cezannovo oko a merleaupontyho duch
TRANSCRIPT
F I LOZOF IA RoČ. 5 6 , 2 0 0 1 , č . 7
CEZANNOVO OKO A MERLEAUPONTYHO DUCH
MAR I A N NA H O L U BOVÁ , F i l o zo f i c ký ú s t a v S AV , B r a t i s l ava
H O L U B OVÁ , M . : C é z a n n e ' s E y e a n d Me r l e a u Pon t y ' s Sp i r i t F I LOZOF IA 5 6 , 2 0 0 1 . N o 7, p . 4 7 4
T h e p r o j e c t o f r e t u r n i ng b a c k t o t h e o r i g i na l r oo t s o f t h e p h e n om e n a l b e i n g a n d o f p e n e t r a t i n g in to its d e p t h s w a s in i t i a t ed b y p a i n t i ng , n am e l y b y Pau l C e z a n n e a n d h i s n e w a e s t h e t i c s o f exp r e s s i on . C e z a n n e ' s a p p r o a c h w a s l a te r a d o p t e d b y h i s a d m i r e r M a u r i c e Me r l e a u Pon t y , w h o c on t r i b u t e d t o it m a i n l y b y h i s i nv i s i b l e d i m e n s i o n o f t h e t h ough t . T h e c l o s e r e l a t ion b e tw e e n C é z a n n e ' s p a i n t i n g a n d Me r l e a u Pon t y ' s ph i l o soph i c a l w o r k , w h i c h in a w a y t r a n s f o rm s t h e p a i n t i n g s i n t o t h e w o r d s o f a n e l o c a t i v e l a nguage , is t h e e v i d e n c e o f t h e b o n d s e x i s t i n g b e tw e e n p h i l o s o p h y a n d t h e w o r k s o f ar t .
Ľudská exis tencia nasáva p r í tomnosť v id i teľného sveta s k a ždým nádychom tela a t en to senzor ický kanál zmys lového prež ívan ia j u vč l eňu je d o spo ločného un iverza vec í a ľudí. Spo lu s o záz račnými f a rbami vše tkého v id i teľného sa n ám z h ĺbky p r ihovára jú nevidi teľné h lasy a hoc i ich nev id íme , veľmi dob r e ich po ču j eme . N o tak, a k o n ie j e možný ž i adny zmys lový v n em b e z toho , aby sme h o zá roveň myslel i , n i e j e mo ž n é mys lenie b ez vnímania , v e ď každá n emá idea j e vždy u ž vys lovenou myš l ienkou . Bohuž iaľ , f i lozof ia odsunu la tú to ob la sť t ichosti , neustá le s a sp l ie tava júcu s j a v ovým i podobami j e dno t n ého Bytia . "Vid i t eľno a nevid i teľno" sú spä té r odným pu tom, k toré n i k d \ n emôžeme pre t rhnúť, mô ž eme naň len zabudnúť . Náp r ava j e j e dnoduchá , stačí sa pri
0
navrát iť k pôvodným ko reňom a pren iknúť d o h lbkv j a v o v é h o súcna. r e n t o plán iniciova lo na jprv mal iars tvo, konkré tne Paul Cezanne ( 1 839 1906 ) v nove j es te t ike vS r a / u . ktorý' j e h o obd ivova te ľ Mauricea MerleauPonty ( 1 908 1961 ) nás ledne doplni l o nevidi teľnú d imenz iu mys leného . Pr íbuznosť Cézannove j ma ľ b \ a Me r l e a u Pon t \ h o
J J s
f i lozof icke j práce , a koby t r an s fo rmu júce j ob razy d o s lov e loka t ivneho j a / \ k a , op;iť r a / dokáza la spä tosť f i lozof ie s umen ím . A k o umenie , tak a j f i lozof ia sa vzdáva jú všetkých vedeckých n á rokov d á v a ť definitívne odpovede formulované do ax iom, r iadiac s a p res n e s tanovenými prav id lami a me tódami . A k si a j v rámci his tór ie f i lozof ia a l ebo umen i e uzurpoval i n á rok n a tú to exak tnú racional i tu , zväčša s a zaplietl i d o pasce v las tných východísk . Cé z annovo umen i e a j Mer l eau Pon tyho f i lozof ia nás necháva jú v id ieť a mysl ieť . V konf ron tác i i , n o n ie v negáci i s v edou ob a j a majs t r i otvori l i náš pohľad n a "životný sve t" neus tá leho pohybu a spl ie tavania textúry "vidi teľná a nev id i teľná" . Šírky
r
a h ĺbky sveta. P odobne a ko Henr i Bergson , nesený pohybom "élan vital", a j on i chcel i nechať , a t o nie len ume lca a f i lozofa , a le k a ždého č loveka s l obodne dýcha ť v " sku točnom" svete , k torý p r edchádza po tenc ioná lny svet v edecke j práce . A k o u ž na značu j e n á zov ese je , mo j ím z áme rom bo lo odha l i ť on to log ické pozad i e Cé z annove j maľby a naopak , d a ť ume lecký r o zme r Mer l eau Pon tyho f i lozof i i . V náčr te mo žn e j komparác i e b y s om sa chce la zamysl ieť nad ume leckým a f i lozof ickým p r og r amom oboch au torov a poukáza ť n a n i ekoľko ich spo ločných východísk .
474
"Nová geo lóg ia" hľada júca predvedeckú bezpros t rednosť v h ĺbke f enoménu . Descar tes obdarova l mys len ie absolú tnou mocou , k torá ok rem s eb a s ame j n epo t r ebu j e nič, ž i adnu sekundá rnu pe r cepčnú skúsenosť , aby dospe l a k j a s n ému a i s tému poznan iu . P ráve takýto mode l ope r a čného mys len ia vyhovu j e v ede a vôbec vše tkým koncepc i ám ašp i ru júc im d áv a ť def in i t ívne odpovede , a p r e to s a s táva dominan tným na veľmi d lhé obdob ie , d okonc a hovo r íme a ž o zmen e pa rad igmy . S ta lo s a s amoz re jmosťou , ž e č lovek j e s chopný svo j ím mys len ím p re t r ans fo rmovať svet d o úp lne j t eore t icke j konš t rukc ie , vyče rpáva júco vysvet l iť j e h o esencial i tu a p od r obne pos t ihnúť vše tky s fé ry ž ivota . N e bezpečens tvo t e j to vedecke j suvereni ty spoč íva lo n a jmä v t om , ž e r ovnaký t yp rac iona l ity začal p la t iť p r e vše tky f e nomény ľudske j exis tencie , a č o j e eš te horš ie , abso rbova la h o p r ax ' k aždodenného ž ivota a stal sa s pô sobom uvažovania b e žného č loveka . Mys l ím, ž e a j tá to t endenc ia pr ispela k snahe Mer l eau Pon tyho a Cézanna z lomiť pýchu desca r tovského č loveka pros t redníc tvom svo jho ume leckého a f i l ozo f i ckého p lánu . O b a j a sa
/
pustili d o geo log icke j p ráce h ľada júce j pôvod sveta v h ĺbke univerza p r edvedecke j bez prostrednost i , k d e nepla t í z ákon kauzal i ty, a le vše tko j e d ané pod ľ a pr inc ípu s imul ta neity. V e d a mus í akcep tovať s vo j "zavrhnutý" pôvod a p r iznať si, ž e každý re f l ex ívny pohyb p redchádza spon tánny zmys lový vnem. V roku 1906 nás Cézanne opúšťa , a b y o dva roky neskô r Mer l eau Pon ty vstúpil d o ž ivota a a k o f i l ozo f pretavi l Cézannovu maľbu d o myš l ienok . Z d á s a mi , ž e a j tá to b iogra f ická nás lednosť ich ž ivo tov s ymbo licky s te lesňuje spo ločné východ i sko u r ču júce zmys lové , spon tánne v iden ie a k o p r ed chodcu v e dome j ref lexie , t akže Cézanne na jp rv zmys lovo vyjadr i l to , č o Mer l eau Pon ty nás ledne mysle l .
Onto log i cká d imenz ia f enoménu v o s f é r e nevidi teľná. N a j m ä v obdob í p o Fenomenologii vnímania ( 1945 ) sa Mer leauPon ty snaž í pr ibl íž iť či ta teľovi svo ju f i lozof ickú prácu v o f o rme ese j í , s lúžiacich m u zá roveň a ko e tudy vlas tných úvah . k to ré sa mali s tať súčasťou rozs iah le j š ieho diela. Viaceré názvy pos ledných prác rozč l enené d o opozíc i í (Viditeľné a neviditeľné, 1964; Zmysel a nezmysel, 1948; Humanizmus a teror. 1972; Vedy o človeku afenomenológia, 1976) akoby nám symbo l i cky naznačova l i , ž e f i lozofov text c h c e p r ekonať duali tu mys len ia a znovuob j av i ť s tratenú totalitu Byt ia . Fe nomeno lóg ia umožn i l a Mer l eau Pon tymu uvid ieť svet v j e h o j a v ový ch p r emenách , navrát i la h o k p evne j p ôd e ž ivo tného sveta , k torý j e v koreláci i s v edomím . N o zá roveň mu ukazova la s vo j e nedos ta tky , t akže hoci Mer l eau Pon ty v Lovan i pozo rne š tudova l Husser la , n ikdy sa s n ím úp lne nestotožni l . N e j d e mu u ž o skúman ie esenci í , ale o ich
V
zač lenenie d o exis tencie . "Človeku mo ž n o po rozumieť len n a zák lade j e h o f ak t i cky" , len n a zák lade j e h o spo luprež ívan ia sveta . V o Fenomenologii vnímania u r č u j e a k o j e d iný op rávnený ná rok deskr ipc iu , n ie expl ikác iu skúsenost i . N o v t om to bezp r edpok l a
f
dovom pos to j i j e d n odu ch é ho op isu n á š z rak sk lza len p o pov rchove j vrs tve f enoménu , veľmi ľahko z a búd ame n a vnú to rnú ver t ikálnu o s p r echádza júcu od v id i t eľného j a v u d o vnú torne j oblast i "nevidi teľná", ležiacu p od j e h o pov r chom. Pre to s a v neskor še j prác i rozhodol p rek roč i ť "v izuá lne d ané " a ž d o "h ĺbky f e noménov" a t ak to rehabi l i tovať on to logické pozad ie skúsenost i . Sar t re a Husser l sa nezau j ímal i o povahu Byt ia o sebe , sústredili s a vý lučne n a svet , a k o ex is tu je "pre mňa " . An imá lny , neľudský sve t
F i l ozo f i a 5 6 , 7 475
Cézannových ob razov , uchop i t eľný len v j a v o v e j podobe , nestál v cen t r e z á u jmu intenc ioná lneho vedomia a to to un ive rzum nevid i teľná os ta lo ods t r čené na úko r v id i teľného . Pa radoxne t o bol Cé z annov obraz , k torý m u otvori l n ie len oči , a l e a j mys e ľ ove ľ a h lbš ím s pô sobom a k o pod r obné š túd ium Sar t rových a Husse r lových prác . V n ovom ume leckom výraze si uvedomi l to , n a Čo f i lozof i a pozabud la . Od r a zu uvide l v Cézannových ob razoch " iný" svet , n e ž n a aký bol zvyknu tý v o s vo j om dov t edy " f e nomeno log i ckom" pohľade . Inšpi rovaný He idegge rovou o t ázkou znovuož ivu j e , a le o s o b i tým spôsobom, z á u j em o charak te r t e j to duž iny a podk ladu zmys lového sve ta , k torú Sartre v idel len a ko š edú , ob ludnú masu . Spo lu s o Cé z annom ko lo ru jú to to "neu t rá lne" bez f a r ebné Byt ie o s ebe d o "nekonečne j f a r ebne j škvrny" . Mer l eau Pon ty s a pokús i l p r e š tudovať povahu Byt ia emanu j ú c eho z Cézannove j kra j iny , č o si vyžadova lo navrá t iť s a k skúsenost i v j e j "surovos t i " (en son état brut), o p aku ideal izácie , k torá z n e j vychádza . Dovo l ím si tvrdiť , ž e v t om to zmys le Mer leau Ponty vykroči l o p a čným sme rom a k o Husser l .
Textúra Byt ia a k o pôvodný podklad sveta . J a zykom sa n av z á j om p r ihová rame a sp ros t r edkovávame d ruhým naše myšl ienky, n o nech b ud e naša vý rečnosť akákoľvek , j a zyk os tane v ždy v iazaný n a vopred s tanovenú konvenc iu pravidiel a významov , k to ré h o l imitujú v o vy jadren í . Mal i a r si d á v a s vo j e v las tné prav id lá a iba umen i e dokáže komun ikovať súk romný svet č loveka v bezpros t rednos t i . Ak sa c h c eme os lobod i ť o d teore t ického myslenia , mu s íme sa vydať podobnou ces tou a k o umen i e a v zdať sa všetkých def iníc i í a p r edpok ladov . Je t eda pr i rodzené , ž e u Mer l eau Pon tyho n e n á j d eme j ednoznačnú def in íc iu Bytia , s ám pr ib l ižu je j e h o povahu c e z v iaceré me ta fo r i cké op isy a zobrazenia . Byt ie j e tu p r í tomné a ko svet súdržnost i zmys lu v t o m s i lnom význame , v akom gréč t ina hovor í o to legein. N a rozdie l o d Sar t ra Byt ie p r e nás nevys tupu je z ničoty, e x nihi lo, vždy u ž vychádzame z on to log ického re l ié fu , t akže "nikd> n emôžeme povedať , ž e j e h o pozad ie j e n ič ím" . Svet j e mnohovýznamové Herak le i tovo un iverzum spá j a j ú c e koinc idenciu prot ik ladných sme rov v k ruhovom pohybe . Z j edno dušene mo ž n o byt ie chápať a k o j e dno t ný podklad v p ôvodnom s tave eš te p r ed t sm . a k o h o roz t rhneme n a dual i ty j a v u a pods ta t ) a l e bo v id iaceho a v ideného . Ide o h rubú , surovú zmys lovosť , ku k tore j sme ru j e umenie . V t omto zmys l e bude a j druh> pods i a tn \
posun v Mer l eau Pon tyho mys len í spoč ívať v j e h o osob i tnom z á u jme o ma l i a r s t \ o , a k o t o p rezen tu jú e s e j e Oko a duch, Cézannovo pochybovanie či Chvála filozofie (1961).
Ok o t e lo duch v o tváran í s a svetu . Ponúka sa o tázka , p r e čo au to r j e d n u z o svoj ich pos ledných p r ác nazval Oko a duch, a nie Telo a duch, č o by lepšie vys t ih lo kont ras tnosť tých to dvoch entít ( no nie prot ik ladnosť , p re tože fak t icky sú v n a j u ž šom spojení) . Bezpochyby a j pre to , ž e nechcel descar tovsky evokovať p ro t ik ladnosť telesného a duchovného , n aopak p reds tavu je exis tenciu č loveka v neus tá lom pohybe t ransgresie s e b a s amého , k torou sa nachádza upros t red sveta . T a k , a k o s a o sobná história č loveka s imul tánne premie ta d o k a ždého okamihu j e h o ž ivota , a j ľudské t e lo p reds tavu je spo luúč innosť všetkých j e h o čast í vrá tane oka . Hovor i ť o te le z n amená p r e Mer l eau Pon tyho to isté a k o hovor i ť o oku ; sú v to tá lne j j e dno t e . Fenomena l i t a sve ta s a v iaže n a v idenie a o k o kon tak tu j e č loveka s o sve tom, respekt íve necháva h o v id ieť to to
476
pr i rodzené a n ikdy nep re rušené zopnut ie . Č lovek n ie j e an i v e c medz i os ta tnými vecami sveta, de t e rminovaná fyz io log ickými a l ebo spo ločenskými vp lyvmi . N i e j e ani abso lú tny duch a l ebo v edom i e konš t i tuu júce svet ; naopak , medz i d u c hom a sve tom j e to tá lna inherencia . Svet v p oh ľ ad e oč í v s tupu j e d o ná šho vnút ra a vpl ie ta s a d o tkan iva ducha . Duch inkarnovaný v te le obýva sve t a sve t v pohľade j e h o oč í p r ebýva v duchu , myš l i en k a kondenzovaná d o me ta fo ry Okna . C e z o k o tak, a k o svet lo p r en ika júce c e z okno , v s tupu je svet d o naše j duše , tu s a prepl ie ta jú v spo ločne j textúre . A k ú ú lohu t e da zohráva te lo v o vzťahu č loveka k sve tu? Použ íva júc básnickú me t a fo ru n ám Mer l e au Pon ty p r ib l i žu je z j edno ten ie duchovného "nevid i teľná" a t e l e sného "v id i teľná" v spo ločnom obja t í . S loveso enlacer, vy j ad ru júce ob ja t ie o k a s o sve tom, zá roveň d á v a novú kvali tu vzťahu č loveka a sveta . Enlacer (spl ie tanie) vysve t ľu je a k o se faire ľamour avec (mi lovať sa), t e d a ide o ob j íman ie o k a a vec í v o v z á j omnom dotýkaní , láskaní a maznan í sa . Dovo l ím si povedať , ž e sku točne n ikdy p r ed tým nev ide la f i l ozo f i a t akú to sp r i aznenosť a úzku p r íbuznosť medz i č l ovekom a sve tom. Novo s ť Me r l e au Pon tyho pr í s tupu v id ím n a jm ä v t om , ž e nie len opä tovne z jednot i l Desca r tom zavedenú duali tu dvoch substanci í , a le ob jav i l v ich v z á j omne j pr í tomnost i po tešen ie . Spoj i l ich d o manže l ského zväzku , k d e o b a j a par tner i sú sku točne " j edno t e l o a j e d e n duch . " Vzťah medz i č l ov ekom a sve tom j e t eda p lný intimity, láskavosti a p r í j emnos t i . J e ho č lovek n ie j e v rhnutý d o Sar t rovho nepr ia teľského sveta , medz i cudz ie a h roz ivé veci , a n i e j e ani He idegge rovým Dasein ( poby tom) uchopu júc im au ten t ično v úzkost i b e zdo movs tva . N a š e te lo nás vpl ie ta d o ú zkeho zväzku so sve tom, č o umožňu j e to tá lnu j e d n o tu ducha , tela a sveta . "Svet j e oko lo tela, t akže te lo s a j a v í ako j e h o dop lnok . " D o t e j t o totality Bytia sa vná r ame poh ľ adom očí, k torý nám odha ľu j e j a vovú s t ránku sveta . V i diaci j e svo j ím te lom poh rúžený d o sveta a a k o te lesná inkarnácia sa s táva zá roveň videným v pohľade d ruhého . Prioritu z raku medzi os ta tnými senzor ickými o rgánmi zdôrazňova l u ž Aris toteles , č o potvrdil i a j súčasné výskumy, p od ľ a ktorých a ž 9 0 % informáci í j e n ám daných v o v izuálne j fo rme . Cent rá lne pos t aven ie o k a u Mer l eau Pon tyho naznaču j e nielen názov te j to e se je , a le a j j e h o výklad p o jmu "ž ivého tela", ktorý Mer l eau Pon ty vymedzu j e c e z momen t y v idenia a pohybu .
Pohyb o k a u sporadúva júc i v id i t eľný svet . Vš imn ime si, ž e na še v iden ie n eu r ču j e esencial i tu sveta , ten svo j e kval i ty n ikdy neče rpá z o sub jek tu . U Mer l eau Pon tyho c h a rakter zmys lového o rgánu mod i f i ku j e našu pe r cepčnú skúsenosť v zmys le u rč i tého u spo r iadania , t eda o k o spl ie ta j e m u v las tným spô sobom ident ické tex túry ducha , te la a sve ta . A k p r i jmeme pos tu lá t ich to tá lne j j e dno ty , tak p o hyb ok a m á p r e Me r l e au Pon tyho hlbš ie dôs l edky a n emô ž eme h o chápa ť len a ko fyz io log ickú v las tnosť s enzo r i ckého orgánu . Pohyb pa t r í k povahe p remen l ivého súcna , svet p res táva by ť s ta t ickým po r i ad k om zo radeným d o pevných vzťahov , j e h o stabil i ta j a nah radená p remen l ivosťou , o č om nás nakoniec p resv iedča a j dynamika j a v o v e j variabil i ty Bytia . Stačí s a poz r i eť n a a r te fak ty ba rokového umenia , k d e centrá lny útvar u ž nie j e r ovná hor izon tá lna línia, a le
/
v lnovka ' umožňu j ú c a ilúziu h ĺbky , o b j emu predmetu , k torý j e súčasťou neus tá le pu l zu júceho sveta . Popre t ie strnulosti sveta j e d ô vodom Cézannovho odmie tnu t i a fo tog ra f i e a a j neskorše j Mer l eau Pon tyho krit iky Desca r tove j teór ie p ro j ekc ie v ideného , odoh ráva júce j sa p red očami mys l i aceho subjektu . Podľa Rod ina mô ž e o b r a z a l ebo
F i l ozo f i a 5 6 , 7 477
socha zachyt iť p o h y b p ros t redn íc tvom pa r adoxného uspor iadania p rvkov vnú to rne j konšt rukcie , č o m ô ž eme p r i rovnať k Herak le i tovmu sve tu s p á j a j ú c emu pro t ik ladné e l e men ty p o d ľ a v las tného zákona , k torý b y s om u Mer l eau Pon tyho označ i l a a k o po r i adok oka . Para le lou k Cézannove j "nekonečne j f a r ebne j škv rne" s a t ak to s táva pr ík lad kale i do skopu f a rebných sk l íčok i lustrujúci p ôvodný s tav Byt ia , k torý k omponu j e neus tá le nové , pohyb l ivé ob rázky sveta . P o h y b patr í k esencial i te j a v o v é h o súcna . Pohyb l ivosť zmys lového o rgánu n i e j e u Mer l eau Pon tyho d ô vodom p r emeny sve ta n a chaos . U spo r i adanosť n á š ho v iden ia sve ta napr iek pohyb l ivému charak te ru z r aku b y s om chápa la v o svet le Cézannove j snahy uchop i ť po r i adok p r í rody v "čistých tva roch" kužeľa , kocky
V
a gu le . Ž i v é t e lo j e p o hyb neus tá leho uspor iadavan ia zmys lových poč i tkov , spo luúč in nosť d robných pohybov . Cé z anne odmie to l impres ionis t ickú zmä tenosť sub jek t ívnych d o jmov a k ra j inu ma ľ u j e pod ľ a j e j vnú to rne j konšt rukcie , k torú z í skava v o vnútr i hľad iace j duše . A k o neskô r Mer leauPon ty dop ĺňa , ide o veľký pa radox v idenia , k e ď nevid i teľné kmi tavé pohyby ok a s a p remieňa jú d o p lynu lého a j edno l i a t eho univerza . Mal ia rs tvo v ide lo sku točný svet , vždy m u bo la cudz ia desca r tovská špekulác ia , k torá viac hovor i la o t om , č o b y sm e mali vidieť, n e ž o t om, č o fakt icky v id íme . Mer l eau Ponty s a pr inavrac ia o d racional i ty idea l izu júce j pohľad n a svet k zmys lovému takt ickému videniu , k toré ob jav i l v Cézannových obrazoch . Muse l s a a l e na jp rv vyspor ia d a ť s l ineárnym techn ickým v iden ím, Desca r tovým abso lú tnym n adh ľ adom a j s f enomeno log i ckým sp loš ten ím j a v u veci , aby videniu moho l p r i znať on to log ickú ú lohu zrkadlenia vnú to rných mentá lnych obrazov , umožňu júcu novú moda l i tu Byt ia p r e d ruhého .
Návra t k f ak t i ckému videniu . A k o Mer leauPon ty uvádza u ž v o Fenomenologii vnímania, u spôsoben i e z raku n ám nikdy neumožn í l ineárne videnie . Vše tky l ineárne zo brazenia sú teore t ickými ideal izáciami, ktoré n ema jú nič spo ločné s fak t ickým pohľadom. To , s amoz r e jme , nepla t í len p re ob lasť vedy a geomet r ie , a le a j p re s p ô s ob maľby up la tňovaný napr ík lad v obdob í k las ic izmu, k d e ideálne zobrazen ie k r a j í n ) a k o fo togra f ie si vyžadova lo intelektuálny výkon mal iara , pr ies torovú konš t rukc iu kra j iny v myslení . V de j inách umen i a u ž g récky umelec svo jou teór iou eurv thmie apl ikoval typ icky vedecké mys len ie n a ob lasť fenomenal i ty . Č o mô ž e vyvrát iť to to a t rak t ívne vedecké videnie op e r u j ú c e s o sve tom a k o všeobecným p r edme tom "v možnos t i " ? Podľa Mer l eau Pon tyho s a s tačí posunúť od potencional i ty k aktual i te , k bezpros t r edne p rež ívanému telu naše j k aždodenne j skúsenost i . N a š e te lo n ie j e Byt ím o s ebe a ko o statné vec i sveta , a le p r ebýva upros t red sku točného "ak tuá lneho" sve ta zmys love j skúse nosti a j e v iac a k o exemp l á r r ovno rodého b io log ického d ruhu . Fakt ické v iden ie n i e j e v iden ím v ods tupe , j e t o na jh lbš i e pu to medz i dušou a t e lom rea l izu júce s a c e z te lesné oko . P r edchádza re f lex iu , "môž eme o ň om mysl ieť len pri j e h o výkone" , a n ie naopak . Mer leauPon tymu, a le a j Cézannov i ide o ž ivé konkré tne v iden ie v si tuácii , sp l i e t a júce mo j u te lesnú tex túru s o sve tom a s d ruhým. Medz i v ideným a v id iac im sa vy tvá ra inherentné pu t o pe r c ipu júce vedomie ; d ruhého v id ím a ko t e lo z rkad l iace mo j u vlastnú te lesnú schránku, a t e d a a j m o j e videnie . Mer leauPon ty si uvedomi l , ž e moda l i t a Bytia p r e d ruhého si vyžadu j e uv iesť nev id i teľno s fé ru myslenia a chápan ia p r ehová r a júcu k n ám s po z a v id i teľného hor izontu vecí , ktorú u ž Cézannov mal ia r rehabi l i toval , k e ď
478
chcel n ie len ma ľova ť , a le s vo j ou ma ľ b o u mysl ieť . Poveda l a b y s om , ž e o b a j a , j e d e n n a p ô d e mal ia r s tva v o dk l on e o d impres ion izmu , d r uhý v o f i lozof i i p r i s p ä t nom p r e hodno tení f e nomeno l og i e a r e f l ex ívne j f i lozof i e , si uvedomi l i , ž e hoc i d r u h é ho v n ím ame len a k o inkarnáciu t e lesného , c h á p eme h o a k o p r i amo nev id i t eľnú dušu a t en to n a p r vý pohľad t r iviá lny pos t reh v ýmeny v id i t eľná a nev id i teľná uplatni l i a j n a sve t . T e n s íce
f
vn ímame a k o p lo šný f enomén , n o c h áp eme , ž e m á svo ju skry tú h ĺbku , k to rá s a m e n í p od ľ a poz íc i e t e lesne j s ch ránky a k o východ i skového b odu u r č u j ú c eho vzd i a l enosť p r edme tov . U Mer l e au Pon tyho a j C é z ann a n a ch ádz ame nové u spo r i adan ie p r v kov u ž n ie p od ľ a ob j ek t í vne j e s t vu j ú c i ch a exak tne mera t e ľných p r i e s to rových vzťahov , a k o t o bo l o v g eome t r i c kom Desca r t ovom un iverze . Sve t j e p r i en ikom perspek t ív , s imu l t ánnym súh rnom vše tkých možných uh lov p oh ľ adu b e z p r iv i l egovaného východ i s kového b o du . Spochybnen i e De sca r t ovho pr ies toru spo lu s o zamie tnu t ím klas ic is t ických ideal izáci í s a s ta lo d r uhým nevyhnu tným k r okom pr inavrá ten ia č l oveka k f ak t i ckému v iden iu .
T a k a k o Cé z ann e a p o ň om kubis t i rozbi l i abso lú tny pr ies to r spo lu s v onk a j š ou fo r m o u vec i , p o d o b n e s a a j Me r l e au Pon ty vyspor iada l s de sca r tovským pan s t vom sub jek tu nah l i ada júc im sve t a j v l a s tné men t á l ne ob r a zy v od s t upe " t re t ieho" oka , a k o a j s ideal is t ickou rozpr i e s t r anenosťou vec i . Re f l ex ívne j f i lozof i i a o sob i tne Desca r tov i mu s íme vyč í tať ich t r ans fo rmác iu p r i r odzeného pos to j a s po j en ého s p e r c epčnou v ie rou d o t eo re t i ckého po s t o j a r e f l exne j rac ional i ty , p r emenu "v iden ia n a myš l i enku v iden ia" , vy j ad r ené Me r l e au Pon tyho s lovami . Pre Desca r t a nie j e zmys l ovým o r g ánom v iden ia oko , a l e myseľ " len my s e ľ d ok á ž e de š i f r ovať znaky obs i ahnu té v te le" , t e d a len my s e ľ v ref lexi i d ok á ž e u rč i ť men tá lny obraz . Sve t a k o to , č o j e v idené , č e r p á kval i ty z vedomia , v k t o rom s a p ro j ek tu j e . Desca r t e s uvádza , ž e zmys lový ob r a z v o v e dom í podnecu j e naše mys len ie n a koncepc i e , a le tak , a k o znaky a s lová s a n i j ako n e podob a j ú vec i am, o k torých vypoveda j ú , ani t ie to p ro j ekc i e v edomi a sa n e podob a j ú v e c i am v "skutočnos t i" . N a uchopen i e p r imárnych kval í t ex i s tu júc ich o s eb e n epo t r ebu j e výkon percepc ie , ten j e a ž d r uho r adý a poveda l a by s om . ž e j e h o ú lohou j e len o zdob i ť ideá lnu rozpr i e s t r anenosť s ekundá rnymi kval i tami tak , a k o f a rba len d eko r u j e k resbu a j e p r e de sca r tovského mal ia ra nepods ta tná . Desca r t es abso lu t i zu j e mys len ie , n a j p r v mys l í a a ž p o t om vidí . N o Mer l e au Pon ty a Cé z ann e chcú uv iesť f i l ozo fa a mal ia ra , k to r í n a j p r v vidia, cítia a p r ež íva jú a a ž p o t om chápu a koncep tua l i zu jú . Oč i o tvá ra jú okno , k t o r ým svet v s t upu j e d o n a š e j duše , n ekoncen t ru j ú v iden ie m im o nás , a le in te r ior izu jú ho ; a t o a k o p rvý n a p ô d e umen i a v y j a d r u j e Cé z ann e v tv rden í , ž e "p r í roda j e v n a š om vnút r i " . Mys l ím , ž e dô s l edok z ame r an i a poh ľ adu sme r om "dnu" m á pods t a tný v ý z n am v t om zmys le , ž e v o vnút r i v e d om i a u ž n eh ľ ad íme len n a v las tné men t á l ne ob razy , a l e n a sa mo t ný svet , k t o r ého on to log i cká t ex tú ra j e vp le t ená d o ducha , t.j. č l oveku n ie j e p r í s tupná len f enomena l i t a sve ta , a le p r i amo a j j e h o esencia l i ta . Č l ovek n a dv ä z u j e on t o logický kon tak t s o sve tom, s k to rým h o s p á j a r ovnaká podk l a dová " lá tka" . V p o d obn e j para le le videl C é z ann e s v o j h o mal ia ra , j e h o te lesná s ch r ánka s a s táva koncen t r ác iou v id i teľná , d o k t o r ého j e s ám zač lenený , t akže umen i e u ž n ie j e konš t rukc ia v z ť ahu j ú c a sa na urči tý pr ies tor a vonka j š í svet . Mer l e au Pon ty spolu s o C é z a n n om rozbi l i v onka j š í
f
pries tor a nahradi l i h o vnú to rným prež ívan ím h ĺbky sve ta , záž i tkom o b j emu p r edme tu , s k torým s a s t r e t ávame a voč i k t o r ému s a s tá le n a n ovo s i t uu j eme z rozman i tých pe r spekt ív . Sve t a ná š v z á j omný vzťah s n ím zmeni l i s v o j charak te r . D ivák hľad iac i n a
F i l ozo f i a 5 6 , 7 479
Cézannove ob r azy u ž n emá p r ed s ebou fo togra f iu klasicist icky z idea l i zovane j k ra j inky , k d e každý cen t imete r p lá tna je dôk l adne p rep racovaný tak, a k o b y ľudské o k o bo l o s chopné zachyt iť n a r a z a vce lku zob razovaný vý jav . Rovnako Mer l eau Pon tyho o k o sa "nemi lu je" s t echn ickou s tavebnicou , k to re j p rvky sú u rčené v presných a abso lú tnych vzťahoch . Pr iestor nahradi l i vnú to rným prec í ten ím perspekt ívy v p r úde t emporá lne j exis tencie č loveka , p r ež íva júceho ľúbostný vzťah s o sve tom. Mer l eau Pon ty a C é z a nn e nás udomácni l i v o sve te l ež iacom v šade oko lo nás a zá roveň a j v nás , t akže sve t sa stal dop l nkom te la r ovnako , a k o s a ges to mal ia ra s ta lo "pred ĺženou rukou Byt ia" .
Preklenut ie so l ips izmu v pr inc ípe "troch K". Kr i t ické p rehodno ten i e t r ad i čného mys len ia o Bytí , a k o a j Cé z annov pos t reh o cent rovanost i pohľadu sús t r edeného n a j e den bod , č o z ab r aňu j e ce l i s tvému uchopen iu zo rného po ľ a b e z pe r spek t ívne j d e f o rmác i e okol i tých p r edme tov , pr iviedl i Mer l eau Pon tyho k nove j koncepc i í v idenia , v k to re j sa u ž n eobmedzu j e len n a deskr ipc iu f enoménu , ale z k to re j v yvodzu j e on to log ické dôs l ed ky. Moda l i tu Byt ia p r e d r uhého dop ĺňa v po l emike s o Sar t rom, p re tože t en videl č loveka len ako v e c osebe , opomenu l j e h o nevidi teľnú dušu z rkadl iacu svo j ím v iden ím vedomie d ruhého , inkorporované d o te lesne j schránky. Subjek t pr iv i legoval s vo j e v iden ie sveta , stal s a vý lučným vlas tn íkom v ideného . Vec , a le a j on s ám akoby neexis toval i v o v idení d ruhého , akoby tu bol len m ô j v n em a nič viac . Ref lex ívna f i lozof ia , f enomeno lóg i a a j Sar t rova f enomeno log ická on to lóg ia zostali sol ipsis t ickými koncepc iami , neberúc imi d o úvahy vn ímanie d ruhého , k to rého vylúčil i z o sveta v id iaceho Ja a začlenil i medz i os ta tné * 9 J
veci Bvtia osebe . P re lomiť ten to so l ips izmus a obnov i ť p ôvodné pu to koex i s t u júceho sveta n i e j e možné , ak i gno ru j eme percepciu d ruhého . V p r inc ípe ide o obnovu leibnizovske j total i ty pe rc ipu júc ich monád v univerze p r edz j ednane j ha rmónie . S amoz r e jme , Mer leauPon ty vy luču j e p redpok lad Boha , a k o a j čistú duchovnos ť vedomí , n o a j \ j eho sve te ide o totali tu n avzá j om zrkadl iac ich sa pohľadov . Komplementa r i t a v idenia j e p re Mer l eau Pon tyho e l emen tom umožňu júc im koex i s tu júce un iverzum významu . V iden i e mus í b y ť zdvo j ené v komp lemen t á rnom videní , iba tak mô ž e d ô j s ť k z jedno ten iu V súhrne b y s om označ i la t ro j icu Mer l eau Pon tyho p r inc ípov spo ločným názvom "Tri K", a s íce komplementar i ta , komunikác ia a koexis tencia .
Pohyb komunikác i e v o vy jadren í vnú to rného záž i tku . O k o j e te lesný o rgán nášho videnia , t eda o rgán , k to rým sa n ám dáva svet v o svo j e j j a v o v e j p o d o b e a t ak to vpl ie ta ducha (Byt ie p r e s eba ) d o spo ločne j tex túry spolu s vecami (By t ím o sebe) . Pohyb ok a obop ína svet , necháva n á s vs túpiť d o sve ta a zá roveň umožňu j e vec iam ob j a v iť s a v nás . A t o v še tko s a odoh ráva v konf ron tác i í s d ruhým, iba tak to j e mo ž n á k omu nikácia v o svete , k torá n ie j e len súh rnom sol ipsis t ických percepci í , a l e spo ločným univerzom súdržnost i významu . Mer leauPon ty d i f e r encu j e medz i konš t rukt ívnou kreat i vi tou subjek tu a v las tným p roce som rekonšt i túcie ontológie , č o j e p ohyb opä t ovného otvárania sa prež i tému, t.j n i ečomu, č o tu u ž bo lo b e z nároku úp lného r e f l exného po stihnutia. Z o skúsenost i , d o k to re j sme sa ponori l i , mus íme opä tovne vys túp iť d o oblast i myslenia , n o tentokrá t b e z p rehnaných nárokov . T e d a pohyb mus í b y ť nevyhnu tne vždy dvo j smerný a to platí a j p r e mentá lny ob r a z vytvorený n a zák lade zmys lového vn íman ia
480
očí . Súk romný pohľad sa mus í dos t ať "von" p r i j a ť te lesnú exis tenciu a byť komun iko vaný s d ruhým. Inak b y sme ostal i n a úrovni čis tej subjekt ivi ty . T o , č o j e v idené , mus í b y ť vy j ad rené a tu s a n ám núka jú v iaceré spôsoby ref lexie , t.j. "expl ic i tného vy jad ren ia toho, č o impl ic i tne zaž ívame" . Surový vnem, t en to p r apôvod ref lexie , j e p r í tomný v ždy a ko n iečo mys lené . Idea v reči z í skava svo ju te lesnú exis tenciu ( "Re č j e man i fes t ác iou te lesne j exis tencie idey a s ub l imá c i o u te la") , v odchý lke ož ivu j e intel igibilný znakový systém a tak to umožňu j e vy jad r i ť myslené . Pros t r iedky j a z y k a n ikdy nedokážu adekvá tne vy jad r i ť pôvodnú skúsenosť , p re to Mer leauPon ty u r ču j e f i lozof iu a k o o tázku, t.j. j e j ú lohou j e sús tavné pýtanie sa. Sám pr iznáva , ž e "vskutku sme v za ja t í hraníc vy jadren ia . T o nakon iec a j p rezen tu jú j e h o úvahy v práci Viditeľné a neviditeľné, kde sa sú s t r eďu je n a jm ä n a význam a pos lan ie f i lozof ie . Ex is tu je t e d a spôsob , a k o adekvá tne vy jad r i ť vnú to rný mentá lny ob r a z vidi teľný iba p r e mňa , n o nev id i teľný p r e d ruhého , a t ak to o tvor iť m ô j " súk romný" svet p r e v idenie d ruhého?
Dvoj i té z rkad l en i e a ma l i arovo prepods ta tnen ie v ideného . T ak , a k o s a v z á j omne obop ína j ú re l i é fy nevid i teľná a vidi teľná, pa r tnerom f i lozof ie s a s táva ma liarstvo u chopu júce j a v o v ú s t ránku sveta . Mal ia r s a vná ra d o zmys lového sveta , d o času a de j ín a h ľadá v n ich účasť n a Bytí , tak, a k o Cézanne hľada l "p r apôvodný sve t" ( l e monde primordial) a Husser l "ž ivotný sve t" (Lebenswelt). F i lozof de š i f r u j e ž ivot tak , a k o mal ia r d e š i f r u j e ľudskú tvár . Mal i a r svo j ím ges tom t r an s fo rmu je "v idené" a s vo j ím te lom prepods ta tňu je sve t n a obraz . Chc em zdôrazniť , ž e mal ia rsky o b r a z m á u Cézanna a j Mer l eau Pon tyho osob i tý status, odl išný od veci o s ebe (en soi), " je vnú t rom von ka j ška a vonka j škom vnútra , umožňu j e duplici tu c í tenia" . A k o si Mer l eau Pon ty v š íma na zák lade svo j e j koncepc ie komplementa r i ty v idenia , mal iarsky ob r a z a k o výraz vnú to rného videnia s vo j ho tvorcu j e exce len tným pr ík ladom dvo j i t ého z rkadlen ia v idenia. Ob r a z m á funkc iu spo jovac i eho č lánku súk romných svetov d o v z á j omne j koexis tencie, p re tože vy j ad ru j e to, č o videli oči d ruhého , a zrkadl í svet d r uhého v dupl ic i te videnia . No v á Cézannova koncepc ia mal iars tva dokona l e stelesnila Mer l eau Pon tyho f i lozof ické pos t rehy, pre to j e j v o svoj ich pos ledných textoch v enu j e pods ta tný pr iestor . Skutočne , to, č o Mer l eau Pon ty myslel , t o Cézanne maľova l . V o svo jom umen í už ne chcel n apodobňova ť tak, a k o to robili j e h o klasicistickí p redchodcov ia , a le chce l vy j a d rovať "p r apôvodnú p r í rodu" , v lone k tore j p r ebývame ešte skôr , a k o j u koncep tua l i zu jeme . Ma l i a r f i x u j e a sp r edme tňu j e v idené , t r an s fo rmu je to . č o b y b e z n eho os ta lo skryté v od l ú č enom ž ivo te každého vedomia . Ume l ec m á dôlež i te j š ie pos l a nie a k o len n apodobňova ť imitovať, skô r b y s om umelca , k torý n a p lá tne p r em i eňa nevid i teľno n a v id i teľno, p r i rovna la k u kňazovi , k torý tú to p remenu u sku točňu j e n a oltári.
Od abso lú tneho pr ies toru k total i te pr ieniku perspekt ív . N i e j e mo ž n é rehabi l i tovať fakt ické v idenie , vy t lačené vedecko t echn ickým nadhľadom, b e z opä t ovného p reskúmania o tázky o uspor iadanos t i sveta a Mer l eau Pon ty si bol v edomý , ž e v t eda j š i e myslenie bo l o a ž prí l iš uväznené v Desca r tove j idea l izovanej p reds tave abso lú tneho priestoru. Koncepc i a p r imárnych kvalít povýši la pr ies tor n a pozi t ívne abso lú tne súcno . K Bytiu n ám posky tu jú pr ís tup len p r imárne kvality, nezávis lé od vn íman ia , č o
v
umožňu j e in terpre tovať pr ies tor a k o súcno "osebe" . C o op r ávňu j e tú to absolu tnu
F i l ozo f i a 5 6 , 7 481
perspekt ívu? "N ič " t ak zn i e Cézannova o d p ov eď a Mer l eau Pon ty s n ím j e d n ým dy c h om súhlasí . T a k , a k o nie t pe rcepc ie Byt ia v j e h o total i te, n i e j e možný ani pohľad n a pr ies tor v ods tupe , m im o na še j konkré tne j s i tuovanost i . Pr ies tor j e len mo j o u účasťou n a Bytí , veci sve ta sú o d m ň a v rôzne j vzdia lenost i , k to rá sa men í v zh ľ adom na pe rspek t ívu mô j h o pohľadu . Sve t n i e j e p r e Mer l eau Pon tyho s ieť vzťahov medz i p r edme tmi , a k o by ich videl tretí s vedok , naopak , j e t o pr ienik perspekt ív , synerge t ická total i ta h ĺbky , k d e východ i skom sa s táva J a a j e h o diš tancia o d vec í . Pr ies tor n ikdy nev id íme v j e h o von ka j š om obale , a le h o p r ež ívame zvnút ra , sme doň ponoren í . Č o t eda zos ta lo Mer l eau
t
Pon tymu a Cézannov i po tom, a k o rozbil i pr ies tor? H ĺbka veci záži tok reverz ibi 1 ity rozme rov á ob jemovos t i vecí , k torá nie j e n ikdy kval i tou "osebe" pr iná lež iacou s amo tne j veci . Cézanne a p o ň om kub izmus rozbil i vonka j š iu f o rmu , p re tože vonka j š í oba l ne dokáže d a ť vec i j e j tvar . A k neex i s tu je pr ies tor o s ebe v zmys le abso lú tneho pr ies toru a h ĺbka závis í o d s i tuovanost i naše j te lesnej schránky , č o t reba zob r azovať? Cé z anne j e dnoznačne odpovedá : guľu , kocku , kužeľ , t eda čisté tvary, k to ré m o ž n o skonš t ruovať v na šom vnútri . K e ď chce Cézanne uvid ieť pr í rodu, neup ie ra pohľad sme r om von n a rozpr ies t ranenú k ra j inu , a le j e h o pr í roda s a koncen t ru j e v o k u mal iara , n achádza sa v j e h o vnútr i . T o t o vnú t r a j škové v iden ie mo ž n o p re t r ans fo rmovať d o tvaru kužeľa , vy j a d ru júceho vnútornú konš t rukc iu ná šho pohľadu . V t om spoč íva nová koncepc ia v idenia znamena j úca prevra t v mode r nom umení .
O d klasicist ickej ideal izác ie vonkaj še j f o rmy k vnú t o rne prež ívanému tvaru. Cézanne nechce l opus t i ť perspekt ívu , na rozdiel o d impres ion izmu považova l za pocha bosť z r edukovať skúsenosť len n a sumu sub jek t ívnych vnemov . Mer leauPon ty chce l vedu pr inavrát iť k j e j p ôvodným ko reňom, v ž i adnom p r ípade j u nechce l e l iminovať . Vedecké poznan i e si mus í uvedomiť s vo j pôvod , mus í si uvedomiť , č o mys len ie p redchádza , a p r e to a j Cézanne u ž nechce byť ani desca r tovským ume lcom, na jprv mys liacim a po t om maľu júc im , ani impres ionis tom zos t áva júc im n a p ô d e p rec í t eného Púšťa s a d o skúmaní , k to ré mali uviesť vedu , mys len ie a perspekt ívu d o kontaktu s p r i rodzeným sve tom. J e ho pos t rehy v oblasti perspekt ívy vy j ad ru jú to, č o neskôr odhal i la tvarová psychológia . Prež ívaná perspekt íva perspekt íva ná šho vn ímania nie j e geomet r ickou perspekt ívou . Klas ic izmus chce l zobraz iť svet ob jek t ívne , č ' é / a n n e chce l v id ieť svet ob jek t ívne . O k o sa up r i amu j e vždy na j e d n o ús t redné ohn i sko , p r i čom dochádza k pe r spek t ívnemu pokr iveniu okol i tých p redmetov . A k o teda vy jad r i ť cel is tvosť ob razu? P redcézannovský ume lec j e d n odu cho použi l fan táz iu a in te lektuálny výkon; t ak to vytvori l ideálny pr ies tor s ideá lnymi tvarmi . Pros t redníc tvom r o zumu skonšt ruoval v edecký perspek t ívny sys tém zachy táva júc i svet a k o mapu . Renesančná "perspect iva ar t i f ic ial is" j e t eór iou snaž iacou sa skonš t ruovať abso lú tne dokona l é v ide n ie sve ta p r ih l i ada júce k vše tkým možným pohľ adom . J e to v las tne descar tovská snaha o idealizáciu pr ies toru , vyp lýva júca z ep i s temio log ického ná roku pod a ť úp lnú info rmác iu o p redmete . Kombinác i a viacerých sp rávne koord inovaných pohľadov ma la z a c ieľ zachyt iť p r edme t v úplnost i , č o j e dne s v pods ta te snaha deskr ip t ívne j geomet r i e . V dištancii o d teore t ických ideal izáci í si Mer leauPon ty a Cézanne položi l i d v e f unda mentá lne o tázky , a s íce a ko o k o vidí a č o o k o vidí . A v záve re t e j to úvahy sa pokús im n a n e odpovedať .
482
Línia pr inc íp d i ferenc iác ie . Koncen t rovaný pohľad o k a u spo r adúva "v idené" pod ľ a urč i tého vnú to rného po r i adku . Zmys l ový sve t m á s vo j o b j em , t va r a f a rbu , vyč l eňu júce j edno t l i vé p redmety , k torých hor izon ty s a n av z á j om do týka jú . Impres ion iz mu s v ma ľ b e j e dno zn a čn e odmie to l líniu n a zák lade toho , ž e línia s a p red tým chápa l a fyz iká lne op t i ckým s pô sobom ako napodobnen i e v id i teľného. L ín ia a koby ex i s tova la osebe , a koby bo l a ob jek t ívnou kval i tou rozpr ies t ranene j veci . Odmie t a ť t akú to ob jek t i vist ickú líniu n eznamená au tomat icky pop r i e ť akúkoľvek líniu v mal iars tve , a k o t o robi l i impresionist i . V Mer l eau Pon tyho koncepc i i m á línia novú on to log ickú funkc iu , p re tože línia n enapodobňu j e p r í rodu , a le " robí v id i teľným zob r a zu j e z rod vec í " a t ak to umožňu j e vidi teľné. V z hod e s o Sar t rovou pozi t ivi tou Bytia , k torú d i f e r encu j e v edomie , Mer leauPonty chápe Byt ie a ko p lnosť , k torá po t r ebu j e svo j e obmedzen i e . B e z línie, k torá od luču j e vec i n av z á j om , b y sme videl i len j edno tnú , n eobmedzenú f a r ebnú škvrnu . Impres ion izmus ma l t e d a d o istej m ie ry p r avdu , k e ď tvrdi l , ž e ob rysy p r edme t ov poňa t é a k o č ia ry nepa t r ia v id i t e ľnému svetu a sú zá lež i tosťou geomet r i e . N o zá roveň ignoroval fak t , ž e vec i v n a š om v iden í m a j ú s vo j tvar , s č ím Mer l eau Pon ty an i Cézanne nemoh l i súhlasiť . P r edme t m á s vo j ob rys a "nezobraz iť ob rys b y znamena l o vz iať p r edme tu j e h o identi tu". Pri zob razen í p r edme tu si u v edomu j eme , ž e č ia ry sú ideá lne h ran ice neex i s t u júce v skutočnost i , n o t o n ám nebrán i použ iť ich v obraze . Mer l eau Pon ty o ž i vu j e M a t issovu a K l e eho koncepc iu línie, k to rá n i e j e imitáciou ob jek t ívne j kval i ty p r edme tu , a l e pr inc ípom di ferenc ie . Cézanne zob r a zu j e obrys , n o n ie p ros t redníc tvom j e dnoduchých čiar, a le modu lác iou mod r e j f a rby č o m u umožňu j e zobraz i ť vypuk losť a o b j emovo s ť p redmetov . T ak t o vy j ad ru j e fyz iognómiu p r edme tov patr iacich d o Tota l i ty "nekonečne j f a rebne j škvrny" Byt ia osebe . Podľa oboch au torov sa línia s táva novým d i f e r enčným princípo'm, s tyčnou líniou hor izon tov vecí , k toré sa n av z á j om obop ína jú .
Pôvodná "surovosť" mimoľudske j pr írody . Fenomeno lóg ia o tvor i la Me r leauPontymu oči , necha la h o v id ieť svet v ce le j palete p remien . Muse l v ykona ť p o hyb od myslenia a p r edpok l adového pos to j a k videniu v p r i rodzenom postoj i . Chce l n echať prehovor iť p rapôvodnú skúsenosť eš te p red tým, a ko j u roz t rhneme n a dual i ty mys len ia , ešte p red tým, a k o sve t u spo r i adame a skonš t ruu j eme n a špec i f i cky ľudský spôsob . P r e d Cézannovým o k om u ž pres ta la l ežať k r a j i na v j e j j a vových p r emenách a sub jek t ívnych modi f ikác iách . Odv rac i a s a o d "ku l t ivovaného" sve ta ľudí , k torý dôve rne n e po zn áme a nec í t ime v ň om ľudskú vre losť , a p r ik láňa s a k p r í rode b e z a t r ibútov ľudske j p odoby . Z n amen á t o , ž e n e j d e o p r í rodu , k to rú m ô ž eme merať , váž i ť a pozo rovať . K svetu p r e n iká zv ie rac ím v iden ím, p re tože zviera tá v id ia svet v p ôvodn e j surovost i a total i te , sú schopné "ob jek t ívne" v id ieť . N o tak , a k o s a Mer l eau Pon ty navrac ia k zmys lovos t i , a b y j u nás ledne z jednot i l sm y s l e n ím t.j. nee l iminu je vedu , a j Cézanne chce kon f r on t ova ť vedu a pr í rodu, a b y ich z jednot i l . N a Cézannovom plátne , a k o a j v Mer l e au Pon tyho ru kopise dochádza k z j edno ten iu re f lex ie a zmyslovos t i , ľudsky u t r i edeného sve ta a neuspor iadane j su rove j zmys lovos t i , k z jedno ten iu v edy a pr í rody.
Pokorená pýcha cogi tat ia . Ľudské myslenie si muse l o p r iznať svo j e v las tné l imity a vzdať s a def ini t ívnost i . P rvý p o hyb n á s nechal zos túp iť z t rónu abso lú tneho mys l en i a
F i l ozo f i a 5 6 , 7 483
k su rove j , a n imá lne j skúsenos t i . C e z d ruhý vzos tupný p ohyb sm e o p ä ť vystúpi l i d o ľudského sveta , k to rého súčasťou j e a j v ed e cké poznan i e a t o n emo ž n o z amie t nuť len pre to , ž e si p r i svo jova lo m o c n eobmedz en ého poznan ia . Mys l en i e v y ch ád z a j ú c e z "kúpeľa" skúsenos t i u ž nie j e me tod i ckým, ope r a čným a č i s to t eo re t i ckým mys l en ím , a le synerge iou skúsenos t i a mys len ia . Mer l eau Pon ty a C é z a nn e nah r ádza jú ab so lú tnosť to tá lnosťou ce l i s tvosťou , p r e tože nami obývaný sve t u ž n ie j e t eo re t i ckým konš t ruk t om , a le dôve rne z n ámym sv e t om spo luby t i a ex is tenc i í s p á j a j ú c i ch s a v j e d n o t n om un i ve rze . P r á ca Viditeľné a Neviditeľné r eš taurova la b ezp r edpok l adovú f i l ozo f i ckú o t ázku , t eda n ie skep t i cké mon t a ignovské pý tan ie s a p r edpok l ada j ú ce nega t ívnu o d pov eď . Fi lozo f i a j e o tvo rený p roces , n i e v š ak spochybňovan i a , a le o tváran ia ; uvádza n o v é hor i zon ty myslenia , k d e ne j e s t vu jú záve ry , a l e iba poč ia tky . Neex i s t u j e p r iv i l egovaný uhol pohľadu n a svet , r ovnako , a k o ne j e s t vu j e abso lú tna pe r spek t íva v iden ia a mys len ia sveta . P odobne a k o Mer l e au Pon ty chápa l f i lozof ický text , C é z ann e uvažova l o ma l i a rovom ob raze . Mod e r n é mal ia r s tvo zav rh lo symbo l i cké fo rmy , a le t o n e z n amená ž e s a k n im e š t e nenavrá t i . Ume l e ck é d i e lo j e o tvo rené po l e interpretáci í , n ikdy n i e j e abso lú tne a zav ŕ šené . V t om v id ím sp r i aznenosť Me r l e au Pon tyho a Céz anna , o b a j a z lomil i pýchu ľudského mys len ia , a le n i e s p ô s obom zaveden i a d ik tá tu n o v e j de f in i t íne chápane j koncepc i e či u ž ma ľby , a l ebo mys len ia . Vď a k a Descar tov i s m e n ad l ho videl i hma tom, videl i s m e a le len a k o "s lepci" . Mer l eau Pon ty a C é z a nn e s o vše tkou s k r omnosťou mal i len j e d i n ú snahu , o tvor iť n ám oči a nechať ná s v id i eť sku točný svet ma j ú c i spo ločnú duž inu a t ou j e Byt ie a k o j e dno t ný podk l ad vše tkých j a vových od t i eňov .
LITERATÚRA
[ 11 MERLEAUPONTY, M.: Oko a duch a jiné eseje. Praha, Obelisk 1971 [2] MERLEAUPONTY, M.: Viditeľné a Neviditeľné. Praha, Oikoymenh 1998. [3] MERLEAUPONTY, M.: Le Visible et ľlnvisible. Paris, Gallimard 1964. [4] MERLEAUPONTY, M.: Phénoménologie de la perception Paris, Gallimard 1963. [5] BARBARAS, R.: De ľEtre du phénoméne Sur ľontologie de MerleauPonty (Jrcnohlc, (>
Milion 1991. [6] HEIDSIECK. F.: Ľ ontologie de MerleauPonty. Paris, PUF 1971 [7] CROWTHER, P.: Critical Aesthetics and Postmodernism Oxford, Universit) Press 1993
Príspevok vznikol vo Filozofickom ústave SAV ako súčasť grantového projektu č. 2 / 6 1 1 8 / 2 1 .
Mgr. Marianna Holubová Filozofický ústav SAV Klemensova 19 813 64 Bratislava SR
484