invÁzne druhy rastlÍn na slovensku

INVÁZNE DRUHY RASTLÍN NA SLOVENSKU

ČO SÚ INVÁZNE RASTLINY?

V našej krajine sa rozšírili a udomácnili viaceré nepôvodné druhy rastlín, ktoré sa na mnohých miestach správajú invázne, vstupujú do rastlinných spoločenstiev, odkiaľ vytláčajú pôvodné druhy a vytvárajú monocenózy – spoločenstvá pozostávajúce prevažne z jedného druhu.

Tieto druhy boli na územie Slovenska dovezené ako okrasné a medonosné rastliny, zvyčajne z amerického kontinentu alebo z Ázie. Z parkov a výsadieb sa začali rýchlo šíriť do okolia a obsadzovať nové plochy.

VLASTNOSTI INVÁZNYCH DRUHOV

vysoká konkurenčná schopnosť – dlhé obdobie kvitnutia a tvorby plodov, vitalita, odolnosť voči stresu

schopnosť prežívať nepriaznivé obdobia – sucho, záplavy schopnosť rásť aj na odlišných typoch stanovíšť, nielen na

miestach ich prirodzeného výskytu dobré reprodukčné vlastnosti účinné mechanizmy rozširovania absencia alebo obmedzená hustota domácich prirodzených

predátorov, parazitov a chorôb

SPÔSOBY ROZŠIROVANIA INVÁZNYCH DRUHOV RASTLÍN

pričinením človeka, jeho priamou alebo nepriamou činnosťou, napr. ich zámerných pestovaním v parkoch a záhradách, odkiaľ môžu druhy preniknúť aj do okolitej prírody,

prostredníctvom živočíchov, pričinením vetra, pričinením tečúcej vody.

DÔSLEDKY ŠÍRENIA INVÁZNYCH DRUHOV RASTLÍN

Negatívne ovplyvňujú a menia pôvodné druhové zloženie vegetácie

Svojimi porastami zhoršujú svetelno-tepelné podmienky pôvodných druhov rastlín.

Rýchlo obsadzujú nové stanovištia, využívajú najmä skládky, opustené a zanedbané miesta.

Spôsobujú rôzne ochorenia človeka, môžu vyvolať slzenie, pálenie nosnej a ústnej dutiny.

Spôsobujú zvýšené náklady na odstránenie dôsledkov ich šírenia.

INVÁZNE DRUHY RASTLÍN A LEGISLATÍVA

Invázne druhy je zakázané dovážať, držať, pestovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi.

Vlastník pozemku je povinný odstraňovať invázne druhy zo svojho pozemku a zamedziť opätovnému šíreniu inváznych druhov a to na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu.

Predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch.

K najznámejším inváznym druhom patria: Boľševník obrovský Pohánkovec japonský Netýkavka žliazkatá Sumach pálkový Ambrózia palinolistá

BOĽŠEVNÍK OBROVSKÝ

Do Európy sa dostal ako okrasná rastlina v 19. storočí, z oblastí západného Kaukazu. Táto trváca rastlina dorastá do výšky 200 až 500 cm. Okrem okrasných záhrad a parkov sa na území Slovenska vyskytuje najmä popri cestách a tokoch. Nedostatok prirodzených nepriateľov, spôsobuje veľmi rýchlo rozšírenie na stále nové lokality. U človeka pri kontakte dochádza k vážnym zdravotným problémom – produkuje toxickú látku.

POHÁNKOVEC JAPONSKÝ

Trváca rastlina pôvodov z východnej Ázie, vytvára nepreniknuteľné porasty s výškou viac ako 100 cm. Vyrastá najmä pozdĺž vodných tokov, ciest, v intravilánoch miest a obcí. Mohutný rast podzemkov a výhonkov môže narušiť základy budov, múry, chodníky, odvodňovacie systémy a prispieť k zvýšeniu rizika záplav.

NETÝKAVKA ŽLIAZKATÁ

Jednoročná, až 200 cm vysoká bylina, pôvodom zo subtropických oblastí západných a stredných Himalájí, Kašmíru a Nepálu. Táto medonosná rastlina kvitne od júna do októbra. Zo záhrad prenikol tento druh aj do voľnej prírody. Nekontrolovateľne sa šíri pozdĺž vodných tokov a vo vnútri lužných lesov. Tam, kde sa tento druh už raz vyskytne, obsadí v priebehu krátkeho času rozsiahle plochy.

SUMACH PÁLKOVÝ

Ker alebo strom pôvodom z východnej časti Severnej Ameriky. K nám sa dostal ako okrasná drevina, ktorá sa dodnes pestuje v parkoch a záhradách. Pomocou podzemných poplazov sa veľmi rýchlo šíri a obsadzuje stále nové stanovištia, z ktorých postupne vytláča domáce okrasné dreviny.

AMBRÓZIA PALINOLISTÁ

Jednoročná alergénna rastlina pôvodom zo Severnej Ameriky. Dorastá do výšky až 200 cm. Rastie na rumoviskách, skládkach, železničných násypoch a na neobrábaných poliach. Na ambróziu reaguje až 80 % alergikov. Už samotný dotyk s rastlinou môže po 20 – 30 minútach vyvolať u nich nepríjemné až bolestivé svrbenie či pálenie kože.

PREZENTÁCIA A POZNÁVANIE RASTLÍNV spolupráci s ochranármi z CHKO Vihorlat sme začiatkom školského roka v septembri uskutočnili pre našich žiakov prezentáciu spojenú s poznávaním inváznych rastlín.

PREZENTÁCIA

POZNÁVANIE INVÁZNYCH RASTLÍN

EXKURZIA DO PROSTREDIAV septembri 2014 sme uskutočnili aj náučnú prírodovednú exkurziu do CHKO Vihorlat, konkrétne do NPR Sokol, kde nám ochranári ukázali lokality výskytu inváznych rastlín. V danom kalendárnom období sa v tejto lokalite invázne rastliny nevyskytujú, preto sme neuskutočnili zber. Zúčastníme sa ho však v období mesiaca jún.