Sopečná činnosť

• Sopečná činnosť je jav, ktorý súvisí s vystupovaním magmy z hlbších častí Zeme do vrchnej časti zemskej kôry alebo až na povrch.

• Dno sopky leží desiatky až stovky metrov po zemským povrchom.

• Teploty sa pohybujú od 600°C do 1200°C. Niektoré horniny sa preto tavia.

• Roztavené horniny stúpajú k povrchu a hromadia sa v magmatickom krbe. Hlavný komín spája zásobník magmy s kráterom

na vrchole sopky.

.

• Sprievodné javy sopky: výrony vodných pár, plynov, horúce pramene a gejzíry.

• Láva chladne a pritom tvrdne na kameň. Vrstvy lávy a popola pri každom výbuchu sopky narastajú a pritom vytvárajú tvar sopky.

• Niektoré sopky majú tvar vysokých kužeľov so strmými bokmi. Mnohé sopky sú vysoké a strmé. Ich hustá, sklovitá láva nesteká ďaleko, pretože rýchlo tvrdne, ale niektoré sopky sú plochejšie preto je ich láva tekutá, takže skôr ako stvrdnem sa väčšmi rozleje.

Zemetrasenie

• Zemetrasenie vzniká náhlym uvoľnením energie v kôre alebo na vrchnom plášti Zeme. Pri nárazoch tektonických dosiek a po ich narušení sa vyvíja obrovský tlak.

• Na miestach kde sú najslabšie, sa táto deformačná energia zavše vybije. Výsledkom je náhly otras, ktorý môže mať veľmi ničivý účinok na okolitý zemský povrch.

• Ničivé účinky zemetrasenia sú zapríčinené chvením, ktoré vyvolávajú otrasy.

• Zemetrasenia môžu spôsobiť vznik trhlín v zemi, zmeniť sklon alebo úroveň terénu, odviať tok rieky či prameňa alebo vyvolať zosuvy pôdy a lavíny.

• Podmorské zemetrasenia môžu vyvolať aj obrovské morské vlny tsunami, ktoré prejdú v oceáne tisícky kilometrov a pri náraze na pevninu spôsobujú spúšť.

• Väčšina zemetrasení vzniká pozdĺž hraníc tektonických dosiek a pozdĺž oceánskych chrbtov.

Milota Sliacka 8.A