zpv psychické javy

PSYCHICKÉ JAVY

PSYCHICKÉ PROCESY, PSYCHICKÉ STAVY, A VLASTNOSTI OSOBNOSTI

Literatúra:

Čech, J. a kol.: Policajná psychológia I. Úvod, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2012. Hašek, J.: Poznatky o kognitívnych procesoch a náčrt ich uplatnenia v policajnej činnosti, Odbor vzdelávania a psychológie, Sekcia personálnych a sociálnych činností MV SR, Bratislava 1997.Hašek, J.: Vôľové vlastnosti policajta a ako ich rozvíjať, Bratislava, 1998.Slovník vybraných pojmov z policajnej etiky a z policajnej psychológie – učebná pomôcka pre poslucháčov SOŠ PZ Bratislava, 2013.Učebná pomôcka z predmetu EPP, Bratislava, SOŠ PZ Bratislava, 2010.

Spracoval: npor. Mgr. Martin Gužala

Ciele hodiny• oboznámiť sa s poznatkami o psychických procesoch

a stavoch pri poznávaní a ovplyvňovaní ľudí v policajnej činnosti,

• uvedomovanie si svojich vlastných procesov, stavov a vlastností a ich vplyv na súkromný a pracovný život,

• oboznámiť sa s chybami a nepresnosťami vo vnímaní.

Psychické procesy a ich uplatnenie v policajnej práci

Psychické javy sú často spojené, prebiehajú súčasne a vzájomne sa ovplyvňujú. Navonok sa prejavujú v správaní a dovnútra v prežívaní.

PSYCHICKÉ PROCESY

• sú krátkodobé,• zabezpečujú odraz objektívnej skutočnosti,• regulujú správanie,

• tvoria sa z nich návyky, vedomosti, presvedčenia, životné skúsenosti.

Druhy psychických procesov1. Poznávacie - pociťovanie, vnímanie, predstavivosť,

obrazotvornosť, myslenie, reč, pozornosť a pamäť,

2. Emocionálne - vzťah človeka k okolitej realite, radosť, potešenie, sympatia, láska, rozhorčenie, hnev, nenávisť

3. Vôľové - súvisia so stanovením cieľov, ich dosahovaním, s rozhodovaním prekonávať prekážky, sebaovládaním, morálkou napr. cieľavedomosť, rozhodnosť, húževnatosť (vytrvalosť), sebaovládanie, energickosť, samostatnosť a najmä sebaovládanie a sebadisciplína

Dôležité zásady pre život a výkone služby

• POZNAŤ – rozširovať oblasť svojich vedomostí, spôsobilostí, praktických návykov a zručností riadiť sa zdravým rozumom,

• CÍTIŤ – vnímať čo cítim, ak je potrebné prejaviť odporu a súcit, povzbudiť a dodať odvahu sebe a kolegovi, šíriť pozitívne emócie, správne zaobchádzať s hlbokými citmi,

• CHCIEŤ – byť pozorný voči potrebám a záujmom iných, zdokonaľovať pevnú vôľu.

Poznávacie psychické procesy a ich uplatňovanie v policajnej práci

• poznanie má v živote existenčný význam,

• svet spoznávame cez obraz predmetov a javov vo vedomí,

• na kvalitu takéhoto obrazu majú vplyv: - stav zmyslov, - skúsenosti človeka, - psychické stavy a vlastnosti osobnosti

Poznávanie

• je subjektívny odraz objektívneho sveta a jeho zákonitostí

• spolu sním pôsobí: pociťovanie, vnímanie, predstavy, obrazotvornosť, myslenie, reč, a najmä pamäť a pozornosť

• poskytuje info. o okolitom svete, umožňuje orientáciu, koordináciu, reguláciu správania,

• poznávací proces sa začína zmyslovou skúsenosťou vďaka pocitom a vnemom.

Poznávanie

• senzorické – vznikajú pocity a vnemy (neposkytujú info. o vnútornej podstate javov),

• myšlienkové - myslenie (postihuje skutočnosť v jej podstate a dynamike),

• obe pracujú spoločne – je potrebné ich využívať súčasne (jedno vždy prevažuje)

Poznávacie procesy

• pociťovanie, • vnímanie, • predstavivosť, • obrazotvornosť (fantázia), • myslenie, • reč

• ich výsledok ovplyvňuje pamäť a pozornosť

Pocit

• subjektívny odraz vlastností predmetov a javov okolitého sveta, ktoré bezprostredne pôsobia na naše receptory,

• energia - nervový impulz (určitej intenzity),• pocity súvisia s inými poznávacími procesmi,• v zložitej, prekvapivej činnosti sa negatívne

psychické stavy, pociťovanie sa zhoršuje

Vnem

• je zložitejší ako pocit,• vzniká z odrazom predmetov a javov, • vnímanie v policajnej činnosti: presnosť,

stabilita, intenzita, optimálna diskriminácia, zameranosť, všímavosť,

• dôležitý je vplyv minulej skúsenosti,• je spojený s pohybom.

Predstavy• vznikajú z vnemov,• obrazy predmetov a javov, ktoré v danom

momente nevnímame, ale vnímali sme ich v minulosti,

• od vnemov sa odlišujú: - sú menej jasne, zreteľné a živé, - sú menej ucelené, - sú menej stále, viac premenlivé a prchavé,• policajt by si mal byť schopný predvídať,

tvoriť predstavy budúcej činnosti.

Obrazotvornosť (fantázia)• aktívny proces pretvárania skutočnosti a tvorenia

nových obrazov z minulých vnemov, predstáv, skúseností,

• nové, neexistujúce prvky a znaky,• obsahuje budúce ciele, spôsoby, prostriedky,• schémy, symboly, • význam v polícii:- uplatnenie nových foriem a postupov,- originálne operácie a prístupy,- prekonávanie neočakávaných prekážok

Myslenie

• sprostredkovaný a zovšeobecnený spôsob poznávania skutočnosti,

• proces od jednoduchého k všeobecnému, od poznania náhodných súvislostí k poznaniu podstatných súvislostí a vzťahov,

• realizuje sa myšlienkovými operáciami (analýza, syntéza, porovnávania, abstrakcia a zovšeobecňovanie)

Myslenie

• základ myslenia – POJEM (odraz všeobecných a podstatných vlastností), z pojmu vzniká SÚD (výrok o niečom), zo súdov ÚSUDOK (záver zo súdov),

• Myslenie môže byť praktické (konkrétne)a teoretické (abstraktné)

• Mienka – Názor – Postoj – Presvedčenie,• Dôležité pre policajnú prax je predvídanie.

Pozornosť

• stav vedomého sústredenia na objekty,

• vlastnosti pozornosti potrebné pre policajný výkon: intenzita, stálosť, delenie, prenášanie,

• umožňuje vedome sa sústrediť na veci, predmety a rýchlo prechádzať z jednej činnosti na druhú.

Pamäť• odraz minulej skúsenosti vo vedomí človeka,• umožňuje uchovávať informácie,

Fázy:- zapamätanie,- uchovanie,- vybavenie.

prebieha logicky alebo mechanicky (dril)

Pamäť

• je individuálna, záleží od vlastností osobnosti,• výrazne ju ruší strach, stres a netrpezlivosť.

Druhy pamäte:

- krátkodobá- dlhodobá

Pamäť

V policajnej praxi je dôležité:

- rýchle, presné a trvalé zapamätanie technických, operačných, organizačných údajov,

- zrakových, sluchových i pohybových dejov,- slovno-logického pamäťového materiálu, - ale aj jeho rýchle, presné a komplexné vybavenie.

Emócie

• sú subjektívnym prežívaním vzťahu človeka k predmetom a javom vonkajšieho sveta ako i k sebe samému,

• vznikajú z podnetov zvonku i zvnútra,• sú signálom pre zmeny v tele, zmeny v

prežívaní, varujú nás pred blížiacim sa nebezpečenstvom,

• umožňujú nám prispôsobiť sa prostrediu, prežiť

Emócie delíme na:

• nižšie city (základné, primárne)- máme spoločné zo zvieratami napr. radosť, hnev,

strach, smútok atď.

• vyššie city (súvisia s uspokojovaním potrieb a mravných princípov správania)

- vlastné iba ľuďom,- napr. etické, estetické, intelektuálne, mravné,

právne,

Vonkajšie prejavy emócií môžeme pozorovať vo:

• výraze tváre (mimika),• gestikulácii,• intonácii a zafarbení hlasu,• krvnom tlaku a tepovej frekvencii,• zmenách v dýchacom systéme,• zmenách v kožnom odpore (pot), • pri zreničkovom reflexe ,• sekrécii slín,• husia koža (pilomotorický reflex),• žalúdočných ťažkostiach,• tremor (tras).

Strach

Strach – nepríjemná emócia, pocit s neurovegetatívnym sprievodom. Prejavuje sa: zblednutím, chvením, zrýchlením dýchania, búšením srdca, zvýšením krvného tlaku a pohotovosti k obrane alebo k úteku.

Je normálna reakcia na skutočné nebezpečenstvo alebo ohrozenie. Mení sa s vekom, s poznaním prostredia, podnetov, so skúsenosťami. Klesá po úspešnom zvládnutí situácie.

Úzkosť

• typický strach policajta, pri ktorom do popredia vystupuje vnútorné napätie a predtucha nejasného pocitu nebezpečenstva, sprevádzaná neistotou a vedomím vlastnej bezmocnosti,

Prejavy: spomalený alebo zrýchlený pulz a dýchanie,

výrazné pohybové reakcie, utlmenie pohybov

Úľak

• je vrodená obranná reakcia, ktorá sa prejavuje nezávisle na vedomí človeka; v situácii hroziaceho nebezpečenstva nám umožňuje prežiť,

Prejavy: strata schopnosti vedomého ovládania sa,

komunikovania, prítomnosť fyzickej strnulosti

Tréma• je strach spojený s určitou konkrétnou situáciou,

napr. vystúpenie pred publikom, komunikácia s cudzími osobami, ťažká životná situácia, významná udalosť

Príčiny: - menšie skúsenosti policajta, - nedôvera k osvojeným odborným poznatkom či

praktickým postupom, - podceňovanie vlastných schopností, - obavy pred neočakávanými komplikáciami.

Trému privoláva• nedostatok ľudského kontaktu, • obranné správanie, • nezúčastnenosť, • nervozita, • náladovosť, • ponáhľanie sa nedostatok času, • puntičkárstvo, • podráždenosť, • podceňovanie, • nedostatok pozornosti, • nezáujem,

• prerušovanie odpovede.

Hnev a zlosť

• silná emocionálna, agresívna reakcia na urážku, frustráciu,

Možné príčiny:• frustrácia (prekážka brániaca k dosahovaniu

cieľa),• potreba fyzického, alebo slovného útoku Policajt by mal hnevu predchádzať zachovaním

pokoja, sebapoznaním a sebaovládaním.

Afekt

• je veľmi intenzívny, búrlivý prejav, ktorý má krátkodobý priebeh,

Podoby: zlosť, hnev, strach, zdesenie, plač...

Prejavy: sčervenanie, zblednutie, zmeny v dychu a v tepe, útek, fyzický útok na inú osobu, búchanie päsťou do stola a pod.

Patický afekt

• silné, extrémne citové rozrušenie, pri ktorom človek stratí na okamžik vedomie i sebakontrolu a urobí niečo, čo by v bdelom stave nikdy neurobil (napr. zraní druhú osobu).

Po jeho odznení si často nie je schopný spomenúť si na to, čo sa stalo.

Nálada• je emocionálny stav, ktorý má dlhodobejšie

trvanie, ale nie je príliš intenzívny. Poznáme náladu: veselú, smutnú, skľúčenú, mrzutú, podráždenú,

ľahkomyseľnú, povznesenú, depresívnu, a pod. Chorobné druhy nálad:depresívna (chorobne smutnú), veselá (manickú), podnikavá, zlostná, blažená (eufória).

Vášeň• je intenzívny a dlhotrvajúci emocionálny zážitok.

Druhy vášní: športovú, čitateľskú, zberateľskú, cestovateľskú, hráčska, fajčiarsku, pijanskú... .

Negatívne vášne často vedú k deštrukcii osobnosti, vzťahov pracovných i súkromných

Vôľové procesy – Význam vôle

• súvisí s uskutočňovaním cieľov, s rozhodovaním sa a vždy je spojená s prekonávaním prekážok

Vôľové vlastnosti potrebné pre výkon policajta:- sebaovládanie, húževnatosť, cieľavedomosť,- schopnosť uvažovať kriticky, - odvaha,- zaoberanie sa podstatným

SOCIÁLNA PERCEPCIAA CHYBY A OMYLY PRI VNÍMANÍ

•je proces, prostredníctvom ktorého je vnímaný iný človek, skupina, či dav ľudí, organizácia, inštitúcia, myšlienka a pod.

Úloha percepcie: regulovať sociálny styk, zosúladiť sociálne aktivity človeka a na základe vnímania poznávania iných formovať osobnosť človeka.

Sociálna percepcia

• je vnímanie človeka človekom

Na poznávaní iných nám slúži:- skúsenosť z vlastného sebapoznávania- telesné (fyzické) „ja“- psychické „ja“- integrujúca a regulačná dimenzia

Zložky sociálnej percepcie:

• očakávacia (ovplyvnená našimi zvykmi, postojmi, predsudkami atď.),

• emocionálna (citová oblasť),

• atribučná (pripisovanie významu objektom alebo situáciám).

Vnímanie a posudzovanie ľudí niekedy sprevádzajú chyby:• prvý dojem, • haló efekt, • projekcia, • stereotypy• predsudky, • efekt miernosti a zhovievavosti, • popularita vnímanej osoby, • pygmalion efekt, • golemov efekt,

Charakteristika základných chýb vnímania• Prvý dojem zovšeobecňovanie podľa prvého názoru na človeka. Ak je náš prvý

dojem o vnímanej osobe priaznivý, máme tendenciu preceňovať jej pozitívne vlastnosti a podceňovať jej negatívne vlastnosti a naopak. Je silný, ťažko zmeniteľný vplyvom nových informácií.

• Haló efekt znamená, že jeden výrazný rys u osoby nám zatieňuje vnímanie ostatných jej rysov. Na základe jednej vlastnosti posudzujeme všetky ostatné. „Ak sa niekto stále tak milo usmieva, potom to je určite príjemný a slušný človek – neskôr však zistíme, že išlo o prefíkaného podvodníka recidivistu“.

• Projekcia je tendencia pripisovať osobám vlastné vlastnosti a pohnútky, hlavne záporné, podľa toho, ako sa nám javia alebo podľa toho, ktoré vlastnosti by podľa nášho názoru mohli mať.

• Stereotyp je typický sklon vnímať určitú osobu, alebo skupinu osôb určitým fixovaným spôsobom, na základe ktorého potom zovšeobecňujeme a zaraďujeme túto osobu, alebo skupinu do určitej etnickej skupiny. Je nepresný, stabilný, ťažko zmeniteľný, sýtený napr. informácií z médií. Charakterizuje skupinu, v ktorej jedinec, alebo skupina žije. Utvára sa na základe predsudkov, čo sa týka spoločenských vrstiev, aj celých národov a rás.

• Predsudky - sú vopred prisudzované vlastnosti (väčšinou negatívne) ľuďom, bez toho, aby sme ich poznali. Predsudok obsahuje záporné hodnotenie a je prejavom negatívnych vzťahov.

• Pygmalion efekt (sebanaplňujúca predpoveď) – ide o často pozorovaný prípad, kedy sa človek začne správať spôsobom, ktorý od neho očakávajú druhí. V pedagogickej praxi i prípad učiteľa, ktorý očakáva úspech študenta.

• Golemov efekt (sebanaplňujúca predpoveď) – vzniká napr. pri poskytovaní negatívnej spätnej väzby v detstve. Alebo zo strany pedagóga voči žiakovi či študentovi, nadriadeného voči podriadenému, rodiča voči dieťaťu, policajt voči občanovi. Ide o prípad, kedy policajt robí všetko, aj manipulatívne, aby výsledné správanie občana bolo podľa jeho predstavy. Golemov efekt môže mať negatívne dôsledky na prežívanie a správanie občanov.