cezannovo oko a merleaupontyho duch

F I LOZOF IA  RoČ. 5 6 ,  2 0 0 1 ,  č .   7 

CEZANNOVO OKO A MERLEAU­PONTYHO DUCH 

MAR I A N NA  H O L U BOVÁ ,  F i l o zo f i c ký  ú s t a v  S AV ,  B r a t i s l ava  

H O L U B OVÁ ,  M . :  C é z a n n e ' s  E y e  a n d  Me r l e a u ­Pon t y ' s  Sp i r i t  F I LOZOF IA  5 6 ,  2 0 0 1 .  N o  7,  p .  4 7 4  

T h e  p r o j e c t  o f  r e t u r n i ng  b a c k  t o  t h e  o r i g i na l  r oo t s  o f  t h e  p h e n om e n a l  b e i n g  a n d  o f  p e n e t r a t i n g  in to   its d e p t h s  w a s  in i t i a t ed  b y  p a i n t i ng ,  n am e l y  b y  Pau l  C e z a n n e  a n d  h i s  n e w  a e s t h e t i c s  o f  exp r e s s i on .  C e z a n n e ' s  a p p r o a c h  w a s  l a te r  a d o p t e d  b y  h i s  a d ­m i r e r  M a u r i c e  Me r l e a u ­ Pon t y ,  w h o  c on t r i b u t e d  t o  it m a i n l y  b y  h i s  i nv i s i b l e  d i m e n ­s i o n   o f   t h e   t h ough t .   T h e   c l o s e   r e l a t ion   b e tw e e n   C é z a n n e ' s   p a i n t i n g   a n d  Me r l e a u ­Pon t y ' s  ph i l o soph i c a l  w o r k ,  w h i c h   in  a w a y  t r a n s f o rm s  t h e  p a i n t i n g s  i n t o  t h e  w o r d s  o f  a n  e l o c a t i v e  l a nguage ,   is  t h e  e v i d e n c e  o f  t h e  b o n d s  e x i s t i n g  b e tw e e n  p h i l o s o p h y  a n d  t h e  w o r k s  o f  ar t .  

Ľudská   exis tencia   nasáva   p r í tomnosť   v id i teľného   sveta   s k a ždým  nádychom  tela a t en to  senzor ický  kanál  zmys lového  prež ívan ia  j u  vč l eňu je  d o  spo ločného  un iverza  vec í  a  ľudí.   Spo lu  s o  záz račnými   f a rbami  vše tkého  v id i teľného  sa  n ám   z h ĺbky  p r ihovára jú  nevidi teľné  h lasy   a hoc i   ich  nev id íme ,  veľmi  dob r e   ich  po ču j eme .  N o  tak,   a k o  n ie  j e  možný  ž i adny  zmys lový  v n em  b e z  toho ,  aby  sme  h o  zá roveň  myslel i ,  n i e j e  mo ž n é  mys ­lenie b ez  vnímania ,  v e ď  každá  n emá  idea j e  vždy  u ž  vys lovenou  myš l ienkou .  Bohuž iaľ ,  f i lozof ia  odsunu la   tú to  ob la sť  t ichosti ,   neustá le   s a   sp l ie tava júcu   s j a v ovým i  podobami  j e dno t n ého   Bytia .   "Vid i t eľno   a nevid i teľno"   sú  spä té   r odným  pu tom,   k toré   n i k d \  n emôžeme  pre t rhnúť,  mô ž eme  naň  len  zabudnúť .  Náp r ava  j e  j e dnoduchá ,   stačí  sa  pri­

0 

navrát iť   k pôvodným  ko reňom  a pren iknúť  d o  h lbkv j a v o v é h o  súcna.   r e n t o  plán  inicio­va lo  na jprv  mal iars tvo,   konkré tne   Paul  Cezanne  ( 1 839 ­1906 )   v nove j  es te t ike   vS r a / u .  ktorý'  j e h o   obd ivova te ľ   Mauricea  Merleau­Ponty  ( 1 908 ­1961 )   nás ledne   doplni l  o  nevidi teľnú  d imenz iu   mys leného .   Pr íbuznosť  Cézannove j  ma ľ b \   a Me r l e a u ­Pon t \ h o  

J  J  s 

f i lozof icke j  práce ,  a koby  t r an s fo rmu júce j  ob razy  d o  s lov e loka t ivneho  j a / \ k a ,  op;iť r a /  dokáza la  spä tosť  f i lozof ie  s umen ím .  A k o  umenie ,  tak a j  f i lozof ia  sa  vzdáva jú  všetkých vedeckých n á rokov  d á v a ť  definitívne  odpovede  formulované  do  ax iom,  r iadiac  s a  p res ­n e  s tanovenými  prav id lami   a me tódami .  A k  si a j  v rámci  his tór ie  f i lozof ia  a l ebo  umen i e  uzurpoval i   n á rok   n a   tú to   exak tnú   racional i tu ,   zväčša   s a   zaplietl i   d o   pasce   v las tných východísk .   Cé z annovo   umen i e   a j   Mer l eau ­Pon tyho   f i lozof ia   nás   necháva jú   v id ieť  a mysl ieť .   V konf ron tác i i ,  n o  n ie   v negáci i   s v edou  ob a j a  majs t r i  otvori l i   náš  pohľad  n a  "životný sve t"  neus tá leho  pohybu   a spl ie tavania  textúry  "vidi teľná  a nev id i teľná" .  Šírky 

r 

a  h ĺbky sveta.  P odobne  a ko  Henr i  Bergson ,  nesený  pohybom   "élan  vital",  a j  on i  chcel i  nechať ,   a t o   nie len  ume lca   a f i lozofa ,   a le   k a ždého   č loveka   s l obodne   dýcha ť  v " sku točnom"  svete ,  k torý  p r edchádza  po tenc ioná lny  svet  v edecke j  práce .  A k o  u ž  na ­značu j e  n á zov   ese je ,  mo j ím   z áme rom   bo lo   odha l i ť   on to log ické   pozad i e   Cé z annove j  maľby   a naopak ,   d a ť   ume lecký   r o zme r   Mer l eau ­Pon tyho   f i lozof i i .   V náčr te   mo žn e j  komparác i e   b y   s om   sa   chce la   zamysl ieť   nad   ume leckým  a  f i lozof ickým p r og r amom  oboch  au torov  a poukáza ť  n a  n i ekoľko  ich spo ločných  východísk .  

474 

"Nová  geo lóg ia"  hľada júca  predvedeckú  bezpros t rednosť  v  h ĺbke  f enoménu .  Descar tes  obdarova l  mys len ie  absolú tnou mocou ,  k torá  ok rem s eb a  s ame j  n epo t r ebu j e  nič,  ž i adnu  sekundá rnu  pe r cepčnú  skúsenosť ,  aby  dospe l a  k j a s n ému   a  i s tému poznan iu .  P ráve  takýto  mode l  ope r a čného  mys len ia  vyhovu j e  v ede   a vôbec  vše tkým koncepc i ám  ašp i ru júc im d áv a ť  def in i t ívne  odpovede ,   a p r e to  s a  s táva  dominan tným na  veľmi   d lhé  obdob ie ,  d okonc a  hovo r íme  a ž  o zmen e  pa rad igmy .  S ta lo  s a  s amoz re jmosťou ,  ž e  č lovek  j e  s chopný  svo j ím  mys len ím  p re t r ans fo rmovať  svet  d o  úp lne j  t eore t icke j  konš t rukc ie ,  vyče rpáva júco  vysvet l iť  j e h o  esencial i tu   a p od r obne  pos t ihnúť  vše tky  s fé ry  ž ivota .  N e ­bezpečens tvo  t e j to  vedecke j  suvereni ty  spoč íva lo  n a jmä  v t om ,  ž e  r ovnaký  t yp  rac iona l ­ity začal  p la t iť  p r e  vše tky f e nomény  ľudske j  exis tencie ,   a č o  j e  eš te  horš ie ,  abso rbova la  h o  p r ax ' k aždodenného  ž ivota   a  stal  sa s pô sobom  uvažovania  b e žného  č loveka .  Mys l ím,  ž e  a j  tá to  t endenc ia  pr ispela   k snahe  Mer l eau ­Pon tyho  a Cézanna  z lomiť  pýchu  desca r ­tovského  č loveka   pros t redníc tvom  svo jho  ume leckého   a  f i l ozo f i ckého  p lánu .  O b a j a  sa 

/ 

pustili d o  geo log icke j  p ráce  h ľada júce j  pôvod  sveta   v h ĺbke  univerza  p r edvedecke j  bez ­prostrednost i ,   k d e  nepla t í   z ákon   kauzal i ty,   a le   vše tko  j e  d ané  pod ľ a  pr inc ípu   s imul ta ­neity.  V e d a  mus í  akcep tovať  s vo j  "zavrhnutý"  pôvod   a p r iznať  si,  ž e  každý  re f l ex ívny  pohyb  p redchádza   spon tánny   zmys lový   vnem.   V  roku  1906  nás  Cézanne  opúšťa ,   a b y  o dva   roky   neskô r  Mer l eau ­Pon ty   vstúpil   d o   ž ivota   a a k o   f i l ozo f  pretavi l   Cézannovu  maľbu  d o  myš l ienok .  Z d á  s a  mi ,  ž e  a j  tá to  b iogra f ická  nás lednosť   ich  ž ivo tov  s ymbo ­licky  s te lesňuje  spo ločné  východ i sko  u r ču júce  zmys lové ,   spon tánne  v iden ie  a k o  p r ed ­chodcu  v e dome j  ref lexie ,  t akže  Cézanne  na jp rv  zmys lovo  vyjadr i l  to ,  č o  Mer l eau ­Pon ty  nás ledne  mysle l .  

Onto log i cká  d imenz ia   f enoménu  v o  s f é r e  nevidi teľná.  N a j m ä  v obdob í  p o   Fe­nomenologii  vnímania  ( 1945 )  sa Mer leau­Pon ty  snaž í  pr ibl íž iť  či ta teľovi   svo ju  f i lozo­f ickú prácu  v o  f o rme  ese j í ,  s lúžiacich m u  zá roveň  a ko  e tudy  vlas tných  úvah .   k to ré  sa mali  s tať  súčasťou   rozs iah le j š ieho  diela.  Viaceré  názvy  pos ledných  prác  rozč l enené  d o  opozíc i í  (Viditeľné a neviditeľné,  1964;  Zmysel  a  nezmysel,  1948;  Humanizmus  a  teror. 1972;  Vedy  o  človeku  afenomenológia,  1976)  akoby  nám  symbo l i cky  naznačova l i ,   ž e  f i lozofov  text  c h c e  p r ekonať  duali tu mys len ia  a znovuob j av i ť  s tratenú totalitu Byt ia .  Fe ­nomeno lóg ia   umožn i l a   Mer l eau ­Pon tymu   uvid ieť   svet   v j e h o   j a v ový ch   p r emenách ,  navrát i la  h o  k p evne j  p ôd e  ž ivo tného  sveta ,  k torý  j e  v koreláci i   s v edomím .  N o  zá roveň  mu   ukazova la  s vo j e  nedos ta tky ,  t akže   hoci   Mer l eau ­Pon ty   v Lovan i   pozo rne   š tudova l  Husser la ,  n ikdy  sa   s n ím  úp lne  nestotožni l .  N e j d e  mu  u ž  o skúman ie  esenci í ,   ale  o  ich 

V 

zač lenenie  d o  exis tencie .   "Človeku  mo ž n o  po rozumieť   len  n a   zák lade  j e h o  f ak t i cky" ,  len  n a  zák lade  j e h o  spo luprež ívan ia  sveta .  V o  Fenomenologii  vnímania  u r č u j e  a k o  j e ­d iný  op rávnený  ná rok  deskr ipc iu ,  n ie  expl ikác iu  skúsenost i .  N o  v t om to  bezp r edpok l a ­

f 

dovom  pos to j i  j e d n odu ch é ho  op isu  n á š  z rak  sk lza   len p o  pov rchove j  vrs tve  f enoménu ,  veľmi  ľahko  z a búd ame  n a  vnú to rnú  ver t ikálnu o s  p r echádza júcu  od  v id i t eľného  j a v u  d o  vnú torne j  oblast i   "nevidi teľná",   ležiacu p od  j e h o  pov r chom.  Pre to  s a   v neskor še j  prác i  rozhodol  p rek roč i ť  "v izuá lne  d ané "  a ž  d o  "h ĺbky  f e noménov"  a t ak to  rehabi l i tovať  on to ­logické  pozad ie   skúsenost i .   Sar t re   a Husser l   sa  nezau j ímal i   o povahu   Byt ia   o sebe ,  sústredili   s a   vý lučne   n a   svet ,   a k o   ex is tu je   "pre   mňa " .   An imá lny ,   neľudský   sve t  

F i l ozo f i a  5 6 ,   7  475 

Cézannových  ob razov ,  uchop i t eľný   len  v j a v o v e j  podobe ,  nestál   v cen t r e  z á u jmu  inten­c ioná lneho  vedomia   a to to  un ive rzum nevid i teľná  os ta lo  ods t r čené  na  úko r  v id i teľného .  Pa radoxne   t o   bol   Cé z annov   obraz ,   k torý   m u   otvori l   n ie len  oči ,   a l e   a j  mys e ľ   ove ľ a  h lbš ím  s pô sobom   a k o   pod r obné   š túd ium  Sar t rových   a Husse r lových   prác .   V n ovom  ume leckom  výraze   si  uvedomi l   to ,   n a   Čo  f i lozof i a   pozabud la .   Od r a zu   uvide l  v Cézannových  ob razoch   " iný"  svet ,  n e ž  n a  aký  bol  zvyknu tý  v o  s vo j om  dov t edy  " f e ­nomeno log i ckom"  pohľade .  Inšpi rovaný He idegge rovou  o t ázkou  znovuož ivu j e ,  a le  o s o ­b i tým spôsobom,  z á u j em  o charak te r  t e j to  duž iny   a podk ladu  zmys lového  sve ta ,   k torú  Sartre  v idel   len a ko  š edú ,  ob ludnú  masu .  Spo lu  s o  Cé z annom  ko lo ru jú  to to  "neu t rá lne"  bez f a r ebné  Byt ie  o s ebe  d o  "nekonečne j  f a r ebne j  škvrny" .  Mer l eau ­Pon ty  s a  pokús i l  p r e ­š tudovať  povahu  Byt ia  emanu j ú c eho  z Cézannove j  kra j iny ,  č o  si vyžadova lo  navrá t iť  s a  k  skúsenost i  v j e j  "surovos t i "  (en  son  état  brut),  o p aku  ideal izácie ,  k torá  z n e j  vychádza .  Dovo l ím   si  tvrdiť ,   ž e   v t om to   zmys le  Mer leau   Ponty   vykroči l   o p a čným   sme rom   a k o  Husser l .  

Textúra   Byt ia  a k o  pôvodný  podklad   sveta .  J a zykom  sa  n av z á j om  p r ihová rame  a sp ros t r edkovávame  d ruhým naše  myšl ienky,  n o  nech  b ud e  naša  vý rečnosť  akákoľvek ,  j a zyk  os tane  v ždy  v iazaný  n a  vopred  s tanovenú  konvenc iu  pravidiel   a významov ,  k to ré  h o   l imitujú v o  vy jadren í .   Mal i a r   si  d á v a  s vo j e  v las tné   prav id lá   a  iba  umen i e   dokáže  komun ikovať   súk romný   svet   č loveka   v bezpros t rednos t i .   Ak   sa   c h c eme  os lobod i ť  o d  teore t ického  myslenia ,   mu s íme   sa   vydať   podobnou   ces tou   a k o   umen i e   a v zdať   sa všetkých def iníc i í  a p r edpok ladov .  Je  t eda  pr i rodzené ,  ž e  u Mer l eau ­Pon tyho  n e n á j d eme  j ednoznačnú  def in íc iu  Bytia ,  s ám  pr ib l ižu je  j e h o  povahu  c e z  v iaceré  me ta fo r i cké  op isy  a zobrazenia .   Byt ie  j e  tu  p r í tomné  a ko   svet  súdržnost i   zmys lu  v t o m  s i lnom  význame ,  v akom   gréč t ina   hovor í   o  to  legein.  N a   rozdie l   o d   Sar t ra   Byt ie   p r e   nás   nevys tupu je  z  ničoty,   e x   nihi lo,   vždy   u ž   vychádzame   z on to log ického   re l ié fu ,   t akže   "nikd> n emôžeme  povedať ,  ž e  j e h o  pozad ie  j e  n ič ím" .  Svet  j e  mnohovýznamové  Herak le i tovo  un iverzum spá j a j ú c e  koinc idenciu   prot ik ladných  sme rov   v k ruhovom pohybe .  Z j edno ­dušene  mo ž n o  byt ie  chápať  a k o  j e dno t ný  podklad   v p ôvodnom  s tave  eš te  p r ed t sm .  a k o  h o  roz t rhneme n a  dual i ty  j a v u   a pods ta t )   a l e bo  v id iaceho   a v ideného .   Ide  o h rubú ,  su­rovú  zmys lovosť ,  ku   k tore j  sme ru j e  umenie .   V  t omto  zmys l e  bude  a j  druh>  pods i a tn \  

posun  v Mer l eau ­Pon tyho  mys len í  spoč ívať   v j e h o  osob i tnom z á u jme  o ma l i a r s t \ o ,  a k o  t o  p rezen tu jú  e s e j e  Oko  a duch,  Cézannovo  pochybovanie  či  Chvála  filozofie  (1961). 

Ok o   ­  t e lo   ­  duch   v o tváran í  s a  svetu .   Ponúka   sa  o tázka ,  p r e čo  au to r  j e d n u  z o  svoj ich   pos ledných   p r ác   nazval   Oko  a duch,  a nie   Telo  a duch,  č o   by   lepšie   vys t ih lo  kont ras tnosť  tých to  dvoch   entít   ( no   nie  prot ik ladnosť ,   p re tože   fak t icky   sú  v n a j u ž šom  spojení) .   Bezpochyby   a j   pre to ,   ž e   nechcel   descar tovsky   evokovať   p ro t ik ladnosť   te­lesného  a duchovného ,   n aopak   p reds tavu je   exis tenciu  č loveka   v neus tá lom  pohybe  t ransgresie   s e b a   s amého ,   k torou   sa  nachádza   upros t red   sveta .   T a k ,   a k o   s a   o sobná  história  č loveka   s imul tánne   premie ta  d o  k a ždého  okamihu  j e h o  ž ivota ,  a j  ľudské   t e lo  p reds tavu je  spo luúč innosť  všetkých j e h o  čast í  vrá tane  oka .  Hovor i ť   o  te le  z n amená  p r e  Mer l eau ­Pon tyho  to   isté a k o  hovor i ť  o oku ;  sú  v to tá lne j  j e dno t e .  Fenomena l i t a  sve ta  s a  v iaže  n a  v idenie   a o k o  kon tak tu j e  č loveka  s o  sve tom,  respekt íve  necháva  h o  v id ieť  to to  

476 

pr i rodzené  a n ikdy  nep re rušené  zopnut ie .  Č lovek  n ie  j e  an i  v e c  medz i  os ta tnými  vecami  sveta,  de t e rminovaná  fyz io log ickými  a l ebo  spo ločenskými  vp lyvmi .  N i e j e   ani  abso lú tny  duch  a l ebo  v edom i e  konš t i tuu júce  svet ;  naopak ,  medz i  d u c hom   a sve tom j e  to tá lna   in­herencia .   Svet   v p oh ľ ad e  oč í  v s tupu j e  d o  ná šho  vnút ra   a vpl ie ta  s a  d o  tkan iva  ducha .  Duch  inkarnovaný  v te le  obýva  sve t  a sve t  v pohľade  j e h o  oč í  p r ebýva  v duchu ,  myš l i en ­k a   kondenzovaná  d o  me ta fo ry  Okna .  C e z  o k o   tak,   a k o   svet lo   p r en ika júce  c e z  okno ,  v s tupu je   svet   d o   naše j   duše ,   tu  s a   prepl ie ta jú   v spo ločne j   textúre .   A k ú   ú lohu   t e da  zohráva  te lo  v o  vzťahu  č loveka   k sve tu?  Použ íva júc  básnickú me t a fo ru  n ám  Mer l e au ­Pon ty   p r ib l i žu je   z j edno ten ie   duchovného   "nevid i teľná"   a t e l e sného   "v id i teľná"  v spo ločnom obja t í .  S loveso  enlacer,  vy j ad ru júce  ob ja t ie  o k a  s o  sve tom,  zá roveň  d á v a  novú   kvali tu  vzťahu   č loveka   a sveta .   Enlacer  (spl ie tanie)   vysve t ľu je  a k o   se  faire  ľa­mour  avec  (mi lovať   sa),   t e d a   ide   o ob j íman ie   o k a   a vec í   v o   v z á j omnom   dotýkaní ,  láskaní  a maznan í  sa .  Dovo l ím  si povedať ,  ž e  sku točne  n ikdy  p r ed tým nev ide la  f i l ozo f i a  t akú to  sp r i aznenosť  a úzku  p r íbuznosť  medz i  č l ovekom a sve tom.  Novo s ť  Me r l e au ­Pon ­tyho   pr í s tupu  v id ím  n a jm ä   v t om ,   ž e   nie len  opä tovne   z jednot i l   Desca r tom  zavedenú  duali tu  dvoch   substanci í ,   a le  ob jav i l   v  ich  v z á j omne j  pr í tomnost i   po tešen ie .   Spoj i l   ich d o   manže l ského   zväzku ,   k d e   o b a j a   par tner i   sú  sku točne   " j edno   t e l o   a j e d e n   duch . "  Vzťah   medz i   č l ov ekom   a sve tom j e  t eda   p lný  intimity,  láskavosti   a p r í j emnos t i .  J e ho  č lovek  n ie  j e  v rhnutý  d o  Sar t rovho  nepr ia teľského   sveta ,  medz i  cudz ie   a h roz ivé  veci ,  a n i e j e  ani He idegge rovým  Dasein  ( poby tom)  uchopu júc im  au ten t ično  v úzkost i  b e zdo ­movs tva .  N a š e  te lo  nás  vpl ie ta  d o  ú zkeho  zväzku  so  sve tom,  č o  umožňu j e  to tá lnu j e d n o ­tu ducha ,  tela  a sveta .  "Svet  j e  oko lo  tela,  t akže  te lo  s a  j a v í  ako  j e h o  dop lnok . "  D o  t e j t o  totality Bytia   sa vná r ame  poh ľ adom  očí,  k torý  nám odha ľu j e  j a vovú  s t ránku sveta .  V i ­diaci  j e  svo j ím te lom poh rúžený  d o  sveta   a a k o  te lesná   inkarnácia  sa  s táva zá roveň  vi­deným  v pohľade   d ruhého .   Prioritu  z raku  medzi   os ta tnými  senzor ickými   o rgánmi  zdôrazňova l  u ž  Aris toteles ,  č o  potvrdil i  a j  súčasné  výskumy,  p od ľ a  ktorých a ž  9 0  %  in­formáci í   j e   n ám   daných   v o   v izuálne j   fo rme .   Cent rá lne   pos t aven ie   o k a  u Mer l eau ­Pon tyho  naznaču j e  nielen názov  te j to  e se je ,  a le  a j  j e h o  výklad  p o jmu  "ž ivého  tela",  ktorý Mer l eau ­Pon ty  vymedzu j e  c e z  momen t y  v idenia  a pohybu .  

Pohyb  o k a  u sporadúva júc i  v id i t eľný  svet .  Vš imn ime  si, ž e  na še  v iden ie  n eu r ču j e  esencial i tu  sveta ,  ten svo j e  kval i ty  n ikdy  neče rpá  z o  sub jek tu .  U Mer l eau ­Pon tyho  c h a ­rakter  zmys lového  o rgánu  mod i f i ku j e  našu  pe r cepčnú  skúsenosť  v zmys le  u rč i tého  u spo ­r iadania ,  t eda  o k o  spl ie ta  j e m u  v las tným spô sobom  ident ické tex túry  ducha ,  te la  a sve ta .  A k   p r i jmeme  pos tu lá t   ich  to tá lne j  j e dno ty ,   tak   p o hyb   ok a  m á  p r e   Me r l e au ­Pon tyho  hlbš ie   dôs l edky   a n emô ž eme  h o  chápa ť   len  a ko   fyz io log ickú   v las tnosť   s enzo r i ckého  orgánu .  Pohyb  pa t r í   k povahe  p remen l ivého  súcna ,  svet  p res táva  by ť  s ta t ickým po r i ad ­k om  zo radeným d o  pevných  vzťahov ,  j e h o  stabil i ta  j a  nah radená  p remen l ivosťou ,  o č om  nás  nakoniec  p resv iedča  a j  dynamika  j a v o v e j  variabil i ty Bytia .  Stačí  s a  poz r i eť  n a  a r te ­fak ty  ba rokového   umenia ,  k d e   centrá lny  útvar   u ž   nie j e  r ovná   hor izon tá lna   línia,  a le  

/ 

v lnovka '  umožňu j ú c a   ilúziu  h ĺbky ,   o b j emu   predmetu ,   k torý  j e  súčasťou   neus tá le   pu l ­zu júceho  sveta .  Popre t ie  strnulosti  sveta  j e  d ô vodom  Cézannovho  odmie tnu t i a  fo tog ra f i e  a a j   neskorše j   Mer l eau ­Pon tyho   krit iky  Desca r tove j   teór ie   p ro j ekc ie   v ideného ,  odoh ráva júce j   sa  p red   očami   mys l i aceho   subjektu .   Podľa   Rod ina   mô ž e   o b r a z   a l ebo  

F i l ozo f i a  5 6 ,  7  477 

socha   zachyt iť   p o h y b   p ros t redn íc tvom  pa r adoxného   uspor iadania   p rvkov   vnú to rne j  konšt rukcie ,  č o  m ô ž eme  p r i rovnať  k Herak le i tovmu sve tu  s p á j a j ú c emu  pro t ik ladné  e l e ­men ty  p o d ľ a  v las tného  zákona ,  k torý  b y  s om  u Mer l eau ­Pon tyho  označ i l a  a k o  po r i adok  oka .  Para le lou   k Cézannove j  "nekonečne j  f a r ebne j  škv rne"  s a  t ak to  s táva  pr ík lad  kale i ­do skopu   f a rebných  sk l íčok   i lustrujúci  p ôvodný  s tav   Byt ia ,   k torý   k omponu j e  neus tá le  nové ,  pohyb l ivé  ob rázky  sveta .  P o h y b  patr í   k esencial i te  j a v o v é h o  súcna .   Pohyb l ivosť  zmys lového  o rgánu  n i e  j e  u Mer l eau ­Pon tyho  d ô vodom  p r emeny  sve ta  n a  chaos .  U spo ­r i adanosť  n á š ho  v iden ia  sve ta  napr iek  pohyb l ivému  charak te ru  z r aku  b y  s om  chápa la  v o  svet le  Cézannove j  snahy  uchop i ť  po r i adok   p r í rody   v  "čistých  tva roch"   kužeľa ,   kocky  

V 

a gu le .  Ž i v é  t e lo  j e  p o hyb  neus tá leho  uspor iadavan ia  zmys lových  poč i tkov ,  spo luúč in ­nosť  d robných  pohybov .  Cé z anne  odmie to l   impres ionis t ickú  zmä tenosť  sub jek t ívnych  d o jmov   a k ra j inu   ma ľ u j e   pod ľ a  j e j   vnú to rne j   konšt rukcie ,   k torú   z í skava   v o   vnútr i  hľad iace j  duše .  A k o  neskô r  Mer leau­Pon ty  dop ĺňa ,   ide  o veľký   pa radox   v idenia ,  k e ď  nevid i teľné  kmi tavé  pohyby  ok a   s a   p remieňa jú  d o  p lynu lého   a j edno l i a t eho   univerza .  Mal ia rs tvo  v ide lo  sku točný   svet ,   vždy  m u  bo la   cudz ia   desca r tovská  špekulác ia ,   k torá  viac   hovor i la   o t om ,  č o  b y  sm e  mali   vidieť,   n e ž   o  t om,  č o   fakt icky v id íme .   Mer l eau ­Ponty   s a   pr inavrac ia   o d   racional i ty   idea l izu júce j  pohľad   n a   svet   k zmys lovému   tak­t ickému videniu ,  k toré  ob jav i l   v Cézannových  obrazoch .  Muse l  s a  a l e  na jp rv  vyspor ia ­d a ť   s  l ineárnym  techn ickým  v iden ím,   Desca r tovým  abso lú tnym  n adh ľ adom   a j  s f enomeno log i ckým sp loš ten ím j a v u  veci ,  aby  videniu moho l  p r i znať  on to log ickú  ú lohu zrkadlenia   vnú to rných   mentá lnych   obrazov ,   umožňu júcu   novú   moda l i tu   Byt ia   p r e  d ruhého .  

Návra t   k f ak t i ckému videniu .  A k o  Mer leau­Pon ty  uvádza  u ž  v o  Fenomenologii vnímania,  u spôsoben i e  z raku  n ám  nikdy neumožn í  l ineárne videnie .  Vše tky  l ineárne zo ­brazenia   sú  teore t ickými   ideal izáciami,   ktoré   n ema jú   nič   spo ločné   s fak t ickým pohľadom.  To ,  s amoz r e jme ,  nepla t í   len  p re  ob lasť  vedy   a geomet r ie ,  a le  a j  p re  s p ô s ob  maľby  up la tňovaný  napr ík lad   v obdob í  k las ic izmu,  k d e   ideálne  zobrazen ie  k r a j í n )  a k o  fo togra f ie  si  vyžadova lo   intelektuálny  výkon  mal iara ,   pr ies torovú  konš t rukc iu   kra j iny  v myslení .   V  de j inách  umen i a  u ž  g récky  umelec  svo jou  teór iou  eurv thmie  apl ikoval   ty­p icky  vedecké  mys len ie  n a  ob lasť   fenomenal i ty .  Č o  mô ž e  vyvrát iť   to to  a t rak t ívne   ve­decké  videnie  op e r u j ú c e  s o  sve tom a k o  všeobecným p r edme tom   "v  možnos t i " ?   Podľa  Mer l eau ­Pon tyho   s a   s tačí   posunúť   od   potencional i ty   k aktual i te ,   k bezpros t r edne  p rež ívanému  telu  naše j  k aždodenne j  skúsenost i .  N a š e   te lo   n ie  j e  Byt ím  o s ebe   a ko  o ­statné vec i  sveta ,  a le  p r ebýva  upros t red  sku točného  "ak tuá lneho"  sve ta  zmys love j  skúse ­nosti   a j e  v iac  a k o  exemp l á r  r ovno rodého  b io log ického  d ruhu .  Fakt ické  v iden ie  n i e j e  v iden ím  v ods tupe ,  j e  t o  na jh lbš i e  pu to  medz i  dušou   a t e lom rea l izu júce  s a  c e z  te lesné  oko .  P r edchádza  re f lex iu ,  "môž eme   o ň om  mysl ieť   len  pri  j e h o  výkone" ,   a n ie  naopak .  Mer leau­Pon tymu,  a le  a j  Cézannov i   ide  o ž ivé  konkré tne  v iden ie   v si tuácii ,  sp l i e t a júce  mo j u  te lesnú tex túru  s o  sve tom a  s  d ruhým.  Medz i  v ideným a v id iac im sa vy tvá ra  inhe­rentné  pu t o  pe r c ipu júce  vedomie ;  d ruhého  v id ím a ko  t e lo  z rkad l iace  mo j u  vlastnú  te ­lesnú  schránku,   a t e d a  a j  m o j e  videnie .  Mer leau­Pon ty   si  uvedomi l ,  ž e  moda l i t a   Bytia  p r e  d ruhého  si vyžadu j e  uv iesť  nev id i teľno  ­  s fé ru  myslenia   a chápan ia   ­  p r ehová r a júcu  k n ám  s po z a  v id i teľného   hor izontu   vecí ,   ktorú u ž  Cézannov  mal ia r   rehabi l i toval ,  k e ď  

478 

chcel  n ie len ma ľova ť ,  a le  s vo j ou  ma ľ b o u  mysl ieť .  Poveda l a  b y  s om ,  ž e  o b a j a ,  j e d e n  n a  p ô d e  mal ia r s tva   v o dk l on e  o d  impres ion izmu ,  d r uhý  v o  f i lozof i i  p r i  s p ä t nom  p r e hodno ­tení  f e nomeno l og i e   a r e f l ex ívne j  f i lozof i e ,  si  uvedomi l i ,  ž e  hoc i  d r u h é ho  v n ím ame  len a k o   inkarnáciu   t e lesného ,   c h á p eme  h o  a k o   p r i amo   nev id i t eľnú   dušu   a t en to   n a   p r vý  pohľad   t r iviá lny  pos t reh   v ýmeny  v id i t eľná   a nev id i teľná   uplatni l i  a j  n a  sve t .  T e n   s íce  

f 

vn ímame  a k o  p lo šný   f enomén ,  n o  c h áp eme ,  ž e  m á  svo ju  skry tú   h ĺbku ,  k to rá   s a  m e n í  p od ľ a   poz íc i e   t e lesne j   s ch ránky   a k o   východ i skového   b odu   u r č u j ú c eho   vzd i a l enosť  p r edme tov .  U Mer l e au ­Pon tyho  a j  C é z ann a  n a ch ádz ame  nové  u spo r i adan ie  p r v kov  ­  u ž  n ie  p od ľ a  ob j ek t í vne  j e s t vu j ú c i ch  a exak tne  mera t e ľných  p r i e s to rových  vzťahov ,  a k o  t o  bo l o  v g eome t r i c kom  Desca r t ovom un iverze .  Sve t  j e  p r i en ikom perspek t ív ,  s imu l t ánnym súh rnom vše tkých  možných  uh lov  p oh ľ adu  b e z  p r iv i l egovaného  východ i s kového  b o du .  Spochybnen i e  De sca r t ovho  pr ies toru  spo lu  s o  zamie tnu t ím klas ic is t ických  ideal izáci í  s a  s ta lo  d r uhým  nevyhnu tným k r okom  pr inavrá ten ia  č l oveka  k f ak t i ckému  v iden iu .  

T a k  a k o  Cé z ann e  a p o  ň om  kubis t i  rozbi l i  abso lú tny  pr ies to r  spo lu  s v onk a j š ou  fo r ­m o u  vec i ,  p o d o b n e  s a  a j  Me r l e au ­Pon ty  vyspor iada l   s de sca r tovským pan s t vom  sub jek tu  nah l i ada júc im  sve t   a j   v l a s tné   men t á l ne   ob r a zy   v od s t upe   " t re t ieho"   oka ,   a k o   a j  s  ideal is t ickou  rozpr i e s t r anenosťou   vec i .   Re f l ex ívne j   f i lozof i i   a o sob i tne   Desca r tov i  mu s íme  vyč í tať   ich  t r ans fo rmác iu  p r i r odzeného  pos to j a  s po j en ého   s p e r c epčnou  v ie rou  d o  t eo re t i ckého  po s t o j a  r e f l exne j  rac ional i ty ,  p r emenu   "v iden ia  n a  myš l i enku  v iden ia" ,  vy j ad r ené  Me r l e au ­Pon tyho  s lovami .   Pre   Desca r t a  nie  j e  zmys l ovým  o r g ánom  v iden ia  oko ,  a l e ­myseľ  ­  " len my s e ľ  d ok á ž e  de š i f r ovať  znaky  obs i ahnu té  v te le" ,  t e d a  len my s e ľ  v  ref lexi i   d ok á ž e   u rč i ť   men tá lny   obraz .   Sve t   a k o   to ,   č o  j e   v idené ,   č e r p á   kval i ty  z vedomia ,   v k t o rom   s a   p ro j ek tu j e .  Desca r t e s   uvádza ,   ž e   zmys lový   ob r a z  v o  v e dom í  podnecu j e  naše  mys len ie  n a  koncepc i e ,  a le  tak ,  a k o  znaky  a s lová  s a  n i j ako  n e podob a j ú  vec i am,   o  k torých   vypoveda j ú ,   ani   t ie to   p ro j ekc i e   v edomi a   sa   n e podob a j ú   v e c i am  v  "skutočnos t i" .  N a  uchopen i e  p r imárnych  kval í t  ex i s tu júc ich  o s eb e  n epo t r ebu j e  výkon  percepc ie ,  ten j e  a ž  d r uho r adý  a poveda l a  by  s om .  ž e  j e h o  ú lohou  j e  len o zdob i ť  ideá lnu  rozpr i e s t r anenosť  s ekundá rnymi  kval i tami   ­  tak ,  a k o  f a rba   len  d eko r u j e  k resbu   a j e  p r e  de sca r tovského  mal ia ra  nepods ta tná .  Desca r t es  abso lu t i zu j e  mys len ie ,  n a j p r v  mys l í  a a ž  p o t om   vidí .  N o  Mer l e au ­Pon ty   a Cé z ann e  chcú   uv iesť  f i l ozo fa  a mal ia ra ,  k to r í  n a j p r v  vidia,   cítia  a p r ež íva jú   a a ž  p o t om  chápu   a koncep tua l i zu jú .  Oč i  o tvá ra jú  okno ,  k t o r ým  svet  v s t upu j e  d o  n a š e j  duše ,  n ekoncen t ru j ú  v iden ie  m im o  nás ,  a le   in te r ior izu jú  ho ;   a t o  a k o  p rvý  n a  p ô d e  umen i a  v y j a d r u j e  Cé z ann e   v tv rden í ,  ž e  "p r í roda  j e  v n a š om  vnút r i " .  Mys l ím ,  ž e  dô s l edok   z ame r an i a  poh ľ adu   sme r om   "dnu"  m á  pods t a tný   v ý z n am   v t om  zmys le ,  ž e  v o  vnút r i  v e d om i a  u ž  n eh ľ ad íme   len n a  v las tné  men t á l ne  ob razy ,  a l e  n a  sa ­mo t ný   svet ,   k t o r ého   on to log i cká   t ex tú ra  j e  vp le t ená   d o   ducha ,   t.j.   č l oveku   n ie  j e  p r í s tupná  len f enomena l i t a  sve ta ,  a le  p r i amo  a j  j e h o  esencia l i ta .  Č l ovek  n a dv ä z u j e  on t o ­logický kon tak t  s o  sve tom,   s k to rým h o  s p á j a  r ovnaká  podk l a dová  " lá tka" .   V p o d obn e j  para le le   videl   C é z ann e   s v o j h o  mal ia ra ,  j e h o   te lesná   s ch r ánka   s a   s táva   koncen t r ác iou  v id i teľná ,  d o  k t o r ého  j e  s ám  zač lenený ,  t akže  umen i e  u ž  n ie  j e  konš t rukc ia  v z ť ahu j ú c a  sa  na  urči tý pr ies tor   a vonka j š í  svet .  Mer l e au ­Pon ty  spolu  s o  C é z a n n om  rozbi l i  v onka j š í  

f 

pries tor   a nahradi l i  h o  vnú to rným prež ívan ím h ĺbky  sve ta ,  záž i tkom o b j emu  p r edme tu ,  s  k torým  s a   s t r e t ávame   a voč i   k t o r ému   s a   s tá le   n a n ovo   s i t uu j eme   z rozman i tých   pe r ­spekt ív .   Sve t   a ná š   v z á j omný  vzťah   s n ím   zmeni l i   s v o j   charak te r .   D ivák   hľad iac i   n a  

F i l ozo f i a  5 6 ,   7  479 

Cézannove  ob r azy  u ž  n emá  p r ed  s ebou  fo togra f iu  klasicist icky z idea l i zovane j  k ra j inky ,  k d e   každý   cen t imete r   p lá tna   je   dôk l adne   p rep racovaný   tak,   a k o   b y   ľudské  o k o  bo l o  s chopné  zachyt iť  n a r a z  a vce lku  zob razovaný  vý jav .  Rovnako  Mer l eau ­Pon tyho  o k o  sa  "nemi lu je"   s t echn ickou   s tavebnicou ,  k to re j  p rvky   sú  u rčené   v presných   a abso lú tnych  vzťahoch .   Pr iestor   nahradi l i   vnú to rným  prec í ten ím  perspekt ívy   v p r úde   t emporá lne j  exis tencie  č loveka ,  p r ež íva júceho  ľúbostný vzťah  s o  sve tom.  Mer l eau ­Pon ty   a C é z a nn e  nás  udomácni l i  v o  sve te  l ež iacom v šade  oko lo  nás   a zá roveň  a j  v nás ,  t akže  sve t  sa  stal dop l nkom  te la  ­ r ovnako ,  a k o  s a  ges to  mal ia ra  s ta lo  "pred ĺženou  rukou  Byt ia" .  

Preklenut ie  so l ips izmu v  pr inc ípe  "troch K".  Kr i t ické p rehodno ten i e  t r ad i čného  mys len ia   o Bytí ,  a k o  a j  Cé z annov  pos t reh   o cent rovanost i  pohľadu  sús t r edeného  n a  j e ­den  bod ,  č o  z ab r aňu j e  ce l i s tvému uchopen iu  zo rného  po ľ a  b e z  pe r spek t ívne j  d e f o rmác i e  okol i tých p r edme tov ,  pr iviedl i  Mer l eau ­Pon tyho   k nove j  koncepc i í  v idenia ,   v k to re j  sa u ž  n eobmedzu j e  len n a  deskr ipc iu  f enoménu ,  ale  z k to re j  v yvodzu j e  on to log ické  dôs l ed ­ky. Moda l i tu  Byt ia  p r e  d r uhého  dop ĺňa  v po l emike  s o  Sar t rom,  p re tože  t en  videl č loveka  len ako  v e c  osebe ,  opomenu l  j e h o  nevidi teľnú dušu  z rkadl iacu  svo j ím  v iden ím vedomie  d ruhého ,  inkorporované  d o  te lesne j  schránky.  Subjek t  pr iv i legoval  s vo j e  v iden ie  sveta ,  stal s a  vý lučným vlas tn íkom v ideného .  Vec ,  a le  a j  on  s ám  akoby  neexis toval i  v o  v idení  d ruhého ,  akoby  tu  bol   len m ô j  v n em   a nič  viac .  Ref lex ívna  f i lozof ia ,  f enomeno lóg i a  a j  Sar t rova  f enomeno log ická  on to lóg ia  zostali  sol ipsis t ickými koncepc iami ,  neberúc imi  d o  úvahy  vn ímanie  d ruhého ,  k to rého  vylúčil i  z o  sveta v id iaceho  Ja  a začlenil i  medz i  os ta tné  *  9  J 

veci   Bvtia   osebe .   P re lomiť   ten to   so l ips izmus   a obnov i ť  p ôvodné   pu to  koex i s t u júceho  sveta  n i e j e  možné ,  ak   i gno ru j eme  percepciu  d ruhého .   V p r inc ípe   ide  o obnovu   leibni­zovske j  total i ty pe rc ipu júc ich  monád   v univerze  p r edz j ednane j  ha rmónie .  S amoz r e jme ,  Mer leau­Pon ty  vy luču j e  p redpok lad  Boha ,  a k o  a j  čistú duchovnos ť  vedomí ,  n o  a j  \  j eho  sve te  ide  o totali tu n avzá j om  zrkadl iac ich  sa pohľadov .  Komplementa r i t a  v idenia  j e  p re  Mer l eau ­Pon tyho  e l emen tom  umožňu júc im  koex i s tu júce  un iverzum  významu .  V iden i e  mus í   b y ť   zdvo j ené   v komp lemen t á rnom  videní ,   iba  tak  mô ž e   d ô j s ť   k  z jedno ten iu  V  súhrne  b y  s om  označ i la  t ro j icu  Mer l eau ­Pon tyho  p r inc ípov  spo ločným názvom  "Tri  K",  a s íce komplementar i ta ,  komunikác ia  a koexis tencia .  

Pohyb   komunikác i e  v o  vy jadren í  vnú to rného   záž i tku .   O k o  j e   te lesný   o rgán  nášho  videnia ,   t eda  o rgán ,  k to rým sa  n ám  dáva  svet  v o  svo j e j  j a v o v e j  p o d o b e   a t ak to  vpl ie ta   ducha   (Byt ie   p r e   s eba )   d o   spo ločne j   tex túry   spolu   s vecami   (By t ím  o sebe) .  Pohyb  ok a  obop ína  svet ,  necháva  n á s  vs túpiť  d o  sve ta  a zá roveň  umožňu j e  vec iam ob j a ­v iť  s a  v nás .  A t o  v še tko  s a  odoh ráva  v konf ron tác i í  s d ruhým,  iba tak to  j e  mo ž n á  k omu ­nikácia   v o   svete ,   k torá   n ie  j e   len  súh rnom  sol ipsis t ických  percepci í ,   a l e   spo ločným univerzom súdržnost i  významu .  Mer leau­Pon ty  d i f e r encu j e  medz i  konš t rukt ívnou kreat i ­vi tou  subjek tu   a v las tným  p roce som  rekonšt i túcie   ontológie ,   č o  j e  p ohyb  opä t ovného  otvárania   sa  prež i tému,   t.j  n i ečomu,  č o   tu  u ž  bo lo  b e z  nároku  úp lného  r e f l exného  po ­stihnutia.  Z o  skúsenost i ,  d o  k to re j  sme  sa ponori l i ,  mus íme  opä tovne  vys túp iť  d o  oblast i  myslenia ,  n o  tentokrá t  b e z  p rehnaných  nárokov .  T e d a  pohyb  mus í  b y ť  nevyhnu tne  vždy  dvo j smerný  a to  platí  a j  p r e  mentá lny  ob r a z  vytvorený  n a  zák lade  zmys lového  vn íman ia  

480 

očí .  Súk romný  pohľad  sa  mus í  dos t ať  "von"  ­  p r i j a ť  te lesnú exis tenciu   a byť  komun iko ­vaný   s d ruhým.   Inak b y  sme  ostal i  n a  úrovni  čis tej  subjekt ivi ty .  T o ,  č o  j e  v idené ,  mus í  b y ť  vy j ad rené  ­  a  tu s a  n ám  núka jú  v iaceré  spôsoby  ref lexie ,  t.j. "expl ic i tného vy jad ren ia  toho,  č o  impl ic i tne  zaž ívame" .  Surový  vnem,  t en to  p r apôvod  ref lexie ,  j e  p r í tomný  v ždy  a ko  n iečo  mys lené .   Idea   v  reči  z í skava  svo ju  te lesnú exis tenciu ( "Re č  j e  man i fes t ác iou  te lesne j  exis tencie   idey  a s ub l imá c i o u   te la") ,   v odchý lke  ož ivu j e   intel igibilný znakový  systém  a tak to   umožňu j e   vy jad r i ť   myslené .   Pros t r iedky  j a z y k a   n ikdy   nedokážu  adekvá tne   vy jad r i ť   pôvodnú   skúsenosť ,   p re to   Mer leau­Pon ty   u r ču j e   f i lozof iu   a k o  o tázku,   t.j. j e j  ú lohou  j e  sús tavné   pýtanie   sa.   Sám  pr iznáva ,  ž e   "vskutku   sme   v za ja t í  hraníc  vy jadren ia .  T o  nakon iec  a j  p rezen tu jú  j e h o  úvahy  v práci   Viditeľné  a  neviditeľné, kde   sa   sú s t r eďu je  n a jm ä  n a   význam  a pos lan ie   f i lozof ie .   Ex is tu je   t e d a   spôsob ,   a k o  adekvá tne  vy jad r i ť  vnú to rný  mentá lny  ob r a z  vidi teľný  iba p r e  mňa ,  n o  nev id i teľný  p r e  d ruhého ,  a t ak to  o tvor iť  m ô j  " súk romný"  svet  p r e  v idenie  d ruhého?  

Dvoj i té   z rkad l en i e   a ma l i arovo   prepods ta tnen ie   v ideného .   T ak ,   a k o   s a  v z á j omne  obop ína j ú   re l i é fy  nevid i teľná   a vidi teľná,   pa r tnerom  f i lozof ie  s a   s táva   ma ­liarstvo u chopu júce  j a v o v ú  s t ránku sveta .  Mal ia r  s a  vná ra  d o  zmys lového  sveta ,  d o  času  a  de j ín   a h ľadá   v n ich   účasť  n a   Bytí ,   tak,   a k o  Cézanne  hľada l   "p r apôvodný   sve t"   ( l e  monde  primordial)  a Husser l   "ž ivotný  sve t"  (Lebenswelt).  F i lozof  de š i f r u j e  ž ivot   tak ,  a k o  mal ia r  d e š i f r u j e  ľudskú  tvár .  Mal i a r  svo j ím ges tom t r an s fo rmu je  "v idené"   a s vo j ím  te lom prepods ta tňu je  sve t  n a  obraz .  Chc em  zdôrazniť ,  ž e  mal ia rsky  o b r a z  m á  u Cézanna  a j  Mer l eau ­Pon tyho  osob i tý   status,   odl išný  od  veci  o s ebe   (en  soi),  " je   vnú t rom  von ­ka j ška  a vonka j škom vnútra ,  umožňu j e  duplici tu  c í tenia" .  A k o   si  Mer l eau ­Pon ty  v š íma  na  zák lade   svo j e j   koncepc ie   komplementa r i ty   v idenia ,   mal iarsky   ob r a z   a k o   výraz  vnú to rného  videnia  s vo j ho  tvorcu  j e  exce len tným pr ík ladom dvo j i t ého  z rkadlen ia  v ide­nia. Ob r a z  m á  funkc iu  spo jovac i eho  č lánku súk romných  svetov  d o  v z á j omne j  koexis ten­cie,   p re tože   vy j ad ru j e   to,  č o   videli   oči   d ruhého ,   a zrkadl í   svet  d r uhého   v dupl ic i te  videnia .  No v á  Cézannova  koncepc ia  mal iars tva  dokona l e  stelesnila Mer l eau ­Pon tyho  f i ­lozof ické  pos t rehy,   pre to  j e j  v o  svoj ich   pos ledných   textoch  v enu j e  pods ta tný   pr iestor .  Skutočne ,   to, č o  Mer l eau ­Pon ty  myslel ,  t o  Cézanne  maľova l .  V o  svo jom umen í  už  ne ­chcel  n apodobňova ť  tak,  a k o  to   robili  j e h o  klasicistickí p redchodcov ia ,  a le  chce l  vy j a ­d rovať   "p r apôvodnú   p r í rodu" ,   v  lone  k tore j   p r ebývame   ešte  skôr ,   a k o   j u  koncep tua l i zu jeme .  Ma l i a r   f i x u j e   a sp r edme tňu j e  v idené ,   t r an s fo rmu je  to .   č o   b y   b e z  n eho  os ta lo  skryté  v od l ú č enom  ž ivo te  každého  vedomia .  Ume l ec  m á  dôlež i te j š ie  pos l a ­nie a k o   len  n apodobňova ť   ­  imitovať,   skô r  b y  s om   umelca ,  k torý  n a   p lá tne  p r em i eňa  nevid i teľno   n a   v id i teľno,   p r i rovna la   k u   kňazovi ,   k torý   tú to   p remenu   u sku točňu j e  n a  oltári.  

Od  abso lú tneho  pr ies toru   k total i te  pr ieniku perspekt ív .  N i e j e  mo ž n é  rehabi l i ­tovať   fakt ické   v idenie ,   vy t lačené   vedecko­ t echn ickým  nadhľadom,   b e z   opä t ovného  p reskúmania  o tázky  o uspor iadanos t i  sveta   a Mer l eau ­Pon ty   si  bol  v edomý ,  ž e  v t eda j š i e  myslenie   bo l o   a ž   prí l iš   uväznené   v Desca r tove j   idea l izovanej   p reds tave   abso lú tneho  priestoru.  Koncepc i a  p r imárnych   kvalít   povýši la  pr ies tor  n a  pozi t ívne  abso lú tne  súcno .  K  Bytiu  n ám   posky tu jú   pr ís tup   len  p r imárne   kvality,   nezávis lé   od   vn íman ia ,   č o  

v 

umožňu j e   in terpre tovať   pr ies tor   a k o   súcno   "osebe" .   C o   op r ávňu j e   tú to   absolu tnu  

F i l ozo f i a  5 6 ,   7  481 

perspekt ívu?  "N ič "   ­  t ak  zn i e  Cézannova  o d p ov eď   a Mer l eau ­Pon ty   s n ím  j e d n ým  dy ­c h om  súhlasí .  T a k ,  a k o  nie t  pe rcepc ie  Byt ia   v j e h o  total i te,  n i e j e  možný  ani  pohľad  n a  pr ies tor  v ods tupe ,  m im o  na še j  konkré tne j  s i tuovanost i .  Pr ies tor  j e  len mo j o u  účasťou  n a  Bytí ,  veci  sve ta  sú  o d  m ň a  v rôzne j  vzdia lenost i ,  k to rá  sa men í  v zh ľ adom  na  pe rspek t ívu  mô j h o  pohľadu .  Sve t  n i e j e  p r e  Mer l eau ­Pon tyho  s ieť  vzťahov  medz i  p r edme tmi ,  a k o  by  ich  videl  tretí  s vedok ,  naopak ,  j e  t o  pr ienik  perspekt ív ,  synerge t ická  total i ta  h ĺbky ,  k d e  východ i skom sa  s táva  J a   a j e h o  diš tancia  o d  vec í .  Pr ies tor  n ikdy  nev id íme   v j e h o  von ­ka j š om  obale ,  a le  h o  p r ež ívame  zvnút ra ,  sme  doň   ponoren í .  Č o  t eda  zos ta lo  Mer l eau ­

t 

Pon tymu  a Cézannov i  po tom,  a k o  rozbil i  pr ies tor?  H ĺbka  veci  ­ záži tok reverz ibi  1 ity roz­me rov   á ob jemovos t i  vecí ,  k torá   nie j e  n ikdy kval i tou  "osebe"  pr iná lež iacou   s amo tne j  veci .  Cézanne   a p o  ň om  kub izmus   rozbil i   vonka j š iu  f o rmu ,  p re tože  vonka j š í  oba l   ne ­dokáže  d a ť  vec i  j e j  tvar .  A k  neex i s tu je  pr ies tor  o s ebe   v zmys le  abso lú tneho  pr ies toru a  h ĺbka   závis í   o d   s i tuovanost i   naše j  te lesnej   schránky ,  č o   t reba   zob r azovať?  Cé z anne  j e dnoznačne  odpovedá :  guľu ,  kocku ,  kužeľ ,  t eda  čisté  tvary,  k to ré  m o ž n o  skonš t ruovať  v na šom  vnútri .  K e ď  chce  Cézanne  uvid ieť   pr í rodu,  neup ie ra   pohľad   sme r om   von   n a  rozpr ies t ranenú  k ra j inu ,   a le  j e h o   pr í roda   s a   koncen t ru j e   v o k u   mal iara ,   n achádza   sa v j e h o  vnútr i .  T o t o  vnú t r a j škové  v iden ie  mo ž n o  p re t r ans fo rmovať  d o  tvaru kužeľa ,  vy j a ­d ru júceho  vnútornú  konš t rukc iu  ná šho  pohľadu .  V t om  spoč íva  nová  koncepc ia  v idenia  znamena j úca  prevra t  v mode r nom  umení .  

O d  klasicist ickej   ideal izác ie  vonkaj še j  f o rmy   k vnú t o rne  prež ívanému  tvaru.  Cézanne  nechce l  opus t i ť  perspekt ívu ,  na  rozdiel  o d  impres ion izmu považova l  za pocha ­bosť  z r edukovať  skúsenosť   len  n a   sumu   sub jek t ívnych   vnemov .  Mer leau­Pon ty   chce l  vedu   pr inavrát iť   k j e j  p ôvodným  ko reňom,   v ž i adnom  p r ípade  j u  nechce l   e l iminovať .  Vedecké   poznan i e   si  mus í   uvedomiť   s vo j   pôvod ,   mus í   si  uvedomiť ,   č o   mys len ie  p redchádza ,  a p r e to  a j  Cézanne  u ž  nechce  byť  ani  desca r tovským ume lcom,  na jprv  mys ­liacim a po t om  maľu júc im ,  ani  impres ionis tom zos t áva júc im n a  p ô d e  p rec í t eného   Púšťa  s a   d o   skúmaní ,   k to ré   mali   uviesť   vedu ,   mys len ie   a  perspekt ívu   d o   kontaktu  s p r i rodzeným  sve tom.   J e ho   pos t rehy   v oblasti   perspekt ívy   vy j ad ru jú   to,  č o   neskôr  odhal i la  tvarová  psychológia .  Prež ívaná  perspekt íva   ­ perspekt íva  ná šho  vn ímania  nie j e  geomet r ickou  perspekt ívou .  Klas ic izmus  chce l  zobraz iť  svet  ob jek t ívne ,  č ' é / a n n e  chce l  v id ieť   svet  ob jek t ívne .   O k o   sa  up r i amu j e   vždy   na  j e d n o   ús t redné   ohn i sko ,   p r i čom dochádza   k pe r spek t ívnemu  pokr iveniu   okol i tých  p redmetov .  A k o  teda   vy jad r i ť  cel is t­vosť   ob razu?   P redcézannovský   ume lec   j e d n odu cho   použi l   fan táz iu   a  in te lektuálny výkon;   t ak to   vytvori l   ideálny  pr ies tor   s  ideá lnymi   tvarmi .   Pros t redníc tvom  r o zumu  skonšt ruoval   v edecký   perspek t ívny   sys tém  zachy táva júc i   svet   a k o  mapu .   Renesančná  "perspect iva  ar t i f ic ial is"  j e  t eór iou  snaž iacou  sa  skonš t ruovať  abso lú tne  dokona l é  v ide ­n ie  sve ta  p r ih l i ada júce  k vše tkým možným  pohľ adom .  J e  to  v las tne  descar tovská  snaha  o  idealizáciu  pr ies toru ,   vyp lýva júca   z ep i s temio log ického   ná roku   pod a ť   úp lnú   in­fo rmác iu  o p redmete .  Kombinác i a  viacerých sp rávne  koord inovaných  pohľadov  ma la  z a  c ieľ  zachyt iť  p r edme t   v úplnost i ,  č o  j e  dne s   v pods ta te  snaha  deskr ip t ívne j  geomet r i e .  V  dištancii  o d  teore t ických  ideal izáci í   si  Mer leau­Pon ty   a Cézanne  položi l i   d v e   f unda ­mentá lne  o tázky ,  a s íce  a ko  o k o  vidí  a č o  o k o  vidí .  A  v záve re  t e j to  úvahy  sa pokús im  n a  n e  odpovedať .  

482 

Línia   ­  pr inc íp  d i ferenc iác ie .  Koncen t rovaný   pohľad   o k a  u spo r adúva   "v idené"  pod ľ a   urč i tého   vnú to rného   po r i adku .   Zmys l ový   sve t   m á   s vo j   o b j em ,   t va r   a f a rbu ,  vyč l eňu júce  j edno t l i vé  p redmety ,  k torých  hor izon ty  s a  n av z á j om  do týka jú .  Impres ion iz ­mu s   v ma ľ b e  j e dno zn a čn e  odmie to l   líniu n a  zák lade  toho ,  ž e   línia s a  p red tým chápa l a  fyz iká lne  op t i ckým  s pô sobom   ako   napodobnen i e   v id i teľného.   L ín ia   a koby   ex i s tova la  osebe ,  a koby  bo l a  ob jek t ívnou  kval i tou rozpr ies t ranene j  veci .  Odmie t a ť  t akú to  ob jek t i ­vist ickú líniu n eznamená  au tomat icky  pop r i e ť  akúkoľvek  líniu  v mal iars tve ,  a k o  t o  robi l i  impresionist i .  V Mer l eau ­Pon tyho  koncepc i i  m á  línia novú  on to log ickú  funkc iu ,  p re tože  línia  n enapodobňu j e   p r í rodu ,   a le   " robí   v id i teľným  ­  zob r a zu j e   z rod   vec í "   a t ak to  umožňu j e  vidi teľné.  V  z hod e  s o  Sar t rovou pozi t ivi tou Bytia ,  k torú  d i f e r encu j e  v edomie ,  Mer leau­Ponty   chápe   Byt ie   a ko   p lnosť ,   k torá   po t r ebu j e  svo j e  obmedzen i e .  B e z   línie, k torá  od luču j e  vec i  n av z á j om ,  b y  sme  videl i  len j edno tnú ,  n eobmedzenú  f a r ebnú  škvrnu .  Impres ion izmus  ma l  t e d a  d o  istej m ie ry  p r avdu ,  k e ď  tvrdi l ,  ž e  ob rysy  p r edme t ov  poňa t é  a k o  č ia ry  nepa t r ia  v id i t e ľnému svetu   a sú  zá lež i tosťou geomet r i e .  N o  zá roveň  ignoroval  fak t ,  ž e  vec i   v n a š om  v iden í  m a j ú  s vo j  tvar ,   s č ím  Mer l eau ­Pon ty  an i  Cézanne  nemoh l i  súhlasiť .  P r edme t  m á  s vo j  ob rys  a  "nezobraz iť  ob rys  b y  znamena l o  vz iať  p r edme tu  j e h o  identi tu".   Pri   zob razen í  p r edme tu   si  u v edomu j eme ,  ž e  č ia ry  sú  ideá lne  h ran ice  neex i s ­t u júce  v skutočnost i ,  n o  t o  n ám  nebrán i  použ iť  ich  v obraze .  Mer l eau ­Pon ty  o ž i vu j e  M a ­t issovu a K l e eho  koncepc iu  línie, k to rá  n i e j e  imitáciou ob jek t ívne j  kval i ty  p r edme tu ,  a l e  pr inc ípom  di ferenc ie .  Cézanne  zob r a zu j e  obrys ,  n o  n ie   p ros t redníc tvom j e dnoduchých  čiar,   a le  modu lác iou  mod r e j  f a rby  č o  m u  umožňu j e  zobraz i ť  vypuk losť   a o b j emovo s ť  p redmetov .  T ak t o  vy j ad ru j e  fyz iognómiu  p r edme tov  patr iacich d o  Tota l i ty  "nekonečne j  f a rebne j  škvrny"  Byt ia  osebe .   Podľa  oboch  au torov   sa  línia  s táva novým  d i f e r enčným princípo'm, s tyčnou líniou hor izon tov  vecí ,  k toré  sa n av z á j om  obop ína jú .  

Pôvodná   "surovosť"   mimoľudske j   pr írody .   Fenomeno lóg ia   o tvor i la   Me r ­leau­Pontymu oči ,  necha la  h o  v id ieť  svet  v ce le j  palete  p remien .  Muse l  v ykona ť  p o hyb  od myslenia   a p r edpok l adového  pos to j a   k videniu  v p r i rodzenom postoj i .  Chce l  n echať  prehovor iť  p rapôvodnú  skúsenosť  eš te  p red tým,  a ko  j u  roz t rhneme  n a  dual i ty  mys len ia ,  ešte  p red tým,  a k o  sve t  u spo r i adame   a skonš t ruu j eme  n a  špec i f i cky  ľudský  spôsob .  P r e d  Cézannovým o k om  u ž  pres ta la  l ežať  k r a j i na  v j e j  j a vových  p r emenách   a sub jek t ívnych  modi f ikác iách .  Odv rac i a   s a  o d  "ku l t ivovaného"   sve ta   ľudí ,   k torý  dôve rne  n e po zn áme  a  nec í t ime  v ň om  ľudskú  vre losť ,   a p r ik láňa  s a   k p r í rode  b e z  a t r ibútov ľudske j  p odoby .  Z n amen á  t o ,  ž e  n e j d e  o p r í rodu ,  k to rú  m ô ž eme  merať ,  váž i ť   a pozo rovať .   K  svetu  p r e ­n iká  zv ie rac ím v iden ím,  p re tože  zviera tá  v id ia   svet   v p ôvodn e j  surovost i   a total i te ,   sú schopné  "ob jek t ívne"  v id ieť .  N o   tak ,  a k o  s a  Mer l eau ­Pon ty  navrac ia   k zmys lovos t i ,  a b y  j u  nás ledne  z jednot i l  sm y s l e n ím   t.j.  nee l iminu je  vedu ,  a j  Cézanne  chce  kon f r on t ova ť  vedu  a pr í rodu,  a b y  ich z jednot i l .  N a  Cézannovom  plátne ,  a k o  a j  v Mer l e au ­Pon tyho  ru ­kopise   dochádza   k z j edno ten iu   re f lex ie   a zmyslovos t i ,   ľudsky   u t r i edeného   sve ta  a neuspor iadane j  su rove j  zmys lovos t i ,  k z jedno ten iu  v edy  a pr í rody.  

Pokorená  pýcha  cogi tat ia .  Ľudské  myslenie  si muse l o  p r iznať  svo j e  v las tné  l imity a vzdať  s a  def ini t ívnost i .  P rvý  p o hyb  n á s  nechal  zos túp iť   z t rónu  abso lú tneho  mys l en i a  

F i l ozo f i a  5 6 ,  7  483 

k su rove j ,   a n imá lne j   skúsenos t i .   C e z   d ruhý   vzos tupný   p ohyb   sm e  o p ä ť   vystúpi l i   d o  ľudského   sveta ,   k to rého  súčasťou  j e  a j  v ed e cké  poznan i e   a t o  n emo ž n o  z amie t nuť   len pre to ,   ž e   si  p r i svo jova lo   m o c   n eobmedz en ého   poznan ia .   Mys l en i e   v y ch ád z a j ú c e  z  "kúpeľa"  skúsenos t i  u ž  nie  j e  me tod i ckým,  ope r a čným   a č i s to  t eo re t i ckým mys l en ím ,  a le  synerge iou  skúsenos t i   a mys len ia .  Mer l eau ­Pon ty   a C é z a nn e  nah r ádza jú  ab so lú tnosť  to tá lnosťou   ­  ce l i s tvosťou ,  p r e tože  nami  obývaný  sve t  u ž  n ie  j e  t eo re t i ckým konš t ruk ­t om ,  a le  dôve rne  z n ámym  sv e t om  spo luby t i a  ex is tenc i í  s p á j a j ú c i ch  s a   v j e d n o t n om  un i ­ve rze .  P r á ca   Viditeľné  a Neviditeľné  r eš taurova la  b ezp r edpok l adovú  f i l ozo f i ckú  o t ázku ,  t eda  n ie  skep t i cké  mon t a ignovské  pý tan ie  s a  p r edpok l ada j ú ce  nega t ívnu  o d pov eď .  Fi lo­zo f i a  j e  o tvo rený  p roces ,  n i e  v š ak  spochybňovan i a ,  a le  o tváran ia ;  uvádza  n o v é  hor i zon ty  myslenia ,   k d e   ne j e s t vu jú   záve ry ,   a l e   iba  poč ia tky .   Neex i s t u j e   p r iv i l egovaný   uhol  pohľadu   n a   svet ,   r ovnako ,   a k o   ne j e s t vu j e   abso lú tna   pe r spek t íva   v iden ia   a mys len ia  sveta .   P odobne   a k o   Mer l e au ­Pon ty   chápa l   f i lozof ický   text ,   C é z ann e   uvažova l  o ma l i a rovom ob raze .  Mod e r n é  mal ia r s tvo  zav rh lo  symbo l i cké  fo rmy ,  a le  t o  n e z n amená  ž e  s a   k n im  e š t e  nenavrá t i .  Ume l e ck é  d i e lo  j e  o tvo rené  po l e   interpretáci í ,  n ikdy  n i e j e  abso lú tne   a zav ŕ šené .   V t om   v id ím   sp r i aznenosť   Me r l e au ­Pon tyho   a Céz anna ,   o b a j a  z lomil i  pýchu   ľudského  mys len ia ,  a le  n i e  s p ô s obom  zaveden i a  d ik tá tu  n o v e j  de f in i t íne  chápane j  koncepc i e  ­  či u ž  ma ľby ,  a l ebo  mys len ia .  Vď a k a  Descar tov i  s m e  n ad l ho  videl i  hma tom,  videl i  s m e  a le   len a k o  "s lepci" .  Mer l eau ­Pon ty   a C é z a nn e  s o  vše tkou  s k r om­nosťou  mal i   len j e d i n ú  snahu ,  o tvor iť  n ám  oči   a nechať  ná s  v id i eť  sku točný  svet  ma j ú c i  spo ločnú  duž inu  ­  a t ou  j e  Byt ie  a k o  j e dno t ný  podk l ad  vše tkých  j a vových  od t i eňov .  

LITERATÚRA 

[  11  MERLEAU­PONTY, M.: Oko  a  duch  a jiné  eseje.  Praha, Obelisk  1971 [2]  MERLEAU­PONTY, M.:  Viditeľné  a Neviditeľné.  Praha, Oikoymenh  1998. [3]  MERLEAU­PONTY, M.: Le  Visible  et  ľlnvisible.  Paris, Gallimard  1964. [4]  MERLEAU­PONTY, M.:  Phénoménologie  de  la perception  Paris, Gallimard  1963. [5]  BARBARAS, R.: De  ľEtre  du phénoméne  Sur  ľontologie  de  Merleau­Ponty  (Jrcnohlc,  (> 

Milion  1991. [6]  HEIDSIECK. F.: Ľ ontologie  de  Merleau­Ponty.  Paris, PUF  1971 [7]  CROWTHER, P.: Critical  Aesthetics  and  Postmodernism  Oxford, Universit)  Press  1993 

Príspevok  vznikol  vo  Filozofickom  ústave  SAV  ako  súčasť  grantového  projektu  č. 2 / 6 1 1 8 / 2 1 .  

Mgr. Marianna Holubová Filozofický ústav SAV Klemensova  19 813 64 Bratislava SR 

484