Úvod do mikra

Úvod do mikra

Mikro Ekonómia – veda skúmajúca ľudské

konanie Je zvykom ju deliť na

Mikroekonómiu Makroekonómiu

Jej poznatky pomáhajú pochopiť ľudstvo, jeho vývoj, smerovanie a pod.

Odpovede na niektoré otázky Prečo je na svete chudoba? Ako je možné, že v niektorých krajinách

dostávajú mačky mlieko, kým inde nemajú deti ani vodu?

Prečo je Česko/Slovensko tak pozadu za susedným Nemeckom/Rakúskom?

Prečo sú niektoré tovary po zdražení dopytovanejšie?

4 „axiómy“ ekonómie1. Ľudia vždy konajú vo svoj prospech2. Ľudia sú schopní sebauvedomenia3. Ľudia majú potreby, ktoré musia

uspokojovať4. Vesmír je konečný

1. Ľudia vždy konajú vo svoj prospech Ľudia tak boli stvorení (?) Podliehajú neustálemu rozhodovaniu Ovládnuť rozhodovanie človeka

nemožné Nedokážu konať proti svojej vôli

2. Ľudská vlastnosť „sa uvedom“ Ľudia vnímajú samého seba a svoju

existenciu Veľký evolučný skok Sú subjektom pocitov ako hanba, sú

schopní sebakritiky Logické uvažovanie za horizontom

dnešného dňa

3. Ľudia majú potreby, ktoré musia uspokojovať Príklady: spánok, jedlo, pitie Vždy veľmi subjektívne Reflektujú ľudskú individualitu Nemusia byť nevyhnutné k fyzickému

prežitiu

4. Vesmír je konečný Pre ľudské vnímanie je vesmír konečný Ľudský život je tiež konečný v štatisticky

významnom počte prípadov Obmedzujúce faktory: čas, energia

Postrehy z axióm Ľudia majú nekonečné potreby (ťažko

povedať, či s kardinalitou prirodzených alebo reálnych čísel )

Ľudia si uvedomujú vzácnosť statkov Ľudia volia medzi alternatívami Ľudia sa rozhodujú na základe úžitku Ľudia uvažujú v hraničných veličinách Ľudia dokážu derivovať (?)

Ľudia majú potreby Vzniká spojením 1, 2 a 3 Ľudia sú schopní uvedomenia, že čím

viac majú uspokojovaných potrieb, tým je pre nich život ľahší

Nie sú schopní sa obmedzovať na to, čo „už majú“, chcú viac

Niektorí to nazývajú nenásytnosť, v skutočnosti je to prirodzená vlastnosť vývoja

Ľudia si uvedomujú vzácnosť statkov V skutočnosti však dochádza ku kolízií

medzi predchádzajúcim tvrdením a axiómom 4

Tento rozpor je jedným z centrálnych problémov v ekonómii a kľúč ku konaniu ľudí

Ľudia sú v skutočnosti obmedzení vzácnosťou statkov, otázkou je, ako sa s týmto obmedzením vyrovnať

Ľudia volia medzi alternatívami (1) Ľudia sa musia rozhodnúť, na základe

vzácnosti a úžitku, čo chcú robiť/vlastniť a pod.

Ľudia majú na výber vždy

Ľudia volia medzi alternatívami (2) Ľudia si tak volia medzi alternatívami

vždy tú najlepšiu (1) Cena (ekonomický náklad) tejto

alternatívy je vždy najlepšia nevybratá alternatíva

Ľudia sa môžu snažiť vyhovoriť na koho chcú, je to vždy ich voľba (1)

Príklad Vierka podniká ako cukrárka s

mesačným ziskom pre ňu 25,000 Kč. Pri tom však nedávno dostala ponuku na pozíciu šéfkuchára za 35,000 Kč. Aké sú ekonomické náklady jej voľby byť cukrárkou?

Ľudia sa rozhodujú na základe úžitku Ľudia sa, často automaticky a

neuvedomene, vždy rozhodujú medzi alternatívami na základe miery úžitku

Ľudia použijú informácie im dostupné a urobia rozhodnutie na základe toho, čo sa im zdá najužitočnejšie

Tento úžitok je komparatívna veličina Najznámejšie porovnávanie takéhoto typu

sa používa pri rozhodovaní vec alebo peniaze

Ľudia uvažujú v hraničných veličinách Ľudia sa rozhodujú na základe

hraničného úžitku Napr. nech cesta vlakom z A do B má

priemerné náklady 50 Kč. Vlak je však pár minút pred odchodom. Je hlúposť predať lístok na vlak za 20 Kč?

Prečo vlastne ľudia obchodujú? Každý volí medzi alternatívami a snaží

sa uspokojiť svoje potreby Ľudia majú iné potreby, záujmy a pod. Cieľom obchodu je zvýšiť úžitok oboch

strán, inak by poďla (1) k obchodu nedošlo

Princíp absolútnej a komparatívnej výhody

Model 2 stroskotancov (myslím na ostrove) Janko a Anička stroskotali na ostrove, z

ktorého sa chcú dostať Snažia sa postaviť loď, Jankovi

postavenie lode potrvá 100 dní, Aničke 500 dní

Zároveň však musia zaobstarať jedlo. Janko zaobstará 3 kg jedla denne, Anička iba 2 kg

Absolútna výhoda Znamená, že daný subjekt (človek, štát)

vyrobí za daných podmienok (čas, energia) viac ako iný subjekt, oproti ktorému má tak absolútnu výhodu

V našom prípade má Janíčko absolútnu výhodu aj vo výrobe lodi, aj vo varení jedla (nie, nie som antifeminista)

Komparatívna výhoda (1) Keď sa však pozrieme na ekonomické

náklady Janka a Aničky na výrobu lode a výrobu jedla zistíme nasledovné:

Výroba 1 kg jedla

Výroba 1 lode

Janko 1/300 lode 300 kg jedla

Anička 1/1000 lode

1000 kg jedla

Komparatívna výhoda (2) Vidíme, že Janko má na výrobu lode

oveľa menšie ekonomické náklady ako Anička, ktorá má zas nižšie ekonomické náklady na výrobu jedla

Javu, kedy má niekto ekonomické náklady nižšie hovoríme komparatívna výhoda

Komparatívna výhoda (3) Z tejto teórie vyplýva, že Janko by sa

mal venovať stavaniu lode, kým Anička by mala ísť za pomyselný sporák (nie, fakt nie som antifeminista!!)

Zaujímavá však vo všeobecnosti je vedomosť, že i subjekty, ktoré nemajú nijakú absolútnu výhodu môžu vďaka komparatívnej výhode byť úspešné

Komparatívna výhoda (4) Táto teória teda ďalej ukazuje výhody

obchodu a to najmä medzinárodného Vďaka tejto výmene si prilepšujú obe

strany

Komparatívna výhoda (5) Anička sa na Janíčka naštvala a

povedala, že mu jednoducho nebude robiť slúžku (Nedaj sa dievča!) a odmietla s ním obchodovať

Anička aj Janíčko však musia každý deň jesť, každý aspoň 1 kg jedla

Zvyšný čas potom venujú stavaniu lode Koľko vyrobia denne bez obchodu a

koľko s obchodom?

Komparatívna výhoda (6) Janíčko venuje 1/3 dňa zháňaním jedla

(1 kg jedla) a 2/3 dňa stavbou lode Anička venuje 1/2 dňa zháňaním jedla a

1/2 dňa stavbou lodeBez obchodu

jedlo loď

Janko 1 kg 1/150Anička 1 kg 1/1000Celkom 2 kg 23/3000

Bez obchodu

jedlo loď

Janko 0 kg 1/100Anička 2 kg 0Celkom 2 kg 30/3000

Komparatívna výhoda (7) Z tabuľky vidno, že ako celok sa Janko a

Anička majú horšie akonáhle prestanú obchodovať

Vďaka tomu, že prestali obchodovať sa výroba lode predĺži približne o 30 %

Do tohto modelu sme už ani radšej nezapočítali aké ekonomické náklady by malo predĺženie výstavby lode

Ponaučenie Medzinárodný obchod je prospešný pre

obe strany. Obchodné embargá, clá a dane na zahraničné tovary znižujú ekonomickú úroveň oboch krajín.

Rozpočtové možnosti Každý je obmedzený peniazmi, časom,

energiou a pod. Každý má tým pádom tzv. rozpočtové

obmedzenie – hranica produkčných možností

Príklad Liběnka si našetrila na míňanie 5,000

Kč. Buď si kúpi šaty za 500 Kč alebo topánky za 250 Kč. Aké je jej rozpočtové obmedzenie?

5 10 15 200

4

8Rozpočtové obmedzenie

Rozpočtové obmedzenie

topánky

šaty

Hranica produkčných možností Určuje množinu všetkých bodov, kedy sa

maximálne využívajú zdroje a pritom je toto využívanie dlhodobo udržateľné

Človek však môže konzumovať/vyrábať aj pod hranicou produkčných množín, aj nad hranicou

Dlhodobo sa dá udržať iba pod hranicou

Obchod Otázka, či je obchod užitočný je

zodpovedaná. Akým spôsobom však prebieha?

Na počiatku civilizácie barter Postupom času vznik peňazí V súčasnosti používame nekryté meny

ako platidlo

Dopyt a ponuka Na to aby sa nejaká vec dala

zobchodovať, sa musí vytvoriť dopyt a ponuka

Čo bolo skôr? Sliepka alebo slepačie vajce?

Model dopytu a ponuky Dopytová/ponuková krivka – vznikne

z relácie medzi cenou a dopytovaným/ponúkaným množstvom statku

1 Kč

2 Kč

3 Kč

4 Kč

0100020003000

SupplyDemand

Price

Qua

ntum

Vlastnosti kriviek Sú nespojité, ale do grafov sa zakreslujú

spojito z didaktických a teoretických dôvodov

Ak ponuku/dopyt zoberieme ako funkciu ceny, tak ponuka je neklesajúca a dopyt nerastúci

Prekryv kriviek Ako náhle nastane prekryv kriviek, bodu

tohto prekryvu sa hovorí ekvilibrium V tomto bode platí, že , inak povedané,

na trhu je za cenu obchodovateľné rovnaké množstvo dopytu a ponuky

Táto cena sa ustáli ako rovnovážna

Kde je ekvilibrium?

1 Kč 2 Kč 3 Kč 4 Kč0

50010001500200025003000

SupplyDemand

Price

Qua

ntum

Posuny kriviek (1) Keďže ľudské potreby sa neustále

menia, mení sa úžitok zo statkov Príkladom môže byť posun dopytu

nahor:

1 Kč 2 Kč 3 Kč 4 Kč0

1000200030004000

SupplyDemand 1Demand 2

Price

Qua

ntum

Posun kriviek (2) K posunu krivky dopytu nahor mohlo

dôjsť nemalým počtom udalostí: Cenzúra internetu Organizácia protestov proti gorilám Príprava na koniec sveta v 2012 Alebo jednoducho, ľudia sa chcú viac

vykecávať po telefóne, lebo doma ich nikto nepočúva

Posunom krivky došlo k nájdeniu nového ekvilíbria a tým aj ustanoveniu ceny

Substitúty a komplementy Zmena ceny jedného statku môže

vplývať na ostatné produkty Vyplýva to z rozpočtového obmedzenia Vplyv môže byť pozitívny aj negatívny

Substitúty Sú statky používané na podobný účel Jeden môžeme nahradiť druhým Veľmi dobrými substitútmi sú statky

jedného druhu (napr. oblečenie, hnedý a biely cukor, mlieko plnotučné a polotučné,...)

Komplementy Statky, ktoré majú spoločné využitie Jeden bez druhého sú prakticky

nepoužiteľné Napr. pravá a ľavá topánka, lyže a

lyžiarky, videoprehrávač a videokazeta ...

Prípad: Giffenov statok V Anglicku bol hladomor, na základe ktorého

sa zásoba zemiakov znížila. Tým pádom cena zemiakov vzrástla. So zvýšenou cenou vzrástol však aj dopyt po nich. Ako je to možné?

Vysvetlenie: Obyvatelia spotrebúvali mäso a zemiaky. So zdražením zemiakov tak ľudia boli viac obmedzení. Keďže jesť museli, začali spotrebúvať menej mäsa a nahrádzať ho zemiakmi.

Funkcie ceny Cena má tieto funkcie:

Informačná – ľudia v cene vidia vzácnosť statku

Alokačná – statky sa dostávajú od tých, ktorí si ich cenia najmenej k tým, ktorí si ich cenia najviac

Regulačná – zabraňuje neefektívnemu využívaniu vzácnych statkov

Príklady cien: cena benzínu, mzda, úrok, 2 tréningy týždenne, 2-ročné väzenie

Prípad: Minimálna mzda Štát svojimi zásahmi môže na trhu

stanoviť ceny Často sa dialo za socíku, keď sa štát

snažil ovládať ceny V súčastnosti štát „len“ niektoré veci

„reguluje“ (minimálna mzda, dane, dotácie, granty, zlacnené úvery, ...)

Dôsledky minimálnej mzdy Môžu byť 2:

Žiadne Vznik nezamestnanosti

Všetko závisí od rovnovážnej mzdy (ekvilíbria)

Ak sa cena stanoví pod ekvibrílium, trh už splnil požiadavky štátu, nič sa teda nestane

Minimálna mzda nad ekvilíbriom Vytvára nezamestnanosť

Minimálna mzda Z ekonomického hľadiska: Úžitok:

je možné, že niektorým zamestnancom sa prilepší

Negatíva: Znižuje celkový ekonomický úžitok zo

zamestnávania sa Vytvára nezamestnanosť Odbúrava prácu málo kvalifikovaným ľuďom

=> škodí najchudobnejším, ktorí majú záujem pracovať

Ďalšie zaujímavé príklady s cenami Plánované hospodárstvo Inflácia a jej efekty Životné prostredie Doprava a komunikácie Obchodníci vs. investori

Zdroje G. Mankiw: Zásady ekonómie F. Bastiat: Co je a co není vidět

To je všetkoĎakujem za pozornosť