Vzdelávací program:

INOVAČNÉ VZDELÁVANIE PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV ŠKÔL V OBLASTI INKLUZÍVNEHO VZDELÁVANIA DETÍ Z MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT

Názov záverečnej prezentácie:

PEDAGOGICKÉ DIAGNOSTIKOVANIE DETÍ Z MARGONALIZOVANÝCH

RÓMSKYCH KOMUNÍT V PREDPRIMÁRNOM VZDELÁVANÍ

PROSTREDNÍCTVOM EDUKAČNÝCH AKTIVÍT

Meno a priezvisko frekventanta:

Bc. Daniela Vicáňová

Pracovisko:

Materská škola Liptovská Porúbka, č.170, 03301

Názov skupiny:

MRK2_INV_ BB_008

Rok: 2015

PEDAGOGICKÁ DIAGNOSTIKA

– vymedzenie pojmu

V Pedagogickej encyklopédii (1985) je pedagogická diagnostika vymedzená ako

„špeciálna disciplína pedagogiky―, ktorá sa zaoberá teoretickými a metodologickými problémami

objektívneho zisťovania a hodnotenia výsledkov výchovno-vzdelávacieho procesu.

Aj Chráska (1988) zaraďuje pedagogickú diagnostiku ku špeciálnym disciplínam, ktorá sa

zaoberá objektívnym zisťovaním, posudzovaním a hodnotením vonkajších a vnútorných

podmienok i priebehom a výsledkami výchovného a vzdelávacieho procesu.

Kým Mojţíšek (1987) definuje pedagogickú diagnostiku ako teóriu a prax zisťovania,

rozpoznávania, klasifikovania, posudzovania, charakterizovania a hodnotenia stavu a úrovne

pedagogického rozvoja ţiakovej osobnosti, Kompolt (1992) a Zelinková (2001) označujú

pedagogickú diagnostiku ako proces.

PEDAGOGICKÁ DIAGNOSTIKA PODĽA ZELINKOVEJ

(2007)

- pedagogická diagnostika komplexný proces, ktorého cieľom je poznávanie, posudzovanie

a hodnotenie výchovno-vzdelávacieho procesu a jeho aktérov.

- zaoberá cieľom, predmetom, stratégiami, postupmi a metódami diagnostikovania a vzťahom

tejto disciplíny k iným pedagogickým disciplínam.

- pedagogická diagnostika zameriava na obsahovú zloţku. Je to dosiahnutá úroveň vedomostí,

zručností a návykov – výsledný produkt. Druhou zloţkou je procesuálna zloţka, čiţe akým

spôsobom proces výchovy a vzdelávania prebieha. Okrem úrovne vedomostí, zručností a návykov

je potrebné sa zamerať aj na emocionálno-sociálnu úroveň osobnosti dieťaťa.

Pedagogická diagnostika sleduje nielen výsledok, ale tieţ sám proces. V pedagogickom procese

je rovnako dôleţitý výsledok výchovno-vzdelávacieho procesu ako aj sám proces nadobúdania

vedomostí a osvojovania si zručností (Zelinková 2001, s. 12).

DRUHY A TYPY PEDAGOGICKEJ DIAGNOSTIKY

Zelinková (2001, 2007) delí pedagogickú diagnostiku na :

normatívnu,

kriteriálnu,

individualizovanú,

diferencovanú.

Gavora (1999, 2001, 2010) a Valachová (2009) vymedzujú dva základné typy pedagogického diagnostikovania :

formálne,

neformálne.

Podľa Gavoru (2001) rozlišujeme z časového hľadiska tri typy:

vstupné,

priebeţné,

výstupné diagnostikovanie.

OBSAH PEDAGOGICKEJ DIAGNOSTIKY

Valachová (2009, s. 35) rozdelila obsah pedagogickej diagnostiky v predprimárnom vzdelávaní

na 15 oblastí – vnímanie, psychomotorika, fyzický vývin, diagnostika rozumových schopností,

pamäť, pozornosť, komunikačné zručnosti, lateralita, školská spôsobilosť, hra, diagnostika

sociálnych vplyvov, motivácia a emocionalizácia, diagnostika správania, detský výtvarný prejav

a tvorivosť. Podľa nej je v týchto oblastiach obsiahnutá celá osobnosť dieťaťa.

Školkayová (2003/2004) uvádza 3 oblasti pedagogického diagnostikovania:

1. oblasť perceptuálno-motorickú,

2. oblasť kognitívnu,

3. oblasť sociálno-emocionálnu.

Spomínané oblasti diagnostikovania nachádzame aj v súčasnom Štátnom vzdelávacom

programe ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie (2008).

HRA AKO DIAGNOSTICKÝ NÁSTROJ

Ako uvádza Lipnická (2012) hra je zdrojom bezprostredných reakcií správania,

preţívania aj prejavov schopností, skúseností a vlastností dieťaťa. Diagnostika hrou môţe

prebiehať v dvoch základných podobách ako nezámerné diagnostikovanie, čiţe všímame si

všetko, čo sa navonok u dieťaťa prejavuje a ako zámerné diagnostikovanie - sústreďujeme sa len

na niektoré, vopred vymedzené vedomosti, schopnosti, postoje a osobnostné vlastnosti dieťaťa.

Podľa Podhájeckej (2008) je hra v rámci edukačného programu dôleţitým

diagnostickým prostriedkom. Jej analýza ukazuje na úroveň adaptability, sociálnu, emocionálnu

zrelosť dieťaťa, jeho poznávanie okolitého sveta, potreba hrať sa s druhými deťmi, umenie

podriaďovať sa záujmom druhým, získavať kamarátov, organizovať hru a viesť ju. Ukazuje aj na

submisívnosť dieťaťa, ale aj na jeho obratnosť v spoločenských stykoch a podobne. Hra odhaľuje

aj závislosť dieťaťa od rodiny. Odhaľuje vzťahy a city dieťaťa k rodine, súrodencom, k sebe

samému, ukazuje na konflikty, ktoré dieťa preţíva, i to, ako ich rieši. Hra umoţňuje poznať dieťa

v jeho individuálnych prejavoch, jeho temperament, charakterové vlastnosti, ako aj úroveň

samostatnosti, závislosti od dospelých a vlastnej sebestačnosti.

KOGNITÍVNA OBLASŤ

Edukačná aktivita : „POTEŠÍME VEVERIČKU―

Cieľ diagnostikovania: pamäť, matematické predstavy, pozornosť, myslenie

Ciele edukačnej aktivity:

uplatniť zručnosť, jemnú motoriku, vizuomotoriku,

rozlíšiť pojem dlhý — krátky, porovnávať vzdialenosť, pracovať presne,

ukladať materiál vedľa seba — zľava doprava,

poznať rôzne netradičné materiály — pomôcky, ich vlastnosti,

rozvíjať kamarátske vzťahy, pomoc kamarátovi,

rozvíjať prejavy empatie — súcit, urobiť niekomu radosť (návštevou).

Pomôcky:

kamienky, škrupinky, listy, gaštany, kolieska z kartónu,

na veľkom formáte baliaceho papiera nakreslený zajko Pobehajko, cestička a domček, zvieratká —

medveď, veverička, jeţko, sova, cestičky rôznych dĺţok,

prostredie triedy upravené ako les — stromy, zvieratká.

Postup:

1. Motivácia: Zajko Pobehajko ide na návštevu ku kamarátom. Učiteľka posadí deti do kruhu, motivuje ich

krátkym príbehom o veveričke, ktorá skočila zo stromu rovno na sklenenú fľašu, ktorú nechali neporiadni

návštevníci lesa v tráve, a poranila si labku. Jej kamarát zajko Pobehajko ju ide potešiť svojou návštevou a

zároveň ponavštevuje i ostatných kamarátov ţijúcich v lese:

Hopká zajko po cestičke,

na návštevu k veveričke.

Ťapky, ťapky, ťapky, pofúkať jej labky.

2. My budeme teraz zajkovia Pobehajkovia a pôjdeme navštíviť veveričku aj ostatných kamarátov, kaţdý po inej

cestičke — krátkej, dlhej, cestičky budú z kamienkov, škrupiniek, listov, gaštanov, koliesok z kartónu atď.

Deti budú vykladať cestičku, ktorú nakreslila učiteľka, rôznymi prírodninami a odpadovým materiálom.

Cestičku k medveďovi Peťovi vykladajú škrupinkami z orechov, k veveričke Aničke škrupinkami z pistácií,

lieskovcami, k jeţkovi Beţkovi listami, k sove Ive kolieskami z kartónu (kaţdá skupinka detí si môţe sama

vybrať materiál na vykladanie cestičky).

Obmena: Deti vykladajú cestičku z geometrických tvarov, pričom ich učiteľka pomenúva (deti nemusia),

rozlišujú farby, priraďujú im správny názov — červená, ţltá, modrá, zelená. Edukačnú aktivitu zrealizujem v

lese, na environmentálnej vychádzke, kde zvieratká umiestnime pod strom, do lístia, na strom — deti hľadajú a

určujú krátku, dlhú cestu, napr. krokujú… viac, menej.

• Tip na pracovný list — veľký formát baliaceho papiera

Úlohou detí bude vyloţiť cestičku k domčeku zvieratka prírodninami/geometrickými tvarmi. Učiteľka

pripraví veľké „pracovné listy―, na ktorých bude vľavo nakreslený zajko, od neho smeruje cestička ( dlhá,

krátka) ku zvieraciemu brlôţku so zvieratkom nasledovne:

• zajko — dlhá cesta (dieťa vykladá cestu škrupinami z orechov) — vpravo kopček a medveď v brlohu,

• zajko — krátka cesta (dieťa vykladá cestu pistáciami) — vpravo strom, v kmeni diera, z ktorej vykúka

veverička,

• zajko — krátka kľukatá cesta (dieťa vykladá cestu listami) — vpravo lístie a v ňom spí jeţko,

• zajko — dlhá kľukatá cesta (dieťa vykladá cestu kolieskami z kartónu) — vpravo strom, na konári sedí

sova.

• Obmena: Na vykladanie ciest môţu deti vyuţiť aj iné geometrické tvary: k medveďovi — zelené

obdĺţniky; k veveričke — červené kruhy; k jeţkovi — ţlté trojuholníky; k sove — modré štvorce.

3. V závere sa učiteľka s deťmi porozpráva o tom, čo a ako robili, aké boli cestičky ku zvieratkám a či sa tam

všetci dostali – vyuţije metódu pochvaly, povzbudenia, deti sa samy vyjadria, aké zvieratká boli navštíviť.

Spoločne si napodobnia pohyby zajka –poskoky, jeţka – plazenie sa, medveďa –ťaţké kroky, sovy –let,

veveričky – poskoky s orieškom v labkách. Zaspievajú pieseň Poďme, deti… (na melódiu piesne Maličká som):

Poď-me, de-ti, sln-ko svie-ti,

zaj-ko po-be-hu-je, vtá-čik le-tí,

zaj-ko po-be-hu-je, vtá-čik le-tí.

PERCEPTUÁLNO –MOTORICKÁ OBLASŤ

Edukačná aktivita: „DOBRODRUŢSTVÁ GUĽKA BOMBUĽKA―

Cieľ diagnostikovania: grafomotorika, jemná motorika

Ciele edukačnej aktivity:

vyuţívať koordináciu zraku a ruky pri zaznamenávaní krúţivého pohybu – navíjanie klbka,

graficky znázorniť motivovaný pohyb vychádzajúci z ramenného kĺbu,

orientovať sa v priestore triedy podľa vopred daného značenia.

uvedomovať si a uplatňovať svoju jedinečnosť a nápady pri znázorňovaní Guľka Bombuľka

so zreteľom na jedinečnosť ďalších detí zo skupiny.

Pomôcky:

kniha o Guľkovi Bombuľkovi

maketa Guľka Bombuľka vyrobená z vlny, makety alebo obrázky zvierat vystupujúcich

v príbehu

výkres A3 , A4, farebné pastelky, kresliaci materiál rôznych farieb, ktorý zanecháva

na papieri jemnú zreteľnú stopu

Motivácia:

Deti sedia v priestore triedy. Učiteľka predstaví deťom Guľka Bombuľka, ktorý ich oboznámi s

postupom, ako vzniká klbko, čo si budú môcť deti aj samy vyskúšať.

Postup: Učiteľka predstaví deťom nového kamaráta Guľka Bombuľka. Potom im ho ukáţe.

Guľko Bombuľko im porozpráva o tom, ako vznikol a uvedie ich do svojho príbehu. Učiteľka

prečíta deťom prvý príbeh „Ako sa Guľko Bombuľko narodil a ako sa stratil―.

Po prečítaní príbehu vedie s deťmi rozhovor o vzniku klbka, spoločne si vyskúšajú ako sa klbko

navíja. Po vyrobení klbiek deti opisujú svoje pocity. Potom pokračujú v príbehu, pripomenú si,

ktorých obyvateľov dvora Guľko Bombuľko stretol.

Učiteľka má pripravené makety zvierat spolu s papierom, na ktorom je veľkými písmenami

napísané ich meno. Postupne, ako deti obyvateľov dvora menujú, umiestňujú ich v priestore

triedy. Keď umiestnia všetky zvieratá, napodobňujú ich pohybom a zvukom. Pohyby

zameriavame na horné končatiny, aby si deti precvičili prsty.

Deti sa potom presunú ku stolom, kde majú pripravené papiere formátu A3 a farebné pastelky.

Úlohou detí je nakresliť si svojho vlastného Guľka Bombuľka. Pred kreslením ssi deti najskôr

vyskúšajú pohyb prstom po papieri. Potom vezmú pastelku, ktorá sa im najviac páči a krúţivým

pohybom vytvoria svojho Guľka Bombuľka.

Dotvoria ho, prikreslia mu ruky, nohy, dokreslia tvár. Predstavia svoj výtvor kamarátovi a

zdôvodnia výber farby, ktorú si vybrali na jeho vytvorenie. Po krátkej prezentácii deti budú robiť

na druhý papier, formát A4. Opäť budú vytvárať krúţivými pohybmi klbká tak, aby zaplnili celú

plochu papiera. Môţu pouţiť rôzne farby a klbká môţu mať rôznu veľkosť.

Po skončení si deti posadajú do kruhu, kde sa s učiteľkou a vlneným Guľkom Bombuľkom

porozprávajú o preţitom a sú motivované k vyjadreniu vlastných pocitov a dojmov, ktoré v nich

jednotlivé činnosti zanechali.

SOCIÁLNO-EMOCIONÁLNA OBLASŤ

Edukačná aktivita „ČIERNA OVEČKA―

Cieľ diagnostikovania: prosociálne správanie, empatia, spolupráca

Ciele edukačnej aktivity:

rozlíšiť pozitívne i negatívne emócie druhých osôb,

vyjadriť elementárne hodnotiace postoje k správaniu iných,

hodnotiť a rozlišovať pozitívne i negatívne charakterové vlastnosti ľudí na základe reálnych

i fiktívnych situácií

Pomôcky: obrázkový materiál, čiapka ovečky

Postup:

Sedíme všetci v kruhu a učiteľka rozpráva rozprávku „O ovečke―: Porozprávam vám rozprávku.

Jeden pastier mal stádo ovečiek. Všetky boli krásne a biele ako sneh, len jedna ovečka bola

čierna. Keď išli na pašu, čierna ovečka bola vţdy vzadu, lebo ostatné ju k sebe nepustili. Keď sa

všetky ovečky pásli na čerstvej tráve, čierna ovečka stála naboku. A keď sa ovečky rozprávali

„ bé, bé, bé― s čiernou ovečkou sa nik rozprávať nechcel.

Čierna ovečka bola smutná, lebo nemala ţiadne kamarátky, ktoré by jej pomohli a boli s ňou.

Kaţdý večer, keď sa zotmelo a na oblohu vyšla prvá hviezdička, zahnal pastier ovečky do

chlievika. Tam si dali dohromady a ľahli si blízko seba, aby sa zohrievali a nebola im zima. Len

čiernu ovečku nemal kto ohrievať. Kaţdý večer sa triasla a bola jej zima..

Deti teraz sa premením na čiernu ovečku a ku kaţdému z vás prídem a môţete mi niečo povedať,

pošepkať do uška. Učiteľka si nasadí čiapku ovečky a premení sa na ovečku. Príde ku kaţdému

dieťaťu zvlášť a ony jej šepkajú, či by chceli ovečke pomôcť, alebo nie a ako by to urobili.

Situácia je pre deti komplikovaná, lebo čierna ovečka je v rozprávke opísaná ako záporná

postava, deti sa s ňou niekedy ani nechcú baviť. Na niektoré to však hlboko zapôsobí a vymýšľajú

situácie ako by jej mohli pomôcť. Sledujeme reakcie detí: áno (dieťa chce ovečke pomôcť –

pýtam sa ako?), neviem (dieťa mlčí), nie (dieťa nechce pomôcť). Reakcie detí si môţeme zapísať

a skúmanie počas celého roka vyhodnocovať.

Pouţité bibliografické odkazy:

GAVORA, P., 2010. Akí sú moji žiaci? Pedagogická diagnostika žiaka. Nitra: Enigma.

ISBN 978-80-89132-91-1.

KOMPOLT, P., 1992. Pedagogická diagnostika. Vybrané problémy. Bratislava: UK v Bratislave.

ISBN 80-223-0449-2.

JACKULÍKOVÁ, J., 2011. Dobrodruţstvá Guľka Bombuľka. In: Pedagogická diagnostika v praxi

materskej školy. Bratislava: Dr. Josef Raabe Slovensko, s. r. o. ISBN 978-80-89182-63-3.

LIPNICKÁ, Milena, 2011. Hra ako prostriedok poznávania dieťaťa v predprimárnom vzdelávaní.

In: Hra v predprimárnej edukácii. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove Pedagogická fakulta ,

Slovenský výbor Svetovej organizácie pre predškolskú výchovu, s. 304-314.

ISBN 978-80-555-0467-4.

MOJŢÍŠEK, L., 1986. Základy pedagogické diagnostiky. 1. vyd. Praha: SPN. ISBN 14-557-86.

PODHÁJECKÁ, M., 2008. Edukačnými hrami poznávame svet. Prešov: Prešovská univerzita v

Prešove. ISBN 978-80-8068-797-7.

PRŮCHA, J., E. WALTEROVÁ a J. MAREŠ, 2009. Pedagogický slovník. Praha: Portál.

ISBN 978-80-7367 647-6.

ŠKOLKAYOVÁ, S., 2003/2004. Diagnostikovanie pripravenosti dieťaťa na vstup do základnej

školy. In: Predškolská výchova. Roč. 58, č. 1, s. 33-39. ISSN 0032-7220.

Štátny vzdelávací program ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie. 2008. Bratislava: Ministerstvo

školstva SR, Štátny pedagogický ústav. ISBN 978-80-969407-5-2.

VALACHOVÁ, D., 2009. Ako spoznať dieťa v materskej škole. Pedagogická diagnostika v

materskej škole. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave.

ISBN 987-80-968777-3-7.

ZELINKOVÁ, O., 2001. Pedagogická diagnostika a individuální vzdělávací program. 1. vyd.

Praha : Portál. ISBN 80-7178-544-X.

ĎAKUJEM

ZA POZORNOSŤ