schoenberg - elegiac life of master
Post on 09-Dec-2015
8 Views
Preview:
DESCRIPTION
TRANSCRIPT
MASARYKOVA UNIVERZITA FILOZOFICKÁ FAKULTA
ÚSTAV HUDEBNÍ VĚDY
Hudební věda
Jakub FILIP
SEMINÁRNA PRÁCA
Dějiny hudby: 20. století
Arnold Schönberg – elegický ţivot osobnosti
PhDr. Martin Flašar, Ph.D.
Brno, 2015
Prehlasujem, ţe som svoju seminárnu prácu vypracoval
samostatne, s vyuţitím uvedených prameňov a literatúry.
Brno, 28. júl 2015
3
Arnold Schoenberg sa narodil vo Viedni, v sedemdesiatych rokoch 19. storočia,
bol skladateľom, učiteľom aj dirigentom. Mal celkom dve manţelky a päť detí.
Rodina, z ktorej pochádzal, bola ortodoxne ţidovská a mladý Schoenberg mal dvoch
ďalších súrodencov. Otec Samuel sa narodil v Szécsény v roku 1838 a matka v Prahe,
pričom do Viedne prišli práve z Bratislavy, vtedajšieho Pressburgu.1 Jeho otec mal
menší obuvnícky obchod a podľa všetkého nebol nijak významne hudobne nadaný,
podobne ako matka. Za prvý významnejší kontakt Schoenberga s čímsi umeleckým
povaţujeme vplyv jeho uja Fritza Nachoda, ktorý písal poéziu. V ôsmich rokoch
začalo Schoenbergovo prvé vzdelávanie, kedy sa začal učiť hrať na husle, a neskôr sa
venoval aj samotnej kompozícii.2 Za omyl sa teda zrejme dá povaţovať tvrdenie, ţe
Schoenbergovym prvým a jediným učiteľom bol Alexander von Zemlinsky. Pravdou je,
ţe zoznámenie sa s týmto dirigentom bolo v ţivote Schoenberga prelomovým
okamihom, najmä vďaka tomu, ţe vstúpil do súboru, ktorý Zemlinsky dirigoval
a takisto preto, pretoţe svoje mladé kompozície tomuto skúsenému hudobníkovi
prezentoval a práve to malo vplyv na ďalší vývoj ich vzťahu vo vzorci učiteľ – ţiak.3
So Zemlinskym mal však Schoenberg ešte jednu ďalšiu, pomerne úzku väzbu – v roku
1898 sa ako Ţid nechal pokrstiť v protestantskom rite a o tri roky neskôr sa oţenil
s jeho dcérou Mathildou.4
Po otcovej smrti bol Schoenberg nútený opustiť školu a teda aj samotný proces
inštitucionálneho vzdelávania a z finančných dôvodov si musel nájsť prácu. Zamestnal
sa ako úradník v banke, čo bolo pre tak mladú umeleckú dušu pomerne veľkým,
suţujúcim problémom. Vo voľnom čase si však vţdy dokázal nájsť čas na umenie, či
uţ čítanie textov rôzneho druhu, filozofiu alebo samotnú hudbu. Najmä počas voľných
večerov so svojimi priateľmi aktívne praktizovali hudbu.5 K známemu kruhu jeho
najbliţších priateľov patrili jeho neskorší ţiaci Alban Berg a Anton Webern (spolu so
Schoenbergom tvorili čosi, čo sa neskôr nazývalo ako Druhá Viedenská škola), takisto
1 Neighbour, O. W. Schoenberg, Arnold (biography). Grove Music Online. Oxford Music Online.
2 pozn. č. 1
3 Prednášky kapitol dejín hudby 20. storočia na Ústavu hudební vědy Masarykovy univerzity v Brně. Dějiny
hudby: 20. století. PhDr. Martin Flašar, Ph.D. Masaryk University, 2015. 4 Burrows, J. (ed.) – Wiffen, Ch. Velký ilustrovaný průvodce: Klasická hudba. Londýn: Dorling Kindersley Limited,
2005, s. 387. 5 pozn. č. 3
4
veľký skladateľ Gustav Mahler, alebo napokon aj rakúsky expresionistický maliar
Richard Gerstl, ktorý výtvarne nadanému Schoenbergovi poskytoval hodiny maľby.6
Pribliţne po piatich rokoch Schoenberg opustil prácu bankového úradníka a postupne
sa pretĺkal ţivotom, pretoţe sa rozhodol stať sa hudobníkom – teda ţiviť sa hudbou.
Touto cestou sa dostal k dirigovaniu niekoľkých viedenských spolkov. Súčasne tieţ
pôsobil v amatérskom orchestri Zemlinského. Popritom interpretoval na rôznych
miestach po meste.7
V akejsi reakcii na Zemlinského konštruktívnu kritiku
Schoenbergových kompozícii, napísal koncom roka 1897 Slákové kvarteto D dur.
Obaja vedeli, ţe toto dielo reprezentuje akúsi novú etapu v Schoenbergovej práci
a Zemlinský, ako člen komisie na Wiener Tonkünstlerverein, preto navrhol, aby sa aj
realizovala. Úvodom nasledujúceho roka sa tento návrh stal skutočnosťou a niekoľko
ďalších rokov sa Schoenbergovi nedostalo takého úspechu, ako práve s touto
kompozíciou. Práve táto kompozícia, spoločne s niekoľkými ďalšími, ako napríklad
Slákový sextet Verklärte Nacht z roku 1899, bola povaţovaná za rané dielo
charakteristické chromatikou, ktorá bola pre Schoenbergovo neskoršie dielo tak
typická.8
Za prvé skladby, ktoré boli označované ako atonálne, sú povaţované
kompozície z obdobia rokov 1908 aţ 1910 a sú nimi napríklad Tri klavírne kusy, op.
11, Päť orchestrálnych kusov alebo monodráma Erwartung (Očakávanie).9 Atonalita
bola a je akýsi nástroj kompozičných techník, ktorý podobne, ako dodekafóniu,
Schoenberg nevymyslel – tieto dva fenomény sa v skladateľskej obci objavovali uţ
koncom 19. storočia a rôzni skladatelia s nimi aj pracovali. Atonalita je vlastne akýsi
opak tonality. Vzniká z neskoršej romantickej harmónie, na prelome 19. a 20. storočia
stálym obohacovaním durovo-mollových vzťahov. Je vlastne popretím tonálneho
centra v hudbe. Obecne rozlišujeme atonalitu voľnú, ktorá je typická skôr pre prvé
obdobie Schoenbergovej hudby a atonalitu organizovanú, ktorá dodrţiava pravidlá
dvanásťtónovej stavby, ktorá nedovoľuje, aby bola tonalita podstatou.
V decembri roku 1901 sa Schoenberg aj so svojou ţenou Mathildou
presťahoval do Berlína, kde dostal prácu v inštitúcii Überbrettl, čo bol vlastne akýsi
6 pozn. č. 3
7 Prednášky kapitol dejín hudby 20. storočia na Ústavu hudební vědy Masarykovy univerzity v Brně. Dějiny
hudby: 20. století. PhDr. Martin Flašar, Ph.D. Masaryk University, 2015. 8 Neighbour, O. W. Schoenberg, Arnold (biography). Grove Music Online. Oxford Music Online.
9 pozn. č. 7
5
typ kabaretu v divadle Buntes Ernsta von Wolzogena. Počas berlínskeho pobytu sa
zoznámil s Richardom Straussom, ktorému predloţil niektoré svoje diela, napríklad
časti Gurre-Lieder alebo tieţ v tom čase jeho najnovšiu symfonickú báseň Palleas
a Melisanda. Straussa tieto kompozície natoľko zaujali, ţe pre Schoenberga svojim
vplyvom a konexiami prostredníctvom Lisztovho štipendia zabezpečil miesto učiteľa
kompozície na Konzervatóriu v Sterne. To teda znamenalo, ţe v Berlíne ostal ešte
jeden ďalší rok a do Viedne sa vrátil v júli 1903, a to s kompletne hotovou Palleas
a Melisanda.10
Po návrate sa vo Viedni uplatňuje ako súkromný učiteľ kompozície
a do jeho triedy onedlho, na jeseň v roku 1904, vstupujú známi Alban Berg a Anton
Webern.11
Spočiatku však toto jeho učenie ako forma príjmu nebola príliš efektívna –
počas prvého roka napríklad učil Berga celkom zadarmo, pretoţe on ani jeho rodina
nebola vo finančnej situácii, ktorá by im dovoľovala platiť poplatky za takéto
súkromné hodiny. Samozrejme, také niečo sa odzrkadlilo aj na kvalite samotnej
výuky. Vtedajšia viedenská spoločnosť bola vo svojich postojoch pomerne
konzervatívna a preto sa zdráhala takejto podpory umenia. V období roku 1904 však
Schoenberg spolu so Zemlinkým zakladali vlastnú spoločnosť, ktorá niesla názov
Vereinigung Schaffender Tonkünstler. Ako čestného predsedu sa im podarilo
zabezpečiť Gustava Mahlera. Pravdou však aj napriek tomu napokon bola skutočnosť,
ţe túto spoločnosť sa podarilo udrţať len veľmi krátko, do nasledujúceho roka. Aj
napriek tomu však počas jej existencie dokázali zrealizovať niekoľko divácky
lákavých predstavení, predovšetkým z diela Mahlera, Straussa a Zemlinského.12
Nasledujúce roky neboli pre Schoenberga príliš šťastné. V roku 1908 ho
nakrátko opustila jeho ţena Mathilda, ktorá odišla k maliarovi Richardovi Gerstlovi.
Po tom, ako sa onedlho opäť vrátila k Schoenbergovi kvôli deťom, Rakúšan Gerstl
spáchal v novembri samovraţdu.13
Schoenberg takisto zaţíval aj naďalej pomerne
váţnu osobnú finančnú krízu. Ukázalo sa totiţ, ţe jeho snaha o ţivenie sa súkromným
učením nevyviedla jeho rodinu z materiálnej mizérie, ktorej dlhodobejšie čelili.
10
Neighbour, O. W. Schoenberg, Arnold (biography). Grove Music Online. Oxford Music Online. 11
Prednášky kapitol dejín hudby 20. storočia na Ústavu hudební vědy Masarykovy univerzity v Brně. Dějiny hudby: 20. století. PhDr. Martin Flašar, Ph.D. Masaryk University, 2015. 12
pozn. č. 10 13
Burrows, J. (ed.) – Wiffen, Ch. Velký ilustrovaný průvodce: Klasická hudba. Londýn: Dorling Kindersley Limited, 2005, s. 387.
6
Koncom roka 1910 bol dokonca nútený poţičať si peniaze od priateľa Mahlera, aby
bol vôbec schopný platiť beţné účty.14
V tomto období navyše Schoenberg tvoril stále
viac atonálne a uchyľoval sa k akémusi experimentálnemu spôsobu tvorby, ktorá
neskôr vyústila práve v rukopis, ktorý je pre neho tak charakteristický – dodekafónia.
Jeho práca bola významne disharmonická a kaţdé nové dielo, s ktorým prišiel,
vyvolalo pomerne emotívne pobúrenie. Rovnako tak sám Mahler netušil, kam
Schoenberg touto tvorbou smeruje, no aj napriek tomu v jeho schopnosti nestrácal
nádej.15
Jednou z ďalších neočakávaných ţivotných rán ţivotnej krízy posledného
obdobia bola pre Schoenberga Mahlerova smrť v roku 1911.16
Na jeseň tohto roka sa
rozhodol skúsiť svoje šťastie opäť v Berlíne, po tom, ako neuspel v ţiadosti o prácu
externého lektora hudobnej teórie a kompozície na akadémii Kaiserliche-Königliche
Akademie für Musik und Darstellende Kunst, ktorej neúspech mal korene v rasovo
a náboţensky motivovanom odmietnutí zo strany komisie tejto inštitúcie.17
Do Berlína
sa presťahoval spoločne s celou rodinou a postupne tam opäť získal sebadôveru.
Schoenbergova situácia sa opäť začala trochu zlepšovať – zlepšila sa mu osobná
finančná situácia a dostalo sa mu aj väčšieho medzinárodného uznania. To najmä
vďaka tomu, ţe ľudia si začali všímať jeho staršiu prácu a začali ju doceňovať. Známy
Pierrot Lunaire, skomponovaný v lete roku 1912, konečne zoţal ten vytúţený ohlas.
Schoenberg s ním dokonca vyrazil aj na niekoľkodňové turné po jedenástich
nemeckých mestách.18
Medzičasom získal Schoenberg aj svojho prvého mecenáša,
čím sa dostal z finančných ťaţkostí a rozhodol sa, ţe sa začne venovať ďalšej
z mnohých činností – dirigovaniu. Napriek tomu, ţe mu chýbali akékoľvek skúsenosti,
pomocnú ruku mu podal opäť starý dobrý priateľ Zemlinský. V čase vypuknutia Prvej
svetovej vojny bol na cestách v niekoľkých európskych mestách a dirigoval Palleasa
a Melisandu, Gurre-Lieder alebo tieţ Fünf Orchesterstücke.19
Počas druhej svetovej vojny Schoenberg podstúpil aj povinnú vojenskú sluţbu,
a to aj napriek nie príliš priaznivému zdravotnému stavu. Toto obdobie pre neho opäť
14
Neighbour, O. W. Schoenberg, Arnold (biography). Grove Music Online. Oxford Music Online. 15
pozn. č. 14 16
Burrows, J. (ed.) – Wiffen, Ch. Velký ilustrovaný průvodce: Klasická hudba. Londýn: Dorling Kindersley Limited, 2005, s. 387. 17
pozn. č. 14 18
pozn. č. 14 19
pozn. č. 14
7
nebolo ani zďaleka príjemným – menej tvoril a opätovne sa dostával on aj s rodinou do
finančných ťaţkostí. Po znovunastolení mieru sa však veci znovu obrátili k lepšiemu
a Schoenbergova hudba začala znovu pútať medzinárodný záujem. V Amsterdame sa
stal prezidentom Medzinárodného Mahlerovho kolégia a k účasti na predstaveniach
jeho vlastného diela sa tam v zime v rokoch 1920 – 1921 aj presťahoval. Súčasne tam
uviedol aj niekoľko prednášok z teórie hudby. Toto obdobie je povaţované za
formovanie Schoenbergovho serializmu.20
V októbri roku 1923 umrela Schoenbergova ţena Mathilda a aj napriek tomu,
ţe od vzťahových peripetií z obdobia roku 1908 sa ich vzťah ľudsky nikdy nezotavil,
Schoenberg zaţíval hlboký ţiaľ, pretoţe kdesi v hĺbke Mathildu vţdy úprimne
miloval. Schoenberg sa oţenil aj druhýkrát a to niekoľko málo dní pred svojimi
päťdesiatymi narodeninami, so sestrou svojho ţiaka Rudolfa Kolischa, s mladou
Gertrud Kolischovou. Aj z tohto manţelstva mal potomstvo – tri deti: Dorotheu,
Rudolfa a Lawrenca. V zime v rokoch 1930 – 1931 mu jeho dlhoročná astma zhoršila
zdravotný stav, pravdepodobne kvôli chladnejšiemu podnebiu na severe Nemecka,
a preto sa rozhodol odísť na juh, do Barcelony. Zdá sa však, ţe v Berlíne ho
o akýkoľvek pocit bezpečia neoberalo ani tak zdravie, ako spoločenská a politická
situácia. Uţ vo Viedni totiţ práve antisemitizmus voči jeho osobe prispel k zníţeniu
kvality jeho ţivota – v skorých 20. rokoch zaţil hrubé správanie a osočovanie na
adresu Ţidov a akosi začínal tušiť, ţe takáto politika, ani vo Viedni, ani v Berlíne,
nebude viesť nikam inam, len k ďalšiemu násiliu. V roku 1933 sa jeho obavy aj
naplnili. Nikoho neprekvapilo, keď v Nemecku padli despotické rozhodnutia na úrovni
hudobných inštitúcií o vylúčení Ţidov z ich štruktúr, ako dôsledok diktátorskej
mašinérie. V Schoenbergovom prípade sa tak stalo 1. marca na schôdzi akademického
senátu, na ktorom bol sám prítomný. V máji tohto roka Schoenberg opúšťa Berlín
a trávi leto vo Francúzsku. Jedinou kompozíciou, na ktorej v tomto čase pracuje, je
Slákový kvartetový koncert. Onedlho sa vrátil k ţidovskej viere, ktorú v roku 1898
v prospech Luteriánstva opustil.21
20
Neighbour, O. W. Schoenberg, Arnold (biography). Grove Music Online. Oxford Music Online. 21
pozn. č. 20
8
Na sklonku roka 1933 prišlo k rozhodnutiu definitívne opustiť Európu.
Schoenberg totiţ získal učiteľské miesto na Malkinovom konzervatóriu v Americkom
Bostone. Neskôr, opäť z istých zdravotných dôvodov, sa presúva na juh Ameriky, do
Los Angeles na University of Southern California.22
Najskôr sa však usadil
v Holywoode, kde dokončil Suitu pre slákový orchester a neskôr, v dôsledku dopytu
po jeho pedagogických sluţbách a pôsobeniu na spomínanej kalifornskej univerzite, sa
usadil uţ natrvalo aţ do svojej smrti v Brentwood Park.23
Rok 1944 bol istým
medzníkom v dvoch ohľadoch – vo februári sa začal jeho zdravotný stav výrazne
zhoršovať, bola mu diagnostikovaná cukrovka, trpel závratmi a mdlobami, a rovnako
tak sa zhoršili aj jeho astma a očné poruchy, ktorými čiastočne trpel uţ v minulosti. Po
dosiahnutí sedemdesiatych narodenín sa bol nútený, predovšetkým kvôli zdravotným
problémom, vzdať profesúry. Keďţe na americkej univerzite učil len pribliţne osem
rokov, jeho dôchodok bol pomerne malý a preto musel naďalej ostať pri súkromnom
vyučovaní. V roku 1946 navyše uviedol sériu niekoľkých prednášok na Univerzite
v Chicagu. Všetko vyvrcholilo v auguste tohto roka, kedy dostal infarkt. Celý sled
týchto skúseností, predovšetkým s dôrazom na tento nepríjemný záţitok, Schoenberg
istým spôsobom reflektuje v Slákovom triu. Počas posledného roku ţivota pracoval na
sérii meditácií.24
Arnold Schoenberg bol veľmi výraznou osobnosťou hudby 20. storočia. Bol
unikátne hudobne nadaný, naplnený intelektuálnou energiou a silou osobnosti. Zrejme
najmä tieto faktory zabezpečili, ţe napokon vţdy dokázal zvíťaziť nad výrazným
sociálno-spoločenským znevýhodnením, ktoré ho počas ţivota, či uţ raného obdobia
alebo obdobia neskoršieho, suţovalo. Ţivot vnímal výhradne ako synonymum zmeny
a náboţenstvo ako akési hľadanie.25
Hľadanie seba, hľadanie pravdy. Bol skladateľom,
ktorý vzbudzoval viac nedorozumenia a kontroverzie, neţ ktorýkoľvek iný skladateľ
20. storočia. Je to celkom paradoxné – jeho hudba výrazne trhá putá s minulosťou a aj
napriek tomu sa on sám videl ako bezpodmienečný pokračovateľ nemeckej hudobnej
tradície. Opúšťanie tonality a rôzne druhy experimentovania sa mu vţdy zdali ako
22
Burrows, J. (ed.) – Wiffen, Ch. Velký ilustrovaný průvodce: Klasická hudba. Londýn: Dorling Kindersley Limited, 2005, s. 387. 23
Neighbour, O. W. Schoenberg, Arnold (biography). Grove Music Online. Oxford Music Online. 24
pozn. č. 23 25
pozn. č. 23
9
nevyhnutné kroky hudobného vývoja. Bol povaţovaný za znamenitého učiteľa, aj
napriek tomu, ţe bol vlastne po celý svoj ţivot akýmsi samoukom.26
Schoenberg
disponoval nepochybným duchom akéhosi moderného pokroku, ktorý by sa dal
pomenovať ako duch progresívny. Jeho osobnosť bola veľmi špecifická aj z ľudského
hľadiska – bol veľmi poverčivým človekom najmä v oblasti čísel. Jeho smrť akoby
naznačovala túto unikátnu osobnostnú črtu – zomrel v piatok 13. júla 1951, údajne
trinásť minút pred polnocou.27
Pokiaľ ide o samotnú hudbu, svoje rané skladby komponoval v neskoršom
romantickom duchu a neskôr sa mu podarilo vyvinúť jeho vlastný, špecifický hudobný
jazyk. Diela ako napríklad sextet Zjasnená noc a Slákový kvartet č. 2 uţívajú
dizonancie v takej miere, s ktorou sa publikum nikdy predtým nestretlo. Voľná
atonalita Schoenberga oslobodila od vzťahov vo vnútri tóniny, tradičné melódie boli
nahradené expresívnym gestom a extrémnym rozsahom a dynamikou. Schoenberg
neskôr redukoval svoju hudobnú reč spôsobom, ktorý zodpovedal dobovému
neoklasicizmu – Šesť malých kusov, op. 19. Napokon, v záverečnom tvorivom období
jeho ţivota sa postupne zmieroval s tonalitou.28
K jeho zásadným dielam okrem vyššie
spomínaných patria napríklad Suita op. 25, Óda na Napoleona Bonaparta op. 41,
alebo tieţ opera Mojžiš a Áron započatá v roku 1932, ktorá patrí k jedným zo
Schoenbergových nedokončených diel. K tejto opere sa viaţe aj jedna zaujímavosť –
poverčivý Schoenberg písal meno „Aron“ s jedným písmenom „r“, aby sa vyhol tomu,
aby mal názov trinásť písmen.29
Schoenberg umiera na onej druhej strane Atlantiku od miesta, kde sa narodil
a kde preţil veľkú časť svojho ţivota. Odišiel, no zanechal obrovský vplyv, najmä
vďaka svojmu pedagogickému pôsobeniu a vďaka svojim pokrokovým a novátorským
ideám a prístupom v hudbe.
26
Burrows, J. (ed.) – Wiffen, Ch. Velký ilustrovaný průvodce: Klasická hudba. Londýn: Dorling Kindersley Limited, 2005, s. 387. 27
pozn. č. 26 28
Burrows, J. (ed.) – Wiffen, Ch. Velký ilustrovaný průvodce: Klasická hudba. Londýn: Dorling Kindersley Limited, 2005, s. 388. 29
pozn. č. 28
10
PRAMENE A LITERATÚRA
Burrows, J. (ed.) – Wiffen, Ch. Velký ilustrovaný průvodce: Klasická hudba. Londýn:
Dorling Kindersley Limited, 2005.
Neighbour, O. W. Schoenberg, Arnold (biography). Grove Music Online. Oxford Music Online. [online] 2015 [cit. 28. júla 2015]. Dostupné z <http://www.oxfordmusiconline.com/subscriber/article/grove/music/25024?q=Arnold+
Schonberg&search=quick&pos=1&_start=1#firsthit>.
Prednášky kapitol dejín hudby 20. storočia na Ústavu hudební vědy Masarykovy univerzity v Brně. Dějiny hudby: 20. století. PhDr. Martin Flašar, Ph.D. Masaryk University, 2015.
top related