d svoj ich nas ledovníkov sme rom k "vnútornému logu".
Dembiňského interpretácia nenas ledu je radikálnu líniu ezoter ických výkladov . Ko niec koncov , podobný pos to j by značne znemožňova l akúkoľvek snahu napísať o P la tónovom myslení ne j akú "knihu". Dembiňski v t omto zmys le pr ipúšťa opods ta tnenosť t radičných výkladov, aby vzápät í zuži tkoval niektoré z ich pos t rehov p re po t reby vlastnej interpretácie. Pos tupu je c e z analýzu jednot l ivých d ia lógov, k toré podľa neho naznačujú "evolúciu teórie ideí", a dosp ieva a ž k miestu prekročenia exote r icke j doktr íny a k uchopeniu doktr íny ezoter ickej . Zau j ímavé na t omto pos tupe j e to, ž e kým prvá časť knihy použ íva interpretácie bádateľov, ktorí odmie ta jú "ezoter ického Platóna", záver knihy využíva predchádza júc i výklad na to, aby preukázal "skutočnosť" nenapísanej náuky. T en t o pos tup nie j e náhodný; slúži a k o upozornen ie na zvláš tnu "vnútornú logiku", pr ib l ižujúcu "ob idvoch" Platónov. Mysl ím, ž e taká to a l ebo podobná interpretácia j e opodsta tnená , pokiaľ j e a rgumentačne doložená , a t o nezávis le od toho , aký j e o sobný pos to j interpretátora. Pokiaľ ide o Platóna, môž eme hodnot iť interpretácie j e h o myslenia len podľa toho , a k o sú vypracované a vystavané; nedokážeme však niektorú z nich vyhlás iť z a lepšiu a inú za horšiu. Práve v pr ípade Platóna a t o j e na t omto "priateľovi p ravdy" t o ča rovné by sme sa t akýmto "hodnot iac im pr í s tupom" priznával i skôr k vlastnej (už mie rne dogmat icke j ) pozícii n e ž k snahe interpretovať Platóna. N i č mene j , a nič viac.
Cesta Dembiňského Platóna k "teórii ideí" zač ína analýzou textov, ktoré bv sme J ? J
mohli chápať ako "zrodenie" j e j myšl ienky (1. kapitola) . Tzv . rané sokra tovské d ia lóg) pos tupujú ako j e d en šík k tzv. e í ô e a jednot l ivých vecí. K eď sa pý tame na zbožnosť "ako takú" , priateľstvo "ako také", odvážnosť "spoločnú všetkým veciam, ktoré nazývame odvážnymi" , naše premýšľanie o r ien tu jeme smerom k "veci samej" . Jazykový charakter maieut ického skúmania p rekraču je d ia lóg Kratylos, ktorý vyúsťu je d o pož i adavk \ poznávať xó a ó o q z o samotných vecí (2. kapitola). N a svo je j ceste k ideám musí Platón prekonať "tieň sokra tovske j logiky". Prvé pokusy o s formulovanie toho. č o neskôr nazve s lovom í S e a , sa viažu k tzv. "s t rednému obdobiu" . Dembiňski ana lyzu je pasaže
f
z d ia lógov Faidón, Faidros, Symposion a Ústava, aby poukázal na množs tvo aspektov , ktoré Platóna sprevádza jú počas j e h o pokusov uchopiť idey ako skutočnost i na j e d n e j strane a a k o myšl ienkové koncepty na s trane d ruhe j (3.4. kapitola) . Podobens tvo Slnka.
/ f
Úsečky a Jaskyne z Ústavy 67 (s i lne poznačené č íse lným py tagore i zmom) umožňu jú nový po j em dialektiky, ktorá sa pos tupne s táva oprot i t e j sokra tovskej stále viac "vedením"; síce zvláš tnym vedením, k toré n emôžeme chápať a k o ne j aký "súhrn pozna t kov", a le p redsa veden ím, k toré si j e v edomé vlas tnej " rozumnost i" (5 . kapitola) . Preverenie prvých pokusov o pr ibl íženie sa k ideám preds tavu je koncep t anamnesis v Menónovi a Faidónovi (6 . kapitola) . N a rad pr ichádza e leatská d i ferencia J edno Mnohé z Parmenida (7 . kapi tola) a j e j p řemys leme z hľadiska d i ferencie súcnonesúcno v Sofistovi (8. kapitola) . Z d á sa, ž e mnohé z toho, na čom bola vystavaná koncepc ia ideí, mus íme zavrhnúť , pre tože na rážame na nerieši teľné apór ie . Na š e skúmanie sa v t omto zmysle presúva o d všeobecného po jmu idey k po jmu IdeyMiery vo Filébovi (9 .
F i l o zo f i a 5 6 , 10 737
kapitola). Podľa Dembiňského j e p r íznačná skutočnosť , ž e d ia lóg nekonč í apore t icky, ako sme si na t o u ž privykli počas naše j cesty k možnos t i mysl ieť ideu. Filébos j e ú z ko spätý s Mierou vykreslenou pr ísne matemat icky v Timaiovi (10. kapitola) . Matemat i cký obraz por iadku vecí , ktorý nachádzame na konci "evolúcie P la tónove j teór ie ideí", vrcholí v koncepci i Prvých Pr incípov (11.12. kapitola) . J edno (e\>) u ž nestoj í oprot i Mnohému, a le naprot i Neurč i t e j Dyáde . Práve v t omto momen t e vs tupu je d o hry myšlienka ezoter icke j náuky tak, a k o j e naznačená v niektorých pasážach z Pla tónových dia lógov a listov a a k o j e p r i amo vyložená niektorými Pla tónovými komentá to rmi a kritikmi.
Dembiňski vychádza a k o sme u ž pr ipomenul i z prác Hansa Krämera a Konrada Gaisera, ktoré sa snaží domys l ieť v o vzťahu k vlas tnej ana lýze "evolúcie" . Zdá sa, ž e Platónova "teória ideí" dosp ieva počas vlas tného vývinu k nutnosti Prvých Pr incípov (mier ideí) za ložených na py tagore izme ideálnych čísiel. A ž z toh to pohľadu vyvs táva pred nami Pla tónova koncepc ia idey v urči tej celistvosti v celistvosti , k torá nie j e pr í tomná len v myš l i enkovom koncepte , a le n a jmä v tom, a k o my sami u chopu j eme svet nášho poznania (napr . v o fyzike, p re ktorú dodnes platí, ž e ňou poznávaná " fyz iká lna skutočnosť" sa d á vy jadr i ť p ráve a len j a z y kom matemat iky) .
Dembiňského Platón j e ukážkou premýšľania , ktoré núti a vyzýva na ďalš ie premýšľanie . U ž t o j e dos ta točný dôvod na to, aby sme h o čítali. Nemus íme "súhlasiť" s analýzami či pos to jmi interpretátora. Nemus íme dokonca ani pr i jať "ezoter ického Platóna". N o každá kvali tná interpretácia, vrá tane tých "ezoter ických", nás dokáže poučiť . Interpretácia j e p roces ; p roces veľmi bl ízky samotne j povahe p la tónskej d ia lektiky; proces , k torý m á pred sebou cieľ, a le n emá ho ešte v o vlastníctve a k o mávame veci . ktoré sú p re nás u ž "hotové" . Tak , ako sa Platón bráni pozi t ívnemu čítaniu, a j knihy o j e h o mys len í by mali byť predovše tkým spr í tomnením nášho premýšľania, a nie hodnotenia . P ráve t o j e zmys lom stare j sentencie, ktorú si platonici dodne s odovzdáva jú : Platón j e p re nás mysl i teľom len dovtedy, kým nezačneme premýšľať m \ sami . sami / a seba. Mysl ím, ž e takúto podobu pla tonizmu môžeme v t o m naj lepšom z im s l c slova prisúdiť Dembiňského práci o Platónovi .
A ešte čosi : Teš ím sa na časy, k eď sa a j my na Slovensku pust íme d o Platóna S om presvedčený, že mnohým súčasným o tázkam nanovo po rozumieme práve \ t e d \ . k eď začneme rozumieť vlas tnej dej innost i o tázok, ktoré si kládli rovnako, a predsa inak mnohí myslitelia p red nami .
Vladislav Suvák
Mgr . Vlad is lav Suvák Ka tedra f i lozof ie F F P U 17. n ovemb r a 1 0 8 0 7 8 Prešov S R
738
top related