?ychodi mimo jpandelku a pia­tku každý deň, vpredvečer dá­tumu o 6. hod,

Redakcia a administrácia:

Budapešť, Vlil, Mária ul. C. 15. ftltloB: Józsel 13-97,

Predplatn na rok . K 20— na pol roka K 10-— nastvrfrokaK5'— na mesiac. Kl'79

Do Nemecka I Srbska ročne 24 korun. Do ostatného cu­dzozemská i do Ameriky ročne 32 korún. =

Ročník VI. Číslo 77. BUDAPEŠŤ, v sobotu, 24. apríla 1915 Jednotlivé oiola po 8 hal.

MBB

Anglia a Nemecko. o.

K interesantným vyrozumeniam grófa Mont-sa uverejňujú časopisy tento zaujímavý pre­jav jednoho neutrála:

Vynikajúci diplomat jednej veľkej n e u t r á l -n e j mocnosti, ktorý sa práve vrátil z cesty po hlavných mestách všetkých válčiacich veľ­moci, sdělil v rozhovore zprávodajcovi „Tel. Unie" súhrn svojich dojmov o terajšej poli­tickej situácii asi takto: „Z úradných zpráv vlád válčiacich štátov vychádza na javo, že N e m e c k o nad svojimi nepriateľmi získalo značnej v ý h o d y , aspoň nakoľko sa týka rýdze vojenskej stránky. Ani jediný prezie­ravý politik v Londýne dnes neverí, že by bolo možno Nemecko poraziť, ako snáď stále ešte fanatikovia v Paríži a Petrohrade dúfajú. Dokonca verím, že rýdze vojenský je vojna už rozhodnutá. Rozsiahle zmeny, ktoré by mohly spôsobiť prelomenie celej situácie, v terajšom svrchovanom napnutí všetkých síl s o t v a môžu ešte nastať. Nemecké vojsko zvíťazilo, fakt ten, ktorý — ako už bolo po­vedané — Anglia nahliadla, ba dokonca pri­znáva. P ý t a sa len toľko, či sa Nemecku podarí víťazstvo svoje tak dokonať, aby pre jeho protivníkov bolo zdrcujúcou porážkou. To by bolo prípadne možné proti Francúz­sku a Rusku, p r o t i A n g l i c k u v š a k n i k d y . Tým nastáva veľmi pozoruhodná komplikácia. Ako počiatok a pokračovanie, tak i konec tejto svetovej vojny bude len jeden: b u d ú d v a j a v í ť a z o v ia . Dva národy zvíťazia N e m c i a A n g l i č a n i a . V istom ohľade Angličania práve ako Nemci už majú svoj zamýšlaný úspech.

Anglická vláda nachádza sa teraz vo veľmi zvláštnej situácii, má veľký záujem na tom, aby terajší stav veci na pevnine zostal, ako možno nezmenený, nehľadiac snáď na malé zmeny stavu na belgickom pobreží. An­glickom stále hľadaná rovnováha síl na eu­rópskej pevnine je už tu. Na z á p a d e i n a V ý c h o d e v á ž k y sú v r o v n o ­

v á h e : nikdo nepreniká, nikdo neustupuje — a svetové more stojí výlučne k dispozí­cii Anglicka. Bolo by možno sa domnievať, že Anglicko nasadí všetky sily, aby nepria­teľa z obchodného okrsku vypudzeného tiež vojensky pokorilo. Ale o to Anglii ani dosť málo nejde. Anglicko nechce žiadnych vavrí­nov, Anglia nemá žiadnych ideálov, je len praktická a hrdá na to, : a ovocie úplného víťazstva na pevnine, jehož uskutočnenie mohlo by byť docielené lén s ďalším vyna­ložením anglických peňazí a anglickej krvi, skľúdila by Francia alebo Rusko, alebo oba tieto štáty. To odporuje obchodnému smyslu Anglicka. Oboje by mú bolo rovnako ne­príjemné. Po nemeckom nebezpečí nasledo­valo by francúzke nebezpečie, po francúz­skom nebezpečí nebezpečie ruské. A tak tedy udalosti utvořily zvláštnu konšteláciu: A n g 1 i c k o — prosím, neukameňujte ma — j e j e d i n ý p r i a t e ľ , ktorého Nemecko dnes má. Rozumejte mi dobré: z chytráctva, nie z lásky je Anglia dnes jediným zo štátov bojujúcich s Nemeckom, ktorý by si na žiaden pád neprial úplného zdrtenia nepria­teľa, ako o tom snívajú na príklad ruskí a francúzski fantasto via. Nerád by som niečo bližšie označoval, aby mi snáď nebolo zle rozuměné. Tu je však cesta, na ktorú jeden­krát bude treba kročiť, až sa bude pomýšľať na to, ako uhasiť veľký svetový požiar.

\ Snáď obom štátom germánskej krvi po-I darí sa dorozumieť. Myslím, že po dosia-| hnutí svojho prvého cieľa anglický obchodník f tak ako tak veci venuje len polovičku svojho i srdca. Ovšem nemecký národ by musel zo j svojich ideálov všeličo opustiť. Mnohú obeť \ musel by priniesť, avšak pripadne mu ako í ovocie víťazstva predsa j len nádherné od-

škodovanie na iných poliach." —y.

i Politický prehľad. í ZT'idapešf, dňa 23. apríla. • Snem. Predseda Beôthy predostrel žiadosť I mesta Kluži, aby bol návrh zákona o „Ústre­

dí" odvolaný. Potom jednotlivý referenti predostreli svoje referáty o činnosti výborov, Predseda navrhnul, aby snem mal svoje najbližšie zasadnutie v pondelok 26. apríla, s denným poriadkom : debata o dvoch do-mobranných zákonoch. Gr. llsza potom in­formoval poslacov o práci v budúcnosti. Želá si, aby po domobraneckých zákonoch prišiel rad na predlohy, ktoré predostre ad­ministratívny výbor, finančný výbor a ko­nečne pravosúdny výbor. Nechce to však byť s jeho strany konkrétny návrh. K tomu ponecháva snemu voľnú ruku. Čo sa týče doby zasadnutí, dľa Tiszu je cieľu najpri-meranejšie, keď budú dlhšie zasadnutia. — S tým sa zasadnutie skončilo.

Opozícia chce krátke zasadnutia. Po zasadnutí snemu radili sa opoziční vodco­via o tom, ako dlho majú trvať zasadnutia, aby im bolo možné dobrú a užitočnú kri­tiku zákonov previesť. Rezultát porady bol, že na pondelkovom zasadnutí podá Gejza Poiónyt návrh na 5 hodinové zasadnutie. — Pondelkové zasadnutie bude už meritorné a dôležitým bude i preto, že na začiatku za­sadnutí povie Tisza reč o vojenskom a po­litickom stave.

Konferencia neodvislej strany. V stre­du po obede mala neodvislá strana konfe­renciu s programom o zákonných návrhoch vlády. Gróf Károlyi povedal ostrú reč, lebo vláda nedodržala „treuga dei", totiž že po­čas vojny prestane politika: Oni — neod-visliaci — sa vraj držali tohto odhodlania, avšak vláda teraz prichádza s takými návr-hami, ku ktorým oni musia mať slovo, a preto ich pokritizujú. Batthyány přizvukoval, aby na sneme znovu bolo požadované vše­obecné volebné právo, a trocha voľnejšia cenzúra. Boli zvolení rečníci na kritiku jed­notlivých predlôh y sneme. Napadlo, že proti návrhu o stoličných volbách, kde teda jedine naskytne sa príležitosť hovoriť o vše­obecnom volebnom práve, bude rečniť retro-

B E S E D N I C A . Ivan Väzov.

Či sa vráti ? (Dokončenie.)

Studený vietor dul od hôr. Vrchy, doliny rovne, všetko bolo bielym sňahom pokryté Nebo bolo šedivými chmárami zatiahnuté. Čierni havrani krúžili sa ponad cestu a zlo­vestne krákali.

Tu i tam na hradskej, vedúcej ku ichty-manskej doline, vidno bolo hrbky dievok, žien a detí, ktoré išly oproti neskoršie sa vracajúcim vojakom. Kina a Radulčo boly tiež medzi nimi, medzi tými najprednejšími, lebo boly už všetkých ostatných predbehli. Radi by boly zo všetkých prví zazrieť Sto­jana a zvítať sa s ním. Poznali by ho hneď, hoc im vietor sňah do očú hádzal.

Cesta viedla vždy vyššie a tratila sa im až za vŕšek. Nevideli nikoho.

Kina a Radulčo vyšli na vŕšek, kde sa o nich mocný vietor oprel.

Na zákrute cesty zazreli dvoch sňahom pokrytých vojakov.

Nie, ani medzi nimi ho niet. — Hej, či ešte idú vojaci od hôr ? —

spýtala sa Kina.

— Nevieme, dievčičkä ! — odvetili vojaci. — Na koho že čakáte ?

— Na nášho bračeka! — odpovedal Ra­dulčo.

Unavení vojaci šli ďalej. Kina hľadela vždy len do diaľky. Už sa

triasla od zimy a Radulčo tiež. Ale vždy len ešte čakali, veď Stojan -musí prijsť, lebo by sa mamka hnevala a plakala.

Z diaľky sa blížil vozík a v ňom zapria-hnuté dva kone. Na vozíku sedeli dvaja, do kožuchov, ukrútení pocestní. Sotva sa k de­ťom priblížili, priskočila Kina vrtko k nim a

. zastavila kone. — Pane! — zvolala na pocestných. —

| Idú tam ešte za vami vojaci? | — Neviem, holúbok môj! odpovedal ( jeden z pocestných, odokrývajúc golier na j kožuchu a hľadiac zadivené na zimou trasúce

sa dievča. A vozík odišiel ďalej. A deti ešte vždy stoja, ako by k zemi pri-

rastené. A hodiny sa míňajú. Vietor dul čo raz väčší a šľahal deti po

jj tvári, rozdúval im hábky a robil snahové zá-| mety. j Lež deti sa nehýbaly. Ich zraky len vo-I pred hľadely, či sa neukáže nejaký človek * na hradskej. Zrazu Kine zabúchalo srdce.

V diaľke vidno bolo ľudí na koňoch a tf sa blížili k deťom. Boli to vojaci. Ich brat je istotne medzi nimi! Kine od nedočkavosti zablyšťaly sa oči a keď sa jazdci k ním pri­blížili, zakývala na nich rukou.

Ale vojaci šli len ďalej popri nich a Kine sa podarilo iba dvoch posledných jazdcov-dôstojníkov zastaviť.

— Kapitáne! — zvolalo dievča plačlivo, — či aj náš brat ide?

Dôstojníci pozreli zadivené na Kinu. — Ktorý brat? — opýtal sa konečne jeden z nich.

— Náš brat! Stojan! — vykřiknul netrpě­livé Radulčo, diviac sa, že kapitán nechápe, kdo je ich brat.

— Ktorý Stojan ? — opýtal sa znovu dô­stojník.

- Stojan z Vietreny . . . odpovedala Kina tónom, ktorý sa jej zdal dostatočným k od­povedi.

Dôstojník prehovoril niekoľko slov so svo­jim druhom a potom sa vľúdne spýtal:

— Či je váš brat pri jazde? — Áno . . . Áno! — odvetilo dievča hoc

aj nerozumelo, čo je to. — Ten je nie pri nás . . . — Vráťte sa domov, lebo tu zamrznete!

— zvolal druhý dôstojník.

S L O V E N S K Y D E N N Í K Čísle 77

Vojna. Severné bojiště.

Úradná zpráva, vydaná 21. apríla na po­ludnie :

V Karpatoch nepriateľ zastavil už od dlhšieho času všetky svoje ztrátplné útoky na najdôležitejšie odseky fronty. Toto platí menovite ohľadne tých odsekov, ktoré chránia najlepšie vchodné cesty do Uhorska, t. j . doliny Ondavy, Laborci a Ungu.

V Lesnatých Karpatoch medzi dolinami Laborci a Ungu nepriateľ aj teraz pokúša sa s veľkými silami o preborenie odbočiac od hlavnej čiary svojho postupu. Cieľom tohoto preborenia týmto smerom malo byf, zaobídením zlomiť odpor našich pozícií v doline a ku nej pripojujúcich sa výši­nových pozícii, ktorý frontálnym nápadom aj pri tých najťažších ztrátách bol nezdo­lateľný.

Tak povstaly nové boje pri Veľkej Po­lene (Nagypolány) W hornej doline riečky Ciróku, ako aj na celom území jej pra­meňov, ktoré trvaly za viac dní a nocí.

Oba jazdci popchli kone a cválali za svo­jim oddielom.

Kina sa rozplakala a Radulčo jej tiež po­máhal plakať. Ruky i nohy boly už obom deťom od zimy zkřehnuté a tváre im už be-lasely.

Celá hradská, až po dedinu, bola prázdna. Tf, ktorí boli vojakom oproti, sa zase do­mov vrátili, lebo sa už večerilo a vietor dul vždy väčší a chladnejší.

Tu sa rozhodly deti, že pôjdu domov. Ruky do rukávov vstrčené, kráčali Kina a Radulčo po hradskej a mysleli na matku, ktorá ich pod záhradkou očakávala.

Akýsi voz, s troma koňmi, hrkotal, dolu cestou s vŕšku.

— Hej, pane, či ešte idú vojaci?... Ale voz přeběhnul chytro popri deťoch.

Vo tme nebolo už viac ľudí vidno ani po­cítiť.

A snahová chumelica hučala tak strašne, ako by deťom odpovedala. Víchor ten dul od západu, z bojišťa, kde vo viniciach pri Piorte dneska Stojanov hrob sňahom zasýpal.

Horal

grádny politik prvého stupňa, univerzitný profesor Sághy.

Tisza proti Károlyimu Reč, ktorú po­vedal gr. Károlyi v klube neodvisliakov, vzbudila u vlády nemilé pocity. Aspoň o tom svedčí komuniké „Budapešti Tudo-sitó"-va, v ktorom vláda protestuje proti výtke, že by i po čas vojny viedla najbez-úzdnejšiu strannicku politiku. Vláda vraj bola presvedčená, že po čas vojny musí prestať každá strannícka otázka á strannlcky záujem. Vláda sa bude tešiť* keď opozícia prinesie konkrétne pády, lebo z návrhov len „Ústredie" dáva malý podklad k tej hypotéze, Že by vláda bola stranníckou, avšak na sne­me bude dokázané, že ústredie je potrebné hlavne v prvé roky po vojne uhorskému ho­spodárstvu.

Dôležitá audiencia. V stredu boli na audiencii pri kráľovi zahraničný minister bar. Burian, šéf generálneho štábu Conrad v. Hôtzendorf a šéf vojenskej cis. kancelárie Bolfrass. Audiencia trvala vyše dvoch hodín avšak ojej následkoch nič nevyšlo na ve­rejnosť. Že však to bola dôležitá audiencia, vysvitá z toho, že prvý raz sa stalo, aby tito traja boli spoločne pri kráľovi. Včerajšie peštianske denníky venujú audiencii dlhšie úvahy s všeobecným rezultátom, že sa v blízkej budúcnosti dá niečo očakávať:

Obetujte na Červený kríž!

Prudký ruský nápad však aj tu přepadnul tomu istému osudu, ktorý stihol všetky jeho posledné útoky. Po ztrate mnoho tisíc mrtvých a ranených, ako aj 3000 neranených zajatcov nepriateľ prestal útočiť.

Voči mnohým chýrom, rozšíreným v cudzozemskú, ešte aj voči ruským úrad­ným zprávám, ktoré hovoria o úspechoch, vydobytých v dlhotrvajúcich bojoch kar­patských, dá sa na krátko zistiť, že vzdor veľkým obetiam z nepriateľskej strany za hlavný cieľ útokov označený a za ob­zvláště dôležitý vyhlásený Úžokský prie­smyk tak ako predtým, a) teraz je bez­pečne v naše/ moci.

Na ostatnej fronte je len delostrelecký boj; položenie je všade nezmenené.

Podmaršal Ho jer.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 21. apríla : Na východe je položenie nezmenené. Ako odvetu na hádzanie bomb na mestá

Insterburg a Qumbinen, ležiace von z pásma vojenských operácií, včera hodili sme na železničný uzolný bod Bialystok 150 bomb.

Hlavné vodcovstvo.

Berlín, 21. apríla. (Bur. Wolff.) V poslednom čase v nemeckých záto­

kách Severného mora často videli angli­cké podmorské člny, ktoré nemecká flota po každý raz napadla. Jeden nepriateľský podmorský čln potopila 17. apríla.

Pravdepodobne viac podmorských člnov zahynulo, ale ich záhuba nedá sa s urči­tosťou zistiť.

v. Behncke, namor, šéf admlrality.

Viedeň, 21. apríla. Kráľ dnes predpoludním o 10. hod. v Schônbrunne na spoločnej, dve hodiny trvavšej audiencii prijal baróna Šte­fana Buriana, ministra zahraničia, baróna Conrada, šéfa generálneho štábu a baróna Bolfrassa, šéfa vojenskej kancelárie.

Bukarešt, 21. apríla. Od prostriedku mar­ca asi 17.000 ruských vojakov, zväčša ka-valeristov, prešlo na rumunské územie. Vše­tkých odzbrojili a internovali.

Berlín, 21. apríla. „Berliner Tageblait" píše: Poneváč zaujatím hory „Kobyla" do­stala sa čiara medzi Krásnym Brodom a Vi-ravou do rúk spojencov, nepriateľské fronty boly asi len na 200 metrov od seba. Ďalší postup nášho vojska nezdal sa byf cieľupri-meraným, lebo by bolo bývalo vystavené bočnej strelbe nepriateľa. Ruské delostrelec-: tvo, ktoré je tu veľmi silné, dňom nocou pálilo granáty a šrapnely na naše zákopy. Okrem toho aj reflektory pracovaly na oboch stranách. Rusi pod záštitou tmy skoro každú noc pokúsili sa o útoky na naše pozície a pri poslednom pokuse jedna, ruská čata při­plazila sa až na 60 metrov ku našim záko­pom, na čo Nemci započali desnú střelbu z ručných a strojových pušiek proti nej. Pre­kvapení Rusi náramne předěšení o zlom­krky reterirovali do svojich zákopov a zane­chali na mieste viac ako 200 mrtvých. Rusi však pri týchto ustavičných znepokojovaniach držali za cieľuprimerané, ich pozície, zaujaté blízko Nemcov na výšinách vyprázdniť a utiahnuť sa na 2000 krokov od našich záko­pov. Jedna nemecká patrola našla najbližšie pozície úplne vyprázdnené, ale Rusi na druhý deň zase ta potisli menšie čaty. Medzi ne­priateľskými frontami ťahá sa jeden opustený zákop, ktorý bolo svojho času rak.-uhorské vojsko zhotovilo. Neprajnosť počasia a teré­nu veľmi obťažuje akcie. V zákopoch stojí na polmetra vody, lebo v posledné dni sko­ro neprestajne pršalo. Pri postupe obuv za-viazne v blate a útok na výšiny pozostáva vlastne z ustavičného šmýkania sa a pada­nia. Tým viac sa tedy majú hodnocenif vý­sledky docielené nemeckým vojskom, ktoré od 2. apríla neprestajne stojí v boji a od Veľkej noci zajalo viac ako 10 tisíc Rusov.

Qura Humora, 21. apríla. Pri Zalesčikách

naše delostrelectvo rozostrielalo most cez Dnjester, cez ktorý ruský na pravom brehu rieky stojací oddiel stál v spojení s hlavným vojskom ruským. Rusi na to chceli postaviť most pontónový, ale už dopoly hotový most naše delostrelectvo rozostrielalo tiež. Teraz Rusi na tomto brehu rieky stojací môžu udržovať spojenie s hlavným vojskom už len v noci po člnoch a sú takrečeno odrezaní od neho.

Rlm, 21. apríla. „Blrž. Vied." píše medzi iným toto : Na fronte Memel—Njemen pa­nuje úplné ticho, lebo jak Nemci tak aj Ru­si veľkú čiastku svojich ľudí zo zákopov po­slali domov na vybavenie hospodárskych prác. Poneváč práce tieto potrvajú osem týždňov, tak pravdepodobne do prostriedku mája (starého štýlu. Red.) na tejto fronte nemožno očakávať vážnejšie udalosti.

Úradná zpráva, vydaná 22. apríla na po­ludnie :

V Ruskom Poľsku a v západnej Haliči bol miestami delostrelecký boj.

Na karpatskej fronte v Užokskom prie­smyku a na oboch jeho stranách novší nápad urobený na naše pozície sme kr­vavo odrazili. Pri týchto prudkých úto­koch, ktoré sa s čiastky stroskotaly v najúčinlivejšej strelbe nášho delostrelec­tva, z čiastky protinápadmi našej pechoty boly odrazené, nepriateľ utrpel zas veľmi ťažké ztráty. Len na jednom mieste, pred našimi pozíciami ležiacimi na vrcholci vý­šiny, na ktorú nepriatef opätovne útočil, leží viac ako 400 ruských mrtvôl.

Pešiacky pluk č. 12., brašovský a ma-rosvásárhelyský honvédsky pešiacky pluk č. 24. a 22. ako aj celé delostrelectvo, ktoré malo účasť na týchto bojoch sa obzvláště vyznačily. Chytili sme 1200 Rusov.

Na ostatných odsekoch karpatskej fron­ty, potom v juhovýchodnej Haliči a Bu­kovine boly len miestami delostrelecké boje a šarvátky.

Podmaršal Hôfer.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 22. apríla: Na východe je položenie nezmenené.

Hlavné vodcovstvo.

Novinársky válečný stán, 22. apríla. Na bojištiach posledných karpatských bojov, v Beskydoch a v Lesnatých Karpatoch nebolo zaznamenania hodnej udalosti. Naproti tomu Rusi 21. apríla počali útočiť na naše pozície pri Užokskom priesmyku. Svojimi húževnatými a opätovnými nápormi Rusi sa namáhali tam vniknúť, podujatie toto sa však zma­rilo na chladnokrevnom držaní sa nášho vojska. Padlo nám pritom 1400 Rusov do rúk.

V časopisoch trojdohody najnovšie roz­širovaná zpráva, že Rusi v posledných kar­patských bojoch ukoristili dva naše 30.5 cm mažiare, je jednoducho vymyslená.

Aj na ostatných frontách je ticho. (P. Ll.)

Černovice, 22. apríla. Od dvoch dni trvá neprestajne na severovýchod od Černovlc prudký boj. Rusi upotrebúvajú náhrobné ka­mene cintorína v Bojane za barikády. Toho letúňa, ktorý hádzal bomby na Černovice, jedno nemecké lietadlo systému ,,Taube" počalo prenasledovať aj ho sestřelilo. Ruský letúň je mrtvý, jeho lietadlo sa pri páde do-lámalo na caparty.

Doma Vatra, 22. apríla. Medzi Dnjestrom a Pruthom sa Rusi hlboko zakopali. Ich ope­rácie obmedzujú sa na zriedkavé prestrelo-vania a ojedinelé kanonády.

Na každý pád môže sa zistiť, že dnes s ruskej strany nebadať žiadnu chuť k ofen­zíve.

Rusi svoje sily čiastočne nazad stiahli na ľavý breh Dnjestru a najnovšie prestali aj s pokusami rieku túto prekročiť.

Na odseku fronty pri rumunských hra­niciach sú viac-menej prudké delostrelecké boje.

Dlhotrvajúce dažde už přestaly a pri jas­nom, jarnom počasí sa stav terénu trocha polepšil. (P.fU)

Bern, 22. apríla. „Ruskoje Slovo" píše, že ruské vojsko muselo sa borif v karpatskej bitke s nadľudskými prekážkami. Opisy pre­došlých vojen, pri Šipke, alebo pod Savo-rovom vo Švajčiarsku neposkytujú nám ani len približnú predstavu o tých desných ťaž­kostiach, aké sa ruskému vojsku v Karpa-toch do cesty stávaly. Na Balkáne a v Al-poch muselo vojsko okrem proti živej sile nepriateľa bojovať hlavne proti prírode. Te­raz však ku prírode připojily sa aj divy techniky a tieto zdesaťnásobnla prirodzené obtiaže zimnej vojny v horách. Už celé hory drôtených zásekov, ktoré pokrývajú svahy výšin, môžu útočiacich priviesť ku zúfariiu. A potom přijde ku tomu taká pekelná střel­ba, o akej v tých dobrých starých časoch ľudia ani poňatia nemali.

Kodaň, 22. apríla. „Novoje Vremje" ozna­muje, že novososkupovanie ruskej armády na karpatskej fronte je dokončené, a že je predo dveřmi nový nápad ruského vojska na rak.-uhorsko-nemeckú armádu. (P. H.)

Južné bojiště.

Miláno, 22. apríla. „Corr. dela Sera" oznamuje z Cetinja, že rak.-uhorskí letúni viackrát hádzali bomby na mesto, ktoré na-robily mnoho škody a ranily viac ako 40 ľudí. Aj o novšom bombardovaní Belehradu donáša menovaný časopis zprávu, dľa kto­rej ono v srbskom hlavnom meste narobilo ťažké škody a zabilo 8 ľudi.

Genf 22. apríla. Lyonský „Progress" ozna­muje, že v Srbsku badať vždy sa zmáha­júci nepokoj preto, že silné albánske bandy chystajú sa vtrhnúť do krajiny. Albánci schá­dzajú sa pod komandom Džavida Žoaru na okolí Monastiru. V Srbsku obávajú sa aj nápadu komitov. Na okolí Ochridy boly udajne už aj ťažké boje.

Západné bojiště.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 21. apríla : Neďaleko od katedrály v Remeši pobá­

dali sme jednu novú nepriateľskú batériu a vzali ju pod palbu.

V Argonnských horách Francúzi hádzali hnus vzbudzujúce bomby. Útok nepriateľa, urobený proti nám severne od Le Four de Paris, sa zmaril.

Medzi Maasou a Moselou sme včera s ťažkými ztrátami pre nepriateľa odrazili jeden pri Flirey proti nám v širokých for­máciách urobený útok. V Bois de Pretre nadobudli sme ďalšieho priestoru.

Vo Vogézach nepriateľ márne napádal naše pozície, ležiace od Metzeralu na se-vero- a juhozápad, taktiež bezvýsledne útočil proti nám aj pri meste Sondernacht. Aj tu mal nepriateľ ťažké ztráty.

Včera ráno jeden nepriateľský letúň ho­dil bomby na Lôrrach, ktoré porúchaly je­dnu, istému Švajčiarovi patriacu tkalcovnu hodbávnych látok a dva domy a ranily viac civilných osôb.

Hlavné vodcovstvo.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 22. apríla: Južne od kanálu Labassée a severozá­

padne od Arrasu vykonali sme podarené mínové útoky.

V Argonnských horách, ako aj na te­réne medzi Maasou a Moselou bol prudký delostrelecký boj.

V západnej čiastke Kňazského lesa Fran­cúzi po prepadnutí so střelbou počali úto­čiť, ale sme ich odrazili s ťažkými ztrátami pre nich.

Na severnom svahu Hartmannsweiler-kopfu včera rozborili sme jeden nepriateľa ský oporný bod a večer odrazili jeden útok nepriateľa.

Hlavně vodcovstvo.

Pariž, 20. apríla. „Petit Parisien" ozna­muje :

Z vojakov pridelených ku výpomocnej

službe minister vojny mnohých postavil k dispozícii civilným vrchnostiam na vybave­nie poľnohospodárskych prác Ofajú, že týmto opatrením dä sa odpomôcť citlivému nedostatku poľnohospodárskych robotníkov

Basel, 21. apríla. Množia sa znaky novej aktivity Francúzov. Už z poslednej úradnej zprávy vysvitá, že Francúci medzi Munste-rom a Thannom znovu vystúpili iniciatívne. Odkedy Nemci 20. februára postúpiac v do­line Munsteru, zaujali mestá Metzeral a Son- ;

dernacht, odtedy musia Francúzi v doline í Fecht a pri Schweizelwasel ztrpeť nemecký j tlak, ktorý ich núti k tomu, stále stáť poho- j tove. Ich situácia sa - zhoršila ešte aj tým, ! že Nemci medzi časom zaujali Schnepfen- \ riedkopf. Nemecký tlak ide smerom čiary Wildenstein—Krút a potom juhozápadne na ; Lauchenkopf, Drehkopf a Odern, ktorý po­sledný tiež leži v doline St. Amarin. V tomto väzí najväčšie nebezpečie pre Francúzov a preto útočili tak prudko na nemecké pozície na Schnepfenriedkopfe. Ztráta doliny St. Amarin veľmi citlivo by sa dotknula Fran­cúzov, lebo by s ňou utratili hradskú Ven-tron a Blamont, ktorá im zabezpečuje spoje­nie s vojskom stojacím pozdĺž Meurthy. Ohrožovala by však aj zadné spojenie s Col de Bussankom, o tom ani nehovoriac, že by sa dostalo francúzske vojsko stojacie pri Grosenbelchu do nebezpečia odrezania. Zistiť sa dá fakt, že Nemci nielen podržali svoje pozície vo Vogézach, ale svoje pozície potisly napred až ku takticky dôležitým bo­dom doliny Fecht.

Amsterdam, 22. apríla. „The Nation" v poslednom čísle ostro kritizuje zprávu ge­nerála Frencha o bojoch pri Neuwe Cha-pelle. Boje tieto stály Angličanov 12.811 mužov, čo je skoro jedna desatina všetkých ztrát. Potrebu tejto bitky French vysvětluje početnými dôvodmi, ale takáto desná obeť dala by sa odôvodniť len jedným: definitív­nym preborením nemeckej fronty vo Flan-drii. Lež o takomto preborení vo zprávě niet ani spomienky, a- preto je obeť nepoměrné veľká ku docielenému výsledku. Z jeho zprávy vysvitá aj to, že anglické delostre­lectvo sa nevyrovná nemeckému. Zo sú­kromných zpráv sme sa dozvedeli, že an­glické granáty padaly do anglického vojska. Výsledkom ,týchto veľkých obetí je len to, že sa zastavily ďalšie namáhania a že sa vodcovstvo zrieklo novej ofenzívy.

Turecké bojiště. Turecká úradná zpráva, vydaná21. apríla:

Dve nepriateľské obrnené lode v krá­tkych prestávkach s veľkej vzdialenosti bezvýsledne vystrielaly do 100 granátov na naše baterie v Dardanelách, ktoré ne-držaly za potrebné na kanonádu odpo­vedať.

Angličanov, ktorí južne od Ahvazu tábo­rili, dňa 12. apríla naše vojsko napadlo a v boji trvavšom do večera prinútilo hľa­dať úkryt v šiancoch svojho táboru. Naša střelba, ktorú sme zahájili proti ich dvom väčším a dvom menším lodiam, ako aj dvom motorovým člnom, dve z tých lodí porúchala. Z našej strany bolo ztráty 1 mrtvý, 10 ranených. Ztráty nepriateľa sú neznámé.

Berlin, 22. apríla. „Tägllche Rundschau" oznamuje, že na okolí Enosu, severne od Saroskej zátoky 30.000 anglických a francúz­skych vojakov vystúpilo na breh. Medzi tu­reckými batériami postavenými na okolí Kasánu a obliehajúcou flotou je tuhý boj.

Sella, 22. apríla. Bombardovanie Enosu vidno a počuť z Dedeagaču. Včera večer zjavilo sa pred Enosom 11 lodi. Plameň výstrelov z ich diel vidno slobodným okom. Tu idú chýry, že spojenecká flota utrpela ťažké ztráty.

Madrid, 22. apríla. Z veľkého ruchu v prí­stave gibraítarskom zatvárajú na príchod značného vojska s určením pre Dardanely.

S touto expedíciou ide aj princ Alexander Battenberg, ktorý sa so svojou sestrod, krá* ľovnou španielskou, sišiel v Algezirasi.

ZO SVETA. Amerika nezakáže vývoz zbrani.

Z Washingtonu prichádza zpráva o sdě­lení, ktoré urobil štátny tajomník Bryan veľ­vyslancovi grófovi Bernstorffovi. Dľa tohoto, zákaz vývozu zbrani bolo by direktným na­rušením neutrality. Nemožno Spojeným Štá­tom taký krok urobiť. Bryan veľmi ľutoval, že v memorande, ktorý v tejto otázke gróf Bernstorff predostrel, bol užívaný tón, ktorý nepredpokladal dobrú myseí Spoj. Štátov, lebo hovorí, že závisí úplne od Spojených Štátov, či zakáže, alebo nezakáže obchod so zbraniami.

Časopis secialistov o vojne, Viedenská „Arbeiter Ztg" uvažuje o prí­

činách vojny takto : „Svet je chorý, ľudstvo žije v horúčke, Európa nachádza sa v šia­lenstve sebezničenia, čo sa robí dnes čo za­hrieva srdcia všetkých od desiatich mesia­cov, je tak ohromné, že udalosti prevyšujú ďaleko zodpovednosť jednotlivca, ba zodpo­vednosť jednotlivých štátov. Pokusy všetku vinu složiť na jednotlivých štátnikov, sú síce lacné, ale pre liečenie bez úžitku. Naše sve­domie nezostáva ďalej slepým, je už akosi osvietené náhľadom do sociálnych zákonov a dejinných udalostí. Nie v našich prsiach, ani v okruhu planét niesu hviezdy nášho osudu, ale v dejinných sriadeniach a v na­šom sociálnom systéme." Na konci „Arb. Ztg". žiada prevrat terajšieho sociálneho sy­stému.

Viedenské úvahy o pokoji. Jeden český denník zaznamenal, že v po­

slednej dobe ako na povel zaoberaly sa vie deňské časopisy otázkou mieru. Písaly asi toto : „Teraz, keď stroskotaly pokusy o ofen­zívu v Champagni a medzi Maasou a Mo­selou, nastal pre Francúzsko okamih pre čestný mier. Francúzi nech povážia, že každý ďalší mesiac, za ktorý Nemci zostanú vo Francúzsku, znamená pre republiku veľkú porážku a každý nezdarený útok dvojná­sobnú porážku. Francia nech ďalej uváži, že ako věc stojí, je rozhodne víťazstvo trojdo-hody vylúčené. Í- ovedie-li sa vojna ďalej — a spojené cisárstva môžu vojnu viesť ešte dlho — tak Francúzsko zaplatí účet. Medzi Francúzskom a Belgickom je istá podob­nosť. Ako Belgicko medzi malými štátmi zaplatilo svoje zamiešanie sa do svetovej vojny svojou existenciou, tak Francúzsko prestalo existovať ako veľmoc a utrpelo naj­hlbšie rany. Nech preto Francúzsko hľadá mier, prv než bude pozde. Nálada vo Fran­cúzsku je pre mier . Budiž jej teda daný voľný priechod . . . "

Nové ruské ročníky v zbrani. „Rječ" oznamuje, že neslúžená domo­

brana ročníkov 1900 až 1915 bola povolaná do zbrane.

Nová porada finančných ministrov trojdohody.

Z Pettogradu prišla zpráva, že ruský mi -nister peňažníctva Bark odcestoval cez Švédsko, aby sa sišiel so svojimi kolegami vo Francúzku a Anglicku. Bark vzal sebou i prezidenta colného úradu.

Lloyd George proti všeobecnej povinnosti vojenskej.

Haagsky „Couant* oznamuje z Londýna 22. apríla: Na dnešnom zasadnutí dolnej snemovne povedal anglický kancelár po­kladu Lloyd Geerge medzi iným; Vláda ne­myslí, že by vojnu bolo možné s väčším úspechom viesť, keby bola zavedená vše­obecná povinnosť vojenskej služby, -r- Lloyd George je veľmi spokojný s úspechom vy-

Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Cislo 7

zvania, ktoré bolo upravené na dobrovoľ­níkov.

Amerika chce viesť.

Wilson, prezident Spojených Štátov pove­dal na bankete amerických novinárov, že na Ameriku čaká dôležitý úkol po vojne. Spo­jené Štáty nežiadajú územie žiadneho štátu; ich heslom je : Amerika vedie. Po vojne chce obom stránkam priniesf služby. — Proti tomuto stavia sa „Kôlnische Zeitung" píšuc, že verejnosť Nemecka už zvykla na to, rátať Amerikánov medzi svojich nepria­teľov a preto Nemecko nežiada žiadne slu­žby od Ameriky, ktorá posiaľ trojdohodu podporuje.

„Tatárska zpráva". Pod týmto nadpisom uverejnil „Berliner

Tageblatt" predvčerom túto viedenskú zprá­vu „Wolffovej telegrafickej kancelárie" : „Vie­denská c. k. telegr. korešpondenčná kance­lária oznamuje: Z parížskych zpráv o sráž-ke rakúsko-uhorských a talianskych vojsk neni pravdivého ani slovíčka."

Chýrnik. Budapest, dňa 23. apríla.

— Na podporu Slov. Denníka poslala Zvo­lenská Ludová Banka vo Zvolene 100 kor. Vďaka !

— Naši na bojišti. Viliam Jurčovíč z Py-štruka (prešporská slol.) štud. chemie na pražskej technike, padnul na karpatskom bo­jišti. Zosnulý bol zapisovateľom akad. spolku „Detvana". Veľmi usilovne študoval. Najprv bol teológom v Rábe, odkiaľ ho vyhodili pre svoje národné smýšľanie. V Prahe našiel útočište. — Druhý člen „Detvana" Ambro Vaněk, onemocněl na bojišti a leží ťažko chorý na týfus vo Viedni. — Ivan Kulíšek, obchodník z Myjavy (nitrianska stol.) padnul na severnom bojišti.

— Povolaní domobranci. V Budapešti sú po­volaní domobranci ročníka 1891 a 1895 na 15. mája k narukovanlu. Okrem toho všetci tí, ktorí sa dobrovoľne hlásili musia tiež 15. mája nastúplt vojenskú siužbu. V ten istý deň musia narukovať i bývalí náhradní re-zervisti, bez ohľadu na vek, ktorí neboli po­volaní ešte za účelom cvičby a k domobra-neckej službe povinní vysvätení kňazi, ktorí nie sú v postavení.

— Pomník českému politikovi. Pri Riego-vých sadoch na Kr. Vinohradoch postavili slávnemu českému politikovi dr. Ft. Lad. Rlegrovl pomník. Socha táto (z bronzu) je dielom Jozefa Myslbeka najväčšieho sochára českého. Pre vojnu nebolo žiadnych sláv­ností.

— Nový šéf generálneho štábu v Bul­harsku. Na miesto generála Toneva bol vy­menovaný za šéfa generálneho štábu bulhar­ského gen. Bojadžev. V balkánskej vojne bol Bojadžev veliteľom 4. brigády.

— Vyznamenaní Slováci. Ivan Čemiansky (z Martina) dostal veľkú striebornú medailu a doživotnú rentu za chrabrosť. — Ján Fer­dinandy, poručík pri artilerii, syn martinské­ho advokáta dr. Bélu Ferdinandyho dostal vyznačenie „signum laudis" za chrabrosť.

— Koľko výdavkov má s vojnou Angli­cko ? Talianska „Stampa" vyrátala, že vý­davky Anglicka na vojnu budú činiť do kon­ca júna 17.690,000.000 frankov. Obnos tento na jeden dúšok sotva ide vysloviť.

— Zmenšil sa vývoz z Ameriky. Dľa „Daily Telegrafu" zmenšil sa vývoz z Ameriky na­proti minulému roku o 221,420.000 dolárov.

— Nová divízia v Rumunsku. V Buka-rešti sriadili novú horniu divíziu kano­niersku.

— Ako žijú Nemci vo Vratislave ? Bez všetkej předmluvy — píše „Az Est" — sdě­lujeme jedlopis jednoho vratislavského me­štianskeho hostinca. Z tohoto jedlopisu si

* dňa 18. apríla 1915 mohli hostia jedlá vy-jj beraf. Meno hostinca je „Schweidnitzer Kel­

ler". Majiteľ: Max Kluge. jealopls. 18. aprfla 1915. O 12. poludňajšej hodine. Mäsová po­lievka Pf. 10, florentinska polievka 10, ho­vädzina s rezancami 40, hovädzina s chre­novou omáčkou 40, údená hovädzina s ka­pustou alebo šparglami 60, uhorská pečienka so zemiakovým purré-m 60, tefaci rezeň s

í hubami 80, kapor (ryba) s maslom 70, brav-] čové karré s kapustou a knédlou 50, roast-1 beef s knédlou 60, teľacina s obličkou 70, s jelenie stehno s knédlou 70, mladé kozie j stehno s kapustou 90, čierna reťkev utretá j alebo pokrájaná s maslom 30, mesačná reť-i kevka s maslom 40, komp&t: jablčná purré j 15, jahody 10, tekvica 10. Šaláty: papriková j uhorka Pf. 10, cvikla 10, kvasená uhorka 10, j zeler 10, hlávkový šalát 25. Syry z švajciar-'•• sky syr Pf. 30, Camembert 40, 72 Gervais j 30. Šálka kávy Pf. 15. Poznamenante. Ak j , by sa našiel — tu v Pešti — hostinsky, ka­il'viarnik, alebo ktorýkoľvek iný, kdo tomu ' neverí, že Nemci vo Vratislave takto žijú, i nech přijde do redakcie „Az Estu", tam si j môže tento jedlopis Maxa Kluga obzreť v \ originále. - P. B. H.

— Zemská průmyslová banka v Búda j pešti mala 19. apríla valné shromaždenie 1 pod predsedníctvom N člena panskej sněmovny. ! cis. radu f. Ottu. Čistý zisk vykázaný K i 153 865.42 prevádza sa na zvláštny rezervný i fond ku krytiu prípadných ztrát, čim celkové I rezervy dosahujú výšku K 513.865.42 (vyše i 10% kapitálu K 5,000.000—). Prenos zi-í sku z roku 1913 K 9.258.70 prevedený j znovu na nový účet. Filiálka v Munkáči, le-I žiaca v obvodu válečných operácií bude ; znovu otvorená, akonáhle pomery to dovo-! lia. Do direktorskej rady bol nove zvolený I p. staviteľ Harmlnc z Budapešti. í i * — j Majiteľ a vydavateľ: SLOV. DENNÍK UČ. SPOL.

Zodpovedný redaktor: ANTON ŠTEFÄNEK.

Našim peňažným ústavom odporúčame našu moderne zariadenú najlepšími strojami a moderným písmom opatrenú

kníhtlačiareň. Vyhotovujeme rýchlo, vkusne, lacno a bezchybne ročné

súvahy a všetky bankám potrebné tlačivá. Pri kníhtlačiarni máme dobre zariadené

kníhväzačstvo. Viažeme mesačné i ročné výkazy, knihy jednotlivé i celé kni­žnice. Ráčte sa s dôverou na nás obrát i t .

Budapeštiansky nakladatelský [ spolok účastinárska spoločnosť TZZlZZ. Budapešť, VIII., Mária u. 15 ROZPOČTY n a po>

• ž i a d a n i e z d a r n á .

P o z n á m k a i Keď ž i a d a t e o r o z p o č t y , r á č t e vždy u d a t n a a k é t l a č i v á .

Tttjte* Br.-ůzmMmsk &.& <i3kia&<3&ísi2;éfco assotk* úcastinárakej ipelocnosti, B;idsŕsšt VIII., Mária ulica císio 15